MENDELOVA UNIVERZITA V BRNĚ. Fakulta regionálního rozvoje a mezinárodních studií

Transcript

1 MENDELOVA UNIVERZITA V BRNĚ Fakulta regionálního rozvoje a mezinárodních studií Potenciál rozvoje turistického ruchu v městě Trenčín Bakalárska práca Autor: Stanislava Karellová Vedúci práce: prof. Dr. Ing. Libor Grega Brno 2012

2

3 Prehlasujem, ţe som túto bakalársku prácu vytvorila samostatne pod vedením pána prof. Dr. Ing. Libora Gregy s pouţitím literatúry, ktorú uvádzam v zozname. V Brne dňa Podpis

4 Anotácia Táto bakalárska práca sa zaoberá problematikou potenciálu cestovného ruchu v meste Trenčín. Práca obsahuje popis obce a podmienky rozvoja turizmu v nej. Súčasťou je analýza výsledkov výskumu v meste Trenčín a návrh ich riešení. Kľúčové slová Potenciál, rozvoj, cestovný ruch, festival Pohoda, Trenčín Annotation This bachelor thesis deals with problems of tourism potential in the city of Trenčín. The thesis consists of description of the city and its develompment conditions. The Component part of thesis are proposals for their solution. Key words Potential, development, tourism, festival Pohoda, Trenčín city

5 Na tomto mieste by som sa rada poďakovala pánu prof. Gregovi za vedenie pri spracovaní mojej bakalárskej práce. Moja vďaka patrí taktieţ Richardovi Hierwegovi a Vratislavovi Piscovi za cenné informácie a rady. V neposlednej rade ďakujem rodine a priateľom za neutíchajúcu podporu.

6 OBSAH 1. Úvod Cieľ práce Literárna rešerš Cestovný ruch História cestovného ruchu Vymedzenie pojmu cestovný ruch Klasifikácia návštevníkov Typológia cestovného ruchu Analýza potenciálu cestovného ruchu Lokalizačný potenciál Realizačný potenciál Selektívny potenciál Metódy hodnotenia potenciálu cestovného ruchu Metódy výskumu Metódy marketingového výskumu Techniky primárneho marketingového výskumu Mesto trenčín Poloha a členenie História mesta Metodika Vlastná práca Turistický potenciál mesta Trenčín Lokalizačný potenciál Realizačný potenciál Dotazníkový výskum Vyhodnotenie dotazníkového šetrenia výstavy Beauty Forum Slovakia Vyhodnotenie dotazníkového šetrenia festivalu Pohoda Diskusia a záver Vyhodnotenie praktickej časti a hypotéz Návrhy na zlepšenie súčasného stavu Zoznam pouţitej Literatúry Zoznam Obrázkov, tabuliek a grafov Zoznam príloh

7 7

8 1. Úvod Cestovný ruch sa v posledný rokoch vyznačuje dynamickým vývojom a jeho progres predstavuje dôleţitý faktor slúţiaci ekonomickému, sociálnemu i environmentálnemu rozvoju. Odvetvie sa vďaka svojej druhovej a typovej rozmanitosti podieľa na rozvoji iných oblastí ako doprava, kultúra, šport apod. Práve preto sa zvyšuje podpora odvetvia i zo strany vlád, ktoré sú si vedomé, ţe podiel cestovného ruchu v celkovom hrubom domácom produkte je v mnohých krajinách jedinou cestou ako zabezpečiť rozvoj regiónov. Trenčín je dominantou západného Slovenska, a pre svoju krásu známy aj ako klenot stredného Povaţia. Mesto dostáva rôzne prívlastky bolo označované aj ako perla Povaţia, mesto módy, a v súčasnosti hlavne ako mesto Pohody. Po Hospodárskej stránke patrí Trenčiansky kraj medzi ekonomicky vyspelé oblasti Slovenskej republiky s mnohoodvetvovou priemyselnou základňou. Na Povaţí v priemysle dominovalo aj dominuje najmä strojárstvo a textilný priemysel. [1] Mesto má široké moţnosti pre rozvoj cestovného ruchu najmä vďaka výhodnému geografickému umiestneniu v rámci Slovenska, uprostred hospodársky silne rozvinutého územia Bratislava Trnava Trenčín Ţilina. Rovnako mu napomáha aj strategická poloha v dopravnom prepojení východ západ a sever juh. Dôleţitá je i jeho hraničná poloha s Českou republikou, ktorá prináša moţnosti rozvoja spolupráce prihraničných miest a regiónov. K rozvoju cestovného ruchu taktieţ prispievajú priaznivé prírodné podmienky vhodná členitosť terénu, mierne teplé klimatické podmienky, zachovalosť a rozmanitosť prírodného potenciálu s moţnosťou celoročného vyuţitia, a jeden z najprepracovanejších protizáplavových systémov v rámci republiky. [2] Prírodné podmienky nie su však jedinou devízou mesta. Mesto Trenčín si vybrali organizátori významných kultúrnych podujatí celoslovenského i svetového merítka. 8

9 2. Cieľ práce Hlavným cieľom práce je zhodnotenie potenciálu cestovného ruchu v meste Trenčín z rôznych hľadísk na základe štúdia literatúry, dotazníkového výskumu a rozhovoru so zástupcami mesta. Zároveň vychádzam z hypotézy, ţe miestna výstava a festival sú dôleţitými faktormi rozvoja turizmu v meste Trenčín. 9

10 3. Literárna rešerš 3.1. Cestovný ruch História cestovného ruchu V minulosti dochádzalo k cestovaniu najčastejšie z obchodných, vojenských či poznávacích dôvodov, naopak v súčasnosti je cestovný ruch orientovaný na voľnočasové aktivity, rekreáciu a poznávanie. Ryglová (2009) rozdeľuje vývoj cestovného ruchu do nasledovných štyroch etáp : Prvopočiatky: 480 p.n.l.-16. storočie. Začiatky moderného cestovného ruchu: 17. Storočie-19. storočie. Novodobý: po 1.svetovej vojne do roku 1948 a obdobie Súčasné obdobie po roku 1990 (Ryglová,2009). Prvopočiatky cestovného ruchu Za najstarších cestovateľov sú povaţovaný Gréci, Egypťania a Rimania. V stredoveku bol cestovný ruch spojovaný najmä s bohatými šľachticmi, synmi bohatých mešťanov a práve z tejto doby sa dochovali popisy obchodných ciest. V 13. storočí nastala éra kolonizátorov, v 15. Storočí sa rozmohli zámorské objavy najmä španielskych a portugalských moreplavcov. (Ryglová,2009) Začiatky moderného cestovného ruchu Autori sa zhodujú, ţe počiatky cestovného ruchu sa viaţu k právu voľného pohybu po cudzích územiach, ktoré bolo udeľované šľachticom a kupcom. Cestovanie v tejto dobe znamenalo najmä cestami tovarišov za skúsenosťami. Na konci 17. Storočia bolo cestovanie výrazne ovplyvnené priemyselnou revolúciou. V spoločnosti nastala potreba pracovných síl a to vyvolávalo tlaky na zrušenie obmedzovania voľnosti pohybu. (Ryglová,2009) V roku 1827 bol vydaný vôbec prvý kniţne vydaný sprievodca Karlom Bädekerom. Jeho cieľom bolo sprístupniť cestovanie i stredným vrstvám obyvateľstva. Počiatky organizovaného cestovného ruchu sa spájajú s menom Thomasa Cooka, ktorý zaloţil prvú cestovnú kanceláriu a usporiadal prvý organizovaný výlet osobným vlakom po anglickom vidieku, a taktieţ prvý zahraničný zájazd do Paríţa. 10

11 V 19. storočí sa cestovného ruchu mohli zúčastňovať predovšetkým šľachtici, cirkevní hodnostári a burţoázia. V tomto období sa začína rozvíjať kúpeľníctvo. Hlavným faktorom rozmachu cestovného ruchu bola rozvíjajúca sa ţelezničná doprava. Nemoţno však opomenúť najmä zmeny v sociálnych pomeroch, konkrétne zrušenie nevoľníctva. (Ryglová,2009) Novodobý cestovný ruch Vývoj cestovného ruchu pozorujeme oddelene medzi svetovými vojnami a v období po druhej svetovej vojne. Obdobia sledujeme samostatne, vzhľadom na to, ţe rozvoj cestovného ruchu po druhej svetovej vojne prebiehal v politických blokoch diametrálne odlišne. Druhým hlavným faktorom, ktorý v tomto období poznamenal vývoj turizmu bola svetová hospodárska kríza. (Ryglová,2009) Ryglová ďalej uvádza medzivojnovom období rada štátov pristúpila k ochranným opatreniam ako colná, pasová a vízová povinnosť. Naopak rozvoju napomohol rozvoj dopravy. Štáty si začali uvedomovať ekonomický význam zahraničného obchodu a sami ho začali podporovať. Typické znaky vtedajšieho cestovného ruchu sú: zasahovanie do všetkých sfér spoločnosti vykazovanie znakov masovosti a dynamiky začiatky štatistického sledovania V období po druhej svetovej vojne dochádza k hromadnému rozvoju cestovného ruchu, čomu výrazne prispelo civilné letectvo a výstavba diaľnic. Ryglová ďalej rozdeľuje toto obdobie do štyroch etáp : rekonštrukcia zničenej ekonomiky obdobie studenej vojny zmierňovanie napätia medzi vojenskými blokmi súčasný medzinárodný cestovný ruch Celé obdobie je typické nerovnomerným rozloţením cestovného ruchu. Najnavštevovanejšími krajinami boli Francúzsko, V. Británia a Taliansko, Amerika vrátane Kanady a Mexika. Na rozdiel od medzivojnového obdobia, do cestovného ruchu podstatne zasahuje štát. (Ryglová,2009) 11

12 Vymedzenie pojmu cestovný ruch Pojem cestovný ruch by sa dal zjednodušene vyčleniť ako dočasný pobyt účastníkov cestovného ruchu mimo miesta trvalého bydliska, slúţiaci k uspokojovaniu určitých potrieb (rekreácia, nové záţitky, poznávanie nových ľudí, profesijné záujmy atd.) Popri hmotných potrebách ako jedlo, ubytovanie, doprava sú neopomenuteľnou súčasťou týchto potrieb najmä nové skúsenosti, poznatky nadobudnuté pri strete kultúr, nové informácie získané z výkladu sprievodcu, kontakt s miestnym obyvateľstvom a poznávanie iného ţivota, poznávanie prírodných bohatstiev. (Zelenka,2008) Podľa Indrové (2009) hlavným motívom tohto pohybu je cielená zmena prostredia, pre uspokojenie potrieb človeka. Najtypickejšími z týchto potrieb sú relaxácia, odpočinok, poznávanie kultúrnych pamiatok. V inom prípade ide o uspokojovanie potrieb tých, ktorým miesto ich ţitia neposkytuje dostatok moţností a príleţitostí. Prístupy k definovaniu pojmu cestovný ruch sa rôznia, vzhľadom na to, ţe je prierezovým a mnoho oborovým odvetvím. Pri jeho definovaní závisí z akého hľadiska k nemu pristupujeme. Za priekopníkov v skúmaní a definovaní turizmu sú povaţovaný Hunziker a Krapf (1942), ktorí definovali turizmus ako súhrnné označenie vzťahov a javov vznikajúcich na základe cesty a pobytu nerezidentov, pokiaľ sa s pobytom nesleduje usídlenie a pokiaľ s ním nie je spojená ţiadna zárobková činnosť. (Palatkova, Zichová, 2011, s. 11) Podľa Indrovej (2009, s.7) je cestovný ruch definovaný ako činnosť osôb cestujúcich do miest a pobývajúcich v miestach svojho obvyklého prostredia po dobu kratšiu neţ jeden ucelený rok, za účelom trávenia voľného času, obchodu a za inými účelmi nevzťahujúcimi sa k činnosti, za ktorú sú z navštíveného miesta odmeňovaní. Nejdl (2011, s.17) prikladá dôraz na sociálnu charakteristiku, t.j. ţe turizmus je výrazom jednania jednotlivca a chápe cestovný ruch ako zloţitú, vnútorne mnohopočetnú a bohato štruktúrovanú sociálne ekonomickú kategóriu, tzn. ţe sa jedná o súhrn ekonomických a sociálnych aktivít súvisiacich s uspokojovaním ľudských potrieb. Burkart a Medlik vyčlenili z hľadiska pojmového nasledujúce charakteristiky: 12

13 turizmus je súhrnom vzťahov a javov, tieto vzťahy a javy vyplývajú z pohybu ľudí a pobytu v rôznych destináciách, obsahujú prvok dynamický (cesta) a statický (pobyt), cesta a pobyt sa uskutočňujú mimo obvyklé ţivotné či pracovné prostredie, cesta a pobyt majú dočasný charakter, cesta a pobyt nie sú spojené s výkonom zárobkovej činnosti, resp. účastník turizmu nie je z navštíveného miesta odmeňovaný. (Palatkova, Zichova, 2011) Pásková a Zelenka (2002, s.12) poskytujú vo svojom výkladovom slovníku nasledovnú definíciu: Komplexný spoločenský jav ako súhr aktivít účastníkov cestovného ruchu, súhrn procesov budovania a prevádzkovania zariadení so sluţbami pre účastníkov cestovného ruchu vrátane súhrnu aktivít osôb, ktoré tieto sluţby ponúkajú a zaisťujú, aktivít spojených s vyuţívaním, rozvojom a ochranou zdrojov pre cestovný ruch, súhrn politických a verejne správnych aktivít (politika CR, propagace CR, regulace CR, medzinárodná spolupráca a pod.) a reakce miestnej komunity a ekosystémov na uvedené aktivity Klasifikácia návštevníkov Stály obyvateľ (resident) je osoba, ktorá ţije v danej krajine minimálne jeden rok, pred príjazdom do inej krajiny, po dobu kratšiu ako je jeden rok. Toto platí pre medzinárodný cestovný ruch. V domácom cestovnom ruchu je stály obyvateľ chápaný ako osoba, ţijúca na tom istom mieste nepretrţite minimálne 6 po sebe idúcich mesiacov, pred príjazdom do iného miesta na dobu kratšiu ako 6 mesiacov. (Indrová, 2009) Návštevník (visitor) je v medzinárodnom cestovnom ruchu chápaný ako osoba cestujúca do inej krajiny, neţ tej, kde má svoje trvalé bydlisko. Doba trvania pobytu neprekračuje 12 mesiacov. Hlavný motív cesty je iný ako zárobková činnosť v navštívenej krajine. V domácom cestovom ruchu platí pre návšteníka platí rovnaká podmienka ako pri medzinárodnom cestovnom ruchu, pričom rozdielna je doba pobytu, ktorá nesmie byť dlhšia ako 6 mesiacov. (Indrová, 2009) 13

14 Turista (tourist, overninght visitor) v medzinárodnom CR sa jedná o návštevníka, ktorý strávi minimálne jednu noc v hromadnom alebo individuálnom ubytovacom zariadení v krajine inej, neţ v ktorej má svoje obvyklé bydlisko. V domácom cestovnom ruchu hovoríme o návštevníkovi, cestuje do miesta ktoré nie je totţné s jeho ţivotným prostredím s prenocovaním minimálne na jednu noc v hromadnom alebo individuálnom ubytovaní. (Indrová, 2009) Jednodenný návštevník, výletník (Same-day visitor) v medzinárodnom cestovnom ruchu ide o návštevníka, ktorý v navštívenej zemi nestrávi ani jednu noc v ubytovacom zariadení. Sem môţeme zaradiť cestujúcih výletnými loďami, majiteľov jácht a cestujúcich skupinových zájazdov ubytovaných vo vlaku/autobuse. (Indrová, 2009) Ak zhrnieme základné atribúty a definície cestovného ruchu a následne vymedzenej typológie návštevníkov, môţeme uviesť, ţe rozhodujúcimi faktormi sú zmena beţného prostredia ţivota, dočasnosť cesty či pobytu a fakt, ţe nemá charakter zárobkovej činnosti. (Indrová, 2009) Typológia cestovného ruchu O formách cestovného ruchu pojednávame v súvislosti s posudzovaním rôznych príčin, ktoré ho ovplyvňujú a dôsledky, ktoré prinášajú. O druhoch cestovného ruchu hovoríme vtedy, keď cestovný ruch posudzujeme na základe motivácie jeho účastníkov, teda podľa účelu, pre ktorý účastníci pobývajú prechodne na cudzom mieste. (Hesková, 2006) Formy Cestovného ruchu a) Základný cestovný ruch Ryglová (2009) rozdeľuje na: Rekreačný kultúrne poznávací športovo turistický Liečebný a kúpelný Rekreačný cestovný ruch prispieva k regenerácii fyzických i duševných síl človeka, realizuje sa v rekreačnom prostredí, najmä v prírode. Kultúrne poznávací je cielený na poznávanie histórie navštívenej oblasti, jej kultúry a tradícii. 14

15 Športovo turistický cestovný ruch je určený pre ľudí so záujmom o aktívny odpočinok a športovú aktivitu. Účastníkmi liečebného a kúpeľného cestovného ruchu sú záujemcovia o liečivé zdroje, liečbu, relaxáciu a celkovú obnovu duševných síl. (Ryglová 2009) b) Špecifický cestovný ruch má mnoţstvo široké členenie. Patrí sem cestovný ruch mládeţnícky, seniorov, rodinný, mestský, vidiecky, kongresový, chatársky, náboţenský, gastronomický, cykloturistika, mototuristika, rybolov, nákupná turistika atd. (Ryglová 2009) Druhy cestovného ruchu V praxi sa druhy cestovného ruchu nevyskytujú v čistej podobe, ale vo vzájomnej kombinácii. Ryglová (2009) delí cestovný ruch podľa viacerých kritérií a) Podľa miesta realizácie na : domáci zahraničný aktívny pasívny tranzitný vnútorný národný medzinárodný O domácom cestovnom ruchu hovoríme vtedy, ak osoby trvalo sídliace v zemi cestujú v rámci tohto štátu a neprekračujú hranice. K zahraničnému cestovnému ruchu dochádza pri prekračovaní hraníc jedného či viacerých štátov. Ide o výjazdový cestovný ruch, to znamená ţe je spojený s výjazdom osôb z tuzemska do zahraničia, a ďalej príjazdový cestovný ruch spojený s príjazdom osôb zo zahraničia do tuzemska. Aktívny cestovný ruch znamená príjazd cudzincov, pasívny zas výjazd domácich do zahraničia. V tranzitnom cestovnom ruchu sa jedná o prejazd cestujúceho cez územie tranzitného štátu do iného, cieľového štátu bez prenocovania. 15

16 Vnútorný cestovný ruch zahŕňa domáci cestovný ruch. Patria sem cesty obyvateľov po vlastnej zemi, ale aj cesty a pobyty cudzincov v danej zemi. Národný cestovný ruch zahŕňa domáci a pasívny cestovný ruch, teda výjazdové cesty domácich do cudzích destinácií. Medzinárodný cestovný ruch zahŕňa akýkoľvek cestovný ruch, pri ktorom dochádza k prekročeniu hranice štátu. (Ryglová, 2009) b) Podľa spôsobu financovania na: Voľný, Viazaný. Voľný cestovný ruch je taký, na ktorom účasť nie je formálne podmienená. Účastník si hradí svoje náklady sám. Na viazanom cestovnom ruchu je účasť viazaná na splnenie určitej podmienky, napríklad členstvo v organizácii, pacient v kúpeľnom cestovnom ruchu. Patrí sem napríklad podniková rekreácia, kúpeľná starostlivosť, detská rekreácia. (Ryglová, 2009) c) Podľa dĺţky pobytu na: krátkodobý cestovný ruch s dobou pobytu do troch prenocovaní, dlhodobý cestovný ruchu s dobou pobytu presahujúcu tri prenocovania. d) Podľa zabezpečenia účasti na: organizovaný, kde je cesta a pobyt sprostredkovávaná cestovnou kanceláriou, neorganizovaný, kde si sluţby a cestu zabezpečuje sám účastník. e) Podľa počtu účastníkov na: individuálny, kde sa turista/návštevník zúčastňuje cestovného ruchu sám, prípadne s rodinou, kolektívny v podobe masového, skupinového alebo rodinného cestovného ruchu. f) Podľa ročného obdobia na: zimný cestovný ruch, letný cestovný ruch, mimosezónny cestovný ruch, obdobie spojené s nízkou návštevnosťou miesta, čo býva spojené i s nízkou ponukou sluţieb. g) Podľa vplyvu na ţivotné prostredie na: 16

17 tvrdý turizmus, ktorý neberie ohľad na svoje vonkajšie environmentálne, sociálne či kultúrne pôsobenie. Tu hovoríme najmä o masovom turizme vo všetkých jeho podobách, makký turizmus, ktorého snahou je uvedomelé a šetrné správanie k ţivotnému prostrediu a rovnako sa snaţí prispievať k trvalo udrţateľnému rozvoju. (Ryglová, 2009) 3.2. Analýza potenciálu cestovného ruchu Ryglová (2009) člení potenciál cestovného ruchu na tri oblasti: Lokalizačný Realizačný Selektívny Lokalizačný potenciál Podľa Ryglovej (2009) lokalizačné podmienky cestovného ruchu rozhodujú o funkčnom vyuţití konkrétnych oblastí pre cestovný ruch z dvoch hľadísk: prírodné moţnosti a charakter a kvalita spoločenských podmienok a atraktivít. a) Prírodný potenciál Reliéf Wokoun a Vystoupil (1987) popisujú reliéf ako základný štruktúrny prvok prírodných a rekreačných zdrojov. Môţeme teda povedať, ţe povrchové tvary reliéfu patria medzi hlavné prírodné predpoklady rozvoja cestovného ruchu. Základnými charakteristikami, ktoré analyzujú vzťah medzi reliéfom a cestovným ruchom, a majú vplyv na kvalitu podmienok cestovného ruchu sú: nadmorská výška, relatívna výšková členitosť, výskyt kontrastných foriem, ktoré sú charakteristické z hľadiska cestovného ruchu a v neposlednom rade estetická hodnota výhľadu do okolia. b) Kultúrny potenciál Podľa Holečka (1999) sú kultúrne či kultúrno-historické lokalizačné predpoklady nedielnou súčasťou celkového systému v cestovnom ruchu, vyplývajú z výsledkov tvorivej činnosti človeka a súvisia s historickým vývojom daného územia. 17

18 Ryglová (2009) vymenováva predmety záujmu turistov, medzi ktoré patria kultúrno-historické pamiatky rôzneho typu, kultúrne zariadenia, a akcie, ktoré zhromaţďujú do miest konanie veľký počet záujemcov. Kultúrne historické prepodklady môţeme rozdeliť na : Kultúrno-historické pamiatky Kultúrne zariadenia Kultúrno-spoločenské akcie Realizačný potenciál Ryglová (2009) uvádza, ţe realizačné podmienky majú dominujúce postavenie pre konečnú fázu rôznych foriem cestovného ruchu, umoţňujú prostredníctvom dopravy vyuţívať jeho materiálovo technickú základňu. Holeček (1999) zdôrazňuje fakt, ţe o príťaţlivosti územia rozhoduje nielen moţnosť dopravného spojeniam, ale najmä hustota a kvalita dopravnej siete. Z toho vyplýva, ţe čím je sieť hustejšia, tým má mesto lepšie predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. a) Dopravný potenciál Podľa Holečka (1999) dopravné predpoklady patria medzi základné podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. O príťaţlivosti územia rozhoduje nielen moţnosť dopravného spojeniam, ale najmä hustota a kvalita dopravnej siete. Z toho vyplýva, ţe čím je sieť hustejšia, tým má mesto lepšie predpoklady pre rozvoj cestovného ruchu. b) Materiálovo - technická základňa Stravovacie zariadenia Stravovacie zariadenia pre účastníkov cestovného ruchu zabezpečujú základné a doplnkové stravovanie, plnia spoločenské a zábavné funkcie. Stravovanie môţe byť samostatným dôvodom pre cestovanie. Stravovacie sluţby by preto mali byť na vysokej úrovni, aby uspokojili potreby hosťa. Stravovanie totiţ patrí medzi najdôleţitejšie príjmy financií, ktoré slúţia pre udrţanie cestovného ruchu v danej oblasti (Wokoun, Vystopil 1987). Ubytovacie zariadenia 18

19 Wokoun s Vystoupilom (1987) povaţujú ubytovacie zariadenia za hlavný prvok vybavenosti cestovného ruchu. Ubytovanie je totiţ zároveň zdrojom financií pre udrţanie cestovného ruchu v meste. Športovo rekreačné zariadenia Tieto zariadenia zaisťujú tvorbu a rekreáciu sluţieb priamo v strediskách cestovného ruchu a rekreácie. Uspokojujú alebo podmieňujú uspokojovanie potrieb účastníkov cestovného ruchu a rekreantov (Wokoun, Vystoupil 1987) Selektívny potenciál Selektívne faktory cestovného ruchu stimulujú vznik a rozvoj cestovného ruchu. Vo funkcii dopytu môţu byť vymedzené ako faktory povahy. Faktory delíme na objektívne a subjektívne. (Ryglová, 2009) a) Objektívne faktory Základnou podmienkou rozvoja cestovného ruchu sú mierové podmienky ţivota no mimo tejto základnej podmienky existuje rada ďalších faktorov pôsobiacich na rozvoj turizmu: politické, ekonomické, demografické, ekologické, administratívne, sociálne, materiálno-technické (Ryglová, 2009). b) Subjektívne faktory Do tejto kategórie patrí rada psychologických faktorov a iných pohnútok, ktoré sú ovplyvnené kultúrnou úrovňou obyvateľstva (Ryglová, 2009) 3.3. Metódy hodnotenia potenciálu cestovného ruchu Podľa mariota (1969), je pojem potencia synonymom slov ako schopnosť či spôsobilosť. Podľa toho je potom potenciál krajiny ponímaný ako spôsobilosť, schopnosť komplexných podmienok krajiny pre cestovný ruch. Vysvetľuje, ţe spôsobilosť krajiny je moţné hodnotiť kvalitatívne i kvantitatívne. Kvalitatívna je 19

20 hodnotená pouţitím štrukturálně-funkčního přístupu. Kvantitatívna spôsobilosť vyjadríme prostredníctvom výčíslenia celkových objemových moţností krajiny Kvalitatívny potenciál vyjadruje vhodnosť krajiny pre rôzne druhy cestovného ruchu. Vymedzuje činitele, ktoré sa vyznačujú najväčším významom pre výskyt jednotlivých druhov turizmu. Činitele sú určené na základe empirického pozorovania a nazýva ich primárne. Mariot sem radí reliéf, hydrologické pomery, rastlinstvo a ţivočíšstvo, kultúrno historické danosti, dopravnú dostupnosť a vybavenosť územia. Vymenované činitele nám slúţia na určenie funkcionálne vyuţitie priestoru. Jedna skupina týchto činiteľov sú prírodné činitele, majú priradený pomerne trvalý charakter a nemennú povahu. Radíme sem reliéf, hydrologické pomery, rastlinstvo a ţivočíšstvo. Druhou skupinou sú činitele vytvorené spoločnosťou sú kultúrne historické danosti a dopravná dostupnosť a vybavenosť územia. Tieto však značne podliehajú zmenám v čase. (Mariot, 1969) Prírodné činitele nám poskytujú objektívnejší obraz v zmysle ich nezávislosti od premien v spoločnosti. Spoločnosťou vytvorené činitele vnášajú do pojmu potencie krajiny subjektívne rysy kde za subjekt je pokladaná práve spoločnosť a procesy, ktoré sa jej týkajú. (Mariot, 1969) Mariot (1969) rozdeľuje výskum potencie krajiny na tri pracovné etapy: Inventarizácia = kompletizácia všetkých podkladov, ktoré sú potrebné pre vyjadrenie potenciálu krajiny, sumarizáciu najdôleţitejších prvkov. Uvedený prehľad je teoretický a zatiaľ neoverený. Jednotlivé charakteristiky činiteľov potenciálu sú zakreslené do máp rôznych obsahov a mierok a tabuliek, Analýza = podrobné rozoberanie činiteľov získaných z predošlej etapy. Vzniknuté čiastkové analýzy jednotlivých činiteľov vyjadruje potenčné moţnosti krajiny. Po uskutočnení výskumov v oblastiach s rôznymi predpokladmi budú vytvorené všeobecne aplikovateľné stupnice. Následne sa vytvorí sedem pohľadov na potenciál krajiny, konkrétnemu územiu v rámci pozorovanej oblasti je priraďovaný príslušný stupeň typológie, Syntéza = záverečná etapa mariotovej metodiky, ktorej nutne musí predchádzať preverenie vymedzenej typológie v teréne. Výsledkom syntézy sú určene hranice územia a jeho funkčné vyuţitie. Novo vymedzené regióny sú konkrétnym finálnym 20

21 produktom výskumu. Výsledok je značený do mapy kde moţno následne určiť územné a funkčné delenie pozorovaného územia. (Mariot,1969) Kopšo (1992) pristupuje k hodnoteniu potenciálu z dvoch pohľadov. Prvým je genetický prístup, kde je pri vymedzovaní podmienok cestovného ruchu rešpektovaný pôvod týchto podmienok. Delí ich na prírodné, kultúrno-historické a spoločenské podmienky. Medzi prírodné podmienky radí relíef, klímu, vodstvo, rastlinstvo a ţivočíšstvo. Do skupiny kultúrne-historických podmienok sú radené stavebné pamiatky, ľudová architektúra, múzea a rôzne stále sa opakujúce akcie, kde všetky majú vplyv na rozvoj cestovného ruchu. Spoločenské podmienky sú vytvárané obyvateľstvom a sídlami, tým aký výrobno hospodársky charakter má oblasť, komunikačnou sieťou, zariadeniami cestovného ruchu a.i. Druhým prístupom je funkčný prístup, čo znamená ţe územiu je priradená určitá funkcia (napríklad oblasť s rekreáciou). Kopšo (1992) Bína (2001) sa vo svojej práci venuje vyhodnoteniu lokalizačných podmienok cestovného ruchu podľa jednotlivých obcí Českej republiky. Za dôvod označuje fakt, ţe lokalizačné podmienky cestovného ruchu sú v systéme cestovného ruchu ČR primárne, a preto bol ich komplex označený ako potenciál cestovného ruchu. Bína (2001) vysvetľuje, ţe lokalizačné podmienky cestovného ruchu sa vyskytujú v troch hlavných formách: 1. vhodnosť krajiny pre určitú atraktivitu cestovného ruchu (napr. pre cykloturistiku, horolezectvo apod.), 2. ako určitá reflexná danosť, ktorá v obci existuje a je aktraktívna pre návštevníkov, napríklad kultúrne historické pamiatky, 3. ako kultúrne, športové a iné akcie, ktoré sú v obciach usporadúvané a navštevujú ich účastníci odinakadiaľ Lokalizačné podmienky majú v rámci jednotlivých zloţiek cestovného ruchu rôznu hodnotu, pre vysvetlenie uvádza tri stupne vhodnosti lokalizačných podmienok cestovného ruchu: 1. stupeň, kedy sú podmienky v základnej úrovni, 2. stupeň znamená, ţe podmienky sú vo zvýšenej úrovni, 21

22 3. stupeň charakterizuje podmienky vo vysokej úrovni, sledovaný jav dosahuje v konkrétnom priestore dominantný stav. Typy potenciálu cestovného ruchu Bína (2001) vymedzuje v dvoch úrovniach. Prvým je typ potenciálu v rámci celkového potenciálu, ktoré sú dané podielom zastúpenia prírodného a kultúrneho subsystému. Druhý typ je podmienený podielom zastúpenia jednotlivých zloţiek v rámci oboch subsystémov Metódy výskumu Podľa americkej marketingovej asociácie (American Marketing Asociation) je marketingový výskum systematickým zberom, zaznamenávaním a vyhodnocovaním údajov o problémoch spojených s marketingom tovaru a sluţieb. (Morrison,1995, s.133) Výskumní pracovníci označujú všetky predmety skúmania za problémy i keď ide o napríklad o príleţitosť. Riadne vedený marketingový výskum pomáha organizáciám cestovného ruchu realizovať rozhodnutia vedúce k poţadovanému cieľu. Popri skúsenostiach v obore napomáhajú k zniţovaniu rizika nesprávnych rozhodnutí. (Morrison, 1995) Metódy marketingového výskumu Podľa metódy a spôsobu, ktorým získavame informácie delíme výskum na primárny a sekundárny. Podľa jeho zamerania a následných výstupov poznáme kvalitatívny, kvantitatívny a teoretický výskum. Podľa hľadiska časového môţe byť výskum orientovaný na minulosť, súčasnosť i budúcnosť, kedy hovoríme o modelovaní a projekcii do budúcna. (Jakubíková, 2009) V mojej práci sme vyuţili primárny výskum, ktorý je typický pre spoločenské vedy a taktieţ je označovaný ako výskum v terén konkrétne dotazník a riadený rozhovor. Hlavnou metódou primárneho výskumu je získavanie informácii od respondenta pri priamom kontakte, napríklad spoločné vyplňovanie dotazníku. Okrem priamej konfrontácie sem patrí aj kontakt sprostredkovaný cez rôzne médiá telefón, pošta, , dotazník na webe. (Jakubíková, 2009) 22

23 Techniky primárneho marketingového výskumu Medzi techniky patria : anketa, dotazníkové šetrenie, riadený rozhovor, meranie vybraných charakteristík, analýza dát, vyhodnotenie účinnosti postupov za účelom rozvoja cestovného ruchu. (Jakubíková, 2009) kvantitatívny robí sa na vzorke, ktorá reprezentuje zvolenú cieľovú skupinu a výsledky potom zobecňujeme na celú cieľovú skupinu. Konkrétnym príkladom je Dotazník. (Jakubíková, 2009) Chráska vymedzuje dotazník ako sústavu dopredu pripravených a starostlivo formulovaných otázok. Podľa toho, akým spôsobom má respondent odpovedať, rozdeľuje otázky na otvorené (neštruktúrované) a uzavreté (štruktúrované). U otvorených poloţiek respondent odpoveď sám vytvára, u poloţiek uzavretých vyberá z dopredu definovaných odpovedí, prípadne s nimi určitým spôsobom manipuluje (vyberanie, zoraďovanie, hodnotenie na škále od do). (Chráska, 2007) kvalitatívny Jedná sa o hĺbkové rozhovory, vďaka ktorým sú získané informácie, ktoré vysvetľujú príčiny správania spotrebiteľov. Patria sem i skupinové rozhovory, ktoré slúţia k získaniu širšieho spektra názorov. Kvalitatívne metódy umoţňujú vysvetliť príčiny konkrétneho správania spotrebiteľa za daných podmienok, ktoré nemoţno získať konvenčnými metódami výskumu. (Jakubíková, 2009) Riadený rozhovor, ktorý bol vyuţitý v bakalárskej práci sa vyznačuje dopredu vypracovanými otázkami. Ich poradie či znenie nie je presne dané, v priebehu rozhovoru sa otázky menia, prispôsobujú podľa odpovedí respondenta Mesto trenčín Poloha a členenie Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky a so svojou rozlohou 8 199,70 ha je najväčším mestom v kraji a zároveň centrom stredného Povaţia. Rovnako je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý je tvorený deviatimi okresmi : Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Povaţská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín. [3] 23

24 Obr.1 : poloha v rámci strednej Európy (Zdroj: webová stránka mesta Zlín, dostupné z Obr.2: Mapa trenčianskeho kraja (Zdroj: český štatistický úrad, dostupné z g) Z Hľadiska počtu obyvateľov patrí na Slovensku medzi stredne veľké mestá s počtom obyvateľov. k ). Hustota osídlenia mesta je 720,05 obyvateľov na km2. [3] Mesto sa skladá z 10 katastrálnych území. Sú to tieto nasledovné katastre : Trenčín, Trenčianske biskupice, Kubrá, Kubrica, Opatová, Zlatovce, Záblatie, Istebník, Hanzlíková, Orechové. [3] 24

25 Obr.3 : Katastrálna mapa mesta (Zdroj: projekty.infovek.sk, dostupné z Mesto Trenčín má 4 hlavné mestské časti : MČ Stred: Trenčín Stred, Dolné mesto, Dlhé Hon, Noviny, Biskupice MČ Juh: Juh I., Juh II., Juh III. MČ Sever: Sihoť I., Sihoť II., Sihoť III., Sihoť IV., Opatová nad Váhom, Pod Sokolice, Kubrá, Kubrica, Opatová MČ Západ: Zámostie, Kvetná, Istebník, Orechové, Zlatovce, Nové Zlatovce, Záblatie, Hanzlíková, Zamarovce [3] História mesta Trenčín leţí v blízkosti dôleţitého váţskeho brodu a strategicky významných karpatských priesmykov. Pôvodne vznikol ako obchodná mýtna stanica pod stredovekým hradom, no história osídlenia územia siaha ďaleko obdobia paleolitu. Mesto bolo miestom významných nálezov doby bronzovej. Ţili tu Kelti vytlačenými neskoršími obyvateľmi Germánmi, a taktieţ kmene Kvádov. V období rannej antiky územím viedla tzv. Jantárová cesta, ktorou zo severu na juh putoval baltský jantár a v opačnom smere luxusný tovar so stredomorskej oblasti. (Mestský úrad Trenčín, 2005) Prvá písomná zmienka sa nachádza v diele Geografia (geógrafiké hyfegésis) gréckeho geografa Klaudia Ptolemaia pod názvom Leukaristos. Daľším, no oveľa známejším dôkazom je slávny nápis na hradnej skale, ktorý na ňu v roku 179 n.l. nechal vytesať legát ll. pomocnej légie Marcus Valerius Maximilianus, na pamiatku 25

26 prezimovania oddielov rímskeho vojska v Laugariciu. Trenčín spolu s Bratislavou a Nitrou sú jediné tri mestá, ktoré sa sa spomínajú v písomných prameňoch uţ v jedenástom storočí. (Mestský úrad Trenčín, 2005) Z obdobia pobytu Rimanov sú z Trenčína známe nálezy mincí, nádob, keramiky, šperkov a ozdôb. Na prelome štvrtého a piateho storočia sa vplyv Rímskej ríše na území Slovenska skončil. Nastalo obdobie sťahovania národov a na územie Slovenska prišli v tom čase Slovania. Slovanské osídlenie je doloţené archeologickými nálezmi z okolia Pobedimu a Potvoríc asi tridsať kilometrov juţne od Trenčína. (Hanušin, 2005) Ďalšou významnou písomnosťou sú tzv. Zobrobské listiny z rokov 1111 a 1113, ktoré vymedzujú územie samotného Trenčína a jeho okolia. (Mestský úrad Trenčín, 2005) S určitosťou môţeme povedať, ţe najvýraznejšou osobnosťou dejín mesta bol Matúš Čák ( ). Matúš Čák, označovaný prívlastkom Trenčiansky, pán Váhu a Tatier bol najznámejším vlastníkom Trenčianskeho hradu. I vďaka tomu sa s jeho menom spája Trenčín ako mesto pod hradom Matúša Čáka. Rod Čákovcov pochádzal z Csáksváru, kde mal majetky, ktoré Matúš ako maďarský šľachtic zveľaďoval. Dostal titul ţupana a neskôr palatína a vďaka svojej politike a dedeniu získal hrady takmer na celom území Slovenska a na niekoľko rokov prakticky paralyzoval moc uhorského kráľa v krajine. (Hanušin, 2005) Tragickým obdobím bolo 16.te Storočie, kedy sa turecké vpády striedali s proti stavovskými povstaniami. Trenčínu plienili krajinu a súčasne povstania spôsobili, ţe ľud musel bojovať a nemohli obrábať polia. V meste sa rozšíril hlad, choroby a napokon začiatkom 17.teho storočia i morová epidémia, ktorej podľahlo asi 1600 obyvateľov mesta. (Hanušin, 2005) 18.te storočie prinieslo dlhoočakávané obdobie mieru. Remeslá dosahovali vrchol a zvýšil sa aj počet obyvateľov. V roku 1787 ţilo v meste 4222 obyvateľov. Na prelome 18. a 19. storočia poznamenali ţivot v meste proti napoleonské vojny a poţiar, 19. storočie sa nieslo v znamení postupujúcej maďarizácie. Maďarčina bola jediným vyučovacím jazykom na stredných ale i základných školách. (Sloboda, Vrzgulová, 2005) Prvá svetová vojna sa mesta dotkla len nepriamo. Bola tu zriadená Truppenhospital - vojenská nemocnica, v ktorej sa liečili vojaci z bojísk. Koniec prvej svetovej vojny znamenal i koniec Rakúsko - Uhorska, no Trenčín mal mnoţstvo 26

27 promaďarsky zmýšľajúcich úradníkov, ktorí sa odmietali podriadiť politickej realite a snaţili sa zachovať Trenčín ako súčasť Rakúsko- Uhorska. (Hanušin, 2005) Počas druhej svetovej vojny malo mesto značný vojensko-strategický význam. V dnešnej mestskej časti Biskupice bolo vojenské letisko nemeckej armády a v okolí sa nachádzalo viacero muničných skladov a tovární so zbrojnou výrobou. (Hanušin, 2005) Do Slovenského národného povstania sa mesto významnejšie nezapojilo, no smutným výsledkom jeho vypuknutia bolo 69 umučených a popravených odbojárov. Povojnový Trenčín mal asi obyvateľov. Politický vývoj bol na najbliţších 40 rokov predurčený komunistickým prevratom v roku (Hanušin, 2005) Od roku 1996 je Trenčín sídlom jedného z ôsmich krajov na Slovensku. Počtom obyvateľov je zaradený na 9. Miesto v rebríčku slovenských miest. (Hanušin, 2005) 27

28 4. Metodika Bakalárska práca vznikla na základe štúdia literatúry, archívnych prameňov, čerpania z internetových stránok a internetových kniţných publikácií, dotazníkového prieskumu, riadeného rozhovoru so zástupcom mesta. Dôleţitým zdrojom informácii boli webové stránky mesta Trenčín. Z tlačených zdrojov publikácie o Trenčíne od Hanušina (2005), Slobodu (2005), Šišmiša(1993), taktieţ som čerpala z publikácie sprievodca mestom vydanej mestským úradom. Ďalej práca vychádza z kniţných publikácií venovaných cestovnému ruchu z rôznych pohľadov. Z pohľadu ekonomického, destinačného manaţmentu, z pohľadu sluţieb, technického zabezpečenia cestovného ruchu apod. V vlastnej práci som vychádzala z metódy členenia potenciálu cestovného ruchu od Ryglové (2009). Prevzala som postup a identifikovala faktory ovplyvňujúce cestovný ruch v meste Trenčín. Výskum sa skladá z dvoch častí: kvantitatívnej a kvalitatívnej. Kvantitatívna formou dotazníkov sa týkala výstavy Beauty Forum Slovakia a Festivalu Pohoda. Výsledky prvého dotazníku boli získané priamo v teréne, dotazovaním sa účastníkov na výstavisku. Druhý dotazník o festivale vypĺňali respondenti prostredníctvom internetu. Nasledovala analýza preferencií a ich spracovanie do grafov a ich následné slovné vyhodnotenie a vyhodnotenie prostredníctvom analýzy kontigenčných a asociačných tabuliek. Kvalitatívnou súčasťou praktickej časti bolo získanie potrebných dát z riadeného rozhovoru s pani viceprimátorkou Kasčákovou, a jeho následná konfrontácia s výsledkami dotazníkov. 28

29 5. Vlastná práca 5.1. Turistický potenciál mesta Trenčín Lokalizačný potenciál Reliéf Charakteristika prírodných pomerov v meste Trenčín je veľmi pestrá a určovaná mnohými činiteľmi, z ktorých najvýznamnejšie sú geologická stavba a geomorfologické členenie. Geomorfologické členenie: Územie mesta spadá z hľadiska geomorfologického členenia do provincie Západné Karpaty, ktoré sa členia na dve subprovincie: 1. Východná časť spadá do subprovincie vnútorné Západné Karpaty oblasti Fatransko- Tatranskej, oblasti Stráţovské Vrchy s Oddielom Trenčianska vrchovina 2. Západná časť patrí do subprovincie vonkajšie Západné Karpaty, oblasti Slovensko moravské karpaty, ktorá tu zasahuje dvoma celkami : a) Biele karpaty s oddielmi Bošácke bradlá a bielokarpatské podhorie, b) Povaţské podolie zastúpene oddielom Trenčianska kotlina. (Šišmiš, 1993) Geologická stavba územia: Územie sa nachádza na rozhraní vonkajších a centrálnych Západných Karpát, kde k centrálnym Karpatom patrí : 1. jadrové pohorie Strážovské vrchy zasahujúce na územie juţných výbeţkom Trenčianska vrchovina budujúca celú časť územia vľavo od Váhu. 2. Trenčianska kotlina K vonkajším Karpatom zase bradlové pásmo a tzv. pribradlová zóna (Manínsky príkrov), ktorá buduje územie vpravo od údolia Váhu. Patria sem : 1. Bielokarpatské podhorie 2. Bošácke bradlá (Šišmiš, 1993) Vďaka tomuto členitému reliéfu je Trenčín a jeho okolité kopce lákadlom pre turistov a cyklistov. 29

30 Na území Trenčína sa nachádzajú dva prírodné fenomény, ktoré zásadným spôsobom predurčujú rozvoj a ţivot v meste. Prvým je najzápadnejší výbeţok Stráţovských vrchov lesopark Brezina, ktorý z troch strán obklopuje mesto a druhým je najdlhšia rieka Slovenska Váh. O nich bude podrobnejšie písané neskôr. (Šišmiš, 1993) Kultúrno-historické pamiatky Dnešné mesto sa rozrástlo okolo pôvodného starého Trenčína všetkými smermi a jeho historické jadro s hradom láka stále viac domácich i turistov. Najstaršie časti mesta Hrad, ulica pod hradom a historické námestie sú plné zaujímavých a návštevyhodných zákutí. (Sloboda, Vrzgulová, 2005) Trenčiansky hrad Dominantou Trenčína a jeho širokého okolia je Trenčiansky hrad. Vznikol na mieste staršieho osídlenia, ktoré tu existovalo od doby bronzovej cez Keltov, Germánov aţ po Slovanov. Hrad sa snaţili dobyť mnohé nepriateľské vojská, no ţiadnemu sa to nepodarilo. Súčasný komplex hradu je jedinečným architektonickým súborom stavieb, ktorý sa formoval od 11. do 18. storočia. Vďaka svojej výnimočnosti bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. (Sloboda, 2005) Hrad je plný turisticky atraktívnych objektov a stavieb. Najpopulárnejším objektom Hradu je studňa nazývaná Studňa lásky, ku ktorej sa viaţe povesť o Omarovi a Fatime. Podľa povesti prišiel paša Omar vykúpiť svoju snúbenicu Fatimu, tureckú zajatkyňu. Hradný pán navrhol Omarovi, ţe ak dostane z hradnej skaly slzu vody, Fatima bude opäť jeho. Skutočnosť však bola oveľa prozaickejšia. Studňu vykopali pravdepodobne vojská generála Katzainera, počas jeho pobytu v meste v 16. storočí. (Hanušin, 2005) Na severnom konci dolného nádvoria sa nachádza Delová bašta. Renesančnú stavbu nechal v 16. Storočí postaviť Alexej Thurzo. Jej poslaním bola delostrelecká ochrana mestskej brány a brodu cez Váh. V súčasnosti sa vyuţíva na expozičné účely a výstavy výtvarného umenia. (Hanušin, 2005) Na výhliadkovej terase stojí delo s kalibrom 120 mm, jeho existencia však nesúvisí s históriou hradu. Pri prehliadke hradu návštevníci prechádzajúc okolo zvyškov severného opevnenia narazia na baštu, nazývanú hladomorňa. Tento názov sa pouţíva napriek tomu, ţe neexistujú dôkazy o mučení hladom v tomto objekte. (Hanušin, 2005) 30

31 Systém juţných opevnení hradu patrí rozsahom a spôsobom riešenia k najpozoruhodnejším v Európe. Podchod v múre dnes slúţi na prechod návštevníkov hradu. Významnou súčasťou opevnenia je Jeremiášova veţa, na ktorej poschodí sú tri delá. Pod veţou sa nachádzajú dve priekopy, obohnané 18 metrov vysokým a 3,5 metra širokým múrom. (Hanušin, 2005) Najmohutnejšia bašta na hrade Mlynská veţa vysoká 22 metrov chránila pred mínovými útokmi nepriateľa. Veţa je vstavaná do hradného múru, po obvode obohnaná priekopou. V súčasnosti je táto časť hradu neprístupná pre haváriu hradného múru západného opevnenia, ktorého zvyšky sa museli z bezpečnostných dôvodov rozobrať. (Hanušin, 2005) Po prehliadke objektov nádvoria nasleduje výstup na hlavnú veţu Matúšovu veţu. Odmenou za namáhavý výstup je krásny rozhľad po širokom okolí a výhľad na mesto a ostatné hradné objekty. (Hanušin, 2005) Historické centrum Trenčína Historické jadro nie je veľmi rozsiahle, vzhľadom na stiesnenosť prírodnými bariérami hradného brala a Váhu. Preto tu nevznikol prirodzený priestor na rozsiahlu zástavbu a z toho dôvodu bola rozloha starého Trenčína v porovnaní s inými slovenskými mestami pomerne malá. (hanusin, tn a okolie) Podhradie Podhradie bolo v minulosti chudobnou štvrťou s hlinenými a drevenými domami, kamenné a murované domy tu pribudli aţ v 19. storočí. Najzaujímavejšou svetskou stavbou je jednoposchodová budova známa ako Katov dom. Pomenovanie pochádza z 19.storočia, keď v ňom býval mestský dráb. Neďaleko Katovho domu sa nachádzajú Farské schody spájajúce podhradie s námestím. Pôvodné slúţili na rýchly presun obrancov k hradbám a spomínajú sa uţ v roku Schodisko tvorí 119 drevených schodov prekonávajúcich výškový rozdiel asi 25 metrov. (Hanušin, 2005) Dominantou podhradia je Kostol narodenia Panny Márie. V minulosti tvoril s priľahlými budovami jeden celok chránený hradbami. Umelecky najhodnotnejším dielom v interiéri kostola je pohrebná kaplnka Illésházyovcov. 31

32 Oproti vchodu do kostola je umiestnený Korner svätého Michala, pôvodne gotická kaplnka slúţila na ukladanie kostrových zvyškov z neďalekého cinorína. (Hanušin, 2005) Mierové námeste a okolie Mierové námestie má pretiahnutý šošovkovitý tvar a jeho podoba sa menila. Postupne na ňom pribúdali budovy, horná brána na východnej strane námestia dnes uţ neexistuje. V roku 1987 bolo námestie vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie malo mnohé pomenovania, odráţajúce politické zmeny v krajine. Intra moenia, Civitas, Tetrum, Hauptplatz, Fópiac, Szalavsky Gyulatér, Masarykovo námestie, Hlinkovo námestie, Stalinovo námestie a napokon od roku 1962 Mierové námestie. (Sloboda, Vrzgulová, 2005) Kostol sv. Františka Xaverského bol Jezuitský, neskôr Piaristický kostol a spolu s kláštorom reprezentuje pozoruhodnú barokovú architektúru. Hodnotné je najmä vnútorné zariadenie kostola, a to monumentálny hlavný oltár z roku Obraz na oltári znázorňuje misijné pôsobenie Františka Xaverského. Pod kostolom sa nachádzajú krypty, v ktorých sú pochované osobnosti storočia, no hroby sa dajú len ťaţko identifikovať. (Sloboda, Vrzgulová, 2005) Mestská veţa, niekedy nazývaná ako Turecká brána slúţila ako hlavný vchod do mesta. Vo vrchole veţe bol umiestnený renesančný hodinový stroj neskôr vymenený za elektrický. Na veţi je latinský nápis: Ak pán nechráni mesto, márne bdie ten, kto ho stráži. V strede námestia sa nachádza morový stĺp najsvätejšej trojice z roku 1712, ako spomienka na najväčšiu morovú epidémiu v histórii mesta z roku Moru podľahlo viac ako 1000 obyvateľov Trenčína. (Sloboda, Vrzgulová, 2005) Ţupný dom, ktorý patrí medzi najreprezentatívnejšie budovy na námestí bol pôvodne mestský palác Illešháziovcov. V súčasnosti je hlavnou budovou Trenčianskeho múzea, ktoré ma viac ako 120-ročnú históriu. (Sloboda, Vrzgulová, 2005) Ozdobou námestia a podľa Trenčanov najkrajšou budovou v meste je hotel Tatra, stojaci rovno pod hradom. V čase vzniku (1901) bol najväčšou stavbou v meste a patril k najvýznamnejším hotelom na Slovensku. Medziposchodie jeho schodiska a letná terasa sú jediné miesta, odkiaľ je k videniu známy rímsky nápis z roku

33 Nápadná budova s kupolou, nachádzajúca sa na Štúrovom námestí je ţidovská synagóga z roku Synagóga je postavená v historizujúcom byzantsko - orientálnom štýle a dodnes je jednou z najkrajších a najzachovalejších synagóg na Slovensku. V súčasnosti slúţi ako priestor pre príleţitostné kultúrne akcie. (Hanušin, 2005). Kultúrne zariadenia Spomínané Trenčianske múzeum bolo zaloţené v roku 1912 a pribliţuje prírodu, históriu, archeológiu, ľudovú kultúru a tradície regiónu. Medzi mnoţstvom zbierok vynikajú memorabílie pozostalosti pápeţa Leva XIII. a predmety, ktoré Trenčianskej muzálnej spoločnosti daroval Pápeţ Pius X. Prírodovednú časť múzea zastupuje zbierka viac ako sedemsto exemplárov motýľov. Okrem múzea sa v meste nachádza niekoľko výstavných siení. (Sloboda, Vrzgulová, 2005) Galéria Miloša Alexandra Bazovského poskytuje zbierku slovenského umenia 20.teho storočia a stálu expozíciu z diel M.A. Bazovského. Konajú sa tu i výmenné výstavy prezentácie zo všetkých oblastí výtvarného umenia. Vďaka svojmu zbierkovému fondu sa galéria radí medzi významné inštitúcie svojho druhu na Slovensku. (Mestský úrad Trenčín, 2005) Múzeum Antiky Vojtecha Zamarovského bolo zaloţené Klubom priateľov V. Zamarovského. Jeho aktivity smerujú ku kultivácii občianskeho ţivota a rozvoju kultúry vďaka kópiám významných antických a egyptských artefaktov. Expozícia je vytvorená z darov Gréckej vlády a Vojtecha Zamarovského. (Mestský úrad Trenčín, 2005) Výstavná sieň Mierové námestie v súčasnosti slúţi na prezentáciu mladých profesionálnych ale aj amatérskych umelcov z oblasti maliarstva, sochárstva, fotografie či kresleného humoru. (Mestský úrad Trenčín, 2005) Okrem výstavných siení s umením je v meste výstavný priestor EXPO center Trenčín (kedysi Výstavisko Trenčín) a v súčasnosti je tretím najväčším subjektom vo výstavníctve na Slovensku podľa najdôleţitejších ukazovateľov (veľkosť predanej plochy, počet vystavovateľov, celková výstavná plocha, ročný obrat). EXPO CENTER a.s. je členom Medzinárodnej únie pre výstavnícku štatistiku CENTREX, ktorá je najvýznamnejšou organizáciou v tejto oblasti pre krajiny strednej a východnej Európy a významne podporuje spoluprácu výstavníckych organizácií danej oblasti. [5] 33

34 Kultúrno-spoločenské akcie Námestie ponúka celoročne pre svojich obyvateľov a návštevníkov kultúrny program podľa sezónnosti. Vianočné a Veľkonočné trhy spojené s koncertmi, prvomájové oslavy vstupu Slovenska do Európskej únie, festival dychovej hudby Pádivého Trenčín, folklór v podobe podujatia Pod trenčianskou bránou. Za pozornosť stoja i filmové festivaly v meste. Sám na javisku je medzinárodný festival jedného herca. poskytuje priestor na prezentáciu domácich a zahraničných divadelných produkcií. To, čo ho vymedzuje oproti iným porovnateľným slovenským ale aj svetovým podujatiam, je dramaturgická koncepcia postavená výlučne na divadle jedného herca, realizácia individuálnych umeleckých projektov, zameranie sa na netradičnú, inšpiratívnu, nekonformnú, novátorskú divadelnú tvorbu. [6] Medzi športovo zaloţenými filmovými nadšencami je v čoraz väčšej obľube filmový festival dobrodruţných filmov HoryZonty. Ponúka divákom filmy z outdoorového prostredia od slovenských aj zahraničných autorov v štyroch kategóriach: Horská príťažlivosť, Tajomné cesty, Magické hlbiny a Biele šialenstvo. Súčasťou 3 dňového festivalového maratónu sú multimediálne vystúpenia hostí, autorské výstavy fotografií, fotosúťaž a športové súťaže outdoorového charakteru. [7] Najväčším lákadlom medzi filmovými festivalmi je určite Art film Fest. Uţ šestnásť rokov patrí tento medzinárodný festival k významným kultúrno-spoločenským udalostiam. Prezentuje nové trendy v domácej i vo svetovej kinematografii. Festival je rozdelený na súťaţné a informatívne sekcie, kaţdoročne pozýva filmárov, ktorí divákom predstavujú svoje filmy. Hlavnou cenou pre víťazný celovečerný hraný film je soška modrého anjela. Festival má plno sprievodných podujatí v podobe diskusíi, vernisáţí a hudobných podujatí. Veľkou výhodou a lákadlom pre návštevníkov je bezplatná permanentka počas celého týţdňa festivalu pre študentov do 26 rokov. [8] Trenčín mesto Pohody je slovné spojenie, ktoré je charakteristické pre mesto v posledných rokoch. Festival Pohoda je najväčší multikultúrny letný hudobný open-air festival na Slovensku, a svojou veľkosťou sa radí medzi najväčšie v strednej Európe. Program festivalu tvorí hudba takmer všetkých ţánrov, divadelné predstavenia, balet i súčasný moderný tanec, film, prezentácia literatúry, designu aj výtvarného umenia, 34

35 diskusie na rôzne spoločenské témy, neziskové organizácie. Svoje miesto tu má ľudový tanec a špecifické bývajú vystúpenia štátnych filharmónií. [9] Pohoda je ojedinelá vďka svojej špecifickej atmosfére a pestrému kultúrnemu programu. Preto nie je záleţitosťou výhradne mládeţe. Charakterickou črtou tohoto multikultúrneho sviatku je zastúpenie všetkých vekových kategórii Festival v súčasnosti trvá tri dni a kapacita areálu Trenčianskeho letiska (na ktorom sa festival koná) je návštevníkov. Podujatie je najvýznamnejšou udalosťou v meste, vďaka čomu má veľký potenciál prilákať návštevníkov Pohody na atraktivity cestovného ruchu mesta Trenčín Realizačný potenciál a) Dopravný potenciál Vďaka prirodzeným prírodným podmienkam sa mesto stalo dopravným uzlom, v ktorom sa zbiehajú významné cestné komunikácie i ţelezničná trať. Územím prechádza diaľničný ťah D1 spájajúci sever Slovenska s hlavným mestom. Ten prechádza celým krajom, ako dopravná tepna vedúca z Bratislavy cez Ţilinu smerom na východ. Z dopravného hľadiska je rovnako významnou iba niekoľko pár kilometrov vzdialená hranica s Českou republikou. Pokiaľ ide o leteckú dopravu, Letisko Trenčín vykonáva výhradne pristávacie sluţby. (Sloboda, Vrzgulová, 2005) Najdôleţitejšími dopravnými spojeniami sú: diaľnica D1 (Bratislava Ţilina), vzdialenosť od hlavného mesta je 124 km, hodina cesty autom cesta E50 spojenie na Brno (Česká republika) ţelezničná trať Bratislava Košice, súčasť medzinárodného PAN-európskeho koridoru Balt Jadran letiská Trenčín miestne vojenské letisko, medzinárodné letiská Bratislava (124 km), Viedeň (170 km). (Sloboda, Vrzgulová, 2005) b) Materiálovo technická základňa Stravovacie zariadenia 35

36 Cukráreň Klub Bar Vináreň Reštaurácia Kaviareň počet Graf 1 : Stav stravovacích zariadení v meste (Zdroj: Vlastné vypracovanie z webových stránok mesta Trenčín) Na grafe 1 vidíme počet zariadení v meste. Na cca obyvateľov mesta pripadá 43 reštaurácií, 12 barov, 11 kaviarní, 6 vinární, 4 kluby a 4 cukrárne. Ubytovacie zariadenia Ubytovňa Penzión Chata Hostel Hotel Domov mládeže Autocamp Apartmán počet Graf 2: Stav ubytovacích zariadení v meste (Zdroj: Vlastné vypracovanie z webových stránok mesta Trenčín) Z grafu 2 je zrejmé, ţe v meste sú najvýraznejšie z pomedzi spôsobov ubytovania zastúpené penzióny v počte 24. Nasleduje 6 hotelov a 6 ubytovní. V meste sa nachádzajú i apartmánové domy. V počte 1 sú zastúpená Chata, Hostel a Autocamp. Športovo rekreačné zariadenia Lesopark Brezina so svojou rozlohou 213 ha je obľúbeným miestom prechádzok, oddychu či športového vyţitia. Bezprostredné susedstvo rozsiahlych lesných plôch, hradu a centra mesta je skutočne ojedinelé a robí z Trenčína výnimočné miesto. Park je 36

37 popretkávaný sieťou asfaltových či lesných chodníkov a cyklochodníkov. Okrem náučných chodníkov sa tu nachádza časť zvaná Kiosk s Hotelom a rozsiahlym dreveným detským ihriskom uprostred lesa. Za spomenutie stojí i štvorkilometrová kyslíková dráha s prevýšením 100 metrov. Po celej trase su rozmienstnené stanoviská s rôznymi cvičebnými prvkami a informačnými tabuľami, ako treba správne na tomto náčiní cvičiť. (Hanušin, 2005) Rieka Váh preteká Trenčínom v dĺţke asi 5 kilometrov. Celý úsek je na oboch stranách upravený a ohradený hrádzami, ktoré sú vďačným miestom vychádzok, behu, bicyklovania a korčuľovania. V severnej časti mesta sa Váh rozdeľuje na tzv. staré koryto a Nosický kanál. (Hanušin, 2005) Tieto dve ramená rieky obtekajú plochu zvanú Ostrov. Ostrov je pre miestnych i návštevníkov veľmi atraktívnym miestom odpočinku a jeho výhodou je poloha iba niekoľko minút pešo od centra. Medzi atraktivity môţeme zaradiť novovybudovanú kamienkovú pláţ pri rieke, tenisové kurty, volejbalové a futbalové ihrisko, reštaurácie a pohostinstvá a to všetko s výhľadom na Trenčiansky hrad Dotazníkový výskum V prvej časti vlastnej práce boli vypracované dotazníky (viď. Príloha 1,2) pre návštevníkov Veľtrhu kozmetiky Beauty forum Slovakia a Festivalu Pohoda. Veľtrhu kozmetiky preto, ţe patrí medzi najväčšie výstavy konajúce sa v meste, Festival pohoda z dôvodu svojho formátu najväčšieho slovenského festivalu. Cieľom bolo zistiť, aký druh návštevníkov na dané akcie chodí, aké majú preferencie v otázke ubytovanie, či navštevujú alebo nenavštevujú centrum a aké sú motívy ich správania Vyhodnotenie dotazníkového šetrenia výstavy Beauty Forum Slovakia Počet respondentov dotazníka bol sto opýtaných, výsledky dotazníka sú vyjadrené v percentách. Prvých päť otázok bolo zameraných na vyčlenenie návštevníkov podľa pohlavia, veku, ekonomickej aktivity, návštevnosti a regiónu, z ktorého pochádzajú. 37

38 Pohlavie 16% 84% ženy muži Graf 3: Štruktúra návštevníkov podľa pohlavia (zdroj: Vlastné spracovanie) Z prvého grafu môţeme vidieť zrejmú prevahu návštevníčok nad návštevníkmi, čo vyplýva zo zamerania výstavy práve na ţenskú populáciu. Vek 4% 9% 9% 15% 25% 38% Do 18 rokov rokov rokov rokov rokov Graf 4: Štruktúra návštevníkov podľa veku (zdroj: Vlastné spracovanie) Zo sto návštevníkov sa najviac z nich nachádzalo vo vekovej skupine rokov. Ďalej nasledovali návštevníci vo vekovej skupine rokov. Najmenšie zastúpenie mali seniori vo veku 56 a viac rokov. Ekonomická aktivita 6% 4% 9% 24% 57% študent zamestnaný dôchodca Matka na MD nezamestnaný Graf 5 : Štruktúra návštevníkov podľa ekonomickej aktivity (zdroj: Vlastné spracovanie) 38