Žilinská univerzita v Žiline Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Ing. Ján Ližbetin, PhD. DOPRAVNÉ A PREPRAVNÉ PROSTRIEDKY Vydala Žilinská univerzita v Žiline 2007
Dopravné a prepravné prostriedky 1 OBSAH PREDHOVOR... 4 1. ÚVOD... 5 1.1. Základné pojmy... 5 1.2. Základné členenie dopravy... 7 1.3. Základné členenie dopravných prostriedkov... 7 1.4. Prepravné prostriedky a pomôcky... 10 2. DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY ŽELEZNIČNEJ DOPRAVY... 12 2.1. Hnacie vozidlá železničnej dopravy... 12 2.1.1. Hnacie vozidlá závislej trakcie... 13 2.1.2. Hnacie vozidlá nezávislej trakcie... 18 2.2. Železničný vozňový park... 24 2.2.1. Základné členenie železničných vozňov... 24 2.2.2. Oddeliteľné súčasti železničných nákladných vozňov... 24 2.2.3. Označovanie železničných nákladných vozňov... 25 2.2.4. Technicko-prevádzkové parametre základných radov železničných nákladných vozňov a ich použitie... 30 2.2.5. Ukazovatele prepravnej charakteristiky nákladného vozňového parku... 82 2.3. Technické vybavenie železničných staníc súvisiace s nakládkou a vykládkou železničných vozňov... 86 2.3.1. Koľajisko... 86 2.3.2. Skladisko... 88 2.3.3. Zložisko... 89 2.3.4. Rampy a ochodze... 89 2.3.8. Zariadenia na zisťovanie hmotnosti zásielok (váhy)... 92 2.3.9. Zariadenia na zisťovanie ložnej miery zásielok naložených na otvorených vozňoch... 94 3. DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY CESTNEJ DOPRAVY... 96 3.1. Základné členenie cestných vozidiel... 96 3.1.1. Automobily... 97 3.1.2. Prípojné vozidlá... 106 3.1.3. Jazdné súpravy... 108 3.2. Rozdelenie cestných vozidiel do kategórií podľa z. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách... 111 3.2.1. Základné kategórie vozidel... 111
Dopravné a prepravné prostriedky 2 3.2.2. Členenie niektorých kategórií vozidel... 111 3.3. Identifikačné číslo vozidla (VIN)... 113 3.4. Údaje o vozidle... 113 3.4.1. Základné rozmery vozidel... 113 3.4.2. Hmotnosť vozidiel... 115 3.5. Racionalizácia rozmerov cestných súprav... 117 4. DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY LETECKEJ DOPRAVY... 119 4.1. Základné členenie letúnov... 119 4.2. Formy a spôsoby leteckej nákladnej dopravy... 120 4.3. Letúne používané na prepravu tovaru... 120 4.3.1. Usporiadanie nákladového priestoru... 120 4.3.2. Letúne pre osobnú prepravu používané pri preprave nákladu... 121 4.3.3. Nákladné letúne... 128 5. PREPRAVNÉ PROSTRIEDKY... 132 5.1. Kontajnery... 132 5.1.1. Rozdelenie kontajnerov... 133 5.1.2. Malé a stredné kontajnery... 134 5.1.3. Veľké kontajnery... 135 5.2. Výmenné nadstavby... 141 5.3. Palety... 144 5.3.1. Rozdelenie paliet... 144 5.3.2. Vratné a výmenné palety... 145 5.3.3. Nevratné palety... 151 5.4. Prepravné plošiny, ukladacie debne a prepravky... 151 5.5. Prepravné pomôcky a vozňový výstroj... 152 5.6. Prepravné prostriedky v leteckej doprave... 154 5.6.1. ULD Unit Load Devices... 156 5.6.2. Niektoré druhy ULD a ich charakteristiky... 155
Dopravné a prepravné prostriedky 3 6. LOŽNÁ TECHNIKA... 157 6.2. Výber dopravného prostriedku... 157 6.2.1. Výber železničného vozňa na nakládku... 157 6.2.2. Výber kontajnera na nakládku... 159 6.2.3. Výber cestného vozidla na nakládku... 159 6.3. Zásady pri voľbe spôsobu nakladania tovaru do železničných vozňov... 160 6.3.1. Technické parametre železničných tratí... 160 6.3.2. Technické parametre vozňov... 161 6.4. Ložná technika pri cestných vozidlách a kontajneroch... 163 6.4.1. Preprava v kontajneroch... 164 6.5. Základné spôsoby uloženia tovaru... 164 6.5.1. Kompaktný spôsob uloženia... 164 6.5.2. Tuhý spôsob uloženia... 166 6.5.3. Spôsob uloženia umožňujúci kĺzavé pohyby... 167 6.6. Prostriedky na zaistenie a fixáciu... 168 6.6.1. Prostriedky na priviazanie a uviazanie... 169 6.6.2. Prostriedky na vytváranie ložných jednotiek... 170 6.6.3. Paletizácia... 171 6.6.4. Prostriedky na zamedzenie kĺzavých posuvov... 173 6.6.5. Prostriedky na zamedzenie valivých pohybov... 174 6.6.6. Prostriedky na oddelenie jednotlivých častí ložnej jednotky... 175 6.6.7. Prostriedky na vytesnenie medzier medzi tovarom... 175 6.6.8. Prostriedky umožňujúce rozloženie hmotnosti nákladu na podlahu dopravného prostriedku... 180 6.6.9. Prostriedky umožňujúce kĺzavé posuvy... 180 6.6.10. Prostriedky na zvýšenie stability ložných jednotiek... 180 6.6.11. Prostriedky na pripevnenie zaisťovacích prostriedkov... 182 6.6.12. Prostriedky na zvýšenie ložného priestoru... 182 6.6.13. Prostriedky na ochranu tovaru proti klimatickým vplyvom... 182 6.7. Zaisťovacie zariadenia... 183 6.7.1. Zaisťovacie zariadenia železničných vozňov... 183 6.7.2. Zaisťovacie zariadenia cestných nákladných vozidiel... 186 6.7.3. Zaisťovacie zariadenia kontajnerov... 189 POUŽITÁ LITERATÚRA... 190
Dopravné a prepravné prostriedky 4 PREDHOVOR Predložené skriptá sú vypracované ako pomôcka pre štúdium predmetu Dopravné a prepravné prostriedky pre študentov denného i externého štúdia študijného programu Zasielateľstvo, Poštové služby, Elektronický obchod a manažment, Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline. Skriptá sú zamerané na vysvetlenie základných pojmov z oblasti železničných, cestných a leteckých dopravných prostriedkov, pričom sú zamerané na nákladnú dopravu, ďalej z oblasti prepravných prostriedkov a základov ložnej techniky nákladu na dopravný prostriedok. Zaoberajú sa základným členením železničných dopravných prostriedkov, ich označovaním, základnými technickými a prevádzkovými charakteristikami, základným členením cestných vozidiel, ich označovaním, a maximálnymi povolenými rozmermi a hmotnosťami. Skriptá sa zaoberajú aj stručným charakterizovaním leteckých dopravných prostriedkov používaných pri preprave tovaru a základným členením a používaním prepravných prostriedkov. Predložené skriptá môžu poslúžiť i pri štúdiu na iných študijných programoch, prípadne pre laickú alebo odbornú verejnosť. Autor
Dopravné a prepravné prostriedky 5 1. ÚVOD Doprava ako jedna z oblastí hmotnej výroby uspokojuje rozsiahle potreby premiestňovania osôb a vecí. Prostredníctvom dopravy sa uskutočňujú materiálne vzťahy medzi výrobou a spotrebou, medzi priemyslom a poľnohospodárstvom, medzi jednotlivými oblasťami vnútri štátu, ako aj medzi jednotlivými štátmi. 1.1. Základné pojmy doprava - úmyselný pohyb (jazda, plavba, let) dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava dopravná cesta - priestor určený alebo vymedzený na dopravu (pozemné komunikácie, dráhy, vodné plochy, vzdušné priestory) dopravný prostriedok - technický prostriedok, ktorého pohybom sa uskutočňuje doprava špeciálny dopravný prostriedok - dopravný prostriedok určený svojou konštrukciou, osobitnou nadstavbou alebo inou špeciálnou úpravou na prepravu určitých kategórií osôb alebo jedného druhu, výnimočne viacerých druhov nákladov dopravné zariadenia predstavujú technické objekty, oznamovacie a zabezpečovacie zariadenia, bez ktorých by sa doprava nemohla uskutočniť (napr. letiská, prístavy, nástupištia, ale i rádiové a televízne stanice a pod.) druh dopravy - doprava charakterizovaná určitým spoločným znakom bez ohľadu na organizačné a miestne začlenenie (napr. dopravným prostriedkom, dopravnou cestou, dopravným zariadením) nákladná doprava - doprava, ktorej základným poslaním je preprava zvierat a vecí nadrozmerná nákladná doprava - nákladná doprava, ktorá prekročením niektorého rozmeru dopravného prostriedku alebo nákladu vo vzťahu k svojej dopravnej trase porušuje predpisy platné pre premávku na použitých dopravných cestách alebo výrazne obmedzuje iných účastníkov premávky na týchto dopravných cestách špeciálna nákladná doprava - nákladná doprava vykonávaná špeciálnymi dopravnými prostriedkami dopravca - právnická alebo fyzická osoba prevádzkujúca dopravu pre cudziu alebo vlastnú potrebu preprava - činnosť, ktorou sa priamo uskutočňuje premiestňovanie osôb a vecí (nákladu) dopravnými prostriedkami alebo dopravnými zariadeniami priama preprava preprava vykonávaná jedným druhom dopravy kombinovaná preprava preprava vykonávaná dvoma alebo viacerými druhmi dopravy prepravný proces súhrn časovo a vecne nadväzujúcich úkonov, ktorými sa pripravuje a uskutočňuje preprava prepravný systém stanovený spôsob vykonávania prepravy určitého druhu alebo v určitom územnom celku prepravca - súhrnný názov pre odosielateľa a príjemcu
Dopravné a prepravné prostriedky 6 Dopyt po preprave a tým aj po doprave vyplýva z potreby premiestňovania osôb alebo vecí z jedného miesta na druhé miesto. V osobnej doprave je to preprava osôb, v nákladnej doprave je to hlavne preprava tovaru a nákladu z miesta výroby do miesta spotreby, resp. z miesta výskytu do miesta ďalšieho spracovávania. Najmä v nákladnej doprave je preprava súčasťou akéhosi reťazca. Reťazec pozostáva z viacerých častí. Na začiatku každého reťazca je výskyt nejakého materiálu, ktorý treba prepraviť do miesta, kde sa bude ďalej spracovávať (tzv. sféra výroby). Vo sfére výroby sa môže vyrobiť konečný produkt alebo výrobok určený na ďalšie spracovávanie. Takéto polovýrobky si zvyčajne vyžadujú prepravu do miesta ďalšieho spracovávania a nakoniec prepravu ku konečnému spotrebiteľovi, u ktorého tento reťazec končí. V zásade platí, že na každej preprave sa zúčastňujú dve strany a to odosielateľ, ktorý je zväčša iniciátorom prepravy a uzatvára prepravnú zmluvu s konkrétnym dopravcom, a prijímateľ, ktorému je tovar (náklad) určený a u ktorého preprava zvyčajne končí. odosielateľ právnická alebo fyzická osoba, ktorá uzatvára s dopravcom zmluvu o preprave tovaru. príjemca - právnická alebo fyzická zásielka. Schématicky možno proces prepravy znázorniť takto: osoba, ktorej je podľa prepravnej zmluvy určená odosielateľ dopravca príjemca zasielateľ odosielateľ dopravca príjemca Obrázok 1.1.1 Proces prepravy Odosielateľ v zásade musí vybrať najvhodnejší druh dopravy a uzavrieť prepravnú zmluvu s konkrétnym dopravcom, ktorý uskutočňuje vybraný druh dopravy. Dopravca vykonáva prepravu pomocou dopravných prostriedkov vhodných na daný typ alebo druh tovaru. V praxi sa často stáva, že do takéhoto procesu vstupuje zasielateľ (špeditér), s ktorým uzatvára zmluvu odosielateľ. Zasielateľ sa potom stáva odosielateľom a zodpovedá pôvodnému odosielateľovi (podľa zasielateľskej zmluvy) za uskutočnenie prepravy. Zasielateľ vyberie najvhodnejší druh dopravy, konkrétneho dopravcu (prípadne dopravcov) a uzatvorí s ním zmluvu o vykonaní prepravy.
Dopravné a prepravné prostriedky 7 1.2. Základné členenie dopravy Podľa charakteru dopravnej cesty a dopravných prostriedkov, ktoré sa po nej pohybujú, sa delí doprava na jednotlivé druhy dopravy a to na: železničnú, cestnú, vnútrozemskú vodnú, námornú, leteckú, nekonvenčnú (potrubná a pod.). Dopravu ďalej možno rozdeliť na: verejnú prístupná je každému za verejne známych podmienok (cestovný poriadok, prepravný poriadok, cena za dopravu atď.), neverejnú neslúži širokej verejnosti, ale je tiež účastníkom na prepravnom trhu. Dopravný systém (ktorý sa skladá z jednotlivých druhov dopravy) podľa toho, čo prepravuje, možno rozdeliť na: osobnú dopravu zabezpečuje prepravu osôb. Verejnú osobnú dopravu zabezpečuje železničná, cestná, vodná a letecká doprava a niektorá nekonvenčná doprava. Neverejnú osobnú dopravu uskutočňujú podniky vlastniace autobusy a služobné vozidlá (príp. železničné dopravné prostriedky) (podniková doprava) a individuálni motoristi. nákladnú dopravu prepravuje tovary a hotové výrobky: vo sfére výroby preprava surovín a materiálu v rôznych štádiách výroby, vo sfére obehu hotové výrobky na miesto spotreby, vo sfére osobnej spotreby (napr. sťahovanie, preprava batožín, atď.). Verejnú nákladnú dopravu zabezpečuje železničná, cestná, vodná, letecká. Neverejná nákladná doprava je v podstate podniková doprava (doprava pre potreby podniku). Možno ju zabezpečovať železničnou dopravou (vlečka), cestnou dopravou ako aj nekonvenčnou dopravou. Ďalej možno dopravu deliť na: vnútroštátnu uskutočňuje sa na území jedného štátu, medzinárodnú uskutočňovanú na území dvoch alebo viacerých štátov. 1.3. Základné členenie dopravných prostriedkov Každý druh dopravy používa na prepravu vlastné dopravné prostriedky. Pomocou dopravných prostriedkov sa vykonáva preprava či už osôb alebo tovaru.
Dopravné a prepravné prostriedky 8 V železničnej doprave sa dopravné prostriedky rozdeľujú na dve základné skupiny, a to na hnacie dopravné prostriedky a hnané dopravné prostriedky. Hnacie dopravné prostriedky možno ďalej rozdeliť na: rušne, motorové vozne. Hnané dopravné prostriedky ( železničné vozne) možno rozdeliť na: osobné vozne a nákladné vozne. V cestnej doprave možno dopravné prostriedky rozdeliť na: motorové vozidlá, prípojné vozidlá a jazdné súpravy. Motorové vozidlá tvoria: osobný automobil, autobus, špeciálny automobil, nákladný automobil, ťahač, motocykel, atď. Prípojné vozidlá tvoria prívesy a návesy. Kombináciou motorového vozidla a prípojného vozidla vznikne jazdná súprava. Vodná doprava používa na prepravu plavidlá. Tie možno rozdeliť na: malé plavidlo, čln, loď, technické plavidlo, plávajúce zariadenie, športové plavidlo, plť. Lode možno ďalej rozdeliť podľa: účelu: obchodná loď (osobná, nákladná, zmiešaná, remorkér), špeciálna loď (rybárska, lovná, odchytná, trajekt, meracia, atď.),
Dopravné a prepravné prostriedky 9 vojenská loď ( lietadlová, výsadková, krížnik, torpédoborec, ponorka, atď.). plavebnej oblasti: lode na neobmedzenú plavbu, lode na pobrežnú plavbu, lode na kombinovanú plavbu, lode na vnútrozemskú plavbu, lode na miestnu plavbu. prevádzkového nasadenia: linkové lode, trampové lode (nemá stálu linku). druhu nákladu (na kusový, sypký, kvapalný,...), hnacej energie (ľudská sila, parný stroj, parná turbína, spaľovací motor, atómový reaktor,...), hnacieho zariadenia (lode veslové, plachtové, s lopatkovým kolesom, vrtuľová,...), spôsobu plavby ( lode pre plavbu výtlačnú, kĺzavú, výnornú, podmorskú,...), druhu palúb (lode s hladkou palubou, s medzipalubou, s ľahkou palubou, plnopalubová,...), stavebného materiálu (drevená, oceľová, plastová,...), technológie výroby. Dopravné prostriedky leteckej dopravy tvoria letúne. Letún je motorové lietadlo ťažšie ako vzduch s nosnou plochou, ktorá je v danej konfigurácii voči trupu nepohyblivá (pevná) a počas letu vytvára potrebnú vztlakovú silu na aerodynamickom princípe. Letúne možno rozdeľovať podľa rôznych znakov. Najčastejšie sa letúne delia podľa: princípu vzniku vztlaku: letúne ľahšie ako vzduch, letúne ťažšie ako vzduch. princípu prekonávania odporu: bezmotorové letúne, motorové letúne. spôsobu vzletu a pristátia: konvenčné klasické (CTOL), nekonvenčné s krátkym vzletom a pristátím (STOL), - so strmým vzletom a pristátím (ZTOL), - s vertikálnym vzletom a pristátím (VTOL).
Dopravné a prepravné prostriedky 10 rýchlosti: dozvukové, okolozvukové, nadzvukové, vysoko nadzvukové. používanej prevádzkovej plochy: pozemné, vodné, obojživelné. doletu: na veľmi krátke trate do 300 km, na krátke trate 300 až 1 000 km, na stredné trate 1 000 až 3 000 km, na dlhé trate 3 000 až 10 000 km, na veľmi dlhé trate nad 10 000 km. účelu použitia, konštrukcie, koncepcie... 1.4. Prepravné prostriedky a pomôcky Na uľahčenie a zefektívnenie manipulácie s tovarom počas prepravy, či už pri nakládke, prekládke alebo vykládke tovaru do a z dopravného prostriedku sa používajú prepravné prostriedky a prepravné pomôcky. prepravný prostriedok technický prostriedok (paleta, kontajner, prepravka, prepravný obal) uľahčujúci manipuláciu a prepravu materiálu, spoluvytvára manipulačnú jednotku prepravná pomôcka - predmet určený na ľahšiu prepravnú manipuláciu a na zaistenie bezpečnej prepravy a neporušenosti zásielok (napr. klietky, palety, fixačné prostriedky, laná, ochranné podušky) Pri použití prepravných prostriedkov sa potom nemanipuluje s jednotlivými kusmi tovaru (nákladu) ale prekladajú sa celé prepravné prostriedky, na ktorých a v ktorých je uložený tovar. Použitím prepravných prostriedkov sa v neposlednom rade zvýši aj bezpečnosť celej prepravy (znižuje sa riziko straty, poškodenia alebo zničenia tovaru). Medzi prepravné prostriedky možno zaradiť: kontajnery, palety, prepravné plošiny a prepravky.
Dopravné a prepravné prostriedky 11 Ďalšie vybrané základné pojmy: železničný vozeň ťahané vozidlo určené na prepravu osôb alebo nákladu vozňová jednotka dvoj- alebo trojnápravový vozeň, štvor- a viacnápravový vozeň sa považuje za dve vozňové jednotky, dvojica pevne spojených dvojnápravových vozňov sa považuje za jeden štvornápravový vozeň a teda za dve vozňové jednotky prepravná prehliadka vozňa prehliadka vozňa, ktorou sa zisťuje vhodnosť vozňa na jeho použitie na prepravu určitého druhu tovaru do určitej stanice určenia a po určitej prepravnej ceste nakladacia miera stanovený obrys v rovine kolmej na pozdĺžnu os koľaji pre príslušnú trať, ktorý nesmie náklad na vozni prekročiť prepravná manipulácia - úkony dopravcu so zásielkou potrebné na uskutočnenie prepravy náklad - zvieratá, vec alebo súhrn vecí, ktoré sa prepravujú dopravným prostriedkom alebo dopravným zariadením, príp. sú pripravené na naloženie alebo preloženie mimoriadna zásielka - osobitná zásielka s predmetmi, ktoré by mohli svojimi rozmermi, hmotnosťou alebo úpravou spôsobiť mimoriadne ťažkosti pri preprave so zreteľom na zariadenia, prevádzkové možnosti, prípadne bezpečnosť prevádzky
Dopravné a prepravné prostriedky 12 2. DOPRAVNÉ PROSTRIEDKY ŽELEZNIČNEJ DOPRAVY Medzi dopravné prostriedky železničnej dopravy patria všetky vozidlá, ktoré sú určené na pohyb po koľajniciach. Prostredníctvom týchto vozidiel uskutočňuje železnica výrobu svojho produktu premiestnenie. Železničné vozidlá možno rozdeliť do určitých skupín podľa niekoľkých kritérií: podľa možnosti vlastného pohybu na: hnacie, hnané (prípojné), špeciálne. Skupinu hnacích vozidiel tvoria rušne, motorové vozne a motorové jednotky. Podstatný rozdiel medzi rušňom a motorovým vozňom je v tom, že rušeň je určený len na vývin ťažnej sily a neprepravuje nijaký tovar ani cestujúcich, zatiaľ čo motorový vozeň nielen že vyvíja ťažnú silu, ale je aj schopný prepravovať cestujúcich, prípadne batožiny. To isté platí aj pre motorové jednotky, pri ktorých je naviac niekoľko hnacích a hnaných vozidiel trvale spojených do jedného celku. Skupinu hnaných vozidiel tvoria železničné vozne, ktoré možno rozdeliť na: osobné, nákladné. Skupinu špeciálnych vozidiel tvoria predovšetkým vozidlá vybavené agregátom na vývin hnacej sily a slúžia na plnenie rôznych úloh zameraných na zabezpečenie spoľahlivej prevádzky na železnici. Do tejto skupiny patria rôzne pracovné stroje ako napr. čistička štrkového lôžka, koľajové žeriavy, snehové frézy, vozidlá na údržbu trolejového vedenia, atď... podľa počtu osí rozoznávame vozidlá dvojnápravové, podvozkové, viacnápravové. podľa rozchodu trate, na ktorom možno železničné vozidlá použiť, ich delíme na širokorozchodné (rozchod 1524 mm, 1600 mm, 1665 mm, 1674 mm), s normálnym rozchodom (1435 mm) a úzkorozchodné (600, 750, 760, 900, 914, 950, 1000, 1050 a 1067 mm). 2.1. Hnacie vozidlá železničnej dopravy Železničné hnacie vozidlá sú predovšetkým určené na to, aby vyvíjali hnaciu silu. Sú vyzbrojené agregátom na vývin hnacej sily a v určitých prípadoch aj zásobníkom energie pre pohon tohto agregátu. Železničné hnacie vozidlá možno rozdeliť na dve skupiny a to podľa druhu trakcie na: vozidlá závislej trakcie, vozidlá nezávislej trakcie.
Dopravné a prepravné prostriedky 13 2.1.1. Hnacie vozidlá závislej trakcie Pre hnacie vozidlá závislej trakcie je charakteristické hlavne to, že energiu, ktorú vozidlo potrebuje na vytvorenie hnacej sily, nevyrába, ani ňou nie je inak vybavené (napr. vo forme pohonných hmôt), ale ju čerpá z trakčného vedenia. Túto skupinu vozidiel tvoria hnacie vozidlá elektrickej trakcie. To znamená, že tieto vozidlá môžu jazdiť len po elektrifikovaných tratiach (tratiach vybavených trakčným trolejovým vedením). Podľa toho, akým prúdom sú tieto vozidlá napájané, ich možno rozdeliť na: hnacie vozidlá jednosmernej trakčnej sústavy, napájané jednosmerným prúdom (väčšina tratí ŽSR 3000 V), hnacie vozidlá striedavej trakčnej sústavy, napájané striedavým prúdom (väčšina tratí ŽSR je napájaná striedavým prúdom s frekvenciou 50 Hz a napätím 25 kv). Jednosmerným prúdom je elektrifikovaná hlavná trať od Púchova cez Žilinu, Vrútky, Poprad, Košice, Čierna nad Tisou, ako aj Plaveč, Prešov, Košice, Čaňa. Striedavým prúdom je napájaná hlavná trať od Púchova cez Trenčín až po Bratislavu, ako aj Kúty Trnava, Leopoldov Galanta, Kúty Bratislava Galanta Levice Zvolen. Posledný realizovaný úsek trate, ktorý sa elektrifikoval striedavou trakčnou sústavou bol v čase písania tejto publikácie úsek Zvolen Banská Bystrica. Hnacie vozidlá závislej trakcie majú vo svojom trojčíselnom označení na prvom mieste číslice 1 až 5, pričom rušne jednosmernej trakčnej sústavy sa označujú číslom 1, rušne striedavej trakčnej sústavy číslom 2 a rušne viacsystémové ( jednosmerné aj striedavé) číslom 3. Elektrické motorové jednotky jednosmernej trakčnej sústavy sa označujú číslom 4 a striedavej číslom 5. Číslica 6 je vyhradená pre elektrické motorové jednotky viacsystémové (napr. Pendolino), avšak na Slovensku sa zatiaľ takéto vozidlá nepoužívajú. Obrázok 2.1.1.1 Rušeň radu 110, prezývaný žehlička
Dopravné a prepravné prostriedky 14 Obrázok 2.1.1.2 - Rušeň radu 163, prezývaný Peršing Prvými rušňami, ktoré zabezpečovali dopravu na elektrifikovaných tratiach na Slovensku (vtedajšie Československé štátne dráhy), boli rušne radu 140. Niektoré slúžia ešte dodnes. S prípravou elektrifikácie tratí striedavou trakčnou sústavou sa začalo v šesťdesiatych rokoch. V roku 1966 sa začalo s výrobou rušňa určeného na trate so striedavou trakčnou sústavou. Karoséria tohto rušňa bola vyrobená zo sklolaminátu a rušeň dostal označenie 240. Obrázok 2.1.1.3 Rušeň radu 140, prezývaný Bobina
Dopravné a prepravné prostriedky 15 Obrázok 2.1.1.4 Rušeň radu 240, prezývaný Laminátka Na dopravu osobných vlakov a rýchlikov na tratiach s jednosmerným trakčným vedením sa u nás využívajú najmä rušne radu 162 a 163. Z rušňa možno vykurovať vlak trakčným napätím 3 kv. Na tratiach so striedavým trakčným vedením sa na dopravu osobných vlakov využívajú rušne radu 263. Pod obidvoma trakčnými vedeniami sa využíva na dopravu osobných vlakov a najmä rýchlikov rušeň radu 350 a 363. Na posun v uzlových a zriaďovacích staniciach sa využívajú rušne radu 110 a 210. Obrázok 2.1.1.5 Rušeň radu 350, prezývaný Gorila
Dopravné a prepravné prostriedky 16 Obrázok 2.1.1.6 Rušeň radu 363, prezývaný Eso Obrázok 2.1.1.7 Rušeň radu 131, prezývaný Dvojičky
Dopravné a prepravné prostriedky 17 Obrázok 2.1.1.8 Elektrická motorová jednotka radu 450, prezývaná Pantograf Obrázok 2.1.1.9 Elektrická motorová jednotka radu 425.9 Tatranských elektrických železníc
Dopravné a prepravné prostriedky 18 2.1.2. Hnacie vozidlá nezávislej trakcie Do skupiny hnacích vozidiel nezávislej trakcie patria tie vozidlá, ktoré sú vybavené agregátom na vývin hnacej sily a aj zásobníkom energie vo forme pohonnej hmoty. Patria sem železničné vozidlá: parnej trakcie motorovej trakcie Hnacie vozidlá parnej trakcie tvorili takmer 120 rokov absolútnu väčšinu parku železničných hnacích vozidiel. Tieto vozidlá boli charakteristické tým, že zdrojom energie bol parný kotol a energia pary sa v parnom stroji menila na mechanickú prácu. Ako zásobu energie si parný rušeň vozil v tzv. tendri uhlie ako zdroj tepla a tepelnej energie a vodu na výrobu pary. Na Slovensku sa vozidlá parnej trakcie vylúčili z pravidelnej prevádzky v roku 1980. Obrázok 2.1.2.1 Najrýchlejší parný rušeň ČSD 498.104, prezývaný Albatros Hnacie vozidlá motorovej trakcie využívajú ako zdroj energie zväčša dieselový motor (benzínový používajú len niektoré drobné vozidlá). Výkon tohto agregátu sa prenáša viacerými spôsobmi a tým sa získava ťažná sila na obvode kolies, resp. na ťažnom háku vozidla. Prenos výkonu z agregátu na hnaciu nápravu sa uskutočňuje troma spôsobmi: mechanickým prenosom výkonu, elektrickým prenosom výkonu, hydraulickým prenosom výkonu. Mechanický prenos výkonu je charakteristický tým, že medzi agregát (motor) a hnaciu nápravu sa vloží mechanická prevodová skriňa, ktorá je s hriadeľom motora spojená spojkou. Pre tento spôsob prenosu je typické, že otáčky a výkon motora stúpajú pre jednotlivé prevodové stupne s rýchlosťou. Mechanický prenos výkonu teda nedovoľuje využívať výkon
Dopravné a prepravné prostriedky 19 motora v plnom rozsahu rýchlostí hnacieho vozidla. Vyznačuje sa však pomerne vysokou účinnosťou. Používa sa len u hnacích vozidiel s malým výkonom. Elektrický prenos výkonu sa označuje tiež ako nepriamy prenos výkonu, v ktorom sa mení mechanická sila motora na energiu na obvode hnacích kolies nepriamo, a to pomocou generátora a trakčných motorov. V tomto spôsobe prenosu výkonu sa ako hnací motor využíva tiež dieselový motor, ktorého výstupný hriadeľ je spojený s jednosmerným trakčným generátorom prostredníctvom spojky. Výkon trakčného generátora sa nastavuje cez budič a s trakčným elektromotorom je spojený cez spínacie zariadenie. Z trakčného elektromotora sa cez prevod ozubenými kolesami prenáša energia hnacieho motora na obvod hnacích kolies. Hydraulický prenos výkonu je charakteristický tým, že mechanická energia hnacieho motora sa mení na kinetickú alebo potenciálnu energiu pracovnej kvapaliny a táto sa opäť mení na mechanickú energiu. Hnacie vozidlá motorovej trakcie majú vo svojom označení na prvom mieste čísla 7 a 8. Číslo 7 majú rušne nezávislej trakcie (710, 750, 771) a číslo 8 motorové vozne (810, 811, 850). Obrázok 2.1.2.2 Rušeň radu 710, prezývaný Rosnička Rušne radu 710 boli určené pre posun a zabezpečenie prevádzky na vlečkách veľkých podnikov. Bolo ich však možné použiť aj na dopravu osobných vlakov na vedľajších tratiach. Rušne radu 720 boli určené na ťažký posun a na dopravu nákladných a osobných vlakov na vedľajších tratiach.
Dopravné a prepravné prostriedky 20 Obrázok 2.1.2.3 Rušeň radu 721, prezývaný Veľký Hektor Obrázok 2.1.2.4 Rušeň radu 781, prezývaný Sergej Rušne radu 781 sa vyrábali na Ukrajine (v bývalom ZSSR) a používali sa na dopravu ťažkých nákladných vlakov a na postrkovú službu. Dnes sa už tento rušeň takmer nepoužíva.
Dopravné a prepravné prostriedky 21 Obrázok 2.1.2.5 Rušeň radu 752, prezývaný Zamračená Obrázok 2.1.2.6 Rušeň radu 773, prezývaný Somár
Dopravné a prepravné prostriedky 22 Obrázok 2.1.2.7 Rušeň radu 750, prezývaný Okuliarnik Obrázok 2.1.2.8 Rušeň radu 771, prezývaný Čmeliak Rušne radu 750, 754 sa používajú na dopravu osobných vlakov a rýchlikov na neelektrifikovných tratiach, rušne radu 770 a 771 na dopravu manipulačných vlakov.
Dopravné a prepravné prostriedky 23 Motorové vozne 810, 811, 850 sa zväčša používajú na dopravu osobných vlakov na vedľajších, príp. regionálnych tratiach. (napr. rad 811 na trati Žilina Rajec). Obrázok 2.1.2.9 - Motorový vozeň radu 811 Obrázok 2.1.2.10 Motorová jednotka radu 840
Dopravné a prepravné prostriedky 24 2.2. Železničný vozňový park 2.2.1. Základné členenie železničných vozňov Pod železničným vozňovým parkom rozumieme súhrn všetkých železničných ťahaných vozidiel, ktoré slúžia na premiestňovanie tovaru a osôb. Podľa druhu premiestňovania delíme železničný vozňový park na: park nákladných vozňov, park osobných vozňov. Park nákladných a osobných vozňov je najdôležitejšou časťou mobilnej technickej základne prepravnej prevádzky železníc. V ďalšej časti sa budeme zaoberať len parkom nákladných vozňov. Železničné nákladné vozne rozdeľujeme podľa dvoch hľadísk: z kvalitatívneho hľadiska, vyjadrujúceho spôsobilosť vozňa na prepravu rôznych druhov nákladu na: - univerzálne vozne bežnej stavby a pre rôzne druhy substrátov, - špeciálne vozne osobitnej stavby určené na prepravu určitého druhu tovaru (chladiace, cisternové, hlbinné, kontajnerové vozne,...). z kvantitatívneho hľadiska, vyjadrujúceho schopnosť vozňa uniesť rozdielne množstvo nákladu na: - dvoj a trojnápravové, - štvor a viacnápravové. Univerzálne železničné vozne rozdeľujeme na kryté a otvorené. Kryté vozne sú také vozne, ktoré majú ložný priestor vymedzený vozňovou skriňou, ktorú tvorí podlaha vozňa, čelá a pozdĺžne steny a strecha vozňa. Otvorené vozne možno ešte ďalej rozdeliť na vozne: - vysokostenné (steny vysoké 80 cm a viac), - nízkostenné ( steny vysoké do 80 cm). 2.2.2.Oddeliteľné súčasti železničných nákladných vozňov Oddeliteľnými súčasťami vozňa nazývame súčasti, ktoré možno od vozňa dočasne oddeliť bez použitia násilia. Odoberajú sa z vozňa zväčša kvôli uľahčeniu nakládky alebo vykládky tovaru. Označujú sa vlastníckou značkou ZSSK CARGO a číslom vozňa, ku ktorému patria. Osoba, ktorá oddeliteľné súčasti vozňa odobrala, je povinná ich po ukončení práce nasadiť späť na svoje miesto alebo ich uložiť do zvláštnych schránok, ak sú tieto súčasťou vozňa.
Dopravné a prepravné prostriedky 25 12 A 1 kde: Oddeliteľné súčasti sú na vozni zapísané niekde na pevnej časti, napr.: 12 znamená počet kusov oddeliteľnej súčasti, A obecné označenie oddeliteľnej súčasti, 1 v menovateli, poradové číslo súčasti zo zoznamu platného vo vnútroštátnej aj medzinárodnej preprave. Napríklad, pod poradovým číslom 1 sú klanice a z uvedeného nápisu teda vyplýva, že k vozňu patrí 12 klaníc. Oddeliteľné súčasti vozňa sa nesmú od vozňa odlúčiť. Vozeň bez oddeliteľných súčastí nie je spôsobilý na prepravu. Medzi oddeliteľné súčasti vozňa patria: klanice, odoberateľné bočnice, odoberateľné čelá vozňa, reťaze klaníc, nosné tyče na plachty, opleny s klanicami, klietky pre zvieratá, koryto na krmivo, sklápacie sedadlo pre sprievodcu zvierat, atď... 2.2.3.Označovanie železničných nákladných vozňov Železničné nákladné vozne ZSSK CARGO sa v súčasnej dobe označujú jednotným medzinárodným radovým označením a medzinárodným číselným značením. Tomuto spôsobu označovania predchádzalo národné radové označovanie. Toto označovanie, ktoré si určovala každá železničná správa samostatne a podľa vlastných podmienok, znemožňovalo používanie výpočtovej techniky v širšom meradle, hlavne v medzinárodnej preprave. Automatizácia riadiacich procesov si vyžiadala zjednotenie označovania železničných nákladných vozňov. Z týchto dôvodov sa zaviedlo označovanie vozňov pomocou dvanásťmiestneho čísla. Tento systém určuje spoľahlivo základné charakteristiky vozňov a je zárukou spracovania relevantných údajov o vozni pomocou výpočtovej techniky. Súčasne sa dohodlo aj jednotné medzinárodné písmenové (radové) označovanie vozňov. 2.2.3.1. Medzinárodné radové označovanie nákladných vozňov Základná rada vozňa označovaná veľkým písmenom: E otvorený vozeň (vysokostenný vozeň) bežnej stavby s plochou podlahou, s možnosťou čelného alebo bočného vyklápania, F otvorený vozeň osobitnej stavby, G krytý vozeň bežnej stavby, H krytý vozeň osobitnej stavby, I chladiaci vozeň s regulovanou teplotou, K plošinový vozeň dvojnápravový bežnej stavby s nízkymi sklopnými stenami a s krátkymi klanicami,
Dopravné a prepravné prostriedky 26 L plošinový vozeň s nezávislými nápravami osobitnej stavby, O plošinový a otvorený vozeň bežnej stavby s 2 alebo 3 nápravami so sklopnými nízkymi stenami a klanicami, R plošinový podvozkový vozeň bežnej stavby so sklopnými čelnými stenami a klanicami, S plošinový vozeň podvozkový osobitnej stavby, T vozeň s otvárateľnou strechou, Z cisternový vozeň, U vozne špeciálnej stavby, ktoré nie sú zaradené do F, H, L, S alebo Z. Vedľajšie radové označenie vozňa malými písmenami spoločné pre všetky rady vozňov: q elektrické vykurovacie vedenie pre všetky druhy prúdov, qq elektrické vykurovacie vedenie a vykurovacie zariadenia pre všetky druhy prúdov, s vozeň spôsobilý na rýchlosť do 100 km/h, ss vozeň spôsobilý na rýchlosť do 120 km/h. Ostatné písmená majú spravidla u rôzneho radu vozňa rozdielny význam, ako napr.: a štyri nápravy u vozňov radu E, F, G, H, - šesť náprav u vozňa radu S, l čelne nevýklopný u vozňa radu E, - s menej ako ôsmimi vetracími otvormi u vozňa radu G. 2.2.3.2. Medzinárodné číselné označovanie nákladných vozňov Číselné označenie nákladného vozňa tvorí 12 číslic, ktoré sú usporiadané do 5 skupín: 1. a 2. číslica vyjadruje interoperabilitu vozňa, t.j. spôsobilosť vozňa pre použitie v medzinárodnej preprave, 3. a 4. číslica - udáva kód vlastníckej železničnej správy, u súkromných vozňov kód zaraditeľskej železničnej správy a kód štátu, 5. až 8 číslica - označujú jeho prevádzkovú charakteristiku základné a vedľajšie označenie, 9. až 11. číslica - udávajú poradové číslo v rámci výrobnej série, 12. číslica - kontrolná číslica.
Dopravné a prepravné prostriedky 27 Jednotlivé údaje sú na vozni napísané v uvedenom poradí: XX XX XXX X XXX - X identifikácia kód vlastné číslo kontrolná interoperability zaraditeľa/štátu vozňa číslica Vlastné číslo vozňa (5. až 11. číslica) sa rozdeľuje do dvoch skupín, z ktorých jedna má štyri číslice a druhá tri číslice. Skupina štyroch číslic je usporiadaná tak, že posledná číslica je od predchádzajúcich oddelená medzerou. Označenie na vozňových skriniach sa umiestňuje týmto spôsobom: 21 RIV 56 SK CARGO 245 7 016 8 Hbbillns Na vozňoch, ktorých skriňa nemá dostatočný priestor pre toto usporiadanie (najmä plošinové vozne), sa umiestňuje označenie takto: 31 56 394 6 029 6 RIV SK-CARGO Res Identifikácia interoperabilty Identifikácia interoperability v medzinárodnej preprave je prvé dvojčíslie číselného označenia vozňa, ktoré jednoznačne určuje: spôsobilosť vozňa pre medzinárodnú prepravu alebo použitie len vo vnútroštátnej preprave, meniteľnosť rozchodu, unifikácia náprav alebo podvozkov, označuje sa písmenom U v krúžku. Číselné označenie je doplnené písmenovou skratkou vyjadrujúcou spôsobilosť vozňa pre použitie v medzinárodnej preprave. Prehľad kódov sa nachádza v prílohe 1.
Dopravné a prepravné prostriedky 28 Číselný kód vlastníckej alebo zaraditeľskej železnice Kód štátu, v ktorom je nákladný vozeň registrovaný, je druhé dvojčíslie doplnené podčiarknutou písmennou skratkou príslušného štátu. Za týmito údajmi je skratka vlastníka vozňa (železnica, železničný dopravno-prepravný podnik, súkromný vlastník, zaraditeľ) oddelená pomlčkou. ZSSK CARGO bol pridelený kód 56. Prehľad kódov vlastníckych železničných správ sa nachádza v prílohe 2. Interval vozňa Tretia skupina čísel sa skladá z troch číslic a kóduje prevádzkovo technické parametre vozňa. Stručne sa nazýva intervalom vozňa. Podľa základných parametrov sú vozne rozdelené do desiatich skupín, ktorých kód je vyjadrený prvou číslicou intervalu, t.j. piatou číslicou v celkovom označení. Význam číslice na piatom mieste vyjadruje tabuľka 2.2.3.2.1. Tabuľka 2.2.3.2.1 Význam piatej číslice čísla vozňa 5.číslica Písmeno Význam 1 G krytý vozeň bežnej stavby 2 H krytý vozeň osobitnej stavby 3 4 K O R L S 5 E plošinový vozeň dvojnápravový bežnej stavby s nízkymi sklopnými stenami a s krátkymi klanicami plošinový a otvorený vozeň bežnej stavby s 2 alebo 3 nápravami so sklopnými nízkymi stenami a klanicami plošinový podvozkový vozeň bežnej stavby so sklopnými čelnými stenami a klanicami plošinový vozeň s nezávislými nápravami osobitnej stavby plošinový vozeň podvozkový osobitnej stavby otvorený vozeň (vysokostenný vozeň) bežnej stavby s plochou podlahou, s možnosťou čelného alebo bočného vyklápania 6 F otvorený vozeň osobitnej stavby 7 Z Cisternový vozeň 8 I chladiaci vozeň s regulovanou teplotou 9 U vozne špeciálnej stavby, ktoré nie sú zaradené do F, H, L, S alebo Z 0 T vozeň s otvárateľnou strechou Číslice na šiestom a siedmom mieste vyjadrujú predovšetkým technické parametre vozňa. V poradí ôsme číslo, ktoré je od intervalu vozňa oddelené medzerou, označuje tzv. poradové číslo intervalu. Používa sa na rozlíšenie typov vozňov so zhodnými prevádzkovo technickými parametrami, ktoré medzinárodná kodifikácia nerozlišuje.
Dopravné a prepravné prostriedky 29 Poradové číslo vozňa Piata skupina číslic sa označuje ako poradové číslo vozňa s parametrami a typom určeným predchádzajúcimi číslicami. Kontrolné číslo Kontrolná číslica sa vzťahuje na celé jedenásťmiestne číslo vozňa, s ktorým tvorí celkové číselné označenie vozňa a je oddelená od ostatných čísiel pomlčkou. Slúži na kontrolu správnosti celého číselného označenia vozňa pri prenose dát. Číslo sa vypočíta tak, že každé nepárne číslo zľava sa vynásobí dvoma a párne ostáva nezmenené. Ďalej sa vykoná ciferný súčet výsledku násobenia. Výsledok súčtu sa odpočíta od najbližšej vyššej desiatky. Rozdiel je hľadané kontrolné číslo. Príklad: Číselné označenie vozňa 2 1 5 6 2 4 5 7 0 1 6 - výsledok násobenia 4 1 10 6 4 4 10 7 0 1 12 súčet číslic výsledku 4 +1 +1+0 +6 +4 +4 +1+0 +7 +0 +1 +1+2 Výsledok súčtu (32) sa odčíta od najbližšej vyššej desiatky (40) a výsledok (8) je kontrolnou číslicou. Celé číselné označenie vozňa je: 21 56 245 7 016 8 Okrem evidenčného čísla vozňa sú na vozňoch ešte ďalšie nápisy a označenia. Zoznam niektorých nápisov a označení sa nachádza v prílohe 3. 2.2.3.3. Označovanie nakladacej hmotnosti na vozni Hranica zaťaženia vozňa je vyznačená v záťažovej tabuľke vozňa údajom o maximálnej hmotnosti. Hmotnosti v nej uvedené sú najvyššie hranice zaťaženia vozňa a nesmú byť prekročené. Obrázok 2.2.3.3.1 Záťažová tabuľka V záťažovej tabuľke, ktorá je na skrini alebo pozdĺžniku rámu vozňa, sú vyznačené písmená A, B1, B2, C2, C3, C4, D2, D3, D4, ktoré označujú traťovú triedu. Trate sú zaradené do jednotlivých traťových tried podľa najvyšších prípustných hmotností na nápravu a hmotností na bežný meter vozňa.
Dopravné a prepravné prostriedky 30 Tabuľka 2.2.3.3.1 - Traťové triedy podľa najvyšších prípustných hmotností na nápravu a hmotností na bežný meter vozňa : Traťová trieda Najvyššia prípustná hmotnosť na nápravu (súčet vlastnej hmotnosti a hmotnosti nákladu / počet náprav vozňa) A 16,0 t 5,0 t/m B 1 18,0 t 5,0 t/m B 2 18,0 t 6,4 t/m C 2 20,0 t 6,4 t/m C 3 20,0 t 7,2 t/ m C 4 20,0 t 8,0 t/m D 2 22,5 t 6,4 t/m D 3 22,5 t 7,2 t/m D 4 22,5 t 8,0 t/m Najvyššia prípustná hmotnosť na bežný meter vozňa (súčet vlastnej hmotnosti a hmotnosti nákladu / dĺžka vozňa cez nestlačené nárazníky) Údaj pod písmenom B platí pre traťovú triedu B1 a B2, údaj pod písmenom C platí pre traťovú triedu C2, C3, C4 a údaj pod písmenom D platí pre traťovú triedu D2, D3, D4. Údaje týkajúce sa traťovej triedy D sú vyznačené na vozňoch len vtedy, ak pri traťovej triede D je povolená väčšia hmotnosť na nápravu ako pri traťovej triede C. Písmeno S na začiatku číselného riadku označuje dovolenú hranicu zaťaženia pre vozne prepravované vo vlakoch s rýchlosťou do 100 km.h -1. Písmená SS na začiatku číselného riadku označujú dovolenú hranicu zaťaženia pre vozne prepravované vo vlakoch s rýchlosťou do 120 km.h -1. Na niektorých vozňoch je v tabuľkách na začiatku číselného riadku uvedená priamo rýchlosť 90, 100, alebo aj 120 km.h -1. 2.2.4.Technicko-prevádzkové parametre základných radov železničných nákladných vozňov a ich použitie 2.2.4.1.Otvorený vozeň (vysokostenný vozeň) bežnej stavby s plochou podlahou s možnosťou čelného alebo bočného vyklápania E Železničná spoločnosť CARGO Slovakia, a.s. má vo svojom parku nákladných vozňov zaradené v tejto kategórií nasledujúce modifikácie vozňov označené radou: Es Eas Eaos Eanos
Dopravné a prepravné prostriedky 31 Dvojnápravový vysokostenný otvorený vozeň radu Es Otvorený vysokostenný vozeň s čelnými klapkami určený na prepravu voľne loženého sypkého hromadného materiálu a kusového tovaru, ktorý k preprave nevyžaduje zakrytý priestor a ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Odporúčané substráty na prepravu sú piesok, drevo, uhlie, koks, drvený kameň, ruda a rudné produkty, kusové zásielky. Tabuľka 2.2.4.1.1 - Technické parametre vozňa Es Rad vozňa Es Es Číselný interval 554 0 554 1 554 3 Konštrukčná skupina 11, 12 12, 13 Režim použitia 21 21 Dĺžka vozňa cez nárazníky 10,00 m 10,00 m Hmotnosť prázdného vozňa 12,80 t 13,00 t Ložná hmotnosť C A B C 18,50 t 22,50 t 26,50 t 19,00 t 23,00 t 27,00 t Ložná dĺžka 8,76 m 8,76 m Ložná šírka 2,76 m 2,76 m Ložná plocha 24,00 m 2 24,00 m 2 Ložná výška 1,50 m 1,50 m Ložný priestor 36,00 m 3 36,00 m 3 Bočné dvere počet 2 dvojité ks 2 dvojité ks Čelné dvere počet 2 ks 2 ks Výška podlahy nad TK 1,24 m 1,24 m Poznámka drev.podlaha kombi.podlaha Obrázok 2.2.4.1.1 vozeň Es
Dopravné a prepravné prostriedky 32 Štvornápravový vysokostenný otvorený vozeň radu Eas Otvorený vysokostenný vozeň s čelnými klapkami určený na prepravu voľne loženého sypkého hromadného materiálu a kusového tovaru, ktorý k preprave nevyžaduje zakrytý priestor a ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Tabuľka 2.2.4.1.2 - Technické parametre vozňa Eas Rad vozňa Eas Eas Eas Eas Číselný interval 596 8 596 9 597 0 597 9 597 0 597 9 594 7, 594 9 595 0 596 4 Konštrukčná skupina 51 11, 51 54 52, 53 Režim použitia 31 31, 81 31 31 Dĺžka vozňa cez nárazníky 14, 04 m 14, 04 m 14, 04 m 14,04 m Hmotnosť prázdneho vozňa 23,00 t 23,50 t 23,00 t 22,70 t Ložná hmotnosť C A 41,00 t 40,50 t 41,00 t 41,00 t B 49,00 t 48,50 t 49,00 t 49,00 t C 57,00 t 48,50 t 57,00 t 57,00 t Ložná dĺžka 12,80 m 12,80 m 12,80 m 12,80 m Ložná šírka 2,76 m 2,76 m 2,76 m 2,76 m Ložná plocha 36,00 m 2 36,00 m 2 36,00 m 2 36,00 m 2 Ložná výška 2,03 m 2,03 m 2,03 m 2,03 m Ložný priestor 72,00 m 3 72,00 m 3 72,00 m 3 72,00 m 3 Bočné dvere počet 4 dvojité ks 4 dvojité ks 4 dvojité ks 4 dvojité ks Čelné dvere počet 2 ks 2 ks 2 ks 2 ks Výška podlahy nad TK 1,25 m 1,25 m 1,25 m 1,25 m Poznámka kov.podlaha kov. podlaha kov. podlaha kombi. podlaha Obrázok 2.2.4.1.2 vozeň Eas
Dopravné a prepravné prostriedky 33 Štvornápravový vysokostenný otvorený vozeň radu Eaos Otvorený vysokostenný vozeň s čelnými klapkami určený na prepravu sypkého hromadného materiálu a kusového tovaru, ktorý k preprave nevyžaduje zakrytý priestor. Tabuľka 2.2.4.1.3 - Technické parametre vozňa Eaos Rad vozňa Eaos Číselný interval 533 0 Režim použitia 31 Dĺžka vozňa cez nárazníky Hmotnosť prázdneho vozňa Ložná hmotnosť C Ložná dĺžka Ložná šírka A B C 14,04 m 21,50 t 42,50 t 50,50 t 58,50 t 12,80 m 2,76 m Ložná plocha 35,50 m 2 Ložná výška 2,03 m Ložný priestor 71,50 m 3 Výška podlahy nad TK Rázvor / vzdialenosť otočných čapov Poznámka 1,04 m 9,00 m pevné čelné steny Obrázok 2.2.4.1.3 vozeň Eaos
Dopravné a prepravné prostriedky 34 Štvornápravový vysokostenný otvorený vozeň radu Eanos Otvorený štvornápravový vysokostenný vozeň s čelnými klapkami určený na prepravu sypkého hromadného materiálu a kusového tovaru, ktorý k preprave nevyžaduje zakrytý priestor. Tabuľka 2.2.4.1.4 - Technické parametre vozňa Eanos Rad vozňa Eanos Číselný interval 537 6 Konštrukčná skupina 55 Režim použitia 31 Dĺžka vozňa cez nárazníky Hmotnosť prázdneho vozňa Ložná hmotnosť C Ložná dĺžka Ložná šírka A B C D 15,74 m 24,90 t 39,10 t 47,10 t 57,10 t 65,10 t 14,49 m 2,72 m Ložná plocha 39,40 m 2 Ložná výška 2,03 m Ložný priestor 82,70 m 3 Výška podlahy nad TK Rázvor / vzdialenosť otočných čapov Poznámka 1,23 m 10,70 m kombinovaná. podlaha (drevo/kov) Obrázok 2.2.4.1.4 vozeň Eanos
Dopravné a prepravné prostriedky 35 2.2.4.2. Otvorený vozeň osobitnej stavby F Železničná spoločnosť CARGO Slovakia, a.s. má vo svojom parku nákladných vozňov zaradené v tejto kategórií nasledujúce modifikácie vozňov označené radou: Faccs Fals Falls Falls-z Spôsob vykladania týchto vozňov je určený kombináciou týchto charakteristík: Usporiadanie výsypných otvorov: - stredom otváranie nad osou koľaje - obojstranne otváranie na obidvoch stranách koľaje mimo koľajníc (pre tieto vozne je spôsob vykládky: - súčasne obojstranne, ak sa vyžaduje úplné vyloženie vozňa ovládaním výsypných otvorov na obidvoch stranách - podľa voľby v prípade, že je možné úplné vyloženie vozňa otvorením výsypného otvoru len na jednej strane) - vysoko položené spodná hrana výsypného otvoru (bez ohľadu na pohyblivé zariadenia, ktoré môžu výsypný otvor predĺžiť) leží najmenej 0,7 m nad temenom koľajnice a umožňuje použitie dopravníka na prevzatie (premiestnenie) tovaru - nízko položené poloha spodnej hrany výsypného otvoru neumožňuje použitie dopravníka na prevzatie (premiestnenie) tovaru Vykladací výkon: naraz: otvory môžu byť uzatvorené len po úplnom vyprázdnení, dávkovaním: vykladanie môže byť riadené alebo prerušené v ktoromkoľvek čase.
Dopravné a prepravné prostriedky 36 Otvorený štvornápravový podvozkový vozeň špeciálnej stavby Faccs Otvorený štvornápravový podvozkový výsypný vozeň určený na prepravu voľne loženého sypkého tovaru hromadnej povahy (uhlia, koksu, štrku, štrkopiesku, piesku, vápenca a pod.). Konštrukcia tohto nákladného vozňa umožňuje obojstrannú samospádovú vykládku vlastnou gravitáciou tovaru. Tabuľka 2.2.4.2.1 - Technické parametre vozňa Faccs Rad vozňa Faccs Faccs Faccs Číselný interval 699 2 699 4 699 6 699 9 Konštrukčná skupina 11 10 11 Režim použitia 31 31, 82 31 Dĺžka vozňa cez nárazníky 12,74 m 12,74 m 12,74 m Hmotnosť prázdneho vozňa 21,80 t 23,50 t 23,00 t Ložná hmotnosť C (pre 90 km/h) A B C 37,50 t 48,50 t 50,00 t 37,50 t 48,50 t 48,50 (56,50) t 38,00 t 49,00 t Rázvor / vzdialenosť otočných čapov 7,50 m 7,50 m 7,50 m Nakladacie otvory Výsypné otvory počet dĺžka šírka počet šírka/celkom výška nad TK 1 ks 8,40 m 1,60 m 4 ks 1,60 / 3,70 m 0,38 m 4 ks 1,80 m 0,50 m 4 ks 1,60 / 3,70 m 0,38 m 49,00 (57,00) t 1 ks 8,40 m 1,60 m 4 ks 1,60 / 3,70 m 0,38 m Ložný objem 38,00 m 3 36,00 m 3 38,00 m 3 Poznámka výsypný vozeň na prepravu peliet zakrytý výsypný vozeň výsypný vozeň Obrázok 2.2.4.2.1 vozeň Faccs
Dopravné a prepravné prostriedky 37 Otvorený štvornápravový podvozkový vozeň špeciálnej stavby Fals Otvorený štvornápravový podvozkový výsypný vozeň s ručným ovládaním výsypných klapiek určený na prepravu uhlia, koksu a trosky. Tabuľka 2.2.4.2.2 - Technické parametre vozňa Fals Rad vozňa Fals Číselný interval 665 0 Konštrukčná skupina 51 Režim použitia 31 Dĺžka vozňa cez nárazníky Hmotnosť prázdneho vozňa Ložná hmotnosť C Rázvor / vzdialenosť otočných čapov A B C 12,54 m 22,85 t 39,50 t 48,50 t 56,50 t 7,50 m Nakladacie otvory počet 1 ks Výsypné otvory počet 4 ks Ložný objem 75,00 m 3 Poznámka samovýsypný vozeň Obrázok 2.2.4.2.2 vozeň Fals
Dopravné a prepravné prostriedky 38 Otvorený štvornápravový podvozkový vozeň špeciálnej stavby Falls Otvorený štvornápravový podvozkový výsypný vozeň s ručným alebo pneumatickým ovládaním výsypných klapiek určený na prepravu uhlia, koksu a trosky. Tabuľka 2.2.4.2.3 - Technické parametre vozňa Falls Rad vozňa Falls Číselný interval 667 5-667 7 Konštrukčná skupina 11, 51 Režim použitia 31, 82 Dĺžka vozňa cez nárazníky Hmotnosť prázdneho vozňa Ložná hmotnosť C (pre 90 km/h) Rázvor / vzdialenosť otočných čapov Nakladacie otvory Výsypné otvory počet dĺžka šírka počet A B C šírka / celkom výška nad TK 668 2-668 3 13,50 m 26,80 t 37,00 t 45,00 t 45,00 (53,00) t 7,20 m 1 ks 12,44 m 1,85 m 4 ks 5,20 / 12,00 m 0,85 m Ložný objem 75,00 m 3 Poznámka samovýsypný vozeň Obrázok 2.2.4.2.3 vozeň Falls
Dopravné a prepravné prostriedky 39 Otvorený štvornápravový podvozkový vozeň špeciálnej stavby Falls-z Otvorený štvornápravový podvozkový výsypný vozeň s pneumatickým ovládaním po jednotlivých výsypných klapkách určený na prepravu uhlia, koksu a trosky. Tabuľka 2.2.4.2.4 - Technické parametre vozňa Falls-z Rad vozňa Falls-z Číselný interval 667 9 Konštrukčná skupina 30 Režim použitia 31 Dĺžka vozňa cez nárazníky Hmotnosť prázdneho vozňa Ložná hmotnosť C Rázvor / vzdialenosť otočných čapov Nakladacie otvory počet dĺžka šírka A B C 12,43 m 23,70 t 36,00 t 49,00 t 57,00 t 6,30 m 1 ks 11,40 m 1,85 m Ložný objem 60,00 m 3 Poznámka samovýsypný vozeň Obrázok 2.2.4.2.4 vozeň Falls-z
Dopravné a prepravné prostriedky 40 2.2.4.3. Krytý vozeň bežnej stavby G Krytý podvozkový vozeň bežnej stavby Gags Krytý podvozkový vozeň s tromi strešnými násypnými otvormi určený na prepravu paletizovaného i kusového tovaru a obilnín. Tabuľka 2.2.4.3.1 - Technické parametre vozňa Gags Rad vozňa Gags Číselný interval 196 0, 196 2, 199 0-199 1 Konštrukčná skupina 51 Režim použitia 31 Dĺžka vozňa cez nárazníky 16,52 m Hmotnosť prázdneho vozňa 24,50 t Ložná hmotnosť C A B C 40,50 t 48,50 t 55,50 t Ložná dĺžka 15,20 m Ložná šírka 2,60 m Ložná plocha 40,00 m 2 Ložná výška 2,50 m Bočné dvere počet 4 ks Vetracie otvory 8 ks Nakladacie otvory počet /priemer 3 ks / 0,60 m Výška podlahy nad TK 1,23 m Ložný objem 100,00 m 3 Poznámka 199 0 - piktogram na obiloviny Obrázok 2.2.4.3.1 vozeň Gags
Dopravné a prepravné prostriedky 41 Krytý dvojnápravový vozeň bežnej stavby Gbgkks Krytý dvojnápravový vozeň s dvomi strešnými násypnými otvormi určený na prepravu paletizovaného i kusového tovaru, obilia alebo iných sypaných neagresívnych substrátov. Umožňuje prepravu živých zvierat. Tabuľka 2.2.4.3.2 - Technické parametre vozňa Gbgkks Rad vozňa Gbgkks Číselný interval 153 3-153 4, 154 7-154 9 Konštrukčná skupina 12 Režim použitia 21 Dĺžka vozňa cez nárazníky 14,02 m Hmotnosť prázdneho vozňa 15,50 t Ložná hmotnosť C A B C 16,50 t 20,50 t 24,50 t Ložná dĺžka 12,73 m Ložná šírka 2,63 m Ložná plocha 33,00 m 2 Ložná výška 2,40 m Výška podlahy nad TK 1,24 m Bočné dvere počet 2 ks Vetracie otvory 4 ks Nakladacie otvory počet priemer 2 ks 0,60 m Rázvor / vzdialenosť otočných čapov 8,00 m Ložný objem 88,00 m 3 Obrázok 2.2.4.3.2 vozeň Gbgkks
Dopravné a prepravné prostriedky 42 Krytý dvojnápravový vozeň bežnej stavby Gbqs Krytý dvojnápravový vozeň určený na prepravu paletizovaného i kusového tovaru, obilia alebo iných sypaných neagresívnych substrátov. Tabuľka 2.2.4.3.3 - Technické parametre vozňa Gbqs Rad vozňa Gbqs Číselný interval 154 2 Konštrukčná skupina 12 Režim použitia 42 Dĺžka vozňa cez nárazníky 14,02 m Hmotnosť prázdneho vozňa 14,50 t Ložná hmotnosť C A B C 17,50 t 21,50 t 25,50 t Ložná dĺžka 12,73 m Ložná šírka 2,63 m Ložná plocha 33,00 m 2 Ložná výška 2,40 m Výška podlahy nad TK 1,24 m Rázvor / vzdialenosť otočných čapov 8,00 m Ložný objem 88,00 m 3 Obrázok 2.2.4.3.3 vozeň Gbqs
Dopravné a prepravné prostriedky 43 Krytý dvojnápravový vozeň bežnej stavby Gbs, Gbgs Krytý dvojnápravový vozeň s dvomi strešnými otvormi určený na prepravu paletizovaného i kusového tovaru. Tabuľka 2.2.4.3.4 - Technické parametre vozňa Gbs, Gbgs Rad vozňa Gbs Gbgs Gbgs Číselný interval 150 2, 154 3 157 0 157 2 157 3 157 5 158 0 158 3 Konštrukčná skupina 12 12 23 Režim použitia 21 21, 42 21 Dĺžka vozňa cez nárazníky 14,02 m 14,02 m 14,02 m Hmotnosť prázdneho vozňa 15,50 t 15,50 t 15,50 t Ložná hmotnosť C A 16,50 t 17,00 t 17,00 t B 20,50 t 21,00 t 21,00 t (pre 90 km/hod) C 24,50 t 21,00 (25,00) t 21,00 (25,00) t Ložná dĺžka 12,70 m 12,70 m 12,70 m Ložná šírka 2,60 m 2,60 m 2,60 m Ložná plocha 33,00 m 2 33,00 m 2 33,00 m 2 Ložná výška 2,40 m 2,40 m 2,40 m Výška podlahy nad TK 1,23 m 1,23 m 1,23 m Rázvor / vzdialenosť otočných čapov 8,00 m 8,00 m 8,00 m Ložný objem 80,00 m 3 80,00 m 3 80,00 m 3 Obrázok 2.2.4.3.4 vozeň Gbs, Gbgs