Vodomery na meranie studenej pitnej vody a teplej vody as 1: Skúšobné metódy

Transcript

1 MEDZINÁRODNÉ ODPORUENIE OIML R 49-2 Vydanie 2006 [E] Vodomery na meranie studenej pitnej vody a teplej vody as 1: Skúšobné metódy Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu

2 O B S A H Predslov...4 as 2: Skúšobné metódy Predmet Terminológia Referenné podmienky Symboly, jednotky a rovnice Vonkajšia obhliadka Úel obhliadky Príprava Postup Skúšky funknosti všetkých vodomerov Požiadavky spoloné pre všetky skúšky Statická tlaková skúška (R 49-1, 6.2.5) Stanovenie základnej chyby údaja (R 49-1, 6.2.4) a vplyv orientácie meraa (R 49-1, ) Teplotná skúška vody (R 49-1, 3.2.7) Tlaková skúška vody (R 49-1, 3.2.7) Skúška spätného toku (R 49-1, 3.2.6) Skúška na stratu tlaku (R 49-1, 6.2.6) Skúšky na rušenie prietoku (R 49-1, 5.3.4) Skúška stálosti (R 49-1, 6.2.7) Skúška odolnosti voi magnetickému pou Environmentálne skúšky Skúšky funknosti súvisiace s ovplyvujúcimi veliinami a rušeniami Všeobecné požiadavky (R 49-1, A.1) Suché teplo (nekondenzujúce) ( R 49-1, A.6.1) Chlad ( R 49-1, A.6.2) Vlhké teplo, cyklické (kondenzujúce) ( R 49-1, A.6.3) Kolísanie napätia ( R 49-1, A.6.4) Otrasy (náhodné) ( R49-1, A.6.5) Mechanické nárazy ( R49-1, A.6.6) Krátkodobý pokles napätia ( R49-1, A.6.7) Vysokofrekvenné impulzy ( R49-1, A Elektrostatický výboj( R49-1, A.6.9) Elektromagnetická citlivos ( R49-1, A.6.10) Statické magnetické pole( R49-1, A SKÚOBNÝ ROGRAM PRE SKÚKY TYPU MERADLA

3 8.1 Poet potrebných vzoriek Skúšky funknosti platné pre všetky vodomery Skúšky funknosti platné pre elektronické vodomery, mechanické vodomery vybavené... elektronickými zariadeniami a ich oddelitené súasami Skúška typu oddelitených súastí vodomeru Skupiny príbuzných vodomerov SKÚŠKY PRI PRVOTNOM OVEROVANÍ Prvotné overovanie kompletného a združeného vodomeru Prvotné overovanie oddelitených súastí vodomeru PREZENTÁCIA VÝSLEDKOV Úel správ o skúške Identifikané a skúšobné údaje uvádzané v správach o skúške...45 Príloha A (záväzná) Skúška typu a skúška kontrolných zariadení elektronických prístrojov...47 Príloha B (záväzná) Výpoet relatívnej chyby údaja vodomeru...52 Príloha C (záväzná) Požiadavky na inštaláciu pri skúškach na vplyv rušenia...56 Príloha D (záväzná) Skúška typu skupiny príbuzných vodomerov...57 Príloha E (informatívna) Príklady metód a súastí použitých na skúšku súosových vodomerov...58 Príloha F (informatívna) Stanovenie hustoty vody...61 Príloha G (informatívna) Najväšie neistoty pri meraní vplyvových faktorov a rušenia...63 Príloha H (informatívna) Skúška na stratu tlaku...65 Literatúra

4 P R E D S L O V Medzinárodná organizácia pre legálnu metrológiu OIML je celosvetová, medzivládna organizácia, ktorej hlavnou úlohou je harmonizovanie predpisov a metrologických kontrol realizovaných národnými metrologickými službami alebo podobnými organizáciami v lenských štátoch OIML. Hlavné kategórie publikácií OIML: Medzinárodné odporuenia (OIML R), ktoré sú modelovými predpismi stanovujúcimi metrologické vlastnosti niektorých meracích prístrojov a špecifikujúcimi metódy a potrebné zariadenia na kontrolu zhody týchto prístrojov s danými predpismi; lenské štáty OIML majú tieto odporuenia v o najväšom rozsahu implementova do svojich predpisov; Medzinárodné dokumenty (OIML D), ktoré majú informatívny charakter a sú urené na skvalitnenie práce metrologických služieb; Medzinárodné pokyny (OIML G) majú tiež informatívny charakter a sú urené ako návod na aplikáciu uritých požiadaviek v legálnej metrológii a Medzinárodné základné publikácie (OIML B) špecifikuje prevádzkové predpisy rôznych štruktúr a systémov OIML. Návrhy odporuení, dokumentov a pokynov OIML vypracovávajú technické výbory a podvýbory, v ktorých sú zástupcovia lenských štátov. Na konzultanej úrovni sa na ich príprave podieajú aj niektoré medzinárodné a regionálne inštitúcie. Medzi OIML a niektorými inštitúciami, ako sú ISO a IEC boli vytvorené dohody o spolupráci, ktorých úelom je predchádza protireivým požiadavkám tak, aby mohli výrobcovia a užívatelia meracích prístrojov, skúšobné laboratóriá, a pod. aplikova súasne publikácie OIML ako aj iných inštitúcií. Medzinárodné odporuenia a medzinárodné dokumenty sú publikované vo francúzštine (F) a v anglitine (E) a podliehajú pravidelnému revidovaniu. Okrem toho OIML vydáva alebo sa podiea na vydávaní slovníkov (OIML V) a pravidelne poveruje odborníkov v oblasti legálnej metrológie na vypracovaním expertných správ (OIML E) na informané a poradenské úely a spracované výhradne z pohadu autora, bez zásahu technického výboru alebo podvýboru, prípadne CIML, nemusia teda výhradne predstavova stanovisko OIML. Preloženú publikáciu OIML R 49-1, vydanie 2006 [E] vypracoval podvýbor TC 8/SC 5 Vodomery. Na definitívne zverejnenie ju schválil Medzinárodný výbor pre legálnu metrológiu v r a v r bude predložená Medzinárodnej konferencii legálnej metrológie na formálne schválenie. Toto vydanie ruší predchádzajúce vydanie OIML R 49-1 (vydanie 3) a nahrádza vydanie R 72 (vydanie 1985) Vodomery na teplú vodu. Obsahuje požiadavky na vodomery na teplú vodu a na kombinované vodomery. Publikácie OIML je možné stiahnu z webovej stránky OIML vo formáte PDF. Okrem toho je možné obdrža informácie o publikáciách OIML na ústredí organizácie: Bureau International de Métrologie Légale 11, rue Turgot Paris - France Tel.: 33 (1) Fax: 33 (1) biml@oiml.org Internet: 4

5 1 Predmet Vodomery na meranie preteeného množstva studenej a teplej pitnej vody as 2: Skúšobné metódy Toto odporuenie platí pre skúšky typu a prvotné overovanie vodomerov na meranie preteeného množstva studenej a teplej pitnej vody v zmysle definície OIML R 49-1 [1]. OIML certifikáty o zhode sa môžu v rámci certifikaného systému OIML sa môžu k vodomerom vyda za predpokladu, že sa v súlade s pravidlami certifikaného systému postupovalo poda troch astí tohto odporuenia. Odporuenie podrobne opisuje skúšobný program, princípy, vybavenie a postupy použité pri skúške typu a prvotnom overení typu meradla. Podmienky tohto odporuenia platia aj pre prídavné zariadenia v prípade, že ich národné predpisy vyžadujú. V podmienkach sú zahrnuté aj požiadavky na skúšanie kompletného vodomeru a meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) a poítadla (vrátane indikaného zariadenia) ako samostatnej jednotky (vrátane indikaného zariadenia). 2 Terminológia Pre toto odporuenie platia termíny a definície odporuenia R 49-1 [1]. Niektoré definície použité v odporuení sa zhodujú s terminológiou dokumentu IEC [10] s prispôsobením poda potreby. 2.1 Skúšobný prietok Stredný prietok poas skúšky vypoítaný z údajov kalibrovaného referenného zariadenia. Podiel skutoného objemu vody prechádzajúcej cez vodomer delený asom, za ktorý tento objem má cez vodomer prejs. 2.2 Mera v potrubí Typ vodomeru zabudovaného v uzavretom potrubí pomocou koncoviek (závitových alebo prírubových). 2.3 Koncentrický (súosový) mera Typ vodomeru zabudovaného do uzavretého potrubia pomocou spojovacej armatúry nazývanej tvarovka. Vstupné a výstupné úseky meraa a tvarovky sú na ich rozhraní súosové. 2.4 Súosová tvarovka meraa Rúrová tvarovka urená na pripojenie súosového meraa. 2.5 Kompletný vodomer Mera s neodpojiteným meracím prevodníkom (vrátane snímaa toku alebo objemu) a poítadlom (vrátane indikaného zariadenia). 2.6 Zložený vodomer Mera s odpojiteným meracím prevodníkom vrátane snímaa toku alebo objemu) a poítadlom (vrátane indikaného zariadenia). 2.7 Združený vodomer Vodomer zložený z jedného vekého a jedného malého meraa a prepínacieho zariadenia, ktoré poda vekosti prietoku tento automaticky presmeruje bu na malý alebo veký mera, alebo na obidva. 5

6 2.8 Skúšané zariadenie Kompletný vodomer, as vodomeru alebo prídavné zariadenie. 2.9 Sníma prietoku alebo objemu as vodomeru (kotú, piest, koliesko, prvok turbíny alebo elektromagnetická cievka) snímajúca prietok alebo objem vody prechádzajúcej cez mera. Poznámka: Merací prevodník obsahuje sníma prietoku alebo objemu Tepelná stabilita Tepelná stabilita nastáva vtedy, ke vzájomný tepelný rozdiel medzi všetkými súasami skúšaného zariadenia nie je väší ako 3 C, alebo zodpovedá inej špecifikácii stanovenej v príslušnom predpise o hraninej teplote Predkondiciovanie Postup, ktorým sa majú odstráni alebo iastone eliminova vplyvy predchádzajúcich skutoností na skúšané zariadenie. Ak sa vyžaduje, je prvým krokom skúšobného postupu Kondiciovanie Vystavenie skúšaného zariadenia environmentálnym podmienkam (vplyvovému faktoru alebo rušeniu) za úelom zistenia ich vplyvu na zariadenie Regenerácia Zabezpeenie, aby sa vlastnosti skúšaného zariadenia po kondiciovaní a pred meraním stabilizovali. 3 REFERENNÉ PODMIENKY Všetky aplikovatené ovplyvujúce veliiny, okrem skúšanej veliiny musia poas skúšok typu vodomeru by v stanovených medziach hodnôt. Avšak pre ovplyvujúce faktory a rušenia v prípade elektronických vodomerov je prípustné využi referenné podmienky definované v platnej norme IEC. Prietok (referenný prietok): 0,7 x (Q 2 + Q 3 ) ± 0,03 x (Q 2 + Q 3 ) Teplota vody: V medziach ± 5 C referennej hodnoty (hodnôt) pozri tabuku 1 v R 49-1 [1] Tlak vody: V medziach pracovných podmienok (bod 5.4 v R 49-1 [1] Rozsah okolitej teploty: 15 C až 25 C Rozsah okolitej vlhkosti: 45 % až 75 % Rozsah okolitého atmosférického tlaku: 86 kpa až 106 kpa [0.86 bar až 1,06 bar] Napájacie napätie (sieový zdroj striedavého prúdu): Menovité napätie (U nom ) ± 5 % Zdrojová frekvencia: Menovitá frekvencia (f nom ) ± 2 % Napájacie napätie (batériový zdroj): Napätie V v rozsahu U bmin V U bmax Hodnota teploty a relatívnej vlhkosti sa pri žiadnej zo skúšok nesmie v referennom rozsahu kolísa o viac ako 5 C, alebo 10 %. 4 Symboly, jednotky a rovnice Rovnice, symboly a ich jednotky, použité pri výpote chyby údaja vodomeru použité v tomto odporuení sú uvedené v prílohe B. 5 Vonkajšia obhliadka 6

7 Pri vonkajšej obhliadke sa zaznamenajú všetky podstatné hodnoty, rozmery a zistenia. Poznámky: 1) Prezentáciou výsledkov skúšok typu sa zaberá bod 10. 2) V alšej asti textu sú v zátvorkách uvedené príslušné paragrafy odporuenia R Úel obhliadky Overi, i vodomer vyhovuje požiadavkám odporuenia R 49-1 z hadiska dizajnu indikaného zariadenia, ozna- enie meradla a použitia ochranných zariadení. 5.2 Príprava Na lineárne merania na vodomere sa použijú nadväzné a kalibrované meracie prístroje. Skutoné alebo zdanlivé rozmery stupníc indikaného zariadenia sa zisujú bez odstránenia šošoviek, alebo demontáže meraa. Poznámka: Na meranie hrúbky, rozstupu a výšky dielikov stupnice a výšky íslic sa môže použi prenosný mikroskop (katetometer). 5.3 Postup obhliadky Minimálne na jednom merai zo vzorky sa preskúmajú nasledovne uvedené hadiská. Pri vonkajšej obhliadke sa môže na všetky kontroly použi bu jedno a to isté meradlo zo vzorky, alebo sa na niektoré kontroly použijú rôzne merae Znaky a nápisy (R 49-1, 5.6) 1) Overí sa, i sú na vodomere zretene a nezmazatene, oddelene alebo spolu na obale meradla, íselníku indikaného zariadenia, identifikanom štítku alebo na kryte vodomeru, ak sa tento nedá odstráni, uvedené tieto údaje: a) meracia jednotka: meter kubický alebo m 3 ; b) trieda presnosti, ak je iná, ako trieda 2; c) íselná hodnota QQ 3, podiel Q 3 /Q 1 a podiel Q 2 /Q 1, ak je iný ako 1,6; d) znaka schválenia typu poda národných predpisov; e) meno alebo obchodná znaka výrobcu; f) rok výroby a výrobné íslo (vyznaené o najbližšie pri indikanom zariadení); g) smer toku (vyznaený na oboch stranách meraa alebo len na jednej strane, ak sa šípka vyznaujúca smer toku dá za všetkých okolností dobre vidie); h) najväší prípustný tlak (MAP), ak prekrauje 1 MPa (10 barov); Poznámka: Jednotka bar sa môže použi, ak to dovoujú národné predpisy. i) písmeno V alebo H, ak mera môže pracova len vo vertikálnej alebo horizontálnej polohe; j) teplotná trieda, ak nejde o triedu T30; k) maximálna strata tlaku, ak sa vyžaduje; a na vodomeroch s elektronickými zariadeniami sa poda potreby vyznaí: l) pri externom zdroji: napätie a frekvencia; m) pri vymenitenej batérii: najneskorší dátum, kedy sa musí batéria vymeni; n) pri nevymenitenej batérii: najneskorší dátum, kedy sa musí vymeni vodomer. 2) Doplní sa odkaz na R 49-1, 5.6 (a) - n v bode správy z R

8 5.3.2 Indikané zariadenie (R 49-1, 5.7) Funkcia (R 49-1, ) 1) Overí sa, i indikané zariadenie udáva ahko odítatené, spoahlivé a jednoznané vizuálne údaje o indikovanom objeme. 2) Overí sa, i indikané zariadenie obsahuje vizuálne prostriedky na skúšku a kalibráciu. 3) Ak indikané zariadenie obsahuje aj alšie súasti na skúšku a kalibráciu inými postupmi, napr. automatickú skúšku a kalibráciu, zaznamená sa typ tohto zariadenia. 4) V prípade kombinovaného vodomeru s dvoma indikanými zariadeniami platia body až pre obidve indikané zariadenia. 5) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Meracia jednotka, symbol a jej umiestnenie ( R 49-1, ) 1) Overí sa, i indikovaný objem vody je vyjadrený v metroch kubických. 2) Overí sa, i je symbol m 3 vyznaený na íselníku, alebo v bezprostrednej blízkosti íslovaného displeja. 3) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Indikaný rozsah (R 49-1, ) 1) Overí sa, i indikané zariadenie je schopné zaznamena udávaný objem v metroch kubických, ktorý zodpovedá minimálne hodinám prevádzky vodomeru pri stálom prietoku bez návratu na nulu tabuka 1: Q 3 m 3 / h Q 3 6,3 6,3 < Q < Q < Q Tabuka 1 Indikaný rozsah Indikaný rozsah (minimálne hodnoty) m ) Vypoíta sa udávaný objem (V i ) zodpovedajúci hodinám prevádzky: V i = Q 3 x m 3 kde Q 3 je íselná hodnota permanentného prietoku Q 3 v m 3 /h. 3) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Farebné oznaenie na indikaných zariadeniach (R 49-1, ) 1) Overi: i sa na vyznaenie metra kubického a jeho násobkov použila ierna farba, i sa na vyznaenie podielov metra kubického použila ervená farba, i sú farby použité bu na ukazovateoch, indexoch, ísliciach, kolieskach, kotúikoch, íselníkoch alebo rámekových otvoroch, alebo 8

9 i sa na oznaenie metra kubického použili iné spôsoby, ktoré však pri overovaní a skúškach nedávajú možnos zámeny pri rozlišovaní primárneho údaja a alternatívnych indikácií, napr. podielov. 2) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Typy indikaných zariadení (R 49-,1, 5.7.2) Typ 1 analógové indikané zariadenie (R 49-1, ) 1) Ak sa použilo indikané zariadenie typu 1, overí sa, i sa objem udáva: kontinuálnym pohybom jedného alebo viacerých ukazovateov oproti graduovanej stupnici, alebo kontinuálnym pohybom jednej alebo viacerých kruhových stupníc alebo valekov prechádzajúcich popri ukazovateli. 2) Overí sa, i hodnota vyjadrená v metroch kubických pre každý dielik stupnice má tvar 10 n, kde n je kladné alebo záporné celé íslo alebo nula, pri dodržaní postupnosti dekád. 3) Overí sa, i je každá stupnica delená bu v metroch kubických, alebo je doplnená o koeficient násobenia (x 0,001; x 0,01; x 0,1; x 1;x 100; x 1000, at.). 4) Overí sa, i sa otáajúci ukazovate alebo kruhová stupnica pohybujú v smere hodinových ruiiek. 5) Overí sa, i je lineárny pohyb zava doprava. 6) Overí sa, i sa oíslované valeky pohybujú smerom hore. 7) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Typ 2 Digitálne zariadenie (R 49-1, ) 1) Overí sa, i je indikovaný objem znázornený radom íslic, ktoré sa ukazujú v jednom alebo viacerých priezoroch. 2) Overí sa, i sa pohyb o jednu íslicu dokoní dovtedy, kým sa íslica najbližšej nižšej dekády zmení z 9 na O. 3) Overí sa, i sa oíslované valeky pohybujú smerom hore. 4) Ak je pohyb dekády s najnižšou hodnotou kontinuálny, je potrebné overi, i je priezor dostatone veký na jednoznané preítanie íslice. 5) Overí sa, i skutoná alebo zdanlivá výška íslic je minimálne 4 mm. 6) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Typ 3 Kombinácia analógových a digitálnych zariadení (R 49-1, ) 1) V prípade indikaného zariadenia, ktoré je kombináciou zariadení typu 1 a 2 sa overí, i platia príslušné požiadavky obidvoch typov (pozri a ). 2) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Overovacie zariadenia prvý lánok indikaného zariadenia overovací dielik (R 49-1, 5.7.4) Všeobecné požiadavky (R 49-1, ) 1) Overí sa, i má indikané zariadenie prostriedky na vizuálne a jednoznané overenie a kalibráciu. 2) Zaznamená sa, i sa vizuálny overovací displej pohybuje kontinuálne alebo diskontinuálne. 3) Zaznamená sa, i sa indikané zariadenie dá okrem vizuálneho overovacieho displeja rýchlo odskúša aj vložením doplnkových prvkov (napr. v tvare krížika alebo kotúika), ktoré vydávajú signály prostredníctvom externe pripojených snímaov. Zaznamená sa vzah, ktorý udáva výrobca medzi vizuálnou indikáciou objemu a signálmi vysielanými týmito doplnkovými zariadeniami. 4) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R

10 Vizuálny overovací displej (R 49-1, ) Hodnota overovacieho dielika (R 49-1, ) 1) Overí sa, i hodnota overovacieho dielika vyjadrená v kubických metroch má tvar 1 x 10 n, 2 x 10 n alebo 5 x 10 n, priom n je kladné alebo záporné celé íslo alebo nula. 2) Na analógových alebo digitálnych indikaných zariadeniach s kontinuálnym pohybom prvého lánku sa overí, i overovací dielik stupnice je vytvorený rozdelením dielika stupnice na 2, 5 alebo 10 rovnakých astí dielika medzi dvoma susednými íslicami prvého lánku. 3) Na analógových a digitálnych indikaných zariadeniach s kontinuálnym pohybom prvého lánku sa overí, i delenia medzi dvoma susednými íslicami prvého lánku nie sú oíslované. 4) Na digitálnych indikaných zariadeniach s diskontinuálnym pohybom prvého lánku je overovacím dielikom dielik medzi dvoma susednými íslicami alebo posunutie prvého lánku o jednu prírastkovú hodnotu. 5) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Tvar overovacej stupnice (R 49-1, ) 1) Ak je pohyb prvého lánku indikaného zariadenia kontinuálny, skontroluje sa, i viditená d žka dielika stupnice nie je menšia ako 1 mm a väšia ako 5 mm. 2) Overí sa, i sa stupnica skladá: z iarok rovnakej hrúbky, ktorá neprekrauje štvrtinu d žky dielika a i sa odlišujú iba svojou d žkou, alebo z kontrastných pásikov rovnako širokých ako je d žka dielika stupnice. 3) Overí sa, i viditená šírka ukazovatea a jeho špiky neprekrauje štvrtinu dielika stupnice. 4) Overí sa, i viditená šírka ukazovatea a jeho špiky neprekrauje 0,5 mm. 5) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Rozlíšenie indikaného zariadenia (R 49-1, ) 1) Zaznamená sa hodnota overovacieho dielika stupnice V m 3. 2) Vypoíta sa skutoný objem V a preteený za 1 hodinu a 30 minút pri minimálnom prietoku Q 1 V a = Q 1 x 1,5 m 3 3) Vypoíta sa chyba rozlíšenia indikaného zariadenia r a) pre kontinuálny pohyb prvého lánku: r = 100 x ( 1 / 2 δv + 1 / 2 δv ) /V a % = 100 x δv/ V a %. b) pre diskontinuálny pohyb prvého lánku: r = 100 x (δv+ δv) / V a % = 100 x 2 δv/ V a %. 4) Overí sa, i v prípade vodomerov triedy presnosti l je overovací dielik dostatone malý na to, aby zabezpe- il, že chyba rozlíšenia indikaného zariadenia ε r neprekroí 0,25 % skutoného objemu požadovaného za 1 hod. 30 min. pri minimálnom prietoku Q 1. ε r 0,25 % 5) Overí sa, i v prípade vodomerov triedy presnosti 2 je overovací dielik dostatone malý na to, aby zabezpe- il, že chyba rozlíšenia indikaného zariadenia ε r neprekroí 0,5 % skutoného objemu požadovaného za 1 hod. 30 min. pri minimálnom prietoku Q 1. ε r 0,5 % 6) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode správy z R Poznámky: 1) Ak sa prvý lánok znázoruje kontinuálne, je potrebné prida k najväšej dovolenej chybe pri každom odítaní toleranciu nepresahujúcu polovicu dielika overovacej stupnice. 10

11 2) Ak sa prvý lánok znázoruje diskontinuálne, prípustná tolerancia k najväšej dovolenej chybe pri každom odítaní nesmie by väšia, ako je jedna íslica overovacej stupnice Overovacie znaky a ochranné zariadenia (R 49-1, 5.8) 1) Overi, i je na vodomere vyhradené miesto na pripevnenie overovacej znaky, ktorá musí by viditená bez toho, aby bolo potrebné vodomer rozobra (R 49-1, 5.8.1). 2) Overi, i má vodomer ochranné zariadenia, ktoré sa dajú zapeati tak, aby bu pred alebo po inštalácii vodomeru nebolo možné vodomer, jeho nastavovacie alebo korekné zariadenie demontova alebo upravova bez poškodenia týchto ochranných zariadení (R 49-1, 5.8.2). V prípade združeného vodomeru toto platí pre obidva merae. 3) Ak prístup k parametrom ovplyvujúcim stanovenie výsledku merania nie je chránený mechanickými zariadeniami, je potrebné preveri, i ich ochrana sp a tieto podmienky (R 49-1, a) a b): a) prístup k zariadeniu majú len oprávnené osoby; b) ak je prístup chránený kódom, musí sa tento da meni, c) posledný zásah sa ukladá do pamäti, d) záznam uložený do pamäti musí obsahova aj dátum zásahu a identifikáciu oprávnenej osoby, e) posledný záznam uložený do pamäti musí by prístupný minimálne ešte 2 roky, f) ak sa do pamäti môže uloži viac ako jeden zásah, a ak na uloženie nového záznamu sa musí predchádzajúci vymaza, vymaže sa najstarší záznam. 4) Pre vodomery obsahujúce súasti, ktoré môže užívate odpoji, a ktoré sú vymenitené, je potrebné prekontrolova: a) i je splnená podmienka, že cez odpojené body môže by umožnený prístup k parametrom zúastujúcim sa na stanovení výsledku merania len po splnení podmienok overených poda bodu ) (R 49-1, (a); b) a i sa dá vloženiu akéhokovek zariadenia, ktoré by mohlo ovplyvni presnos vodomeru zabráni elektronickým zabezpeovacím zariadením a zariadením na zabezpeenie spracovania dát, alebo ak toto nie je možné, i sa na zabezpeenie použili mechanické prostriedky (R 49-1, (b). 5) Pre vodomery obsahujúce súasti, ktoré môže užívate odpoji a ktoré nie sú vymenitené, je potrebné prekontrolova: a) zabezpeenie prístupu k parametrom, ktoré sa podieajú na urení výsledkov merania cez odpojené body, okrem prípadu, kedy sú splnené podmienky overené poda bodu 5.3.3, 3) (R 49-1, ); b) a i sa dá vloženiu akéhokovek zariadenia, ktoré by mohlo ovplyvni presnos vodomeru zabráni elektronickým zabezpeovacím zariadením a zariadením na zabezpeenie spracovania dát, alebo ak toto nie je možné, i sa na zabezpeenie použili mechanické prostriedky (R 49-1, ); c) i sú tieto vodomery vybavené zariadením, ktoré zabráni ich prevádzke v prípade, ak jeho jednotlivé súasti nie sú zapojené poda konfigurácie výrobcu (R 49-1, ); d) i sú tieto vodomery vybavené zariadením, ktoré zabráni meraniu v prípade, ak došlo zo strany užívatea k neoprávnenému odpojeniu a znovu pripojeniu meraa (R 49-1, ). 6) Doplní sa odkaz na R 49-1, v bode a v bode správy z R SKÚŠKY FUNKNOSTI VŠETKÝCH VODOMEROV Poas skúšok funknosti sa zaznamenávajú všetky dôležité hodnoty, rozmery a zistenia. Poznámky: 1) Prezentáciou výsledkov skúšok typu sa zaberá bod 10. 2) V alšej asti textu sú v zátvorkách uvedené príslušné paragrafy odporuenia R Požiadavky spoloné pre všetky skúšky Kvalita vody 11

12 Na skúšky vodomeru sa používa pitná voda z verejného zdroja, alebo voda, ktorá vyhovuje rovnakým požiadavkám. Voda nesmie obsahova žiadne substancie, ktoré by mohli vodomer poškodi, alebo nepriaznivo ovplyvni jeho innos. Voda nesmie obsahova vzduchové bubliny. Poznámka: Ak je voda recyklovaná, je potrebné zabezpei, aby vo vodomere nezostali jej zvyšky škodlivé udskému organizmu Všeobecné predpisy týkajúce sa inštalácie a umiestnenia Eliminácia rušivých vplyvov Skúšobné zariadenia musia by navrhnuté, vyhotovené a používané tak, aby prevádzka samotného zariadenia nemohla prispie k chybám pri skúške podstatnou mierou, o si vyžaduje vysoký štandard údržby skúšobného zariadenia, jeho adekvátnu oporu a vybavenie potrebné na elimináciu otrasov vodomeru, skúšobného zariadenia a príslušenstva. Prostredie, v ktorom je skúšobné zariadenie inštalované musí zabezpeova splnenie referenných podmienok pre skúšku (pozri bod 3). Skúšobné údaje sa musia da rýchlo a ahko odíta. Pravidelné vzájomné porovnávania skúšobných zariadení poda medzinárodného dokumentu OIML D7 sa vykonávajú ako súas validaného procesu [5] Hromadné skúšanie vodomerov Vodomery sa skúšajú bu individuálne v po skupinách. V druhom prípade sa musia presne uri jednotlivé charakteristiky vodomerov. Je potrebné eliminova vzájomné pôsobenie medzi vodomermi. Ak sa vodomery skúšajú v sériách, každý vodomer musí ma na výstupe dostatoný tlak, aby sa predišlo kavitácii Umiestnenie Prostredie vybrané na skúšky vodomerov musí by v súlade so zásadami spracovanými v publikácii OIML G 13 Projektovanie metrologických a skúšobných laboratórií [7] a musí by chránené pred rušivými vplyvmi (napr. okolitá teplota, otrasy). 6.2 Statická tlaková skúška (R 49-1, 6.2.5) Cie skúšky Overenie toho, ako vodomer odolá na uritý as skúške pri špecifikovanom hydraulickom tlaku bez presakovania alebo poškodenia Príprava 1) Vodomer sa inštaluje do skúšobného zariadenia bu samostatne, alebo v skupine vodomerov. 2) Z potrubia skúšobného zariadenia a vodomerov sa vyprázdni vzduch. 3) Zabezpeí sa, aby skúšobné zariadenie nepresakovalo. 4) dodávaný tlak musí by plynulý, bez pulzovania Skúšobný postup Merae v potrubí 1) Hydraulický tlak sa zvýši na 1,6 násobok najväšieho prípustného tlaku (MAP) pre mera a na tomto tlaku sa zotrvá 15 minút. 2) Merae sa skontrolujú, i nedošlo k ich fyzickému poškodeniu, vonkajšiemu presakovaniu a presakovaniu do indikaného zariadenia. 3) Hydraulický tlak sa zvýši na dvojnásobok najväšieho prípustného tlaku a na tejto úrovni sa tlak udržuje 1 minútu. 4) Merae sa skontrolujú, i nedošlo k ich fyzickému poškodeniu, vonkajšiemu presakovaniu a presakovaniu 12

13 do indikaného zariadenia. 5) Vyplní sa správa o skúške 5.1 v R alšie požiadavky: a) Postupné zvyšovanie a znižovanie tlaku bez vytvárania tlakových v n. b) Tieto skúšky sa vykonávajú len pri referenných teplotách Súosové merae Skúšobný postup v bode platí aj pre tlakové skúšky súosových vodomerov, ale musia sa skúša aj tesnenia na rozhraní tvarovky súosového meraa (pozri príklad v prílohe E, obr. E.1), aby sa zabezpeilo, že nedôjde k nezistenému vnútornému presakovaniu medzi vstupnými a výstupnými priechodmi. Pri tlakovej skúške sa skúšajú mera aj tvarovka spolu. Požiadavky na skúšky súosových meraov sa môžu odlišova v závislosti od ich dizajnu, preto je v informatívnej prílohe E, na obrázkoch E.2 a E.3 znázornený príklad skúšobného postupu Kritériá prijatia Na merai sa nesmie objavi presakovanie smerom von alebo do indikaného zariadenia a nesmie dôjs k fyzickému poškodeniu meraa v dôsledku tlakových skúšok opísaných v bodoch a Stanovenie základnej chyby údaja (R 49-1, 6.2.4) a vplyv orientácie meraa (R 49-1, ) Cie skúšky Stanovenie základnej chyby údaja vodomeru a zistenie vplyvu orientácie vodomeru na chybu údaja Príprava Opis skúšobného zariadenia Opísaná metóda na urenie chýb údaja meraa je tzv. zberná metóda, pri ktorej sa zozbiera množstvo vody preteenej cez vodomer do jednej alebo viacerých zberných nádob a jej množstvo sa zistí bu objemovou metódou alebo vážením. Môžu sa použi aj iné metódy za predpokladu, že sú splnené požiadavky bodu Kontrola chyby údaja spoíva v porovnaní údajov meraa o objeme v referenných podmienkach s údajmi kalibrovaného referenného zariadenia. Na úely týchto skúšok sa mera skúša bez doasných doplnkových zariadení k nemu pripojených (ak existujú). Skúšobné zariadenie sa spravidla skladá z týchto súastí: a) zdroj vody (netlaková nádrž, tlaková nádrž, erpadlo, at.); b) potrubie; c) kalibrované referenné zariadenie (kalibrovaná objemová nádrž, odvažovacie zariadenie, referenné meradlo, at.), d) prostriedky na meranie asu skúšky; e) zariadenia na automatizovanie skúšok (ak sú potrebné); f) zariadenia na meranie teploty vody; g) zariadenia na meranie tlaku vody Potrubie Opis Potrubie musí obsahova: a) skúšobný úsek do ktorého sa vloží mera; b) zariadenie na vytvorenie potrebného prietoku; 13

14 c) jedno alebo dve oddeujúce zariadenia; d) zariadenie na urenie prietoku a poda potreby: e) zariadenie na kontrolu, i je potrubie naplnené po nulovú hladinu pred a po každej skúške; f) jeden alebo dva odvzdušovae; g) jednosmerný ventil; h) odluova vzduchu; i) filter. Poas skúšky nesmie dôjs k presakovaniu, pretekaniu dovnútra ani úniku vody medzi meraom a referenným zariadením, alebo z referenného zariadenia. V potrubí musí by kladný tlak minimálne 0,03 MPa (0,3 barov) bezprostredne za meraom a to pri všetkých prietokoch vrátane nulového Skúšobný úsek Okrem meraa musí by v skúšobnom úseku: a) jedna alebo viac tlakových odboiek na meranie tlaku, priom sa nachádza pred (prvým) meraom a v jeho blízkosti; b) zariadenie na meranie teploty vody uložené v blízkosti vstupu do (prvého) meraa. Rôzne súasti potrubia alebo zariadenia uložené v meracom úseku alebo v jeho blízkosti nesmú spôsobova kavitáciu alebo ruši tok vody v takej miere, ktorý by mohla zmeni funknos meraov alebo by zdrojom chýb údaja Opatrenia poas skúšok 1) Je potrebné skontrolova, i prevádzka skúšobného zariadenia poas skúšky zabezpeuje, aby bol skutoný objem vody pretekajúcej cez mera (merae) rovnaký, ako objem vody nameraný referenným zariadením. 2) Skontroluje sa, i potrubie (napr. dvojité koleno vo výstupnom potrubí) je naplnené na konci skúšky po rovnakú nulovú úrove ako na zaiatku skúšky. 3) Z prepojovacieho potrubia, ako aj z meraa je potrebné odstráni všetok vzduch. Postup, ktorý zabezpeí úplné oderpanie vzduchu z meraa môže navrhnú výrobca. 4) Je potrebné zabezpei, aby sa predišlo akémukovek vplyvu otrasov a nárazov Zvláštne opatrenie pri inštalácii meraov Predchádzanie chybným meraniam Odporúania v dokumente OIOML D 4 [3] upozorujú na najastejšie príiny chybného merania a na opatrenia, ktoré je potrebné zabezpei pri inštalácii vodomerov v skúšobnom zariadení, a ktoré majú pomôc dosiahnu taký spôsob inštalácie, pri ktorom: a) hydrodynamické charakteristiky prietoku nespôsobia žiadny badatený rozdiel v prevádzke vodomeru v porovnaní s pôsobením nerušených hydrodynamických charakteristík prietoku; b) celková chyba použitej metódy neprekroí stanovenú hodnotu (pozri ) Požiadavka na džku priameho úseku potrubia alebo na vyrovnávanie smeru toku Presnos neobjemových vodomerov môže ovplyvni rušenie pred vodomerom, spôsobené napríklad prítomnos- ou kolien, tvaroviek, ventilov alebo erpadiel. Možnosti eliminovania týchto vplyvov: meradlo musí by inštalované poda pokynov výrobcu; vnútorný priemer spojovacieho potrubia musí lícova s príslušným pripojením meraa; poda potreby sa môže pred priamym úsekom potrubia umiestni usmerova toku. 14

15 Všeobecné príiny rušenia toku vody Prúdenie vody môžu ruši dva faktory: deformácia rýchlostného profilu a vírenie, ktoré môžu ovplyvni chybu údaja vodomeru. Deformáciu rýchlostného profilu spravidla spôsobuje prekážka, ktorá iastone blokuje potrubie, napríklad iastone uzavretý ventil alebo nesprávne pripojený prírubový spoj. Týmto príinám sa dá ahko predís dôsledným dodržiavaním inštalaných postupov. Vírenie môžu zapríini dve alebo viac ohybov v rôznych rovinách alebo jediný ohyb koleno v kombinácii s reduktorom, alebo iastone uzavretým ventilom. Tento vplyv sa dá vyregulova bu zabezpeením adekvátnej d žky priameho úseku potrubia pred vodomerom, umiestnením usmerovaa toku, alebo kombináciou obidvoch. Napriek tomu by však bolo vhodné, poda možnosti sa takýmto úpravám potrubia vyhnú Objemové vodomery Niektoré typy vodomerov, napr. objemové vodomery, (vodomery s odmernými komorami s pohyblivými stenami), merae s oscilujúcim piestom, alebo nutané kotúové merae sa považujú za necitlivé voi inštalaným podmienkam, aké sú pred vodomerom a teda si nevyžadujú zvláštne podmienky Merae založené na princípe elektromagnetickej indukcie Merae pracujúce na princípe elektromagnetickej indukcie môže ovplyvova vodivos skúšobnej vody. Vodivos vody použitej na skúšku tohto typu vodomeru musí by v pracovnom rozsahu špecifikovanom výrobcom vodomeru Iné princípy merania Iné typy meraov môžu pri meraní chýb údaja vyžadova úpravu toku vody. V takomto prípade je potrebné postupova poda požiadaviek, ktoré na inštaláciu vodomeru odporuil výrobca (pozri bod 6.8). Tieto požiadavky na inštaláciu sa uvedú v certifikáte typu meradla. Súosové merae, pri ktorých je preukázané, že ich konfigurácia potrubia neovplyvuje ( ) sa môžu skúša a používa bez potreby usporiadania jeho sústavy Chyby na zaiatku a na konci skúšok Adekvátnu pozornos je potrebné venova tomu, aby sa redukovali neistoty vyplývajúce z prevádzky súastí skúšobného zariadenia poas skúšky. Tieto opatrenia sú podrobnejšie opísané v bodoch a , a to pre dva prípady, ktoré sa vyskytujú pri použití zbernej skúšobnej metódy Skúšky s odítaním údajov pri zastavenom vodomere. Táto metóda je všeobecne známa ako metóda štart stop. Tok vody sa spustí otvorením ventilu, najastejšie umiestneného za meraom a zastaví sa zatvorením tohto ventilu. Údaj sa odíta pri nepohyblivom záznamovom zariadení. as sa merania medzi zaiatkom pohybu ventilu pri otváraní a ukonením jeho zatvorenia. Kým sa tok vody spúša a poas jeho toku pri stanovenej hodnote konštantného prietoku sa chyba údaja meraa mení ako funkcia zmien v prietoku (chybová krivka). Kým je prietok zastavený, môže kombinácia zotrvanosti pohyblivých astí vodomeru a rotaného pohybu vody vo vnútri meraa spôsobi u niektorých typov vodomerov a pri uritých hodnotách skúšobného prietoku znanú chybu. V tomto prípade nebolo možné uri jednoduché empirické pravidlo, ktoré by stanovilo podmienky tak, aby sa táto chyba dala vždy považova za zanedbatenú. V sporných prípadoch sa odporúa: a) zvýši objem a as skúšky; b) porovna výsledky s výsledkami získanými jednou alebo viacerými inými metódami, najmä metódou opísanou v bode , pri ktorej sa eliminujú už uvedené príiny neistoty merania. Pri niektorých typoch elektronických vodomerov s impulznými výstupmi môže by odozva meraa na zmenu 15

16 v prietoku taká, že sa platné impulzy vysielajú po uzatvorení ventilu. V tomto prípade je potrebné zabezpei spoítanie týchto dodatoných impulzov. Ak sa impulzné výstupy využijú pre skúšobné merae, je potrebné skontrolova, i objem udávaný impulzom zodpovedá objemu znázornenému na indikanom zariadení Skúšky s odítaním údaja v podmienkach stabilného toku a odklonenia toku Táto metóda je všeobecne známa ako metóda s letmým štartom. Meranie sa vykoná po ustálení podmienok toku. Spínaom sa odkloní tok vody do kalibrovanej nádrže na zaiatku merania a na konci merania sa opä odkloní. Údaj z meraa sa odíta v štádiu pohybu. Údaj meradla sa synchronizuje s pohybom spínaa prietoku. Objem vody zachytený v nádrži je skutoný objem preteenej vody. Neistota hodnoty objemu sa môže považova za zanedbatenú, ak sú asy pohybu spínaa toku v oboch smeroch identické v medziach 5 % a ak je tento as kratší, ako 1/50 celkového asu skúšky Kalibrované referenné zariadenie Celková neistota hodnoty nameraného skutoného objemu Pri skúške nesmie rozšírená neistota hodnoty nameraného skutoného objemu prekroi jednu pätinu najväšej dovolenej chyby platnej pre skúšku typu a jednu tretinu najväšej dovolenej chyby platnej pre prvotné overenie. Neistota sa vypoíta poda Pokynov pre výpoet neistoty merania [4] s použitím koeficientu pokrytia k = Minimálny objem kalibrovaného referenného zariadenia Minimálny prípustný objem závisí od požiadaviek urených na základe vplyvov na zaiatku a konci skúšky (chyba asovania) a poda projektu indikaného zariadenia (hodnota overovacieho dielika) Cyklické skreslenie meraa Vplyv prípadného cyklického skresovania údaja meraa (vizuálne alebo automatické) sa považuje za zanedbatený Hlavné faktory ovplyvujúce chyby merania (indikácie) Všeobecne Hlavnými faktormi, ktoré majú vplyv na vznik chyby merania (indikácie) vodomeru sú kolísanie tlaku, prietoku a teploty v skúšobnom zariadení, ako aj neistoty v presnosti merania týchto fyzikálnych veliín Zdrojový tlak Zdrojový tlak sa musí udržiava na konštantnej hodnote pri zvolenom prietoku poas celej skúšky. Pri skúšaní vodomerov oznaených ako Q 3 16 m 3 /h, a pri skúšobných prietokoch 0.1 Q 3, sa stálos tlaku na vstupe meraa (alebo na vstupe prvého meraa, ak sa skúša skupina meraov) dosiahne vtedy, ak je skúšobné zariadenia napájané potrubím z vyrovnávacej nádrže s konštantným tlakom, o zaruuje nerušený tok. Môžu sa použi aj iné metódy, u ktorých sa preukáže, že nezapríiujú väšiu pulzáciu tlaku ako vyrovnávacia nádrž s konštantným tlakom (napr. tlaková nádrž). Pre všetky ostatné skúšky platí, že tlak pred meraom nesmie kolísa o viac ako 10 %. Maximálna neistota merania tlaku pri (k = 2) je 5 % nameranej hodnoty. Tlak na vstupe meraa nesmie prekroi najväší prípustný tlak stanovený pre mera Prietok Poas celej skúšky sa musí udržiava konštantná zvolená hodnota prietoku. Relatívna odchýlka v prietoku poas každej skúšky (s vylúením štartu a zastavenia) nesmie prekroi: ± 2.5 % od Q 1 do Q 2 (okrem Q 2 ); ± 5.0 % od Q 2 (vrátane ) do Q 4. 16

17 Hodnota prietoku je skutoný objem vody preteený poas skúšky vydelený asom. Táto podmienka týkajúca sa kolísania prietoku je prijatená vtedy, ak relatívna odchýlka tlaku (pri otvorenom prietoku) alebo relatívna odchýlka v strate tlaku (v uzavretých okruhoch) neprekroí: ± 5% od Q 1 do Q 2 (okrem Q 2 ); ±10% od Q 2 (vrátane) do Q Teplota Poas skúšky sa teplota vody nesmie zmeni o viac ako 5 ºC. Maximálna neistota merania teploty nesmie prekroi 1 ºC Orientácia vodomeru (vodomerov) 1. Ak sú merae oznaené písmenom H, pri skúške sa inštaluje spojovacie potrubie tak, aby os toku vody bola v horizontálnej rovine. 2. Ak sú merae oznaené písmenom V, pri skúške sa inštaluje spojovacie potrubie tak, aby os toku vody bola vo vertikálnej rovine. 3. Ak merae nie sú oznaené písmenami H alebo V, potom: aspo jeden mera zo vzorky musí by uložený tak, aby os toku bola vo vertikálnej polohe smerom hore; aspo jeden mera zo vzorky musí by uložený tak, aby os toku bola vo vertikálnej polohe smerom dole; aspo jeden mera zo vzorky musí by uložený tak, aby os toku bola v uhle medzi vertikálnou a horizontálnou osou (poda rozhodnutia schvaujúceho orgánu); ostatné merae zo vzorky musia by uložené tak, aby tok vody bol v horizontálnej osi. Ak ide o merae, ktoré majú indikané zariadenie zabudované ako integrovanú súas telesa meraa, aspo jeden z meraov musí by orientovaný tak, aby indikané zariadenie bolo na jednej strane a ostatné merae musia by orientované s indikaným zariadením navrchu. Pre polohu osi toku všetkých meraov, i už v horizontálnom smere, vertikálnom smere alebo v uritom uhle platí tolerancia ± Združené merae V prípade združených meraov skúšobná metóda opísaná v bode , v rámci ktorej sa údaje združeného meraa odítajú pri urenom prietoku zabezpeuje, že prepínacie zariadenie pracuje presne tak pri stúpajúcom, ako aj klesajúcom prietoku. Metóda opísaná v bode , pri ktorej sa údaj meraa odíta v pokojovom stave sa pre túto skúšku nemôže použi, pretože neumožuje stanovenie chyby údaja po nastavení skúšobného prietoku pre združené merae na klesajúce hodnoty prietokov Prechodový prietok združeného meraa Q xc Prechodový prietok Q x1 je hodnota, kedy sa tok vody zastaví vo väšom merai s klesajúcim prietokom. Prechodový prietok Q x2 je hodnota, kedy sa tok vody zastaví vo väšom merai so stúpajúcim prietokom Skúšobná metóda na stanovenie prechodových prietokov (R 49-1, ) 1) Zaína sa od prietoku, ktorý je menší ako prechodový prietok Q x2, prietok sa zvyšuje postupne po 5 %, až kým nedosiahne hodnotu prietoku Q x2 poda definície v bode Hodnota Q x2 sa považuje za priemer hodnôt indikovaného prietoku tesne pred a tesne po zmene. 2) Zaína sa od prietoku, ktorý je väší ako prechodový prietok Q x1, prietok sa postupne znižuje po 5 % až kým nedosiahne hodnotu Q x1 poda definície v bode Hodnota Q x1 sa považuje za priemer hodnôt indikovaného prietoku tesne pred a tesne po zmene. 3) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3,

18 6.3.4 Skúšobný postup 1) Uria sa základné chyby údaja vodomeru (pri meraní skutoného objemu) minimálne pre nasledovne uvedené prietoky, priom chyby pri každom prietoku sa meria dvakrát: a pre združené merae: a) medzi Q 1 a 1.1 Q 1 b) medzi 0.5 (Q 1 + Q 2 ) a 0.55 (Q 1 + Q 2 ) (len pre Q 2 /Q 1 > 1.6) c) medzi Q 2 a 1.1 Q 2 d) medzi 0.33 (Q 2 + Q 3 ) a 0.37 (Q 2 + Q 3 ) e) medzi 0.67 (Q 2 + Q 3 ) a 0.74 (Q 2 + Q 3 ) f) medzi 0.9 Q 3 a Q 3 g) medzi 0.95 Q 4 a Q 4 h) medzi 0.85 Q x1 a 0.95 Q x1 i) i) medzi 1.05 Q x2 a 1.15 Q x2 2) Vodomer sa skúša bez jeho prídavných zariadení (ak sú). 3) Poas skúšky musia by všetky vplyvové faktory v referenných podmienkach. 4) Ak z chybovej krivky vyplýva, že asi bola prekroená najväšia dovolená chyba, vykoná sa meranie chýb údaja pri iných prietokoch. 5) Pre každý prietok sa vypoíta relatívna chyba údaja poda prílohy B. 6) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 5.3. Poznámky: 1) Ak sa poiatoná chybová krivka blíži k najväšej dovolenej chybe v inom bode ako sú Q 1, Q 2 alebo Q 3, a ak sa táto chyba javí ako typická pre daný typ vodomeru, môže sa schvaujúci orgán rozhodnú pre definovanie iného prietoku na úely overenia, ktorý sa uvedie v certifikáte typu meradla. 2) Ak sa na schválenie typu predloží meradlo teplotnej triedy T70 a vyššej, skúša sa toto meradlo pri referenných teplotách uvedených v tabuke 1, odporuenia R Platia príslušné najväšie dovolené chyby pre skúšobnú teplotu Kritériá prijatia 1) Relatívne chyby údaja zistené pri každom z prietokov nesmú prekroi hodnoty najväších dovolených chýb z bodu alebo z R Ak je chyby zistená na jednom alebo viacerých meraoch väšia, ako je najväšia dovolená chyba len pri jednom prietoku, zopakuje sa skúška pri tomto prietoku. Skúška sa považuje za vyhovujúcu, ak sa dva z troch výsledkov nachádzajú v medziach najväších dovolených chýb a ak aritmetický priemer výsledkov troch skúšok pri tomto prietoku je menší alebo rovnaký ako je hodnota najväšej dovolených chyby. 2) Ak všetky relatívne chyby údaja vodomeru majú to isté znamienko, aspo jedna z chýb nesmie prekroi polovicu hodnoty najväšej dovolenej chyby. Vo všetkých prípadoch platí táto požiadavka rovnako pre dodávatea vody, ako aj pre spotrebitea (pozri aj R 49-1, bod 3.3.3, odseky 3 a 8). 6.4 Teplotná skúška vody (R 49-1, 3.2.7) Cie skúšky Odmera vplyv teploty vody na chyby údaja vodomeru Príprava Platia inštalané a prevádzkové podmienky bodu Skúšobný postup Odmeria sa chyba údaja minimálne na jednom merai pri prietoku Q 2 pri vstupných teplotách udržiavaných na hodnote 10 C ± 5 C v prípadoch teplotných tried T30 až T180 a na hodnote 30 C (+ 5 C, 0 C) v prípadoch teplotných tried T30/70 až T30/180. Všetky ostatné vplyvové faktory sa udržiavajú v referenných podmien- 18

19 kach. Odmeria sa chyba údaja minimálne na jednom merai pri prietoku Q 2 pri vstupných teplotách udržiavaných na maximálnej prípustnej teplote (MAT) (tabuka 1, R 49-1) meraa s toleranciou +0 C, 5 C, priom všetky ostatné vplyvové faktory sa udržiavajú v referenných podmienkach. Relatívna chyba údaja pre každú vstupnú teplotu vody sa vypoíta poda prílohy B. Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, Kritériá prijatia Relatívna chyba údaja meraa nesmie prekroi platnú najväšiu dovolenú chybu. 6.5 Tlaková skúška vody (R 49-1, 3.2.7) Cie skúšky Odmera vplyv vnútorného tlaku vody na chyby indikácie meraa Príprava Platia inštalané a prevádzkové podmienky bodu Skúšobný postup Odmeria sa chyba údaja minimálne na jednom merai pri prietoku Q 2 pri vstupnom tlaku udržiavanom na zaiatku na hodnote 0,03 MPa (0,3 barov) a potom na maximálnom prípustnom tlaku (MAP) (+0, - 10%). Poas všetkých skúšok musia by všetky ostatné vplyvové faktory udržiavané v referenných podmienkach. Relatívna chyba údaja pre každý vstupný tlak vody sa vypoíta poda prílohy B. Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, Kritériá prijatia Relatívna chyba údaja meraa nesmie prekroi platnú najväšiu dovolenú chybu. 6.6 Skúška spätného toku (R 49-1, 3.2.6) Cie skúšky Overenie, i vodomer sp a požiadavku bodu v R 49-1 ak dôjde k spätnému toku. Merae, ktoré sú urené na meranie spätného toku musia objem spätného toku presne odpoíta. Na meraoch, ktoré umožujú reverzný stok, ale nie sú urené na jeho meranie sa vytvorí spätný tok a následne sa odmerajú chyby pre priamy tok, aby sa zabezpeilo, že nedôjde k zhoršeniu metrologického výkonu v dôsledku reverzných tokov. Na merae, ktoré sú urené na blokovanie spätného toku (napr. pomocou zabudovaného jednosmerného ventilu) sa pôsobí maximálnym prípustným tlakom na výstupnom spoji a následne sa odmerajú chyby pre priamy tok, aby sa zabezpeilo, že nedôjde k zhoršeniu metrologického výkonu v dôsledku tlaku pôsobiaceho na mera Príprava Platia inštalané a prevádzkové podmienky bodu Skúšobný postup Merae urené na meranie spätného toku 1) Chyba údaja sa odmeria na minimálne jednom merai pri každom z týchto spätných prietokov: a) medzi Q 1 a 1.1 Q 1 b) medzi Q 2 a 1.1 Q 2 c) medzi 0.9 Q 3 a Q 3 2) Poas každej skúšky musia by všetky ostatné vplyvové faktory udržiavané v referenných podmienkach. 3) Relatívna chyba údaja pre každý prietok sa vypoíta poda prílohy B. 19

20 4) Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, Merae, ktoré nie sú urené na meranie spätného toku Mera sa vystaví spätnému toku s hodnotou 0.9 Q 3 na 1 minútu. Chyba údaja sa odmeria na minimálne jednom merai pri každom z týchto priamych prietokov: a) medzi Q 1 a 1.1 Q 1 b) medzi Q 2 a 1.1 Q 2 c) medzi 0.9 Q 3 a Q 3 3) Poas každej skúšky musia by všetky ostatné vplyvové faktory udržiavané v referenných podmienkach. 4) Relatívna chyba údaja pre každý prietok sa vypoíta poda prílohy B. 5) Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, Merae blokujúce spätný tok Mera, ktorý má blokova spätný tok sa vystaví najväšiemu prípustnému tlaku pri reverznom toku na 1 minútu. Chyba údaja sa odmeria na minimálne jednom merai pri každom z týchto priamych prietokov: a) medzi Q 1 a 1.1 Q 1 b) medzi Q 2 a 1.1 Q 2 c) medzi 0.9 Q 3 a Q 3 3) Poas každej skúšky musia by všetky ostatné vplyvové faktory udržiavané v referenných podmienkach. 4) Relatívna chyba údaja pre každý prietok sa vypoíta poda prílohy B. 5) Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, Kritériá prijatia Pri skúškach opísaných v bodoch , a , nesmie relatívna chyba údaja meraa prekroi platnú najväšiu dovolenú chybu. 6.7 Skúška na stratu tlaku (R 49-1, 6.2.6) Cie skúšky Zistenie najväšej straty tlaku vo vodomere pri ktoromkovek prietoku v hodnotách medzi Q 1 a Q 3. Overí sa, i je maximálna strata tlaku menšia ako MPa (0.63 barov). Strata tlaku je definovaná ako stratu tlaku pri prietoku kvapaliny cez skúšaný vodomer, ktorý sa skladá z meraa, pripojených tvaroviek (pri súosových mera- och) a spojov, ale s vylúením potrubia, ktoré je skúšobným úsekom Zariadenie na skúšku na stratu tlaku Zariadenie potrebné na skúšku straty tlaku sa skladá z meracieho úseku potrubia, v ktorom je skúšaný vodomer a zariadenia na generovanie stanoveného konštantného prietoku cez mera. Pri skúškach na stratu tlaku sa spravidla používajú rovnaké zariadenia na konštantný prietok ako na meranie chýb údaja opísané v bode Merací úsek tvoria úseky potrubia pred a za meraom s ich spojmi a tlakovými odbokami - vývodmi, vrátane skúšaného vodomeru. Vstupné a výstupné potrubie v meracom úseku sa vybaví tlakovými vývodmi podobného tvaru a rozmerov. Tlakové vývody sa vyvtajú kolmo do steny potrubia vo vhodných bodoch. Ich rozmer je približne 0,08 D, ale ich priemer nesmie by väší ako 4 mm alebo menší ako 2 mm. Priemer otvorov zostáva rovnaký pre vzdialenos nie menšiu ako je priemer dvoch vývodov pred preniknutím do potrubia. Hrany otvorov prevtaných cez stenu potrubia musia by v mieste kde prenikajú do otvorov vstupného a výstupného potrubia hladké. Hrany musia by ostré bez zaoblenia, alebo skosenia. Postauje aj jeden tlakový vývod vhodný na väšinu skúšok. Na obsiahlejšie dáta je možné rozmiestni štyri alebo viac tlakových vývodov po celom obvode potrubia v každej rovine merania. Tieto by boli prepojené do prstenca konektormi v tvare T, vytvárajúc tak medzikružie, ím by zabezpeili udávanie skutone priemerného statického tlaku na priereze potrubia. Podobné medzikružie sa môže navrhnú pre potrubia s malým priemerom. Návod na dizajn tlakových vývodov je v prílohe H. 20

21 Mera sa umiestni poda pokynov výrobcu. Spojovacie potrubie pred a za meraom, ktoré je v kontakte s vodomerom musí ma rovnaký vnútorný menovitý priemer ako prípojka k vodomeru. Rozdiel v priemeroch spojovacích potrubí a spojovacieho lánku k vodomeru môže by príinou nesprávneho výsledku merania. Potrubie pred a za meraom musí by okrúhle s hladkými otvormi, aby sa minimalizovala strata tlaku v potrubí. Minimálne vzdialenosti pre tlakové vývody sú na obrázku 1. Tlakový vývod pred meraom musí by umiestnený vo vzdialenosti minimálne desanásobku priemeru potrubia za vstupom do potrubia, aby sa tak predišlo chybám spôsobeným vstupným spojom a a vo vzdialenosti minimálne pänásobku priemeru potrubia pred meraom, aby sa predišlo chybám spôsobeným vstupom do meraa. Tlakový vývod za meraom musí by od neho vzdialený minimálne desanásobok priemeru potrubia, aby sa tlak mohol po obmedzeniach vo vodomere regenerova a vo vzdialenosti minimálne pänásobku priemeru potrubia pred koncom skúšobného úseku, ím sa zabráni vplyvu tvaroviek za vodomerom. Tieto parametre predstavujú minimálne predpísané d žky; vždy sú prípustné aj väšie vzdialenosti. Minimálne džky potrubia: L UP a L DN 15D L UP1 a L DN1 10D L UP2 a L DN2 5D Obr. 1: Skúška tlakovej straty; nárt meracieho úseku Väšie vzdialenosti sú síce povolené, ale je potrebné predís prílišnej strate tlaku v dôsledku vekej d žky potrubia. Každá skupina tlakových vývodov v jednej rovine je pripojená nepriepustnou rúrkou na jednu stranu zariadenia na meranie diferenného tlaku, napr. na výstupný prevodník diferenného tlaku alebo na manometer. Z meracieho zariadenia a spojovacích rúrok je potrebné odstráni vzduch. Neistota na meranie diferenného tlaku musí by taká, aby sa dal zisti pokles tlaku s rozšírenou neistotou nie väšou ako 5 %, priom k = Skúšobný postup Stanovenie straty tlaku v sústave Mera sa uloží do meracieho úseku skúšobného zariadenia. Vygeneruje sa prietok a zo skúšobného úseku sa vytlaí všetok vzduch. Pri maximálnom prietoku Q 3 je za tlakovým vývodom potrebné zabezpei adekvátny spätný tlak. Skúška sa vykoná pri špecifikovanom referennom tlaku, alebo sa minimálne odporúa zabezpei statický tlak 100 kpa za skúšaným meraom, aby sa predišlo kavitácii alebo úniku vzduchu. Z tlakových vývodov a spojovacích trubiek k prevodníku sa musí odstráni všetok vzduch. Kvapalina sa stabilizuje pri požadovanej teplote. Pri sledovaní diferenného tlaku má tok vody kolísa medzi hodnotami Q 1 a Q 3. Prietok vykazujúci najväšiu stratu tlaku Q t sa zaznamenáva spolu s nameraným poklesom tlaku a teplotou kvapaliny. Hodnota Q t sa spravidla rovná hodnote Q 3. 21

22 Stanovenie straty tlaku, ktorú je možné priradi skúšobnému úseku Keže v dôsledku trenia v potrubí skúšobného úseku medzi tlakovými vývodmi dochádza k poklesu tlaku, je potrebné tento zisti a odpoíta od nameranej straty tlaku v rámci meraa. Ak je známy priemer potrubia, jeho drsnos a vzdialenos medzi tlakovými vývodmi, môže sa strata tlaku vypoíta poda štandardnej rovnice na výpoet straty tlaku. Efektívnejšie však môže by odmera stratu tlaku v potrubiach. Skúšobný úsek sa môže preskupi poda obrázku 2. Toto prestavenie potrubia sa vykoná tak, že sa spoja potrubia z horného a dolného úseku, vynechá sa vodomer (postupuje sa opatrne, aby nedošlo k vysunutiu spojovacej asti do otvoru potrubia alebo k nesprávnemu nastaveniu oboch profilov). Potom sa odmeria strata tlaku v meracom úseku potrubia pri stanovenom prietoku. Poznámka: Keže vodomer chýba, merací úsek sa tým skráti. Ak skúšobné zariadenie nie je vybavené teleskopickými úsekmi, môže sa medzera vyplni vložením doasného potrubia rovnakej d žky ako má vodomer do meracieho úseku, ktorý bol pôvodne za vodomerom, alebo samotný vodomer. Zopakuje sa skúška tlaku pri predchádzajúcom nastavenom prietoku Q t. Odmeria sa strata tlaku pre d žky potrubia pri prietoku stanovenom v rámci rozsahu. Obr. 2: Skúška straty tlaku; strata tlaku v potrubí Výpoet skutonej hodnoty P vodomeru Strata tlaku vodomeru (P t ) pri (Q t ) sa vypoíta: P t = P m+p P p kde P m+p je nameraná strata tlaku pri Q t s uložením vodomeru. P p je strata tlaku nameraná bez vodomeru pri prietoku Q t. Ak sa nameraný prietok poas skúšky alebo poas zisovania straty tlaku v potrubí nerovná vybranému skúšobnému prietoku, môže sa nameraná tlaková strata korigova na stratu oakávanú pri prietoku Q t by poda kvadratickej rovnice takto: (Q t ) 2 strata tlaku pri Q t = x( nameraná strata tlaku) (nameraný prietok) Poznámka: Strata tlaku v potrubí a strata tlaku vodomeru + potrubia sa musia korigova na rovnaký tlak ešte pred výpotom straty tlaku vodomeru P. Výplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.7. Zaznamená sa teplota vody, P, a Q t Kritérium prijatia Strata tlaku sa meria s maximálnou rozšírenou neistotou 5 % a s koeficientom pokrytia k = 2. Strata tlaku vo vodomeru nesmie prekroi 0,063 MPa (0,63 barov) pri ktoromkovek prietoku medzi Q 1 a Q 3 vrátane.. 22

23 6.8 Skúšky na rušenie prietoku (R 49-1, 5.3.4) Cie skúšky Overenie, i vodomer vyhovuje požiadavkám bodu v R 49-1 pre priamy tok a prípade pre spätný tok (R 49-1, 3.2.6). Poznámky: Príprava 1) Merajú sa vplyvy prítomnosti špecifikovaných bežných typov rušenia toku pred a za vodomerom na chybu jeho údaja. 2) Pri skúškach sa použijú typy rušenia 1 a 2 tak, aby sa vytvárali avotoivé alebo pravotoivé rotané polia víry. Ide zvyajne o rušivý typ vyskytujúci sa za dvoma 90 ohybmi priamo prepojenými v pravých uhloch. Rušivé zariadenie typu 3 vytvára asymetrický rýchlostný profil nachádzajúci sa zvyajne za vynievajúcim potrubným spojom, jedným ohybom alebo nie úplne otvoreným uzatváracím posúvaom.. Okrem inštalaných a prevádzkových podmienok bodu platia aj podmienky opísané v bode Skúšobný postup 1) Použitím zariadení na rušenie toku typu 1, 2 a 3 špecifikovaných v norme ISO 4064, as 3 [6], sa urí chyba údaja vodomeru pri prietoku medzi 0.9 Q 3 a Q 3, pri všetkých inštalaných podmienkach uvedených v prílohe C. 2) Pri všetkých skúškach musia by všetky ostatné vplyvové faktory udržiavané v referenných podmienkach. 3) Vyplní sa správa o skúške z R 49-3, 5.8. alšie požiadavky a) V prípade vodomerov, pre ktoré výrobca špecifikoval d žku priameho potrubia minimálne 15 x DN pred meraom a 5 x DN za meraom sa nesmú použi žiadne externé usmerovae toku. b) Ak výrobca špecifikoval minimálnu d žku priameho potrubia za meraom 5 x DN, vykonajú sa len skúšky 1, 3 a 5 z prílohy C. c) Ak sa má vodomer inštalova s externým usmerovaom toku, musí výrobca uvies model usmerovaa, jeho technické charakteristiky a umiestnenie vzhadom k vodomeru. d) Zariadenia v rámci vodomeru, majúce funkciu vyrovnávaov toku sa v kontexte týchto skúšok nepovažujú za usmerova. e) Schvaovací orgán môže z týchto skúšok vylúi niektoré typy vodomerov, u ktorých sa preukázalo, že na ne nemá vplyv rušenie v hornom ani v dolnom úseku toku Kritériá prijatia Chyba údaja vodomeru nesmie ani pri jednej skúške na rušenie toku prekroi platnú najväšiu dovolenú chybu Skúška stálosti (R 49-1, 6.2.7) Poas skúšky stálosti musia by dodržané predpísané pracovné podmienky pre vodomer. Ak sa združený vodomer skladá z jednotlivých vodomerov, ktoré už boli predtým schválené, vyžaduje sa len doplnková skúška pri diskontinuálnom toku (tabuka 2) Skúška pri diskontinuálnom toku Cie skúšky Overenie stálosti vodomeru, ktorý je vystavený podmienkam cyklického toku. Skúška sa týka len vodomerov s prietokom Q 3 16 m 3 /h. Pri skúške sa mera vystaví uritému potu krátkodobých cyklov so štartom a zastavením prietoku, priom poas skúšky sa konštantná fáza skúšobného prietoku každého cyklu udržuje na špecifickej hodnote (Q 3 ) ( ). Poda možností laboratórií sa skúška môže rozdeli do minimálne 6 hodinových periód.. 23

24 Príprava Opis zariadenia Zariadenie pozostáva z: : Potrubie a) zdroja vody (netlaková nádrž, tlaková nádrž, erpadlo, at.), b) potrubia. Merae sa zoskupia sériovo alebo paralelne, prípadne sa môžu skombinova obidva systémy. Okrem meraov potrubný systém obsahuje: a) jedno zariadenie na reguláciu toku (poda potreby v prípade sériovo zapojených meraov do potrubia), b) jeden alebo viac odpojovacích ventilov, c) zariadenie na meranie teploty vody pred meraom, d) zariadenia na kontrolu: prietoku, trvania cyklov a potu cyklov, e) jedno zariadenie na prerušenie toku v každom rade sériovo zapojených meraov, f) zariadenia na meranie tlaku na vstupe a výstupe. Zariadenia nesmú spôsobova kavitáciu alebo iné parazitné javy na merai Opatrenia Merae musia by dostatone odvzdušnené. Kolísanie toku poas otvárania a zatvárania musí by postupné, aby nedochádzalo k nárazom vody Prietokový cyklus Kompletný cyklus má tieto štyri fázy: a) doba od nulového prietoku do hodnoty skúšobného prietoku b) doba skúšobného prietoku, c) doba po skúšobnom prietoku až do nulového prietoku, d) doba pri nulovom prietoku Skúšobný postup 1) Pred zaiatkom diskontinuálnej skúšky stálosti sa odmerajú chyby údaja meraa (meraov) poda bodu 6.3 a pri rovnakých prietokoch, aké sú uvedené v bode ) Merae sa bu samostatne alebo v skupinách uložia do skúšobného zariadenia s rovnakým nasmerovaním, ako pri zisovaní základných chýb údaja ( ). 3) Poas skúšok sa nemenia predpísané pracovné podmienky vodomerov a tlak v úseku za merami musí by dostatone vysoký, aby nedochádzalo ku kavitácii. 4) Prietok sa nataví v rámci špecifikovaných tolerancií. 5) innos vodomerov sa spustí v súlade s podmienkami v tabuke 2.. 6) Po diskontinuálnej skúške stálosti sa odmerajú konené chyby údajov meraov poda bodu 6.3 a pri rovnakých prietokoch, aké uvádza bod ) Konená chyba údaja pre každý prietok sa vypoíta poda prílohy B. 8) Pre každý prietok sa odpoíta základná chyba údaj získaná pred skúškou (krok 1) od chyby údaja vypoítanej po skúške (krok 7). 9) Vyplní sa správa o skúške R 49-3, Tolerancia pre prietok Relatívna odchýlka prietokových hodnôt nesmie mimo dôb otvárania, zatvárania a zastavenia prekroi hodnotu ± 10 % Tolerancia pre asovanie skúšky Toleranná hodnota pre špecifikované trvanie každej fázy prietokového cyklu nesmie by väšia ako ± 10 %. Tolerancia pre celkové trvanie skúšky nesmie by väšia ako ± 5 %. 24

25 Tolerancia pre poet cyklov Poet cyklov nesmie by menší, ako bolo urené, ale ich poet nesmie by vyšší o viac ako 1 % Tolerancia na dodaný objem Objem vody dodaný poas skúšky sa musí rovna polovici objemu pri špecifikovanom skúšobnom prietoku a celkovej teoretickej dobe trvania skúšky (pracovné fázy plus prechodové fázy a doba zastavenia) s toleranciou ± 5 %. Túto presnos je možné dosiahnu dostatone astými korekciami momentálnych prietokov a pracovných dôb. Teplotná trieda T30 a T50 Všetky teplotné triedy Kombinované vodomery (dopln. sk.) Kombinované vodomery (ak malé meradlo nebolo schválené ) Stály prietok (Q 3 ) Q 3 16 m 3 / h Q 3 > 16 m 3 / h Q 3 16 m 3 / h Q 3 > 16 m 3 / h Q 3 > 16 m 3 / h Skúšobný prietok Tabuka 2 Skúšky stálosti (tabuka 4 z R 49-1) Teplota skúšobnej vody ± 5 C Druh skúšky Poet prerušení Trvanie pauzy as skúšky pri skúšobnom prietoku Nábehová a záverená doba prietoku Q 3 20 C Diskontinuálna s 15 s 0,15 ( Q 3 ) a) s minimom 1 s Q 4 20 C Kontinuálna h - Q 3 20 C Kontinuálna h - Q 4 20 C Kontinuálna h - Q 3 0,15 ( Q 3 ) a) 50 C Diskontinuálna s 15 s s minimom 1 s Q 4 0,9xMAT Kontinuálna h - Q 3 50 C Kontinuálna h - Q 4 0,9xMAT Kontinuálna h - Q 2 x Q x2 20 C Diskontinuálna s 15 s 3 až 6 s Q 3 > 16 m 3 / h 0,9 Q x1 20 C Kontinuálna h - a) [Q 3 ] je íslo rovnajúce sa hodnote Q 3 vyjadrenej v m 3 /h. Poznámky: 1. Pri orientácii vodomeru poas skúšky sa postupuje poda požiadaviek výrobcu. 2. Ak sa združený vodomer skladá z meraov už schválených, staí len doplnková skúška združeného vodomeru Údaje zo skúšky Poas skúšky sa zo skúšobného zariadenie sa minimálne raz za 24 hodín, prípade raz za každú kratšiu periódu, ak bola skúška rozdelená na viac astí, odítavajú tieto údaje: a) tlak v potrubí pred skúšaným meraom (merami), b) tlak v potrubí za skúšaným meraom (merami), c) teplota v potrubí pred skúšaným meraom (merami), d) prietok cez skúšaný mera (merae), e) trvanie štyroch fáz cyklu pri diskontinuálnej prietokovej skúške; f) poet cyklov, g) indikované objemu skúšaných meraov Kritériá prijatia Po diskontinuálnej skúške stálosti platí nasledovné: Odchýlka chybovej krivky nesmie prekroi 3 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q 1 < Q < Q 2 ), alebo 1.5 % 25

26 pri prietokoch v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ). Na úely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku. Krivky nesmú prekroi medze najväšej dovolenej chyby: ± 6 % pre prietoky v dolnej zóne (Q1<Q < Q 2,) a % pre prietoky v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ) u vodomerov urených na meranie vody s teplotou medzi 0.1 C a 30 C, alebo +3.5 % pre prietoky v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ) u vodomerov urených na meranie vody s teplotou nad 30 C Skúška pri kontinuálnom prietoku Cie skúšky Overi stálos vodomeru ( T.16 v [29]), ak je tento vystavený podmienkam pri kontinuálnom, permanentnom a preaženom toku. Skúška pozostáva z toho, že sa mera vystaví konštantnému prietoku Q 3 alebo Q 4 na urený as. Okrem toho, ak v prípade združeného vodomeru malý mera nebol ešte schválený, skúška združeného vodomeru pri kontinuálnom prietoku sa vykoná poda tabuky 2. Poda možností laboratórií sa skúška môže rozdeli do minimálne 6 hodinových periód Príprava Opis zariadenia Zariadenie pozostáva z: : Potrubie a) zdroja vody (netlaková nádrž, tlaková nádrž, erpadlo, at.), b) potrubia. Okrem meraov potrubný systém obsahuje: a) zariadenie na reguláciu toku, b) jeden alebo viac odpojovacích ventilov, c) zariadenie na meranie teploty vody na vstupe do meraa, d) zariadenie na kontrolu prietoku a trvania skúšky, e) zariadenia na meranie tlaku na vstupe a výstupe. Zariadenia nesmú spôsobova kavitáciu alebo iné parazitné javy na merai Opatrenia Mera a spojovacie potrubia musia by vhodne odvzdušnené Skúšobný postup 1) Pred zaiatkom kontinuálnej skúšky stálosti sa odmerajú chyby údaja meraa (meraov) poda bodu 6.3 a pri rovnakých prietokoch, aké sú uvedené v bode ) Merae sa bu samostatne alebo v skupinách uložia do skúšobného zariadenia s rovnakým nasmerovaním, ako pri zisovaní základných chýb údaja ( ). 3) Vykonajú sa tieto skúšky: a) merae s Q 3 16 m 3 /h pracujú pri prietoku Q hodín, b) merae s Q 3 > 16 m 3 /h pracujú pri prietoku Q hodín a potom pri Q hodín, c) združené merae, kde menší mera ešte nebol schválená pracujú pri prietoku 0.9 Q x1 200 hodín. 4) Poas skúšok sa nemenia predpísané pracovné podmienky vodomerov a tlak na ich výstupe musí by dostatone vysoký, aby nedochádzalo ku kavitácii. 5) Po každej kontinuálnej skúške stálosti sa odmerajú chyby údajov meraov poda bodu 6.3 a to pri rovnakých prietokoch. 6) Konená chyba údaja pre každý prietok sa vypoíta poda prílohy B. 26

27 7) Pre každý prietok sa odpoíta základná chyba údaj získaná pred skúškou (krok 1) od chyby údaja vypoítanej po skúške (krok 7). 8) Vyplní sa správa o skúške R 49-3, Tolerancia pre prietok Prietok sa udržuje na urenej konštantnej hodnote poas celej skúšky. Relatívna odchýlka prietokových hodnôt nesmie prekroi hodnotu ± 10 % (okrem štartu a zastavenia) Tolerancia pre asovanie skúšky Špecifikované trvanie skúšky sa považuje za minimálnu hodnotu Tolerancia na dodaný objem Objem vody dodaný na konci skúšky nesmie by menší, ako je objem stanovený z výsledku pri špecifikovanom skúšobnom prietoku a stanovenom ase skúšky. Na splnenie tejto podmienky sú potrebné dostatone asté korekcie prietoku. Na kontrolu prietoku sa môže použi vodomer (vodomery) Kritériá prijatia Po kontinuálnej skúške stálosti platí: Pre vodomery triedy 1: 1) Odchýlka chybovej krivky nesmie prekroi 2 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q 1 < Q < Q 2 ) a 1 % pri prietokoch v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ). Na úely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku. 2) Krivky nesmú prekroi medze najväšej dovolenej chyby ± 4 % pre prietoky v dolnej zóne (Q1<Q < Q2,) a ± 1,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q2 < Q < Q4) u vodomerov teplotnej triedy T30 a ± 2,5 % pre všetky ostatné teplotné triedy. Pre vodomery triedy 2: 1) Odchýlka chybovej krivky nesmie prekroi 3 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q 1 < Q < Q 2 ) a 1,5 % pri prietokoch v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ). Na úely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku. 2) Krivky nesmú prekroi medze najväšej dovolenej chyby: ± 6 % pre prietoky v dolnej zóne (Q1<Q < Q 2,) a ± 2,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ) u vodomerov urených na meranie vody s teplotou medzi 0,1 C a 30 C, alebo ±3,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ) u vodomerov urených na meranie vody s teplotou nad 30 C Zvláštna skúška pre združené merae Po skúške poda bodu sa združený vodomer vystaví skúške stálosti, pri ktorej sa simulujú nasledovné prevádzkové podmienky: a) skúšobný prietok: minimálne dvojnásobok prechodového prietoku Q x2 (stanovený s využitím stúpajúceho prietoku), b) typ skúšky: diskontinuálna, c) poet prerušení: , d) trvanie pauzy: 15 s, e) trvanie chodu vodomeru pri skúšobnom prietoku: 15 s, f) trvanie zrýchlenia a spomalenia: minimálne 3 s, maximálne 6 s. Vyplní sa správa o skúške z R 49-3,

28 Kritériá prijatia Po cyklickej skúške stálosti platí: Pre vodomery triedy 1: 1) Odchýlka chybovej krivky nesmie prekroi 2 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q 1 < Q < Q 2 ) a 1 % pri prietokoch v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ). Na úely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku. 2) Krivky nesmú prekroi medze najväšej dovolenej chyby ± 4 % pre prietoky v dolnej zóne (Q1<Q < Q 2,) a ± 1,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ) u vodomerov teplotnej triedy T30 a ± 2,5 % pre všetky ostatné teplotné triedy. Pre vodomery triedy 2: 1) Odchýlka chybovej krivky nesmie prekroi 3 % v prípade prietokov v dolnej zóne (Q 1 < Q < Q 2 ) a 1,5 % pri prietokoch v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ). Na úely stanovenia týchto požiadaviek platia stredné hodnoty chýb údaja pri každom prietoku. 2) Krivky nesmú prekroi medze najväšej dovolenej chyby: ± 6 % pre prietoky v dolnej zóne (Q1<Q < Q 2,) a ± 2,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ) u vodomerov urených na meranie vody s teplotou medzi 0,1 C a 30 C, alebo ±3,5 % pre prietoky v hornej zóne (Q 2 < Q < Q 4 ) u vodomerov urených na meranie vody s teplotou nad 30 C u Všetky vodomery, ktorých mechanické súasti môže ovplyvova magnetické pole (napr. vodomery s magnetickou spojkou v pohone) a všetky vodomery s elektronickými komponentmi sa musia odskúša, i sú schopné odoláva vplyvu statického magnetického poa. Skúšky sa vykonajú poda podmienok bodu Environmentálne skúšky Úrove skúšky na splnenie environmentálnych podmienok závisí od technológie a vyhotovenia vodomeru. Platia príslušné skúšky špecifikované v R 49-1, príloha A a R 49-2 body 7.2, 7.3 a 7.4. Bod v R 49-2 uvádza, že tieto skúšky neplatia pre vodomery s isto mechanickou konštrukciou. 7 Skúšky funknosti súvisiace s ovplyvujúcimi veliinami a rušeniami 7.1 Všeobecné požiadavky (R 49-1, A.1) Táto as definuje skúšky funknosti urené na overenie, i vodomery v špecifickom prostredí a za daných podmienok pracujú tak, ako je to pre ne urené. Poda potreby sa pri každej skúške uria referenné podmienky pre stanovenie základnej chyby. Tieto skúšky funknosti sú doplnkovými skúškami ku skúškam opísaným v asti 6 a platia pre kompaktné vodomery, pre oddelitené súasti vodomer a poda požiadaviek pre pomocné zariadenia. Druh požadovaných skúšok závisí od triedy vodomeru bod typu jeho konštrukcie, alebo dizajnu, tak ako to uvádza bod Pri skúške úinku jednej ovplyvujúcej veliiny sa všetky ostatné udržiavajú na relatívne konštantnej úrovni s hodnotami blížiacimi sa referenným podmienkam (pozri as 3). Skúšky typu špecifikované v tejto asti sa môžu vykona súasne so skúškami uvedenými v asti 6, s použitím vzoriek toho istého modelu, alebo jeho oddelitených astí Environmentálna klasifikácia (R 49-1, A.2) Pri každej skúške funknosti sa uvedú typické skúšobné podmienky zodpovedajúce mechanickým, elektrickým a klimatickým environmentálnym podmienkam, ktorým sú vodomery vystavené. Z hadiska environmentálnych podmienok sa vodomery s elektronickými zariadeniami delia do troch tried: 28

29 trieda B pre pevne zabudované vodomery v budovách, trieda C pre pevne zabudované vodomery mimo budovy a trieda I pre prenosné vodomery. Žiadate o schválenie typu však môže v dokumentácii predkladanej metrologickému orgánu uvies špecifické environmentálne podmienky, v ktorých by mal vodomer pracova. V tomto prípade skúšobný orgán vykoná skúšky na úrovni zodpovedajúcej týmto daným environmentálnym podmienkam. Úrove týchto skúšok nesmie by nižšia ako pre triedu B. Vo všetkých ostatných prípadoch schvaujúci orgán prever, i sú splnené podmienky, v ktorých sa vodomer používa. Poznámka: Vodomery schválené pre uritý stupe sa považujú za vhodné na použitie aj v nižších stupoch náronosti Elektromagnetické prostredie (R 49-1, A.3) Vodomery s elektronickými prístrojmi sa rozdeujú poda do dvoch elektromagnetických environmentálnych tried: trieda E1 byty, obchody, ahký priemysel, trieda E2 priemysel Referenné podmienky (R 49-1, 6.1 a A.4) Referenné podmienky sú vymenované v asti Skúšobné objemy pre chybu merania údaja vodomeru (R 49-1, A.6.1) Niektoré vplyvové veliiny by mali ma na chybu údaja vodomeru konštantný vplyv, ktorý by nebol úmerný nameranému objemu. Pri iných skúškach úinok vplyvovej veliiny pôsobiaci na vodomer súvisí s objemom vody. Aby bolo možné porovna výsledky získané v rôznych laboratóriách, musí skúšobný objem vody na meranie chyby údaja meraa zodpoveda objemu dodanému za jednu minútu pri preaženom prietoku Q 4. Pri niektorých skúškach však môže by potrebný dlhší as ako jedna minúta. Takéto skúšky sa potom majú vykona v o najkratšom možnom ase s ohadom na neistotu merania Vplyv teploty vody R 49-1, A.6.1 A.6.3) Skúšky pri suchom teple, chlade a vlhkom teple súvisia s meraním vplyvu teploty okolitého vzduchu na funk- nos vodomeru. Ale aj prítomnos meracieho pre vodníka naplneného vodou môže ovplyvni únik tepla v elektronických komponentoch. Vo vodomere s Q 3 16 m 3 /h má voda preteka pri referennom prietoku a chyba údaja sa meria elektronickými súasami a meracím prevodníkom, ktoré musia by v referenných podmienkach. Poda výberu je možné použi na skúšku všetkých elektronických súastí aj simuláciu meracieho prevodníka. Simulované skúšky musia replikova úinky spôsobené prítomnosti vody na tie elektronické zariadenia, ktoré bývajú normálne pripojené na sníma toku. Tieto skúšky sa vykonajú v referenných podmienkach Požiadavky na environmentálne skúšky S environmentálnymi skúškami súvisia nasledovne vymenované podmienky, priom sa v jednotlivých astiach tohto odporuenia uvádzajú príslušné normy IEC. a) predkondiciovanie skúšobného zariadenia (alej len SZ), b) uvedenie odchýlok od postupu opísaného v príslušnej norme IEC, c) poiatoné merania, d) stav SZ poas kondiciovania, e) stupe tvrdosti skúšky, hodnoty vplyvového initea a trvanie jeho vplyvu, f) požadované merania a/alebo zaaženie poas kondiciovania, g) regenerácia SZ, h) záverené merania, i) kritériá prijatia pre potvrdenie, že SZ vyhovelo skúške. Ak pre konkrétnu skúšku neexistuje norma IEC, toto odporuenie uvádza základné požiadavky na túto skúšku. 29

30 7.1.7 Skúšané zariadenie (SZ) (R 49-1, ) Na úely skúšok sa SZ kategorizujú do jednej z kategórií A až E poda ich technológie opísanej v bodoch až , priom platia nasledovné podmienky: Kategória A Nevyžaduje sa žiadna skúška funknosti (poda tejto asti odporuenia). Kategória B SZ je kompaktný alebo združený mera: skúška sa vykoná pri prietoku vody cez sníma objemu alebo sníma toku a pri práci vodomeru v súlade s jeho projektom. Kategória C SZ je merací prevodník (vrátane snímaa prietoku alebo objemu); skúška sa vykoná pri prietoku vody cez sníma objemu alebo sníma toku a pri práci vodomeru v súlade s jeho projektom. Kategória D SZ je elektronické poítadlo (vrátane indikaného zariadenia) alebo prídavné zariadenie; skúška sa vykoná pri prietoku vody cez sníma objemu alebo sníma toku a pri práci vodomeru v súlade s jeho projektom. Kategória E SZ je elektronické poítadlo (vrátane indikaného zariadenia) alebo prídavné zariadenie; skúška sa môže vykona simulovanými meracími signálmi bez vody v snímai objemu alebo prietoku. Poznámka: Schvaujúci orgán môže použi príslušnú kategóriu A až E na skúšky schválenia typu vodomer s technológiou, ktorá nie je obsiahnutá v bodoch až Objemové a turbínové vodomery a) Mera nie je vybavený elektronickými zariadeniami: Kategória A b) Merací prevodník a elektronické poítadlo vrátane indikaného zariadenia sú uložené v jednom puzdre: c) Merací prevodník je oddelený od elektronického poítadla, ale nie je vybavený elektronickými prístrojmi: d) Merací prevodník je oddelený od elektronického poítadla a je vybavený elektronickými prístrojmi: e) Elektronické poítadlo vrátane indikaného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov nie je možná: f) Elektronické poítadlo vrátane indikaného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov je možná: Kategória B Kategória A Kategória C Kategória D Kategória E Elektromagnetické vodomery a) Merací prevodník a elektronické poítadlo vrátane indikaného zariadenia sú uložené v tom istom puzdre: b) Sníma prietoku, pozostávajúci z potrubia, cievky a dvoch elektród nemá žiadne prídavné elektronické zariadenia c) Merací prevodník vrátane snímaa toku je oddelený od elektronického o poítadla a je v jednom puzdre: d) Elektronické poítadlo vrátane indikaného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov nie je možná: e) Elektronické poítadlo vrátane indikaného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov je možná: Kategória B Kategória A Kategória C Kategória D Kategória E 30

31 Ultrazvukové, Corilisove a fluidikové vodomery (na princípe prúdenia kvapaliny) a) Merací prevodník a elektronické poítadlo vrátane indikaného zariadenia sú uložené v tom istom puzdre: b) Merací prevodník je oddelený od elektronického o poítadla a je vybavený elektronickým zariadením: c) Elektronické poítadlo vrátane indikaného zariadenia je oddelené od meracieho prevodníka a simulácia meracích signálov nie je možná: Kategória B Kategória C Kategória D Prídavné zariadenia a) Prídavné zariadenie je súasou vodomeru, súasou meracieho prevodníka alebo elektronického poítadla: b) Prídavné zariadenie je oddelené od vodomeru, ale nie je vybavené elektronickými zariadeniami c) Prídavné zariadenie je oddelené od vodomeru, simulácia vstupných signálov nie je možná: d) Prídavné zariadenie je oddelené od vodomeru, simulácia vstupných signálov je možná: Kategória A až E Kategória A Kategória D Kategória E 7. 2 Suché teplo (nekondenzujúce) ( R 49-1, A.6.1) Cie skúšky Overenie, i SZ sp a podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri pôsobení vysokých teplôt okolitého prostredia a pri tvrdosti skúšky poda A.6.1 v R Príprava Prípravy na skúšku sú uvedené v týchto publikáciách: IEC ( ) Zmeny IEC am1 ( ) a IEC am2 (1994-5). Environmentálne skúšky. as 2: Skúšky. Skúška B: Suché teplo. as 4 Skúška Bd: Suché teplo pre vzorku s únikom tepla, alebo skúška Bd pre vzorku bez úniku tepla a s postupnou zmenou teploty [8]. Návod na prípravu skúšky v : IEC ( ) Prvý doplnok: IEC A ( ) Základné environmentálne skúšobné postupy. as 3: Základné informácie. Sekcia 1- Skúšky na chlad a suché teplo [9]. IEC ( ) Doplnok IEC am1 (1992-4) Environmentálne skúšky. as 1: Všeobecné informácie a pokyny [10] Skúšobný postup ( v skratke) 1) Predkondiciovanie sa nevyžaduje. 2) Chyba údaja SZ sa meria pri referennom prietoku a pri týchto skúšobných podmienkach: d) pri referennej teplote vzduchu 20 ± 5 C pred kondiciovaním SZ, e) pri teplote vzduchu 55 ± 2 C po stabilizácii SZ pri tejto teplote poas 2 hodín, f) pri referennej teplote vzduchu 20 ± 5 C po regenerácii SZ. 3) Príslušná chyba údaja pri každej podmienke skúšky sa vypoíta poda prílohy B. 4) Poas pôsobenia skúšobných podmienok sa kontroluje, i SZ pracuje správne. 5) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.1. alšie požiadavky: Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky. 31

32 7.2.4 Kritéria prijatia Poas pôsobenia skúšobných podmienok musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) relatívna chyba údaja SZ v skúšobných podmienkach nesmie prekroi najväšiu dovolenú chybu pre hornú prietokovú zónu (pozri R 49-1, 3.2) Chlad ( R 49-1, A.6.2) Cie skúšky Overenie, i SZ sp a podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri pôsobení nízkych teplôt okolitého prostredia a pri tvrdosti skúšky poda A.6.2 v R Príprava Prípravy na skúšku sú uvedené v týchto publikáciách: IEC ( ) Prvý doplnok: IEC am1 (1993-2) a IEC am2 ( ) Environmentálne skúšky. as 2: Skúšky. Skúška A: Chlad. Sekcia 3 Skúška Ad: Skúšky na chlad s postupnou zmenou teploty. [11]. Návod na prípravu skúšky v : IEC ( ) Prvý doplnok: IEC A ( ) Základné environmentálne skúšobné postupy. as 3: Základné informácie. Sekcia 1- Skúšky na chlad a suché teplo [9]. IEC ( ) Doplnok IEC am1 (1992-4) Environmentálne skúšky. as 1: Všeobecné informácie a pokyny [10] Skúšobný postup ( v skratke) 1) Predkondiciovanie sa nevyžaduje. 2) Chyba údaja SZ sa meria pri referennom prietoku a referennej teplote vzduchu. 3) Teplota vzduchu sa stabilizuje bu na 25 C (stupe tvrdosti skúšky 3) alebo na + 5 C (stupe tvrdosti skúšky 1) na as 2 hodiny. 4) Odmeria sa chyba údaja SZ pri referennom prietoku a teplote vzduchu bu 25 C (stupe tvrdosti skúšky 3) alebo + 5 C (stupe tvrdosti skúšky 1). 5) Po regenerácii SZ sa chyba údaj SZ odmeria pri referennom prietoku a referennej teplote vzduchu. 6) Príslušná chyba údaja pre každú zo skúšobných podmienok sa vypoíta poda prílohy B. 7) Poas pôsobenia skúšobných podmienok sa kontroluje, i SZ pracuje správne. 8) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.2. alšie požiadavky: a) Ak v snímai prietoku musí by voda, jej teplota sa uruje na referennej hodnote. b) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky Kritéria prijatia Poas pôsobenia skúšobných podmienok musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) relatívna chyba údaja SZ v skúšobných podmienkach nesmie prekroi najväšiu dovolenú chybu pre hornú prietokovú zónu (pozri R 49-1, 3.2) Vlhké teplo, cyklické (kondenzujúce) ( R 49-1, A.6.3) Cie skúšky Overenie, i SZ sp a podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri pôsobení vysokej vlhkosti kombinovanej s cyklickými teplotnými zmenami poda A.6.3 v R

33 7.4.2 Príprava Prípravy na skúšku sú uvedené v týchto publikáciách: IEC ( ) Zmena IEC am1 ( ) Základné environmentálne skúšobné postupy. as 2: Skúšky. Pokyny ku skúškam na vlhké teplo. Skúška Db a pokyny: Vlhké teplo, cyklický stav (cyklus hodín) [12]. Návod na prípravu skúšky v : IEC ( ). Environmentálne skúšky. as 3-4: Podporná dokumentácia a pokyny Skúšky na vlhké teplo [13] Skúšobný postup ( v skratke) Požiadavky na funknos skúšobného zariadenia, jeho kondiciovanie a regeneráciu, ako aj pôsobenie cyklických teplotných zmien na SZ v podmienkach vlhkého tepla sú uvedené v publikáciách IEC a IEC [13]. Skúšobný program pozostáva zo 7 krokov: 1) Predkondiciovanie. 2) SZ sa vystaví cyklickému kolísaniu teploty medzi spodnou teplotu 25 C a hornou teplotou 55 C (environmentálne triedy C a I) alebo 40 C (environmentálna trieda B). Poas teplotných zmien a pri zmene fáz pri nízkej teplote sa udržuje relatívna vlhkos nad 95 % a pri horných teplotných fázach na 93 %. Pri stúpaní teploty sa môže na SZ objavi kondenzácia. 3) ST sa nechá zregenerova. 4) Po regenerácii sa skontroluje správna funknos SZ. 5) Chyba údaja SZ sa meria pri referennom prietoku. 6) Príslušná chyba údaja SZ sa vypoíta poda prílohy B. 8) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.3. alšie požiadavky: a) Pri krokoch 1 až 3 sa vypína zdroj SZ. b) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky Kritéria prijatia Poas pôsobenia skúšobných podmienok musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) relatívna chyba údaja SZ v skúšobných podmienkach nesmie prekroi najväšiu dovolenú chybu pre hornú prietokovú zónu (pozri R 49-1, 3.2) Kolísanie napätia ( R 49-1, A.6.4) Vodomery pripojené na striedavý prúd alebo na konvertory striedavého a jednosmerného prúdu ( R49-1, A.6.4.1) Cie skúšky Jedno napätie Overenie, i elektronické zariadenia pracujúce pri jednom nominálnom sieovom napätí (U nom ) pri nominálnej frekvencii (f nom ) sp ajú podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri statických odchýlkach striedavého prúdu (jedna fáza) aplikovaných poda požiadaviek R 49 1 (A.6.4.1) Napäový rozsah Overenie, i elektronické zariadenia pracujúce v medziach menovitého rozsahu sieového napätia s hornou medzou U u a dolnou medzou U l pri nominálnej frekvencii (f nom ) sp ajú podmienky bodu 3.2 uvedené v R 49-1 pri statických odchýlkach striedavého prúdu (jedna fáza) aplikovaných poda požiadaviek R 49 1 (A.6.4.1). 33

34 Príprava Prípravy na skúšku sú uvedené v týchto publikáciách: IEC ( ). Zmena IEC am1 ( ) Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4: Skúšobné a meracie techniky. Sekcia 11: Skúšky na pokles napätia, krátke prerušenie a skúšky odolnosti voi napäovým odchýlkam [14]. IEC/TR ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 1: Opis prostredia Elektromagnetické prostredie pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných zdrojových systémoch [15]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 2: Úrovne kompatibility pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných nízkonapäových zdrojových systémoch [16]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4-1: Skúšobné a meracie techniky. Prehad radu IEC [17]. IEC ( ), zmena 1 ( ). Prevádzkové podmienky pre priemyselné procesy merania a kontrolné zariadenia. as 2: Energia [18] Skúšobný postup ( v skratke) 1) SZ sa vystaví kolísaniu napätia, priom pracuje v predpísaných pracovných podmienkach. 2) Odmeria sa chyba údaja SZ pri pôsobení horného sieového medzného napätia U nom + 1 % (jedno napätie) alebo U l + 10 % (napäový rozsah). 3) Odmeria sa chyba údaja SZ pri pôsobení dolného sieového medzného napätia U nom - 15 % (jedno napätie) alebo U u - 15 % (napäový rozsah). 4) Príslušná chyba údaja SZ pre každú podmienku skúšku sa vypoíta poda prílohy B. 5) Skontroluje sa, i SZ pracuje správne poas pôsobenia každej odchýlky v sieovom napätí. 6) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, alšie požiadavky: a) Pri meraní chyby údaja sa pracuje SZ pri referennej hodnote prietoku ( R49-1, 6.1). b) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky Kritéria prijatia Poas pôsobenia vplyvového faktora musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) relatívna chyba údaja SZ v skúšobných podmienkach nesmie prekroi najväšiu dovolenú chybu pre hornú prietokovú zónu (pozri R 49-1, 3.2) Vodomery napájané jednosmerným prúdom z primárnych batérií ( R49-1, A ) Cie skúšky Overenie, i elektronické zariadenia napájané z batériového zdroja vyhovujú podmienkam R 49-1 (3.2) pri statických odchýlkach jednosmerného batériového prúdu a kolísaní napätia, ktoré pôsobia v zmysle požiadaviek R 49-1 (A.6.4.2) Príprava Pre tieto skúšobné metódy nie sú k dispozícii odkazy na normy IEC Skúšobný postup 1) SZ sa vystaví kolísaniu napätia, priom pracuje v predpísaných pracovných podmienkach. 2) Odmeria sa chyba údaja SZ pri pôsobení horného batériového medzného napätia U max. 3) Odmeria sa chyba údaja SZ pri pôsobení dolného batériového medzného napätia U min 4) Príslušná chyba údaja SZ pre každú podmienku skúšku sa vypoíta poda prílohy B. 5) Skontroluje sa, i SZ pracuje správne poas pôsobenia každej odchýlky v sieovom napätí. 34

35 6) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, alšie požiadavky: a) Pri meraní chyby údaja pracuje SZ pri referennej hodnote prietoku. b) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky Kritéria prijatia Poas pôsobenia kolísavého napätia musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) relatívna chyba údaja SZ v skúšobných podmienkach nesmie prekroi najväšiu dovolenú chybu pre hornú prietokovú zónu (pozri R 49-1, 3.2). 7.6 Otrasy (náhodné) ( R49-1, A.6.5) Cie skúšky Overenie, i skúšané zariadenie vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) pri pôsobení náhodných otrasov pri aplikácii skúšky 2. stupa tvrdosti ( R 49-1 (A.6.5). Poznámka: Platí len pre mobilné vodomery Príprava Príprava na skúšky je opísaná v týchto publikáciách: IEC ( ). Environmentálne skúšky. as 2: Skúšobné metódy. Skúška fh: Vibrácie, širokopásmové, náhodné (digitálne riadenie) a pokyny [19]. IEC ( ). Environmentálne skúšky. as 2-47: Skúšobné metódy. Inštalácia komponentov, zariadenia a iných prvkov pre vibrané skúšky, rázové a podobné dynamické skúšky [20] Skúšobný postup (v skratke) 1) Skúšané zariadenie sa pevne inštaluje pomocou jeho bežných upevovacích prostriedkov tak, aby gravitaná sila pôsobila v rovnakom smere, v akom bude pôsobi pri normálnom používaní vodomeru. Ak je ale vplyv gravitácie zanedbatený, a ak vodomer nie je oznaený písmenami H alebo V, môže sa upevni aj v inej polohe. 2) Na SZ sa pôsobí náhodnými otrasmi vo frekvennom rozsahu od 10 do 150 Hz postupne v troch navzájom kolmých osiach poas minimálne 2 minút v smere každej osi. 3) SZ sa nechá zregenerova. 4) Skontroluje sa, i SZ pracuje správne. 5) Odmeria sa chyba údaja SZ pri referennom prietoku. 6) Vypoíta sa príslušná chyba údaja poda prílohy B. 6) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.5. alšie požiadavky: a) Ak je v SZ zabudovaný sníma prietoku, tento nesmie by pri skúške naplnený vodou. b) Pri krokoch 1, 2 a 3 sa odpojí zdroj prúdu. c) Poas pôsobenia otrasov musia by dodržané tieto podmienky: Celková RMS (efektívna hodnota stredná kvadratická) 7 m.s -2 Úrove ASD 10 až 20 Hz: 1 m 2.s -3 Úrove ASD 20 až 150 Hz: - 3 db/oktáva d) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky. 35

36 7.6.4 Kritéria prijatia Po pôsobení otrasov a regenerácii, musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) relatívna chyba údaja SZ v skúšobných podmienkach nesmie prekroi najväšiu dovolenú chybu pre hornú prietokovú zónu (pozri R 49-1, 3.2). 7.7 Mechanické nárazy ( R49-1, A.6.6) Cie skúšky Overenie, i skúšané zariadenie vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) po pôsobení mechanického nárazu (pád na plochu) pri skúške tvrdosti poda stupa ureného v A.6.6 v R Príprava Príprava na skúšky je opísaná v týchto publikáciách: IEC ( ), zmena 1 ( ). Environmentálne skúšky. as 2: Skúšky. Skúška Ec: Pád a prevrátenie, najmä vzorky majúce charakter zariadenia [21]. IEC ( ). Environmentálne skúšky. as 2-47: Skúšobné metódy. Inštalácia komponentov, zariadenia a iných prvkov pre vibrané skúšky, rázové a podobné dynamické skúšky [20] Skúšobný postup (v skratke) 1) Skúšané zariadenie sa položí na pevnú vodorovnú plochu v polohe, v akej sa normálne používa a nakloní sa na jednej hrane tak, aby jeho protiahlá hrana bola 50 mm nad pevnou plochu, priom však uhol medzi SZ a skúšobnou plochu nesmie by väší ako 30. 2) SZ sa nechá vone padnú na skúšobnú plochu. 3) Kroky 1 a 2 sa zopakujú na každej spodnej hrane. 4) Skúšobnému zariadeniu sa ponechá as na regeneráciu. 5) Preskúša sa funknos SZ. 6) Odmeria sa chyba údaja ST pri referennom prietoku. 7) Poda prílohy B sa vypoíta relatívna chyba údaja. 8) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.6. alšie požiadavky: a) Ak je v SZ zabudovaný sníma prietoku, tento nesmie by pri skúške naplnený vodou. b) Pri krokoch 1, 2 a 3 sa odpojí zdroj prúdu Kritéria prijatia Po pôsobení tohto rušenia a regenerácii SZ, musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) relatívna chyba údaja SZ v skúšobných podmienkach nesmie prekroi najväšiu dovolenú chybu pre hornú prietokovú zónu (pozri R 49-1, 3.2). 7.8 Krátkodobý pokles napätia ( R49-1, A.6.7) Cie skúšky Overenie, i skúšané zariadenie napájané zo siete vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) pri krátkodobom prerušovaní a poklese napätia a pri skúške tvrdosti poda stupa ureného v A.6.6 v R Príprava Príprava na skúšky je opísaná v týchto publikáciách: IEC ( ). Zmena IEC am1 ( ) Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4: Skúšobné a meracie techniky. Sekcia 11: Skúšky na pokles napätia, krátke prerušenie a skúšky odolnosti voi napäovým odchýlkam [14]. 36

37 IEC/TR ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 1: Opis prostredia Elektromagnetické prostredie pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných zdrojových systémoch [15]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 2: Úrovne kompatibility pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných nízkonapäových zdrojových systémoch [16]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4-1: Skúšobné a meracie techniky. Prehad radu IEC [17] Skúšobný postup (v skratke) 1) Pred skúškou na pokles napätia sa odmeria chyba údaja SZ. 2) Odmeria sa chyba údaja SZ poas aplikovania minimálne 10 prerušení napätia a 10 poklesov napätia. 3) Vypoíta sa relatívna chyba údaja pre každú skúšobnú podmienku poda prílohy B. 4) Chyba údaja SZ nameraná pred pôsobením poklesov napätia sa odpoíta od chyby údaja zistenej poas poklesov napätia. 5) Preskúša sa funknos SZ. 6) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.7. alšie požiadavky: a) Prerušenie a pokles napätia pôsobia poas doby, ktorá je potrebná na odmeranie chyby údaja SZ. b) Prerušovanie napätia: zdroj napätia sa zníži z jeho nominálnej hodnoty (U nom ) na nulové napätie na as rovnajúci sa polovici cyklu sieovej frekvencie. c) Prerušenie napätia sa aplikuje v skupinách po 10 prerušení. d) Pokles napätia: napätie sa zníži s hodnoty nominálneho napätia na 50 % nominálneho napätia na as rovnajúci sa trvaniu jedného cyklu zdrojovej frekvencie. e) Pokles napätia sa aplikuje v skupinách po 10 poklesov. f) Všetky jednotlivé prerušenia alebo poklesy napätia sa zaínajú, konia a opakujú pri nulových bodoch sieového napätia. g) Prerušenie a pokles sieového napätia sa opakuje minimálne 10 krát v asových intervaloch minimálne 10 sekúnd medzi každou skupinou prerušení alebo poklesov napätia. Táto sekvencia sa opakuje poas merania chyby údaja. SZ. h) Chyba údaja SZ sa meria pri referennom prietoku SZ. i) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky. j) Ak je SZ navrhnuté na prácu v celom rozsahu zdrojového napätia, pokles a prerušenie napätia sa zaína od strednej hodnoty rozsahu Kritéria prijatia Po pôsobení tohto rušenia a regenerácii SZ, musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) rozdiel medzi relatívnou chybou údaja získanou poas pôsobenia krátkodobých poklesov napätia a chybou údaja zistenou pri rovnakom prietoku pred skúškou a v referenných podmienkach nesmie prekroi polovicu najväšej dovolenej chyby v hornej prietokovej zóne (pozri R 49-1, 3.2). 7.9 Vysokofrekvenné impulzy ( R49-1, A.6.8) Cie skúšky Overenie, i skúšané zariadenie (vrátane externých vedení) vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2)v prípade, že sa vysokofrekvenné impulzy prekrývajú so sieovým napätím pri tvrdosti skúšky poda R 49-1 (A.6.8) Príprava Príprava na skúšky je opísaná v týchto publikáciách: 37

38 IEC ( ) Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4: Skúšobné a meracie techniky. Sekcia 4: Skúšky odolnosti voi vysokofrekvenným elektrickým impulzom a rýchlym prechodovým stavom. Základná publikácia o elektromagnetickej kompatibilite [22]. IEC/TR ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 1: Opis prostredia Elektromagnetické prostredie pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných zdrojových systémoch [15]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 2: Úrovne kompatibility pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných nízkonapäových zdrojových systémoch [16]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4-1: Skúšobné a meracie techniky. Prehad radu IEC [17] Skúšobný postup (v skratke) 1) Pred aplikovaním vysokofrekvenných impulzov sa odmeria chyba údaja SZ. 2) Odmeria sa chyba údaja SZ poas aplikovania prechodových napäových impulzov so zdvojeným exponenciálnym priebehom. 3) Vypoíta sa relatívna chyba údaja pre každú skúšobnú podmienku poda prílohy B. 4) Chyba údaja SZ nameraná pred pôsobením impulzov sa odpoíta od chyby údaja zistenej poas ich pôsobenia. 5) Preskúša sa funknos SZ. 6) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.8. alšie požiadavky: a) Špika každej amplitúdy (kladnej aj zápornej) je 1000 V platí pre zriadenia triedy E1, alebo 2000 v platí pre zariadenia triede E2 (pozri bod 7.1.2). Sú fázované náhodne s asom nábehu 5 ns a trvaním polovice amplitúdy 50 ns. b) D žka impulzu je 15 ms a perióda impulzu (interval medzi opakovaniami) 300 ms. c) Pri meraní chyby údaja SZ sa žiaden z impulzov neaplikuje asynchrónne v bežnom režime (asymetrické napätie). d) Poas merania pracuje SZ pri referennom prietoku. e) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky Kritéria prijatia Po pôsobení tohto rušenia a regenerácii SZ, musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) rozdiel medzi relatívnou chybou údaja získanou poas pôsobenia vysokofrekvenných impulzov a chybou údaja zistenou pri rovnakom prietoku pred skúškou a v referenných podmienkach nesmie prekroi polovicu najväšej dovolenej chyby v hornej prietokovej zóne (pozri R 49-1, 3.2) Elektrostatický výboj( R49-1, A.6.9) Cie skúšky Overenie, i skúšané zariadenie vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) v prípade pôsobenia priamych alebo nepriamych elektrostatických výbojov tvrdosti skúšky poda R 49-1 (A.6.9) Príprava Príprava na skúšky je opísaná v týchto publikáciách: IEC ( ) Konsolidované vydanie Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4-2: Skúšobné a meracie postupy. Skúšky odolnosti voi elektrostatickým výbojom[23]. IEC/TR ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 1: Opis pro- 38

39 stredia Elektromagnetické prostredie pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných zdrojových systémoch [15]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 2: Úrovne kompatibility pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných nízkonapäových zdrojových systémoch [16]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4-1: Skúšobné a meracie techniky. Prehad radu IEC [17] Skúšobný postup (v skratke) 1) Pred pôsobením elektrostatických výbojov sa odmeria chyba údaja SZ. 2) Vhodným zdrojom napätia jednosmerného prúdu sa nabije kondenzátor s kapacitanciou 150 pf, ktorý sa následne vybije cez skúšobné zariadenie tak, že sa jedna svorka pripojí na uzemnený rám a druhá cez 330 ohmový odpor na plochy SZ, ktoré sú normálne prístupné operátorovi. Platia nasledovné podmienky: a) Poda potreby sa využije metóda prieniku cez náter. b) Pre každý kontaktný výboj sa použije napätie 6 kv. c) Pre každý vzdušný výboj sa použije napätie 8 kv. d) Pri priamych výbojoch sa metóda vzdušného výboja použije vtedy, ak výrobca vyhlásil, že náter je izolaný. e) V každom skúšobnom bode sa pri jednom meraní alebo simulovanom meraní aplikuje najmenej 10 výbojov s minimálne 10 sekundovými intervalmi medzi nimi. f) Ak ide o nepriame výboje, aplikuje sa celkove 10 výbojov na horizontálnu spojovaciu platu a celkove 10 výbojov na každé z rôznych miest na vertikálnej spojovacej platni. 3) Odmeria sa chyba údaja SZ poas pôsobenia elektrostatických výbojov. 4) Vypoíta sa relatívna chyba údaja pre každú skúšobnú podmienku poda prílohy B. 4) Odpoítaním chyby údaja nameranej pred aplikovaním elektrostatických výbojov od chyby údaja po pôsobení elektrostatických výbojov sa zistí, i bola prekroená hodnota významnej poruchy. 5) Preskúša sa funknos SZ. 6) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, 6.9. alšie požiadavky: a) Poas merania pracuje SZ pri referennom prietoku. b) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky. c) V prípade, ak sa preukázalo, že vodomer zvláštneho vyhotovenia je v predpísaných pracovných podmienkach pre prietok imúnny voi elektrostatickým výbojom, môže sa schvaovací orgán rozhodnú pre skúšky odolnosti voi elektrostatickým výbojom pri nulovom prietoku Kritéria prijatia Po pôsobení tohto rušenia musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) rozdiel medzi relatívnou chybou údaja získanou poas pôsobenia elektrostatických výbojov a chybou údaja zistenou pri rovnakom prietoku pred skúškou a v referenných podmienkach nesmie prekroi polovicu najväšej dovolenej chyby v hornej prietokovej zóne (pozri R 49-1, 3.2), 3) v prípade skúšok pri nulovom prietoku súet na vodomere sa nesmie zmeni o viac ako je hodnota overovacieho dielika Elektromagnetická citlivos ( R49-1, A.6.10) Cie skúšky Overenie, i skúšané zariadenie vyhovuje podmienkam R 49-1 (3.2) v prípade pôsobenia vyžarovaných elektromagnetických polí pri skúšky poda R 49-1 (A.6.10). 39

40 Príprava Príprava na skúšky je opísaná v týchto publikáciách: IEC Vydanie 2.1 ( ) so zmenou 1 ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4-3: Skúšobné a meracie techniky. Skúšky odolnosti voi vyžarovaným vysokofrekvenným elektromagnetickým poliam [24]. IEC/TR ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 1: Opis prostredia Elektromagnetické prostredie pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných zdrojových systémoch [15]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 2: Prostredie. Sekcia 2: Úrovne kompatibility pre nízkofrekvenné vedené rušenie a signalizáciu vo verejných nízkonapäových zdrojových systémoch [16]. IEC ( ). Elektromagnetická kompatibilita (EMC). as 4-1: Skúšobné a meracie techniky. Prehad radu IEC [17] Skúšobný postup (v skratke) 1) Pred pôsobením elektrostatického poa sa odmeria základná chyba údaja SZ v referenných podmienkach. 2) V súlade s alej uvedenými podmienkami a) až e) sa na SZ pôsobí elektromagnetickým poom. 3) Zane sa nové meranie chyby údaja SZ. 4) Nosná frekvencia sa stupuje až po alšiu nosnú frekvenciu (tabuka 3) pozri požiadavky odseku e). 5) Zastaví sa merania chyby údaja SZ. 6) Vypoíta sa relatívna chyba údaja SZ poda prílohy B. 7) Vypoíta sa významná porucha ako rozdiel medzi základnou chybou údaja z kroku 1 a chybou údaja z kroku 6. 8) Zmení sa polarita antény. 9) Zopakujú sa kroky 2 až 8. 10) Skontroluje sa správna innos SZ. 11) Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, alšie požiadavky: a) SZ ako aj jeho vonkajšie vedenie v d žke 1,2 m sa vystaví vplyvu vyžarovaných elektromagnetických polí o sile bu 3 V/m - pre merae triedy E1 alebo 10 V/m pre merae triedy E2 (pozri 7.1.2). b) Odporúanými anténami sú dipólové antény pre frekvenných rozsah od 26 MHz do 200 MHz alebo logaritmicko špirálové antény pre frekvenný rozsah od 200 MHz do 1000 MHz. c) Skúška sa vykoná ako 20 iastkových snímaní s vertikálnou anténou a 20 iastkových snímaní s horizontálnou anténou. Frekvencie štart stop sú uvedené v tabuke 3. d) Každá základná chyba sa urí ponúc pri poiatonej frekvencii a koní pri dosiahnutí nasledujúcej najvyššej frekvencii z tabuky 3. e) Poas všetkých snímaní sa frekvencia mení v krokoch po 1 % skutonej frekvencie, až kým sa nedosiahne nasledujúca frekvencia z tabuky 3. as zotrvania na každom 1 % kroku musí by rovnaký. as zotrvania závisí od použitého skúšobného zariadenia a rozlíšenia referenných hodnôt meraní meranej veliiny (RVM). Avšak pre všetky nosné frekvencie v snímaní musí by as zotrvania rovnaký a musí stai na skúšky SZ a na odozvu pri každej frekvencii. f) Chyba údaja merania sa vykoná so všetkými zosnímanými údajmi poda tabuky 3. g) Pri meraní chyby musí SZ pracova pri referennom prietoku. h) Ak nie je stanovené inak, pri meraní chýb údaja sa musia dodrža inštalané a pracovné podmienky opísané v bode a dodržiava referenné podmienky. i) V prípade, ak sa preukázalo, že vodomer zvláštneho vyhotovenia je v predpísaných pracovných podmienkach pre prietok imúnny voi elektromagnetickým poliam opísaným v bode , môže sa schvaovací orgán rozhodnú pre skúšky odolnosti voi vplyvu elektrostatických polí pri nulovom prietoku. 40

41 Tabuka 3: Nosné frekvencie štart stop MHz MHz MHz Kritéria prijatia Po pôsobení tohto rušenia musia: 1) všetky funkcie SZ pracova poda návrhu, 2) rozdiel medzi relatívnou chybou údaja získanou poas pôsobenia každého jedného pásma nosnej frekvencie a chybou zistenou pred skúškou pri tom istom prietoku a v referenných podmienkach nesmie prekro- i polovicu najväšej dovolenej chyby v hornej prietokovej zóne (pozri R 49-1, 3.2), 3) v prípade skúšok pri nulovom prietoku súet na vodomere sa nesmie zmeni o hodnotu väšiu ako je hodnota overovacieho dielika Statické magnetické pole( R49-1, A.6.2.8) Skúšobné podmienky Pri skúške sa uplatujú tieto podmienky: Ovplyvujúci faktor: vplyv statického magnetického poa Typ magnetu: prstencový magnet Vonkajší priemer: 70 mm u 2 mm Vnútorný priemer: 32 mm ± 2 mm Hrúbka: 15 mm Materiál: anizotropný ferit Magnetizaná metóda: axiálna ( 1 sever a 1 juh) Zotrvanos: 385 mt až 400 mt Koercivita: 100 ka/m až 140 ka/m Intenzita magnetického poa: pod 1 mm od povrchu: 90 ka/m až 100 ka/m pri 20 mm od povrchu: 20 ka/m Cie skúšky Overenie, i vodomer s elektronickými súasami a/alebo mechanickými súasami, ktoré môžu by ovplyvované statickým magnetickým poom (6.10) vyhovuje požiadavkám R 49-1 (6.2.8) Príprava Vodomer musí by funkný v súlade s pracovnými podmienkami Skúšobný postup (v skratke) a) Stály magnet sa umiestni tak, aby bol v kontakte so SZ v polohe, v akej je predpoklad, že vplyv statického magnetického poa bude spôsobova chyby údaja prekraujúce najväšiu dovolenú chybu a bude meni správnu funkciu SZ. Umiestnenie sa musí vybra metódou pokus omyl s overením si typu a konštrukcie SZ a/alebo na základe predchádzajúcej skúsenosti. Môžu sa preskúma rôzne pozície magnetu. b) Po urení skúšobnej polohy sa magnet v tejto polohe fixuje a pri prietoku Q 3 sa odmeria chyba údaja SZ. 41

42 c) Ak nie je špecifikované inak, pri meraní chyby údaja musia sa poda potreby sledova inštalané a prevádzkové podmienky opísané v R 49-2, 6.3 pri dodržaní referenných podmienok. Merae neozna- ené písmenom H alebo V sa skúšajú s osou prietoku len v horizontálnej rovine. Merae s dvomi referennými teplotami sa skúšajú len pri nižšej referennej teplote. d) Každá poloha magnetu a jeho orientácia vzhadom k SZ sa odmeria a zaznamená. Vyplní sa správa o skúške v R 49-3, Kritéria prijatia Poas pôsobenia skúšobných podmienok musia: - všetky funkcie SZ pracova tak, ako boli navrhnuté a - chyba údaja meraa nesmie prekroi najväšiu dovolenú chybu v hornom úseku. 8 SKÚOBNÝ ROGRAM PRE SKÚKY TYPU MERADLA 8.1 Poet potrebných vzoriek Všetky vodomery Tabuka 4 uvádza pre každý typ vodomeru poet kompletných meraov alebo ich oddelitených súastí predkladaných na skúšku typu. Tabuka 4 minimálny poet vodomerov predkladaných na skúšku Oznaenie vodomeru Q 3 (m 3 / h) Minimálny poet vodomerov Q < Q < Q 3 1 (1) Schvaujúci orgán môže požadova viac meraov Vodomery vybavené elektronickými zariadeniami Ak je vodomer vybavený elektronickými zariadeniami bez kontrolných prístrojov, okrem potu vzoriek poda tabuky. 4 sa na skúšku typu predkladá pä rovnakých vzoriek kompletných vodomerov alebo ich oddelitené súasti. Ak je vodomer vybavený kontrolnými prístrojmi, predkladá sa iba jedna vzorka. 8.2 Skúšky funknosti platné pre všetky vodomery V tabuke 5 je uvedený program skúšok všetkých vodomerov predkladaných na skúšku typu. Skúšky sa vykonajú v poradí poda tabuky 5 na minimálnom pote vzoriek z tabuky 4 poda oznaenia vodomeru. Tabuka 5 - Skúšobný program funknosti pre všetky vodomery Skúška Bod 1 Statický tlak Chyba údaja Teplota vody Tlak vody Spätný tok Strata tlaku Rušenie toku Skúška stálosti pri diskontinuálnom prietoku (1) (3) Skúška stálosti pri kontinuálnom prietoku Q (2) (3) (3) 10 Skúška stálosti pri kontinuálnom prietoku Q (3) (4) 11 Skúška stálosti pri diskontinuálnom prietoku Q 2xQ x (3) (5) 12 Skúška stálosti pri kontinuálnom prietoku 0,9Q x ) c) 13 Skúška pôsobenia magnetického poa (6)

43 (1) Len pre merae s Q 3 16 m 3 /h. (2) Len pre merae s Q 3 >16 m 3 /h. (3) Chyby údaja sa po tejto skúške merajú znovu. (4) Špecifická skúška pre združené vodomery. (5) Pre združené vodomery, z ktorých menší vodomer nebol ešte schválený. (6) Pre všetky merae s elektronickými komponentmi a pre mechanické merae vybavené magnetickou spojkou v pohonnom mechanizme na odítanie, alebo iným mechanizmom, ktorý pôsobenie vonkajšieho magnetického poa môže ovplyvova (6.10). 8.3 Skúšky funknosti platné pre elektronické vodomery, mechanické vodomery vybavené elektronickými zariadeniami a ich oddelitené súasti Okrem skúšok v tabuke 5 platia pre elektronické vodomery a mechanické vodomery vybavené elektronickým zariadením aj skúšky funknosti uvedené v tabuke 6. Skúšky z tabuky 6 sa môžu vykona aj v inom poradí. Ak vodomer nie je vybavený kontrolnými zariadením, predkladá sa schvaovaciemu orgánu na skúšku typu pä rovnakých vzoriek kompletného vodomeru alebo jeho oddelitených súastí. Na jednej z týchto vzoriek sa vykonajú všetky potrebné skúšky z tabuky 6 poda environmentálnej klasifikácie. Náhrada zostávajúcich vzoriek nie je prípustná. Vzorka musí vyhovie všetkým skúškam. Ak je vodomer vybavený kontrolným zariadením, predkladá sa schvaovaciemu orgánu na skúšku typu jedna vzorka kompletného meraa, alebo jeho oddelitené súasti. Na tejto vzorke sa vyskúšajú všetky aktuálne skúšky uvedené v tabuke 6 poda environmentálnej klasifikácie. Predložená vzorka nesmie ani pri jednej skúške by vyhodnotená ako nevyhovujúca. Ten istý mera musí sp a aj požiadavky kladené na kontrolné zariadenia opísané v prílohe A.. Tabuka 6 - skúšky funknosti zahrujúce elektronickú súas vodomeru (pozri aj tabuku A.1 v R 49-1) (Pôsobenie ovplyvujúcich veliín a rušenia) Skúška A.6.1 Suché teplo A.6.2 Chlad A.6.3 Vlhké teplo, cyklické A.6.4. Kolísanie napätia A.6.5 Vibrácie (náhodné) A.6.6 Mechanický otras A.6.7 Krátke poklesy napätia A.6.8 Vysokofrekv. impulzy A.6.9 Elektrostatické výboje A.6.10 Elektromagn. citlivos Charakter ovplyvujúcej veliiny (s odkazov na OIML D 11 [3] Ovplyvujúci faktor Ovplyvujúci faktor Ovplyvujúci faktor Ovplyvujúci faktor Rušenie Rušenie Rušenie Rušenie Rušenie Rušenie Úrove tvrdosti skúšky pre triedu B C I a a 1b 2 alebo alebo a a 1b 2 alebo alebo a a 1b 2 alebo alebo Skúška typu oddelitených súastí vodomeru Kompatibilitu oddelitených súastí vodomeru posudzuje schvaovací orgán, priom platia nasledovné pravidlá: 1) V certifikáte typu meradla pre samostatne schválený merací prevodník (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) musí by uvedený typ alebo typy schválených poítadiel (vrátane indikaného zariadenia), s ktorými je možné prevodník kombinova. 2) V certifikáte typu meradla pre samostatne schválené poítadlo (vrátane indikaného zariadenia) musí by uvedený typ alebo typy schválených meracích prevodníkov (vrátane objemového alebo prietokového snímaa), s ktorými je možné poítadlo kombinova. 43

44 3) V certifikáte typu pre združený vodomer musí by uvedené, s ktorými schválenými typmi poítadiel (vrátane indikaného zariadenia) a schválenými typmi meracích prevodníkov sa môže združený vodomer kombinova. 4) Pri predložení zariadenia na schválenie typu musí výrobca uvies najväšie dovolené chyby poítadla (vrátane indikaného zariadenia) alebo meracieho prevodníka (vrátane sníma prietoku alebo objemu). 5) Aritmetický súet najväších dovolených chýb schváleného poítadla (vrátane indikaného zariadenia) a schváleného meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) nesmie prekroi najväšie dovolené chyby celého vodomeru (pozri R 49-1, 3.2). 6) Meracie prevodníky (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) mechanických vodomerov, mechanických vodomerov vybavených elektronickými zariadeniami a elektronických vodomerov sa predkladajú na príslušné skúšky funknosti poda tabuliek 5 a 6. 7) Poítadlá (vrátane indikaného zariadenia) mechanických vodomerov, mechanických vodomerov vybavených elektronickými zariadeniami a elektronických vodomerov sa predkladajú na príslušné skúšky funknosti poda tabuliek 5 a 6. 8) Poda možnosti sa skúšobné podmienky pri skúške typu kompaktného vodomeru aplikujú aj na skúšky oddelitených súastí vodomeru. Ak to v konkrétnych skúšobných podmienkach nie je možné, aplikujú sa simulované podmienky s rovnakým stupom tvrdosti a rovnakým trvaním. 9) Poda aktuálnosti je potrebné dodrža požiadavky na skúšky funknosti uvedené v astiach 6 a 7. 10) Výsledky skúšok typu meradla vykonané na samostatných astiach vodomeru sa uvádzajú v protokole o skúške typu podobnom, aký sa používa pre kompletný vodomer (pozri R 49-3). 8.5 Skupiny príbuzných vodomerov Ak sa na skúšku typu predkladá skupina príbuzných vodomerov, schvaujúci orgán pri rozhodovaní o tom, i sa tieto vodomery môžu nazva skupinou vodomerov, ako aj pri výbere, ktoré vekosti sa majú skúša, postupuje poda kritérií prílohy D. 9 SKÚŠKY PRI PRVOTNOM OVEROVANÍ Na skúšky prvotného overenia sa môžu spravidla vybra iba tie vodomery, ktoré boli schválené bu ako kompletné meradlo, alebo ktorého súasti boli schválené samostatne poítadlo (vrátane indikaného zariadenia) a merací prevodník (vrátane snímaa prietoku a objemu). Avšak metrologické orgány môžu dovoli, aby v prevádzke boli nahradené aj samostatne schválené poítadlá (vrátane indikaného zariadenia) a meracie prevodníky ( vrátane snímaa prietoku alebo objemu) za predpokladu, že sa pri skúške typu preukázalo, že takáto zámena nespôsobí, aby združené najväšie dovolené chyby prekroili príslušné najväšie dovolené chyby pre kompletný vodomer. Platia všetky zvláštne požiadavky na skúšky prvotného overenia uvedené s certifikáte typu meradla. 9.1 Prvotné overovanie kompletného a združeného vodomeru Úel skúšky Overenie, i relatívne chyby merania údaja kompletného alebo združeného vodomeru sú v medziach najväších dovolených chýb uvedených v bode alebo v R Príprava Chyby údaja vodomeru sa merajú zariadeniami a poda postupov uvedených v bode 6.1 a Skúšobný postup 1) Merae sa inštalujú na skúšku bu samostatne alebo v sériách. 2) Aplikujú sa postupy v bode ) Zabezpeí sa, aby medzi merami inštalovanými v sériách nedochádzalo k žiadnemu podstatnému vzájomnému ovplyvovaniu. 4) Zabezpeí sa, aby výstupný tlak ani na jednom z meraov nebol menší ako 0,03 MPa (0,3 barov). 5) Pre vodomery teplotnej triedy T 30 a T 50 sa zabezpeí rozsah pracovnej teploty od 20 C do ± 10 C a pre vodomery teplotnej triedy T 70 a viac rozsah pracovnej teploty medzi 50 C a ± 10 C. 6) Všetky ostatné vplyvové faktory sa zabezpeia tak, aby boli ustálené v medziach pracovných podmienok vodomeru. 44

45 7) Ak v certifikáte typy meradla nie sú stanovené iné prietoky, merajú sa chyby údaja pri týchto prietokoch: a) medzi Q 1 a 1,1 Q 1, b) medzi Q 2 a 1,1 Q 2 a c) medzi 0,9 Q 3 a 1,1 Q 3 d) pre združené vodomery medzi 1,05 Q x2 a 1,15 Q x2. 8) Chyby údaja pre každý prietok sa vypoíta poda prílohy B. 9) Vyplní sa správa o skúške v R 49 3, príklad Kritériá prijatia 1) Chyby údaja vodomeru nesmú prekroi najväšie dovolené chyby stanovené v bode alebo v R ) Ak všetky chyby údaja vodomeru majú to isté znamienko, aspo jedna z chýb nesmie prekroi polovicu hodnoty najväšej dovolenej chyby. Vo všetkých prípadoch platí táto požiadavky rovnako pre dodávatea vody aj spotrebitea (pozri tiež R 49-1, , ods. 3 a 8). 9.2 Prvotné overovanie oddelitených súastí vodomeru Úel skúšky Overenie, i chyby údaja meracieho prevodníka (vrátane snímaa objemu alebo prietoku) alebo poítadla (vrátane indikaného zariadenia) sú v medziach stanovených v certifikáte typu meradla. Pre meracie prevodníky (vrátane snímaa objemu alebo prietoku) platia skúšky prvotného overenia uvedené v bode Príprava Chyby údaja samostatne schválených astí vodomeru sa merajú zariadeniami a poda postupov uvedených v bode 6.1 a poda potreby sa vykonajú skúšky funknosti v bode 6.3. Poda možnosti sa skúšobné podmienky aplikované pri skúške typu kompletného vodomeru použijú aj na skúšky oddelitených súastí vodomeru. A z dôvodu uritých skúšobných podmienok toto nie je možné, aplikujú sa simulované podmienky s obdobnými charakteristikami, stupom tvrdosti skúšky a trvaním Skúšobný postup Okrem prípadu, kedy sa musia použi simulované skúšky, postupuje sa poda bodu Vyplní sa správa o skúške v R 49 3, príklad 2 a/ alebo príklad Kritériá prijatia Chyby údaja oddelitených astí vodomeru nesmú prekroi najväšie dovolené chyby stanovené v certifikáte typu meradla. 10 PREZENTÁCIA VÝSLEDKOV 10.1 Úel správ o skúške Zaznamena a prezentova prácu vykonanú skúšobným laboratóriom, vrátane výsledkov skúšok a kontrol, ako aj relevantných informácií, a to presnou, zrozumitenou a jednoznanou formuláciu a to na formulári uvedenom v R 49-3 [2]. Poznámka: Používanie formuláru správy o skúške [2] je v rámci uplatovania tohto odporuenia v národnej legislatíve informatívne, ale použitie formuláru v rámci OIML certifikaného systému meradiel [27] je povinné Identifikané a skúšobné údaje uvádzané v správach o skúške Skúška typu Záznam o skúške typu meradla musí obsahova: a) presnú identifikáciu skúšobného laboratória a skúšaného meradla, b) asovú postupnos kalibrácií všetkých prístrojov a meracích zariadení použitých pri skúškach, 45

46 c) presnú údaje o podmienkach, v ktorých boli jednotlivé skúšky vykonané, vrátane všetkých špecifických skúšobných podmienok odporúaných výrobcom, d) výsledky a závery zo skúšok poda požiadaviek tohto odporuenia, e) obmedzenia platné pre použitie samostatne schválených meracích prevodníkov a poítadiel Prvotné overenie Správa o skúške pri prvotnom overení individuálneho vodomeru musí obsahova minimálne tieto údaje: a) identifikácia skúšobného laboratória: názov a adresa, b) identifikácia skúšaného meradla: názov a adresa výrobcu alebo jeho obchodná znaka, trieda presnosti, teplotná trieda, oznaenie meradla Q 3, podiely Q 3 /Q 1 a Q 2 /Q 1, maximálna strata tlaku (a prislúchajúci prietok), rok výroby a výrobné íslo skúšaného meradla, typ alebo model. c) Výsledky a závery skúšok. 46

47 PRÍLOHA A (záväzná) SKÚŠKA TYPU A SKÚŠKA KONTROLNÝCH ZARIADENÍ ELEKTRONICKÝCH PRÍSTROJOV Tieto požiadavky platia len pre elektronické vodomery a elektronické prístroje zabudované v mechanických vodomeroch s kontrolnými zariadeniami. Poznámka: Kontrolné zariadenia sa vyžadujú len vtedy, ak zákazník platí vopred za dodaný objem vody a tento nemôže dodávate potvrdi. Kontrolné zariadenia sa nevyžadujú v prípade dvoch konštantných partnerov a v prípade, ak sa merania nedajú vynulova. Vodomery vybavené kontrolnými zariadeniami vyhovujú požiadavkám tohto odporuenia vtedy, ak prešli skúškami kontroly dizajnu a skúškami funknosti špecifikovanými v bode v R Na všetky kontroly a skúšky opísané v tejto prílohe sa predkladá jedna vzorka kompletného vodomeru alebo poítadla (vrátane indikaného zariadenia) alebo meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) (pozri aj bod 8.3). Po každej skúške a kontrole sa v bode správy v R-49-3 vyplnia údaje k príslušným odkazom v bodoch a v R 49-1 týkajúcim sa kontrolných zariadení. Predložená vzorka musí vyhovie pri všetkých aplikovaných skúškach. A.1 Úel skúšky 1) Overenie, i kontrolné zariadenia vo vodomeroch sp ajú požiadavky špecifikované v bode 4.3 R ) Overenie, i vodomery vybavené týmito kontrolnými zariadeniami majú možnos zabráni spätnému toku, alebo tento zisti v zmysle požiadavky bodu R ) Overenie, i kontrolné zariadenia spojené s meracím prevodníkom sp ajú požiadavky bodu R A.2 Kontrolné postupy A.2.1 innos kontrolných zariadení (R 49-1, 4.3.1) 1) Overenie, i kontrolné zariadenie po zistení významnej poruchy zareaguje jedným z týchto spôsobov: V prípade kontrolných zariadení typu P alebo I: automaticky opraví chybu, alebo zablokuje len chybné zariadenie v tom prípade, ke vodomer bez tohto zariadenia vyhovuje daným predpisom, alebo porucha je vizuálne alebo akusticky signalizovaná dovtedy, kým sa neodstráni príina signalizácie. Okrem toho, ke vodomer vysiela údaje na periférne zariadenie, prenos údajov je sprevádzaný hlásením výskytu poruchy. Táto požiadavka neplatí pre rušenia špecifikované v A.6 R ) Ak je vodomer vybavený aj zariadeniami na výpoet objemu vody preteenej cez potrubie poas výskytu poruchy je potrebné overi, i výsledok takéhoto výpotu sa nemôže zameni a považova za platný údaj. 3) Pri použití kontrolných zariadení je potrebné overi, že vizuálny alebo akustický signál je neaktívny (s výnimkou, že signalizácia je vysielaná na vzdialenú stanicu) v týchto prípadoch: a) ide o dvoch konštantných partnerov, b) merania sa nedajú vynulova, c) nejde o predplatené merania. 4) Ak sa vodomerom namerané hodnoty neopakujú na vzdialenej stanici, je potrebné overi, i je vysielanie výstražného signálu a opakované namerané hodnoty zabezpeené. 47

48 A.2.2 Kontrolné zariadenie pre merací prevodník (R 49-1, 4.3.2) A Úel skúšky Zabezpei, aby kontrolné zariadenia overovali: a) prítomnos a správnu funkciu meracieho prevodníka, b) správny prenos dát z meracieho prevodníka na poítadlo, c) zistenie spätného toku a/alebo jeho zabráneniu, ak sa na túto funkciu použili elektronické prostriedky. A A Skúšobné postupy Merací prevodník (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) s impulznými výstupnými signálmi Ak merací prevodník impulzné signály, priom každý impulz predstavuje základný objem, vykonajú sa skúšky na zistenie, i kontrolné zariadenie pre generovanie impulzov, prenos a poítanie sp ajú tieto úlohy: a) správne poítanie impulzov, b) zistenie spätného toku, ak sa požaduje, c) kontrola správnej funkcie. Tieto kontrolné funkcie typu P sa môžu odskúša: a) odpojením snímaa prietoku od poítadla, alebo b) prerušením signálu zo snímaa prietoku ku poítadlu, alebo c) prerušením dodávky prúdu k snímau prietoku. A Merací prevodník (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) v elektromagnetických meraoch 1) V prípade elektromagnetických meraov, kde amplitúda signálu generovaná snímaom prietoku je úmerná prietoku sa môže na skúšku kontrolných zariadení použi tento postup: Na poítadlo sa aplikuje simulovaný vstupný signál s podobným tvarom, ako má merací signál vodomeru a ktorý predstavuje prietok medzi Q 1 a Q 4 a overí sa, i: a) ide o kontrolné zariadenie typu P alebo typu I, b) ak ide o zariadenie typu I, i sa jeho kontrolná funkcia zapína v intervaloch 5 minút alebo menej, c) i zariadenie kontroluje funkcie snímaa prietoku a poítadla, d) i je ekvivalentná digitálna hodnota signálu v stanovených medziach urených výrobcom a i vyhovuje požiadavke najväších dovolených chýb. 2) Overí sa, i d žka kábla medzi snímaom prietoku a poítadlom alebo pomocným zariadením elektromagnetického vodomeru neprekrauje 100 m, alebo hodnotu L (poda toho, ktorá hodnota je menšia) vyjadrenú v metroch a vypoítanú poda rovnice L = (k x c) / (f x C) kde: k = 2 x 10-5 c je vodivos kvapaliny v S/m f je frekvencia poa poas meracieho cyklu v Hz, C je úinná kapacitancia kábla na meter v F/m Poznámka: Ak výrobné riešenie zabezpeuje ekvivalentné výsledky, môžu sa tieto požiadavky ignorova. A alšie zásady merania Ak sa na skúšku typu predkladá merací prevodník (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) s technológiami, ktoré nie sú zahrnuté v bode R 49-1 je potrebné overi, i kontrolné zariadenia poskytujú ekvivalentný stupe zabezpeenia. 48

49 A.2.3 Kontrolné zariadenia pre poítadlo (R49-1, 4.2.3) Overenie, i kontrolné zariadenia zabezpeujú správu funkciu poítadla a i sú výpoty platné. A A Skúšobný postup Funkcie poítadla 1) Overí sa, i kontrolné zariadenia na validáciu funkcií poítadla sú typu P alebo I. 2) Ak ide o zariadenia typu I, overí sa, i sa funkcia poítadla kontroluje minimálne raz za de, alebo pri každom objeme zodpovedajúcom objemu preteenému za 10 minút pri prietoku Q 3. 3) Overí sa, i kontrolné zariadenia na validáciu funkcií poítadla zabezpeujú, aby boli hodnoty všetkých permanentne uložených pokynov a dát správne, a to spôsobom, ako napr.: a) sítaním všetkých kódov pokynov a dát a porovnaním tohto sútu s pevnou hodnotou, b) kontrolou riadkových a st pcových paritných bitov (LRC a VRC), c) kontrolou cyklickým kódom, d) zdvojeným nezávislým uložením dát, e) uložením dát v bezpenom kódovaní, napr. ich ochranou kontrolným sútom, riadkové a st pcové paritné bity. 4) Overí sa, i sa všetky vnútorné prevody a ukladanie dát súvisiacich s výsledkom merania vykonávajú správne, a to napríklad: a) postupmi ítania a zápisu, b) konverziou a spätnou konverziou kódov, c) využitím bezpeného kódovania (kontrolný súet, paritný bit), d) zdvojeným uložením. A Výpoty 1) Overí sa, i kontrolné zariadenia na validáciu funkcií poítadla sú typu P alebo I. 2) Ak ide o zariadenia typu I, overí sa, i sa výpotová funkcia kontroluje minimálne raz za de, alebo pri každom objeme zodpovedajúcom objemu preteenému za 10 minút pri prietoku Q 3. 3) Overí sa správnos hodnôt všetkých údajov týkajúcich sa merania, ukladaných interne alebo vysielaných na periférne zariadenie. Poznámka: Kontrolné zariadenia môžu na overenie integrity údajov využíva napríklad paritný bit, kontrolný súet alebo zdvojené uloženie. 4) Overí sa, i výpotový systém je vybavený zariadením na kontrolu kontinuity výpotového programu. A.2.4 Kontrolné prostriedky pre indikané zariadenie (R 49-1, 4.3.4) A Úel skúšky 1) Overi, i kontrolné prostriedky pre indikané zariadenie zistia znázornenie primárnych údajov a i tieto zodpovedajú údajom, ktoré uvádza poítadlo. 2) Overi, i kontrolné prostriedky pre indikané zariadenie zistia prítomnos indikaného zariadenia, ak sa toto dá odstráni. 3) Overi, i kontrolné prostriedky pre indikané zariadenie zodpovedajú opisu v bode R 49-1 alebo opisu v bode R A Skúšobný postup 1) Potvrdenie že, kontrolné zariadenie primárneho indikaného zariadenia je typu P. Poznámka 1: Ak indikané zariadenie nie je primárne, môže by kontrolné zariadenie typu I. Poznámka 2: Prostriedky na kontrolu môžu by: a) meranie prúdu na vláknach v prípade indikaných zariadení so žeraviacimi vláknami alebo 49

50 svietivými diódami, b) meranie mriežkového napätia v prípade indikaných zariadení so žiarivkami, c) v prípade indikaných zariadení s násobenými tekutými kryštálmi je možná výstupná kontrola riadiaceho napätia segmentových riadkov a spoloných elektród na istenie odpojenia alebo skratu medzi regulanými obvodmi. Poznámka 3: Nie sú potrebné kontroly v bode R ) Overenie, i kontrolné zariadenie indikaného zariadenia obsahuje typ P alebo I na kontrolu elektronických obvodov používaných pre indikané zariadenie (okrem budiacich obvodov v samotnom displeji). 3) V prípade kontrolný ch zariadení typu I sa overí, i sa funknos indikaného zariadenia kontroluje minimálne raz za de, alebo pri každom objeme zodpovedajúcom objemu preteenému za 10 minút pri prietoku Q 3. 4) Overí sa správnos hodnôt všetkých údajov týkajúcich sa merania, ukladaných interne alebo vysielaných cez rozhranie na periférne zariadenie. Poznámka: Kontrolné zariadenia môžu na overenie integrity údajov využíva napríklad paritný bit, kontrolný súet alebo zdvojené uloženie. 5) Overí sa, i indikané zariadenie je vybavené prostriedkami na kontrolu kontinuity výpotového programu. 6) Overí sa, i kontrolné zariadenie indikaného zariadenia pracuje, a to : a) odpojením celého indikaného zariadenia alebo jeho asti, b) úkonom, ktorý simuluje poruchu na displeji, napríklad skúšobným klávesom. A.2.5 Kontrolné prostriedky pre pomocné zariadenia (R 49-1, 4.3.5) A Úel skúšky 1) Overenie, i pomocné zariadenie (opakovacie, tlaiarenské, pamäové, at. zariadenie) s primárnymi indikáciami obsahuje kontrolné zariadenie typu P alebo I. 2) Overenie, i kontrolné prostriedky k pomocnému zriadeniu kontrolujú: a) prítomnos pomocného zariadenia, b) správnos funkcie pomocného zariadenia, c) správnos prenosu dát medzi meraom a pomocným zariadením. A Skúšobný postup 1) Overí sa, i pomocné zariadenie (opakovacie, tlaiarenské, pamäové zariadenie, at.) s primárnymi indikáciami obsahuje kontrolné zariadenie typu P alebo I. 2) Overí sa, i kontrolné zariadenie kontroluje pripojenie pomocného zariadenia na vodomer. 3) Overí sa, i kontrolné zariadenie kontroluje správnu funkciu pomocného zariadenia a správnos prenosu dát. A.2.6 Kontrolné zariadenia pre pridružené meradlá (R 49-1, 4.3.6) A Úel skúšky 1) Preskúmanie kontrolných zariadení pridružených meradiel okrem snímaa prietoku. Poznámka: Okrem primárneho merania objemu môžu ma vodomery zabudované zariadenia na merania a znázorovanie iných parametrov, napr. prietoku, tlaku vody, teploty vody. 2) Overí sa kontrolného zariadenia typu P alebo I v prípade doplnkových meracích funkcií. 3) Overí sa, i kontrolné zriadenie zabezpeuje, aby signály zo všetkých pridružených meradiel boli v rámci stanovených meracích rozsahov. 50

51 A Skúšobný postup 1) Zistia sa ísla a typy pridružených meracích prevodníkov vo vodomere. 2) Pri každom type prevodníka sa overí, i má kontrolné zariadenie typu P alebo I. 3) Overí sa, i hodnota signálu z každého prevodníka súhlasí s meraným parametrom (prietok, tlak a teplota vody). 4) Ak sa prietoky použijú na kontrolné tarify, overí sa, i pri každom prietoku uvedenom v bode R 49-1 neprekrauje rozdiel medzi skutoným a indikovaným prietokom príslušnú najväšiu dovolenú chybu stanovenú v bode alebo R ) Pri všetkých typoch pridružených meradiel sa overí, i rozdiel medzi skutonou hodnotou meraného parametra a hodnotou udávanou meradlom v krajných bodoch a v strednom bode meracieho rozsahu neprekra- uje najväšiu dovolenú chybu stanovenú výrobcom. 51

52 PRÍLOHA B (záväzná) VÝPOET RELATÍVNEJ CHYBY ÚDAJA VODOMERU B.1 Všeobecné informácie Táto príloha uvádza rovnice, ktoré sa pri skúškach typu a overovaní používajú na výpoet chyby údaja: a) kompletného vodomeru, b) odpojiteného poítadla (vrátane indikaného zariadenia), c) odpojiteného meracieho prevodníka (vrátane sníma prietoku alebo objemu). B.2 Výpoet chyby údaja Ak sa na samostatnú skúšku typu predkladá bu merací prevodník (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) alebo poítadlo (vrátane indikaného zariadenia) vodomeru, meria sa chyba údaja len na týchto odpojitených súastiach. Na meracom prevodníku (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) sa vhodným prístrojom meria výstupný signál (impulz, prúd, napätie alebo zakódované). Na poítadle (vrátane indikaného zariadenia) charakteristiky simulovaných vstupných signálov (impulz, prúd, napätie alebo kódované) musia kopírova údaje z meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu). Chyba údaja skúšaného zariadenia sa vypoíta poda toho, o sa považuje za pravú hodnotu skutoného pripoítaného objemu poas skúšky porovnaním s ekvivalentným objemom bu simulovaného vstupného signálu do poítadla (vrátane indikaného zariadenia), alebo so skutoným výstupným signálom z meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu), ktoré sa namerali pri tej istej skúške. Ak metrologický orgán neudelí výnimku, vykoná sa skúška typu zvláš na meracom prevodníku (vrátane sníma- a prietoku alebo objemu) a kompatibilnom poítadle (vrátane indikaného zariadenia) a pri poiatonom a následnom overovaní musia by skúšané spolu ako združený vodomer (pozri as 9). Preto sa chyba údaja vypoítava rovnako, ako pri kompletnom vodomere. B.3 Výpoet relatívnej chyby údaja B.3.1 Kompletný vodomer Em(i)(I=1,2,..n) = 100 (Vi Va) / Va (%) kde: E m(i)(i=1,2,..n) je relatívna chyba údaja kompletného vodomeru pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%); V a je skutoný alebo simulovaný preteený objem poas doby skúšky D t (m 3 ); Vi je objem pripoítaný k indikanému zariadeniu (alebo odpoítaný) poas skúšky Dt (m3). 52

53 B.3.2 Združený vodomer Pri výpote chyby údaja sa pri združenom vodomere postupuje rovnako, ako pri kompletnom vodomere (B.3.1). B.3.3 B Poítadlo (vrátane indikaného zariadenia) Výpoet relatívnej chyby údaja poítadla (vrátane indikaného zariadenia) s využitím simulovaného impulzného vstupného signálu Ec(i)(I=1, 2, n) = 100 (Vi Va) / Va (%) kde: Ec(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja poítadla (vrátane indikaného zariadenia) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%); V a = (C p x T p ) C p T p je objem vody rovnajúci sa celkovému potu objemových impulzov do indikaného zariadenia poas doby skúšky D t (m 3 ); je konštanta zodpovedajúca nominálnemu objemu vody pre každý impulz (m 3 /impulz); je celkový poet objemových impulzov poas skúšky D t (impulzy); V i je objem zaznamenaný indikaným zariadením pripoítaný poas skúšky D t (m 3 ). B Výpoet relatívnej chyby údaja poítadla (vrátane indikaného zariadenia) s využitím simulovaného vstupného signálu prúdu Ec(i)(I=1, 2, n) = 100 (Vi Va) / Va (%) kde: Ec(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja poítadla (vrátane indikaného zariadenia) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%); V a = (C i x i t xd t ) C i D t i t je objem vody rovnajúci sa priemernému signálu prúdu prichádzajúcemu do indikaného zariadenia poas doby skúšky D t (m 3 ); je konštanta priraujúca signál prúdu prietoku (m 3 /h.ma) je as skúšky (h); je priemerný vstupný signál prúdu poas skúšky D t (ma); V i je objem zaznamenaný indikaným zariadením pripoítaný poas skúšky D t (m 3 ). B Výpoet relatívnej chyby údaja poítadla (vrátane indikaného zariadenia) s využitím simulovaného vstupného signálu napätia Ec(i)(I=1, 2, n) = 100 (Vi Va) / Va (%) kde: Ec(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja poítadla (vrátane indikaného zariadenia) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%); V a = (C v x U c xd t ) je objem vody rovnajúci sa priemernému signálu napätia prichádzajúcemu do indikaného zariadenia poas doby skúšky D t (m 3 ); C v D t U c je konštanta priraujúca signál napätia prietoku (m 3 /h.v) je as skúšky (h); je priemerná hodnota signálu vstupného napätia poas skúšky D t (V); V i je objem zaznamenaný indikaným zariadením pripoítaný poas skúšky D t (m 3 ). 53

54 B Výpoet relatívnej chyby údaja poítadla (vrátane indikaného zariadenia) s využitím simulovaného zakódovaného vstupného signálu Ec(i)(I=1, 2, n) = 100 (Vi Va) / Va (%) kde: Ec(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja poítadla (vrátane indikaného zariadenia) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%); V a je objem vody rovnajúci sa íselnej hodnote zakódovaného vstupného signálu prichádzajúceho do indikaného zariadenia poas doby skúšky D t (m 3 ); V i je objem zaznamenaný indikaným zariadením pripoítaný poas skúšky D t (m 3 ). B.3.4 B Merací prevodník (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) Výpoet relatívnej chyby meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) s impulzným vstupným signálom Et(i)(I=1, 2, n) = 100 (Vi Va) / Va (%) kde: Et(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%); V i = (C p x T p ) je objem vody rovnajúci sa celkovému potu objemových impulzov z meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) poas skúšky D t (m 3 ); C p T p je konštanta zodpovedajúca nominálnemu objemu vody pre každý impulz (m 3 /impulz); je celkový poet objemových impulzov poas skúšky D t (impulzy); V a je skutoný objem dodanej vody poas skúšky D t (m 3 ). B Výpoet relatívnej chyby údaja meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) s výstupným signálom prúdu Et(i)(I=1, 2, n) = 100 (Vi Va) / Va (%) kde: Et(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%); V i = (C i x i t xd t ) je objem vody rovnajúci sa priemernému signálu prúdu z meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) poas skúšky D t (m 3 ); C i D t i t je konštanta priraujúca výstupný signál prúdu prietoku (m 3 /h.ma) je as skúšky (h); je priemerný výstupný signál prúdu poas skúšky D t (ma); V a je skutoný objem dodanej vody poas skúšky D t (m 3 ). B Výpoet relatívnej chyby údaja meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) s výstupným signálom napätia Et(i)(I=1, 2, n) = 100 (Vi Va) / Va (%) kde: Et(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%); V i = (C v xd t xu t ) je objem vody rovnajúci sa priemernému signálu napätia vysielanému z meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) poas asu skúšky D 3 t (m ); C v je konštanta priraujúca výstupný signál napätia prietoku (m 3 /h.v) 54

55 D t U t je trvanie skúšky (h); je priemerná hodnota výstupného signálu napätia poas skúšky D t (V); V a je skutoný objem dodanej vody poas skúšky D t (m 3 ). B Výpoet relatívnej chyby údaja meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) so zakódovaným výstupným signálom Et(i)(I=1, 2, n) = 100 (Vi Va) / Va (%) kde: Et(i)(I=1, 2, n) je relatívna chyba údaja poítaa (vrátane indikaného zariadenia) pri prietoku i (= 1, 2,..n) (%); V i je objem vody rovnajúci sa íselnej hodnote zakódovaného výstupného signálu z meracieho prevodníka (vrátane snímaa prietoku alebo objemu) poas asu skúšky D t (m 3 ); V a je skutoný objem dodanej vody poas skúšky D t (m 3 ). 55

56 PRÍLOHA C (záväzná) POŽIADAVKY NA INŠTALÁCIU PRI SKÚŠKACH NA VPLYV RUŠENIA Legenda: Schéma rušenia toku 1 rušenie typu 1 avotoivý vír 4 usmerova prúdu (vyrovnáva) 1 rušenie typu 2 pravotoivý vír 5 - mera 1 rušenie typu 3 asymetrické 6 priama d žka (minimálna, stanovená výrobcom) DN menovitý priemer 56

57 D.1 Skupina príbuzných vodomerov PRÍLOHA D (záväzná) SKÚKA TYPU SKUPINY PRÍBUZNÝCH VODOMEROV Táto príloha obsahuje kritériá, ktorými sa riadia schvaujúce orgány pri rozhodovaní o tom, i na úely schválenia typu sa môže skupina vodomerov považova za príbuzné vodomery, kedy sa skúšajú len vodomery vybraných vekostí. D.2 Definícia Príbuzné vodomery je skupina vodomerov rôznych vekostí a/alebo prietokov, v ktorej všetky vodomery majú tieto charakteristiky: rovnaký výrobca, geometrická podobnos astí prichádzajúcich do styku s vodou, rovnaký princíp merania, rovnaké pomery Q 3 /Q 1 a Q 2 /Q 1, rovnaká trieda presnosti, rovnaká teplotná trieda, rovnaké elektronické zariadenia pre všetky rozmery vodomeru, podobný štandard dizajnu a montáže komponentov, rovnaký materiál tých komponentov, ktoré sú rozhodujúce pre funknos vodomeru, rovnaké požiadavky na inštaláciu týkajúce sa rozmeru vodomeru, napr. 10 D (priemer potrubia) rovného úseku potrubia pred vodomerov a 5 D rovného úseku potrubia za vodomerom. D.3 Výber vodomeru Pri rozhodovaní o tom, vodomery akých rozmerov so skupiny príbuzných vodomerov sa majú skúša, sa postupuje poda týchto pravidiel: schvaujúci orgán musí uvies dôvody pre zaradenie vodomerov konkrétnych rozmerov do skúšky, alebo ich vynechanie; najmenší vodomer zo skupiny vodomerov sa musí skúša vždy; v prípade vodomerov, ktoré vykazujú v rámci skupiny príbuzných vodomerov extrémne parametre funknosti sa uvažuje o skúškach, ide napr. o najväší rozsah prietoku, najvyššia obvodová rýchlos pohyblivých súastí, a pod.; ak je to reálne, vždy by sa mal doskúša najväší vodomer zo skupiny; ak sa však najväší vodomer neskúša, potom sa vodomer s prietokom Q 3 > 2 x Q 3 najväšieho skúšaného vodomeru nemôže uzna ako súas skupiny príbuzných vodomerov; skúšky životnosti sa vykonajú na tých vodomeroch, kde sa predpokladá najväšie opotrebovanie; v prípade vodomerov bez pohyblivých súastí v meracom prevodníku sa na skúšky životnosti vyberie najmenší vodomer; všetky skúšky súvisiace s vplyvovými veliinami a rušením sa vykonajú na vodomere jednej vekosti zo skupiny príbuzných vodomerov; vodomery, ktoré sú na obrázku D.1 podiarknuté sa môžu považova za príklad pre skúšky (Poznámka: každý riadok predstavuje jednu skupinu príbuzných vodomer, priom vodomer 1 je najmenší) Obr. D.1 57

58 PRÍLOHA E (informatívna) PRÍKLADY METÓD A SÚASTÍ POUŽITÝCH NA SKÚŠKU SÚOSOVÝCH VODOMEROV E.1 Príklad pripojenia rozdeovacieho potrubia na súosový vodomer 58

59 Na skúšku vodomeru sa môže použi zvláštna tvarovka urená na tlakové skúšky pozri príklad na obr. E.2. Na zabezpeenie toho, aby funknos tesnení poas skúšky mohla by na úrovni najhoršieho prípadu, musí by presnos rozmerov profilu tesnenia tvarovky v medziach stanovených vo výrobe v súlade s rozmermi dizajnu urených výrobcom. Pred predložením vodomeru na schválenie typu môže by výrobca požiadaný, aby utesnil vodomer v bode nad umiestnením vnútorného tesnenia na rozhraní vodomer / tvarovka spôsobom, ktorý je vhodný pre daný dizajn vodomeru. Pri zapojení súosového vodomeru do skúšobnej tvarovky a po natlakovaní je potrebné, aby bolo vidie miesto presakovania z výstupu tvarovky a aby bolo možné rozlíši, i ide o presakovanie tvarovky, alebo ide o nesprávne založené tesniace zariadenie. Obrázok E.3 predstavuje príklad uzáveru vhodného na mnohé vodomery rôzneho dizajnu, môžu sa však použi aj iné vhodné prostriedky. Obr. E.2 Príklad tvarovky na tlakové skúšky tesnenia súosového vodomeru 59

60 Obr. E.3 Príklad uzáveru použitého pri tlakovej skúške tesnenia súosového vodomeru 60