2. VONKAJŠIE PAMÄTE... 4 Pevný disk... 4 Kompaktné disky CD... 7 DVD Digital Versatile Disk... 8 BLUE RAY... 9

OBSAH 1. TLAČIARNE... 2 Maticové (ihličkové) tlačiarne... 2 Atramentové (Ink-jet) tlačiarne... 2 Laserové tlačiarne... 2 Tepelné tlačiarne... 3 Termotransferová aj sublimačná tlačiareň... 3 2. VONKAJŠIE PAMÄTE... 4 Pevný disk... 4 Kompaktné disky CD... 7 DVD Digital Versatile Disk... 8 BLUE RAY... 9 3. POČÍTAČOVÉ SIETE... 10 Fyzická topológia... 12 Logická topológia... 13 4 PASÍVNE PRVKY POČÍTAČOVEJ SIETE... 14 Fyzické pripojenie... 14 Kabeláž - krútená dvojlinka... 15 Koaxiálny kábel... 16 Optický kábel... 17 5 AKTÍVNE PRVKY POČÍTAČOVEJ SIETE... 18 Logické pripojenie... 19 Aplikačné pripojenie... 19 6. ZÁLOŢNÉ ZDROJE ELEKTRICKEJ ENERGIE... 20 7. ZÁKLADNÉ KONŠTRUKČNÉ A BEZPEČNOSTNÉ PREDPISY PRE STAVBU SIETÍ... 21

1. Tlačiarne Sú určené na výstup informácií na papier. Najdôleţitejším parametrom, ktorým sa určuje kvalita tlače, je počet bodov, z ktorých tlačiareň vytvorí úsečku s dĺţkou 1 palec tzv. Dot Per Inch DPI. Čím viac bodov, tým jemnejší a ostrejší obraz tlačiareň vykreslí. Podľa príncípu tlače rozdeľujeme tlačiarne na : maticové (ihličkové) ink.jet (atramentové) laserové a LED tepelné termotransferové ostatné typové, bublinkové, sublimačné a plazmové Maticové (ihličkové) tlačiarne Princíp tlače spočíva v ovládaní ihličiek písacej hlavy tlačiarne, ktoré úderom cez atramentom napustenú pásku vytvárajú poţadovaný obraz na zaloţenom papieri. Počet ihličiek v písacej hlave je 9 alebo 24 a určuje kvalitu tlače. Výhodou je moţnosť písania cez kopírovacie papiere, malé náklady na tlač a pomerne nízka cena tlačiarne. Ich nevýhodou je, ţe sú hlučnejšie, pomalšie a majú najhoršiu kvalitu tlače voči tlačiarňam laserovým alebo atramentovým. Maticové tlačiarne sa (dnes uţ výnimočne) vyuţívajú aj pre farebnú tlač. Atramentové (Ink-jet) tlačiarne Vyuţívajú v písacej hlave namiesto ihličiek miniatúrne trysky, ktoré podľa pokynov programu s vyuţitím efektu elektrostatického poľa vystrekujú malé mnoţstvo špeciálneho atramentu na papier. Trysková hlava obsahuje niekoľko trysiek (64, 128 i viac). Pouţíva sa taký papier, na ktorom sa atrament nerozpíja. Výhodou je rýchlosť a tichý chod, nízka cena tlačiarne, malé rozmery a hmotnosť, pomerne vysoké rozlíšenie a možnosť pomerne lacnej farebnej tlače. Kvalita tlače závisí aj od kvality atramentu (málo kvalitný atrament má tendenciu vyblednúť uţ po niekoľkých dňoch) a od kvality papiera. Nevýhodou sú vysoké náklady na prevádzku - vyššie ako u ihličkových tlačiarní, závisia od ceny atramentu a moţnosť zaschnutia trysiek, ak sa dlhšiu dobu nepouţívajú.štandardne sa mení celý zásobník (cartridge) s atramentom, alebo sa pristupuje k viacnásobnému plneniu zásobníka atramentom. Kvalita tlače sa pohybuje medzi 300 aţ 1200 DPI. Laserové tlačiarne Obraz sa tvorí vo forme elektrického náboja vybíjaním pomocou laserového lúča premietaného na nabitý polovodičový valec. Tento obraz je prenesený pomocou čiastočiek pevného farbiva - toneru - na papier, kde je toner zapečený - papier zahrieva na 180 C - kvôli stabilite vytlačeného dokumentu. Tlačia celé strany naraz. Výhodou je rýchlosť a kvalita tlače, ktorá dosahuje 1200 DPI, 2400 DPI aj viac, vysoká životnosť so stredne vysokými nákladmi na tlač. Nevýhodou je vysoká cena. Laserové tlačiarne tlačia aj farebne. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 2

Modifikáciou laserových tlačiarní sú LED tlačiarne, ktoré pracujú na rovnakom princípe, iba namiesto laserového lúča vyuţívajú LED diódy. Sú výrazne lacnejšie ako laserové, dosahujú však menších hodnôt DPI 300 aţ 800. Tepelné tlačiarne Pracujú na princípe tepelného pôsobenia radu mikroskopických odporových teliesok na špeciálny papier s teplocitlivou vrstvou. Pôsobením teploty okolo 90 C zohriate body papiera tmavnú a vytvárajú poţadovanú kresbu (resp. písmo). Ich výhodou je tichý chod, jednoduchá konštrukcia, nevýhodou je nízka grafická úroveň výstupu a nutnosť pouţívania špeciálneho papiera, čo zvyšuje náklady na tlač. Pouţívajú sa najčastejšie vo faxoch, registračných pokladniciach, vreckových prístrojoch apod. Termotransferová aj sublimačná tlačiareň Pracuje na základe prenosu farby z nosiča farby (pásky) na potláčaný predmet vplyvom lokálneho zahriatia nosiča farby. U termotransferovej tlačiarne sa takto oddelí farba (obvykle s obsahom vosku) a mechanicky sa prenesie na potláčaný predmet. U sublimačnej tlačiarne farba zahriatím sublimuje (odparí sa) a následne kondenzuje (vyzráţa sa) na potlačovanom predmete. U sublimačných tlačiarní je moţná aj farebná tlač s pouţitím špeciálnej pásky obsahujúcej všetky základné farby. Výhodou týchto tlačiarní je kontrastná, kvalitná a trvanlivá tlač. Sublimačná tlačiareň je tieţ schopná potláčať rôzne materiály napr. textil. Kvôli pomerne vysokej cene spotrebného materiálu - farbiacej pásky - sa tieto tlačiarne pouţívajú len v špeciálnych aplikáciách. Typické pouţitie termotransferovej tlačiarne je napr. tlač popisovacích štítkov Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 3

2. Vonkajšie pamäte Pevný disk Väčšina PC má dve diskové pamäte: pevný disk a disketovú mechaniku. Vypnutie počítača nespôsobí stratu dát na diskových pamätiach. Ich hlavnou úlohou je uschovanie dát, s ktorými mikroprocesor momentálne nepracuje, ale ktoré si v prípade potreby načíta. Obidve pamäte pracujú na magnetickom princípe a majú niekoľko častí: médium, na ktorom sú uloţené dáta magnetické hlavy pre zápis a čítanie dát mechaniku pohybujúcu hlavami motorček točiaci diskom radič elektronický obvod, ktorý riadi prácu disku Dátové médium pevného disku je zloţené z tuhých kotúčov (pouţíva sa aj výraz platňa) umiestnených v niekoľkých poschodiach nad sebou. Dáta sa zapisujú do magnetickej vrstvy nanesenej na kaţdý kotúč. S magnetickým povrchom diskov pracujú magnetické čítacie/zapisovacie hlavy. Hlavy sa pri pevných diskoch nepohybujú po povrchu disku, ale vznášajú sa nad ním. Vznášanie hláv zaisťuje aerodynamický vztlak vznikajúci nad roztočeným diskom. Pretoţe sa hlavy vznášajú nad diskom, nedochádza ku treniu medzi hlavou a diskom. To zabezpečuje vysokú trvanlivosť a spoľahlivosť pevných diskov. Vzdialenosť vznášajúcich sa hláv nad diskom je niekoľko mikrometrov. Drobné zrnko prachu by tak mohlo spôsobiť ryhu na disku a znehodnotenie údajov. Z tohto dôvodu sú pevné disky uloţené v prachotesnom puzdre. Fyzická štruktúra diskov Povrch disku predstavuje pomerne rozsiahly priestor. Keď operačný systém poţaduje od disku údaje, na povrchu disku ich musí vyhľadať radič pevného disku. Ten teda potrebuje poznať presnú geometrickú polohu zapísaných údajov. Preto si povrch disku rozdelí na stopy (sústredené kruţnice), do ktorých si údaje zapisuje. Kaţdá stopa je naviac priečne rozdelená na sektory. Toto usporiadanie nazývame fyzickou organizáciou dát. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 4

Hlavy a cylindre Poslaním magnetických hláv je zápis a čítanie údajov. Nad kaţdým povrchom lieta jedna hlava. Ak má pevný disk 5 platní, môţe mať aţ 10 hláv (kaţdá platňa má 2 povrchy). Hláv však môţe byť aj menej, pretoţe krajné platne nemusia mať povrchy z oboch strán. Všetky hlavy sú umiestnené na spoločnom ramene. Keď radič posunie hlavu číslo 3 (patriacu tretiemu povrchu) nad stopu 134, posunú sa aj hlavy nad ostatnými platňami nad stopu 134 svojho povrchu. Vďaka spoločnému ramenu sa tak hlavy vznášajú vţdy nad rovnakou stopou všetkých povrchov. Rovnakým stopám na rôznych povrchoch sa hovorí cylinder (resp. valec). Presun hláv nad príslušnú stopu sa uskutočňuje pomocou vystavovacej cievky (voice coil). Hlava je rozdelená na čítaciu a záznamovú. Záznamová hlava pracuje na induktívnom princípe údaje sa zapisujú zmagnetizovaním časti povrchu pevného disku. ktorá sa práve nachádza pod zapisovacou hlavou. Čítacia hlava číta údaje ako sled zmien odporov vyvolaných rozdielnou orientáciou magnetického poľa. Vlastnosti pevných diskov Prístupová doba (access time) Vyjadruje ako rýchlo disk vyhľadáva dáta. Je to čas potrebný na presunutie hlavy disku od jeho stredu k jeho okraju. Jej hodnota sa pohybuje okolo 8-10 ms Prístupová doba závisí od otáčok disku. Dnes sa disky točia vysokými rýchlosťami, najčastejšie hodnoty sú 7200 ot/min, 10000 ot/min, 15000 ot/min. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 5

Kapacita disku Pevné disky majú dnes kapacity najčastejšie v rozmedzí od 250 do 1000 GB. Je to zapríčinené neustále rastúcimi poţiadavkami programov na kapacitu ale aj technickým pokrokom v tejto oblasti. Veľkosť cache pamäte Pre urýchlenie prenosu dát z pevného disku do operačnej pamäte a naopak majú súčasné pevné disky integrovanú vyrovnávaciu pamäť. V tejto pamäti sa uchovávajú dáta čítané z diskov a zapisované na disk. V prípade opätovného pouţitia dát uţ uloţených v cache, ku ktorému dochádza pomerne často, sa potom pouţijú dáta uloţené v rýchlej pamäti namiesto pomalého prístupu na disk. Typ radiča pevných diskov Radič je riadiacim centrom diskovej jednotky. Jeho úlohy môţeme zhrnúť do nasledujúcich bodov: zodpovedajú za správne vystavenie hláv. Pri čítaní musí radič čo najrýchlejšie poslať hlavu nad to miesto disku, kde sú uloţené hľadané údaje. Preto si delí diskovú plochu na číslované stopy a sektory. organizujú vlastný zápis a čítanie dát prostredníctvom kódovania (pri zápise) alebo dekódovania (čítanie). v spolupráci so zbernicou zaisťujú prenos dát medzi diskom a mikroprocesorom Typ radiča je jeden z dôleţitých ukazovateľov kvality disku, niekedy sa celý pevný disk po type radiča pomenuje. V počítačovej histórii sa na scéne vystriedalo viac typov radičov. Momentálne sa stretneme iba s diskmi EIDE, SCSI a S-ATA. Zásady práce s pevným diskom chrániť ho pred otrasmi (hlavy sa pohybujú nad povrchom disku len niekoľko mikrometrov vysoko). povrch disku sa najviac opotrebúva pri zapínaní a vypínaní počítača, kedy hlavy štartujú alebo pristávajú na povrchu disku. Je to jediný okamţik, kedy dochádza k fyzickému kontaktu medzi hlavou a diskom. Preto sa nedoporučuje vypínať počítač na krátku dobu pevný disk môţe poškodiť aj prudká zmena teploty. Po transporte musíte počítač aklimatizovať v novom prostredí (nechať ho niekoľko hodín stáť nezapnutý). aj keď je pevný disk veľmi spoľahlivým, je nutné údaje na ňom uloţené pravidelne zálohovať. Zabránite tak strate údajov pri poruche pevného disku alebo pri jeho napadnutí vírusom. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 6

Kompaktné disky CD Princíp Laserová hlava zameriava laserový lúč prechádzajúci polopriepustným zrkadlom cez sústavu šošoviek na povrch disku. Polia (Land) odráţajú lúč späť, priehlbinky (Pit) ho rozptyľujú. Odrazené svetlo prechádza šošovkami a je zrkadlom presmerované na fotodiódu. LAND a PIT nepredstavujú 0 a 1, ale 1 je vyvolaná prechodom medzi poľom a priehlbinou. Ţiadna zmena = 0. CD ROM médium má jednu stopu v tvare špirály, ktorá začína v strede a odvíja sa smerom von. Je rozdelená na rovnako dlhé sektory. Informácie sú v blokoch stopy vo forme malých priehlbiniek rôznej dĺţky PITY. Tie sú preloţené rovnými oblasťami LAND. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 7

Rozhrania: Prvé CD mechaniky boli vybavené rozhraním SCSI. Neskôr kaţdý výrobca pouţíval vlastné rozhranie a dodával s CD mechanikou aj radič. Riešením nekompatibility rozhraní rôznych výrobcov bolo definovanie štandardu ATAPI, ktorý podporujú radiče EIDE. V súčasnosti sa vyrábajú CD a VDV mechaniky s rozhraním S-ATA. Výkonnosť jednotky: Prístupová doba je okolo 200 ms. Prenosová rýchlosť: Médiá bola definovaná základná prenosová rýchlosť na 150 kb/s rýchlejšie CD sú označované násobkom tejto základnej rýchlosti 4x,8x,...52x,.. CD-ROM vyrábajú sa lisovaním CD-R (Compact Disk Recordable) umoţňujú údaje na médium zapísať (vypáliť) raz. Údaje nie je moţné prepísať. CD-RW (Compact Disc Rewritable) - umoţňujú údaje na médium zapísať (vypáliť) viac krát. Údaje je moţné zmazať a znovu napáliť. Kapacita média Disk s priemerom 120 mm pri dodrţaní špecifikácií kompaktného disku má kapacitu 74 minút pre disk pre zvukový záznam alebo pribliţne 652 MB pre disk typu CD-ROM. Aby sa mohli pouţívať rozličné postupy výroby kompaktných diskov, špecifikácia pripúšťa ukladanie údajov aj hustejším spôsobom. Takýto disk má potom kapacitu 79 minút a 40 sekúnd pre zvuk alebo 702 MB pre údaje. Niektoré ponúkané prázdne disky uvádzajú kapacitu 90 alebo 99 minút. Špecifikácia pre zapisovateľné kompaktné disky uvádza maximálnu kapacitu 74 minút a kapacita do 80 min je maximálna moţná odchýlka. Preto všetky kompaktné disky s kapacitou nad 80 minút porušujú túto špecifikáciu a viacero prehrávačov alebo rekordérov môţe mať problém disky s kapacitou 90 a viac minút pouţívať. DVD Digital Versatile Disk Rovnaké rozmery disku ako CD (120 mm). Zápis je moţný na kaţdej strane média vo dvoch vrstvách. Laserový lúč je zaostrený vţdy na jednu vrstvu. Väčšia kapacita je dosiahnutá väčšou hustotou zápisu a menšími rozmermi pitu. Preto je potrebný presnejší laser s kratšou vlnovou dĺţkou ako u CD. (CD 780 nm, DVD 635nm a 650 nm). Pre čítanie viacvrstvových DVD, je nutné mať dva druhy laserov. Vnútornú dátovú vrstvu je nutné čítať preostreným laserom cez polopriepustnú vnútornú vrstvu. Aby bola zaistená kompatibilita s CD, musí byť čítacie zariadenie schopné čítať signály z diskov s rôznou šírkou a vzdialenosťou pitov. Existujú tri základné formáty: DVD-ROM DVD-AUDIO DVD-VIDEO DVD-AUDIO špeciálny formát pre zápis audia. Hudba má síce dĺţku 74 min /ako CD-A), ale je uloţený plne priestorový zvuk vo vyššej kvalite. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 8

DVD-VIDEO najlepší nosič pre film. DVD-ROM médium pre uloţenie dát (vrátane filmu) Médium umoţňuje zápis na jednu alebo obidve strany, v jednej alebo dvoch vrstvách na kaţdú stranu. Od počtu strán a vrstiev závisí kapacita média. DVD-5: jedna strana, jedna vrstva, kapacita 4,7 GB DVD-9: jedna strana, dve vrstvy, 8,5 GB DVD-10: dve strany, jedna vrstva na kaţdej strane, 9,4 GB DVD-14: dve strany, dve vrstvy na jednej strane, jedna vrstva na druhej, 13,2 GB DVD-18: dve strany, dve vrstvy na kaţdej strane, 17,1 GB Výkonnosť jednotky: Rýchlosť čítania je vyššia ako u CD (pretoţe je vyššia hustota záznamu) DVD 1x = 1350 kb/s Základná rýchlosť zápisu je tieţ 1350 kb/s. DUAL LAYER Súčasné DVD napaľovačky dokáţu zapisovať jednovrstvovo na médium DVD-5, alebo dvojvrstvovo na DVD-9. BLUE RAY Disk Blue ray je jeden z najnovších formátov vysokokapacitných optických diskov určených primárne pre uloţenie videa vo vysokom rozlíšení a/alebo veľkého mnoţstva dát. Štandard Blu-ray je vyvíjaný konzorciom spoločností Blue ray Disc Association (BDA). V porovnaní s konkurenčným formátom HD DVD má Blue ray vyššiu kapacitu v kaţdej vrstve, 25 GB oproti 15 GB. Názov Blue ray je odvodený od farby vlnovej dĺţky lasera (405 nanometrov), ktorý číta dáta na nosiči. Vzhľadom na niţšiu vlnovú dĺţku umoţňuje systém Blue-Ray uloţiť na štandardný disk s priemerom 12 cm výrazne viac dát, ako DVD, ktoré pouţíva červený laser s vlnovou dĺţkou 650 nm. Druhy diskov Jednovrstvový Blue-ray disk (BD) umoţňuje uloţiť 23,3, 25 alebo 27 GB dát, čo je dosť pre štyri hodiny videa so zvukom vo vysokom rozlíšení. Dvojvrstvový BD umoţňuje uloţiť na nosič aţ dvojnásobok, teda 46.6, 50 alebo 54 GB. Disky s kapacitami 100 a 200 GB, teda štyrmi alebo ôsmimi vrstvami sú vo vývoji Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 9

3. Počítačové siete Počítačová sieť je systém vzájomne prepojených a spolupracujúcich počítačov. Medzi týmito počítačmi moţno prostredníctvom siete prenášať informácie. Sieť pozostáva z nasledujúcich základných častí: hardvér softvér organizačné zabezpečenie Hardvér siete zahŕňa všetky prepájané technické prostriedky v sieti (počítače, tlačiarne, úloţiská, pripojenia na iné siete a pod. a všetky prepájajúce technické prostriedky. Sú to napr. sieťové adaptéry (sieťové karty), ktoré sa vkladajú do počítačov a zabezpečujú prenos údajov medzi počítačmi, káblové prepojovacie vedenie zabezpečujúce prepojenie počítačov. Toto vedenie môţe byť prakticky ľubovoľne dlhé a zabezpečované rôznymi prostriedkami. Pre krátke spojenia sa pouţívajú káblové spoje, pre dlhšie spojenia sa pouţívajú telekomunikačné dátové káble (napr. aj telefónna sieť), rádiové prepojenia... Samotný prenos údajov po sieti zabezpečujú aktívne zariadenia - rozbočovače, koncentrátory, prevodníky, zosilňovače signálu, modemy, atď. Sieťový softvér je programové vybavenie, ktoré v spolupráci s hardvérom siete zabezpečuje funkcie siete. Pri niektorých operačných systémoch sú sieťové funkcie uţ jeho súčasťou, u iných musíme zabezpečiť dodatočné programové vybavenie a spustiť ho na jednotlivých počítačoch siete. V niektorých sieťach je programové vybavenie veľmi rozsiahle a je realizované ako samostatný operačný systém, ktorý je uloţený a pracuje na serveroch siete, zatiaľ čo na pracovných staniciach sa spúšťa len jeho malá časť v prostredí operačného systému počítača. Do komunikačného softvéru spadajú aj komunikačné protokoly a transportné vrstvy siete. Organizačné zabezpečenie siete je poslednou a často podceňovanou súčasťou siete. Zahŕňa hlavne opatrenia na zaistenie správy siete a súbor pravidiel správania sa pouţívateľov pri pouţívaní siete. Patria sem zabezpečujúce prístupové heslá, prístupy, zdieľania údajov, vonkajšie pripojenia. Tieto funkcie obvykle vykonáva správca siete, ktorý sa stará o chod a riadenie siete. Rozdelenie sietí podľa rozsiahlosti LAN - Local Area Network, najmenšie siete pozostávajúce maximálne z niekoľko desiatok počítačov vzdialenosti medzi počítačmi v rámci tejto siete sú stovky metrov aţ pár kilometrov. Jedná sa väčšinou o počítačovú sieť v rámci jednej budovy alebo pár budov, ktoré sú blízko seba. Prenosové rýchlosti sa pohybujú rádovo v rozsahu 10 Mbps aţ 10 Gbps. Typickým prenosovým médiom je metalické vedenie, optické a bezdrôtové rádiové spojenie. Takéto siete nevyuţívajú prostriedky pre diaľkový prenos údajov (modemy atď.) MAN - Metropolitan Area Network, stredne rozsiahle siete prepájajúce niekoľko LAN. Navzájom prepája LAN rozmiestnené na menšom geografickom území (spravidla medzi niekoľkými budovami aţ v rozsahu územia mesta či metropoly), do jednej siete. Pôvodne sa pouţívali modemové spoje alebo sieťové technológie Frame Relay a iné. V súčasnosti sa aj v MAN sieťach s úspechom vyuţívajú ethernetovské technológie nad optickými vláknami. Prenosové rýchlosti sa dnes pohybujú v rozmedzí 100kbps aţ 1Gbps. Dominujúcimi prenosovými médiami sú metalické a optické vedenia, rozširuje sa i pouţitie bezdrôtových rádiových technológií. WAN - Wide Area Network, siete veľkého rozsahu spájajúce mnoho MAN sietí. Spája počítače alebo menšie počítačové siete typu LAN a MAN po celom svete. Vzdialenosti v takejto sieti sú neobmedzené, sú to siete na väčších územiach, napr. štátu, kontinentu, sveta. Pouţité sieťové technológie sú rozmanité napr. ISDN, ATM, Frame Relay a ďalšie. Technológia Ethernet sa vyuţíva len výnimočne. Prenosové rýchlosti sa nachádzajú v rozmedzí rádovo 100 kbps aţ 1 Gbps. Vyuţívajú sa všetky druhy prenosových médií metalické, optické, bezdrôtové rádiové. Špeciálne postavenie má sieť Internet je to počítačová sieť, ktorá vznikla prepojením rôznych LAN, MAN, WAN sietí. Rozdelenie sietí podľa architektúry siete typu klient - server Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 10

siete typu peer-to-peer - sieť zostavená z počítačov, ktoré si navzájom poskytujú svoje sluţby, kaţdý počítač je teda zároveň klientom aj serverom Rozdelenie počítačových sietí podľa druhu počítačov zapojených do siete: homogénne všetky počítače zapojené do siete sú rovnakého typu, napr. IBM, VAX,... heterogénne obsahujú viacero druhov počítačov Rozdelenie sietí podľa topológie Sieťová topológia definuje štruktúru siete. Topológia môţe byť: fyzická - ako sú fyzicky zariadenia navzájom zapojené logická - definuje tok informácií v sieti - ktoré zariadenie zapojené do siete môţe vysielať a prijímať informácie. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 11

Fyzická topológia Zbernicová topológia - PC sú prepojené chrbticovým káblom, prepojenie nevytvára uzatvorenú slučku. Všetky uzly sú pripojené k jednému priamemu vedeniu a ţiadne iné spojenie medzi nimi neexistuje. Výhoda: všetky zariadenia sú navzájom prepojené a teda spolu komunikujú. Umoţňuje pre všetky zariadenia vidieť všetky správy, zariadenie, pre ktoré je správa určená, ju prijme, koaxiálny kábel je na oboch koncoch zakončený impedančným prispôsobením. Nevýhody: problematická lokalizácia poruchy vedenia, pri rozpojení vedenia prestane sieť pracovať pre všetky PC v danej podsieti, obmedzený počet uzlov a vzdialenosť medzi nimi, vyuţitie len v pomalých sieťach. Výhodou je aj nízka zriaďovacia cena Nevýhoda: porušený kábel (zlom) odpojí zariadenia, malá prenosová rýchlosť Hviezdicová topológia. Hviezda má centrálny uzol, ku ktorému sa pripájajú všetky ostatné uzly, zvyčajne je to rozbočovač (hub) alebo prepínač (switch). Správa sa šíri po celom vedení, cieľová stanica ju prijíma. Vyuţíva ju väčšina súčasných sietí. Kaţdý PC je pripojený k aktívnemu prvku (rozbočovaču) samostatným káblom. Podobne pri WiFi technológii sa klientské počítače pripájajú k jednému AP, ktorý je uzlom siete. Výhoda: všetky prepojenia prechádzajú cez stred, čo umoţňuje pohodlnú komunikáciu medzi zariadeniami. Štruktúrovaná kabeláţ (pri poruche vedenia jedného PC je konektivita ostatných PC funkčná), rozbočovače je moţné prepojiť do kaskády a vytvárať tak rozsiahlejšie siete, topológia je vhodná pre pomalé aj rýchle siete. Všetky informácie prechádzajú cez centrálne zariadenie výhodné kvôli bezpečnosti Nevýhoda: ak sa centrálny uzol pokazí, zruší sa celá sieť, vyššia zriaďovacia cena. Kruhová topológia - PC sú prepojené tak, ţe vedenie vytvára uzatvorenú slučku, vyuţíva sa v sieťach typu Token Ring a FDDI (Fiber Distributed Data Interface). Je to jednoduchý uzavretý kruh, v ktorom kaţdý bod je spojený s dvoma susednými bodmi, Všetky zariadenie sú vzájomne priamo prepojené. Správa sa šíri jedným smerom od jedného zariadenia k druhému a kaţdé ho posiela ďalej k svojmu susedovi, aţ kým nedôjde k cieľovému počítaču. Stromová topológia - spôsob prepojenia niekoľkých LAN do siete väčšieho rozsahu. Môţeme si ju predstaviť ako časť rozšírenej hviezdice, s kmeňom stromu, miesto centra. Strom môţe byť binárny, alebo backbone (chrbticový) Kmeň stromu je kábel, ktorý má niekoľko úrovní Tok informácií je hierarchický Zmiešaná architektúra (mesh) všetky uzly sú vzájomne prepojené. Celkové správanie sa siete a tok informácií vo veľkej miere závisí od zariadení pripojených do siete Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 12

Výhody - z prepojenia vyplýva, ţe pri poruche niektorého z vedení sa sieť nenaruší Nevýhody: je pouţiteľná len pre malé siete pre svoju konštrukčnú a finančnú náročnosť. Celulárna topológia Táto topológia sa vyuţíva pri bezdrôtovom spojení. (Informácie sa šíria pomocou elektromagnetických vĺn). Delí určitú geografickú oblasť na regióny tzv. bunky. Komunikácia medzi jednotlivými uzlami je priama Výhody: nepouţíva fyzické médium na prenos informácií Nevýhody: rušivé prvky v jednotlivých bunkách, zloţitejšie zabezpečenie bezpečnosti údajov Logická topológia Logická topológia siete hovorí o tom, akým spôsobom sa dáta v sieti pohybujú medzi stanicami. Logická topológia je nezávislá od fyzickej. V praxi sa pouţívajú dve logické topológie: zbernica kruh Zbernica - v tejto logickej topológii sa dáta šíria od vysielajúcej stanice k všetkým ostatným staniciam naraz. Typickým predstaviteľom tejto topológie je sieť Ethernet. Zbernicová logická topológia sa v Ethernete pouţíva dodnes, nezávisle na konkrétnej fyzickej topológii inštalovanej ethernetovskej siete. S nástupom prepínačov (switchov) sa tok dát v sieťach zracionalizoval (rámce nie sú posielané všetkým staniciam, ale len do tej časti siete, v ktorej sa nachádza príjemca), avšak povahu zbernicovej topológie to nemení. Kruh - v tejto logickej topológii sa doručované dáta posúvajú v istom pevnom poradí od jednej stanice k druhej. Stanica, ktorej dáta patria, si ich preberie, všetky ostatné stanice tieto dáta ignorujú. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 13

4 Pasívne prvky počítačovej siete Pre pripojenie počítača do siete musíme zabezpečiť: fyzické pripojenie počítača (pasívne a aktívne prvky siete) logické pripojenie počítača aplikačné pripojenie počítača Fyzické pripojenie - fyzicky počítače navzájom prepojíme niečím, čo umoţní navzájom si odovzdávať informácie, čiţe musím vybudovať tzv. prenosovú cestu. Na vybudovanie takejto cesty sú tri moţnosti: elektrickým spojením optickým spojením rádiovým (elektromagnetickým) spojením iné -využívajúce iné fyzikálne zákonitosti a javy (zvuk, magnetizmus...) Elektrické spojenie je prepojenie, kde sa dáta prenášajú prostredníctvom modulácie elektrického prúdu. Na takéto spojenie môţe poslúţiť beţný telefónny kábel, koaxiálny kábel, krútená dvojlinka (twisted pair kábel), drôty elektrorozvodnej siete a pod. Jedným slovom metalický kábel. Metalické prenosové médiá sú v počítačových sieťach v súčasnosti najpouţívanejšie. Dáta sa prenášajú kabeláţou vo forme elektrických impulzov. Optické spojenie na takéto spojenie slúţi tzv. optický kábel, t.j. kábel so svetelným vláknom. Informácie prenášané týmto káblom sú prenášané ako svetelné signály laserovým lúčom odráţajúcich sa od vnútorných stien optického vlákna. Pre tieto káble je charakteristická ich schopnosť prenášať enormné mnoţstvo informácie za časovú jednotku a majú výnimočnú odolnosť proti rušivým vplyvom. Opticky je moţné zariadenia prepájať aj na diaľku pomocou modulovaného svetla napr. tzv infračervené prepojenie IrDa. Elektromagnetické spojenie pod týmto spojením si môţeme predstaviť rádiové a satelitné prenosy. Pri rádiových prenosoch je informácia prenášaná pomocou rádiových signálov vysielaných sústredene určitým smerom. Satelitné prenosy sú takisto realizované pomocou rádiových signálov, ale sú šírené pomocou satelitnej druţice nachádzajúcej sa vo vesmíre. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 14

Kabeláţ - krútená dvojlinka Krútená dvojlinka (angl. twisted pair, TP) alebo tieţ krútený kábel vo výpočtovej technike označuje štvorpárový kábel (káblový zväzok), kde jednotlivé vodiče sú uloţené v pároch, pričom páry sú skrútené navzájom okolo seba. Vodiče v páre sú rovnocenné (ţiaden z vodičov nie je pripojený na zem, alebo zdroj napätia) preto sa takýto kábel označuje tieţ ako symetrický. Kábel je určený pre prenos dát v počítačových sieťach. Dôvodom skrútenia vodičov je, ţe definované skrútenie pomáha redukovať vzájomné presluchy a šumy z vonkajšieho prostredia, a zároveň bráni vyţarovaniu z páru do prostredia. Zakrútené vodiče májú zvýšenú odolnosť voči súhlasnému typu rušenia (napätiu indukovanému do oboch vodičov súčasne) pretoţe vplyvom opačnej fázy sa indukované napätie navzájom vyruší. Kvôli zabráneniu vzájomných presluchov medzi pármi v jednom kábli (káblovom zväzku) majú jednotlivé páry rôzne skrútenia (rôzny počet skrútení na jednotku dĺţky). Celková dĺţka TP kábla je definovaná pre max. 100 m. označenie staršie označenie popis tienenia U/UTP UTP kábel bez dodatočného tienenia F/UTP FTP kábel tienený fóliou všetky páry naraz SF/UTP S-FTP kábel tienený opletením a fóliou, všetky páry naraz U/FTP STP kábel po pároch tienený fóliou F/FTP F-FTP kábel po pároch tienený fóliou + spoločné tienenie fóliou S/FTP S/STP S-FTP S-STP Zapojenie vodičov podľa T568A/B v konektore RJ-45 Kontakt T568A pár 1 3 2 T568B pár T568A farba kábel po pároch tienený fóliou + spoločné tienenie opletením kábel po pároch tienený opletením + spoločné tienenie opletením T568B farba Kontakty na konektore 2 3 2 3 2 3 4 1 1 5 1 1 6 2 3 7 4 4 8 4 4 Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 15

Kategória pasívnych prvkov TP 5 5e Netienený kábel s impedanciou 100Ω, a elektrickými charakteristikami podporujúcimi prenos pri frekvenciách do 100 MHz. Je definovaný v TIA/EIA 568-A, a je pouţiteľný pre Ethernet 10Base-T, 100Base-T4, 100Base-T2, 100Base-TX. Je štandard špecifikujúci prenosové parametre, ktoré idú nad rámec prenosových moţností kategórie 5. Podobne ako Cat 5, pouţíva netienený TP s impedanciou 100Ω a elektrickými charakteristikami podporujúcimi prenos pri frekvenciách do 100 MHz. Norma však obsahuje aj špecifikáciu pre NEXT (Near nd Cross Talk), PSELFEXT (Power Sum Equal Level Far End Cross Talk) - definovaný útlm kábla na jednotku dĺţky. Toto je definované v dodatku TIA/EIA 568-A. Cieľom bolo vyuţitie tohto typu kábla pre siete typu 1000Base-T. Samozrejme sú podporované 10Base-T, 100Base-T4, 100Base-T2, a 100BaseTX. 6 Je štandardom pre podporu prenosu pri frekvenciách do 250 MHz cez 100Ω TP kábel. 7 Je novodefinovaným štandardom pre podporu prenosu pri frekvenciách do 600 MHz cez 100Ω TP kábel. Konštrukčne sa RJ-45 vyrába v dvoch základných modifikáciách: - na lanko (pre vodiče s jadrom zo splietaného lanka) - kontakty sú vyrobené s dvoma hrotmi, ktoré sa zaseknú do lankového vodiča) - na drôt (pre vodiče s jadrom z jediného drôtu) - hroty kontaktu sú tri, a sú vyrobené v tvare "vidličky". Dve krajné hroty "obídu" drôt z jednej strany a stredný hrot z druhej. Drôt je tak pevne zovretý medzi tromi hrotmi kontaktu. Koaxiálny kábel Koaxiálny kábel je elektrický kábel zloţený z vodiča obaleného izolačnou vrstvou, ďalšou kovovou tieniacou vrstvou a celkovou izoláciou. Pouţíva sa na vysokofrekvenčné prenosové linky na prenos vysokofrekvenčného signálu alebo vysielania. Koaxiálny kábel bol vyvinutý ako odozva na potrebu rozšíriť šírku prenosového pásma a zvýšiť odolnosť vedenia voči šumu. Na rozdiel od skrúcaného páru, ktorý je vytvorený dvoma rovnakými vodičmi zakrútenými navzájom okolo seba, má koaxiálny kábel dva rozdielne vodiče. Vnútorný vodič je uloţený v pevnom dielektriku, ktoré je obalené tienením (druhým vodičom) obvykle vo forme kovovej fólie, alebo opletanej sieťky. Celý kábel je obalený izolačnou vrstvou, ktorá ho chráni pred vonkajšími vplyvmi. Súčasné konštrukcie koaxiálnych káblov umoţňujú prenášať analógové signály do frekvencie okolo 400 MHz a digitálne signály do rýchlosti 800 Mbit/s. Dĺţka zosilňovacích úsekov, resp. opakovacích úsekov pri digitálnych prenosoch v takýchto prípadoch však klesne na cca 1,5 km. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 16

Koaxiálny kábel je zakončený konektormi bnc, sieť zakončená terminátorom. Ku počítaču sa pripája pomocou T-konektora. Ohmický odpor kábla a príslušenstva je 50Ohm. Optický kábel Optické vlákno je optický vlnovod, vyrobený v tvare dlhého vlákna. Svetlo, ktoré vchádza do jedného konca optického vlákna je vedené vláknom a vychádza druhým koncom. Optické vlákno je skonštruované ako valcové jadro priemeru niekoľkých jednotiek aţ desiatok um z materiálu s určitým indexom lomu, pokryté obalom z materiálu s menším indexom lomu. Pri dopade svetelného lúča na rozhranie jadra a obalu pod dostatočne veľkým uhlom dopadu (dostatočne plocho či tupo ), nastáva úplný odraz. Sériou takýchto odrazov sa lúč šíri z jedného konca vlákna na druhé. Pre diaľkové optické komunikácie sa pouţíva kremičité sklo (SiO2). Minimum útlmu leţí v infračervenej oblasti okolo 1550 nm, ďalšie minimum s o niečo väčším útlmom je okolo 1300 nm. Toto sú teda vlnové dĺţky, pre ktoré sú konštruované lasery a fotodiódy pre tieto vlákna. Pre kratšie vzdialenosti sa pouţívajú plastové vlákna, alebo vlákna so skleným jadrom a plastovým obalom. Tieto majú väčší útlm ako celosklenené vlákna, ale sú lacnejšie. Ak má jadro dostatočne veľký priemer, umoţňuje šírenie svetla vo viacerých tzv. módoch (vidoch), a takéto vlákno sa nazýva multimódové (mnohovidové). Tento reţim je však neţiadúci pre diaľkové vysokorýchlostné spoje, keďţe svetlo sa v jednotlivých módoch šíri rozličnou rýchlosťou a tak dochádza k rozťahovaniu svetelných pulzov pri ich prechode vláknom. Preto sa pre ďiaľkové spoje pouţíva tzv. monomódové (jednovidové) vlákno s menším priemerom jadra. Keďţe výroba takéhoto vlákna je zloţitejšie a kvóli zmenšenej numerickej apertúre je aj obtiaţnejšie ho naviazať na laser a detektor, pre menej náročné aplikácie sa pouţíva mnohomódové vlákno. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 17

5 Aktívne prvky počítačovej siete Modem je to elektronické zariadenie určené pre príjem alebo odosielanie dát po telefónnej pevnej alebo komutovanej (vytáčanej dial up) linke. Modemy delíme na dve skupiny, interný (je ukrytý vo vnútri počítača), externý (pripájajú sa k počítaču zvonku). Úlohou modemov je premieňať digitálne (číselné) údaje z počítača na analógové (zvukové) údaje, ktoré putujú cez linku a naopak. Sieťová karta kaţdý počítač je prostredníctvom nej fyzicky pripojený do počítačovej siete. Niektoré počítače majú túto kartu integrovanú uţ na základnej doske. Pri výbere sieťovej karty musíme prihliadať na nasledujúce faktory: akou sieťovou technológiou je zariadenie do počítačovej siete pripojené - Ethernet, Token Ring, FDDI, akým typom kábla je zariadenie do počítačovej siete pripojené - koaxiál, optický kábel, bezdrôtové pripojenie, krútená dvojlinka, typ systémovej zbernice - PCI, ISA. Sieťová karta existuje aj vo vyhotovení Cardbus (PCMCIA) a USB. Prevodník je potrebný, ak na prepojenie počítačov boli pouţité rôzne druhy kabeláţe. Úlohou prevodníka je prekonvertovať jeden typ dátového signálu na iný tak, aby zostala zachovaná integrita prenášaných dát. Príkladom je prevodník metalický na optický kábel. Jeho úlohou je premieňať svetelné údaje na elektrické a naopak AP a klientský prijímač WiFi (WiMax). Rádiové vysielače a prijímače vyuţívajúce rádiové bezdrôtové pripojenie technológiu WiFi a WiMax. Tvoria ho bezdrôtové smerovače, AP prístupové body a klientské sieťové kart v internom, alebo externom vyhotovení. Z rádiových technológií je podobné pripojenie Bluetooth. Opakovač (repeater) - je sieťové zariadenie, ktoré sa pouţíva na "zregenerovanie" zosilnenie zoslabnutého analógového alebo digitálneho signálu. Pouţíva sa v sieťach, kde prenosové médium (kábel, vzduch) prekročil normou odporúčanú hranicu. Príjme signál, zosilní ho a pošle ďalej. Most (bridge) - umoţňuje prepojenie medzi LAN a robí tak sieť skladajúcu sa z týchto LAN efektívnejšou. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 18

Rozbočovač (hub) - koncentruje pripojenia, inými slovami zoskupuje počítače a umoţňuje sieti vidieť ich ako jednoduchú jednotku. Rozbočovač sa tieţ pouţíva keď chceme prepojiť viac ako dva počítače to je rovnaká funkcia ako u prepínača. Rozbočovač, na rozdiel od prepínača, len ako rozbočka posiela komunikáciu z jednej prípojky na tie ostatné. Prepínač (switch) - niekedy sa im aj hovorí "multiportový bridge". Spája v sebe funkcie rozbočovača a mosta. Pouţíva sa, ak chceme prepojiť viac ako dva počítače. Prepínač optimalizuje komunikáciu medzi rôzne rýchlymi sieťovými kartami a posiela data len tam, kam majú ísť. Hlúpejšou variantou prepínača je rozbočovač. Prepínač si vytvára tabuľku MAC adries v sieti podľa prvotnej komunikácie. Smerovač (router) - riadi prenos paketov po sieti. Smerovač má rozhrania pre vnútornú sieť a pre vonkajšiu sieť. Vo vnútornej sieti sa smerovač javí ako beţný prepínač. Okrem toho smerovač zaisťuje, aby všetky počítače z vnútornej siete mohli pristupovať k počítačom z vonkajšej siete. Avšak pri pohľade z vonkajšej siete sa vnútorná sieť javí ako len jeden počítač. Smerovač je nutný pre pripojenie viac počítačov k jednému pripojeniu s fyzickým a logickým oddelením sietí od seba. Logické pripojenie ak sme uţ počítače fyzicky navzájom poprepájali pomocou potrebných káblov a zariadení, aby mohli začať počítače navzájom komunikovať (aby si navzájom rozumeli), musia byť určené pravidlá, ktoré budú počítače v počítačovej sieti dodrţiavať a ktoré určujú ako zariadenia pripojené do siete navzájom komunikujú. Takejto mnoţine pravidiel hovoríme protokol. Základná skupina protokolov pouţívaná na komunikáciu zariadení pripojených do siete je TCP/IP (Transmission Control Protocol/Internet Protocol). Aby sme oţivili našu fyzicky pospájanú sieť počítačov, musíme nakonfigurovať TCP/IP protokol, ktorý v sebe okrem iného zahŕňa nastavenie IP adresy (logickej adresy) počítača. Kaţdý počítač zapojený do počítačovej siete musí mať svoju IP adresu, ktorá je jednoznačná. Ţiadne dva počítače v sieti nemôţu mať rovnakú IP adresu. IP adresa pozostáva z 32 bitov, spravidla sa pouţíva členenie na 8 bitové segmenty nazývané oktety. Kaţdý oktet sa uvádza ako desiatkové číslo v rozsahu 0 aţ 255 a oddeľuje sa bodkou, napr. 192.168.25.41. IP adresy buď zadávame ručne alebo moţno vyuţiť automatické nastavenie prostredníctvom DHCP servera, ktorý dokáţe priraďovať IP adresy a nastavovať jednotlivé počítače. DHCP je obvykle súčasťou smerovačov. Aplikačné pripojenie Aplikácie nám umoţňujú interpretáciu dát v nám zrozumiteľnej podobe. Aplikácie pracujú spolu s protokolmi na posielaní a prijímaní dát cez internet. Medzi aplikácie patria: Web prehliadače (Internet Explorer, Netscape Communicator, Mozzila, Opera, ), ktoré zobrazujú stránky napísané v jazyku HTML (Hypertext Markup Language) v nám zrozumiteľnej podobe, t.j. vo forme písaného textu, obrázkov,... Jednotlivé www-stránky sú vzájomne pospájané pomocou odkazov, vytvárajú tak hypertextový dokument (hypertext). Ďalšou aplikáciou je napr. FTP (File Transfer Protokol), ktorý sa pouţíva na prenos súborov medzi počítačmi na Internete. Funguje to tak, ţe na jednom počítači beţí program FTP klient (napr. Total WinCMD, WinSCP) a na druhom program FTP server. FTP klient sa spojí s FTP serverom a poţiada ho o zaslanie príslušného súboru tzv. download. Upload spätné zaslanie súboru na FTP server. Počítače, na ktorých beţí FTP server sa dajú rozdeliť na dve kategórie s anonymným a neanonymným prístupom. Pri neanonymnom prístupe musíme mať na danom počítači, na ktorom beţí FTP server, zriadené konto. Pristupujeme naň pomocou pouţívateľského mena (username) a hesla (password). Pri anonymnom prístupe (na tzv. anonymný FTP server) nemusíme mať na danom počítači, kde beţí FTP server zriadené konto, stačí nám vedieť aký je názov anonymného konta (napr. anonymous, ftp, guest). Ako heslo sa často uvádza naša e mailová adresa. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 19

6. Záloţné zdroje elektrickej energie Pouţívatelia často ţijú v omyle, ţe ak pripoja medzi počítač a elektrickú zásuvku zdroj záloţného napájania UPS, ich počítač je odolný voči všetkému. Prirovnávajú to k napájaniu počítača z batérie, ktorá je nabíjaná zo siete. Všetko však môţe byť úplne inak. Záloţný zdroj UPS sa skladá z niekoľkých hlavných častí. Nájdete v ňom typicky nabíjací obvod, akumulátor ktorý uchováva zásobu energie pre prípad výpadku a menič ktorý z jednosmerného akumulátorového napájania vyrobí striedavý prúd omnoho vyššieho napätia, ktorý je potrebný pre napájanie počítača. Súčastí však môţe byť omnoho viac. V moderných systémoch nájdete komunikačný modul pre prepojenie s PC, SNMP modul pre ovládanie pomocou počítačovej siete, rôzne prepäťové ochrany a filtre, či inteligentnú riadiacu elektroniku. OffLine UPS systémy patria k najlacnejším. Spotrebič je napájaný priamo z elektrickej siete, pričom súčasne je cez nabíjací obvod zabudovaný akumulátor udrţiavaný v kondícii. V momente, ak vypadne napájanie, alebo napätie vo verejnej sieti poklesne pod definovanú hranicu, prepínacia elektronika v priebehu 2-10 milisekúnd prepne napájanie spotrebiča na menič. Medzičas "bez napájania" však napájacie zdroje spotrebičov nezaregistrujú. Čím je však čas prepnutia kratší, tým je kvalita záloţného zdroja vyššia. Keďţe akumulátor býva zaťaţený iba pri výpadku napájania, jeho ţivotnosť býva pomerne dlhodobá a je moţné vyuţiť menej pokrokové technológie pri jeho výbere a nabíjaní. Pokročilejšie systémy sú označované pojmom Line Interactive. Riadiaca elektronika nastavuje pomer, akým sa rozdeľuje záťaţ spotrebiča smerom k verejnej sieti a meniču pripojenému k akumulátoru. V štandardnej prevádzke môţe byť pomer 2:98 aţ 10:90 v prospech verejnej elektrickej siete. Akonáhle však napätie vo verejnej sieti poklesne, pomer sa zmení s tým, ţe ak napájanie vypadne úplne, výsledné nastavenie je 100:1. Problémom záloţných zdrojov tohto typu býva kolísanie napätia v sieti. Ak je na kritickej hranici, intenzita záťaţe akumulátoru neustále kolísa a sústavne je potrebné dobíjať ho. Nová generácia týchto zdrojov má v sebe ešte jeden špeciálny obvod, ktorý dokáţe napätie v sieti pri poklese znásobiť, aby sa tak zníţilo opotrebovanie akumulátora. OnLine UPS systémy sa pouţívajú pre zaistenie prevádzky serverov a zariadení v kritickej prevádzke. Celá záťaţ je pripojená priamo k meniču. Ten zaistí napájanie priamo z akumulátora, ktorý je priebeţne dobíjaný z elektrickej siete. Ak verejná napájacia sieť zlyhá, napájanie z akumulátora pokračuje ďalej ako doposiaľ. Pripojený počítač však obdrţí signál o výpadku, aby vedel pripraviť všetko potrebné. Práve tento model očakávajú pouţívatelia ak sa vysloví skratka UPS. Aby záloţný zdroj plnil svoje úlohy, nestačí ak bude iba zastupovať napájanie pri zlyhaní verejnej siete. Pomocou rozhrania (USB, Sériové) musí byť pripojený k počítaču, aby mu vedel oznámiť potrebné udalosti. Pri výpadku môţe systém automaticky vypnúť menej potrebné sluţby a pred vyčerpaním celej kapacity akumulátorov musí byť schopný počítač vypnúť. Keďţe by bolo škoda nevyuţiť existujúcu komunikáciu, dodávané softvéry vám umoţňujú plánovať automatické testy, nastavovať prevádzkové parametre záloţného zdroja, alebo dokonca zisťovať v akom stave sa nachádza. Pre počítače existujú však i iné hrozby. Rovnako nebezpečné ako výpadky napájania sú napäťové rázy, prepätia a rušenia v sieti. Tie môţu zvýšiť opotrebovanie zdroja a elektroniky na jeho výstupe, čo môţe vyústiť do rôznych zlyhaní. Preto výrobcovia pridávajú do svojich systémov ochrany s rôznou účinnosťou. Niekde nájdete iba jednocestný filter na vstupe, inde trojcestnú ochranu, ba pri niektorých systémoch i prepäťové ochrany na počítačovú sieť a telefónnu linku. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 20

7. Základné konštrukčné a bezpečnostné predpisy pre stavbu sietí Bezpečnostná technika je súhrn technických opatrení, ktorými sa má vylúčiť alebo aspoň zníţiť nebezpečenstvo úrazu a nehodovosti pri práci. Patria k nej aj opatrenia osobnej ochrany pred škodlivými vplyvmi pracovného prostredia. Drevospracujúci priemysel patrí k tým výrobným odvetviam, v ktorých je ešte značná úrazovosti. Drevoobrábacie stroje sa vyznačujú vysokými reznými a posuvnými rýchlosťami. Vo výrobe je ešte veľké mnoţstvo strojov staršej konštrukcie, ktoré nevyhovujú súčasným poţiadavkám bezpečnostnej techniky. Najnebezpečnejšie stroje sú kotúčové píly a frézovačky. Aby nedochádzalo pri práci na strojoch k úrazom, musia pracujúci dodrţiavať bezpečnostné predpisy. Najúčinnejšie opatrenia k odstráneniu nedostatkov ohrozujúcich ţivot a zdravie pracujúcich sú technické zabezpečenie a výchova k bezpečnej práci. Je dôleţité, aby kaţdý pracovník poznal beţné nedostatky starých strojov, zariadení a pracovísk, bezpečné pracovné postupy, opatrenia technickej ochrany pred úrazmi i prostriedky osobnej ochrany. Obrábacie stroje musia byt rozmiesťované v dielňach so zreteľom na moţnosti obrábania najväčších obrobkov. Okolo strojov má byt dostatok miesta pre bezpečnú obsluhu a údrţbu, ako aj preto, aby sa mohol dodrţiavať správny bezpečný pracovný postup. Do výroby sa môţu zaradovať len stroje a zariadenia správne nastavené a schopné prevádzky. Stav strojov sa musí sústavne zabezpečovať systematickou kontrolou a údrţbou. Všetky pohybujúce sa časti strojov (hriadele, remenice, remene a pod.) musia sa spoľahlivo chrániť vhodnými krytmi. Ochranné zariadenia na strojoch musia chrániť pracujúcich pred náhodným dotykom s pohybujúcimi sa časťami strojov, najmä nástrojov, pred spätným vrhom dielcov a pred odletujúcimi trieskami. Ochranné zariadenia musia byt spoľahlivé, jednoduché a musia umoţňovať volný prístup ku strojom a voľnu výmenu nástrojov. Nesmú prekáţať pri práci ani vyvolávať hluk alebo vibráciu stroja. Počas chodu stroja sa zásadne zakazuje odstraňovať rukou alebo pomocou akýchkoľvek predmetov z pracovných plôch drevený odpad. Stroje musia mat dostatočne účinné odsávanie pre samočinné odstraňovanie triesok, pilín a prachu. Je prísne zakázané opúšťať stroj, ak je v činnosti. Vypnutý stroj moţno opustiť aţ po zastavení nástroja. Všade tam, kde nemoţno chrániť pracujúcich bezpečnou technickou úpravou stroja alebo pracoviska, musia byt vybavení osobitými ochrannými prostriedkami (ochrannými okuliarmi, maskami, respirátormi, oblekmi, rukavicami a pod.). Bezpečnostné opatrenia, smerujúce k vytvoreniu zdravých pracovných podmienok, zahŕňajú v sebe aj ochranu proti hluku. Hluk, ktorý vzniká pri výrobe, môţe spôsobiť nahluchlosť, ba aj hluchotu pracujúcich. Príčinou vibrácie a nadmerného hluku býva aj veľké opotrebovanie funkčných častí strojov a zlé vyváţenie ich rotujúcich častí. Na zníţenie škodlivého účinku hluku treba, aby stroje a zariadenia, ktoré sú zdrojom značného hluku, bolí inštalované na pruţných podloţkách a aby boli opatrené krytmi, ktoré tlmia hluk. Veľké stroje (napr. rámové píly) majú byt umiestené na samostatnom základe a majú byť opatrené zvukovou izoláciou, aby sa zabránilo prenášaniu hluku a chvenia do iných častí budov. Priestory vo veľkých a hlučných halách majú byť rozdelené na menšie časti, steny a stropy v týchto miestnostiach majú byt, ak je to potrebné, obloţené izolačným materiálom. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ 21