Svetelno-technická štúdia verejného osvetlenia obce Valča

Transcript

1 Svetelno-technická štúdia verejného osvetlenia obce Valča Spracovateľ: Ukončené štúdium: Diplom: Ing. Péter Faragó STU FEI, Elektroenergetika Svetelná technika č. / No. FEI

2 Obsah: 1. Základné údaje o obci Ciele a rozsah svetelno-technickej štúdie Svetelno-technická túdia Technická pecifikácia návrhu osvet ovacej sústavy Pou ité podklady a materiály Pou ité prístroje a zariadenia Technické zhodnotenie stavu osvetľovacej sústavy pred realizáciou projektu Svetelné zdroje Svietidlá Sto iare Rozvádza e VO Napájacie vedenia Osvet ovacia sústava Údr ba VO obce Val a Topológia VO vrátane RVO Návrh opatrení na sústave verejného osvetlenia Technická špecifikácia návrhu osvetľovacej sústavy podľa STN EN Triedy osvetlenia Pozícia svietidla vzh adom na komunikáciu Energetické a svetelno-technické parametre svietidiel RVO Spôsob riadenia prevádzky verejného osvetlenia Ur enie hodnoty udr iavacieho inite a Údr ba verejného osvetlenia Špecifikácia energetických, environmentálnych a nákladových údajov Prílohy: Situácia Pôvodný stav (. 01) Situácia Navrhovaný stav (. 02) Svetelno-technický výpo et (. 03) Mapovanie ulíc (. 04) Výkaz výmer (. 05) 2

3 1. Základné údaje o obci Obec: Adresa: Starostka: Valča Obecný úrad Valča Val a Val a Mária Ondrá ková Telefón: 043 / Fax: 043 / URL: obecvalca@stonline.sk ou.valca@centrum.sk Po et obyvate ov: Rozloha: ha Po et svietidiel: Po et RVO: Celkový in talovaný príkon VO: 147 ks 4 ks 13,868 kw 3

4 2. Ciele a rozsah svetelno-technickej štúdie 2.1. Svetelno-technická štúdia Cie om svetelno-technickej túdie verejného osvetlenia je získa komplexný poh ad na rie enú as osvet ovacej sústavy verejného osvetlenia obce. Obsahuje technické zhodnotenie stavu sú asnej osvet ovacej sústavy. Popisuje stav zariadení svietidiel, výlo níkov, sto iarov, výzbrojí, rozvádza ov a vedení, poukazuje na hlavné chyby a nedostatky existujúcej osvet ovacej Technická špecifikácia návrhu osvetľovacej sústavy Technická pecifikácia obsahuje technické po iadavky jednotlivých prvkov navrhovanej osvet ovacej sústavy. Týka sa to predov etkým svetelných zdrojov, svietidiel, nosných prvkov, vedení a rozvádza ov verejného osvetlenia. Sú as ou sú aj situa né nákresy po realizácii projektu. Obsahuje aj pecifikáciu energetických, environmentálnych a nákladových údajov vyplývajúcich z realizácie projektu Použité podklady a materiály Podkladom pre spracovanie svetelno-technickej túdie bola obhliadka verejného osvetlenia obce v teréne Použité prístroje a zariadenia 1. Fotoaparát Účel: obrazová dokumentácia Druh: digitálna zrkadlovka Výrobca: Nikon Typ: Nikon D-50 Rozlíšenie: 3008 x 2000 Výr. číslo: Diaľkomer Účel: zameranie geometrie osvetľovacej sústavy Druh: laserový zameriavač Výrobca: LEICA Geosystems AG Typ: DISTO A5 Rozsah: 0, m Presnosť: ± 1,5 mm Výr. číslo: Videokamera Účel: Druh: Výrobca: Typ: Výr. číslo: obrazová dokumentácia HD kamera Samsung Samsung VP-HMX10C ADAZ6VNQ

5 3. Technické zhodnotenie stavu osvetľovacej sústavy pred realizáciou projektu Zhodnotenie sú asného stavu verejného osvetlenia obce Val a bolo vykonané na základe súpisu svetelných bodov, vrátane súpisu rozvádza ov, ale aj na základe fyzickej prehliadky Svetelné zdroje Osvet ovacia sústava je tvorená rôznymi druhmi zdrojov a výkonov. Zdrojová truktúra pod a typu zdroja a jeho po etného a výkonového zastúpenia bola ur ená na základe poskytnutých údajov a vizuálnej obhliadky. Najvä ie zastúpenie medzi svetelnými zdrojmi v obci Val a má kompaktná iarivka s príkonom 2x36 W. V prípade, e sa jedná o sústavu s malým po tom týchto svietidiel (1-2 ks) je spotreba týchto svietidiel zanedbate ná, no v takomto rozsahu predstavuje ro ná spotreba viac ako 38 MWh. Medzi al ie svetelné zdroje s nezanedbate ným vplyvom na energetickú náro nos sú asnej sústavy patrí vysokotlaková sodíková výbojka s príkonom 70 W, ktorej hrani ná hodnota príkonu spolu s príkonom pre predradník dosahuje hodnotu 83 W. Teoretická spotreba týchto svetelných zdrojov je viac ako 5 MWh. V sústave svetelných zdrojov sa nachádza aj 9 ks vysokotlakových sodíkových výbojok s príkonom 150 W, ktorej hrani ná hodnota príkonu spolu s príkonom pre predradník dosahuje hodnotu 170 W a 4 ks vysokotlakových sodíkových výbojok s príkonom 250 W, ktorej hrani ná hodnota príkonu spolu s príkonom pre predradník dosahuje hodnotu 275 W. V sústave sa nachádzajú aj ďalšie svietidlá na novej obytnej zóne na oceľových podperných bodoch č vyznačené vo výkresovej časti projektu, ktoré nie sú predmetom tohto projektu, pretože sú viazané financovaním. Celkový po et svetelných zdrojov nachádzajúcich sa v rie enej asti sústavy VO je 263 ks, ktoré sú in talované v 147 ks svietidiel. Druh Príkon zdroja s predradníkom (W) ks kw % (ks) % (kw) kompaktná iarivka 2x36W 84/ % 70% sodíková výbojka 70W % 11% sodíková výbojka 150W % 11% sodíková výbojka 250W % 8% spolu % 100% Tab. A Zdrojová truktúra celej sústavy VO Špecifikácia nedostatkov: - Kompaktné žiarivky teplotná závislosť, nevhodné hlavne na osvetľovanie komunikácií triedy ME (Obr.1) - Sodíkové výbojky rôzneho veku a typu nehomogénna sústava Teplotná závislos kompaktných iariviek má za následok zmenu vy arovaného svetelného toku v závislosti od teploty. Pri pou ití klasickej kompaktnej iarivky (Obr. 1 modrá iara) je z grafu vidite ný pokles svetelného toku pod 30% u pri teplote okolia iarivky pribli ujúcej sa k bodu mrazu. Pri pou ití kompaktných iariviek ur ených pre vonkaj ie prostredie je tento nedostatok obmedzený iba iasto ne (Obr. 1 ru ová iara). Dochádza aj k výraznému namáhaniu predradníkov hlavne v obdobiach nízkych teplôt. 5

6 Závislosť svetelného toku kompaktnej žiarivky od teploty okolia 120% 100% 80% Φ [% 60% 40% 20% 0% t [ C] klasická K K outdoor Obr. 1 Zdroj kompaktná iarivka, nevhodné na osvet ovanie komunikácií triedy ME V sústave VO obce Val a sa nachádza 116 ks dvoj - zdrojových svietidiel s kompaktnou iarivkou. Celkový inštalovaný výkon sústavy verejného osvetlenia dosahuje hodnotu cca 14 kw Svietidlá V sústave verejného osvetlenia sa nachádza 6 typov svietidiel. Osvet ovacia sústava je tvorená rôznorodými druhmi svietidiel, v ktorých sú in talované svetelné zdroje rôznych príkonov. Pribli ná truktúra svietidiel je zrejmá z fotografií. V obci sú pou ité hlavne svietidlá od výrobcu Elektrosvit. Naj ir ie zastúpenie majú svietidlá typového ozna enia AT (tab. B). Svietidlá AT Attache majú nedostatky spôsobené nízkou kvalitou spracovania a samotnou technológiou. Vo v eobecnosti spo íva hlavný nedostatok týchto svietidiel v nízkom stupni krytia, u po krátkom ase prevádzky dochádza k zne isteniu optickej asti svietidla. Nedostatky pou itia kompaktných iariviek z poh adu ich tepelnej závislosti boli spomenuté u skôr. Medzi hlavné nedostatky patria zne istenie svietidiel, nevhodná vzdialenos od osvet ovanej komunikácie, ve ké rozstupy medzi svietidlami a pou itie nevhodných svetelných zdrojov. Svietidlá typu JZ, BH, EL, DI a Sadovka sú technický a morálne zastarané. Majú nedostatky spôsobené nízkou kvalitou spracovania a samotnou technológiou. Vo v eobecnosti majú nedostato né tesnenie u po krátkom ase prevádzky a z toho plynúce rýchle zne istenie svietidiel. Podrobnej í preh ad svietidiel spolu s ich svetelnými zdrojmi je v tabu ke B. Typ svietidla Fotodokumentácia Typová štruktúra svietidiel Typ Príkon svetelného svetelného zdroja zdroja (W) po et (ks) podiel v % Rok in talácie AT kompaktná iarivka 2x36W %

7 JZ vysokotlaková sodíková výbojka 150W % BH vysokotlaková sodíková výbojka 70W % EL vysokotlaková sodíková výbojka 70W % DI vysokotlaková sodíková výbojka 70W % Sadovka vysokotlaková sodíková výbojka 250W % spolu % Tab. B truktúra svietidiel predmetnej asti sústavy VO V dôsledku neexistujúcej asovej evidencie zásahov do rekon trukcií svietidiel nie je mo né stanovi presný dátum in talácie. Z toho dôvodu sa uvádza pribli ný rozsah v rokoch, po as ktorých boli príslu né typy svietidiel uvádzané na trh. 7

8 Špecifikácia nedostatkov: - Znečistenie a mechanické poškodenie svietidiel - Nízky stupeň krytia svietidla periodicky sa opakujúce znečistenie reflektoru svietidla, ktoré je nutné čistiť s požiadavkami na obsluhu - Svietidlá typu AT nie sú určené na osvetľovacie komunikácií triedy ME - Vysoká poruchovosť z dôvodu mechanického porušenia a nízkeho stupňa krytia - Materiálne opotrebovanie V dôsledku fyzického opotrebovania a prekročenia hranice ich životnosti je znížené plnenie ich funkcie, v niektorých prípadoch vzhľadom k poškodeniu je možné hovoriť o neplnení účelu, prípadne zníženej bezpečnosti pri údržbe. - Nevyhovujúce optické vlastnosti nemožné zabezpečenie potrebných svetelných podmienok - Použitie klasických predradníkov vysoká vlastná spotreba svietidiel (neefektívnosť) - Svietidlá s vypuklým krytom, prípadne difúzorom nežiadúce emisie do horného polpriestoru, nízka účinnosť v dolnom polpriestore Obr. 2 Najroz írenej ie svietidlá sústavy VO Obr. 3 Svietidlo pod / nad NN vedením 3.3. Stožiare Verejné osvetlenie obce je realizované zvä a na 118 ks 8 metrových betónových podperných bodoch distribu nej nn siete typu EPV/10,5/3 in talovaných v rokoch 1940 a 1960, na 19 ks oce ových sto iaroch vý ky 4 m 8 m in talovaných v rokoch a v jednom prípade je svietidlo in talované na 8 m drevenom sto iari in talovaný v rokoch 1950 a Svietidlá sú v sú asnosti upevnené na oce ových ramienkach a výlo níkoch rôznych d ok a uhlov vylo enia preva ne pod NN vedením a v 9 prípadoch sú asne aj nad NN vedením (Obr. 3). In talované oce ové ramienka a výlo níky sú zna ne skorodované a ich mechanická pevnos nie je dostato ná pre upevnenie nových svietidiel (hmotnos hliníkových LED svietidiel je vy ia z dôvodu potrebného c hladenia LED ipov). Betónové sto iare sú majetkom spolo nosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s. Špecifikácia nedostatkov: - Korózia a mechanické poškodenie oceľových stožiarov a výložníkov - Znížená bezpečnosť skorodovaných výložníkov - Neestetický vzhľad skorodovaných a nejednotných výložníkov - Vychýlenie stožiarov 8

9 3.4. Rozvádzače VO Stav rozvádza a bol zis ovaný vizuálnou prehliadkou. V obci na rie ených astiach sa nachádza 4 rozvádza e verejného osvetlenia. Rozvádza sa výrazne podie a na chode celej sústavy verejného osvetlenia. Plní funkciu istenia, zapínania a vypínania sústavy verejného osvetlenia. Rozvádza e pracujú v automatickom re ime zapínanie a vypínanie sa riadi fotobunkou a spínacími hodinami, ktoré sú umiestnené v rozvádza i. Pri RVO4 osvetlenie sa ovláda manuálnym vypína om. Výkonové za a enie jednotlivých okruhov je nerovnomerné. Číslo RVO Druh RVO Rok inštalácie Potreba nového rozvádzača 1 sto iarový 1983 áno 2 sto iarový 1985 áno 3 sto iarový 1985 áno 4 sto iarový 1987 áno Číslo RVO Číslo elektromera Typ elektromeru Kamstrup 382Jx3 ET 426 L712132zo ZE112.DR.A0B Ovládanie spínacie hodiny + fotobunka spínacie hodiny + fotobunka spínacie hodiny + fotobunka Hlavný istič (typ) Hlavný istič (A) Počet polí poistka poistka 5 OEZ J21U 3x60 3 OEZ J21U 3x stýka stýka stýka 1 Tab. C Charakteristika rozvádza ov Špecifikácia nedostatkov: - interná a externá korózia rozvádzača nízka mechanická odolnosť, neestetický vzhľad - chýbajúci ochranný náter bez odolnosti voči vplyvom počasia - nedostatočný stupeň krytia nízka bezpečnosť a zníženie životnosti komponentov - nerovnomerné zaťaženie fáz V rámci rekonštrukcie navrhujeme vymeniť rozvádzač č. 1 a 4 za nový. Rozvádzač č. 2 a 3 bude zrušený! 9

10 RVO1 RVO2 RVO3 RVO4 Obr. 4 Rozvádza e verejného osvetlenia 10

11 3.5. Napájacie vedenia Rozvody verejného osvetlenia sú vyhotovené vo vä ej asti obce holými vzdu nými vedeniami typu AlFe 25. Zo 147 ks svietidiel v sústave 125 ks je napájaných holými vzdu nými vedeniami typu AlFe 25, o predstavuje d ku vedenia cca 9,4 km. V prípade holého vzdu ného vedenia (typu AlFe 25) vplyvom po asia (vietor, búrky) dochádza ku kontaktu holých vodi ov o má za následok výpadky. Pri pou ití vonkaj ích izolovaných vedení sú takéto nedostatky eliminované. Zo 147 ks svietidiel v sústave 3 ks je napájaných izolovaným káblovým vedením typu 1-AES 4x10/4x16, o predstavuje d ku kábla cca 0,1 km. Podzemnými káblovými vedeniami typu AYKY 4x10/4x16/4x25 je rie ená tá oblas obce, kde sú svietidlá in talované prevá ne na oce ových sto iaroch. Odhadovaná d ka podzemného káblového vedenia v obci je 0,8 km. Rozdelenie zá a e je nerovnomerné z dôvodu spôsobu napájania. Špecifikácia nedostatkov: - Spoločný PEN vodič s distribučnou sústavou v prípade vzdušných vedení - Nevyhovujúci stav spojov na vzdušných vedeniach (poškodenie, poddimenzovanie) - Poškodené izolátory vzdušných vedení (korózia, popraskané keramické časti) riziko úrazu elektrinou - Nerovnomerné zaťaženie fáz - Konflikty holých vzdušných vedení v prípade veterného počasia spôsobujú skraty (zníženie bezpečnosti pohybu na komunikáciách počas výpadkov) V rámci rekonštrukcie navrhujeme výmenu holých AlFe vedení za samonosný izolovaný kábel 1-AES 4x25 (9 150 m), 4x16 (720 m) ktorý bude inštalovaný na podperných bodoch distribučného vedenia. Na ukotvenie káblového vedenia budú použité kotevné a spojovacie armatúry! 3.6. Osvetľovacia sústava V celej obci je jednostranná osvet ovacia sústava. as sústavy je tvorená betónovými podpernými bodmi vo vlastníctve distribu nej spolo nosti primárne ur ených na distribúciu a rozvod nn siete pre napojenie odberate ov. Geometria osvet ovacej sústavy je preto závislá od ich existujúceho rozmiestnenia asto v nie ideálnych pozíciách pre osvetlenie komunikácií. Špecifikácia nedostatkov: - Svietidlá na betónových podperných bodoch nn siete sú umiestnené spravidla na každý druhý, alebo tretí stožiar, čím vzniká väčší rozostup a teda vo väčšine prípadov nie je zabezpečená dostatočná rovnomernosť osvetlenia. - Ďalším výraznými nedostatkami sú veľká vzdialenosť od vozovky, zlé smerovanie alebo umiestnenie svietidla blízko koruny stromov či kríkov, ktorá obmedzuje ich účinnosť. Tým je zamedzená základná funkcia verejného osvetlenia svietenie bez prekážok svetelnému kužeľu na vozovku. - Zlý uhol vyloženia: Následkom toho veľká časť svetelného toku zo svietidla nesmeruje na komunikáciu ale do okolia. - Vychýlenie stožiara: Hlavný nedostatok betónových stožiarov je ich vychýlenie od vertikálnej osi, zvýšené riziko pádu týchto stožiarov. - Dĺžka a uhol vyloženia ramienok a výložníkov je často nevyhovujúci a je nutné ich vymeniť a prispôsobiť polohe stožiara voči komunikácii. Pre dodržanie platných STN EN pre osvetlenie komunikácií je nevyhnutné zahustenie sústavy verejného osvetlenia, preto v rámci rekonštrukcie navrhujeme osadenie svietidiel na každý stožiar. 11

12 Obr. 5 Ve ké rozostupy medzi svietidlami Obr. 6 Zlý uhol vylo enia 12

13 3.7. Údržba VO obce Valča Práce na údr be spo ívali v : Výmena svetelných zdrojov svetla, tlmiviek v dôsledku opotrebovania, nefunk nosti, skratu, vandalizmu. Práce na rozvádza och výmena isti ov, poistiek, svorkovníc. Kontrolná innos zopnutia VO, priebe nú kontrolu funk nosti verejného osvetlenia Topológia VO vrátane RVO Topológia existujúcich svetelných zdrojov a rozvádza ov je v grafickej podobe spracovaná v prílohe. 01 túdie. Grafická as je zanesená do mapy obce. Najzávažnejšie nedostatky sústavy verejného osvetlenia sú nízka účinnosť svietidiel, nevyhovujúci technický stav svietidiel, výložníkov aj rozvádzačov. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že rekonštrukcia sústavy verejného osvetlenia obce Valča je nevyhnutná. 4. Návrh opatrení na sústave verejného osvetlenia Na základe vy ie uvedených pecifikácií jednotlivých prvkov sústavy verejného osvetlenia navrhujeme modernizáciu sústavy verejného osvetlenia v nasledovnom rozsahu: - výmena 125 ks existujúcich svietidiel za nové LED svietidlá - zru enie 22 ks existujúcich svietidiel - zahustenie sústavy doplnením 100 ks nových LED svietidiel na existujúce podperné body - in talácia systému riadenia, vzdialenej správy a monitorovania prevádzky, stavu a online riadenia - výmena 2 ks rozvádza ov - zru enie 2 ks existujúcich rozvádza ov (RVO2, RVO3) - výmena vzdu ných vedení za nové samonosné izolované vzdu né vedenie AES 4x25/4x16 Realizovaním vy ie uvedených opatrení dôjde k nasledovným pozitívnym vplyvom: - zvý enie bezpe nosti cestnej premávky - zvý enie bezpe nosti obyvate ov (bezpe ný pohyb po chodníkoch, zní enie kriminality) - zvý enie kvality osvetlenia (rovnomernos osvetlenia, intenzita osvetlenia, farebné podanie) - zní enie nárokov na elektrickú energiu - zní enie nákladov na údr bu a servis - zvý enie atraktívnosti verejného priestoru 13

14 5. Technická špecifikácia návrhu osvetľovacej sústavy podľa STN EN Cestné komunikácie v obci Val a sú zaradené pod a viacerých faktorov do jednotlivých tried osvetlenia komunikácie pod a STN EN , pri om klasifikácia je vykonaná pod a TNI CEN/TR Na základe správneho za lenenia ulíc do triedy komunikácií bol navrhnutý vhodný typ svietidla, ktoré sp a po iadavky na jas, pozd nu rovnomernos osvetlenia a celkovú rovnomernos osvetlenia. Pri návrhu sa kládol dôraz na ú innos svietidla, teplotu farebného podania ako aj typ vy arovacej krivky. Treba bra do úvahy aj typ sto iara a d ku výlo níka, na ktorý sa nové LED svietidlo ide in talova. Triedy osvetlenia komunikácii stanovila komisia v zlo ení: Titul, Meno, Priezvisko Funkcia 1. Ing. Péter Faragó Svetelný technik 2. Mária Ondrá ková Starostka Zatriedenie jednotlivých komunikácií do tried osvetlenia v zmysle platných technických noriem vrátane uvedenia príslu ných svetelno technických výpo tov uvádza ni ie uvedená tabu ka. Názov ulíc Označenie Trieda Príslušný svetlo - technický ulíc komunikácia výpočet Hlavná ulica A ME5 RU1 - RU4 - Hlavná ulica Hlavná ulica B ME5 RU5 - Hlavná ulica Ved aj ia komunikácia C ME6 RU6 Ved aj ia komunikácia D ME6 d ka komunikácia do 250m Ved aj ia komunikácia E ME6 d ka komunikácia do 250m Ved aj ia komunikácia F ME6 RU7 Ved aj ia komunikácia G ME6 RU10 Ved aj ia komunikácia H ME6 RU8 Ved aj ia komunikácia I ME6 RU9 Ved aj ia komunikácia J ME6 RU11 Ved aj ia komunikácia K ME6 RU12 Ved aj ia komunikácia L S4 RU13 Ved aj ia komunikácia M ME6 RU16 Ved aj ia komunikácia N ME6 RU14 - Jednosmerná cesta Ved aj ia komunikácia O ME6 RU15 Ved aj ia komunikácia P ME6 RU17 Tab. D Zatriedenie komunikácie Ozna enie ulíc je vyzna ené vo výkresovej asti projektu (vi príloha. 04 Mapovanie ulíc) Triedy osvetlenia Trieda osvetlenia je definovaná súborom fotometrických vlastností, ktoré závisia od vizuálnych po iadaviek ur itých u ívate ov na rôznych druhoch pozemných komunikácií a ich okolí. Triedy osvetlenia komunikácií sú uvedené v norme STN EN Ich cie om je zjednodu enie vývoja a pou itia osvet ovacích zariadení pozemných komunikácií a ich prevádzky. Miestne komunikácie ulice obce Val a boli posúdené z h adiska prevádzky pod a TNI CEN TR , pri om komunikácie boli rozdelené do tried pod a spôsobu ich vyu itia, spôsobu urbanistického rie enia a hustoty premávky. Výber svetelných zdrojov, svietidiel a al ích prvkov ur ujúcich geometriu novej sústavy VO zodpovedá po iadavkám ktorých cie om je splnenie svetelno-technických noriem. 14

15 Tab. E Po iadavky na osvetlenie komunikácií 5.2. Pozícia svietidla vzhľadom na komunikáciu - Na betónových sto iaroch budú in talované nové oce ové výlo níky pod existujúcim vedením nn siete. Ich geometria musí kore pondova so svetelno-technickým výpo tom. Vý ka in talácie svietidiel je pod a svetelnotechnického výpo tu ur ená na 7,2 metra v prípade betónových podperných bodov. Vý ka in talácia je nemenná a je daná polohou nn vedení distribu nej siete a vý kou podperných bodov (príloha. 03 Svetelno technický výpo et). - D ka výlo níka musí by prispôsobená vzdialenosti konkrétneho sto iara od komunikácie tak aby svietidlo bolo o najbli ie k hrane komunikácie. D ky jednotlivých výlo níkov sú uvedené vo výkresovej asti projektu (príloha. 02 Navrhovaný stav). - Smerovanie svietidla musí by kolmo na komunikáciu. - Sklon svietidla je nastavený pod a svetlo technického výpo tu (príloha. 03 Svetelno technický výpo et). - Svietidlá na oce ové podperné body budú in talované bez výlo níka (vi. príloha. 02 Navrhovaný stav) Energetické a svetelno-technické parametre svietidiel Svietidlá musia by originálne zamý ané iba so svetelnými zdrojmi LED. Nesmie sa jedna o tzv. retrofit, inými slovami svietidlo, ktoré ide osadi ako konven nými zdrojmi (výbojka, iarivka) ako aj zdrojom LED. Svietidlá peciálne navrhnuté priamo pre zdroje LED majú výrazne lep í termálny management a nemajú kompromisy z dôvodov pôvodného návrhu pre konven né zdroje. Svietidlo musí by chladené iba pasívne, nie aktívne za pou itia ventilátorov alebo podobných zariadení. Tieto zariadenia zvy ujú poruchovos svietidlá a zárove i jeho spotrebu. Z dôvodu zníženia nárokov na údržbu a servis, zjednodušenie servisu ako aj vizuálnej stránky je požadované, aby cestné svietidlá všetkých použitých príkonových radov boli identického dizajnu a rozmerov. 15

16 Cestné svietidlá: Krytie svietidla (odolnos vo i prachu a vode) zodpovedajúce min: IP 67 Ú inník svietidla cos ϕ bez regulácie min.: 0,95 Index podania farieb min.: 70 Ra Po iato ný príkon svietidla: 26 W, 44 W Merný svetelný výkon sv. zdroja min: 103 lumen/watt Typ predradníka: elektronický stmievate ný Typ svetelného zdroja svietidla: LED Ochrana proti prehriatiu: áno Materiál telesa: vysoko tepelne vodivý a korózii odolný hliníkový odliatok Povrchová úprava: odolná prá ková edá farba RAL 9006 (G06) Uhol vylo enia / naklonenia svietidla od vozovky vi príloha Svetelno technický výpo et al ie parametre: Stupe ochrany svietidla proti mechanickým nárazom: Kryt optickej asti: Hmotnos svietidla: Náhradná teplota chromatickosti svetelného zdroja: ivotnos svietidla pri L80F10 alebo L80B50 min: Vy arovacia charakteristika: Funkcia udr iavania kon tantného svetelného toku (CLO): min. IK08, polykarbonát max. 10 kg 3000 Kelvinov ± 5% (teplá biela) hod. cestná asymetrická áno Sú as ou svietidla má by aj regulácia: Rozsah po adovanej regulácie výkonu min.: od 0% do 100% Stupe regulácie výkonu max.: 10% Stupe regulácie svetelného toku max.: 10% Parkové svietidlá C: Krytie svietidla (odolnos vo i prachu a vode) zodpovedajúce min: IP 66 Ú inník svietidla cos ϕ bez regulácie min.: 0,95 Index podania farieb min.: 70 Ra Príkon svietidla maximálne: 29 W Merný svetelný výkon svietidla min: 103 lumen/watt Typ predradníka: elektronický stmievate ný Typ svetelného zdroja svietidla: LED Ochrana proti prehriatiu: áno Materiál telesa: vysokotlakový odliatok hliníka Povrchová úprava: Tvar svietidla: diskovitý (vi. Obr. 7) Spôsob uchytenia: stredové na sto iar sú k dizpozícií farby RAL alebo AKZO Futura pod a výberu investora 16

17 Obr. 7 Parkové svietidlo al ie parametre: Stupe ochrany svietidla proti mechanickým nárazom: min. IK10, Kryt optickej asti: UV stabilizovaná polykarbonátová optika Hmotnos svietidla: max. 8 kg Prepä ová ochrana svietidla: min 4 kv pri prevádzkovom napätí V Náhradná teplota chromatickosti svetelného zdroja: 3000 Kelvinov ± 5% (teplá biela) ivotnos svietidla pri L80F10 alebo L80B50 min: GreenLine: hod. Vy arovacia charakteristika: rota ne symetrická Funkcia udr iavania kon tantného svetelného toku (CLO): áno Sú as ou svietidla má by aj regulácia: Rozsah po adovanej regulácie výkonu min.: od 0% do 100% Stupe regulácie výkonu max.: 10% Stupe regulácie svetelného toku max.: 10% Všetky svietidlá (cestné aj parkové) musia ma o najni ie emisie svetla od horizontálnej roviny nahor pod a Nariadenia komisie (ES).245/2009 Príloha VII, Tabu ka.25. Orienta né hodnoty maximálneho pomeru ú innosti svietidla v smere nahor (ULOR) pod a tried ciest (úrove referen ných hodnôt): Triedy ciest ME5, ME6: pre v etky svetelné toky 3 % Triedy ciest S3, S4, S5, S6: lm svetelný zdroj 5 % lm svetelný zdroj < lm 10 % lm svetelný zdroj < lm 15 % - svetelný zdroj < lm 20 % 17

18 5.4. RVO Nové rozvádza e budú trojfázové a jednotlivé fázy budú o najrovnomernej ie za a ené. Tam kde je to mo né sa svietidlá napoja vystriedaním sledu fáz. Existujúce rozvádza e. 1 a 4 budú vymenené za nové z dôvodu zlého technického stavu nevyhovujúcemu bezpe nej prevádzke, nesprávnej dimenzii hlavných isti ov, nevyhovujúcemu spôsobu spínania a celkovému technickému a morálnemu zastaraniu. Rozvádza e. 2 a 3 budú zru ené. Nové rozvádzače budú umiestnené v identickej pozícii ako pôvodné rozvádzače Spôsob riadenia prevádzky verejného osvetlenia Sú as ou projektu bude systém riadenia svietidiel, vzdialenej správy a monitorovania prevádzky svietidiel a rozvádza ov, stavu svietidiel a rozvádza ov a mo nos online riadenie svietidiel. Na centrálne riadenie bude pou itý inteligentný systém s bezdrôtovou komunikáciou medzi svietidlami a riadiacou jednotkou. Ka dý svetelný bod má vlastné RF zariadenie pomocou ktorého bezdrôtovo komunikuje s centrálnym zariadením umiestneným v rozvodnej skrini. A tie sú ovládane a online monitorované pomocou softvérovej aplikácie. Systém riadenia sa skladá s troch astí a to: WEB aplikácie, riadiacej jednotky a kontrolnej jednotky ktorá je vo svietidle. 1. WEB aplikácia pre centrálne riadenie a monitorovanie svetelnej sústavy Prostredníctvom softvéru je mo né poskytnú vzdialené riadenie svietidiel a to individuálne ka dého svietidla samostatne alebo skupín svietidiel. Softvér zabezpe uje online automatické monitorovanie osvetlenia mesta. V aka ifrovaniu prenosu dát je zabezpe ená vysoká úrove bezpe nosti riadenia a monitorovania svietidiel. Kontrolný panel Kontrolný panel je kontrolná konzola zabezpe ujúca vzdialene centrálne riadenie svietidiel. Poskytuje ahko dostupné a zrozumite né informácie o stave v etkých svietidiel, líniách, ich kontrolu a prehla o chybách vo svetelnej sústave prostredníctvom chybových hlásení. Programy Softvér ponúka dve mo nosti riadenia a to vyu i preddefinovaných programov riadenia svietidiel a flexibilné rie enie ktoré mô e by prispôsobené konkrétnej asti regiónu alebo mesta. Reporty WEB aplikácia ponúka rôzne mo nosti reportov ktoré mô u bi selektované pod a asu udalosti. Sledova a monitorova je mo né stav zariadenia, spotreba a prevádzkový as. 18

19 Hlásenia Hlásenia sú zobrazované v systéme a mô u bi zaslané u ívate ovi prostredníctvom SMS alebo om. Systém umo uje hlásenia: výpadok elektrickej energie v rozvodnej skrini chyba komunikácie zapnutie alebo vypnutie svietidla (svietidiel) v zlom ase vyhorenie svetelného zdroja Detailný prehľad Softvér poskytuje detailný preh ad informácii pre jednotlivé línie svietidiel, jednotlivých svietidiel, nastavení a meraní. U ívate má mo nos urobenia doplnkových záznamov a pracovných záznamov. Interaktívna mapa Programová aplikácia má integrovanú Google Mapu, ktorá ponúka vhodný preh ad celkovej infra truktúry a jednotlivých objektov v mape. Funkcionality WEB aplikácie - Web aplikácia ovládanie z PC alebo smartfónu. - Mo nos integrovania iných systémov, ktoré vyu ívajú otvorený protokol API. - Mo nos in talovania na zákaznícky server, neobmedzené mno stvo u ívate ov, mo nos nastavenia úrovne prístupu u ívate a. - Plánova innosti, jeho reportovanie a zaznamenávani e. - Online riadenie, zapínanie a vypínanie svietidiel a ich stmievanie. - Polo kové hospodárstvo, v etky svietidlá, typ sto iarov, výkonov,... - Interaktívne GIS ( peciálna mapa) správa a moni torovanie komponentov. - SMS a hlásenia; - Energetické merania pre ka dú fázu a 36 línií: napätie, prúd, reaktívna zlo ka výkonu, aktívna zlo ka výkonu, cos. - Mapovanie (zaznamenávanie histórie) udalostí: otvorenie dverí, zapnutie stýka ov, stmievanie línií, at. - Individuálne meranie svietidiel: napätie, prúd, aktívna a reaktívna zlo ka výkonu, cos,... - Vytváranie skupín svietidiel a rozvádza ov. - SSL 256 bit kódovanie prenosu dát medzi WEB aplikáciou a centrálnou riadiacou jednotkou. - Mobilná aplikácia pre Android zariadenia na vzdialené riadenie svietidiel. - Android mobilná aplikácia na pridávanie GPS súradníc svietidla. - Na ítanie bezkontaktne NFC títok riadiacej jednotky pomocou Android aplikácie do riadiaceho softvéru. - Mo nos prednastavenia profilov riadenia: zapínanie stýka ov, zapínanie viano ného a reklamného osvetlenia, riadenie na základe Astro hodín, súmrakové riadenie, riadenie na základe pohybového senzora, mo nos riadenia na základe senzoru premávky. 2. Centrálna riadiaca jednotka Riadiaca jednotka slú i na monitorovanie a riadenie osvetlenia. Riadiaca jednotka tie zabezpe uje automatickú prevádzku uli ného osvetlenia ale aj umo uje ovláda svietidlá prostredníctvom softvérovej aplikácie. Riadiaca jednotka tie zabezpe uje meranie hlavného prívodu napájania prípadne pomocou roz irujúceho meracieho modulu tie detailné meranie jednotlivých vetiev svietidiel. A následne odoslania nameraných dát do servera kde sa vyhodnocuje a spracováva ka dý údaj samostatne. Ako napríklad vyhodnotenie spotreby el. energie, pretekajúceho prúdu a podmienky jednotlivých svetelných okruhov. Zariadenie je tie schopné pre íta stav elektrických hodín 19

20 prostredníctvom sériového portu a ich nameranej spotreby, ak elektrické hodiny poskytujú takúto slu bu. Zariadenie tie umo uje monitorova stav otvorenia dverí rozvádza a pomocou externého dverového senzora. Nenáročná inštalácia Riadiaca jednotka je hlavné telemetrické zariadenie poskytujúce v etky potrebné dáta na spracovanie prostredníctvom softvérovej aplikácie. Toto zariadenie sa mô e in talova do v etkých typoch elektrických rozvádza ov v pomerne krátkom ase. Zaistená presnosť V aka precízne vypo ítanému astronomickému východu slnka a západu slnka pre danú lokalitu in talácie je mo né poskytnú presné zapínanie a vypínanie svietidiel pre jednotlivé vetvy. o má za následok etrenie elektrickej energie a zárove financií. Individuálne riadenie všetkých línií svietidiel. Individuálny program zapínania, vypínania a riadenia jednotlivých línii dovo uje po as no ných hodín naplánova pre rôzne priestory po as no ných hodín individuálne vypínanie alebo stí enie úrovne osvetlenia pod a po iadaviek noriem. o má za následok pozitívny vplyv na prostredie a hlavne na obyvate ov obce. Komunikácia Riadiaca jednotka, pou íva GSM metódu prenosu dát pre komunikáciu zo softvérovou aplikáciou. Riadiaca jednotka na základe toho uskuto uje u ívate ské príkazy (ako zapnú vypnú, a iné). Prostredníctvom inteligentnej RF topológie prijíma riadiaca jednotka dáta s ka dého jedného svietidla a umo uje synchronizova u ívate ský príkaz zo v etkých systémov v rovnaký as aj ke sú Riadiaca jednotka a svietidlá vzdialené od seba na ve kú vzdialenos. Bezpečnosť Zariadenie tie funguje ako obranný systém proti vandalizmu a tie je schopný oznámi e nastalo neautorizované otvorenie dverí rozvádza a. Energetické meranie K Riadiacej jednotke je mo né napoji prúdové sondy pomocou ktorých sme schopný mera pretekajúci prúd ka dou napájacou líniou a detekova zakolísanie výkonu. A zárove mô e slú i ako mera spotreby el. energie. Impulzné merania Sériový vstup a výstup pre impulzné meranie umo uje pripoji k riadiacej jednotke vä inu elektromerov a tým zaznamenáva namerané hodnoty elektromerov centrálne v softvérovej aplikácii a tým zjednodu i ich zder a spreh adni kontrolu. Funkcionality centrálnej riadiacej jednotky - 3 individuálne spínané kontakty napríklad pre zapínanie hlavného stýka a, prípadne jeho odpojenie. - Analógový vstup 4-20mA. Napríklad senzor tlaku vzduchu, da a, hmly,... - Analógový vstup pre súmrakový senzor. - Sériový port pre meranie energie alebo senzoru premávky. - A 4 digitálne I/O vstupy mo nos vyu itia monitorovania otvorenia dverí rozvádza a, manuálneho prepínania medzi automatickou a ru nou prevádzkou, impulzné po ítanie elektrickej energie. - Mo nos pripojenia roz íreného merania, a do 10 káblov (3 vodi e v ka dom nich). - Ochranná poistka 80 ma proti zni eniu zariadenia. 20

21 - Bezdrôtová sie LoRa. - Mo nos individuálne ovláda a 350 ks svietidiel. - GSM/GPRS prenos dát. - Energetické meranie napätia (3 fázy individuálne), prúd (a do 36 vodi ov), relatívny výkon (2 fázy individuálne), Cos (3 fázy individuálne). - Vzdialená aktualizácia firmvéru (OTA). - TCP/IP komunikácia mo nos integrácie do iného systému riadenia. - AES 128 kódovanie prenosu dát. 3. Riadiaca jednotka svietidla Riadiaca jednotka je zariadenie na monitorovanie a riadenie svetelného zdroja ktoré mô e bi nain talované v sto iari alebo priamo vo svietidle. Toto zariadenie zabezpe uje individuálne riadenie ka dého svietidla prípadne jeho nastavenie intenzity. Riadenie svetelného zdroja V závislosti od typu svetelného zdroja a predradného príslu enstva svetelného zdroja vo svietidle je schopná zapína a vypína prípadne stmieva svietidlo. Riadiaca jednotka mô e riadi rozdielne typy svietidiel a to: svietidlo riadenie prostredníctvom 0-10V svietidlo riadenie prostredníctvom DALI svietidlo riadenie prostredníctvom dvoj-vynu ovej tlmivky Detekcia problému svetelného zdroja Riadiaca jednotka svietidla meria priamo spotrebovanú energiu. A touto cestou je schopná detekova po kodenie svetelného zdroja prípadne u výbojkových svietidiel detekova po kodenie kompenzá ného zariadenia svietidla. RF komunikácia V etky príkazy medzi Centrálnou riadiacou jednotkou a riadiacou jednotkou svietidla sú posielané prostredníctvom rádiofrekven nej komunikácii. o umo uje rekon trukciu osvetlenie bez nutnej výmeny napájacej kabelá e prípadnej investície do riadiaceho vedenia. A tým nepredra uje samotnú investíciu in talácie. Zárove nie je potrebné plati iadne licen né poplatky, prípadne plati za prenesené dáta medzi týmito zariadeniami. o zmen uje náklady spojené s prevádzkou takéhoto zariadenia. Funkcionality riadiacej jednotky svietidla - LoRa je nový typ bezdrôtového prenosu dát s frekvenciou 868 MHz, vrátane modulácie pre bezdrôtové siete s ve kým dosahom (do 15 km). To je mo né pomocou unikátneho algoritmu opravy chýb a prepínania pásiem. - Viacskokový prenos dát a so 16 skokmi Teoretická vzdialenos prenosu dát a do 15 km. Pre vä ie vzdialenosti je nutné pou i opakova signálu s tým, e maximálny po et skokov signálu zostáva Relé spína napríklad na ovládanie viano ného osvetlenia alebo osvetlenia reklamných tabú - Aktualizovanie softvéru komponentov na dia ku pomocou RF siete. - Vstup pre senzory napríklad pohybový senzor. - Lokálne ovládanie svietidiel do 64 svietidiel prostredníctvom jedného senzora. - Meranie elektrických veli ín: napätie, prúde, reak ná zlo ka výkonu, ú inník (cos ), spotreba. - Odosielanie chybového hlásenia pri výpadku elektrickej energie. Zvy uje sa tak bezpe nos osvetlenia pozemnej komunikácie a skracuje sa as odstránenia prí iny výpadku energie. - Umo uje individuálne ovládanie svietidiel pod a prednastavených profilov v aka integrovanej pamäti, ktorá zabezpe uje preklenutie doby výpadku, napríklad pri komunikácii s riadiacou jednotkou. - ifrovanie prenosu dát (AES 128) medzi svietidlom a riadiacou jednotkou. - NFC bezdotykové ítanie hodnôt parametrov svietidla, identifikácia svietidla, GPS súradníc svietidiel a ich automatické odoslanie do softvérovej aplikácie. - Traficmanagement senzor mo nos integrovania Dopplerovho radaru, ktorý indikuje pohyb na vozovke, prípadne typ a ve kos vozidla. Na základe toho mô u by ovládané svietidlá a preddefinovaná úrove osvetlenosti. 21

22 5.6. Určenie hodnoty udržiavacieho činiteľa MF = LLMF x LSF x LMF LLMF LSF LMF- činiteľ poklesu svetelného toku zdrojov inite poklesu svetelného toku zdrojov po as ivotnosti. Svietidlo je vybavené funkciou udr iavania kon tantného svetelného toku, preto LLMF=1 činiteľ funkčnej spoľahlivosti svetelných zdrojov Funk ná spo ahlivos ponúkaných svietidiel dosahuje hodnotu max. 4% Hodnotu LSF bola teda stanovená na 0,96 činiteľ znečistenia svietidiel Hodnotu inite a zne istenia svietidiel ovplyv uje krytie svietidla IP, interval istenia svietidiel a zne istenie okolitého prostredia. Interval údr by je ur ený na 4roky, krytie svietidla je IP66 a zne istenie okolia je mo né charakterizova ako stredné. Hodnota LMF bola stanovená na Údržba verejného osvetlenia MF = 1.00 x 0.96 x 0.94 = 0,90 Ako ka dé technické zariadenie aj zariadenia a prístroje sústavy VO zaradené do prevádzky podliehajú svojej technickej a efektívnej ivotnosti. Verejné osvetlenie je zariadenie in talované vo vonkaj om prostredí. Údr ba je jedným zo základných predpokladov udr ania optimálnych parametrov zariadenia, dostato nej efektívnej ivotnosti a stabilnej osvetlenosti. Údr ba sústav verejného osvetlenia znamená preventívnu údr bu, nahrádzanie opotrebovaných a chybných astí osvet ovacej sústavy. Dôle itou innos ou údr by je zabezpe i bezpe nos elektrického zariadenia pod a platných STN-EN a zabezpe ova pravidelné vykonávanie predpísaných revízii. al ou dôle itou innos ou údr by je upozor ova na technické nedostatky zvereného zariadenia s cie om o ich odstránenie. Údr ba sústav verejného osvetlenia realizuje preventívne údr bové práce pod a platných STN-EN a kontrolnú innos na: Vzdu nom lanovom a zemnom káblovom vedení VO Ovládacích zariadeniach Sto iaroch Svietidlách Rozvádza och Konzervácia nosných astí a prístroj vo i poveternostným vplyvom Prevádzkovanie zariadenia pod a ro ných harmonogramov a vedenie záznamov o stave prevádzkovaného zariadenia Opravy porúch svietidiel Odstra ovanie káblových porúch Zabezpe enie likvidácie chybných zdrojov a svietidiel pod a predpisov o nakladaní s nebezpe ným odpadom. Plán údržby sústavy verejného osvetlenia pre sodíkové výbojky pre LED Výmena svetelných zdrojov 4 roky istenie svetlo inných astí pri výmene svetelných zdrojov 4 roky Výmena svietidiel 15 rokov 20 rokov Náter sto iarov 5 rokov 5 rokov Revízie 3 roky 3 roky Tab. F Plán údr by VO 22

23 Kontrolná činnosť Kontrolná innos vyplýva z povinnej starostlivosti a údr by o elektrické zariadenie vrátane odborných protokolovaných skú ok pod a STN a al ích noriem súvisiacich s verejným osvetlením. Preventívna údržba Preventívna údr ba je neoddelite nou sú as ou prevádzky verejného osvetlenia. Plánované údr bové práce ako hromadná výmena svetelných zdrojov, výmena kompenza ných kondenzátorov po efektívnej ivotnosti a náter sto iarov alebo zatesnenie pätíc sú innos ami, ktoré zvy ujú ivotnos a funk nos systému, a tým zabra ujú vá nym poruchám a nepredpokladaným finan ným investíciám. Bežná údržba a odstraňovanie závad Operatívna výmena chybných svetelných zdrojov Operatívna výmena chybných astí svietidiel alebo po kodených svietidiel. Skupinová výmena a rekon trukcia starých svetelných miest istenie svietidiel a rekon trukcia tesnení a istenie elektrických spojov svorkovníc. Odstra ovanie porúch spôsobených vandalizmom, poveternostnými vplyvmi alebo dopranými nehodami. Servisná a obchodná innos Roz irovanie a dopl ovanie údr by o nové asti sústavy Spolupráca s externými dodávate mi na investi nej výstavbe Činnosti správy a dispečingu Zabezpe enie nahlasovania porúch ob anmi Riadenie odstra ovania nahlásených porúch a s a ností Obsluha pre spínanie a vypínanie sústavy, rie enie núdzových a vá nych havarijných stavov. innosti evidencie na zariadení sústavy VO. Záznam prevádzkových stavov a parametrov. Vyhodnocovanie efektívnosti prevádzky. Sumarizácie vykonaných prác. Plánovanie investícií do správy a obnovy sústav VO. Aktualizácia mapových dokumentácii pasportu sústavy. 6. Špecifikácia energetických, environmentálnych a nákladových údajov V rámci zhodnotenia technického stavu verejného osvetlenia sme navrhli rie enie obnovy obce. Nasledovná tabu ka vyjadruje návrh obnovy sústavy verejného osvetlenia pod a svetelných zdrojov. V rámci obnovy sústavy verejného osvetlenia navrhujeme vykona rekon trukciu a modernizáciu na zariadení verejného osvetlenia výmenou 125 ks svietidiel (22 ks svietidiel bude zru ených) a doplnením 100 ks svietidiel na existujúce sto iare. Modelovaná úspora sústavy VO [kwh/rok] = S1 S2, kde: S1 modelovaná spotreba elektrickej energie pred realizáciou projektu S2 modelovaná spotreba elektrickej energie po zrealizovaní projektu S1 sa ur í modelovým výpo tom: n S1 = PS1i Q1i RS + D i= 1 kde: D = Sp/Q1 x Q2 PS1 - príkon in talovaného svietidla pôvodnej sústavy verejného osvetlenia, ktoré je zaradené do projektu (budú menené) 23

24 Q1 - I - RS - D - mno stvo, resp. po et svietidiel pôvodnej sústavy verejného osvetlenia, ktoré sú zaradené do projektu (budú menené) index, ktorý reprezentuje i-ty typ svietidla pôvodnej sústavy verejného osvetlenia, ktoré je zaradené do projektu ro ná doba svietenia, ktorá zodpovedá hodnote hodín a po íta sa bez vplyvu regulácie sústavy verejného osvetlenia uva ovaná spotreba elektrickej energie doplnených svietidiel ak by boli doplnené do pôvodnej sústavy verejného osvetlenia pri priemernej výkonnosti pôvodných svietidiel V nasledujúcich tabu kách sa nachádza porovnanie pôvodnej a novej sústavy z poh adu svietidiel. Druh PS1 (W) Q1 (ks) STARÁ SÚSTAVA PS1 x Q1 (kw) % (ks) % (kw) RS (hod.) Sp (kwh) kompaktná iarivka 2x36W % 70% sodíková výbojka 70W % 11% sodíková výbojka 150W % 11% sodíková výbojka 250W % 8% spolu % 100% D = (Sp/Q1) * Q2d = (54 085,20/147) * 100 = ,65 kwh S1 = Sp + D = , ,65 = ,85 kwh V rámci rekonštrukcie navrhujeme zrušenie svietidiel na 22 ks podperných bodoch. Na 9 miestach sú svietidlá inštalované duplicitne (nad aj pod vedením NN) a na 13 miestach sú svietidlá inštalované na 4 metrových oceľových stožiaroch pri hlavnej ceste. Pri 4 m výške inštalácie svietidiel na základe začlenenia ulíc do triedy komunikácií nie je možné dosiahnúť požiadavky na jas, pozdĺžnu rovnomernosť osvetlenia a celkovú rovnomernosť osvetlenia. V dôsledku nevyhovujúcich požiadavkiek normy STN EN , navrhujeme doplniť svietidlá na betónové podperné body vo vlastníctve distribučnej spoločnosti SSE, ktoré sú v tesnej blízkozti spomínaných oceľových stožiarov (viď. príloha č. 02 Navrhovaný stav). S2 sa ur í modelovým výpo tom: n S2 = PS 2 j Q2 j RSR kde: j= 1 PS2 Q2 j RSR príkon in talovaného svietidla v novej sústave verejného osvetlenia, ktoré je zaradené do projektu (vymenené aj doplnené) mno stvo, resp. po et svietidiel v novej sústave verejného osvetlenia, ktoré sú zaradené do projektu (vymenené aj doplnené) index, ktorý reprezentuje j-ty typ svietidla novej sústavy verejného osvetlenia, ktoré je zaradené do projektu ro ná doba svietenia, ktorá zodpovedá hodnote hodín pri zoh adnení modelovanej regulácie v rozsahu: 980 hodín svietenia pri výkone 100% 1095 hodín svietenia pri výkone 80% 1825 hodín svietenia pri výkone 60% 24

25 NOVÁ SÚSTAVA svietidlo PS2 Q2 PS2 x Q2 (kw) RSR (hod.) (W) (ks) 100% 80% 60% 100% 80% 60% S2 (kwh) výmena existujúcich svietidiel svietidlo LED L01 44W , svietidlo LED L04 26W , parkové svietidlo LED 29W spolu , doplnenie svietidiel svietidlo LED L01 44W , svietidlo LED L04 26W , parkové svietidlo LED 29W spolu , Tab. G Topológia sú asného a navrhovaného stavu podliehajúceho rekon trukcii S2 = , ,88 = ,02 kwh Modelovaná úspora sústavy VO [kwh/rok] = S1 S2 = , ,02 = ,84 kwh/rok Zníženie množstva CO2 [ton/rok] = Úspora [kwh/rok] x 0, = (S1 - S2) x 0, = (90 877, ,02) x 0, = 17,76 ton/rok Úspora energie (dopad) = Modelovaná úspora sústavy VO x 0,0036 = ,84 x 0,0036 = 253,67 GJ/rok Investi ná náro nos na jeden svetelný bod = Investícia s DPH / (po et svetelných bodov vymie aných + dopl aných) = ,30 / ( ) = 1 065,19 s DPH Merná investi ná náro nos úspor = Investícia s DPH / po et u etrených MWh za 10 rokov = ,30 / 704,63 = 340,13 s DPH / MWh Úspora na elektrickej energii novej modelovej sústavy VO za 1 rok = ,84 kwh Úspora na 1 svetelný bod za rok je = Celková úspora za rok / po et svetelných bodov = ,84 / 225 = 313,17 kwh / ks Prílohy: Situácia Pôvodný stav (. 01) Situácia Navrhovaný stav (. 02) Svetelno-technický výpo et (. 03) Mapovanie ulíc (. 04) Výkaz výmer (. 05) 25