Ročník: V., jún 215 HODNOTENIE VÝVOJA PORUCHY SLUCHU PRI PRÁCI V HLUČNOM PROSTREDÍ Ing. Miriama PIŇOSOVÁ, PhD. 5, 42 Košice prof. Ing. Ervin LUMNITZER, PhD. 5, 42 Košice Ing. Beata HRICOVÁ, PhD. 5, 42 Košice RNDr. Miriam ANDREJIOVÁ, PhD. Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra aplikovanej matematiky a informatiky, Letná 9, 42 Košice Abstrakt: Obrovský rozvoj vedy a techniky priniesol so sebou nové technológie, nové pracovné procesy, možnosti realizovať doteraz nepoznané, skúšať a zavádzať stále novšie a modernejšie strojno technologické zariadenia, automatizované procesy a priniesol aj obrovské pracovné príležitosti. S týmto pokrokom a zavádzaním nových technológií sa začali vyskytovať aj nové, doteraz nepoznané riziká a v pracovnom procese a prostredí sa vyskytuje stále viac faktorov práce a pracovného prostredia, ktorých identifikovanie, objektivizácia a následne hodnotenie a posúdenie je stále náročnejšie. Kľúčové slová: Audiologické vyšetrenie straty sluchu, dynamika sluchových strát, matematický model. ÚVOD Našu vzorku tvorilo 8 zamestnancov u ktorých bolo vykonaných v priebehu sledovaného obdobia viacero audiologických vyšetrení straty sluchu. V prvom kroku tohto hodnotenia sme z dostupných audiogramov odčítali hodnoty z audiometrických kriviek pre frekvencie 5, 1, 2 a 4 Hz v sluchovom poli človeka na hladinách od 1 do 95 db. Tieto údaje sme postupne spracovali do tabuliek, kde sme príslušnému audiogramu priradili hodnotu straty sluchu v percentách pre pravé a ľavé ucho a celkovú stratu sluchu. Zozbierané údaje sme pomocou tabuľky pre výpočet straty sluchu podľa Fowlera v programe Microsoft Excel skontrolovali. Z celkového počtu 57 dostupných audiogramov bolo až 17 nesprávne odčítaných. Tieto hodnoty sme opravili a opravené hodnoty používali aj pri ďalšom hodnotení. Na základe Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), ktorá v roku 198 určila Medzinárodnú klasifikáciu sluchových porúch sme určili, že stredne ťažkou stratou sluchu (56 7 db) trpia dvaja, ťažkou stratou sluchu (71 9 db) štyria a úplnou stratou sluchu (viac ako 91 db) dvaja zamestnanci. Podotýkame, že audiometrické vyšetrenie je objektívno subjektívne vyšetrenie a preto je nutné brať do úvahy viaceré vyšetrenia, eventuálne priemernú stratu sluchu. 1 Dynamika vývoja sluchových strát Pre výpočet dynamiky vývoja sluchových strát sme zvolili štyroch zamestnancov u ktorých bolo vykonaných v priebehu sledovaného obdobia najviac audiologických vyšetrení straty sluchu. Rozdelili sme ich do dvoch kategórii podľa typu vykonávanej práce a to na 8111 baníci a lamači (2 zamestnanci) a 7211 odlievači a formovači (2 zamestnanci). Pre výpočet sluchových strát a na určenie ich priebehu bolo potrebné zistiť údaje o celkových stratách sluchu podľa Fowlera, vek zamestnanca
Ročník: V., jún 215 v akom mu bolo audiologické vyšetrenie vykonané a koľko rokov pracoval v expozícii hluku pred prvým audiologickým vyšetrením. Na základe týchto údajov sme mohli zostaviť tabuľku hodnôt a vypočítať dynamickú stratu sluchu pre každého zamestnanca zvlášť. ISCO 8 p.č. Tab. 1: Tabuľka hodnôt pre výpočet dynamiky straty sluchu 8111 a 7211 Poradie merania Dátum merania (dd.mm.rr.) Celková strata sluchu (%) Počet mesiacov Čas expozície (rok) Vek zamestnanca (rok) 1 15.4.1996 21 18, 45, 2 4.7.23 39,7 87 25,25 52,25 3 9.11.24 4,1 13 26,58 53,58 4 2.1.25 4,2 114 27,5 54,5 1 11 5.8.211 68,9 184 33,33 6,33 12 2.11.211 73,7 187 33,58 6,58 8111 13 3.9.212 81,9 197 34,42 61,42 14 5.12.212 92,5 2 34,67 61,67 1 17.9.21 33,1 12,5 36, 2 24.9.23 33,2 24 14,5 38, 2 3 31.5.26 42,15 56 17,17 4,67 7 12.3.29 55,2 9 2, 43,5 8 9.6.29 69,7 93 2,25 43,75 1 28.5.23 66,8 12, 4, 2 18.5.25 69,1 24 14, 42, 3 25.9.25 7,5 28 14,33 42,33 4 1.5.26 71,9 35 14,92 42,92 3 13 24.5.211 79,5 96 2, 48, 14 8.6.211 79,6 96 2, 48, 15 14.11.211 79,9 12 2,5 48,5 7211 16 1.2.212 84,1 14 2,67 48,67 1 7.1.1996 4,2 19, 35, 2 2.5.1997 4,8 7 19,58 35,58 3 13.2.1999 41,2 28 21,33 37,33 4 13 13.5.29 59,1 151 31,58 47,58 14 7.5.21 62,5 163 32,58 48,58 15 26.6.211 64,2 177 33,75 49,75 16 2.1.212 65,2 192 35, 51, Aritmetický priemer 58,43 23,63 47,14 Max. 92,5 35 61,67 Min. 21 12 35 Priemerná strata sluchu u všetkých pozorovaných zamestnancov prekročila z hľadiska dlhodobej dynamiky poruchy sluchu ročné hodnoty, ktoré svedčia pre nepriaznivý priebeh vývoja poruchy sluchu pri práci u zamestnancov zaradených v pracovných pozíciách 8111 baníci a lamači a 7211 odlievači a formovači. Výpočty presiahli hodnotu 1% ročne vo všetkých prípadoch. 8111 (1. zamestnanec): 4,8% nepriaznivý 8111 (2. zamestnanec): 4,51% nepriaznivý 7211 (3. zamestnanec): 1,73% nepriaznivý 7211 (4. zamestnanec): 1,91% nepriaznivý
Ročník: V., jún 215 1 8 6 4 2 45 46 47 48 49 5 51 52 53 54 55 56 57 58 59 6 61 62 Obr. 1 Zaradenie pracovníka podľa percentuálnej straty sluchu v závislosti od veku pre pracovnú pozíciu 8111 baníci a lamači (1. zamestnanec) 8 7 6 5 4 3 2 1 8111 (1. zamestnanec) 36 37 38 39 4 41 42 43 44 45 46 47 48 49 5 51 52 53 54 55 56 57 58 59 6 61 8111 (2. zamestnanec) Obr. 2 Zaradenie pracovníka podľa percentuálnej straty sluchu v závislosti od veku pre pracovnú pozíciu 8111 baníci a lamači (2. zamestnanec) 9 8 7 6 5 4 3 2 1 4 41 42 43 44 45 46 47 48 49 5 51 52 53 54 55 56 57 58 59 6 61 7211 (3. zamestnanec) Obr. 3 Zaradenie pracovníka podľa percentuálnej straty sluchu v závislosti od veku pre pracovnú pozíciu 7211 odlievači a formovači (3. zamestnanec) 7 6 5 4 3 2 1 35 36 37 38 39 4 41 42 43 44 45 46 47 48 49 5 51 52 53 54 55 56 57 58 59 6 61 Obr. 4 Zaradenie pracovníka podľa percentuálnej straty sluchu v závislosti od veku pre pracovnú pozíciu 7211 odlievači a formovači (4. zamestnanec) 2 Profesionálne poškodenie sluchu návrh matematického modelu V ďalšej časti tohto príspevku sme sa zamerali na vytvorenie matematického modelu prostredníctvom viacnásobnej regresnej analýzy. Sústredili sme sa na zistenie závislosti medzi celkovou stratou sluchu a stratami sluchu na frekvenciách 5, 1, 2 a 4 Hz. Pri návrhu matematického modelu sme pracovali s počtom n=57 audiogramov. Ako prvé nás zaujímalo, aký spôsobom sa podieľajú jednotlivé frekvencie na celkovej strate sluchu. Z uvedeného diagramu je zrejmé, že najväčší podiel na celkovej strate sluchu majú frekvencie 1 a 2 Hz. CSS (%) 1 8 6 4 2 7211 (4. zamestnanec) 5Hz 1Hz 2Hz 4Hz Obr. 5 Percentuálny podiel frekvencií 5, 1, 2 a 4 Hz na celkovej strate sluchu 2.1 Určenie závislosti medzi CSS a stratami sluchu na jednotlivých frekvenciách Vzťah medzi závislou premennou Y a k nezávislými premennými môžeme vyjadriť lineárnym regresným matematickým modelom: Y = B +B 1 X 1 + +B k X k +E 1 2 3 4 5 6 7 8 9 1 11 12 13 Čas expozície (roky)
Ročník: V., jún j 215 B B 1 B 2 B 3 B 4 B 5 B 6 B 7 B 8 R 2,98388 F 365,19 p hodnota, Chyba Odhadd strednejj parametra hodnotyy 12,2 2,859,3225,5539,4467,564,35111,6271,2841,5231,97477,5845,6471,6871,31211,5848,1661,5861,1,5631,,,5896,119,3511,,778 kde B je absolútny člen a B 1 až B k sú parametre regresného modelu. V našej vzorke sme skúmali závislosť premennej CSS od nezávislých premen ných Strata sluchu pre pravé (ľavé) ucho na frek až vencii 5 až 4 Hz (P5 až P4) a (L5 L4). Bodovým odhadom lineárneho regresného modelu je regresná funkcia v tvare: CSS = B +B 1. 5 +B 2. 1 +B 3. 2 +B 4. 4+B 5. 5 +BB 6. 1 +B 7. 2 +B 8. 4 Jednotlivé parametre regresného modelu sme vypočítali pomocou štatistického programu STAT HGRAPHICS. Tab. 2: Výsledok analýzy (výstup z STATGRAPHICS) p hodnota Pre zjednodušenie modelu sme vylúčili para nami požadovanú hladinu α=,5. metre B, B 1, B 5, B 6 a B 8, keďže ďaleko prevyšujú Tab. 3: Výsledok analýzy (výstup z STATGRAPHICS) zjednodušený model Obr. 6 Ukážky z programu STATHGRAPHICS Rovnica zjednodušeného regresného modelu má tvar: CSS= 11,2492+,482897. 1 +,364188. 2+,137913 2 3. 5 +,3182 91. 2 Index viacnásobnej determinácie R 2 =,9834 naznačuje, že 98,34% 9 variability premennej CSS sa dá vysvetliť spoločným vplyvom premenných P 1, P2, L 5 a L 2. Grafické znázornenie empirických a teoretických hodnôt CSS uvádzame naa nasledujúcom obrázku.. Chyba Odhad strednej parametra hodnotyy p hodnota B B 1 P1 B 2 P2 B 3 L5 B 4 L2 11,24922,482897,3641888,1379133,3182911 1,459133,339853,516999,26332,414354,,,,, R 2,9834 F 771,52 p hodnota, Obr. 7 Ukážky z programu STATHGRAPHICS
Ročník: V., jún 215 ZÁVER Neoddeliteľnou súčasťou filozofie udržateľného rozvoja je orientácia na zlepšovanie kvality života, zvlášť tej časti, ktorú človek trávi v pracovnom procese. Do popredia vystupuje hodnota ľudského zdravia, celková životná a pracovná pohoda. Práca a pracovné prostredie patria k významným determinantom zdravotného stavu jednotlivca i celej spoločnosti. V tomto príspevku sme uviedli výsledky prieskumu vykonaného autormi v reálnych podmienkach priemyselnej praxe. Objektom nášho skúmania boli zamestnanci, ktorí sú počas pracovnej doby vystavovaní nepriaznivým faktorom pracovného prostredia konkrétne v tomto prípade hluku. Ako vstupný údaj boli použité zdravotné záznamy pacientov. Spracovanie vstupných údajov bolo zamerané hlavne na zamestnancov, ktorí pri výkone svojej práce boli / sú exponovaní nadmernému hluku. Poďakovanie Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV 432 12 and KEGA No. 39TUKE 4/215. Použitá literatúra [1] Lumnitzer, E., Piňosová, M., Andrejiová, M., Hricová, B.: Metodológia komplexného hodnotenia zdravotných rizík v priemysle 2. Zrecin: MUSKA. 213. 326 s. ISBN 978 83 93889 1 3. [2] Zdravotné záznamy. [3] Kabátová, Z., Profant M., a kol.: Audiológia. Bratislava: Grada Slovakia, 212. 36 s. ISBN 978 8 247 4173 4. [4] Andrejiová, M., Piňosová, M., Lumnitzer, E.: Nový prístup k hodnoteniu vplyvu hluku a vibrácií na zdravie zamestnancov v prevádzkach autoservisov. 213. In: Pracovní lékařství. Vol. 65, no. 3 4, p. 88 99. ISSN 32 6291 Korešpondenčná adresa: Ing. Miriama Piňosová, PhD. Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva Strojnícka fakulta Technická univerzita v Košiciach P. Komenského 5 42 Košice Tel.: +421 55/62 3216 e mail: miriama.pinosova@tuke.sk