BONITÁCIA PÔDY A OCEŇOVANIE POZEMKOV, PÔDOZNALECTVO

Transcript

1 BONITÁCIA PÔDY A OCEŇOVANIE POZEMKOV, PÔDOZNALECTVO Ing. Štefan Buday, PhD. Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Trenčianska 55, Bratislava e mail: buday@vuepp.sk 1. PEDOLÓGIA, PEDOLOGICKÝ PRIESKUM, VYUŽITIE PODKLADOV Pôdny kryt je výsledkom premien minerálnych zložiek pri vzájomnom pôsobení klimatických (zrážky, teplota), biologických (vegetácia, živočíchy, mikroorganizmy) a krajinných faktorov (reliéf) v určitom časovom merítku. Jeho vývoj je nepretržitý, tak ako sa menia prírodné podmienky. Preto sú pôdy variabilné a heterogénne útvary vo všetkých troch dimenziách. Z tohto poznania heterogenity vyplývajú aj všetky nároky, ktoré sú kladené na štúdium a popis pôd v teréne vo vzťahu k praktickým aj k vedeckým potrebám. Ak hľadáme v tejto súvislosti odpoveď na otázku, prečo je potrebné študovať a popisovať pôdy, treba uviesť aspoň tie najzákladnejšie potreby poznania: je to osobitný prírodný útvar pre základnú pedológiu: genéza, typológia, taxonómia a mapovanie, štruktúrna analýza a funkcie pôd, produkčný faktor poľnohospodárstva: aplikované pôdoznalectvo, agronómia a agropedológia, produkčný faktor lesníctva: aplikovaná pedológia a lesníctvo, základná zložka životného prostredia: terestrické ekosystémy, zrkadlo krajiny: ekológia, hydrológia, geológia, geochémia, kvartérna geológia, geomorfológia, prostredie života: zooedafón: ekológia a biológia živočíchov, multifunkčný útvar: ochranné, utilitárne a socio ekonomické funkcie. Podrobný popis a štúdium pôd v teréne za použitia určitého unifikovaného postupu, sleduje niekoľko základných cieľov: Klasifikovať pôdy do určitých klasifikačných kategórií. Zrovnávať a vymieňať si poznatky medzi pedológmi. Získať vhodný základ poznania genézy a vývoja pôd. Porozumieť všetkým fyzikálnym, chemickým a biologickým procesom v pôdach. Poznať klasifikačné pôdne jednotky (pôdne skupiny, typy, subtypy), ktoré reprezentujú určité mapové celky tak, ako ich zobrazujeme v mierke mapy. Napriek tomu, že sa prejavuje určitá snaha po zostavení referenčných pôdnych kategórií pomocou ktorých sa dajú lokálne (národné) klasifikácie vzťahovať ku klasifikácii FAO (alebo USA), nie všetky postupy sú štandardizované a vyžadujú zotrvávať niekedy aj na takých, ktoré boli doteraz použité v národnom (lokálnom) prostredí. So zdokonaľovaním poznania pôd rastie postupne aj počet jednotlivých charakteristík, ktoré by sme si mali v teréne všímať. Závisí to najmä od sledovaných cieľov štúdia. Ak ide o špeciálne potreby, treba si v prvom rade všímať tie špecifické znaky, ktoré sú predmetom hlavného záujmu. Avšak pri každom terénnom prieskume pôd by nemali chýbať aspoň 171

2 nasledovné znaky: horizonty (vrstvy), formy humusu, štruktúra, farba, hydromorfné znaky, novotvary, prekorenenie, zrnitostné a iné diagnostické znaky. 2. INFORMAČNÝ SYSTÉM O PÔDE Komplexný bonitačný informačný systém o pôde sa skladá z pôdnokartografického informačného systému a numerickej bonitačnej databázy PÔDNO KARTOGRAFICKÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM Fyzický súbor máp bonitovaných pôdno ekologických jednotiek (BPEJ) v mierke 1:5000 Kartografickým podkladom máp BPEJ je tzv. Štátna mapa odvodená v mierke 1:5000 v súradnicovom systéme JTSK, s rôznym rokom vydania. Na týchto mapách (väčšinou zmenšených na mierku 1:10000) bol vykonaný aj pôvodný Komplexný pôdoznalecký prieskum (KPP), ktorý tvorí podklad súčasného pôdoznaleckého obsahu máp BPEJ. Vydavateľ máp Geodetický a kartografický ústav postupne novelizuje kartografický podklad, t. j. jeho výškopis (vrstevnice) aj polohopis (hranice druhov pozemkov), a tomu sa musia permanentne prispôsobovať aj mapy BPEJ, pretože tieto zmeny v mnohých prípadoch súvisia s hranicami areálov jednotlivých BPEJ. Predmet mapovania BPEJ Predmetom mapovania BPEJ bola poľnohospodárska pôda, ktorá je evidovaná v kultúrach: orná pôda, lúky, pasienky, chmeľnice, vinice a sady. Určitou výnimkou sú územia intravilánov obcí, ktoré neboli preskúmané, pretože v týchto územiach sa pôdoznalecký prieskum (KPP) nevykonával, ale vyššie uvedené kultúry poľnohospodárskych pôd sa tu často vyskytujú. Tento súbor máp má preto mapovanie BPEJ aj v intravilánoch. Treba však zdôrazniť, že BPEJ tu boli určené len odborným odhadom a slúžia iba pre ocenenie vyššie uvedených kultúr poľnohospodárskych pôd. BPEJ v intravilánoch sa nepoužívajú pre určenie ceny pôdy v druhu pozemkov záhrady. Hranice intravilánov, podobne ako hranice lesov a inej nepoľnohospodárskej pôdy na mapách BPEJ, nemajú právoplatnosť v geodetickom a právnom význame. Vo väčšine prípadov sa totiž prebrali z bývalých súhrnných projektov pozemkových úprav a sú v podstate len hranicami vyjadrujúcimi, pokiaľ sa vykonával pôdoznalecký prieskum. Hranice užívateľských subjektov nie sú na týchto mapách zobrazené, pretože sa veľmi často menia. Presnosť mapovania BPEJ Každá BPEJ predstavuje skutočnú časť pôdneho krytu, ktorá má rovnaké klimatické a pôdne vlastnosti a rovnaký sklon svahov. Odborným obsahom máp, na ktorých sú tieto jednotky zobrazené, sú ohraničené areály jednotlivých BPEJ s vyznačením ich kódu. Vytvárali sa prevzatím tých hraníc pôdnych jednotiek z máp Komplexného pôdoznaleckého prieskumu, ktoré sú použité pre definíciu BPEJ. 172

3 Jednotlivými areálmi BPEJ sú plošne zobrazené všetky významné rozdiely pôdno ekologických vlastností pôdneho krytu, ktoré sú v kontrastných prípadoch väčšie ako 0,5 ha, a v nekontrastných, t. j. vlastnosťami podobných prípadoch, všetky areály väčšie ako 3 ha. Menšie plochy pôd ako 3 ha, resp. 0,5 ha s odlišnými vlastnosťami, nie sú na mapách zakreslené. Súbor máp bonitovaných pôdno ekologických jednotiek (BPEJ) v digitálnom tvare Banka dát máp BPEJ obsahuje údaje súradníc X,Y polygónov opisujúcich hranice jednotlivých areálov BPEJ a ostatných plošných jednotiek: lesy, vodné plochy, ostatné plochy (neplodné pôdy), intravilány a ostatné zastavané plochy; ďalej súradnice rohov mapových listov a identifikačné údaje: číselné kódy BPEJ a abecedné symboly ostatných plôch vyskytujúcich sa na mapách BPEJ. Sústavnú aktualizáciu fyzického súboru máp BPEJ a súboru máp v digitálnom tvare zabezpečuje VÚPOP ako autor a správca BONITAČNÁ BANKA DÁT Okrem máp BPEJ, je dôležitou časťou bonitačného informačného systému údajová základňa bonitačná banka dát (BBD), programové a technické prostriedky na jej využívanie. BBD obsahuje údaje o všetkých bonitovaných pôdno ekologických jednotkách v základnom členení podľa užívateľov (poľnohospodárskych podnikov s právnou subjektivitou), katastrálnych území obcí a vyšších jednotiek administratívneho členenia štátu. Bonitačná banka dát zahrňujúca celé územie SR je v správe Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave a v spolupráci s Výskumným ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy sa realizuje trvalá aktualizácia tejto banky dát. Údaje týkajúce sa bonitácie sú usporiadané podľa tematických okruhov do viacerých súborov. Počet súborov ako aj ich rozsah nie je uzavretý. Bonitačná banka dát je otvorený systém, ktorý sa sústavne dopĺňa, rozširuje a aktualizuje. V súčasnosti zahŕňa nasledovné údaje: register organizácií, register katastrálnych území, agroekologický blok, blok ekonomických informácií, blok informácií o špeciálnych kultúrach (ovocné sady, vinice, chmeľnice), o pôdach ovplyvnených antropogénnou činnosťou (závlahy, odvodnenie, imisie) a o pásmach hygienickej ochrany vodných zdrojov a chránených krajinných oblastiach (tento nie je aktualizovaný). Register organizácií V bonitačnej banke dát sa používa register organizácií rezortu poľnohospodárstva AGIS (agroinformačný systém). Je to zoznam organizácií, ktoré buď patria do sféry riadenia a správy MP SR, alebo ak do nej nepatria, vlastnia alebo užívajú poľnohospodársku pôdu (napr. školské majetky). Register organizácií tvoria názvy organizácií a kód, ktorý sa skladá z 9 čísiel s týmto významom: prvé dvojčíslie je kódom bývalého kraja, druhé dvojčíslie kódom okresu, tretie dvojčíslie kódom sektora (poľnohospodárske družstvo, spoločnosť s ručením obmedzeným, 173

4 akciová spoločnosť, atď.) a posledné tri čísla kódu identifikujú podnik. V súčasnosti je tento kód nahradzovaný identifikačným číslom organizácie. Význam registra organizácií je v tom, že plní integračnú funkciu v informačných systémoch rezortu pôdohospodárstva a je základným prvkom pri využívaní ústrednej banky údajov (ÚBÚ) tohto rezortu. Podnikové údaje možno spracúvať podľa ľubovoľných zoskupení (okres, kraj, republika, sektor). Register organizácií sa sústavne aktualizuje. Register katastrálnych území (KÚ) Poľnohospodárska pôda, ako aj jednotlivé kultúry jej využívania, je v bonitačnej banke dát evidovaná aj podľa katastrálnych území. Je to z toho dôvodu, že výmera pôdy v katastrálnom území je relatívne stála (mení sa prakticky len pri záberoch pôdy), výmera pôdy v poľnohospodárskych podnikoch sa mení výraznejšie (výmenou medzi jednotlivými podnikmi, odčleňovaním pôdy pre súkromných farmárov a v poslednej dobe hlavne reorganizáciou družstiev, keď sa veľké zlúčené družstvá rozpadajú). Okrem toho je katastrálne územie jednou zo základných identifikačných územných jednotiek registra evidencie nehnuteľností. Register katastrálnych území tvoria názvy a identifikátory týchto území (identifikačné kódy). Podkladom pre jeho vytvorenie je platný číselník obcí SR (Štatistický úrad Slovenskej republiky). Agroekologický blok Je najdôležitejším súborom informácií v bonitačnej banke dát. Sústreďuje výsledky terénneho bonitačného prieskumu, pri ktorom bola všetka poľnohospodárska pôda začlenená do konkrétnych bonitovaných pôdno ekologických jednotiek a každá z týchto jednotiek bola podrobnejšie charakterizovaná. Základnou evidenčnou jednotkou bolo katastrálne územie, pričom sa ku každej BPEJ uvádzala príslušnosť aj do poľnohospodárskeho podniku. Každá bonitovaná pôdno ekologická jednotka tvorí údajovú vetu, v ktorej sú okrem identifikačných údajov (kód KÚ a poľnohospodárskeho podniku) tiež údaje klasifikačné (klíma, pôda, pôdotvorný substrát, zrnitosť, svahovitosť, hĺbka pôdy, obsah skeletu a expozícia svahu k svetovej strane), údaje o nadmorskej výške, výmere BPEJ a údaje o výmere jednotlivých kultúr ich využívania (orná pôda, sady, vinice, chmeľnice, trvalé trávne porasty). Tento blok umožňuje pripravovať prehľady a charakteristiky pôdneho fondu podľa všetkých uvedených vlastností (zrnitosť, svahovitosť, plocha viníc, chmeľníc, atď. a ich kombinácií). Blok ekonomických informácií Obsahuje údaje o ekonomickej charakteristike BPEJ. Skladá sa zo štyroch pomocných súborov: súbor produkčných parametrov, súbor typových štruktúr, súbor nákladových parametrov a súbor ceny pôdy. Súbor produkčných parametrov predstavuje údaje o normatívnej produkcii v t.ha 1 pre pšenicu, raž, jačmeň, ovos, kukuricu na zrno, cukrovú repu, zemiaky, kukuricu na siláž, viacročné krmoviny a trvalé trávne porasty. Produkčné parametre sú výsledkom ekonomického bonitačného prieskumu a spolupráce s pracovníkmi špecializovaných výskumných pracovísk rastlinnej výroby. Produkčné parametre boli stanovené pre všetky BPEJ, na ktorých možno vyššie uvedené plodiny rentabilne pestovať. Aby sa umožnilo 174

5 porovnanie produkčnej schopnosti pôd bez ohľadu na jednotlivé plodiny a ich geneticky podmienený rozdiel v produkcii biomasy, bola naturálna produkcia prepočítaná na energetické jednotky (GJ.ha 1 ). Najnovšie produkčné parametre boli stanovené s prihliadnutím k novým podmienkam, ktoré prináša zníženie intenzity poľnohospodárskej výroby. Súbor typových oceňovacích štruktúr (celkom 25 TOŠ) tvorí základ pre ocenenie produkcie rastlinnej výroby. Vytvorené boli na základe výsledkov získaných pri hodnotení vzťahov medzi plodinami a agroekologickými podmienkami pre ich pestovanie. Typové štruktúry slúžia len na stanovenie modelovej štruktúry osevných plôch plodín pre potreby ocenenia produkcie rastlinnej výroby. Typové štruktúry nie sú teda návodom na štruktúru osevov, ale slúžia iba ako pomôcka na stanovenie vhodnej základne, umožňujúcej porovnať ocenenia produkcie jednotlivých BPEJ. Súbor nákladových parametrov obsahuje náklady na výrobu vyššie spomínaných plodín. Súbor sa používa na výpočet parametrizovaných vlastných nákladov na jednotku plochy a jednotku produkcie. V tomto súbore došlo v posledných 2 3 rokoch k najväčším zmenám, a to z toho dôvodu, že ceny vstupov sa veľmi rýchlo menia. V dôsledku toho sa vykonáva ich sústavná aktualizácia. Súbor ceny pôdy zahrňuje údaje o cenách pôdy, usporiadané tak, aby poskytovali aktuálne údaje podľa katastrálnych území aj užívateľov resp. vlastníkov pôdy. Súbor obsahuje: priemerné ceny poľnohospodárskej pôdy, ornej pôdy a pôd trvalých trávnych porastov jednotlivých katastrálnych území, priemerné ceny poľnohospodárskej pôdy, ornej pôdy, pôd trvalých trávnych porastov a celkovú hodnotu pôdneho fondu podľa jednotlivých právnych subjektov hospodáriacich na pôde, kategorizáciu poľnohospodárskych subjektov podľa priemernej ceny ich poľnohospodárskej pôdy pre účely využitia ekonomických nástrojov rezortu pôdohospodárstva. Blok informácií o špeciálnych kultúrach a o pôdach ovplyvnených antropogénnou činnosťou Špeciálne kultúry (sady, vinice, chmeľnice) majú v porovnaní s bežnými poľnými plodinami isté zvláštnosti. Špecifické sú predovšetkým ich požiadavky. Môžu zaberať najlepšie pôdno klimatické polohy, ale uplatnia sa aj v extrémnych podmienkach (na pôdach svahovitých, kamenitých), kde nemožno pestovať bežné poľné plodiny. Pri správnom výbere stanovišťa a správnej agrotechnike sú schopné vytvárať podstatne vyšší dôchodok ako bežné poľné plodiny. Súbory informácií o jednotlivých špeciálnych plodinách boli založené v spolupráci s príslušnými špecializovanými výskumnými ústavmi. Počet súborov nie je uzavretý. Podľa potreby sa príležitostne vytvárajú nové. V súvislosti s pozemkovými úpravami sa predpokladá prepojenie jednotlivých údajov (pomocou BPEJ) až na novovzniknuté parcely a ich vlastníkov, čo umožní napríklad presné ocenenie pôdy pre potreby zdanenia a iné účely. 175

6 3. SÚSTAVA BPEJ, ZATRIEĎOVANIE DO TRIED BPEJ Pre účely bonitácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu bolo potrebné okrem pôdnych vlastností vyhodnotiť aj ďalšie stanovištné faktory, predovšetkým klímu a reliéf územia, preto boli v súlade s metodickými zásadami bonitácie a podľa jednotných princípov vypracované sústavy bonitovaných pôdno ekologických jednotiek Všeobecne sa pod pojmom pôdno ekologická jednotka chápe špecifický územný celok, ktorý v dôsledku svojrázneho pôsobenia zložiek prostredia, predovšetkým pôdy, klímy a reliéfu má konkrétne stanovištné vlastnosti, vyjadrené určitou hodnotou produkčného potenciálu. Pre účely bonitácie poľnohospodárskych pôd sa za základnú mapovaciu a oceňovaciu jednotku považuje bonitovaná pôdno ekologická jednotka (BPEJ). Tieto jednotky boli vyčlenené na základe podrobného vyhodnotenia vlastností klímy (T), genetických vlastností pôd (P), pôdotvorných substrátov (G), zrnitosti pôdy (Z), obsahu skeletu (K), hĺbky pôdy (H), svahovitosti (S) a expozície (E). Okrem týchto základných znakov boli v príslušných elaborátoch (podrobné Záznamy BPEJ ) vyhodnotené ďalšie rozhodujúce údaje o nadmorskej výške, reliéfe okolia z hľadiska svahovitosti a členitosti, vlahových pomeroch, výskyte prekážok a balvanov, o realizovaných hydromelioráciách (odvodnenie a závlahy), plánovaných hydromelioráciách, stupni využitia pozemkov z hľadiska vhodnosti začlenenia do pôdnych blokov, výskyte terás a prístupnosti pozemkov, počte lokalít BPEJ v katastrálnom území, súčasnom stave a návrhu spôsobu využívania pôdneho fondu, ako aj údaje o užívateľoch a celkovej výmere príslušnej BPEJ v rámci každého katastrálneho územia. Pri vyčleňovaní bonitovaných pôdno ekologických jednotiek sa dodržiavala zásada, že všetky zložky prostredia sú rovnocenné. To znamená, že pre začlenenie určitej lokality do BPEJ nerozhodujú iba genetické vlastnosti pôd, klímy a reliéfu, ale aj obsah skeletu, hĺbka pôdy, expozícia a ďalšie fyzikálne a chemické vlastnosti pôd. Konkrétne vlastnosti bonitovaných pôdno ekologických jednotiek sú vyjadrené 5 miestnym kódom a podrobnejším 7 miestnym kódom. Štruktúra kódu bonitovanej pôdno ekologickej jednotky X XX XX 5 MIESTNY KÓD BPEJ kód klimatického regiónu 0 9 kód hlavnej pôdnej jednotky kód poradového čísla kód hlavnej pôdno klimatickej jednotky Prvé číslo 5 miestneho kódu BPEJ vyjadruje príslušnosť ku klimatickému regiónu, druhé a tretie určuje príslušnosť k hlavnej pôdnej jednotke, štvrté a piate číslo je poradovým číslom kombinácie svahovitosti a expozície voči svetovým stranám vrátane zrnitosti a konkretizuje príslušnosť k pôdnemu subtypu a pôdotvornému substrátu. 176

7 XX XX X X X 7 MIESTNY ÚPLNÝ KÓD BPEJ kód klimatického regiónu kód hlavnej pôdnej jednotky kód svahovitosti a expozície 0 9 kód skeletovitosti a hĺbky pôdy 0 9 kód zrnitosti pôdy 1 5 kód hlavnej pôdno klimatickej jednotky V 7 miestnom kóde prvé dve čísla vyjadrujú klimatický región, druhé dvojčíslie charakterizuje hlavnú pôdnu jednotku, piate miesto je dané kombináciou svahovitosti a expozície, kód na šiestom mieste kombináciou skeletovitosti, čiže kamenitosti a štrkovosti a hĺbky pôdy. Siedme miesto 7 miestneho kódu BPEJ vyjadruje zrnitosť pôdy. XX 1. a 2. pozícia obsahuje kódy klimatických regiónov územia s približne rovnakými klimatickými podmienkami suma teplôt vzduchu nad 10 C, priemerná vlaha, výskyt suchých vegetačných období, priemerné ročné teploty, zrážky...). Má rozsah od 00 po 10 od veľmi teplého, veľmi suchého, nížinného až po veľmi chladný a vlhký. V mapách BPEJ sú hranice klimatických regiónov zakreslené v ich detailnejšom priebehu na základe výškopisu, pričom sa využila priama závislosť medzi sumou priemerných teplôt a nadmorskou výškou. Označenie kódov: 00 až 10 Charakteristika klimatických regiónov Kód Charakteristika TS 10 C td 5 C dní regiónu 00 veľmi teplý, veľmi suchý nížinný > ( ) 01 teplý, veľmi suchý, nížinný dostatočne teplý, suchý pahorkatinový teplý, veľmi suchý, nížinný, kontinentálny teplý, veľmi suchý, kotlinový, kontinentálny 05 pomerne teplý, suchý, kotlinový, kontinentálny 06 pomerne teplý, mierne suchý, vrchovinový, kontinentálny 07 mierne teplý, mierne vlhký mierne chladný, mierne vlhký chladný, vlhký veľmi chladný, vlhký <

8 Charakteristika klimatických regiónov (pokračovanie) Kód regiónu Charakteristika T január v C T veget v C k VI VIII v mm < Vysvetlivky: TS>10 C suma priemerných denných teplôt nad 10 C td>5 C dĺžka obdobia s teplotou nad 5 C v dňoch k VI VIII klimatický ukazovateľ zavlaženia podľa Budyka vypočítaný pre SR Tomlainom 1980 (rozdiel potenciálneho výparu a zrážok v mm) T január priemerná teplota vzduchu v januári T veget priemerná teplota vzduchu za vegetačné obdobie (IV IX) XX 3. a 4. pozícia kódy hlavnej pôdnej jednotky (HPJ) predstavujú jednotlivé názvy pôdnych typov, subtypov a variet z Morfogenetického klasifikačného systému pôd ČSFR z roku 1991, ktorý je záväzným klasifikačným systémom a názvoslovím v oblasti pôdoznalectva a jeho využívania na území SR. HPJ je účelové zoskupenie pôdnych foriem s príbuznými ekologickými vlastnosťami, ako sú napríklad genetický pôdny typ, subtyp, zrnitosť, svahovitosť,... Označenie kódov: 00 až 99 Číselník a stručná charakteristika hlavných pôdnych jednotiek (HPJ) Kód C h a r a k t e r i s t i k a HPJ 00 pôdy na zrázoch nad 25 (bez rozlíšenia typu pôdy) 01 FMm c fluvizeme typické karbonátové, ľahké v celom profile, vysýchavé 02 FMm c fluvizeme typické karbonátové, stredne ťažké 03 FMm c fluvizeme typické karbonátové, ťažké 04 FMm c fluvizeme typické karbonátové, veľmi ťažké 05 FMm fluvizeme typické, ľahké v celom profile, vysýchavé 06 FMm fluvizeme typické, stredne ťažké 07 FMm fluvizeme typické, ťažké 08 FMG fluvizeme glejové, stredne ťažké, (povrchovo oglejené) 09 FMG fluvizeme glejové, ťažké až veľmi ťažké (povrchovo oglejené) 178

9 10 pôdy výrazne poškodené imisiami (toxikované variety rôznych typov) 11 FMG fluvizeme glejové, stredne ťažké (lokálne ľahké) 12 FMG fluvizeme glejové, ťažké 13 FMG fluvizeme glejové až fluvizeme pelické, veľmi ťažké 14 FM fluvizeme (typ) stredne ťažké až ľahké, plytké 15 FM fluvizeme (typ) stredne ťažké s ľahkým podorničím v teplých klimatických regiónoch, vysýchavé 16 ČMč černozeme čiernicové, ľahké, vysýchavé 17 ČMč c černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, stredne ťažké 18 ČMč c černozeme čiernicové, prevažne karbonátové, ťažké 19 ČAm c čiernice typické, prevažne karbonátové stredne ťažké až ťažké, s priaznivým vodným režimom 20 ČAm c čiernice typické, prevažne karbonátové, ťažké 21 ČAm čiernice typické, ľahké, vysýchavé 22 ČAm čiernice typické, stredne ťažké 23 ČAm čiernice typické, ťažké 24 ČAm čiernice typické až čiernice pelické, veľmi ťažké až ČAp 25 ČAG čiernice glejové prevažne karbonátové, ľahké 26 ČAG čiernice glejové, stredne ťažké, karbonátové aj nekarbonátové 27 ČAG čiernice glejové, ťažké, karbonátové aj nekarbonátové 28 ČAG až ČAp čiernice glejové až čiernice pelické, veľmi ťažké, karbonátové aj nekarbonátové 29 ČAm, ČAG čiernice typické a čiernice glejové, stredne ťažké až ťažké, na sprašových a svahových hlinách 30 KT kultizeme rigolované alebo intenzívne kultivované (bez terasovania), stredne ťažké, ľahké až ťažké 31 ČA, SC čiernice v komplexoch so slancami (zasolené pôdy tvoria len % plochy v podobe malých roztrúsených areálov), (stredne ťažké) ťažké až veľmi ťažké, 32 ČM čiernozeme (typ) plytké na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké, väčšinou karbonátové 33 ČA čiernice (typ) plytké na aluviálnych sedimentoch, plytké, stredne ťažké, ťažké (veľmi ťažké) 34 ČMm c černozeme typické, karbonátové na aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké až ťažké, s ľahkým podorničím, vysýchavé 35 ČMm c černozeme typické karbonátové na karbonátových aluviálnych sedimentoch, ľahké, vysýchavé 36 ČMm c černozeme typické, karbonátové na karbonátových aluviálnych sedimentoch, stredne ťažké 37 ČMm c černozeme typické, karbonátové na sprašiach, stredne ťažké 38 RM, ČMe 39 ČMm, ČMh regozeme a černozeme erodované v komplexoch na sprašiach. ČM erodovaný humusový horizont = ornica s charakterom černozemného horizontu. Regozeme sú pôdy, ktoré vznikli orbou spraše, z ktorej boli pôvodné ČM úplne zmyté. V tomto komplexe plošne prevládajú regozeme. Stredne ťažké. černozeme typické a černozeme hnedozemné na sprašiach, stredne ťažké 179

10 40 ČMm, ČMh černozeme typické a černozeme hnedozemné na piesočnatých substrátoch, ľahké, vysýchavé 41 ČMg, SAm černozeme pseudoglejové, na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažké až ťažké, smonice na sieňoch 42 ČMč, SC černozeme čiernicové v komplexe so slancami, (zasolené pôdy tvoria % plochy v podobe malých roztrúsených areálov), stredne ťažké až ťažké 43 ČMe,RM černozeme erodované a regozeme na sprašiach v komplexe s regozemami. Prevládajú ČM erodované, stredne ťažké. 44 HMm hnedozeme typické, na sprašiach, stredne ťažké 45 HMm, HMI hnedozeme typické až hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách, stredne ťažké, ľahké 46 HM hnedozeme (typ) na sprašových hlinách, ťažké 47 RM, HMe regozeme a hnedozeme erodované na sprašiach. Ornica je u HMe vytvorená zo zbytku B horizontu, u regozemí je ornica vytvorená zo spraše po úplnom zmytí profilu HM. V komplexe prevládajú regozeme. Stredne ťažké. 48 HMI hnedozeme luvizemné na sprašových hlinách a polygénnych hlinách, často s prímesou skeletu, stredne ťažké 49 HMI hnedozeme luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, ťažké 50 HMg hnedozeme pseudoglejové (miestami pseudogleje s hrubším humusovým horizontom) na sprašových a polygénnych hlinách, stredne ťažké 51 HMg hnedozeme pseudoglejové (miestami pseudogleje s hrubším humusovým horizontom) na sprašových a polygénnych hlinách, ťažké 52 HMe,RM hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych sedimentoch. V komplexe prevládajú hnedozeme erodované, stredne ťažké 53 HMe RM hnedozeme erodované na polygénnych hlinách a regozeme na neogénnych sedimentoch. V komplexe prevládajú hnedozeme erodované, ťažké 54 HMe,RM hnedozeme erodované a regozeme na rôznych substrátoch na výrazných svahoch: HM erodované prevládajú, stredne ťažké až ťažké 55 HMe RM hnedozeme erodované a regozeme, na rôznych substrátoch, stredne ťažké až ľahké, na výrazných svahoch: LMg až PGI luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké 57 PGm pseudogleje typické na sprašových a polygénnych hlinách, na povrchu stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 58 LMg, PG luvizeme pseudoglejové a pseudogleje, erodované na výrazných svahoch: Stredne ťažké, ťažké 59 RMa regozeme arenické (piesočnaté) na viatych pieskoch a rozplavených viatych pieskoch, ľahké 60 KMm a, KMd 61 KMm, KMm a, KMI 62 KMm, KMm a kambizeme typické kyslé a kambizeme dystrické (veľmi kyslé) na zvetralinách hornín kryštaliníka, stredne ťažké až ľahké kambizeme typické, kambizeme typické kyslé, kambizeme luvizemné na minerálne bohatých zvetralinách vulkanitov, stredne ťažké (lokálne kambizeme andozemné) kambizeme typické a kambizeme typické kyslé na hlbokých zvetralinách slienitých vápencov, bez drobného skeletu vo vrchnej časti profilu, stredne ťažké 63 KMm kambizeme typické na minerálne bohatých zvetralinách flyša, stredne ťažké 180

11 65 KMm, KMI kambizeme typické a kambizeme luvizemné na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké 66 KMm a kambizeme typické kyslé na flyši, stredne ťažké až ľahké 67 KMm a kambizeme typické kyslé na flyši, ťažké 68 Kma kambizeme typické kyslé na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké 69 KMg kambizeme pseudoglejové na flyši, stredne ťažké 70 KMg kambizeme pseudoglejové na flyši, ťažké až veľmi ťažké 71 KMg kambizeme pseudoglejové na svahových hlinách, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 72 KMg kambizeme pseudoglejové s výskytom podz. vody v hĺbke 0,6 0,8 m na rôznych substrátoch stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 73 KMm až ČA kambizeme typické až čiernice typické na flyši a terasových sedimentoch s melanickým (tmavým) A horizontom, stredne ťažké až ťažké 74 KT kultizeme pretvorené rigoláciou a terasovaním, stredne ťažké až ľahké 75 KM, RA kambizeme (typ) v komplexe s rendzimami, (kambizeme prevládajú) stredne ťažké až ťažké 76 KM kambizeme (typ) plytké na horninách kryštalinika, stredne ťažké až ľahké 77 KM kambizeme (typ) plytké na vulkanických horninách, stredne ťažké 78 KM kambizeme (typ) plytké na flyši, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 79 KM kambizeme (typ) plytké na ostatných substrátoch, stredne ťažké až ľahké 80 KM kambizeme (typ) na horninách kryštalinika, na výrazných svahoch 12 25, stredne ťažké až ľahké 81 KM kambizeme (typ) na vulkanických horninách, na výrazných svahoch 12 25, stredne ťažké až ťažké 82 KM kambizeme (typ) na flyši, na výrazných svahoch, 12 25, stredne ťažké až ťažké 83 KM kambizeme (typ) na ostatných substrátoch, na výrazných svahoch 12 25, stredne ťažké až ťažké 84 KMg kambizeme pseudoglejové na výrazných svahoch: 12 25, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 85 LMg až PGI luvizeme pseudoglejové až pseudogleje luvizemné na polygénnych hlinách so skeletom, stredne ťažké 86 PZm podzoly, ľahké 87 RAm, RAk rendziny typické a rendziny kambizemné, stredne hlboké na vápencoch a dolomitoch, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 89 PGm pseudogleje typické na polygénych hlinách so skeletom, stredne ťažké až ťažké 90 RAm rendziny typické, plytké, stredne ťažké až ľahké 91 RM regozeme na slieňoch alebo íloch, ťažké až veľmi ťažké až RMp 92 RAm rendziny typické na výrazných svahoch: 12 25, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 93 RM regozeme na výrazných svahoch: 12 25, stredne ťažké až ťažké (veľmi ťažké) 94 GL gleje, stredne ťažké až veľmi ťažké 95 OM organozeme (rašelinové pôdy) 96 SK, SC solončaky a slance 97 LI, RN litozeme a rankre (extrémne skeletovité pôdy), obsah skeletu v celom 181

12 profile nad 80 %, alebo s výskytom horniny do 0,1 m 98 GL gleje, ťažké až veľmi ťažké 99 RM regozeme na neogénnych piesočnatých substrátoch na výrazných svahoch 12 25, ľahké HLAVNÁ PÔDNO KLIMATICKÁ JEDNOTKA HPKJ Vzniká spojením kódov umiestnených na 1. až 4. pozícii 7 miestneho kódu BPEJ a umožňuje obsiahlejšiu charakteristiku HPJ. Vysvetlivky k názvosloviu pôdnych typov a nižších jednotiek v hlavných pôdnych jednotkách: V číselníku hlavných pôdnych jednotiek sú použité názvy pôdnych typov, subtypov a variet z Morfogenetického klasifikačného systému pôd ČSFR (Hraško et al., 2. doplnené vydanie 1991), ktorý je záväzným klasifikačným systémom a názvoslovím v oblasti pôdoznalectva a jeho využívania na území SR. Pretože v tejto nomenklatúre je použitých mnoho medzinárodných názvov, uvádzam stručné vysvetlenie a charakteristiku pôdnych typov, subtypov a variet: fluvizeme (v starších klasifikáciách: nivné pôdy) sú pôdnym typom, ktorý sa vyskytuje len na nivách vodných tokov, ktoré sú, alebo donedávna boli ovplyvňované záplavami a výrazným kolísaním hladiny podzemnej vody. Majú svetlý humusový horizont. Najdôležitejšie subtypy požívané v bonitácii: typické (vo variete: typické a karbonátové), glejové s vysokou hladinou podzemnej vody a glejovým horizontom, pod humusovým horizontom, pelické s veľmi vysokým obsahom ílovitých častíc (zrnitostne veľmi ťažké pôdy), pôdy výrazne poškodené imisiami: Sú to pôvodne pôdy rôznych typov, v ktorých obsah rizikových látok prekračuje limitnú hodnotu B (podľa Rozhodnutia MP SR č. 531/ ), alebo ich vysoký obsah imisií úplne mení určujúce vlastnosti, na základe ktorých boli pôvodne klasifikované, černozeme sú pôdnym typom s tmavým humusovým horizontom vyskytujúce sa na sprašiach, na starších nivných sedimentoch, kde už veľmi dlhú dobu nedochádzalo k záplavám a v niektorých územiach aj na sprašových hlinách. Vyskytujú sa v subtypoch: typické, (vo variete typické a karbonátové), hnedozemné s hnedým B horizontom pod humusovým horizontom, pseudoglejové s pseudoglejovým B horizontom a čiernicové s výskytom znakov sezónneho nadmerného prevlhčenia a glejových procesov v substráte (prechodný subtyp k čierniciam), čiernice (v starších klasifikáciách: lužné pôdy) sú pôdy s tmavým humusovým horizontom, vyskytujúcim sa prevažne v nivách vodných tokov, menej na pahorkatinách na miestach ovplyvnených vyššou hladinou podzemnej vody. Hlavné subtypy sú: typické (väčšinou vo variete karbonátové), glejové s trvalejším výskytom podzemnej vody blízko povrchu pôd, pelické s veľmi vysokým obsahom ílu (zrnitostne veľmi ťažké), kultizeme sú pôdy výrazne pretvorené ľudskou činnosťou, v tomto prípade rigolovaním (hlboké kyprenie a premiešanie ich profilu) a miestami aj výstavbou terás, regozeme (v starších klasifikáciách: mačinové pôdy) sú pôdy s veľmi tenkým svetlým humusovým horizontom, ktorý sa vytvoril na viatych pieskoch, na íloch, slieňoch, alebo sprašiach. Veľmi často sú tieto pôdy na miestach, kde boli eróziou úplne odstránené pôvodné pôdy. Rozlišujú sa podľa zrnitosti substrátov na: typické na stredne ťažkých až ťažkých substrátoch, arenické na pieskoch, pelické na slieňoch a íloch, 182

13 hnedozeme sú pôdy na sprašiach alebo sprašových hlinách s tenkým svetlým humusovým horizontom a výrazným B horizontom zvetrávania alebo premiestnenia sa ílu. V prevažnej väčšine prípadov neobsahujú skelet. Hlavné subtypy: typické, luvizemné s výraznejším nahromadením ílu v B horizonte, pseudoglejové so sezónnym povrchovým prevlhčením a oglejením, erodované, u ktorých sa humusový horizont vytvoril z B horizontu, luvizeme (v starších klasifikáciách: illimerizované pôdy) sú pôdy na sprašových a im podobných hlinách s tenkým svetlým humusovým horizontom, väčšinou aj s eluviálnym (vyluhovaným horizontom, vždy s hlbokým B horizontom nahromadenia ílu). Subtypy: typické, pseudoglejové s výraznejším prevlhčením v povrchovej časti, pseudogleje (v starších klasifikáciách: oglejené pôdy) sú pôdy s tenkým svetlým humusovým horizontom, pod ktorým je vyluhovaný eluviálny horizont a hlboký B horizont s výrazným oglejením, ktoré sa vyskytuje aj v eluviálnom horizonte. Celý profil je sezónne výrazne prevlhčený v dôsledku nízkej priepustnosti B horizontu pre vodu. Subtypy: typické, luvizemné s menej intenzívnym oglejením, kambizeme (v starších klasifikáciách: hnedé pôdy). Sú to pôdy s rôzne hrubým svetlým horizontom, pod ktorým je B horizont zvetrávania skeletnatých substrátov s rôznym, väčšinou však vyšším obsahom skeletu. Subtypy: typické (vyskytujúca sa vo varietách: nasýtené a kyslé), dystrické silne kyslé s veľmi nízkym nasýtením bázickými katiónmi, luvizemné s B horizontom s akumuláciou ílu, pseudoglejové s výrazným oglejením v B horizonte, podzoly sú pôdy so silne kyslou reakciou, výrazným humusovým a eluviálnym horizontom a s B horizontom, kde sa akumuluje Fe, Al a humusové látky. Vyskytujú sa len na kyslých horninách, prevažne vo výškach nad 1300 m n. m. (vysokohorské pasienky), rendziny charakteristické pôdy na vápencoch a dolomitoch, väčšinou s tmavým humusovým horizontom, pod ktorým je substrát alebo B horizont zvetrávania. Subtypy: typické, kambizemné s B horizontom. V celom profile alebo len v substráte obsahujú karbonáty, gleje (v starších klasifikáciách: glejové pôdy) pôdy trvale zamokrených lokalít s hladinou podzemnej vody blízko povrchu (veľká časť týchto pôd má upravený vodný režim melioráciami), organozeme (v starších klasifikáciách rašelinové pôdy). Pôdy s viac ako 0,5 m hrubým horizontom rašeliny. X 5. pozícia 7 miestneho kódu BPEJ je kombináciou kódov svahovitosti a expozície vyjadrujú členitosť územia a jeho polohu voči svetovým stranám. Označenie kódov svahovitosti: 0 6 Kód svahovitosti S 0 Rovina bez prejavu plošnej vodnej erózie Rovina s možnosťou prejavu plošnej vodnej erózie Mierny svah Stredný svah Výrazný svah Príkry svah Zráz nad

14 Kód expozície E 0 Rovina 1 Južná expozícia 2 Východná a západná expozícia 3 Severná expozícia X 6. pozícia je kombináciou kódov skeletovitosti (kamenitosti) a hĺbky pôdy. Vyjadruje obsah štrku a kameňov a hĺbku časti pôdneho profilu. Označenie kódov kamenitosti: 0 3 Kód skeletovitosti K 0 Pôdy bez skeletu (obsah skeletu do hĺbky 0,6 m pod 10 %) 1 Slabo skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte 5 25 %, v podpovrchovom horizonte %) 2 Stredne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte %, v podpovrchovom horizonte %) 3 Silne skeletovité pôdy (obsah skeletu v povrchovom horizonte %; v podpovrchovom horizonte nad 50 %, v prípade so striedaním stredne až silne skeletovitých pôd aj %) Kód hĺbky H (podľa hĺbky výskytu horizontu s obsahom skeletu nad 50 % alebo pevnej horniny) 0 Hlboké pôdy (60 cm a viac) 1 Stredne hlboké pôdy (30 60 cm) 2 Plytké pôdy (do 30 cm) Výsledný číselník kombinácií svahovitosti, expozície, kamenitosti a hĺbky pôdy 5. a 6. miesto rozšíreného kódu BPEJ 5.miesto 6.miesto Kombinácia kategórií kódu kódu svahovitosti expozície kamenitosti hĺbky pôdy S E K H S E K H 0 0 0, , , , , , , ,1 0 2,

15 , , , , , , , , ,2 2, , , , , , , , , ,2 2, , ,2 0,1 0,1, ,2 2,3 0,1, ,1 0,1, ,3 0,1, ,2 0,1 0,1, ,2 2,3 0,1, ,2 0,1,2,3 0,1, ,1 0,1, ,3 0,1, ,1,2,3 0,1,2 X 7. pozícia vyjadruje zrnitosť pôdy, ktorá je jednou zo základných pôdnych vlastností a z hlavných triediacich kritérií pri vyčleňovaní HPJ. 185

16 Označenie kódov zrnitosti: 1 5 Číselník zrnitosti pôd Kód Význam 1 ľahké pôdy (piesočnaté a hlinitopiesočnaté) 2 stredne ťažké pôdy (hlinité) 3 ťažké pôdy (ílovitohlinité) 4 veľmi ťažké pôdy (ílovité a íly) 5 stredne ťažké pôdy ľahšie (piesočnatohlinité) Vysvetlivky k zrnitosti pôdy: Kategórie zrnitosti pôdy vychádzajú z Novákovej klasifikačnej stupnice zrnitosti podľa obsahu frakcie menej ako 0,01 mm (piesočnaté pôdy 0 10 %, hlinitopiesočnaté %, piesočnatohlinité %, hlinité %, ílovitohlinité %, ílovité % a íly nad 75 %). Zrnitosť pôdy vyjadruje zrnitosť ornice, resp. humusového horizontu. Číselník nadmorskej výšky Táto vlastnosť je doplnkovou a nie je vyjadrená v kóde aktualizovanej BPEJ. Ako doplnková je uložená len v údajovej vete v bonitačnej banke dát o konkrétnej BPEJ v príslušnom katastrálnom území alebo území užívateľa. Nadmorská výška označuje sa dvojmiestnym kódom v údajovej vete a vyjadruje rozpätie nadmorskej výšky BPEJ. Kód Rozpätie nadmorskej výšky (m) 1 < >1200 Príklad čítania 7 miestneho kódu BPEJ : kód klimatického regiónu 00 veľmi teplý, veľmi suchý, nížinný kód HPJ 01 FMm c ľahké v celom profile, vysýchavé 186

17 kódy na 5. a 6. pozícii 00 treba čítať ako kombináciu kategórií svahovitosti, expozície, kamenitosti a hĺbky pôdy súčasne podľa vysvetliviek rozšíreného kódu BPEJ; v tomto prípade kódy 00 čítame:. svahovitosť rovina bez plošnej vodnej erózie. expozícia rovina. kamenitosť pôdy bez skeletu. hĺbka hlboké pôdy kód zrnitosti 1 ľahké pôdy. Bonitácia poľnohospodárskych pôd používa klasifikačný systém bonitovaných pôdno ekologických jednotiek, ktoré sú predmetom bonitácie a ocenenia. Tento klasifikačný systém je nezávislý od kategórií bonitácie pôd, ktoré sú na jeho základe vytvorené, ako je cena pôdy alebo rôzne účelové kategórie (TOŠ, podiel osevu). Preto pri akejkoľvek zmene hodnotenia pôd, napríklad pri zmene ceny pôdy alebo vytvorení účelových tried, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť, nie je potrebné meniť mapové dielo, ani s ním súvisiace numerické bázy dát, ale len prevodné číselníky v podobe zoznamu BPEJ a ich príslušnosti do novej kategórie hodnotenia pôd. 4. OCEŇOVANIE POZEMKOV, VYHLÁŠKA, SPÔSOB VÝPOČTU CENY Základnou právnou normou upravujúcou oceňovanie pozemkov je Vyhláška MF SR č. 465/1991 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov. ÔSMY ODDIEL POZEMKY 15 Pozemky a) (1) Cena za 1 m 2 pozemku alebo jeho časti určeného na stavbu alebo pozemku vedeného v evidencii nehnuteľností ako zastavaná plocha, nádvorie, záhrada, ktorá tvorí so stavbou jeden funkčný celok a pozemkov zastavaných líniovými stavbami, je určená klasifikáciou obce ako základnej územno správnej jednotky alebo počtom obyvateľov v obci. (2) Cena zistená podľa odseku 1 sa upraví podľa prílohy č. 7. Cena pozemku alebo jeho časti určeného na stavu zistená podľa odseku 1 sa neupravuje o dôvody uvedené v položkách č. 3 až 11 prílohy č. 7 tabuľka I. Najnižšou cenou pozemku alebo jeho časti určeného na stavu, ktorý je zapísaný v evidencii nehnuteľností ako poľnohospodárska pôda alebo lesný pozemok, je cena zistená podľa odsekov 5 až 8. (3) Ak je v obci spracovaná cenová mapa pre jednotlivé lokality jej katastrálneho územia schválená MF SR, použijú sa ceny v nej uvedené a ceny uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú. (4) Cena za 1 m 2 pozemku alebo jeho časti určeného na stavbu na individuálnu rekreáciu alebo pozemku vedeného v evidencii nehnuteľností ako plocha zastavaná stavbou na individuálnu rekreáciu a nádvorie alebo záhrada, ktorý tvorí s touto stavbou jeden funkčný celok, sa zistí podľa ods. 1 pokiaľ je vyššia ako 100 Sk za 1 m 2. V ostatných prípadoch je cena týchto pozemkov 100 Sk za 1 m 2. Cena sa upraví podľa prílohy č

18 (5) Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako orná pôda sa zistí podľa sadzieb uvedených v prílohe č. 8. Cenník ornej pôdy podľa bonitovaných pôdno ekologických jednotiek. Maximálna cena ornej pôdy je 12,0 Sk/m 2, minimálna 0,50 Sk/m 2. (6) Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako ovocný sad, vinica, alebo chmeľnica, sa zistí podľa sadzieb uvedených v prílohe č. 8 (pozemok) a v prílohe č. 10 tabuľky č. 1 až 3 (porasty). (7) Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako lúka a pasienok je 75 % z ceny poľnohospodárskej pôdy zistenej podľa odseku (5). (8) Cena pozemku zapísaného v evidencii nehnuteľností ako lesný pozemok sa zistí ako súčet základnej ceny lesného pozemku pre cieľové drevinové zastúpenie podľa prílohy č. 9, tabuľka č. 1 a ocenenia faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č. 9 tabuľka č. 2. Minimálna cena lesného pozemku je 0,30 Sk/m 2. (9) V prípade, že poľnohospodársky pozemok nie je zapísaný v evidencii nehnuteľností, lebo bol zlúčený do pôdnych celkov zapísaných v evidencii nehnuteľností, určí sa jeho cena podľa druhu (kultúry) pôdneho celku, na ktorom pozemok leží, alebo na ktorom leží jeho prevažujúca časť. (10) Cena za 1 m 2 pozemkov zapísaných v evidencii nehnuteľností inak, ako je uvedené v odsekoch 1 až 9, je 10 % z ceny zistenej podľa odseku 1 s výnimkou pozemkov charakteru nevyvinutých pôd a medzí. DEVIATY ODDIEL TRVALÉ PORASTY 18 (1) Cena ovocných stromov sa zistí podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 1. (2) Cena viničných porastov vrátane zariadení viníc sa zistí podľa prílohy č. 10 tabuľky č.2. (3) Cena chmeľových porastov a zariadení viníc sa zistí podľa prílohy č. 10 tabuľky č.3. (4) Cena lesných porastov sa zistí ako súčet základnej ceny lesného porastu podľa skutočného zastúpenia drevín, bonity, veku a zakmenenia podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 4 a ocenenia faktora polohy v závislosti od približovacej a odvoznej vzdialenosti podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 5. V prípade poškodenia lesného porastu sa jeho cena zníži podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 6. (5) Cena okrasných drevín sa zistí podľa prílohy č. 10 tabuľky č. 7. Zmena podmienok celospoločenskej ako i ekonomickej klímy sa odrazila aj v prístupe k hodnoteniu produkčnej schopnosti pôd SR. Svoje plné uplatnenie nachádza cena poľnohospodárskej pôdy. V ekonomikách voľnej súťaže podlieha cena pôdy prakticky rovnakým zákonitostiam ako cena ktoréhokoľvek iného tovaru, t. j. v podstate osciluje okolo rovnováhy danej ponukovými a dopytovými funkciami. Z makroekonomického hľadiska však ide o pôdy s ponukovou funkciou celkom špecifickou danou tým, že plochy pôdy nemožno rozšíriť. Za týchto okolností sa cena pôdy musí prispôsobiť hladine, pri ktorej vlastníci pôdy ešte budú ochotní ju obhospodarovať, to znamená, že musí byť proporcionálna rente, ktorá zodpovedá marginálnej 188

19 produkcii. V praxi osciluje cena pôdy okolo kapitalizovanej renty, a to v pomerne širokom rozmedzí danom existujúcou alebo očakávanou ekonomickou situáciou a radom subjektívnych vplyvov, takže v určitých obdobiach je cena pôdy až dvojnásobne vyššia, než kapitalizovaná renta, inokedy klesá na tretinu. Renta je tu chápaná ako reziduálny výnos (dôchodok) získaný po odčítaní platieb za ostatné inputy, pričom tieto faktory (práca, kapitál) sú odmeňované v súlade s ich marginálnou produktivitou a tiež priemerný dôchodok z pôdy je blízky marginálnemu. V jej úrovni sa plne odráža i ekonomický potenciál diferencovanej úrodnosti pôdy, veľkosti, horizontálnej a vertikálnej členitosti pozemkov, spôsob ich využívania i ďalších vlastností daných prírodou a získaných minulou a súčasnou činnosťou človeka. Vzhľadom na to, že trhové vzťahy u nás nie sú zatiaľ plne rozvinuté, je stanovenie základných úradných (smerných) cien pôdy jedným z nevyhnutných predpokladov rozvoja trhových vzťahov v národnom hospodárstve. V tomto období by úradné ceny pôdy mali plniť najmä dve funkcie: záväznú, s využitím pre úradné vysporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pôde, orientačnú, poskytujúcu informácie na voľnom trhu s pôdou. V daných podmienkach je riešenie ceny pôdy značne komplikované vzhľadom na ťažkosti prechodu na hospodársky mechanizmus trhového typu. Základným problémom prechodného obdobia je fakt, že štruktúra efektívnej ponuky a dopytu na jednotlivých trhoch, t. j. trhu kapitálu, trhu tovaru, trhu pracovných síl a na zahraničnom trhu, ako sa vytvorila v podmienkach dlhodobého pôsobenia centrálne prídelového mechanizmu, je podstatne iná, než štruktúra efektívnej ponuky a dopytu v mechanizme peňažne trhovej ekonomiky. V súčasnej dobe ide o to, aby cena pôdy vyjadrovala cenu ponuky, ktorá pokrýva dôchodkovosť pôdneho stanovišťa pri spoločensky nutných nákladoch. Za týchto okolností v prechodnom období môžu cenami efektívnej ponuky a dopytu byť aj centrálne stanovené pevné ceny pôdy, pokiaľ vyhovujú uvedeným podmienkam. Postupne sa však budú pevné ceny meniť na tzv. Smerné ceny, ktoré budú tvoriť východiskový základ (pomôcku) na stanovenie predajnej ceny poľnohospodárskej pôdy. Po analýze možných metodických prístupov a postupov, vrátane vyhodnotenia informácií zo zahraničia, boli pre stanovenie cien poľnohospodárskej pôdy akceptované výsledky bonitácie poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Bonitačné výsledky nadväzujú na predchádzajúcu klasifikáciu produkčnej schopnosti poľnohospodárskych pôd a sú doplnené najnovšími poznatkami pôdoznaleckého a bonitačného výskumu. Základom pre diferenciáciu pôdno klimatických podmienok poľnohospodársky využívanej pôdy je sústava bonitovaných pôdno ekologických jednotiek (BPEJ) vyjadrených 5 miestnym a podrobnejším 7 miestnym kódom špecifickým pre Slovenskú republiku. Sústava bonitovaných pôdno ekologických jednotiek bola ocenená prostredníctvom aktualizovaných parametrizovaných naturálnych výnosov deviatich hlavných plodín: pšenica, jačmeň, raž, ovos, kukurica na zrno, cukrová repa, zemiaky, kukurica siláž a viacročné krmoviny, zaradených do oceňovacích typových štruktúr na ornej pôde (celkom 25 TOŠ). Parametrizované naturálne výnosy oceňovacích plodín boli vypracované špecializovanými výskumnými ústavmi rastlinnej výroby v súlade s princípmi rajonizácie a triedenia klimatických regiónov (celkom 11 KR) a hlavných pôdnych jednotiek (celkom 100 HPJ) a aktualizované na úroveň produkcie dosahovanej za posledné tri roky, takže úroveň výnosových parametrov je blízka skutočným výnosom dosahovaným v reálnych podmienkach poľnohospodárskej praxe. 189

20 Výnosové parametre BPEJ Výnosové parametre BPEJ boli upravené indexmi, ktoré vyjadrujú vplyv niektorých prírodných faktorov na výnosovosť (rovnaká zrnitosť v rôznych klimatických regiónoch pôsobí rôzne v suchej klíme piesok pôsobí záporne, v humídnej tá istá zrnitosť pôsobí priaznivo, podobne svahovitosť, hĺbka pôdy, obsah skeletu), takže produkčné parametre BPEJ sú výsledkom výpočtu vychádzajúceho z normatívu HPJ upraveného indexmi smerom hore alebo dole. Výsledkom sú úrody (výnosové parametre) vyjadrujúce vzťahy BPEJ vo vnútri HPJ. Výnosové parametre oceňovacích plodín (min. a max.) KR Pšenica Raž min. max. min. max. 00 3,15 6,95 3,00 4, ,30 6,95 2,95 4, ,15 6,45 3,00 4, ,00 6,20 2,90 4, ,05 5,70 3,00 4, ,40 6,00 3,00 4, ,40 5,60 2,80 4, ,00 5,60 3,00 4, ,20 5,20 2,90 4, ,00 5,00 2,70 4, ,00 4,05 2,50 4, ,00 5,90 4,10 4, ,00 5,90 4,15 4, ,90 6,00 4,10 5, ,90 4,55 4,20 4, ,00 5,20 4,10 4, ,00 5,20 4,20 5, ,00 5,00 4,10 5, ,00 4,95 4,20 4, ,00 4,80 3,00 4, ,00 4,60 3,00 4, ,00 4,00 3,00 4,30 KR Kukurica Cukrová repa min. max. min. max. 00 4,00 7,30 16,50 41, ,70 7,00 32,00 41, ,00 6,70 32,00 40, ,50 6,80 31,00 38, ,50 6,20 30,00 38, ,70 6,00 30,00 36,00 KR Zemiaky Kukurica na siláž min. max. min. max ,00 18,00 24,00 38, ,00 16,50 26,00 43, ,00 17,50 25,00 36,00 190

21 03 14,00 24,00 27,00 34, ,50 17,00 27,00 39, ,50 24,00 31,00 42, ,00 20,50 31,00 44, ,00 24,25 27,00 40, ,50 21,55 30,00 38, ,00 20,00 30,00 38, ,50 19,50 30,00 38,00 KR Viacročné krmoviny TTP min. max. min. max. 00 5,90 12,00 5,00 13, ,90 12,00 5,00 17, ,50 11,50 5,20 21, ,00 10,50 4,30 16, ,40 11,00 4,80 19, ,00 11,00 5,20 27, ,30 10,50 5,20 32, ,00 10,50 5,20 32, ,00 10,50 5,20 31, ,80 10,00 5,20 28, ,80 10,00 9,00 21,00 Koeficienty prepočtu hektárových úrod podľa kombinácie 7 miestnych kódov svahovitosti expozície a kamenitosti hĺbky (SEKH) SEKH Pšenica Raž Jačmeň Ovos Kukur. Cukr. Zem. Kukur. VRK TTP zrn. repa sil. 00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1, ,98 0,99 0,98 0,99 0,96 0,94 1,00 0,98 0,99 1, ,94 0,96 0,94 0,96 0,92 0,97 0,92 0,96 1, ,90 0,95 0,90 0,95 0,90 0,95 0,90 0,95 1, ,86 0,92 0,86 0,92 0,82 0,90 0,82 0,92 1, ,80 0,90 0,80 0,90 0,80 0,85 0,80 0,90 0, ,73 0,85 0,73 0,85 0,80 0,80 0,80 0,85 0, ,95 0,95 0,95 0,95 0,93 0,90 0,93 0,95 0,95 1, ,93 0,94 0,93 0,94 0,89 0,84 0,93 0,93 0,94 1, ,89 0,91 0,89 0,91 0,85 0,90 0,87 0,91 1, ,85 0,90 0,85 0,90 0,83 0,88 0,85 0,90 1, ,81 0,87 0,81 0,87 0,75 0,83 0,77 0,87 1, ,75 0,85 0,75 0,85 0,78 0,75 0,85 0, ,68 0,80 0,68 0,80 0,73 0,75 0,80 0, ,95 0,95 0,95 0,95 0,93 0,90 0,93 0,95 0,95 1, ,93 0,94 0,93 0,94 0,89 0,84 0,93 0,93 0,94 1, ,89 0,91 0,89 0,91 0,85 0,90 0,87 0,91 1, ,85 0,90 0,85 0,90 0,83 0,88 0,85 0,90 1, ,81 0,87 0,81 0,87 0,75 0,83 0,77 0,87 1, ,75 0,85 0,75 0,85 0,78 0,75 0,85 0, ,68 0,80 0,68 0,80 0,73 0,75 0,80 0, ,95 0,95 0,95 0,95 0,93 0,90 0,93 0,95 0,95 1,00 191

22 31 0,93 0,94 0,93 0,94 0,89 0,84 0,93 0,93 0,94 1, ,89 0,91 0,89 0,91 0,85 0,90 0,87 0,91 1, ,85 0,90 0,85 0,90 0,83 0,88 0,85 0,90 1, ,81 0,87 0,81 0,87 0,75 0,83 0,77 0,87 1, ,75 0,85 0,75 0,85 0,78 0,75 0,85 0, ,68 0,80 0,68 0,80 0,73 0,75 0,80 0, ,90 0,90 0,90 0,90 0,85 0,85 0,90 0,90 0, ,88 0,89 0,88 0,90 0,81 0,88 0,89 0, ,84 0,86 0,84 0,86 0,77 0,82 0,86 0, ,80 0,85 0,80 0,85 0,80 0,85 0, ,76 0,82 0,76 0,82 0,72 0,82 0, ,70 0,80 0,70 0,80 0,70 0,80 0, ,64 0,75 0,64 0,75 0,70 0,75 0, ,90 0,90 0,90 0,90 0,85 0,85 0,90 0,90 0, ,88 0,89 0,88 0,81 0,81 0,88 0,89 0, ,84 0,86 0,84 0,86 0,77 0,82 0,86 0, ,80 0,85 0,80 0,85 0,80 0,85 0, ,76 0,82 0,76 0,82 0,72 0,82 0, ,70 0,80 0,70 0,80 0,70 0,80 0, ,64 0,75 0,64 0,75 0,70 0,70 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,65 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,65 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,60 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,70 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0, ,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,45 Koeficienty prepočtu úrod podľa kódu zrnitosti BPEJ 7 znakovej Zrni tosť Pšenica Raž Jačmeň Ovos KZRN Cukr. repa Zem. KSIL. VRK TTP 1 0,90 0,97 0,90 0,95 0,90 0,88 0,00 0,98 0,92 0,90 2 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 3 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 0,95 1,00 1,00 4 0,98 0,00 0,95 0,98 0,95 0,00 0,00 0,00 0,95 0,98 5 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 1,00 Oceňovacie typové štruktúry Oceňovacie typové štruktúry charakterizujú účelné zastúpenie (v %) pšenice, jačmeňa, ovsa, raže, kukurice na zrno, cukrovej repy, kukurice na siláž, zemiakov a viacročných krmovín na ornej pôde. Vo svojej podstate odrážajú zásady správnej agrotechniky, princípy ekologicky a ekonomicky vyvážených pestovateľských technológií. 192