ThDr. Ján Husár, PhD. (ed.) PRAVOSLÁVNY BIBLICKÝ ZBORNÍK III/00 Zborník katedry biblických náuk Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove Gorlice 00
Editor: ThDr. Ján Husár PhD. Redakčná rada: doc. Alexander Cap., CSc. - predseda prof. ThDr. Ján Šafin, PhD. doc. ThDr. Miroslav Župina, PhD. ThDr. Štefan Pružinský, PhD. ThDr. Ján Husár PhD. dr. Roman Dubec Recenzenti: prof. ThDr. Milan Gerka, CSc. prof. ThDr. Peter Kormaník, PhD. Príspevky neprešli jazykovou úpravou. ISBN 978-83-9380--4
OBSAH ŠTEFAN ŠAK Veľký pôst, obdobie pokánia a nového života...4 ALEXANDER CAP Starobylý judaizmus a jeho chápanie Starého Zákona... JÁN HUSÁR Historicko-kritický úvod do 4. žalmu...9 JÁN HUSÁR Exegéza 4. žalmu...30 VASYĽ KUZMYK Miesto svätého písma v teológii Klimenta Alexandrijského...64 ALEXANDER CAP Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás alebo nezneucťujte sväté veci...7 MAROŠ ŠIP Prvý a druhý Klimentov list...77 BOHUSLAV KUZYŠIN Organizácia izraelitskej society v období Starej Zmluvy parciálna kvalitatívna analýza kultúrno-spoločenského a právneho zriadenia...87 PAVOL KOCHAN Náčrt svätootcovského pohľadu na prvý deň stvorenia...98 KATARÍNA KLECOVÁ Sociálno-misijná práca sestier milosrdenstva (historický kontext)...09 3
VEĽKÝ PÔST, OBDOBIE POKÁNIA A NOVÉHO ŽIVOTA Štefan ŠAK Zo životných skúsenosti svätých Cirkvi, ktoré sa v písomnej forme zachovali do dnešných dní, je jasne vidieť, že pokánie spočíva v obrátení sa človeka od zlého, hriešneho spôsobu života, ktorý nie je v súlade s Božou vôľou, ale naopak proti Jeho svätej vôli i samotnej prirodzenosti človeka, k bohumilému spôsobu života, ktorý je v súlade aj s Božou vôľou aj samotnou prirodzenosťou človeka, nakoľko ju náš nebeský Otec stvoril na svoj obraz a podobu. Z toho vidíme, že pokánie je návrat človeka od nezáujmu, duchovného marazmu, slepoty a bezcitnosti k bdelosti, pozornosti a duchovnej ostražitosti a pohotovosti. Pokánie je návrat z chorého stavu a chaosu ktorý z dôvodu hriechu bol v duši človeka vyvolaný, či doslova vyprovokovaný, k zdravému stavu duše, ktorý je možné dosiahnuť prostredníctvom terapie duše, teda očistenia-osvietenia-zbožtenia v našom živote. Pokánie je návrat zo stavu odcudzenosti k zmiereniu, či obnoveniu priateľstva s Bohom a Jeho svätými. Pokánie je zmena kamennej duše egoistu, aby sa stala milosrdná, ktorá dokáže odpúšťať, ktorá bude pociťovať nekonečnú hĺbku Božej milosti, ktorú Tropár, ktorý spievame na Slávu hlas 5. na stichovnych stichirách na večerni Colníka a Farizeja nám jasne svedčí, že práve množstvom nami vykonaných hriechov nám oťažel náš zrak a preto jednak nemôžeme ani zhliadnuť, ale ani uvidieť nebeské výšiny Βεβαρημένων τῶν ὀφθαλμῶν μου ἐκ τῶν ἀνομιῶν μου, οὐ δύναμαι ἀτενίσαι, καὶ ἰδεῖν τὸν αἰθέρα τοῦ οὐρανοῦ, (online) [cit. 6-0-00]. Dostupné na internete http://analogion.net/glt/texts/tri/pubpharsun. uni.htm Pozri ΡΟΜΑΝΙΔΗΣ, Ι.: Πατερικὴ θεολογία. Θεσσαλονίκη 004, s. 46 49. 4
Boh prejavuje voči každému človeku, ktorý je dielom Jeho rúk. Bez pokánia nikto nemôže vojsť do Božieho kráľovstva a práve kvôli tomu svätý Ján Krstiteľ, Predchodca ako aj sám Spasiteľ Isus Christos začínali svoje kázanie volajúc ľudí k spáse a večnému životu slovami: Čiňte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.... Nedeľa Colníka a farizeja, je charakteristickou svojimi kajúcnymi piesňami. Na utreni v jednej z týchto piesni prosíme: Покаsніz tвeрзи ми двєри жизнодaвче,... (Darca života, otvor mi dvere pokánia, lebo môj duch prichádza zrána k Tvojmu svätému chrámu, prinášajúc celý svoj poškvrnený telesný chrám, ale Ty, ktorý si Štedrý, očisti ma Tvojou dobrosrdečnou milosťou. 3 ) Táto nádherná pieseň rok čo rok pripomína všetkým veriacim kresťanom, že sú otvorené dvere pokánia, nebeské dvere, pre dušu každého človeka. Preto obdobie Veľkého pôstu Triody pôstnej je pre ľudí skutočnou školou reálneho oslobodenia sa od hriechu a zároveň aj askézou, teda cvičením, ktorého cieľom je dosiahnutie spásy. Toto obdobie je obdobím postupného putovania k svätej Pasche, vymanenia sa duše z otroctva hriechu a stretnutia so Zmŕtvychvstalým Christom, pretože vzkriesenie v Christu je pravda a život Božieho kráľovstva, na ktorom sú účastní veriaci ľudia. Mt 4, 7. Táto pieseň sa spieva na utreni, na 8. hlas hneď po čítaní Evanjelia a 50. žalme Τῆς μετανοίας ἄνοιξόν μοι πύλας Ζωοδότα ὀρθρίζει γὰρ τὸ πνεῦμά μου, πρὸς ναὸν τὸν ἅγιόν σου, ναὸν φέρον τοῦ σώματος, ὅλον ἐσπιλωμένον ἀλλ' ὡς οἰκτίρμων κάθαρον, εὐσπλάγχνῳ σου ἐλέει. (online) [cit. 6-0-00]. Dostupné na internete http://analogion.gr/glt/texts/tri/ PubPharSun.uni.htm 3 Prvá pieseň - tropár utrene po 50. žalme, ktorú spievame na 8. hlas v nedeľu Colníka a farizeja. 5
Znakmi skutočného pokánia sú vrúcna modlitba, čisté slzy, bázeň a odvrátenie sa od hriechu a skutočným ovocím pokánia je svätá radosť a dobré skutky, ku ktorým nás vyzýva Boh prostredníctvom svätého Evanjelia a svätej tradície pravoslávnej Cirkvi. Preto Veľká štyridsiatnica je v duchu pravoslávnej tradícii školou pokánia, doslova pracovňou či dielňou vzkriesenia duše a duchovný zápas na dosiahnutie svätej radosti pokánia, ktorá daruje Svätého Ducha všetkým tým, ktorí sa vracajú opäť k Bohu. Obdobie Veľkej štyridsiatnice je obdobím pôstu. Pôst bol vždy veľmi úzko spojený s pokáním. Práve Veľká štyridsiatnica je nie len cesta, ale aj metóda pokánia. Toto pomerne dlhé časové obdobie bolo Cirkvou určené výlučne na dosiahnutie pokánia. 3 Z toho dôvodu Cirkev dáva veriacim veľmi podrobné informácie, ako dosiahnuť pokánie, ako toto pokánie prakticky žiť v každodennom živote, v liturgickom živote Cirkvi prostredníctvom modlitieb, poklôn, prísneho pôstu, bdenia a duchovného čítania. Toto Zahajovacím povelom k započatiu pôstu je Nedeľa Syropustná. Jej ústrednou témou je pôst. Podmienky správneho spôsobu správania sa veriacich, ktorí sa postia odhaľuje nedeľné čítanie zo Svätého Písma, konkrétne z listu apoštola Pavla Rímskym kresťanom 4, 3 Kto je (všetko), nech nepohŕda tým, kto neje (všetko), a kto neje (všetko), nech nesúdi toho, čo (všetko) je. Veď Boh ho prijal. A rovnako tak aj z Evanjelia podľa Matúša 6, 6 8, Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe. Celkový význam pôstu je zdôraznený hlavne obsahom Nedele Syropustnej. Jej bohoslužobné piesne ako aj Synaxár pripomína vyhnanie našich prarodičov Adama a Evy z Raja. Tento text Synaxária je zo strany otcov praktickou ukážkou toho, aký dobrý a užitočný je pôst pre ľudskú prirodzenosť a naopak aké zlé a odporné je lakomstvo a neposlušnosť. Pozri Συναξάρια του Τριώδιου και Πεντηκοστάριου. Θεσσαλονίκη 989. s. 3. 3 SCHMEMANN, A.: Veľký pôst. Prešov 996, s. 5 6. (Preklad Marián Nadzam.) 6
obdobie je obdobím pokánia v praxi, ktoré sa vykonáva za pomoci a vedenia Cirkvi. Táto praktická askéza, teda duchovné cvičenie sa skladá z dvoch častí. Prvú časť tvorí prísna disciplína, ktorá nesmie absentovať v duchovnom živote ako aj vo vnútornom zápase proti Zlému. Druhú časť tvorí vonkajší zápas so Zlým a s temnými silami, ktoré práve v čase pôstu silnejú, čoho príkladom je náš Spasiteľ, ktorého práve v čase pôstu pokúšal Satan. Celý poriadok Veľkej štyridsiatnice berie do úvahy obidve tieto časti praktickej askézy a učí veriacich stratégiu boja, teda aké zbrane vybrať a ako ich správne použiť v tomto neľahkom zápase. Celá táto snaha má za úlohu pomôcť dosiahnuť víťazstvo nad hriechom, slobodu nad zlom a konať dobro a žiť novým, cnostným životom. Liturgia vopred posvätených darov, ktorá je charakteristickou bohoslužbou Veľkej štyridsiatnice svojimi modlitbami pomáha a zároveň poučuje kresťanov k praktickým krokom ich terapie a obnovy. V prvej modlitbe verných sa kresťania s prosbou obracajú k Nebeskému Otcovi, aby Oslobodil všetky naše zmysly od umŕtvenia vášňami... Ďalej v modlitbe nasleduje poučenie ako tieto zmysly priviesť do pôvodného stavu, Náš zrak nech sa chráni pred každým hriešnym pohľadom, náš sluch nech je neprístupný prázdnym slovám a jazyk nech sa očistí od nepotrebných rečí. Očisť naše ústa, ktoré SCHMEMANN, A.: Μεγάλη σαρακοστή, πορεία προς το Πάσχα. Αθήνα 99, s. 4 5....σὺ πάσας ἡμῶν τὰς αἰσθήσεις τῆς ἐμπαθοῦς νεκρώσεως ἐλευθέρωσον,... ΙΕΡΑΤΙΚΟΝ. Αθήνα 007, s. 7. 7
ťa oslavujú, Pane. Učiň naše ruky (takými), aby sa zdržiavali od zlých skutkov a aby Ti slúžili, ako sa Tebe páči, a všetky naše údy i myseľ posilňuj Tvojou milosťou. Dni Veľkého pôstu, ktoré Liturgia vopred posvätených darov v Zaambonej modlitbe nazýva najčestnejšie majú pre veriaceho človeku veľkú hodnotu. Sú to dni putovania po ceste, ktorá vedie od dňa vyhnania Adama z raja až po deň nedele Vzkriesenia 3. Z toho dôvodu Cirkev vyzýva veriacich, aby sa počas Veľkého pôstu aktívne zúčastňovali na jednotlivých bohoslužbách, ktoré sú im na úžitok, nakoľko ich zasväcuje do toho, ako prakticky žiť kresťanský život, aby dosiahli spásu. Zoznam bibliografických odkazov: ΑΝΘΟΛΟΓΙΟΝ των ιερών ακολουθιών του όλου ενιαυτού, τ. Β, Θεσσαλονίκη 993. ΒΕΡΓΩΤΗ. Γ. Θ.: Λεξικό λειτουργικών και τελετουργικών όρων. Θεσσαλονίκη 99. ΕΥΧΟΛΟΓΙΟΝ ΤΟ ΜΕΓΑ, ΑΘΗΝΑ 986. GERKA, M.: Solúnski bratia. In: Pravoslávny kalendár. Prešov 990, s. 84 85. καὶ ὀφθαλμὸς μὲν ἀπέστω παντὸς πονηροῦ βλέμματος, ἀκοὴ δὲ λόγοις ἀργοῖς ἀνεπίβατος, ἡ δὲ γλῶσσα καθαρευέτω ῥημάτων ἀπρεπῶν. Ἅγνισον ἡμῶν τὰ χείλη, τὰ αἰνοῦντά σε, Κύριε, τὰς χεῖρας ἡμῶν ποίησον, τῶν μὲν φαύλων ἀπέχεσθαι πράξεων, ἐνεργεῖν δὲ μόνα τὰ σοὶ εὐάρεστα, πάντα ἡμῶν τὰ μέλη, καὶ τὴν διάνοιαν, τῇ σῇ κατασφαλιζόμενος χάριτι. ΙΕΡΑΤΙΚΟΝ. Αθήνα 007, s. 7. Pozri ΜΑΥΡΟΜΑΤΗ, Β.: Οι τέσσερις Θείες λειτουργίες. Θεσσαλονίκη 00, s. 46. ΙΕΡΑΤΙΚΟΝ. Αθήνα 007, s. 35. Pozri ΜΑΥΡΟΜΑΤΗ, Β.: Οι τέσσερις Θείες λειτουργίες, cit. dielo, s. 493. 3 TANAZE, P.: Οι πύλες της μετάνοιας. Θεσσαλονίκη 003, s. 0. 8
ΕΡΜΑ: Ποιμην, Παραβολή Θ. In: Έλληνες Πατέρες της Εκκλησίας 9, Θεσσαλονίκη 994, t. 4. HUSÁR, J.: Spoločnosť a Eucharistia. In: Cesta obnovy človeka v súčasnej pluralitnej spoločnosti, Gorlice 009, s. 90 98. ΙΕΡΑΤΙΚΟΝ. Αθήνα 007. ΚΛΗΜΕΝΤΟΣ ΑΛΕΧΑΝΡΕΩΣ: Ο Παιδαγωγός Β. In: Έλληνες Πατέρες της Εκκλησίας, Θεσσαλονίκη 99, t.. ΚΛΗΜΕΝΤΟΣ ΡΩΜΗΣ: Προς Κορινθίους Α. In: Ελληνες Πατέρες της Εκκλησίας 8, Θεσσαλονίκη 994, t. 3. KOCHAN, P.: Učenie o synergii v pravoslávnej teológii. In: Pravoslávny teologický zborník, roč. XXXIII/8, Prešov 008 s. 8 86. KUZYŠIN, B.: Svätá tajina pokánia v procese obnovy človeka. In: Cesta obnovy človeka v súčasnej pluralitnej spoločnosti, Gorlice 009, s. 5 57. KUZMYK, V.: Zmysel, obsah a teológia cirkevných sviatkov Pravoslávnej cirkvi. In: Aktuálne otázky praktického bohoslovia v Pravoslávnej cirkvi, Prešov 007, s. 89 97. Liturgia sv. Jána Zlatoústeho, Prešov 996, (Preklad Nadzam M.). ΜΑΥΡΟΜΑΤΗ, Β.: Οι τέσσερις Θείες λειτουργίες. Θεσσαλονίκη 00. ΜΕΓΑ ΒΑΣΙΛΕΙΟΥ: Προς τους νέους. In: Ελληνες Πατέρες της Εκκλησίας 7, Θεσσαλονίκη 973, t. 7. ΜΕΓΑ ΒΑΣΙΛΕΙΟΥ: Όροι κατά πλάτος. In: Ελληνες Πατέρες της Εκκλησίας 8, Θεσσαλονίκη 973, t. 8. 9
PRUŽINSKÝ, Š.: Duchovne živá cirkevná obec. In: Dušpastierska služba na začiatku 3. tisícročia. (Zborník materiálov z vedeckej konferencie zameranej na pastoračné otázky), Prešov 0.. 000, s. 9 0. PILKO, J.: Pokánie ako zmena v živote kresťana. In: Nipsis, roč. I, č., Prešov 006, s. 33 39. ΡΟΜΑΝΙΔΗΣ, Ι.: Πατερικὴ θεολογία. Θεσσαλονίκη 004 ΣΚΑΛΤΣΗ. Π. Ι.: Λειτουργικές μελέτες. Θεσσαλονίκη 999. Συναξάρια του Τριώδιου και Πεντηκοστάριου. Θεσσαλονίκη 989. s. 3. SCHMEMANN, A.: Veľký pôst. Prešov 996, s. 5 6. (Preklad Marián Nadzam.) SCHMEMANN, A.: Μεγάλη σαρακοστή, πορεία προς το Πάσχα. Αθήνα 99. SOFRONIJ, archim.: Ctihodný Siluan Atoský. Prešov 005, (preklad Elena Šaková). ŠAK, Š.: Bázeň pred Hospodinom je počiatkom múdrosti. In: Nipsis, roč. III, č. 6, Prešov 008, s. 33 40. ŠAK, Š.: Čo je a čo nie je pokánie. In: Pravoslávny kalendár, Prešov r. 005, s. 4. ŠAKOVÁ, E.: Evanjeliové cnosti v živote pravoslávneho kresťana. Prešov 00. ŠAKOVÁ, E.: Duchovný odkaz ctihodného Siluana Atoského. Prešov 004. ŠAKOVÁ, E.: Žena a jej láska i odvaha. In: Odkaz sv. Cyrila a Metoda, roč. LIII, č. 8, Prešov 007, s. 7 9. ŠAKOVÁ, E.: Postavenie muža a ženy v manželstve. In: Odkaz sv. Cyrila a Metoda, roč. LIII, č. 6, Prešov 007, s.. 0
TANAZE, P.: Οι πύλες της μετάνοιας. Θεσσαλονίκη 003. ΤΑΤΙΑΝΟΥ: Προς Έλληνας. In: Ελληνες Πατέρες της Εκκλησίας 83, Θεσσαλονίκη 986, t.. ŽUPINA, M.: Pokánie ako tajomstvo opätovného návratu do Cirkvi. In: Nipsis, roč. I, č., Prešov 006, s. 5 3. ZOZUĽAKOVÁ, V.: Rodinná katechéza. In: Nipsis, roč. IV, č., Prešov 009, s. 48 53.
STAROBYLÝ JUDAIZMUS A JEHO CHÁPANIE STARÉHO ZÁKONA Alexander CAP Starobylí Židia dávno pred príchodom Christa považovali Sväté Písmo za pravidlo viery a života. Preto ich vzťah k posvätným dokumentom, ktoré dostali vďaka Mojžišovi a prorokom, nebol vedecký a náučný, ale náboženský. Prostredníctvom Písma sa chceli zoznámiť s tým, čo si praje Boh a spoznať Jeho vôľu. Tomu podriadili celý svoj osobný život, ako aj život celého vyvoleného národa. Tóra 3 je to Boží Zákon, 4 skrze ktorý sa prihovára Boh 5. Božie slovo sú knihy, ktoré zachovávajú tiež vieru a skutky prorokov. Najstaršie zachovalé starožidovské výklady sú z. storočia pred Chr. V židovstve sa výklad Písma dostal postupne z rúk kňazov pôsobiacich v Jeruzalemskom chráme do rúk zákonníkov pôsobiacich v synagógach. Hebrejsky kitbé ha-qodeš, latinsky Sacra scriptura, cirkevnoslovansky a rusky Священное Писание. Židia používali výraz Písma a Starý Zákon delili podľa palestínskeho typu kánonu na. Zákon Tóra (5 kníh Mojžiša);. Proroci - Nebíím a 3. Spisy- Ketubím. (Pozri CHIOLERIO, M.: Blaze tomu, kdo slyší tato slova. První setkání se Starým zákonem. Paulínky 997, s. 3). Toto trojité delenie Písma malo pripomínať Židom aj trojité delenie Jeruzalemského chrámu na:.veľsvätyňu;. Chrámovú loď a 3. Predsieň. Kánon, normu. 3 pokyn, hebrejsky doslovne Torah, čo znamená náuka, rozhodnutie, הרוח ת ר דה poučenie, alebo zákon pre život Izraela. (Pozri JANČOVIČ, J.: Nech je svetlo! Úvod a exegéza vybraných statí Pentateuchu. Bratislava 00, s. 3). Pomenovanie Zákon u Židov dostalo ako celok prvých päť kníh Thórá, Sefer hattórá, pričom grécke slovo pentateuch hovorí o päťzväzkovom diele, ktoré tvorí jeden celok, pretože ho napísal Mojžiš. Každá z jednotlivých kníh má však svoje osobitné pomenovanie. (Pozri JANEGA, Š.: Úvod do historických kníh Starého Zákona. Bratislava 989, s. 5). Rusi hovoria o piatich knihách Mojžiša ako o Пятикнижии Мойсея. 4 Grécky Theios Nomos - Θειος Νόμος. 5 Pozri АМФИЛОХИЙ, Р.: История толкования Ветхаго Завета. Москва 008, s..
Židovský výklad delíme podľa miesta vzniku rabínskych škôl na dva druhy a to: Palestínsko-babylonský a Egyptsko-alexandrijský. Prvý výklad Svätého Písma kvôli znalosti hebrejčiny bol doslovný, praktický a zdôrazňovalo sa skôr jeho právnické 3 chápanie Božích noriem. V egyptskej diaspóre 4 kvôli neznalosti hebrejčiny a vďaka prekladu Svätého Písma Starého Zákona do gréčtiny tzv. Septuaginty, sa vysvetľovali Písma skôr v náznakoch, obrazne, čiže alegoricky 5. Práve helenistický egyptský výklad sa usiloval zblížiť židovskú vieru s pohanstvom a filozofickým učením a z tohto dôvodu sa do starozákonného učenia dostalo toľko veľa cudzích a neprijateľných elementov. Počiatok takéhoto výkladu nachádzame okolo r. 80 pr. Chr. u Aristobula. Pokračovali v ňom terapeuti tzv. sekta essejcov esénov, a končilo sa to Jozefom Fláviom. Najväčší rozmach zaznamenala táto exegéza za čias Filona Alexandrijského. Filon Alexandrijský považoval doslovný text Svätého Písma za potrebný preto, aby ho pochopili duchovne nezrelí ľudia. Takéto strohé vyjadrenie určite s nevôľou prijímali palestínski Židia. Alegorický, tajomný a duchovný výklad je potrebný preto, aby ho pochopili mudrci, múdri ľudia. I napriek takýmto výrokom však Filon považoval alegorický zmysel Písma skôr za pomôcku, Používa sa tiež termín židovsko-palestínsky. Používa sa tiež termín židovsko-egyptský. 3 Takéto chápanie Písma kritizoval samotný Isus Christos v čase svojho 3, 5 ročného pôsobenia v Izraeli. Zákonníci znalci zákona i farizeji sa profesionálne zaoberali výkladom Svätého Písma, ale to ich duchovne neposúvalo kdesi ďalej. Stali sa z nich doslova scholastickí vedátori, ktorí sa pýšili svojimi encyklopedickými vedomosťami z Biblie, ale podľa nich v podstate nežili. Podstata tohto biblického učenia im unikala pomedzi prsty. 4 Pozri БУТКЕВИЧ, Т.: Язычество и Иудейство. Пролог 007, s. 05. 5 Pozri ЮНГЕРОВ, П.: Введение в Ветхий Завет. К. I. Москва 003, s. 40. 3
ktorá nebránila prijať doslovný text. V alegorickom výklade však zašiel niekedy až veľmi ďaleko a jeho výklad naberal až fantastické formy. Helenistické židovstvo v Egypte prebralo svoju biblickú hermeneutiku z gréckej náuky Homéra. Prof. Korsunskij nazýva tento alexandrijský alegorizmus skôr filozofickým alegorizmom, ktorý zo Starého Zákona urobil akúsi židovskú filozofiu, ale pozabudlo sa na to najpodstatnejšie, že Starý Zákon je skutočné Božie slovo. Práve vyššie spomenutý Filon a celá alexandrijská exegéza vo svojej podstate vlastne zdegradovala Starý Zákon na úroveň akejsi židovskej filozofie, jednej židovskej z mnohých pohanských. Najstarší výklad Starého Zákona nachádzame v diele Midraš, ktorý sa delí na Halachu 3 a Hagadu. Tieto písomné pamiatky obsahujú celú Pozri ЕМЕЛЬЯНОВ, А.: Введение в четвероевангелие. Москва 009, s. 3-3. Starohebrejské slovo d-r-š znamená pýtať sa, skúmať, vykladať. Starohrebrejské písmo používalo iba spoluhlásky. Midraš po hebr. štúdium, výklad. Rabínske výklady Tóry buď z hľadiska náboženského práva (tzv. halachistické midraše) alebo z iných neprávnych hľadísk. Midraše vznikali od. do 4. Storočia. (Všeobecný encyklopedický slovník M-R. Red. I. Pauličku a kol. Bratislava 005, s. 59). 3 Hebrejské sloveso h-l-k znamená chodiť, v prenesenom význame žiť. Halaka sa zoberala predovšetkým otázkami náboženského života, obetami, sviatočnými dňami, dňom odpočinku, čistotou, manželstvom a ďalšími otázkami občianskeho života. (Pozri BIČ, M.: Ze světa Starého zákona. 988, s. 668). Ide o výklad chrámového zvitku tzv. halachickou exegézou. (Pozri DOHMEN, Ch. - STEMBERG, G.: Hermeneutika židovské Bible a Starého zákona. Vyšehrad 007, s. 57). Halacha obsahovala zákon a objasňovala každodenné zvyky. Mala autoritu skutočnej a nemennej pravdy a vyžadovalo sa, aby sa jej ľudia bezpodmienečne podriadili a presne ju v osobnom živote plnili. Encyklopédia v krátkosti uvádza Halacha hebr. chodník. Legislatívna časť Talmudu. V širšom význame súpis ústnej Tóry, ktorá je aplikáciou Tóry písanej na historicky podmienené situácie každodenného života. Jej spísanie je víťazstvom farizejov v ich snahe o pružnejšiu interpretáciu Písma. Súčasťou halachy je najmä Mišna a Midráš. (Pozri Všeobecný encyklopedický slovník G-L, cit. dielo, s. 34). 4
rabínsku múdrosť ohľadne výkladu Svätého Písma, alebo inač povedané teológiu biblického učenia. Práve znalci Halachy a Hagady vymysleli mnoho pravidiel, na základe ktorých robili exegetické závery, pričom si ich autoritatívne vážili a vyzdvihovali viac ako samotný biblický text. Za pomoci týchto pravidiel mohol mať jeden verš Zákona od 50 až do 000 rôznych druhov výkladov 3. Takže litera doslovnosť a alegória - obraznosť boli dve charakteristické židovské exegetické formy, z ktorých každá mala svoj Haggada bola protikladom Halaky. Hebrejské slovo haggáda je odvodené od hebr. slovesa h-g-d.- čo znamenalo oznamovať, zvestovať. Do istej miery by sme ju mohli nazvať židovskou dogmatikou. Podľa srbského vladyku Amfilochija bola Hagada druhou formou Midraša. Takto židovskí učitelia nazývali všetky výklady Posvätných Kníh, ktorých cieľom bola duchovná výchova veriacich a to mravná, liturgická a dogmatická. Takáto metóda výkladu sa uskutočňovala rôznymi spôsobmi a to od prostých objasnení až k slobodnému výkladu a kázni. (Pozri АМФИЛОХИЙ, Р., cit. dielo, s. ). Hagada obsahovala teoretické pravdy, morálne, historické, apokryfné a básnické svedectvá, avšak nemala takú autoritu ako Halacha. Hagade išlo skôr o legendárne - apokryfný výklad. Do tejto skupiny patria všetky Starozákonné apokryfy ako kniha Enocha, Na nebo vystúpenie Mojžiša, a iné. Prof. I. Korsunskij sa vyjadruje: Čím viac sa dejiny a filológia dostávali do hagady, nutne sa objavili aj umelé kabalistické hry s písmenami a ich číselným významom. Preto výklad prešiel od litery - smrteľnej doslovnosti k alegorickému výkladu, ktorý ma tak významné postavenie v Talmude. (КОРСУНСКИЙ, И.: Иудейское толкование Ветхаго Завета (в отношении к новозаветному). Москва 879, s. 4). Hagada hebrejské rozprávanie. Súbor vybratých textov zo Starého Zákona, mišny a midrášov doplnený ľudovými rozprávaniami, požehnaniami a piesňami. Ide o súbor všetkých textov, ktoré nemajú právny charakter. Vznikala postupne od 6. do 0. storočia. Rukopisy a neskôr tlače hagady boli bohato iluminované a zdobené ilustráciami. (Všeobecný encyklopedický slovník G-L, cit. dielo, s. 30). Koncom. storočia po Chr. bola Halaka a Hagada spojená do Mišny, čo znamenalo opakovanie. Neskorším spojením Mišny a Gemary vznikol Talmud. (Pozri BIČ, M., cit. dielo, s. 678). Veľmi podrobne o týchto pravidlách pojednáva významný predrevolučný ruský biblista prof. I. Korsunskiij. (Pozri КОРСУНСКИЙ, И.: Иудейское толкование Ветхаго Завета. Москва 88, s. 5-43). 3 Profesor Jungerov sa odvoláva na svedectvo istého Einsemengera. (Pozri ЮНГЕРОВ, П., cit. dielo, s. 40). 5
individuálny vývoj. Práve alegorizmus mal svoje neskoršie nezastupiteľné miesto aj v židovskej Kabale. Prvotní kresťania, ktorí používali Starý Zákon, sa bezprostredne stretávali a vychádzali zo židovského spôsobu exegézy. Najväčší úžitok a vplyv pre kresťanov však mali palestínske midraše, kým alexandrijský alegorizmus bol pre nich v podstate neužitočný. Až keď Židia odvrhli Septuagintu ako takú, pretože sa dostala do každodenného používania v Novozákonnej Cirkvi, kresťania začali byť opatrnejší s prijímaním istých právd židovskej exegézy, najmä čo sa týka príchodu Spasiteľa, ktoré boli inak interpretované. Alexandrijská rabínska škola však mala vplyv na Alexandrijskú katechetickú školu, na čele ktorej stal Klement Alexandrijský, Origenes a ďalší. Takže v podstate sa Židia žijúci pred príchodom Christa stretávali s rôznymi metódami prijatia Svätého Písma: doslovný spôsob (tzv. palestínsko-babylonský), targum, pešer 3 a symbolicko-alegorický spôsob (tzv. egyptsko-alexandrijský), v krátkosti nazvaný tiež mašal. ЮНГЕРОВ, П., cit. dielo, s. 403. Aramejský termín, ktorý označuje starožidovský preklad prípadne parafrázu Starého Zákona v aramejčine. (Pozri Veľký slovník cudzích slov. Red. S. Šaling a kol. Prešov 003, s. 4). 3 Ide o najznámejšiu a najosobnejšiu formu výkladu Biblie v Kumránskej komunite. (Pozri TRSTENSKÝ, F.: Kumrán a jeho zvitky. Svit 009; Porovnaj ЗУБЕР, Н.: От Кумрана до Новозаветного Канона. С.- Петербург 004). Niektorí autori ich nazývajú Pešárím. (Pozri BANDY, J.: Úvod do exegézy Starej Zmluvy. Bratislava 00, s. 57). Vladyka Amfilochij ich nazýva treťou formou Midrašu, s ktorou sa stretávame v kumránskych rukopisoch. (Pozri АМФИЛОХИЙ, Р., cit. dielo, s. ). Starobylé preklady mnohých starozákonných biblických kníh obsahujú elementy, ktoré sú podobné s exegézou Midraša. (Pozri ТОВ, Э.: Текстология Ветхаго Завета. Москва 000, s. ). 6
Zoznam bibliografických odkazov: АМФИЛОХИЙ, Р.: История толкования Ветхаго Завета. Москва 008. ISBN 978-5-9465-53-9. BANDY, J.: Úvod do exegézy Starej Zmluvy. Bratislava 00. ISBN 80-3-693-8. BIČ, M.: Ze světa Starého zákona. 988. БУТКЕВИЧ, Т.: Язычество и Иудейство. Пролог 007. ISBN978-966-8538-55-. DOHMEN, Ch. - STEMBERG, G.: Hermeneutika židovské Bible a Starého zákona. Vyšehrad 007. ISBN 978-80-70-874-7. ЕМЕЛЬЯНОВ, А.: Введение в четвероевангелие. Москва 009. ISBN 978-5- 749-046-7. CHIOLERIO, M.: Blaze tomu, kdo slyší tato slova. První setkání se Starým zákonem. Paulínky 997. ISBN 80-8605-0-. JANČOVIČ, J.: Nech je svetlo! Úvod a exegéza vybraných statí Pentateuchu. Bratislava 00. JANEGA, Š.: Úvod do historických kníh Starého Zákona. Bratislava 989. ЮНГЕРОВ, П.: Введение в Ветхий Завет. К. I. Москва 003. КОРСУНСКИЙ, И.: Иудейское толкование Ветхаго Завета (в отношении к новозаветному). Москва 879. КОРСУНСКИЙ, И.: Иудейское толкование Ветхаго Завета, Москва 88. PRUŽINSKÝ, Š.: Cirkev v Jeruzaleme pod vedením apoštola Jakuba. IN: Pravoslávny teologický zborník 3/6. Prešov 006. ISBN 80-8068-54-8. 7
PRUŽINSKÝ, Š.: Všeobecný list svätého apoštola Jakuba (historicko-kritický úvod a výklad. kapitoly). Diecezjalny osrodek kultury prawoslawnej ELPIS. Gorlice 009. ISBN 978-83-9863-8-6. Všeobecný encyklopedický slovník M-R. Red. I. Pauličku a kol. Bratislava 005. ISBN 80-78-708-. Všeobecný encyklopedický slovník G-L. Red. I. Pauličku a kol. Bratislava 005. ISBN 80-78-659-9. Veľký slovník cudzích slov. Red. S. Šaling a kol. Prešov 003. ISBN 80-893-0-3. ТОВ, Э.: Текстология Ветхаго Завета. Москва 000. ISBN 5-89647-03-. TRSTENSKÝ, F.: Kumrán a jeho zvitky. Svit 009. ISBN 978-80-890-8-5. ЗУБЕР, Н.: От Кумрана до Новозаветного Канона. С.- Петербург 004. ISBN 5-8939-48-3. 8
HISTORICKO-KRITICKÝ ÚVOD DO 4. ŽALMU Ján HUSÁR Miesto štvrtého žalmu v Knihe žalmov V hebrejskej Biblii je štvrtý žalm súčasťou prvej knihy žalmov, ktorých je päť, v starobylých (LXX, Vg, Pešita) aj novodobých (slovanských aj neslovanských) prekladoch sa nachádza na štvrtom mieste. V Pravoslávnej Cirkvi, v jej bohoslužobnej praxi, je súčasťou prvej z dvadsiatich kafiziem a otvára tzv. druhú slávu prvej kafizmy. Tento žalm svojím obsahom pripomína predchádzajúci, v ktorom kráľ Dávid opísal svoj útek pred Absolónom a svoje ťažké životné rozpoloženie. Tu akoby chcel kráľ posmeliť sám seba i svojich druhov ešte väčším oddaním sa do Božích rúk a v nádeji očakával Jeho pomoc. Hneď v úvode to vyjadril slovami, že len čo zvolal, bol vypočutý. Štvrtý žalm je akýmsi predlžením predchádzajúceho (podobne ako druhý žalm prvého), a tak jeho umiestnenie čiastočne prináša historickú kontinuitu, ktorá poväčšine v Knihe žalmov chýba. Aj napriek tomu, umiestnenie tohto žalmu nezodpovedá historickej línii života kráľa Dávida (umiestnenie tretieho a štvrtého žalmu na začiatku Knihy žalmov), pretože udalosti opísané v treťom a štvrtom žalme patria do neskoršej doby vládnutia kráľa Dávida v Jeruzaleme, keď už mal za sebou mnohé životné skúšky, ako napríklad peripetie s kráľom Saulom, Každá kafizma je kvôli bohoslužobnému použitiu Knihy žalmov rozdelená na tri Slávy, t. j. po určitej skupine žalmov (alebo časti žalmu - 7. kafizma pozostáva z jedného 8. žalmu) nasleduje malé slávoslovie - Slava Otcu i Synu, i Svjatomu Duchu, i nyňi i prisno, i vo viki vikov, amiň. Alliluia, alliluia, alliluia, slava tebi Bože (3x). Hospodi pomiluj (3x). Slava Otcu i Synu, i Svjatomu Duchu, i nyňi i prisno, i vo viki vikov, amiň. Pozri Псалтирь. Москва 000. Čiastočne preto, lebo žalmov z obdobia Dávidovho úteku a vojny so synom Absolónom je viacero a nie je vylúčené, že Dávid napísal niektorý z tých žalmov medzi tretím a týmto štvrtým žalmom. 9
sedemročnú vládu v Hebrone, pokušenie, pád, pokánie a mnohé krvavé boje s okolitými národmi. V Dávidových žalmoch niet chronologického poriadku. Vo väčšine prípadov ich usporiadanie v jednotlivých častiach Knihy žalmov je závislé na dobe ich nájdenia. Je však závislé aj na ich bohoslužobnom použití usporiadaní, ktoré, podľa mienky niektorých súčasných exegétov, mohol urobiť aj samotný kráľ Dávid, no najmä neskorší poexilný editor. 0 Nadpis žalmu V hebrejskej (TM ), gréckej (LXX ), latinskej (Vg 3 ) i cirkevnoslovanskej (CSL 4 ) Biblii a od nich odvodených prekladoch má tento žalm nadpis. Je to nadpis, ktorý nám jasne poukazuje na autora. Znie: Na koniec, ako pieseň, žalm Dávidov. Štvrtý žalm je prvým žalmom, ktorého nadpis obsahuje aj iné než historické informácie či meno autora žalmu. Tento nadpis nám poukazuje aj na spôsob jeho aplikácie. Tento žalm je podľa inštrukcií v nadpise potrebné spievať. Na to nám poukazuje výraz ako pieseň (въ пёснехъ), t. j. žalm treba spievať ako pieseň. V LXX tu stojí výraz ἐν ὕμνοις alebo, ako v tomto prípade, ἐν ψαλμοῖς 5, takže tento nadpis chápali ako pokyn k prednesu spevom, zaspievaním. No nadpis v TM (tanygin> neginot), podľa mienky západných komentátorov znamená hru na strunovom nástroji, hru na strunách (od nagan), preto ho prekladajú ako Na strunový nástroj alebo pre hudobný prednes na strunovom nástroji. Okrem štvrtého žalmu sa tento výraz (pieseň) nachádza aj v nadpisoch žalmov 6, 53, 54, 60, 66 a 75. dwid'l. ramz>mi tanygin>bi x;cen:m.l; Εἰς τὸ τέλος, ἐν ψαλμοῖς ᾠδὴ τῷ Δαυιδ. 3 In finem in carminibus psalmus David. NVg: Magistro chori. Fidibus. Psalmus. David. 4 Въ конeцъ, въ пёснехъ, pал0мъ дв7ду, 5 Prekladatelia do cirkevnoslovanského jazyka vymenili poradie slov nadpisu oproti LXX (pre ἐν ψαλμοῖς použili въ пёснехъ a pre ᾠδὴ použili pал0мъ no je to naopak).
V nadpise štvrtého žalmu je ešte jeden výraz, ktorý robí prekladateľom ťažkosti a ktorý sa v TM a LXX chápe rozdielne. Ide o výraz x;cen:m.l; (lamnaccéach), ktorý bol do gréčtiny preložený ako εἰς τὸ τέλος. Vychádzajúc z TM, prekladatelia sa prikláňajú k prekladu výrazom zbormajstrovi, t. j. prednášateľovi, ktorý sa nachádza vo väčšine slovenských prekladov. Vychádzajúc z LXX, preklad by bol na koniec (CSL: въ конeцъ), čo podľa svätého Atanáza Veľkého znamená, že v žalme sa nachádza proroctvo o Isusovi Christovi, ktorý bude zakončením zákona, proroctvo, ktoré sa má naplniť na konci vekov. Hoci sú oba výrazy, x;cen:m.l; a εἰς τὸ τέλος, významovo rozdielne a ich rozdielnosť sa objasňuje rozdielnym čítaním hebrejského výrazu mazoretmi a prekladateľmi do gréčtiny, svätý Atanáz je toho názoru, že výraz správne preložili v LXX. Tento výraz (εἰς τὸ τέλος) sa v LXX vyskytuje 56-krát. Vo Vg výraz zvyčajne prekladajú ako in finem, no keďže Akvila a Theodotion preložili x;cen:m.l; ako víťazovi a Symmach ako víťazná pieseň, môže sa tu nachádzať aj preklad výrazom victori, ktorý uvádzajú niektoré latinské preklady. Autor, doba a okolnosti napísania žalmu Najmä prvú otázku výrazne pomáha riešiť nadpis žalmu. Pri riešení ostatných dvoch pomáhajú hlavne vnútorné (obsahové) svedectvá a aj svedectvá ďalších historických biblických kníh. Čo sa týka autorstva, za autora štvrtého žalmu sa bez pochybností považuje kráľ Dávid, ktorého meno uvádza aj nadpis - dwid'l., ᾠδὴ τῷ Δαυιδ, dwid' pал0мъ дв7ду, žalm Dávidov. Ďalším dôkazom Dávidovho autorstva je obsahová prepojenosť s predchádzajúcim žalmom, v ktorom sa nachádza historické svedectvo priamo z jeho života zachytené v. knihe kráľov (podľa pozri АФАНАСИЙ ВЕЛИКИЙ, св.: Творения в четырех томах. Том 4. Москва 994, 48.
TM v Sam) v 5. až 9. kapitole. Ďalším nepriamym dôkazom potvrdzujúcim Dávidovo autorstvo je aj umiestnenie samotného žalmu. Prvá kniha žalmov v hebrejskej Biblii (podľa TM: - 4) obsahuje takmer výlučne Dávidove žalmy. Čo sa týka doby napísania žalmu, je to doba unikania kráľa Dávida pred synom Absolónom, konkrétnejšie, keď sa nachádzal na pustatine Manaim (TM: Machanaim) a keď bol nedostatok potravín pre neho a jeho druhov vyriešený darom od Uesviho, Machira a Verzellaja, ktorí doniesli múku, med, jačmeň, pšenicu, pražené zrno, maslo, syr, fazuľu a šošovicu. Dávid sa v tomto žalme vykresľuje ako človek, ktorý sa nachádza v úzkych, svojich nepriateľov nazýva tými, ktorí milujú márnosti a hľadajú lož, poukazuje na nedostatok potravinových zásob medzi ľuďmi, ktorí s ním zdieľali jeho útrapy, poukazuje na svoje vyhnanstvo, hovorí o ich zúfalstve, ale aj získaní obživy. V takomto stave sa nachádzal Dávid v dobe úteku pred Absolónom, preto je podľa obsahových svedectiev žalmu tento žalm istotne spojený s touto udalosťou v živote kráľa Dávida. Čo sa týka okolností napísania štvrtého žalmu, tie sú podobné, ako boli pri predchádzajúcom žalme. Tento žalm však poukazuje na ešte horšiu situáciu Dávida a jeho priateľov, no zároveň aj na väčšie odhodlanie v jeho spravodlivom boji a úplné oddanie sa do starostlivosti blahej Božej prozreteľnosti. Hoci bol žalm Dávidom napísaný v čase veľkého utrpenia z nedostatku potravín, je jedným z tých žalmov, v ktorých sa odkrýva učenie o vedení ľudí Božou prozreteľnosťou a je modlitebno-prosebného a zároveň ďakovného charakteru. Tento žalm sa odporúča modliť vtedy, ak chce človek poprosiť o Božiu pomoc a ochranu. pozri Kr 7, 7-9.
Bohoslužobné používanie žalmu Štvrtý žalm je súčasťou prvej kafizmy, ktorá sa podľa všeobecného typikonu (bohoslužobného poriadku) číta na sobotnej (tzv. voskresnej) večerni. V období Veľkého pôstu sa okrem sobotnej večerne číta prvá kafizma aj v stredu na utreni. Nie časť, no celý žalm našiel svoje ďalšie bohoslužobné použitie. Je to v poriadku tzv. veľkého povečeria, ktoré otvára, čím predznamenáva ideovú líniu tejto večernej bohoslužby. Svojím obsahom sa naozaj hodí na začiatok tejto bohoslužby, pretože každého modliaceho sa nastaví na myšlienky vzdávania vďaky a prosieb o ochranu v nasledujúce hodiny a dni. Tento žalm je žalmom o vedení človeka blahou Božou prozreteľnosťou, o vďačnosti za pomoc pri životných skúškach, o nádeji v úzkosti, o nezmyselnosti márností a túžbe po skutočnom blahu, preto ho zostavovateľ veľkého povečeria umiestnil na začiatok tejto bohoslužby. Výnimka, kedy tento žalm nie je prvým v poradí, je v prvom týždni Veľkého pôstu, kedy sa pred neho vkladá kánon svätého Andreja Krétskeho a žalm 69 (Bože, na pomoc mi príď...). Časť žalmu (verše 7b 9) sa nachádza aj v poriadku modlitieb stolovania 3, ktoré sa koná po večerni pred povečerím. Obsahovo je umiestnená do času po stolovaní ako vďačnosť za dary, ktoré mohli prítomní požívať. Ako bolo spomenuté skôr, tento žalm vznikol vtedy, keď sa Dávid a jeho družina nachádzali na pustatine Manaim a keď nemali dostatok potravín. Túto zlú situáciu vyriešil dar, ktorý pozostával z cenných komodít ako múka, med, jačmeň, pšenica, maslo, syr, fazuľa či šošovica. Ako vtedy Pozri ЧАСОСЛОВЪ. Москва 980, с. 70-7. Pozri ЧАСОСЛОВЪ. Москва 980, с. 70, 04. Informácie o poriadku stolovania sa nachádzajú aj v typikone (ТMПІКО~НЪ, сирэчь, и3з8wбражeніе цrк0внагw послёдованіz во їеrлимэ с hz лavры, прпdбнагw и3 бgон0снагw nтцa нaшегw сaввы.). 3 Pozri ЧАСОСЛОВЪ. Москва 980, с. 68-69. 3
ďakoval za dary kráľ Dávid, tak by mal každý človek poďakovať po nasýtení sa, pretože požil dary, ktoré mu dodajú síl pre ďalšie životné podvihy. Slová štvrtého žalmu, konkrétne druhú časť štvrtého verša a prvú časť druhého verša, použil autor večerných prokimenov ako základ pre prokimen v pondelok večer. 3 Obsahom sa veriacim pripomína dôležitosť viery v Boha, oddanie sa Jeho vôli a neochvejné spoliehanie sa na Jeho pomoc. Práve kvôli tomuto obsahu spomínaných veršov, sú ich slová umiestnené v pondelok večer, aby sme po nedeľnom dni Vzkriesenia a pracovného odpočinku obrátili svoju pozornosť opäť na modlitebné vzývanie k Bohu o pomoc pri každodenných životných starostiach. V podobnom duchu sa nesú aj ostatné prokimeny večerne, pretože v nás majú vzbudiť pocit vďačnosti za Božiu starostlivosť o nás a pripomenúť nám Jeho blahú prozreteľnosť v diele našej spásy. V období Veľkého pôstu sa prvých 37 žalmov (okrem 36. žalmu), resp. dva verše z každého používajú ako prokimen na každej večerni a šiestom čase, tak z tohto dôvodu sú slová z štvrtého žalmu (verše 4b a a) použité na večerni v pondelok prvého týždňa Veľkého pôstu ako druhý prokimen 4 po prvom starozákonnom čítaní (z Mjž). Časť štvrtého žalmu bola použitá aj pri zostavení tzv. vybraných žalmov (izbrannych psalmov), čo sú verše rozličných žalmov, ktoré svojím obsahom zodpovedajú tematike sviatku či osláv svätých. Vybraný žalm je umiestnený na utreni po polyjeleji do tzv. veličanija. Štvrtý verš žalmu vošiel 4, 4b ГDь ўслhшитъ мs, внегдa воззвaти ми къ немy Hospodin ma vypočuje, len čo k Nemu zvolám. 4, a ВнегдA призвaти ми, ўслhша мs бgъ прaвды моеs Keď som vzýval, vypočul ma Boh mojej spravodlivosti. 3 Pozri ЧАСОСЛОВЪ. Москва 980, с. 58. 4 Slová tohto prokimenu sú v úplnej zhode s večerným prokimenom z Časoslova, s. 58. 4
do súčasti vybraného žalmu na sviatky prepodobných - Vedzte však, že Hospodin urobil divným svojho prepodobného. Slová zo štvrtého žalmu nájdeme aj v bohoslužobnom texte utrene, kde ich použil autor desiatej rannej modlitby. Konkrétne ide o slová zo šiesteho verša o obete spravodlivosti, ktorú máme Bohu prinášať namiesto vecných obiet podľa starozákonného vzoru:...no dopraj nám, veď si dobrý a ľudomilný, až do nášho posledného dychu, prinášať ti obetu spravodlivosti.... 3 Obeta spravodlivosti by mala byť podľa slov proroka Dávida spojená s úfaním na Hospodina, dôverou v Neho, čo autor rannej modlitby vyjadril slovami dopraj nám, veď si dobrý a ľudomilný. Veľmi bohaté použitie má v pravoslávnych bohoslužbách siedmy verš štvrtého žalmu. 4 Je to preto, lebo obsahuje myšlienku o svetle Božej tváre, ktoré sa na nás objavuje vtedy, keď sa snažíme plniť Božiu vôľu a žiť podľa Jeho prikázaní. Tento verš je použitý ako tzv. pričasten 5 vo všetky sviatky vznešeného Christovho Kríža (Pozdvihnutie, 3. nedeľa Veľkého pôstu, Zjavenie Kríža 6, Vynesenie dreva čestného Kríža 7 ), ďalej ako stich (verš) medzi stichirami stichovne (malej a veľkej večerne, ak sa koná bdenie) vo sviatok Nerukotvorenného obrazu 8, kde sa tie isté slová žalmu uvádzajú aj v prvej stichire na stichovni malej večerne: Sviatkujeme žalmami, duchovne sa ПСАЛТИРЬ. Киев 999, с. 5-53. Týchto utrenných modlitieb je. 3...но бlговоли ћкw блaгъ и3 человэколюбецъ, дaже до послёднzгw нaшегw и3здыхaніz, приносити тебё жeртву прaвды... 4 4, 7b: Знaменасz на нaсъ свётъ лицa твоегw, гdи Ukázalo sa nám svetlo Tvojej tváre, Hospodin. 5 Verš, ktorý sa spieva počas prijímania na svätej liturgii. 6 7. mája podľa juliánskeho kalendára. Pozri МИНI~А МЭ~СZЦЪ МА~ІЙ. Кiевъ 993, c. 80 9. 7. augusta podľa juliánskeho kalendára. Pozri МИНI~А МЭ~СZЦЪ ЃVГУСТЪ. Кiевъ 993, c. 5 4. 8 6. augusta podľa juliánskeho kalendára. Pozri МИНI~А МЭ~СZЦЪ ЃVГУСТЪ. Кiевъ 993, c. 36 348. 5
veseliac, hovoriac s Dávidom: Ukázalo sa nám dnes svetlo Tvojej tváre, Hospodin. Tento verš použil aj autor kondaku sviatku Bohozjavenia, ktorý hovorí: Zjavil si sa dnes svetu a Tvoje svetlo, Hospodin, sa ukázalo nám... Využitie našiel v bohoslužobnom texte aj tretí verš žalmu 3, ktorý použil autor slávy na Hospodi vozzvach sviatku blaženej Xénie Peterburgskej, veľkej askétky a tvorkyne zázrakov. Hovorí: Hľa, teraz nás zvoláva blažená Xénia na svoj sviatok, cirkevným hlasom hovoriac: ó deti a priatelia, prečo milujete daromnosti a vyhľadávate lži?, prečo sa zbytočne znepokojujete?... 4 Keďže slová piateho verša 5 zacitoval vo svojom liste Efezským svätý apoštol Pavol, vošli aj do 7. apoštolského začala, ktoré sa číta v pondelok 8. týždňa po Zostúpení Svätého Ducha na svätej liturgii. Podobne ako Dávid aj Pavol vyzýva druhov, aby sa v čase hnevu vyhýbali hriechu, t. j. aby mali spravodlivý hnev a nie vášnivú zúrivosť voči iným. Svoj hnev však radí, presne ako prorok, odložiť už v ten večer a nenechať ho, aby sa počas noci ešte viac zintenzívnil. Dávid hovorí: O čom premýšľate vo svojom srdci, (nad tým) trúchlite na svojom lôžku a Pavol podobne: Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom! 6 Obaja teda kážu zanechať hnev ešte pred uložením sa na spánok. Pал0мски торжествyемъ, дух0внw веселsщесz, съ дв7домъ вопіюще: знaменасz днeсь на нaсъ свётъ лицa твоегw, гdи. МИНI~А МЭ~СZЦЪ ЃVГУСТЪ. Кiевъ 993, c. 37. МИНI~А МЭ~СZЦЪ ЇАННУА~РІЙ. Кiевъ 993, c. 84. 3 4, 3: Ľudia!, dokedy budete tvrdého srdca? Prečo milujete daromnosti a vyhľadávate lži? 4 МИНI~А МЭ~СZЦЪ ЇАННУА~РІЙ. Кiевъ 993, c. 77 (príloha 4. januára). 5 4, 5a Keď sa hneváte, nehrešte. Pozri Ef 4, 6a. 6 Porovnaj Ž 4, 5b a Ef 4, 6b 6
Paralelné miesta štvrtého žalmu podľa cirkevnoslovanskej biblie Verš Podľa 4. žalmu Podľa ostatných SZ a NZ kníh 4, 4, Ž 3, Kr, ; Ž 5, ; Ž 6, ; Ž 6, 7; Ž 7, ; Ž 53, 4 4, 3 Job 7, Job 7, 4, 4 Ž 30, 4, 5 Ef 4, 6 Ef 4, 6 4, 6 Ž 50, 9; 6, 9 4, 7 Ž 30, 7; Mt 6, 0 4Mjž 6, 5-6; Ž 30, 7 4, 8 4, 9 Job, 9 Pris 3, 4 Zoznam bibliografických odkazov: Biblia - Septuaginta. Vivliki etairia odos, Nikodimou 3, Athinai, 935. Biblia Hebraica Stuttgartensia. Deutche bibelgesellschaft, Stuttgart, 990. Библия. Книги священного писания Ветхого и Нового завета на церковнославянском языке. Российское библейское общество. Москва, 993. Библия. Книги священного писания Ветхого и Нового завета в русском переводе с Синодального издания. Москва 99. Biblia Sacra Vulgatae editionis. Ex tribus editionibus Clementinis critice descripsit, dispositionibus logicis et notis exegeticis illustravit, appendice lectionum Hebraicarum et Graecarum auxit P. Michael Hetzenauer. Ratisbonae et Romae: Sumptibus et typis Friderici Pustet, 94. Nova Vulgata. Dostupné na: http://www.va/archive/bible/nova_vulgata/docu ments/nova-vulgata_index_lt.html 7
Часословъ. Москва 980. МИНI~А МЭ~СZЦЪ ЇАННУА~РІЙ. Кiевъ 993. ISBN 5-7533-0033-. МИНI~А МЭ~СZЦЪ МА~ІЙ. Кiевъ 993. ISBN 5-7533-0030-8. МИНI~А МЭ~СZЦЪ ЃVГУСТЪ. Кiевъ 993. ISBN 5-7533-0039-. Псалтирь. Киев 999. ISBN 5-90094-0-7. Псалтирь. Москва 000. ISBN 5-7850-0077-7. To Ψαλτηριον. Αθήνα 998. ISBN 960-35-46-7. ТMПІКО~НЪ, сирэчь, и3з8wбражeніе цrк0внагw послёдованіz во їеrлимэ с hz лavры, прпdбнагw и3 бgон0снагw nтцa нaшегw сaввы. Dostupné na: www.orthlib.ru АФАНАСИЙ ВЕЛИКИЙ, св.: Творения в четырех томах. Том 4. Москва 994. ЕФРЕМ СИРИН, св.: Творения. Том 3. Москва 994. ISBN 5-86809-09-6. ФЕОДОРИТ КИРСКИЙ, бл.: Изъяснение псалмов. Москва 004. ISBN 5-9465-08-7. ФЕОФАН ЗАТВОРНИК, св.: Толкование на 8 псалом. Москва 00. ISBN 5-94000-03-4. ГРИГОРИЙ НИССКИЙ, св.: Творения. Часть. Москва 86. ИОАНН ЗЛАТОУСТ, св.: Творения. Томы., 3., 5.,. Почаевская Лавра 005. ВАСИЛИЙ ВЕЛИКИЙ, св.: Беседы на псалми. Творения. T.. Полное собрание творений святых отцов Церкви и церковных писателей в русском переводе (T. 3.). Москва 008. ISBN 978-5-936-053-8. АФАНАСИЕВ, Д.: Руководство к изучению священнаго писания Ветхаго Завета. Том 3 - Учительныя книги. Йорданвилле 975. ЮНГЕРОВ, П. А.: Псалтирь в русском переводе с греческого текста LXX, с введением и примечаниями. Казань, 95. 8
ЮНГЕРОВ, П. А.: Введение в Ветхий Завет. Книга. Москва 003. ISBN 5-749-089-5. КЛИМЕНКО, Л. П.: Словарь переносных, образных и симболических употреблений слов в Псалтири. Мгарский монастырь 004. ISBN 966-30-530-. ЛОПУХИН, А. П.: Толковая Библия. Книга. Том 4. Харвест 000. ISBN 985-3-5-0. MÚDROSLOVNÉ KNIHY STARÉHO ZÁKONA s komentármi Jeruzalemskej Biblie. Trnava 006. ISBN 80-74-57-8. PRUŽINSKÝ, Š.: Všeobecný list svätého apoštola Jakuba (historicko-kritický úvod a výklad. kapitoly). Diecezjalny osrodek kultury prawoslawnej ELPIS. Gorlice 009. ISBN 978-83-9863-8-6. ПСАЛТИРЬ в святоотеческом изъяснении. Свято-Успенская Почаевская Лавра 998. ISBN 5-86868-03-7. РАЗУМОВСКИЙ, Г.: Объяснение священной Книги псалмов. Москва 006. ISBN 5-749-00-8. ТОЛКОВАЯ ПСАЛТИРЬ на церковно-славянском языке. Мгарский монастырь 00. ISBN 966-30-33-7. ТОЛКОВАЯ ПСАЛТИРЬ с подстрочным комментарием и краткой историей. Москва 006. VÝKLADY KE STARÉMU ZÁKONU III. Knihy naučné. Kostelní Vydří 998. ISBN 80-79-40-4. ЗИГАБЕН, Е.: Толковая Псалтирь. Ясеново 000. ISBN 5-7877-003-6. 9
EXEGÉZA 4. ŽALMU Ján HUSÁR Štvrtý žalm je modlitbou Dávida, a v jeho osobe každého človeka, za skoré vypočutie prosieb o pomoc a záštitu. Tento žalm svojím obsahom pripomína predchádzajúci, v ktorom kráľ Dávid opísal svoj útek pred Absolónom a svoje ťažké životné rozpoloženie. Slovami tohto žalmu Dávid ešte viac posmeľuje sám seba i svojich druhov, zdôrazňuje, že sa treba ešte viac oddať do Božích rúk, pretože, ak Boh vidí jeho nevinu, istotne im čoskoro príde na pomoc. Vždy sa snažil o spravodlivý život, hoci aj pochybil, preto teraz čaká zázračné pozdvihnutie zo stavu bez nádeje. Jeho modlitba bola vypočutá rýchlo: Keď som vzýval, vypočul ma Boh mojej spravodlivosti. Hoci tento žalm poukazuje na veľkú úzkosť Dávida a jeho priateľov, zároveň poukazuje aj na veľké odhodlanie a úplné oddanie sa do starostlivosti blahej Božej prozreteľnosti. Tento žalm je jedným z tých žalmov, v ktorých sa odkrýva učenie o vedení ľudí Božou prozreteľnosťou a má modlitebno-prosebný a zároveň ďakovný charakter. Je nádhernou a vrúcnou modlitbou človeka v ťažkostiach. Svätý Arsénij Kappadócky tento žalm odporúča modliť sa vtedy, ak si želáme, aby Boh uzdravil citlivých ľudí trpiacich melanchóliu kvôli správaniu sa bezcitných ľudí a v prípade, keď chceme poprosiť Boha o rýchlu pomoc a ochranu. 3 O obsahu štvrtého žalmu svätý Ján Zlatoústy hovorí, že prorok Dávid v ňom opísal príklad človeka, ktorého Boh modlitbu istotne vypočuje, t. j. spravodlivého, ktorý prináša pravé obety spravodlivosť, pokánie, Ž 4, a. pozri CHRISTODOULOS, jerom.: Ο Γερων Παϊσιος. Preklad do slovenského jazyka: Zozuľak, J.: Starec Paisij. Prešov 999, s. 33. 3 Толковая Псалтир с подстрочным комментарием и краткой историей. Москва 006, s. 47. 30
skrúšenosť srdca, rozjímanie nad svojimi myšlienkami, slovami aj skutkami. Naopak, modlitba nebude vypočutá od človeka pyšného, arogantného a namysleného. Modlitbu má však prinášať každý a prosiť v nej aj o to, aby sa stal hodným byť vypočutý. Hoci tento žalm neponúka na prvý pohľad veľa ponaučení, ako napríklad úvodný žalm Knihy žalmov, svätí Otcovia pri použití historického a morálneho výkladu objavili v ňom viacero východísk k správnemu vzťahu k Bohu, k vzťahu Boha k človeku, ku kvalite a spôsobu modlitby, k správnym životným hodnotám a podobne, o ktorých sa zmienime vo výklade. Štvrtý žalm je jedným z mála žalmov, v obsahu ktorého Otcovia priamo nenašli nič, čo by ich mysľou prenieslo k osobe Isusa Christa, hoci v spojitosti s predchádzajúcim tretím žalmom hovoria o nespravodlivom prenasledovaní vlastnými (Dávida synom Absolónom tak, ako Christa židovským národom a učeníkom Judášom), o utrpení a modlitbe ako vzoru (predobrazu) utrpení a modlitieb Isusa Christa, čo argumentujú aj výrazom na koniec, ktorý žalmové udalosti prenáša na koniec dní, t. j. do doby naplnenia sa proroctiev a predobrazov na očakávanom Mesiášovi. Obsahová štruktúra žalmu:. Nadpis (v. ).. Modlitebné vďakyvzdanie a prosba (v. ). 3. Výzva na pokánie, rada zamyslieť sa nad sebou (v. 3-6). 4. Dôvera v Boha a Jeho pomoc a nádej na záchranu (v. 7-9). Pozri ИОАНН ЗЛАТОУСТ, св.: Беседa на псалoм 4. Творения. Том V. Свято-Успенская Почаевская Лавра 005, c. -37. 3
LXX: Εἰς τὸ τέλος, ἐν ψαλμοῖς ᾠδὴ τῷ Δαυΐδ. CSL: Въ конeцъ, въ пёснехъ, pал0мъ дв7ду, TM: dwid'l. ramz>mi tanygin>bi x;cen:m.l; SVK: Na koniec, ako pieseň, žalm Dávidov. 4, Nadpis žalmu podľa LXX obsahuje niekoľko informácií, ktoré sú určené tak k obsahu, ako aj k spôsobu prednesu. Záver nadpisu odhaľuje, že dwid'l.). autorom žalmu je kráľ a prorok Dávid (dwid Na koniec Týmto výrazom (εἰς τὸ τέλος, въ конeцъ) je štvrtý žalm nadpísaný preto, lebo v závere žalmu obsahuje proroctvo o vzkriesení z mŕtvych, ktoré nastane na konci tohto veku. Dávid v žalme poúča maloverných ľudí aj tomu, že na všetky skutky človeka dohliada a prozreteľnosťou ich riadi samotný Boh. Takéto objasnenie nájdeme u blažených Theodorita a Augustína. 3 Akvila a Theodotion preložili x;cen:m.l; výrazom víťazovi a Symmach ako víťazná pieseň. 4 V súlade s ich prekladom sa tak tento víťazný žalm má prinášať Bohu Víťazovi a podľa historického výkladu bol tento žalm vyslovený ústami Dávida po víťazstve nad Absolónom. Domnievajú sa teda, že tento žalm bol Dávidom vyrieknutý po jednej z víťazných vojen. 5 V predchádzajúcom žalme kráľ Dávid povedal: Mnohí hovoria mojej duši: Niet mu záchrany v jeho Bohu 6 a v tomto hovorí: Tento preklad nie je určený k bohoslužobnému použitiu. Vychádza zo Septuaginty (LXX) a cirkevnoslovanského textu (CSL) s prihliadnutím na mazoretský, t. j. hebrejský text (TM) a niektoré slovanské preklady. Zodpovedá svätootcovskej exegetickej a bohoslužobnej tradícii Pravoslávnej Cirkvi. O nadpise žalmu pozri v Historicko-kritickom úvode do 4. žalmu. 3 Pozri Псалтирь в святоотеческом изъяснении. Свято-Успенская Почаевская лавра 998, c. 4. Pozri ФЕОДОРИТ КИРСКИЙ, бл.: Изъяснение псалмов. Москва 004, c. 3. 4 Pozri АФАНАСИЙ ВЕЛИКИЙ, св.: Творения в четырех томах. Том IV. Москва: Спасо-Преображенский Валаамский монастырь 994, c. 48. 5 Presnejšie vtedy, keď sa Dávid nachádzal na pustatine Manaim (Kr 7. kap.). 6 Ž 3, 3. 3
Ľudia!, dokedy budete tvrdého srdca? Prečo milujete daromnosti a vyhľadávate lži? Vedzte však, že Hospodin urobil divným svojho prepodobného. Preto v tomto žalme tých, čo neveria, tých, ktorí nechápu, že nad všetkými je vševediaci a všetko riadiaci Boh, poúča, že Boh sa o všetko stará svojou blahou prozreteľnosťou. Výraz na koniec je v nadpise aj preto, lebo žalm hovorí o dobe na konci (Starého Zákona), o dobe naplnenia všetkých proroctiev a predobrazov na osobe Isusa Christa. Ako pieseň výraz (въ пёснехъ) je k nadpisu pridaný preto, lebo sa v ňom hovorí o zázračných Hospodinových skutkoch, ktorými daroval prorokovi Dávidovi víťazstvo nad synom Absolónom a pre túto príčinu Dávid tento žalm zaspieval. 3 Je to aj pokyn pre ostaných budúcich prednášateľov, že žalm sa má spievať, prednášať vokálne. V preklade z hebrejského jazyka je tento nadpis takýto: Zbormajstrovi. Na strunové nástroje. Žalm Dávidov. Prvé slová znamenajú, že po napísaní bol tento žalm odovzdaný zbormajstrovi, čiže dirigentovi, aby ho naučil spevákov. Výraz na strunové nástroje znamená, že zbormajster mal na hudobný sprievod žalmu použiť strunové hudobné nástroje a nie iné, ktoré sa v tej dobe u Židov pri bohoslužbách používali. 4 Ž 4, 3 4a. Pozri РАЗУМОВСКИЙ, Г.: Объяснение священной Книги Псалмов. Москва 006, c. 8. 3 Pozri ЗИГАБЕН, Е.: Толковая Псалтирь изъясненая по свято-отеческим толкованиям. Ясенево 000, c. 34. 4 РАЗУМОВСКИЙ, Г.: Объяснение священной Книги Псалмов. Москва 006, c. 8. 33
LXX: Ἐν τῷ ἐπικαλεῖσθαί με εἰσήκουσέν μου ὁ θεὸς τῆς δικαιοσύνης μου ἐν θλίψει ἐπλάτυνάς με. οἰκτείρησόν με καὶ εἰσάκουσον τῆς προσευχῆς μου. CSL: ВнегдA призвaти ми, ўслhша мs бgъ прaвды моеs: въ ск0рби распространилъ мs є3си: ўщeдри мs и3 ўслhши молитву мою. TM: ytil'pit. [m;v.w yninex' yli T'b.x;r>hi rc'b; yqid>ci yhel{a/ ynine[] yair>q'b. SVK: Keď som vzýval, vypočul ma Boh mojej spravodlivosti. V súžení si mi dal priestor. Zmiluj sa nado mnou a vypočuj moju modlitbu! 4, Každému človeku sa stávajú nešťastia, prichádzajú útrapy, ktoré pochádzajú buď z ohovárania, nešťastných udalostí, či rôznych nebezpečenstiev. Tieto útrapy prinášajú človeku smútok, skľúčenosť srdca, človek sa dostáva do stavu, keď sám nevie, čím a ako by obmäkčil tú ťažobu na svojej duši. Často potom môže skĺznuť do stiesnenosti, dokonca až do zúfalstva. No takýto stav býva len u tých, ktorí sa neobracajú k Bohu s modlitbou. Veriaci človek, ktorý sa za každých okolností svojho života odovzdá blahej Božej prozreteľnosti a v modlitbách sa obracia na Boha, dostáva od Neho vždy útechu a uspokojenie. Ten, kto pociťoval veľký smútok, no obrátil sa horlivo s modlitbou k Bohu, istotne pocítil do srdca prichádzajúcu radosť. A tak ako smútok vyvoláva pocit skľúčenosti, úzkosti, tak radosť navracia voľnosť, uvoľnenie - človek sa akoby z tesných pút oslobodil k širokému priestoru. Táto radosť pochádza od Boha, z Jeho blahodate, ktorá napĺňa srdce človeka počas modlitby. Prorok Dávid poznal všetky tieto duchovné stavy: rozličné utrpenia, smútky, žiale aj hlbokú skrúšenosť srdca počas modlitby, aj blahý stav duše radosť, ktorá prichádza po oslobodení od útrap a pokušení. Nie množstvo slov obmäkčí Boha, no čistá duša, z ktorej pramenia dobré skutky. Boh si želá, aby sme sa mu oddali a dôverovali mu, obzvlášť nás vníma, keď ho prosíme, nie cez druhých, ale sami. Dávid tu hovorí o Bohu svojej 34