1 O ANTIFÓNACH. Dôležitou súčasťou východnej liturgie sú antifóny. Antifón (po grécky άντιφσνων) znamená slovo položené oproti. Aby sme to lepšie pochopili, pozrime sa do knihy Triódion si jest Tripisnec svjatoj velikoj Piatdesiatnicy, Pentekostarion, Ľvov 1701, kde na liste 172 sa píše: Vo svjatuju velikuju nediľu Paschi. Načálo Svjatyja Liturgii. Antifón Pérvyj, psalom 65, Hlas 2. Stích 1.: Voskliknite Hospodevi vsja zemľa, pójte že imeni jeho, dadíte slávu chváli jeho, Pripiv Molitvami Bohorodica Spase spasí nás. I druhij lik tojže stich: Voskliknite Hospodevi vsja zemľa, pójte že imeni jeho, dadíte slávu chváli jeho, Pripiv Molitvami Bohorodica Spase spasí nás. Stích 2.: Rcyte Bohu koľ strášna dila tvojá, vo množestvi síly tvojeja solžut tebí vrázi tvojí, Molitvami Bohorodica, Spase spasí nás. Stích 3.: Vsja zemľa da poklonit tisja i pojét tebí, da pojét že imeni tvojému výšnij. Molitvami Bohorodica Spase spasí nás. Sláva i nyňi: kupno oba líka vysočajšim hlásom. Molitvami Bohorodica Spase spasí nás. Podobne pokračuje Antifón Vtoryj. Teda každý verš sa spieval dva razy, najprv spieval verš prvý zbor a potom ten istý verš druhý zbor a na konci spievali spolu. Ako by sa mali spievať antifóny dnes? Rukovodstvo v cerkovnyj tipikon, Dr. Aleksandr Nikita, Ungvar 1901, uvádza, že antifóna v užšom zmysle slova je zostavená z 2 alebo 3 veršov žalmu so Sláva i Teraz a z jedného refrénu. Antifónalne žalmy sú tieto: a/ žalmy stupňové, b/ žalmy predobrazujúce, ktoré sa spievajú na Obednici, c/ žalmy liturgické. Liturgické žalmy sú každodenné alebo sviatočné. Každodenné antifóny sú: žalm 91 (Dobre je vyznávať sa...) a po ňom žalm 92 (Pán kráľuje...) a žalm 94 (Poďte plesajme...). Aj spev na vchod je vybratý tiež zo žalmu 94 (porov. ž. 94,6) Sviatočné antifóny majú tieto sviatky: Pascha, Nanebovstúpenie, Zoslanie Svätého Ducha, Premenenie, Povýšenie sv. kríža, Narodenie Pána, Bohozjavenie a Kvetná nedeľa. V nedele a v ostatné sviatky by sa mali spievať žalmy antifonálne z Obednice, to znamená žalm 102 Dobroreč, duša moja..., žalm 145 Chváľ, duša moja..., 1 a namiesto tretieho antifonálneho žalmu by sa mali spievať stichiry zostavené na každý jeden verš z evanjeliového blaženstva, ktoré povedal Ježiš Kristus na vrchu, ako je to zapísané u Matúša v piatej kapitole, a preto sa volajú stichirami na Blažennach. Ale u nás namiesto týchto sa v nedeľu spievajú antifóny voskresné, čiže nedeľné - paschálne. (Porov. Rukovodstvo v cerkovnyj tipikon, Dr. Aleksandr Nikita, Ungvar 1901.) Podobne aj Ľvovská synóda v roku 1891 rozhodla a uzákonila obyčaj na sv. liturgii Jána Zlatoústeho a Bazila Veľkého brať Antifóny (verše zo žalmov 91, 92 a 94) cez celý rok vo všetkých chrámoch svetských a aj v tých kláštorných, ktoré sú zároveň i farskými. Izobraziteľné (žalmy 102 a 145) sa majú brať len v chrámoch kláštorných, ktoré nie sú zároveň farské. Ďalej sa hovorí že: V nedele obyčajné sú antifóny nedeľné (paschalné): Prvá: Voskliknite Hospodevi - Jasaj Bohu... s refrénom: Na príhovor Bohorodičky. Druhá: Bože, uščedri ny - Bože, buď... s refrénom: Spas nás, Synu Boží, ktorý si vstal zmŕtvych... Tretia: Prijdite, vozradujemsja... Poďte, plesajme...: s refrénom: Spas nás, Synu Boží, ktorý si vstal zmŕtvych.. Tento refrén je aj po piesni vchodu: Poďte, pokloňme sa..., Prijdite, poklonimsja... V obyčajné dni týždňa sú antifóny každodenné: Prvá: Blaho jesť - Dobré je... s refrénom: Na príhovor Bohorodičky. Druhá: Hospoď vocarisja - Pán kráľuje... s refrénom: Na príhovor tvojich svätých... 1 Čo je vlastne spojenie Obednice so Sv. liturgiou, ako sa podobne spája Večiereň so Sv. liturgiou. Každodenná Sv. liturgia je vlastne spojenie najčastejšie Šiestej hodinky so Sv. liturgiou kedysi sa Sv. liturgia slávila len dopoludnia, okrem niekoľkých výnimiek (Predvečer Narodenia, Bohozjavenia, Veľký štvrtok a Veľká sobota). Ľvovské liturgikony vsúvajú dokonca do Sv. liturgie aj tropár tejto hodinky Iže vo šestyj deň že i čás....
2 Tretia: Prijdite vozradujemsja - Poďte, plesajme... s refrénom:... Spas nás Synu Boží, obdivuhodný vo svojich svätých... Tento refrén je aj po vchode: Poďte, pokloňme sa..., Prijdite, poklonimsja... V nedeľu Paschy a cez celý svetlý týždeň až do soboty vrátane sú prvé dve antifóny tie isté, ako v obyčajné nedele, a ako tretia antifóna je tropár: Christos voskrese so svojimi veršami. Od nedele Tomášovej do stredy zakončenia sviatku Paschy vrátane, sa majú spievať všetky tri antifóny obyčajných nedieľ, to jest nedeľné, a nie iba v nedeľu, ale aj vo všedné dni týždňa. Na veľké sviatky Pána, ktoré majú svoje vlastné antifóny, sú dve antifóny sviatku, tretia antifóna je tropár sviatku s veršami. V poprazdenstve a na zakončenie sviatku dve prvé antifóny sviatku, tretia: Poďte, plesajme... s refrénom sviatku. Na sviatky Bohorodičky veľké i malé, tiež v poprazdenstve i zakončenie sviatku sa spievajú v dni týždňa prvé dve antifóny každodenné so svojimi refrénami a tretia antifóna s refrénom: Spas nás, Synu Boží, na príhovor Bohorodičky, tebe spievame: Aleluja. To isté aj v piatu sobotu Veľkého pôstu - Akatistovu. Na sviatok Stretnutia Pána je na Vchode pred tropárom vlastný verš sviatku. Tento verš sa spieva len na samy deň sviatku, v poprazdenstve a na zakončenie v dni týždňa sa na vchod spieva: Poďte, plesajme... Spas nás, Synu Boží, na príhovor Bohorodičky... Ak pripadne sviatok Bohorodičky, alebo jeho poprazdenstvo, alebo zakončenie na nedeľu, spievajú sa všetky tri antifóny nedeľné. (pozri Služebník - Ľvov 1905, strana 698) Je zaujímavé vedieť, že v Izborniku, ktorý v roku 1887 vydal vo Ľvove Onufrij Lepkij (teda pár rokov pred Ľvovskou synódou) na strane 85 a 86 sa spievanie antifón uvádza tak, ako to v roku 1891 ustanovila Ľvovská synóda. Z toho vychádza, že táto prax spievania antifón tu už bola istú dobu pred Ľvovskou synódou. Ako sme už spomínali vyššie, Rukovodstvo v cerkovnyj tipikon, Dr. Alexandr Mitika, Ungvar 1901, hovorí na strane 40 a 41 o antifónach, kde okrem iného píše, že...u nás namiesto tých (rozumej Izobraziteľnych s Blaženstvami) v nedeľu sa spievajú antifony voskresné, čiže nedeľné paschalné. Tipik ukrajinskej katolickoj Cerkvi ukladenij o. Isidorom Doľnickim, Rim 1992, hovorí o antifónach na strane 53, že antifóny v nedeľu na Liturgii sa spievajú takto: dve prvé nedeľné, zo samého dňa Vzkriesenia, tretia zvyčajná Prijdite s refrénom nedeľným (v kláštoroch izobraziteľnii). Tak podľa Ľvovskej synody (1891) v kapitole 5. V poznámke k tomuto bodu sa píše: Podľa Ustavu podaným na konci našich Apoštolov, i v dôležitejsích našich, tiež i v niektorých gréckych služebnikoch u Goara, sa ustanovuje každodenné antifóny Blaho jesť... spievať aj v nedeľu, s nedeľným refrénom pri treťom antifóne, ako to dodržujú aj italo-gréci. Miestne grécke služebniky hovoria o izobraziteľných v nedeľu, a oktoichy tiež i na dni všedné, lebo v nich sú uvedené každodenné stichiry na Blaženných... Pri takejto obmennosti ustavov nech každý si udržuje zvyk svojej cirkvi, a u nás ustav Synody. Darmo sa počas Synody niektorí starali, hovoriac, že brať každodenné antifóny namiesto izobraziteľných nezodpovedá nášmu obradu. Každodenné antifóny uvádzajú nielen vyššie uvedené služebniky a apoštoly, ale i grécke anagnostiki i Moskovský tipik v kapitole 25. Aj sám sv. Sofronij, patriarcha jeruzalemský, v VII. storočí, v objasnení sv. liturgie (Spicileg. Rom. tom- 4., nn. 12, 13, 14. Propag. 1840) nehovorí nič o izobraziteľných, ale len o antifónach Blaho jesť. Izobraziteľné použivať len vtedy, ak sa neslúži sv. Liturgia... Je dobre uživať antifóny, ako aj izobraziteľné, ak sa berú celé, ale keď sa berie z každého len jeden verš a bez stichir na Blažennych, ako sa praktizuje, to krajšie užívať antifóny... Tu by som len dodal, že v Liturgikone Služebníku, Rím 1962, sa na strane 206 hovorí (počas malého vchodu):... Ispólnivšusja že konéčnomu troparju, vchódit diákon posredi, i stáv pred jeréjem... My však žiadny tropár tam nespievame. Blaženstvá sú vlastne verše, medzi ktoré sa vkladajú tropáre uvedené v liturgických knihách na príslušnom mieste. Túto tradíciu spievať antifóny namiesto predobrazujúcich a Blaženstiev prevzal aj náš otec biskup blahoslavený Pavol Peter Gojdič, ako to vidíme vo vydaní Zbornikov Prešov 1937, Prešov 1947. Treba však povedať, že zborníky vydané v Prešove dávajú možnosť brať aj Izobraziteľné (pozri Chvalite Hospoda, Velikij cerkovny sborník, Prešov 1937, str. 710-713). V tejto tradícii pokračuje aj Chvalite Hospoda, Velikij cerkovnyj sbornik, Bratislava 1975 (pozri str. 529 a 575). Tiež slovenské vydanie knihy Modlitby a piesne pre gréckokatolíkov 1978, str. 612-614, Kristus medzi nami 1990, str. 204. Nedávno bola vydaná malá brožúrka Sv. liturgia slovensky a cirkevnoslovansky, Prešov 2000. Jej zvláštnosťou je, že v cirkevnoslovanskej verzii dáva možnosť spievať v nedeľu paschalné antifóny (pozri str. 9). Spomeniem ešte, že v Ríme bola v roku 1963 vydaná kniha: Apostolo da viaggio, Čtenija apostoľskaja na nedili, prazdniki i različnyja potreby, Recensione Rutena, ktorá rešpektuje rozhodnutie Ľvovského synódu 1891. V nej sa uvádzajú Antifóny prvá a druhá povsednevné Blaho jesť..., voskresné Voskliknite... a Izobraziteľnyja psalmy (teda nie iba niekoľko veršov, ale celé žalmy). Tiež je uvedená tretia antifóna: Prijdite vozradujemsja...
3 Poďte pokloňme sa... s jej možnosťou spievať ju aj v nedeľu s nedeľným - paschalným refrénom, alebo zameniť ju za Blaženstvá s tropárami. V tejto knihe sa predpisuje na zádušné soboty spievať Predobrazujúce s Blaženstvami. Spievať na liturgii za zosnulých každodenné antifóny s refrénom za zomrelých: Spas nás, Synu Boži. za večný pokoj zosnulého (zosnulej, zosnulých) tebe spievame: Aleluja pozná iba Zborník Gojdičov (Prešov 1937 a 1947). V Ríme bola vydaná taká istá kniha lenže Recensione Volgata, ktorá uvádza len povsednevné Antifóny a Izobraziteľnyja. Toto je ruská tradícia, ktorú používajú u nás aj bratia pravoslávni. Zaujímavé, že do roku 1968, pokiaľ naša cirkev bola mimo zákon, držali sa u nás rutenskej tradície a používali aj Ľvovské služebniky a až keď sa naša cirkev obnovila, možno preto, aby sa od nás odlíšili, zanechali túto tradíciu a prevzali moskovskú. V roku 1992 bola v Ríme vydaná kniha Archijepiskop Miroslav Marusin: Božestvenna liturgia, v ktorej na str. 181 sa tiež uvádza rozhodnutie Ľvovského synódu a toto rozhodnutie sa nespochybňuje. Gréckokatolícky liturgikon, Bratislava 1976, tiež zachováva rozhodnutie Ľvovského synódu a bol schválený Apoštolským stolcom. Čo z toho vyplýva? Podľa knihy Hore srdcia (Prešov 2002) vydanej vo vydavateľstve Petra pre gréckokatolíkov, by sa mali predobrazujúce antifóny spievať asi 220 dní v roku a to vo všetky nedele okrem nedele Paschy a vo sviatky Pána, ktoré nemajú vlastné antifóny, tiež na sviatky Bohorodičky, svätých, ba aj malých svätých (tkz. na 6 šestiričnych). Vydaním tejto knihy sa síce odstránilo veľa chýb (ale žiaľbohu nie všetky), ktoré boli v dovtedy užívanej knihe Modlime sa k Pánovi, ale aj príliš veľa zmien. Nechcem sa dotýkať všetkých vecí, ktoré sú v tejto knihe, ale iba antifón.. Všetci dobre vieme, že bohoslužby nášho východného obradu vznikali v kláštoroch, a preto sú aj poznačené kláštornou mentalitou. Pán prof. Taft počas môjho študijného pobytu v Rusiku v roku 1998 pri jednej príležitosti povedal, že byzantský obrad je v mnohých prípadoch (sviatky) kompiláciou - prelínaním jeruzalemskej a byzantskej liturgie. Dobre to vidieť pri bohoslužbách vo Veľkom týždni, kde vidíme, že sa mnohé veci opakujú. Podľa jeho vyjadrenia je ťažko zvládnuť, aby všetky tieto bohoslužby mohli byť vykonané v jednej farnosti v plnom rozsahu. V kláštoroch sa to modlili, ale zase nie tak, že všetci boli na všetkých bohoslužbách, ale na každej bohoslužbe vždy niekto bol, kto práve nemal iné povinnosti. Ľudia, ktorí žijú vo svete, ktorí majú rodiny, ktorí majú zamestnanie, nemôžu byť na všetkých týchto obradoch a bohoslužbách, lebo majú veľa iných povinností. Dnes niektorí chcú presadiť návrat k starým zvykom, ktoré mnoho ráz nie sú naše a odvolávajú sa na dokument vydaný Kongregáciou pre Východné cirkvi Inštrukcia na aplikáciu bohoslužobných predpisov kódexu kánonov východných cirkví zo 6. januára 1996 (ďalej len Inštrukcia), ktorá však dáva veľké možnosti na to, aby sv. liturgia a vôbec všetky bohoslužby boli prijateľné a zvládnuteľné jak pre kňazov, tak pre pospolitý ľud a dali sa dobre duchovne prežívať. Spomeniem napríklad to, že pred pár rokmi sa zvyklo modliť pri koncelebrovaných sv. liturgiách časť anafóry nahlas (S týmito...). Dnes sa to nerobí, lebo vraj to nie je východné. Pred časom som rozprával s istým človekom, ktorý prišiel na Slovensko z USA a pri rozhovore mi povedal, že sa u nich zaviedlo recitovanie anafóry nahlas, ako to navrhuje aj Inštrukcia... (54). Netreba dobré veci u nás už skôr zavedené odstraňovať, aby sa potom neskôr zase zaviedli. Pán prof. Taft nám v Rusiku zdôrazňoval, aby sme si zachovali vlastné tradície... Aj čo sa týka antifón, máme vlastnú tradíciu. Totiž už pred viac ako sto rokmi si naši predkovia uvedomovali, že je potrebné vyjsť v ústrety obyčajným veriacim a zjednodušiť sv. liturgiu nakoľko sa dá, bez toho, žeby to bolo na ujmu jej dôstojnému priebehu. Pôvodným spevom v úvode sv. liturgie je spev tretej antifóny, vlastne žalmu 94: Poďte, plesajme v Pánovi... Pravdepodobne sa kedysi spieval celý a až neskôr boli z neho vybraté len niektoré verše a to prvý, druhý, tretí a začiatok šiesteho: 1. Prijdíte vozradujemsja Hóspodevi, voskliknem Bóhu Spasíteľu nášemu. refrén 2. Predvarím licé jehó vo ispovídaniji, i vo psalmích vosklíknem jemú. refrén 3. Jako Bóh vélij Hóspoď i Cár vélij po vséj zemli. refrén 6. (pieseň vchodu) Prijdíte poklonímsja a pripadém (ko Christu...) refrén Bola to vlastne vstupná pieseň pozvanie invitatórium na začiatku sv. liturgie, ktorou sa veriaci ľud pozýval k oslave Pána. Tu pôvodne začínala sv. liturgia. To, čo je dnes predtým alebo namiesto toho, sa tam dostalo až neskôr. Pre zaujímavosť uvádzam ešte nasledujúce:
4 Posvätná kongregácia pre Východné cirkvi pred časom poslala na Gréckokatolícke biskupstvo v Prešove list: Úsudok o slovenskom texte troch liturgií a doplnkov, čiže o Gréckokatolíckom liturgikone Prešovskom (dátum nie je uvedený). Ide o Liturgikon vydaný v Prešove 1986. Tam je navrhnuté takto spievať antifóny, citujem: - verš žalmu + refrén - iné veršíky (aspoň jeden veršík) toho istého žalmu + refrén (totiž nikdy nie menej ako dva veršíky) - pred svätými dverami celkom hlasite: - diakon: Hospodu pomolimsja. - modlitba vchodu: Pane, Bože náš... - Požehnaj... - Nech je požehnaný vchod... - Premúdrosť! Stojme úctivo. - Poďte... - Sláva - Jednorodený... - I nyne - tropár hlasu, alebo sviatku. Pre dvanásť veľkých sviatkov sa môže spievať: - Sláva - tropar sviatku - I nyne - kondák sviatku iné tropáry a kondáky sa nespievajú. V inom liste Kogregácie pre Východné cirkvi, č.j. 45/78, Rím, 20. sept. 1994: Posudok týkajúci sa slovenskej a českej verzie liturgie sv. Jána Zlatoústeho pre používanie v Gréckokatolíckej eparchii Prešov, predložených Svätému Stolcu na schválenie, v bode 36 sa píše, citujem: Namiesto toho, aby sa brali kúsky a časti všetkých troch antifón, bolo by vhodnejšie urobiť to nasledovne: (a) Úvodné požehnanie (b) Mirna ekténia (c) Jedna z modlitieb (myslí sa antifonálnych, ako vyplýva z predchádzajúceho textu) (d) Jednorodený + 3. antifóna, ktorá je pôvodnou piesňou vchodu (alebo Blaženstvá) a počas nej sa robí vchod. (e) Tento spôsob umiestnenia Jednorodený do jeho pôvodnej pozície, ako dodatku tretej antifóny, môže sa urobiť aj takto: - tretia antifóna s vchodom - potom pred svätými dverami: - Modlime sa k Pánovi - Modlitba vchodu... - Požehnaj... - Požehnaný... - Premúdrosť! - Poďte... Spas... - Sláva Otcu... Jednorodený... - I teraz... Tropár hlasu alebo sviatku. Záver. Z uvedeného vidieť, že aj na Kongregácii pre Východné cirkví cítia, že by bolo dobré niečo urobiť so spievaním antifón, preto priamo ponúkajú isté možnosti... Aj naša tradícia tiež ponúka isté možnosti, preto na základe uvedených skutočnosti a z ohľadu na naše zvyky (pozri Inštrukcia... 28) predkladám návrh, ktorý rešpektuje Ľvovskú synodu a zároveň neodsúva celkom predobrazujúce antifóny: - nedeľné antifóny spievať v nedele okrem nedieľ, keď na pripadne sviatok Pána, ktorý má vlastné antifóny, okrem poprazdenstiev týchto sviatkov a okrem nedieľ počas Veľkého pôstu Štyridsiatnice a nedieľ počas pôstu pred Narodením Pána Filipovky. - predobrazujúce antifóny s Blaženstvami spievať na sviatky Pána, ktoré nemajú vlastné antifóny, na veľké a stredné sviatky Bohorodičky a svätých, tiež v nedele Veľkého pôstu Štyridsiatnice a v nedele pôstu pred Narodením Pána Filipovky. - každodenné antifóny spievať vo všedné dni, na sviatky malých svätých, tiež v poprazdenstve sviatkov Bohorodičky tak, že tretiu antifónu aj spev vchodu spievame s refrénom Bohorodičke: Spas nás, Synu Boží. Na príhovor Bohorodičky tebe spievame: Aleluja.
5 - vlastné antifóny zo sviatku spievať na veľké sviatky Pána, ktoré ich majú, tiež v ich poprazdenstve s tým, že spievame tretiu antifónu každodennú aj spev vchodu s refrénom sviatku. - Na ostatné dni spievať každodenné antifóny. Bolo by veľmi vhodné, aby sa z antifóny spievali aspoň dva verše. A tak by stačilo spievať len jednu antifónu. Tento spôsob spievania antifón bol navrhnutý aj v Diári gréckokatolíka na rok 2007 a 2008 ako varianta. Mám rád našu cirkev i obrad, v ktorom som vyrastal od malého chlapca. Prichádzal som do chrámu u nás v Ďačove ešte za otca duchovného Vojtecha Dudiča, ktorý k nám prichádzal z Renčišova. Potom bol u nás pravoslávny kňaz o. Vasiľ Slivka, ktorý slúžil tak isto, ako po ňom gréckokatolícki kňazi o. Ján Ďurkaň, o. Štefan Molčani, o. Ján Gajdoš. A ešte poznámočka: Keď sme ako chlapci prichádzali na utiereň alebo večiereň a spievali sme s naším kantorom pánom Mikulášom Štefčákom, ktorý mal vynikajúci hlas a dobre sa vyznal v obrade, pýtal som sa ho: prečo nespievame všetko tak, ako je v zborníku? (napr. na utierni sa spievali len tri tropáre zo sedalenov a po ekténiji Spasi Bože... kňaz hneď spieval: Bohorodicu i Mater... a z kánona sa spieval len irmos deviatej piesne). A on povedal: Toto všetko sa spieva len v katedrálnych chrámoch. Tu by som ešte pripomenul Inštrukciu (18), kde sa okrem iného hovorí, že objaviť naozajstnú vernosť vlastným bohoslužobným tradíciam... si vyžaduje rozvážnosť, aby sa neznepokojovali duše. Zároveň nás Inštrukcia vyzýva vyjadriť evanjelium spôsobom primeraným a jasným pre súčasného človeka. A mnohé naše zvyky a tradície sú toho výrazom a preto si ich treba vážiť, skúmať a aj rešpektovať. Do liturgickej praxe by sa mali veci zavádzať alebo z nej odstraňovať len po dôkladnom zvážení. Myslím, že niekedy menej je viac. o. Milan Mojžiš