InfoElektro ŽSR Informačný bulletin nielen o elektrotechnike a nielen pre elektrotechnikov 09 leto 2010 Obsah Úvod... 1 Zo spoločenskej rubriky... 2 Elektrokorózia, 18. 19. 05. 2010... 3 Diagnostika elektrických parametrov železničných tratí SŽDC z hľadiska úniku blúdivých prúdov do zeme (dokončenie z minulého čísla)... 3 Minimalizovanie účinkov blúdivých prúdov na úložné zariadenia Projektovanie spätnej prúdovej cesty (dokončenie z minulého čísla)... 5 STN nové, zrušené, opravy, zmeny... 6 Fórum koľajovej dopravy... 12 Vplyv lomu sklonu nivelety koľaje na návrh trakčného vedenia (dokončenie z minulého týždňa)... 12 Energetické úspory na tratiach TEŽ (dokončenie z minulého čísla)... 14 Testovanie Traxx-ov na tratiach ŽSR... 16 Prehľad hnacích vozidiel od firmy Bombardier Transportation GmbH, Kassel, z rodiny Traxx... 17 LED nová generácia svetelných zdrojov (1. časť)... 18 Prezentácia systému Tensorex C+ a firmy Pfisterer... 23 Zo zahraničia... 24 Sapsan 3 nová destinácia... 24 Z histórie slovenčiny obdobie do 19. storočia kto je kto (doplnenie do minulého čísla)... 25 Internetové a intranetové odkazy... 26 Na margo alebo Opravy do osmičky... 26 Na záver... 26 Úvod Ing. Daniel Balucha, GR ŽSR O 430 Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, spolupracovníci, som veľmi rád, že Vás môžem osloviť pri príležitosti vydania v poradí už deviateho čísla bulletinu InfoElektro ŽSR, ktoré pre Vás opäť redakčne pripravili zamestnanci odvetvia elektrotechniky a energetiky Železníc Slovenskej republiky. Aktuálne číslo nášho bulletinu vychádza na konci leta, teda v čase, kedy sa pomaly končí obdobie dovoleniek, školských prázdnin. Verím, že ste si, spolu so svojimi rodinami a priateľmi, poriadne oddýchli, prežili pár bezstarostných dní pri poznávaní krás našej vlasti či zahraničných destinácií, stihli porobiť aspoň časť plánovaných úprav Vášho bytu, chaty či chalupy, alebo užili plnými dúškami slnečných lúčov a vody pri sladkom ničnerobení. Letné mesiace však tento rok predstavovali pre veľkú časť obyvateľov Slovenska, zamestnancov železníc nevynímajúc, aj poriadne pracovné zaťaženie spojené s odstraňovaním následkov ničivých povodní. Veľké materiálne škody, ktoré vznikli na súkromnom či verejnom majetku sa postupne darí likvidovať. Liečba traumatizujúcich zážitkov a psychic-
kých dôsledkov tejto živelnej katastrofy však bude trvať zrejme oveľa dlhšie. Aj v týchto zložitých životných situáciách sme boli často svedkami prejavov solidarity a nezištnej pomoci tým, ktorí ju najviac potrebovali. Technologické a prevádzkové zariadenia odvetvia elektrotechniky a energetiky ŽSR našťastie povodňami až tak veľmi neutrpeli. V rámci zosuvov podmáčanej pôdy došlo v niektorých oblastiach elektrifikovaných tratí východoslovenského regiónu k narušeniam stability trakčných podpier, zníženiu izolačného stavu alebo poškodeniu káblových vedení. Evidované sú tiež prípady zatopenia suterénnych priestorov objektov elektrických staníc. Dlhodobo je z prevádzky vyradená trakčná meniareň Lipany z dôvodov prerušenia prívodných vysokonapäťových liniek, ktoré sú v majetku Východoslovenskej energetiky Košice. Vďaka obetavosti a pracovnému nasadeniu zamestnancov odvetvia elektrotechniky a energetiky, najmä z Oblastného riaditeľstva Košice a Regionálneho riaditeľstva Údržby železničnej infraštruktúry Zvolen, sa však podarilo následky škôd relatívne veľmi rýchlo odstrániť a obnoviť prevádzkyschopnosť našich zariadení. Všetkým, ktorí sa najmä v priebehu júna podieľali na týchto prácach, patrí moje úprimné poďakovanie. K viacerým našim pravidelným a verím, že aj novým čitateľom, sa aktuálne vydanie bulletinu možno dostane až septembri, kedy si pripomíname náš sviatok Deň železničiarov. Jeho história sa začala písať 18. augusta 1954, keď sa na Pražskom hrade uskutočnila prvá celoštátna konferencia železničiarov. Augustový termín osláv Dňa železničiarov platil až do roku 1963. Až neskôr bol stanovený iný termín 27. september. V tento deň v roku 1840 bol totiž otvorený prvý úsek konskej železnice Bratislava Svätý Jur, ktorý bol prvou verejnou železnicou nielen na území Slovenska, ale aj celého vtedajšieho Uhorska. Tento rok si teda pripomenieme jubilejné 170. výročie tejto významnej udalosti. Verím, že pri príležitosti tohtoročného Dňa železničiarov budú medzi ocenenými opäť aj zamestnanci odvetvia elektrotechniky a energetiky. Ich krátke portréty Vám prinesieme v niektorom z ďalších vydaní bulletinu InfoElektro ŽSR. Vážené dámy, vážení páni, dúfam, že Vás obsah aktuálneho čísla bulletinu InfoElektro ŽSR zaujme, povzbudí, inšpiruje a eventuálne Vám aj pomôže vo Vašej každodennej práci. Želám Vám príjemné čítanie. Zo spoločenskej rubriky Koncom prvého polroku tohto roku ukončil svoje dlhoročné pracovné pôsobenie v odvetví elektrotechniky a energetiky ŽSR zamestnanec OR Trnava Atrakčného obvodu Bratislava pán Anton Bárdoš. Za jeho prácu mu srdečne ďakujeme. Odchádzajúcemu kolegovi želáme v mene všetkých spolupracovníkov do ďalších rokov života najmä pevné zdravie, na ktoré taktiež pripíjame, a pohodu v kruhu najbližších. 2
Elektrokorózia, 18. 19. 05. 2010 Diagnostika elektrických parametrov železničných tratí SŽDC z hľadiska úniku blúdivých prúdov do zeme (dokončenie z minulého čísla) Ing. Jan Matouš, SŽDC TÚDC Meranie trakčných prúdov v koľajach V niektorých prípadoch je nevyhnutné zistiť skutočnú veľkosť prúdovej zložky (blúdivého prúdu) unikajúcej z trakčných koľají do zeme. Pre tento účel Oddělení koroze TÚDC autorsky spracovalo metódu umožňujúcu synchrónne meranie spätných trakčných prúdov na tratiach elektrifikovaných jednosmernou trakčnou prúdovou sústavou. Meranie spočíva v synchrónnom odpočte úbytkov napätia na trakčných koľajniciach, ich prepočtom na ekvivalentné hodnoty prúdov a porovnaním v jednotlivých úsekoch meraného traťového úseku. Prepočty vychádzajú z technických parametrov koľajnicových pásov daných výrobcom. K synchrónnemu záznamu úbytkov napätí na koľajnicových pásoch je potrebné použiť záznamníky s väčšou časovou konštantou (τ = 0,1 s, resp. τ = 1 s), ktorá maximálne obmedzí vplyv signálu zo zabezpečovacích zariadení na namerané hodnoty. V prípade použitia meracích prístrojov s nízkou časovou konštantou by zaznamenávané hodnoty úbytkov napätia zabezpečovacieho signálu spravidla značne presahovali jednosmerné napäťové úbytky vyvolané spätným trakčným prúdom. Záznam z merania spätnej trakčnej prúdovej cesty obsahuje časové priebehy spätných trakčných prúdov v koľaji pri príjazde vlaku. Trakčné zábery vlaku sa prejavujú prúdmi v koľajniciach, a to vždy v dvoch opačných smeroch, čiže spätné trakčné prúdy tečúce v koľajniciach smerujú na obe strany od dráhového vozidla. V uvedených záznamoch sú ako kladné hodnoty prúdu tečúceho v koľajniciach v miestach jednotlivých meracích stanovištiach značené merané spätné prúdy tečúce v koľajniciach v smere od meracieho stanovišťa k Libčicím nad Vltavou. Spätné prúdy tečúce opačným smerom sú značené ako záporné. Pretože spätné prúdy tečú v koľajniciach od dráhového vozidla na obidve strany, tak polarita meraného trakčného prúdu ukazuje, ktorým smerom od meracieho stanovišťa sa vlak (dráhové vozidlo) nachádza. Pri prechode Príklad merania spätných trakčných prúdov v úseku Libčice nad Vltavou Roztoky- Žalov na modernizovanej trati Praha Kralupy nad Vltavou dráhového vozidla cez meracie stanovište sa smer prúdu v koľajnici obracia, čo sa v záznamoch prejaví zmenou polarity spätných prúdov. Legenda k záznamom spätných trakčných prúdov v koľaji: 1. rozjazd vlaku O9610 zo zastávky Roztoky-Žalov 2. rozjazd vlaku O9610 zo zastávky Úholičky 3. rozjazd vlaku O9610 zo zastávky Řež 4. prejazd vlaku v trakčnom zábere cez meracie stanovište A 5. prejazd vlaku v trakčnom zábere cez meracie stanovište B 6. rozjazd vlaku O9610 zo zastávky Libčice-Letky 7. prejazd vlaku 3
Ukoľajnenie Ďalším faktorom významne ovplyvňujúcim kvalitu spätnej prúdovej cesty je ukoľajnenie kovových zariadení (napr. trakčné podpery), ktoré sa nachádzajú v zóne TV a v zóne zberača. Priame ukoľajnenie alebo ukoľajnenie cez prerazenú prierazku tak predstavuje zníženie prechodového odporu koľaje oproti vzdialenej zemi so všetkými negatívnymi dôsledkami v súvislosti s ohrozením kovových úložných zariadení blúdivými prúdmi. Samostatnou kapitolou je vedomé prepojenie líniového úložného zariadenia (drenážovanie), ktoré sa riadi predovšetkým záväzným kritériom bezpečnosti koľajových obvodov. Návrh drenážnej ochrany, hlavne jej pripojenia ku koľajniciam, je preto vždy potrebné riešiť v súlade s TKP (technické kvalitativní podmínky) staveb SŽDC (ČD), kapitola 25. Nezávislá trakcia (neelektrifikovaná trať) Do oblasti problematiky spätnej prúdovej cesty tiež patria koľaje nachádzajúce sa mimo zóny TV (neelektrifikované trate), kde pri nedostatočnom izolačnom oddelení (napr. chybný izolovaný styk) môžu najmä vlečkové koľaje s množstvom väčšinou nekontrolovateľných ukoľajnení spôsobovať značné úniky spätných trakčných prúdov. Meranie izolovaných stykov prebieha bez výluky vlakovej dopravy, pre meranie sa využívajú existujúce spätné trakčné prúdy, takže do koľajiska nie sú umiestňované meracie zdroje, ktoré by mohli ovplyvniť činnosť zabezpečovacích obvodov. Meranie odporu izolačných stykov sa vykonáva metódou synchrónneho merania úbytkov napätia v trakčnej koľajnici pred izolačným stykom (meranie prúdu) a veľkosti napätia cez izolovaný styk. Záver Prechodové odpory koľaj zem tvoria k pozdĺžnemu odporu koľají bočník, resp. sústavu bočníkov, ktorými tečie prúd daný Kirchhoffovými zákonmi. Niektoré hodnoty týchto zvodových odporov sú len veľmi ťažko ovplyvniteľné, resp. ovplyvniteľné iba pri nákladnej rekonštrukcii trate. Iné sú však ovplyvniteľné veľmi jednoducho, ale o to viac môžu byť nebezpečné. Ide predovšetkým o poruchové stavy v oblasti ukoľajňovania, kde náhodným alebo nekvalifikovaným prepojením trakčnej koľajnice s úložným zariadením, prípadne s ochranným vodičom distribučnej siete, dochádza k nekontrolovateľným únikom blúdivých prúdov. V prípade priameho galvanického spojenia úložného zariadenia s trakčnou koľajnicou môže takto v jedinom mieste unikať i niekoľko desiatok ampérov. Tieto prúdy sa potom musia v blízkosti zdroja vrátiť späť, čím sa vytvárajú rozsiahle a nebezpečné anodické oblasti. Navyše každé uzemnenie koľajového pásu predstavuje možnosť obchádzacích miest koľajových obvodov a môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti železničnej dopravy. Nebezpečenstvo týchto porúch je dané často skrytým, prípadne náhodným dotykom, kedy je vzniknutú chybu možné identifikovať iba kvalifikovaným meraním so špeciálnymi meracími prístrojmi. Diagnostika spätnej trakčnej cesty je teda prevenciou a súčasne najúčinnejšou cestou k obmedzeniu koróznych vplyvov spätných trakčných prúdov, pretože umožňuje sledovať blúdivé prúdy už v mieste ich vzniku. Pri súčasnom meraní vyššie spomenutých parametrov je preto možné vysledovať závislosť kvality spätnej trakčnej cesty na koróznom ohrození úložných zariadení, ktoré sa nachádzajú v oblasti pôsobenia blúdivých prúdov dotknutej trate. 4
Minimalizovanie účinkov blúdivých prúdov na úložné zariadenia Projektovanie spätnej prúdovej cesty (dokončenie z minulého čísla) Ing. Juraj Cyprian, Ing. Pavol Beňo, PRODEX spol. s r.o. Požiadavky na prepojenie NS s koľajou Spätné vodiče (STN EN 50122-2, TNŽ 34 1540) Spätné vodiče musia mať izolačný plášť a musia byť v celej dĺžke odizolované od zeme. Napájacia stanica sa musí spojiť s koľajnicami trate aspoň dvomi spätnými vodičmi. Tieto sa pripájajú ku všetkým koľajniciam vedúcim spätný prúd symetricky. Spätné vodiče musia byť dimenzované na max. spätný prúd aj v prípade poruchy jedného spätného vodiča. Pre spätné vodiče sa volia jednožilové káble s izoláciou proti zemi na napätie 1 kv. Káble radu 0,6/1 kv podmienke nevyhovujú, preto sú zvolené káble radu 3,6/6 kv. Spätné káble sa ukončujú káblovým okom, resp. koncovkou v rozvádzačových skriniach. Rozvádzačové skrine (TNŽ 34 1540) Rozvádzačové skrine sa umiestňujú čo najbližšie k miestu pripojenia spätných vodičov na koľajnicu ku každej koľaji elektrifikovanej trate. Skrine musia byť navzájom prepojené ďalším spätným vodičom vedeným káblovým podchodom v príslušnej hĺbke. Prepojenie zo skríň na koľajnice je tvorené izolovanými ohybnými Cu vodičmi CHBU, CGAU. Ohybné vodiče sa pokladajú do povrchových rozoberateľných žľabov. Na tratiach s dvojpásovými koľajovými obvodmi sa spätné ohybné vodiče pripájajú na stredy impedančných spojok (stykových transformátorov), na tratiach bez koľajových obvodov priamo na koľajnice. V rozvádzačovej skrini je potrebné dodržať striedanie spätných káblov a ohybných vodičov na jednotlivých praporcoch prípojnice. Zbernice spätného vodiča (STN EN 50122-2) Zbernice v napájacích staniciach musia byť izolované od zeme. Ak sa to vyžaduje, musí sa medzi zbernicu a zem nainštalovať samočinný prístroj na obmedzenie napätia. Styk trakčných sústav V mieste neutrálneho poľa v trolejovom vedení musí byť vytvorený neutrálny úsek aj v koľajnicovom vedení. Podľa STN 33 3505 musia byť v určených prípadoch izolované styky vzdialené min. 25 m od seba. V prípade potreby je potrebné realizovať prídavné opatrenia na elimináciu iskrenia na izolovaných stykoch po dobu prejazdu vlakovej súpravy cez neutrálne pole budú spätné cesty AC a DC trakčnej sústavy krátkodobo prepojené. Ochrana pred potenciálom koľajnice Vplyv kvality spätnej cesty na prístupné a dotykové napätia Prechodom spätného prúdu cez koľajnice vzniká na nich úbytok napätia a tento v kombinácii so zvodom medzi koľajnicami a zemou spôsobuje vznik potenciálu koľaje. Čím vyššia je izolácia koľají oproti zemi, tým vyššie sú hodno- 5
ty potenciálu koľaje a s ním spojené hodnoty prístupných a dotykových napätí. Uvedený problém môže nastať najmä pri uvádzaní zrekonštruovaných (resp. modernizovaných, nových) tratí do prevádzky. Nový zvršok vykazuje vysokú izolačnú hladinu koľajníc oproti zemi, rádovo nižšiu ako odporúčaná hodnota 0,5 S km -1. V prípade zistenia nebezpečných hodnôt prístupných napätí je potrebné vykonať opatrenia na zníženie potenciálu koľajníc: - prepäťová ochrana, - zosilnenie spätného vedenia, - izolácia plochy stanovišťa, - povrchové uzemňovače, - skrátenie vypínacieho času pri poruche. Na spätnú cestu trakčného prúdu je kladených množstvo požiadaviek. V niektorých prípadoch aj protichodných. Vtedy platí zásada, že ochranné opatrenia proti úrazu elektrickým prúdom musia mať prednosť pred opatreniami proti účinkom blúdivých prúdov (čl. 4.1 STN EN 50122-2). STN nové, zrušené, opravy, zmeny Ing. Ján Rohlíček ml., GR ŽSR O 430 Vo Vestníku ÚNMS SR č. 5/2010 boli uverejnené oznamy o nasledujúcich nových normách: Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od STN EN ISO 15548-1 STN EN ISO 15548-2 STN EN 583- -6 STN EN ISO 12706 STN EN 15273- -1 STN EN 15273- -2 STN EN 15273- -3 STN EN 14033- -3 STN 33 2000- -7-708 2010 Nedeštruktívne skúšanie. Zariadenia na skúšanie vírivými prúdmi. Časť 1: Charakteristiky prístrojov a ich overovanie (ISO 15548-1: 2008 + TC: 2010) Jej vydaním sa ruší STN EN ISO 15548-1: 2009 01 5018 01. 06. 2010 2010 Nedeštruktívne skúšanie. Zariadenia na skúšanie vírivými prúdmi. 01 5018 01. 06. 2010 Časť 2: Charakteristiky snímačov a ich overovanie (ISO 15548-2: 2008) Jej vydaním sa ruší STN EN ISO 15548-2: 2009 2010 Nedeštruktívne skúšanie. Skúšanie ultrazvukom. 01 5019 01. 06. 2010 Časť 6: Difrakčná technika merania času prechodu ako metóda na zisťovanie diskontinuít a určovanie ich veľkosti Jej vydaním sa ruší STN EN 583-6: 2009 2010 Nedeštruktívne skúšanie. Skúšanie kapilárnymi metódami. 01 5052 01. 06. 2010 Slovník (ISO 12706: 2009) Jej vydaním sa ruší STN EN ISO 12706: 2003 2010 Železnice. Priechodné prierezy a obrysy. 28 0320 01. 06. 2010 Časť 1: Všeobecne. Spoločné ustanovenia pre infraštruktúru a koľajové vozidlá 2010 Železnice. Priechodné prierezy a obrysy. 28 0320 01. 06. 2010 Časť 2: Obrysy koľajových vozidiel 2010 Železnice. Priechodné prierezy a obrysy. 28 0320 01. 06. 2010 Časť 3: Priechodné prierezy 2010 Železnice. Koľaj. Traťové stroje na stavbu a údržbu tratí. 28 2236 01. 06. 2010 Časť 3: Všeobecné požiadavky na bezpečnosť 2010 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. 33 2000 01. 06. 2010 Časť 7-708: Požiadavky na osobitné inštalácie alebo priestory. Karavanové parky, kempingy a podobné priestory 6
Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od Jej vydaním sa od 01. 04. 2012 ruší STN 33 2000-7-708: 2006 STN 33 2000- -7-709 STN 33 2000- -7-721 STN 33 2000- -7-729 STN EN 61935- -1 STN EN 61935- -2-20 STN EN 61935- -3 STN EN 61000- -4-8 STN EN 61968- -9 STN P CLC/TS 61850-80-1 STN P CLC/TS 61643-12 STN P CLC/TS 50544 STN EN 60626- -2 STN EN 60851- -2 2010 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 7-709: Požiadavky na osobitné inštalácie alebo priestory. Prístavy a podobné priestory 33 2000 01. 06. 2010 2010 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. 33 2000 01. 06. 2010 Časť 7-721: Požiadavky na osobitné inštalácie alebo priestory. Elektrické inštalácie v karavanoch a v motorových karavanoch Jej vydaním sa od 01. 04. 2012 ruší STN 33 2000-7-754: 2006 2010 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. 33 2000 01. 06. 2010 Časť 7-729: Požiadavky na osobitné inštalácie alebo priestory. Chodby na obsluhu alebo údržbu 2010 Špecifikácia na skúšanie symetrických a koaxiálnych káblových 33 2150 01. 06. 2010 rozvodov informačnej techniky. Časť 1: Inštalované symetrické káblové rozvody podľa súboru noriem EN 50173 Jej oznámením sa od 01. 10. 2012 ruší STN EN 61935-1: 2006 2010 Skúšanie symetrických oznamovacích káblových rozvodov podľa 33 2150 01. 06. 2010 súboru EN 50173. Časť 2-20: Prepájacie a prístrojové šnúry. Vzorová predmetová špecifikácia pre aplikácie triedy D 2010 Skúšanie symetrických a koaxiálnych káblových rozvodov informačnej 33 2150 01. 06. 2010 techniky. Časť 3: Inštalované symetrické káblové rozvody podľa EN 50173-4 a súvisiacich noriem 2010 Elektromagnetická kompatibilita (EMC). 33 3432 01. 06. 2010 Časť 4-8: Metódy skúšania a merania. Skúška odolnosti proti magnetickému poľu pri sieťovej frekvencii Jej oznámením sa od 01. 02. 2013 ruší STN EN 61000-4-8: 1995 2010 Integrácia aplikácií v energetických spoločnostiach. Systém rozhrania 33 4620 01. 06. 2010 na riadenie dodávky elektrickej energie. Časť 9: Rozhranie odčítania a ovládania elektromerov 2010 Komunikačné siete a systémy automatizácie elektrických staníc. Časť 80-1: Návod na výmenu informácií z CDC založenej na dátovom modeli používajúcej IEC 60870-5-101 alebo IEC 60870-5-104 33 4850 01. 06. 2010 2010 Nízkonapäťové ochrany pred prepätím. 34 1392 01. 06. 2010 Časť 12: Ochrany pred prepätím zapojené v nízkonapäťových distribučných sieťach. Výber a princípy aplikácie 2010 Nízkonapäťové jednosmerné prepäťové ochrany pre trakčnú sieť. 34 1394 01. 06. 2010 Pravidlá výberu a aplikovania zvodičov prepätia 2010 Kombinované ohybné materiály na elektrickú izoláciu. 34 6530 01. 06. 2010 Časť 2: Skúšobné metódy Jej oznámením sa od 01. 10. 2012 ruší STN EN 60626-2: 2000 2010 Vodiče na vinutia. Skúšobné metódy. 34 7010 01. 06. 2010 Časť 2: Stanovenie rozmerov Jej oznámením sa od 01. 11. 2012 ruší STN EN 60851-2: 2000 STN EN 60332-2010 Skúšky elektrických a optovláknových káblov v podmienkach hore- 34 7101 01. 06. 2010 7
Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od -3-10 nia. Časť 3-10: Skúška vertikálne šíreným plameňom na vertikálne uložených vodičoch alebo kábloch vo zväzkoch. Zariadenia Jej vydaním sa od 01. 08. 2012 ruší STN EN 50266-1: 2002 STN EN 60332-2010 Skúšky elektrických a optovláknových káblov v podmienkach horenia. 34 7101 01. 06. 2010-3-21 Časť 3-21: Skúška vertikálne šíreným plameňom na vertikálne uložených vodičoch alebo kábloch vo zväzkoch. Kategória A F/R Jej vydaním sa od 01. 08. 2012 ruší STN EN 50266-2-1: 2002 STN EN 60332-2010 Skúšky elektrických a optovláknových káblov v podmienkach horenia. 34 7101 01. 06. 2010-3-22 Časť 3-22: Skúška vertikálne šíreným plameňom na vertikálne uložených vodičoch alebo kábloch vo zväzkoch. Kategória A Jej vydaním sa od 01. 08. 2012 ruší STN EN 50266-2-2: 2002 STN EN 60332-2010 Skúšky elektrických a optovláknových káblov v podmienkach horenia. 34 7101 01. 06. 2010-3-23 Časť 3-23: Skúška vertikálne šíreným plameňom na vertikálne uložených vodičoch alebo kábloch vo zväzkoch. Kategória B Jej vydaním sa od 01. 08. 2012 ruší STN EN 50266-2-3: 2002 STN EN 60332-2010 Skúšky elektrických a optovláknových káblov v podmienkach horenia. 34 7101 01. 06. 2010-3-24 Časť 3-24: Skúška vertikálne šíreným plameňom na vertikálne uložených vodičoch alebo kábloch vo zväzkoch. Kategória C Jej vydaním sa od 01. 08. 2012 ruší STN EN 50266-2-4: 2002 STN EN 60332-2010 Skúšky elektrických a optovláknových káblov v podmienkach horenia. 34 7101 01. 06. 2010-3-25 Časť 3-25: Skúška vertikálne šíreným plameňom na vertikálne uložených vodičoch alebo kábloch vo zväzkoch. Kategória D Jej vydaním sa od 01. 08. 2012 ruší STN EN 50266-2-5: 2002 STN 34 7405 2010 Káble s vytláčanou izoláciou pre distribučnú sústavu s menovitým 34 7405 01. 06. 2010 napätím od 3,6/6 (7,2) kv do 20,8/36 (42) kv Jej oznámením sa od 01. 12. 2012 ruší STN 34 7405: 2001 STN EN 60255-2010 Meracie relé a ochranné zariadenia. Časť 151: Funkčné požiadavky 35 3410 01. 06. 2010-151 na nadprúdovú/podprúdovú ochranu Jej oznámením sa od 01. 09. 2012 ruší STN EN 60255-3: 2001 STN EN 60947-2010 Nízkonapäťové spínacie a riadiace zariadenia. Časť 7-3: Pomocné 35 4101 01. 06. 2010-7-3 zariadenia. Bezpečnostné požiadavky na poistkové svorkovnice Jej vydaním sa od 01. 09. 2012 ruší STN EN 60947-7-3: 2003 STN EN 60335-2010 Elektrické spotrebiče pre domácnosť a na podobné účely. Bezpečnosť. 36 1055 01. 06. 2010-2-30 Časť 2-30: Osobitné požiadavky na ohrievače miestností Jej vydaním sa od 01. 12. 2014 ruší STN EN 60335-2-30: 2004 STN EN 60745-2010 Elektrické ručné náradie. Bezpečnosť. Časť 2-4: Osobitné požiadavky 36 1550 01. 06. 2010-2-4 na brúsky a leštičky iné ako kotúčové Jej vydaním sa od 01. 05. 2012 ruší STN EN 60745-2-4: 2004 a STN EN 60745-2-4: 2010 STN EN 61029-2010 Bezpečnosť elektrického prenosného náradia. 36 1580 01. 06. 2010-2-9 Časť 2-9: Osobitné požiadavky na pokosové píly Jej vydaním sa od 01. 06. 2014 ruší STN EN 61029-2-9: 2003 STN EN 61029-2010 Bezpečnosť elektrického prenosného náradia. Časť 2-11: Osobitné 36 1580 01. 06. 2010 8
Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od -2-11 požiadavky na kombinované pokosové a stolové kotúčové píly Jej vydaním sa od 01. 06. 2014 ruší STN EN 61029-2-11: 2004 STN EN 61029-2010 Bezpečnosť elektrického prenosného náradia. 36 1580 01. 06. 2010-2-1 Časť 2-1: Osobitné požiadavky na stolové kotúčové píly Jej oznámením sa ruší STN EN 61029-2-1: 2002 STN EN 61029-2010 Bezpečnosť elektrického prenosného náradia. Časť 2-8: Osobitné 36 1580 01. 06. 2010-2-8 požiadavky na jednovretenové zvislé frézovačky Jej oznámením sa ruší STN EN 61029-2-8: 2003 STN EN 62110 2010 Úrovne elektrických a magnetických polí generovaných striedavými 36 7930 01. 06. 2010 výkonovými systémami. Meracie postupy s ohľadom na expozíciu obyvateľstva STN EN 62275 2010 Systémy uloženia káblov. Káblové viazacie pásky na elektrické 37 0510 01. 06. 2010 inštalácie Jej vydaním sa od 01. 07. 2012 ruší STN EN 50146: 2001 TNI CEN/TR 2010 Vysvetlenie všeobecných vzťahov medzi rozličnými európskymi 73 0713 01. 06. 2010 15615 normami a smernicou o energetickej hospodárnosti budov. Zastrešujúci dokument Jej vydaním sa ruší TNI CEN/TR 15615: 2009 Vo Vestníku ÚNMS SR č. 5/2010 boli uverejnené oznamy o zmenách do nasledujúcich noriem: Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od STN EN 50065- -1/A1 2010 Signalizácia v nízkonapäťových inštaláciách vo frekvenčnom rozsahu od 3 khz do 148,5 khz. Časť 1: Všeobecné požiadavky, frekvenčné pásma a elektromagnetické rušenie: 2002 TNI 33 4591/Z1 2010 Komentár k STN P CLC/TS 50131-7: 2004. Prehliadky a funkčné skúšky EZS. Odborné prehliadky elektrickej inštalácie: 2007 STN EN 60851-2010 Vodiče na vinutia. Skúšobné metódy. -1/A2 Časť 1: Všeobecne: 2000 STN EN 60335-2010 Elektrické spotrebiče pre domácnosť a na podobné účely. Bezpečnosť. -2-73/A2 Časť 2-73: Osobitné požiadavky na stabilné ponorné ohrie- vače: 2005 STN EN 60335-2010 Elektrické spotrebiče pre domácnosť a na podobné účely. Bezpečnosť. -2-74/A2 Časť 2-74: Osobitné požiadavky na prenosné ponorné ohrie- vače: 2004 STN EN 60745-2010 Elektrické ručné náradie. Bezpečnosť. Časť 2-3: Osobitné požiadavky -2-3/A11 na brúsky, leštičky a kotúčové šmirgľovačky: 2007 STN EN 60745-2010 Elektrické ručné náradie. Bezpečnosť. Časť 2-5: Osobitné požiadavky -2-5/A11 na kotúčové píly: 2007 33 3435 01. 06. 2010 33 4591 01. 06. 2010 34 7010 01. 06. 2010 36 1055 01. 06. 2010 36 1055 01. 06. 2010 36 1550 01. 06. 2010 36 1550 01. 06. 2010 Vo Vestníku ÚNMS SR č. 5/2010 boli uverejnené oznamy o opravách do nasledujúcich noriem: Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od STN EN 15663 2010 Železnice. Definícia referenčnej hmotnosti vozidiel: 2009 28 0002 01. 06. 2010 /AC 9
Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od STN EN 60204-2010 Bezpečnosť strojových zariadení. Elektrické zariadenia strojov. 33 2200 01. 06. 2010-11/C1 Časť 11: Požiadavky na vysokonapäťové zariadenia na striedavé napätie nad 1 000 V alebo na jednosmerné napätie nad 1 500 V a neprevyšujúce 36 kv: 2002 STN EN 61496-2010 Bezpečnosť strojových zariadení. Elektro-senzitívne ochranné 35 2205 01. 06. 2010-1/C1 zariadenia. Časť 1: Všeobecné požiadavky a skúšky: 2005 STN EN 62061 2010 Bezpečnosť strojov. Funkčná bezpečnosť elektrických, elektronických 35 2220 01. 06. 2010 /C1 a programovateľných elektronických bezpečnostných riadia- cich systémov: 2005 STN EN 60439-2010 Rozvádzače nn. Časť 3: Osobitné požiadavky na rozvádzače nn 35 7107 01. 06. 2010-3+A1/C3 inštalované na miestach prístupných laickej obsluhe pri ich používaní. Rozvodnice (obsahuje zmenu A1: 1994) Jej oznámením sa ruší STN EN 60439-3+A1/C2: 2006 Vo Vestníku ÚNMS SR č. 6/2010 boli uverejnené oznamy o nasledujúcich nových normách: Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od STN EN 15856 2010 Nedeštruktívne skúšky. Akustická emisia. Všeobecné zásady skúšania 01 5064 01. 07. 2010 akustickou emisiou na sledovanie korózie v kovoch s okolím obsahujúcim tekutinu STN EN 14067-2010 Železnice. Aerodynamika. Časť 6: Požiadavky a skúšobné postupy 28 0340 01. 07. 2010-6 na posudzovanie bočného vetra STN EN 15723 2010 Železnice. Uzatváracie a uzamykacie zariadenia pre ochranné 28 7220 01. 07. 2010 zariadenia na ochranu nákladu pred vplyvmi prostredia. Požiadavky na životnosť, prevádzku, označovanie, údržbu, recykláciu STN EN 60079-2010 Výbušné atmosféry. Časť 18: Ochrana zariadení zapuzdrením "m" 33 2320 01. 07. 2010-18 Jej vydaním sa od 01. 10. 2012 ruší STN EN 60079-18: 2005 a STN EN 61241-18: 2005 STN P CLC/TS 2010 Nízkonapäťové prepäťové ochranné prístroje. Prepäťové ochranné 34 1392 01. 07. 2010 50539-12 prístroje pre špecifické aplikácie vrátane jednosmerného prúdu. Časť 12: Princípy výberu a použitia. Prepäťové ochranné prístroje (SPD) pripojené k fotovoltickým inštaláciám STN EN 50119 2010 Dráhové aplikácie. Pevné inštalácie. 34 1560 01. 07. 2010 Vrchné trolejové vedenia pre elektrickú trakciu STN P CLC/TS 2010 Dráhové aplikácie. Montované súčasti trakčného transformátora 34 1580 01. 07. 2010 50537-1 a chladiaceho systému. Časť 1: Vysokonapäťová priechodka pre trakčné transformátory Táto predbežná STN je určená na overenie. STN P CLC/TS 2010 Dráhové aplikácie. Montované súčasti trakčného transformátora 34 1580 01. 07. 2010 50537-2 a chladiaceho systému. Časť 2: Čerpadlo na izolačné tekutiny pre trakčné transformátory a tlmivky Táto predbežná STN je určená na overenie. STN P CLC/TS 50537-3 2010 Dráhové aplikácie. Montované súčasti trakčného transformátora a chladiaceho systému. Časť 3: Vodné čerpadlo pre trakčné meni- 34 1580 01. 07. 2010 10
Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od če Táto predbežná STN je určená na overenie. STN P CLC/TS 2010 Dráhové aplikácie. Montované súčasti trakčného transformátora 34 1580 01. 07. 2010 50537-4 a chladiaceho systému. Časť 4: Buchholzovo relé ovládané plynom a kvapalinou pre olejové transformátory a tlmivky s expanznou nádobou na koľajových vozidlách Táto predbežná STN je určená na overenie. TNI CLC/TR 2010 Dráhové aplikácie. Komunikačné a signalizačné systémy a systémy 34 2602 01. 07. 2010 50506-2 na spracovanie údajov. Návod na používanie EN 50129. Časť 2: Zaistenie bezpečnosti TNI CLC/TR 2010 Dráhové aplikácie. Komunikačné prostriedky medzi bezpečnostnými 34 2660 01. 07. 2010 50542 zariadeniami a rozhraniami človek-stroj (MMI) STN EN 61558-2010 Bezpečnosť transformátorov, tlmiviek, napájacích zdrojov 35 1330 01. 07. 2010-2-16 a podobných výrobkov na napájacie napätia do 1 100 V. Časť 2-16: Osobitné požiadavky a skúšky na spínané napájacie zdroje a transformátory pre spínané napájacie zdroje Jej vydaním sa od 01. 10. 2012 ruší STN 61558-2-17: 2002 STN EN 60255-2010 Meracie relé a ochranné zariadenia. 35 3410 01. 07. 2010-1 Časť 1: Všeobecné požiadavky Jej oznámením sa od 01. 12. 2012 ruší STN EN 60255-6: 2001 STN EN 60255-2010 Meracie relé a ochranné zariadenia. 35 3410 01. 07. 2010-11 Časť 11: Poklesy napätia, krátke prerušenia, odchýlky a zvlnenie pomocného napájacieho portu STN EN 62423 2010 Prúdové chrániče typu B so vstavanou nadprúdovou ochranou 35 4183 01. 07. 2010 a bez nej pre domácnosť a na podobné použitie (RCCB typu B a RCBO typu B) TNI CLC/TR 2010 Vysokonapäťové spínacie a riadiace zariadenia. Časť 208: Metódy 35 4220 01. 07. 2010 62271-208 kvantifikovania ustáleného elektromagnetického poľa sieťovej frekvencie generovaného vysokonapäťovými rozvádzačmi a blokovými transformačnými stanicami vysokého napätia/nízkeho napätia STN EN 60269-2010 Nízkonapäťové poistky. Časť 4: Doplnkové požiadavky na tavné 35 4701 01. 07. 2010-4 vložky určené na istenie polovodičových prvkov Jej vydaním sa od 01. 09. 2012 ruší STN EN 60269-4: 2008 STN EN 60282-2010 Vysokonapäťové poistky. Časť 1: Poistky obmedzujúce prúd 35 4720 01. 07. 2010-1 Jej oznámením sa od 01.11.2012 ruší STN EN 60282-1: 2006 TNI CLC/TR 2010 Bezpečnosť elektrických spotrebičov pre domácnosť a na podobné 36 1055 01. 07. 2010 50417 účely. Vysvetlenie týkajúce sa európskych noriem v súbore EN 60335 Vo Vestníku ÚNMS SR č. 6/2010 boli uverejnené oznamy o zmenách do nasledujúcich noriem: Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od STN EN 60320- -2-4/A1 2010 Nástrčky a prívodky na spotrebiče pre domácnosť a na podobné všeobecné účely. Časť 2-4: Prívodkové spojenia závislé od hmot- 35 4508 01.07.2010 11
Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od STN EN 62040- -3/A11 nosti pripájaného spotrebiča: 2006 2010 Zdroje neprerušovaného napájania (UPS). Časť 3: Metóda určovania požiadaviek na spôsobilosť a skúšky: 2004 36 9066 01.07.2010 Vo Vestníku ÚNMS SR č. 6/2010 boli uverejnené oznamy o opravách do nasledujúcich noriem: Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od STN EN 61477 /C1 2010 Práce pod napätím. Minimálne požiadavky na používanie náradia, pomôcok a zariadení: 2010 35 9733 01.07.2010 STN EN 60730-2010 Automatické elektrické riadiace zariadenia pre domácnosť 36 1950 01.07.2010-1/A16/C1 a na podobné účely. Časť 1: Všeobecné požiadavky: 2007 Vo Vestníku ÚNMS SR č. 7/2010 boli uverejnené oznamy o nasledujúcich nových normách: Číslo Rok Názov TZ Účinnosť od STN EN 50215 2010 Dráhové aplikácie. Dráhové vozidlá. Skúšanie dráhových vozidiel 34 1565 01. 08. 2010 po ich zhotovení a pred uvedením do prevádzky Jej vydaním sa od 01. 07. 2012 ruší STN EN 50215: 2002 STN P CLC/TS 2010 Dráhové aplikácie. Architektúry generických systémov pomocných 34 1580 01. 08. 2010 50534 elektrických napájacích sústav vo vlaku Táto predbežná STN je určená na overenie STN P CLC/TS 2010 Dráhové aplikácie. Sústava pomocných výkonových meničov 34 1580 01. 08. 2010 50535 vo vlaku Táto predbežná STN je určená na overenie STN EN 1330-4 2010 Nedeštruktívne skúšanie. Terminológia. 35 4101 01. 08. 2010 Časť 4: Termíny používané pri skúšaní ultrazvukom Jej oznámením sa ruší STN EN 1330-4: 2003 TNI CEN/CLC/TR 16103 2010 Energetické manažérstvo a energetická účinnosť. Slovník 38 0003 01. 08. 2010 Fórum koľajovej dopravy Vplyv lomu sklonu nivelety koľaje na návrh trakčného vedenia (dokončenie z minulého týždňa) Ing. Pavol Beňo, Ing. Juraj Cyprian, PRODEX spol. s r.o. Priebehy trolejového vedenia rýchlosť 200 km h -1 Priebehy sú rozkreslené pre základné parametre lomu sklonu, výhodná veľkosť rozpätia trakčných podpier, konštantná výška TD v mieste závesu nesplnené parametre Tab. 1. 12
Priebehy sú rozkreslené pre základné parametre lomu sklonu, zmenšená veľkosť rozpätia trakčných podpier, upravená výška TD v mieste závesu splnené parametre Tab. 1, avšak na úkor investičných nákladov a dynamických parametrov TV (zhoršenie pružnosti trolejového vedenia). Upravené parametre lomu sklonu, výhodná veľkosť rozpätia trakčných podpier, upravená výška TD v mieste závesu splnené parametre Tab. 1. Tab. 2: Základné a upravené parametre posudzované v priebehoch. Rýchlosť 160 km h -1 200 km h -1 Obrázok č. 1 č. 2 č. 3 č. 4 č. 5 č. 6 Rozpätie TP [m] 62 zhustené 62 62 zhustené 62 Výška TD [cm] 560 upravená upravená 560 560 upravená Parametre lomu základné základné upravené základné základné upravené Sklon 1 [ ] 0 0 Sklon 2 [ ] 10 10 ρ (R) [m] 11 000 11 000 19 000 16 000 16 000 44 000 τ [m] 55 55 95 80 80 220 yv [m] 0,138 0,138 0,238 0,200 0,200 0,550 τ dĺžka dotyčnice zaoblenia lomu sklonu yv súradnica vrcholu zaoblenia 4. Záver Na základe uvedených teoretických priebehov, ktoré boli zámerne vybrané ako pomerne extrémne, je možné konštatovať, že dodržanie všetkých požiadaviek technických predpisov, noriem a požiadaviek na zaistenie interoperability si vyžaduje úzku spoluprácu projektantov už v projektovej príprave. Bez vzájomnej koordinácie a spätnej väzby je už neskoro pri resp. po realizácii stavby kolízne miesto odstrániť. Navrhovatelia technického riešenia stavebných objektov koľají a trakčného vedenia by mali technické riešenie navzájom koordinovať tak, aby dosiahli rozumný kompromis úmerné zahustenie TP a primerané úpravy výškového vedenia železničnej trate, aby sa zbytočne nezvyšovali investičné náklady na trakčné vedenie, koľajový spodok, resp. umelé stavby v blízkosti lomu sklonu nivelety koľaje. 13
Vysoké nároky sú kladené na zhotoviteľov a presnú realizáciu projektov, ktorú by mal zaistiť stavebný dozor. Akékoľvek odchýlky od projektu môžu viesť k nedodržaniu predpísaných parametrov a k problematickej prevádzke, ktorá môže vyústiť až do poruchy zariadenia. Rovnaké nároky sú kladené aj na následnú údržbu. Parametre koľajového lôžka musia byť upravené do projektovaného stavu. Akákoľvek zmena nivelety koľaje sa následne premieta do horšej spolupráce trolejového vedenia s pantografovým zberačom. Energetické úspory na tratiach TEŽ (dokončenie z minulého čísla) Ing. Jozef Alušík, ŽSR VVÚŽ Žilina Ing. Ľuboš Franc, ZSSK Výpočet akumulovateľného množstva elektrickej energie Výpočet akumulovateľného množstva elektrickej energie stanovuje, koľko elektrickej energie získanej počas rekuperačného brzdenia by sa teoreticky mohlo v trakčnej akumulačnej stanici (TAS) uschovať. Umiestnenie TAS je vhodné voliť: - uprostred úseku medzi meniarňami, alebo v koncovom úseku, - čo najbližšie k miestu rekuperácie (uprostred stúpania), - v blízkosti zastávky (kde je pravdepodobnosť využitia odberu pri urýchľovaní súprav). Tieto kritériá boli aplikované na TEŽ a bolo vybraných 5 možných umiestnení TAS uvedených na nasledujúcich obrázkoch: 1 2 3 4 Traťový profil úseku TEŽ Poprad Starý Smokovec s vyznačením: 1 TAS Poprad 2 TM Veľký Slavkov 3 TAS Pod Lesom 4 TM Starý Smokovec 1 2 3 4 Traťový profil úseku TEŽ Starý Smokovec Štrbské Pleso s vyznačením: 1 TM Starý Smokovec 2 TAS Tatranská Polianka 3 TM Vyšné Hágy 4 TAS Popradské Pleso Traťový profil úseku TEŽ Tatranská Lomnica Starý Smokovec s vyznačením: 1 TAS Tatranská Lesná 2 TM Starý Smokovec 1 2 14
Energiu získanú brzdením do zastavenia je možné vypočítať podľa vzťahu 1 ako: E 5 2 p0 1,072 10 M V 1 102 sred a b (1) kde bolo dosadené: M = 53 t; ξ = 1,1, V = 30 km h -1 ; p0 = 5 N kn -1 ; sred = 0 a ab = 0,5 m s -2. Energiu získanú brzdením na spáde je možné vypočítať podľa vzťahu 2 ako: 3 E 2,72 10 M p0 s red (2) Na základe účinnosti premeny potenciálnej a kinetickej energie na elektrickú, počtu súprav za deň, počtu zastávok, výškového rozdielu a uvažovaného toku energie boli pre vybrané body získané hodnoty denných akumulovateľných množstiev elektrickej energie, ktoré sú uvedené v tabuľke 2 vrátane ich vzájomného porovnania. Tabuľka 2: Denné akumulovateľné množstvá elektrickej energie pre jednotlivé polohy TAS Lokalita Denné akumulovateľné množstvo energie (kwh) Podiel na celkovom množstve (%) Poprad 80,6 5 Pod Lesom 511,0 31 Tatranská Lesná 308,6 19 Tatranská Polianka 216,4 13 Popradské Pleso 515,1 32 Celkové denné akumulovateľné množstvo elektrickej energie získanej rekuperáciou v TAS je 1 630 kwh. Pre porovnanie, súčasná priemerná denná spotreba elektrickej energie na trakčné účely 7 100 kwh. Je to teda zaujímavé množstvo (23 %) z celkovej spotreby na to, aby sa uvažovalo s jeho využitím. K výberu vhodných lokalít pre inštalovanie TAS a konkrétnej technológie v nich použitej je potrebné vykonať technicko-ekonomickú analýzu, ktorej súčasťou by mala byť aj analýza nákladov na životný cyklus, pomocou ktorej bude možné určiť návratnosť investície do TAS. Podľa spočítaných akumulačných množstiev elektrickej energie je ich inštalovanie schopné výrazne zvýšiť energetickú efektívnosť prevádzky v sieti TEŽ. Záver Napriek takmer 20 rokov trvajúcim úvahám o zvýšení energetickej efektívnosti v sieti TEŽ zvýšením efektívnosti elektrických jednotiek prevádzkujúcich dopravu a zavedením rekuperačného brzdenia je tento článok prvým, ktorý zhodnocuje energetické úspory v sieti TEŽ dosiahnuté nasadením jednotiek 425.95. Tento krok priniesol zvýšenie energetickej efektívnosti o 20 %. Ďalšie zlepšenie využitia elektrickej energie na trakčné účely by mohlo priniesť inštalovanie trakčných akumulačných staníc, ktoré by akumulovali rekuperovanú energiu a dodávali ju elektrickým jednotkám v trakčnom režime. Pre určenie ekonomickej návratnosti uvedeného riešenia ako aj výber najvhodnejšej technológie je potrebné vykonať technicko-ekonomickú analýzu. 15
Testovanie Traxx-ov na tratiach ŽSR Ing. Miloš Šefčík, GR ŽSR O 430 Potreby dopravcov používať nové moderné hnacie dráhové vozidlá (HDV) sa prejavujú stále viac a viac. Pre používanie nových HDV je nutné overiť kompatibilitu s infraštruktúrou a zistiť prípadne vzájomne ovplyvňovanie rušenie. Takisto je v záujme firiem vyrábajúcich HDV, ako sú napríklad Siemens (rušne z rodiny EuroSprinter známe ako Taurusy v rôznych verziách) alebo Bombardier (rušne z rodiny Traxx v rôznych verziách), aby sa presadili na trhu v čo najväčšom rozsahu. Preto 28. a 29. júla 2010 prejavila svoju aktivitu firma Bombardier Transportation GmbH, Kassel, a prostredníctvom súkromného dopravcu Express Rail pôsobiacom na Slovensku vykonala skúšobné jazdy na tratiach ŽSR s vysokovýkonným elektrickým rušňom E186.238 Bombardier Traxx F140MS. Dopravca Express Rail v rámci skúšobných jázd na tratiach ŽSR prevádzkuje tiež dieselový rušeň Bombardier 285.107 rovnako z rodiny Traxx, ktorý sa tiež zúčastnil týchto skúšok. Elektrický rušeň 186.238 bol vyrobený v roku 2009 pod výrobným číslom 34 442. Je schopný jazdiť pod 4 napäťovými sústavami a to 15 kv AC, 25 kv AC, 1,5 kv DC a 3 kv DC. V súčasnosti tento konkrétny rušeň je vybavený na prevádzku na tratiach v Nemecku, Rakúsku, Belgicku a Holandsku. Okrem štandardných národných vlakových zabezpečovačov je vybavený aj systémom ETCS. Miestom skúšok dvojice moderných rušňov s označením 285.107 a 186.238 sa stal juhozápad Slovenska, presnejšie úsek medzi železničnou stanicou Štúrovo a štátnou hranicou s Maďarskom. Obe hnacie vozidlá z rodiny Traxx sa podrobili montáži meracích zariadení zamestnancami z VVÚŽ. Meracie zariadenia boli rovnako inštalované aj na priecestné zabezpečovacie zariadenie na štátnej ceste do Chľaby v km 199, ktoré sa nachádza v úseku Kamenica nad Hronom Chľaba. Väčší počet skúšobných jázd bol z toho dôvodu, že prejazd rušňov sa meria pri rôznych hodnotách pomerného ťahu a to od 20 do 100 % nominálneho výkonu rušňov. Ďalší deň sa skúšky zamerali na obvody s frekvenciou 400 Hz. Po ukončení meracích prác nasledovala demontáž meracích zariadení, uvedenie rušňov i PZZ do pôvodného stavu a návrat späť do Bratislavy-Petržalky, odkiaľ rušne pokračovali ďalej. Záverom by bolo dobre pripomenúť problematiku zastaraných koľajových obvodov, ktoré sa ešte stále používajú na sieti ŽSR, a ktoré sú hlavnou príčinou znemožnenia používania moderných hnacích koľajových vozidiel (či už rušňov alebo jednotiek). Dobrým príkladom takejto nekompatibility je trať Bratislava-Nové Mesto Bratislava-Petržalka, kde z tohto 16
dôvodu nemohli zachádzať až na bratislavskú hlavnú stanicu ani priame IC vlaky z Viedne do Košíc (do minuloročného GVD) ťahané modernými rušňami ÖBB. Prehľad hnacích vozidiel od firmy Bombardier Transportation GmbH, Kassel, z rodiny Traxx TRAXX AC TRAXX MS TRAXX DC TRAXX DE 15 + 25 kv 15 + 25 kv AC 3 kv DC Diesel-elektrický Napájacie systémy AC + 1,5 + 3 kv DC Hmotnosť (max.)*** 82 t 85 t 81 t 80 t Dĺžka 18 900 mm Šírka 2 977 mm Výška 3 845 mm 4 264 mm Rázvor dvojkolesí v podvozku 2 600 mm Priemer kolies 1 250 mm / 1 170 mm Výkon 15 & 25 kv AC 5 600 kw 2 200 kw Diesel Výkon 3 kv DC 5 600 kw 2 200 kw Diesel Výkon 1,5 kv DC 4 000 kw 2 200 kw Diesel Ťažná sila 300 kn 270 kn Brzdná sila (EDB) 240 kn 150 kn Stanovište rušňovodiča klimatizované / tlakotesné Maximálna rýchlosť 140 / 160 / 200 km/h Prvý termín dodania 07/2007 03/2007 07/2007 Objem palivovej nádrže 4 000 l *** Hmotnosť závisí od oblasti pôsobnosti na špecifickom vybavení pre danú infraštruktúru 17
LED nová generácia svetelných zdrojov (1. časť) Ing. Ladislav Schichman, Elen s.r.o. Úvod Posledné desaťročia priniesli rýchly pokrok v mnohých oblastiach ľudskej činnosti. V prípade elektroniky je však aj výraz rýchly pokrok príliš pomalý na vyjadrenie toho, čo sa v tejto oblasti udialo a čo ďalej napreduje čoraz vyšším tempom. Jedným z neprehliadnuteľných dôkazov tohto procesu je vývoj v oblasti svetlo emitujúcich diód LED, ktoré v posledných rokoch razantne vkročili do sveta svetelnej techniky a nepochybne sú základom novej éry v tejto oblasti. Začalo to pred 103 rokmi Do histórie vývoja LED sa zapísalo mnoho vedcov, technikov aj celých výskumných tímov pôsobiacich v oblasti elektrotechniky a elektroniky. Za začiatok tejto histórie je považovaný objav elektroluminiscencie, o ktorom referoval britský experimentátor Henry J. Round, pracovník firmy Marconi, v časopise Electrical World v roku 1907. Tento kuriózny fenomén vyžarovania svetla, ako o ňom písal Round, bol pozorovaný na kryštáloch karbidu kremíka (SiC) aktivovaných elektrickým prúdom. Pravdepodobne takouto šťastnou náhodou prišli na svet prvé LED, aj keď v tomto prípade ešte nešlo o polovodičové diódy s P-N priechodom a použité kryštálové materiály mali bližšie k Schottkyho diódam. Významným prínosom k výskumu elektroluminiscencie kryštálov a vývoju LED boli práce ruského vedca a vynálezcu Olega Vladimiroviča Loseva, ktorý v rokoch 1924 až 1941 publikoval v ruských, nemeckých aj anglických odborných časopisoch mnoho článkov podrobne popisujúcich vyvinuté zariadenia využívajúce princíp elektroluminiscencie. Na tomto princípe bol založený aj jeho patent svetelného relé podaný v roku 1927. Vývoju prvej polovodičovej diódy emitujúcej viditeľné svetlo predchádzal v 50-tych rokoch minulého storočia vývoj LED produkujúcich žiarenie v infračervenej oblasti. V tejto súvislosti sa do histórie zapísali Rubin Braunstein (Radio Corporation of America) aj Robert Biard a Gary Pittman (Texas Instruments). Za otca prvej prakticky použiteľnej LED emitujúcej viditeľné svetlo je považovaný Kanaďan Nick Holonyak Jr., ktorý v roku 1962 úspešne dokončil vývoj LED emitujúcej červené svetlo. Pre spresnenie je však potrebné dodať, že v tom istom roku zverejnili nezávislé správy o fungujúcich LED štyri vývojové tímy. Okrem tímu Nicka Holonyaka Jr. (General Electric) to bol ďalší tím tej istej firmy pod vedením Roberta Halla, tím Marshalla Nathana (IBM) a Roberta Redikera (inštitút MIT). Od predstavenia prvých červených LED ubehlo ďalších 6 rokov, pokiaľ bola v americkej firme Monsanto spustená ich sériová výroba a 10 rokov do vývoja prvých modrých LED (Herbert P. Maruska, Material Science Department at Stanford). Napredoval tak proces, ktorý postupne viedol k vývoju vysokosvietivých farebných LED pre širokú škálu použitia najmä v oblasti signalizačných a zobrazovacích zariadení aj k vývoju výkonových bielych LED tvoriacich základ nových svetelných zdrojov. Trocha teórie Aj keď medzi technikmi je základný princíp fungovania LED všeobecne známy, pripomeňme si niektoré podstatné informácie. V tuhých látkach platí, že jednotlivé atómy sú navzájom viazané do kryštalickej mriežky. Podľa miery jej usporiadanosti môžu tieto látky nadobúdať monokryštalický, polykryštalický alebo amorfný charakter. Na jadrá atómov v kryštalickej mriežke sú naviazané elektróny, ktoré sú k jadru viazané väzbovou energiou. Elektróny s najmenšou väzbovou energiou, tzv. valenčné elektróny, sú za určitých podmienok schopné odtrhnúť sa od svojho jadra a prejsť do tzv. vodivostného pásu, čím sa vytvoria páry elektrón-diera. Tento stav je však len dočasný a po určitom čase elektróny prechádzajú späť do valenčného pásu, čím páry elektrón-diera zanikajú. Tento proces, odborne nazývaný rekombinácia, je sprevádzaný uvoľňovaním prebytočnej energie definovanej zmenou energie elektrónu pri prechode z vodivostného 18
do valenčného pásu. Zvyčajne je táto energia uvoľnovaná vo forme tepla, čím dochádza k zahrievaniu materiálu. Za určitých podmienok v materiáloch, kde pri rekombinácii dochádza k väčšej zmene energie elektrónov, vzniká tzv. žiarivá rekombinácia, pri ktorej je uvoľnovaná energia vyžiarená formou viditeľného svetla. Zvlášť výrazne sa tento jav prejavuje v špeciálnych polovodičových materiáloch, kde sa na tzv. P-N priechodoch s vhodným zložením a štruktúrou pri budení externým zdrojom elektrického napätia dosahuje vysoká úroveň žiarivej rekombinácie, ktorá sa prejavuje intenzívnym svetelným žiarením. Toto je základom činnosti svetelných diód známych pod označením LED (light emitting diode). V závislosti od vlastností konkrétnych polovodičových materiálov má vyžarované svetlo svoju charakteristickú farbu. Spektrálne krivky týchto svetiel sú pomerne úzke (Obr. 1), takže sa nám svetlá vyžarované z LED javia ako jednofarebné. Obr. 1: Spektrálne krivky niektorých typov jednofarebných LED [1] V súčasnosti sú komerčne ponúkané jednofarebné LED v širokej škále vlnových dĺžok. Aktuálne najrozšírenejšie druhy týchto LED a ich parametrov popisuje nasledovná tabuľka: Farba vyžarovaného svetla LED Vlnová dĺžka λ Polovodičový materiál modrá 470 nm InGaN/GaN tyrkysová 505 nm InGaN/GaN zelená 525 nm InGaN/GaN zelenožltá 570 nm AlInGaP/GaAs jantárová žltá (amber) 590 nm AlInGaP/GaAs oranžová 605 nm AlInGaP/GaAs červená 625 nm AlInGaP/GaAs tmavá červená 650 nm AlGaAs/ AlGaAs Vývoj LED emitujúcich širokospektrálne biele svetlo, potrebných pre oblasť svetelnej techniky, bol podmienený vývojom vysokosvietivých modrých LED. História modrých LED sa začala v roku 1972, kedy sa podarilo vyvolať emisiu modrého svetla na báze nitridu gália (GaN). Neskorší vývoj viedol k realizácii vysokosvietivých modrých LED (In- GaN/GaN), ktoré boli základom pre vývoj bielych LED. Najjednoduchší spôsob realizácie bieleho svetla je zmiešanie jednofarebných svetiel na princípe aditívneho skladania farieb. Vhodným pomerom jednotlivých farebných zložiek môžeme získať požadované biele svetlo. Okrem priameho miešania viacerých jednofarebných svetiel emitovaných z LED je však pre realizáciu bielych LED možné efektívne využiť aj transformáciu modrého svetla na širokospektrálne biele svetlo prostredníctvom žltého luminoforu. V súčasnosti je základným materiálom používaným pre tento účel luminofor Ce 3+ :YAG na báze céria dotovaného syntetickým kryštalickým materiálom YAG (ytrium aluminium garnet, chemicky Y3Al5O12). Takto sú v súčasnosti realizované komerčne najrozšírenejšie biele LED. Typické emisné spektrum takýchto LED emitujúcich studené svetlo je na obr. 2. Modifikáciou štruktúry luminoforu je možné dosiahnuť zvýšenie sekundárnej elektroluminiscencie a potlačiť primárne modré svetlo tak, že výsledné biele svetlo bude mať charakter neutrálneho alebo teplého svetla. 19
Obr. 2 Emisné spektrum bielej LED [1] Podobne, aj keď s menšou účinnosťou, je možné vytvoriť biele svetlo na báze UV LED, v tomto prípade je luminiforom sulfid zinočnatý dotovaný meďou a hliníkom (ZnS:Cu, Al). Na obr. 3 sú zobrazené rôzne varianty realizácie zdrojov bieleho svetla na báze LED s využitím primárnej emisie svetla z LED aj sekundárnej emisie svetla generovanej prostredníctvom luminiforov. Obr. 3 Zdroje bieleho svetla na báze LED [1] Pre posudzovanie kvality zdrojov bieleho svetla je v praxi používané široké spektrum fyzikálnych a technických parametrov. Základné parametre, podľa ktorých môžeme tieto zdroje vzájomne porovnávať, sú: - svetelný tok (lm) výkon žiarenia svetelného zdroja hodnotený podľa spektrálnej citlivosti ľudského oka, - merný svetelný výkon (lm/w) výkon žiarenia svetelného zdroja úmerný jednému wattu spotrebovanej energie, - farba svetla (K) udávaná pomocou teploty farby, u svetelných zdrojov je udávaná v rozsahu približne 2 000 až 10 000 K. Uvedená teplota farby je ekvivalentom farby bieleho svetla, ktoré vyžaruje tepelný žiarič (tzv. absolútne čierne teleso) zohriaty na príslušnú teplotu. Z hľadiska ľudského vnímania definujeme farby ako teplé, neutrálne a studené. Tieto slovné charakteristiky sú však paradoxne v nepriamom pomere k udávanej fyzikálnej teplote ekvivalentného tepelného žiariča, - podanie farieb (Ra) charakterizuje kvalitu svetla z hľadiska vernosti podania farieb číselným údajom v rozsahu od 0 do 100. Pre prostredia s vyššími nárokmi na kvalitu svetla (domácnosti, kancelárie a pod.) je požadovaná hodnota indexu Ra 80. V praxi sa pre tento parameter niekedy používa aj označenie CRI (color rendering index), keďže z definície týchto parametrov platí, že celkový CRI (general CRI) = Ra. Spôsob, ktorým sú prostredníctvom LED čipov a luminoforov realizované biele LED, má významný vplyv na technické parametre týchto prvkov. Všeobecne je možné povedať, že najvyšší merný svetelný výkon pri relatívne nízkych výrobných nákladoch dosahujú dichromatické biele LED s modrým LED čipom a žltým luminoforom. Ich relatívnou nevýhodou je nižší index Ra, (cca v rozsahu 70 80). Vyšší index Ra je možné dosiahnuť u trichromatických a tetrachromatických LED, ich cena je však citeľne vyššia, preto sú v súčasnosti komerčne menej úspešné. 20
Výhody LED svetelných zdrojov Pri porovnávaní jednotlivých typov svetelných zdrojov je možné zohľadniť mnoho enviromentálnych, ekonomických aj technických parametrov. V prípade svetelných zdrojov na báze LED vystupujú do popredia predovšetkým dve zásadné výhody: - vysoká účinnosť, - nízka enviromentálna záťaž. Odborné prognózy uvádzajú, že svetelné zdroje na báze LED môžu byť až 20x účinnejšie ako žiarovkové svetelné zdroje a 5x účinnejšie ako fluorescenčné svetelné zdroje [1]. Porovnanie merného svetelného výkonu jednotlivých typov svetelných zdrojov popisuje nasledovná tabuľka: Merný svetelný výkon Typ svetelného zdroja (lm/w) Klasické žiarovky 9 12 Halogénové žiarovky 16 20 Žiarivky (lineárne alebo kompaktné) 60 100 Sodíkové výbojky 150 200 Súčasné svetelné zdroje s LED 60 150 Prognóza pre nové zdroje s LED 200 400 Ideálny zdroj svetla teoretický zdroj monochromatického svetla so 100%-nou účinnosťou 683 Aj keď v súčasnosti ešte nie je možné povedať, že svetelné zdroje s LED dosahujú spomedzi rôznych typov svetelných zdrojov najvyšší merný svetelný výkon, prognózy založené na najnovších poznatkoch z vývoja LED ukazujú, že sa tak pravdepodobne stane v blízkej budúcnosti. Už v súčasnosti však môžeme konštatovať, že svetelné zdroje s LED patria z tohto hľadiska k svetelným zdrojom s najvyššou účinnosťou. Druhým závažným dôvodom, pre ktorý je technológia LED preferovaná, je jej minimálny vplyv na znečisťovanie životného prostredia. Svetelné zdroje na báze LED sú ekologicky neškodné, neobsahujú environmentálne nebezpečné materiály (predovšetkým ťažké kovy) a sú recyklovateľné. Ich masové použitie bude mať významný pozitívny vplyv na životné prostredie, predovšetkým z týchto dôvodov: - zníženie emisií CO2 spôsobujúcich globálne otepľovanie, - zníženie emisií SO2 spôsobujúcich kyslé dažde, - zníženie emisií Hg významne ohrozujúcich kvalitu životného prostredia, - zníženie širokého spektra ďalších emisií (prach, toxické látky, atď.) súvisiacich s výrobou elektriny aj výrobou a používaním svetelných zdrojov. Okrem vysokej účinnosti a ostatných spomínanných faktorov majú svetelné zdroje s LED viacero ďalších technických výhod: - majú dlhodobú životnosť (v súčasnosti výrobcovia deklarujú životnosť 30 50 tis. hodín), - vyžarované svetlo neobsahuje UV ani IR žiarenie, - sú užívateľsky veľmi bezpečné (nízka prevádzková teplota, nerozbitnosť), - sú prevádzkovo vysoko spoľahlivé (otrasuvzdornosť, nárazuvzdornosť), - čas potrebný na zapnutie a plný svetelný výkon je extrémne krátky, - majú prakticky neobmedzený počet spínacích cyklov, - môžu vyžarovať biele svetlo v širokej škále farieb, - majú jednoducho regulovateľný jas, - pri regulácii jasu nedochádza k zmene farby svetla, - vzhľadom na malé rozmery poskytujú širšie technické možnosti pre realizáciu svietidiel. 21
Nová legislatíva EÚ V krajinách EÚ sa na účely svietenia použije asi štvrtina z celkovo vyrobenej elektrickej energie a podobná situácia je aj v ďalších vyspelých častiach sveta (severná Amerika, juhovýchodná Ázia). Výroba elektriny potrebná na svietenie aj výroba a používanie svetelných zdrojov však predstavujú pre životné prostredie veľkú záťaž. Nariadenie Európskej komisie č. 244/2009 uvádza nasledujúce údaje: - odhad ročnej spotreby elektriny v EÚ súvisiacej s nesmerovými svetelnými zdrojmi pre domácnosť bol v roku 2007 112 TWh, čo zodpovedá 45 miliónom ton emisií CO2, - odhad emisií ortuti v EÚ zo žiariviek vrátane emisií z výroby elektriny pre ich napájanie za reálneho predpokladu, že nebude recyklovaných 80 % týchto svetelných zdrojov, bol v roku 2007 2,9 tony. Takéto fakty nútia vyspelé štáty, ktoré sú hlavnými producentmi emisií znečisťujúcich životné prostredie, hľadať spôsoby, ako tieto problémy riešiť. Možnosti, ktoré poskytuje technológia LED sú z tohto hľadiska veľmi sľubné a podpora vývoja svetelných zdrojov na báze LED je zahrnutá do vládnych programov mnohých vyspelých štátov sveta. Lídrami v tomto snažení sú predovšetkým Japonsko, USA, Čína, Taiwan, Južná Kórea, Austrália aj EÚ. V prípade EÚ je kľúčovým dokumentom európska Smernica č. 2005/32/ES [2] o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu. Vo vzťahu k svetelným zdrojom na túto smernicu nadväzujú nariadenia Európskej komisie: - 244/2009 [3] nariadenie ohľadom požiadaviek na ekodizajn nesmerových svetelných zdrojov pre domácnosť, - 245/2009 [4] nariadenie ohľadom požiadaviek na ekodizajn žiariviek bez zabudovaného predradníka, výbojok s vysokou svietivosťou a predradníkov a svietidiel, ktoré sú schopné ovládať takéto svetelné zdroje. EÚ týmito dokumentmi v praxi presadzuje svoj zámer urýchlene presadiť nové technológie v záujme ochrany životného prostredia. Jedným z praktických dôsledkov aplikácie uvedených nariadení je postupný zákaz výroby klasických žiaroviek, ktorých účinnosť ďaleko zaostáva za účinnosťou moderných svetelných zdrojov. Časový harmonogram tohto opatrenia je nasledovný: 1. 9. 2009 Zákaz žiaroviek energetickej triedy F a G. Žiarovky s príkonom 100 W a vyšším musia byť energetickej triedy C, všetky ostatné žiarovky minimálne energetickej triedy E 1. 9. 2010 Žiarovky s príkonom 75 W a vyšším musia byť energetickej triedy C 1. 9. 2011 Žiarovky s príkonom 60 W a vyšším musia byť energetickej triedy C 1. 9. 2012 Všetky číre žiarovky musia byť energetickej triedy C 1. 9. 2013 Zvýšené požiadavky na príkon a kvalitu Zákaz všetkých žiaroviek energetickej triedy C, okrem čírych halogénových žiaroviek s päticou R7s 1. 9. 2016 a G9. Všetky ostatné číre žiarovky musia byť energetickej triedy B Zdroj: [6] Pozn.: spomenuté dokumenty sú premietnuté do prostredia ŽSR cez Nariadenie č. 32/2009 GR. Uvedené nariadenia Európskej komisie tiež podrobne špecifikujú požadované technické parametre svetelných zdrojov s cieľom zabrániť výrobe takých výrobkov, ktoré sú primárne alebo sekundárne zdrojom nadmerného znečisťovania životného prostredia. Hlavný dôraz je pritom kladený na ich energetickú účinnosť a obmedzenie obsahu ortuti. Dotýkajú sa však aj problematiky svetelného znečistenia a ďalších technických parametrov svetelných zdrojov. Použité Informačné zdroje: [1] Schubert, E.F.: Light Emmiting Diodes and Solid-State Lighting, prezentácia na www.lightemmitingdiodes.org [2] Smernica EP a Rady EÚ 2005/32/ES zo dňa 6.júla 2005 [3] Nariadenie Komisie ES č. 244/2009 zo dňa 18. marca 2009 [4] Nariadenie Komisie ES č. 245/2009 zo dňa 18. marca 2009 [5] Baník, I., Baník, R., Baník I.: Optické javy v polovodičoch [6] www.svetlo.sk [7] Zheludev, N.: The life and times of the LED a 100-year history, článok na www.orc.soton.ac.uk 22
Prezentácia systému Tensorex C+ a firmy Pfisterer Ing. Ján Rohlíček, GR ŽSR O 430 V dňoch 28. 29. júna 2010 sa uskutočnila prezentácia firmy Pfisterer, jej výrobkov a najmä nového upínacieho systému Tensorex C+. Prezentácia sa uskutočnila v Budapešti, kde zariadenie Tensorex je namontované, a firmu ako aj výrobné portfólio spoločnosti prezentoval pán Luciano Femminis (na obr.) Spoločnosť Pfisterer sa špecializuje na prvky a systémy v oblasti silnoprúdovej techniky so zameraním okrem iného i na železničné systémy. Spoločnosť bola založená ako rodinná firma v roku 1921. Jej zakladateľom bol Karl Heinz Pfisterer a jeho neter Dorothee Hertweck. Spoločnosť, ako jedna z mála s celosvetovou pôsobnosťou, je vo vlastníctve rodiny zakladateľa. Spoločnosť Pfisterer má svoje zastúpenie na 3 kontinentoch a svoje výrobky vyrába v 18 podnikoch v 17 krajinách sveta. Zameraním spoločnosti Pfisterer sú najmä: - káblové systémy, - energetické komponenty, - nadzemné vedenia, - komponenty pre železničné trakčné vedenia. Z komponentov pre železničné trakčné vedenia sa zameriavajú najmä: - pripojovacie svorky pre trakčné vedenie, - silikónové izolátory, - Tensorex automatické pružinové napínacie zariadenie, - meracia technika pre meranie parametrov trolejového vedenia, - svorkový materiál pre potreby konštrukcií trakčného vedenia. Systém Tensorex C+ bol podrobne prezentovaný nielen po teoretickej stránke, ale i po praktickej. Predvedená bola ukážka tohto systému, ktorý je v súčasnej dobe namontovaný v prevádzke na železničnej stanici Budapest-Nyugati pu. Uvedený systém s jeho kompaktnými rozmermi znamená vo sfére napínacích zariadení úplne novú éru. Systém Tensorex C+ vyžaduje minimálne potreby na údržbu. Systém nevyžaduje zložitú inštaláciu a po jeho montáži napr. na nástupištiach, nie sú potrebné ochranné klietky pre závažia a pohyblivé časti systému sú neprístupné pre cestujúcu verejnosť. Celková hmotnosť systému je oproti klasickým výrazne nižšia. V prípade teplotných zmien systém reaguje tým istým spôsobom ako doteraz používané kompenzačné zariadenia. Tensorex C+ má patentovaný automatický upínací systém, ktorý potrebuje pre svoju činnosť podstatne menej priestoru. Tento systém je používaný v rôznych železničných správach už viac ako desať rokov. Podstatou celého systému je špirálová pružina na tej istej náprave s dvoma kolesami, s ktorými je pevne spojená. Nápravové ložiská sú bezúdržbové a utesnené tak, že nedochádza k ich znečisťovaniu a tým i k znižovaniu životnosti ložiska. Celý systém je uzatvorený v schránke bubnového tvaru. Oba kotúče s premenlivým pomerom a krátkym lanom sú pripojené pevne k trolejovému drôtu, nosnému lanu alebo obom súčasne. 23
Trakčné vedenie je neustále vystavené teplotným podmienkam, ktoré veľmi intenzívne pôsobia na zmenu jeho parametrov. Pomocou napínacieho zariadenia sa tieto teplotné zmeny pôsobiace na trolejový vodič, resp. nosné lano eliminujú. Pôvodné kompenzačné zariadenia vyžadujú okrem iného priestor potrebný pre ich správnu funkciu v prevádzke. Prednosti napínacieho systému Tensorex C+ sú najmä: - konštantný ťah trolejového drôtu a nosného lana, - pôsobenie síl pomocou špeciálnej pružiny, - vhodnosť použitia pre všetky teplotné rozsahy a napínacie dĺžky, - minimálne náklady na údržbu, - konštantná sila po celej dĺžke napínaného úseku, - vysoká presnosť a účinnosť reakcie, - vhodný pre všetky druhy trakčných podpier, - jednoduchá inštalácia a s tým spojené nízke náklady na montáž, - neprístupnosť pohyblivých častí zariadenia pre osoby bez použitia výstupného zariadenia, - voliteľné príslušenstvo. Nevýhody systému Tensorex C+ sú: - neistota v dĺžke trvania napínacieho ťahu u pružiny, - cena. V prípade zaúčinkovania systému je nutné zabezpečiť jeho znovu natiahnutie, ktoré zvládnu po zaškolení údržbové zložky zabezpečujúce údržbu a opravy pre manažéra infraštruktúry a výmenu tlmiaceho článku systému. Po vykonaní týchto úkonov je možné znovu uviesť systém do prevádzky. Systém Tensorex C+ je schopný a dimenzovaný vyvinúť ťažnú silu až do 2 500 kg. Životnosť tohto systému je garantovaná výrobcom na 30 rokov. Hlavným miestom využitia tohto systému by v podmienkach ŽSR mohli byť v rámci realizácie modernizácie železničných tratí miesta so stiesnenými podmienkami (tunely alebo nástupištia), čím by mohlo dôjsť k úspore finančných prostriedkov na celú infraštruktúru. Zo zahraničia Ing. Rastislav Michalka, GR ŽSR O 430 Sapsan 3 nová destinácia Od 30. júla začal Sapsan jazdiť na trati Nižný Novgorod Moskva. Práce na prebudovaní infraštruktúry pre vysokorýchlostnú prevádzku začali v roku 2006. Počas tohto obdobia boli vykonané nasledujúce úpravy: - rozšírenie koľají v 17 staniciach, - rekonštrukcie 8 trakčných napájacích staníc (Petuški, Boldino, Undol, Kolokša, Vladimir, Frjazevo, Usad, Drezna) a bodu zvýšenia napätia Pavlovo Posad, - úprava 139 km trakčného vedenia, - položenie 33 km nových hlavných a staničných koľají, - modernizácia 154,1 km autobloku, - modernizácia 269 kusov výhybiek, - prebudovanie 27 umelých stavieb, - rekonštrukcia 11 úrovňových križovaní, 24
- vybudovanie a rekonštrukcia 54 nástupíšť, - vybudovanie 331 km bariér pozdĺž trate. Počas 4 rokov RŽD investovali do tejto rekonštrukcie 9,5 mld. rubľov (cca 248 mil. ). Cena lístka zo Sankt Peterburgu cez Moskvu do Nižného Novgorodu sa pohybuje od 4 125 do 5 042 rubľov v druhej triede. Lístok v prvej triede je viac ako 2x drahší. Vlak túto trať prejde za 8:25 h, pričom pobytom v 4 staniciach (Bologoje, Tver, Moskva Kurská st., Vladimir) sa zdrží dokopy 14 minút. Za 6 mesiacov prevádzky na trati Moskva Sankt Peterburg využilo služby Sapsanu 657 tisíc cestujúcich. Zdroj: UIC enews 191, rzd.ru Prvé informácie spomenuté v InfoElektro ŽSR 05 Z histórie slovenčiny obdobie do 19. storočia kto je kto (doplnenie do minulého čísla) Ing. Rastislav Michalka, GR ŽSR O 430 Väčšina našich dejateľov, ktorých portréty boli uverejnené v predchádzajúcom čísle, bola čitateľom známa, ale časť z nich ostala utajená, najmä keď v samotnom texte tých mien bolo viac ako portrétov. A tak je pre vás pripravené doplnenie aj s krátkymi biografickými údajmi. Anton Bernolák, narodený 3. októbra 1762 v Slanici na Orave a umretý 15. januára 1813 v Nových Zámkoch nad Komárnom na Dunaji Ján Kollár, narodený 29. júla 1793 v Mošovciach v Turci a umretý 24. januára 1852 vo Viedni na Dunaji pred Bratislavou Ján Hollý, narodený 24. marca 1785 v Borskom Mikuláši na Záhorí a umretý 14. apríla 1849 na Dobrej Vode pod Malými Karpatmi Ľudovít Štúr, narodený 28. októbra 1815 v Zay-Uhrovci v Uhrovskej doline a umretý 12 januára 1856 v Modre pod Malými Karpatmi Samuel Štúr, narodený 15. októbra 1818 tam, kde jeho starší brat Ľudovít a umretý 15. februára 1861 v Zemianskom Podhradí v Bošáckej doline Jozef Miloslav Hurban, narodený 19. marca 1817 v Beckove pod zrúcaninou Beckovského hradu a umretý 21. februára 1888 hlboko v Hlbokom pri Senici Ján Kalinčiak, narodený 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí (pri Martine) a umretý 16. júna 1871 v Martine (pri Hornom Záturčí) Michal Miloslav Hodža, narodený 22. septembra 1811 v Rakši v Turci a umretý 26. marca 1870 v Cieszyne v Poľsku Ján Francisci-Rimavský, narodený 1. júna 1822 v Hnúšti na Gemeri a umretý 7. marca 1905 v Martine (pri Hornom Záturčí) Martin Hattala, narodený 4. novembra 1821 v Trstenej na Orave a umretý 11. decembra 1903 hlboko v Čechách v Prahe Štefan Závodník, narodený 2. septembra 1813 v Hornej Porube v Strážovských vrchoch a umretý 12. februára 1885 v Pružine v Strážovských vrchoch Andrej Ľudovít Radlinský, narodený 8. júla 1817 v Dolnom Kubíne na Orave a umretý 26. apríla 1879 v Kútoch na Záhorskej nížine 25
Ján Palárik, narodený 27. apríla 1822 na Kysuciach v Rakovej a umretý 7. decembra 1870 v Majcichove na sútoku riek Dudváh a Trnávka Karol Kuzmány, narodený 16. novembra 1806 v Brezne na Horehroní a umretý 14. augusta 1866 v Štubnianskych (Turčianskych) Tepliciach Pozn.: geografické názvy sú použité historické i súčasné podľa vlastného uváženia autora. Elen, s. r. o. Pfisterer SÚTN TÚDC ŽSemafor Internetové a intranetové odkazy Ing. Rastislav Michalka, GR ŽSR O 430 http://www.elen.sk http://www.pfisterer.com http://www.sutn.sk/default.aspx http://www.tudc.cz http://www.zsr.sk/slovensky/o-nas/zsemafor.html?page_id=146 Na margo alebo Opravy do osmičky Ing. Rastislav Michalka, GR ŽSR O 430 I napriek viacerému prečítaniu sa nepodarilo odstrániť všetky chyby, formálne, gramatické a iné, na ktoré ste nás upozornili skoro okamžite po distribuovaní predchádzajúceho čísla, za čo vám ďakujeme. Ad Fórum normalizátorov Slovenska 2010 Vyhláška MPSVaR č. 205/2009 Z. z. (str. 29 v nadpise) správne malo byť uvedené Vyhláška MPSVaR 508/2009 Z. z. Počas Fóra normalizátorov ešte nebola v platnosti Vyhláška MDPT č. 205/2010 Z. z., ale počas prípravy osmičky nám už po mysliach behalo jej vydanie a publikovanie, preto vznikla taká skomolenina čísiel. Samotný text príspevku však už bol popísaný v duchu VTZ-tiek. Ad Z histórie slovenčiny obdobie do 19. storočia (str. 33) Druhý vatikánsky koncil začal 11. októbra 1962 a bol zvolaný pápežom Jánom XXIII., ktorý 3. júna 1963 zomrel vo veku 81 rokov. Jeho nástupca, pápež Pavol VI., sa rozhodol v rozbehnutom koncile pokračovať. Samotný koncil mal 5 zasadaní a skončil 8. decembra 1965 (nie v roku 1964). Pozorní čitatelia dostanú ďalšie číslo v predstihu, aby mohli opäť pomôcť pri odstránení nedostatkov. Na záver Ing. Rastislav Michalka, GR ŽSR O 430 Zaujímavé obdobie pomaly končí, prázdniny sa preklápajú do poslednej štvrtiny, a onedlho začne pestrá jeseň. Nielen tým, že sa budú meniť farby listov na stromoch, ale z nášho pohľadu najmä tým, že sa rozbehnú vzdelávacie aktivity, ktoré boli sľúbené a naplánované. Taktiež začne obdobie výstav a minimálne z troch Vám priblížime reportáže. Stále je o čom. Taktiež nesmieme zabudnúť na Deň železničiarov a s tým spojené oslavy rôznych druhov na rôznych miestach. Teší ma, že sa podarilo rozbehnúť na Intranetovom portáli ŽSR (takže len pre zamestnancov ŽSR) samostatný pracovný priestor Elektrotechnika a energetika, kde sú zverejňované aktivity nášho odvetvia na rôznych úrovniach už spomínané vzdelávacie akcie, výstavy, konferenčné hovory, porady s projektantmi a dodávateľmi, porady k úlohám VaV, a ďalšie. Ďalej sú tam zverejnené a zverejňované ranné hlásenia z elektrodispečingov od roku 2000, materiály na pripomienkovanie (napr. návrh nových skúšok do Ok 2), otvorená je diskusia. Čakáme, že sa Vám to postupne dostane do povedomia a bude nám to slúžiť všetkým k úžitku. Aj odtiaľ očakávame od Vás nejaké impulzy. Začiatok októbra je tu onedlho, s ním nové číslo a ja Vám želám príjemný zvyšok leta, i celé babie leto. Bude? 26