HODNOTENIE VÝVOJA PORUCHY SLUCHU PRI PRÁCI V HLUČNOM PROSTREDÍ

Transcript

1 Ročník: V., jún 215 HODNOTENIE VÝVOJA PORUCHY SLUCHU PRI PRÁCI V HLUČNOM PROSTREDÍ Ing. Miriama PIŇOSOVÁ, PhD. 5, 42 Košice prof. Ing. Ervin LUMNITZER, PhD. 5, 42 Košice Ing. Beata HRICOVÁ, PhD. 5, 42 Košice RNDr. Miriam ANDREJIOVÁ, PhD. Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra aplikovanej matematiky a informatiky, Letná 9, 42 Košice Abstrakt: Obrovský rozvoj vedy a techniky priniesol so sebou nové technológie, nové pracovné procesy, možnosti realizovať doteraz nepoznané, skúšať a zavádzať stále novšie a modernejšie strojno technologické zariadenia, automatizované procesy a priniesol aj obrovské pracovné príležitosti. S týmto pokrokom a zavádzaním nových technológií sa začali vyskytovať aj nové, doteraz nepoznané riziká a v pracovnom procese a prostredí sa vyskytuje stále viac faktorov práce a pracovného prostredia, ktorých identifikovanie, objektivizácia a následne hodnotenie a posúdenie je stále náročnejšie. Kľúčové slová: Audiologické vyšetrenie straty sluchu, dynamika sluchových strát, matematický model. ÚVOD Našu vzorku tvorilo 8 zamestnancov u ktorých bolo vykonaných v priebehu sledovaného obdobia viacero audiologických vyšetrení straty sluchu. V prvom kroku tohto hodnotenia sme z dostupných audiogramov odčítali hodnoty z audiometrických kriviek pre frekvencie 5, 1, 2 a 4 Hz v sluchovom poli človeka na hladinách od 1 do 95 db. Tieto údaje sme postupne spracovali do tabuliek, kde sme príslušnému audiogramu priradili hodnotu straty sluchu v percentách pre pravé a ľavé ucho a celkovú stratu sluchu. Zozbierané údaje sme pomocou tabuľky pre výpočet straty sluchu podľa Fowlera v programe Microsoft Excel skontrolovali. Z celkového počtu 57 dostupných audiogramov bolo až 17 nesprávne odčítaných. Tieto hodnoty sme opravili a opravené hodnoty používali aj pri ďalšom hodnotení. Na základe Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO), ktorá v roku 198 určila Medzinárodnú klasifikáciu sluchových porúch sme určili, že stredne ťažkou stratou sluchu (56 7 db) trpia dvaja, ťažkou stratou sluchu (71 9 db) štyria a úplnou stratou sluchu (viac ako 91 db) dvaja zamestnanci. Podotýkame, že audiometrické vyšetrenie je objektívno subjektívne vyšetrenie a preto je nutné brať do úvahy viaceré vyšetrenia, eventuálne priemernú stratu sluchu. 1 Dynamika vývoja sluchových strát Pre výpočet dynamiky vývoja sluchových strát sme zvolili štyroch zamestnancov u ktorých bolo vykonaných v priebehu sledovaného obdobia najviac audiologických vyšetrení straty sluchu. Rozdelili sme ich do dvoch kategórii podľa typu vykonávanej práce a to na 8111 baníci a lamači (2 zamestnanci) a 7211 odlievači a formovači (2 zamestnanci). Pre výpočet sluchových strát a na určenie ich priebehu bolo potrebné zistiť údaje o celkových stratách sluchu podľa Fowlera, vek zamestnanca

2 Ročník: V., jún 215 v akom mu bolo audiologické vyšetrenie vykonané a koľko rokov pracoval v expozícii hluku pred prvým audiologickým vyšetrením. Na základe týchto údajov sme mohli zostaviť tabuľku hodnôt a vypočítať dynamickú stratu sluchu pre každého zamestnanca zvlášť. ISCO 8 p.č. Tab. 1: Tabuľka hodnôt pre výpočet dynamiky straty sluchu 8111 a 7211 Poradie merania Dátum merania (dd.mm.rr.) Celková strata sluchu (%) Počet mesiacov Čas expozície (rok) Vek zamestnanca (rok) , 45, , ,25 52, , ,58 53, , ,5 54, , ,33 6, , ,58 6, , ,42 61, ,5 2 34,67 61, ,1 12,5 36, , ,5 38, , ,17 4, ,2 9 2, 43, ,7 93 2,25 43, ,8 12, 4, , , 42, , ,33 42, , ,92 42, ,5 96 2, 48, ,6 96 2, 48, ,9 12 2,5 48, ,1 14 2,67 48, ,2 19, 35, ,8 7 19,58 35, , ,33 37, , ,58 47, , ,58 48, , ,75 49, , , 51, Aritmetický priemer 58,43 23,63 47,14 Max. 92, ,67 Min Priemerná strata sluchu u všetkých pozorovaných zamestnancov prekročila z hľadiska dlhodobej dynamiky poruchy sluchu ročné hodnoty, ktoré svedčia pre nepriaznivý priebeh vývoja poruchy sluchu pri práci u zamestnancov zaradených v pracovných pozíciách 8111 baníci a lamači a 7211 odlievači a formovači. Výpočty presiahli hodnotu 1% ročne vo všetkých prípadoch (1. zamestnanec): 4,8% nepriaznivý 8111 (2. zamestnanec): 4,51% nepriaznivý 7211 (3. zamestnanec): 1,73% nepriaznivý 7211 (4. zamestnanec): 1,91% nepriaznivý

3 Ročník: V., jún Obr. 1 Zaradenie pracovníka podľa percentuálnej straty sluchu v závislosti od veku pre pracovnú pozíciu 8111 baníci a lamači (1. zamestnanec) (1. zamestnanec) (2. zamestnanec) Obr. 2 Zaradenie pracovníka podľa percentuálnej straty sluchu v závislosti od veku pre pracovnú pozíciu 8111 baníci a lamači (2. zamestnanec) (3. zamestnanec) Obr. 3 Zaradenie pracovníka podľa percentuálnej straty sluchu v závislosti od veku pre pracovnú pozíciu 7211 odlievači a formovači (3. zamestnanec) Obr. 4 Zaradenie pracovníka podľa percentuálnej straty sluchu v závislosti od veku pre pracovnú pozíciu 7211 odlievači a formovači (4. zamestnanec) 2 Profesionálne poškodenie sluchu návrh matematického modelu V ďalšej časti tohto príspevku sme sa zamerali na vytvorenie matematického modelu prostredníctvom viacnásobnej regresnej analýzy. Sústredili sme sa na zistenie závislosti medzi celkovou stratou sluchu a stratami sluchu na frekvenciách 5, 1, 2 a 4 Hz. Pri návrhu matematického modelu sme pracovali s počtom n=57 audiogramov. Ako prvé nás zaujímalo, aký spôsobom sa podieľajú jednotlivé frekvencie na celkovej strate sluchu. Z uvedeného diagramu je zrejmé, že najväčší podiel na celkovej strate sluchu majú frekvencie 1 a 2 Hz. CSS (%) (4. zamestnanec) 5Hz 1Hz 2Hz 4Hz Obr. 5 Percentuálny podiel frekvencií 5, 1, 2 a 4 Hz na celkovej strate sluchu 2.1 Určenie závislosti medzi CSS a stratami sluchu na jednotlivých frekvenciách Vzťah medzi závislou premennou Y a k nezávislými premennými môžeme vyjadriť lineárnym regresným matematickým modelom: Y = B +B 1 X 1 + +B k X k +E Čas expozície (roky)

4 Ročník: V., jún j 215 B B 1 B 2 B 3 B 4 B 5 B 6 B 7 B 8 R 2,98388 F 365,19 p hodnota, Chyba Odhadd strednejj parametra hodnotyy 12,2 2,859,3225,5539,4467,564,35111,6271,2841,5231,97477,5845,6471,6871,31211,5848,1661,5861,1,5631,,,5896,119,3511,,778 kde B je absolútny člen a B 1 až B k sú parametre regresného modelu. V našej vzorke sme skúmali závislosť premennej CSS od nezávislých premen ných Strata sluchu pre pravé (ľavé) ucho na frek až vencii 5 až 4 Hz (P5 až P4) a (L5 L4). Bodovým odhadom lineárneho regresného modelu je regresná funkcia v tvare: CSS = B +B B B B 4. 4+B BB B B 8. 4 Jednotlivé parametre regresného modelu sme vypočítali pomocou štatistického programu STAT HGRAPHICS. Tab. 2: Výsledok analýzy (výstup z STATGRAPHICS) p hodnota Pre zjednodušenie modelu sme vylúčili para nami požadovanú hladinu α=,5. metre B, B 1, B 5, B 6 a B 8, keďže ďaleko prevyšujú Tab. 3: Výsledok analýzy (výstup z STATGRAPHICS) zjednodušený model Obr. 6 Ukážky z programu STATHGRAPHICS Rovnica zjednodušeného regresného modelu má tvar: CSS= 11,2492+, , , , Index viacnásobnej determinácie R 2 =,9834 naznačuje, že 98,34% 9 variability premennej CSS sa dá vysvetliť spoločným vplyvom premenných P 1, P2, L 5 a L 2. Grafické znázornenie empirických a teoretických hodnôt CSS uvádzame naa nasledujúcom obrázku.. Chyba Odhad strednej parametra hodnotyy p hodnota B B 1 P1 B 2 P2 B 3 L5 B 4 L2 11,24922,482897, , , ,459133,339853,516999,26332,414354,,,,, R 2,9834 F 771,52 p hodnota, Obr. 7 Ukážky z programu STATHGRAPHICS

5 Ročník: V., jún 215 ZÁVER Neoddeliteľnou súčasťou filozofie udržateľného rozvoja je orientácia na zlepšovanie kvality života, zvlášť tej časti, ktorú človek trávi v pracovnom procese. Do popredia vystupuje hodnota ľudského zdravia, celková životná a pracovná pohoda. Práca a pracovné prostredie patria k významným determinantom zdravotného stavu jednotlivca i celej spoločnosti. V tomto príspevku sme uviedli výsledky prieskumu vykonaného autormi v reálnych podmienkach priemyselnej praxe. Objektom nášho skúmania boli zamestnanci, ktorí sú počas pracovnej doby vystavovaní nepriaznivým faktorom pracovného prostredia konkrétne v tomto prípade hluku. Ako vstupný údaj boli použité zdravotné záznamy pacientov. Spracovanie vstupných údajov bolo zamerané hlavne na zamestnancov, ktorí pri výkone svojej práce boli / sú exponovaní nadmernému hluku. Poďakovanie Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV and KEGA No. 39TUKE 4/215. Použitá literatúra [1] Lumnitzer, E., Piňosová, M., Andrejiová, M., Hricová, B.: Metodológia komplexného hodnotenia zdravotných rizík v priemysle 2. Zrecin: MUSKA s. ISBN [2] Zdravotné záznamy. [3] Kabátová, Z., Profant M., a kol.: Audiológia. Bratislava: Grada Slovakia, s. ISBN [4] Andrejiová, M., Piňosová, M., Lumnitzer, E.: Nový prístup k hodnoteniu vplyvu hluku a vibrácií na zdravie zamestnancov v prevádzkach autoservisov In: Pracovní lékařství. Vol. 65, no. 3 4, p ISSN Korešpondenčná adresa: Ing. Miriama Piňosová, PhD. Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva Strojnícka fakulta Technická univerzita v Košiciach P. Komenského 5 42 Košice Tel.: / e mail: miriama.pinosova@tuke.sk