SPRAVODAJCA č. 4. Medzinárodný strojársky veľtrh Dnes, v piatok je posledným dňom veľtrhu, ktorý bol v Nitre už po 21. krát.

Transcript

1 SPRAVODAJCA č. 4 Medzinárodný strojársky veľtrh 2014 Dnes, v piatok je posledným dňom veľtrhu, ktorý bol v Nitre už po 21. krát. V tomto roku sa zúčastnilo veľtrhu viac ako 400 vystavovateľov a spoluvystavovateľov, ktorí zastupujú ďalších cca 200 firiem z mnohých krajín najmä zo Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Švajčiarska, Talianska, Francúzska ale aj zo zámorských štátov ako napr., Japonsko, Tajwan. Uvedené firmy budú vystavovať na celkovej ploche viac ako m2. Medzi najväčších vystavovateľov patrili: ABB s.r.o., Bratislava.; AMZ Slovakia, s.r.o., Považská Bystrica; ASBUD Slovakia, s.r.o. Žilina; BOSCH REXROTH AG (D); DMG MORI Czech, s.r.o., CHARVAT Slovakia, s.r.o., Trenčianska Turňa; FRONIUS Slovensko, s.r.o., Trnava; ITALINOX Slovakia, s.r.o., Bratislava; MAPRO s.r.o., Orovnica; NORD POHONY, s.r.o., Bratislava; NORWIT Slovakia, s.r.o., Poprad; S&S Kovovýroba, s.r.o., Nové Zámky; SCHNEIDER Slovensko, s.r.o. Nitra; TRUMPF SLOVAKIA, s.r.o., Košice; YAMAZAKI MAZAK Europe, s.r.o., Říčany. 21. Medzinárodný strojársky veľtrh v Nitre sa konal v zložitom ekonomickohospodárskom období, keď finančné problémy krajín eurozóny vyvolávajú dopady na celú Európsku úniu. Slovensko je proexportne orientovaná krajina, preto zásadné zhoršenie ekonomík našich hlavných obchodných partnerov nemôže ostať bez negatívnych následkov aj u nás. Odvetvie strojárstva je jedným z pilierov priemyselnej výroby a spolu s odvetvím elektrotechniky patrí k ťahúňom aj celej slovenskej ekonomiky. Svojou subkategóriou výroba dopravných prostriedkov výrazne ovplyvňuje aj exportnú výkonnosť. Posledné štatistické údaje nás nabádajú k miernemu optimizmu. Odborníci majú na Medzinárodnom strojárskom veľtrhu možnosť konfrontovať svoje skúsenosti, precízovať svoje názory a výrobcovia porovnávať výsledky vlastného vývoja, ktoré premietli do vystavovaných exponátov. Práve vzájomná konfrontácia pomáha výrobcom pri poznávaní vlastnej konkurencieschopnosti výrobkov. Komplexne získaný prehľad aj s novými obchodnými kontaktmi takto pomáha výrobcom pri umiestňovaní vlastnej produkcie na trhoch. 1 Zvýšená konkurencia a prílev zahraničného kapitálu by mali urýchľovať nevyhnutný proces modernizácie a obmeny kapitálového vybavenia podnikov a schopnosť aplikovať nové technológie (prípadne aj schopnosť inovovať). Spolu s jasnými vlastníckymi vzťahmi v podnikoch by sa mala dosahovať konkrétna zodpovednosť manažmentu. Pre zvyšovanie produktivity kapitálu, ale aj produktivity práce bude nevyhnutné, aby vo väčších podnikoch došlo k výraznejšiemu zjednodušeniu organizácie. Proces rýchlejšieho rozvoja strojárenstva na Slovensku je sčasti obmedzovaný dôsledkami ekonomickej a hospodárskej krízy, ktorá zasiahla celosvetovú produkciu. Napriek tejto skutočnosti sa však rozvoj tohto odvetvia nedá zastaviť a pokračuje ďalej. Dnes prebieha nasledovný SPRIEVODNÝ ODBORNÝ PROGRAM : Kontrola elektrických inštalácií pomocou termovízie (Ing.Michal Sahuľ, ZTS Elektronika SKS s.r.o., merací technik) Dátum: Miesto: Pavilón B, areál Výstaviska Čas: 9,45 10,45 hod. Zásady montáže inteligentných elektroinštalácií (Miroslav Krystýnek, ELKO EP Slovakia, s.r.o.) Dátum: Miesto: Pavilón B, areál Výstaviska Čas: 10,50 11,50 hod. -ooooo OOO ooooo ROK 2014: KONEČNE SIGNÁLY OŽIVENIA? V roku 2014 sa očakáva priaznivý trend vo vývoji rizika vo vyspelých ekonomikách, ale pretrvávajúce napätie vo veľkých rozvíjajúcich sa ekonomikách, potvrdila Coface Country Risk Conference Rozdielny vývoj. Pokrízový vývoj prináša zmenu globálneho rizika krajín. Kým vo vyspelých krajinách sa už rizikovo stabilizuje podporuje ho

2 dynamický rast v USA (odhad + 2,4 percenta v roku 2014), oživovanie v eurozóne (+ 0,9 percenta) a rast v Japonsku (+ 1,4 %), v rozvíjajúcich sa krajinách sa tempo rastu zvýši len mierne (+ 4,7 percenta) a zostane pod priemerom obdobia Ťahúni eurozóny. V Európe sa podľa Coface zlepšili riziká hlavne v Nemecku a v Rakúsku, a to na terajšiu hodnotu A2 s pozitívnym výhľadom (pri prognóze rastu ekonomiky + 1,7 perc. v roku 2014 v oboch krajinách). Nemecká ekonomická aktivita citlivo reaguje na rozmary svetového obchodu, teraz sa však ekonomika môže spoľahnúť na spotrebu domácností. Konkurzov firiem je už menej a sú aj menej nákladné. Z tohto oživenia ťaží aj Rakúsko, ktorého miera nezamestnanosti je nízka a klesá aj počet insolvencií. Stagnácia na juhu. Pokiaľ ide o zvyšok eurozóny, tam je diagnóza pre krajiny rôzna, hoci sa už dá povedať, že úroveň rizika nerastie. Francúzsku sa nepodarilo výrazne znížiť náklady, takže spoločnosti sú aj naďalej veľmi citlivé na výkyvy domáceho dopytu, ktorý je stále veľmi nevýrazný, takže platobná neschopnosť firiem zostane naďalej na vysokej úrovni. Obdobne v južnej Európe sa nečaká zlepšenie úverového rizika. Dôvodom je jednak slabý domáci dopyt, veľká miera veľmi malých, na vývoj ekonomiky citlivých spoločností, ktorým chýbajú aj výraznejšie inovácie. Slovenská ekonomika vlani podľa analýzy Coface prudko pribrzdila. Dôvodom bol slabý dopyt v eurozóne a ťažkosti v európskom automobilovom sektore spôsobené nižším dopytom v rozvíjajúcich sa krajinách (Čína, India, Brazília). Ekonomiku zasiahol aj nižší dopyt spôsobený vysokou nezamestnanosťou a snahy vlády o fiškálnu disciplínu. Napriek tomu by už tento rok mala spotreba a rast ekonomiky opäť naštartovať a v súkromnom sektore by sa tiež mala zlepšovať miera úverového rizika. Investície a export by mali tento rok ťažiť z mierneho zotavenia ekonomiky v eurozóne, čo bude mať pozitívny dopad na priemysel. Ten už v poslednom kvartáli vlaňajšieho roka zrýchlil o 7,5 %. Priemyselná výroba vzrástla o 9,9 % a výroba kovov o 23,5 %, čo bolo reakciou na rozhodnutie spoločnosti U. S. Steel Košice ponechať výrobu na Slovensku. Fiškálny deficit dosiahol v roku 2013 v 2 súlade so záväzkom vlády tri percentá, avšak len za cenu zavedenia progresívnej dane, ako aj celkovo vyšších daní. Dobrý výhľad. Hoci sa verejný dlh zvyšuje, Slovensko podľa Coface nemá problémy s financovaním svojich záväzkov. Prebytok bežného účtu rastie vďaka exportu automobilového sektora a slabému domácemu dopytu. Vlani si však prudký pokles priamych zahraničných investícií v súvislosti s nadprodukciou automobilového sektora vyžiadal dodatočné financovanie, keďže vytvorené rezervy nepostačili. Tento rok by už očakávané ekonomické oživenie mohlo priniesť nárast investícií a zvýšenie exportu, čím by sa na druhej strane mali vytvoriť dostatočné finančné rezervy na odvrátenie prípadných šokov. VLANI SA ZO SLOVENSKA VYVÁŽALI NAJMÄ AUTÁ, TELEVÍZORY A TELEFÓNY Vlani sa zo Slovenska vyviezol tovar v celkovej hodnote 64,4 miliardy eur. Firmy exportovali najmä autá, televízory a telefónne súpravy. Upozorňuje na to vo svojej najnovšej analýze Poštová banka na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Export automobilov v minulom roku dosiahol hodnotu viac než 11 miliárd eur a tvoril tak z celkového slovenského exportu až 17,2 %. "Automobily sú jednoznačne naším najdôležitejším vývozným artiklom. Po autách s nálepkou Made in Slovakia siahali vlani najmä Nemci, Briti, Číňania, Francúzi a Taliani. Do tejto pätice krajín smerovala v roku 2013 viac ako polovica všetkých áut vyvezených zo Slovenska," približuje analytička banky Dana Špacírová. Zároveň dopĺňa, že poradie v rebríčku najväčších importérov slovenských automobilov sa v porovnaní s rokom 2012 mierne zmenilo. "Veľká Británia a Francúzsko si vymenili pozície a Taliansko vytlačilo z prvej päťky USA," hovorí Špacírová. Významnou mierou sa na slovenskom exporte vlani podieľali aj výrobcovia televízorov a monitorov. V roku 2013 sa zo Slovenska vyviezli obrazovky v celkovej hodnote 5,4 miliardy eur a najčastejšie sa vyvážali do Nemecka, Veľkej Británie a Holandska. "Top trojku slovenských exportných položiek vlani uzatvárali telefónne súpravy, ktoré zosadili

3 z bronzovej priečky ropné oleje," uvádza Špacírová. Telefóny sa zo Slovenska vyviezli v celkovej hodnote 3,2 miliardy eur a tvorili tak rovných 5 % slovenského exportu. Svojich odberateľov našli najmä v Českej republike, Poľsku a v Rakúsku. Najväčšia časť slovenského vývozu pritom smeruje do krajín Európskej únie, predovšetkým na nemecký a český trh. "Z krajín mimo EÚ si najvyšší podiel na našom exporte drží Ruská federácia, na ktorú sa ale postupne doťahuje Čína," dopĺňa analytička. V rebríčku najvýznamnejších obchodných partnerov Slovenska sa však čoraz vyššie šplhá aj Čína. "Hoci z krajiny draka stále výrazne viac dovážame, než do nej vyvážame, význam Číny ako nášho odberateľa postupne narastá. Zatiaľ čo v roku 2007 bol podiel Číny na slovenskom vývoze len 0,8 %, tak v roku 2013 to bolo už 2,5 %," približuje Špacírová. Za zvyšujúcim sa podielom Číny na slovenskom exporte treba podľa jej slov hľadať najmä vývoz osobných automobilov. "Kým v roku 2007 do Číny smerovalo len 2,8 % zo Slovenska vyvezených automobilov, tak v roku 2013 to bolo už 11,4 %. Zjednodušene povedané, každé deviate auto vyrobené na Slovensku putovalo do Číny," dodáva Špacírová. Práve Čína pritom predstavuje vzhľadom na svoju obrovskú spotrebiteľskú základňu a rýchlo sa rozvíjajúcu ekonomiku veľkú príležitosť aj pre ďalších slovenských exportérov. Zdroj: TASR DOHODY UŽ LEN NA ROK Mnoho firiem doposiaľ využívalo dieru v zákone, vďaka ktorej nemuseli platiť odvody z dohôd, ak ich s pracovníkom uzatvorili na neurčitý čas bez ukončenia. V dôsledku toho získavali neférovú konkurenčnú výhodu, pretože na pracovníka platili menej. Ministerstvo práce kvôli tomu po roku opäť mení pravidlá zamestnávania na dohody. Budú platiť najviac 12 mesiacov, ustúpilo však od pôvodného návrhu, podľa ktorého by všetky dohody mali platiť len do 31.decembra. Po roku sa budú musieť dohody, čo budú pokračovať, uzavrieť nanovo. Tak by sa malo zaručiť, že sa budú platiť odvody zo všetkých dohôd. Zmena by mala platiť od júla ŠPIČKOVÁ VEDA PRE ŠPIČKOVÉ TECHNOLÓGIE Slovenská technická univerzita v Bratislave bola súčasťou unikátneho európskeho projektu BIONEXGEN, ktorý sa skončil v januári tohto roka. Projekt, zameraný na "novú" chémiu sa teraz vyhodnocuje. Na projekte spolupracovalo sedemnásť výskumných inštitúcií a univerzít. Ide o nové, ekologickejšie postupy pre tvorbu vzácnych látok používaných v priemysle, potravinárstve či vo farmácii. Vedúcim kolektívu v STU je Martin Rebroš, ktorého sme požiadali o rozhovor. Kto sa podieľal na financovaní projektu okrem Európskej komisie? Martin Rebroš: Zhruba 25 percent peňazí vždy zaplatila slovenská strana. U nás je vytvorený systém dofinancovania projektov cez vedeckú grantovú agentúru na podporu výskumu a vývoja. Peniaze sme dostali v rámci siedmeho rámcového programu. Váš tím pôsobí na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU. Čo bolo vašou úlohou v rámci projektu? Rebroš: Projekt bol veľmi široko zameraný. Rôzne tímy hľadali nové, ekologickejšie technologické postupy pre výrobu vzácnych chemikálií. My sme zabezpečovali produkciu rekombinantých biokatalyzátorov a imobilizáciu, ktorá výrazne zlepšuje ich vlastnosti. Následne boli získavané procesné parametre, ktoré boli poskytované ďalším partnerom projektu na ich priemyselnú a ekonomickú valorizáciu. Pracovali sme s enzýmami a mikroorganizmami, ktoré sú aj z priemyselného pohľadu, povedzme, nevšedné. Zodpovednosť voči priemyselným partnerom bola mimoriadne vysoká. Išlo sa totiž o aplikovaný výskum, ktorého výsledky sú prenášané ďalej do priemyslu. Kedy sa dostanú do praxe? Rebroš: Jeden z dobrých príkladov je enzým α-lramnozidáza, ktorý sa využíva vo farmácii i v potravinárstve. Česká spoločnosť LentiKat s enzým v imobilizovanej forme poskytuje potravinárskym spoločnostiam, zatiaľ len u nich doma. Česká akadémia vied začala ponúkať enzým do farmaceutických spoločností. V oboch prípadoch sa ráta s výrobou tohto enzýmu v našich

4 laboratóriách na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Univerzita spolupracovala v rámci projektu predovšetkým s Českou spoločnosťou LentiKat s, Univerzitou v Manchestri a v Londýne, Dánskou technickou univerzitou, Českou akadémiou vied a Rakúskou spoločnosťou ACIB. Ako takáto široká spolupráca fungovala? Rebroš: Každý z partnerov mal iné vedecké aj technologické riešenia a v projekte sa naše expertízy navzájom dopĺňali. Intenzívna spolupráca medzi partnermi bola veľmi inšpiratívna a nútila nás podávať čo najlepšie výkony. Navyše, vzniknuté spolupráce a partnerstvá sa projektom rozhodne nekončia a budú pokračovať aj ďalej. S niektorými partnermi sa budeme snažiť vstúpiť aj do nových európskych projektov Horizont Marián Hudec VÍŤAZNÝ EXPONÁT Z BRNA UVIDÍTE V NITRE Tak ako sme zvyknutí, i tento rok znamená pre firmu ONDRÁŠEK intenzívnu veľtržnú prípravu. S novinkou v značiacich technológiách štartovali už v marci na medzinárodnom obalovom veľtrhu EMBBAX/SALIMA v Brne, kde predstavili okrem iného i laserovú CO2 tlačiareň SmartLase C350 a práve táto tlačiareň výrobcu Markem-Imaje získala ocenenie poroty a titul Zlatá SALIMA Návštevníci Medzinárodného strojárskeho veľtrhu v Nitre budú môcť túto tlačiareň uvidieť vo výstavnej expozícii č. 22 v pavilóne F. Laserová CO2 tlačiareň SmartLase C350 má patentovanú inovatívnu technológiu vykresľovania znakov. Navyše má nízke náklady na údržbu, predĺženú životnosť a jej prevádzková disponibilita dosahuje až 99,9%. Čo sa týka kapacity, dokáže potlačiť viac ako produktov za hodinu a napr. až 1800 ks fliaš za minútu, uvádza Ing. Pavel Ondrášek MBA, majiteľ spoločnosti. Okrem lasera C350 sa v Nitre objaví taktiež ďalší víťazný exponát, ktorý získal ocenenie už na EMBAXE Je ním ink-jet tlačiareň Markem- Imaje 9232, ktorá disponuje rozmanitou škálou farieb a typov atramentov. Dosahuje rýchlosť tlače až 1000 m/min.. V portfóliu spoločnosti nechýbajú 4 ani termotransferové tlačiarne, alebo tlačiarne Markem-Imaje pracujúce na princípe tzv. horúceho vosku. Firma tak ponúkne zákazníkom komplexný sortiment od značenia kusového tovaru až po identifikáciu skupinového balenia na škatuliach a paletách. Zdroj: Revue priemyslu, č.5 máj 2014 AUTOMATICA 2014: RASTÚCI DOPYT PO SLUŽBÁCH ROBOTIKY A AUTOMATIZÁCIE Automatizačná technika predstavuje rozhodujúci faktor úspechu priemyslovej výroby po celom svete. Na medzinárodnom veľtrhu Automatica 2014, ktorý sa bude konať v dňoch 3. až 6. júna v Mníchove, predstavia firmy z celého sveta svoje najnovšie riešenia v tejto oblasti. Priemyslové oblasti na celom svete budú aj naďalej investovať nemalé prostriedky do optimalizácie výrobných technológií. V Európe, Severnej Amerike a Ázii sa robotika a automatizácia stala kľúčom ku konkurencieschopnosti jednotlivých priemyslových odvetví a tento trend bude v budúcnosti ešte silnieť, vysvetľuje Thilo Brodtmann, konateľ nemeckého združenia VDMA Robotika + automatizácia. Najdôležitejší odberateľ Automobilovému priemyslu ako odberateľovi z odvetvia robotiky a automatizácie patrí s podielom vyše 50 percent nesporne prvé miesto. Po nedávnej obrovskej investícii bude automobilový priemysel v rokoch 2014 a 2015 investovať celkovo menej do modernizácie svojich výrobných zariadení a rozvoja kapacít, ale jeho dopyt zostane stále na vysokej úrovni, pretože nové technológie a materiály si vyžadujú nové automatizačné procesy, aby sa dosiahlo zvýšenie ich energetickej účinnosti. Robotika v Európe V Európe bolo v roku 2012 nainštalovaných viac ako nových priemyslových robotov. To je druhá najvyššia hodnota, aká sa kedy dosiahla. V porovnaní s krízovým rokom 2009 sa tak nové inštalácie robotov viac než zdvojnásobili. Oslabenie hospodárskeho rastu v eurozóne povedie v rokoch presne podľa očakávania k miernemu poklesu predajných čísiel. Podľa prognóz IFR však

5 od roku 2015 opäť dôjde k významnému posilneniu tohto odvetvia. Hnací motor robotiky Automobilový priemysel je hnacím motorom zavádzania robotov v Českej republike a na Slovensku. Investície do zavádzania robotov v automobilovom priemysle v ČR dosiahli vrchol v roku V roku 2012 poklesli dodávky robotov z maximálnej hodnoty 1600 kusov o 36% na 1040 kusov a po vlaňajšej stagnácii sa očakáva, že v rokoch 2014 až 2016 sa predaj predovšetkým vďaka dopytu z automobilového priemyslu opäť zvýši. Na Slovensku v rokoch 2011 a 2012 klesli dodávky robotov potom, čo v roku 2010 dosiahli svoj vrchol (832 kusov). V nadchádzajúcich rokoch však budú opäť silno stúpať vďaka znovu obnoveným investíciám automobilového priemyslu. Obzvlášť potešujúci je fakt, že veľtrhu sa zúčastnia aj českí a slovenskí vystavovatelia v oblasti robotiky, montážnej, manipulačnej a pohonnej techniky. Zatiaľ potvrdili svoju účasť firmy Blumenbecker Prag s.r.o. a DEL a.s. z Českej republiky, ako aj spoločnosť SPINEA zo Slovenska. Zdroj: Revue priemyslu, č.5 máj 2014 Srdečne Vás pozývame na MSV 2015, ktorý sa bude konať v dňoch