SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE STROJNÍCKA FAKULTA

Transcript

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE STROJNÍCKA FAKULTA VEDENIE NÁSTROJA POMOCOU PRÍPRAVKOV Bakalárska práca Evidenčné číslo: SjF Jún 2011 Martin Šimko

2 Obsah Úvod Prípravky Základné pojmy a význam prípravkov Definícia prípravku Technický a ekonomický význam prípravkov Druhy prípravkov Rozdelenie špeciálnych upínacích (operačných) prípravkov Vŕtacie a vyvrtávacie prípravky Voľba vhodného vŕtacieho puzdra, prípravku a obrábacieho stroja Prípravné práce pozostávajú z úkonov: Konštrukčné práce pozostávajú z týchto úkonov: Voľba materiálu vŕtacích a vyvrtávacích prípravkov Vŕtacie a vodiace puzdrá Pevné vŕtacie puzdrá Pevné vodiace puzdrá pre uloženie nástrčných puzdier Nástrčné vŕtacie puzdrá Tolerancie rozstupov vŕtacích puzdier Vodiace puzdrá pre vyvrtávanie (puzdrá spodného vedenia nástroja) Vŕtacie dosky Vŕtacie šablóny Príslušné normy pre vŕtacie a vodiace puzdrá Zoznam použitej literatúry... 39

3 .Zoznam jednotiek a skratiek Značka Jednotky Názov Ø [mm] označenie priemeru d [mm] (skrátene diameter), písmeno označujúce veľký priemer D [mm] (skrátene diameter), písmeno označujúce malý priemer r [mm] (skrátene rádius), písmeno označujúce polomer a [mm] označenie rozmeru minimálnej hrúbky steny na konci vŕtacieho puzdra h [mm] (skrátene height), písmeno označujúce výšku H [mm] (sústava jednotnej diery), označenie tolerančného poľa ε [mm] odchýlka z uloženia obrobku l [mm] (skrátene lenght), písmeno označujúce dĺžku L [mm] (skrátene lenght), písmeno označujúce dĺžku kilogram HRC STN 2D 3D [kg] značka pre uhlový stupeň. Uhlový stupeň sa delí na 60 (uhlových) minút, tzn. 1 =60, a uhlová minúta sa ďalej delí na 60 (uhlových) sekúnd, tzn. 1 =60. Vzťah medzi stupňovou a oblúkovou mierou je možné zapísať 1 = π/180 rad. základná jednotka hmotnosti v medzinárodnej sústave jednotiek SI. Rockwell Hardness = tvrdosť podľa Rockwella. Statická skúška tvrdosti materiálu. Príslušná norma STN EN ISO Slovenska technická norma (skratka výrazu dvojdimenzionálny, dvojrozmerný ), označuje priestor, ktorý je možné popísať dvoma rozmermi; napr. dĺžkou a šírkou. (skratka výrazu trojdimenzionálny, trojrozmerný ), označuje priestor, ktorý je možné popísať troma rozmermi (viď. kartézsky súradnicový systém) 2

4 Úvod V súčasnosti sa kladie dôraz na stále vyššiu produktivitu práce ako aj na techniku výroby. Zvýšenie produktivity práce a tým aj výrobnosť strojárskych závodov umožňuje zrýchlenie a spresnenie výrobného procesu. Produktivita práce sa dá zvýšiť zdokonalením výrobných metód, obrábacích strojov, nástrojov a ostatných výrobných pomôcok a prostriedkov. Za základné pomocné zariadenia používané vo výrobe pokladáme aj prípravky. Prípravky uľahčujú, zrýchľujú, zefektívňujú a skracujú čas práce človeka v každej oblasti výroby. Prípravky sa skladajú z viacerých častí podľa druhu operácie na ktorú sa používajú. V práci sa zameriavam na užšiu charakteristiku a rozdelenie vodiacich častí prípravkov s 2D a 3D grafickým vyhotovením vybraných typov a na vyhotovenie prehľadu príslušných noriem a patentov pre vŕtacie časti prípravkov. 3

5 1 Prípravky 1.1 Základné pojmy a význam prípravkov Definícia prípravku Prípravky sú pomocné dielenské zariadenia, ktoré slúžia na zvýšenie technickej a ekonomickej úrovne výroby. Bez prípravkov sa nezaobíde žiadna výroba, či už ide o ručnú, strojnú kusovú, sériovú alebo hromadnú. [1] Technický a ekonomický význam prípravkov Spočíva predovšetkým v znížení nepodarkovosti, čo možno zdôvodniť možnosťou jednoduchého zabezpečenia požadovanej presnosti. Ďalšie faktory, v ktorých spočíva predovšetkým technický význam prípravkov sú: zníženie fyzickej námahy pri manipulácii s obrobkom (upnutie, uvoľnenie), ako aj zníženie požiadaviek na kvalifikáciu obsluhy. Ekonomický význam spočíva v znížení vedľajšieho času a tým v zvýšení produktivity práce a v hospodárení výroby. Aj samotný technický význam sa prejavuje ekonomicky. [1] Prípravky slúžia vo výrobe [1]: a) na jednoznačné ustavenie obrobku do správnej polohy vzhľadom k nástroju (zabezpečenie požadovanej presnosti rozmerov), b) na spoľahlivé upnutie obrobku (zabezpečiť proti posunutiu vplyvom síl pôsobiacich na obrobok), c) na vedenie nástroja voči obrobku, d) na zabezpečenie vzájomnej polohy súčastí montovaných konštrukcií. 1.2 Druhy prípravkov Prípravky je možné členiť podľa rôznych kritérií: Podľa operačného určenia [2]: a) obrábacie prípravky, b) montážne prípravky, c) kontrolné prípravky, d) rysovacie prípravky, e) pomocné dielenské zariadenia. 4

6 Podľa rozsahu použiteľnosti [2]: a) univerzálne prípravky, b) špeciálne prípravky (operačné), c) skupinové prípravky, d) stavebnicové prípravky (Obr. 1). Obr. 1 Stavebnicový prípravok [6] Podľa nutnosti použitia [2]: a) prípravky pre výrobu bezpodmienečne nutné, b) prípravky pre hospodárnu výrobu. Podľa zdroja upínacej sily [2]: a) prípravky s ručným upínaním (Obr. 2), b) prípravky s mechanickým upínaním. Obr. 2 Prípravok s kolíkovou rukoväťou pre ručné upínanie [5] 5

7 1.3 Rozdelenie špeciálnych upínacích (operačných) prípravkov a) sústružnícke prípravky (Obr. 3), b) frézovacie prípravky (Obr. 4), c) vŕtacie a vyvrtávacie prípravky, d) prípravky pre brúsenie, e) prípravky pre preťahovanie a pretláčanie, f) prípravky pre výrobu ozubenia. [2] Obr. 3 Sústružnícky prípravok skľučovadlo [5] Obr. 4 Frézovací prípravok [5] 6

8 2 Vŕtacie a vyvrtávacie prípravky Vŕtacie a vyvrtávacie prípravky sa používajú tam, kde sa má vŕtať, poprípade inak obrábať jedna alebo niekoľko dier. Ich vzájomná poloha a umiestnenie na obrobku sa má dodržať s určitou presnosťou. [2] 2.1 Voľba vhodného vŕtacieho puzdra, prípravku a obrábacieho stroja Voľba vhodného puzdra závisí od zložitosti vyhotovenia prípravku. Zložitosť a tvar prípravku závisí od veľkosti série výrobku, rozmerov obrobku. Pre malý počet menších vyrábaných súčiastok sú prípravky jednoduchšie, lacnejšie a váha prípravku s obrobkom musí byť malá. V takomto prípade použijeme stojanovú alebo stĺpovú vŕtačku, poprípade ak ide o postupné obrábanie rôznymi nástrojmi, tak použijeme radovú vŕtačku. Pre veľké počty rozmerných obrobkov môžu byť prípravky dokonalejšie a vŕtanie dier uskutočníme na otočnej (radiálnej) vŕtačke. Obrobok pritom spočíva na základovej doske stroja alebo na upínacej skrini. Vo všetkých týchto prípadoch je os nástroja zvislá. U rozmernejších obrobkov je nutné diery vyvrtávať na vodorovných vyvrtávačkách, na sústruhoch a pod., tak že os obrábanej diery je vodorovná. Práce spojené s návrhom stroja, prípravku a v konečnom dôsledku vhodného vŕtacieho puzdra sa môžu rozdeliť na prípravné a konštrukčné práce. [4] Prípravné práce pozostávajú z úkonov: Zistenie počtu vyrábaných kusov s ktorými je úzko spojená technická úroveň prípravku a jeho hospodárnosť. Štúdium výrobného výkresu výrobku z hľadiska technologickosti, t.j. napríklad zváženie možnosti úprav tvaru, predpísanej presnosti rozmerov a kvality obrábaných plôch. Štúdium výrobného postupu jeho prispôsobenie pre výrobu pomocou prípravku, napr. zmenou počtu a sledu operácií a úkonov, zmenou typu a veľkosti obrábacieho stroja alebo zmenou vhodnejšieho nástroja a použitých rezných podmienok. [4] 7

9 2.1.2 Konštrukčné práce pozostávajú z týchto úkonov: 1. Rozhodnutie, koľko výrobkov sa v prípravku bude obrábať súčasne a či bude prípravok použitý pre jednu alebo viacero operácií; 2. nákres obrobku v polohe, v ktorej bude v prípravku ustavený; 3. zakreslenie ustavovacích a oporných prvkov ak je to možné, musia rezné sily pôsobiť do plochy vymedzenej opornými bodmi a upínacie sily proti niektorému z pevných bodov, ťažisko obrábanej plochy by malo byť uprostred medzi opornými bodmi; 4. zakreslenie prvkov slúžiacich na nastavenie nástrojov a vodiacich prvkov nástrojov pri práci (napr. vŕtacie puzdrá); 5. vymedzenie plôch, za ktoré je možné upnutie vykonať, bez toho aby sa obrobok deformoval upínacie prvky sa zakreslia tak, aby upínacie sily pôsobili proti pevným oporným bodom a zaistili presné, bezpečné upnutie obrobku a nebránili nástrojom pri obrábaní; 6. jednotlivé časti, t.j. prvky ustavovacie a oporné, prvky slúžiace na vedenie nástrojov (v tomto prípade vŕtacie a vyvrtávacie puzdrá) a prvky upínacie, sa spoja do jedného celku telesom prípravku. Pri návrhu konštrukcie prípravku je potrebné dodržiavať tieto zásady: a) obrábaná plocha musí byť, ak je to možné, čo najbližšie k upínacej ploche stola, b) prípravok musí byť dokonale tuhý, aby sa pôsobením upínacích a rezných síl nedeformoval, c) ovládacie prvky musia byť dobre prístupné a obsluha jednoduchá a pohodlná, d) musí sa zabezpečiť jednoznačné ustavenie obrobku, e) musí byť zabezpečený odvod reznej kvapaliny, ako aj odchod triesok a jednoduché čistenie prípravku, f) plochy podliehajúce opotrebeniu a veľkým tlakom sa konštruujú ako vymeniteľné, g) prípravky upevňované na rotujúce časti stroja, zvlášť s vysokými otáčkami, musia byť dokonale vyvážené, 8

10 h) ak je nutné prípravok pri práci zo stroja snímať, je jeho hmotnosť obmedzená na 15 kg a prípravok musí byť opatrený vhodnými rukoväťami, i) ustavovanie a upínanie obrobku a jeho uvoľňovanie a vyberanie z prípravku musí byť vykonateľné v krátkom čase. [4] 2.2 Voľba materiálu vŕtacích a vyvrtávacích prípravkov Na niektoré časti prípravku sú kladené zvláštne požiadavky, predovšetkým tvrdosť (oteruvzdornosť). Hlavné oporné prvky musia mať túto vlastnosť, ale i ostatné časti prípravku pre plnenie svojej funkcie musia byť vyrobené z vhodného materiálu, vhodne tepelne spracované. O použití druhu materiálu rozhoduje predovšetkým namáhanie, funkcia jednotlivých častí prípravku, počet vyrábaných prípravkov, požadovaná presnosť prípravku, cena prípravku, jeho hmotnosť a v neposlednom rade pracovné prostredie, v ktorom bude využitý. [4] 2.3 Vŕtacie a vodiace puzdrá Vŕtacie puzdrá vedú nástroj a sú charakteristickou súčasťou vŕtacích prípravkov. Keďže sú vystavené značnému opotrebeniu hranami a ostrím nástroja ako aj vydieraniu trieskami, ktoré odchádzajú z otvoru von, musí byť ich povrch tvrdý. Puzdrá do vonkajších priemerov 20 mm (bez nákružku) sa vyrábajú z uhlíkovej nástrojovej ocele a kalia sa, zatiaľ čo väčšie puzdrá sa vyrábajú z cementačnej ocele, a na povrchu sa kalia a cementujú. [2] Pevné vŕtacie puzdrá Pevné vŕtacie puzdrá sa vo všeobecnosti používajú prevažne k vedeniu vrtákov a vyvrtávacích tyčí. Do telesa prípravku sú zalisované a v telesách prípravkov bývajú rôzne uložené v závislosti od ich dĺžky. (Obr. 5) [1] Obr. 5 Druhy uloženia vŕtacích puzdier v prípravku [1] 9

11 Hladké jednostranne skosené vŕtacie puzdrá Používanie hladkých jednostranne skosených vŕtacích puzdier je zvyčajne pre nekalibrované a vo výnimočných prípadoch pre kalibrované otvory (do veľkého priemeru Ø D=8 mm), pre rozstupové menej presné otvory (± 0,15 mm a hrubšie). Ďalej sú používané vtedy, ak puzdro dosadá na obrobok a trieska musí odchádzať puzdrom. Pri výnimočných puzdrách dbáme, aby bola dĺžka väčšia, nanajvýš rovná priemeru puzdra, z dôvodu presného zalisovania. (Obr. 6) [3] Obr. 6 Hladké jednostranne skosené vŕtacie puzdro [3] Hladké jednostranne skosené vŕtacie puzdro, ktoré sa používa ak je dielec vzdialený viac ako 5 mm od steny prípravku a prevažne pre nekalibrované otvory. Musí tu byť dodržaná podmienka presnosti zalisovania: dĺžka zalisovanej časti puzdra musí byť väčšia nanajvýš rovná ako vonkajší priemer (l Ø D). Rovnako aj podmienka výroby: celková dĺžka puzdra je väčšia nanajvýš rovná trojnásobku vonkajšieho priemeru (L 3x ØD). (Obr. 7) [3] Obr. 7 Hladké jednostranne skosené vŕtacie puzdro pre prípady vzdialeného dielca od prípravku [3] Vo výrobe sa často stretávame s vŕtaním dier, ktoré ležia veľmi blízko seba. Vzniká tu nebezpečenstvo prepojenia týchto otvorov nepresným vŕtaním. Pre takéto prípady sa 10

12 využíva jednostranne skosené vŕtacie puzdro s rozmerom polomeru r, ktorý musí byť väčší, nanajvýš rovným 0,75 mm podľa vŕtaných priemerov dier. (Obr. 8) [3] Obr. 8 Hladké jednostranne skosené vŕtacie puzdro pre vŕtanie otvorov blízko seba (vytvorené v programe CATIA V5R18) [3] Vŕtanie do šikmej steny nie je možné s klasickým tvarom vŕtacieho puzdra a tak sa používa špeciálne, ale jednoduché riešenie puzdra prispôsobeného na zaistenie presného zavedenia vrtáku pri vŕtaní otvoru do šikmej steny. Ak chceme zabezpečiť lepší odvod triesok použijeme totožné puzdro s väčším odstupom jednej polovice od šikmej steny. (Obr. 9) [3] Obr. 9 Hladké jednostranne skosené vŕtacie puzdro pre vŕtanie na šikmej stene (narysované v programe AutoCAD LT 2009) [3] V niektorých prípadoch sa musia vŕtať diery do obrobku v ťažko dostupných miestach a tak treba použiť puzdrá so špeciálnym uchytením k prípravku, navrhnutým priamo pre konkrétny prípad. Tomuto uchyteniu zodpovedá aj tvar prípravku. Uchytenie v tomto prípade je zabezpečené skrutkami a kolíkmi. (Obr. 10) [3] 11

13 Obr. 10 Príklady pevných vŕtacích puzdier pre neprístupné miesta (narysované v programe AutoCAD LT 2009) [3] Hladké obojstranne skosené vŕtacie puzdrá Pri obojstrannom skosení puzdra je hlavnou výhodou možnosť viesť nástroj z dvoch strán. (Obr. 11) [2] Obr. 11 Obojstranne skosené vŕtacie puzdro [2] Vŕtacie puzdrá s nákružkom Nákružok na puzdre slúži na zaistenie presnosti a kolmosti zalisovania. Použitie jednostranne skoseného puzdra s nákružkom je pre presnejší rozstup a väčšie priemery vŕtaných dier. Podmienka výroby takéhoto puzdra je, že výška puzdra je menšia, nanajvýš rovná 3-násobku vnútorného priemeru puzdra (h 3x Ø d), zatiaľ čo hrúbka prípravku môže byť menšia než veľký priemer puzdra (l < Ø D). (Obr. 12) [3] 12

14 Obr. 12 Príklad uloženia vŕtacieho puzdra s nákružkom v prípravku (narysované v programe AutoCAD LT 2009) [3] Pevné vŕtacie puzdro s nákružkom, ktoré sa používa pre vŕtanie vzdialených otvorov od steny prípravku musí spĺňať podmienky výroby: dĺžka vodiacej časti prípravku je menšia nanajvýš rovná 3-násobku malého priemeru (h 3x Ø d), a = 0,1 0,25 mm veľkosť rozmeru a záleží na vnútornom (malom) priemere Ø d. (Obr. 13) [3] Obr. 13 Puzdro s nákružkom pre vŕtanie vzdialených otvorov (vytvorené v programoch AutoCAD LT 2009 a CATIA V5R18)[3] 13

15 Nasledujúci prípad pevného vŕtacieho puzdra s nákružkom, je prípad puzdra zaisteného proti otáčaniu pomocou kolíka. Puzdro slúži na vŕtanie nekalibrovaných otvorov s malým rozstupom. (Obr. 14) [3] Obr. 14 Pevné vŕtacie puzdro s nákružkom pre vŕtanie dier s malým rozstupom (narysované v programe AutoCAD LT 2009) [3] Pevné vŕtacie puzdro s nákružkom ktoré sa používa vtedy, ak treba dosiahnuť presných rozstupov dier. Do telesa prípravku sa puzdro nenalisuje ale lícuje j6/h7. (Obr. 15) [3] Obr. 15 Vŕtacie puzdro s nákružkom pre vŕtanie dier s presným rozstupom (vytvorené v programe CATIA V5R18) [3] 14

16 2.3.2 Pevné vodiace puzdrá pre uloženie nástrčných puzdier Pevné vodiace puzdrá sa lisujú do telesa prípravku a sú určené na vedenie a poistenie proti otočeniu i vysunutiu nástrčných puzdier, ktoré vedú vrták. V tab. 1 sú uvedené normalizované rozmery vodiacich puzdier. [4] Tab. 1 Rozmery pevných vŕtacích puzdier [4] Pevné vodiace puzdrá bez nákružku Používajú sa pre vŕtanie otvorov s menej presnými rozstupmi. Dĺžka pevného vodiaceho puzdra má byť väčšia, nanajvýš rovná ako vonkajší priemer puzdra. (Obr. 16) [3] 15

17 Obr. 16 Hladké vodiace puzdro s príslušným nástrčným vŕtacím puzdrom (vytvorené v programe CATIA V5R18) [3] Nasledujúce príklady vodiacich puzdier sú puzdrá s poisťovacím výstupkom. Výstupok má sklon 10, a zaisťuje polohu nástrčného puzdra vo vodiacom puzdre. Úkosový výstupok ďalej zabraňuje otáčaniu a vysunutiu nástrčného puzdra. (Obr ) [4, 2] Obr. 17 Pevné vodiace puzdro bez nákružku s poisťovacím výstupkom [2] Pevné vodiace puzdrá s nákružkom Nákružok zaisťuje presnejšie nalisovanie do prípravku. Použitie: pre všetky priemery a presné rozstupy vŕtaných otvorov. (Obr. 18) [2] 16

18 Obr. 18 Pevné vodiace puzdro s nákružkom a poisťovacím výstupkom [2] Pevné vodiace puzdro s nákružkom je v tomto prevedení súčasne dosadacou plochou. Pri použití nástrčného puzdra v procese vŕtania vzniká nebezpečie vytláčania tohto nástrčného puzdra z pevného vodiaceho puzdra trieskami. Triesky majú tendenciu sa vtláčať pod nástrčné puzdro a vytláčať ho smerom nahor (Obr. 19 a.). Rovnako aj v ďalšom prípade je pevné vodiace puzdro, ktoré je súčasne dosadacou plochou, no jeho riešenie zabráni vytláčaniu nástrčného puzdra trieskami, nakoľko triesky sa k nástrčnému puzdru nedostanú cez vodiace puzdro. (Obr. 19 b.) [3] Obr. 19 Riešenia vodiacich puzdier pri probléme s vtláčaním triesok pod nástrčné puzdro (narysované v programe AutoCAD LT 2009) [3] 17

19 2.3.3 Nástrčné vŕtacie puzdrá Nástrčné puzdrá sa používajú vtedy, ak sa v jednom prípravku zhotovujú diery vŕtaním, vyhrubovaním a vystružovaním s presnou toleranciou rozmerov H6, H7, H8, pričom každému nástroju prislúcha puzdro s iným vnútorným priemerom. Vnútorný priemer nástrčného vŕtacieho puzdra býva v tolerancii F7 a vonkajší, ktorý sa nasúva alebo zalisováva do pevného vodiaceho puzdra, býva v tolerancii n6. Presné rozmery normalizovaných nástrčných vŕtacích puzdier sú uvedené v tab. 2 na str. 25. Menšie puzdrá (zhruba do zalisovávacieho priemeru 20 mm) sa vyrábajú z uhlíkových nástrojových ocelí. Zatiaľ čo puzdrá s väčšími priemermi sa vyrábajú z nízkouhlíkovej konštrukčnej ocele, ktorá je následne cementovaná a kalená. Rovnako sa používajú pre vedenie vyvrtávacích tyčí. Nástrčné puzdrá sa dajú použiť na predvŕtanie dier pre skrutkové spojenie so zahĺbením v prípadoch, kedy sa v prípravku súčasne pri jednom upnutí závit reže alebo sa zahlbuje (po vybratí nástrčného puzdra). Nástrčné puzdrá sú niekedy zaistené proti otočeniu i vysunutiu počas vŕtania samotným pevným vodiacim puzdrom. V mnohých prípadoch sa ale nástrčné puzdrá zaisťujú skrutkou s valcovou hlavou alebo kolíkom a to z dôvodu presného zaistenia polohy puzdra v prípravku a zabránenia pootočenia, vysunutia puzdra počas procesu vŕtania. Takéto príklady sú na obr [4, 2] Nástrčné vŕtacie puzdrá bez poistenia Nástrčné puzdrá bez poistenia, ktoré používame ak chceme vŕtať otvory do priemeru Ø d = 6 mm. Podmienka pri výrobe: dĺžka zalisovania puzdra je menšia, nanajvýš rovná 3-násobku vnútorného priemeru puzdra (h 3 x Ø d). (Obr. 20 a., b.) [3] a. b. Obr. č. 20 Nástrčné puzdrá bez poistenia [3, 2] 18

20 Nástrčné vŕtacie puzdrá s poistným výstredníkovým nákružkom Nástrčné puzdrá s poistným výstredníkovým nákružkom sa používajú pre výrobu väčších priemerov dier t.j. pre priemery Ø d nad 6 mm. Výstredníkový nákružok má excentrickú časť, ktorá slúži k zaisteniu nástrčného puzdra proti otáčaniu (v oboch smeroch) vo vodiacom puzdre. (Obr. 21) [2, 3] Obr. 21 Nástrčné vŕtacie puzdro poistené výstredníkovým nákružkom s prislúchajúcim vodiacim puzdrom [2] Nástrčné vŕtacie puzdrá poistené kolíkom V tomto prípade kolík nezabraňuje vysunutiu nástrčného puzdra z vodiaceho, zaisťuje iba polohu (pootočenie) nástrčného puzdra pri obrábaní. Vysunutie je spôsobené tlakom triesok. (Obr. 22) [3] Obr. č. 22 Nástrčné vŕtacie puzdro poistené kolíkom len proti pootočeniu [3] 19

21 Nástrčné vŕtacie puzdrá poistené kolíkom, ktorý poisťuje puzdrá proti otočeniu a vysunutiu Nástrčné puzdro s kolíkom v nákružku, pri ktorom kolík poisťuje puzdro proti otáčaniu a vysúvaniu spôsobeného tlakom triesok, má priemer Ø d kolíka a háčika, ktorý nesmie byť menší ako 5 mm (Obr. 23). V obdobnom prípade nástrčného puzdra s kolíkom v nákružku plní kolík funkciu zaistenia polohy voči vodiacemu puzdru, ako aj poistenia proti vytláčaniu nástrčného puzdra spôsobeného tlakom triesok, vznikajúcim pri vŕtaní. Nástrčné puzdro je zaistené kolíkom pod určitým uhlom. (Obr. 24) [3] Obr. 23 Nástrčné vŕtacie puzdro poistené kolíkom proti otočeniu a vysunutiu [3] Obr. 24 Nástrčné puzdro poistené kolíkom pod uhlom, proti otočeniu a vysunutiu [3] Nástrčné vŕtacie puzdrá poistené skrutkou s valcovou hlavou Skrutka podobne ako kolík v predošlých prípadoch zabraňuje pootočeniu a vysúvaniu nástrčného puzdra z vodiaceho, spôsobeného tlakom triesok pri vŕtaní. (Obr. 25) [2] 20

22 Obr. 25 Nástrčné vŕtacie puzdro poistené skrutkou [2] Nástrčné vŕtacie puzdrá špeciálnej konštrukcie Niekedy je treba zvoliť nástrčné puzdrá špeciálnej konštrukcie. Jeden takýto špeciálny prípad je nástrčné vŕtacie puzdro vhodné k vŕtaniu otvorov, ktoré majú byť na dne zahĺbené. Plocha a nie je určená k vedeniu vrtáku. Pre ľahší nábeh nástroja sa robí táto plocha len o 0,3 až 0,5 mm väčšia než vodiaci priemer nástrčného puzdra. (Obr. 26) [2] Obr. 26 Nástrčné vŕtacie puzdro pre vŕtanie na dne zahĺbených otvorov [2] Iné riešenie špeciálneho nástrčného vŕtacieho puzdra je puzdro, ktoré má viesť vrták pri vŕtaní otvoru na oblej stene. Nástrčné puzdro má spodnú vodiacu časť zrezanú podľa tvaru plochy, do ktorej sa má vŕtať. Kopíruje tvar oblej steny s malým odstupom pre odvod triesok pri vŕtaní. (Obr. 27) [2] Obr. 27 Nástrčné vŕtacie puzdro pre vŕtanie na oblej stene [2] 21

23 Nástrčné vŕtacie puzdro s nákružkom používané pre vŕtanie krátkych a menej presných otvorov. Pri výrobe takéhoto puzdra musia platiť podmienky: dĺžka spodnej vodiacej časti je menšia, nanajvýš rovná 3-násobku vnútorného priemeru vodiacej časti puzdra (h 3x Ø d, a = 0,1 0,25 mm). Rozmer a závisí od priemeru Ø d. (Obr. 28) [3] Obr. 28 Nástrčné vŕtacie puzdro pre krátke a menej presné otvory [3] Špeciálne nástrčné vŕtacie puzdro je určené pre vŕtanie vyosených otvorov od osy pevného vodiaceho puzdra. Musí byť dodržaná podmienka dĺžky vodiacej časti ktorá je menšia, nanajvýš rovná 3-násobku vnútorného priemeru (h 3x Ø d). (Obr. 29) [3] Obr. 29 Nástrčné vŕtacie puzdro pre vŕtanie vyosených otvorov [3] Niekedy sa vo výrobe vyskytuje vzdialenosť dvoch vŕtaných dier tak malá, že medzi vŕtacími puzdrami by nebola vytvorená žiadna stena. Takýto prípad sa dá vyriešiť puzdrom aké je na obr. 30. Pomocou puzdra sa vyvŕta jedna diera a po vysunutí a pootočení o 180 sa vyvŕta druhá diera. Obdobný prípad vŕtania troch dier je na obr. 31. Toto nástrčné puzdro slúži k vŕtaniu niekoľkých otvorov vyosených od osi pevného vodiaceho puzdra na malom rozstupovom priemere. Otvory sú vŕtané postupne aretovaním. Puzdro sa pootáča a v nastavenej polohe blokuje kolíkom. [2] 22

24 Obr. 30 Nástrčné vŕtacie puzdro pre vŕtanie dvoch dier s malou vzdialenosťou medzi nimi [2] Obr. 31 Nástrčné vŕtacie puzdro pre vŕtanie niekoľkých otvorov na malom rozstupe [2] Vo výrobe sa tiež stretávame s nutnosťou vŕtať veľké priemery dier. Pre takéto prípady je okrem vrtáku, prípravku atď. prispôsobené aj vodiace a vŕtacie puzdro. Riešením je nasledovné vŕtacie puzdro s primontovanými rukoväťami, ktoré uľahčujú nasunutie a vysunutie nástrčného puzdra. [3] 23

25 Obr. 32 Nástrčné vŕtacie puzdro s rukoväťami pre veľké priemery [3] Niektoré prípravky sú navrhnuté tak, že je nástrčné puzdro uložené na menej prístupnom mieste. Takýto problém sa dá vyriešiť sklopnou pružinou, ktorá uľahčuje vybratie z takéhoto menej prístupného miesta prípravku. Puzdro ale nie je zaistené proti otáčaniu ani vysúvaniu. (Obr. 33) [3] Obr. 33 Nástrčné vŕtacie puzdro so sklopnou pružinou [3] Puzdrá rozlíšené krúžkami podľa použitého nástroja (vrták, výhrubník, výstružník). Pre rôzne operácie sa používajú rôzne nástroje a k nim prislúchajúce vŕtacie puzdrá. Jednoduchým riešením rozoznávania je odlišná úchytná časť vŕtacieho puzdra pre každú operáciu (nástroj). (Obr. 34) [3] Obr. 34 Príklady puzdier podľa použitého nástroja [3] 24

26 Tab. 2 Rozmery nástrčných vŕtacích puzdier [4] Nástrčné vŕtacie puzdrá ktoré upínajú a zaisťujú obrobok v správnej polohe. Puzdrá sú konštruované tak, aby svojim tvarom prípadne konštrukciou (závitom) upínali obrobok a nastavovali ho v správnej polohe počas operácie. Druhou vlastnosťou je samozrejme správne vedenie nástroja (vrtáku). (Obr. 35, 36) [4] 25

27 Obr. 35 Nástrčné vŕtacie puzdro, ktoré upína obrobok [4] Nástrčné vŕtacie puzdro, ktorého kalibrický priemer Ø D zvyšuje presnosť vŕtania. Tvar spodnej časti nástrčného puzdra upína a nastavuje obrobok v správnej polohe pri vŕtaní. (Obr. 36) [3] Obr. 36 Nástrčné vŕtacie puzdro, ktoré upína obrobok [3] Tolerancie rozstupov vŕtacích puzdier Poloha vŕtacích puzdier vo vŕtacej doske sa volí podľa zásad centrovaného zoradenia operácie, teda rozmeru na súčiastke, zvolenému zo stredu tolerančného poľa A ±TA/2 sa na vŕtacej doske priraďuje. [4] 26

28 Obr. 37 Schéma pre určenie predpísania tolerancie dĺžkových rozmerov pri vŕtacích puzdrách [4] A ±TA/2, pričom je A = A, (Obr. 37) Tolerancie rozmeru rozstupov dier pre puzdrá vo vŕtacej doske ako jednej zložke znepresňovania vyrábaných rozstupov musia byť prirodzene menšie ako tolerancie vyrábaných rozstupov: T x < T x Vychádzajúc z overených štatistických údajov, existujú odporúčania pre voľbu tolerancií T x. Je potrebné pritom rozlišovať tieto prípady: rozmery polohy diery od inej konštrukčnej základne oproti prípadu rozmerov rozstupu medzi dierami. Na obr. 37 je to rozmer A oproti rozmeru B), použitie iba pevných vŕtacích puzdier oproti použitiu nástrčných a vodiacich puzdier. Okrem veličín uvedených na obr. 37 je potrebné označenie hodnôt charakteristík: m stredná vôľa v uložení vrtáka v puzdre: m = d p max d v min 2 [mm] (1) m 1 stredná vôľa v uložení nástrčného puzdra vo vodiacom puzdre: m 1 = d 0 max d min 2 [mm] (2) 27

29 Pre prípravky s obvyklou presnosťou sa odporúča voliť dovolené polohy diery vo vŕtacej doske: a) pre rozmery A : T A 2 = (0, 7 0, 8) T A 2 u [mm] (3) - pre pevné puzdrá: u = 0,5 m 2 + 0, 35m L L v + e [mm] (4) e dovolená excentricita vonkajšej a vnútornej plochy puzdier. L v dĺžka vedenia vrtáka, L rozmer hĺbky vŕtania, - pre nástrčné vodiace puzdrá: u = 0,5 m m , 35m L L v + 2e [mm] (5) b) pre rozmery B : T B 2 = (0, 7 0, 8) T A 2 w [mm] (6) - pre pevné puzdrá: w = 1,5(O,5 m 2 + 0, 35 m L L v ) + e [mm] (7) - pre nástrčné a vodiace puzdrá: w = 1,5( m m , 35 m L L v ) + 2e [mm] (8) Uvedené vzťahy nezohľadňujú prípadnú chybu (odchýlku) z uloženia. Podľa schémy na obr. 37, uloženie pre rozmer A má nulovú chybu (odchýlku) z uloženia (ε= 0). Ak chyba z uloženia existuje (t.j. ε 0), musí byť zohľadnená ako ďalšia zložka z nepresnenia polohy vyvŕtaného otvoru. Hodnoty predpísaných tolerancií polohy otvoru pre vŕtacie puzdrá vzhľadom na technologickosť konštrukcie, by nemali byť menšie ako ± 0,02 mm (pri použití súradnicových vŕtačiek ± 0,01 až ± 0,005 mm). 2.4 Vodiace puzdrá pre vyvrtávanie (puzdrá spodného vedenia nástroja) U rozmerovo veľkých obrobkov alebo u obrobkov s viacerými stenami (skrine), kde je niekoľko dier na jednej osi, obrábame diery vyvrtávaním. Nástrojom je sústružnícky nôž pripevnený vo vyvrtávacej tyči. Obrábacím strojom je vodorovná vyvrtávačka alebo otočná vŕtačka. Pri vŕtaní dier za sebou (u skríň), k dosiahnutiu ich súosovosti, býva nástroj vedený vpredu aj vzadu. Toto usporiadanie je nutné, ak treba dosiahnuť veľkú presnosť a dobrú akosť obrábanej diery pri pomerne malej tuhosti vŕtacej tyče a jednostrannom namáhaní reznou silou. Iba tam, kde sa vytvára neprechodná diera, sa 28

30 nedá viesť nástroj obojstranne. V týchto prípadoch sa používajú rovnaké puzdrá ako pri bežnom vŕtaní. Pre zvislé diery sa použiť nedajú, lebo medzi plochy padajú jemné triesky a prach, ktoré vydierajú puzdro a vŕtaciu tyč, rýchlo ich opotrebia a môžu spôsobiť až zadretie. Mimo toho sa trecie plochy medzi vŕtacou tyčou a povrchom puzdra obtiažne mažú, čo opäť zvyšuje opotrebenie. Takýto prípad je na obr. 38 a). Tento problém sa dá vyriešiť tým, že sa pevné vodiace puzdro namontuje opačne, ako je tomu na obr. 38 b). Takéto puzdro sa používa vo vŕtacích prípravkoch pre spojenie vedenia nástroja: výhrubník, výstružník. Pri obrábaní dlhých a presných otvorov alebo pri obrábaní rady otvorov za sebou s veľmi malou odchýlkou súosovosti do 0,02 mm. Puzdro je zalisované do telesa prípravku, obrábané a upravené tak, aby malo ostrú hranu hore, ktorá čiastočne zabraňuje vnikaniu triesok medzi vedenie a puzdro. Iný spôsob ukazuje obr. 39 a). V tomto prípade plstené krúžky zabraňujú vnikaniu triesok podobne ako pri guľkových ložiskách. Pre tesniacu, stieraciu vložku (plstený krúžok) je do puzdra spodného vedenia nástroja vyrobená drážka. Podobný prípad otočného puzdra je na obr. 39 b), ktoré je navyše vybavené nákružkom s kužeľovou plochou. Nákružok je tu preto, aby sa nehromadili triesky okolo spodného vedenia nástroja. Iný spôsob použitia špeciálneho nástrčného vodiace puzdra vymeneného a zaisteného poistným krúžkom je na obr. 40. Toto puzdro je otočné a takéto puzdro odstraňuje závady najlepšie vtedy, ak je uložené v klzných alebo valivých ložiskách, ako je tomu na obr. 41 až 45. [2, 3, 5] a) b) Obr. 38 Prípad vedenia vŕtacej tyče pevným vodiacim puzdrom: a) štandardným spôsobom, b) opačne namontovaným vodiacim puzdrom [2] 29

31 a) b) Obr. 39 Prípad vedenia vŕtacej tyče: a) opačne namontovaným vodiacim puzdrom s plsteným krúžkom, b) pevným vodiacim puzdrom s nákružkom kužeľovej plochy [2] Obr. 40 Nástrčné vodiace puzdrá opačne namontované a poistené krúžkami [2] Otočné puzdro so zvislou osou a s valivými ložiskami používané pre presné spodné, prípadne horné vedenie nástroja (výhrubník, výstružník) je opatrené drážkou pre unášač nástroja, ktorý puzdrom pri práci otáča. Nástroj koná potom iba pohyb posuvný a môže tak byť uložený vo vedení s minimálnou vôľou bez nebezpečenstva že sa zadrie. Vhodné je pre vysoké rezné rýchlosti. Horné ložisko je chránené vekom s kužeľovitou plochou a labyrintovým tesnením, dolné ložisko plsteným krúžkom (Obr. 41 a.). Otočné vodiace puzdrá s klznými ložiskami majú kužeľovité nákružky, aby drobné triesky a nečistoty nepadali medzi vyvrtávaciu tyč a puzdro, a sú utesnené, aby do nich nevnikal prach. Nástroj je v puzdre vedený a zároveň zaistený proti otáčaniu v drážke. Môže sa teda otáčať iba spoločne s vnútornou časťou puzdra. Vzniknutý axiálny tlak zachytáva kalená podložka kĺzajúca po hornom čele pevne zalisovaného puzdra v telese prípravku (Obr. 42). Pri valivých ložiskách sa pamätá na možnosť vymedziť radiálnu 30

32 vôľu. K takému účelu je v prevedení na obr. 43 použitá plocha puzdra a panvy v pomere 1:5. Ďalej sa dá toto puzdro nastaviť v úzkej tolerancii priemeru uťahovaním kužeľových častí do seba. Toto uťahovanie a uvoľňovanie umožňujú horná a dolná matica. Mazanie ložísk pri týchto vŕtacích puzdrách je nutné, obzvlášť ak ide o klzné ložiská. V prípade obr. 42 sa maže ložisko len občas a to ručnou maznicou po odskrutkovaní závernej skrutky. V prípade puzdra aké je na obr. 43 sa mažú klzné plochy medzi puzdrom a panvou tukom, ktorý vyplňuje priestor v hornej časti puzdra. Po zahriatí ložiska sa odtaví vždy časť tuku a steká medzi trecie plochy. Prevedenia puzdier na obr. 44 a 45 sú pre vŕtaciu tyč s vodorovnou osou. Aby tu bolo zaistené otáčavé unášanie puzdra vŕtacou tyčou, je v puzdre drážka. Touto drážkou prechádza pero, ktoré je na vŕtacej tyči. Sú prípady, kedy je to naopak. Prípad puzdra s valivými ložiskami ktoré sú chránené plstenými tesniacimi krúžkami a vekom na strane je zobrazené na obr. 44. Tam kde môže dôjsť k hromadeniu triesok je na viac opatrené tesným labyrintovým vekom. Vôľa v ložiskách sa vymedzuje doťahovaním upevňovacích skrutiek na vekách. Použitie takéhoto puzdra je pre horizontálne usporiadanie na horizontálnych vyvrtávačkách. Ďalší prípad otočného vodiaceho puzdra je puzdro, ktorého príložka v podobe pera zabezpečuje otočný pohyb nástroja. (Obr. 45) [2, 3] a. b. Obr. 41 Dva prípady zvislých otočných vodiacich puzdier s valivými ložiskami [2] 31

33 Obr. 42 Zvislé otočné vodiace puzdro so závernou skrutkou (narysované v programe AutoCAD LT 2009) [2] Obr. 43 Zvislé otočné vodiace puzdro s maticami pre nastavenie tolerancie priemeru [2] Obr. 44 Vodorovné otočné vodiace puzdro s plstenými tesniacimi krúžkami a vekom [2] 32

34 Obr. 45 Vodorovné otočné vodiace puzdro s príložkou v podobe pera [2] Vodiace puzdrá pre vyvŕtavanie sa obvykle vyrábajú oceľové a kalia sa na tvrdosť 50 až 60 HRC. Puzdrá väčších rozmerov sú liatinové alebo bronzové. Vŕtacie tyče nie sú kalené, pretože by sa pri kalení mohli deformovať, čím by sa porušila presnosť práce. Mimo toho by v nich vznikli vnútorné pnutia, ktoré by pri pomerne značnom namáhaní počas práce mohli spôsobiť zlomenie tyče. Vŕtacie tyče je vhodné nitridovať. Aby sa povrch vŕtacej tyče nepoškodil pri otáčaní v pevnom vodiacom puzdre, obkladá sa štyrmi až ôsmimi lištami. Keď sa lišty opotrebujú, dajú sa vymeniť, alebo sa môžu vypodložiť a ich povrch prebrúsiť. (Obr. 46) [2] Obr. 46 Vodorovná vŕtacia tyč s lištami [2] 2.5 Vŕtacie dosky Dosky, v ktorých sú puzdrá zasadené, bývajú v rôznych prevedeniach. Môžu byť buď pevné, kedy tvoria jednu zo stien telesa prípravku (Obr. 47), alebo sú k telesu prípravku priskrutkované a prikolíkované. Ak sa má umožniť vkladanie a vyberanie obrobkov, sú vytvorené ako veká. Veká (dosky) môžu byť zavesené na čape (Obr. 48), alebo odnímateľné (Obr. 49). Pri použití viacvretenových hláv, kedy sa vŕtajú všetky diery 33

35 naraz a vrták sa nepremiestňuje z otvoru do otvoru. Vŕtacia doska býva v takýchto prípadoch spojená s vŕtacou hlavou alebo s hlavou mnohovretenovej vŕtačky (Obr. 50). Ak sa hlava priblíži k obrobku, pritlačí sa doska na jeho povrch, čím ho súčasne upne. Pritláčacia sila je vyvodená pružinami. Správna poloha dosky vzhľadom k prípravku v ktorom je uchytený (uložený) obrobok je daná vodiacimi tyčami, ktoré sa vsunú do otvorov vytvorených v telese prípravku. Prípravky s viacvretenovou hlavou sa používajú vo veľkosériovej a hromadnej výrobe. Vŕtacie dosky sa zdvíhajú a spúšťajú strojovo a sú závislé na pohybe vretena stroja alebo vŕtacej hlavy, pričom zároveň samočinne upnú obrobok. [5, 2] Obr. 47 Pevná vŕtacia doska ktorá tvorí jednu zo stien telesa prípravku [5] Obr. 48 Vŕtacia doska vytvorená ako veko - zavesená na čape [2] Obr. 49 Vŕtacia doska vytvorená ako veko odnímateľná [2] 34

36 Obr. 50 Vŕtacia doska spojená s vŕtacou hlavou [2] Nasledujúci prípravok je so závesnou doskou na vŕtanie dier v hornej ploche bloku valca automobilu, kedy je blok približne nastavený na správnu polohu pomocou narážok na spodnú prírubu. Spustením vŕtacej dosky sa čapy zasunú do piestových dier bloku a presne nastavia polohu dosky vzhľadom k obrobku. Vŕtanie dier sa začne po dosadnutí dosky. Ďalším spustením sa stláčajú pružiny, čím sa upne obrobok (Obr. 51). Zo spomínaných prípravkov s vŕtacími doskami je najpresnejší prípravok s pevnou doskou (Obr. 47) alebo prípravok s pevne spojenou doskou skrutkami a kolíkmi. Nevýhodou je ale obtiažne vkladanie a vyberanie obrobku z takýchto prípravkov. [2] Obr. 51 Prípravok so závesnou vŕtacou doskou [2] 35

37 2.6 Vŕtacie šablóny Vŕtacie šablóny sú dosky s vŕtacími puzdrami umiestnenými podľa požadovanej polohy otvorov. Šablóny sa upevňujú na obrobok upínacími skrutkami (Obr. 52). Pri použití vŕtacích šablón sa predpokladá s dostatočne ťažkým obrobkom, položeným na stole vŕtačky alebo upínacej dosky otočnej vŕtačky. Dosky sa používajú k vŕtaniu dier do rozmerných obrobkov. Pri správnom umiestnení šablóny na obrobku sa nesmie zabúdať na vznikajúce dorazy. Šablóna stredená čapom s tenkostenným puzdrom v diere obrobku, ktorý má rozpínanú plastickú látku je na obr. 53. Šablóna má zaistenú polohu rozopnutím tenkostenného puzdra 1, upevneného skrutkami k telesu prípravku 2. Poloha šablóny je ďalej zaistená zrezaným strediacim čapom 3. Tenkostenné puzdro sa rozopne tlakom plastickej látky 4. Tento tlak je spôsobený skrutkou 5 a piestom 6, pričom plniaci otvor je tu uzavretý skrutkou 7. [2] Obr. 52 Vŕtacia šablóna s upínacími skrutkami [4] Obr. 53 Vŕtacia šablóna stredená čapom [2] 36

38 Iný prípad šablóny je veľká zváraná príložná vŕtacia šablóna 1, ktorá dolieha štyrmi doštičkami 3 na obrobenú plochu obrobku ležiaceho na stole vŕtačky. Je v ňom stredená čapom 2. Pomocou skrutiek 4 a 5 sa pootočí vŕtacou doskou na obrobku tak, aby na strede obrobku narysovaná ryska sa kryla s ryskou na vŕtacej šablóne. Šablóna sa upevňuje k obrobku úpinkami 6. Nástroje sa vedú vo vŕtacích puzdrách 7 a 8. (Obr. 54) [2] Obr. 54 Veľká zváraná príložná vŕtacia šablóna so štyrmi doštičkami [2] Vŕtacia šablóna s priskrutkovaným vedením 2 na telese 1 ktoré sa vkladá do drážky obrobku je na obr. 55. Vodorovne je šablóna nastavená podľa obrysov obrobku na narysovanom obrúsenom čele A doštičiek vedenia. Na oboch koncoch telesa sú namontované na čapoch 3 výkyvné úpinky 4. Pri otáčaní skrutiek 5 s pravým a ľavým závitom upnú úpinky 4 šablónu k obrobku. Najprv sa vyvŕta prvá diera do ktorej sa následne vloží vodiaci tŕň 6, ktorý zamedzí nadvihnutiu prípravku pri vŕtaní ďalších dier. [2] 37

39 Obr. 55 Vŕtacia šablóna s priskrutkovaným vedením [2] 2.7 Príslušné normy pre vŕtacie a vodiace puzdrá Technické normy sú tvorené a schvaľované podľa 6 zákona č. 264/1999 Z. z. a označujú sa značkou STN. Technické normy obsahujú usmernenia, charakteristiky, pravidlá ako aj výsledky činností, ktoré sa zameriavajú na dosahovanie najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti, pri všeobecnom a opakovanom používaní. V súčasnosti sústava STN obsahuje približne platných technických noriem. Sústava STN samozrejme zahŕňa aj normy pre vŕtacie a vodiace puzdrá. [7] STN až : Vŕtacie a vodiace puzdrá. STN : Pevne jednostranne skosene puzdrá. STN : Hladké (bez nákružku) obojstranne skosené puzdrá. STN : Vŕtacie puzdrá s nákružkom. STN : Pevné vodiace puzdrá bez nákružku. STN : Pevné vodiace puzdrá s nákružkom. STN : Nástrčné vŕtacie puzdrá. STNISO 4248: Vŕtacie puzdrá, názvoslovie a definície. STNISO 4247: Vŕtacie puzdrá a príslušenstvo, rozmery. 38

40 3 Zoznam použitej literatúry [1] PILC, J. PODKONICKÝ. M Prípravky a nástroje. Žilina: Vysoká škola dopravy a spojov v Žiline, ISBN [2] CHVÁLA, B. ŘEZÁČ, A Přípravky a zařízení pro zkrácení vedlejších časů ve výrobě. Praha: Státní nakladatelství technické literatury, 1964 [3] KONEČNÝ, J Sbírka a zařízení a principú pro konstrukci přípravkú ve strojírenství. Gotwaldov: Katedra výrobných strojov a zariadení Strojníckej fakulty SVŠT Bratislava Gottwaldovo nám. 17, 1980 [4] MONKA, P. PAVLÍKOVÁ, A. Top Trendy v obrábaní, IV. časť Upínanie, prípravky a meradlá. Žilina: MEDIA/ST,.s.r.o. publishing house, ISBN [5] CHVÁLA, B. VOLTAVA, J. Přípravky. Praha: SNTL Nakladatelství technické literatury, ALFA Vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry, 1988 [6] PECHÁČEK, F. CHARBULOVÁ, M. Stavebnicové upínacie systémy. In: Strojárstvo/Srojírenství. Žilina : MEDIA/ST,.s.r.o. publishing house, roč. 7, č. 9. [7] INFOVUSAM. Normy STN [online]. [cit ]. Dostupné na internete: < 34&id=118&Itemid=263>. 39