A SUBJEKTÍVNE HODNOTENOU KVALITOU ŽIVOTA

Transcript

1 SEKCIA PSYCHOLÓGIE A SOCIÁLNEJ PRÁCE 347 MIRIAMA KOSCELNÍKOVÁ SÚVISLOSŤ MEDZI SPOKOJNOSŤOU VO VZŤAHU A SUBJEKTÍVNE HODNOTENOU KVALITOU ŽIVOTA 1 Výskumný problém, výskumný ciel a výskumné hypotézy 1.1 Výskumný problém Doposiaľ boli výskumy zaoberajúce sa kvalitou života orientované na skúmanie ľudí s rôznym typom chorôb a ochorení či závislosťami a vplyv na ich kvalitu života, alebo na zvyšovanie sa nezamestnanosti či HDP štátu. Práve preto sme sa v tejto práci zamerali na možnú súvislosť medzi spokojnosťou vo vzťahu ako jedným z mnohých determinantov subjektívne hodnotenej kvality života. Pre zdravie či psychickú pohodu takmer každého z nás je dôležité, aby sme mali aspoň uspokojivé sociálne vzťahy. Zatiaľ čo v detstve sú pre človeka neodmysliteľnou súčasťou vzťahy s rodičmi a súrodencami, v období adolescencie vzťahy plné kamarátstva a lások, v mladšej dospelosti sa pre človeka stáva kľúčový práve partnerský vzťah. Naše hľadanie v slovenských a českých literárnych zdrojoch bolo neúspešné a keďže sa nám nepodarilo nájsť výskumy týkajúce sa tejto témy, náš záujem a úsilie sa zameriava hlavne na toto zistenie. Chceme vyhľadať a tento fakt bližšie preskúmať. Hlavnou témou tejto práce bolo zistiť či a do akej miery je súvislosť medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a subjektívne hodnotenou kvalitou života. 1.2 Výskumný cieľ Ústredným cieľom nášho výskumu je zistiť, či spokojnosť v partnerskom vzťahu je vo vzťahu so subjektívne hodnotenou kvalitou života. Zároveň sme chceli skúmať 4 domény kvality života: fyzické zdravie, psychickú kvalita života, sociálne vzťahy a prostredie a ich vzťah so spokojnosťou v partnerskom vzťahu. Našou zadefinovanou závislou premennou je kvalita života a nezávislou premennou je spokojnosť v partnerskom vzťahu, ktorý je jeden z mnohých vymedzení kvality života. 1.3 Výskumné hypotézy H1: Predpokladáme, že spokojnosť v partnerskom vzťahu bude významne pozitívne korelovať s oblasťou QOL fyzického zdravia. H2: Predpokladáme, že spokojnosť v partnerskom vzťahu bude významne pozitívne korelovať s oblasťou QOL psychickej kvality života. H3: Predpokladáme, že spokojnosť v partnerskom vzťahu bude významne pozitívne korelovať s oblasťou QOL sociálnych vzťahov. H4: Predpokladáme, že spokojnosť v partnerskom vzťahu bude významne pozitívne korelovať s QOL oblasťou prostredia. 2 Metodológia výskumu 2.1 Výskumná vzorka Našu výskumnú vzorku tvorilo 50 respondentov a respondentiek žijúcich v partnerskom vzťahu. Vzorka bola do výskumu vyberaná na základe niekoľkých hľadísk: 1. Partnerský vzťah trvá minimálne 18 mesiacov. Toto kritérium sme stanovili, aby sme predišli neadekvátne vysokému hodnoteniu spokojnosti v partnerskom vzťahu vyvolanému počiatočným euforickým prežívaním lásky alebo hormónu, ktorý za to zodpovedá a to fenil- etyl- aminu, ktorý je vylučovaný v mozgu spolu s inými neurotransmitermi, keď prežívame zaľúbenie, keď nám bije srdce ako šialené alebo máme ružové okuliare. 2. Respondenti sa zdržiavajú najmenej 3 dni v týždni v spoločnej domácnosti u jedného z partnerov, alebo rodičov jedného z partnerov.

2 ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA Táto požiadavka bola vyberaná so zámerom zrovnocenniť respondentov alebo partnerské dvojice, ktoré vypĺňali dotazníky s dôrazom na riešenie každodenných problémov, spoločné trávenie času, zážitky, deľbu práce. Kritérium bolo nastavené na tri dni s ohľadom na fakt, že veľká časť respondentov študuje na vysokej škole a počas týždňa býva na vysokoškolskom internáte. 3. Vekové rozpätie zúčastnených osôb je od rokov. Zamerali sme sa na vekovú kategóriu rokov čo je z vývinového hľadiska definovaná ako mladšia dospelosť. Ako aj Pavluvčíková (2008) uviedla, nástupom mladšej dospelosti nastáva čas pre zrelý partnerský vzťah, po dosiahnutí osobnej zrelosti. Partnerský vzťah v tomto veku prestáva byť len nezáväzným adolescentným experimentovaním a preto u respondentov z tejto vekovej kategórie rokov, predpokladáme nárast významu vzťahovej kvality spojenou s perspektívou určitej trvalosti, stability Vágnerová (2000). Priemerný vek všetkých respondentov bol 22,88 rokov. Priemerná dĺžka trvania v partnerskom vzťahu bola 2,59 roka (minimom bol 1,6 roka a maximom bolo 7 rokov). Všetci respondenti, alebo partnerské dvojice boli bezdetné a nezosobášené. U zúčastnených sme zisťovali aj najvyššie dosiahnuté vzdelanie, bydlisko a vierovyznanie. 26 osôb pochádzalo z mesta, ostatných 24 osôb žije mimo mesta. Respondentky a respondenti pochádzajú z Prešovského a Košického kraja. 12 respondentov a respondentiek dosiahlo vysokoškolské vzdelanie, 36 osôb malo stredoškolské vzdelanie a 2 respondenti/ respondentky základné vzdelanie. Údaje boli zozbierané v mesiacoch február a marec Tabuľka 1 Výskumná vzorka respondentov z hľadiska pohlavia a veku Pohlavie N Mean Minimum Maximum Std.deviation Muž 20 23, ,854 Žena 30 22, , Nástroje zberu údajov WHOQOL-Bref Pre potreby nášho empirického výskumu sme zvolili slovenskú verziu dotazníka WHOQOL-Bref (autorom je D. Kováč), ktorá bola preložená z anglickej verzii. Podkladom pre vznik tejto skrátenej verzie je dotazník WHOQOL-100, ktorý zahrňuje 24 aspektov života združených do šiestich domén. Dotazník je určený na sebaposudzovanie kvality života jedinca, skupiny či populácie. Skrátená verzia zahrňuje štyri oblasti (fyzické zdravie, spokojnosť so sebou, spokojnosť so sociálnymi vzťahmi a spokojnosť s prostredím). Tento dotazník obsahuje súbor 26 položiek z ktorých 2 položky odpovedajú samostatnému hodnoteniu celkovej kvality života a zdravotného stavu. Fyzické zdravie zahŕňa oddiely ako bolesť a nepríjemné pocity, energia a únava či odpočinok. Doména spokojnosť so sebou obsahuje pozitívne pocity, sústredenie, vnímanie tela a vzhľadu ako aj negatívne pocity. Oblasť spokojnosť so sociálnymi vzťahmi zahrňuje osobné vzťahy, sociálnu podporu a sexuálny život. Posledná oblasť spokojnosť s prostredím obsahuje položky zamerané na fyzické bezpečie a istotu, domáce prostredie, finančná situácia, zdravotná a sociálna starostlivosť, voľný čas a záľuby či doprava. Niektoré položky, konkrétne položky č. 3: Do akej miery máte pocit, že Vám fyzická bolesť bráni robiť to, čo potrebujete?; č. 4: Ako veľmi potrebujete nejakú liečbu, aby ste fungoval/a v bežnom živote?; a č. 26: Ako často ste mal/a negatívne pocity ako sú zlá nálada, zúfalstvo, úzkosť, depresia? Sme na základe vyhodnotenia, ktoré poskytuje Svetová zdravotnícka organizácia na zadnej strane dotazníka rekódovali. Následne zisťovaním reliability testu, vypočítaním Cronbachovej alfy sme zistili, že isté položky vykazujú negatívnu hodnotu Cronbachovej alfy. Po skontrolovaní údajov, či rekódovanie prebehlo správne sme sa rozhodli tieto položky vylúčiť. Z poôvodného dotazníka sme museli vylúčiť už spomínanú položku č. 3, č. 4, položku č. 15: Aké veľké ťažkosti Vám robí pohybovať sa mimo domova?; č. 21: Aký/á spokojný/á ste so svojim sexuálnym životom?; a č. 26. Počet položiek sa nám redukoval z pôvodných 26 na konečných 21. Na základe toho naša reliabilita, resp. spoľahlivosť nástroja zberu dát WHOQOL-Bref, poukázala na jeho dostatočnú presnosť α= (viď. tab. č. 2.), overili sme ju s pomocou už zmieňovanej Cronbachovej alfy. Prehľad konzistentnosti jednotlivých škál uvádzame v tabuľke číslo 2.

3 SEKCIA PSYCHOLÓGIE A SOCIÁLNEJ PRÁCE 349 Tabuľka 2 Reliabilita dotazníka WHOQOL-Bref Prehľad výsledkov reliability jednotlivých škál dotazníka WHOQOL-Bref pomocou Cronbach alpha N Škály Cronbach alpha 4 fyzické zdravie,612 psychická kvalita,744 sociálne vzťahy,571 prostredie,724 Každá položka je hodnotená na 5-bodovej stupnici (1 5). Vyhodnotenie dotazníka poskytuje samotná Svetová zdravotnícka organizácia na jeho poslednej strane, kde nájdeme kolónky prislúchajúce jednotlivým otázkam v teste. Pri administrovaní sme do nich písali číselný údaj, ktorý zodpovedá určitému záznamu respondenta pri osobitých otázkach. Podľa inštrukcií sa vyráta počet bodov pre každú oblasť sčítaním počtu bodov určitých položiek a tým získame hrubé skóre pre konkrétnu oblasť. Vyplnenie dotazníka trvá približne 5 10 minút. Dotazník prikladáme v prílohe. Dotazník na meranie spokojnosti v partnerskom vzťahu Aj napriek nášmu úsiliu sa nám nepodarilo nájsť nástroj na meranie spokojnosti v partnerskom vzťahu, ktorý by vyhovoval našim požiadavkám, preto sme sa rozhodli pre použitie dotazníka, ktorý skonštruovala s v práci z neho vychádzala L. Dziaková (2010). Dotazník obsahuje 61 položiek týkajúcich sa spokojnosti v partnerskom vzťahu, rozdelených do šiestich kategórií. Kategórie dotazníka sú komunikácia a konflikty, žiarlivosť, vzájomný súlad, láska a intimita, dôverné znalosti, ašpirácie do budúcnosti a celková spokojnosť vo vzťahu. Na položky respondenti/ respondentky odpovedajú odpoveďovým formátom Likertovho typu so stupňami 1 5 kde 1 znamená úplne nesúhlasím s danou položkou, 2 skôr nesúhlasím, 3 neviem alebo ani súhlas, ani nesúhlas, 4 si účastníci výskumu volili pri postoji skôr súhlasím a 5 pri úplne súhlasím. Vyššie skóre získané v dotazníku, znamená vyššiu spokojnosť v partnerskom vzťahu. Z dôvodu negatívne formulovaných položiek bolo potrebné rekódovať položky č. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 14, 15, 16, 17, 24, 30, 35, 39, 44, 47, 53 a položku 58 podľa schémy 1=5, 2=4, 3=3, 4=2, 5=1. Naším ďaľším krokom bolo vypočítať koeficient vnútornej konzistencie- Cronbachovu alfu. Ukázalo sa, že niektoré položky aj tie po rekódovaní vykazujú zápornú hodnotu. Skontrolovali sme údaje, overili správnosť rekódovania a urobili položkovú analýzu. Na základe výsledkov reliability- Cronbachovej alfy, sme vyselektovali niektoré položky (aj s negatívnou aj nízkou hodnotou). Konkrétne išlo o 22 týchto položiek: 8, 14, 15, 16, 17, 18, 25, 26, 31, 32, 38, 39, 40, 45, 47, 51, 55, 56, 57, 58, 59, 60 Odstránením týchto položiek sme dostali dotazník s 39 položkami a Cronbachovou alfou uvedenou v tabuľke č. 3. Tabuľka 3. Prehľad výsledkov reliability Dotazníka na meranie spokojnosti v partnerskom vzťahu pomocou Cronbach alpha N Cronbach alpha 39,934 Výsledná Cronbachova alfa má zvýšenú hodnotu, čo ma za následok homogénna konzistentnosť položiek, niektoré položky sú si veľmi podobné, pýtajú sa na to isté. Pre budúcnosť by sa dalo urobiť aby sme predišli zvýšenej hodnote reliability, aby sme úplne podobné polžky vylúčili, aby sme zbytočne nezaťažovali respondentov. 2.3 Spôsob zberu údajov Získavanie odbornej literatúry, jej analýza, hľadanie výskumov súvisiacich s našou témou, to všetko predchádzalo pred samotnou realizáciou výskumu.

4 ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA Zber údajov bol uskutočnený v mesiacoch február- marec Vzorka bola vyberaná nenáhodným príležitostným výberom. Všetci respondenti a respondentky boli oslovení/é otázkou či sú ochotní/é zúčastniť sa výskumu k bakalárskej práci, kde cieľom je zistiť či a do akej miery je súvislosť medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a subjektívne hodnotenou kvalitou života. Osoby boli tiež upovedomené o anonymite použitia získaných údajov. Väčšina dotazníkov (75 %) bola administrovaná nami osobne, čím sme sa snažili zamedziť prípadné nezrovnalosti položiek. Ostatné dotazníky (25 %) boli administrované prostredníctvom známych a to vždy po mojej úvodnej inštruktáži. Administrovanie dotazníkov trvalo približne minút. Respondenti krížikom, alebo krúžkom označovali v dotazníkoch tú odpoveď, ktorá najviac vystihovala ich postoj. Predkladanie dotazníkov osobám zúčastneným vo výskume bolo v nasledovnom poradí: 1. WHOQOL-Bref 2. Dotazník na meranie spokojnosti v partnerskom vzťahu V dotazníkoch bola uvedená aj naša ová adresa v prípade nejakých nezrozumiteľností otázok. 3 Výsledky výskumu V tabuľke číslo 7 a 8 uvádzame hodnoty výsledku zošikmenia (Skewness), ktorý poukázal na normálne rozloženie údajov získaných v dotazníku WHOQOL-Bref a jeho 4 domén a hodnôt v Dotazníku na meranie spokojnosti v partnerskom vzťahu. Keďže sa hodnoty pohybujú v uzavretom intervale od -1 do 1, sú naše údaje normálne rozložené. Tabuľka 4. Hodnoty zošikmenia (Skewness) pre škály WHOQOL-Bref Škála N Skewness fyzické zdravie 50 -,268 psychická kvalita 50 -,157 sociálne vzťahy 50 -,644 prostredie 50 -,232 Tabuľka 5. Hodnoty zošikmenia (Skewness) pre položky Dotazníka na meranie spokojnosti v partnerskom vzťahu Škála N Skewness Suma 50 -,282 N= celkový počet účastníkov výskumu, Suma= súčet položiek dotazníka Tabuľka 6. Deskriptívne údaje o nameraných hodnotách škál dotazníka kvality života WHOQOL-Bref (N=50) Škály Min. Max. Priemer SD Medián škála ,88 2,49 16,00 škála ,30 2,62 20,00 škála ,00 1,21 8,00 škála ,80 4,19 30,00 Overenie hypotézy č. 1 vzťah medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a fyzickým zdravím Predpokladáme, že spokojnosť v partnerskom vzťahu bude významne pozitívne korelovať s oblasťou QOL fyzického zdravia.

5 SEKCIA PSYCHOLÓGIE A SOCIÁLNEJ PRÁCE 351 Tabuľka 7 Výsledok korelačnej analýzy medzi škálou1- fyzickým zdravím v dotazníku kvality života WHOQOL-Bref a položkou suma- súčtom položiek Dotazníka spokojnosti v partnerskom vzťahu. škála 1 Suma r,265 Sig. (2-tailed),063 Pomocou Pearsonovho korelačného koeficientu sme zistili, že existuje pozitívna korelácia, ale je relatívne slabá, nie je to štatisticky významný vzťah. Z uvedenej tabuľky vyplýva, že korelácia nie je signifikantná o čom hovorí Pearsonov korelačný koeficient r=0,265 a signifikancia p=0,063. Predpoklad formulovaný v hypotéze č. 1 sa nám nepotvrdil. Overenie hypotézy č. 2 vzťah medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a psychickou kvalitou života Predpokladáme, že spokojnosť v partnerskom vzťahu bude významne pozitívne korelovať s oblasťou QOL psychickej kvality života. Tabuľka 8 Výsledok korelačnej analýzy medzi škálou2- psychickou kvalitou života v dotazníku kvality života WHOQOL-Bref a položkou suma- súčtom položiek Dotazníka spokojnosti v partnerskom vzťahu. (N=50) Škála 2 Suma r,114 Sig. (2-tailed),431 r= Pearsonov korelačný koeficient Opäť sme to overovali pomocou Pearsonovho korelačného koeficientu a výsledky nášho výskumu hovoria, že korelácia je pozitívna, no nie je signifikantná. Z uvedených hodnôt v tabuľke si môžeme všimnúť, že hodnota Pearsonovho korelačného koeficienta r=0,114 je nízka a vyššia signifikancia p= 0, 431 svedčí o tom, že medzi meranými premennými nie je žiaden štatisticky významný vzťah. Predpoklad formulovaný v hypotéze č. 2 sa nám nepotvrdil. Overenie hypotézy č. 3 vzťah medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a sociálnymi vzťahmi. Predpokladáme, že spokojnosť v partnerskom vzťahu bude významne pozitívne korelovať s oblasťou QOL sociálnych vzťahov. Tabuľka 9 Výsledok korelačnej analýzy medzi škálou3 sociálne vzťahy v dotazníku kvality života WHOQOL-Bref a položkou suma súčtom položiek Dotazníka spokojnosť v partnerskom vzťahu. (N=50) Škála 3 Suma r,296* Sig. (2-tailed),037 Tretiu hypotézu sme overovali tiež pomocou Pearsonovho korelačného koeficientu a zistili sme, že korelácia je pozitívna, a môžeme ju už považovať za významnú. Je to štatisticky významný vzťah o čom hovorí r= 0,296* a signifikancia p= 0,037. Predpoklad formulovaný v hypotéze č. 3. sa nám potvrdil. Overenie hypotézy č. 4 vzťah medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a prostredím. Predpokladáme, že spokojnosť v partnerskom vzťahu bude významne pozitívne korelovať s QOL oblasťou prostredia.

6 ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA Tabuľka 10 Výsledok korelačnej analýzy medzi škálou4 prostredie v dotazníku kvality života WHOQOL-Bref a položkou suma- súčtom položiek Dotazníka spokojnosť v partnerskom vzťahu. (N=50) Škála 4 Suma r,014 Sig. (2-tailed),922 Z tabuľky č. 10 vyplýva, že sa nepotvrdila existencia signifikantného vzťahu medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a prostredím ako jednej z oblasti QOL. Na overovanie tejto hypotézy ako aj všetkých predchádzajúcich sme použili Pearsonov korelačný koeficient. Z uvedeného nášho výskumu vyplýva, že korelácia je pozitívna, no medzi premennými nie je závislosť, nie je to žiaden štatisticky významný vzťah, kde hodnota Pearsonovho korelačného koeficientu je veľmi nízka, dokonca zanedbateľná, r=0,014 a signifikancia p=0,922. Predpoklad formulovaný v hypotéze č. 4 sa nám nepotvrdil. 4 Interpretácia výsledkov a diskusia V predošlej kapitole boli prezentované výsledky nášho výskumu vo forme tabuliek so stručným slovným popisom. Niektoré nekorešpondovali s našimi očakávaniami a podmienkam. V tejto kapitole sa pokúsime o podrobnejšiu analýzu, hlbší pohľad do problematiky a tiež konfrontáciu so zisteniami iných autorov. Hlavným cieľom výskumnej časti našej práce bolo zistiť či existuje štatisticky významný vzťah medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a subjektívne hodnotenou kvalitou života. Zisťovali sme kvalitu života z hľadiska jej štyroch domén: fyzické zdravie, psychická kvalita života, sociálne vzťahy a prostredie v súvislosti so spokojnosťou v partnerskom vzťahu. Výskumnú vzorku tvorilo 50 respondentov a respondentiek, ktorých partnerský vzťah trvá minimálne 18 mesiacov, a ktorí trávia minimálne 3 dni v týždni v spoločnej domácnosti u jedného z partnerov, prípadne u rodičov partnera. Vekové rozpätie zúčastnených osôb bolo rokov, obdobie mladšej dospelosti, kde sa väčšina ľudí snaží o stabilný, perspektívny a dlhodobý vzťah. V hypotéze č. 1 sme predpokladali štatisticky významný vzťah medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a škálou fyzického zdravia. Predpoklady formulované v tejto hypotéze sa nám teda nepotvrdili, o čom hovorí r=0,265 a signifikancia p=0,063. Toto naše zistenie nekorešponduje s výskumnými závermi zahraničných autorov, ktorí sa tiež zaoberali spokojnosťou v partnerskom vzťahu a dopadom na kvalitu života, resp. jej oblastí. Prigerson, Maciejenski a Rosenheck (1999 in Willerton, 2012), ktorí uskutočnili longituálne štúdiá založené na sebaposudzovacích metódach a zistili, že šťastne zadané ženy majú lepší spánok a menej navštevujú lekára ako nezadané ženy alebo v nespokojných partnerstvách. Kiecoltovú-Glasserovú a Newtonovú (2001 in Wallerton, 2012) že v nespokojných vzťahoch alebo častejším pôsobením problémov v nich sa zvyšuje stres a konflikty, ktoré dočasne podnieťujú aj telesné zmeny. Osoby u ktorých absentuje šťastie či spokojnosť s partnerom, ohrozujú svoje zdravie vyššou intenzitou fajčenia či nadmerného požívania alkoholu, chýba im spánok alebo šport. Nepodarilo sa nám nájsť odborné výskumy, ktoré by tieto naše zistenia vyvracali. No to neznamená, že závery sú správne a neomylné. Je potrebné brať do úvahy aj fakt, že spokojnosť v partnerskom vzťahu nie je jedinou premennou, ktorá súvisí s kvalitou života. Existuje veľa ďalších premenných, ktoré do istej miery vplývajú na subjektívne hodnotenú kvalitu života a jej oblasť fyzického zdravia. V hypotéze č. 2 sme predpokladali štatisticky významný pozitívny vzťah medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a škálou psychického zdravia. Opäť sme to overovali pomocou Pearsonovho korelačného koeficientu a výsledky nášho výskumu hovoria, že korelácia je pozitívna, no nie je signifikantná. Predpoklady formulované v hypotéze č. 2 sa nám teda opäť nepotvrdili, o čom hovorí r=0,114 a signifikancia p= 0, 431. Tieto naše zistenie je v rozpore už so spomínanými výskumami zaoberajúci sa spokojným partnerským vzťahom a súvislosťou s psychickou oblasťou kvality života. Karin Gutierrezova- Lobosová a kol. (2000 in Wallertov, 2012), ktorí porovnávali výskyt depresie na veľkej vzorke Rakúšanov v hlavnom meste, Viedni. Zistili, že ženy a muži, ktorí nemali nikdy trvácnejší, dlhodobejší vzťah alebo boli rozvedení, trpia depresiami vo vyššej miere ak zadané osoby. Psy-

7 SEKCIA PSYCHOLÓGIE A SOCIÁLNEJ PRÁCE 353 chická záťaž ktorá sa odzrkadľuje vysokým výskytom samovrážd, odpovedá údajom o telesnom zdraví a tiež to, že slobodným ľuďom hrozí vyššie riziko samovraždy ako ľuďom žijúcim v partnerskom vzťahu. Nezadaní muži majú vyšší predpoklad samovraždy ako zadaní či ženatí muži ktoréhokoľvek veku. V jednej americkej štúdií sa zistilo, že samovraždu spáchalo trikrát viac slobodných mužov vo veku ako zadaných či ženatých. (Stack, 1990 in Willerton, 2012). Podobné závery vyplývajú aj zo samovražednosti žien. V hypotéze č. 3 sme predpokladali štatisticky významný pozitívny vzťah medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a škálou sociálnych vzťahov. Výslednú hodnotu Pearsonovho korelačného koeficientu by sme mohli považovať za významnú štatisticky významný vzťah o čom hovorí r= 0,296* a signifikancia p= 0,037. Predpoklady formulované v hypotéze č. 3. sa nám teda potvrdili. Naše zistenia sme opäť porovnávali so zisteniami zahraničných autorov, keďže odborné články s podobnou tematikou v slovenskom a českom jazyku sme nenašli. Payneová a Walker (1996 in Willerton, 2012) sa nazdávajú, že sociálna podpora pôsobí na zdravie rozličnými spôsobmi: partneri sa vzájomne nabádajú k tomu aby v prípade nejakých podozrení či zdravotných problémov (objavenie hrčky na tele) vyhľadali lekársku pomoc. Život v stabilnom vzťahu pozitívne pôsobí aj na výskyt rizikového správania, šťastne zadané páry, majú jedného stabilného sexuálneho partnera a nemajú kontakt s ľuďmi, ktorý by mohli byť zdrojmi pohlavných chorôb. V hypotéze č. 4 sme predpokladali štatisticky významný pozitívny vzťah medzi spokojnosťou v partnerskom vzťahu a škálou prostredie. Na overovanie tejto hypotézy sme použili Pearsonov korelačný koeficient a z uvedeného nášho výskumu vyplýva, že korelácia je pozitívna, no medzi uvedenými premennými nie je závislosť, nie je to žiaden štatisticky významný vzťah, kde r=0,014 a signifikancia p=0,922. Výsledky nášho výskumu nepotvrdili nami formulovanú hypotézu č. 4. V našom výskume sme si uvedomujeme aj ohrozenia internej validity. V prvom rade celková vzorka (50 respondentov) nie je dostatočne veľká na to, aby sme výsledky mohli zovšeobecniť na celú populáciu. Výber vzorky nebol reprezentatívny a to hlavne zúžením kritérií výberu respondentov a respondentiek. Je potrebné poznamenať, že nami nameraná premenná spokojnosť v partnerskom vzťahu môže byť ovplyvnená aktuálnym emocionálnym stavom a súčasným vnímaním vzťahu osôb zúčastnených vo výskume a preto výsledné hodnoty nemusia úplne vystihovať skutočnosť. Je dôležité spomenúť, že boli prípady, kedy jeden z partnerov nám mal dodať dotazník od druhého partnera, ktorý o tom vedel a tak zámerne ako sa vraví pre pokoj vo vzťahu neuviedol pravdivé alebo skreslené údaje. Problémom mohla byť aj neosobná účasť pri vypĺňaní dotazníkov a tým pádom respondent sa nemohol opýtať na možné nezrovnalosti v položkách, hoci v každom dotazníku bola moja kontaktná ová adresa. Aj napriek zopár dotazníkov, ktoré sa mi vrátili s neúplne vyplnenými položkami som splnila podmienky korelácie, čo je minimálna veľkosť vzorky 50 respondentov a respondentiek. Socio-demografické údaje ako sú vek, trvanie vzťahu, vzdelanie sa podľa Rhyneho (1981, in Plaňava, Rajmicová a Blažková, 2003) významne nepodieľajú na spokojnosti v partnerskom vzťahu. Z tohto dôvodu nie sú zaradené v našom výskume. Podľa Glenna a Weavera (1981, in Rauer, Karney, Garnan a Hou, 2008) je spokojnosť v partnerskom vzťahu jedným z najsilnejších prediktorov celkovej kvality života. 5 Záver Prezentovaná práca bola zameraná na spokojnosť v partnerskom vzťahu ako jedným z mnohých determinantov kvality života. Skúmali sme prostredníctvom štandardizovaného dotazníka WHOQOL- Bref Dotazník na meranie kvality života a Dotazník na meranie spokojnosti v partnerskom vzťahu. Náš výskum v dvoch zo štyroch oblastí kvality života a to oblasť psychického zdravia a prostredia v súvislosti so spokojnosťou v partnerskom vzťahu sa nepreukázal, v oblasti fyzického zdravia bola súvislosť slabá a preukázateľný vplyv bol až v oblasti sociálnych vzťahov. Východiskom pre výskumnú časť našej práce boli zahraničné výskumy rôznych autorov podľa ktorých spokojnosť v partnerskom vzťahu súvisí s kvalitou života. Vzorka nášho výskumu nebola reprezentatívna a uvedomujeme si aj ďalšie fakty a možné chyby ktoré mohli počas nášho výskumu nastať alebo naň pôsobiť. Poukázali sme však na to, že má zmysel hovoriť a zaujímať sa o spokojnosť v partnerskom vzťahu a súvislosti s kvalitou života.

8 ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA Literatúra: BABINČÁK, P.: Psychologické modely kvality života. In Fedáková, D., Kentoš, M., Výrost, J.: Sociálne procesy a osobnosť Zborník z konferencie. Košice, Spoločenskovedný ústav SAV, s DŽUKA J.: Kvalita života a subjektívna pohoda teórie a modely, podobnosť a rozdiely. In: J. Džuka (Ed.): Psychologické dimenzie kvality života. Prešov: Prešovská univerzita. 2004, s PAYNE, J. a kol.: Kvalita života a zdraví, Praha: Triton, s. PLAŇAVA, I. RAJMICOVÁ, K. BLAŽKOVÁ, P.: Manželská spokojnost a partnerské interakce. Československá psychologie, 2003, 47, roč. 17, č. 5, s WILLERTON, J.: Psychologie mezilidských vztahů. Praha: Grada s.