lergia stma a my âasopis, ktor priná a informácie, rady a pouãenia pre alergikov, astmatikov a bronchitikov roãník ãíslo

Transcript

1 lergia stma a my âasopis, ktor priná a informácie, rady a pouãenia pre alergikov, astmatikov a bronchitikov ãíslo 2 roãník 2007 Kongres EFA Letné aktivity v Prahe alergick ch detí strana 16 strana 22 TOUR Vysoké Tatry 2006 strana 24

2 OTVORENÉ A ZÁKAZNÍCKY ORIENTOVANÉ SEMINÁRE, KURZY, WORKSHOPY, TRÉNINGY, PORADENSTVO A KONZULTÁCIE MANAŽÉRSKE A ODBORNÉ VZDELÁVANIE KURZ ZLEPŠOVANIE KVALITY MARKETING V ZDRAVOTNÍCKOM PROSTREDÍ BUDOVANIE TÍMOV RIEŠENIE ŤAŽKÝCH SITUÁCIÍ MANAŽMENT KONFLIKTOV RIADENIE SEBA V ČASE AKO ZVLÁDAŤ STRES VEDENIE A MOTIVÁCIA ĽUDÍ HODNOTENIE ZAMESTNANCOV ROZVOJ SOCIÁLNYCH A KOMUNIKAČNÝCH ZRUČNOSTÍ MANAŽÉROV AJ ZAMESTNANCOV TRÉNING ASERTÍVNEHO SPRÁVANIA PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI PROJEKTOVÝ MANAŽMENT VEDÚCI ZAMESTNANCI A PRACOVNÉ PRÁVO, PRACOVNÉ PRÁVO EURÓPSKEJ ÚNIE NOVÝ ZÁKON O VEREJNOM OBSTARÁVANÍ Kontakt: * , mobil: *JAZYKOVÉ VZDELÁVANIE ANGLICKÝ JAZYK ANGLICKÝ JAZYK PRE OPATROVATEĽKY NEMECKÝ JAZYK RUSKÝ JAZYK FRANCÚZSKY JAZYK ŠPANIELSKY JAZYK TALIANSKY JAZYK SLOVENSKÝ JAZYK PRE CUDZINCOV SLOVAK FOR YOU * Jazykové vzdelávanie je akreditované MŠ SR Kontakt: * , mobil: PROJEKTOVÉ VZDELÁVANIE AKTUÁLNA NOVINKA Bezplatné kurzy pre zamestnancov Bratislavského samosprávneho kraja spolufinancované Európskym sociálnym fondom v rámci projektu č ZVYŠOVANIE ZRUČNOSTÍ V OBLASTI IKT, JAZYKOVÝCH A MANAŽÉRSKYCH KOMPETENCIÍ A ROZŠÍRENIE POČTU VZDELÁVACÍCH PROGRAMOV AKO NÁSTROJ ZVÝŠENIA KONKURENCIESCHOPNOSTI Kontakt: * , kl. 425, mobil: , Európsky vzdelávací inštitút n.o., Štúrova 3, Bratislava Tel.: * , Fax: * , evi.ba@evi.sk IČO: , č. účtu : Tatra Banka, a.s /1100

3 Obsah 3 Alergia, Astma a my âasopis urãen ãlenom ZdruÏenia astmatikov SR pacientom a ich rodinám s astmou, alergiou a in mi alergick mi a pºúcnymi ochoreniami, lekárom, sestrám a ostatn m zdravotníckym pracovníkom âíslo 2, roãník 2007 Registrácia periodickej tlaãe MKSR pod ãíslom 3644/2006 Vychádza 2 x roãne (jar leto, jeseà zima) Vydavateº: ZdruÏenie astmatikov Slovenskej republiky Distribúcia: âasopis distribuuje ZASR svojim ãlenom a v etk m alergológom a pneumológom v SR Jazyková korektúra: Mgr. Oºga kodáãková Grafická úprava, tlaã: Webster, s.r.o. Bajkalská 18/a, Bratislava Vedúci redaktor: Doc. MUDr. Du an Salát, CSc. dsalat@stonline.sk Zástupca vedúceho redaktora: Zuzana Matu ov chová zuzanka.m@stonline.sk Redakãná rada: Doc. MUDr. Peter âiïnár, PhD, Prim. MUDr. Martin Hrubi ko, PhD, M. prof. MUDr. Ladislav Chovan, CSc. MUDr. Hana Kayserová MUDr. Klára Kossárová MUDr. Julia Michaliãková M. prof. MUDr. Peter PruÏinec, CSc. PaedDr. Beáta Sabová Mgr. Zlatica Krajãoviãová Adresa redakcie: Centrum imunológie a alergológie Ambulancia TaRCH Pavla Horova Bratislava dsalat@stonline.sk zuzanka.m@stonline.sk Ospravedlnenie Redakcia ãasopisu Alergia, astma a my sa ospravedlàuje Mgr. Zlatici Krajãoviãovej, Ïe sme v 1. ãísle ná ho ãasopisu nedopatrením zabudli uviesè jej meno medzi ãlenmi na ej redakãnej rady. Jej prácu a skúsenosti si skutoãne veºmi váïime, veì je zakladajúcou ãlenkou ZdruÏenia astmatikov SR. Doc. MUDr. Du an Salát, CSc. vedúci redaktor Editoriál 4 Doc. MUDr. Du an Salát, CSc. Príhovory 5 Prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc. hlavná odborníãka Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor pneumológia a ftizeológia Doc. MUDr. Vladimír Pohanka, PhD, FCCP, MPH prezident Slovenskej spoloãnosti pre klinickú imunológiu a alergológiu Príhovor v konnej riaditeºky 6 ZdruÏenia astmatikov SR MUDr. Klára Kossárová Chronická ob trukãná choroba pºúc 8 problém tretieho tisícroãia Prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc. Pacienti s chronickou ob trukãnou 12 chorobou pºúc a bronchiálnou astmou versus fajãenie MUDr. Daniel Pauloviã Kongres EFA v Prahe 16 Doc. MUDr. Du an Salát, CSc. Infekcie, astma a chronická 18 ob trukãná choroba pºúc MUDr. Klára Kossárová Letné aktivity alergick ch detí 22 MUDr. Eva Lap anská Tour Vysoké Tatry Zuzana Matu ov chová Ako mi pomohla jóga 25 Mgr. Jana Smejová Alergia ako hendikep 26 Mgr. Magdaléna Benková Astma trochu inak 29 Jana Smejová Na a Askia 30 Doc. MUDr. Du an Salát, CSc. Astma a alergia medzi nami 31 Práca Ïiaãok 8. B triedy Z v Trenãianskej Turnej

4 4 Editoriál VáÏení priatelia, lergia stma a my Dostáva sa vám do rúk druhé ãíslo ãasopisu Alergia, astma a my. Ohlas ãitateºov po vyjdení prvého ãísla nás príjemne prekvapil, zároveà nás to v ak zaväzuje. Druhé ãíslo sme zamerali na veºmi závaïné pºúcne ochorenie na chronickú ob trukãnú chorobu pºúc (CHOCHP) ochorenie, ktoré si na celom svete kaïd rok vyïiada viac ako tri milióny ºudsk ch Ïivotov. Podstatné informácie o CHOCHP nájdete v ãlánku hlavnej odborníãky Ministerstva zdravotníctva SR prof. MUDr. Evy Rozborilovej, CSc., prednostky Kliniky pneumológie a ftizeológie martinskej fakultnej nemocnice. KeìÏe toto ochorenie postihuje predov- etk m fajãiarov, priná ame aj ãlánok o problematike fajãenia od prim. MUDr. Daniela Pavloviãa z Nitry. Viacero ãlánkov vám pripomenie aktivity Zdru- Ïenia astmatikov SR v minulosti, oboznámi vás so súãasnou ãinnosèou i plánmi do najbliï ej budúcnosti. V tomto ãísle opäè nájdete pravidelné rubriky, ktoré zaiste uspokoja vá záujem. Svoje ìal ie otázky môïete stále posielaè na na u www stránku, ktorá je k dispozícii aj t m ãitateºom, ktor m sa nedostane do ruky ná ãasopis. V etk ch ãlenov redakãnej rady te í, Ïe sa nám podarilo vydaè dve ãísla ãasopisu a máme uï aj témy na ìal ie dve ãísla, ktoré chystáme vydaè v tomto roku. Celkov v hºad je optimistick úroveà poskytovania zdravotnej starostlivosti o astmatikov, alergikov, ako aj ostatn ch pacientov s chronick mi pºúcnymi ochoreniami sa u nás zlep- uje a starostlivosè o nich je v mnoh ch aspektoch porovnateºná s vyspel m zahraniãím; a neexistujú dôvody, preão by sa táto situácia nemohla e te zlep ovaè. O celej tejto problematike sme kedykoºvek pripravení viesè s vami dialóg, ktor by v ak mal vïdy viesè k zlep eniu vzájomn ch vzèahov a k spoloãnému napredovaniu. Zdravie, lásku a pohodu vám a va- im blízkym v celom novom roku praje Doc. MUDr. Du an Salát, CSc. s kolektívom spolupracovníkov

5 Príhovory 5 Hlavná odborníãka Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor pneumológia a ftizeológia VáÏení a milí ãitatelia, do rúk sa vám dostáva ìal ie ãíslo nového ãasopisu, ktor si zobral do vienka úlohu venovaè sa problematike respiraãn ch ochorení. ChorobnosÈ na tieto ochorenia je v na ej republike najvy ia a najvy ia je aj práceneschopnosè, ktorá s Àou súvisí. ÚmrtnosÈ na respiraãné ochorenia sa dostala na tvrté miesto za ochorenia obehovej sústavy, onkologické ochorenia, úrazy a otravy. Hoci sa môïeme chváliè relatívnym poklesom v skytu tuberkulózy (dostali sme sa medzi krajiny s nízkym v skytom tuberkulózy), veºmi rapídne narastá podiel ne pecifick ch pºúcnych ochorení. V skyt niektor ch z nich, najmä ob trukãn ch pºúcnych chorôb, ako je chronická ob trukãná choroba pºúc a bronchiálna astma, sa za posledn ch necel ch desaè rokov zdvojnásobil. Je zaráïajúce, Ïe mladí ºudia, ale ani ºudia v strednom a star om veku, nevedia, ão je chronická ob trukãná choroba pºúc. Ob trukãná choroba pºúc svojím pomal m, ale progresívnym priebehom vedie k smrti pacienta, rovnako ako kardiovaskulárne ochorenia, o ktor ch sme v etci podstatne viac informovaní. Na tomto náraste sa podieºa zmenené Ïivotné prostredie, Ïivotn t l, ale predov etk ch fajãenie a zneãistenie ovzdu ia. Podiel fajãiarov je v na ej spoloãnosti napriek legislatívnym opatreniam, protifajãiarskym aktivitám, poradniam a liekom veºmi vysok. Îiaº, ani také príznaky, ako je zmena charakteru ka ºa, prítomnosè d chavice po fyzickej námahe, pocit nedostatku vzduchu ãi prítomnosè krvi v spúte, e te stále nie sú pre na ich pacientov dostatoãne alarmujúce na to, aby vyhºadali lekára-odborníka a dali sa dôkladne vy etriè. KaÏd fajãiar vo veku nad tyridsaè rokov by mal byè dispenzarizovan a odborne vy etren. Na i pacienti sú v oblasti prevencie veºmi ºahostajní a pasívni, a preto je potrebné opakovane a veºmi dôrazne poukazovaè na závaïnosè v etk ch ochorení respiraãného systému. Aj to je dôvod, preão v etci vítame tento ãasopis veríme, Ïe sa úspe ne pokúsi prelomiè bariéru nevedomosti na ich pacientov nielen v otázkach závaïnosti t chto ochorení, ale aj v ich diagnostike, lieãbe a v prevencii. Prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc. Hlavná odborníãka Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor pneumológia a ftizeológia Prezident Slovenskej spoloãnosti pre klinickú imunológiu a alergológiu VáÏení ãitatelia, milí priatelia, prichádza k vám druhé ãíslo nového ãasopisu Alergia, astma a my. Jeho cieº sa nezmenil chce zlep iè vzájomnú komunikáciu medzi pacientom a zdravotníckymi pracovníkmi. Konkrétnym naplnením tohto cieºa je u iè lieãbu kaïdému pacientovi na mieru, vyuïívajúc pravidlá medicíny zaloïenej na dôkazoch. O jej definíciu sa snaïilo viacero autorov; jedna z nich sa mi zdá v stiïnej ia neï iné: Medicína zaloïená na dôkazoch znamená zlep enie tradiãn ch zruãností, schopností a skúseností klinikov/lekárov pri diagnostike, lieãbe, prevencii prostredníctvom systematického formulovania dôleïit ch otázok a vyuïitia matematick ch odhadov pravdepodobnosti a rizika (T. Greenhalgová, A. Donaldová). DosiahnuÈ tento cieº je v ak moïné iba pri vzájomnej dôvernej spolupráci. Klinická alergológia a imunológia ako vedn odbor veºmi usilovne kráãa vpred v snahe vyrie iè problémy podstaty alergénmi spôsoben ch ochorení. Je viac ako pravdepodobné, Ïe narastajúca incidencia a prevalencia alergick ch a imunitn ch ochorení si vyïiada väã ie úsilie na ich zvládnutie. Myslím si, Ïe aj ãasopis Alergia, astma a my je veºmi vhodn m sprostredkovateºom prenosu potrebn ch my lienok, konzultácii a v meny skúseností. Prajem ãasopisu, pacientom aj zdravotníckym pracovníkom, aby im obsah tohto ãasopisu pomohol pri lieãbe i práci. S pozdravom Doc. MUDr. Vladimír Pohanka, CSc., MPH, prezident Slovenskej spoloãnosti pre klinickú imunológiu a alergológiu

6 6 Príhovory V konná riaditeºka ZdruÏenia astmatikov SR Milí na i priatelia, rada vyuïívam príleïitosè osloviè vás v najnov om ãísle Alergia, astma a my. Je nesporne pozitívne, Ïe po tyroch rokoch snáh a úspe ného fungovania ná ho ZdruÏenia astmatikov SR sme vám koneãne mohli ponúknuè ná vlastn ãasopis. Jeho prvé ãíslo sa stretlo s priazniv m ohlasom na ich kolegov-lekárov, ale aj ohlasy vás pacientov a va ich blízkych svedãia o tom, Ïe tak to ãasopis bol veºmi potrebn. Do redakcie prichádzajú va e listy, v ktor ch nám pí ete, ako vám ná ãasopis pomáha pri kaïdodenn ch starostiach s chronick m ochorením. Práve vo va ich listoch nachádzame in piráciu do ìal ej práce i va e návrhy, pripomienky ãi postrehy sa snaïíme v ão naj ir ej miere zakomponovaè do na ich plánov. Na ím cieºom je, aby sme vám boli ão najbliï ie a aby mala na a práca ão najväã í pozitívny vplyv nielen na va e zdravie, ale aj na Ïivotné prostredie, ktoré nás v etk ch obklopuje. Rovnako nás te í, Ïe ste spokojní s ãinnosèou na ej konzultaãnej skupiny, ktorá sa vám snaïí v rámci poradne zdruïenia pomôcè vyrie iè diagnostické problémy, t kajúce sa najmä astmy, alergií a príbuzn ch civilizaãn ch ochorení. Na e odpovede na va e zvedavé otázky sa zatiaº stretli s pozitívnym ohlasom, z ãoho usudzujeme, Ïe majú svoj priazniv efekt napokon, práve to bolo a stále je na ím cieºom. Prázdniny sa skonãili, za nami je aj jeseà a nastupuje zima, teda po krásnom letnom odpoãinku by sme aj my mali pozbieraè úrodu, ktorú sa nám podarilo zoïaè v rámci projektov zdruïenia. Po vyhodnotení minuloroãnej ãinnosti je potrebné pripraviè si plán ãinnosti na nov rok, v na om prípade na kolsk rok 2006/2007. Pre lep iu orientáciu by som chcela v krátkosti pripomenúè, ão sme urobili a dosiahli v predchádzajúcom období. Nielen v Bratislave, ale aj v kluboch in ch slovensk ch miest sme pripravili hodiny nácviku správneho d chania a relaxaãn ch cviãení pre kaïdú vekovú skupinu od materskej kôlky aï do dôchodcovského veku. Nezabudli sme ani na posilàovanie d chacích svalov na plavárni v rámci koly astmy. Úãastníci celoroãného plaveckého kurzu uzavreli kolsk rok plaveck mi pretekmi; kurz pokraãoval na letn ch prímorsk ch pobytoch, kde sa venovali vodn m portom a cyklistike. V projekte Zdravá kola, ktor sa realizuje v Z na âerny evského ulici v bratislavskej PetrÏalke mali deti svoj celoroãn vyuãovací i mimovyuãovací program prispôsoben svojim zv en m nárokom na fyzickú aktivitu, priãom sa v ak drïali starého, ãasmi overeného hesla Mens sana in corpore sano ; napokon v etci vieme, Ïe na e telo nemôïeme neustále zaèaïovaè psychick mi aktivitami a neãinn m vysedávaním pri poãítaãoch. Îiaci spomínanej koly sa chodievali poãas vyuãovania aj vo voºnom ãase prechádzaè na hrádzu ãi korãuºovaè na umelé klzisko a koncom t ÏdÀa na turistické vychádzky. Efekt tohto zdraviu prospe ného programu koly sa prejavil v dobrom zdravotnom stave Ïiakov Ïiaci mali najmenej vyme kan ch hodín, zníïenú spotrebu liekov a v koneãnom dôsledku aj stabilizovan zdravotn stav. V niektor ch petrïalsk ch kolách, napríklad na Pankúchovej a âerny evského ulici, sme zorganizovali aj literárno-v tvarnú súèaï o kodlivosti fajãenia, ako aj verejné v chovné predná ky, t kajúce sa tejto ãoraz aktuálnej ej problematiky, priãom sme dbali na to, aby ich forma i obsah boli prijateºné pre deti. Na a práca vrcholila v máji, keì sa kaïd rok pripomína Svetov deà astmy. Pri tejto príleïitosti sa aj mnohí z vás zapojili do plaveck ch pretekov vo viacer ch mestách Slovenska, ktoré sa konali pod heslom: Plávajme proti astme. V hrami mlad mi stromãekmi môïu v etci prispieè svojmu zdraviu skvalitnením Ïivotného prostredia, ktoré nás obklopuje. Tohto roku sa na t chto plaveck ch pretekoch zúãastnilo dovedna takmer 600 záujemcov a veríme, Ïe tento poãet bude z roka na rok e te narastaè.

7 Príhovory 7 Ani v lete, poãas letn ch prázdnin, sme na vás nezabudli a nezaháºali sme. UÏ tradiãne sme sa zúãastnili na cyklistick ch pretekoch v Tatrách, kde sme robili bezplatné spirometrické merania. Ich v sledky sme záujemcom vysvetlili a kaïdému, kto mal záujem, sme poskytli odborné konzultácie. âlenovia v boru ná ho zdruïenia úspe ne propagovali dôleïitosè verejného záujmu o prevenciu a lieãbu astmy a alergick ch chorôb nielen na podobn ch podujatiach, ale aj v médiách v rozhlase, v televízii, ako aj vo viacer ch ãasopisoch. Kus práce urobili aj medzi vrcholov mi portovcami a trénermi, aby celá na a spoloãnosè mala vern, neskreslen pohºad na problematiku t chto chronick ch ochorení a nezostávala v boji proti nim pasívna. V sledkom tejto veºmi zásluïnej práce bolo získanie sponzorov, ktorí nám pomohli a pomôïu financovaè na e zdraviu prospe né projekty aj poãas tohto kolského roka. Aby sme vám vedeli stále lep ie a úãinnej ie pomáhaè pri rie ení va ich zdravotn ch problémov, na i odborníci sa zúãastnili na Kongrese európskej federácie zdruïení astmatikov (EFA) v Prahe. Cenné skúsenosti, ktoré sme tam získali, sa budeme snaïiè aplikovaè aj v na ej práci a dúfame, Ïe sa nám v blízkej budúcnosti podarí staè sa riadnym ãlenom EFA. Na septembrovej schôdzi v boru ZdruÏenia astmatikov SR sme sa zi li v plnom poãte a plní elánu do ìal ej práce. Jedn m z bodov ná ho programu bola aj príprava druhého ãísla ãasopisu Alergia, astma a my, ktoré práve drïíte v rukách a ktoré sme venovali druhému najãastej iemu a najzávaïnej iemu ochoreniu d chacích ciest chronickej ob trukãnej chorobe pºúc. Chceme poukázaè na dôleïitosè prevencie, pretoïe nikdy nie je dosè zavãasu predchádzaè tak mto civilizaãn m ochoreniam, a t m zabrániè ich úplnému prepuknutiu. Preto pokraãujeme aj v na ej protifajãiarskej kampani. Ná boj za pacientske práva v tejto oblasti by sme chceli preniesè aj do prostredia parlamentu, a takto ukázaè na im ústavn m ãiniteºom va e problémy a snaïiè sa ich zaangaïovaè do ich rie enia. V rámci osvety a prevencie sme sa rozhodli pouïiè aj ìal iu zbraà : nielen na im poslancom, ale aj pracovníkom rôznych zneãisten ch prevádzok urobíme spirometrické vy etrenia. V prípade, Ïe máte záujem o takéto vy etrenie na va om pracovisku, oznámte to ná mu zdruïeniu písomne. Dúfame, Ïe v sledkami t chto meraní a ìal ími argumentmi oslovíme práve t ch, ktorí sú na to kompetentní chceme t m zdôrazniè dôleïitosè ochrany nefajãiarov a ãoraz vzácnej ieho ãistého Ïivotného prostredia. príprav sa rozhodujeme medzi dvoma názvami: Alergia astma Ïivotné prostredie fajãenie alebo Keì je vzduch vzácny. Ak sa chcete do tohto projektu zapojiè, môïete nám poslaè svoje malé dielka do redakcie. Detské umelecké v tvory vyhodnotíme a oceníme kniïn mi darmi a vystavíme ich na putovnej v stave zdruïenia. Tak ako po minulé roky, aj v budúcom roku budeme pokraãovaè v predná kach, meraniach d chacích funkcií pºúc, cviãeniach a koleniach zainteresovan ch skupín ºudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s ochoreniami d chacej sústavy ãi uï ako pacienti a ich blízki, ale aj ako lekári, uãitelia, tudenti a podobne, ktor ch tento problém nenecháva ºahostajn mi. T mto spôsobom vyz vame v etk ch pacientov, pacientske skupiny i odborn ch lekárov, aby sa k nám pripojili a zapojili do preventívnej ãinnosti, najmä pri udrïiavaní a rozvíjaní správnej funkcie d chacích orgánov. Podºa miestneho záujmu a moïností chceme vytvoriè skupinky, ktoré budú po cel rok organizaãne zabezpeãovaè na e projekty nielen v Bratislave, ale aj na celom Slovensku, aby sa mohli na na ich cviãebn ch, plaveck ch aj ìal ích akciách zúãastniè obyvatelia ão najväã ieho poãtu miest a obcí. Chceme, aby sa konali nielen raz do roka pri veºk ch celoslovensk ch akciách, ale aby mohla ão najväã ia skupina ºudí aktívne predchádzaè zhor eniu svojho zdravotného stavu poãas celého roka. Nakoniec by som sa chcela poìakovaè v etk m spolupracovníãkam, ktoré s nami aktívne preïili cel rok a venovali svoj drahocenn voºn ãas veºmi zásluïnej dobroãinnej ãinnosti. MUDr. Klára Kossárová, pediatriãka, alergologiãka a imunologiãka Poliklinika ustekova 2, Bratislava Do na ich plánov sme zaradili aj usporiadanie v stavy kresieb na ich pacientov, ktorí uspeli vo v tvarnej súèaïi detí základn ch kôl. V súãasnom tádiu

8 8 Téma Chronická ob trukãná choroba pºúc problém tretieho tisícroãia 15. november 2006 vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) za DeÀ venovan chronickej ob trukãnej chorobe pºúc Ide o najroz írenej ie chronické pºúcne ochorenie na svete, ktorého v skyt veºmi prudko stúpa. Charakterizuje ho chronick zápal sliznice priedu iek a pºúc. Zápal spôsobuje inhalácia kodliv ch ãastíc, plynov, vírusov a baktérií a postihuje nielen d chacie cesty (priedu ky), ale aj pºúcny parench m a pºúcne cievy. Zápal v stene priedu iek je prítomn uï vo vãasnom tádiu ochorenia a postihnutá je sliznica aj podslizniãné väzivo. Zápal má vplyv aj na riasinky, ktoré vystielajú d chacie cesty (dochádza k ich strate), zvy uje sa mnoïstvo hladk ch svalov, ktoré sú v d chacích cestách, mizne chrupavka, zv i sa poãet hlienov ch Ïliazok. Tvoria sa jazvy a vzniká de trukcia a rozdutie pºúc. Opakované zápaly vedú k deformáciám a zúïeniam priedu iek. Rozdutie pºúc pºúcny emfyzém vzniká zväã ením pºúcnych alveol v dôsledku roztrhnutia stien pºúcnych mechúrikov. Vedie to k zmen eniu plochy, ktorá je potrebná na v menu kyslíka a oxidu uhliãitého, ão je základná funkcia pºúc. V ºudskom organizme je nedostatok kyslíka pre Ïivotne dôleïité orgány (mozog, srdce, peãeà a iné) a nadbytok oxidu uhliãitého. ZávaÏnosÈ choroby závisí od celkovej dæïky ochorenia, od stupàa ob trukcie (zúïenia d chacích ciest), rozsahu zmien v priedu kách a v pºúcnom parench me a v postihnutí ostatn ch orgánov. Treba povedaè, Ïe základn m znakom ochorenia je progresia postupné zhor ovanie priechodnosti d chacích ciest, najmä poãas v dychu. Je to invalidizujúce a v koneãnom dôsledku smrteºné ochorenie. V skyt chronickej ob trukãnej choroby pºúc Ochorením trpí vo svete 600 miliónov ºudí a v poãte úmrtí sa v roku 1999 dostalo na piate miesto medzi najãastej ími príãinami smrti umiera naà roãne 2,66 milióna ºudí, ão je viac ako na tuberkulózu pºúc. Odhadovan v skyt je oveºa väã í, ako sa pôvodne predpokladalo; vypl va to z absencie jednoznaãn ch príznakov na zaãiatku ochorenia. tatistické údaje z USA dokazujú, Ïe k m v posledn ch tridsiatich rokoch klesla mortalita na ischemickú chorobu srdca o 59 %, cievne mozgové príhody o 64 %, úmrtnosè na chronickú ob trukãnú chorobu pºúc stúpla o 163 %. V Európe sa najväã ia úmrtnosè uvádza v Maìarsku zomiera 80 zo obyvateºov.

9 Téma 9 Slovenská republika patrí medzi krajiny s vysok m v skytom chronickej ob trukãnej choroby pºúc. V skyt sa odhaduje na 7 aï 10 % populácie star ej ako 40 rokov. âastej ie sa vyskytuje u muïov. Príãiny vzniku ochorenia sú multifaktoriálne a nie sú jednoznaãné. Za najváïnej í faktor vzniku a rozvoja ochorenia sa povaïuje fajãenie. Vo svete fajãí pribliïne 1,1 miliardy osôb a na ochorenia súvisiace s fajãením zomiera za rok priemerne 3,5 milióna osôb. Podºa údajov tatistického úradu SR na Slovensku v roku 2000 fajãilo 43 % dospel ch ºudí a na ochorenia súvisiace s fajãením roãne zomiera pribliïne 11 tisíc osôb. Je potrebné uvedomiè si, Ïe fajãenie je chronicky pôsobiaca noxa, ktorej následky na zdravotn stav sa prejavia aï po dlhodobom pôsobení cigaretového dymu. AÏ 20 % fajãiarov (tvrdí sa, Ïe toto ãíslo je podhodnotené) má chronickú ob trukãnú chorobu pºúc. Napriek tomu poãet fajãiarov u nás stúpa nielen v dospelej populácii, ale aj medzi mládeïou. Stúpa aj poãet fajãiacich Ïien; v niektor ch krajinách sveta je vznik chronickej ob trukãnej choroby pºúc rovnak u Ïien aj u muïov. Druh m faktorom, ktor sa podieºa na vzniku ochorenia, je zneãistené pracovné a Ïivotné prostredie. Na vzniku ochorenia sa môïu spolupodieºaè rôzne anorganické ãastice, ako je uhoºn a kremiãit prach, ale aj prach z cementu, z rôznych kovov, ìalej plynné zloïky v ovzdu í smog, sírovodík, chlór a organické ãastice (baktérie, pliesne, drevo). Úãinok fajãenia v ak vplyv profesijnej expozície vysoko prevy uje. Dnes sa veºká pozornosè venuje aj prostrediu vnútri domu. PouÏívanie tuh ch palív pri vykurovaní a varení spolu so zl m vetraním sa povaïujú za jeden z iritaãn ch faktorov, ktoré sa môïu spolupodieºaè na vzniku a rozvoji ochorenia. Dokázan je aj vzèah k v Ïive. Aj ch banie vitamínov A, C, E (tzv. antioxidaãné vitamíny) spolu s nedostatkom nenas ten ch mastn ch kyselín a zv en prívod soli môïu byè spojené s ob trukciou d chacích ciest. na rôzne podnety, napr. na studen alebo tepl vzduch. Príznaky ochorenia Chronickú ob trukãnú chorobu pºúc treba braè do úvahy u kaïdého ãloveka s chronick m ka ºom a vyka liavaním spúta rôznej konzistencie, s d chavicou a anamnézou expozície rizikov m faktorom. Ka eº je dôsledkom zv enej produkcie hlienu v d chacích cestách. Prítomn je kaïd deà, najmä ráno alebo poãas dàa, ãasto sa vyskytuje po prebudení, zapálení cigarety, po raàajkách a dlh ej chôdzi. PrítomnosÈ chronickej ob trukãnej choroby pºúc môïe znamenaè kaïdá chronická tvorba hlienu. D chavica sa ãasom zhor uje, najmä pri telesnom zaèaïení a poãas respiraãn ch infekcií. MôÏe sa rozvíjaè u pacientov aj bez prítomnosti ka ºa. Spolu s obmedzenou toleranciou telesnej námahy je najãastej ím dôvodom, preão pacient vyhºadá lekára. D chavica je subjektívny pocit nedostatku vzduchu a prejavuje sa zv en m úsilím pri d chaní (namáhavé d chanie, hlad po vzduchu). D chavica je najdôleïitej ím príznakom pºúcneho emfyzému, ktor vzniká zväã ením pºúcnych alveol v dôsledku oslabenia ich steny a hromadenia vzduchu. Obmedzenie fyzickej aktivity pacienti ãasto pripisujú vy iemu veku. Je veºa faktorov, ktoré sa podieºajú na fyzickej limitácii pacienta je to únava respiraãného svalstva, postihnutie kostrového svalstva látkami, ktoré vznikajú ako následok nedostatoãného okysliãenia organizmu, dlhodobé uïívanie niektor ch liekov a iné. Na záver moïno povedaè, Ïe k najv znamnej ím subjektívnym príznakom ochorenia patrí prítomnosè d chavice, pretrvávajúci ka eº s nadmernou tvorbou a vyka liavaním hlienu a obmedzenie fyzick ch aktivít. AÏ tieto príznaky donútia pacienta, aby vyhºadal lekára. Priemerne je to aï dvadsaè rokov od zaãiatku ochorenia. Ochorením trpí vo svete 600 miliónov ºudí Veºmi ãastou príãinou ochorenia sú opakované a hlavne nedolieãené zápaly d chacích ciest nielen v dospelosti, ale aj v detskom veku. TaktieÏ nízka pôrodná hmotnosè a zl socioekonomick status rodiny môïu prispievaè k vzniku ochorenia. Okrem vonkaj ích faktorov môïu na ochorenie vpl vaè aj genetické faktory, ako je nedostatok α1-antitrypsínu, zv ená schopnosè priedu iek reagovaè ob trukciou Diagnóza ochorenia Pre diagnózu ochorenia má najväã í v znam podrobná anamnéza a spirometrické vy etrenie pºúc. Spirometria je jednoduch test na zmeranie mnoïstva vzduchu, ktoré môïe ãlovek naraz vyd chnuè; a ãasu, ktor na to potrebuje. Spirometer meria, ako efektívne a ako r chlo dokáïe ãlovek vyprázdniè vzduch z pºúc. Je to objektívny spôsob merania prie-

10 10 Téma toku vzduchu v priedu kách. Pomocou spirometrie sa vy etrí úsilná vitálna kapacita (FVC), expiraãn objem vyd chnut za prvú sekundu úsilného v dychu (FEV 1 ) a vypoãíta sa percentuálny podiel FEV 1 /FVC. Pokles hodnôt FEV 1 pod 80 % z referenãn ch hodnôt (t.j. hodnôt, aké má rovnako star, rovnako vysok a rovnako váïiaci zdrav jedinec rovnakého pohlavia) a FEV 1 /FVC pod 70 % potvrdzuje prítomnosè ob trukcie v d chacích cestách. Pri chronickej ob trukãnej chorobe pºúc je pokles FEV 1 priemerne 2- aï 3-krát väã í ako u zdrav ch jedincov. Pre posúdenie reverzibility bronchiálnej ob- trukcie má zásadn v znam bronchodilataãn test, ktor sa robí rôznymi bronchodilatanciami; toto vy etrenie patrí do rúk odborníka-pneumológa. Rtg snímka hrudníka nemá pre stanovenie diagnózy podstatn v znam. Ten na rozdiel od ostatn ch ochorení respiraãného systému spoãíva v diferenciálnej diagnostike. Ochorenie je charakterizované nedostatoãn m okysliãovaním Ïivotne dôleïit ch orgánov, pacient má ÈaÏkosti nielen s pºúcami, ale aj s in mi orgánmi (napr. mozgom, srdcom, obliãkami). Preto je dôleïité, najmä v pokroãil ch tádiách ochorenia, vy etriè krvné plyny z arteriálnej krvi a posúdiè stav okysliãenia jednotliv ch orgánov. Je nevyhnutné, aby pacient vyhºadal lekára uï pri prv ch ÈaÏkostiach a aby bol kompletne klinicky a spirometricky vy etren. Pre lieãbu je potrebné stanoviè stupeà závaïnosti ochorenia pomocou funkãného vy etrenia pºúc, ãi ide o miernu, stredne ÈaÏkú alebo ÈaÏkú formu chronickej ob trukãnej choroby pºúc, a podºa toho zaãaè individuálny lieãebn reïim. Lieãba Základom lieãby je vylúãenie v etk ch rizikov ch faktorov, ktoré sa podieºajú na vzniku a progresii ochorenia. Najúãinnej í spôsob, ako zníïiè riziko, spoãíva v zanechaní fajãenia a v celospoloãenskej propagácii nefajãenia. PrestaÈ fajãiè je jeden z najdôleïitej ích krokov v ìal om osude pacienta. Lekár má opakovan mi intervenciami pomôcè pacientovi prestaè fajãiè ãi uï v chovou a poukázaním na kodlivé úãinky fajãenia alebo s pouïitím farmakologickej lieãby, ako sú nikotínové náplaste, spreje, Ïuvaãky, príp. pouïitie ibupropiónu, lieku, ktor zni- Ïuje túïbu po nikotíne. Je potrebné eliminovaè aj látky, ktoré zneãisèujú vnútorné, vonkaj ie a pracovné prostredie. V kaïdom tádiu ochorenia je okrem vyh bania sa rizikov m faktorom potrebné zaoãkovaè pacienta protichrípkovou vakcínou a sústrediè sa na prevenciu recidivujúcich infekcií d chacích ciest. K nefarmakologickej lieãbe patrí denná fyzioterapia a pohybová lieãba. Cviãením je potrebné zv iè adaptáciu organizmu na telesné záèaïenie a dychovou gymnastikou zlep iè funkciu d chacieho ústrojenstva. V rámci farmakologickej lieãby sú základn m liekom bronchodilatanciá. Sú to úºavové lieky, ktoré roz irujú priedu ky a zlep ujú v dych pacienta. Na zaãiatku ochorenia sa pouïívajú len podºa potreby. UprednostÀujeme inhalaãné bronchodilatanciá pre ich lokálny úãinok, r chlosè nástupu úãinku a minimum vedºaj ích neïiaducich úãinkov. Lieãba musí byè od zaãiatku pravidelná, aby sa predi lo ìal iemu zhor ovaniu choroby. Sú to inhalaãné anticholinergiká, β2-mimetiká, resp. kombinované preparáty. Teofylínové prípravky s riaden m uvoºàovaním sa podávajú ako doplàujúce lieky, najmä v pokroãil ch tádiách ochorenia. V lieãbe chronickej ob trukãnej choroby pºúc dnes pouïívame od stredne ÈaÏkého tádia bronchodilatanciá s dlhodob m úãinkom, ktoré nemajú vedºaj ie úãinky a ich efektívnosè je úmerná ich dávke (tiotropium 1-krát za 24 hodín, salmeterol/formoterol 2-krát za 24 hodín). Je v ak potrebné opakovane kontrolovaè inhalaãnú techniku pacientov a pravidelnosè uïívania liekov. V stredne ÈaÏkom tádiu poãas exacerbácie ochorenia sa krátkodobo podávajú kortikosteroidy v tabletkovej alebo injekãnej forme. Ak je lieãba úspe ná, môïeme aplikovaè inhalaãné kortikosteroidy v kombinácii s dlhodob mi bronchodilatanciami. Ak je zhor enie ochorenia spôsobené infekciou, pridávame antibiotiká podºa citlivosti. Lieky na vyka liavanie a rozpustenie hlienov mukolytiká - sa pouïívajú najmä pri zhor ení ochorenia a poãas exacerbácií. SúãasÈou lieãby je rehabilitácia, ktorej sa v súãasnosti venuje malá pozornosè; má obsahovaè tréning d chacieho svalstva, relaxaãné techniky a iné. V prípade, Ïe sa u pacienta zistí nedostatok kyslíka v krvi, pouïívame kyslíkovú lieãbu. Dnes máme iroké moïnosti pouïitia kyslíka nielen v nemocnici, ale aj v domácom prostredí. Dlhodobá domáca kyslíková lieãba (18 aï 24 h) sa pouïíva na

11 Téma 11 Slovensku uï pätnásè rokov. PouÏívajú sa kyslíkové koncentrátory, ktoré spracúvajú kyslík zo vzduchu; pacientovi sa podáva nosn mi okuliarmi vzduch obohaten kyslíkom. Táto lieãba má priazniv efekt na preïívanie pacientov, zvy uje toleranciu zaèaïenia a zlep uje kvalitu Ïivota. KaÏd lieãebn reïim by mal byè pre kaïdého pacienta pecifick, lebo vzèah medzi intenzitou príznakov a stupàom bronchiálnej ob trukcie ovplyvàuje aj frekvencia a intenzita exacerbácií, pridruïené ochorenia a komplikácie. V pokroãil ch tádiách prichádza do úvahy aj chirurgická lieãba, ktorá spoãíva v resekcii zmeneného pºúcneho parench mu, prípadne v transplantácii pºúc. Napriek tomu, Ïe za posledn ch desaè rokov boli prijaté Národné smernice na diagnostiku a lieãbu chronickej ob- trukãnej choroby pºúc, poãet pacientov sa zvy uje (rok prípadov; rok prípadov), ão má veºké dôsledky nielen pre pacienta, ale aj pre celú spoloãnosè. INZERCIA Rok 1998 Rok prípadov prípadov Ochorenie sa posunulo do mlad ích vekov ch skupín; postihuje muïov v produktívnom veku. Zhor ujú sa príjmy a zvy ujú sa náklady na lieãbu, na ambulantnú, aj na nemocniãnú. Zhor uje sa kvalita Ïivota a zvy uje sa úmrtnosè. Preto je potrebné verejnosè opakovane informovaè o závaïnosti tohto ochorenia. Ochorenie je pre svoj chronick a progresívny priebeh veºmi ÈaÏko lieãiteºné, dá sa mu v ak predchádzaè. Odvykanie od fajãenia je najúãinnej ie a ekonomicky aj najv znamnej ie opatrenie u väã iny ºudí. Jednoznaãne zniïuje riziko vzniku ochorenia a zastavuje progresiu. Preto by mala na a spoloãnosè prijaè ìal ie legislatívne opatrenia, ktoré by obmedzili fajãenie nielen v dospelej populácii, ale najmä u mládeïe. âoraz vy ie náklady na lieãbu! Prof. MUDr. Eva Rozborilová, CSc. hlavná odborníãka Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor pneumológia a ftizeológia, MFN Martin

12 12 Téma Pacient s chronickou ob trukãnou chorobou pºúc a bronchiálnou astmou versus fajãenie História fajãenia UÏívanie rôznych psychotropn ch látok sa tiahne históriou ºudstva od nepamäti. OvplyvÀovanie psychiky pri rôznych rituáloch siaha aï do doby kamennej. Psychoaktívne látky ãlovek pouïíval aj na odstránenie únavy a zv enie pozornosti pri presunoch a love. Archeologicky doloïené je Ïuvanie rastliny pituri pred iestimi aï siedmimi tisícmi rokov v Austrálii. Táto rastlina obsahovala okrem rôznych in ch látok aj nikotín. Fajãenie tabaku pri náboïensk ch rituáloch Mayov je zobrazené na kamenn ch kvádroch z 2. storoãia p. n. l. Do Európy sa tabak dostal po objavnej ceste Kri tofa Kolumbusa do Ameriky v r Prv m známym fajãiarom bol námorník Rodrigo de Jeres, ktorého za tento zlozvyk aj väznili. Tabak sa v 15. a 16. storoãí najskôr pouïíval v ºachtick ch záhradách ako okrasná rastlina. Svoje pomenovanie nicotiana dostal na poãesè jeho pestovateºa a propagátora Jeana Nicotta (francúzsky vyslanec v Lisabone). V 17. a 18. storoãí sa fajãenie postupne dostalo zo panielska, Portugalska, Francúzska do celej Európy, potom cez more aj do Japonska, Ázie, Ameriky. Fajãenie fajok postupne doplnilo fajãenie cigár, Ïuvanie tabaku a po objavení automatického stroja na v robu cigariet v 20. storoãí sa zaãali fajãiè aj cigarety. Netrvalo dlho a fajãenie sa roz írilo po celom svete. Najväã í rozmach fajãenia nastal po prvej a druhej svetovej vojne. V Európe sa najviac fajãilo cez druhú svetovú vojnu a prvé desaèroãia po nej; iba posledn ch desaè aï pätnásè rokov vìaka presvedãiv m dôkazom o kodlivosti fajãenia na zdravie a o tom, Ïe sú príãinou vysokej úmrtnosti fajãiarov dochádza k miernemu poklesu fajãenia. V skyt fajãenia Fajãenie môïeme povaïovaè za pandémiu, pretoïe v súãasnosti fajãí vo svete 1,2 miliardy ºudí nad 15 rokov veku. V SR v roku 2004 fajãilo 41 % obyvateºov (28 % pravidelne a 13 % nepravidelne), ão je o 2 % menej ako v roku 2003 a o 5 % menej ako v roku V USA v roku 2000 Ïeny prv krát predstihli vo fajãení muïov! V tomto prelomovom roku fajãilo v Amerike 22 % Ïien a iba 20 % muïov. Definícia fajãenia âo je vlastne fajãenie? Jednoznaãne treba povedaè, Ïe fajãenie je závislosè od nikotínu a je to závislosè heroínového typu. WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) dokonca pridelila tejto závislosti v zozname chorôb a príãin smrti aj oficiálny kód. Je to diagnóza: F17! Niet pochybností, Ïe je to najroz írenej ia toxikománia vo svete. Je v ak smutné, Ïe vlády temer v etk ch tátov túto závislosè spolu so závislosèou od alkoholu trpia a tolerujú! Príãinou tejto celosvetovej tolerancie fajãenia je pravdepodobne príjem z daní z v roby a predaja tabaku a tabakov ch v robkov, ktorá kaïd rok predstavuje desiatky miliárd korún. Takáto matematika je v ak veºmi krátkozraká, pretoïe z kaïdej koruny z tabakovej dane, ktorú získa tát, neskôr ten ist tát vynaloïí tri koruny na lieãenie chorôb spôsoben ch fajãením. Samozrejme, Ïe interval 15 aï 30 rokov medzi zaãiatkom fajãenia a jeho následkami zahmlieva kodlivosè fajãenia na zdravie ºudí a vlády rad ej profitujú z momentálnej v hody naplnenia rozpoãtu a dávajú jej prednosè pred prevenciou. Nie zanedbateºn je aj siln vplyv cigaretov ch koncernov na tvorbu legislatívy. Fajãenie je najroz írenej ia toxikománia vo svete

13 Téma 13 Fajãenie = drogová závislosè Dôkazov o závislosti od psychoaktívnej látky je v na ej aj zahraniãnej literatúre viac neï dosè. Fajãenie je podºa definície Americkej psychiatrickej spoloãnosti chronicky relapsujúce ochorenie. Zaãína sa ako psychická závislosè a je naviazaná na urãité prostredie, situácie, skupinu ºudí, stav psychiky a pod. Asi po dvoch ãi troch rokoch nepravidelného alebo pravidelnej ieho fajãenia sa vyvinie aj fyzická závislosè. Znamená, Ïe organizmus sa uï adaptoval na uïívanú látku (nikotín) a vynechanie dávky sa prejaví abstinenãn mi príznakmi. Abstinenãné príznaky sú v sledkom fyzickej a psychologickej adaptácie na dlhodob príjem drogy a objavia sa uï do dvoch hodín po vyfajãení poslednej cigarety a môïu trvaè od troch t ÏdÀov do troch mesiacov. Delíme ich na: Subjektívne (psychické): nutkanie na cigaretu, zlá koncentrácia, depresia, podráïdenosè aï úzkosè Lieãba nikotinizmu Pri odvykaní od fajãenia a pri jeho lieãbe sa stretávame s relapsom (návrat k fajãeniu po urãitom období nefajãenia), lapsom (po myknutím sa a návratom k cigarete na jeden, dva dni). Na zvládnutie stresu a napätia v odvykacom období je potrebné zmeniè aj Ïivotosprávu (zníïiè alebo vynechaè poïívanie alkoholu, analgetík, chodiè na prechádzky, cviãiè alebo zaãaè pravidelne rekreaãne portovaè, uãiè sa relaxovaè, nájsè si koníãka...). Niektorí pacienti potrebujú aj pomoc psychológa alebo psychiatra, prípadne aj antidepresíva a sedatíva. Základné odporúãania expertov na fajãenie sú publikované ako guidelines Treating Tobaco Use and Dependence (2000) a môïete ich nájsè aj u nás v manuáli a Smerniciach pre zanechanie fajãenia a lieãbu nikotínovej závislosti (Kavcová a spol., 2005). KaÏd lekár (prvého kontaktu alebo odborník- pecialista) by sa mal pri kaïdej náv teve pacienta v ambulancii op taè na fajãenie!!! a agresivita, poruchy spánku, nechutenstvo, napätie, nepokoj, nervozita, bolesti hlavy, celková rozladenosè a neschopnosè odpoãívaè; Objektívne (somatické): zmeny na EKG, zníïenie hladiny kortizolu a katecholamínov, pokles pulzovej frekvencie, spomalenie pokojového metabolizmu, zvy ovanie hmotnosti, zv ená teplota tela, zníïen metabolizmus kofeínu (zníïiè príjem!). Najsilnej ie abstinenãné príznaky majú silní fajãiari, ktorí sú v stresovom prostredí v práci alebo doma, a tí, ktorí sa uï pokú ali prestaè fajãiè opakovane. Veºmi problémoví a ÈaÏko lieãiteºní sú fajãiarialkoholici, závislí od drog a liekov. Dym cigariet vzniká nedokonal m spaºovaním tabaku pri teplote 800 aï o C. Tvorí ho aerosol obsahujúci vy e chemick ch zlúãenín, z ktor ch je vy e esèdesiat karcinogénnych. Ide o koncentrovan aerosol pevn ch (8 %) a plynn ch (92 %) ãastíc. Úãinok cigaretového dymu na d chacie orgány Cigaretov dym spôsobuje v d chacích cestách aktiváciu zápalovej reakcie v stene priedu iek. V sledkom je jej de trukcia (po kodenie). U fajãiarov dochádza k zosilneniu uveden ch zápalov ch mechanizmov. a na to, ãi sa fajãiar uï pokúsil prestaè fajãiè, resp. ãi chce prestaè fajãiè. Ak áno, treba zhodnotiè jeho rozhodnutie a motiváciu, ako aj stanoviè stupeà závislosti od nikotínu tzv. Fagerstromov m dotazníkom (nad 6 bodov silná závislosè!). Pacientovi by mal pomôcè prestaè fajãiè, poskytnúè mu lieãbu závislosti alebo ho odporúãaè k odborníkovi v príslu nej ambulancii (pneumológ, protifajãiarska poradàa a pod.). Aj keì pacient neprejaví ochotu zanechaè fajãenie, treba mu spôsobom primeran m jeho vzdelaniu vysvetliè kodlivosè fajãenia a jeho zdravotné následky, priãom treba zdôrazniè, aké choroby súvisia s fajãením a ako fajãenie skracuje Ïivot (v priemere o 8 rokov; od 3 do 25). Pri odvykaní od fajãenia je niekoºko kºúãov ch pomocn ch bodov: stanovenie dàa D a úplnej abstinencie fajãenia (verejne to oznámiè v rodine, v práci, priateºom), zhodnotenie predchádzajúcich pokusov o abstinenciu, vytvorenie individuálneho osobného plánu na odvykanie od fajãenia, identifikovanie a pomenovanie pravdepodobn ch problémov a vytvorenie plánu na ich prekonanie (písomne, ãíslo telefónu...), poïiadanie priateºov a rodiny o pomoc (kontrola, spolupráca, väzby).

14 14 Téma KaÏdému pacientovi, ktor chce prestaè fajãiè, treba zrozumiteºne povedaè, Ïe najdôleïitej ia je jeho pevná vôºa, Ïe musí maè motiváciu na zanechanie fajãenia (dobrovoºne) a Ïe lieãbu musí kontrolovaè odborník. Aj jediná cigareta môïe znamenaè návrat k fajãeniu, ale vïdy sa dá s odvykaním zaãaè znova. Existuje niekoºko spôsobov lieãby závislosti od nikotínu: Nefarmakologická (psychosociálna podpora, ovplyvnenie sociálno-psychologick ch väzieb, zvládnutie behaviorálnych postupov). Táto lieãba môïe byè individuálna alebo skupinová (z hºadiska nákladov je efektívnej ia). Veºmi dôleïité je veãer pred dàom D z okolia fajãiara odstrániè v etko, ão súvisí s fajãením a pripraviè ho na prekonanie stresov ch situácií pri odvykacej lieãbe. PouÏíva sa aj akupunktúra, akupresúra, hypnóza, Poru enie zákazu fajãenia jeden aï dvakrát poãas prvého t ÏdÀa sa nepovaïuje za zlyhanie lieãby. Lieãba sa aj po opakovanom zlyhaní môïe znova po nejakom ãase (po 3 aï 6 mesiacoch) opakovaè. Neodporúãa sa lieãbu a poradenstvo poskytovaè zdarma, lebo iba to, ão si pacient zaplatí, asi aj dodrïí! PrítomnosÈ nikotínu v moãi aj slinách sa dá dokázaè; na kontrolu úspe nosti nefajãenia sú k dispozícii aj prístroje na meranie obsahu CO vo vydychovanom vzduchu. Nemocniãná lieãba nikotinizmu VyuÏíva sa u veºmi závisl ch a problémov ch pacientov. Lieãba trvá maximálne 8 dní. Pacienti majú intenzívny individuálny a skupinov program a komplexn edukaãn program (predná ky, filmy, sedenia, nácvik) s vyuïitím psychológa, resp. aj psychiatra, zároveà s farmakologickou lieãbou a manaïmentom stresu, skupinová lieãba, elektrická stimulácia nervov ch zakonãení a mnoho in ch metód. Farmakologická. Treba ju odporúãaè kaïdému fajãiarovi súãasne s nefarmakologickou lieãbou, ak na Àu nie sú kontraindikácie. Nikotínové náhrady. Trh ponúka nikotínové Ïuvaãky Nicorette s obsahom nikotínu 2 a 4 mg (nie sú na lekársky predpis a pacient si ich platí). Poãet denne pouïit ch Ïuvaãiek závisí od poãtu vyfajãen ch cigariet a postupne sa zniïuje. Lieãba trvá asi 6 t ÏdÀov (max. 8). Nikotínové náplaste, napr. Nicotinell TTS s obsahom 7,14 a 21 mg nikotínu, sa aplikujú na ãistú koïu na 24 hodín, maximum úãinku majú za 4 aï 9 hodín, lieãba trvá 6 aï 8 t ÏdÀov (max.12); ich úãinok je nieão slab í ako úãinok Ïuvaãiek a sú vhodné najmä pre osôby, ktoré v zamestnaní nesmú ÏuvaÈ nikotínové Ïuvaãky. Existuje aj inhaler (1 kapsula obsahuje 10 mg nikotínu na 2 dni) a nosn nikotínov spray (1 dávka obsahuje 0,5 mg nikotínu) je najúãinnej í, ale u nás nie je dostupn. Antidepresíva (zniïujú chuè na cigaretu). Na trhu máme Zyban a Welbutrin, skú a sa aj Champix. Dávkuje sa 150 mg úãinnej látky prv t ÏdeÀ, od druhého t ÏdÀa do 6 aï 7 t ÏdÀov 300 mg. Pozor na kontraindikácie (nádory CNS, epilepsia, úrazy hlavy, anorexia, cirhóza, psychózy). Kombinovaná lieãba oboch uveden ch modalít je t. ã. najúãinnej ia (aï 35 % úãinnosè). Upozornenie: Samozrejme, pacient nesmie od prvého dàa lieãby fajãiè (zvy uje sa len hladina nikotínu v krvi), a ak lieãba nie je úspe ná do dvoch mesiacov, treba ju ukonãiè. úpravou v Ïivy, telesn mi cviãeniami, vy etrením du evného stavu a poradenstvom. Samozrejme, po intenzívnej nemocniãnej lieãbe má nasledovaè ambulantná lieãba, ktorá trvá 6 aï 12 t ÏdÀov, a pacienta musí dlhodobo sledovaè odborník na fajãenie. Upozornenie: Fajãiar sa aj po odvykacej (úspe nej) lieãbe stáva nefajãiarom aï po jednom roku!!! Podobne ako pri alkohole platí, Ïe iba úplná abstinencia (bez jedinej cigarety) je abstinencia. Fajãenie a nádory O tom, Ïe fajãenie spôsobuje nádory pºúc, d chacích ciest, ale aj ústnej dutiny, jazyka, hltana, hrtanu, Ïalúdka, zaïívacieho traktu, podïalúdkovej Ϻazy, obliãiek, moãového mechúra, prsníka, moãovopohlavného systému, centrálneho nervového systému existujú tisícky publikácií. Treba v ak pripomenúè, Ïe fajãiar sa v riziku ochorieè na rakovinu pºúc vyrovná nefajãiarovi aï po pätnástich rokoch nefajãenia. Riziko rakoviny pºúc priamo úmerne narastá s poãtom vyfajãen ch cigariet. Fajãiar, ktor fajãí 15 aï 30 rokov a viac a denne vyfajãí 10 cigariet, má 10-krát vy ie riziko, Ïe ochorie na rakovinu pºúc; ten, ão fajãí 40 cigariet denne, má riziko ochorenia na rakovinu pºúc aï 40-krát vy ie! Pasívne fajãenie spôsobuje rakovinu rovnako ako aktívne fajãenie; napr. Ïeny fajãiarov, ktoré nefajãia, ohrozuje rakovina pºúc viac ako dvojnásobne. Ak sa nefajãiar zdrïiava v zafajãenom prostredí, vd chne za hodinu toºko kodlivín z cigaretového dymu, akoby vyfajãil dve aï tri cigarety.

15 Téma 15 Fajãenie a kardiovaskulárne choroby Súvis je dokázan v stovkách túdií a vysoká mortalita na ischemickú chorobu srdca a infarkt myokardu u fajãiarov, podobne ako náhle mozgovocievne príhody, sú dávno známe. Je potvrden aj súvis medzi chronickou chorobou pºúc a vy ím v skytom aterosklerózy a ischemickou chorobou srdca (pravdepodobne aj tu zápal steny ciev zohráva dôleïitú úlohu); podobne je známa korelácia medzi chronickou ob trukãnou chorobou pºúc a cukrovkou. Fajãenie a gravidita Îena, ktorá fajãí aj poãas tehotenstva, zabezpeãuje svojmu e te nenarodenému dieèaèu vy í v skyt ochorení pºúc a d chacích ciest aï do veku 10 aï 12 rokov; samozrejme, styk s nikotínom predurãuje, Ïe dieèa bude v dospelosti skôr fajãiarom neï dieèa nefajãiarky. Fajãiace matky mávajú aj vy iu potratovosè (aï 2-krát vy iu) a ich deti sú pri pôrode aï o 800 gramov ºah ie neï deti nefajãiarok; vy í je aj v skyt nevysvetliteºn ch úmrtí batoliat fajãiarok. U detí fajãiarok je dokázan aj vy í v skyt bronchiálnej astmy. Fajãenie a ekonomika Okrem zdravotn ch ÈaÏkostí, vy ej chorobnosti a úmrtnosti fajãiari trpia aj väã ou stratou financií. V závislosti od poãtu vyfajãen ch cigariet a rokov fajãenia straty peàazí dosahujú aï 1,5 milióna Sk. Je len samozrejmé, Ïe okrem toho treba spomenúè aj straty spôsobené poïiarmi od nedopalkov, straty na predãasn ch úmrtiach fajãiarov, invalidn ch dôchodkoch, práceneschopnosti a vyme kan ch hodinách v práci pri fajãiarskych prestávkach. Fajãenie pacientov s CHOCHP a astmou Obe diagnózy zhor ujú kvalitu Ïivota pacientov, zvy ujú mortalitu a skracujú Ïivot pacientov. Markantné je to najmä u pacientov s CHOCHP; kde zanechanie fajãenia v ktoromkoºvek veku pacienta predlïuje Ïivot pacienta a zlep uje aj kvalitu Ïivota. Lieãba pacientov fajãiarov s CHOCHP a astmou bronchiale je ÈaÏ ia, komplikujú ju ãasté exacerbácie a vy ia komorbidita. Bezpeãne je dokázan aj niï í úãinok liekov, ktoré pouïívajú pacienti trpiaci CHOCHP a astmou bronchiale. Zjavné je to u v etk ch teofilínov, bronchodilatátorov (betaadrenergík aj anticholinergík), ale aj kortikosteroidov (inhalaãn ch, tabletov ch, ako aj injekãn ch). túdie zaoberajúce sa touto problematikou nasvedãujú, Ïe pacienti-fajãiari s uveden mi diagnózami potrebujú o 25 aï 40 % vy ie dávky liekov. Prim. MUDr. Daniel Pauloviã Krajsk odborník pre pneumológiu a ftizeológiu, Oddelenie pneumológie a ftizeológie Fakultná nemocnica, Nitra Záver Fajãenie za posledné desaèroãia nadobudlo hrozivé rozmery z hºadiska v skytu (pandémia vy e 1,2 miliardy fajãiarov vo svete), ale predov etk m z hºadiska vysokej chorobnosti a úmrtnosti fajãiarov. Vo svete úplne zbytoãne zomiera na následky fajãenia 3,5 milióna ºudí roãne (na Slovensku roãne predãasne zomiera viac ako fajãiarov). Experti Svetovej zdravotníckej organizácie vyrátali, Ïe do roku 2020 bude na následky fajãenia roãne zomieraè okolo 10 miliónov fajãiarov. Keby sa nám podarilo zníïiè poãet fajãiarov ão len o polovicu, zníïili by sme chorobnosè a úmrtnosè obyvateºov na ej krásnej planéty viac, neï by sme dosiahli akoukoºvek inou a hlavne drahou vy etrovacou a lieãebnou metódou! Veºmi rukolapn je tatistick údaj WHO, podºa ktorého na zemeguli ãlovek na následky fajãenia zomiera kaïd ch 7 sekúnd. Treba len dúfaè, Ïe aj v SR budeme nasledovaè príklad t ch krajín, kde poãet fajãiarov a úmerne s ním aj chorobnosè a úmrtnosè obyvateºstva klesá. Zdá sa v ak, Ïe bez tvrd ích legislatívnych krokov to nepôjde.

16 16 Téma Kongres EFA v Prahe EFA je skratka anglického názvu European Federation of Allergy and Airways Diseases Patients' Association, teda Európskej federácie pacientskych zdruïení s alergiou a pºúcnymi chorobami. Konferencia sa konala v Slovanskom dome v Prahe. V roãnú konferenciu organizovala âeská iniciatíva pre astmu (âipa). Prezidentom EFA je véd Swein-Erik Myrset, pôvodn m povolaním dôstojník védskeho kráºovského letectva. EFA bola zaloïená v roku 1991 v tokholme ( védsko). EFA vznikla z európskych organizácií zdruïujúcich pacientov a dala si za cieº zlep iè zdravie a kvalitu Ïivota obyvateºov Európy, ktorí trpia na spomínané ochorenia. Jej ãinnosè sa opiera o záujem pacientov o alergiu a choroby d chacích ciest a vychádza z poïiadaviek národn ch organizácií spoloãne vyuïívaè existujúce vedomosti a skúsenosti. Zakladajúcimi ãlenmi EFA boli Fínsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Nórsko, Poºsko, védsko a Spojené kráºovstvo Veºkej Británie a Severného Írska. Asociácie zdruïujúce pacientov s chronickou ob trukãnou chorobou pºúc sa zaradili do EFA v roku V tomto roku má EFA viac ako ãlenov, obãanov v jednotliv ch ãlensk ch tátoch. EFA je nezávislá a nezisková organizácia a jej centrála sídli v Bruseli (Belgicko). Poãas rokovania konferencie sa konali aj ìal ie súbeïné akcie, ktoré pripravila âipa. Doc. MUDr. Du an Salát, CSc. Stan âipa, kde sa pre záujemcov robili spirometrické vy etrenia

17 Kongres otvoril Prof. MUDr. Václav piãák, CSc., svetovo známy pediater a alergológ z Prahy Prezident EFA Swein-Erik Myrset European Federation of Allergy and Airways Diseases Patients' Association

18 18 Téma Infekcie, astma a chronická ob trukãná choroba pºúc U najväã ej ãasti astmatikov sa prvé astmatické ÈaÏkosti prejavia uï v detskom veku. V star om názvosloví sa tieto ÈaÏkosti oznaãovali ako záchvatov ka eº s pískav mi fenoménmi a so stiahnut mi priedu kami, vznikajúci najmä na podklade infekcie. Tento stav sa síce naz val spastickou bronchitídou, ale pod touto diagnózou sa ãasto ukr vali astmatické stavy prejavujúce sa v útlom detskom veku. Podºa najnov ích v skumov sa v anglosaskej literatúre takto postihnuté deti oznaãujú ako pískajúce deti, z ktor ch veºká ãasè sa vylieãi alebo podºa mienky rodiãov - vyrastie. V pozadí t chto prejavov sa ãasto skr va pomal prirodzen v voj imunitnej odpovede rastúceho dieèaèa aï 50 % z t chto detí má aj po siedmom roku veku stále astmu. UÏ pred sto rokmi bolo známych veºmi veºa spú Èaãov astmatického záchvatu; najznámej ie boli alergény, ako pele, roztoãe, prach ãi zvieracia srsè, ale najãastej í a najváïnej í spú Èaã infekcia bol neznámy. Je dokázané, Ïe vírusové infekcie sú najãastej ím spú Èaãom astmy u detí a taktieï sú najãastej ou príãinou zhor enia astmatického stavu u dospel ch. Za posledné roky sa pri intenzívnom skúmaní chronickej ob trukãnej choroby pºúc zistilo aj to, Ïe vírusová infekcia je najobávanej ia príãina, ktorá môïe vyvolaè závaïné zhor enie zdravotného stavu. ÚãasÈ vírusov pri zhor ovaní astmy je jasná, ale v otázke, ãi vírusy sú schopné aj vyvolaè predpoklady a podmienky na vznik astmy, dodnes stále panuje veºká neistota. Je zaujímavé, Ïe beïné bakteriálne infekcie, napr. stafylokokové ãi streptokokové, väã inou astmu nezhor ujú. V súãasnosti sa v ak mení epidemiologická situácia a na jeseà a v zime sú ãastej ie pecifické bakteriálne infekcie, spôsobené mykoplazmami a chlam diami. Tieto infekcie sa pôvodne objavovali v tvor- aï sedemroãn ch cykloch, ale pravdepodobne zmenou Ïivotného prostredia (aj pre ne), ako aj zmenou genetického predurãenia populácie, sú v súãasnosti ãastej ie. Ak ide o tieto infekcie, môïeme po prelieãení antibiotikami, ktoré sa podávajú