Astma - život pacienta s astmou a jej liečba

Astma - život pacienta s astmou a jej liečba Autor: PharmDr. Martin Bukvay Odborný garant a spoluautor: PharmDr. Martina Kozlíková Pokiaľ chcete vedieť, ako sa cíti astmatik, je na to jednoduché cvičenie: Zoberte si slamku. Čím tenšia, tým lepšie a ideálna je pod 0,5 cm v priemere. Zapchajte si nos a dýchajte len cez slamku. Spočiatku to nebude taký problém. Skúste vydržať 5 minút. Naozaj si to vyskúšajte a budete mať oveľa viac pochopenia pre všetko, čo sa bude ďalej písať. Úvod Tento vzdelávací materiál je pripravený na základe Národných smerníc pre liečbu astmy z roku 2010. Je to smerodajný dokument v prístupe k liečbe astmy na Slovensku. Rovnako vychádzame z dokumentu GINA (Global Initiative for Asthma) z roku 2015, čo je súhrn najnovších poznatkov o liečbe astmy celosvetovo a je neustále aktualizovaný a prepracovávaný (http://www.ginasthma.org). Vzhľadom na to, že diagnostiku a liečbu astmy majú v rukách lekári, budeme sa zameriavať na charakteristiku ochorenia, základné princípy liečby, na to ako ochorenie ovplyvňuje život astmatikov, spoluprácou pacientov pri liečbe a čo pre nich môžeme urobiť v lekárni my. Vďaka dostupným najnovším liekom s čoraz inovatívnejšími inhalačnými pomôckami vieme udržať astmu pacientov pod kontrolou. Vyžaduje si to "len" správny liek pre správneho pacienta. Ten má jednu zásadnú povinnosť - svoje lieky užívať pravidelne. Za týchto podmienok žije plnohodnotný život bez obmedzení. Hovorí sa aj o astme bez astmy. O tom je liečba astmy. Snaha dostať ochorenie pod kontrolu. Astma ľudí nemusí obmedzovať. Dokážeme predchádzať exacerbáciam. Ťažké exacerbácie sú dodnes život ohrozujúci stav, ktorý často končí na jednotke intenzívnej starostlivosti. Definícia astmy podľa národných smerníc: Charakteristika ochorenia "Priedušková astma je podmienená chronickým zápalom dolných dýchacích ciest s účasťou rôznych buniek (lymfocytov, eozinofilov, neutrofilov a iných, viď. ďalej), ktorý vedie k hyperreaktivite priedušiek. Výsledkom sú klinické prejavy v zmysle opakujúcich sa epizód dýchavice a piskotov, tiesne na hrudníku a kašľa, zvlášť v noci a nad ránom. Symptómy sa zvyčajne združujú s variabilnou obštrukciou, ktorá je reverzibilná buď spontánne alebo vplyvom liečby, spočiatku úplne, neskôr s istým stupňom ireverzibility." Najdôležitejšie je si uvedomiť, že astma je zápalové ochorenie. Práve tento neliečený zápal je príčinou všetkých prejavov astmy, ako je zúženie priedušiek a sťaženie dýchania. Obtiaže s dýchaním a hyperreaktivita priedušiek sú len prejavom, symptómom ochorenia - zápalu. V prípade, že by sa liečba zameriavala len na rozšírenie priedušiek, došlo by k úľave od príznakov, ale samotné ochorenie by sa ďalej zhoršovalo. 1

Pri neliečení astmy a ignorovaní zápalového procesu dochádza v konečnej fáze k irreverzibilnej prestavbe dýchacích ciest. Nastáva zhrubnutie bazálnej membrány (ukladanie kolagénu pod epitelom), vplyvom čoho sa dýchacie cesty ešte viac zúžia. Aké sú príznaky astmy? Dýchavica - subjektívny pocit nedostatku vzduchu, alebo pocit sťaženého dýchania. Objektívne sa prejavuje zvýšeným a sťaženým dýchacím úsilím. Piskot v dýchacích cestách. Tieseň na hrudníku. Kašeľ ( dlhotrvajúce záchvaty kašľa) obzvlášť v noci alebo nadránom (nočné príznaky resp. zobúdzanie sa kvôli astme sa vždy považuje sa závažnejšie, pretože významnejšie ovplyvňuje kvalitu života pacienta). K zhoršeniu príznakov môže dôjsť aj pri prechladnutí (resp. pri infekciach dýchacieho systému), cvičení, vystavení sa spúšťačom / dráždičom, zmene počasia, smiechu (alebo intenzívnych emóciach), alebo dráždičom (výfukové plyny, dym, silné vône). (pozn. autora: všimnite si, že tieto podnety/spúšťače príznakov astmy sú prakticky rovnaké ako sme spomínali vo vzdelávacom materiáli o Rinosinusitíde (náš predchádzajúci AD test). Na astmu poukazuje aj to, že symptómy menia svoju intenzitu a aj frekvenciu. Avšak zdiagnostikovať astmu je v rukách imnno-alergológa alebo pneumológa a je na to potrebných ešte niekoľko ďalších vyšetrení, ktoré potvrdia diagnózu "Asthma bronchiale". Druhy astmy podľa Národných smerníc Astma sa klasifikuje pred začatím liečby podľa stupňa závažnosti, na základe klinických príznakov a funkčného vyšetrenia pľúc. Samostatná kategória je sezónna astma - príznaky súvisia so sezónnym výskytom alergénov, zvyšnú časť roka sú príznaky mierne alebo žiadne. Nevyskytuje sa často a je potrebné ju odlíšiť od ľahkej asmy, pretože môžu byť veľmi podobné mimo sezónu. Tabuľka 1: Klasifikácia astmy podľa stupňa závažnosti Intermitentná astma Ľahká Perzistujúca astma Stredne ťažká Ťažká Denné príznaky zriedkavé, ľahké exacerbácie, normálne funkcie pľúc medzi epizódami > 1-krát týždenne, ale nie denne, normálne funkcie pľúc medzi epizódami > 1-krát týždenne každodenné príznaky, exacerbácie časté, obmedzenie fyzickej aktivity Nočné príznaky Najviac 2x mesačne Viac ako 2x mesačne 1x týždenne alebo viac časté 2

Ako sa príznaky astmy prejavujú v pacientovom živote? Celková únava a vyčerpanosť (kvôli nedostatku kyslíka), obmedzenie v bežných denných činnostiach. Z dôvodu častého výskytu nočných príznakov (najmä dusivý kašeľ), pacient sa ani v noci nemôže plne zregenerovať, budí sa a je nevyspatý. To následne môže ovplyvniť aj celý jeho ďalší deň - je podráždený a nervózny. Pri závažnejších stavoch môže byť problém udýchať aj bežný rozhovor. Exacerbácie Exacerbácie astmy (záchvaty astmy alebo akútna astma) sa prejavujú ako epizódy progresívneho zhoršenia dýchavice, kašľa, pískania, tiesne na hrudníku alebo tiež ako kombinácia týchto príznakov. Ťažké exacerbácie sú život ohrozujúci stav, ktorý vyžaduje okamžitú liečbu. Dlhodobým cieľom liečby astmy je: Liečba astmy Dosiahnuť kontrolu astmy a udržať astmu pod kontrolou. Minimalizovať riziko budúcich exacerbácii. Čo znamená pojem "kontrola astmy"? minimálne / žiadne symptómy minimálne / žiadne exacerbácie minimálne / žiadne užívanie uvoľňovačov (záchranná liečba) minimálne / žiadne nežiadúce účinky liečby normálne / takmer normálne pľúcne funkcie žiadne obmedzenie životných aktivít Čiže kontrola astmy je dosiahnutá vtedy, keď pacient netrpí žiadnymi príznakmi astmy, nemusí vôbec používať záchrannú liečbu a jeho ochorenie nijak neovplyvňuje jeho životné aktivity. Je to vtedy, keď astmatik žije život bez astmy. Trochu inú predstavu o kontrole astmy majú pacienti. Pre pacientov slovo "kontrola" môže byť zavádzajúce. Ich predstava o kontrole je napr. ako rýchlo odznejú ich symptómy po použití záchrannej liečby. Vtedy majú pocit, že môžu kontrolovať astmu. Avšak práve vtedy ich astma vôbec nie je pod kontrolou. Väčšina tohto materiálu je práve o kontrole astmy, ale pri pacientoch je lepšie toto vyjadrenie nepoužívať resp. ak sa použije, je lepšie ho riadne vysvetliť. Namiesto rozdelenia ľahká, stredne ťažka a ťazká astma oveľa lepšie popisuje ochorenie "stav kontroly astmy". Podľa aktuálneho stavu astmy sa prispôsobuje liečba. Ak je kontrola astmy zlá, dávka liekov a druhy liekov, ktoré sa použijú v terapii sa zvyšujú. Lekár sa snaží nájsť najnižšiu dávku liekov, pri ktorej je astma kontrolovaná. Pokiaľ sa dosiahne plná kontrola astmy pretrvávajúca minimálne 3-6 mesiacov, lekár sa môže rozhodnúť o postupnom znižovaní dávky lieku, ktorá ešte stále udržiava ochorenie pod kontrolou. 3

Tabuľka 2: Kedy sa považuje astma za nekontrolovanú Príznaky Denné príznaky Nočné príznaky / zobúdzanie Klasifikácia astmy podľa stupňa kontroly Kontrolovaná Menej ako 2x za týždeň Žiadne Čiastočne kontrolovaná Viac ako 2x za týždeň Akékoľvek Limitácia aktivít Žiadna Akákoľvek Potreba záchrannej liečby Menej ako 2x za týždeň Viac ako 2x za týždeň Exacerbácia Žiadna 1 alebo viac za rok Nekontrolovaná 3 alebo viac príznakov čiastočne kontrolovanej astmy prítomných v ktoromkoľvek týždni 1 v ktoromkoľvek týždni Sezónna astma - je potrebné pri sezónnej astme užívať liečbu celoročne? Podľa dokumentu GINA 2015 sa nemusia užívať kortikoidy celoročne. Liečba sa má začať okamžite pri nástupe príznakov a má sa v nej pokračovať minimálne 4 týždne po ukončení sezóny pre daný druh alergénu. Avšak na druhej strane je potrebné si uvedomiť, že pacient nemá príznaky pretože nie je v kontakte s alergénom. To ale nijakým spôsobom neovplyvňuje jeho hyperreaktivitu bronchov. Treba tu upozorniť na skríženú potravinovú alergiu. Je to stav, keď pacient reaguje na alergén, ktorý nevyvolal pôvodnú senzibilizáciu. Astmatik, ktorý sa nelieči celoročne, by si mal dať pozor pri konzumácii daných potravín alebo pri výskyte príslušných alergénov. Zoznam najobvyklejších skrížených alergií nájdete napríklad na stránke (nebude súčasťou AD testu): http://www.imuno-alergo.sk/aktuality/potravinova-alergia/ (nižšie na stránke) Lieky na liečbu astmy: 1, Kontrolóry 2, Uvoľnovače Lieky na liečbu astmy môžeme deliť do dvoch základných skupín: 1, Prvou skupinou sú kontrolóry astmy. Tieto lieky sa užívajú dlhodobo. Svojím protizápalovým vplyvom udržujú prejavy astmy pod kontrolou a zabraňujú hyperreaktivite bronchov. Do tejto skupiny patria aj dlhodobo účinkujúce β 2 -mimetiká. Samy o sebe nemajú protizápalový účinok, ale používajú sa v kombinácii s kortikosteroidmi pri vážnejších stavoch astmy. 2, Druhú skupinu tvoria uvoľňovače. Sú to lieky, ktoré sa používajú len v prípade potreby. Svojím rýchlym nástupom účinku dokážu uvoľniť bronchokonstrikciu a zabezpečiť veľmi rýchlu úľavu od príznakov. Táto skupina sa dá nazvať ako "záchranná liečba" a pacient ju musí mať vždy poruke počas celého dňa. 4

Medzi kontrolóry patria: 1, Inhalačné glukokortikosteroidy (ICS) - v súčasnosti najúčinnejšia protizápalová liečba. Plný účinok nastupuje po niekoľkých týždňoch až mesiaci sústavného užívania. Nedokážu však astmu vyliečiť a po ich vysadení dochádza v priebehu týždňov / mesiacov u väčšiny pacientov k zhoršeniu kontroly astmy. Účinné látky: beklometazón, budezonid, ciklezonid, flutikazón, mometazón 2. Antagonisti leukotriénových receptorov (LTRA - LeukoTriene Receptor Antagonists) - môžu sa používať ako alternatívna liečba u dospelých pacientov s ľahkou perzistujúcou astmou. Odpoveď je dobrá u niektorých astmatikov hypersenzitívnych na kyselinu acetylsalicylovú. Ak sa však používajú ako kontrolóry v monoterapii, účinok LTRA je väčšinou slabší ako účinok nízkej dávky ICS. Účinné látky: montelukast, zafirlukast 3. Dlho účinkujúce inhalačné β 2 -mimetiká (LABA - Long Acting Beta Agonists) - nemajú sa používať samotné k liečbe astmy, pretože neovplyvňujú samotný zápal. Avšak pokiaľ sa pridajú k ICS, umožňujú výrazne lepšie kontrolovať príznaky astmy, zlepšujú pľúcne funkcie, znižujú používanie záchrannej liečby a umožňujú znížiť dávku ICS potrebnú pre kontrolu astmy. Práve kvôli tomuto synergickému účinku sa začali vyvíjať fixné kombinácie LABA a ICS (obe účinné látky v jednom inhalátore s fixným pomerom). Vzhľadom na inhalačnú formu podania sú nežiaduce účinky minimalizované. Prechádzajú do krvného obehu v oveľa menšej miere a sú uprednostňované pred systémovým (perorálnym) podaním. Účinné látky (samostatné): formoterol, indakaterol, salmeterol Účinné látky (fixné kombinácie): flutikazón-formoterol, beklometazón-formoterol, flutikazónsalmeterol, vilanterol-flutikazón furoát, budezonid-formoterol 4. Teofylín - neodporúča sa ako monoterapia. Najmä vyššie dávky majú výraznejšie nežiadúce účinky (nauzea a zvracanie, hnačky, srdcové arytmie, kŕče). Jeho účinok je slabší ako nízka dávka ICS. 5. Perorálne LABA a glukokortikosteroidy (GCS) - používajú sa len minimálne, kvôli výraznejším nežiadúcim účinkom. Ich použitie a obmedzuje len na prípady, kedy je potrebná ďalšia bronchodilatácia, pri exacerbáciach alebo ak astma nie je pod kontrolou ani podávaním vysokých dávok inhalačných ICS a LABA. Účinné látky: salbutamol (tbl, sir) - LABA, prednizón (tbl) - GCS 6. H 1 antihistaminiká - môžu sa použiť pri astme s výraznou alergickou zložkou alebo ak pacient trpí alergickými komorbiditami (ekzém, alergická rinosinusitída). Antihistaminiká sa môžu kombinovať s ktoroukoľvek antiastmatickou liečbou. Účinné látky: loratadín, desloratadín, cetirizín, levocetirizín, rupatadín, bisulepín, dimetindén Medzi menej používané kontrolóry patria kromóny (kromoglygát a nedokromil) a monoklonálne Anti-Ig E protilátky (omalizumab). Bežne sa nepoužívajú, tak sa im vzhľadom na rozsah tohto materiálu nebudeme venovať. 5

Medzi uvoľňovače patria: 1, Rýchlo účinkujúce inhalačné β2-mimetiká (SABA - Short Acting Beta Agonists) - sú to najúčinnejšie lieky na zvládnutie akútneho bronchospazmu. Na Slovensku sa najčastejšie jedná o inhalačný salbutamol. Treba zdôrazniť, že táto liečba sa má používať čo najmenej a v čo najmenších dávkach. Zvýšená spotreba záchrannej liečby jasne hovorí o zhoršenej kontrole astmy a je treba zintenzívniť protizápalovú liečbu. Účinné látky: salbutamol, fenoterol, čiastočne formoterol (patrí síce medzi LABA, ale má pomerne rýchly nástup účinku) 2, Anticholinergiká - v bronchodilatácii sú menej účinné ako SABA, avšak sú alternatívou pre pacientov, ktorí kvôli nežiaducim účinkom (tremor, tachykardia) nemôžu užívať SABA. Vo všeobecnosti majú anticholinergiká využitie pri liečbe chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Účinné látky: ipratrópium 3. Perorálne glukokortikoidy (GCS) - používajú sa na zvládnutie hroziacej alebo už vzniknutej exacerbácie. Zabezpečujú prevenciu jej progresie a skorý relaps po ošetrení na pohotovosti. Pomáhajú teda významne redukovať morbiditu na astmu. Ak príznaky ustúpia a pľúcne funkcie dosiahnu pacientove maximum, možno liečbu perorálnymi GCS ukončiť. Potrebné je však naďalej pokračovať v dlhodobej liečbe pomocou ICS. Vyplachovanie úst po inhalačných kortikoidoch Jedna z dôležitých vecí, na ktoré sa často zabúda je vyypláchovanie úst po ICS, alebo po použití inhalačnej fixnej kombinácie LABA a ICS. Pri nevyplachovaní úst pacienti riskujú kandidózu ústnej dutiny. Z toho nasleduje zachrípnutie a strata hlasu. Kandidóza sama o sebe nezhoršuje astmu, ale kým sa nevylieči, komplikuje život pacientovi. Je to nežiaduci účinok všetkých inhalačných glukokortikosteroidov bez rozdielu. Manažment pacienta s astmou v lekárni Problémy pri dosahovaní kontroly astmy Ľudia sa väčšinou začnú zaoberať problémom, až keď ich začne naozaj obmedzovať. V prípade astmy by sme to mohli prirovnať: "Akosi zle sa mi začína dýchať, asi by som mal znova začať užívať tie lieky, čo mi predpísal lekár." Je to realita, pretože podľa štatistík až 50% astmatikov prestane užívať svoje lieky tak ako má predpísané. Nie je to však vždy len o nezodpovednosti pacientov. MUDr. Schvalbová (imunoalergológ, Prešov) sa vo svojej prednáške na Medifóre respiračných ochorení venovala dôvodom nespolupráce pacientov. Pri úmyselnej non-adherencii pacient odmieta liečbu napriek všetkým poučeniam a vysvetleniam o potrebe liečby. Najčastejšie dôvody: strach z vedľajších účinkov a predávkovania; popretie existencie choroby, rozpaky a rebélia (asolescenti od 12 do 20 rokov); zábudlivosť, lenivosť, nedbanlivosť; boj s autoritou, nedôvera v správne určenie diagnózy a liečby; neochota prispôsobiť životný štýl (fajčenie) 6

Pri neúmyselnej non-adherencii pacient nevie, že nevie užívať liečbu. Najčastejšie dôvody: nedostatočný nácvik inhalačnej techniky; časovo náročná a nepohodlná liečba; chýbanie pochopenia potreby dlhodobej pravidelnej liečby, ktorá neprináša úľavu od akútnych symptómov; iné komorbidity (napr. depresia) Toto je priestor v lekárni, kde sa dá pomôcť pacientom, aby lepšie pochopili svoje ochorenie a dôležitosť pravidelného užívania. Nevyhnutné je aj správne používanie svojho ihalárota. Takto sa zbytočne predíte sklamaniu z nefunkčnosti liečby. Niekedy jedna otázka a krátke vysvetlenie pacientovho problému môže pomôcť k tomu, aby Vás pacient vnímal ako odborníka. Bude vidieť z Vašej strany záujem o jeho osobu a môžete si tak pacienta jednoduchšie získať. Reálne tak pomôžete pacientom, aby sa cítili a žili lepšie a môžete ovplyvniť najčastejšie príčiny nedodržiavania stanovenej liečby. Je jasné, že niekedy situácia v lekárni neumožňuje komunikáciu takého rozsahu, ako by bolo potrebné. Taktiež primárnu zodpovednosť za edukáciu astmatika má lekár resp. zdravotná sestra. Niekedy však pacientovi stačí jedna správne povedaná veta alebo správne položená otázka, aby si pacient uvedomil, že sa vlastne CHCE liečiť. Neužívanie liečby Situácie z lekárne Pacienti sa hanbia priznať, že svoju liečbu neberú pravidelne. A skrývajú to. Niekedy až na základe výsledkov vyšetrení sú ochotní priznať pred lekárom, že svoje lieky nebrali tak, ako mali doporučené. Je to preto, lebo sa boja resp. nechcú aby ich niekto karhal alebo im to vyčítal. Každý druhý pacient trpiaci na astmu, svoje lieky neužíva pravidelne. Existujú určité náznaky, na základe ktorých sa to dá predpokladať. Väčšinou je to vtedy, keď Vám pacient povie: "Ale tento mi nedávajte, ten mám doma." alebo podobné situácie, pri ktorých si pacient nechce zobrať predpísaný liek. V lekárni nebývajú pacienti takí opatrní a niekedy sa sami prerieknu. Ak vytušíte, že máte pred sebou takého pacienta, môžete sa ho na to spýtať, ale tak aby nedostal pocit, že mu idete niečo vyčítať alebo ho karhať, lebo to pacient nechce. Môžete sa ho chápavo spýtať z čoho má obavy alebo čomu nerozumie. Zostanete niekedy prekvapení, čo všetko sa podozvedáte. S pacientom hneď lepšie pracuje, pretože ste prejavili záujem o jeho osobu, o jeho problémy a čiastočne ste tým získali pacientovu dôveru. Samozrejme napriek všetkému vždy budú pacienti, ktorí si nechcú nechať pomôcť. Záchranná liečba Pokiaľ je na recepte inhalačný salbutamol, môžete sa pacienta medzi rečou spýtať, ako často ho potrebuje použiť. Táto otázka je často dobre braná od pacientov a skôr to vnímajú ako záujem o ich osobu a zdravotný stav. Na základe toho, čo sme spomenuli vyššie si už ľahko domyslíte, že pokiaľ pacient povie, že ho používa viac ako 2x týždenne, pravdepodobne jeho liečba astmy nie je dostatočná. Sú 3 možné príčiny: - neužíva svoje "kontrolóry" tak pravidelne ako by mal - liečbu užíva pravidelne, ale dávka nestačí kontrolovať astmu. Nemal by to kompenzovať záchrannou liečbou, ale mal by ísť špecialistovi na prehodnotenie liečby. - nevie správne používať svoj inhalátor Alternatívna situácia: Pomerne často sa mi stáva, že pacient si príde pýtať salbutamol bez predpisu. "Už sa mi minul a nemám, kedy ísť k lekárovi." a podobne. Síce astmatici, by mali 7

mať vždy poruke záchrannú liečbu, ale je to tiež dobrý moment zistiť v akom stave je jeho astma a vysvetliť pacientovi určité súvislosti. Obzvlášť ak si pacienti pýtajú niečo bez predpisu, sú v určitom strese pretože závisia od Vás a Vy máte vtedy ich 100%-nú pozornosť. Čo je hlavným dôvodom, že pacienti nechápu svoju liečbu astmy? Keď sa pozriete na ochorenie zo strany pacienta, tak si veľmi rýchlo uvedomíte, čo je pre neho podstatné. Hlavným problémom je dýchanie. a) Pokiaľ sa pacientovi ťažko dýcha a dá si dávku ICS (alebo fixnú kombináciu LABA a ICS), bude sa mu lepšie dýchať? Nie. Preto: "Tento sprej / inhalátor nelieči moju astmu." b) Pokiaľ sa pacientovi ťažko dýcha a užije tabletu montelukastu, bude sa mu lepšie dýchať? Nie. Preto: "Tieto tabletky neliečia moju astmu." c) Pokiaľ sa pacientovi ťažko dýcha a dá si dávku salbutamolu z inhalátora, bude sa mu lepšie dýchať? Áno. Preto: "Tento liek je super. Vždy mi pomôže keď sa mi ťažko dýcha. Náhodou mi nedáte ešte jeden bez receptu do zásoby? Lebo sa to rýchlo míňa." Pacient nechápe, že "tie ostatné" lieky nepomáhajú hneď. Dokonca ani keď ich začne úžívať, ich plný účinok sa môže prejaviť až po mesiaci sústavného užívania. Prečo by ich teda mal užívať? Nech už poviete pacientovi čokoľvek, JEDNODUCHO mu vysvetlite, že dodržiavaním predpísanej liečby bude mať taký život aký chce. Nebude trpieť problémami, ktoré teraz musí znášať. Ide o to, aby pacient pochopil, čo to JEMU prinesie. Nie je to o tom určovať Vám farmaceutom a laborantom, čo máte pacientom hovoriť, ale skôr o tom ako rozmýšľať nad tým, čo pacientom poviete. Napríklad: "Pretože ak budete užívať tieto lieky pravidelne, už budete pokojne v noci spať, nebudete sa budiť na záchvaty kašľa a cez deň budete môcť robiť čokoľvek, čo budete chcieť. Tieto lieky zabránia tomu, aby sa Vám zle dýchalo. Aj keď trvá zhruba mesiac, kým začnú naplno účinkovať." Strach z nežiadúcich účinkov kortikoidov Veľkým postrachom v očiach bežných ľudí sú glukokortikoidy. "Hormóny, to nebudem do seba dávať." Väčšinou je to reakcia na nežiaduce účinky perorálnych glukokortikoidov a pacienti nevnímajú rozdiel medzi inhalačnou a perorálnou formou. Naviac aj kortikoidy samotné sa vyvíjajú a sú dostupné nové molekuly, ktoré majú nežiadúce účinky v menšej miere. Napríklad: "Keď to inhalujete, tak to skoro vôbec neprechádza do krvi, a preto má tento liek minimálne nežiadúce účinky. A pravidelné užívanie je to, čo spôsobí, že Vaša astma sa už nebude ďalej zhoršovať a budete môcť žiť ako človek, ktorý astmou vôbec netrpí." Nasledujúci obsah nie je nevyhnutný pre absolvovanie kreditovaného testu a je určený tým, ktorí majú záujem o vzdelávanie v tejto téme aj nad rámec kreditovaného testu: Pripravili sme nekreditované testy v programe Pharma Academy, ktoré umožnia rozšíriť si poznatky tejto témy v týchto oblastiach: účinné látky dostupných preparátov; správne užívanie a kontraindikácie; mechanizmus účinku liekov. Pripravujeme aj videá ako správne používať inhalátory dostupné na slovenskom trhu. 8