zdravia medicína prevencia zdravý životný štýl bedeker 03 2015 biosimilárne lieky majú potenciál znížiť náklady na liečbu Trpíte migrénou? dna choroba kráľov vďaka profilaktickej liečbe možno dnes hemofíliu liečiť s úspechom Keď vás väznia vlastné črevá prof. MUDr. peter krištúfek, CSc. Ak lekárovi chýba pokora, je to začiatok konca
EDITORIÁL Dvojmesačník BEDEKER ZDRAVIA Číslo 3/2015, Ročník XI. Dátum vydania: jún 2015 Vydavateľ: RE-PUBLIC s.r.o. Office: Cukrová 14, 813 39 Bratislava IČO: 35810327 IČ DPH: SK 2020259208 OR: OS BA I., Odd.: Sro. Vložka č. 23916/B Riaditeľka: Mgr. Iveta Kožková Obchodné oddelenie: Mgr. Iva Hložková Administrácia: Mgr. Katarína Schiff, tel: 02/59 324 225 Vedúci redaktor: doc. PhDr. Mgr. Róbert Ochaba, PhD., MPH Zástupca vedúceho redaktora: prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Editorka: Mgr. Ivana Baranovičová, tel: 02/59 324 224 jazyková korektorka: Mgr. Zuzana Voštenáková Grafická úprava: kumpan a KUSKUS Foto na obálke: Valéria Zacharová Foto: 123rf.com, archív redakcie a Valéria Zacharová Tlač: Patria I., spol. s r. o. Evidenčné číslo MK SR: EV 4694/12, ISSN 1337-2734 WEB: www.bedekerzdravia.sk e-mail: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk Redakčná rada časopisu MUDr. Vladimír Balogh, PhD. prof. MUDr. Ján Breza, DrSc. prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc. doc. MUDr. Milan Dragula, CSc., mim. prof. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD. prof. PhDr. Dana Farkašová, CSc. doc. MUDr. Eva Gonçalvesová, CSc., FESC MUDr. Svätopluk Hlavačka, MBA prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., Dr.SVS MUDr. Alena Kállayová doc. MUDr. Cyril Klement, CSc. doc. MUDr. Roman Kováč, CSc., mim. prof. prof. MUDr. Ivan Koza, DrSc. prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc. prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc. prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. prof. PharmDr. Ján Kyselovič, CSc. prof. MUDr. Peter Labaš, CSc prof. RNDr. Milan Melník, DrSc. prof. MUDr. Ján Murín, CSc. doc. MUDr. Vladimír Oleár, CSc. doc. MUDr. Alojz Rakús prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc., FRCP MUDr. Darina Sedláková, MPH prof. MUDr. Tibor Šagát, CSc. doc. Dr. Igor M. Tomo, CSc., MPH prof. JUDr. Karol Tóth, PhD., MPH doc. PhDr. Markéta Vladárová, PhD. MPH Odborná spolupráca Úrad verejného zdravotníctva SR Slovenská zdravotnícka univerzita Kancelária WHO na Slovensku Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská lekárska spoločnosť Liga proti rakovine Výskumný ústav potravinársky Slovenská biologická spoločnosť SAV Lekárska fakulta UK Farmaceutická fakulta UK Slovenský červený kríž Upozornenie Na všetky príspevky sa vzťahuje autorské právo. Za obsah textov a reklám zodpovedajú ich autori a zadávatelia. Vydavateľ si vyhradzuje právo na skrátenie a formálnu úpravu textu, ako aj na jeho jazykovú úpravu. Vydavateľ si tiež vyhradzuje právo na umiestnenie inzercií a reklamných článkov, pokiaľ nebolo dohodnuté ich umiestnenie so zadávateľom. Kopírovanie a rozširovanie textov, grafov a fotografií, alebo ich častí je povolené len s písomným súhlasom vydavateľa. Uverejnené texty, príspevky a reklamy majú výlučne informatívny charakter a v žiadnom prípade nemôžu nahradiť stanovenie diagnózy odborným vyšetrením, stanoviť liečebný postup, meniť spôsob liečby, alebo ho určovať, najmä užívaním liekov, alebo iných prípravkov, ktoré musia byť vždy vykonávané a konzultované s príslušným odborným lekárom. Vydavateľ nezodpovedá za škody, alebo prípadné nepríjemnosti, ktoré by mohli vzniknúť nedodržaním tejto povinnosti. Ako žiť s chronickou chorobou? Vdnešnej dobe sa choroba nevyhýba ani mladým ľuďom. Čím je však človek starší, tým častejšie si ho nachádza. V období výrazného starnutia celého obyvateľstva narastá aj počet ochorení. Pre civilizovanú, modernú spoločnosť je príznačné, že väčšinou ide o ochorenia chronické, teda dlhotrvajúce, a s pochybnou šancou na úplné vyliečenie. Stále väčší počet najmä starnúcich a starších ľudí sa musí vyrovnať s tým, že majú chronické ochorenie, s ktorým musia žiť. Na Slovensku ide väčšinou o choroby srdca a ciev, nádory, diabetes či choroby pohybového aparátu. Chronické choroby prinášajú určité obmedzenia, ktoré musíme akceptovať. Či už je to diéta, pohybové obmedzenie, obmedzenie v zamestnaní, predčasný odchod do dôchodku a s tým spojené sociálne dôsledky, ako je napríklad nižší príjem a zníženie životného štandardu, alebo skutočnosť, že ochorenie vyžaduje zdravotnú starostlivosť, návštevy u lekára, nemocničné liečenie a pri neúspechu liečby skracuje život. Chorý vždy žije s nádejou, že sa postup choroby dá spomaliť alebo zastaviť, alebo že pokrok medicíny prinesie nádej na vyliečenie. Podpora rodiny je nemenej významná. O vôli prežiť vždy rozhoduje životná kvalita, ktorá môže byť vysoká aj pri ťažkom ochorení. Životná kvalita, na ktorej sa vždy podieľa subjektívne prežívanie choroby, je ovplyvnená vzdelaním chorého, stupňom jeho životnej spokojnosti s predchádzajúcim životom, rodinným zázemím, mierou jeho ochoty znášať prejavy ochorenia a jeho neistý výsledok. Veriacim pomáha ich viera, tým ostatným racionálna úvaha. Život s chronickou chorobou je zrejme osudom moderného človeka. Vplýva naň veľa faktorov. Je na chorom, či nechá prevážiť pozitíva alebo negatíva. prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc. Slovenská zdravotnícka univerzita Internet: www.bedekerzdravia.sk E-mail: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk RE-PUBLIC s.r.o. Bratislava 2015
medicína prevencia zdravý životný štýl Jún 2015 Objednávky Bedeker zdravia si môžete objednať na adrese našej spoločnosti písomne, telefonicky, alebo e- mailom: bedekerzdravia@bedekerzdravia.sk Poštovné a balné na rok je 13,- Platbu realizujte poštovou poukážkou, alebo cez internet banking. Nezabudnite však uviesť vašu adresu. bankové spojenie: 26 24 43 12 97/1100 Variabilný symbol 27 01 99 99 Do správy pre prijímateľa uveďte vašu poštovú adresu. 57 8 4 Ak lekárovi chýba pokora, je to začiatok konca 8 Na zvládnutie astmy stačí 15 sekúnd. Každý deň. 12 Biosimilárne lieky majú potenciál znížiť náklady na liečbu 14 Choroba kráľov 17 Kliešťová encefalitída 22 Do prírody s Betadinom 26 25 rokov Slovenského hemofilického združenia 28 Vďaka profylaktickej liečbe možno dnes hemofíliu liečiť s úspechom 31 Krok od zmierenia 33 Elektronizácia prináša kvalitnejšiu liečbu 34 Keď vás väznia vlastné črevá 38 Ústa ako brána pre vstup infekčných ochorení 22
41 Sclerosis multiplex 45 Diabetici podceňujú diabetickú nohu 46 Čo robiť, keď môže ísť o život? 47 Diabetes a poškodenie kože 48 Nová inzulínová pumpa zlepší diabetikom život 50 Rakovina, pri ktorej sú pacient i lekár bezmocní 52 Karl Otto Moller 53 Špičkové imunologické vyšetrenia 54 Chronická obštrukčná choroba pľúc 57 Rakytníkový olej vzácne zlato z prírody 58 Keď si za volant sadá zodpovednosť 60 Pomarančová koža 61 Šetrná liečba bolesti pomocou náplasti 62 Vpustite do svojej kuchyne cudzieho človeka 64 Úplne nový radler. Úplne bez alkoholu 65 Ako zaistiť deťom bezpečnosť na cestách 66 Koxartróza najzávažnejšia forma osteoartrózy 38 52 17 4 partneri odborní partneri ČÍSLO VYŠLO S PODPOROU LIGY PROTI RAKOVINE Výskumný ústav potravinársky
4 OSOBNOSŤ bedeker zdravia Ak lekárovi chýba pokora, je to začiatok konca Dlhoročný prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti, prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. je nadšencom inovatívnych diagnostických metód v pneumológii a ftizeológii a uznávanou kapacitou v svojom odbore. O svojej špecializácii, o literatúre a pokore, ktorá by lekárom nemala chýbať, rozpráva v rozhovore pre Bedeker zdravia. Čo vás priviedlo k medicíne? Pochádzate z medicínskej rodiny, lekárom bol aj váš otec, a pre medicínu ste sa rozhodli aj s vaším bratom... Medicínu ako niečo úžasné som vnímal prakticky už od narodenia. Otec mal doma viaceré lekárske nástroje, ktoré spočiatku budili hrôzu a neskôr, keď som pochopil ich funkciu, som zdravotníkov začal považovať za mimoriadnych ľudí. Po vstupných pohovoroch na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského, mi oficiálne odpovedali, že pre veľký počet uchádzačov ma nemôžu prijať, aj napriek úspešnému zvládnutiu pohovorov. Otcovi odkázali, že ma nemôžu prijať vzhľadom na kádrové zloženie študentov. Pochopiteľne, nemal som ani robotnícky, ani roľnícky pôvod. Rodičia sa našťastie nevzdali a prihlásili ma na Lekársku fakultu Univerzity Karlovej do Prahy. Dodnes ma teší zamietavé stanovisko Bratislavských kádrovákov, lebo už slávnostná imatrikulácia a neskôr promócia v starobylom Karlíne bola nezabudnuteľná. No a od osamostatnenia Slovenska sa môžem pýšiť, že som vyštudoval na zahraničnej, a ešte k tomu prestížnej univerzite. Narodili ste sa vo vinohradníckom mestečku Pezinok. Aké máte spomienky na detstvo, rodisko, prípadne starých rodičov... V tomto roku ma postretlo okrúhle životné jubileum, preto si tým viac vyvolávam z pamäti moje krásne detstvo na veľkom dvore. Podľa potreby sme ho spolu s dvomi bratmi menili na športovú arénu, alebo bojisko. Naša úžasná mama nám dovoľovala neuveriteľné veci. Mohli sme tam spolu s kamarátmi hrať futbal, basketbal, zaháňanú, kaskadérske scény z indiánok a iné divočiny, hoci otec musel takmer mesačne platiť sklenárovi za rozbité okná a náš skvelý starý otec (dedo) po nás zberal doráňané jablká. Dvor bol dejiskom pravidelných olympijských hier, s disciplínami, ktoré svet nevidel a my sme na druhý deň v škole od únavy zaspávali. Úrazy sme brali ako hrdinstvá. Ako si spomínate na svoje študentské časy? Moje študentské časy v Prahe boli spočiatku, okrem vyčerpávajúceho sedenia pri knihách a účasti na praktikách, spestrené aj basketbalom, ktorý som mal ako Pezinčan v krvi. Športovanie ma našťastie neopustilo až do dnešných čias, preto v porovnaní s rovesníkmi ma obchádzajú problémy s chrbticou a s pohyblivosťou. Praha bola vtedy krajšia, lacnejšia, viac pre domácich a bez developerského znetvorovania. Dýchala nádhernou tradíciou, kultúrnymi aj športovými podujatiami, a romantic-
bedeker zdravia OSOBNOSŤ 5 kými hospodami, kam sme chodili oslavovať skúšky. Prísnejšie podmienky pri pražskom štúdiu mi pomohli hneď po mojom nástupe do Podunajských Biskupíc. Zakladajúci riaditeľ profesor Virsík ma poslal na pľúcne oddelenie a ešte k tomu aj na pracovisko, ktoré začínalo s funkčnou diagnostikou (spirometriou). Spojenie kliniky s prístrojmi nevoňalo každému, takže som mal úžasnú možnosť rásť a profesor Virsík, ktorý podporoval všetkých, ktorí chceli ísť dopredu, ma posielal na kongresy, a ak sa dalo, aj na študijné pobyty po Európe. Z oddelenia funkčnej diagnostiky sa stala klinika a ja som sa cez atestácie, obe z vnútorného lekárstva som absolvoval v priebehu 70. rokov minulého storočia a v roku 1985 k tomu pribudla atestácia z odboru pľúcne choroby a tuberkulóza, a vedecké hodnosti dostal až k profesúre. V súčasnosti prednášam na Slovenskej zdravotníckej univerzite, ktorá mi je nielen mojou Alma mater (matkou živiteľkou), ale aj miestom, kde som najradšej. V Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb ste pôsobili od roku 1969 na rôznych pozíciách, od roku 1990 do roku 2003 ste boli aj jeho riaditeľom. Biskupice boli mojím osudom, strávil som v nich najkrajšie medicínske časy. Nastúpil som v roku 1969, asi o šesť rokov som sa stal neoficiálne najmladším primárom oddelenia, ktoré sa postupne stalo celoslovenským centrom vzdelávania. Vo viacerých činnostiach sme boli vzorom pre vtedajšie Československo. Používali sa naše náležité hodnoty (normy), naše základné interpretačné algoritmy a napísali sme učebnicu, ktorá bola vtedy základom postgraduálnej výučby. Pri spoločenských zmenách, ktoré nastali po 1989 (po 20 rokoch od môjho prijatia), som sa po konkurze stal riaditeľom. Manažérsku prípravu som absolvoval v Spojených štátoch prostredníctvom nadácie Project Hope vo Virgínii. Vďaka nej som navštívil viaceré prestížne nemocnice na východnom pobreží USA, bol som v Kapitole a vo Washingtone nás prijala naša prvá československá veľvyslankyňa. Perličkou bolo, že počas ich prezentácií o optimálnom manažmente sa americkí manažéri nenápadne vyzvedali, ako funguje naše zdravotníctvo, so zdravotným poistením pre všetkých. Aj napriek vysokej kvalite ich starostlivosti nie je u nich doteraz povinné a tzv. Obama care je zatiaľ vo hviezdach. Po návrate domov nasledovalo neopakovateľné a pritom romantické obdobie, kedy sme si všetci mysleli, že sa budeme podieľať na manažovaní stále sa zlepšujúcich zdravotníckych služieb. Spolu so spolupracovníkmi sme z bývalej Krajskej nemocnice vytvorili Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb so siedmimi výukovými bázami pre vzdelávanie lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov. Biskupice pracovali ako dobre naladený orchester, ktorého ikonou a šéfdirigentom bol zakladajúci riaditeľ profesor Virsík vo funkcii predsedu Etickej rady. Táto rozprávka trvala celých trinásť rokov a pri náhodných stretnutiach s pamätníkmi dojato spomíname na atmosféru v našom špitáli. Som rád, že som mohol byť pri tom, keď fungovala Biskupická legenda, ktorá nepasovala do žiadnych tabuliek ani nariadení, ale pacienti tam boli spokojní, lebo dostali to, čo potrebovali. Škoda, že na Slovensku často dokážeme likvidovať všetko, čo vyčnieva. Spomenuli ste meno profesora Virsíka. Možno ho pokladať za váš profesionálny vzor, najmä pokiaľ ide o vzťah k pacientovi? Ako mladý asistent, neskôr primár Virsík, dostal necelých trinásť rokov od promócie za úlohu vybudovať nemocnicu v priestoroch bývalého kaštieľa a neskôr kláštora Kongregácie sestier Svätého Kríža. Z provizória, v ktorom chýbali sanitárne zariadenia, kanalizácia a elektroinštalácia, kde sa voda čerpala zo studne a kúrilo sa v kachliach, postupne vybudoval centrum boja proti tuberkulóze. Jej výskyt bol v tom čase hrozivý, predstavoval až 240 chorých na stotisíc obyvateľov. Obklopil sa správnymi ľuďmi, dokázal presvedčiť riadiace štruktúry zdravotníctva a vedel predvídať rozvoj odboru. Pre zvyšujúci sa výskyt respiračných chorôb bolo potrebné zabezpečiť najmä kvalitné rtg. bronchoskopické a laboratórne vybavenie a vyškoliť kvalitných odborníkov. Ja som nastúpil už do rozbehnutého rýchlika a odborne som dospieval v kolektíve zakladajúcich osobností. Profesor Virsík ma ako môj druhý otec posúval dopredu. Spomínam si, ako mi zrušil dovolenku, lebo bolo treba v Prahe odborne obhájiť nákup prístrojov funkčnej, kde bol hlavným koordinátorom. Ešte nám tieklo mlieko po brade a do Biskupíc už chodili obhajovať svoje vedecko-výskumné projekty špičkoví pneumológovia a ftizeológovia z Československa. Dnes sa na stránkach denníkov a časopisov, aj tých, ktoré by chceli byť mienkotvornými, objavujú často naivné vyjadrenia o zbytočnosti vedecko-výskumnej činnosti. Ale každý, kto danú problematiku dokáže posúdiť, vie, že kvalita našej práce je priamo úmerná často citovanej medicíne založenej na dôkazoch a dôkazy, okrem pozorovaní v praxi, získame práve vyhodnotením kvalitných výskumných úloh. Počas študijného pobytu vo Vyšných Hágoch som dlhé hodiny strávil s ďalšou ikonou nášho odboru, primárom Mayerom, ktorý bol živou encyklopédiou odboru a zásobovateľom výborne vybavenej ústavnej knižnice. Aj napriek vtedajším problémom s devízami vedel obstarať všetky podstatné časopisy a publikácie. Na naše medzery vo vedomostiach odpovedal citovaním odborných článkov a jeho rady mali cenu zlata. Bol prvým, kto v 80. rokoch minulého storočia zaviedol dlhodobú domácu kyslíkovú liečbu, a aj napriek vyššej nadmorskej výške liečil v Hágoch pacientov s dychovou nedostatočnosťou. Od začiatku kariéry ste sa venovali funkčnej diagnostike pľúc. Čo si má laik pod tým predstaviť? Za každým ochorením treba hľadať príčinu odchýlky od normálneho priebehu, potom sú nám liečebné postupy pochopiteľnejšie. Funkčná diagnostika tieto predpoklady spĺňa, lebo poruchy a abnormality dokáže vo väčšine prípa-
6 OSOBNOSŤ bedeker zdravia dov vyjadriť číselne. Podstatne objektívnejšiu informáciu o stave a úspechoch liečby pacienta nám poskytnú hodnoty funkčného vyšetrenia, ako pacient, ktorý nám chce urobiť radosť tvrdením, že sa dnes už má lepšie. Objektivizácia pľúcnych nálezov funkčným vyšetrením je základom optimálneho hodnotenia práceschopnosti, posúdenia predoperačného rizika, dávkovania rehabilitačných procedúr, ale aj telesnej výkonnosti. Pre laika má význam informácia o konkrétnom zlepšení priechodnosti dýchacích ciest po lieku, ktorý rozširuje dýchacie cesty, najmä v prípadoch, keď sa domnieva, že ho už nemusí užívať a prestáva spolupracovať pri liečbe. Je o vás známe, že okrem profesionality si zakladáte na budovaní ľudského vzťahu k pacientovi a to isté vyžadujete aj od lekárov a zdravotníckeho personálu. Pocit, že pacientovi najefektívnejšie pomôžem, som nadobudol až po druhej atestácii. Samozrejme, sú aj výnimky, ale veľké penzum skúseností pri manažmente pacientov, z ktorých každý môže byť iný, sa nedá získať iba z kníh a prednášok. Ak nemáme empatiu vcítiť sa do pacienta a schopnosť priblížiť sa mu, aby sa nám otvoril a zdôveril aj s najintímnejšími problémami, asi by sme ani nemal ísť na medicínu. Profesor Virsík nám vštepoval, že by sme tak trochu mali byť aj psychológmi a nemali by sme naše nálady prenášať na pacienta, ktorý má svoje vlastné problémy. Dnes sa pacienti bežne sťažujú na lekárov, ktorí majú odťažitý postoj k chorým a nepriamo im tak dávajú najavo, že nie sú vítaní. Lekár sa pozrie na obrazovku monitora, prečíta si nález, pacienta často ani nevyšetrí a bez stručného opisu jeho ťažkostí mu odporučí, aby si sám vyhľadal nejakého odborníka. Takýto jedinec nie je lekárom, ale iba posunovačom, v lepšom prípade dispečerom a zhlboka by sa mal nad sebou zamyslieť. V súčasnosti pôsobíte na Klinike pneumológie a ftizeológie SZU a Univerzitnej nemocnice v bratislavskom Ružinove. Akých pacientov máte v starostlivosti? Som prednostom kliniky, vediem vzdelávanie a atestantov, teda lekárov, ktorí špecializačnú prípravu z pneumológie a ftizeológie ukončujú atestačnou skúškou. Okrem toho prednášam a skúšam lekárov v príprave na atestáciu z vnútorného lekárstva a verejného zdravotníctva. Pozývajú ma prednášať pre posudkových lekárov, všeobecných praktických lekárov a tiež medikov vyšších ročníkov v slovenčine a v angličtine. Som v štátnicovej skúšobnej komisii z vnútorného lekárstva a v skúšobnej komisii pre certifikovanú pracovnú činnosť z problematiky funkčné vyšetrenie pľúc. Klinika pravidelne raz ročne organizuje Školu pneumológie a ftizeológie, ktorá je celoštátnym vzdelávacím podujatím pre pneumológov a ftizeológov. Výskyt pľúcnych chorôb podľa celosvetových štatistík stúpa s výrazným podielom chronických chorôb. V štatistike úmrtnosti na pľúcne choroby sa v prvej desiatke vyskytujú chronická obštrukčná choroba pľúc, rakovina priedušiek a pľúc, zápaly pľúc, tuberkulóza a úrazy hrudníka po autonehodách. Z ďalších je to priedušková astma, difúzne choroby pľúcneho tkaniva, cystická fibróza a mnohé iné akútne zápalové choroby, ktoré môžu buď komplikovať chronické choroby, alebo do nich prechádzať. Ako je to na Slovensku s tuberkulózou? Ešte pred pár rokmi patrilo očkovanie proti tuberkulóze k povinným. Takmer každý z nás sa môže dostať do kontaktu s tuberkulóznou infekciou, najmä v prostredí, kde sa zhromažďuje veľa ľudí, napríklad aj v nemocnici. Naša prirodzená odolnosť nás však dostatočne chráni, a ani si to neuvedomujeme. Stávajú sa však prípady, že pri oslabení alebo potlačení imunity môže človek pri kontakte s bacilom tuberkulózy ochorieť. Stratégia liečby tuberkulózy je dokonale prepracovaná, preto nepredstavuje takú hrozbu ako rakovina pľúc a iné vážne pľúcne choroby. Plošné očkovanie proti tuberkulóze bolo zrušené vo väčšine vyspelých štátov a bolo nahradené očkovaním vybraných rizikových skupín, lebo bráni iba pred vznikom ťažkých tuberkulóznych postihnutí, ktoré sú u nás už raritné. Pri plošnom očkovaní zdravej populácie bol navyše v nedávnej minulosti dokonca zistený väčší počet komplikácií po očkovaní ako samotných ochorení, preto šírenie hrôzy po zrušení plošného očkovania nie je namieste. Vzhľadom na
bedeker zdravia OSOBNOSŤ 7 zvýšený príliv migrantov zo zaostalých oblastí, kde tuberkulóza nebola nikdy pod kontrolou, je teraz v popredí záchyt osôb s tzv. latentnou (skrytou) tuberkulózou, teda migrantov s nezistenou TBC pri vstupe do Európy. Ich choroba sa prejavuje spravidla neskôr pri zaťažení, ktoré zažívajú, keď sa prispôsobujú zmeneným podmienkam. Preto je dôležité, aby každý z nás vedel, že tuberkulóza je stále medzi nami, netreba na ňu zabúdať, ale pre zdravého človeka s dobrými hygienickými návykmi nepredstavuje také riziko ako v minulosti. Nájdete si čas aj na relax a voľný čas? Čomu sa rád venujete? Kedysi ma záhrada a práca v nej nijako nenadchýnali. Od určitého času som však začal pestovať bonsaje. Neskôr som kultivoval a tvaroval aj väčšie dreviny. Máme malú záhradku, a orientujem sa viac na krásu, nie na úžitkovosť. Dosť ma ovplyvnili japonská a čínska záhradná kultúra a architektúra. A čo ma v poslednom čase baví je vintage, po slovensky by sa dalo povedať staré rárohy. Teda ošúchaný starý nábytok, retroštýl, napríklad ako podstavec pod bonsaj. Moja poriadkumilovná, ale aj napriek tomu prajná manželka, mi tieto výstrelky našťastie toleruje a dokonca mi pomáha pri ich vyhľadávaní. Vaša manželka je tiež lekárkou, ale ani jedno z detí v rodinnej tradícii nepokračuje. Deťom sme dopriali, aby si vybrali bez pocitu dodržiavania tradície. Rozhodnutie pri výbere povolania alebo zamerania ovplyvní celý ich život a rodičia pri tom majú iba poradný hlas, ktorý by mal byť nesebecký. Môžu akurát povedať, že v začiatkoch svoje dieťa psychicky a finančne podporia. Skvelým vedcom, výnimočným umelcom, alebo nezabudnuteľným lekárom sa všetci menovaní stávajú až po objektívnom zhodnotení svojich možností a po viacerých kopancoch. Mýtus, že po doštudovaní budem veľaváženým pánom doktorom s náležitým platom, je totiž nezmysel. Vďaka troche vedomostí o tajomstvách života, smrti a choroby sa lekári stávajú pre pacientov autoritami. Zlé je, keď tento božský pocit prenášajú na všetkých okolo seba a svoju pravdu si prisvojujú bez diskusie. Trpia pocitom všemohúcnosti, teda tým, že nad nich nie je. Ak lekár klinik nemá v sebe pokoru, nemal by liečiť pacienta, lebo sa nedostane do jeho vnútra a nezistí všetko dôležité, aby mu pomohol. Ale ak je výborným lekárom, potom často nemá čas na rodinu. Mimochodom, deti si úplne samostatne vybrali povolania, ktoré ich napĺňajú. Ste prezidentom Slovenskej lekárskej spoločnosti. Ako sa jej darí? Slovenská lekárska spoločnosť (SLS) je neziskové mimovládne a politicky nezávislé občianske združenie odborných spoločností a regionálnych spolkov vo väčších mestách alebo v regiónoch. Jej členmi je viac ako 15 000 lekárov, farmaceutov a vysokoškolských pracovníkov a okolo 4 000 sestier, pôrodných asistentiek a asistentov zdravotníctva. Mimochodom, jej prvé založenie sa pod vedením Jonáša Bohumila Guotha datuje do roku 1833 na Lekárskej fakulte v Pešti, teda ešte pred založením Britskej kráľovskej lekárskej spoločnosti a Českej lekárskej spoločnosti. Naším dlhodobým poslaním v SLS je vytváranie podmienok pre neinštitucionálne vzdelávanie zdravotníkov (kongresy, konferencie, vzdelávacie schôdze), ale aj spolupráca s Ministerstvom zdravotníctva pri riešení odborných medicínskych otázok a tiež podpora vzdelávania zdravotníckej verejnosti. V Dome zdravotníkov sa organizujú činnosti súvisiace s odbornou i spoločenskou náplňou spoločností a spolkov a nezdravotníckej verejnosti. Vzdelávanie lekárov a zdravotníkov je celoživotný proces, ktorým sa zabezpečuje vedomostný rast každého z nás. Preto sme v roku nášho vstupu do Európskej únie spolu so všetkými vzdelávacími a kontrolnými inštitúciami (Lekárske fakulty, Slovenská zdravotnícka univerzita a iné) uviedli do činnosti slovenskú akreditačnú radu (SACCME), ktorá prideľuje tzv. kredity (CME) platné v celej Európskej únii, v USA a v Kanade. Okrem pedagogickej činnosti na klinike ste vedúcim redaktorom časopis Monitor medicíny, ktorý vydáva Slovenská lekárska spoločnosť a ste aj členom Redakčnej rady nášho časopisu. Odborných plánov mám zatiaľ viac než dosť, a tak dúfam, že moje horné poschodia budú ešte dlho iskriť... V súčasnosti spolu so širokým autorským kolektívom najchytrejších pneumológov na Slovensku pripravujeme o pľúcnych chorobách a tuberkulóze monografiu Pneumológia a ftizeológia a do začiatku leta by som chcel do vydavateľstva odovzdať Funkčné vyšetrenie pľúc vo vnútornom lekárstve. Prostredníctvom týchto publikácií vlastne kráčame v šľapajach našich mohykánov, profesora Karola Virsíka a primára Mikuláša Mayera, ktorých skvelé učebnice boli pre nás vo svojej dobe veľmi inšpirujúce. V zdravotníctve je v našich časoch dosť depresívnych tém a problémov, preto ma teší, keď sa môžem zaoberať aj niečím iným. Pred dvomi rokmi mi vyšla kniha s názvom Recepty na prežitie. Dokončujem druhý diel, podobne zamerané Recepty na vyžitie a neskôr, ak dožijeme, možno prídu na rad Recepty na dožitie, v rámci akejsi trilógie. Potešilo ma, že starší syn Peter, ktorý je scenáristom a spisovateľom, ma nabáda, aby som písal ďalej, takže to nebude asi také zúfalé. A kolegovia sa ma žartom pýtajú, či som danosť písať náhodou nezdedil po synovi. V jednej z recenzií ma charakterizovali ako lekára a spisovateľa a ja teraz testujem, či tento výrok nie je prehnaný. Písať, a tak trochu s jemnou iróniou filozofovať, ma v mojom veku veľmi baví. Asi to ide s vekom, človek najskôr musí mať niečo nažité a zažité. Pohľad do minulosti a najmä do budúcnosti by mal byť optimistický. Som obklopený skvelou rodinou, prajnými priateľmi a krásnou prírodou, preto je mojou povinnosťou rozdávať dobrú náladu a sem-tam aj múdre rady všetkým, ktorí o to stoja. Za rozhovor ďakuje Iva Baranovičová Foto: Valéria Zacharová
8 respiračné ochorenia bedeker zdravia Na zvládnutie astmy stačí 15 sekúnd. Každý deň Počet pacientov s chronickým ochorením pľúc je na svete i u nás čoraz vyšší. Pre plnohodnotný a aktívny život pacientov s astmou je však dôležité pristupovať k ochoreniu zodpovedne. Astma je chronické ochorenie pľúc, ktoré spôsobuje problémy s dýchaním. Medzi jeho najznámejšie klinické príznaky patria dýchavica, kašeľ, sipot (pískanie na prieduškách pri vydychovaní) a pocit tlaku na hrudníku. Jednotlivé príznaky sa líšia v početnosti a závažnosti, môžu sa meniť v priebehu času, od pacienta k pacientovi i medzi rôznymi vekovými skupinami pacientov. Pri zanedbaní liečby môžu viesť príznaky astmy až k zrýchlenej strate pľúcnych funkcií. Dostupnosť farmakologickej Svetový deň astmy: Ako môžete ovládať svoju astmu liečby však v dnešnej dobe prináša pacientom rýchlu úľavu a veľkú šancu na plnohodnotný život s astmou. Postupne sú k dispozícii stále účinnejšie lieky, ktoré majú pohodlné dávkovanie iba raz denne a vývoj sa nezastavil ani pri inhalačných pomôckach tak, aby sa do pľúc dostala minimálna účinná dávka liekov a boli pre pacientov deti i starších veľmi jednoduché a nenáročné. Napriek rozšírenej zdravotnej starostlivosti a novým liečebným postupom patrí astma stále k najrozšírenejším a najbežnejším chronickým ochoreniam, ktoré na celom svete postihujú viac ako 300 miliónov ľudí. Na Slovensku astmou v súčasnosti trpí vyše 100-tisíc pacientov. Prvý májový utorok aj tento rok patril Svetovému dňu astmy, ktorý chce pomôcť zvýšiť povedomie o tomto závažnom a rozšírenom ochorení. Nielen piaty máj, ale i celý mesiac, patrí vo svete k podujatiam, ktoré zvyšujú povedomie o samotnom ochorení, ale i o celosvetových opatreniach či prevencii tohto ochorenia. Témou aktuálneho ročníka Svetového dňa astmy i celého mesiaca venovaného tomuto chronickému ochoreniu je Ako môžete ovládať svoju astmu. Prevencia a liečba sú veľmi výraznými faktormi prispievajúcimi k bezproblémovému životu s astmou. Pravidelné kontroly, vzdelávanie, no najmä dôsledná liečba môžu zmeniť život pacienta s astmou na nepoznanie. Príčiny a spúšťače ochorenia Počet dospelých i detských pacientov trpiacich astmou sa zvyšuje nielen na Slovensku, ale na celom svete. Jednotná príčina vzniku tohto ochorenia dýchacích ciest stále nie je známa, spúšťačom astmy však môže byť niekoľko predispozičných faktorov. Okrem genetickej anamnézy na vznik astmy môže vplývať napríklad fajčenie, telesná hmotnosť či vystavenie dráždivým látkam v pracovnom prostredí. Častými spúšťačmi astmy môžu byť rôzne alergie či respiračné infekcie, ale i telesná námaha. Znečistenie ovzdušia je ďalším závažným faktorom, ktorý prispieva k vzniku i zhoršeniu chronickej astmy. Aktívne i pasívne fajčenie zas zhoršuje nielen príznaky ochorenia, ale i reakciu pacienta na lieky. Najvýraznejšou klinickou črtou astmy bývajú okrem miernejších príznakov exacerbácie, teda opätovné vzplanutie MUDr. Katarína Bergendiová, PhD. ochorenia v podobe astmatických záchvatov. Pacienti trpiaci astmou môžu zaznamenať akútne zhoršenie príznakov v porovnaní s normálnym stavom ochorenia, čo má často za následok intenzívnu liečbu, hospitalizáciu a môže zvýšiť i riziko smrti. Astmatické záchvaty vytvárajú obrovskú záťaž na pacientov i na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Medzi špecifiká príznakov astmy patrí zhoršenie symptómov v noci či v skorých ranných hodinách, ale i rýchle zmiernenie príznakov po podaní inhalačného lieku. Astma sa typicky vyskytuje v mladšom dospelom veku, v dospelosti, ale aj v detstve. Viaceré metódy diagnostiky Diagnostika astmatických ochorení prebieha najmä pomocou merania pľúcnych funkcií vyšetrením, ktoré nazývame spirometria. Astmu však môžu odhaliť aj iné testy, najmä tie, ktoré sa zameriavajú na zápaly a alergie. Symptómy astmy napriek množstvu dostupných liekov môžu mnohým pacientom stále pretrvávať, hovoríme o nekontrolovanej alebo čiastočne kontrolovanej astme. Až 41 % pacientov s astmou cíti obmedzenie vo svo-
bedeker zdravia respiračné ochorenia 9 jich každodenných aktivitách.musia sa vyhýbať niektorým športom, pobytu v prírode a vďaka istým sprievodným javom, pociťujú obmedzenia aj v spoločnosti. Príznaky ochorenia sa objavujú i v noci, čo zhoršuje kvalitu spánku. Je veľmi dôležité pátrať po príčinách. Pritom dobre kontrolovaný astmatik môže žiť úplne bez príznakov a obmedzení. Prítomnosť symptómov môže byť spôsobená ochorením samotným, Aj pri dlhodobej a sústavnej liečbe môžu dnes pacienti s astmou viesť vďaka zodpovednému prístupu plnohodnotný život. Inhalačné lieky si vyžadujú minimum času i pozornosti, takže astme môžu pacienti venovať denne len 15 sekúnd. Zvyšok času môžu venovať svojej rodine, práci či záujmom bez veľkých obmedzení. Dôkazom toho, že astma nemusí byť obmedzujúcim faktorom ani v športe, sú úspešní slovenskí športovci Zuzana Štefečeková či Jozef Repčík. Zatiaľ čo Zuzana Štefečeková sa napriek svojmu ochoreniu aktívne venuje športovej streľbe, Jozefovi Repčíkovi nebráni astma v takej náročnej športovej disciplíne, akou je atletika. vonkajšími podmienkami (peľová sezóna, stres), ale neraz aj neporiadnosťou pacientov, ktorí neužívajú lieky pravidelne, alebo ich užívajú nesprávnou inhalačnou technikou, keď sa do pľúc liek nedostane v potrebnom množstve a zostáva v ústach. Prečo treba dodržiavať liečbu? Veľa pacientov má veľmi slabé povedomie o vedľajších účinkoch liekov a chýba im disciplína v dodržiavaní predpísanej liečby. Príčiny nedodržiavania liečebného režimu sú rôzne. Pacienti liekom nedôverujú, obávajú sa nežiaducich účinkov, sami si liečbu upravujú a vynechávajú, keď sa cítia dobre, na užitie lieku zabúdajú. Doktorka Bergendiová vysvetľuje: Stáva sa, že pacienti majú miernu kortikofóbiu, najmä ak si prečítajú množstvo vedľajších účinkov, a je jedno, že patria do kategórie veľmi zriedkavých. Pacientom zvyknem vysvetľovať, že dnes sú k dispozícii moderné lieky, ktoré aj s vedľajšími účinkami predstavujú menšie zlo, ako keby liek neužívali.neuvedomujú si, že pri liečbe zhoršenej astmy sa do ich organizmu dostávajú oveľa vyššie dávky liekov v porovnaní s tým, keby lieky užívali pravidelne podľa odporúčaní lekára. Neadekvátne liečenie príznakov potom vedie k ich zhoršeniu, k častejším astmatickým záchvatom a väčšej frekvencii návštev v lekárskych ambulanciách. Väčšina lekárov i pacientov si tiež myslí, MUDr. Marta Hájková, CSc. hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftizeológiu že stále existuje priestor na zlepšenie a rozšírenie liečebných možností pre pacientov s astmou. Nad otázkou, prečo je práve v prípade astmy disciplína v liečbe taká dôležitá, sa zamýšľa MUDr. Marta Hájková, CSc., hlavná odborníčka MZ SR pre pneumológiu a ftizeológiu, z Kliniky pneumológie a ftizeológie SZU a UN v Bratislave: Priedušková astma je zápalové ochorenie, ide o istý druh alergického zápalu, ktorý sa dá liečiť kortikoidmi. Aby sme zbytočne nezaťažovali celý organizmus a aby kortikoidy necirkulovali v celom tele, podávajú sa inhalačnou cestou a pôsobia priamo v mieste alergického zápalu, teda v prieduškách. Kortikoidy, ako kľúčové lieky v liečbe astmy potlačia príznaky ochorenia. Ťažší astmatici potrebujú tiež lieky na rozšírenie priedušiek, dokonca sú k dispozícii preparáty, ktoré obsahujú obe zložky. Nástup účinku je veľmi rýchly, zvyčajne do piatich minút a pôsobia 12 až 24 hodín. Ak sú pacienti disciplinovaní, nemusia mať žiadne príznaky, a môžu sa venovať akýmkoľvek aktivitám. Paradoxom je, že máme veľmi dobré lieky, ale aj svetové štatistiky hovoria, že až 60 % pacientov nedodržiava liečbu pravidelne. Napríklad aj preto, že mu liečba zaberá, tak neinhalujú každý deň. Stačí potom, aby sa pridružila napríklad infekcia alebo vyššia miera stresu, ochorenie sa môže zhoršiť. Pri astme je veľmi dôležitá voľba najvhodnejšej liečby, stratégie dávkovania a inhalačnej pomôcky na základe individuálnych potrieb pacientov. Manažment pacienta by mal byť podporený cieleným vzdelávaním zameraným na to, aby sa programovo vyhýbal rizikovým faktorom, dodržiaval liečebný režim a nácvik inhalačnej techniky. Pacientov s astmou pribúda Napriek mnohým liečebným možnostiam sa výskyt astmy po celom svete zvyšuje. Zatiaľ čo dnes astmou trpí globálne 300 miliónov ľudí, predpoklady hovoria, že v roku 2025 sa tento počet zvýši až na 400-tisíc. Dôvodom sú na jednej strane zvýšené predispozície alergických reakcií, ale i stále narastajúca urbanizácia po celom svete. Na rozvoji astmy sa okrem genetickej predispozície a prostredia, v ktorom žijeme podieľa aj to, že deti v rodinách s menším počtom súrodencov nie sú vystavené infekčným ochoreniam, a tým pádom sa ich imunita nedostatočne stimuluje, vysvetľuje MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinická imunologička a alergologička z Centra pre klinickú imunológiu a alergológiu Imuno Vital v Bratislave. Najviac pacientov s astmou v súčasnosti žije v Severnej a Južnej Amerike, v Austrálii či vo Veľkej Británii, nárast počtu ľudí s astmou sa však predpokladá i pre región Strednej a Východnej Európy a Ruska, najmä kvôli sťahovaniu obyvateľstva do miest a nárastu spotreby cigariet, najmä v Rusku.
10 respiračné ochorenia bedeker zdravia Astma a šport Moderná liečba nenúti pacientov k časovo náročnej a vyčerpávajúcej liečbe. Len 15 sekúnd denne stačí na to, aby mohli viesť plnohodnotný život. Netreba sa pritom vyhýbať ani športu, naopak. Trénovaním sa pľúca astmatika udržiavajú v dobrej kondícii. Trénovať ich však treba postupne, aby si zvykli na fyzickú záťaž. Vďaka fyzickým cvičeniam a športu sa nielenže posilňuje svalový korzet, teda trénujú sa svaly chrbta a medzirebrové svaly, čo má potom vplyv na správne pľúcne funkcie. A aké športy sú pre astmatikov vhodné? Logicky tie, ktoré prispievajú k dobrej kondícii tela aj pľúc samotných, a nevhodné tie, ktoré by mohli pôsobiť negatívne. Nevhodným pre astmatika je napríklad potápanie, kde by sa súčasne mohlo vyskytnúť viac spúšťačov dýchacieho záchvatu. Už len samotné použitie dýchacích zmesí, spojené s fyzickou aktivitou a jemnou fóbiou z obmedzeného priestoru, môže vyvolať záchvat, hovorí. Potápanie je totiž pre astmatika až 40-krát nebezpečnejšie ako futbal alebo beh. Podobne môže byť pre astmatika problémom pobyt vo vysokohorskom prostredí, najmä ak pacient nie je trénovaný, riedky studený vzduch by mohol aj v prípade pacienta, ktorý je dobre nastavený na liečbu vyprovokovať záchvat. Veľmi vhodné sú naproti tomu vodné športy. Bezprostredne nad hladinou vody je totiž menej alergénov a peľov ako inde v ovzduší, vďaka čomu má pacient menej klinických príznakov. Počas zimného obdobia je vhodné lyžovanie a vzhľadom na zameranie na správne dýchanie tiež joga a podobné dýchacie cvičenia. Ak športovec, či rekreačný alebo vrcholový, dodržiava liečebný režim, športovanie môže veľmi dobre zvládať. Súčasťou stratégie je pravidelná inhalačná liečba, ktorá, ak na ňu pacient dobre reaguje, dokonca umožňuje znížiť dávky kortikoidov alebo kombinovanej protizápalovej liečby na minimálnu dávku. V alergickej sezóne odporúčame vyhnúť sa kontaktu s peľom, netrénovať napríklad v strede mesta, kde je zvýšená koncentrácia smogu a ďalších alergénov v ovzduší. Po tréningu sa odporúča osprchovať a umyť vlasy, aby si pacient zmyl všetky alergény z tela. V zdravých pľúcach zdravý duch V minulosti a žiaľ, v niektorých prípadoch aj dnes, sa mnohí rodičia detí s astmou dožadujú oslobodenia z telesnej výchovy, pretože sa obávajú, že pohyb by im mohol napríklad vyvolať aj astmatický záchvat. Opak je pravdou, dôvodí doktorka Katarína Bergendiová. Ak sa pacient nehýbe, dostáva sa do bludného kruhu. Pocit dýchavice má totiž dieťa či dospelý pacient nielen z dôvodu bronchiálnej astmy, ale aj preto, že nemá kondíciu. Takže už pri minimálnej námahe a fyzickej záťaži je dýchavičný. Fyzická aktivita a postupne sa zvyšujúca fyzická námaha môžu ochoreniu prospieť, a klinický stav sa môže astmatikovi zlepšiť. Výborným príkladom ako môže astmu zvládať aj vrcholový športovec je olympionička Zuzana Štefečeková: Príbeh mojej astmy je ako z učebnice. Od detstva som si prešla všetkými fázami, od atopických exémov, cez potravinové alergie, peľové alergie až po astmu. Na alergológii ma liečili, ale vlastne len symptomaticky, od mojich deviatich rokov. Ak ma svrbeli oči dostala som kvapky. Počas sústredenia, keď som sa pripravovala na preteky, som však dostala záchvaty kašľa a napokon som sa dostala k lekárke, ktorá mi astmu diagnostikovala a začala liečiť. Ak dodržiavam liečbu a naozaj pravidelne inhalujem, môj život moja astma nijako neovplyvňuje. Musím si dávať pozor skôr na to, kedy čo kvitne a musím sa na to pripraviť. Ak si ráno dám lieky, viem svoje ochorenie dobre zvládať. Aj v prípade športovca platí, že stačí 15 sekúnd a aj s astmou sa dá všetko zvládať. Ďalším príkladom športovca s takzvanou pozáťažovou astmou je atlét Jozef Repčík: Po pretekoch som vždy zvracal, dlho sme nevedeli prísť na to, prečo sa to deje. Na vrcholových podujatiach je však takýto stav veľkým problémom, tam musíte byť v kondícii, kedy musíte podať maximálny výkon, niekoľko dní za sebou. Vďaka liečbe, ktorú mi nastavili, dnes môžem súťažiť. Na začiatku som nie vždy liečbu dodržiaval, dnes viem, že bez nej by som výkony nemohol podávať. (red) Dá sa astma vyliečiť? Výrok vyliečený astmatik berú lekári zvyčajne s rezervou. Ak už raz pacientovi astmu diagnostikovali, teda že astmatická reakcia na určitý podnet zvonku už prebehla, je pravdou, že ak v priebehu dvoch rokov mal dobré výsledky, netrpí sezónnymi výkyvmi a mohli sme s liečbou skončiť, neznamená to, že niekedy v živote sa s týmto ochorením už nestretne alebo nebude mať napríklad nejakú nevhodnú reakciu na koži či potravinovú intoleranciu, hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc. Okrem dostatočnej fyzickej aktivity by si mal pacient s astmou dať pozor aj na stravovanie, najmä na potraviny, s ktorými mal v minulosti zlé skúsenosti. Aj podľa profesora MUDr. Petra Pružinca, CSc., prednostu Ústavu klinickej imunológie, alergológie a orgánových transplantácií SZU je charakteristické, že deti s problémami s alergiou môžu napríklad po puberte mať zdanlivo prestávku: V tom období nemajú žiadne symptómy, potom, v mladšom dospelom veku, začnú problémy s astmou. Máme dokonca tiež pacientov, ktorí v päťdesiatke príde s príznakmi alergickej nádchy a o rok mu diagnostikujeme a potvrdíme astmu. Astma sa však dá dobre liečiť, len človek musí byť disciplinovaný.
12 farmakológia bedeker zdravia tému prináša Biosimilárne lieky majú potenciál znížiť náklady na liečbu Biosimilárny liek je generická verzia biotechnologického lieku, ktorý sa vyrába z biologických zdrojov, napríklad z baktérie alebo kvasnice. Aby mohol byť uvedený na trh, musia farmaceutické spoločnosti vykonať štúdie dokazujúce, že liek je podobný (similar) lieku, na ktorý sa nový odvoláva, že nemá žiadne výrazné odlišnosti v kvalite, bezpečnosti ani v účinku. O rozdieloch medzi biologickými a biosimilárnymi liekmi, o ich potenciálnych výhodách a úskaliach autorizácie na európskom trhu porozprával exkluzívne pre Bedeker zdravia profesor Jonathan Kay z Univerzity v Massachusetts. Čo si predstaviť pod pojmom biosimilárny liek? Biosimilárny liek je bioliek, ktorý bol navrhnutý tak, aby sa čo najviac zhodoval s referenčným výrobkom, na ktorom je založený, a aby mal rovnakú primárnu aminokyselinovú sekvenciu ako referenčný výrobok. Biosimilárne lieky sa vyrábajú v bunkových líniách vybraných pre ich schopnosť vyrábať posttranslačné modifikácie, čo najbližšie tým, ktoré sú prítomné v referenčnom výrobku. A čo je najdôležitejšie, biosimilárne lieky boli podrobené regulačnému preskúmaniu zo strany štátnych orgánov podľa vopred stanoveného sledu na schválenie biosimilárnych liekov, aby sa zabezpečilo, že sú také čisté, silné a bezpečné ako referenčný výrobok a že neexistujú žiadne významné klinické rozdiely medzi biosimilárnym liekom a referenčným výrobkom. Regulačné orgány skúmajú dáta z analytických, in vitro, farmakokinetických, farmakodynamických a klinických štúdií, porovnávajúcich biosimilárny liek s referenčným výrobkom. To, že biosimilárny liek úspešne prejde týmto regulačným preskúmaním, je dôležité. Tak je biosimilárny liek a jeho referenčný výrobok v zásade ten istý bioliek. Kópie bioliekov, ktoré neprešli regulačným preskúmaním, sa predávajú v mnohých krajinách, vrátane Číny, Kolumbie, Indie a Mexika. Sú to biomimiká a nie skutočné biosimilárne lieky, lebo neboli preskúmané podľa definovaného regulačného postupu na schválenie biosimilárnych liekov. Aký je rozdiel medzi biologickými a biosimilárnymi liekmi? Jonathan Kay Univerzita v Massachusetts Bioliek je akýkoľvek liek, pri výrobe ktorého sa použili živé organizmy. Zahŕňa to krv a plazmové výrobky, proteíny čistené z prirodzených zdrojov, rekombinantné proteíny, monoklonálne protilátky, ktoré sú vyrobené v bunkovej kultúre, vakcíny a kultivované bunkové a tkanivové výrobky. Biosimilárny liek je bioliek, ktorý má byť čo najbližšie zhodný s referenčným výrobkom, ako sme už hovorili. Tieto výrobky sú podobné originálnym výrobkom, ale sa obyčajne nekvalifikujú ako generiká. Prečo? Generiká sú lieky, ktoré obsahujú chemickú účinnú látku, identickú s aktívnou zložkou referenčného výrobku. Preto sa pojem generikum vzťahuje na lieky s malými molekulami a nie na biofarmaceutiká, čo sú komplexné proteíny, ktoré sa takmer nikdy nemôžu presne reprodukovať. V skutočnosti sa dokonca aj dávky referenčného biolieku, ktoré sa vyrábajú v rôznych časoch, od seba mierne líšia.
bedeker zdravia farmakológia 13 Na druhej strane, biosimilárne lieky, teda lieky podobné originálnym výrobkom, musia byť rovnako dobré, bezpečné a účinné ako pôvodné... Presne tak. Ako som už spomenul, regulačné úrady posúdia úplnosť dôkazov aby sa ubezpečili, že biosimilárny liek je taký čistý, silný a bezpečný ako jeho referenčný výrobok pred vydaním schválenia predaja. V ktorých lekárskych odboroch sa používajú biosimilárne lieky? Aké stavy sa zvyčajne nimi liečia? Biosimilárne lieky sa používajú na liečbu tých ochorení, pre ktoré sa biofarmaceutiká ukázali byť účinnými. Ide napríklad o hematologické ochorenia a malignity, na ktoré sa používajú hematopoetické (krvotvorné) rastové faktory. Používajú sa tiež na liečbu cukrovky a iných endokrinných chorôb, kde sa využíva inzulín a ďalšie hormóny a tiež na liečbu zápalových ochorení, na ktoré sa používajú monoklonálne protilátky namierené proti cytokínom a lymfocytom. V súčasnosti sa biosimilárne lieky, obsahujúce protilátky proti TNF (patrí do skupiny cytokínov), ako sú adalimumab, etanercept a infliximab a monoklonálne protilátky namierené proti B-lymfocytom, ako je rituximab, predávajú v rôznych krajinách. Uplatňujú sa v liečbe zápalových ochorení ako reumatoidná artritída, ankylozujúca spondylitída, psoriatická artritída, psoriáza, juvenilná zápalová artritída, Crohnova choroba a ulcerózna kolitída. Aké sú výhody a nevýhody biosimilárnych liekov? Vzhľadom na to, že biosimilárny liek musí byť v podstate identický so svojím referenčným výrobkom, čo sa týka čistoty, sily a bezpečnosti, výhodou použitia biosimilárneho lieku namiesto jeho referenčného výrobku je čisto ekonomická efektívnosť. Biosimilárne lieky sa vyvíjajú tak, aby to boli nákladovo efektívne biofarmaceutiká, ktoré stoja menej než referenčný výrobok, čo dovoľuje použiť ušetrené peniaze na iné účely. Potenciálne nevýhody biosimilárnych liekov by mohli byť spôsobené malými rozdielmi medzi biosimilárnym liekom a referenčným výrobkom, ktoré môžu časom vyústiť do zvýšenej imunogenicity, čo je schopnosť vyvolať imunitnú odpoveď. To by mohlo znížiť hladinu lieku v sére a viesť k zníženej účinnosti. Avšak regulačné orgány vyžadujú dlhodobé štúdie farmakovigilancie (zaoberajúce sa skúmaním bezpečnosti lieku) v rámci schvaľovacieho procesu biosimilárneho lieku. Akékoľvek významné rozdiely v imunogenicite, ktoré by mohli viesť k strate účinnosti, by sa mali zistiť v týchto štúdiách farmakovigilancie, aby sa zabránilo schváleniu predaja takého potenciálneho biosimilárneho lieku. Biosimilárne lieky sa vyvíjajú tak, aby to boli nákladovo efektívne biofarmaceutiká, ktoré stoja menej než referenčný výrobok, čo dovoľuje použiť ušetrené peniaze na iné účely. Je známe, že biologické lieky nie sú vhodné pre každého pacienta. Ako je to s biosimilárnymi liekmi? Vzhľadom na to, že biosimilárny liek je v podstate rovnaký liek ako jeho referenčný bioliek, biosimilárny liek sa indikuje pre tých pacientov, pre ktorých sa indikuje referenčný bioliek. Ak biologický prípravok nie je vhodný pre pacienta, jeho biosimilárny liek by tiež nebol vhodný. Mohli by biosimilárne lieky znížiť náklady na liečbu? Áno. Dostupnosť biosimilárnych liekov by mala znížiť náklady na liečbu jednotlivého pacienta, keďže sa očakáva, že biosimilárny liek bude stáť menej než referenčný bioliek. Avšak ak dostupnosť lacnejších biosimilárnych liekov umožní, aby sa choroba viacerých pacientov liečila biologickým prostriedkom skôr, než relatívne lacnými liekmi s malými molekulami (ako tradičnými protireumatickými liekmi modifikujúcimi chorobu), celkové náklady na zdravotnícky systém môžu byť väčšie, pretože viac pacientov sa teraz bude liečiť biofarmaceutikami. Klinické použitie biosimilárnych liekov je nová a komplexná oblasť. Sú s konečnou platnosťou stanovené normy starostlivosti týkajúce sa ich použitia? Normy na regulačné preskúmanie a schválenie biosimilárnych liekov odporúčala Svetová zdravotnícka organizácia a realizovali ich mnohé regulačné orgány, vrátane tých v Európskej únii, Spojených štátoch, Kanade, Japonsku a mnohých iných krajinách. Avšak smernice na používanie biosimilárnych liekov neboli vytvorené vládnymi orgánmi a vzhľadom na ich relatívne nedávnu dostupnosť neboli definitívne vytvorené organizáciami, ktoré dohliadajú nad klinickou praxou. Avšak odborné združenia vo viacerých krajinách začali tvoriť odporúčania v súvislosti s použitím biosimilárnych liekov pri chorobách, ktoré liečia ich členovia. Ako je to s biosimilárnymi liekmi v USA? Biosimilárne lieky sa ešte do klinickej praxe v Spojených štátoch nezaviedli. Prvý biosimilárny liek odporúčaný na schválenie Úradom pre kontrolu potravín a liečiv v Spojených štátoch bol filgrastim od firmy Sandoz, čo preskúmal Poradný výbor onkologických liekov 7. januára 2015. Tento biosimilárny liek bol schválený v Európskej únii už v roku 2009. Firma Celltrion podala žiadosť na schválenie svojho biosimilárneho lieku infliximab na FDA a očakáva možný súhlas do augusta 2015. Aká je vaša skúsenosť s biosimilárnym liekom infliximab vo vašej klinickej praxi? Keďže biosimilárny liek infliximab ešte nie je schválený alebo dostupný v Spojených štátoch, nemám skúsenosti s používaním tohto lieku v mojej klinickej praxi. Reumatológovia v európskych krajinách, kde je biosimilárny liek infliximab dostupný, ho považovali za veľmi podobný v účinnosti a nie iný v bezpečnosti ako referenčný infliximab.
14 POHYBOVÝ APARÁT bedeker zdravia Choroba kráľov Dna (arthritis urica) je ochorenie, ktoré vzniká poruchou látkovej výmeny kyseliny močovej. Vyznačuje sa zvýšenými hodnotami kyseliny močovej, nápormi akútneho zápalu kĺbov a ukladaním kryštálikov kyseliny močovej v koži, kĺboch a v obličkách. Dna, či zastaralo lámka, podagra, je pomerne častým ochorením, zasahujúcim asi 0,3 percent európskej populácie. Postihuje prevažne dospelých mužov a začína obvykle po 50. roku veku. Genetické faktory sú zrejmé, keď uvážime jej zvýšený výskyt v etnických skupinách, akými sú Filipínci a Maori z Nového Zélandu. K vzniku ochorenia prispieva nesprávna výživa, nedostatočná telesná aktivita a psychosociálne vplyvy emocionálne zaťažujúce a stresové situácie. Primárna a sekundárna dna Zvýšené hodnoty kyseliny močovej, čiže hyperurikémiu, zapríčiňuje pri primárnej dne buď zvýšená tvorba kyseliny močovej pre vrodené enzýmové defekty alebo znížené vylučovanie kyseliny močovej obličkami v dôsledku ich funkčnej poruchy. Sekundárna dna vzniká ako následok hyperurikémie pri iných ochoreniach alebo pri užívaní niektorých liekov. Nález hyperurikémie ešte neznamená prítomnosť dny. Zvýšená hladina kyseliny močovej býva najčastejšie bezpríznaková a vyskytuje sa v populácii veľmi často. Platí, že ❶ stupeň ochorenia je hyperurikémia, ❷ stupeň ochorenia je dna. Horúci kĺb Akútny dnový zápal kĺbu je hlavným klinickým znakom ochorenia. Jeho vznik sa spája s viacerými provokujúcimi faktormi, akými sú nadmerné požitie alkoholu a nevhodných potravín, chirurgický výkon, úraz, krvácanie, infekcia a podávanie niektorých liekov. Veľmi bolestivý zápal postihne najčastejšie kĺbové spojenie palca nohy s nohou, menej často členok, koleno, drobné kĺby rúk, zápästia a lakeť. Už Thomas Sydenham v 17. storočí popísal, že záchvat začína z plného zdravia okolo druhej hodiny v noci. Postihnutý kĺb sčervenie, je teplý až horúci, lesklý, nápadne citlivý na dotyk a tlak, veľmi bolestivý pri pohybe. Chorý je vyčerpaný, potí sa a máva zvýšenú teplotu. Akútny zápal môže trvať niekoľko dní až týždňov. Vo väčšine prípadov chorých sa ďalší atak objaví do jedného roku. Nasledujúce záchvaty môžu postihovať viacero kĺbov a ústup príznakov nie je už nikdy úplný. Vyvíja sa chronické štádium choroby s tvorbou dnových uzlíkov, ktoré sa usadzujú najmä v kĺboch a vedú k ich deštrukcii s následnými deformitami. Iná lokalizácia uzlíkov môže byť v podkoží, menej často v obličkách. Bolesti kĺbov sa prejavujú najmä po sviatkoch ako sú Vianoce, Veľká noc, kedy sú chorí menej striedmi v jedle vtedy je treba urobiť vyšetrenie kyseliny močovej. Liečba Liečba je farmakologická a nefarmakologická. Farmakologickú liečbu, ktorá je nutná najmä pri akútnom záchvate, ordinuje lekár. Nefarmakologická liečba spočíva najmä v znížení telesnej hmotnosti, zvýšení fyzickej aktivity, v dennom príjme aspoň 1,5 litra tekutín a v úplnom vylúčení alkoholu. Z potravín sú nevhodné vnútornosti (pečeň, obličky, mozoček, pľúca), mäsové výťažky, ťažké nakladané mäsá, silné mäsové polievky a šťavy, zverina, údené a konzervované ryby v oleji, tuky, čokoláda, kakao, čierna káva, tmavý čaj. Obmedzujú sa varené mäsá, hydina a ryby. Vhodnými potravinami sú zelenina, ovocie, obilniny, zemiaky, ryža, neplnotučné mlieko, netučný biely jogurt, syry, ovocné šťavy a alkalické minerálky. Nefarmakologická liečba je zároveň aj prevenciou dnových záchvatov a prispieva k zníženiu hyperurikémie. Liek s účinnou látkou alopurinol je liekom prvej voľby. V akútnej fáze, keď nastane záchvat, sa používa kolchicín a nesteroidné antireumatiká. Prednedávnom vyšlo odborné usmernenie Ministerstva zdravotníctva SR pre pacientov s artériovou hypertenziou, kde sa hovorí aj o tom, že pri pravidelných kontrolách stavu pacienta lekár vykonáva aj vyšetrenie hladiny kyseliny močovej, čo je súčasťou komplexnej prehliadky hradenej zdravotnou poisťovňou. Liek s účinnou látkou aluprinol sa podáva aj ako prevencia a liečba urolitiázy, teda tvorby močových kameňov. Dna sa tradične považovala za chorobu bohatých ľudí. V dnešnej dobe, najmä vo vyspelých krajinách, môže postihovať všetkých. Rozdiel je zrejme v životnom štýle, správnom stravovaní a v prítomnosti alebo neprítomnosti genetickej dispozície.