Národné centrum pre popularizáciu vedy a techniky Vedecká kaviareň, január 2015 PODZEMNÁ VODA obnoviteľný zdroj - aj voda v zásobe Prof. RNDr. Igor Mucha, DrSc.
Voda, samá voda pri Bratislave v roku 1756 Povrchovú vodu vidíme Podzemnú vodu nie je vidieť. Na našom území predstavuje však viac ako 99% všetkej vody. Je zahalená závojom záhady.
Podzemná voda je naše prírodné bohatstvo Toto bohatstvo je obnoviteľné na rozdiel od iných nerastov, ropy a ropných plynov, ktoré ťažbou zanikajú. Voda je obyčajne v pohybe a v neustálom procese zmien svojho zloženia. Charakteristikou obnoviteľných zdrojov prírodného bohatstva voči neobnoviteľným je skutočnosť, že: nevyužívané úžitky obnoviteľných zdrojov sú navždy stratené! Podzemná voda vo väčšine prípadov prúdi. Zásoby sú neustále dopĺňané a vyprázdňované. Ak ju nevyužívame, nie je chránená ako iné suroviny a ložiská v zásobe. Potrebuje cielenú ochranu, čo do kvality a množstva, a to v priestore prúdenia a v čase.
Podzemná voda je súčasťou obehu vody v prírode
Zásoby podzemnej vody (obnoviteľnosť, vyčerpateľnosť) Podzemná voda je v geologickom prostredí. Množstvo vody v zásobe závisí od koeficienta zásobnosti a od poklesu hladiny (alebo tlaku), ktoré je možné dosiahnuť napríklad čerpaním, alebo stúpnutia hladiny podzemnej vody (alebo tlaku) pri jej dopĺňaní. Pre obyčajnú podzemnú vodu v zvodnenom prostredí, v ktorom hladina podzemnej vody klesá a stúpa, hovoríme o koeficiente zásobnosti voľnej hladiny S v. 1 studňa 2 odvodnený priestor 3 volná hladina podz. vody
Prúdenie podzemnej vody (obnoviteľnosť, vyčerpateľnosť) Podzemná voda sa nachádza v geologickom priepustnom prostredí. Od priepustnosti závisí množstvo podzemnej vody ktorá pri danom tlakovom spáde prúdi. To vyjadruje, že podzemná voda je obnoviteľná i vyčerpateľná. Pre obyčajné podzemné vody je priepustnosť vyjadrená koeficientom filtrácie k. 1 hydraulický gradient 2 nepriepustné nadložie 3 smer prúdenia 4 zvodnená vrstva 5 nepriepustné podložie Priepustnosť a zásobnosť geologického prostredia charakterizujú obnoviteľnosť zásob podzemnej vody.
Podzemná voda je súčasťou obehu vody v prírode Je dopĺňaná zrážkami (dažďom, snehom, rosou), dopĺňaná i drénovaná povrchovými vodami (riekami, prameňmi, kanálmi a i.), je odčerpávaná výparom z pôdy a transpiráciou porastov. Predstavuje zásoby na obdobia, keď je nedostatok povrchovej vody. Kvalita podzemnej vody sa v procese prúdenia mení v závislosti od geologického prostredia, času a od vonkajších vplyvov, vrátane vplyvov človeka. Procesy tvorby kvality a množstva podzemných vôd je možné ovplyvňovať, a tým realizovať to, čo sa rozumie pod ochranou a využívaním podzemných vôd. Týmto všetkým sa zaoberá hydrogeológia a jej predmetom výskumu je podzemná voda.
Hydrogeológia - vedný odbor o podzemnej vode Má definovaný svoj osobitný predmet, špecifické metódy výskumu, praktického prieskumu i využitia. Hydrogeológia ako vedný odbor začínala od základov na Slovensku spolu s inžinierskou geológiou na Fakulte geologicko-geografických vied na začiatku 50. rokov (1952). Vznikli v období povojnovej rekonštrukcie a hospodárskeho rastu. Obsah, metodika i formy výučby boli zamerané na výskum a praktické aplikácie na základe monitorovania, terénneho a teoretického poznania procesov v podzemných vodách a ich výpočtov so zreteľom na činnosť a potreby človeka a jeho životného prostredia.
Hydrogeológia nadväzuje na geologické a technické disciplíny Obsahuje nasledujúce základné súčasti: Regionálna hydrogeológia (vzťah geologického prostredia k podzemnej vode) Hydraulika podzemných vôd (prúdenie podzemných vôd v geologickom prostredí) Hydrogeochémia (procesy chemického zloženia a kvality podzemných vôd vrátane mikrobiológie) Metódy výskumu a prieskumu podzemných vôd (vŕtanie studní, budovanie studní, hydraulické skúšky, monitorovanie podzemných vôd, modelovanie procesov a mnohé iné) Vzťah a spojitosť povrchová voda podzemná voda prírodné prostredie sú základom všetkých foriem a procesov života na zemi
Ukážka dvoch základných učebníc ALFA, SNTL 1986, 429s ALFA, SNTL 1987, 343s
Komplexnosť vzťahov a procesov v podzemných vodách Podzemná voda je prepojená s povrchovou vodou, [riekou, riečnymi ramenami, zrážkami, ich infiltráciou do podzemných vôd, výparom, poľným a lesným hospodárstvom, všetkým, čo sa deje v prírode, ľudskou činnosťou (skládky, banské práce, stavby, priemysel a i.)]. Aby to nebolo také jednoduché, prúdenie je v geologickom prostredí priestorové, závislé od piezometrických tlakov v priestore podzemnej vody. Geologické prostredie je pórovité (štrky, piesky), puklinové i s podzemnými priestormi (skalné horniny, kras). Vlastnosti geologického prostredia voči podzemnej vode sú v priestore veľmi premenlivé.
Voda zo zrážok a riek môže dopĺňať podzemnú vodu Voda sa v geologickom priestore dočasne uskladňuje a následne počas sucha spätne dodáva potokom, pôde, vegetácii. Zásoby podzemnej vody sú v čase premenlivé Podzemná voda prináša úžitky pre človeka a prírodu: ako voda pitná, minerálna voda, voda pre vegetáciu a celý organický svet, voda pre priemysel a za určitých okolností ako voda liečivá, termálna a pod. Podzemná voda vyrovnáva prietoky a hladiny v rieke, a tým umožňuje aj využívanie riek pre vodnú dopravu, rekreáciu, šport a výrobu vodnej energie. Podzemná voda je OBNOVITEĽNÁ ZÁSOBA
Vzájomné súvislosti pri ochrane a využívaní vody Prírodné prostredie ochrana obnovenie, zachovanie funkcie záplavového územia starostlivosť o ekosystémy, poľné a lesné hospodárstvo Protipovodňová ochrana Plavebný koridor Vodná energia obnoviteľná a čistá, bez odpadov Zdroje vody pitnej a úžitkovej starostlivosť o ne Rozvoj infraštruktúry, šport, ochrana zdravia Vodohospodársky manažment vytvorenie nástrojov manažmentu: povrchová voda podzemná voda prestup medzi nimi, a mnohé iné
Počas maximálnych povodňových prietokov sa v podzemnej vode ukladalo okolo 580 m 3 /s = 5% z povodňového prietoku (do 1 m 3 štrkov sa zmestí 200 250 l vody) Stúpnutie hladiny podzemnej vody 48 hodín po kulminácii povodne v auguste 2002 Prírodný polder v podzemnej vode Legend GWL difference in m
Dlhodobý problém: pokles hladiny podzemnej vody, riešenie vzdutím vodným dielom Bratislava Sap Komarno
Dlhodobý pokles hladiny podzemnej vody medzi 1962-1992
Zvýšenie hladiny podzemnej vody po uvedení VD Gabčíkovo do prevádzky Bratislava Cunovo reservoir Komarno Sap
Pôdna vlhkosť závisí od hladiny podzemnej vody dažďa a geologického zloženia Hladina podzemnej vody Pôdna vlhkosť
Príklad vodohospodárskeho manažmentu Priesakový kanál Tesnené dno zdrže Kalinkovo Studne Šamorín Pretekaná prehrádzka Vodná plocha Pre šport Oblasť s plytkou vodou pre vodné vtáctvo Derivačný kanáll Rusovce Zdrž Povodne Staré rameno vyplnené štrkom Dunaj Čunovo elektráreň Voda pre Mošonské rameno Dunaja Zdrž Zásobovanie ramien vodou Hydraulické stavby a vtáčí ostrov Dunaj Voda pre ramená Štrkové jamy Vojka Kaskády v ramenách Gabčíkovo Elektráreň
NATURA 2000 územia (vtáky, habitaty) na území SR Podzemná voda celého územia alúvia Dunaja je chránená Poučenie: Väčšina silne modifikovaných a umelých vodných telies a okolitých území sú chránené
Zásoby podzemnej vody Zásoby podzemnej vody predstavujú časť podzemnej vody v priestore a v čase, ktorú je možné riadene alebo vedome využiť pre ciele stanovené človekom, vrátane starostlivosti o ekosystémy Zvláštnou kategóriou sú zásoby podzemnej vody, využiteľné pre zásobovanie spoločnosti vodou Podzemná voda a klimatické zmeny Od výparu, zrážok a prúdenia vody v rôznych skupenstvách na celej zemeguli závisí obeh vody a aj obeh podzemnej vody. Zásoby podzemných vôd závisia od tohto obehu a teda aj od klimatických zmien. Od zásob podzemných vôd v priestore a čase závisí prírodné prostredie a životné prostredie človeka.
Klimatické zmeny Tých, ktorí si robia starosti, aký vplyv budú mať klimatické zmeny a globálne otepľovanie na životné prostredie, bude určite zaujímať, ako tieto deje prebiehali v minulosti. Kniha: KONEC DOBY LEDOVÉ Angl. orig.: After the Ice Dejiny lidstva od r. 20000 do r. 5000 př. Kr. 733 p. By: STEVEN MITHEN Nakl. BB/art s.r.o. 2006 Klimatické zmeny boli a budú. Dôležité je poučiť sa z minulosti, prítomnosti v aridných oblastiach a prijať opatrenia.
Voda pre človeka a životné prostredie sa dá získať z povrchovej a podzemnej vody, úpravou nevhodnej vody, čistením odpadovej vody, z morskej vody, zo vzdušnej vlhkosti i privedením vody z iných území. V Jemene je väčšia spotreba vody v poľnohospodárstve ako sú celkové zrážky. Zásoby podzemnej vody sa míňajú. Hladina podzemnej vody klesá do hĺbok vyše 100 m pod terénom, v hlavnom meste ešte podstatne hlbšie (vyše 1000 m). V Saudskej Arábii získavajú vodu odsoľovaním morskej vody a zavlažujú ňou aj polia. Cena za 1 m 3 odsolenej vody je 1 až 2 USD. Vody máme a budeme mať dosť, venujme sa starostlivosti o tvorbu množstva a kvality podzemnej vody. Je kvalitná, je čiastočne chránená v porovnaní s povrchovou vodou JE V OBNOVITEĽNEJ ZÁSOBE!
Množstvo Zraniteľnosť podzemných vôd Množstvo podzemných vôd závisí od dopĺňania jej zásob a od prirodzeného výtoku alebo čerpania jej zásob. Kvalita (chemické a mikrobiologické zloženie). Kvalita závisí od kvality vody dopĺňajúcej jej zásoby, od chemických a mikrobiologických procesov v podzemnej vode a od zdrojov a účinkov znečisťovania z povrchu. Človek ovplyvňuje kvalitu a množstvo podzemnej vody prakticky všetkou svojou činnosťou a to v kladnom i zápornom slova zmysle
Nebezpečné zoskupenie neodborne stavanej studne, záchodu a hnojiska (Schneiderová, 1935: Dobrá studňa dobrá voda, Praha) Studňa nemôže ležať v blízkosti zdroja organického znečistenia ani pri mokradiach hydraulicky prepojených s podzemnou vodou Pre zaujímavosť: Vodovod v Bratislave na ostrove Sihoť bol uvedený do prevádzky a oslávený spolu s novovybudovaným mestským divadlom 25. Augusta 1885
Ochrana povrchových a podzemných vôd je zároveň ochrana prírodného prostredia Dunajská inundácia zásobovaná prúdiacou vodou je chránené územie Ochrana prírody, to sú dnes nielen zákazy, ale hlavne starostlivosť o ekosystémy, napríklad manažmentom vodnej zložky
Izolínie hladín podzemných vôd (rok 2000) Rusovce zmena smerov prúdenia ochrana a kvalita Rusovce 1992 1993 Zdrž Čunovo Komárno Sap
Kvalita podzemnej vody Podmienkou tvorby kvalitnej podzemnej vody v podmienkach Žitného ostrova je kvalita dunajskej vody a možnosť jej infiltrácie cez kvalitné dno Dunaja do kvalitného štrkového geologického prostredia. Infiltrujúca voda nemá obsahovať zvýšené množstvo organického uhlíka. Znečistenie podzemnej vody z povrchu závisí aj od možnosti prieniku znečistenia k hladine podzemnej vody, od jej priestorového prúdenia a priestorového prieniku znečistenia v horizontálnom a vertikálnom smere. Okrem toho závisí od vlastností znečisťujúcej látky a reakcií tzv. samočistiacich procesov.
Prieskum a modelovanie infiltrácie vody z Dunaja Výskumný a experimentálny profil pri Kalinkove Dunaj Izolínie tlaku Studne - filter Prúdnice Nepriepustné podložie štrkov Piesčitý íl Štrk
Modelovanie konzervatívneho transportu chloridov z Dunaja do podzemnej vody Február Júl Dunaj 2/97 7/96 2/96 Sezónne kolísanie chloridov
Modelovanie reaktívneho transportu v podzemnej vode Aerobická respirácia Denitrifikácia Rozpúšťanie Mn-oxidov
Kvalita podzemnej vody v Šamorine kyslík, TOC, CHSK Mn, NO 3, Fe, Mn
Modelovanie priestorového prúdenia podzemnej vody z Dunaja k studniam (Rusovce) Ddoba zdržania 50 dní Vodárenské studne Miesto infiltrácie Priesak vody z povrchu do studní
Minerálne a termálne vody Hustotné prúdenie Thermo-lift Hĺbka [m] Teplota [ C] Hustota od teploty pri normálnom tlaku [kg/m 3 ] Teplotná rozťažnosť B*10-3 [1/K] 10 10 999.70 0.088 360 20 998.20 0.207 710 30 995.65 0.303 1060 40 992.22 0.385 1410 50 988.04 0.457 1760 60 983.20 0.523 2110 70 977.76 0.585
Hustotné prúdenie Thermo-lift termálne vody Termolift 4 až 8 m v.s. podľa teploty vo vrte a v okolí vrtu 10 o C termolift Terén Hladina podzemnej vody 2000 m 70 o C
Inžinirsko geologický a hydrogeologický prieskum priehrady v Nosiciach Prieskumné práce boli veľmi jednoduché, ale fyzicky náročné. Čo čert nechcel, v Nosiciach sa objavila vzácna minerálna voda (kúpele Nimnica). Dala zabrať geológom i stavbárom. V praxi sa overila nutnosť riešiť IG a HG problémy spoločne. A vznikla katedra IG a HG
Kúpele Nimnica, (Nosice na Váhu), v bradlovom pásme, chudobnom na minerálne vody. Objavenie vysoko minerálnej preplynenej studenej vody (10 11 o C) pri zakladaní Nosickej priehrady bolo veľkým prekvapením.
Hustotné prúdenie chladná voda Nosice - Nimnica V roku 1952 mala voda mineralizáciu 13614 mg/l a voľný CO 2 okolo 2640 3300 mg/l (Hertlov prístroj). Vodu klasifikoval Hynie (1963) ako studenú, rýdze alkalickú, slanú, jodobrómovú kyselku s výdatnosťou okolo 17 l/s. Zaradil ju k najsilnejšie mineralizovaným vodám v Luhačoviciach. Zdravotníctvo malo záujem využiť vodu takého vzácneho typu. Mineralizácia postupne klesla na 4060 mg/l ešte pred rokom 1955. Z minerálnej vody v Luhačoviciach, z tej istej geologickej stavby, okrem priamych liečebných procedúr sa voda využíva aj na plnenie do fliaš (Vincentka) a tvorí súčasť aj mnohých liekov a potravinových doplnkov.
Výskyt minerálnej vody, tak ako ho poznáme dnes, je predovšetkým v puklinovom prostredí vápnitých pieskovcov a vápnitých bridlíc až slieňovcov. Prostredie je, hlavne v údolnej časti Váhu, tektonicky porušené. Priepustnosť je puklinová. Zásobnosť je dvojitá, puklinová s určitým podielom pórovej. Doteraz zistené piezometrické výšky, a to aj vo vrtoch odvŕtaných počas hĺbenia základovej jamy, nedokumentujú vyššie hodnoty ako bol pôvodný terén.
Geologický rez zakladaním Nosickej priehrady
Viac mineralizovaná chladná voda sa snaží poklesnúť do väčšej hĺbky a prípadne vytlačiť menej mineralizovanú vodu do vyšších polôh. Nosická priehrada bola postavená. Nad priehradou sa zvýšila hladina vody a piezometrický tlak v podzemenej vode. Pod priehradou sa piezometrický tlak mierne znížil. Nastal pomalý presun a pretvorenie telesa minerálnej vody
Kóta m n.m. 240 150 Schematizácia možnosti presunu mineralizovanej vody -100
Hustotné prúdenie gas-lift Prúdenie vody vo vrte môže byť vyvolané plynom, napríklad CO 2, ak tlak klesne pod tlak nasýtenia. Tlak nasýtenia môžeme určiť približne podľa vzorca P nas = (35563 Γ/α) 1.0999 kde, Γ je plynový faktor V plyn /V voda [m 3 /m 3 ] α je rozpustnosť plynu vo vode [m 3 /m 3 ] obe pri normálnom tlaku 101.325 kpa Vylučovanie plynu (bublinky) znižuje hustotu vody vo vrte Vylučovanie plynu v horninovom prostredí upcháva póry
Gas - lift Príklad Lipany
Gas lift Hustota preplynenej vody
Takmer uzatvorená štruktúra
Monitorovanie podzemných vôd Monitorovanie - pozorovanie receptorov a faktorov a ich popísanie merateľnými parametrami má pokrývať signifikantné environmentálne vplyvy (negatívne, pozitívne, predpokladané i nepredpokladané) Cieľ: umožniť realizovať príslušný vodohospodársky manažment, úpravné činnosti a pomôcť objasniť a porozumieť prebiehajúcim procesom a možnému následnému vývoju procesov
Hierarchia monitorovania pre komplexný výskum podzemných vôd je: 1. Klimatické parametre 2. Hydrologické údaje vrátane podzemnej vody 3. Hladina povrchovej vody a hladina podzemnej vody 4. Kvalita povrchovej vody a podzemnej vody 5. Pôdna vlhkosť, vlastnosti a zloženie pôd 6. Morfologické procesy rieky a terénu 7. Základné druhy terestrickej a akvatickej flóry 8. Rast a zdravotný stav prírodného a komerčného lesa 9. Hygienické parametre 10. Technické zmeny, a iné parametre podľa cieľa
Rozsah monitorovania Kvalita podzemných vôd Rozhodujúce je identifikovať data reprezentatívne a relevantné pre územie vodohospodárskeho manažmentu a data rozlišujúce medzi vplyvom manažmentu a vplyvom iných faktorov Režim povrchovej vody Kvalita povrchovej vody Režim podzemných vôd Biota, Les, pôda Riečne sedimenty
Návrh monitorovania v rámci SEA a vodného manažmentu
Príklad monitorovania prietokov a hladiny Dunaja Prietoky v Bratislave Komárne m3/s 1967-2004 Hladiny m 1967-2004 Hladiny sa menia od miesta a zmien koryta Dunaja
Denné prietoky v Dunaji v Bratislave (1900 2003) Červenou farbou sú údaje z extrémne suchého roku 2003 Dvojtýždenné úhrny zrážok v Bratislave (1900 2003)
Teplota dunajskej vody v Bratislave (1964 2003) Červenou farbou sú údaje z extrémne suchého roku 2003 Teplota vzduchu v Bratislave (1964 2003)
Kvalita a ochrana podzemnej vody Závisí predovšetkým od: - kvality vody, ktorá dopĺňa jej zásoby; - kvality a priepustnosti dna rieky, pôdy, záplav územia - znečisťovania na i pod povrchom terénu; - geologického zloženia a priepustnosti zvodneného prostredia; - vzdialenosti studní od miest dopĺňania zásob (napr. rieky), alebo miest znečisťovania; - hĺbky priepustnej vtokovej časti studne; - správneho zabudovania a izolovania studne od povrchu; - priestorového prúdenia a premiešavania sa podzemnej vody - medzivrstevného prestupu vôd; - zmien v čerpanom množstve v čase - zmena prúdenia; - rôznych hydraulických opatrení v súvislosti s možným znečistením (hydraulická clona, vertikálne tesniace steny...)
Kvalita, množstvo a ochrana podzemnej vody sa zabezpečuje hydrogeologickým prieskumom podľa požiadaviek na využívanie a ochranu podzemných vôd na základe: - hydrodynamických skúšok, zameraných na cieľ prieskumu, - výsledkov dlhodobého monitorovania a jeho interpretácie, - hydrometeorologických a klimatických predpokladov, - hydrogeochemických a mikrobiologických analýz vôd, - požadovanej ochrany prírodného prostredia, - iných relevantných požiadaviek a záujmov. Základnou metódou spracovania návrhu ochrany je modelovanie súboru požiadaviek a faktorov, vplývajúcich na kvalitu, množstvo a ochranu podzemných vôd.
Závery ku vode Pitná voda má okrem splnenia noriem byť krištáľovo čistá, iskrivá a ponúkajúca sa, chladná a osviežujúca. Voda riadi ekologické procesy a je súčasťou klimatických podmienok, je základom pre pôdnu úrodnosť a mnohé iné. Klimatické zmeny sa nás dotknú primárne cez vodu. Vodohospodársky manažment je prvým a okamžitým opatrením proti klimatickým javom, preto je treba pripraviť komplexnú vodohospodársku stratégiu a jej nástroje. Voda je súčasťou rôznych biologických, chemických a fyzikálnych procesov, stále je s nimi v interakcii, mení svoje vlastnosti, zloženie, podlieha znečisťovaniu a tzv. samočistiacim procesom. Najdôležitejší je obeh - prúdenie vody vytvárajúce rieky, jazerá a podzemnú vodu.
Závery k ochrane podzemných vôd Ochrana a využívanie podzemných vôd vyžaduje komplexné vedomosti, terénny prieskum, monitorovací systém, experimentálne práce a laboratóriá, interpretačné a modelovacie systémy a k tomu vyškolený personál Ochrana a využívanie podzemných vôd vyžaduje správnu koncepciu, organizovanú spoluprácu početných vedeckých disciplín i medzinárodnú spoluprácu Základom je odborná a riadiaca organizácia, ktorá spája a koordinuje veľmi rôznorodé požiadavky a procesy súvisiace so synergickým využívaním a ochranou podzemných vôd
Celkom na záver Ochrana množstva a kvality podzemných vôd sa realizuje na základe poznania ich konkrétnych lokalít, procesov tvorby, prúdenia, možností ovplyvňovania, znečisťovania a využívania podzemných vôd. Pod využívaním rozumieme všetky ľudské a prírodné procesy, v ktorých má podzemná voda určitú úlohu a tie ľudské činnosti, ktoré môžu ovplyvniť podzemnú vodu pre ich využitie na ľubovoľnom mieste ich výskytu a prúdenia. Ochrana sa realizuje na základe príslušného prieskumu a monitorovania podzemnej vody a jej príslušného prírodného prostredia. Výsledky ochrany sa kontrolujú cieleným priebežným monitorovaním.
Informácie ku hydrogeologickým pomerom v SR nájdete predovšetkým na webových stránkach: www.minzp.sk Napríklad : Podzemna-voda-v-geologickom-priestoresr.pdf, www.geology.sk Stránky Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra
Ďakujem za Vašu trpezlivosť Viac informácií o komplexnom monitorovaní podzemných vôd a prírodného prostredia nájdete na: WWW. GABCIKOVO. GOV. SK / DOC / Publikácie: 1995 1999 1999 2003 2004 2006
Na zamyslenie doma Väčšinu našich vedomostí o svete v ktorom žijeme najpravdepodobnejšie získavame z nášho okolia, hoci radi predstierame, že máme viac informácií z našich univerzít, knižníc a komplexných počítačových systémov internetu, ako mali ľudia predchádzajúcich vekov. Nesmierne množstvo dosažiteľných údajov predstavuje pre nás problém, akým spôsobom využívame tieto údaje, aby mali zmysel v praktickom živote? Zdá sa, že v tom sme ďaleko za našimi predchodcami a sme skutočne odtrhnutí od prírodného prostredia do alarmujúceho nami upraveného životného priestoru. {from the Foreword to J. Bruchac s book Keepers of the animals }