VYSOKÁ ŠKOLA BÁŇSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA OSTRAVA EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA FINANCÍ

Transcript

1

2 VYSOKÁ ŠKOLA BÁŇSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA OSTRAVA EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA FINANCÍ Analýza alokace nepřímých nákladů ve výrobní společnosti Analysis of the Allocation of Indirect Costs in the Production Company Student: Bc. Alica Bekešová Vedoucí diplomové práce: Ing. Jarmila Mruzková Ostrava 2012

3

4 Prohlašuji, ţe jsem celou práci, včetně všech příloh, vypracovala samostatně. V Ostravě dne Bc. Alica Bekešová

5 Obsah 1 ÚVOD TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ ALOKÁCIE NEPRIAMYCH NÁKLADOV V ROZPOČTOCH A KALKULÁCIÁCH ROZPOČTOVNÍCTVO Princípy zostavenia rozpočtu Rozpočtovanie režijných nákladov Kontrola rozpočtu podniku KALKULÁCIA Základné charakteristiky kalkulácie Usporiadanie nákladov v kalkulácii Kalkulačný vzorec Členenie kalkulácií PODSTATA NÁKLADOV Členenie nákladov ANALÝZA TVORBY ROZPOČTU A KALKULAČNÉHO SYSTÉMU V SPOLOČNOSTI CHARAKTERISTIKA SPOLOČNOSTI TATRY SLOVAKIA ZHODNOTENIE HOSPODÁRENIA SPOLOČNOSTI ŠTRUKTÚRA ODBERATEĽOV A DODÁVATEĽOV SPOLOČNOSTI ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA SPOLOČNOSTI Primárne procesy Výroba Materiálový manažment Kvalita Priemyselné inžinierstvo Financie a IT Riaditeľ Ľudské zdroje Nástrojáreň Nákup Výskum a vývoj Logistika-OutBound NÁKLADOVÉ STREDISKÁ SPOLOČNOSTI TECHNOLOGICKÝ PROCES VÝROBY PRAČIEK ZISKOVÉ STREDISKÁ SPOLOČNOSTI KALKULAČNÝ SYSTÉM V SPOLOČNOSTI Priame variabilné náklady

6 3.8.2 Nepriame variabilné náklady Nepriame fixné náklady ROZPOČTOVNÍCTVO V SPOLOČNOSTI Prvá časť tvorby podnikového rozpočtu Druhá časť tvorby podnikového rozpočtu Kontrola tvorby rozpočtov Kontrola čerpania rozpočtov Popis podnikovej metodiky pre návrh objektivizácie spotreby nákladov Posúdenie aktuálnej situácie v podniku NÁVRH OBJEKTIVIZÁCIE ALOKÁCIE NEPRIAMYCH NÁKLADOV NA KALKULAČNÚ JEDNOTKU ANALÝZA ODCHÝLOK Analýza odchýlok za rok Analýza odchýlok medzi plánovanými nákladmi 2011 a plánovanými nákladmi Analýza odchýlok medzi skutočnými nákladmi 2011 a plánovanými nákladmi PREMIETNUTIE PLÁNOVANÝCH NÁKLADOV ENERGIE NA STREDISKÁ ANALÝZA POLOŢKY ENERGIE Plyn Elektrina Voda PREMIETNUTIE ALOKÁCIE NÁKLADOV ENERGIE V PLÁNE NÁKLADOV A V KALKULÁCII NA KALKULAČNÚ JEDNOTKU ZHODNOTENIE NÁVRHU OBJEKTIVIZÁCIE SPOTREBY NEPRIAMYCH NÁKLADOV ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ZOZNAM SKRATIEK

7 1 Úvod Riadenie nepriamych nákladov a ich alokácia v rozpočtoch a kalkuláciách je jeden z predpokladov pre úspešné fungovanie podnikov. V súčasnosti dochádza ku nárastu podielu nepriamych nákladov na celkových nákladoch. Tento nárast je spôsobený rozvojom automatizácie, ktorá vyvoláva pokles podielu priamych nákladov na celkových nákladoch na vstupy. Taktieţ jednou z príčin je rozvoj výrobných technológií, ktorým sa zmenila štruktúra produktov a tieţ charakter výroby. V oblasti nepriamych nákladov je veľký potenciál pre tvorbu úspor v podnikoch. Realizovať úspory nepriamych nákladov vyţaduje mnoţstvo analýz, projektov a opatrení na ustavičné zmeny a zefektívňovanie procesov. Riadenie týchto nákladov je vo veľkých podnikoch neoddeliteľnou súčasťou finančného riadenia a prináša im to úspech a odolnosť voči konkurencii. Cieľom diplomovej práce je analýza alokácie nepriamych nákladov v rozpočtoch a kalkuláciách s jej vyuţitím pre metodiku stanovenia úspor nepriamych nákladov a ich premietnutím do plánu nákladov a predbeţnej kalkulácie podniku. Druhá kapitola je orientovaná na teoretické vymedzenie základných pojmov z oblastí rozpočtovníctva, kalkulácií a podstaty nákladov. Zameraná je aj na spôsoby a postupy určenia nepriamych nákladov. Tretia kapitola je zameraná na charakteristiku výrobného podniku Tatry Poprad s.r.o, ktorý je vymedzený v rámci odvetvia priemyslu na Slovensku. Popis spoločnosti pokračuje charakteristikou činností spoločnosti, zhodnotením finančného zdravia podniku, charakteristikou jednotlivých útvarov a nákladových stredísk. Následne je opísaný technologický proces, ziskové strediská, kalkulačný systém a rozpočtovníctvo podniku. V závere tejto kapitoly je pozornosť venovaná zhodnoteniu aktuálnej situácii podniku a poukázaniu na problematiku riešenú v praktickej časti práce. V štvrtej kapitole je na základe zhodnotenia vykonávaná samotná analýza nepriamych nákladov v rozpočtoch prostredníctvom analýzy odchýlok jednotlivých poloţiek kalkulačného vzorca. Následne je jedna problémová oblasť rozanalyzovaná v detaile a tieţ je navrhnuté riešenie na objektivizáciu alokácie prostriedkov a jej dopad na priemerné náklady a na kalkulačnú jednotku. 5

8 2 Teoretické východiská alokácie nepriamych nákladov v rozpočtoch a kalkuláciách V tejto kapitole sa popisuje rozpočtovníctvo, kde je výklad orientovaný na základné charakteristiky rozpočtu v podnikoch, na princípy zostavenia rozpočtu, na rozpočtovanie reţijných nákladov, na kontrolu rozpočtu prostredníctvom analýzy odchýlok. Ďalšou časťou kapitoly je problematika kalkulácií, ktorá je opäť zameraná na základné charakteristiky kalkulácie, usporiadanie nákladov v kalkulácii, kalkulačný vzorec a členenie kalkulácií. Obe tieto časti kapitoly sú sústredené najmä na nepriame náklady, ktoré súvisia s predmetom tejto práce. V závere kapitoly je uvedená podstata nákladov a ich členenie. 2.1 Rozpočtovníctvo Rozpočtovníctvo je súčasťou finančného riadenia podniku a jeho hlavnou úlohou je zostavovať a vyhodnocovať rozpočty vo vnútropodnikových útvaroch 1. Výstupom rozpočtovníctva je rozpočet, ktorý sa chápe ako strategický nástroj dosahovania podnikových cieľov a je zaloţený na prepočítaných aj na odhadovaných veličinách. Rozpočet podniku ako nástroj konkretizácie cieľov plní nasledujúce funkcie: zabezpečuje hospodárne vynakladanie nákladov podľa miesta vzniku, zachycuje všetky predpokladané poloţky nákladov a výnosov podniku, je podkladom pre zostavenie predbeţných kalkulácií najmä v oblasti reţijných nákladov, kontroluje plnenie rozpočtov v jednotlivých strediskách a ovplyvňuje marketingovú politiku podniku. V systéme rozpočtovníctva sa rozlišujú dve hľadiská. Prvým je časové, v rámci ktorého sa rozpočty delia na krátkodobé a dlhodobé. Druhým hľadiskom sú organizačné celky, kde sa rozlišuje rozpočet jednotlivých stredísk a rozpočet podniku. Krátkodobé rozpočty - základný časový horizont, na ktorý sa tieto rozpočty zostavujú je rok, alebo účtovný rok, ak nie je totoţný s kalendárnym rokom. Taktieţ sa 1 KRÁL, Bohumil. a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN FIBÍROVÁ, J., L. ŠOLJAKOVÁ a J. WAGNER.. Nákladové a manažerské účetnictví. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., s. ISBN HRADECKÝ, M., J. LANČA a L ŠIŠKA. Manažerské účetnictví. 3358vyd. Praha: GRADA Publishing, a..s., s. ISBN

9 zostavujú rozpočty na štvrťrok, polrok, mesiac poprípade na zákazku. Vyuţíva sa systém kĺzavých rozpočtov, ktorého zmyslom je pridanie rozpočtu napr. pre ďalší štvrťrok ku koncu predchádzajúceho štvrťroku. Tento spôsob má väčšiu vypovedaciu schopnosť ako rozpočet zostavený jeden krát za rok. Pre zostavovanie ročných rozpočtov je dôleţité podrobné rozpracovanie dlhodobých plánov a rozpočtov. Je to z dôvodu, ţe krátkodobé rozpočty realizujú naplňovanie dlhodobých rozpočtov a sú východiskom pre prijímanie opatrení vzhľadom ku meniacim sa podmienkam. Dlhodobé rozpočty - časový horizont dlhodobých rozpočtov závisí napr. na dĺţke podnikateľského cyklu, stabilite trţného prostredia alebo podnikovej stratégii a sú zostavované obvykle na dobu tri aţ päť rokov. U dlhodobého rozpočtu je dôraz kladený na väčšiu konkretizáciu, avšak nejde ho pojímať ako ucelený systém charakteristický pre taktické rozpočtovanie. Rozpočty stredísk úvodnou etapou v rozpočtovej politike podniku je zostavenie rozpočtov v jednotlivých strediskách. Príprava rozpočtov v strediskách môţe prebiehať dvoma spôsobmi. Prvým je bottom-up (zdola hore), u ktorého je väčšina aktivity kladená na niţšie úrovne riadenia, tzn. ţe rozpočet je zostavovaný na najniţšej úrovni a dolaďovaný na vyšších úrovniach. Prednosťou tohto spôsobu je, ţe niţšia úroveň riadenia je oboznámená s problematikou rozpočtovej politiky a lepšie sa vie z celkových rozpočtom podniku stotoţniť. Naopak nevýhodou je, ţe vrcholový manaţment nie je schopný v reálnom čase splniť koordinačnú úlohu. Druhým spôsobom je top-down (zhora dole), v rámci ktorého vrcholový manaţment stanoví pravidlá a zostaví hrubý rozpočet, ktorý je následne rozpísaný do nákladových a výnosových úloh pre jednotlivé strediská. Prednosťou tohto postupu je jednotnosť podnikového rozpočtu, ktorý je v súlade s rozpočtovými cieľmi. Po vzájomnej koordinácii a harmonizácii rozpočtov jednotlivých stredísk, je zostavovaný podnikový rozpočet (Master Budget). Podnikový rozpočet jeho prostredníctvom sa kvantifikuje finančná pozícia v bilancii, zmena peňaţných tokov v rozpočte peňaţných tokov a budúci hospodársky výsledok vo výsledovke. Tieto jednotlivé rozpočty sú väčšinou zostavované na obdobie jedného roku a sústreďované na vyjadrenie budúcej finančnej situácie podniku. V Obr. 2.1 je znázornený systém podnikových rozpočtov. 7

10 Obr. 2.1 Systém podnikových rozpočtov Zdroj: KRÁL, Bohumil a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN Rozpočtová výsledovka rozpočtová výsledovka je dôleţitým nástrojom pre riadenie podniku a musí byť pravidelne kontrolovaná. V prípade, ţe sú zistené odchýlky, dochádza ku korekčným opatreniam. Výsledok hospodárenia je hlavným rozpočtovým kritériom a jeho základ tvorí rozpočet výnosov, na ktorý nadväzujú rozpočty nákladov v nasledujúcom členení: rozpočet jednotkových nákladov, rozpočet reţijných nákladov. Základom pre rozpočtovanie je účelové členenie nákladov v kombinácii s členením nákladov podľa závislosti na objeme výkonu. Rozpočtová súvaha rozpočtová súvaha je zobrazením majetku, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie spoločnosti a zdrojov financovania tohto majetku. Zostavenie rozpočtovej súvahy sa musí prelínať z uţ spomínanou rozpočtovou výsledovkou, lebo zmena stavu podnikového majetku závisí na spotrebe zdrojov. Taktieţ je dôleţitá súhra s rozpočtom peňaţných tokov, kde na výšku peňaţných pohľadávok, prostriedkov a krátkodobých záväzkov zachytených v súvahe vplývajú peňaţné platby. Rozpočet peňažných tokov tento rozpočet sa vyuţíva na riadenie solventnosti a likvidity podniku a tieţ slúţi ako informačný podklad pre koordináciu vzťahov medzi aktivitami (prevádzková, investičná a financovanie), z ktorých sa tvoria finančné prostriedky. Plány z ktorých rozpočet peňaţných tokov vychádza je plán predaja a plán výroby. Na tieto plány sú nadviazané rozpočty, ktoré tvoria jadro podnikového rozpočtu: rozpočet výnosov z predaja a inkasa trţieb, rozpočet spotreby a nákupu jednotkového materiálu, rozpočet jednotkových osobných nákladov, rozpočet variabilných a fixných nákladov a výdajov, rozpočet investičnej činnosti, rozpočet financovania. 8

11 2.1.1 Princípy zostavenia rozpočtu Pri tvorbe rozpočtu ako nástroja pre riadenie hospodárnosti podniku je dôleţité dodrţiavať niekoľko princípov. Prvým princípom je vhodne stanovená organizačná a ekonomická štruktúra podniku, ďalej je to definovanie postavenia a zainteresovanosti jednotlivých vnútropodnikových útvarov na vecných a hodnotových veličinách, kde je potrebné akceptovať väzbu na technologický proces. V rámci kontroly rozpočtu je nevyhnutné dodrţiavanie princípu evidencie nákladov a výnosov podľa miesta ich vzniku. Toto dodrţiavanie evidencie nákladov a výnosov vo finančnom a vnútropodnikovom účtovníctve sa týka najmä reţijných nákladov. Funkčnosť rozpočtu je závislá na členení a štruktúre poloţiek v rozpočte. Tieto jednotlivé poloţky by mali byť členené podľa stredísk podniku, a to stredísk hlavnej výroby, pomocných, obsluţných, správnych, zásobovacích a odbytových. Pre správne zostavenie a fungovanie rozpočtu je dôleţité členenie poloţiek nákladov a výnosov, kde sa vychádza z druhového členenia nákladov a tieţ sa odlišujú prvotné a druhotné náklady. Štruktúra nákladov a výnosov prispieva ku jednoduchšiemu porovnávaniu rozpočtovaných a skutočných poloţiek a tieţ je vhodná pre tvorbu predbeţnej kalkulácie. V rozpočte je potrebné oddelene zachytiť jednotkové, reţijné náklady a výnosy a pri samotnej kontrole sa vychádza aj z fixného či variabilného charakteru týchto nákladových poprípade výnosových poloţiek Rozpočtovanie režijných nákladov Prostredníctvom rozpočtu sa vykonáva riadenie hospodárnosti reţijných nákladov útvarov. Stanovenie rozpočtu týchto nákladov predstavuje najväčší problém pri zostavení rozpočtu podniku. Na základe tohto rozpočtu sa stanovujú úlohy vnútropodnikovým útvarom, ktoré sú pod zodpovednosťou riadiacich pracovníkov, pre vymedzené obdobie a rozsah činnosti. Zostavovanie rozpočtu nákladov v strediskách podniku je riadené podľa metodických pravidiel, ktorými sú riešené napr. otázky o štruktúre rozpočtovaných reţijných nákladov stredísk, o metóde stanovenia rozpočtovaných nákladov stredísk, o spôsobe kontroly rozpočtu. Pri rozpočtovaní reţijných nákladov sa vyuţívajú jednotlivé metódy, a to: rozpočtovanie reţijných nákladov na základe skutočne dosiahnutej výšky nákladov za minulé obdobie, rozpočtovanie reţijných nákladov s vyuţitím matematicko-štatistických metód, rozpočtovanie reţijných nákladov s vyuţitím normatívov, limity reţijných nákladov, metóda variatorov, metóda grafického rozboru a extrapolácie, rozpočtovanie reţijných nákladov 9

12 s vyuţitím odborného odhadu a rozpočtovanie s nulovým základom. Tieto metódy sa od seba líšia prvotnými údajmi, spôsobom ich spracovania a spôsobom stanovenia nákladovej úlohy. Pre spracovanie vstupných údajov sa vyuţívajú metódy: indexová metóda, vecná analýza a matematicko-štatistické metódy. Stanovenie nákladovej úlohy je spojené s určitým typom nákladu. Medzi nástroje stanovenie nákladovej úlohy sa radí normatív ako nástroj riadenia variabilnej réţie, limit ako nástroj fixnej réţie a variator ako nástroj zmiešanej réţie. V nasledujúcom texte je podrobnejšie opísaná metóda s nulovým základom, ktorá sa vyuţíva pri zostavení rozpočtu aj vo vybranej spoločnosti. Rozpočtovanie režijných nákladov metódou s nulovým základom Pri rozpočtovaní reţijných nákladov prostredníctvom tejto metódy sa vychádza zo znalostí činností, ktoré v rozpočtovom období bude vykonávať. Výška reţijných nákladov sa stanoví na základe väzby na tieto činnosti. V rámci tejto metódy je moţné vyuţiť platné normatívy 2 reţijných nákladov a tieţ odborný odhad. Prednosťou tejto metódy je nezaťaţenosť rozpočtu nehospodárnosťou a prípadnými chybami vzniknutými pri evidencii nákladov v účtovníctve podniku. Vyuţitie metódy je vhodné u útvarov servisnej činnosti, ktoré sú charakteristické nepravidelnými aktivitami a činnosťami a ich premenlivým rozsahom v čase. Pri tomto spôsobe tvorby rozpočtu manaţéri obhajujú typy činností a ich rozsah v akom ich bude vnútropodnikový útvar vykonávať a následne sa stanovujú reţijné náklady Kontrola rozpočtu podniku Kontrola rozpočtu podniku súvisí s formou, ktorou je rozpočet zostavený. Rozpočty sa zostavujú vo forme pevného a flexibilného rozpočtu. Pevný rozpočet je charakteristický najmä pre nevýrobné útvary, kde sa výkony merajú ťaţko alebo vôbec. Flexibilná forma rozpočtu sa zostavuje v útvaroch hlavnej výroby, v pomocných či obsluţných útvaroch, kde sa výkony dajú merať. V rámci kontroly ide najmä o porovnávanie skutočných nákladov s rozpočtovanými nákladmi na dané obdobie. Kontrola rozpočtu prebieha dvoma spôsobmi: internými výnosmi a výsledkami hospodárenia strediska alebo porovnávaním skutočne vynaloţených a rozpočtovaných nákladov mimo účtovný systém podniku. V prípade, ţe podnik preferuje kontrolu mimo systém účtovného zobrazenia, tak je moţné ju vykonávať 2 Normatívy režijných nákladov sa vyuţívajú ako nástroj variabilnej réţie a stanovujú nákladovú úlohu strediskám podnikov 10

13 pomocou pevného rozpočtu, variantne a lineárne prepočítaného rozpočtu. Odchýlky, ktoré týmto porovnávaním vznikajú sa vyhodnocujú najneskôr v prvom týţdni nasledujúceho mesiaca. Tieto odchýlky môţu mať pozitívny charakter (forma úspor) alebo negatívny charakter. To aký charakter odchýlky majú závisí napr. na nesprávnej realizácií plánu, organizačných zmenách, chybnom plánovaní. Vedeniu podniku sa predkladá analýza odchýlok a následne sa vykonávajú potrebné opatrenia. Analýza odchýlok nákladov Analýza odchýlok je dôleţitá z hľadiska zisťovania príčiny vzniku odchýlok, zhodnotenia dopadu odchýlok na podnikateľský proces a prijatie opatrení, ktoré by eliminovali vznik odchýlok do budúcnosti. Vyjadrenie rozdielu medzi štandardnou a skutočnou hodnotou prebieha vo všetkých hlavných oblastiach manaţérskeho účtovníctva. V oblasti kalkulácií dochádza ku porovnávaniu predbeţných a výsledných kalkulácií. V rozpočtovníctve podnikov sa vychádza zo stanovenia rozpočtu a jeho následnej kontroly a v prípade zodpovednostného riadenia spoločnosti dochádza ku kontrole stanovených úloh. V nasledujúcej Tab. 2.1 je znázornené podrobnejšie členenie odchýlok podľa príčiny ich vzniku. Tab. 2.1 Znázornenie odchýlok a príčin ich vzniku Typ odchýlky Príčina vzniku odchýlky Náklady Výnosy Kvantitatívna Zmena mnoţstva spotreby materiálu, práce Zmena objemu výkonu Kvalitatívna Zmena ceny materiálu, mzdového tarifu Zmena ceny predávaných výkonov Zdroj: KRÁL, Bohumil a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN Kvantitatívna odchýlka je vyjadrením zmien nákladov, ktoré sú vyvolané prekročením alebo úsporami objemových parametrov. Vzťah potrebný pre výpočet tejto odchýlky je: O Q Q C, (2.1) q st sk st kde O q je kvantitatívna odchýlka, Q st je štandardný objem, Q sk je skutočný objem a c st je štandardná jednotková cena. 11

14 Kvalitatívna odchýlka je vyjadrením zmeny nákladov, ktorá je vyvolaná zmenou ceny zdrojov. Spôsob výpočtu je nasledovný: O C C Q, (2.2) p sk st sk kde O p je kvalitatívna odchýlka, c sk je skutočná cena, c st je štandardná cena a Q sk je skutočný objem. 2.2 Kalkulácia Kalkuláciou je predstavovaný jeden z najvýznamnejším prvkov vnútropodnikového ekonomického systému riadenia, na ktorom závisí úspech kaţdého podniku 3. Jej podstatou je priradenie nákladov alebo inej hodnotovej veličiny na jednotku výkonu, ktorý je presne objemovo, kvalitatívne a druhovo vymedzený. Kalkulácia, ktorá sa najčastejšie pouţíva, je priradenie nákladov externým výkonom (výkony poskytované externým zákazníkom). Pojem kalkulácia je taktieţ vyuţívaný ako názov časti informačného systému podniku a tieţ ako výsledok činnosti podniku, zameraný na tvorbu kalkulácii Základné charakteristiky kalkulácie V rámci teórie kalkulácie je potrebné sa venovať aj základným charakteristikám, ktoré sú podstatné z hľadiska jednotlivých metód kalkulácie. V nasledujúcom texte je pozornosť venovaná predmetu kalkulácie, kalkulačnej jednotke, kalkulácii vlastných výkonov, kalkulačnému mnoţstvu a systému. Predmet kalkulácie predmetom kalkulácie sú finálne či jednotlivé druhy výkonov, ktoré podnik v rámci svojej činnosti vytvára. Kalkulačná jednotka je predstavovaná jednotkou výkonu, vymedzeného objemom, druhom, mernou jednotkou a tieţ miestom, kde vzniká. Na tento výkon sa následne stanovujú a zisťujú náklady. Kalkulácia vlastných nákladov výkonov jej podstata spočíva vo výpočtoch, stanovení a zistení vlastných nákladov výkonov na jednotlivé kalkulačné jednotky. 3 KRÁL, Bohumil. a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN FIBÍROVÁ, J., L. ŠOLJAKOVÁ a J. WAGNER.. Nákladové a manažerské účetnictví. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., s. ISBN

15 Kalkulačné množstvo vyjadruje mnoţstvo alebo počet kalkulačných jednotiek, tzn. výkonov podniku, na ktoré sa naraz stanovujú alebo zisťujú vlastné náklady. Mnoţstvo výkonov súvisí s časovým obdobím zostavovania kalkulácií nákladov a taktieţ so zákazkovým alebo hromadným výrobným charakterom. U zákazkovej výroby je objem výkonov stanovený podľa doby trvania jednotlivej zákazky. U hromadnej výroby sa kalkulácie zostavujú v rámci pravidelného časového intervalu napr. mesiac, štvrťrok, polrok, rok. Kalkulačný systém - je to systém vo vnútri podniku, ktorý obsahuje jednotlivé druhy kalkulácií, zobrazené v Obr. 2.2 a väzby medzi nimi. Tieto kalkulácie sú v ďalších kapitolách opísané podrobnejšie. Jeho základným cieľom je: hodnotenie primeranosti nákladov pri danej cene a pri ţiaducom zisku, hodnotenie primeranosti zisku pri dosiahnutej cene a pri daných nákladoch, zaisťovanie správnosti prepočtu nákladov na kalkulačnú jednotku. Tento prepočet nákladov je ovplyvňovaný voľbou kalkulačnej metódy, jednotky a techniky. Obr. 2.2 Kalkulácie tvoriace kalkulačný systém Kalkulácia Nákladov Ceny Predbežná Výsledná Prepočtová Reálnych nákladov Cieľových nákladov Operatívna Plánová Zdroj: KRÁL, Bohumil a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN (vlastné spracovanie) Usporiadanie nákladov v kalkulácii Nákladové poloţky, ktoré sú obsiahnuté v kalkulácii jednotlivých podnikov sú individuálne vyjadrené v tzv. kalkulačnom vzorci. Spôsob priraďovania nákladov vychádza tradične z členenia nákladov na priame a nepriame 4. Priame náklady sú zistiteľné na kalkulačnú jednotku napr. pomocou noriem, merania, váţenia, technologických postupov 4 KRÁL, Bohumil. a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN POPESKO, Boris. Moderní systémy řízení nákladů. 1. Vyd. Praha: Grada s. ISBN

16 alebo projektov. Nepriame náklady sa na rozdiel od priamych nedajú objektívne určiť na kalkulačnú jednotku a súvisia s vykonávaním širšieho sortimentu výkonov. V dôsledku nutnosti reagovať na meniace trţné podmienky sa tradičné členenie posúva do úzadia a v súčasnosti dominujú iné členenia nákladov v kombinácii s tradičným. Náklady, ktoré majú vplyv na spôsob zostavenia kalkulačného vzorca sú náklady jednotkového, reţijného charakteru z dôvodu rozdielnych výpočtov týchto nákladov hlavne v predbeţných kalkuláciách. Taktieţ je dôleţité oddelenie fixných a variabilných nákladov v kalkulačnom vzorci, ktoré ovplyvňuje samotné vyuţitie kalkulácií. Ciele alokácie nákladov Zmyslom alokácie nákladov je poskytovať informácie o nákladoch, ktoré sú relevantné v určitých rozhodnutiach. Pri alokácii nákladov na kalkulačnú jednotku je potrebné sledovať ich vzťah ku objektu a rozhodovaciu úlohu. Jednotlivé úlohy sa dajú typovo rozdeliť napr. na úlohy, ktoré rozhodujú o spôsobe vyuţitia ekonomických zdrojov na vytvorenej kapacite, úlohy, ktorých zmyslom je prepočet vynaloţených nákladov v súvislosti s výkonmi, úlohy, ktoré zainteresujú zamestnancov podniku do jednania vedúceho k dosiahnutiu vytýčených cieľov a reprodukčné úlohy. Princípy alokácie nákladov Pri priraďovaní nákladov výkonom sa vyuţívajú tri základné princípy alokácie. Prvým je princíp príčinnej súvislosti vzniku nákladov, ktorý je najvýznamnejší z dvoch pohľadov, a to z hľadiska riešenia všetkých typov úloh a z hľadiska informácií. Jeho zmysel spočíva v tom, ţe kaţdý výkon by mal byť zaťaţený takými nákladmi, ktoré príčinne vyvolal. Ďalším je princíp únosnosti nákladov, ktorý rieši problematiku, akú výšku nákladov je objekt alokácie schopný uniesť. Vyuţíva sa pri riešení u úloh, ktoré riešia obhajobu ceny, ďalej u úloh, ktoré motivujú pracovníkov k dosahovaniu cieľov a u reprodukčných úloh. Princíp priemerovania rieši otázku: V priemere aké náklady pripadajú na určitý výrobok?. Tento princíp sa vyuţíva pri spracovaní predbeţných prepočtov a výsledných kalkulácií. Princípy únosnosti a priemerovania nákladov by sa mali aplikovať v prípade, ţe nejde uplatniť princíp príčinnej súvislosti vzniku nákladov. Tieto princípy sa vyznačujú tým, ţe sú nerovnocenné. Fáze alokácie nákladov Fáze alokácie nákladov vystihujú časť celkového procesu priraďovania nákladov finálnym výkonom. Ich cieľom je vyjadriť príčinnú súvislosť nákladov a konečným výkonom. 14

17 Prvou fázou je priradenie priamych nákladov objektu, ktorý príčinne vyvolal vznik týchto nákladov. Druhou fázou je vyjadrenie vzťahu jednotlivých objektov alokácie a objektu, ktorý vyvolal ich vznik. Treťou fázou je priradenie podielu nepriamych nákladov, ktoré pripadajú určitý druh výkonu. V Obr. 2.3 je znázornený príklad alokácie nepriamych nákladov na opravy strojov na výrobu pračiek, kde objektom alokácie sú jednotkové druhy pračiek. Obr. 2.3 Alokačné fáze v podniku vyrábajúcom pračky Zdroj: KRÁL, Bohumil a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN Kalkulačný vzorec Podstatou kalkulačného vzorca je určenie vlastných nákladov na kalkulačnú jednotku systematickým zoradením nákladových poloţiek 5. V centralizovaných modeloch hospodárenia bola povinnosť zostavovať kalkuláciu dva krát do roka v tzv. odborových kalkulačných vzorcoch. Tento spôsob zostavovania kalkulácií slúţil na centrálne porovnávanie a tvorbu cien. V súčasnosti má kaţdý podnikateľský subjekt právo na rozhodovanie o tvorbe kalkulácií, o kalkulačnom vzorci, o obsahu nákladových poloţiek, o pouţívaných druhoch kalkulácií a o rozsahu ich vyuţitia. V prípade produkcie výkonov podliehajúcich zákonu o cenách č. 526/90 Zb. je povinnosť zodpovedných pracovníkov zostavovať kalkulácie podľa príslušného cenového výmeru. Typový kalkulačný vzorec - v súčasnosti je tento vzorec vyuţívaný len v niektorých podnikoch. Jeho všeobecný charakter ho umoţňuje pouţiť v rámci ľubovoľných oborov v podnikaní (obchodná, výrobná činnosť alebo sluţby). Postup pri rozvrhovaní nepriamych 5 KRÁL, Bohumil. a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN FIBÍROVÁ, J., L. ŠOLJAKOVÁ a J. WAGNER.. Nákladové a manažerské účetnictví. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., s. ISBN

18 nákladov je zjednotený a nákladové poloţky majú jednotnú obsahovú náplň. Tento postup je uvedený vo vyhláške č. 21/90 Zb. o kalkuláciách, ktorá bola v r zrušená. Výhodami typového kalkulačného vzorca je jeho uţ spomínaná všeobecnosť, ktorá umoţňuje porovnávanie jednotlivých kalkulácii v rámci podniku alebo aj medzi podnikmi. Na druhej strane nákladové druhy s rôznym vzťahom k výkonom, statické zobrazenie nákladov a nerozlíšenie relevantných a irelevantných nákladov sú jeho obmedzeniami. V nasledujúcej Tab. 2.2 je znázornený typový kalkulačný vzorec. Tab. 2.2 Položky typového kalkulačného vzorca 1. Priamy materiál 2. Priame mzdy 3. Ostatné priame náklady 4. Výrobná (prevádzková) réţia Vlastné náklady výroby (prevádzky) 5. Správna réţia Vlastné náklady výkonu 6. Odbytové náklady Úplné vlastné náklady výkonu 7. Zisk (stráta) Cena výkonu (základná) Zdroj: KRÁL, Bohumil a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN Retrográdny kalkulačný vzorec tento kalkulačný vzorec je určený pre kalkuláciu ceny, ktorá je vyjadrením predpokladu pre jednanie s odberateľmi podniku a pre jednanie o cenách zákaziek. Hlavnou odlišnosťou od typového kalkulačného vzorca je prístup a tvorba kalkulácie. Cenová kalkulácia vyjadruje zisk ako rozdiel medzi dosiahnutou cenou a nákladmi. Tento vzorec sa najčastejšie vyuţíva v sériovej výrobe a jeho podoba je znázornená v Tab

19 Tab. 2.3 Položky retrográdneho kalkulačného vzorca Základná cena výkonu - Dočasné cenové zvýhodnenie - Zľavy zákazníkom (napr. sezónne, mnoţstevné) Cena po úpravách - Náklady Zisk (Prínos) Zdroj: KRÁL, Bohumil a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN Dynamický kalkulačný vzorec je súčasným pojatím kalkulačného vzorca a vychádza z typového kalkulačného vzorca. V dynamickom vzorci sú poloţky zo zmiešaným charakterom nákladov rozdelené na fixnú a variabilnú časť nákladov. Tento vzorec sa vyuţíva taktieţ pri kalkuláciách vnútropodnikových cien. Jednotlivé poloţky tohto kalkulačného vzorca sú uvedené v Tab Tab. 2.4 Položky dynamického kalkulačného vzorca Priamy (jednotkový) materiál Priame (jednotkové) mzdy Ostatné priame náklady - variabilné - fixné Priame náklady celkom Výrobná réţia - variabilná - fixná Náklady výroby Správna réţia - fixná - variabilná Vlastné náklady výkonu Priame (jednotkové) odbytové náklady Odbytová réţia - variabilná - fixná Úplné vlastné náklady výkonu Zdroj: KRÁL, Bohumil a kol. Manaţerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN Kalkulačné vzorce kalkulácií neúplných nákladov tieto kalkulačné vzorce odlišujú fixné a variabilné náklady a týkajú sa kalkulácie Direct Costing. Vyuţívajú sa pri riešení rozhodovacích úloh a vykazované náklady na kalkulačnú jednotku sú v nich 17

20 podrobnejšie členené. Podľa toho aké sú fixné náklady v kalkulácií uvedené sa rozlišuje kalkulačný vzorec jednostupňovej a viacstupňovej kalkulácie. Kalkulačný vzorec jednostupňovej kalkulácie je znázornený v Tab Tab. 2.5 Položky kalkulačného vzorca jednostupňovej kalkulácie Cena po úpravách -Variabilné náklady výrobku priamy jednotkový materiál priame jednotkové mzdy variabilná réţia Marţa - Príspevok na úhradu fixných nákladov a tvorby zisku - Fixné náklady v priemere pripadajúce na výrobok Zisk v priemeru pripadajúci na výrobok Zdroj: KRÁL, Bohumil a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN Ďalej sa jedná o kalkulačný vzorec viacstupňovej kalkulácie, v ktorom sa fixné náklady neposudzujú ako nedeliteľný celok. Fixné náklady sú v tomto prípade rozdelené na fixné náklady výrobkov, fixné náklady skupiny výrobkov, fixné náklady strediskové a fixné náklady podniku. V Tab. 2.6 sú zobrazené jednotlivé poloţky kalkulačného vzorca viacstupňovej kalkulácie. Tab. 2.6 Položky kalkulačného vzorca viacstupňovej kalkulácie Cena po úpravách -Variabilné náklady výrobku priamy jednotkový materiál priame jednotkové mzdy variabilná réţia Marţa I - Fixné výrobkové náklady Marţa II - Fixné náklady skupiny výrobkov Marţa III - Fixné náklady strediskové Marţa IV - Fixné náklady podniku Zisk ( strata) v priemeru pripadajúcich na výrobok Zdroj: KRÁL, Bohumil a kol. Manaţerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN

21 2.2.4 Členenie kalkulácií Kalkulácie v podniku sú klasifikované podľa hľadísk, ktoré súvisia s technikou výpočtu, charakterom výrobného procesu a s vyuţitím kalkulácií 6. V nasledujúcom texte je bliţšie charakterizované členenie kalkulácií podľa: času zostavenia a funkcie pri riadení, úplnosti nákladových poloţiek na kalkulačnú jednotku, charakteru výrobného procesu a kalkulačnej techniky. V jednotlivých členeniach kalkulácii je pozornosť venovaná hlavne výpočtu nepriamych nákladov. a) Členenie kalkulácie podľa času zostavenia a funkcie pri riadení V rámci tohto hľadiska sa rozlišujú kalkulácie predbeţné, výsledné a špecifické. Predbežná kalkulácia je vyjadrením očakávaných výrobkových nákladov. Táto kalkulácia sa ďalej člení na kalkuláciu operatívnu, plánovú a prepočtovú. Operatívna kalkulácia predstavuje vopred stanovené náklady na jednotku výkonu. Tieto náklady sú stanovené v konkrétnych technických, technologických a organizačných podmienkach. Pre výpočet priamych nákladov sa vyuţíva operatívna norma 7 spotreby ekonomických zdrojov, ktorá je oceňovaná skutočnou cenou platnou v okamţiku tvorby kalkulácie. Táto kalkulácia je označovaná ako okamihová a je nástrojom krátkodobého riadenia hlavne priamych nákladov. Nepriame náklady sa získavajú z rozpočtu reţijných nákladov a na kalkulačnú jednotku sa prepočítavajú na základe vhodnej kalkulačnej techniky (viz. kapitola 2.2.4, časť d). Uplatňuje sa pri zadávaní a kontrole úloh výrobným útvarom podniku a tieţ pri kontrole ročného plánu nákladov. Plánová kalkulácia je vyjadrením priemerných nákladov na jednotku výkonu, ktoré sa majú dosiahnuť v rámci plánovacieho obdobia. Zostavuje sa v súvislosti s technologickou prípravou výroby daného výrobku a slúţi na stanovenie predvolených spotrebných a výkonových noriem, ktorých východiskom je navrhnutá technológia, konštrukčné riešenie výrobku a organizácia výroby. Plánová kalkulácia sa rozlišuje podľa jednotlivých období a podľa celého hodnoteného obdobia. U plánovej kalkulácie jednotlivých období sa vyjadrujú náklady v daných časových okamţikoch a u plánovej kalkulácie celého hodnoteného obdobia sú vopred stanovené náklady určené ako váţený aritmetický priemer. Jej vyuţitie je napr. pri 6 KRÁL, Bohumil. a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN FIBÍROVÁ, J., L. ŠOLJAKOVÁ a J. WAGNER.. Nákladové a manažerské účetnictví. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., s. ISBN Operatívna norma je to úloha v spotrebe nákladového druhu na jednotku, ktorá platí pre súčasné podmienky v podniku, a to technologické, technické a organizačné 19

22 zostavení rozpočtovej výsledovky a iných častí podnikového rozpočtu. Priame a jednotkové náklady sa určujú prostredníctvom plánových noriem 8 a plánových cien ekonomických zdrojov. Podobne ako u operatívnej kalkulácie sa nepriame náklady určujú pomocou vhodných kalkulačných technik (viz. kapitola 2.2.4, časť d). Prepočtová kalkulácia je charakteristická pre zostavovanie u nových či inovovaných výrobkov a vyjadruje predbeţne stanovené náklady kalkulačnej jednotky. Spracúvajú sa na základe odborných odhadov a vyuţívajú sa na riadenie predbeţnej hospodárnosti a ekonomickej efektívnosti podniku. Výsledná kalkulácia predstavuje nástroj následnej kontroly hospodárnosti a je vyjadrením priemerných skutočných nákladov kalkulačnej jednotky za dané obdobie. Nepriame náklady sa zisťujú z účtovníctva a pomocou vhodnej kalkulačnej techniky. b) Členenie kalkulácie podľa úplnosti nákladových položiek na kalkulačnú jednotku V rámci tohto členenia ide o zahrnutie nákladov na kalkulačnú jednotku. Rozlišuje sa kalkulácia úplných a neúplných nákladov. U metódy úplných nákladov sú obsiahnuté buď predbeţné alebo skutočné úplné vlastné náklady pri danom objeme výkonu, ktorého produkciou sú vyvolané fixné a variabilné náklady. V tejto kalkulácii dochádza ku degresívnemu klesaniu úplných vlastných nákladov výkonu. Je to spôsobené degresívnym vývojom priemerných fixných nákladov, tzn. ţe so vzrastajúcim objemom výkonu klesajú. V prípade priemerných variabilných nákladov je vývoj konštantný. Vlastnosťou tejto kalkulácie je statickosť, zisk na výrobok sa nevyvíja lineárne a v dôsledku fixných nákladov, ktoré sú najmä nepriamymi nákladmi, dochádza ku nepresnostiam. Pomocou tejto kalkulácie je moţné stanoviť alebo zistiť výsledok hospodárenia na výkon. Ten môţe byť kritériom pre rozhodnutie o štruktúre sortimentu výkonu. Jej úlohou je ďalej poskytovať informácie o štruktúre nákladov na výkon a taktieţ je vhodná pre kontrolu a riadenie hospodárnosti podľa výkonu. Vyuţíva sa aj pri stanovení dlhodobej spodnej hranice ceny predávaného výkonu. Spodnou hranicou sa rozumejú priemerné celkové náklady, ktoré zaisťujú nestratovú výrobu. Kaţdá cena, ktorá je nad touto hranicou, prináša zisk. Dlhodobá spodná hranica je vyjadrená nasledovne: 8 Plánová norma je to úloha v spotrebe nákladového druhu na jednotku, ktorá platí pre technologické, technické a organizačné podmienky plánového obdobia. 20

23 FN p vn, (2.3) Q kde p je cena výkonu v (Kč/jed), FN sú fixné náklady v (Kč), Q je objem predaných výkonov v (jed) a vn sú priemerné variabilné náklady v (Kč/jed). U kalkulácie neúplných nákladov sú na kalkulačnú jednotku priraďované priame alebo variabilné náklady. U tejto kalkulácie sa predpokladá, ţe výkon je vyvolávaný len variabilnými nákladmi. Fixné náklady sú nedeliteľným celkom a nabiehajú za určitý časový úsek. Výkon, ktorý neprináša fixné náklady, neprináša ani ţiadny zisk. Rozsah predaja a jeho štruktúra ovplyvňujú to či bude dosiahnutý zisk alebo strata. Ekonomický prínos predaja výrobkov je vyjadrený pomocou príspevku na úhradu. Táto veličina je významná z hľadiska krátkodobého rozhodovania o štruktúre a objemu sortimentu. Jeho úlohou je krytie fixných nákladov, prípadne tvorba zisku a vytvára kritérium pre rozhodnutie či daný výrobok vyrábať alebo nie. Kalkulácia neúplných nákladov sa vyuţíva aj pri krátkodobom stanovení spodnej hranice ceny na úrovni priemerných variabilných nákladov. Do tejto metódy kalkulácia sa radia dve kalkulačné metódy. Prvou je kalkulácia hrubého rozpätia, kde sú na kalkulačnú jednotku priradené len priame náklady. Druhá je metóda Direct Costing, v rámci ktorej sa kalkulačnej jednotke priraďujú iba variabilné priame a nepriame náklady. c) Členenie kalkulácie podľa charakteru výrobného procesu Do tejto skupiny kalkulácií je moţné radiť zákazkovú kalkuláciu a kalkuláciu zdruţených výkonov. U zákazkovej kalkulácie je predmetom kalkulácie konečný výkon daný zákazkou. Dôleţité je sledovať náklady, ktoré vznikajú pri rôznych výkonoch u kaţdej zákazky zvlášť. Táto kalkulácia sa vyuţíva v podnikoch, v rámci ktorých sa zhotovujú výrobky alebo poskytujú sluţby podľa objednávok odberateľov. Kalkuláciu je moţné zostavovať ako predbeţnú alebo výslednú. Priame náklady výkonov zákazky sa stanovujú podľa typu predbeţnej kalkulácie a ceny druhu nákladu alebo podľa skutočných nákladov zachytených v zákazkových listoch alebo iných dokladoch operatívnej evidencie o zákazke pri tvorbe výslednej kalkulácie. V prípade nepriamych nákladov je na začiatku dôleţité zachytenie nákladov podľa miesta ich vzniku v rozpočte alebo účtovníctve podniku. Následne sa tieto náklady rozvrhujú podľa rozvrhovej základne na jednotlivé zákazky. Združená výroba je charakteristická tým, ţe spracovaním buď jedného alebo viac druhov materiálu vzniká súčasne alebo postupne viac druhov rôznorodých výrobkov, v rámci 21

24 ktorých sa nedá ovplyvniť vzájomný pomer ich mnoţstva. Náklady v kalkulácii tejto výroby majú povahu zdruţených nákladov, ktoré vznikajú v súvislosti so zdruţenou výrobou ako celkom, teda sú nepriamymi nákladmi. Pre výpočet touto metódou kalkulácie sa vyuţívajú spôsoby: odčítaciu, rozčítaciu a ich kombináciu. d) Členenie kalkulácie podľa kalkulačnej techniky Toto členenie kalkulácií sa vyuţíva na priradenie nepriamych nákladov na kalkulačnú jednotku. Nepriame náklady predstavujú spoločné náklady, ktoré súvisia s konkrétnou skupinou výkonov alebo so všetkými výkonmi. Pri priraďovaní nepriamych nákladov sú vyuţívané princípy alokácie nákladov (viz. kapitola 2.2.2). Medzi jednotlivé metódy priradenia nepriamych nákladov patria: kalkulácia delením s pomerovými číslami, kalkulácia delením vo fázovej a stupňovej výrobe, priráţková kalkulácia, kalkulácia metódou ABC. Kalkulácia delením s pomerovými číslami je typická pre výrobky, ktoré majú podobný charakter a sú vyrobené rovnakým technologickým postupom. Hlavným problémom je stanovenie nepriamych nákladov jednotlivých výrobkov. Tieto náklady sa stanovujú pomocou tzv. pomerových čísel, ktoré udávajú pomer nepriamych nákladov medzi jednotlivými výrobkami. Pomerové čísla sa odvodzujú pomocou individuálnej kalkulácie, pomocou technických a technologických parametrov. Nepriame náklady sa vypočítajú na základe nasledujúceho postupu: Výpočet prepočítanej výroby QPREP Q v k n, v, (2.4) kde QPREP v je prepočítaná výroba v-toho výrobku v (jednotkách prepočítanej výroby), Q v je objem výroby v-toho výrobku v (jednotkách výroby) a k n,v je pomerové číslo n-tej nákladovej poloţky v-toho výrobku. Súčet prepočítanej výroby za všetky výrobky QPREP QPREP v, (2.5) v Výpočet tzv. sadzby NepriamyNáklad n SADZBA n, (2.6) QPREP kde SADZBA n je podiel rozvrhovaného nepriameho nákladu n-tej nákladovej poloţky na jednotku prepočítanej výroby v (Kč/jedn. prepočítanej výroby), Nepriamy Náklad n je náklad n-tej nákladovej poloţky, ktorý sa rozvrhuje na kalkulačnú jednotku v (Kč). 22

25 Výpočet nepriamych nákladov na jednotku kalkulačnej jednotky náklad, n, v SADZBA n kn v, (2.7) kde náklad n,v je rozvrhnutý nepriamy náklad n-tej nákladovej poloţky v-toho výrobku v (Kč/jed. výrobku). Výpočet nákladov pripadajúcich na kalkulované mnoţstvo danej kalkulačnej jednotky Náklad náklad, Q n, v n v v, (2.8) kde Náklad n,v je rozvrhnutý nepriamy náklad n- tej nákladovej poloţky v- toho výrobku v (Kč). Kalkulácia vo fázovej a stupňovej výrobe sa vyuţíva v členitej výrobe, ktorá je charakteristická členením výrobného procesu na jednotlivé úseky. Vo fázovej výrobe dochádza ku prechodu produkcie cez výrobné úseky, ktoré si predávajú výrobky s rovnakou kvalitatívnou podstatou od počiatočnej po konečnú fázu. V stupňovej výrobe predvolená surovina dostáva v kaţdom výrobnom stupni nové kvalitatívne vlastnosti. V rámci tejto kalkulácie sa pouţíva kalkulácia postupná a priebeţná. Predmetom postupnej kalkulácie je polotovar i konečný výrobok tzn., ţe produkt kaţdého výrobného stupňa. Pomocou vnútropodnikovej ceny, ktorá vychádza z vlastných nákladov predchádzajúceho stupňa výroby, sa oceňujú spotrebované polotovary. Vyuţíva sa v stupňovej výrobe. Predmetom priebežnej kalkulácie je finálny výkon poslednej výrobnej fáze a vyuţíva s vo fázovej aj v stupňovej výrobe. U oboch kalkulácií sa rozlišujú nepriame náklady výroby a nepriame náklady spojené so správou a odbytom. Nepriame náklady výroby sa zachycujú podľa miest vzniku (strediská výrobných fáz) a na kalkulačnú jednotku sú rozvrhnuté pomocou pomerových čísel, poprípade rozvrhových základní. Nepriame náklady spojené so správou a odbytom sa zachycujú na príslušných strediskách a na kalkulačnú jednotku sa stanovujú podľa rozvrhovej základne. V prirážkovej kalkulácii sú vyuţívane pri priraďovaní spoločných nepriamych nákladov na kalkulačnú jednotku rozvrhové základne, ktoré sú buď hodnotovo alebo naturálne vyjadrené. Táto kalkulácia je typická pre priemyslovú výrobu, kde sa vyrába väčšie mnoţstvo výrobkov rôznym technologickým procesom. Táto metóda sa uplatňuje aj ako sumačná alebo diferencovaná metóda 9. V rámci sumačnej metódy ide o zistenie nepriamych nákladov na jednotlivé druhy výkonov podľa vzťahu medzi týmito nákladmi a jedinou 9 FIBÍROVÁ, J., L. ŠOLJAKOVÁ a J. WAGNER.. Nákladové a manažerské účetnictví. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., s. ISBN

26 rozvrhovou základňou. Podstatou je, ţe nepriame náklady sú priamo úmerné jednej veličine (rozvrhovej základni). V praxi sa však väčšmi vyuţíva diferencovaná metóda, v ktorej sa skúmajú skupiny nepriamych nákladov vzhľadom ku viacerým rozvrhovým základniam. Hlavným krokom pri aplikácií priráţkovej metódy kalkulácie je určenie rozvrhových objektívnych základní, aby došlo ku správnemu priradeniu spoločných nepriamych nákladov jednotlivým druhom výkonov. Rozvrhová základňa by mala splňovať určité predpoklady pre správnosť priradenia spoločných nepriamych nákladov na druhy výkonov: nepriame náklady by mali byť v príčinnej súvislosti s rozvrhovou základňou, výška rozvrhovej základne by mala byť ľahko zistiteľná a kontrolovateľná, základňa by mala byť stála pre zrovnateľnosť kalkulácií zostavených v rôznych obdobiach. Rozvrhové základne môţu byť buď peňaţné alebo naturálne. Pre správne stanovenie čiastky nepriamych nákladov, ktorú je potrebné pripočítať ku jednotke výkonu, je potrebné zistiť pomer medzi týmito nákladmi a rozvrhovou základňou. Peňažná rozvrhová základňa je vyjadrená v peňaţných jednotkách. Nevýhodou je, ţe nepriame náklady nebývajú v priamej príčinnej súvislosti s rozvrhovou základňou. Naopak výhodou je splňovanie poţiadavku ľahkej zistiteľnosti na výrobok. Najviac pouţívanými peňaţnými základňami sú napr. priame mzdy, priamy materiál, priame náklady, a trţby. Postup pre výpočet nepriamych nákladov je vyjadrený nasledovne: Výpočet priráţky NN 100 p, (2.9) PRZ kde p je priráţka nepriamych nákladov v (%), NN sú rozvrhované nepriame náklady v (Kč) a PRZ je peňaţná rozvrhová základňa v (Kč). Výpočet priemerných nepriamych nákladov na výrobok n p n n, v RZ v, (2.10) 100 kde n n,v je nepriamy náklad n- tej nákladovej poloţky pripadajúcej na v-tý výrobok, p n je priráţka n- tej nákladovej poloţky v (%), RZ v je peňaţná rozvrhová základňa v- toho výrobku v (Kč/ výrobok). Celkové priemerné nepriame náklady na výrobok N n, v nn, v Qv, (2.11) kde N n,v sú nepriame náklady n- tej nákladovej poloţky pripadajúce na kalkulované mnoţstvo v- toho výrobku v (Kč). 24

27 Naturálna rozvrhová základňa je vyjadrená napr. časovou náročnosťou výroby, technickými parametrami. Problémom môţe byť zloţitejšia zistiteľnosť rozvrhovej základne na výrobok a výhodou je objektívnejšia príčinná súvislosť nákladov so základňou. Medzi najčastejšie vyuţívané základne patrí napr. strojové hodiny, normohodiny, hmotnosť spotreby materiálu. Postup pre výpočet nepriamych nákladov na výrobok je nasledovný: Výpočet sadzby NN s, (2.12) NRZ kde s je sadzba nepriamych nákladov (Kč/jednotka RZ), NN sú náklady v (Kč) a NRZ je naturálna rozvrhová základňa (jednotka základne). n v Výpočet priemerných nepriamych nákladov na výrobok n v rozvrhované nepriame n, s RZ, (2.13) kde s n je sadzba nepriamych nákladov n- tej nákladovej poloţky (Kč/ jednotky rozvrhovej základne) a RZ v je naturálna rozvrhová základňa v- toho výrobku (jednotky rozvrhovej základne/ jednotka výrobku). Výpočet celkových priemerných nepriamych nákladov na výrobok N n, v sn, v Qv (2.14) Kalkulácia metódou ABC (Activity Based Costing) je vyjadrením priradenia nepriamych nákladov k aktivitám a činnostiam, ktoré sú nevyhnutné k ich vytvoreniu. Aktivitou je chápaný elementárny prvok podnikateľského procesu, napr. objednávanie materiálu, výdaj materiálu do výroby. Činnosť predstavuje systémové spojenie jednotlivých aktivít, a to napr. zásobovacia činnosť, riadenie kvality. Metóda ABC sa vyuţíva v odvetviach so širokým sortimentom výkonov, ktorý je spojený s nákladovo náročnými zaisťujúcimi a výrobnými činnosťami. V súčasnosti je jej najväčšie vyuţitie v oblasti spracovateľského priemyslu s heterogénnou výrobou a montáţnou technológiou. Taktieţ svoje uplatnenie našla aj v nevýrobných odvetviach ako je bankovníctvo, poisťovníctvo a iné. Výhodou tejto metódy je moţnosť kontroly a riadenie nákladov jednotlivých činností podniku, skvalitnenie rozpočtov reţijných nákladov. Slabou stránkou tejto metódy je náročnosť, prácnosť pri evidencií nákladov a ostatných údajov. Výpočet priemerných nákladov na kalkulačnú jednotku je zahrnutý do šiestich fáz, ktorých poradie je moţné meniť. Jednotlivé fáze zahrňujú: vymedzenie skupín nákladov vo vzťahu k aktivitám, úpravu účtovných údajov, stanovenie príčiny vzniku nákladov, stanovenie výšky nákladov jednotlivým aktivitám a 25

28 činnostiam, stanovenie rozsahu príslušnej vzťaţnej veličiny a samotné priradenie priemerných nákladov aktivít na kalkulačnú jednotku. 2.3 Podstata nákladov Náklady podniku predstavujú peňaţné vyjadrenie spotreby podnikových zdrojov, ktoré sú nevyhnutné pre realizáciu cieľov podniku. Náklady sú dôleţité z niekoľkých dôvodov, a to, ţe kvantifikujú spotrebu rôznych výrobných faktorov, sú uplatňované ako nástroj pre riadenie jednotlivých zloţiek podniku, dôleţitú úlohu zohrávajú pri utváraní cien, tieţ do nich vstupujú prostriedky z odpisovania majetku podniku a na ich základe je umoţnené sledovanie kvality práce a hospodárskej efektívnosti. Náklady podniku je potrebné vymedziť z dvoch základných hľadísk: finančného a nákladového účtovníctva. Vo finančnom účtovníctve sú náklady chápané ako peňaţne vyjadrené, skutočne spotrebované ekonomické zdroje podniku 10. Vyznačujú sa voľnou väzbou k predmetu činnosti podniku a zahrňujú nielen nutne vynaloţené náklady potrebné na fungovanie procesu, ale aj náklady odlišného charakteru napr. dary. V nákladovom účtovníctve sú definované náklady ako účelné vynaloţenie ekonomických zdrojov, ktoré účelovo súvisí s predmetom činnosti podniku. V nákladovom účtovníctve sú náklady vynakladané účelne a účelovo. Podstatou účelnosti je, ţe vynaloţené náklady odpovedajú racionálnosti a primeranosti výsledkov činnosti. Hospodárnosť nákladov predstavuje také dosahovanie výkonov podniku, aby boli vynaloţené čo najmenšie náklady. Dá sa merať prostredníctvom priemerných nákladov na naturálnu jednotku výkonu (ks, hod., m). Hospodárne vynakladanie nákladov sa dá ovplyvniť úspornosťou a vyťaţenosťou nákladov. Základom úspornosti je zniţovanie absolútnej výšky nákladov, ktoré sú vynakladané na štruktúru výkonu a na konkrétny objem. Vyťaţenosť znamená, ţe pri vynakladaní rovnakých nákladov v konkrétnom období sa zvyšuje objem výkonov v podniku. Účelovosť je vlastnosťou nákladov, ktorá vyjadruje ich tesný vzťah s výkonmi, ktoré predstavujú predmet činnosti (výrobky, práca, sluţby). Tieţ vyjadruje fakt, ţe zmyslom 10 KRÁL, Bohumil. a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN FIBÍROVÁ, J., L. ŠOLJAKOVÁ a J. WAGNER.. Nákladové a manažerské účetnictví. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., s. ISBN

29 vynaloţenia nákladov je ich zhodnotenie. S touto vlastnosťou súvisí aj schopnosť podniku dosiahnuť zisk pri predaji výkonov svojím zákazníkom. Táto schopnosť sa nazýva efektívnosť Členenie nákladov Rozdelenie nákladov do jednotlivých skupín je dôleţité pre ich účinnosť riadenia, pre skvalitnenie práce, pre zefektívnenie činnosti podniku a pre tvorbu cien. Základné rozdelenie nákladov je na: druhové členenie, účelové členenie, podľa vzťahu ku výkonom, z hľadiska rozhodovacích procesov z hľadiska zmien v podmienkach nákladového procesu. a) Druhové členenie nákladov V rámci druhového členenia nákladov je základom ich rozdelenie do rovnakých skupín ekonomických zdrojov, tzv. nákladových druhov. Toto členenie vychádza z podoby, v ktorej vstupujú ekonomické zdroje do podniku. Negatívom v druhovom členení je to, ţe sa nezaoberá príčinou vynaloţenia nákladov a ich vzťahom k činnostiam, výkonom, útvarom a procesom. Druhové členenie je dôleţité a nevyhnutné kombinovať s inými druhmi členenia nákladov. Dôvodom pre kombináciu s iným druhom členenia nákladov je, ţe druhové členenie neumoţňuje bezprostredne kvantifikovať hospodárnosť podniku. Náklady sa v rámci tohto členenia delia na: prvotné a druhotné. Prvotné náklady sú charakteristické svojou jednoduchosťou a nedeliteľnosťou. Do podniku vstupujú ekonomické zdroje z externého prostredia z vonku a prvý krát. Druhotnými nákladmi sú tie, ktoré vznikajú pri spotrebe výkonov vytvorených na vo vnútri podniku. Tieto náklady sú komplexné tzn. deliteľné na jednotlivé druhy prvotných nákladov vynaloţených na vnútropodnikové spotrebované výkony. b) Účelové členenie nákladov Účelové členenie nákladov sa zaoberá sledovaním vynaloţených nákladov, ktoré sú v úzkom spojení s príčinami vzniku nákladov, s procesom tvorby výkonov a s konkrétnymi útvarmi, činnosťami a výkonmi. Členenie nákladov je: podľa vzťahov ku procesom, činnostiam a aktivitám, podľa spôsobu kontroly hospodárnosti, podľa vzťahov k výkonom, podľa jednotlivých miest vzniku. 27

30 Členenie nákladov podľa vzťahu ku procesom, činnostiam a aktivitám V rámci tohto členenia sa náklady rozdeľujú na technologické náklady a náklady na obsluhu, zaistenie a riadenie. Toto členenie predstavuje prvotnú informáciu pre riadenie nákladov. Technologickými nákladmi sa rozumejú tie, ktoré sú vynakladané na tvorbu výkonov a sú vyvolané technológiou aktivity či operácie. Do technologických nákladov sa radia napr. náklady na spotrebu základného materiálu, náklady na mzdy výrobných robotníkov, spotreba energie na pohon stroja. Náklady na obsluhu a riadenie sú na rozdiel od technologických nezávislé na konkrétnych výkonoch. Vynakladajú sa za účelom udrţania podmienok racionálneho priebehu činnosti. Patria tu napr.: náklady na prevádzku budov, náklady na kancelárske potreby, náklady na mzdy riadiacich pracovníkov a náklady na administratívne činnosti. Členenie nákladov podľa spôsobu kontroly hospodárnosti Do tejto skupiny sú zaradené jednotkové a reţijné náklady. Jednotkové náklady predstavujú súčasť technologických nákladov, ktoré vznikajú pri kaţdej jednotke výkonu. Nástrojom pre ich riadenie je kalkulácia jednotkových nákladov. Režijné náklady sú tvorené časťou technologických nákladov, ktoré nie sú jednotkovými nákladmi a všetkými nákladmi na obsluhu, zaistenie a riadenie. Nástrojom kontroly a riadenia týchto nákladov je rozpočet, ktorým sa stanovuje nákladová úloha. V podnikoch sú pre hodnotenie skutočne nabehnutých reţijných nákladov pouţívané globálne poloţky reţijných nákladov, a to výrobná, zásobovacia, správna a odbytová réţia, podľa toho, akú činnosť tieto náklady v podniku zaisťujú. Členenie nákladov podľa vzťahov k výkonov Toto členenie nákladov je označované ako kalkulačné členenie a patria tu náklady priame a nepriame. Priame náklady sú priradzované konkrétnemu druhu výkonu a sajú sa priamo určiť na kalkulačnú jednotku. Priamymi nákladmi sú napr. mzdy pracovníkov odbytu. Nepriame náklady sa nedajú určiť priamo na výrobok. A tieţ ich nejde priamo určiť na kalkulačnú jednotku. Medzi nepriame náklady patria prevaţne náklady výrobnej réţie, napr. obsluha prevádzky, energia, materiál, palivo, náklady správnej réţie, napr. náklady na správu a riadenie podniku, odbytové náklady napr. manipulácia s výrobkami. 28

31 c) Členenie nákladov podľa jednotlivých miest vzniku Toto členenie nákladov znamená ich priradenie do vnútropodnikových útvarov tzv. stredísk. V rámci stredísk podniku ide o vzťah podriadenosti a nadradenosti riadenia a o jeho začlenenie do organizačnej štruktúry podniku, ktorá určuje úlohy útvarov a do ekonomickej štruktúry, kde je stanovená úroveň právomoci a zodpovednosti zamestnancov strediska za splnenie naturálnych aj hodnotových cieľov útvarov. Medzi základné typy stredísk podniku patria: strediská podľa charakteru činnosti a podľa ekonomickej zodpovednosti. Podľa charakteru činnosti ide všeobecne o útvary hlavnej činnosti, obsluţné a servisné útvary, útvary správy a riadenia, špeciálne a strategické útvary. Podľa ekonomickej zodpovednosti sa jedná o strediská nákladové, ziskové, rentabilné, investičné, výnosové a výdajové. Základnou úlohou stredísk je zniţovanie nákladov, zvyšovanie efektívnosti, výnosov, trţieb eventuálne dodrţanie limitu stanovených výdajov. d) Členenie nákladov podľa vzťahu ku zmene objemu výkonu V rámci tohto členenia sa náklady delia na fixné, variabilné a semivariabilné. Toto členenie je najdôleţitejším z hľadiska riadenia nákladov a zisku. Hlavným kritériom členenia je závislosť nákladov na objeme produkcie. Fixné náklady sa nevyznačujú závislosťou na objeme produkcie a tieto náklady dosahujú plnej výšky i v prípade, ţe podnik nevyrába. Fixnými nákladmi sú napr. odpisy, nájomné, úroky, mzdy riadiacich pracovníkov, osvetlenie. Fixné náklady sa delia podľa: objemu výroby, závislosti na čase, vyuţitia výrobnej kapacity. Podľa vzťahu ku zmene objemu výroby sa fixné náklady delia na náklady absolútne fixné, ktorých celková výška sa nemení napriek zmene produkcie. V rámci týchto nákladov sa rozlišujú jednorazové náklady (sú spojené so zabehnutím výroby) a priebežné náklady ( sú vynakladané na opakujúce sa deje v časových úsekoch). Ďalej sú to fixné náklady meniace sa so skokom, ktoré sa menia v rámci určitého objemu produkcie, tzn. ţe po prekročení istej hranice produkcie sa menia so skokom. Hranicou, od ktorej dochádza ku skokovej zmene fixných nákladov je výrobná kapacita. Podľa závislosti na čase sú fixné náklady čisté, s trendom a s periodickým kolísaním. Ďalším členením fixných nákladov je kritérium využitia výrobnej kapacity. Na základe toho sa rozlišujú fixné náklady voľné (nevyuţité), ktoré spôsobujú zniţovanie hospodárnosti fixných nákladov, pokles efektívnosti vloţených zdrojov a tieţ zníţenie výsledku hospodárenia podniku. Časť fixných nákladov, ktorá odpovedá nevyuţitej časti výrobnej kapacity vyjadruje tieto náklady. Ďalej sú to využité fixné náklady, ktoré sú vyjadrením časti fixných nákladov odpovedajúcej vyuţitej výrobnej kapacite. 29

32 Výška variabilných nákladov sa mení s objemom produkcie. Rozlišujú sa tri typy variabilných nákladov: proporcionálne, nadproporcionálne a podproporcionálne. Semivariabilné náklady sú náklady charakteristické svojou fixnou aj variabilnou zloţkou. e) Členenie nákladov podľa rozhodovacieho procesu Toto členenie nákladov je dôleţité z hľadiska rozhodovacích procesov napr. o realizácií investičných zámerov, o technickom rozvoji výrobkov a o zmenách výrobného programu. Podľa tohto členenia sa rozlišujú tieto náklady: relevantné, irelevantné, náklady ovplyvniteľné rozhodnutím, neodvrátiteľné náklady, odvrátiteľné náklady, utopené náklady, príleţitostné náklady. Relevantné náklady sú ovplyvniteľné a nutné ku uskutočneniu danej činnosti. V prípade neuskutočnenia činnosti sú v budúcnosti anulovateľné. Irelevantné náklady sú neovplyvniteľné a ich výška je pri kaţdom rozhodnutí rovnaká. Neodvrátiteľné náklady sú nákladmi, ktorým nejde nijak zabrániť a súvisia s predchádzajúcimi rozhodnutiami. Odvrátiteľné náklady, ktoré taktieţ súvisia s predchádzajúcimi rozhodnutiami ide ich ďalšiemu vzniku zabrániť. Utopené náklady sú náklady vynaloţené v minulosti a súčasné rozhodnutia nemôţu ovplyvniť. Príležitostnými nákladmi sú tzv. stratené výnosy, o ktoré podnik prichádza z dôvodu nemoţnosti uskutočnenia určitej alternatívy. 30

33 3 Analýza tvorby rozpočtu a kalkulačného systému v spoločnosti V tejto kapitole je pozornosť venovaná najmä kalkulačnému systému a rozpočtovníctvu vo výrobnom podniku Tatry Poprad. Tomu predchádza vymedzenie podniku v rámci skupiny Tatry Corporation a tieţ jeho postavenie v hospodárstve Slovenskej republiky. Následne je zhodnotené hospodárenie spoločnosti a opísaná štruktúra odberateľov a dodávateľov, organizačná a ekonomická štruktúra podniku a technologický priebeh výroby pračiek. Záver tejto kapitoly je venovaný posúdeniu aktuálnej situácie v podniku na základe poznania kalkulačného systému, rozpočtovníctva. Je pritom poukázané na problémové oblasti v podniku a problematiku riešenú v praktickej časti diplomovej práce. Posúdenie je doplnené o detailnú analýzu nákladových poloţiek kalkulačného vzorca. Cieľom tejto analýzy je poukázať na významnosť podielu jednotlivých nákladov na ÚVNV a ukázať tak predbeţné moţnosti úspor. 3.1 Charakteristika spoločnosti Tatry Slovakia Spoločnosť Tatry Slovakia je súčasťou Tatry Corporation, ktorá má sídlo v štáte Chicago v USA. V rámci sveta sa ďalej spoločnosť Tatry delí podľa jednotlivých regiónov na NAR (Severná Amerika), LAR (Latinská Amerika), WER (Západná Európa), EMEA (Stredná Európa a Afrika), AZIA (Ázia). Tatry Slovakia je súčasťou regiónu EMEA a na Slovensku má dve samostatné jednotky, ktoré pôsobia pod jednou entitou, a to Tatry Bratislava (Obchodné zastúpenie Tatry na Slovensku) a Tatry Poprad (Výrobný podnik). Popradský podnik je najväčším výrobcom práčok v rámci regiónu EMEA, ktorej centrom je talianske mesto Miláno. Tatry Poprad má sídlo v Matejovciach pri Poprade a na Slovensku pôsobí od roku Od jej zaloţenia aţ po súčasnosť prešla rôznymi reštrukturalizačnými procesmi, ktoré zo spoločnosti vytvorili konkurencieschopnú firmu. V podniku sa vyrábajú zvrchu a spredu plnené automatické práčky. V roku 2011 opustila výrobu 20-miliontá automatická práčka Tatry a ročná produkcia predstavuje okolo dvoch miliónov práčok. Produkty spoločnosti sa vyváţajú do viac ako 170 krajín sveta. V podniku je zamestnaných viac ako 1000 zamestnancov. Tatry Slovakia sa svojou produkciu radí do strojárskeho priemyslu, ktorý je jadrom priemyselnej výroby Slovenska a ako celok zohráva dôleţitú úlohu v hospodárstve Slovenskej 31

34 Exporr Expor republiky. V roku 2009 po začatí celosvetovej ekonomickej krízy došlo k poklesu produkcie trţieb a k nárastu nezamestnanosti v tomto odvetví. Rok 2010 bol obdobím oţivenia produkcie. Produkcia trţieb z roka 2009 na 2010 medziročne vrástla o 27,1%, avšak nezamestnanosť v tomto odvetví od roku 2008 stále rastie. Spoločnosť Tatry Slovakia patrí medzi najvýznamnejších, najúspešnejších a najdôleţitejších exportérov z pomedzi TOP 200 priemyselných podnikov Slovenska. Najväčší export je do Západnej Európy (46%), do Strednej Európy je to 29% a 25% produkcie smeruje na východ Európy. Na Obr. 3.1 je znázornený export zvrchu a spredu plnených pračiek výrobného podniku v Poprade. Obr.3.1 Podiel exportu zvrchu a spredu plnených pračiek spoločnosti (v %) Export zhora plnených práčiek Export spredu plnených práčiek Obdobie Obdobie Západná Európa Poľsko a Baltik Stredná Európa Východná Európa Stredomorie Západná Európa Poľsko a Baltik Stredná Európa Východná Európa Stredomorie Zdroj: Vnútropodnikové informácie vlastné spracovanie 3.2 Zhodnotenie hospodárenia spoločnosti V tejto podkapitole je poukázané na hospodárenie spoločnosti v rokoch 2008 aţ Vývoj komplexného výsledku hospodárenia je vyjadrený v Tab Tab. 3.1 Znázornenie vývoja komplexného výsledku hospodárenia spoločnosti za obdobie (v tis. Eur) Výnosy Náklady VH pred zdanením Daň z príjmov VH po zdanení Ostatný komplexný výsledok za účtovné obdobie Komplexný výsledok za účtovné obdobie Zdroj: Vnútropodnikové údaje vlastné spracovanie 32

35 Z uvedenej tabuľky je vidieť, ţe výnosy aj náklady spoločnosti sa vyvíjali paralelne klesajúcou tendenciou. Strata pred aj po zdanení bola najväčšia v roku 2008 a postupne dochádzalo k jej zniţovaniu vplyvom poklesu nákladov, a to najmä v spotrebe materiálu a u finančných nákladov. Výsledok hospodárenia podniku je ovplyvňovaný aj ostatným výsledkom hospodárenia, ktorý tvoria pohyby v zabezpečení peňaţných tokov a odloţená daň. Na základe týchto výsledkov, sa v spoločnosti v roku 2008 hospodárilo so stratou tis. Eur. Táto situácia sa však v ďalšom roku zmenila k lepšiemu a komplexný výsledok hospodárenia za účtovné obdobie bol kladný, a to 3083 tis. Eur a v roku 2010 došlo ku zníţeniu zisku o 1813 tis. Eur. 3.3 Štruktúra odberateľov a dodávateľov spoločnosti Štruktúra odberateľov je v spoločnosti jednoduchá, pretoţe produkty spoločnosti Tatry Poprad sú predávané len v rámci podniku. Hotové výrobky sú posúvané do útvaru Logistika OutBound, kde je organizovaná preprava do veľkoobchodných sietí. Tatry Poprad je výrobným podnikom, v ktorom sú jednotlivé diely nakupované a z nich sa vytvárajú finálne výrobky. Medzi jej najvýznamnejších dodávateľov patrí: ASKOLL P&C S.R.L., AZD W POPRAD, S.R.O, BITRON S.P.A., C.I.M.A. SLOVAKIA, S.R.O., FLEXTRONICS INTERNATIONAL KFT., ILPEA SP. Z O.O., PASELL SLOVAKIA S.R.O., SCAME TATRA A.S., U. S. STEEL KOSICE, S.R.O., V.I.C. VITERIE ITALIA. 3.4 Organizačná štruktúra spoločnosti Výrobný podnik je organizovaný na princípe funkcionálnej štruktúry, ktorá spočíva v zoskupení útvarov a stredísk podľa činností a výsledkov, (viz príloha 3). V Obr. 3.2 je uvedená organizačná štruktúra Tatry Poprad. V čele podniku stojí riaditeľ závodu, pod ktorým sú manaţéri jednotlivých podnikových útvarov. Organizačná štruktúra podniku pozostáva z piatich úrovní, a to riaditeľ podniku, manaţér útvaru, vedúci skupiny, vedúci týmu a pracovníci. V rámci týchto útvarov je organizačná štruktúra koncipovaná ako líniová. Kaţdý útvar má stanovených vedúcich skupiny a vedúcich týmu. Väzby medzi podriadenými a nadriadenými sú jednoznačné a vedúci skupiny má právomoci, ktoré mu umoţňujú 33

36 komplexne riadiť útvar, plánovať a udrţovať finančný rozpočet pre dané stredisko. Tvorba rozpočtu a plánovanie činnosti je v kompetencií strediska Controlling, ktoré je súčasťou útvaru Financie a IT. V ďalšej časti tejto kapitoly je poukázané na činnosti jednotlivých útvarov a stredísk. Obr. 3.2 Organizačná štruktúra spoločnosti Tatry Poprad Výrobný podnik MM HR Primárne procesy Riaditeľ Výroba Nástrojáreň Financie a IT Nákup Kvalita Vývoj PI Logistika-OutBound Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Primárne procesy Činnosť útvaru je rozdelená na základné časti, a to Lisovňa, Strihanie, Výroba skríň pračiek a Lakovňa. Podstatou činnosti Primárnych procesov, ďalej PP je spracovanie plechových zvitkov, ktoré sa prostredníctvom lisovacích strojov opracúvajú na bubny a skrine pračiek. Na jednotlivých linkách lisovne sa vyrábajú bubny, bočné a predné steny pračiek, ktoré sa formujú lisovaním a zváraním. V Lakovni sa preberajú hotové skrine práčok na dopravníkovom páse, ktoré sa následne lakujú a sušia. Výsledkom je finálne nalakovaná skriňa pračky, ktorá je pripravená na montáţnu linku. 34

37 3.4.2 Výroba V útvare sú strediská, ako Dokumentácia, Sieťotlač, Náhradné diely, Montážné linky TL a FL 11 a Výroba bubnov TL a FL. V stredisku Dokumentácia sa zabezpečuje tlač návodov, záručných listov, energetických nálepiek a ostatných dokumentov, ktoré sa pridávajú ku kaţdej pračke pre konečných uţívateľov. V stredisku Sieťotlač sa opracúvajú čelné panely, na ktorých sa nachádzajú ovládacie prvky. Úlohou tohto strediska je vyfrézovať príslušné otvory na tlačidla a vypáliť laserom navigačné prvky v rôznych jazykoch. Hlavnými strediskami útvaru Výroba sú dve montáţne linky pre výrobu spredu plnených pračiek a dve montáţne linky pre výrobu zvrchu plnených pračiek. Na linke spredu plnených pračiek sa vyrábajú práčky voľne stojace a zabudovateľné. Výrobné linky sú zásobované strediskom Materiálový manaţment, ktorým sú dopĺňané komponenty na zásobníky montáţnych liniek. Produkty útvaru PP sú na linky prepravované pomocou dopravníkových pásov Materiálový manažment Útvar Materiálového manaţmentu, ďalej MM je jedným z kľúčových útvarov podniku. Do tohto útvaru patria strediská: MM servisné stredisko, MM vozíky, MM skladovanie, MM logistika InBound. V oddelení sa zabezpečuje dovoz materiálu a komponentov od dodávateľov a ich uskladnenie. Ďalej v rámci skladového manaţmentu je to optimalizácia skladovaných poloţiek a včasné dodávanie materiálu a komponentov na výrobné strediská pomocou vnútro firemnej logistiky (vysokozdviţné vozíky a ťahače) Kvalita Útvar, ktorého podstatou je zabezpečovanie kvality je tvorené zo stredísk Procesnej, Vstupnej a Výstupnej kvality. V stredisku Procesnej kvality sa kontrolujú procesy v rámci podniku, aby všetky procesy a postupy boli patrične zdokumentované, kontrolované a vyhodnocované. Taktieţ je zodpovedné za certifikáciu ISO 12. Stredisko Vstupná kvalita je zodpovedné za materiál na príjme, jeho kontrolu pred naskladnením a v prípade kvalitatívnych nedostatkov sa kontaktujú dodávatelia, s ktorými sa riešia reklamačné 11 Montážné linky (platformy) TL a FL sú podnikom označované výroby spredu FL (Front Loader) a zvrchu TL(Top Loader) plnených práčiek. 12 Norma ISO je poţiadavka spoločností na systém riadenia kvality a vyuţíva sa v organizáciách, ktoré chcú zvyšovať spokojnosť zákazníka a potrebujú preukazovať schopnosť poskytovať produkty v súlade s predpismi a poţiadavkami zákazníka. 35

38 protokoly. Pracovníci strediska Výstupná kvalita majú za úlohu odhaliť chyby a nedostatky uţ počas výrobného procesu, ktoré by ovplyvnili budúce uţívanie produktov. Súčasťou sú aj testy na vodotesnosť a funkčnosť programov. Pod Výstupnú kvalitu patria aj testovacie laboratória, v ktorých sa testujú všetky pracie programy v počte pracích cyklov od 200 aţ po doţivotné testy na počet cyklov a ţivotnosť hotových práčok. V útvare sú preberané aj reklamačné hlásenia od zákazníkov, ktoré priamo súvisia s kvalitou spôsobenou závodom Priemyselné inžinierstvo Úlohou Priemyselného inţinierstva, ďalej PI je údrţba výrobných systémov, nastavovanie jednotlivých procesov, vyhodnocovanie efektivity materiálu a práce, zavádzanie nových projektov, kontrola, pravidelná údrţba montáţnych liniek, správa budov a spotreby energií. Medzi jednotlivé strediská tohto útvaru patria: stredisko Organizácia a efektivita, Technológia a údržba, Interné nástroje, Externé nástroje, Správa budov a Energie Financie a IT Útvar Financie a IT pozostáva zo strediska Účtovníctva, Controllingu a zo strediska IT. Pracovníci Účtovníctva zodpovedajú za administratívu účtovných prípadov, mesačné uzávierky a daňovú problematiku. Stredisko Controlling je zodpovedné za prípravu plánov, kalkulácií, ekonomické analýzy a reportovanie výsledkov na centrálu. Úlohou strediska IT je údrţba a správa počítačov, sietí, serverov a firemných systémov (dochádzkový, výrobný a systém SAP 13 ) Riaditeľ V tomto útvare spoločnosti sú sústredené náklady na riaditeľa a asistentku riaditeľa. Tieţ sa jedná o náklady napr. na sponzorovanie športu, vianočných darčekov pre zamestnancov. 13 SAP je softwarový produkt spoločnosti SAP, ktorý slúţi na riadenie podniku a zahrňuje napr. finančné účtovníctvo, controlling, evidenciu majetku, plánovanie dlhodobých projektov, skladové hospodárstvo. 36

39 3.4.8 Ľudské zdroje Tento pozostáva z externej a internej komunikácie, ktorých úlohou je zabezpečenie organizácie akcií, interný časopis, nefinančné benefity pre zamestnancov, firemné dni, poštová agenda. Strediskom HR sú vykonávané nábory nových zamestnancov a zabezpečované personálne potreby závodu a jeho hlavnou úlohou je vykrývať sezónnosť výroby, ktorá kolíše v priebehu roku medzi zamestnancami. Útvare je taktieţ zameraný na interné školenia a tréningy zamestnancov Nástrojáreň Tento útvar je sústredený na výrobu jednotlivých nástrojov vyuţívaných v lisoch a v ostatných strojoch výroby. Útvar Nástrojáreň funguje samostatne mimo výrobný podnik (náklady nástrojárne nevstupujú do ceny hotových výrobkov) a nástroje sú poskytované aj externým zákazníkom a ostatným závodom v rámci spoločnosti Tatry Slovakia Nákup Pracovníci útvaru Nákup sú zodpovední za nákup priameho a nepriameho materiálu a objednávanie náhradných dielov a nástrojov pre linky a stroje. Jednotkový materiál je objednávaný jednotlivými nákupcami, ktorý zodpovedajú za svojich dodávateľov rozdelených podľa druhu komodity napr. plasty, oceľ. Objednávky sú generované na základe poţiadaviek podľa spotreby vo výrobe systémom SAP. Reţijný materiál je objednávaný podľa poţiadaviek jednotlivých podnikových oddelení, ktoré sú spracované v nákupnom internom podnikovom systéme cez webové rozhranie. Náhradné diely a nástroje sú objednávané podľa potreby a ţivotností jednotlivých cyklov strojov a nástrojov Výskum a vývoj Úlohou útvaru Výskum a vývoj je vývoj nových druhov pračiek a vylepšenie súčasných typov. Jeho základnými úlohami je zniţovanie nákladov (zjednodušenie komponentov, pouţitie menej materiálu) a zvyšovanie kvality (zvýšenie efektivity, zvýšenie úspornosti atď.). Útvar pôsobí mimo závod (náklady na výskum a vývoj nie sú v nákladoch hotového výrobku) a je financovaný z centrály z USA. 37

40 Logistika-OutBound Pôsobenie útvaru Logistiky-OutBound je taktieţ mimo podnik a je financovaný z európskej centrály v Taliansku. Útvar je zodpovedný za práčky po opustení výrobnej linky a má za úlohu skladovanie hotových práčok a ich expedíciu zákazníkom. 3.5 Nákladové strediská spoločnosti Nákladové strediská sú riadené vedúcimi pracovníkmi, ktorí ich riadia z hľadiská odborného a ekonomického. Tieto strediská sú pre spoločnosť dôleţité z dôvodu koncentrácie podobných činností do jednotlivých útvarov. V spoločnosti Tatry Poprad je ich 25 a tento počet je daný organizačnou štruktúrou, náročnosťou výrobného procesu a moţnosťou zefektívniť riadenie nákladov. V jednotlivých strediskách sa zostavujú rozpočty nákladov, kde dochádza ku priradzovaniu všetkých plánovaných nákladov do týchto stredísk. Lisy - toto stredisko hlavnej činnosti je spojené so spracovaním materiálu na jednotlivých lisoch, kde vzniknú bubny, bočné a predné strany pračiek. Strihanie - je stredisko hlavnej činnosti, ktoré je zamerané na úpravu výliskov jednotlivých lisov prostredníctvom strihania na výrobných linkách. Výroba skríň pračiek - je strediskom hlavnej činnosti podniku, ktoré je spojené s nákladmi liniek, kde sa formujú skrine do finálneho tvaru. Lakovňa - tieţ je strediskom hlavnej činnosti, kde sa skrine lakujú a zahrňuje náklady na spotrebu farby a na samotnú lakovňu. Výroba bubnov TL a FL - v tomto stredisku hlavnej činnosti ide o zabudovanie bubna práčky do silikónového vodotesného puzdra. Výroba spredu a z vrchu plnených pračiek - v tomto stredisku hlavnej činnosti sa sústredia náklady na priamych pracovníkov a je spojené s montovaním skríň pračiek jednotlivými komponentmi. Materiálový manažment (MM) - spoločné stredisko je to stredisko obsluţné servisné, v ktorom sa sústreďujú náklady na technologických hospodárskych pracovníkov tzv. White Collar. Sústredia sa tu náklady na mzdy zamestnancov a náklady spojené so sluţbami a kancelárskymi potrebami. MM vozíky - je strediskom výrobne obsluţným, kde sa sústredia náklady spojené s obsluţnými vozíkmi, vysoko zdviţnými vozíkmi a ťahačmi. Týmito obsluţnými zariadeniami 38

41 sa zabezpečuje preprava tovaru vo firme od naskladnenia cez dovoz komponentov na výrobné linky. Taktieţ tu patria náklady na opravu a údrţbu týchto vozíkov. MM skladovanie - je výrobne obsluţné stredisko, v ktorom sa sústreďujú náklady spojené s prevádzkovaním skladu komponentov a náklady na jednotlivých pracovníkov skladu. MM logistika (InBound) - je obsluţné stredisko, v ktorom sa jedná o náklady na dopravu materiálu a komponentov od jednotlivých dodávateľov do firmy. Procesná kvalita - je to výrobne obsluţné stredisko, ktoré je orientované na kontrolu kvalitu celého procesu a zahrňuje vstupnú a výstupnú kvalitu. Jej podstatou je kontrola, aby boli komponenty vyrobené v správnej kvalite. Zahrňuje náklady na pracovníkov tohto strediska a na prevádzku laboratórií, kde sa vykonávajú testy kvality. Produkt kvalita - v tomto obsluţnom výrobnom stredisku sa sústreďujú pracovníci kvality( White Collar) a zároveň sa dohliada na dodrţiavanie podmienok ISO Interné nástroje - jedná sa o výrobne obsluţné stredisko, v rámci ktorého sa vykonáva oprava a údrţba nástrojov, ktoré sú umiestnené v jednotlivých strojoch vo fabrike. Týmto strediskom sú objednávané sluţby u Nástrojárne alebo od externých dodávateľov. Externé nástroje - podobne ako interné nástroje sa jedná o výrobne obsluţné stredisko, ktorým sa uskutočňuje oprava a údrţba nástrojov mimo fabriku. Energia - je výrobne obsluţné stredisko, v ktorom sa vyskytujú náklady na elektrinu, plyn a vodu vo fabrike. Správa budov - je taktieţ výrobne obsluţné stredisko zodpovedné za správu, údrţbu budov, energetické dodávky a kúrenie budov. Management - útvar správy a riadenia, kde je sústredený riaditeľ a asistentka riaditeľa. Financie - ide o správne stredisko, ktorého predmetom činnosti je vykonávanie finančných analýz, controllingu, tvorba rozpočtov, forecastov a kalkulácií. HR - je tieţ správne stredisko, ktorého podstatou sú interné školenia, nábor nových zamestnancov a prepúšťanie, odmeňovanie a benefity. IT - je to obsluţný útvar, ktorého úlohou je zabezpečovať správu a údrţbu počítačových sietí firmy. Náhradné diely - obsluţné stredisko, ktorého cieľom je produkcia náhradných dielov do jednotlivých modelov pračiek. Tieto náhradné diely sú vyrábané aj do modelov, ktoré uţ nie sú vyrábané, ale stále sú vyuţívané. Tieto diely sú dodávané do servisných stredísk. 39

42 Nástrojáreň - je stredisko obsluţnej činnosti firmy fungujúci samostatne mimo podnik a ktorého cieľom je dodávanie nástrojov do strojov, ktoré sa vyuţívajú na výrobu pračiek. Tieto nástroje sú dodávané aj externým odberateľom. Výskum a vývoj - jedná sa o stredisko strategické, ktoré sa nachádza mimo podnik a je zamerané na vývoj jednotlivých komponentov z dôvodu zvýšenia ich kvality, efektivita či úsporu nákladov. Nákup - je obsluţné výrobné stredisko, ktoré je zodpovedné za nákup priameho a nepriameho materiálu, ktorý je nevyhnutný pre výrobu pračiek. Logistika-OutBound - je obsluţné odbytové stredisko, ktorého úlohou je práca s hotovými výrobkami po opustení výrobnej linky a ich zaskladnenie, organizácia prepravy do veľkoobchodných sietí. 3.6 Technologický proces výroby pračiek Výrobný podnik je špecializovaný na výrobu zvrchu a spredu plnených pračiek. Kaţdá pračka je označená vo firme svojím jedinečným dvanásť miestnym číslom, ďalej kus 14. Proces výroby začína mesačným plánovaním, ktoré je spracované strediskom MM. Pracovníci MM dostávajú plány hrubých kusov z centrálneho marketingu, kde sa odhaduje spotreba na trhu v kusoch a po platformách TL a FL. Následne pracovníci MM rozplánujú hrubé kusy 15 viz. Obr. 3.3 aţ na plán výroby po jednotlivých dvanásť miestnych číslach pre jednotlivé pračky. Podľa tohto plánu sa následne určí kadencia liniek, potreba priameho materiálu, práce a technologických energií. Úlohou MM je ďalej zabezpečiť, aby bol potrebný materiál a komponenty dodaný na linky včasne a v potrebnom mnoţstve. 14 Kus je podľa firemnej terminológie hotová pračka označená jedinečným dvanásť miestnym číslom. 15 Hrubé kusy sú podľa firemnej terminológie predstavujú plánovú výrobu podľa platforiem a podľa objemu pračiek. 40

43 Obr. 3.3 Schéma plánovania hrubých kusov útvarom MM za rok Zdroj: Vnútropodnikové materiály - vlastné spracovanie Prvý krok technologického procesu začína v útvare PP, kde sa sústreďuje výroba skríň pračiek, bubnov a dvierok skríň. Všetky tieto produkty sú vyrábané z plechových zvitkov. Zvitky sú formované a spracované do finálnej podoby na ťaţkých lisoch, strihačkách, ohýbačkách a nitovacích strojoch. Skrine pračiek sú následne farbené v stredisku Lakovňa na bielo. Pokračovanie technologického procesu je na predzostavených linkách a strediskách (tzv. Predmontáž), ktoré spadajú pod útvar Výroby. Je to stredisko Dokumentácia, kde sa tlačia návody a záručné listy. Stredisko Sieťotlač, kde sa vyrábajú obsluţné panely práčok, na ktorých sa frézujú otvory pre ovládacie prvky a laserom vypaľujú symboly. Predpríprava je vykonávaná aj na linkách a pracoviskách, ktoré majú za úlohu pripraviť produkty nedokončenej výroby pre montáţne linky. Medzi takéto produkty nedokončenej výroby patria skompletizované bubny s dvierkami vloţené vo vodotesnej skrine, predmontované motory a rôzne iné produkty, pre ktoré je potrebná predmontáţ. Samotná kompletizácia práčok je uskutočňovaná na montáţnych linkách, kde sú skrine z Lakovne a bubny z PP premiestnené pomocou dopravníkových pásov priamo na montáţne linky. Na montáţnej linke dochádza k montovaniu jednotlivých produktov nedokončenej výroby a komponentov, ktoré sú dodávané strediskom MM priamo do zásobníkov výrobných buniek, ktoré sú pozdĺţ celej výrobnej linky. Kaţdá bunka je obslúţená jedným popr. dvoma operátormi. Pred záverom montáţe sa kontroluje vodotesnosť a funkčnosť jednotlivých procesov. Na konci liniek sa nachádzajú baličky, ktorými sú hotové pračky zabalené do obalového materiálu a odoslané na dopravníkový pás. Zabalené pračky sú prepravené do skladu hotových výrobkov, kde sa mení zodpovednosť za pračky, ktorá prechádza z podniku na stredisko Logistiky OutBound. Logistikou-OutBound je následne zabezpečovaná distribúcia pre jednotlivých obchodných partnerov. V podniku sa týmto prevodom prevádzajú pračky v rámci skupiny na základe vnútropodnikových cien, ktoré tvorí štandardná cena spolu s percentom vnútropodnikovej 41

44 marţe. Hotové pračky sú systematicky testované strediskom Kvalita, kde sa testujú pracie cykly od 200 pracích cyklov aţ po doţivotné pranie. V Obr. 3.4 je znázornený technologický proces v spoločnosti. Obr. 3.4 Znázornenie technologického procesu Zdroj: Vnútropodnikové materiály - vlastné spracovanie 3.7 Ziskové strediská spoločnosti K sledovaniu výsledkov v Popradskom podniku je vytvorených niekoľko ziskových stredísk (Profit centier), ktorými sú sústreďované hlavné a vedľajšie činnosti. V rámci výrobného podniku existuje päť ziskových stredísk: Výrobný podnik (Factory), hlavná činnosť - sústredenie výroby v podniku, Nástrojáreň (Toolshop), servisná a vedľajšia činnosť - výroba nástrojov pre interných a externých zákazníkov, Nákup (Procurement), servisná činnosť - nákup priameho a nepriameho materiálu 16, Výskum a vývoj (Research & 16 Priamy materiál je to základný materiál, ktorý sa vyuţíva priamo na výrobu pračky, napr. komponenty, plechy a dá sa určiť ako mnoţstvo na jednotlivý výrobok. Nepriamy materiál materiál, ktorý sa taktieţ vyuţíva na výrobu pračiek, ale nie je moţné určiť jeho mnoţstvo na jednotlivý výrobok, napr. chemikálie. 42

45 Development), vedľajšia činnosť, Logistika (OutBound), servisná činnosť - skladovanie a distribúcia hotových výrobkov. Výrobný podnik v Poprade je v rámci spoločnosti sústreďovaný výlučne na výrobu, zvyšovanie efektivity vyuţitia prace a materiálu a zniţovanie spotreby ostatných variabilných a fixných nákladov. Výsledok hospodárenia závodu tvorí rozdiel medzi štandardnými 17 a skutočnými nákladmi za dané obdobie a ďalej je podrobený analýze odchýlok (tzv. Variance Result). Výsledok hospodárenia závodu je ovplyvňovaný počtom vyrobených kusov, efektivitou prace, úsporami variabilných a fixných nákladov. V Obr. 3.5 je uvedená štruktúra štandardnej ceny a s ňou súvisiacej marţe a transferovej ceny v rámci ziskových stredísk. Obr. 3.5 Štruktúra transferovej ceny v rámci ziskových stredísk Zdroj: Vnútropodnikové materiály - vlastné spracovanie 3.8 Kalkulačný systém v spoločnosti Pracovníci Controllingu a Priemyselného inžinierstva zostavujú raz ročne v období august aţ september plánovú kalkuláciu, ktorej výsledkom sú tzv. štandardné ceny na nasledujúci rok. Plánová kalkulácia je zostavovaná na ročný časový interval a kalkulačnou jednotkou podniku je hotový výrobok - jedna práčka označená jedinečným dvanásť miestnym číslom, tzn. jeden kus výrobku, kde sa sústredia náklady všetkých stredísk spadajúcich pod Výrobný podnik a Nákup, (viz príloha č. 3). Kalkulácia je zostavovaná metódou Bodu zvratu, 17 Štandardné náklady - sú priame náklady stanovené technicko-hospodárskymi normami a nepriame náklady na kalkulačnú jednotku pre určité výrobné podmienky, ktoré sú súčasťou štandardnej ceny hotového výrobku. 43

46 ďalej BEP (Break Even Point), kde všetky rozpočtované náklady sú rozpočítané na plánované kusy, za predpokladu, ţe všetky plánované kusy budú predané (náklady = trţby). Do kalkulácie štandardných cien nie je započítaný zisk. V spoločnosti sa vyuţíva kalkulácia úplných vlastných nákladov a kalkulačný vzorec je znázornený v Tab.3.2. Tab. 3.2 Položky kalkulačného vzorca metódy úplných vlastných nákladov spoločnosti Položka kalkulačného vzorca SK Položka kalkulačného vzorca EN Materiál a subdodávky Material & Subcontracting 1 Kusovník - BOM Doprava materiálu Inbound Freight - Raw Material 2 % hodnoty materiálu (BOM) Zmena materiálových nákladov Cost Change 3 Hodnota na kalkulačnú jednotku Priame variabilné náklady Direct Variable Cost Σ 1-3 Materiálová hodnota na Kus Priama práca Direct Labor 4 Celkový rozpočet na priamych pracovníkov a plánované hodiny po strediskách Energie Utilities 5 Celkový rozpočet položku po strediskách Opravy a údržby strojov a zariadení R&M Machines 6 Celkový rozpočet položku po strediskách Nepriamy výrobný materiál Production Consumables 7 Celkový rozpočet položku po strediskách Iné variabilné náklady Other Variable cost 8 Celkový rozpočet položku po strediskách Materiálová efektivita Material Efficiency 9 Celkový rozpočet položku po strediskách Materiálový odpad Material Waste 10 Celkový rozpočet položku po strediskách Zastaraný materiál Obsolete 11 Celkový rozpočet položku po strediskách Σ 4-11 Nepriame Variabilné Náklady na Kus Nepriame variabilné náklady Indirect Variable Cost Σ 1-11 Spôsob zadávania hodnôt do systému SAP Base (Základ pre kalkuláciu fixných nákladov v systeme SAP) Nepriami výrobní pracovníci Indirect Labour 12 % z Base Technicko-hospodárski pracovníci White Collar 13 % z Base Odpisy budov Depreciation of Buildings 14 % z Base Odpisy strojov a zariadení Depreciation of Machines 15 % z Base Odpsiy nástrojov Depreciation of Tools 16 Hodnota na platformu Opravy a údržba budov R&M facilities 17 % z Base Nevýrobný materiál Nonproduction Consumables 18 % z Base Ostatné fixné náklady Other Fixed Cost 19 % z Base Fixné náklady celkom Total Fixed Costs Σ Fixné náklady celkom na kus Úplné vlastné náklady výkonu Total Standard Cost Σ 1-19 Úplné vlastné náklady výkonu Štandardná cena Zdroj: Vnútropodnikové materiály - vlastné spracovanie Náklady zobrazené v kalkulačnom vzorci spoločnosti sú definované v globálnej nákladovej hierarchii SAP. Úplné vlastné náklady výkonu sú tvorené priamymi variabilnými nákladmi, nepriamymi variabilnými a fixnými nákladmi. V nasledujúcom texte sú opísané jednotlivé poloţky kalkulačného vzorca. 44

47 3.8.1 Priame variabilné náklady Poloţka kalkulačného vzorca Materiál a subdodávky 18 je vyjadrením hodnoty základného materiálu na výrobu HV zvitky, motory, komponenty, atd. Hodnota materiálu je plánovaná pracovníkmi Nákupu a PI. Technológovia na PI pripravia pre plánované BEP kusy kusovníky - BOM 19 (Bill of Material), (viz príloha č.4). Pracovníci Nákupu následne zadajú do systému plánované ceny materiálu pre kaţdú poloţku BOM na ďalší rok, ktoré sú vlastne štandardné ceny materiálu. Po spustení výpočtu predbeţnej kalkulácie v systéme SAP, dostaneme štandardné náklady materiálu po pračkách a po vynásobení plánovanými kusmi, dostaneme celkové plánované náklady na materiál, ktoré slúţia ako základ aj pre ďalšie výpočty. Poloţka Doprava materiálu je vyjadrením hodnoty nákladov na prepravu základného materiálu, pokiaľ uţ nie sú obsiahnuté v základnej cene materiálu sú hradené podnikom samostatne. Náklady na dopravu materiálu plánuje oddelenie MM. Oddelenie MM vedie evidenciu nákladov na všetky nakupované poloţky podľa toho, od ktorého dodávateľa sú dodávané. Podľa plánovej kalkulácie materiálu sa pripravuje celkový plán nákladov na dopravu. Pri výpočte nákladov na kalkulačnú jednotku sa pouţíva percentná priráţka nákladov na dopravu, vzťahujúca sa k poloţke Materiál a subdodávky. Zmena materiálových nákladov je hodnota, ktorá je plánovaná strediskom Výskum vývoj, ďalej R&D. Vyjadruje plánovanú zmenu materiálových poloţiek v BOM. V kalkulácii štandardných cien sa táto poloţka vyjadruje ako výsledok projektov na konkrétnu pračku. Pracovníci oddelenia R&D pripravujú projekty na zmenu materiálov v BOM. Keďţe štandardné ceny sa uţ nesmú meniť po výpočte kalkulácii, oddelením R&D sú pripravené plánované projekty na konkrétne práčky, v dôsledku ktorých sa zmena nákladov následne prejaví ako rozdiel voči štandardom. V rámci tejto poloţky sú známe kvalitatívne projekty a projekty zamerané na úspory podľa jednotlivých výrobkov. Kvalitatívne projekty, napr. zmena poloţky A (cena/1ks=10 ) za kvalitnejšiu, výkonnejšiu poloţku B (cena/1ks=12 ) znamená zmenu materiálových nákladov +2 na kus. Projekty na úspory a efektivitu, napr. 18 Subdodávky sú formou kooperácie s dodávateľmi, keď spoločnosť nakúpi základný materiál od jedného dodávateľa, ktorý následne presunie na druhého dodávateľa (subcontractora). Ten materiál upraví, alebo vykoná výrobnú operáciu a predá materiál závodu opracovaný. Majiteľom materiálu počas subcontractingu je závod a subcontractorovi platí len za vykonanú operáciu. Subcontracting je v dnešnej dobe dosť zastúpený a jeho výhodou je, ţe šetrí čas a kapacity závodu. 19 BOM je zoznam všetkých základných materiálov s mnoţstvami pre jednu kalkulačnú jednotku. 45

48 zmena poloţky A (cena/1ks=10 ) za lacnejšiu (nový dodávateľ, nové technológie) poloţku C (cena/1ks=8 ) znamená zmenu materiálových nákladov -2 na kus Nepriame variabilné náklady Priama práca predstavuje poloţku, ktorá vyjadruje náklady na priamych pracovníkov 20 vo výrobe. Plánované náklady priamej práce sú plánované oddelením PI a HR. Oddelenie PI stanoví na základe BEP kusov potrebu obsadenosti liniek, počty potrebných pracovníkov a ich rozdelenie do platových tried. Oddelenie HR pripravuje rozpočet nákladov na priamych pracovníkov po mesiacoch a strediskách, ktorý obsahuje všetky zloţky mzdy vrátane náhrad za plánované absencie a bonusy. Zároveň v základom nastavení BOM technológovia pripravia štandardný čas (strojné normohodiny) výroby podľa jednotlivých procesov vo výrobe a systém následne prepočíta štandardný čas podľa výrobkov. Vydelením plánovaných nákladov na priamu prácu plánovanými štandardnými hodinami dostaneme štandardnú sadzbu priamej práce. Náklady na kalkulačnú jednotku sa kalkulujú priamo v systéme SAP, v ktorom sa prepočítavajú celkové plánované náklady na štandardné hodiny. V poloţke Energie sú obsiahnuté náklady na plyn, vodu a elektrinu. Časť týchto nákladov je variabilná a časť fixná. Variabilná zloţka energií priamo súvisí s výrobou a je to hlavne spotreba energií strojmi a linkami. K variabilnej zloţke sa dá ešte priradiť semivariabilná zloţka, čo je to hlavne spotreba ostatných energií vo výrobných a skladovacích priestoroch. Fixnou zloţkou energií sa rozumie spotreba v administratívnych a spoločných priestoroch a v rámci podniku sa vyjadruje spolu s variabilnou, ktorá tvorí väčšiu časť energií. Energie sú plánované centrálne na útvare PI na stredisku Energie ako celok. Následne sa energie rozpočítavajú na ostatné oddelenia - elektrina podľa spotreby MWh, plyn a voda podľa objemu spotreby v m 3. Rozpočítanie poloţky Energie pripravujú pracovníci Controllingu spoločne s oddelením PI. V oddelení PI sa pripravujú plánované spotreby energií v naturálnych jednotkách a celkový plán spotreby energií. Controllingom sú alokované náklady energie na strediskách podľa alokačnej matice cez vnútropodnikové účty tak, ţe náklady na stredisku Energie ostanú nulové a alokujú sa na nové strediska. Plánované náklady na energie alokované na strediskách výrobných útvarov Primárnych procesov a Výroby sa rozpočítavajú na kalkulačnú jednotku pomocou strojných normohodín. Strojné normohodiny sú zadávané do systému oddelením PI na kalkulačnú jednotku a po strediskách, 20 Priamy pracovníci pracujú priamo v strediskách Primárne procesy a Montáţne linky TL a FL 46

49 tým sa zabezpečí presná alokácia nákladov zo stredísk na kalkulačnú jednotku. Plánované náklady na energie alokované na strediskách nevýrobných útvarov sa priradzujú na kalkulačnú jednotku podobne ako fixné náklady, pomocou percentnej priráţky k celkovým variabilným nákladom stredísk hlavnej činnosti, tzv. Base. V poslednej dobe vzrástla potreba detailne analyzovať poloţku Energie pre jej globálnosť. V útvare Controlling sa začali sledovať náklady na spotrebu energií po mesiacoch, ktoré tvoria vstupné údaje pre následnú analýzu. V poloţke Opravy a údržba strojov a zariadení sú obsiahnuté náklady na opravu a údrţbu strojových zariadení a nástrojov. Do tejto kategórie sa radia preventívne činnosti a nie sú tu zahrnuté mzdy pracovníkov údrţby, ktoré sú obsiahnuté v poloţke nepriamych pracovníkov. Náklady plánujú pracovníci údrţby po linkách a obsahujú náklady na materiál na opravy a sluţby externých firiem. Náklady na opravy a údrţbu sa plánujú centrálne pracovníkmi PI zodpovednými za údrţbu strojov a liniek po strediskách. Poloţka Opravy a údrţby sa alokuje na kalkulačnú jednotku cez štandardné časy na výrobných útvaroch. Nepriamy výrobný materiál obsahuje náklady spojené s pomocným materiálom pouţívaným vo výrobe, ktorý nie je zahrnutý v BOM, pretoţe sa nedá jednoznačne stanoviť spotreba na kalkulačnú jednotku. Sú to hlavne nepriame náklady vo výrobe ako mazadla, oleje, chemikálie, atd., ktoré sa spotrebúvajú variabilne, no nie priamo s kaţdým výrobkom. Spotrebný materiál plánujú jednotlivý manaţéri stredísk. Poloţka sa alokuje na kalkulačnú jednotku cez štandardné časy na výrobných útvaroch. Iné variabilné náklady obsahujú ďalšie variabilné náklady, ako ochranné pomôcky a pracovné oblečenia. Poloţka sa alokuje na kalkulačnú jednotku cez štandardné časy na výrobných útvaroch. Materiálová efektivita predstavuje všetky očakávané odchýlky medzi skutočnou spotrebou materiálu a BOM. Táto poloţka sa spravidla neplánuje. Materiálový odpad obsahuje náklady na plánované nepodarky a zmätky, ktoré vznikajú vo výrobe. Náklady na materiálový odpad zahrnujú vyradený materiál, stratu surovín a poškodenie komponentov v priebehu výroby. To môţe byť dôsledkom zlej kvality, škody alebo chybných komponentov. Táto poloţka obsahuje aj predaný šrot, ktorý zniţuje nákladové zaťaţenie. Túto poloţku plánuje oddelenie Controllingu v spolupráci s oddelením IE na základe sledovania skutočnej produkcie zmätkov a trendu, ktorý odhaduje na nasledujúci rok. Poloţka sa alokuje na kalkulačnú jednotku priamo podľa konkrétnych druhoch práčok, na ktorých je identifikovaný materiálový odpad v skutočnom období. 47

50 Zastaraný materiál vyjadruje náklady vo výške rezervy na zastarané priemyselné zásoby. Táto poloţka sa spravidla neplánuje, pokiaľ nie sú dopredu známe okolnosti, ktoré by navŕšili alebo poníţili zastaranie materiálu. Pokiaľ sa plánuje poloţka, tak sa alokuje priamo na kalkulačnú jednotku, resp. na určité druhy práčok, u ktorých bol zanalyzovaný nárast alebo pokles objemu zastaraného materiálu Nepriame fixné náklady V poloţke Nepriami výrobní pracovníci sú zahrnuté náklady na nepriamych pracovníkov (Blue Collars) vo výrobe (majstrov, lídrov, pomocných pracovníkov, pracovníkov údrţby, atd.). Náklady sú plánované oddeleniami PI a HR podobne ako u priamych pracovníkov. Poloţka je fixná, ale s výraznou zmenou výroby sa skokovo mení. Na kalkulačnú jednotku sa poloţka alokuje percentom na základňu variabilných nákladov výrobných stredísk, tzv. Base. V poloţke Technicko-hospodárski pracovníci sú zahrnuté náklady na tzv. Biele goliere (White Collars). Sú to náklady na všetkých administratívnych, servisných a riadiacich zamestnancov. Náklady na WC plánuje oddelenie HR. Na kalkulačnú jednotku sa poloţka alokuje percentom na základňu tzv. Base. Poloţka odpisy zahrňuje odpisy nehmotného a hmotného majetku (budov, strojov, zariadení a nástrojov). Odpisy plánuje oddelenie Controlling v spolupráci s ostatnými oddeleniami a centrálou. Pracovníci Controllingu koordinujú aktivity zostavovania plánu nových investícií a následne pripravujú plánovanú kalkuláciu odpisov pre celý závod po oddeleniach a platformách. Na kalkulačnú jednotku sa poloţka alokuje percentom na základňu tzv. Base. Opravy a údržba budov zahrňuje náklady na opravy a údrţbu budov a ostatného hnuteľného majetku (počítače, vysokozdviţné vozíky). Poloţka nezahrnuje mzdy zamestnancov, ktorí dané údrţby plánujú a vykonávajú. Náklady plánuje stredisko Správa Budov. Náklady strediska Správa Budov sú po naplánovaní rozpočítané na ostatné strediská podľa m2 plochy kaţdého strediska. Na kalkulačnú jednotku sa poloţka alokuje percentom na základňu tzv. Base. V poloţke Nevýrobný materiál sú zahrnuté náklady na materiálové vybavenie nespotrebného charakteru ako sú rôzne drobné zariadenia, nástroje a vybavenie dielní a kancelárií tzv. drobný hmotný materiál. Táto poloţka je plánovaná kaţdým oddelením zvlášť. Na kalkulačnú jednotku sa poloţka alokuje percentom na základňu tzv. Base. 48

51 V Ostatných fixných nákladoch sú obsiahnuté všetky ostatné fixné náklady nezahrnuté vo vyššie uvedených poloţkách. Sú to hlavne náklady na sluţby, konzultácie, leasingy, poplatky, dane, nájmy, kancelárske potreby, atd. Náklady sú plánované po oddeleniach v spolupráci s oddelením Controllingu, ktorý zastrešuje plány nákladov podľa kontraktov, zmlúv a centrálnych poţiadaviek. Na kalkulačnú jednotku sa poloţka alokuje percentom na základňu tzv. Base. 3.9 Rozpočtovníctvo v spoločnosti Vo výrobnom podniku Tatry Poprad je systém rozpočtovníctva rozdelený na dve časti. V období od augusta do septembra sa zostavuje krátkodobý rozpočet na jeden rok. V podniku je zavedený od roku 2009 systém rozpočtovníctva s nulovým základom, ďalej len ZBB (Zero Base Budgeting). Vychádza sa z plánu výroby, procesov, sluţieb a prostriedkov, ktorý sa zostavuje kaţdý rok od znova. Pri tvorbe rozpočtu metódou ZBB sa nevychádza z minulých období a histórie, ale kaţdý plán potrebuje nové opodstatnenie, nové znalosti činností, ktoré daný útvar bude vykonávať v rozpočtovom období. V druhej časti v období od októbra do novembra je vytváraný tzv. Operational Plan, ďalej len OP. V závode sú tvorené rozpočty za jednotlivé strediská (viz kapitola 3.5), ktoré pripravujú vedúci stredísk a následne sa rozpočty konsolidujú za podnik ako celok Prvá časť tvorby podnikového rozpočtu Príprava podnikového rozpočtu spočíva v spôsobe bottom-up (zdola hore), čo znamená, ţe rozpočet je tvorený zvlášť na kaţdom stredisku, je konsolidovaný na úroveň podniku a následne rozkalkulovaný na jednotlivé pračky podľa kalkulačného vzorca. Prvým krokom tvorby podnikového rozpočtu je stanovenie plánu výroby, ktorý je pripravený na plánované hrubé kusy pripravené centrálnym marketingom. Plán predaja, ktorý sa v podniku rovná plánu výroby je rozloţený aţ na konkrétne modely a pračky. Po tom, čo je plán odsúhlasený manaţmentom, sú pripravené oddelením MM plány spotreby priameho materiálu a oddelením PI plány spotreby hodín strojov a práce. Prvý rozpočet sa tvorí na základe metódy bodu zvratu tzv. BEP, kde sa predpokladá, ţe všetky naplánované vyrobené kusy v štandardných cenách budú predané v štandardných cenách (náklady=výnosy). V rámci 49

52 firmy sa výrobky predávajú za štandardné ceny a štandardné ceny obsahujú všetky plánované náklady. V druhom kroku po naplánovaní kusov, spotreby materiálu a hodín sa tvoria plány nákladov stredísk. Plány výroby a plány spotreby hodín strojov a práce sú rozposlané manaţérom stredísk, ktorí podľa týchto ukazovateľov plánujú spotrebu nepriameho výrobného materiálu, spotrebu energií, náklady na mzdy výrobných pracovníkov, opravy a údrţbu výrobných zariadení a ostatné fixné náklady. Všetky tieto náklady sú plánované na strediskách a následne sú kontrolované a validované oddelením Controlling. Vedúci pracovníci stredísk si náklady plánujú na nákladových účtoch. V útvare Controlling sa analyzujú rozpočty zvlášť s kaţdým manaţérom strediska po účtoch, kde sa pojednáva nárast alebo pokles u jednotlivých poloţiek. Následne je rozpočet schvaľovaný finančným manaţérom a riaditeľom fabriky, ktorí vykonávajú kontrolu rozpočtu uţ na úrovni podniku. Pracovníci útvaru Controlling pripravujú plány v spolupráci s oddeleniami na strediska, ktoré vyplývajú zo zmlúv, ako leasingy, poplatky, kontrakty, odpadové hospodárstvo, atd. Spolu s oddelením PI sú plánované odpisy a energie. Centrálne sú ešte plánované mzdové prostriedky pre priamych a nepriamych výrobných pracovníkov a technicko-hospodárskych zamestnancov strediskom HR. Keď sú všetky náklady po oddeleniach naplánované a skontrolované, tak sú strediskom Controlling konsolidované do štruktúry poloţiek kalkulačného vzorca, kde sú pripravované podklady pre zadávanie dát do systému SAP pre kalkulácie. V útvare Controlling sa zároveň pripravuje analýza odchýlok za podnik, kde sa analyzujú všetky poloţky kalkulačného vzorca bez rozlíšenia fixného či variabilného charakteru nákladov ako by boli variabilné. Analýza zahrňuje porovnanie plánu súčasného roku a plánu plánovaného roku, kde analyzuje dopady na priemernú kalkulačnú cenu. Táto časť tvorby podnikového rozpočtu konči v septembri a rozpočtované náklady sú rozkalkulované na všetky naplánované kusy. Výsledkom tejto kalkulácie sú štandardné ceny, ktoré sú platné pre rozpočtové obdobie (rok) od x, (viz kapitola 3.7). V nasledujúcej Tab. 3.3 je uvedený ročný plán nákladov na rok 2012 po útvaroch, kde útvary sú znázornené v stĺpcoch a ich plány po jednotlivých kalkulačných poloţkách. Tento plán nákladov je aj východiskom pre ďalšie výpočty, vykonávané v kapitole

53 Tab. 3.3 Ročný plán nákladov po jednotlivých útvaroch v spoločnosti Tatry Poprad (v tis. Eur) Položky kalkulačného vzorca Podnik Primárne Priemyselné Výroba MM Kvalita Celkom procesy inžinierstvo Financie a IT Riaditeľ HR Material Doprava materiálu Zmena materiálu Priame variabilné náklady Priama práca Energie Opravy a údržby strojov a zariadení Nepriamy výrobný materiál Iné variabilné náklady Materiálová efektivita Materiálový odpad Zastaraný materiál Nepriame variabilné náklady Nepriami výrobní pracovníci Technicko-hospodárski pracovníci Odpisy budov Odpisy strojov a zariadení Odpsiy nástrojov Nevýrobný materiál Opravy a údržba budov Ostatné fixné náklady Fixné náklady celkom Úplné vlastné náklady výkonu Zdroj: Vnútropodnikové údaje vlastné spracovanie Z tabuľky je zrejmé, ţe priame variabilné náklady sú rozplánované u útvarov, kde dochádza k ich priamej spotrebe a nepriame náklady sú spotrebované hlavne na výrobných a pomocných strediskách. Z nepriamych variabilných poloţiek je jedine poloţka Energie spotrebovaná vo všetkých útvaroch závodu. Časť energií spotrebovaná mimo výrobných a servisných útvarov je však zanedbateľná k celkovej výške a v podniku je táto časť spotreby povaţovaná za variabilnú. Fixné náklady sú spotrebované naprieč všetkými útvarmi, pričom najväčšími poloţkami sú odpisy, ktoré sa účtujú na útvary, kde sa daný majetok nachádza. Najväčší podiel ostatných fixných nákladov je plánovaný na útvare Financií, kde sú plánovane všetky rámcove a servisné zmluvy Druhá časť tvorby podnikového rozpočtu Pracovníci Controllingu v období od októbra do novembra pripravujú plánovaný výsledok a súvahu tzv. OP Operational Plan. V druhom kole plánovania sa uţ nedajú meniť štandardné ceny, ktoré sú pre podnik súčasne aj predajné ceny. Keďţe sú v štandardných cenách obsadene všetky plánované náklady, jediný spôsob ako sa môţe v podniku vykázať pozitívny výsledok (zisk), je plán úspor nákladov oproti štandardu. Centrálnym marketingom sú spresnené plány predaja (kusy & mix). Na nové kusy sa musí pripraviť analýza odchýlok, na základe ktorých TOP manaţment pripraví zoznam cieľov pre nasledujúci rok. Ciele sú stanovené metódou top-down (zhora dole) tak, aby bol v podniku dosiahnutý zisk. Ciele 51

54 obsahujú potrebné úspory fixných a variabilných nákladov, zvýšenie efektivity práce a materiálu oproti štandardným nákladom. Po zarátaní všetkých cieľov do plánu BEP dostaneme plán OP, ktorý uţ obsahuje aj úsporu nákladov pre nasledujúci rok. V priebehu roku sa pripravujú aktualizované odhady výsledku hospodárenia. Odhady sa pripravujú dva krát mesačne na obdobie troch mesiacov dopredu. V odhadoch za podnik ako celok sa aktualizujú plány spotreby nákladov a kalkulujú sa odchýlky od štandardných nákladov a od cieľov. Analýza odchýlok sa pripravuje vo všetkých poloţkách kalkulačného vzorca. Absolútna odchýlka kaţdej poloţky je rozanalyzovaná na odchýlku spôsobenú zmenou objemu a zmenou mixu (Mix = podiel hotových výrobkov vo výrobnom portfóliu). Následne sú porovnávané odchýlky aj po jednotlivých nákladových účtoch a strediskách. Podobným spôsobom sa porovnávajú skutočné náklady počas mesačnej uzávierky za strediska. Výsledok odchýlok skutočných nákladov od BEP a OP môţe byť rôzny. Pokiaľ sú skutočné náklady niţšie ako štandardné náklady, v podniku sa vyrába s niţšími nákladmi, ako sú štandardné ceny za ktoré predáva. V Obr. 3.6 je uvedené zostavenie prvej a druhej časti tvorby podnikového rozpočtu. Obr. 3.6 Znázornenie zostavenia BEP a OP Zdroj: Vnútropodnikové materiály - vlastné spracovanie Kontrola tvorby rozpočtov Rozpočty sú kontrolované priebeţne v kaţdom procese ich tvorby, pri ich odsúhlasovaní a následnom kalkulovaní na kalkulačnú jednotku. Strediskom Controlling sú kontrolované rozpočty na kaţdom stredisku a porovnávané plánované náklady po jednotlivých účtoch s minuloročným plánom a s priebeţným plnením súčasného roku. Cieľom tejto kontroly je mať plánované náklady na správnych účtoch a porovnať naplánované mnoţstvo z hľadiska opodstatnenosti. Manaţéri stredísk pripravujú pre útvar Controllingu ešte detailné zoznamy poloţiek na účtoch, aby bolo preukázateľné, ţe zostavovali plán 52

55 s reálnymi potrebami a nekopírovali minuloročný plán, ktorý vynásobili percentom zmeny objemu výroby, alebo iným spôsobom, ktorý nie je v súlade s metódou ZBB Kontrola čerpania rozpočtov Po tom, čo boli plánované náklady rozkalkulované na kalkulačnú jednotku sa rozpočty kontrolujú aţ v aktuálnom období. Čerpanie prostriedkov podlieha vnútropodnikovým kontrolným mechanizmom a systému kontroly. Rozpočty sú strediskám prideľované na mesiac dopredu oddelením Controlling na základe pôvodného plánu aktualizovaného o aktuálne potreby strediska a plánované aktivity na ďalší mesiac. Kaţdé oddelenie si objednáva sluţby a materiál cez vnútropodnikový objednávkový systém, kde kaţdú objednávku musí schváliť manaţér strediska, na ktoré je objednávka vystavená a nad stanovený limit aj riaditeľ závodu. V oddelení Controlling prebieha kontrola čerpania rozpočtov priebeţne a zabezpečuje sa plnenie stanovených cieľov úspor Popis podnikovej metodiky pre návrh objektivizácie spotreby nákladov Návrh objektivizácie spotreby jednotlivých nákladových poloţiek prebieha v druhej časti tvorby podnikového rozpočtu. Samotnému návrhu predchádza výpočet kvantitatívnej a kvalitatívnej odchýlky, (viz kapitola 2.1.3) medzi skutočnosťou a plánom toho istého roku. Pre lepšie posúdenie plánovania, je túto analýzu moţné doplniť o porovnávanie plánu predchádzajúceho roku a plánu budúceho roku. Následne sa vykonáva analýza odchýlok za skutočnosť minulého roku a plán budúceho roku. Táto analýza je dôleţitá pre zistenie moţných nedostatkov v oblastí plánovania nákladov. V prípade zistenia, ţe niektorá poloţka by sa dala naplánovať efektívnejšie a tak dosiahnuť úspory, tak sa vytvára podrobnejšia analýza danej poloţky a následný návrh objektivizácie. Tento návrh spočíva v stanovení cieľov manaţmentom na dopad nákladov na jednotku. Manaţment podniku stanovuje ciele top-down na základe veľmi hrubých analýz odchýlok a pracovníci útvaru PI plánujú úspory nákladov v konkrétnych číslach pre jednotlivé strediská. Následne sú pracovníkmi Controllingu premietnuté stanovené ciele do konsolidovaného celku, kde je moţné vidieť celkový dopad navrhnutých zmien. Konkrétne analýzy sú pripravené na jednotlivých nákladových účtoch poloţky Energie, kde je kladená pozornosť nie len na hodnotové vyjadrenia, ale aj na konkrétne spotreby v naturálnych jednotkách po mesiacoch 53

56 Tento návrh objektivizácie je zaloţený taktieţ na analýze odchýlok, prostredníctvom ktorých sa zisťuje úspora v spotrebe na vyrobený kus a úspora na kalkulačnú jednotku. Výpočet návrhu objektivizácie prebieha opačne ako je to u detailnej analýzy jednotlivých druhov energií. V prvom kroku za stanoví cieľ u nákladov na jednotku a prostredníctvom vzťahov umiestnených v prílohe č.6 sa spätne určuje spotreba na vyrobené kusy, ceny na jednotku spotreby, spotreba a náklady na rok Tento výpočet sa robí v podniku ručne v programe Excel, kde sa simulujú spotreby v naturálnych jednotkách alebo vývoj cien. Pre rok 2012 sú ceny fixné z uţ podpísaných kontraktov na dodávku energií. Preto je simulovaná spotreba v naturálnych jednotkách podľa dohody s PI tak, aby bol dosiahnutý stanovený cieľ. Pokiaľ oddelenie PI nemá dopredu pripravené aktivity na redukciu spotreby, tak daná simulácia slúţi oddeleniu PI ako cieľ podľa, ktorého musia vypracovať zoznam aktivít a navrhnúť poţadované úspory pre dané obdobie Posúdenie aktuálnej situácie v podniku V rámci tejto kapitoly je zhodnotená aktuálna situácia podniku na základe kalkulačného systému, rozpočtovníctva a analýzy plánu nákladov BEP na rok 2012 výrobného podniku. Hodnotenie je zamerané na problémové oblasti s poukázaním na oblasť riešenia v praktickej časti práce Zhodnotenie kalkulačného systému Kalkulačný systém podniku Tatry Poprad je zaloţený na plánovej kalkulácií ÚVNV. Výsledná kalkulácia na kalkulačnú jednotku sa v podniku nevytvára a skutočnosť sa sleduje iba na kalkulačných jednotkách za celú výrobu. V podniku sa pouţíva účtovná osnova prebratá z centrály. Nákladové účty sú očíslované a zoradené podľa potrieb spoločnosti a po kalkulačných poloţkách. Nákladové účty sú prepojené s lokálnymi analytickými účtami v súlade s účtovnou osnovou SR. V podniku tak fungujú paralelne dve účtovné osnovy, avšak s lokálnou osnovou pracuje iba úsek účtovníctva pre potreby vykazovania pre lokálne úrady a dane. Z hľadiska rozvrhnutia nepriamych fixných nákladov na kalkulačnú jednotku, sa v podniku zadávajú fixné náklady ako percento zo základne, tzv Base, ktorou sú priame aj nepriame variabilné náklady na útvaroch Primárne procesy a Výroba. Priame variabilné náklady sú dané konkrétnymi práčkami a ich materiálovou náročnosťou. Najväčší problém s alokáciami a rozvrhnutím nákladov na kalkulačnú jednotku je pri nepriamych variabilných nákladoch, ktoré sú zadávané do systému SAP po strediskách. Následne sa v systéme alokujú 54

57 nepriame variabilné náklady na kalkulačnú jednotku na strediskách útvarov Primárnych procesov a Výroby cez štandardné strojné normohodiny 21 a na ostatných útvaroch sa zostatok plánovaných nákladov kalkulačných poloţiek ostatných stredísk alokuje percentom na základňu, tzv. Base bez ohľadu nato, či sa jedná o variabilné alebo fixné náklady. Znázornenie štandardných nákladov na kalkulačnú jednotku podľa jednotlivých typov práčok je uvedený v prílohe č. 7. V rámci poloţiek kalkulačného vzorca je veľmi ťaţké presne identifikovať, či je daná poloţka čisto variabilná, alebo čisto fixná. V podniku je prevzatá štruktúra kalkulačného vzorca od centrály, a preto sa musí podľa podnikových pravidiel identifikovať typ nákladu a jeho priradenie k danej poloţke. Energie sú poloţkou nepriamych nákladov, kde nie je presne odlíšená fixná a variabilná zloţka spotreby. Fixná zloţka sa v kalkulácii vyjadruje spolu s variabilnou, ktorá tvorí väčšiu časť energií. Alokácia variabilnej zloţky nákladov na kalkulačnú jednotku prebieha alokovaním cez štandardné časy zo stredísk a alokácia fixnej časti Energií na kalkulačnú jednotku prebieha rozvrhnutím cez percento na variabilnú základňu tzv. Base, čím sa dostane na kaţdú kalkulačnú jednotku rovnakým pomerom. Aj keď poloţka Energie v sebe zahrňuje variabilnú aj fixnú časť nákladov, v podniku je analyzovaná poloţka pomocou analýzy odchýlok ako čisto variabilná. Ďalšou poloţkou, ktorá je v podniku zobrazovaná v rámci nepriamych variabilných nákladov je Priama práca. V tejto poloţke sa vyskytujú i náklady, ktoré sú fixné, ako náhrady miezd za dovolenku. Táto poloţka je alokovaná na výrobok prostredníctvom štandardných hodin práce, cez ktoré sa prepočítava aj štandardná sadzba. Štandardná sadzba v sebe obsahuje všetky plánované náklady na priamych pracovníkov (mzdy, sociálne a zdravotné poistenie, dovolenky, plánované nadčasy, bonusy, absencie). Štandardný čas je individuálny pre kaţdú práčku a tým je táto poloţka presne alokovaná na kaţdú práčku. U tejto poloţky je moţné povedať, ţe ide o nepresne pouţívaný jej názov, keďţe ide o nepriamy variabilný náklad. Jej názov by mal byť v súlade s teoretickými princípmi upravený na jednotkové mzdy. Opravy a údržba strojov a zariadení v sebe zahrňuje i náklady na preventívne prehliadky, ktoré sú v skutočnosti fixnou časťou nákladov na údrţby. V podniku pre alokáciu nie sú vytvorené dva účty pre fixnú aj variabilnú zloţku údrţby, a preto sú vykazované pod variabilnou zloţkou podľa vnútropodnikovej smernice a politiky. 21 Štandardné strojné normohodiny individuálny výrobný čas pre kaţdú práčku. 55

58 Zhodnotenie rozpočtovníctva podniku Rozpočtovníctvo podniku je zaloţené na dvoch častiach tvorby rozpočtu. Prvá časť je tvorená od augusta do septembra a spočíva v spôsobe tvorby bottom-up na základe metódy BEP. Výsledkom prvej časti tvorby podnikového rozpočtu sú štandardné ceny. Druhá časť tvorby podnikového rozpočtu je v podniku nazvaná OP (Operational plan) a prebieha od októbra do novembra. V tejto časti sa štandardné ceny uţ nemenia a keďţe sú v štandardných cenách rozpočítané všetky plánované náklady, jediný spôsob ako môţe závod vykázať pozitívny výsledok (zisk), je plán úspory nákladov oproti štandardu. Centrálnym marketingom sú spresnené plány predaja a na nové kusy sa musí pripraviť analýza odchýlok, na základe ktorých TOP manaţment pripraví zoznam cieľov pre nasledujúci rok. Ciele sú stanovené metódou top-down. V cieľoch sú obsiahnuté potrebné úspory fixných a variabilných nákladov, zvýšenie efektivity práce a materiálu oproti štandardným nákladom. Po zarátaní všetkých cieľov do plánu BEP je vytvorený plán OP, ktorý uţ obsahuje aj úsporu nákladov pre nasledujúci rok. Pracovníci Controllingu analyzujú rozpočty s kaţdým manaţérom strediska zvlášť a pojednávajú nárast alebo pokles u jednotlivých poloţiek. V rámci poloţky Energie doposiaľ zistili, ţe plánované náklady na jednotku na budúci rok 2012 sú naplánované síce niţšie ako plánované náklady na rok 2011, ale po ukončení roku 2011 zistili, ţe celkové plánované náklady na 2012 sú vyššie ako skutočnosť 2011, viz Tab Tab. 3.4 Znázornenie plánu za rok 2011, 2012 a skutočnosti za rok 2012 Plán 2011 Skutočnosť 2011 Plán 2012 Výrobný podnik Celkom Celkom/ks Podiel na ÚVNV Celkom Celkom/ks Podiel na ÚVNV Celkom Celkom/ks Podiel na ÚVNV Položky kalkulačného vzorca tis. % tis. % Plánovaná výroba (ks) Material ,641 82,86% ,170 83,26% Doprava materiálu ,166 1,51% ,136 1,48% Zmena materiálu ,255-0,18% ,640-0,44% Priame variabilné náklady ,552 84,20% ,666 84,30% Priama práca ,753 4,02% ,862 4,06% Energie ,487 1,04% ,464 1,01% Opravy a údržby strojov a zariadení ,156 0,81% ,166 0,81% Nepriamy výrobný materiál ,632 0,44% ,571 0,40% Iné variabilné náklady ,091 1,46% ,191 1,52% Materiálová efektivita -557 Materiálový odpad 499 0,251 0,18% 512 0,274 0,19% Zastaraný materiál 207 0,104 0,07% 145 0,067 0,05% Nepriame variabilné náklady ,474 8,01% ,595 8,03% Nepriami výrobní pracovníci ,336 0,93% ,239 0,86% Technicko-hospodárski pracovníci ,904 1,33% ,881 1,30% Odpisy budov ,517 1,06% ,547 1,07% Odpisy strojov a zariadení ,496 1,74% ,652 1,84% Odpsiy nástrojov ,463 1,02% ,768 1,22% Nevýrobný materiál 203 0,102 0,07% 170 0,067 0,05% Opravy a údržba budov 503 0,253 0,18% 444 0,244 0,17% Ostatné fixné náklady ,076 1,45% ,667 1,15% Fixné náklady celkom ,148 7,79% ,063 7,67% Úplné vlastné náklady výkonu , ,00% , ,00% tis. % ,170 83,26% ,136 1,48% ,640-0,44% ,666 84,30% ,862 4,06% ,464 1,01% ,166 0,81% 930 0,571 0,40% ,191 1,52% 447 0,274 0,19% 109 0,067 0,05% ,595 8,03% ,239 0,86% ,881 1,30% ,547 1,07% ,652 1,84% ,768 1,22% 109 0,067 0,05% 397 0,244 0,17% ,667 1,15% ,063 7,67% , ,00% Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie 56

59 Analýza plánu nákladov BEP na rok 2012 Zhodnotenie aktuálnej situácie v podniku je dopĺnené Tab. 3.5, v ktorej je znázornená detailná analýza plánovaných nákladových poloţiek v štruktúre kalkulačného vzorca na rok Táto analýza tvorí doplňujúce informácie o jednotlivých poloţkách kalkulačného vzorca so zameraním sa na poloţku Energie, ktorá sa javí ako problémová. Tab.3.5 Detailná analýza plánu nákladov BEP za rok 2012 Celkom Celkom Položky Kalkulačného Vzorca (Tis. ) ( /ks) Plánovaná výroba (ks) % Podiel na skupine nákladov % Podiel na ÚVNV Material ,17 98,77% 83,26% Doprava materiálu ,14 1,76% 1,48% Zmena materiálu ,64-0,53% -0,44% Priame variabilné náklady ,67 100,00% 84,30% Priama práca ,86 50,55% 4,06% Energie ,46 12,63% 1,01% Opravy a údržby strojov a zariadení ,17 10,06% 0,81% Nepriamy výrobný materiál 930 0,57 4,92% 0,40% Iné variabilné náklady ,19 18,90% 1,52% Materiálová efektivita Materiálový odpad 447 0,27 2,36% 0,19% Zastaraný materiál 109 0,07 0,58% 0,05% Nepriame variabilné náklady ,60 100,00% 8,03% Nepriami výrobní pracovníci ,24 11,20% 0,86% Technicko-hospodárski pracovníci ,88 17,00% 1,30% Odpisy budov ,55 13,98% 1,07% Odpisy strojov a zariadení ,65 23,97% 1,84% Odpsiy nástrojov ,77 15,98% 1,22% Nevýrobný materiál 109 0,07 0,60% 0,05% Opravy a údržba budov 397 0,24 2,20% 0,17% Ostatné fixné náklady ,67 15,07% 1,15% Fixné náklady celkom ,06 100,00% 7,67% Úplné vlastné náklady výkonu ,32 100,00% 0,69% Zdroj: Vnútropodnikové materiály - vlastné spracovanie Priame variabilné náklady Z tabuľky je vidieť, ţe celková plánovaná hodnota ÚVNV je viac ako 235 mil. Eur, z čoho priame náklady tvoria viac ako 198 mil. Eur. Pokiaľ by chcelo vedenie podniku ušetriť na priamych nákladoch, musia pracovníci oddelenia R&D dodať dostatok kvalitných projektov, ktoré sú zamerané na objektivizáciu materiálových potrieb. Nie vţdy to je moţné, pretoţe poţiadavky trhu na zvyšovanie kvality a poţiadavky marketingu na nové estetické prevedenia zvyšujú nákladové poloţky priameho materiálu. Preto pri súčasných rastúcich cenách vstupov je veľmi ťaţké hľadať úspory v oblasti priamych materiálových nákladoch a aj prípadné straty spôsobené rastom cien je potrebné vykryť úsporami nepriamych nákladov. 57

60 Nepriame náklady Nepriame náklady tvoria takmer 15,7% hodnoty celkových nákladov a v peňaţnom vyjadrení tvoria takmer 37 mil. Eur, z toho variabilné náklady tvoria 19 mil. Eur (8,03%) a fixné 18 mil. Eur (7,67%). Cieľom manaţmentu podniku je ušetriť oproti plánu na nepriamych nákladoch aspoň 5% z ich celkového objemu. Pri súčasnej hodnote naplánovaných nepriamych nákladoch to tvorí 1,85 mil. Eur. Úspory, ktoré chce firma realizovať na poloţkách nepriamych nákladov sú spôsobené buď výraznými škrtmi určitých oblastí a obmedzením niektorých aktivít na minimum, alebo sú to štrukturálne zmeny, ktoré zmenou štruktúry prinesú výrazne úspory bez výrazného dopadu na rozpočty. Realizovať úspory nepriamych nákladov vyţaduje mnoţstvo analýz, projektov a opatrení na ustavičné zmeny a zefektívňovanie procesov. Energie tvoria 1,01% na ÚVNV. Oblasť energií je špecifická tým, ţe dodávatelia sú väčšinou obmedzení a ceny sú stanovené v jedno aţ trojročných kontraktoch, kde sa cena môţe ešte odvíjať aj od mnoţstva spotrebovanej energie. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe podnik má veľké rezervy v jednotlivých poloţkách nákladov kalkulačného vzorca. Najproblematickejšou poloţkou v rámci plánovania sa javí poloţka Energie, v ktorej je veľká moţnosť úspor, ktoré sú dôleţité pre dosahovanie väčšieho zisku. V podniku si dali za ciel redukciu spotreby nákladov na Energie rôznymi úspornými opatreniami a objektivizovanou spotrebou v časoch nízkej výroby a dobe odstavených liniek. Je to poloţka, ktorá obsahuje v sebe variabilnú aj fixnú časť a jej alokácia na strediska a na kalkulačnú jednotku v sebe obsahuje priradenie cez štandardné strojné normohodiny a aj cez percento na variabilnej základni, tzv. Base. 58

61 4 Návrh objektivizácie alokácie nepriamych nákladov na kalkulačnú jednotku Táto kapitola je na základe predchádzajúcich kapitol zameraná na analýzu nepriamych variabilných a fixných nákladov, ktorej sú podrobené všetky poloţky kalkulačného vzorca za podnik ako celok. Následne je prevedený rozbor najkomplexnejšej a najviac problematickej poloţky nákladov Energie v detaile podľa stredísk a druhov energie, kde je navrhnuté riešenie na jej objektivizáciu, resp. opatrenia na zefektívnenie spotreby, ktoré by tvorili ciele na plánovaný rok, a tak by zabezpečili úspory na danej poloţke oproti plánu nákladov. Na základe výsledkov analýz sú tieto nepriame náklady alokované podľa jednotlivých stredísk. V poslednej časti tejto kapitoly je vykonaná alokácia objektivizovaných nákladov energií zvlášť pre variabilnú a fixnú časť a taktieţ je vidieť dopad objektivizácie nákladov na ÚVNV v pláne nákladov. Východiskom sú porovnania plánu (rozpočtu) a skutočnosti, ktoré umoţnia pomocou analýzy odchýlok odhaliť nedostatky plánovania pred tým, neţ sa začne problémová poloţka kalkulačného vzorca analyzovať do detailov. Pre účely tejto práce sa pre analýzu nákladov vyuţívajú plány podľa útvarov, keďţe prvá kontrola v podniku je agregovaná na konsolidovanej úrovni podniku. 4.1 Analýza odchýlok Táto podkapitola je orientovaná na porovnávanie plánovaných nákladov so skutočnými nákladmi za rok 2011, plánovanými nákladmi na rok 2011 a plánovanými nákladmi na rok 2012 a tieţ skutočnými nákladmi za rok 2011 a plánovanými nákladmi na rok Jej cieľom je výpočet kvantitatívnej a kvalitatívnej odchýlky, ktoré slúţia pre posúdenie správnosti plánovania nákladov v spoločnosti a tieţ na poukázanie problémových poloţiek kalkulačného vzorca. Analýza odchýlok je vykonaná na základe teoretických princípov uvedených v kapitole a pozornosť je kladená najmä na poloţku Energie. Vzťahy potrebné na vykonanie analýzy odchýlok sú uvedené v prílohe č.6. Odchýlky fixných nákladov sa v podniku počítajú rovnakou metódou ako variabilné náklady. Plán fixných nákladov sa premieta do kalkulácie a následne na kalkulačnú jednotku. Keďţe je v podniku 59

62 výsledok hospodárenia vyhodnocovaný na základe vyrobených kusov, tak sa pouţíva analýza odchýlok aj pre fixné náklady ako prvotná kontrola, ktorou sa dajú identifikovať zmeny z mnoţstva vyrobených kusov a zmeny, ktoré boli zo zmeny štruktúry sortimentu výrobkov Analýza odchýlok za rok 2011 Táto analýza odchýlok je súčasťou štandardných analýz spoločnosti, v rámci ktorých sa zisťuje, či podnik vyrába s niţšími alebo vyššími nákladmi ako sú jeho štandardné náklady za uplynulý rok. V Tab. 4.1 je uvedená analýza odchýlok za rok 2011, kde sa porovnáva plán a skutočnosť roku Tab. 4.1 Porovnanie plánu a skutočnosti za rok 2011 (v tis. Eur) Plán 2011 Skutočnosť 2011 Analýza odchýlok Výrobný Podnik Celkom Celkom/ks Podiel na ÚVNV Celkom Celkom/ks Podiel na ÚVNV abs Delta ( ) % Delta ( ) Kvantitatívna odchýlka Kvalitatívna odchýlka Položky kalkulačného vzorca tis. % tis. % tis. % tis. tis. Plánovaná výroba (ks) ,28% Material ,641 82,86% ,847 82,91% ,12% ,93 391,93 Doprava materiálu ,166 1,51% ,199 1,53% ,81% -184,14 63,17 Zmena materiálu ,255-0,18% ,523-0,36% ,28% 21,66-508,66 Priame variabilné náklady ,552 84,20% ,524 84,08% ,30% ,41-53,56 Priama práca ,753 4,02% ,009 4,19% -3-0,03% -489,05 486,05 Energie ,487 1,04% ,403 0,98% ,69% -126,37-159,71 Opravy a údržby strojov a zariadení ,156 0,81% ,248 0,87% 77 3,36% -98,28 175,32 Nepriamy výrobný materiál ,632 0,44% ,612 0,43% -91-7,26% -53,70-37,40 Iné variabilné náklady ,091 1,46% ,163 1,51% -40-0,97% -177,72 137,60 Materiálová efektivita ,293-0,20% ,00-557,00 Materiálový odpad 499 0,251 0,18% 512 0,270 0,19% 13 2,64% -21,37 34,56 Zastaraný materiál 207 0,104 0,07% 145 0,076 0,05% ,97% -8,86-53,17 Nepriame variabilné náklady ,474 8,01% ,488 8,01% ,17% -975,35 26,27 Nepriami výrobní pracovníci ,336 0,93% ,320 0,92% ,44% -113,57-30,61 Technicko-hospodárski pracovníci ,904 1,33% ,001 1,40% 23 0,60% -161,87 184,65 Odpisy budov ,517 1,06% ,569 1,09% -30-1,00% -128,94 98,82 Odpisy strojov a zariadení ,496 1,74% ,599 1,81% -16-0,33% -212,19 195,84 Odpsiy nástrojov ,463 1,02% ,838 1,28% ,22% -124,40 711,84 Nevýrobný materiál 203 0,102 0,07% 170 0,090 0,06% ,23% -8,69-24,25 Opravy a údržba budov 503 0,253 0,18% 444 0,233 0,16% ,82% -21,54-37,90 Ostatné fixné náklady ,076 1,45% ,687 1,18% ,22% -176,43-739,12 Fixné náklady celkom ,148 7,79% ,337 7,91% ,66% -947,63 359,27 Úplné vlastné náklady výkonu , ,00% , ,00% ,17% ,40 331,98 Zdroj: Vnútropodnikové materiály - vlastné spracovanie Z analýzy je vidieť, ţe podnik vyrobil v roku kusov pračiek, čo je o menej ako bolo plánované. Kvantitatívna odchýlka je ,40 tis. Eur, z čoho vyplýva, ţe v podniku v skutočnosti boli vynaloţené niţšie náklady ako bolo v pláne. Kvalitatívna odchýlka je 331,98 tis. Eur, čo znamená, ţe podniku sa zvýšili náklady v dôsledku zvýšenia jednotkových plánových nákladov. Priame variabilné náklady klesali tempom 4,30%, nepriame variabilné náklady 4,17% a nepriame fixné náklady 2,66%. U sledovanej poloţky Energie bolo dosiahnuté zníţenie nákladov o 286 tis. Eur (-9,69%). 60

63 V celku sa dá konštatovať, ţe i keď podnik v skutočnosti oproti plánu vyrábal s niţšími nákladmi o tis. Eur, tak jednotkové skutočné náklady stúpli z plánovaných 143,174 Eur/ks na 143,349 Eur/ks. Je vidieť rezervy v plánovaní nepriamych variabilných nákladov, ktoré klesali pomalším tempom ako priame variabilné náklady, čo bolo spôsobené, ţe u nákladových poloţiek (Opravy a údrţby strojov a zariadení, Materiálový odpad) boli vynaloţené vyššie náklady ako bolo v pláne Analýza odchýlok medzi plánovanými nákladmi 2011 a plánovanými nákladmi 2012 V rámci tejto analýzy odchýlok ide o porovnanie plánov na rok 2011 a 2012, (viz. Tab. 4.2). Hlavným zámerom tejto podkapitoly je porovnať, či náklady na rok 2012 sú naplánované efektívnejšie ako to bolo v roku 2011 a pozornosť je kladená na poloţku Energie. Tab. 4.2 Porovnanie plánov nákladov za rok 2011 a 2012 v ( tis. Eur) Plán 2011 Plán 2012 Analýza odchýlok Výrobný Podnik Celkom Celkom/ks Podiel na ÚVNV Celkom Celkom/ks Podiel na ÚVNV abs Delta ( ) % Delta ( ) Kvantitatívna odchýlka Kvalitatívna odchýlka Položky kalkulačného vzorca tis. % tis. % tis. % tis. tis. Plánovaná výroba (ks) ,88% Material ,641 82,86% ,170 83,26% ,83% , ,42 Doprava materiálu ,166 1,51% ,136 1,48% ,01% -769,02-48,55 Zmena materiálu ,255-0,18% ,640-0,44% ,38% 90,46-628,59 Priame variabilné náklady ,552 84,20% ,666 84,30% ,13% , ,28 Priama práca ,753 4,02% ,862 4,06% ,34% -2042,42 176,91 Energie ,487 1,04% ,464 1,01% ,12% -527,76-36,59 Opravy a údržby strojov a zariadení ,156 0,81% ,166 0,81% ,17% -410,44 16,41 Nepriamy výrobný materiál ,632 0,44% 930 0,571 0,40% ,82% -224,27-99,48 Iné variabilné náklady ,091 1,46% ,191 1,52% ,94% -742,19 163,77 Materiálová efektivita Materiálový odpad 499 0,251 0,18% 447 0,274 0,19% ,52% -89,24 36,76 Zastaraný materiál 207 0,104 0,07% 109 0,067 0,05% ,16% -37,02-60,61 Nepriame variabilné náklady ,474 8,01% ,595 8,03% ,02% -4073,34 197,17 Nepriami výrobní pracovníci ,336 0,93% ,239 0,86% ,84% -474,29-157,91 Technicko-hospodárski pracovníci ,904 1,33% ,881 1,30% ,90% -676,02-38,36 Odpisy budov ,517 1,06% ,547 1,07% ,26% -538,49 48,83 Odpisy strojov a zariadení ,496 1,74% ,652 1,84% ,77% -886,16 253,45 Odpsiy nástrojov ,463 1,02% ,768 1,22% -23-0,81% -519,53 496,06 Nevýrobný materiál 203 0,102 0,07% 109 0,067 0,05% ,51% -36,30-58,12 Opravy a údržba budov 503 0,253 0,18% 397 0,244 0,17% ,08% -89,96-16,09 Ostatné fixné náklady ,076 1,45% ,667 1,15% ,05% -736,83-666,17 Fixné náklady celkom ,148 7,79% ,063 7,67% ,51% -3957,58-138,30 Úplné vlastné náklady výkonu , ,00% , ,00% ,22% , ,14 Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie V podniku sa plánuje na rok 2012 vyrobiť o pračiek menej ako to bolo v pláne na rok Taktieţ by mali klesnúť ÚVNV o tis. Eur. Napriek zníţeniu celkových nákladov jednotkové plánované náklady by mali vzrásť zo 143,174 Eur/ks na 144,324 Eur/ks. V podniku bolo naplánované oproti plánu 2011 zníţenie nákladov v poloţke Energie o 564 tis. Eur. Jednotkové plánované náklady by tieţ mali klesnúť z 1,487 Eur/ks na 61

64 1,464 Eur/ks. Celkovo sa dá o poloţke Energie zhrnúť, ţe vedenie podniku síce plánuje na rok 2012 s niţšími jednotkovými nákladmi oproti plánu 2011, ale tieto náklady sú naplánované vyššie ako bola skutočnosť Z toho dôvodu sa javí moţnosť navrhnutia úspor v rámci tejto poloţky Analýza odchýlok medzi skutočnými nákladmi 2011 a plánovanými nákladmi 2012 Na základe predchádzajúcej analýzy je v tejto podkapitole prevedená analýza odchýlok medzi skutočne vynaloţenými nákladmi za rok 2011 a plánom nákladov na rok Cieľom tejto analýzy je zistiť, ako sa bude vyvíjať poloţka Energie v nasledujúcom roku a či je potrebné navrhnúť opatrenia pre zníţenie jej spotreby. V Tab. 4.3 je uvedená analýza odchýlok za skutočnosť 2011 a plán Tab. 4.3 Porovnanie skutočných nákladov 2011 a plánovaných nákladov 2012 v (tis. Eur) Skutočnosť 2011 Plán 2012 Analýza odchýlok Výrobný podnik Celkom Celkom/ks Podiel na ÚVNV Celkom Celkom/ks Podiel na ÚVNV abs Delta ( ) % Delta ( ) Kvantitatívna odchýlka Kvalitatívna odchýlka Položky kalkulačného vzorca tis. % tis. % tis. % tis. tis. Plánovaná výroba (ks) ,2% Material ,847 82,91% ,170 83,26% ,26% , ,18 Doprava materiálu ,199 1,53% ,136 1,48% ,67% -593,85-102,74 Zmena materiálu ,523-0,36% ,640-0,44% -51 5,15% 141,09-192,22 Priame variabilné náklady ,524 84,08% ,666 84,30% ,40% , ,23 Priama práca ,009 4,19% ,862 4,06% ,31% -1622,44-240,08 Energie ,403 0,98% ,464 1,01% ,44% -378,69 100,43 Opravy a údržby strojov a zariadení ,248 0,87% ,166 0,81% ,86% -337,08-134,00 Nepriamy výrobný materiál ,612 0,43% 930 0,571 0,40% ,01% -165,25-67,40 Iné variabilné náklady ,163 1,51% ,191 1,52% ,10% -584,03 45,72 Materiálová efektivita ,293-0,20% 0,00% ,00% 79,15 477,85 Materiálový odpad 512 0,270 0,19% 447 0,274 0,19% ,82% -72,78 7,11 Zastaraný materiál 145 0,076 0,05% 109 0,067 0,05% ,55% -20,60-15,00 Nepriame variabilné náklady ,488 8,01% ,595 8,03% ,41% -3101,72 174,63 Nepriami výrobní pracovníci ,320 0,92% ,239 0,86% ,46% -356,37-131,65 Technicko-hospodárski pracovníci ,001 1,40% ,881 1,30% ,38% -540,39-196,77 Odpisy budov ,569 1,09% ,547 1,07% ,42% -423,59-35,95 Odpisy strojov a zariadení ,599 1,81% ,652 1,84% ,48% -701,80 85,44 Odpsiy nástrojov ,838 1,28% ,768 1,22% ,49% -496,29-114,62 Nevýrobný materiál 170 0,090 0,06% 109 0,067 0,05% ,15% -24,17-37,32 Opravy a údržba budov 444 0,233 0,16% 397 0,244 0,17% ,51% -63,03 16,43 Ostatné fixné náklady ,687 1,18% ,667 1,15% ,21% -455,36-32,08 Fixné náklady celkom ,337 7,91% ,063 7,67% ,28% -3061,00-446,52 Úplné vlastné náklady výkonu , ,00% , ,00% ,63% , ,34 Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Z pripravenej analýzy je vidieť, ţe aj keď úplné vlastné náklady výkonu v pláne 2012 klesajú o tis. Eur (13,63%), tak jednotkové plánované ÚVNV stúpajú zo skutočných 143,349 Eur/ks na 144,324 Eur/ks. Z celkovej odchýlky tvorí ,69 tis. Eur kvantitatívna odchýlka a tis. Eur kvalitatívna odchýlka. Celkovo plánované náklady klesajú pomalšie ako pokles výroby. Priame variabilné a nepriame variabilné náklady klesajú takmer 62

65 rovnakým tempom okolo 13,4%. Fixné náklady v pláne 2012 klesajú najvyšším tempom, a to 16,28%. V tejto oblasti je cítiť tlak na manaţment na redukciu výdavkov a to sa aj odráţa na výraznom poklese rozpočtov. Z poloţiek nepriamych variabilných nákladov dosahuje najniţší pokles poloţka Energie, ktorá klesá v pláne iba o 10,44%. Odchýlka spôsobená zmenou výroby bola -379 tis. Eur a odchýlka zo zmeny ceny a spotreby tvorí +100 tis. Eur. Pokles energií o 10,44% je niţší ako pokles objemu plánovanej výroby 14,2% a jednotkové plánované náklady na energie rastú o 0,06 Eur/ks oproti skutočnosti. Z tohto dôvodu je táto poloţka ďalej analyzovaná, je zisťované čo zapríčiňuje tak slabý pokles v pláne 2012, či to je pesimistický prístup plánovačov alebo je to veľký predpokladaný nárast cien energií. Poloţka Energie je podrobená detailnejšej analýze a tieţ sú stanovené ciele, ktoré by mali viesť k zredukovaniu nárastu plánu nákladov tejto poloţky. 4.2 Premietnutie plánovaných nákladov Energie na strediská Zmyslom tejto alokácie nákladov je poukázať na spôsob alokácie nákladov na energie po jednotlivých strediskách podniku, (viz Tab.4.4). Vstupnými údajmi je plán spotreby jednotlivých druhov poloţky Energie na rok 2012 uvedený v prílohe č.9. a spôsob výpočtu je uvedený v prílohe č

66 Tab.4.4 Alokačná matica pre rozvrhovanie plánovaných nákladov položky Energie na strediská podniku Alokačná Matica pre rozpočítanie plánovaných energií na strediska Plyn Elektrina Voda Energie Celkom m3 % MWh % m3 % % Podnik Celkom ,0 100,0% , ,9 100,0% , ,0 100,0% , ,2 100,0% Primárne procesy ,4 77,0% , ,8 32,9% , ,9 55,0% , ,0 48,0% Lisy ,7 3,0% , ,9 8,9% ,0 437,3 0,8% 456, ,5 6,8% Strihanie ,7 2,8% , ,0 7,8% ,0 410,3 0,8% 427, ,7 6,0% Výroba skríň pračiek ,7 4,2% , ,3 9,8% , ,9 2,5% 1 390, ,2 7,8% Lakovňa ,3 67,0% ,3 838,6 6,4% , ,4 51,0% , ,6 27,5% Výroba ,9 15,2% , ,6 51,4% , ,5 34,4% , ,4 39,0% Bubny TL ,3 2,5% , ,1 9,8% , ,3 5,6% 3 153, ,5 7,3% Bubny FL ,7 2,8% , ,7 9,8% , ,2 6,0% 3 378, ,4 7,4% Montážna linka TL ,9 3,6% , ,8 12,2% , ,0 8,0% 4 504, ,2 9,3% Montážna linka FL ,3 4,0% , ,8 12,9% , ,8 9,0% 5 067, ,5 9,9% Dokumentácia ,4 0,7% 5 521,7 337,6 2,6% , ,6 3,0% 1 689, ,9 2,0% Sieťotlač ,3 1,4% ,0 465,2 3,6% , ,7 2,5% 1 407, ,5 2,8% Náhradné diely 3 863,0 0,2% 1 577,6 57,3 0,4% 6 754,0 135,0 0,3% 140, ,4 0,4% MM ,3 5,7% , ,3 12,6% ,4 350,9 0,7% 366, ,2 10,0% MM servisné stredisko 6 567,1 0,3% 2 682,0 14,8 0,1% 1 744,9 97,2 0,2% 101, ,2 0,2% MM vozíky 5 794,5 0,3% 2 366,4 932,0 7,1% ,8 81,0 0,2% 84, ,7 4,7% MM skladovanie ,5 5,0% ,6 690,1 5,3% ,7 156,6 0,3% 163, ,6 5,1% MM Logistika Inbound 386,3 0,0% 157,8 7,4 0,1% 866,0 16,2 0,0% 16, ,7 0,0% Kvalita ,2 1,2% 9 473,6 125,9 1,0% , ,0 7,7% 4 335, ,8 1,2% Procesná kvalita ,4 1,0% 7 675,1 87,3 0,7% , ,1 7,1% 3 997, ,3 0,9% Vstupná kvalita 1 892,9 0,1% 773,0 16,9 0,1% 1 992,4 151,2 0,3% 157, ,1 0,1% Výstupná kvalita 2 510,9 0,1% 1 025,5 21,8 0,2% 2 561,7 172,8 0,3% 180, ,3 0,2% Priemyselné inžinierstvo 6 953,4 0,4% 2 839,7 172,7 1,3% ,3 659,2 1,2% 687, ,6 1,0% Organizácia a efektivita 965,7 0,1% 394,4 11,4 0,1% 1 340,6 183,6 0,3% 191, ,5 0,1% Technológia a údržba 1 545,2 0,1% 631,0 33,2 0,3% 3 911,0 34,0 0,1% 35, ,5 0,2% Interné nástroje 3 863,0 0,2% 1 577,6 123,4 0,9% ,7 431,9 0,8% 450, ,8 0,7% Externé nástroje 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - - 0,0% Správa budov 579,4 0,0% 236,6 4,7 0,0% 556,0 9,7 0,0% 10,1 802,8 0,0% Energie 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - - 0,0% Financie a IT 3 283,5 0,2% 1 341,0 44,9 0,3% 5 291,0 48,6 0,1% 50, ,7 0,3% Účtovníctvo 1 545,2 0,1% 631,0 16,6 0,1% 1 959,0 27,0 0,1% 28, ,2 0,1% Controlling 772,6 0,0% 315,5 5,6 0,0% 659,0 10,8 0,0% 11,3 985,8 0,0% IT 965,7 0,1% 394,4 22,7 0,2% 2 673,0 10,8 0,0% 11, ,7 0,1% Riaditeľ 2 317,8 0,1% 946,6 16,0 0,1% 1 889,3 27,0 0,1% 28, ,0 0,1% Management 2 317,8 0,1% 946,6 16,0 0,1% 1 889,3 27,0 0,1% 28, ,0 0,1% HR 5 794,5 0,3% 2 366,4 56,7 0,4% 6 673,4 485,9 0,9% 506, ,6 0,4% HR 5 794,5 0,3% 2 366,4 56,7 0,4% 6 673,4 485,9 0,9% 506, ,6 0,4% Zdroj: Vnútropodnikové materiály - vlastné spracovanie Z vyššie uvedenej analýzy odchýlok je moţné konštatovať, ţe poloţka Energie v pláne 2012 klesá absolútne aj jednotkovo oproti plánu 2011 (viz Tab.4.2), no v porovnaní so skutočnosťou 2011 je zaznamenaný nárast nákladov na jednotku produkcie (viz Tab. 4.3). Z alokačnej matice je moţné vidieť, ţe energia plánovaná na výrobných útvaroch tvorí z celkovej plánovanej energie 48% na Primárnych procesoch a 39% na Výrobe. Táto energia je alokovaná na práčky zo stredísk cez plánované strojné normohodiny (viz príloha č.8), tým sa zabezpečuje, ţe 87% poloţky Energie je alokovaných priamo na kalkulačnú jednotku. Zvyšných 13% poloţky Energie je alokovaných percentuálnym podielom na variabilnej základni tzv. Base podobne ako fixné náklady. Týmto sa zabezpečí rovnomerné alokovanie na všetky práčky podľa ich konkrétnej hodnoty variabilnej zloţky a výrobky s vyššou variabilnou hodnotou absorbujú vyšší podiel fixných nákladov. Táto absorpcia je kalkulovaná automaticky v systéme SAP, podobne ako systém prekalkuluje variabilnú zloţku z výrobných 64

67 útvarov cez strojné normohodiny na kalkulačnú jednotku. V kapitole 4.4 bude vykonaná alokácia nákladov na jednotlivé typy pračiek. 4.3 Analýza položky Energie Nasledujúca podkapitola je konkrétne venovaná analýze odchýlok poloţky Energie, v rámci ktorej sú analyzované jej jednotlivé druhy: Plyn (v m 3 ), Elektrina (v MWh), Voda (v m 3 ). Analýza odchýlok je spracovaná na základe teoretických princípov uvedených v kapitole 2 a 3. Samotnému výpočtu kvantitatívnej a kvalitatívnej odchýlky predchádza výpočet cien na jednotku spotreby, priemernej spotreby na vyrobené kusy a nákladov na jednotku. Táto analýza je doplnená aj o konkrétny návrh objektivizácie spotreby jednotlivých druhov energie podľa metodiky pouţívanej v podniku (viz kapitola 3.9.5) a na základe stanovených cieľov manaţmentom spôsobom top-down. Tieto ciele sú zanalyzované a následne je vyhodnotený dopad objektivizácie na v jednotlivých strediskách. Vzťahy pre jednotlivé výpočty sú uvedené v prílohe. č. 6. V rámci analýzy energií je dôleţité porovnávanie skutočne vynaloţených nákladov v roku 2011 a plánovaných nákladov v roku Plyn P l y n Táto podkapitola je venovaná analýze poloţky Plyn ako jednej z poloţiek skúmaných druhov energií. Východiskom pre ďalšie výpočty sú skutočne vynaloţené náklady na plyn za rok 2011 a plánované náklady na rok 2012 podľa jednotlivých mesiacov, (viz Tab. 4.5). Tab. 4.5 Skutočné a plánované náklady na spotrebu plynu za jednotlivé mesiace Energie Výrobené Plyn 2011 Skutočnosť Plyn 2012 Plán kusy Plánované kusy Mesiac m m Jan Feb Mar Apr Maj Jun Jul Aug Sep Okt Nov Dec Celkom Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie V Tab. 4.6 je uvedená analýza cien plynu na jednotku spotreby, analýza priemernej spotreby na vyrobené kusy a analýza priemerných nákladov na kus pračky. 65

68 Tab. 4.6 Analýza cien na jednotku, spotreby na vyrobené kusy a nákladov na jednotku pre spotrebu plynu P l y n Energie Analýza cien na jednotku spotreby Analýza spotreby na vyrobené kusy % % Mesiac 2011 /m /m 3 Delta ( m 3 /ks 2012 m 3 Delta (2012- /Ks 2011 /ks 2011) 2011) Analýza nákladov na jednotku Jan 0,298 0,327 0,030 10,07% 2,381 2,351-0,030-1,27% 0,709 0,770 0,061 8,60% Feb 0,299 0,329 0,030 10,03% 1,766 1,887 0,121 6,87% 0,529 0,622 0,093 17,56% Mar 0,317 0,348 0,032 10,09% 1,395 1,490 0,095 6,78% 0,442 0,519 0,077 17,46% Apr 0,349 0,384 0,035 10,03% 1,134 0,977-0,157-13,88% 0,395 0,375-0,021-5,27% Maj 0,376 0,413 0,038 10,11% 0,847 0,866 0,019 2,21% 0,319 0,358 0,040 12,43% Jun 0,414 0,456 0,041 9,90% 0,649 0,688 0,039 5,96% 0,269 0,314 0,045 16,55% Jul 0,412 0,454 0,041 9,95% 0,842 0,890 0,048 5,73% 0,347 0,404 0,057 16,30% Aug 0,421 0,463 0,042 9,98% 0,722 0,760 0,038 5,25% 0,304 0,352 0,048 15,78% Sep 0,413 0,454 0,041 9,93% 0,705 0,661-0,044-6,29% 0,291 0,300 0,009 3,08% Okt 0,410 0,450 0,041 10,00% 0,944 0,960 0,016 1,70% 0,386 0,432 0,046 11,87% Nov 0,402 0,442 0,040 9,95% 1,487 1,543 0,056 3,80% 0,598 0,683 0,085 14,18% Dec 0,424 0,466 0,042 9,91% 1,895 1,906 0,011 0,56% 0,803 0,888 0,085 10,62% Celkom 0,367 0,408 0,042 11,44% 1,178 1,185 0,007 0,60% 0,432 0,484 0,052 12,01% Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Ceny 12 /ks Delta ( ) % V analýze cien plynu na jednotku spotreby, je moţné vidieť nárast plánovanej ceny pre rok 2012 na m 3, ktorá rastie o 0,042 Eur, čo je 10% z nového kontraktu podpísaného s plynárňami na nasledujúci rok takmer v kaţdom mesiaci v roku, v priemere pre rok 2012 to je 11,44%. Negatívne vyšla aj analýza nákladov na jednotku výroby, čo je tieţ spôsobené zvýšením cien plynu z kontraktu. Dopad nákladov na jednotku výroby je však vyšší a tvorí za celok v priemere 12,01%. Dopad zmeny nákladov je vlastne súčtom dopadu rastu cien na jednotku spotreby (11,44) a dopadu rastu spotreby na vyrobené kusy (0,60%). Z tohto je vidieť, ţe oddelenie PI plánovalo s vyššími cenami v súlade s uzavretým, kontraktom, ale aj s vyššou spotrebou na kus. Na základe predchádzajúcich údajov je v Tab. 4.7 znázornená samotná analýza odchýlok celkových nákladov na plyn. Tab. 4.7 Analýza spotreby plynu P l y n Energie Analýza odchýlok nákladov na spotrebu Plynu Mesiac Delta Dopad zo zmeny Dopad zo zmeny ( ) výroby ceny Jan Feb Mar Apr Maj Jun Jul Aug Sep Okt Nov Dec Celkom Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie 66

69 Z analýzy odchýlok plynu je vidieť, ţe celkovo klesá plánovaná spotreba plynu oproti skutočnosti o Eur, z toho dopad zo zmeny výroby je pokles o Eur a dopad z rastu plánovanej ceny Eur. Dopad z poklesu výroby je veľmi výrazný a bol by v podstate postačujúci na redukciu celej poloţky Energie, aby zvýšenie nákladov na energie na zmenu jednotkových ÚVNV nebol negatívny. Dopad zo zmeny výroby je negatívny iba v mesiacoch júl a december, čo je spôsobené vyššou plánovanou výrobou, keď sa v júli posunula celozávodná dovolenka na august a preto sa vyrobí viac kusov a v decembri sa skrátila dovolenka, kvôli vianočným sviatkom. Tento pozitívny dopad zo zmeny výroby je utlmený dopadom zo zmeny cien plynu, ktoré vychádzajú z nového kontraktu podpísaného s plynárňami na nasledujúci rok, v ktorom majú ceny plynu rásť o 10% na m Návrh objektivizácie spotreby plynu Manaţment podniku si dal za cieľ zvyšovať efektivitu spotreby všetkých nákladových poloţiek a preto je vţdy potrebné plánovať so zniţovaním mnoţstva spotreby vstupov. Z cieľa stanoveného pre objektivizáciu spotreby plynu z tejto analýzy vyplýva, ţe dopad zmeny cien, ktorý je dlhodobo rastúci nesmie byť ešte zhoršený zvýšenou spotrebou podniku. V útvare PI sa musí pripraviť zoznam opatrení na zníţenie spotreby plynu, aby dopad nákladov na jednotku výroby klesol z plánovaných 12,01% na max 10%. Cieľ je manaţmentom stanovený tak, aby spotreba na vyrobený kus bola v kaţdom mesiaci pozitívna oproti minulému roku. V pláne sa prejavujú pozitívne zmeny spotreby na kus iba v mesiacoch január, apríl a september, (viz Tab.4.6). Operatívne je dohodnuté s oddelením PI, ţe sa preplánujú spotreby plynu tak, aby bola spotreba na kus aspoň vyrovnaná v kaţdom mesiaci a vylepšená v mesiacoch s najvyššou spotrebou (Jan, Feb, Dec) o 0,03 MWh/ks, kedy je výroba v útlme po jesennej sezóne. V útvare PI sa plánuje ušetriť na stredisku Lakovňa m 3, kde sa uţ v priebehu roku 2011 implementovali nové plynové ţiariče a sušičky, ktoré pri správnom nastavení a mimo prevádzky vedia udrţať teplotu. Na stredisku MM skladovanie sa plánuje ušetriť m 3, kde sa plánujú zrekonštruovať výkladné brány, kde boli hlavne v zime veľké úniky tepla. V Tab. 4.8 je znázornený návrh pre objektivizáciu spotreby plynu v spoločnosti Tatry Poprad. 67

70 Tab. 4.8 Návrh cieľov stanovených pre objektivizáciu spotreby plynu Energie Plyn 2011 Skutočnosť Výrobené kusy Plyn 2012 Plán Plánované kusy Mesiac m m P l y n Jan Feb Mar Apr Maj Jun Jul Aug Sep Okt Nov Dec Celkom P l y n Energie Mesiac Analýza cien na jednotku spotreby /m 3 /m 3 Delta ( ) Analýza spotreby na vyrobené kusy % m 3 /ks m 3 /ks Delta (2012- % ) Analýza nákladov na jednotku Jan 0,298 0,327 0,029 9,88% 2,381 2,351-0,030-1,26% 0,709 0,769 0,060 8,49% Feb 0,299 0,329 0,029 9,72% 1,766 1,736-0,030-1,70% 0,529 0,570 0,042 7,85% Mar 0,317 0,348 0,032 10,00% 1,395 1,395 0,000 0,00% 0,442 0,486 0,044 10,00% Apr 0,349 0,384 0,035 10,02% 1,134 1,134 0,000 0,00% 0,395 0,435 0,040 10,00% Maj 0,376 0,414 0,038 10,05% 0,847 0,847 0,000 0,00% 0,319 0,350 0,032 10,00% Jun 0,414 0,456 0,042 10,07% 0,649 0,649 0,000 0,00% 0,269 0,296 0,027 10,00% Jul 0,412 0,454 0,041 10,02% 0,842 0,842 0,000 0,00% 0,347 0,382 0,035 10,00% Aug 0,421 0,463 0,042 10,04% 0,722 0,722 0,000 0,00% 0,304 0,334 0,030 10,00% Sep 0,413 0,454 0,041 10,00% 0,705 0,705 0,000 0,00% 0,291 0,320 0,029 10,00% Okt 0,410 0,450 0,041 9,97% 0,944 0,944 0,000 0,00% 0,386 0,425 0,039 10,00% Nov 0,402 0,442 0,040 10,00% 1,487 1,487 0,000 0,00% 0,598 0,658 0,060 10,00% Dec 0,424 0,469 0,046 10,80% 1,895 1,865-0,030-1,58% 0,803 0,876 0,073 9,04% Celkom 0,367 0,409 0,042 11,40% 1,178 1,162-0,016-1,34% 0,432 0,475 0,043 10,00% Ceny 11 /Ks Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Ceny 12 /Ks Delta ( ) % Analýza odchýlok nákladov na spotrebu Plynu Delta ( ) Dopad zo zmeny výroby Dopad zo zmeny ceny Po celkovom zhodnotení plánovanej spotreby plynu sa zníţila spotreba plynu v m 3, tak aby sa dosiahol stanovený cieľ max 10% nákladov na plyn na jednotku výroby. V prípade, ţe budú prijaté včas opatrenia, ktoré by sledovali stanovený cieľ, je tu pre podnik potenciálna úspora oproti plánu Eur. V Tab 4.9. je poukázané na alokačnú maticu poloţky plynu pred a po navrhnutí cieľov. 68

71 Tab. 4.9 Alokačná matica položky plyn na strediská pred a po navrhnutí cieľu Alokačná Matica pre rozpočítanie plánovaných energií na strediska Alokácia Plynu na strediska pred Objektivizáciou Alokácia Plynu na strediska po Objektivizácií Rozdiel v alokáciach na položke Plyn m 3 % m 3 % m 3 % Závod Celkom ,0 100,0% , ,0 100,0% , ,0-100,0% Primárne procesy ,4 77,0% , ,4 77,0% , ,0-80,5% Lisy ,7 3,0% , ,7 3,1% ,3 0,0 0,0% 0 Strihanie ,7 2,8% , ,7 2,9% ,8 0,0 0,0% 0 Výroba skríň pračiek ,7 4,2% , ,7 4,3% ,2 0,0 0,0% 0 Lakovňa ,3 67,0% , ,3 66,7% , ,0-80,5% Výroba ,9 15,2% , ,9 15,5% ,0 0,0 0,0% 0 Bubny TL ,3 2,5% , ,3 2,5% ,6 0,0 0,0% 0 Bubny FL ,7 2,8% , ,7 2,9% ,8 0,0 0,0% 0 Montážna linka TL ,9 3,6% , ,9 3,6% ,9 0,0 0,0% 0 Montážna linka FL ,3 4,0% , ,3 4,1% ,8 0,0 0,0% 0 Dokumentácia ,4 0,7% 5 521, ,4 0,7% 5 528,2 0,0 0,0% 0 Sieťotlač ,3 1,4% , ,3 1,5% ,3 0,0 0,0% 0 Náhradné diely 3 863,0 0,2% 1 577, ,0 0,2% 1 579,5 0,0 0,0% 0 MM ,3 5,7% , ,3 5,4% , ,0-19,5% MM servisné stredisko 6 567,1 0,3% 2 682, ,1 0,3% 2 685,1 0,0 0,0% 0 MM vozíky 5 794,5 0,3% 2 366, ,5 0,3% 2 369,2 0,0 0,0% 0 MM skladovanie ,5 5,0% , ,5 4,7% , ,0-19,5% MM Logistika Inbound 386,3 0,0% 157,8 386,3 0,0% 157,9 0,0 0,0% 0 Kvalita ,2 1,2% 9 473, ,2 1,2% 9 484,8 0,0 0,0% 0 Procesná kvalita ,4 1,0% 7 675, ,4 1,0% 7 684,2 0,0 0,0% 0 Vstupná kvalita 1 892,9 0,1% 773, ,9 0,1% 773,9 0,0 0,0% 0 Výstupná kvalita 2 510,9 0,1% 1 025, ,9 0,1% 1 026,7 0,0 0,0% 0 Priemyselné inžinierstvo 6 953,4 0,4% 2 839, ,4 0,4% 2 843,1 0,0 0,0% 0 Organizácia a efektivita 965,7 0,1% 394,4 965,7 0,1% 394,9 0,0 0,0% 0 Technológia a údržba 1 545,2 0,1% 631, ,2 0,1% 631,8 0,0 0,0% 0 Interné nástroje 3 863,0 0,2% 1 577, ,0 0,2% 1 579,5 0,0 0,0% 0 Externé nástroje 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - 0,0 0,0% 0 Správa budov 579,4 0,0% 236,6 579,4 0,0% 236,9 0,0 0,0% 0 Energie 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - 0,0 0,0% 0 Financie a IT 3 283,5 0,2% 1 341, ,5 0,2% 1 342,6 0,0 0,0% 0 Účtovníctvo 1 545,2 0,1% 631, ,2 0,1% 631,8 0,0 0,0% 0 Controlling 772,6 0,0% 315,5 772,6 0,0% 315,9 0,0 0,0% 0 IT 965,7 0,1% 394,4 965,7 0,1% 394,9 0,0 0,0% 0 Riaditeľ 2 317,8 0,1% 946, ,8 0,1% 947,7 0,0 0,0% 0 Management 2 317,8 0,1% 946, ,8 0,1% 947,7 0,0 0,0% 0 HR 5 794,5 0,3% 2 366, ,5 0,3% 2 369,2 0,0 0,0% 0 HR 5 794,5 0,3% 2 366, ,5 0,3% 2 369,2 0,0 0,0% 0 Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie E l e k t r i n a Z alokačnej matice pre poloţku plyn je vidieť alokáciu nákladov na plyn pred a po objektivizácii. Ako bolo spomenuté pri stanovení cieľov, tak dopad objektivizácie je zrejmý v strediskách Lakovňa a MM skladovanie. Celkový dopad na variabilnú zloţku energií je Eur v stredisku Lakovňa a na fixnú zloţku Eur v stredisku MM skladovanie Elektrina Poloţka elektrina je naplánovaná podobne ako poloţka plyn, kde v Tab sú znázornené vstupné údaje potrebné na ďalší výpočet. Tab Skutočné a plánované náklady elektriny za jednotlivé mesiace Energie Výrobené Elektrina 2011 Skutočnosť Elektrina 2012 Plán kusy Plánované kusy Mesiac MWh 2011 MWh 2012 Jan Feb Mar Apr Maj Jun Jul Aug Sep Okt Nov Dec Celkom Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie 69

72 V Tab sú uvedené jednotlivé analýzy pre ceny na jednotku spotreby, spotreby na vyrobené kusy a nákladov na jednotku. Tab Analýza cien na jednotku, spotreby na vyrobené kusy a nákladov na jednotku pre spotrebu elektriny E l e k t r i n a Energie Mesiac Analýza cien na jednotku spotreby 2011 /MWh 2012 /MWh Delta ( ) Analýza spotreby na vyrobené kusy Analýza nákladov na jednotku % % % Delta (2012- Delta ( /ks 2012 /ks MWh/ks MWh/ks 2011) 2011) Jan 117, ,539 1,600 1,36% 0,0092 0,0095 0,0003 3,38% 1,088 1,139 0,052 4,78% Feb 116, ,855 1,600 1,38% 0,0080 0,0086 0,0007 8,77% 0,924 1,019 0,095 10,27% Mar 115, ,857 1,600 1,39% 0,0078 0,0071-0,0008-9,76% 0,901 0,825-0,077-8,50% Apr 117, ,273 1,600 1,36% 0,0083 0,0080-0,0002-2,63% 0,971 0,958-0,013-1,31% Maj 116, ,404 1,600 1,37% 0,0079 0,0082 0,0002 2,94% 0,929 0,969 0,040 4,35% Jun 116, ,661 1,600 1,38% 0,0078 0,0084 0,0006 8,28% 0,905 0,994 0,088 9,77% Jul 117, ,841 1,600 1,36% 0,0084 0,0083-0,0001-1,24% 0,979 0,981 0,001 0,11% Aug 116, ,861 1,600 1,38% 0,0079 0,0081 0,0001 1,86% 0,919 0,949 0,030 3,26% Sep 114, ,820 1,600 1,40% 0,0074 0,0076 0,0002 2,96% 0,845 0,882 0,037 4,41% Okt 112, ,387 1,600 1,42% 0,0077 0,0069-0,0007-9,50% 0,866 0,795-0,071-8,22% Nov 115, ,588 1,600 1,38% 0,0081 0,0082 0,0001 1,13% 0,941 0,965 0,024 2,53% Dec 119, ,058 1,600 1,34% 0,0096 0,0083-0, ,04% 1,142 1,006-0,136-11,88% Celkom 116, ,774 1,639 1,41% 0,0081 0,0080 0,0000-0,54% 0,938 0,946 0,008 0,87% Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Z vyššie uvedenej analýzy cien na jednotku spotreby vyplýva, ţe cena na m 3 vzrástla o 1,639 Eur a v priemere za celok to je 1,41%. Negatívny vývoj je zaznamenaný aj v prípade analýzy nákladov na jednotku výroby, ktorá v priemere tvorí 0,87%. Dopad zmeny nákladov je podobne ako u poloţky plynu vlastne súčtom dopadu cien na jednotku spotreby (1,41%) a dopadu spotreby na vyrobené kusy (-0,54%). Z toho vyplýva, ţe útvar PI plánoval s vyššími cenami, ale s niţšími nákladmi na kus. Ďalším výpočtom je analýza odchýlok pre spotrebu elektriny, ktorá je znázornená v Tab Tab. 4.12Analýza spotreby elektriny E l e k t r i n a Energie Mesiac Analýza odchýlok nákladov na spotrebu Elektriny Dopad zo zmeny Delta ( ) Dopad zo zmeny výroby ceny Jan ### ## Feb ### ## Mar ### ### Apr ### ### Maj ### ## Jun ### ## Jul ## 160 ## Aug ### ## Sep ### ## Okt ### ### Nov ### ## Dec ## ### Celkom ### ## Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie V mesiacoch júl a december je vidieť negatívny dopad zo zmeny výroby, kvôli posunutým dovolenkám. Celkový rozdiel naplánovanej elektriny je Eur z čoho 70

73 dopad zo zmeny výroby je Eur a dopad zo zmeny ceny Eur. Ceny elektriny pre plán sú dohodnuté v novom kontrakte a ich rast by mal byť o 1,4%, čo spôsobili vyššie poplatky sprostredkovateľovi elektrickej siete. Celkový dopad zo zmeny ceny elektriny je síce negatívny (1,41%), no na rozdiel od plynu je kompenzovaný pozitívnou plánovanou spotrebou na kus (-0,54%), čo vo výsledku spôsobí dopad na rast nákladov na jednotku výroby o 0,87% (viz. Tab. 4.11) Návrh objektivizácie spotreby elektriny Cieľ stanovený manaţmentom pre zníţenie spotreby elektriny, ktorý z tejto analýzy vyplýva je, ţe dopad rastu cien na náklady na jednotku by mal byť zredukovaný z 0,87% na nulu. Cieľ bol stanovený tak, aby závod celkovo ušetril oproti plánu 114 MWh energie. Operatívne zmeny plánu by sa mali týkať hlavne strediska Výroba skríň práčok, kde sa plánujú štandardizovať skrine a tým zjednodušiť procesy a linky, tým by sa dosiahla úspora 80 MWh. Zo zvyšných 34 MWh plánuje PI ušetriť po 10 MWh na montáţnych linkách TL a FL, 10 MWh na stredisku MM Vozíky, kde sa plánujú vymeniť všetky batérie a tým sa skráti čas nabíjania, 4 MWh by sa mali ušetriť na stredisku MM Skladovanie, kde sa plánuje úspora na zrekonštruovanom svetlení. Tab je vyjadrením objektivizácie spotreby elektriny v závode. Tab.4.13 Návrh cieľov stanovených pre objektivizáciu spotreby elektriny E l e k t r i n a Energie Výrobené Elektrina 2011 Skutočnosť Elektrina 2012 Plán kusy Plánované kusy Mesiac MWh 2011 MWh 2012 Jan Feb Mar Apr Maj Jun Jul Aug Sep Okt Nov Dec Celkom Energie Mesiac Analýza cien na jednotku spotreby 2011 /MWh 2012 /MWh Delta ( ) Analýza spotreby na vyrobené kusy Analýza nákladov na jednotku % % % Delta (2012- Delta ( /ks 2012 /ks MWh/ks MWh/ks 2011) 2011) Delta ( ) Analýza odchýlok nákladov na spotrebu Elektriny Dopad zo zmeny výroby E Jan 117, ,539 1,600 1,4% 0,0092 0,0094 0,0002 1,9% 1,088 1,123 0,036 3,3% l Feb 116, ,855 1,600 1,4% 0,0080 0,0084 0,0004 5,6% 0,924 0,990 0,065 7,1% e Mar 115, ,857 1,600 1,4% 0,0078 0,0071-0,0008-9,8% 0,901 0,825-0,077-8,5% k Apr 117, ,273 1,600 1,4% 0,0083 0,0080-0,0002-2,6% 0,971 0,958-0,013-1,3% t r Maj 116, ,404 1,600 1,4% 0,0079 0,0082 0,0002 2,9% 0,929 0,969 0,040 4,4% i Jun 116, ,661 1,600 1,4% 0,0078 0,0084 0,0006 8,3% 0,905 0,994 0,088 9,8% n Jul 117, ,841 1,600 1,4% 0,0084 0,0083-0,0001-1,2% 0,979 0,981 0,001 0,1% a Aug 116, ,861 1,600 1,4% 0,0079 0,0081 0,0001 1,9% 0,919 0,949 0,030 3,3% Sep 114, ,820 1,600 1,4% 0,0074 0,0074 0,0000-0,2% 0,845 0,854 0,010 1,2% Okt 112, ,387 1,600 1,4% 0,0077 0,0069-0,0007-9,5% 0,866 0,795-0,071-8,2% Nov 115, ,588 1,600 1,4% 0,0081 0,0080-0,0001-0,9% 0,941 0,945 0,004 0,4% Dec 119, ,058 1,600 1,3% 0,0096 0,0083-0, ,0% 1,142 1,006-0,136-11,9% Celkom 116, ,779 1,644 1,4% 0,0081 0,0080-0,0001-1,4% 0,938 0,938 0,000 0,0% Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Dopad zo zmeny ceny 71

74 Po celkovom zhodnotení plánovanej spotreby elektriny je zníţený plán spotreby elektriny v MWh, tak aby bol dosiahnutý stanovený cieľ 0%-ný nárast nákladov na elektrinu na jednotku výroby. V prípade, ţe budú prijaté včas opatrenia, ktoré by sledovali stanovený cieľ, je tu pre podnik potenciálna úspora EUR. V Tab je uvedená alokačná matica pre poloţku elektrina pred a po navrhnutí cieľov. Tab.4.14 Alokačná matica položky elektrina na strediská pred a po navrhnutí cieľu Alokačná Matica pre rozpočítanie plánovaných energií na strediska Alokácia Elektriny na strediska pred Objektivizáciou Alokácia Elektriny na strediska po Objektivizácii Rozdiel v alokáciach na položke Elektrina MWh % MWh % MWh % Závod Celkom ,9 100,0% , ,9 100,0% ,9-114,0-100,0% Primárne procesy 4 304,8 32,9% , ,8 32,6% ,6-80,0-70,2% Lisy 1 170,9 8,9% , ,9 9,0% ,9 0,0 0,0% 0 Strihanie 1 019,0 7,8% , ,0 7,9% ,2 0,0 0,0% 0 Výroba skríň pračiek 1 276,3 9,8% , ,3 9,2% ,2-80,0-70,2% Lakovňa 838,6 6,4% ,0 838,6 6,5% ,2 0,0 0,0% 0 Výroba 6 723,6 51,4% , ,6 51,7% ,0-20,0-17,5% Bubny TL 1 282,1 9,8% , ,1 9,9% ,4 0,0 0,0% 0 Bubny FL 1 283,7 9,8% , ,7 9,9% ,6 0,0 0,0% 0 Montážna linka TL 1 602,8 12,2% , ,8 12,3% ,0-10,0-8,8% Montážna linka FL 1 694,8 12,9% , ,8 13,0% ,8-10,0-8,8% Dokumentácia 337,6 2,6% ,0 337,6 2,6% ,7 0,0 0,0% 0 Sieťotlač 465,2 3,6% ,8 465,2 3,6% ,2 0,0 0,0% 0 Náhradné diely 57,3 0,4% 6 754,0 57,3 0,4% 6 754,3 0,0 0,0% 0 MM 1 644,3 12,6% , ,3 12,6% ,8-14,0-12,3% MM servisné stredisko 14,8 0,1% 1 744,9 14,8 0,1% 1 745,0 0,0 0,0% 0 MM vozíky 932,0 7,1% ,8 922,0 7,1% ,7-10,0-8,8% MM skladovanie 690,1 5,3% ,7 686,1 5,3% ,1-4,0-3,5% -469 MM Logistika Inbound 7,4 0,1% 866,0 7,4 0,1% 866,0 0,0 0,0% 0 Kvalita 125,9 1,0% ,4 125,9 1,0% ,0 0,0 0,0% 0 Procesná kvalita 87,3 0,7% ,3 87,3 0,7% ,7 0,0 0,0% 0 Vstupná kvalita 16,9 0,1% 1 992,4 16,9 0,1% 1 992,5 0,0 0,0% 0 Výstupná kvalita 21,8 0,2% 2 561,7 21,8 0,2% 2 561,8 0,0 0,0% 0 Priemyselné inžinierstvo 172,7 1,3% ,3 172,7 1,3% ,2 0,0 0,0% 0 Organizácia a efektivita 11,4 0,1% 1 340,6 11,4 0,1% 1 340,7 0,0 0,0% 0 Technológia a údržba 33,2 0,3% 3 911,0 33,2 0,3% 3 911,2 0,0 0,0% 0 Interné nástroje 123,4 0,9% ,7 123,4 1,0% ,3 0,0 0,0% 0 Externé nástroje 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - 0,0 0,0% 0 Správa budov 4,7 0,0% 556,0 4,7 0,0% 556,0 0,0 0,0% 0 Energie 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - 0,0 0,0% 0 Financie a IT 44,9 0,3% 5 291,0 44,9 0,3% 5 291,2 0,0 0,0% 0 Účtovníctvo 16,6 0,1% 1 959,0 16,6 0,1% 1 959,1 0,0 0,0% 0 Controlling 5,6 0,0% 659,0 5,6 0,0% 659,0 0,0 0,0% 0 IT 22,7 0,2% 2 673,0 22,7 0,2% 2 673,1 0,0 0,0% 0 Riaditeľ 16,0 0,1% 1 889,3 16,0 0,1% 1 889,4 0,0 0,0% 0 Management 16,0 0,1% 1 889,3 16,0 0,1% 1 889,4 0,0 0,0% 0 HR 56,7 0,4% 6 673,4 56,7 0,4% 6 673,7 0,0 0,0% 0 HR 56,7 0,4% 6 673,4 56,7 0,4% 6 673,7 0,0 0,0% 0 Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Celkový cieľ na poloţke elektrina je alokovaný na výrobných útvaroch medzi strediska Výroba skríň pračiek, Montáţne linky TL a FL a na strediská útvaru MM. Fixná zloţka bola zníţená o 1641 EUR a variabilná o EUR Voda Voda je spotrebovávaná v podniku vo výrobnom procese hlavne na stredisku Lakovňa. Jej spotreba však nekopíruje výrobnú krivku tak pruţne ako spotreba plynu a elektriny. Vstupné údaje potrebné pre následný výpočet odchýlok sú uvedené v Tab

75 Tab Skutočné a plánované náklady vody za jednotlivé mesiace Energie Výrobené Voda 2011 Skutočnosť Voda 2012 Plán kusy Plánované kusy V o d a Mesiac m m Jan Feb Mar Apr Maj Jun Jul Aug Sep Okt Nov Dec Celkom Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Analýza cien na jednotku spotreby, analýza spotreby na vyrobené kusy a analýza nákladov na jednotku je uvedená v Tab Tab Analýza cien na jednotku, spotreby na vyrobené kusy a nákladov na jednotku pre spotrebu vody V o d a Energie Analýza cien na jednotku spotreby Analýza spotreby na vyrobené kusy Analýza nákladov na jednotku % % Mesiac 2011 /m /m 3 Delta ( m 3 /ks 2012 m 3 Delta (2012- /ks 2011 /ks 2012 /ks 2011) 2011) Delta ( ) Jan 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,030 0,038 0,008 25,41% 0,030 0,040 0,010 33,14% Feb 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,028 0,035 0,007 24,10% 0,027 0,036 0,009 31,75% Mar 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,037 0,036-0,001-2,75% 0,036 0,037 0,001 3,24% Apr 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,046 0,033-0,014-29,53% 0,045 0,034-0,011-25,19% Maj 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,032 0,034 0,002 7,40% 0,031 0,036 0,004 14,01% Jun 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,033 0,041 0,008 24,73% 0,032 0,043 0,010 32,41% Jul 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,046 0,041-0,005-10,01% 0,045 0,043-0,002-4,47% Aug 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,011 0,015 0,004 37,54% 0,011 0,016 0,005 46,01% Sep 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,034 0,031-0,003-8,08% 0,033 0,032-0,001-2,43% Okt 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,028 0,034 0,006 20,70% 0,027 0,035 0,008 28,14% Nov 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,032 0,033 0,001 2,21% 0,032 0,034 0,003 8,50% Dec 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,060 0,029-0,032-52,17% 0,059 0,030-0,029-49,22% Celkom 0,983 1,043 0,060 6,16% 0,034 0,033 0,000-1,18% 0,033 0,035 0,002 4,90% Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie % Z uvedenej tabuľky sa dá konštatovať, ţe cena na m 3 vzrástla o 0,060 Eur a v priemere za celok to je 6,16%. Negatívny vývoj je zaznamenaný aj v prípade analýzy nákladov na jednotku výroby, ktorá v priemere tvorí 4,90%. Dopad zmeny nákladov je podobne ako u poloţky plynu a elektriny vlastne súčtom dopadu cien na jednotku spotreby (6,16%) a dopadu spotreby na vyrobené kusy (-1,18%). Z toho vyplýva, ţe útvar PI plánuje s vyššími cenami, ale s niţšou spotrebou na kus. Samotná analýza odchýlok pre spotrebu vody je v Tab

76 Tab Analýza spotreby vody V o d a Energie Analýza odchýlok nákladov na spotrebu Vody Mesiac Delta Dopad zo zmeny Dopad zo zmeny ( ) výroby ceny Jan ### ## Feb ### ## Mar ### 134 ## Apr ### ### Maj ### 551 ## Jun ### ## Jul ## -303 ### Aug ### 657 ## Sep ### -152 ### Okt ### ## Nov ### 417 ## Dec ## ### Celkom ### ## Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Celkový pokles plánovanej spotreby vody je Eur, z čoho dopad zo zmeny výroby prispieva Eur a naopak negatívny dopad zo zmeny cien zvyšuje plánované náklady o Eur. Ceny vody na budúci rok boli odsúhlasené a nový kontrakt zvyšuje ceny vody o 0,06 Eur/m 3. Tento negatívny dopad cien je pozitívne ovplyvnený plánovanou spotrebou na jednotku o -1,18%, čo sa odráţa v celkovom náraste nákladov na jednotku výroby len o 4,90% (viz. Tab. 16). Z plánovanej spotreby na kus je vidieť, ţe sú opakujúce sa výkyvy v spotrebe a negatívne obdobia striedajú pozitívne Návrh objektivizácie spotreby vody Cieľ stanovený manaţmentom pre úsporu spotreby vody, ktorý z tejto analýzy vyplýva je, ţe dopad rastu cien na náklady na jednotku by mal byť zredukovaný z 4,90% na 2%. Operatívny cieľ je stanovený na redukciu spotreby vody v útvaroch Primárne Procesy a Výroba, kde sa vyuţíva hlavne technologická voda. Oddelením PI je naplánovaná úspora spotreby vody v m 3 pre útvar PP vo výške 924 m 3 a pre útvar Výroba je to 588 m 3.Táto úspora by mala byť kompenzovaná opätovnou spotrebou vody na technologické potreby a väčším vyuţívaním vody z vlastných studní. Jedným z marginálnych cieľov je aj simulovať krivku spotreby vody tak, aby bola spotreba vody variabilná a pruţne by reagovala na zmeny vo výrobe. To je moţné dosiahnuť pri stanovení rovnakej spotreby vody na kus vo výške 0,032 m 3 /ks. Po diskusii s oddelením PI je dohodnuté, ţe operatívne je predpokladaná rovnaká spotreba vody na kus, ktorá by mala byť cielene dosiahnutá lepším riadením spotreby z vlastných zdrojov a efektívnym vyuţívaním vody na technologické procesy. Návrh úpravy spotreby vody u plánu na rok 2012 je uvedený v Tab

77 Tab Návrh cieľov stanovených pre úsporu spotreby vody V o d a Energie Energie Voda 2011 Skutočnosť Výrobené kusy Voda 2012 Plán Plánované kusy Mesiac m m Jan Feb Mar Apr Maj Jun Jul Aug Sep Okt Nov Dec Celkom Analýza cien na jednotku spotreby Analýza spotreby na vyrobené kusy Analýza nákladov na jednotku % % % Mesiac 2011 /m /m 3 Delta ( m 3 /ks 2012 m 3 Delta (2012- Delta (2012- /ks 2011 /ks 2012 /ks 2011) 2011) 2011) Delta ( ) Analýza odchýlok nákladov na spotrebu Vody Dopad zo zmeny výroby Jan 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,030 0,032 0,002 5,9% 0,030 0,034 0,004 12,4% Feb 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,028 0,032 0,004 15,7% 0,027 0,034 0,006 22,8% V Mar 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,037 0,032-0,005-12,3% 0,036 0,034-0,002-6,9% o Apr 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,046 0,032-0,014-30,3% 0,045 0,034-0,012-26,0% d Maj 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,032 0,032 0,000 1,5% 0,031 0,034 0,002 7,8% a Jun 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,033 0,032-0,001-2,2% 0,032 0,034 0,001 3,9% Jul 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,046 0,032-0,014-29,8% 0,045 0,034-0,011-25,4% Aug 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,011 0,032 0, ,2% 0,011 0,034 0, ,3% Sep 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,034 0,032-0,001-4,0% 0,033 0,034 0,001 1,9% Okt 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,028 0,032 0,004 16,0% 0,027 0,034 0,006 23,1% Nov 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,032 0,032 0,000 0,0% 0,032 0,034 0,002 6,2% Dec 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,060 0,032-0,028-46,7% 0,059 0,034-0,026-43,4% Celkom 0,983 1,043 0,060 6,2% 0,034 0,032-0,001-3,9% 0,033 0,034 0,001 2,0% Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Dopad zo zmeny ceny Po celkovom zhodnotení plánovanej spotreby vody je zníţená spotreba vody v MWh, tak aby bol dosiahnutý stanovený cieľ max 2%-ný nárast nákladov na vodu na jednotku výroby. V prípade, ţe budú prijaté včas opatrenia, ktoré by sledovali stanovený cieľ, je tu pre závod potenciálna úspora Eur. Alokácia tejto poloţky na jednotlivé strediska podniku je uvedená v Tab

78 Tab Alokačná matica položky voda na strediská pred a po navrhnutí cieľu Alokačná Matica pre rozpočítanie plánovaných energií na strediska Alokácia Vody na strediska pred Objektivizáciou Alokácia Vody na strediska po Objektivizácii Rozdiel v alokáciach na položke Voda m 3 % m 3 % m 3 % Závod Celkom ,0 100,0% , ,7 100,0% , ,3-100,0% Primárne procesy ,9 55,0% , ,7 54,9% ,7-924,2-61,1% -957 Lisy 437,3 0,8% 456,1 423,7 0,8% 441,9-13,6-0,9% -14 Strihanie 410,3 0,8% 427,9 397,5 0,8% 414,6-12,8-0,8% -13 Výroba skríň pračiek 1 332,9 2,5% 1 390, ,5 2,5% 1 347,0-41,5-2,7% -43 Lakovňa ,4 51,0% , ,0 50,8% ,2-856,4-56,6% -887 Výroba ,5 34,4% , ,5 34,2% ,6-588,1-38,9% -609 Bubny TL 3 023,3 5,6% 3 153, ,4 5,6% 3 053,3-95,9-6,3% -99 Bubny FL 3 239,2 6,0% 3 378, ,5 6,0% 3 271,4-102,7-6,8% -106 Montážna linka TL 4 319,0 8,0% 4 504, ,0 8,0% 4 361,8-137,0-9,1% -142 Montážna linka FL 4 858,8 9,0% 5 067, ,8 9,0% 4 907,1-154,1-10,2% -160 Dokumentácia 1 619,6 3,0% 1 689, ,3 3,0% 1 635,7-51,4-3,4% -53 Sieťotlač 1 349,7 2,5% 1 407, ,9 2,5% 1 363,1-42,8-2,8% -44 Náhradné diely 135,0 0,3% 140,8 130,7 0,2% 136,3-4,3-0,3% -4 MM 350,9 0,7% 366,0 350,9 0,7% 366,0 0,0 0,0% 0 MM servisné stredisko 97,2 0,2% 101,4 97,2 0,2% 101,4 0,0 0,0% 0 MM vozíky 81,0 0,2% 84,5 81,0 0,2% 84,5 0,0 0,0% 0 MM skladovanie 156,6 0,3% 163,3 156,6 0,3% 163,3 0,0 0,0% 0 MM Logistika Inbound 16,2 0,0% 16,9 16,2 0,0% 16,9 0,0 0,0% 0 Kvalita 4 157,0 7,7% 4 335, ,0 7,9% 4 335,8 0,0 0,0% 0 Procesná kvalita 3 833,1 7,1% 3 997, ,1 7,3% 3 997,9 0,0 0,0% 0 Vstupná kvalita 151,2 0,3% 157,7 151,2 0,3% 157,7 0,0 0,0% 0 Výstupná kvalita 172,8 0,3% 180,2 172,8 0,3% 180,2 0,0 0,0% 0 Priemyselné inžinierstvo 659,2 1,2% 687,5 659,2 1,3% 687,5 0,0 0,0% 0 Organizácia a efektivita 183,6 0,3% 191,4 183,6 0,3% 191,4 0,0 0,0% 0 Technológia a údržba 34,0 0,1% 35,5 34,0 0,1% 35,5 0,0 0,0% 0 Interné nástroje 431,9 0,8% 450,5 431,9 0,8% 450,5 0,0 0,0% 0 Externé nástroje 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - 0,0 0,0% 0 Správa budov 9,7 0,0% 10,1 9,7 0,0% 10,1 0,0 0,0% 0 Energie 0,0 0,0% - 0,0 0,0% - 0,0 0,0% 0 Financie a IT 48,6 0,1% 50,7 48,6 0,1% 50,7 0,0 0,0% 0 Účtovníctvo 27,0 0,1% 28,2 27,0 0,1% 28,2 0,0 0,0% 0 Controlling 10,8 0,0% 11,3 10,8 0,0% 11,3 0,0 0,0% 0 IT 10,8 0,0% 11,3 10,8 0,0% 11,3 0,0 0,0% 0 Riaditeľ 27,0 0,1% 28,2 27,0 0,1% 28,2 0,0 0,0% 0 Management 27,0 0,1% 28,2 27,0 0,1% 28,2 0,0 0,0% 0 HR 485,9 0,9% 506,8 485,9 0,9% 506,8 0,0 0,0% 0 HR 485,9 0,9% 506,8 485,9 0,9% 506,8 0,0 0,0% 0 Zdroj: Vnútropodnikové materiály vlastné spracovanie Celkový cieľ na poloţke voda je alokovaný na všetkých strediskách útvarov PP a Výroba. Z alokácie vyplýva, ţe cieľ bol stanovený na ušetrenie vody o Eur, čo predstavuje cca 1512 m 3 vody, ktorá by mala byť nahradená buď z vlastných zdrojov (studne), alebo efektívnou spotrebou. 4.4 Premietnutie alokácie nákladov energie v pláne nákladov a v kalkulácii na kalkulačnú jednotku Náklady poloţky Energie sú alokované rozdielne pre variabilnú a fixnú zloţku. Variabilná zloţka nákladov energií je alokovaná prostredníctvom plánovaných strojných normohodín, (viz príloha č.8) a to za útvary Primárnych procesov a Výroby. Fixná zloţka je alokovaná prostredníctvom percenta zo základni tzv. Base za ostatné útvary podniku. Taktieţ je v tejto kapitole prevedená alokácia objektivizovaných nákladov na kalkulačnú jednotku, 76

79 FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm TL LR 5kg TL LR 6kg TL LR 5,5kg TL HR 5kg TL HR 6kg TL HR 5,5kg porovnanie plánovaných a objektivizovaných nákladov na energie za kus a dopad na úplné vlastné náklady výkonu v pláne nákladov. Východiskom pre túto kapitolu sú údaje uvedené v prílohe č. 10, ktoré sa týkajú jednotlivých objektivizovaných nákladov poloţiek energií. Alokácia plánovaných nákladov, je v prílohe č. 11.V Tab.4.20 je vidieť alokáciu objektivizovaných variabilných nákladov celkovej Energie na rok 2012 pre jednotlivé typy pračiek podľa strojných normohodín. Vzťah potrebný pre výpočet je uvedený v prílohe č.6, vzorec č 27. Tab.4.20 Alokované náklady na objektivizované energie na výrobných útvaroch podľa výrobkov (v Eur) Alokácia obejktivizovanej položky energie na jednotlivé práčky podľa strojných normohodín v FL TL Podnik Celkom Primárne procesy Lisy Strihanie Výroba skríň pračiek Lakovňa Výroba Bubny TL Bubny FL Montážna linka TL Montážna linka FL Dokumentácia Sieťotlač Zdroj: Vlastné spracovanie V nasledujúcej Tab sú alokované variabilné náklady na výrobných útvaroch prepočítané cez plánované kusy na jednotkové, takţe je moţné vidieť presnú alokáciu variabilnej časti poloţky energie na kalkulačnú jednotku a aj po strediskách. Vzorec pouţitý k výpočtu je uvedený v prílohe č.6, vzťah č

80 FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm TL LR 5kg TL LR 6kg TL LR 5,5kg TL HR 5kg TL HR 6kg TL HR 5,5kg FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm TL LR 5kg TL LR 6kg TL LR 5,5kg TL HR 5kg TL HR 6kg TL HR 5,5kg Tab.4.21 Alokované náklady na objektivizované energie na výrobných útvaroch na práčku podľa normohodín (v Eur/ks) Typ pračky/strediská FL TL Podnik Celkom Primárne procesy 0,671 0,668 0,676 0,684 0,696 0,670 0,671 0,682 0,689 0,705 0,707 0,684 0,689 0,671 0,654 0,650 0,671 0,772 0,681 0,689 0,689 Lisy 0,096 0,097 0,097 0,099 0,100 0,097 0,097 0,098 0,099 0,102 0,102 0,099 0,099 0,097 0,094 0,094 0,097 0,111 0,098 0,099 0,099 Strihanie 0,091 0,084 0,086 0,087 0,089 0,085 0,084 0,086 0,087 0,089 0,091 0,086 0,087 0,085 0,084 0,082 0,085 0,098 0,087 0,087 0,087 Výroba skríň pračiek 0,104 0,105 0,106 0,107 0,109 0,105 0,105 0,107 0,108 0,110 0,110 0,107 0,108 0,105 0,102 0,102 0,105 0,121 0,106 0,108 0,108 Lakovňa 0,380 0,383 0,387 0,391 0,398 0,384 0,385 0,391 0,394 0,404 0,404 0,392 0,395 0,384 0,374 0,372 0,384 0,442 0,389 0,395 0,395 Výroba 0,613 0,614 0,621 0,628 0,640 0,616 0,618 0,628 0,633 0,648 0,651 0,629 0,634 0,495 0,481 0,479 0,494 0,569 0,501 0,508 0,564 Bubny TL 0,188 0,183 0,182 0,188 0,217 0,191 0,193 0,107 Bubny FL 0,234 0,234 0,237 0,240 0,244 0,235 0,236 0,240 0,242 0,247 0,247 0,240 0,242 0,108 Montážna linka TL 0,238 0,231 0,230 0,238 0,274 0,241 0,244 0,135 Montážna linka FL 0,311 0,312 0,315 0,319 0,325 0,313 0,314 0,319 0,321 0,329 0,331 0,319 0,322 0,144 Dokumentácia 0,027 0,029 0,028 0,029 0,029 0,028 0,028 0,029 0,029 0,029 0,030 0,029 0,029 0,028 0,027 0,027 0,028 0,032 0,028 0,029 0,029 Sieťotlač 0,041 0,040 0,040 0,041 0,042 0,040 0,040 0,041 0,041 0,042 0,043 0,041 0,041 0,040 0,039 0,039 0,040 0,046 0,041 0,041 0,041 Zdroj: Vlastné spracovanie Pre alokáciu fixnej časti poloţky energie z nevýrobných útvarov je pouţitá základňa pre rozvrhnutie, a to Materiálová hodnota. Táto základňa je určená z troch poloţiek materiálu (viz príloha č7), a to Materiál, Doprava materiálu a Zmena materiálu. Z nasledujúcej Tab je tak moţné vidieť uţ finálnu alokáciu fixnej časti po jednotlivých práčkach. Jednotlivé hodnoty sú zistené na základe vzťahov v prílohe č. 6 vzťahy č. 29,30,31) Tab Alokácia fixnej časti položky energie na kalkulačnú jednotku Alokácia objektivizovanej položky energie na jednotlivé práčky podľa % na Materialovú hodnotu FL TL Podnik Celkom Materialová hodnota /ks 107,7 109,1 112,0 115,5 121,2 110,0 110,9 114,5 117,0 123,8 127,0 117,1 117,4 115,3 118,2 117,1 126,4 150,4 129,6 125,1 121,7 Materialová hodnota v tis Energie /ks 0,166 0,168 0,173 0,178 0,187 0,169 0,171 0,176 0,180 0,191 0,196 0,180 0,181 0,178 0,182 0,180 0,195 0,232 0,200 0,193 0,187 Energie Zdroj: Vlastné spracovanie V nasledujúcej Tab.4.23 je tak moţné vidieť celkovú alokáciu objektivizovanej poloţky energie na kalkulačnú jednotku, v ktorej je uţ zahrnutá kalkulovaná úspora EUR. Alokácia je v nákladoch na kus aj v nákladoch na celé plánované mnoţstvo produkcie. 78

81 FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm TL LR 5kg TL LR 6kg TL LR 5,5kg TL HR 5kg TL HR 6kg TL HR 5,5kg FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm FL rpm TL LR 5kg TL LR 6kg TL LR 5,5kg TL HR 5kg TL HR 6kg TL HR 5,5kg Tab.4.23 Alokovaná objektivizovaná energia na práčku Alokácia objektivizovanej položky energie na jednotlivé práčky FL TL Podnik Celkom Energie Celkom /ks 1,449 1,450 1,470 1,490 1,523 1,456 1,460 1,486 1,502 1,544 1,553 1,494 1,504 1,344 1,317 1,309 1,360 1,573 1,381 1,390 1,441 Energie Celkom Zdroj: Vlastné spracovanie Tab je porovnaním plánovaných hodnôt 2012 na kalkulačnú jednotku a hodnôt po objektivizácii poloţky Energie. Celkovo je moţné vidieť, ţe poloţka Energie so stanovenými cieľmi klesá celkom za závod z 1,464 Eur/ks na 1,441 Eur/ks, to je o 0,024 Eur/ks za podnik. Rozdiely na ÚVNV za predpokladu, ţe všetky ostatné poloţky kalkulačného vzorca ostali nezmenené sú rovnaké ako rozdiely na poloţke Energie. ÚVNV tak klesajú z plánovaných 144,32 Eur/ks na 144,30 Eur/ks. Tab.4.24 Porovnanie alokácie položky energie a objektivizovanej energie na práčku a dopad na ÚVNV. Porovnanie jednotkových nákladov na energie FL TL Podnik Celkom Energie /ks 1,472 1,473 1,493 1,513 1,547 1,479 1,483 1,510 1,526 1,569 1,578 1,517 1,527 1,366 1,339 1,331 1,383 1,600 1,405 1,413 1,464 Energie /ks - optimalizované 1,449 1,450 1,470 1,490 1,523 1,456 1,460 1,487 1,502 1,544 1,553 1,494 1,504 1,344 1,317 1,309 1,360 1,573 1,381 1,389 1,441 Energie /ks - delta -0,022-0,022-0,023-0,023-0,024-0,023-0,023-0,023-0,023-0,024-0,024-0,023-0,023-0,023-0,022-0,022-0,023-0,027-0,024-0,024-0,024 ÚVNV 131,03 132,49 135,55 139,26 145,22 133,48 134,43 138,36 141,09 148,32 151,33 140,82 141,47 136,16 139,09 137,93 147,75 174,14 151,16 146,64 144,32 ÚVNV - po úprave energií 131,00 132,47 135,52 139,24 145,19 133,46 134,41 138,34 141,06 148,30 151,31 140,80 141,44 136,14 139,07 137,90 147,73 174,12 151,14 146,62 144,30 ÚVNV /ks - delta -0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,02-0,03-0,02-0,02-0,02 Zdroj: Vlastné spracovanie Celkovo tak je z alokácie na kalkulačnú jednotku vidieť, ţe dopad úspory na jednotkové ÚVNV v priemere predstavuje cca 0,02 Eur/ks, čo agreguje úsporu v celkovej výške Eur. V prípade, ţe sa takéto opatrenia pripravia na kaţdej kalkulačnej poloţke, 79

82 tak dokáţe podnik generovať pozitívne odchýlky, ktoré tvoria jeho výsledok, na základe ktorého je hodnotený v rámci spoločnosti. 4.5 Zhodnotenie návrhu objektivizácie spotreby nepriamych nákladov Analýza spotreby a nákladov na energie je zameraná zvlášť na kaţdý druh energie, ktorý daná poloţka obsahuje. Na základe cieľov stanovených manaţmentom a útvarom PI sú navrhnuté riešenia na zmiernenie dopadu rastúcich cien energií a objektivizáciu spotreby a nákladov v pláne na rok Samotné riešenia sú samozrejme na pracovníkoch technických oddelení, kde majú presné analýzy spotreby jednotlivých útvarov, strojov, liniek a iných zariadení a vedia tak pripraviť zoznam aktivít, aby bol udrţaný stanovený cieľ pre túto poloţku nákladov. Najväčší podiel na raste poloţky energie v pláne 2012 majú rastúce ceny energií, no stanovenými cieľmi sú eliminované nedostatky v plánovaní a nastavení spotreby energií aspoň na úrovni skutočnosti 2011 tak, aby podnik udrţal efektivitu spotreby a zbytočne neplytval prostriedky. Pri dodrţaní stanovených cieľov sa vedia v podniku dosiahnuť úspory nákladov v celkovej výške Eur podľa jednotlivých druhov energií: Plyn EUR Elektrina EUR Voda EUR Z porovnania alokácie nákladovej poloţky Energie vyplýva, ţe na základe stanovených cieľov klesá za podnik z 1,464 Eur/ks na 1,441 Eur/ks. Rozdiely na ÚVNV za predpokladu, ţe všetky ostatné poloţky kalkulačného vzorca ostali nezmenené sú rovnaké ako rozdiely na poloţke Energie. ÚVNV tak klesajú z plánovaných 144,32 Eur/ks na 144,30 Eur/ks. Dopad úspor na jednotkové ÚVNV v priemere predstavuje cca 0,02 Eur/ks, čo agreguje uţ spomínanú úsporu v celkovej výške Eur. Výrobný podnik nepremieta druhú časť tvorby podnikového rozpočtu (OP) do kalkulácie a tak prichádza o informácie, aký majú tieto úspory dopad na jednotlivé typy práčok a tým aj na ich vplyv na ziskovosť spoločnosti. Na základe predchádzajúcich kapitol je moţné povedať, ţe by sa v podniku mala vykonávať alokácia cieľov u tých poloţiek, kde sa očakáva výrazný vplyv na výsledok hospodárenia podniku. Tieto analýzy na kalkulačnú jednotku pomôţu podniku pri objektivizovaní výrobného portfólia tak, aby dokázal eliminovať výrobu stratových výrobkov a uprednostňoval výrobu ziskových výrobkov. 80

83 Taktieţ konkrétne u poloţky Energie, by bolo vhodné nielen rozdelenie analýzy na jednotlivé druhy energií, ale aj v kalkulačnom vzorci sledovať náklady oddelene. Takto by sa dalo presnejšie analyzovať dopad jednotlivých zmien a navrhnúť riešenie konkrétne pre danú oblasť spotreby. Detailnou analýzou je moţné oddeliť aj technologickú a reţijnú spotrebu a lepšie navrhovať a vyčíslovať úspory a presnejšie premietať do kalkulácie variabilnú a fixnú zloţku priamo na kalkulačnú jednotku. 81

84 5 Záver Cieľom diplomovej práce je analýza alokácie nepriamych nákladoch v rozpočtoch a kalkuláciách s jej vyuţitím pre metodiku stanovenia úspor nepriamych nákladov a ich premietnutím do plánu nákladov a predbeţnej kalkulácie podniku. Dôraz je kladený na fakt, ţe riadenie nepriamych nákladov a ich alokácia v rozpočtoch a kalkuláciách sa stáva kľúčovými pre efektívne riadenie a fungovanie podniku. Pri stále rastúcich cenách vstupov je dôleţité vidieť detail kaţdej nákladovej poloţky a riadiť spotrebu nákladov z hľadiska efektivity vyuţívania v porovnaní so skutočnosťou so zameraním na dosiahnutie stanovených cieľov. V súčasnosti pri klesajúcich objemoch výroby je dôleţité udrţať hlavne stály pomer nepriamych nákladov na celkových nákladoch. To je moţné dosiahnuť hlavne objektivizačnými programami, reštrukturalizáciou, efektívnymi výdavkami a novými investíciami, ktoré odbúravajú nákladovú náročnosť všetkých procesov v podniku. Tieto všetky skutočnosti spolu so súčasnou situáciu na trhu vytvárajú impulz pre vzájomné prepojenie do celku, ktorému je venovaná táto diplomová práca. V druhej kapitole je pozornosť kladená na teoretické pojmy z oblasti rozpočtovníctva, kalkulácií a nákladov. Táto kapitola vytvára východisko pre riešenie problematiky v praktickej časti. Na predstavenie výrobného podniku Tatry Poprad s.r.o. v rámci skupiny a odvetvia v Slovenskej republike je orientovaná tretia kapitola. Taktieţ je v nej obsiahnutý popis systému riadenia nákladov a posúdenie aktuálnej situácie, kde je poukázané na konkrétnu problémovú nákladovú poloţku Energie. Posledná kapitola je zameraná na návrh objektivizácie spotreby a nadväzne nákladov jednotlivých druhov poloţky Energie a následnému priradeniu týchto nákladov do predbeţnej kalkulácie a plánu nákladov. Táto kapitola je rozdelená do štyroch nadväzujúcich častí. Prvá časť je venovaná analýze odchýlok v rámci porovnávania skutočných nákladov za rok 2011 a plánovaných nákladov na rok 2011,2012. Na základe týchto analýz sa dá konštatovať, ţe z poloţiek nepriamych variabilných nákladov dosahuje najniţší pokles poloţka Energie, ktorá klesá v pláne iba o 10,44%. V druhej časti je poukázané na alokácie plánovaných nákladov poloţky Energie na jednotlivé strediská podniku. Z uvedenej alokačnej matice je moţné vidieť, ţe 87% sa alokuje na konkrétne pračky pomocou plánovaných strojných normohodín a 13% percentuálnym podielom na variabilnej základni, tzv. Base. 82

85 Analýza jednotlivých druhov poloţky Energie je vykonaná v tretej časti. Tento rozbor je tieţ zaloţený na analýze odchýlok a následnom návrhu objektivizácie spotreby jednotlivých druhov energií, na základe cieľov stavených manaţmentom a útvarom PI. Pri dodrţaní stanovených cieľov sa vedia v podniku dosiahnuť úspory nákladov v celkovej výške Eur podľa jednotlivých druhov energií. V štvrtej časti ide o samotnú alokáciu objektivizovaných nákladov na Energie na konkrétne typy pračiek a tieţ premietnutie do plánu nákladov, kde sa porovnávajú náklady na kalkulačnú jednotku a ÚVNV pred a po objektivizácií. Z tohto porovnania vyplýva, ţe náklady energii za podnik ako celok klesajú z 1,464 Eur/ks na 1,441 Eur/ks. ÚVNV klesajú z plánovaných 144,32 Eur/ks na 144,30 Eur/ks. Z výsledkov diplomovej práce vyplýva, ţe vo výrobnom podniku Tatry Poprad s.r.o. by sa mala vykonávať alokácia objektivizovaných nákladov do predbeţných kalkulácií jednotlivých výrobkov aspoň u tých poloţiek, kde sa očakáva výrazný vplyv na výsledok hospodárenia podniku. Hlavným dôvodom je prípadná schopnosť vopred eliminovať výrobu stratových výrobkov. 83

86 Zoznam použitej literatúry a) knihy [1] HRADECKÝ, M., J. LANČA a L. ŠIŠKA. Manažerské účetnictví vyd. Praha: GRADA Publishing, a..s., s. ISBN [2] HRADECKÝ, Mojmír a Bohumil KRÁL. Řízení režijních nákladů. Praha: Prospektrum s. ISBN [3] FIBÍROVÁ, J., L. ŠOLJAKOVÁ a J. WAGNER. Nákladové a manažerské účetnictví. 1. vyd. Praha: ASPI, a. s., s. ISBN [4] KRÁL, Bohumil a kol. Manažerské účetnictví. 2. vyd. Praha: Management Press, s. ISBN [5] POPESKO, Boris. Moderní systémy řízení nákladů. 1. Vyd. Praha: Grada s. ISBN b) iné [6] Ministerstvo hospodárstva SR [online].[cit ]. Dostupný z WWW: < [7] WHIRLPOOL SLOVAKIA spol. s r.o. [online].[cit ]. Dostupný z WWW: < 84

87 Zoznam skratiek Atd. A tak ďalej BEP Bod zvratu (Break Even Point) č. Číslo EN Anglicky HR Ľudské zdroje HV Hotový výrobok IT Informačné technológie Ks Kus mil. Milión MM Materiálový manaţment m3 Metre kubické MWh Megawatt hodina Napr. Napríklad Obr. Obrázok OP Operačný plán PI Priemyselné inţinierstvo PP Primárne procesy PP Peňaţné prostriedky RZ Rozvrhová základňa SK Slovensky SR Slovenská republika s.r.o. Spoločnosť s ručením obmedzeným T Trţby Tab. Tabuľka tis. Tisíc tj. To je THP Technický hospodársky pracovník tzv. Tak zvaný ÚVNV Úplné vlastné náklady výkonu VH výsledok hospodárenia 85

88 Prehlásenie o využití výsledkov diplomovej práce Prohlašuji, ţe - jsem byla seznámena s tím, ţe na mou diplomovou práci se plně vztahuje zákon č. 121/2000 Sb. autorský zákon, zejména 35 uţití díla v rámci občanských a náboţenských obřadů, v rámci školních představení a uţití díla školního a 60 školní dílo; - beru na vědomí, ţe Vysoká škola báňská Technická univerzita Ostrava (dále jen VŠB- TUO)má právo nevýdělečně, ke své vnitřní potřebě, diplomovou práci uţít ( 35 odst.3); - souhlasím s tím, ţe diplomová práce bude v elektronické podobě archivována v Ústřední knihovně VŠB-TUO a jeden výtisk bude uloţen u vedoucího diplomové práce. Souhlasím s tím, ţe bibliografické údaje o diplomové práci budou zveřejněny v informačním systému VŠB-TUO; - bylo sjednáno, ţe s VŠB-TUO, v případě zájmu z její strany, uzavřu licenční smlouvu s oprávněním uţít dílo v rozsahu 12 odst. 4 autorského zákona; - bylo sjednáno, ţe uţít své dílo, diplomovou práci, nebo poskytnout licenci k jejímu vyuţití mohu jen se souhlasem VŠB-TUO, která je oprávněna v takovém případě ode mne poţadovat přiměřený příspěvek na úhradu nákladů, které byly VŠB-TUO na vytvoření díla vynaloţeny (aţ do jejich skutečné výše). V Ostravě dne Adresa trvalého pobytu studenta: Ţdiar 103, Ţdiar Alica Bekešová jméno a příjmení studenta

89 Zoznam príloh Príloha č.1 Príloha č.2 Príloha č. 3 Príloha č. 4 Príloha č. 5 Príloha č.6 Príloha č.7 Príloha č.8 Príloha č.9 Príloha č.10 Príloha č.11 Výkaz zisku a strát spoločnosti za obdobie v (tis. EUR) Súvaha spoločnosti za obdobie v (tis. EUR) Organizačná štruktúra spoločnosti Tatry Slovakia Znázornenie systému SAP Analýza plánu a skutočnosti výroby a spotreby energií po mesiacoch a Kumulatívne vyjadrenie plánu a skutočnosti výroby a potreby energií Vzťahy potrebné pre doplňujúce výpočty Znázornenie nákladov na kalkulačnú jednotku podľa jednotlivých typov práčok Alokačná matica strojných normohodín na kalkulačnú jednotku Plánovaná spotreba druhov energií Vstupné údaje pre alokáciu nákladov poloţky Energie Alokácia plánovaných nákladov poloţky Energie

90 Výkaz zisku a strát spoločnosti za obdobie v (tis. EUR) Príloha č Výnosy Ostatné prevádzkové výnosy Zmena stavu výrobkov a nedokončenej výroby Spotreba materiálu Náklady na obstaranie predaného tovaru Mzdy a odvody Licenčné, technické a iné náklady v skupine Odpisy a amortizácia Náklady na prepravu Ostatné prevádzkové náklady Finančné výnosy Finančné náklady Strata pred zdanením Daň z príjmov Strata po zdanení Ostatný komplexný výsledok: Pohyby v zabezpečení peňaţných tokov Vplyv odloţenej dane Ostatný komplexný výsledok za účtovné obdobie Komplexný výsledok za účtovné obdobie Vnútropodnikové údaje - vlastné spracovanie

91 Súvaha spoločnosti za obdobie v (tis. EUR) Príloha č Pozemky., budovy a zariadenia Nehmotný majetok Odloţená daňová pohľadávka Finančné deriváty Investície k dispozícii na predaj Stále Aktíva Zásoby Pohľadávky z obchodného styku Poskytnuté pôţičky Ostatné krátkodobé aktíva Finančné deriváty Peniaze a peňaţné ekvivalenty Obeţné Aktíva Celkové Aktíva Základné imanie Precenenie zabezpečovacích nástrojov Neuhradená strata Vlastné imanie Rezervy Finančné deriváty Výnosy budúcich období Dlhodobé cudzie zdroje Záväzky z obchodného styku a iné záväzky Rezervy Finančné deriváty Úvery a pôţičky Krátkodobé cudzie zdroje Celkové Pasíva Zdroj: Vnútropodnikové údaje - vlastné spracovanie

92 Organizačná štruktúra spoločnosti Tatry Slovakia Príloha č. 3

93 Znázornenie systému SAP Príloha č. 4 Zdroj: Vnútropodnikové údaje - vlastné spracovanie

94 Výroba v Ks Energie v Výroba v Ks Energie v Príloha č. 5 Analýza plánu a skutočnosti výroby a spotreby energií po mesiacoch Porovnanie Plánu a Skutočnosti Výroby a spotreby Energií po mesiacoch Jan Feb Mar Apr Maj Jun Jul Aug Sep Okt Nov Dec Zdroj: Vlastné spracovanie Energie Skutočnosť 2011 Energie Plán 2012 Výroba Skutočnosť 2011 Výroba Plán 2012 Kumulatívne vyjadrenie plánu a skutočnosti výroby a potreby energií Porovnanie Plánu a Skutočnosti Výroby a spotreby Energií kumulatívne Jan Feb Mar Apr Maj Jun Jul Aug Sep Okt Nov Dec Zdroj: Vlastné spracovanie Energie Skutočnosť 2011 Energie Plán 2012 Výroba Skutočnosť 2011 Výroba Plán 2012