Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť Slovenská endokrinologická spoločnosť Spoločnosť pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí Sekcia gynekologickej endokrinológie a klimaktéria Slovenská spoločnosť pre endokrinológiu, menopauzu a andropauzu Žena hormóny a s medzinárodnou účasťou 4.- 5. 11. 2016 www.gynendo2016.sk www.sgps.sk www.progress.eu.sk Hotel Patria, Štrbské Pleso
Organizačný výbor: prof. MUDr. Miroslav Borovský, CSc. MUDr. Zuzana Nižňanská, PhD. MUDr. Peter Jackuliak, PhD. MUDr. Alexandra Krištúfková, PhD. Eva Kobelová Sekretariát konferencie: Eva Kobelová e-mail: kobelova@pe.unb.sk Tel.: +421/2/68673679, Fax: +421/2/68673680 I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UN Bratislava Antolská 11, 851 07 Bratislava Organizačný sekretariát: Progress CA s.r.o., Gabriela Šujanová, Krivá 18, 040 01 Košice, SK Tel.: +421 55 6806 193, mobil: +421 918 622 533 e-mail: gabriela.sujanova@progress.eu.sk www.progress.eu.sk Registračný poplatok: na mieste Členovia SGPS a ČGPS 40,- EUR Nečlenovia SGPS a ČGPS 60,- EUR Spoločenský večer 15,- EUR Kongresový poplatok zahŕňa: účasť na prednáškach, kongresové materiály.
Piatok 4. 11. 2016 13:00 Otvorenie Miroslav Borovský, Juraj Payer Odborný blok I Predsedníctvo: Miroslav Borovský, Juraj Payer 13:10 13:40 Autoimunita a jej význam v patogenéze ochorení Ivica Lazúrová 13:40 14:00 Autoimunita a ochorenia nadobličiek a gonád Peter Vaňuga 14:00 14:15 Imunologický faktor neplodnosti reprodukčná imunológia v praxi Ladislav Maršík, Andrea Ďurechová, Martin Petrenko, Monika Dugátová, Katarína Kabová, Ingrid Zabloudilová 14:15 14:30 Úloha imunitných mechanizmov pri poruchách reprodukcie Elena Tibenská 14:30 14:45 Možnosti ovplyvnenia imunologických faktorov poruchy plodnosti Peter Feldmár, Tibor Feldmár 14:45 15:00 Prestávka Blok podporený spoločnosťou TEVA Predsedníctvo: Miroslav Borovský, Juraj Payer 15:00 15:20 AlfaD3 -skeletálne a nonskeletálne účinky Juraj Payer 15:20 15:40 Vplyv raloxifénu na organizmus postmenopauzálnych žien Miroslav Borovský 15:40 16:00 Predĺžený dávkovací režim hormonálnej antikoncepcie Zuzana Petrovičová Odborný blok II Predsedníctvo: Miroslav Borovský, Juraj Payer 16:00 16:15 Autoimunita a ochorenia štítnej žľazy Adriana Bednárová 16:15 16:30 Skríning ochorení štítnej žľazy v gravidite Patrícia Páleniková 16:30 16:50 Autoimunita a diabetes mellitus Peter Jackuliak
16:50 17:10 Inozitol a D-chiro inozitol - možnosti využitia v každodennej praxi gynekológa Karol Kanaba 17:10 17:40 Prestávka Odborný blok III Predsedníctvo: Miroslav Borovský, Juraj Payer 17:40 18:00 Novinky z 15. World Congress on Menopause Tomáš Fait 18:00 18:20 Estrogénny deficit a výhody jeho suplementácie Miroslav Borovský 18:20 18:40 Hormonálna substitučná liečba z pohľadu internistu Juraj Payer 18:40 19:00 Hormóny v menopauze a rakovina prsníka Miroslav Borovský 19:00 19:20 Sexuálne paralely a autoimunita Igor Bartl 20:00 Spoločenský večer Krst knihy Gynekologická endokrinológia
Program Sobota 5. 11. 2016 Odborný blok IV Predsedníctvo: Miroslav Borovský, Juraj Payer 9:00 9:20 Vplyv menopauzy na močový systém ženy Peter Brenišin 9:20 9:40 Manažment postmenopauzálnej ženy s osteoporózou Peter Jackuliak (prednáška podporená f. Amgen) 9:40 10:00 Adherencia k liečbe osteoporózy Juraj Payer (prednáška podporená f. Amgen) 10:00 10:20 Algoritmus práce s prípravkami s obsahom inozitolov Silvester Galo 10.20 10.35 Vek a ovariálna rezerva. Konsenzus manažmentu neplodných párov Peter Harbulák (prednáška podporená f. FERRING) 10.35 10.50 Endometrióza z pohľadu sterility Silvester Galo (prednáška podporená f. FERRING) 10:50 11:10 Imunomodulačné vlastnosti kmeňových buniek Zuzana Halásová 11:10 11:30 Nový prístup v zmiernení príznakov menopauzy Jaroslav Jeníček 11:30 12:30 Aktuálne otázky v gynekológii Moderujú: Juraj Payer, Miroslav Borovský Panel: Ján Danko, Vladimír Dvořák, Marián Kollár, Aleš Skřivánek 12:30 Záver konferencie 12:45 14:00 Schôdza Slovenskej spoločnosti pre endokrinológiu, menopauzu a andropauzu
Autoimunita a autoimunitné ochorenia Ivica Lazúrová 1. interná klinika UPJŠ LF a UNLP Košice Autoimunita znamená imunitnú odpoveď organizmu na telu vlastné antigény, t.j. niektorá zo zložiek imunitného systému reaguje na telu vlastné štruktúry, ktoré postupne poškodzuje. Tieto štruktúry označujeme autoantigény. Potenciálnym autoantigénom môže byť ktorýkoľvek proteín, ale aj sacharidy a lipidy. Imunitná reakcia na autoantigény môže byť humorálna (sprostredkovaná protilátkami) alebo celulárna (sprostredkovaná bunkami, t.j. T lymfocytmi). Autoimunitné ochorenia sú epidemiologicky a spoločensky závažné, pretož postihujú osoby v mladšom a strednom veku, osobitne ženy a majú dlhodobý chronický priebeh. Mnohé z nich vyžadujú celoživotnú starostlivosť a liečbu (napríklad autoimunitná Addisonova choroba). Hlavnými príčinami a mechanizmami, ktoré vedú k vzniku autoimunitných chorôb sú faktory genetické (najmä HLA systém) a faktory environmentálne (epigenetické), ktoré výrazne zvyšujú riziko ochorenia u geneticky disponovaného jedinca. Z nich najväčší význam majú vírusové infekcie, stresové faktory, fajčenie, environmentálne polutanty, ako sú polychlórované bifenyly a pod. Autoimunitné choroby možno rozdeliť na: 1. orgánovo špecifické (protilátky sú namierené proti jednému orgánu alebo tkanivu) a 2. orgánovo nešpecifické ( protilátky sú namierené proti štruktúram buniek viacerých orgánov alebo tkanív). Medzi najčastejšie orgánovo špecifické autoimunitné choroby patria: autoimunitná tyreoiditída, Addisonova choroba, hypofyzitída, predčasné zlyhanie ovárií, perniciózna anémia, celiakia, myasthenia gravis a ď. Najčastejšie orgánovo nešpecifické autoimunitné choroby patria do skupiny tzv. systémových ochorení spojiva, t.j. reumatoidná artritída, systémový lupus erythematodes, Sjogrenov syndróm a pod. V endokrinológii sa autoimunitné ochorenia často asociujú, výsledkom sú polyglyndulárne autoimunitné syndrómy (APS1,2,3). Imunologický faktor neplodnosti reprodukčná imunológia v praxi Ladislav Maršík, Andrea Ďurechová, Martin Petrenko, Monika Dugátová, Katarína Kabová, Ingrid Zabloudilová I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUK a UN Bratislava prednosta prof. MUDr. M. Borovský, CSc. Reprodukčná imunológia je odbor, ktorý sa zaoberá súborom imunitných reakcií organizmu namierených proti reprodukčným tkanivám, reprodukčným bunkám alebo ich štruktúram, prípadne proti iným tkanivám, bunkám a ich štruktúram, ktoré sa podieľajú nepriamo na procesoch súvisiacich s plodnosťou (s procesom oplodnenia, donosenia a pôrodu živého a zdravého dieťaťa). Podľa bodu 6 indikačného zoznamu zdravotné poisťovne uznávajú imunologický faktor presné znenie je imunologické príčiny sterility, ktoré sú overené laboratórne - za dôvod na úhradu IVF cyklu. Imunitné mechanizmy sa môžu podieľať na príčinách neplodnosti priamo prítomné sú protilátky proti gamétam spermiám, zone pellucide, vaječníkom, alebo nepriamo na rôznych úrovniach, ktoré ovplyvňujú proces oplodnenia, nidácie, včasný vývoj plodu, funkciu placenty a na nej závislé donosenie plodu. Obyčajne sa jedná o autoimunitné mechanizmy, ktoré sa týkajú rôznych orgánov a systémov - štítnej žľazy a jej funkcie protilátky proti štítnej žľaze, hematologickej oblasti antifosfolipidový syndróm a ďalších medicínskych oblastí napr. coeliakia, reumatoidná artritída, systémový lupus erytematodes.
Abstrakty Rovnako liečba imunologického faktoru neplodnosti je priama metódami asistovanej reprodukcie a nepriama ovplyvnením funkcie orgánov a systémov, ktoré boli autoimúnnymi mechanizmami poškodené. Z metód asistovanej reprodukcie, ktoré obchádzajú imunologicky rizikové miesta, je najviac používaná intrauterinná inseminácia (IUI), pri ktorej chránime spermie pred protilátkami v cervikálnom hliene a intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI), ktorá rieši protilátky proti hlavičkám spermií. Pri nepriamej liečbe najviac využívame endokrinológov pri úprave funkcie štítnej žľazy a hematológov pri liečbe trombofilných stavov. Po získaní embrya mimotelovým oplodnením sme obišli väčšinu imunologických mechanizmov, ktoré môžu brániť otehotneniu prirodzenou cestou. Po vložení embrya do maternice by už semialogénne embryo malo byť imunologicky chránené, lebo vždy bude obsahovať pre ženu cudzie antigény. Napriek tomu sa imunitné mechanizmy môžu podieľať na výslednej receptivite endometria a včasnom aj neskoršom vývoji embrya. Tieto nežiadúce mechanizmy vieme potlačiť liečbou, ktorú robíme už obyčajne v spolupráci s imunológmi špecialistami v reprodukčnej imunológii. Najčastejšie používame kortikoidy, pri systémových ochreniach imunosupresíva, ďalej imunomodulátory (intralipid), prípadne inhibítory fosfodiesterázy a imunoglobulíny. Úloha imunitných mechanizmov pri poruchách reprodukcie. Tibenská E., Medirex a.s., Bratislava Je to už viac než polstoročie, čo dr. Peter Medawar podnietil v roku 1953 záujem odbornej verejnosti o problematiku semialogénneho plodu v maternici matky a tým sa stal zakladateľom odboru reprodukčnej imunológie. O rok neskôr Wilson a Rumke nezávisle na sebe popísali prítomnosť protilátok proti spermiám v sére neplodných mužov. Odvtedy sa množstvo poznatkov v odbore reprodukčnej imunológie značne rozšírilo a táto časť medicíny sa stáva čoraz populárnejšou. Jedným z hlavných dôvodov je neustále narastajúci počet pacientov s poruchami plodnosti. Neplodnosť páru je podľa WHO definovaná ako neschopnosť počať dieťa po 1 roku pravidelného nechráneného sexuálneho styku. Uvádza sa, že v súčasnej dobe sa problematika porúch plodnosti v celosvetovom meradle týka asi 10-15% párov vo fertilnom veku, pre vyspelé krajiny uvádzajú niektorí autori až 20-25%, čo odpovedá údajom pre SR, kde sa tento problém týka asi každého 5. páru. Z tohto počtu je v približne 30% za nemožnosť počatia zodpovedný mužský faktor, v 30-40% ženský a 15-30% prípadov sa porucha nachádza u oboch partnerov. Trend narastania počtu neplodných párov sa pripisuje jednak genotoxickým faktorom prostredia, stresu, pohlavným chorobám a zápalom v uro-gynekologickej oblasti a takisto aj odsúvaniu gravidity do neskoršieho veku. Diagnostika má zásadný význam, keďže liečba býva podľa literárnych údajov úspešná až v 50-60%. Jednou z príčin neplodnosti môže byť aj porucha imunitného systému, resp. niektorej z jeho súčastí - priemerne sa uvádza asi 20% podiel imunologických faktorov z celkového počtu infertilít neznámej etiológie, niektoré zdroje uvádzajú aj vyššie čísla. Do dnešného dňa bolo popísaných už niekoľko desiatok rôznych imunopatologických stavov, ktorých dôsledkom môže byť neschopnosť počať alebo donosiť zdravé dieťa. Na našom pracovisku sme sa problematike imunologických príčin porúch plodnosti a ich diagnostikou začali venovať približne pred štyrmi rokmi, pričom sa snažíme túto problematiku neustále rozvíjať a dopĺňať novými testami, ktoré môžu byť v diagnostike nápomocné.
Napriek neustálemu zlepšovaniu diagnostiky a zavádzaniu noviniek však netreba zabúdať aj na diagnostiku imunopatologických stavov, ktoré môžeme zaradiť medzi klasické, ktoré sú pomerne jednoducho diagnostikovateľné a môžu pritom hrať v poruchách reprodukcie významnú úlohu, ako je diagnostika celiakie, skríning autoimunitných ochorení alebo antifosfolipdový syndróm. Vo svojej prednáške sa pokúsime zhrnúť skúsenosti a poznatky s diagnostikou spomínaných stavov v skupine našich pacientov. Možnosti ovplyvnenia imunologických faktorov poruchy plodnosti P. Feldmár, T. Feldmár HIPOKRATES DS s.r.o., Gynekologická ambulancia pre deti, dospelých, reprodukčnú medicínu a ultrazvukovú diagnostiku, Dunajská Streda Cieľ práce: Cieľom práce je podať prehľad patologických stavov znižujúcich fertilitu a možnosti ich včasnej diagnostiky a liečby so zameraním na poruchy imunitného systému. Materiál a metódy: Prehľad domácich a zahraničných literárnych údajov publikovaných v ostatných 15. rokoch, ich porovnanie a pokus o vyvodenie záverov pre prax. Záver: Ženskú fertilitu ovplyvňujú ochorenia reprodukčných orgánov, poruchy neurendokrinného a imunitného systému. Interdisciplinárna spolupráca a prudký rozvoj metód v oblasti reprodukčnej medicíny umožňuje zachovanie fertility, ako i účinnú liečbu poruchy plodnosti stále u širšej skupiny žien a mužov. Význam ovplyvnenia imunologických faktorov a ich liečba z hľadiska zlepšovania fertility však zostáva kontroverzná vzhľadom k nedostatku kvalitných štúdií. Kľúčové slová: fertilita, imunita a reprodukcia, opakované reprodukčné straty, syndróm primárnej ovariálnej insuficiencie, subklinická hypothyreóza, liečba kortikoidmi v reprodukčnej medicíne Vplyv raloxifénu na organizmus postmenopauzálnych žien Miroslav Borovský Historický pohľad na selektívne modulátory estrogénových receptorov (SERM) ukazuje ich významné miesto v gynekologickej endokrinológii. Clomifencitrát, tamoxifén, raloxifén a najnovšie bazedoxifén znamenajú výrazné míľniky v každodennej gynekologickej praxi. Ich účinok je rozdielny pri pôsobení na kosť, uterus a prsník. Raloxifen, SERM s výrazným účinkom na osteoporózu ukázal významný účinok na zníženie rizika karcinómu prsníka, bez vplyvu na endometrium a ovárium. Riziko TECH je rovnaké ako u estrogénov, nezvyšuje počet návalov a je vynikajúco pacientkami tolerovaný. Autoimunita a diabetes mellitus Peter Jackuliak V. interná klinika LFUK a UN Bratislava Podstatou diabetes mellitus, hlavne 1.typu je autodeštrukcia pankreatických B-buniek vlastným imunitným systémom. Hlavnú úlohu hrajú T-lymfocyty, ktoré infiltrujú Langerhansove ostrovčeky - dochádza k rozvoju tzv. inzulitídy. Imunitná reakcia je však namierená len proti B-bunkám produkujúcim inzulín, zvyšné bunky zostávajú nedotknuté. Cytotoxické T-lymfocyty
Abstrakty rozpoznávajú a reagujú na určité molekuly (autoantigény) priamo na povrchu B-buniek. Iná skupina T-lymfocytov, tzv. pomocné T-lymfocyty, rozpoznávajú B-bunkové antigény spracované a vystavené na povrchu makrofágov a iných antigén-prezentujúcich buniek. B-bunky sú postupne deštruované priamou činnosťou T-lymfocytov a makrofágov, dôležitú úlohu tu zohrávajú cytokíny produkované imunitnými bunkami, ale taktiež voľné radikály. V okamihu kedy je zničených 80 až 90 percent B-buniek dochádza ku klinickej manifestácii diabetu. Autoimunitná deštrukcia B-buniek, charakteristická pre diabetes mellitus 1.typu je prítomná až u 10-15% pacientov diagnostikovaných ako diabetes mellitus 2.typu. To vysvetľuje aj fakt nutnosti inzulinoterapie u pacientov s DM 2.typu a podporuje teóriu včasne inzulinoterapie. Skríning ochorení štítnej žľazy v gravidite Patrícia Páleníková, Juraj Payer V. interná klinika LFUK a UN Bratislava Úvod: Je všeobecne známy vysoký výskyt ochorení štítnej žľazy (ŠŽ) prevažne v populácii žien. Tyreopatie nepriaznivo vplývajú na koncepciu, udržanie gravidity, zvyšujú riziko komplikácií v gravidite, známy je aj negatívny vplyv hypo/hypertyreózy na plod. V snahe eliminovať tieto komplikácie sa dlhodobo diskutuje o potrebe včas zachytiť ochorenia ŠŽ v populácii žien plánujúcich graviditu, resp. vo včasnom štádiu tehotenstva. Táto snaha vyústila do schválenia skríningu ochorení ŠŽ v gravidite a bola zakotvená legislatívne v odbornom usmernení MZ SR v r.2009. Metodika: od apríla 2015 sme vyšetrili 60 gravidných pacientok, bez anamnézy ochorenia ŠŽ, s priemerným vekom 32,7 roka (20-42), odoslaných gynekológom, u ktorých sme hodnotili výsledky skríningových laboratórnych vyšetrení. Výsledky: Zistili sme, že pacientky boli v priemere vyšetrené v 13.týždni gravidity (6.-28.t), 34 pacientok bolo diagnostikovaných počas prvého trimestra, 25 pacientok v 2.trimestri gravidity a 1 v treťom trimestri. Čakacie dobv od odberu krvi gynekológom po vyšetrenie v endokrinologickej ambulancii boli v rozmedzí 1-9 týždňa. 35 pacientok bolo primigravíd. Zo súboru malo len 18 pacientok hodnoty TSH v norme, 8 pacientok malo TSH suprimované fyziologicky, zvyšných 34 pacientok malo hypotyreózu. Pozitivitu autoprotilátok atpo malo 31 pacientok. Hodnoty ft4 sa pohybovali v rozmedzí 11-24 pmol/l u 47 pacientok. Len 2 pacientky mali ft4 menej ako 11 pmol/l. Záver: Z výsledkov vyplýva, že napriek realizácii skríningu ochorení ŠŽ u gravidných, sa tieto pacientky dostávajú k endokrinológovi relatívne neskoro, čím sa odďaľuje diagnostika ochorenia, hoci je známe, že práve včasnou liečbou môžeme zabrániť symptómom a komplikáciám u ženy a zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa. Inositol možnosti využitia v každodennej praxi endokrinológa MUDr. Kanaba Karol, Gynekologicko-pôrodnícka klinika UNLP Košice Poradňa pre menopauzu a gynekologickú endokrinológiu História objavenia inositolu siaha do 19. storočia a ďalšie výskumy potvrdili význam a dôležité postavenie tejto látky vo viacerých základných funkciách. Ide hlavne o myoinozitol (M-I), ktorý bol pôvodne zaradený do skupiny vitamínu B. Rozhodujúcim bolo zistenie, že M-I je základnou stavebnou súčasťou bunkových membrán vo forme fosfolipidov a jeho hlavnou funkciou je to, že
sa po zložitých väzbách podieľa významne na biosyntéze a účinku inzulínu. Bol preto so svojimi derivátmi zaradený medzi tzv. inzulínové senzitizátory. Z toho je zrejmá potencionálna súvislosť metabolizmu inozitolu nielen v patogenéze DM II. typu a gestačnom diabete, ale hlavne so syndrómom PCOS. Inozitol zohráva dôležitú úlohu v liečbe PCOS. Bol jednoznačne dokázaný jeho vplyv na kvalitu oocytov, keďže má kľúčovú úlohu v bunkovej morfogenéze a cytogenéze. Dôkazom toho sú jeho koncentrácie vo folikulárnej tekutine, ktoré sú signifikantne vyššie u dozretého oocytu. Významne ovplyvňuje syntézu lipidov a zohráva úlohu v otázke metabolického syndrómu a cholesterolu. Autor ďalej uvádza najnovšie poznatky o potencovanom účinku inozitolu v kombinácii s jeho derivátom D- chiro-inozitolom v prípravku INOFOLIC COMBI, ktorého efekt je nespochybniteľný hlavne v liečbe PCOS. Na výsledkoch mnohých štúdií prezentuje metabolický a reprodukčný profil prípravku a zdôrazňuje fakt, že máme možnosť cieleného vyhľadávania rizikových skupín pacientok a zahájenie komplexnej terapie. Co přinesl 15. světový kongres o menopauze? Doc. MUDr. Tomáš Fait, Ph.D. Gynekologicko-porodnická klinika 2. LF UK a FN Motol Ve dnech 28.9. až 1.10. 2016 proběhl v Praze 15. světový kongres o menopauze pořádaný International Menopause Society a domácí ČMAS ČLS JEP. Jednání kongresu potvrdila, že současná klimakterická medicína preferuje celostní přístup s důrazem na zdravý životní styl, kde hormonální substituční terapie (HRT) je významnou pomocnou modalitou léčby pro akutní klimakterický syndrom se schopností prevence osteoporózy a při časném startu i ischemické choroby srdeční. Od ukončení studie Women Health Initiative, která díky zkreslené medializaci významně snížila důvěru laiků i některých lékařů v HRT, bylo provedeno několik reanalýz a novými studiemi potvrzena bezpečnost HRT ve vztahu ke kardiovaskulárnímu systému i karcinomu prsu. Stárnutí populace se nezastavilo a léčba akutního klimakterického syndromu i prevence organických změn z estrogenního deficitu jsou potřebné. Nedílnou součástí klimakterické medicíny je také léčba a prevence urogenitální atrofie. Nově byl na kongresu prezentován transdermální sprej (MDTS) s 1,53 mg estradiolu v jedné dávce. Umožňuje individuální dávkování 1 3 střiků. Dosahuje významného snížení frekvence návalů u 85% uživatelek. Současně má výborný bezpečnostní kardiovaskulární profil. Pro léčbu urogenitální atrofie byl FDA zaregistrován ospemifen. Prezentována byla i kombinace basedoxifenu s konjugovanými equinními estrogeny. V oblasti fytoestrogenů je novou vysoce účinnou možností selektivní modulátor estrogenních receptorů DT56a získaný extrakcí ze soji s prokázanou vysokou účinností na akutní klimakterický syndrom, výborným bezpečnostním profilem i možným preventivním působením na kostní hmotu. Nadále platí, že standardem klimakterické medicíny musí být individuální přístup ve volbě případné léčebné modality, jejího dávkování, aplikační cesty a celkové délky podávání.
Abstrakty Estrogénny deficit a výhody jeho suplementácie Miroslav Borovský Hormonálna liečba (HL) predstavuje kauzálnu liečbu všetkých stavov spojených s deficitom estrogénov. Estrogéndeficitný syndróm sa prejavuje vo všetkých tkanivách ženského organizmu obsahujúcich estrogénové receptory. U pacientok po hysterektómii je pri klinickom deficite estrogénov indikovaná neoponovaná substitúcia estrogénmi. Používame synteticky vyrobený prirodzený estrogén 17β-estradiol, ktorý má po perorálnom podaní krátky biologický polčas (cca 1 hodinu), jeho biotransformácia prebieha v pečeni za vzniku estriolu, estrónu a konjugátov. Časť metabolitov vstupuje do enterohepatálneho obehu. Pri transdermálnom podaní obchádza estradiol enterohepatálny obeh, čo spôsobí menšie kolísanie jeho plazmatických hladín. Estradiol máme vo forme tabletiek, transdermálnych náplastí a sprayu. Estriol je biologicky slabý estrogén, ktorý má svoje opodstatnenie najmä v trofickom pôsobení na sliznicu močovopohlavných orgánov. Podávame ho lokálne vaginálne ako krém. Priaznivé metabolické účinky transdermálnej HL vyplývajú z neprítomnosti stimulácie pečeňového metabolizmu. Transdermálna liečba je indikovaná najmä u žien s poruchou pečeňových funkcií, so sklonom k tvorbe žlčových kameňov, pri poruche metabolizmu lipidov, u hypertoničiek, pri zvýšenom riziku TECH a u fajčiarok. V súčasnosti je k dispozícii transdermálny spray, ktorý umožňuje nízkodávkovú transdermálnu liečbu (Lenzetto). HL je veľmi dobre ženami tolerovaná, preferujeme najnižšiu klinicky účinnú dávku, u žien po hysterektómii podávame čisté estrogény a ženám s atrofickými symptómami v pošve lokálnu estrogénovú vaginálnu liečbu. Pre ženy s maternicou vyberáme prípravky s gestagénom bez androgénnych vedľajších účinkov, ktoré majú znížené riziko trombembolickej choroby a rakoviny prsníka. Transdermálne podávanie HL môže riziko trombembólie ešte zredukovať. Dnes vieme, že HL nemôžeme použiť na prevenciu chronických ochorení vyššieho veku u žien nad 70 rokov, u ktorých je riziko mozgovej mŕtvice a rakoviny prsníka zvýšené. Pre postmenopauzálnu osteoporózu je významná možnosť podávania selektívnych modulátorov receptorov estrogénu (SERM), ktoré výrazne znižujú riziko rakoviny prsníka (raloxifen). Všetky medzinárodné konferencie venované HL a klimaktériu hodnotili účinky tzv. fytoestrogénov, teda prírodných látok s účinkom podobným estrogénom ako málo účinné, blížiace sa k účinku placeba. Sú ženami obľúbené najmä pod vplyvom WHI štúdie. V súčasnosti sa objavil extrakt z fermentovanej sóje DT56a s obsahom 11 rôznych fytoestrogénov, ktorých synergický účinok je podobný SERM, viaže sa na estrogénový receptor β a má teda estrogénny účinok v cerebrovaskulárnom a kostnom tkanive a je bez účinku na maternicu a prsník. Pozitívne pôsobí aj na sliznicu pošvy (prípravok Femarelle). Vieme, že klimakterické ťažkosti môžu trvať aj viac ako desať rokov. WHI štúdia potvrdila, že HL 5 7 rokov je bezpečná, ak sa začne okolo 50-ky alebo v desaťročí po menopauze. Bohužiaľ nemáme randomizovanú štúdiu s údajmi o možnom prínose a rizikách ak liečba trvá dlhšie. Estrogéngestagénová liečba má v porovnaní s čiste estrogénovou horší rizikový profil, kedy sa predpokladá ľahko zvýšené riziko rakoviny prsníka. Pre prevenciu osteoporózy je vhodnejšie dlhodobé podávanie čistého estrogénu. Je to jasné u žien po hysterektómii, ale nízka dávka estrogénu sa ukázala aj u žien s uterom pri pravidelnej ultrazvukovej kontrole endometria vhodnou. V porovnaní s perorálnymi estrogénmi sa u transdermálne podaných estrogénov ukazuje riziko venóznej trombózy nižšie.
Hormóny v menopauze a rakovina prsníka Miroslav Borovský Na konci 90-tych rokov sa HL v postmenopauze predpisovala najmä na prevenciu chronických chorôb ako osteoporóza, koronárne ochorenie srdca a demencia a predpokladalo sa, že veľké randomizované štúdie jasne potvrdia benefit liečby a vedecky tak podporia jej väčšie rozšírenie. V USA sa s týmto zámerom zorganizovala rozsiahla WHI (Women s Health Initiative) štúdia. Dizajn a riadenie WHI štúdie boli veľmi podrobne a kvalitne vypracované, avšak prezentácia výsledkov štúdie a ich generalizácia mali za následok poškodenie žien vo veku, v ktorom je HL v praxi indikovaná a ktoré neboli vo WHI štúdii primerane zastúpené. Významným výsledkom WHI štúdie je, že účinky HL vo väčšine prípadov sú na jednotlivé orgánové systémy rôzne v závislosti od veku ženy a času od skončenia posledného fyziologického vplyvu hormónov žene vlastných pred menopauzou. Analýza podskupiny 50-ročných vo WHI štúdii, predovšetkým pre jej estrogénovú vetvu, ukázala lepšie výsledky vo vzťahu k ochoreniam srdca a všetkým príčinám úmrtí v porovnaní so staršími ženami. Na základe nesprávnych záverov výsledkov WHI štúdie sa pri úvahe o HL väčšina žien a lekárov rozhoduje či sa liečiť alebo nie často nesprávne a typicky sa zvýrazňuje strach z rakoviny prsníkov, preháňa sa reálne riziko ochorenia a podceňuje sa pozitívny účinok liečby. Málo lekárov a žien si uvedomuje, že je oveľa pravdepodobnejšie ochorieť na závažné kardiovaskulárne ochorenie ako na akúkoľvek z rakovín. Nie sú si tiež vedomé vysokej incidencie a morbidity spojenej s osteoporózou. Bezprostredne po nevhodnom medializovaní výsledkov WHI štúdie HL prudko klesla pod vplyvom strachu z rakoviny prsníka a skepticizmu ohľadne kardiovaskulárnej protekcie HL. V kontraste s výraznou medializáciou výsledkov WHI štúdie vetvy s CEE a MPA boli výsledky WHI štúdie vetvy s iba CEE publikované o dva roky neskôr médiami takmer nepovšimnuté, hoci ukázali prevenciu koronárneho ochorenia srdca u žien, ktoré začali s liečbou pred 60-kou a ukázali redukciu rakoviny prsníka. Zvýšené riziko rakoviny prsníka sa ukázalo iba u žien, ktoré brali hormóny už dávnejšie pred WHI štúdiou. Démonizácia HL v dôsledku dezinterpretácie výsledkov WHI štúdie má za následok väčší výskyt chronických ochorení žien vyššieho veku, ktoré by mohli byť preventívne potlačené alebo aspoň odložený ich klinický prejav. Je naozaj potrebné korigovať negatívne dôsledky WHI štúdie a znovu dať HL na terapeutické miesto, kam podľa vedeckých poznatkov a klinickej praxe patrí. Sexuálne paralely a autoimunita Autor: MUDr. Igor BARTL Pracovisko: UNBA, Urologické odd. Ružinov Variabilita ľudskej populácie sa odráža aj v rozdieloch imunologickej reaktivity. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že imunitné reakcie u žien sú výraznejšie ako u mužov. Prejavuje sa to na jednej strane účinnejšou obranou proti infekčnému agens, na druhej strane zvýšenou pohotovosťou ku vzniku a rozvoju zápalových, alergických a autoimunitných ochorení. Výskyt autoimunitných ochorení podľa pohlavia sa u jednotlivých chorôb významne líši. Príčinou rozdielov podmienených pohlavím sú faktory genetické (predovšetkým expresia génov na chromozóme X, mirna, epigenetické modulácie), hormonálne (pohlavné hormóny, estrogény, androgény pôsobia na bunky imunitného systému prostredníctvom receptorov nukleárnych, i membránových), a faktory fyziologické, komenzálne mikrobionty, ktoré vytvárajú s hostiteľom ucelený superorganizmus.
Abstrakty Napriek tomu, že už dnes máme k dispozícii množstvo poznatkov z biomedicínskeho výskumu, odlišnosti vyplývajúce z rozdielov v pohlaví sú často prehliadané. Do budúcnosti ešte viac perspektívnym faktorom sa ukazujú poznatky vyplývajúce nielen z izolovaných daností pohlavia ako takého, ale sľubným sa ukazuje aj interakcia a štúdium sexuality pohlaví v súvislostiach aj s imunitnou odpoveďou. Sexuálne paralely je možné odvodiť aj pri štúdiu animálnych modelov. Správne vyhodnotená sexualita pacienta ako anamnestický aj diagnostický znak tak môže byť významným markerom závažnéko kardiovaskulárneho, respektíve metabolického ochorenia. Benefity sexuality sú dlhodobo predmetom intezívneho výskumu najmä s dôrazom na kvalitu života mužov i žien. Terapeutické stratégie veľkého počtu sexuálnych dysfunkcií aj keď sú vysoko účinné, spľňajú v súčasnom stave poznania medicínskeho výskumu len kritéria symptomatickej liečby. Terčom kauzálnej liečby sa ukazujú prvé sľubné výsledky tkanivového inžinierstva a genetiky (napr. pri erektilnej dysfunkcii). Genetické štúdie zamerané na definovanie príčin sexuálnych dysfunkcií zistili významné asociácie polymorfizmov génu DAT1 s počtom sexuálnych partnerov, génu DRD2 s vekom prvého sexuálneho kontaktu a génu 5HT2A s celkovou sexuálnou dysfunkciou u žien Pri skúmaní rozdielneho sexuálneho chovania u žien sa zistili prevratné výsledky, ktoré môžu priniesť pokroky vo vývoji syntetických liekov s čoraz vyššou selektivitou pre jednotlivé typy receptorov napríklad aj v liečbe porúch ženského libida V súčasnosti je trendom v liečbe personalizovaná, resp, individualizovaná medicína. Je to model, kde pre výber optimálnej liečby, prípadne špecifickej prevencie sa zdôrazňuje systematické spracovanie čo najväčšieho spektra biomarkerov konkrétneho pacienta vychádzajúce z genomiky, metabolomiky, ale aj z imunologickej profilácie. Tieto závery pravdepodobne s vysokou istotou môžu byť v blízkej budúcnosti intenzívne korelované aj so sexualitou. Vplyv menopauzy na močový systém ženy. Peter Brenišin Cieľom práce: upozorniť na dôkladnú vplyv menopauzy na močový systém u ženy, na správnu a včasnú diagnostiku a účinnú liečbu. Menopauza je prirodzený stav v živote ženy, kedy dochádza k útlmu funkcie vaječníkov a znižovaniu tvorby hormónov estrogénu a progesterónu. Zastaví sa menštruačný cyklus a nastáva strata plodnosti. Menopauza nastupuje približne medzi 45. až 55. rokom veku ženy a je charakterizovaná obdobím, v ktorom žena začína nepravidelne krvácať až príde k poslednej menštruácii. Toto obdobie je charakterizované hormonálnou nerovnováhou. Obdobie menopauzy u väčšiny žien je sprevádzané asi u 80 percent žien problémami, ktoré sú ľahšieho charakteru, ale môžu sa vyskytnúť aj veľmi vážne problémy. Syndrómy, ktoré sprevádzajú menopauzu : a, vegetatívny: návaly tepla, potenie, začervenanie v tvári, búšenie srdca b, organický: zmeny na ohanbí, zmenšuje sa ochlpenie. V pošve dochádza k zužovaniu priechodu, zvýrazňuje sa suchosť sliznice, maternica mení svoju veľkosť. V oblasti močového systému sa objavuje stresová inkontinencia spôsobená oslabením svalov panvového dna, dráždivý močový mechúr. S poklesom estrogénov je spojené vypadávanie vlasov, zhoršená kvalita pokožky a nechtov. S prevládaním androgénov, dochádza k zvýšenému ochlpeniu na tvári a na miestach, na ktorých sa ochlpenie viac vyskytuje u mužov
c. metabolický: osteoporóza - rednutie kostí, zvýšený výskyt kardiovaskulárych ťažkosti náhle cievne príhody, infarkt myokardu, hypertenzia Vplyv menopauzy na močový systém ženy V oblasti močového systému sa nedostatok estrogénov prejavuje atrofiou epitelu močového mechúra, svaloviny panvového dna a močového mechúra. Prejavuje sa to častým nutkaním na močenie, urgenciami, ktoré sú charakterizované náhlym bolestivým nutkaním na močenie, bolestivosťou močového mechúra, hlavne pri jeho naplnení, opakovanými zápalmi močového mechúra, únikom moča pri zvýšení vnútrobrušného tlaku tzv. stresová inkontinencia a príznakmi hyperaktívneho mechúra s únikom moča pri urgenciách tzv.urgentná inkontinencia Dôležitú úlohu pri vzniku problémov s močovým ústrojenstvom zohráva zníženie obsahu kolagénu v spojivovom tkanive močového mechúra. Bunky kolagénu sú citlivé na estrogén a jeho nedostatok sa prejaví ich nedostatočnou produkciou a následkami na močovom systéme. Atrofia urogenitálneho systému a s ňou spojené ťažkosti sú najčastejšie príznaky nedostatku estrogénov u žien po menopauze. Atrofia pošvy a močového mechúra spôsobuje poruchu sexuálnych funkcií, ako aj poruchy močového mechúra a uretry. Spodina močového mechúra pochádza embryologicky z toho istého základu ako pošva a nachádza sa tu veľa estrogénnych receptorov. Často sú ženy s týmito ťažkosťami od praktického lekára nesprávne posielané na urológiu, kde je spravidla vyšetrenie negatívne a pravá príčina nedostatok estrogénov sa nerieši. Len gynekológ dokáže správne diagnostikovať príznaky nedostatku estrogénov a následne lokálnou, alebo celkovou liečbou hormonálnou substitučnou liečbou účinne poriešiť ťažkosti ženy. Veľký prínos vidím v ambulanciách gynekolgickej urológie, kde urogynekolog vie poriešiť aj urologické aj gynekologické ťažkosti u ženy. Močová inkontinencia je mimovoľný odtok moču, ktorá vzniká v dôsledku anatomických alebo aj funkčných porúch v oblasti dolných močových ciest. Rozlišujú sa tri základné typy stresová (záťažová), urgentná a zmiešaná A.Stresová, závažová inkontinencia je charakterizovaná únikom moča pri zvýšení vnútrobrušného tlaku. Za normálnych okolnosti je to zvládnuté dobre fungujúcim uzáverom močového mechúra s dobre fungujúcim svalstvom pánvového dna. Príčinou je práve nedostatečná funkcia uzáveru močového mechúra spôsobená ochabnutím pánvového dna. Diagnostika: anamnéza, gynekologické vyšetrenie, urologické vyšetrenie, neurologické vyšetrenie, ultrasonografické vyšetrenie, urodynamické vyšetrenie. Liečba: konzervatívna, kde patrí aj lokálna alebo celková hormonálna substitučná liečba a chirurgická. B.Hyperaktívny močový mechúr (OAB, z angl.: The Over Active Bladder) Definícia: Nutkanie na močenie, s alebo bez inkontinencie, často spolu s častým močením cez deň a močením v noci, bez patologických alebo metabolických zmien, ktoré by tieto príznaky mohli vysvetľovať. Často sa vyskytujú dyzurické ťažkosti, bolesti za sponou, hlavne pri plnom močovom mechúri, po vymočení čiastočná úľava od bolesti. Symptómy OAB: a, časté močenie, b, nutkanie na močenie (urgencia) - prudké naliehavé nutkanie na močenie, ktoré postihnutí nedokážu oddialiť, c, urgentná inkontinencia Diagnostika: anamnéza, gynekologické vyšetrenie, urologické vyšetrenie, neurologické
vyšetrenie, ultrasonografické vyšetrenie, urodynamické vyšetrenie, vyšetrenie moču je negatívne - to neznamená, že pri tomto náleze pacientka nemá ťažkosti C.Zmiešaný typ inkontinencie moču prevládajú buď ťažkosti stresovej alebo urgentnej inkoninencie. Záver: Je veľmi dôležité včas a správne riešiť ťažkosi u ženy spôsobené obdobím menopuazy, aby sa zlepšila kvalita života ženy a aby sa predišlo vážnym zdravotným ťažkožkostiam a ich následkom. Algoritmus práce s prípravkami s obsahom inozitolov MUDr. Silvester Galo, PhD. Gyn-Fiv Žilina, Predmestská 8600, 01001, Žilina silvestergalo@yahoo.com Syndróm polycystických ovarií (PCOs) je časté ochorenie postihujúce ženy vo fertilnom veku. V závislosti od použitých kritérií na stanovenie diagnózy PCOs sa výskyt odhaduje na 15-20%. Ochorenie sa prejavuje oligo- amenorheou, hirzutizmom, anovuláciou a tým aj neplodnosťou. Ochorenie je často spojené s metabolickým syndrómom- inzulínovou rezistenciou alebo diabetom, hypertenziou, dyslipidémiou a obezitou. V minulosti používané liečebné schémy boli zamerané na jednotlivé príznaky a prejavy. Pri indukcii ovulácie sa používal klomiféncitrát, pri oligo-amenorhei gestagény. Záver: Príchodom prípravkov s obsahom inozitolov sa začala písať nová éra liečby PCOs. Inozitol pôsobí komplexne a kauzálne. Efekt liečby sa prejavuje na všetkých úrovniach. Navodí ovuláciu, pravidelnú menštruáciu, zlepší metabolický status organizmu, vyrovnáva hormonálnu dysbalanciu. Kombináciou D-chiro-inozitolu a myoinozitolu sa výrazne zlepšujú parametre glukózového metabolizmu, pridaním melatonínu sa zlepšuje kvalita oocytov pri metódach asistovanej reprodukcie. Kľúčové slová: PCOs, myo-inozitol, D-chiro-inozitol, melatonín Vek a ovariálna rezerva, Konsenzus manažmentu neplodných párov MUDr. Peter Harbulák, PhD. GYN-FIV, Záhradnícka 42, 821 04 Bratislava harbulak@gyn-fiv.sk Vekový faktor zohráva čoraz významnejšiu rolu v liečbe neplodnosti. V našej geografickej oblasti za posledných 20 rokov stúpol priemerný vek prvorodičiek z 21 na 28 rokov. V liečbe neplodnosti sa stretávame s čoraz početnejšou skupinou žien nad 35 rokov. So stúpajúcim vekom dochádza k zníženiu parametrov ovariálnej rezervy. Ovariálna rezerva je funkčný potenciál vaječníka, ktorý odzrkadľuje počet a kvalitu v ňom obsiahnutých oocytov. Z veľkého množstva markerov ovariálnej rezervy v súčasnosti za najvýpovednejšie a najpresnejšie sa považujú: hormonálny marker - Antiműllerov Hormón (AMH) a sonografický marker hodnotiaci počet antrálnych folikulov ovária - Antral Follicle Count (AFC). AMH je toho času považovaný za marker najvyššej validity, významný prediktor starnutia ovárií, ktorý najspoľahlivejšie vyjadruje pravdepodobnosť otehotnenia a je najlepšie využiteľný v klinickej praxi. Z pohľadu reprodukčnej prognózy sa stanovila hraničná hodnota nízkej ovariálnej rezervy ( cut-off values ), ktorá umožňuje pomerne presne stanoviť zníženú ovariálnu rezervu a zhoršenú prognózu v stimulácii vaječníkov. Vek a markery ovariálnej rezervy sú významnými faktormi predikcie otehotnenia, zásadným spôsobom indikujú liečebný
postup. Najväčším problémom vo väčšine európskych krajín je predčasné ukončenie ( dropout ) liečby neplodnosti, a to až v 40 %. Neexistujú žiadne údaje, ktoré by naznačovali, že situácia na Slovensku je odlišná. Cieľom Konsenzu manažmentu párov s poruchami plodnosti pre klinickú prax je sprístupniť párom s poruchami plodnosti adekvátnu a efektívnu liečbu štandardizáciou diagnosticko - liečebného postupu a zefektívniť spoluprácu medzi gynekológmi primárneho kontaktu, urológmi a centrami asistovanej reprodukcie. Konsenzus zahŕňa skríning (stanovenie ovariálnej rezervy u žien vo veku 30 rokov a viac, ktoré plánujú v budúcnosti otehotnieť) a diagnostiku a liečbu neplodného páru gynekológom primárneho kontaktu. Konsenzus bol prijatý Slovenskou gynekologicko-pôrodníckou spoločnosťou ako základný dokument pre manažment párov s poruchami plodnosti pre klinickú prax. Kľúčové slová: vek, ovariálna rezerva, AMH, Konsenzus Endometrióza z pohľadu sterility MUDr. Silvester Galo, PhD. GYN-FIV Žilina, Predmestská 8600, 01001 Žilina silvestergalo@yahoo.com Výskyt endometriózy u žien vo fertilnom veku sa odhaduje na 10-15%. V prípade sterilných žien až na 25-30%. Hlavné prejavy ochorenia možno rozdeliť do dvoch skupín: sterilita a bolestivé symptómy. Algoritmus diagnostiky ako aj liečby endometriózy sa zásadne líšia v uvedených skupinách. U sterilných žien je hlavným cieľom dosiahnuť graviditu. Eradikácia ochorenia, odstránenie ložísk, resp. bolestí v tejto skupine je sekundárne. Operačná liečba v zmysle extirpácie endometriómov dokonca znižuje vyhliadky na úspešný proces umelého oplodnenia. Príčina sterility často býva veľmi komplexná a manažment endometriózy z pohľadu sterility vyžaduje osobitný a individuálny prístup. Na základe najnovších vedeckých publikácií boli vytvorené odporúčania pracovnou skupinou ESHRE, ktoré boli publikované v roku 2014. Publikácia obsahuje 83 odporúčaní na 22 kľúčových otázok z oblasti diagnostiky a liečby endometriózy. Zásadným prínosom odporúčaní je diferencovaný prístup v riešení bolestivých symptómov a sterility. K novým názorom prispeli nielen závery najnovších štúdií zamerané na endometriózu ako ochorenie, ale aj významný rozvoj metód asistovanej reprodukcie. Cieľom prednášky je prezentovať nové pohľady a postupy pri uvedenej príčine sterility a zároveň implementovať v našich pomeroch. Kľúčové slová: endometrióza, sterilita, asistovaná reprodukcia Imunomodulačné vlastnosti kmeňových buniek Zuzana Halásová Slovenský register placentárnych krvotvorných buniek, Eurocord-Slovakia, Dúbravská cesta 9, 84104 Bratislava Už niekoľko rokov je narastajúci trend klinických štúdií overujúcich a využívajúcich kmeňové bunky v oblasti regeneratívnej medicíny. Táto oblasť sa zaoberá možnosťami regenerácie rôznych opotrebovaných a poškodených tkanív. Jednou z unikátnych vlastností kmeňových buniek uplatňujúcej sa v procese regenerácie poškodeného či nefunkčného tkaniva je ich schopnosť imunomodulácie.
Jedným zo zdrojov kmeňových buniek sú perinatálne tkanivá. Pupočníková a placentárna krv, ktorá ostáva v pupočnej šnúre a placente po narodení dieťaťa, rovnako ako tkanivo pupočníka a tkanivo placenty, sú bohatým zdrojom kmeňových buniek. V perinatálnych tkanivách sú zastúpené viaceré typy kmeňových buniek, prevažne však krvotvorné a mezenchymálne. Okrem krvotvorných a mezenchymálnych kmeňových buniek boli v pupočníkovej krvi identifikované napríklad veľmi malé embryonálnym podobné kmeňové bunky či endoteliálne prekurzorové bunky. Kmeňové bunky z perinatálnych tkanív sú imunologicky nevyzreté bunky schopné exprimovať neurálne markery, cytokíny, chemokíny, rastové faktory a sú schopné diferenciácie na bunky rôznych špecifických tkanív. In vitro štúdie v hypoxických podmienkach potvrdili ich neuroprotektívne účinky. V prítomnosti zápalových markerov (pr. tumor necrosis faktor-α, interferon-γ, interleukín 1β) produkujú kmeňové bunky z perinatálnych tkanív bioaktívne látky a protizápalový interleukín 10 a tým znižujú produkciu zápalových markerov a modulujú imunitné odpovede. Taktiež aktivujú tkanivovo špecifické kmeňové bunky. Vďaka klinickým štúdiám sa otvárajú nové možnosti liečby širokého spektra ochorení. V rámci nich môže ísť o rozšírenie už existujúcej liečby alebo zavedenie novej liečby pri doteraz neliečiteľných ochoreniach. Klinické štúdie tak predstavujú veľký prínos pre samotných pacientov, keďže prostredníctvom nich získavajú prístup k inovatívnej liečbe. Nový prístup k zmierneniu príznakov menopauzy J. Jeníček Gynekologie a porodnictví, ambulance, Praha 2 Priemerná dĺžka života žien sa neustále zvyšuje. Podľa údajov zo Štatistického úradu žije momentálne na Slovensku vo veku od 45 do 65 rokov viac ako 700 000 žien. Obdobie vyhasínania funkcie vaječníkov súvisí s ich fyziologickým starnutím a tým aj hormonálnymi zmenami v období perimenopauzy a menopauzy. Veľkou výzvou je nájsť preto vhodnú terapiu, ktorá bude mať čo najmenej nežiaducich účinkov a ktorá dokáže zlepšiť kvalitu života u žien s menopauzálnymi symptómami. Novinkou v tejto oblasti je unikátny produkt, ktorý obsahuje 2 aktívne zložky, čistý peľový extrakt (GC složka) a kombinovaný extrakt peľu a piestikov (PI 82). Vďaka obsahu vitamínu E, prispieva k ochrane buniek pred oxidačným stresom. Serelys je 100% bez hormonálnej aktivity a bez fytoestrogénov. Je efektívny v redukcii počtu i intenzity návalov. Neovplyvňuje estrogénové receptory, nepodporuje proliferáciu karcinómových buniek. Je bezpečný aj u pacientok, ktoré majú v anamnéze karcinóm prsníka. Účinnosť a dobrá znášanlivosť preparátu je doložená množstvom štúdií publikovaných v renomovaných časopisoch. Záver: V dnešnej dobe je veľmi vítané rozšírenie portfólia prípravkov, využiteľných v období klimakterických ťažkostí ženy. Cytoplazmatický extrakt z peľového zrna preukazuje významnú účinnosť v zmiernení klimakterických symptómov a ich dopad na kvalitu života počas perimenopauzy a menopauzy. Dobrá tolerancia a absencia fytoestrogénov v jeho složení sa javí ako bezpečná alternatíva k hormonálnej terapii.
N Ú Skráte Názo femos syndró preve žien s u post tehlov 28-dň Lieky suspe znám testy zmen vrátiť ochor žltačk karcin užívaj a prog A, fen alebo reakci v pôvo lekárs marec FEM/ Refer BGP
N A G E S TAG É N E Z Á L E Ž Í... ÚČINNÁ KONTROLA PRÍZNAKOV MENOPAUZY1 Skrátená informácia o lieku Názov lieku: femoston 1/10; femoston 2/10; femoston conti; femoston conti 0,5 mg/2,5 mg. Zloženie: femoston 1/10; femoston 2/10: 1 mg, resp. 2 mg estradiolu v 1 filmom obalenej tablete; 1 mg, resp. 2 mg estradiolu a 10 mg dydrogesterónu v 1 filmom obalenej tablete. femoston conti 0,5 mg/2,5 mg; femoston conti: 0,5 mg, resp. 1 mg estradiolu a 2,5 mg, resp. 5 mg dydrogesterónu v 1 filmom obalenej tablete. Terapeutické indikácie: femoston 1/10; femoston 2/10: kontinuálna sekvenčná liečba: hormonálna substitučná liečba (HSL) na liečbu syndrómov nedostatku estrogénu u postmenopauzálnych žien minimálne 6 mesiacov od poslednej menštruácie. Prevencia osteoporózy u postmenoupauzálnych žien s vysokým rizikom vzniku zlomenín, ktoré netolerujú alebo sú u nich kontraindikované iné lieky schválené na prevenciu osteoporózy. femoston conti: kontinuálna kombinovaná liečba: hormonálna substitučná liečba na liečbu syndrómov nedostatku estrogénu u postmenopauzálnych žien minimálne 12 mesiacov od poslednej menštruácie. Prevencia osteoporózy u postmenoupauzálnych žien s vysokým rizikom vzniku zlomenín, ktoré netolerujú alebo sú u nich kontraindikované iné lieky schválené na prevenciu osteoporózy. femoston conti 0,5 mg/2,5 mg: kontinuálna kombinovaná liečba: hormonálna substitučná terapia na liečbu príznakov nedostatku estrogénu u postmenopauzálnych žien, ktoré sú minimálne 12 mesiacov po poslednej menštruácii. Dávkovanie a spôsob podávania: femoston 1/10; femoston 2/10: počas prvých 14 dní 28-dňového cyklu sa užíva jedna biela tableta s obsahom 1 mg estradiolu (femoston 1/10), resp. jedna tehlovočervená tableta s obsahom 2 mg estradiolu (femoston 2/10) denne. V ďalších 14 dňoch sa užíva jedna šedá tableta s 1 mg estradiolu a s 10 mg dydrogesterónu (femoston 1/10), resp. jedna žltá tableta s 2 mg estradiolu a 10 mg dydrogesterónu (femoston 2/10) denne. Po 28-dňovom cykle sa začína nový 28-dňový cyklus. To znamená, že liečebné cykly na seba nadväzujú bez prerušenia. femoston conti; femoston conti 0,5 mg/2,5 mg: užíva sa jedna tableta denne počas 28-dňového cyklu. Femoston conti sa užíva súvisle bez prerušenia medzi baleniami. Lieky sú určené na perorálne použitie a užívajú sa bez ohľadu na príjem potravy. Pre užívanie liekov u detí nie sú relevantné indikácie. Kontraindikácie: precitlivenosť na liečivá alebo ktorúkoľvek pomocnú látku lieku; potvrdený alebo suspektný karcinóm prsníka; potvrdené alebo suspektné estrogéndependentné malígne tumory; potvrdené alebo suspektné gestagén závislé neoplazmy; nediagnostikované krvácanie z pošvy; neliečená hyperplázia endometria; predchádzajúci alebo aktívny venózny tromboembolizmus (hlboká žilová trombóza, pľúcna embólia); známa trombofilická porucha (napr. deficit proteínu C, proteínu S alebo antitrombínu); aktívne alebo nedávne arteriálne tromboembolické ochorenie (napr. angína pektoris, infarkt myokardu); akútne ochorenie pečene alebo ak takéto ochorenie pečene bolo prekonané a hepatálne testy sa nevrátili na normálne hodnoty; porfýria. Špeciálne upozornenia: HSL musí byť začatá len kvôli liečbe postmenopauzálnych symptómov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu života. Počas liečby sú odporúčané pravidelné kontroly. Ženy musia byť upozornené, o ktorých zmenách prsníkov musia informovať lekára. Ak sú prítomné, prípadne sa predtým vyskytli niektoré z nasledujúcich stavov, alebo sa zhoršili v priebehu tehotenstva alebo po predchádzajúcej HSL, pacientka musí byť starostlivo sledovaná. Musí sa zobrať do úvahy, že tieto stavy sa môžu vrátiť alebo zhoršiť počas liečby Femostonom, najmä: leiomyóm alebo endometrióza; riziká v osobnej alebo rodinnej anamnéze pre tromboembolické ochorenia; rizikové faktory pre estrogén-dependentné tumory, napr. prvý stupeň dedičnosti pre karcinóm prsníka; hypertenzia; ochorenia pečene; diabetes mellitus; cholelitiáza; migréna alebo silné bolesti hlavy; systémový lupus erythematosus; endometriálna hyperplázia v anamnéze; epilepsia; astma; otoskleróza. Liečba musí byť prerušená v prípade objavenia sa kontraindikácií a nasledujúcich stavov: žltačka alebo zhoršenie pečeňových funkcií; významné zvýšenie tlaku krvi; nový výskyt bolestí hlavy migrenózneho typu; gravidita. Intermentštruačné krvácanie a špinenie sa môže príležitostne vyskytnúť počas prvých mesiacov liečby. Súhrnné dôkazy poukazujú na zvýšené riziko karcinómu prsníka u žien užívajúcich kombinovanú HSL estrogén + progestogén. HSL zvyšuje riziko rozvinutia venózneho tromboembolizmu. Ak má po plánovanom chirurgickom zákroku nasledovať dlhšia imobilizácia, odporúča sa HSL dočasne vysadiť. U žien, ktoré už dlhodobo užívajú antikoagulačnú liečbu, sa vyžaduje starostlivé zváženie prínosu a rizika použitia HSL. Estrogény môžu spôsobiť zadržanie tekutín, a preto pacientkam so srdcovou, alebo obličkovou dysfunkciou musí byť venovaná zvýšená starostlivosť. Táto liečba kombináciou estrogénu a progestogénu nie je antikoncepciou. Liekové a iné interakcie: antikonvulzíva (napr. fenobarbital, karbamazepín, fenytoín), antiinfektíva (napr. rifampicín, rifabutín, nevirapín, efavirenz), ritonavir a nelfinavir, rastlinné lieky obsahujúce ľubovník bodkovaný, takrolimus a cyklosporín A, fentanyl, teofylín. Používanie v gravidite a počas laktácie: ak sa gravidita zistí počas liečby Femostonom, liečba musí byť okamžite prerušená. Femoston sa nepodáva v období laktácie. Ovplyvnenie schopnosti viesť motorové vozidlá a obsluhovať stroje: nemá žiadny, alebo má len zanedbateľný vplyv na schopnosť viesť vozidlá a obsluhovať stroje. Nežiaduce účinky: veľmi časté: bolesť hlavy, brucha alebo chrbta, bolesť a citlivosť prsníkov; časté: vaginálna kandidóza, depresia, nervozita, migréna, závrat, nauzea, vracanie, plynatosť, alergické kožné reakcie, poruchy menštruácie (vrátane postmenopauzálneho špinenia, metrorágie, menorágie, oligo-/amenorey, nepravidelnej menštruácie a dysmenorey), panvová bolesť, cervikálny výtok, astenické stavy, periférny edém, zvýšenie hmotnosti. Uchovávanie: pri teplote do 30 C, v pôvodnom obale. Balenie: femoston 1/10; femoston 2/10; femoston conti: 28 alebo 84 filmom obalených tabliet. femoston conti 0,5 mg/2,5 mg: 14, 28, 84 alebo 280 filmom obalených tabliet. Na trh nemusia byť uvedené všetky veľkosti balenia. Spôsob výdaja lieku: je viazaný na lekársky predpis. Držiteľ rozhodnutia o registrácii: femoston 1/10; femoston 2/10; femoston conti: BGP Products B.V., Holandsko. femoston conti 0,5 mg/2,5 mg: Mylan Healthcare GmbH, Nemecko. Dátum poslednej revízie textu: femoston 1/10; femoston 2/10; femoston conti: marec 2015. femoston conti 0,5 mg/2,5 mg: október 2015. Informácia je určená pre odbornú verejnosť. Tento text nenahrádza úplnú odbornú informáciu o lieku. Úplná informácia o lieku je dostupná na vyžiadanie. FEM/02/16/08/00 Referencie: 1. SPC lieku femoston 1/10; femoston 2/10; femoston conti: marec 2015. femoston conti 0,5 mg/2,5 mg: október 2015 BGP Products s.r.o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, tel.: +421-2-40 20 38 00, fax: +421-2-44 45 44 20, www.mylansk.sk