Masarykova univerzita Filozofická fakulta Ústav klasických studií Novořecký jazyk a literatura Zuzana Išpoldová Mytologické postavy v diele A. Sikelianosa Magisterská diplomová práca Vedúca práce: Mgr. Nicole Votavová Sumelidisová, Ph. D. 2013
Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry....
Týmto by som chcela poďakovať vedúcej mojej magisterskej práce, Mgr. Nicole Votavovej Sumelidisovej, Ph. D., za jej cenné rady a pripomienky pri písaní tejto práce, ale najmä za jej veľkú trpezlivosť, ochotu a ústretovosť.
Obsah 1. Úvod... 5 2. Úloha mýtu v novodobej európskej poézii... 7 2.1. Mýtus v novodobej gréckej poézii... 14 3. Sikelianosov život... 18 3.1. Sikelianosova tvorba... 22 4. Delfská myšlienka a delfské slávnosti... 27 5. Vzťah A. Sikelianosa a Aischyla... 33 6. Preklady a analýzy Sikelianosových básní a porovnanie s Aischylom 6.1. Mytologický výklad postavy Dia... 40 6.1.1. Báseň Ἀνεβαίνοντας τὸν Ὄλυμπο a jej preklad... 41 6.1.2. Analýza básne... 48 6.1.3. Zeus v Ἀνεβαίνοντας τὸν Ὄλυμπο a Προμηθεύς Δεσμώτης... 59 6.2. Mytologický výklad postavy Hérakla... 70 6.2.1. Báseň Ἡρακλής a jej preklad... 71 6.2.2. Analýza básne... 83 6.2.3. Héraklés v básni Ἡρακλής a Προμηθεύς Δεσμώτης... 95 7. Záver... 102 8. Resumé (Περίληψη)... 107 9. Bibliografia... 110
1. Úvod Témou predkladanej diplomovej práce sú mytologické postavy Dia a Hérakla v diele Anjelosa Sikelianosa, presnejšie v jeho dvoch básňach, ktoré boli po autorovej smrti zaradené do zbierky Λυρικὸς βίος (Lyrický život). Tohto autora sme si vybrali pre jeho silný vzťah k antickej mytológii, ktorý on sám vo svojom diele prezentoval. Sikelianos bol tiež prvým, komu sa v novodobom Grécku podarilo uviesť antickú tragédiu v pôvodnom prostredí. K jeho veľkým vzorom patril antický tragik Aischylos. Práve z tohto dôvodu budeme porovnávať zobrazenia Sikelianosových postáv Dia a Hérakla s Diom a Héraklom, ktorí vystupujú v Aischylovej tragédii Προμηθεύς Δεσμώτης (Spútaný Prométheus). Táto práca je rozdelená do troch hlavných tematických celkov. Najväčší dôraz budeme prikladať tretej časti práce, keďže práve v nej sa budeme bližšie zaoberať dvoma Sikelianosovými básňami. Ich následné skúmanie je hlavným cieľom celej tejto diplomovej práce. Keďže téma predkladanej práce súvisí s mytológiou, jej prvá časť sa venuje použitiu mýtu v novodobej európskej a gréckej literatúre. Konkrétne sa bude jednať o obdobie 19. a 20. storočia. Najviac sa zameriame na dva literárne smery, ktoré v tej dobe prevládali a sú úzko späté s použitím mýtu v literatúre: parnasizmus a symbolizmus. V úvode kapitoly si stručne oba tieto smery predstavíme a následne uvedieme niekoľkých ich hlavných predstaviteľov. Druhá časť práce, je venovaná gréckemu básnikovi Anjelosovi Sikelianosovi. V jej prvej podkapitole je stručne priblížená autorova biografia zahrňujúca zlomové okamžiky jeho života. Nasledujúca podkapitola sa venuje jeho tvorbe a prvkom, ktoré ho pri písaní jeho diel určitým spôsobom ovplyvnili. Tretia kapitola stručne pojednáva o Sikelianosovom veľkom sne, delfskej myšlienke, a o uskutočnení tohto sna, teda o delfských slávnostiach. Budeme sa tu snažiť priblížiť spôsob, akým chcel Sikelianos znovuoživiť antickú tradíciu práve prostredníctvom delfskej myšlienky. Posledná kapitola tejto časti práce pojednáva o samotnom autorovi a antickom tragikovi Aischylovi. Poukážeme tu na vzťah, ktorý medzi oboma autormi bol. Ako si uvedieme na rôznych príkladoch Sikelianos bol Aischylom do značnej miery ovplyvnený a istým spôsobom ho vnímal ako svoj vzor. 5
Tretia a najobsiahlejšia časť celej tejto práce sa venuje dvom Sikelianosovým básňam Ἀνεβαίνοντας τὸν Ὄλυμπο (Keď som stúpal na Olymp) a Ἡρακλής (Héraklés) 1. Obe menované básne pochádzajú zo zbierky Λυρικὸς βίος Γ (Lyrický život) 2, ktorá vyšla prvýkrát v štandardizovanej verzii v roku 1965, teda až po autorovej smrti. 3 Medzi naše hlavné ciele patrí, mimo iného, preklad oboch týchto Sikelianosových básni do slovenčiny. Doposiaľ totiž spomínané básne neboli preložené do slovenského jazyka. Ako druhý cieľ sme si stanovili obe tieto básne analyzovať s dôrazom na autorovo ponímanie dvoch mytologických postáv a samozrejme i na úlohu samotného autora. Budeme sa snažiť zistiť, čím sa autor pri písaní týchto básní inšpiroval, ako svoje postavy vnímal, resp. či existuje nejaké prepojenie medzi hrdinami jeho básní a ním samotným. Ďalším naším cieľom bude porovnať hlavných hrdinov oboch Sikelianosových básní, ktorými sú Zeus a Héraklés, s ich obdobami použitými v Aischylovej tragédii Προμηθεύς Δεσμώτης (Spútaný Prométheus). Pri porovnávaní postáv u oboch autorov si určíme za cieľ poukázať na podobnosti ako i na rozdiely, ktoré sa u spomínaných hrdinov nachádzajú. Na základe nášho porovnávania a následného skúmania v ďalšom kroku vyhodnotíme, aký vzťah existuje medzi jednotlivými zobrazeniami mytologických postáv u Sikelianosa a u Aischyla. Taktiež posudíme, či Aischylos mohol byť v týchto dvoch konkrétnych prípadoch priamym zdrojom inšpirácie pre Sikelianosa, alebo Sikelianos pri tvorbe nami skúmaných básní vychádzal skôr zo všeobecne známych informácií. Pri prepise gréckych vlastných mien sa budem riadiť spôsobom prepisu uvedeným v príspevku K. Palkoviča: Transkripcia zo starej a novej gréčtiny do slovenčiny 4. Názvy diel gréckych autorov, ktoré patria do primárnej literatúry a spadajú nanajvýš do obdobia prvej polovice 20. storočia, ako i názvy antických diel budem uvádzať v polytonickom systéme. V monotonickom systéme budú uvedené názvy novodobejších diel a všetky tituly diel patriacich do odbornej literatúry. 1 Sikelianos, A.: Λυρικὸς βίος Γ. Athina, 2000. s. 25 33, 45 58. 2 Borecký, B. et al.: Slovník řeckých spisovatelů. Praha, 2006. s. 483. 3 Sikelianos, A.: Op. cit., s. 6. 4 Palkovič, K.: Transkripcia zo starej a novej gréčtiny do slovenčiny. Slovenská reč, 1981, roč. 46, č. 2. s. 76 80. 6
2. Úloha mýtu v novodobej európskej poézii - dôraz na parnasizmus a symbolizmus Táto kapitola je rozdelená na dva menšie celky. V prvej časti si stručne objasníme, čo je to mýtus, a aký je jeho význam. V druhej časti si priblížime jeho úlohu v novodobej európskej poézii. Pojmy mýtus a mytológia budú v tejto práci skloňované veľakrát. Bolo by preto vhodné priblížiť si, čo tieto termíny znamenajú. Mnohé slovníky objasňujú pojem mytológia ako súbor mýtov a bájosloví, ktoré prináležia určitému národu, etnickej skupine či náboženstvu. Ako však definovať mýtus? Grécke slovo mýthos (v latinizovanej podobe mýtus) znamenalo pôvodne reč alebo slovo. Avšak, v užšom zmysle sa používalo aj pre tradované rozprávanie, správu či prednes. 5 S týmto významom slova mýthos, sa môžeme stretnúť napríkla u Homéra či Aischyla. Môžeme ho teda charakterizovať ako rozprávanie. U starovekých civilizácií mýtus vyjadroval skôr akýsi popis udalostí a dal by sa charakterizovať asi takto: Předne se popisovaná událost odehrává nikoli v historickém čase, tj. ne v takovém, který tvoří historii v nejširším slova smyslu, ale v úseku času, který můžeme nazvat prvopočátečným, tj. v jakémsi čase předchozím, vnějším, heterogenním vzhledem k času, který prožíváme či žijeme my sami (podle historika Paula Veyna). 6 Mýtus je inými slovami epický útvar, v ktorom sa ľudia prostredníctvom nadprirodzených bytostí (bohov, polobohov, víl, atď.) snažia objasniť veci a javy, ktoré sú pre nich nepochopiteľné. V mnohých prípadoch sa týmto spôsobom snažia ozrejmiť rôzne prírodné úkazy (hromy, blesky, povodne), západ a východ slnka, ale aj striedanie ročných období či vznik sveta. Nasledujúca časť tejto kapitoly je venovaná stručnému načrtnutiu použitia mýtu v novodobej európskej poézii. Je zameraná najmä na obdobie prelomu 19. a 20. storočia, keďže v tomto čase žil a tvoril i grécky spisovateľ Anjelos Sikelianos, ktorému je táto práca venovaná. Počas tohto obdobia boli dominantné dva literárne smery: parnasizmus a 5 Martin, R. et al.: Slovník řecko římské mytologie a kultury. Preložila Věra Hrubanová et al.. Praha, 1993. s. 257. 6 Ibidem. 7
symbolizmus. Oba tieto smery sú úzko späté s problematikou využitia mýtov, a preto tu na ne bude kladený väčší dôraz. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia si môžeme v európskej literatúre všimnúť určitú zmenu, ktorá sa týka postoja a ponímania antickej gréckej mytológie v jednotlivých literárnych dielach. Táto zmena nepochybne priamo súvisela s literárnymi smermi, ktoré sa v tomto období v Európe vyskytovali. Išlo najmä o parnasizmus a symbolizmus, ale určitú úlohu tu zjavne zohrala i Nietzscheho filozofia, ako i myšlienkové smery spisovateľov Schurého, D Annunzia a iných. 7 Pojem parnasizmus je odvodený z názvu pohoria Parnassos, nachádzajúceho sa v Grécku, na ktorom bolo podľa starých bájí sídlo boha Apollóna a Múz. Pod týmto pojmom môžeme rozumieť estetické hnutie. Pod vplyvom parnasizmu tvorila umelecká skupina, ktorá sa formovala vo francúzskej poézii počas poslednej tretiny 19. storočia. Táto skupina niesla názov Parnas alebo škola parnasistov, ale taktiež i škola umenia pre umenie. Práve parnasizmus bol smer, ktorý sa nadmieru inšpiroval antikou. Parnasisti zväčša využívali ako inšpiráciu výtvarné umenie, resp. jeho tvorivé postupy a metódy, nakoľko mnohí zo spisovateľov aj sami inklinovali k maliarstvu. 8 Autori tvoriaci pod vplyvom tohto smeru sa zaujímajú o formálnu dokonalosť. Svoje témy a námety čerpajú okrem iného i z mytológie či z histórie. Inšpirujú sa najmä antickou gréckou, indickou či egyptskou kultúrou. Ich hlavným cieľom je vyjadriť určitým spôsobom pokoj a apatiu, a práve preto si osvojujú tvárnosť a harmóniu klasického umenia. 9 Podobně jako umělec (sochař) pracuje s nepoddajným materiálem (kamenem, mramorem, bronzem), má básník své verše brousit a cizelovat, snažit se o takové plastické vyjádření, které dílu zaručuje trvání. 10 Čo sa týka témy a obsahu, tie nie sú v tomto druhu poézie až také dôležité. Autor upriamuje svoju pozornosť skôr na jazykový materiál a slovo, ktoré by malo byť 7 Fylaktu, Α. Κ.: Ο αρχαιοελληνικός μύθος στο Λυρικό Βίο - Συμβολή στη μελέτη των πηγών και της ποιητικής του Αγγέλου Σικελιανού. Leukosia, 1990. s. 27. 8 Vlašín, Š. et al.: Slovník literárních směrů a skupin. Praha, 1983. s. 209. 9 Parisis, Ι. et Parisis, N.: Λεξικό λογοτεχνικών όρων. Athina, 2007. s. 141 142. 10 Vlašín, Š. et al.: Op. cit., s. 209 210. 8
starostlivo vybrané a vhodne použité. Parnasisti často svoje pocity prekrývajú či už vedeckou, alebo intelektuálnou inšpiráciou. 11 Medzi hlavné znaky parnasizmu patril obrat k minulosti presnejšie k starogréckej mýtickej minulosti. Avšak, treba podotknúť, že medzi touto minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou neexistuje žiadne puto, nakoľko minulosť je považovaná za niečo ukončené a mŕtve. Minulosť symbolizovala krásu, silu a skutočný život, po ktorého konci nasledovala už len smrť. Práve motív smrti poukazuje na vyhnanstvo, nešťastie či smrť bohov. 12 Mytologická postava Hérakla, o ktorom sa v tejto práci ešte zmienime v súvislosti so Sikelianosovou básňou s rovnomenným názvom, poslúžila parnasistom ako protiklad motívu smrti. Často totiž figuruje v básňach autorov tohto literárneho smeru ako symbol neoblomnej sily a odvahy. Dokonca i jeho smrť je zobrazovaná ako symbol víťazstva, nakoľko sa týmto aktom dostal medzi bohov. 13 Najvýznamnejšími priekopníkmi parnasizmu, čo sa týka obratu k mytológii, boli Victor Leprade (básne: Sunium /1837/ a Eleusis /1839/), Leconte de Lisle (báseň: La robe du Centaure /1852/) a Theodore de Banville (zbierka: Cariatides /1842/). 14 Jeden z najpoprednejších francúzskych parnasistov Leconte de Lisle tvrdí, že ako básnik, tak i vedec sa musí obrátiť smerom k antike, aby pochopil jej myslenie, presvedčenie a skutky. 15 Louis Ménard, francúzsky básnik, historik a maliar, hľadal v antickej gréckej mytológii ideály, ktoré by zodpovedali jeho demokratickému presvedčeniu. 16 Z gréckych autorov, ktorí boli ovplyvnení parnasizmom, môžeme uviesť spisovateľov ako napríklad: Kostis Palamas, Joannis Gryparis, Jeorjios Drosinis a neskôr i Anjelos Sikelianos či Kostas Varnalis. 17 O gréckych autoroch sa bližšie zmienime v nasledujúcej kapitole. Druhý literárny smer, ktorý sme spomínali v súvislosti s bohatým využívaním mytologických motívov, bol symbolizmus. Ten vzniká koncom 19. storočia vo Francúzsku. 11 Vlašín, Š. et al.: Op. cit., s. 210. 12 Politu-Marmarinu, Ε.: Ο Καβάφης και ο Γαλλικός Παρνασσισμός. Θεωρητικές απόψεις για την ποίηση. [online] [cit. 1.11.2013]. Dostupné z: <http://www.greek-language.gr/greeklang/literature/education/european/movements/parnacism/01.html>. 13 Martino, P.: Parnasse et Symbolisme. Paris, 1925. s. 53 64. 14 Ibidem, s. 39 43, 47 49. 15 Ibidem, s. 50 64. 16 Ibidem, s. 45 49. 17 Parisis, Ι. et Parisis, Ν.: Op. cit., s. 141 142. 9
Jeho názov je odvodený z gréckeho slova symbolón, čo znamená znak, presnejšie predom dohodnutý poznávací znak členov nejakej tajnej organizácie. Vo všeobecnosti sa jedná o každý myšlienkový systém, prípadne umelecký smer, ktorý stavia na symboloch a operuje s nimi ako so základnými prvkami alebo prostriedkami poznania a výrazu. Pokiaľ hovoríme o symbolizme v literatúre, máme tým na mysli pôvodne francúzske básnické a umelecké hnutie ovplyvňujúce vývoj poézie (sčasti aj drámy a prózy) nielen doma, ale i v zahraničí na prelome 19. a 20. storočia. 18 Vznik tohto umeleckého smeru je podmienený romantizmom, na ktorý čiastočne naväzuje. Zároveň je tiež v opozícii k parnasizmu. 19 Medzi parnasizmom a symbolizmom si môžeme všimnúť jeden podstatný rozdiel. Parnasisti čerpajú informácie o mytologických témach či už z filológie, alebo z odvetvia archeológie. Aj keď symbolisti pristupujú k mýtu intuitívne, tiež musia čerpať informácie z literárnych pamiatok. Môžeme povedať, že inšpirácia je u oboch smerov veľmi podobná, ba až identická, no každý pristupuje k jej spracovaniu inak. To, čo je pre parnasistov dôležité (jasnosť, presnosť a vedecká dôslednosť), to je podľa symbolistov nepotrebné a malo by sa eliminovať. 20 Návrat k antike a jej mýtom, bájam a obyčajom je dvojnásobne žiadaný: ako styk s prvou komunikáciou človeka s absolútnom, a zároveň ako návrat k prvotnému zdroju všetkých umení. 21 V literatúre existovala potreba poňatia mýtov zrozumiteľnejším spôsobom. Henri de Régnier, francúzsky predstaviteľ symbolizmu básnik a kritik, sa na jednej zo svojich prednášok vyjadril o porovnaní použitia mýtu u parnasistov a symbolistov. Zatiaľ čo u parnasistov sa stretneme s mýtom v jeho tzv. otrepanej podobe, nakoľko sa ho snažia ponímať, akoby žili v mýtickej minulosti, symbolisti čelia mýtu z celkom inej stránky. Hľadajú v ňom neustále trvajúcu myšlienku a dokonalosť. Parnasisti sa zameriavali skôr na rozprávanie mýtu, no symbolisti v ňom videli najmä symboly. 18 Vlašín, Š. et al.: Op. cit., s. 314. 19 Puchner, W. et al.: Λεξικό Νεοελληνικής Λογοτεχνίας. Πρόσωπα, Έργα, Ρεύματα, Όροι. Athina, 2008. s. 2107. 20 Fylaktu, Α. Κ.: Op. cit., s. 29. 21 Η επιστροφή στην αρχαιότητα με τους μύθους της, τους θρύλους και τις παραδόσεις της, είναι, λοιπόν, διπλά επιθυμιτή: ως επαφή με την πρώτη επικοινωνία του ανθρώπου με το απόλυτο, και ως επιστροφή προς την πρωταρχική πηγή όλων των τεχνών. Ibidem, s. 30. 10
Mýtus je v piesku času, ako jedna z mušlí, v ktorej môže ktosi začuť zvuk ľudského mora. Mýtus je mušľa, v ktorej znie myšlienka. Minulosť môže komunikovať len s prijateľnou a pozornou mysľou. Mýtus môže vyjadrovať večné myšlienky len v mysli, ktorá je pripravená ich uchopiť. Šum vychádzajúci z mušle je možné počuť iba uchu, ktoré čaká. Poézia je prostriedok na vyzývanie bohov, ktorí čakajú. 22 Z vyššie uvedeného citátu je teda zrejmé, že symbolisti operovali s mýtom v rovine symbolov, tak ako to robili i s ich ostatnými motívmi. Samotný Régnier je jasným dôkazom používania starogréckeho mýtu na úrovni symbolizmu. Ako niektoré z príkladov môžeme uviesť: mýtus o stymfalských vtákoch (vtáky symbolizujú čas, ktorý plynie), mýtus o Sirénach a strážcovi lode (symbolizuje samotného autora a jeho utrpenie) a iné. 23 K ďalším autorom, ktorí využívali mýtus v rovine symbolizmu, patril i Paul Claudel. V jeho divadelných hrách sú použité mnohé mytologické postavy, napríklad: Pegasos, Orfeas, Múzy, atď. 24 Iný literárny smer, estetizmus, a niektorí zo spisovateľov tvoriacich pod jeho vplyvom, mali tendenciu vzďalovať sa od súčasného života. Obracali sa k témam, ktoré súviseli s antikou a antickou mytológiou, resp. bukolickým životom, a preto následne v mnohých prípadoch čerpali námety práve z antickej gréckej mytológie. 25 Tento umelecký smer vznikol koncom 19. storočia vo Veľkej Británii, ale jeho predstavitelia neskôr ovplyvnili aj autorov tvoriacich vo Francúzsku a iných krajinách. Estetizmus môžeme považovať za sestru symbolizmu, nakoľko sa od neho príliš nelíši. Aj v tomto prípade sa umelci riadia heslom umenie pre umenie. Tento umelecký smer reprezentuje intenzívnu snahu o to, aby sa umenie odtrhlo od života. V tej dobe mnohí chápali umenie ako neoddeliteľnú 22 Ένας μύθος είναι στην αμμουδιά του χρόνου όπως ένα από τα κοχύλια όπου κανείς ακούει το θόρυβο της ανθρώπινης θάλασσας. Ένας μύθος είναι το κοχύλι όπου ηχεί μια ιδέα. Το παρελθόν μπορεί να επικοινωνήσει μόνο με τη δεικτική και προσεκτική σκέψη. Ο μύθος μπορεί να εκφράζει αιώνιες ιδέες μόνο στη σκέψη που είναι έτοιμη να τις συλλάβει και το μουρμουριτό του κοχυλιού ακούγεται μόνο στ αυτί που περιμένει. Η ποίηση είναι το μέσο για την ανάκληση των θεών που περιμένουν. Watson, H.: André Gide and the Greek Myth. Oxford, 1967. s. 30. Citované z Fylaktu, Α. Κ.: Ο αρχαιοελληνικός μύθος στο Λυρικό Βίο - Συμβολή στη μελέτη των πηγών και της ποιητικής του Αγγέλου Σικελιανού. Leukosia, 1990. s. 30. 23 Martino, P.: Op. cit., s. 182 186. 24 Albouy, P.: Mythes et mythologies dans la littérature Française. Paris, 1969. s. 90. 25 Fylaktu, Α. Κ.: Op. cit., s. 32. 11
súčasť života. Práve estetizmus prišiel s novým a dovtedy neznámym postojom: umenie je na reálnom živote celkom nezávislé, a preto nemôže mať na život žiaden morálny dopad. 26 Významný podnet k štúdiu antickej gréckej mytológie dali i myšlienky nemeckého filozofa a filológa Friedricha Nietzscheho. V celom jeho diele si môžeme všimnúť prítomnosť a silu gréckeho boha Dionýsa, ktorý Nietzschemu slúžil ako veľký zdroj inšpirácie. Sám Nietzsche sa považoval za Dionýsovho posledného žiaka. Práve preto sa rozhodol použiť meno tohto boha na to, aby vymedzil jeden zo základných princípov svojej filozofie: dionýský princíp. Podľa tejto jeho myšlienky i európski literáti vnímajú tvorivé opojenie ako prvotný zdroj každej tvorby. Nietzsche vnímal Dionýsa ako inštinkt a preplnenie síl. Tento spisovateľ a filozof bol mimo iného i autorom myšlienky umenie pre umenie ( l art pour l art ). 27 O spomínanom nemeckom mysliteľovi sa ešte podrobnejšie zmienime v nasledujúcej kapitole v súvislosti so Sikelianosom, ktorému Nietzscheho filozofia a názory slúžili ako veľký zdroj inšpirácie. Poéziu tohto obdobia (koniec 19. a začiatok 20. storočia) v súvislosti s využitím tematiky antického mýtu značne ovplyvnili i štúdie E. Schurého, francúzskeho básnika a filozofa. Ten prostredníctvom svojich diel vyjadroval myšlienku, že všetky náboženstvá sú vo svojej podstate totožné, ak sa na ne pozrieme, ako na odhalenie božského sveta prostredníctvom duše veľkých prorokov ľudstva. V jeho dielach si môžeme opäť, ako i u iných autorov, všimnúť veľa námetov z mytológie, ale i mytologické postavy, medzi ktorými nesmie chýbať: Héraklés, Persefoné, Orfeus a mnohé iné. 28 Medzi spisovateľov, ktorých Schuré určitým spôsobom ovplyvnil, patrili i grécki autori ako Anjelos Sikelianos či Konstantinos Kavafis. 29 Z talianskej literárnej scény stojí za zmienku básnik Gabriele D Annunzio, ktorý pri písaní svojich diel často čerpal inšpiráciu zo starovekej mytologickej tematiky. 30 Svojím literárnym dielom reprezentoval obdobie dekadencie, ktoré úzko súviselo s francúzskym 26 Naum, I.: Νεότερη Ευρωπαϊκή Λογοτεχνία: Ρεύματα, σχολές, τάσεις και κινήματα Αισθητισμός. [online] [cit. 7.11.2013]. Dostupné z: <http://www.arnos.gr/dmdocuments/eap/epo/epo21/ylikoepo21/johnson.aisthitismos.pdf>. 27 Fylaktu, A. K: Op. cit., s. 32. 28 Ibidem. 29 Ibidem, s. 44. 30 Ibidem, s. 33. 12
symbolizmom a britským estetizmom. Patril k autorom, na ktorých, ako i na mnohých iných, mal silný vplyv nemecký filozof Nietzsche. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia bol D Annunzio v Grécku veľmi známy. Sám dokonca strávil v tejto krajine veľa času, a tak ovplyvnil i mnohých miestnych spisovateľov. Medzi inými ovplyvnil i Sikelianosa. D Annunziova báseň Laus vitae je súčasťou básnickej zbierky Delle laudi a konkrétne ju môžeme nájsť v jej prvej knihe s názvom Maia /1903/. Báseň Laus vitae sa stala Sikelianosovou inšpiráciou pre napísanie básne Ἀλαφροΐσκιωτος (Človek ľahkého tieňa /1909/). Obe tieto básne sú uspôsobené estetickému a ideologickému rámcu doby. Konkrétne, môžeme v oboch spomínaných dielach vnímať silný vplyv estetizmu, objektívneho individualizmu a Nietzscheho filozofie nadčloveka. Rovnako je zjavná aj metrická príbuznosť týchto dvoch básnických diel. Obe básne vznikli začiatkom 20. storočia a ich autori začínajú pomaly experimentovať s voľným veršom. Práve Sikelianos spôsobil na gréckej literárnej scéne rozruch, keď sa ako prvý z tamojších autorov začal vo svojom diele formou približovať k voľnému veršu. 31 Každý z vyššie spomenutých autorov mal svoj špecifický pohľad na použitie mytologickej tematiky vo svojej vlastnej tvorbe. Na záver tejto kapitoly by sa dala úloha mýtu v literatúre zhrnúť týmito slovami: Kvôli všetkým týmto premenám klasické mýty nezomreli ani napriek dobe, v ktorej klasické vzdelanie upadá. Ich literárna tradícia je príliš silná a ich krása je neobyčajne veľká na to, aby mohli byť postrádateľné. Dokonca aj tam, kde nie sú nájdené v celej ich kráse či urodzenosti, ostávajú nevyčerpateľnou studnicou obrazov a symbolov. 32 31 Garantudis, E.: Σικελιανός και Ντ Αννούντσιο. Η ρυθμική επίδραση του Laus vitae στον Αλαφροΐσκιωτο. Nea Estia, etos 75o, tomos 150os, teuchos 1740, Dekemvrios 2001. s. 910 921. 32 For all their vicissitudes the classical myths have not died, even in age where classical learning has declined. Their literary tradition is too strong and their beauty too great for them to be dispensable. Even where they are not found to be beautiful or noble they remain an inexhaustible mine of image and symbol. Morford, M. P. O. et Lenardon, R. J.: Classical Mythology. London, 1985. s. 513. 13
2.1. Mýtus v novodobej gréckej poézii V tejto kapitole sa pokúsime stručne priblížiť, aká bola situácia v súvislosti s použitím mýtu a mytologických motívov v gréckej poézii 19. a 20. storočia. Andreas Fylaktu vo svojej štúdii tvrdí, že uctievanie starovekej kultúry a najmä používanie antických mýtov v gréckej literatúre bolo ovplyvnené literárnym vývojom postromantizmu na Západe. 33 Práve z tohto dôvodu sme sa v predošlej kapitole zamerali na dianie literárnej scény na Západe. Pokiaľ sa snažíme priblížiť situáciu v gréckej poézii, ako prvý by sme mali zmieniť fakt, ktorý vo svojej eseji uvádza N. J. Richardson. Mnohí básnici tohto obdobia, sú totiž veľkými obdivovateľmi Homéra, ale samozrejme i iných antických autorov, aj keď nie úplne všetci z nich to vo svojich dielach dávajú jasne najavo. 34 Zo Sikelianosových súčasníkov, u ktorých sa stretávame s výraznejším použitím mýtu a mytologickej tematiky, treba určite spomenúť autorov, akými sú napríklad: Kostis Palamas, Konstantinos Kavafis, Nikos Kazantzakis a samozrejme aj samotný Anjelos Sikelianos. Títo menovaní autori iste nie sú jediní, ktorí spracovávali mytologické témy. V tejto časti práce stručne načrtneme, ako sa každý zo spomenutých autorov potýkal s tematikou využitia mýtu vo svojej tvorbe. Kostis Palamas, jeden z popredných gréckych spisovateľov, patril k tým, ktorí sa zoznámili so spôsobom využitia a oživenia mytologickej látky v literatúre prostredníctvom francúzskej poézie a jej literárnych smerov. Formy a symboly odkazujúce na minulosť, ktoré vo svojom diele používa, majú za cieľ vyjadriť pocity a dojmy z doby, v ktorej sám žil. Mýtus pre neho predstavoval prostriedok, resp. ideál, obrodenia. On sám v antických mýtoch vyhľadával symboly zdravia, zdatnosti, cnosti a múdrosti, aby mohol určitým spôsobom vo svojej dobe oživiť starovekú tradíciu. 35 Mytologické námety, ktoré čerpá z 33 Fylaktu, Α. Κ.: Op. cit., s. 33. 34 Richardson, N. J.: The idea of the hero in ancient and nineteenth-century Greek poetry. In Mackridge, P. (ed.): Ancient Greek myth in modern Greek poetry. Essays in memory of C.A. Trypanis. London, 1996. s. 14. 35 Politu-Marmarinu, Ε.: Επίλογος, Ο Κωστής Παλαμάς και ο γαλλικός παρνασσισμός. [online] [cit. 1.11.2013]. Dostupné z: 14
antiky si prispôsobuje tak, aby zodpovedali jeho súčasnej dobe. V jeho konkrétnom prípade je reč najmä o obhájení Veľkej myšlienky, keďže bol jej horlivým zástancom. Konstantinos Kavafis mal tiež veľmi silný vzťah k mytológii. Vplyv antiky u neho môžeme postrehnúť už v názvoch niektorých jeho básní ako napr.: Οἰδίπους (Oidipus /1895/), Τὰ ἄλογα τοῦ Ἀχιλλέως (Achilleove kone /1896/), či Ἰθάκη (Ithaki /1910/). Väčšina z týchto jeho mytologicky ladených básní čerpá námet z homérskeho eposu a antickej tragédie. Antický mýtus v jeho poézii slúži skôr ako akýsi symbol a zároveň ako prostriedok, ktorý určitým spôsobom posúva skutočný zmysel básní. 36 Michael Pieris sa vo svojej eseji zaoberá témou Odyssey v Kavafisovej básni Ἰθάκη (Ithaki). V spomínanej eseji dospieva k záveru, že práve Kavafis bol v tejto tematike určitým spôsobom inovátorom. Οproti ostatným autorom používajúcim námet Odyssey, práve Kavafis dokázal vytvoriť nový typ Odysseovej cesty, a to tak, že obsiahol celý jeho život. Jeho inovátorský prístup tiež spočíva v jeho poňatí cesty ako spôsobu poznania, resp. získavania skúseností. To je podľa Kavafisa totiž aj jej vlastný cieľ a zmysel. 37 Aj Nikos Kazantzakis patril medzi autorov, u ktorých badáme vplyv mýtu už v názvoch ich diel. V jeho prípade ide konkrétne o tragédiu Ὀδυσσέας (Odysseus /1928/) či trilógiu Προμηθέας (Prométheus /1941-1943/). 38 Ako sme uviedli už u Kavafisa, motív Odyssey je u autorov tohto obdobia veľmi populárny. Kazantzakis spolu s mnohými inými autormi bol tiež ovplyvnený Nietzscheho filozofiou. Medzi Kazantzakisove veľdiela môžeme zaradiť epos Ὀδύσσεια (Odysseia /1938/) 39, na ktorom tento autor pracoval viac ako 10 rokov. Vybral si postavu Odyssea, keďže je veľmi úzko spätá s jeho vlastnými ideami v súlade s tým, ako sa postupne vyvíjali už od obdobia, kedy začal toto svoje dielo tvoriť. Dôležitým je samozrejme i motív cesty, ktorý nepochybne patrí k postave Odyssea. Rovnako ako hlavný hrdina tohto eposu, aj samotný autor veľmi veľa cestoval. Týmto by sme mohli vyzdvihnúť určitú paralelu, ktorá existuje medzi Odysseovým hľadaním cesty a autorovým hľadaním zmyslu života. Prostredníctvom úst hlavného hrdinu totiž autor v diele vyjadruje <http://www.arnos.gr/dmdocuments/yliko/filologia/neoelliniki.filologia/politou- Marmarinou.E.Epilogos.O.Kostis.Palamas.kai.o.Gallikos.Parnasismos.pdf >. 36 Fylaktu, Α. Κ.: Op. cit., s. 36. 37 Pieris, M.: The theme of the second Odyssey in Cavafy and Sinopoulos. In Mackridge, P. (ed.): Ancient Greek myth in modern Greek poetry. Essays in memory of C.A. Trypanis. London, 1996. s. 104. 38 Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 307. 39 Ibidem, s. 306. 15
svoje vlastné myšlienky, v ktorých sa zaoberá vzťahom života a smrti, samotou či otázkou ľudskej slobody. Pokiaľ hovoríme o jeho vzťahu k mytológii, Kazantzakis sa k nej utiekal, nakoľko bol toho názoru, že jedine v antickej mytológii môže nájsť dostatočne silných a významných hrdinov, ktorí by slúžili ako ideál. 40 V súvislosti s Anjelosom Sikelianosom sa bližšie zmienime o významnom mysliteľovi F. Nietzschem, ktorého sme si okrajovo spomenuli už v predošlej kapitole. Nietzsche ovplyvnil mnohých novodobých gréckych autorov, ale asi najviac zo všetkých práve Sikelianosa. V Sikelianosovej tvorbe zohral antický mýtus veľmi významnú úlohu, o čom sa budeme môcť presvedčiť i v nasledujúcich kapitolách. Treba uviesť, že Sikelianosovi pomohli pri nadobudnutí znalostí z obdobia antiky tri základné činitele, ktorými boli: ľud, antické pamiatky a antickí autori. Úloha ľudu spočívala v tom, že Sikelianos na svojich cestách spoznával dlhoročnú tradíciu svojej krajiny práve prostredníctvom jej obyvateľov. Z úst obyčajných ľudí sa dozvedel mnoho o miestnych tradíciách, ktoré mu napomohli k nadobudnutiu ďalších znalostí týkajúcich sa histórie daného regiónu. Zo starších autorov sa inšpiroval nielen Homérom, ale i Aischylom, Pindarom či inými antickými autormi. Dá sa povedať, že je jedným z prvých novodobých autorov, ktorí sa začali zaoberať antickými gréckymi mystériami a mýtmi, ktoré sú s nimi späté. Prostredníctvom svojich diel (či už poetických, alebo dramatických) sa snažil znovu oživiť antickú tradíciu tak, ako existovala kedysi. 41 Edmund Keeley sa vo svojom príspevku O Σικελιανός και η ελληνική μυθολογία (Sikelianos a grécka mytológia) snaží presnejšie definovať použitie mytológie u Sikelianosa. Podľa jeho zistení sa autorov prístup postupom časom menil. Najskôr u neho mytologická tematika nehrala veľmi významnú úlohu napriek tomu, že z nej pri písaní vychádzal. Avšak, postupne si môžeme v jeho dielach všimnúť silnejúci význam mytologickej látky a častejšie používanie mytologických prvkov. Sikelianosov neskorší prístup k mytológii, pokiaľ sa vyjadrujeme o jeho tvorbe, opisuje Keeley nasledovne: Stručne povedané, jeho prístup je prístupom vizionára, inšpirovaného učiteľa, ktorý predstavuje svoju mytologickú látku takým spôsobom, že vie celkom uchvátiť našu myseľ i srdce. 42 Sikelianosa významným spôsobom ovplyvnil F. Nietzsche a jeho filozofia. Tento 40 Vitti, M.: Ιστορία της νεοελληνικής λογοτεχνίας. Αthina, 1994. s. 341 345. Politis, L.: Ιστορία της νεοελληνικής λογοτεχνίας. Athina, 1993. s. 269 279. Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 306 307. 41 Fylaktu, Α. Κ.: Op. cit., s. 53 74. 42 Με δύο λόγια, η προσσέγγισή του είναι η προσέγγιση του οραματιστή, του εμπνευσμένου διδάχου, που παρουσιάζει το μυθολογικό του δίδαγμα με τέτοιον τρόπο ώστε να αιχμαλοτίζει το νου και την καρδιά 16
nemecký mysliteľ do Grécka opäť prináša boha Dionýsa. Netreba opomenúť ani fakt, že práve Nietzsche patril k Sikelianosovým obľúbencom. Samotný Sikelianos sa v jednom zo svojich diel dokonca veľmi obdivne vyjadruje na jeho adresu. Hovorí o tom, aký tvrdý boj musel Nietzsche zviesť, aby prelial živú ľudskú krv do estetickej, 'náboženskej' a metafyzickej chudokrvnosti minulého storočia 43. Z dobových časopisov vieme, že samotný Sikelianos dokonca v Athénach prednášal ohľadom teórií, o ktorých sa Nietzsche vo svojom diele s názvom Zrodenie tragédie /1872/ vyjadruje. 44 Tie následne ovplyvnili i Sikelianosovo nazeranie na tragédie u Aischyla. Ak by sme chceli priblížiť Nietzscheho filozofiu, musíme začať s postavou Dionýsa, s ktorým je tento mysliteľ úzko spätý. Sám sa totiž vyhlasoval za posledného žiaka filozofa Dionýsa. Práve Dionýsa si Nietzsche určil na vymedzenie jedného zo základných pojmov svojej filozofie. Tento nemecký filozof vo svojom diele s názvom Zrodenie tragédie /1872/ najskôr stavia dionýský princip do opozície k apollinskému princípu. Oboma týmito termínmi pritom oznažuje dvojicu tvorivých sil, ktorých splynutím vzniká umenie, tj. snenie (apollinský princíp) a opojenie (dionýský princíp). 45 Čoskoro je však apollinský princíp, reprezentujúci poriadok a harmóniu, potlačený tým dionýským. Nietzsche oživuje taktiež aj starogrécku formu dithyrambos a vo svojich veršoch necháva samotného boha ospevovať život. Αj v tomto sa nechal Sikelianos inšpirovať Nietzschem. Sám totiž v roku 1932 píše tragédiu s názvom Ὁ τελευταῖος ὀρφικός διθύραμβος ἢ Ὁ διθύραμβος τοῦ ρόδου (Posledný orfický dithyramb alebo Dithyramb ruže /1932/). 46 Všetci uvedení autori mali svoj vlastný postup, akým aplikovali mytologické motívy do svojho diela. Avšak, netreba opomenúť fakt, že väčšina z týchto autorov tvorila pod vplyvom už existujúcich literárnych smerov a ich predstaviteľov. μας. Keeley, E.: O Σικελιανός και η ελληνική μυθολογία. Ιn Κapsomenos, Ε. (ed.): Εισαγωγή στην ποίηση του Σικελιανού. Επιλογή κριτικών κειμένων. Iraklio, 2011. s. 288 289. 43 γιὰ νὰ μεταγγίσει ζωντανὸ ἀνθρώπινο αἷμα στὴν αἰσθητική, «θρησκευτική», καὶ μεταφυσικὴ ἀναιμία τοῦ περασμένου αἰώνα Sikelianos, Α.: Λυρικὸς βίος Α. Athina, 1965. s. 64. 44 Fylaktu, Α. Κ.: Op. cit., s. 39, 57 58. 45 Martin, R. et al.: Op. cit., s. 76. 46 Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 483. 17
3. Sikelianosov život Anjelos Sikelianos bol grécky básnik, ktorý sa narodil 15.3.1884 na ostrove Leukada a zomrel v roku 1951 v Aténach. 47 Mal celkom štyroch súrodencov s menami: Ektor, Menelaos, Eleni a Pinelopi. Ako si môžeme všimnúť, všetko to boli mená z homérskych čias. 48 Sikelianos patril medzi veľmi významných novodobých gréckych autorov. Ako mnohí grécki spisovatelia, aj on ospevoval Grécko a jeho prírodu. 49 Hovoríme tu o básnikovi, ktorý sa rovnako, ako napríklad Palamas, zaujímal o kontinuitu gréckej kultúry, národa a jazyka. O spomenuté témy sa zaujímal práve v dobe, keď bola táto otázka pre Grékov veľmi dôležitá najmä pokiaľ máme na mysli národné sebauvedomenie alebo vyrovnávanie sa s antikou. Sikelianos však v porovnaní s Palamasom nie je zástancom Veľkej myšlienky z nacionalistického pohľadu. Ako jeden z mála gréckych autorov novogréckej poézie sa nedá presne zaradiť do žiadnej konkrétnej literárnej školy. 50 V tejto kapitole bude načrtnutých pár zlomových okamžikov, ktoré určitým spôsobom ovplyvnili už spomínaného autora, ale i jeho literárnu tvorbu, ktorá bude bližšie spomenutá v nasledujúcej kapitole. Ako zaujímavosť treba uviesť, že už samotné narodenie autora sprevádzal neobvyklý jav. Narodil sa totiž s maskou. Ide o časť vnútornej plodovej blany, ktorá môže niekedy pokrývať tvár novorodenca. Ľudová mienka to považuje za dôkaz toho, že dieťa bude pekné, múdre, a že bude mať v živote úspech. 51 Sikelianos už vo veľmi mladom veku (ako 18-ročný) uverejňuje v časopisoch Dionysos a Panathinea svoje prvé básne ovplyvnené talianskou poéziou a francúzskym symbolizmom. Nasledujúci rok prezentuje svoje ďalšie výtvory v časopise Numas. O niečo neskôr sa Sikelianosova sestra Pinelopi zoznamuje s Američanom Raymondom Duncanom, za 47 Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 482. 48 Prevelakis, P.: Άγγελος Σικελιανός. Τρία κεφάλαια βιογραφίας κ ένας πρόλογος. Αthina, 1990. s. 28. 49 Sikelianu, A. et al.: Σικελιανός Η συνάντηση των Δελφών, Τριάντα χρόνια από τον θάνατό του. Metamorfosi Attikis, 1982. s. 33. 50 Puchner, W. et al.: Op. cit., s. 2014. 51 Πρόκειται για ένα ξεχωριστό τμήμα του άμνιου χιτώνα πού καλύπτει κάποτε τό πρόσωπο του νεογέννητου. Η λαῑκή δοξασία το θεωρεί σαν ένδειξη ότι το παιδί θα γίνει όμορφο, έξυπνο και θα προκόψει στη ζωή. Grigoris, J.: Σικελιανού βίος, πορεία, συνέπεια. In Grigoris, J. et alií: Σικελιανός Μνήμη για τα 100 χρόνια από τη γέννησή του στη Λευκάδα 1884. Αthina, 1984. s. 82 83. 18
ktorého sa onedlho na to vydá. Práve táto svadba zohrá istú úlohu aj v Sikelianosovom milostnom živote. 52 Sikelianosa silne ovplyvnili dve ženy, ktorými boli Eva Palmer a Anna Karamani. 53 Obe sa nakoniec postupne stali jeho manželkami. S jeho prvou ženou, Evou, sa zoznámil počas jeho stretnutia so skupinou Američanov (medzi ktorými bola i známa tanečnica Isidora Duncan, sestra Raymonda Duncana). Tí prišli do Grécka s cieľom opäť obnoviť staroveký spôsob života a žiť podľa neho. Usadili sa na úpätí pohoria Ymittos, snažili sa nájsť stratenú rovnováhu a uniknúť od sveta techniky. Boli odetí v chitónoch, na nohách mali sandále, spievali byzantské piesne a prednášali starogrécke diela. Práve tam medzi týmto spisovateľom a mladou Američankou Evou preskočila iskra, ktorá vyústila až do ich spoločného sobáša. 54 Samotný Sikelianos však na jednom posedení s priateľmi opisuje ich vzájomné zoznámenie tak, že sa s Evou stretli v dome Isidory Duncan, ktorá bola švagrinou jeho sestry Pinelopi. 55 Po svadbe s Evou bol Anjelos pripravený na cestu do Lýbie, kde ho už čakal jeho brat Menelaos. Práve v tomto prostredí začína Sikelianos písať svoje majstrovské dielo Ἀλαφροΐσκιωτος (Človek ľahkého tieňa), o ktorom sme sa zmienili už v predošlej kapitole. 56 Táto báseň mu zabezpečila veľký úspech. Sikelianos v nej použil veľa bohatých výrazových prostriedkov a tiež silné lyrické zábery vidieckeho života a gréckej krajiny, ktorými si čitateľov získal. 57 V roku 1909, kedy vychádza aj Ἀλαφροΐσκιωτος (Človek ľahkého tieňa), sa Sikelianosovi a Eve narodil syn Glaukos. O Eve sa bližšie zmienime v ďalšej kapitole v súvislosti s delfskými slávnosťami, nakoľko v ich realizácii zohrala rozhodujúcu úlohu práve ona. Keďže práve delfské slávnosti a delfská myšlienka boli neoddeliteľne späté s väčšinou Sikelianosovho života, rozhodla som sa im v tejto práci venovať jednu samostatnú kapitolu. V roku 1911 oplakáva Anjelos Sikelianos smrť svojho otca, ktorá ho značne poznačila. O rok neskôr odchádza do Paríža, kde sa zoznamuje s jedným z najväčších sochárov 19. storočia, Francúzom Augustom Rodinom. Rodin pri svojej práci vychádzal najmä zo štúdia antiky a gotiky, čím si boli so Sikelianosom značne blízki. Na základe vlastných dojmov a 52 Kunenaki, P.: Η ζωή και το έργο του. [online] Kathimerini / Εpta imeres: Αφιέρωμα Άγγελος Σικελιανός ο οραματιστής. Vydané: 6.7.1997. s. 3. [cit. 11.11.2013]. Dostupné z: <http://wwk.kathimerini.gr/kath/7days/1997/07/06071997.pdf>. 53 Puchner, W. et al.: Op. cit., s. 2013. 54 Vitti, M.: Op. cit., s. 339 340. 55 Κaukalidis, Ζ.: Ποίηση και μνήμη. Καβάφης Παπαδιαμάντης Σικελιανός. Αthina, 2005. s. 233 234. 56 Kunenaki, P.: Op. cit., s. 3. 57 Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 482. 19
rozhovorov so samotným sochárom, Sikelianos uverejňuje radu článkov s názvom Ὁμιλίες μὲ τὸν Ροντέν (Rozhovory s Rodinom). 58 Tento spisovateľ žil v období, kedy sa odohralo veľa prelomových udalostí nielen v súvislosti so samotným Gréckom, ale i celým svetom. Ako príklad niektorých z nich sa dajú uviesť: balkánske vojny, prvá svetová vojna, maloázijská katastrofa, druhá svetová vojna, talianska invázia do Grécka, okupácia Grécka, Dekemvriana, atď. 59 Každá z týchto udalostí sa pritom určitým spôsobom odzrkadľuje i v jeho tvorbe. Keď bola v októbri roku 1912 vyhlásená prvá balkánska vojna, Sikelianos nastúpil do služby vlasti ako radový vojak. V januári nasledujúceho roka sa vracia do Atén a vo februári už uverejňuje v časopise Numas svoje nové básne s názvami: Μνημόσυνο (Zádušná omša) a Παρηγορήτισσα (Utešiteľka). 60 Z názvov oboch básní je badateľné, čo viedlo autora k ich napísaniu. Práve vlastné skúsenosti a zážitky slúžili Sikelianosovi ako nevyčerpateľný zdroj inšpirácie. V období neustálych bojov, utrpenia či hladu, mali jeho básne vlastenecký charakter. Väčšinou boli venované oslobodeneckému boju, pretože práve sloboda bola v tých ťažkých dobách asi pre všetkých najvzácnejšia. Samotný autor považoval za svoju najväčšiu zbraň práve poéziu. Básne premieňal na účinné zbrane, ktoré mu nik nemohol vziať. Dokázal nimi vyburcovať svojich spolubojovníkov, osláviť víťazstvo či utešiť sklamanie z nešťastia. K jednému zo zlomových okamžikov jeho života patrilo bezpochyby i osobné stretnutie s významným gréckym spisovateľom Nikosom Kazantzakisom, ku ktorému došlo v roku 1914. Po tomto stretnutí nasledoval ich spoločný odchod na Svätú horu Athos, kde istý čas obaja pobudli. 61 Približne mesiac pred svojím odchodom na Athos, asi 7.10.1914, začal Sikelianos písať dielo Τὸ Ἁγιορείτικο Ἡμερολόγιο (Athoský denník), v ktorého písaní pokračoval i počas jeho pobytu tam, a ktoré je úzko späté práve s týmto miestom. Výstižnejšie by však bolo tento denník nazvať Σημειώσεις τοῦ Σικελιανοῦ ἀπό 7 Ὀκτωβρίου ἕως τὰ μέσα Δεκεμβρίου 1914 (Sikelianosove zápisky od 7. októbra do asi 58 Kunenaki, P.: Op. cit., s. 3. 59 Puchner, W. et al.: Op. cit., s. 2013. Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 482. 60 Kunenaki, P.: Op. cit., s. 3. 61 Puchner, W. et al.: Op. cit., s. 2013. 20
polovice decembra 1914). 62 Treba dodať, že Sikelianos Kazantzakisa značne ovplyvnil svojím záujmom o rôzne náboženstvá a mystické učenia. Odtiaľ následne vychádzal i Kazantzakisov záujem o budhizmus či iné náboženské smery. O niekoľko rokov na to si Sikelianos privoňal aj k politike. Nebol príliš spokojný so situáciou, ktorá sa diala na maloázijskom fronte, a tak napísal Ἀνοιχτό Ὑπόμνημα στὴ Μεγαλειότητά του (Otvorený list Jeho Veličenstvu /1922/). Adresátom tohto listu bol kráľ Konstantinos. Náš spisovateľ mu v ňom navrhoval riešenia pretrvávajúcej situácie, ktoré však boli neuskutočniteľné. 63 Pred vypuknutím druhej svetovej vojny Sikelianosa ovláda strach, ktorý sa odzrkadľuje aj v jehjo básni Τὸ βρέφος (Bábätko /1932/). Autor vidí, že sa vojna blíži čoraz rýchlejšie a pomocou symbolizmu jedného dávneho mýtu vzýva rozdelené ľudstvo. Chce totiž, aby všetci ľudia konečne prestali viesť neustále boje, a aby sa spriatelili skôr než vypukne zbytočné vraždenie a krviprelievanie. To všetko preto, aby mohli budúce rody, teda aj naši potomkovia, žiť v láske a mieri. 64 V roku 1940 sa Sikelianos s požehnaním svojej už bývalej manželky Evy oženil s Annou. 3. novembra toho istého roku uvádza tento autor tragédiu s aktuálnou tematikou Σίβυλλα (Sibylla /1945/) 65. Proroctvo, ktoré nieslo toto dielo v čase, keď bol na albánskych horách zaznamenaný víťazný odboj Grékov proti fašistickému vpádu, dojíma a zároveň uchvacuje široké vrstvy ľudí. Sikelianos spolu so svojou novou manželkou bývajú v Aténach, keď Grécko obsadzujú Nemci. V tejto atmosfére otroctva sa rozhodne napísať päť básní s názvom Ἀκριτικά (Akritovské básne). Tieto básne následne kolujú vo forme rukopisov, napísané byzantským písmom a s drevorytinami Spyrosa Vasiliosa. Dôležitým medzníkom v Sikelianosovej spisovateľskej činnosti je nepochybne prednes jeho básne Ἠχήστε Σάλπιγγες (Znejte poľnice) na pohrebe Kostisa Palamasa. V októbri 1944, na oslavách pri príležitosti oslobodenia Atén, samotný Sikelianos oslavuje spolu s ľudom, zatiaľ čo prvé rádiové vysielanie začína prednesom už jeho vyššie spomínanej básne Ἠχήστε Σάλπιγγες (Znejte poľnice). 66 V období okupácie čerpal Sikelianos inšpiráciu najmä zo starogréckej mytológie, kde často spájal pohanský a kresťanský mýtus s cieľom priniesť posolstvo 62 Prevelakis, P.: Op. cit., s. 72 73. 63 Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 483. 64 Alexiu, Ch.: Οι οικουμενικές διαστάσεις του ποιητή. [online] Kathimerini. Vydané: 6.7.1997. s. 6. [cit. 12.11.2013]. Dostupné z: <http://wwk.kathimerini.gr/kath/7days/1997/07/06071997.pdf>. 65 Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 483. 66 Kunenaki, P.: Op. cit., s. 5. 21
nádeje do storočia porážky. Avšak, dá sa tvrdiť, že motív starogréckeho sveta sprevádza jeho rozsiahlu básnickú tvorbu počas celého jeho života. 67 Spoločnosť gréckych spisovateľov v roku 1946 poslala Akadémii vo Švédsku list so Sikelianosovou kandidatúrou na Nobelovu cenu. 68 Súčasne s tým Sikelianosovi obdivovatelia a priatelia organizujú rôzne akcie v Grécku i zahraničí na jeho podporu. 27. mája toho istého roku Spoločnosť gréckych spisovateľov po druhý raz navrhuje Sikelianosa na Nobelovu cenu, ale tento raz už aj s Kazantzakisom, čo sa nepáči niektorým Sikelianosovým prívržencom. Na Sikelianosovej strane boli aj mnohí zahraniční spisovatelia, ako napríklad André Gide, ktorí ho podporovali v kandidatúre na Nobelovu cenu. O niečo neskôr je samotný Sikelianos zvolený predsedom Spoločnosti gréckych spisovateľov. 69 Sikelianosov život skončil tak, že 6. júna 1951 omylom užil liek, ktorý mu spôsobil veľký šok, následkom ktorého musel byť prevezený do nemocnice. Tam po 12-dennom boji o život 19. júna zomiera. 70 3.1. Sikelianosova tvorba Svoje prvé básne Sikelianos uverejňuje už vo veľmi mladom veku na začiatku 20. storočia. Jeho básne majú tradičnú formu a sú ovplyvnené najmä symbolizmom. Pod vplyvom symbolizmu bol až do tej doby, kým si nevytvoril vlastný básnický jazyk a najmä, vlastnú osobnú vidinu sveta a miesta, ktoré by v ňom mal básnik zastávať. 71 V rannej Sikelianosovej básnickej tvorbe sú evidentné nejednotné literárne vplyvy: romantikov, parnasistov, symbolistov, a to všetko vo veľmi širokom spektre. 72 Čo sa týka Sikelianosovej tvorby, treba uviesť, že veľmi dôležitú úlohu v nej zohráva prírodné prostredie. To 67 Beaton, R.: Εισαγωγή στη νεότερη ελληνική λογοτεχνία. Ποίηση και Πεζογραφία, 1821 1992. Αthina, 1996. s.155. 68 Burnazakis, K.: Χρονογραφία Άγγελου Σικελιανού (1884 1951). Athina, 2006. s. 241. 69 Κunenaki, P.: Op. cit., s. 5. 70 Ibidem. 71 Puchner, W. et al.: Op. cit., s. 2014. 72 Prevelakis, P.: Op. cit., s. 30 31. 22
Sikelianos nepoužíva len ako pozadie pre rozvoj deja mýtu, ale podľa všetkého je pre neho súčasťou vesmírnej účasti na udalostiach, ktoré sa odohrávajú v danom diele. 73 Ako sa vyjadruje i jeho druhá manželka Anna, k neodškriepiteľným prvkom jeho aristokratickej povahy patrila samota, s ktorou žil spriaznený počas celého svojho života, a ktorej motív si taktiež môžeme všimnúť v jeho dielach. Sám totiž vo svojej tvorbe zdôrazňoval potrebu samoty. 74 Medzi faktory, ktoré ho pri písaní išpirovali, patrili napríklad: filozofia spätá s bohom Dionýsom, orfizmus či myšlienkový smer súvisiaci s bohom Apollónom. 75 Nie je teda náhoda, že jeho jediný syn, ktorého mal s Evou Palmer, dostal meno Glaukos. Aj syn samotného boha Apollóna sa totiž volal Glaukos. Symbolickým kľúčom, ktorý otvára brány k jeho zložitému básnickému vyjadrovaniu sa, a ktorý ospravedlňuje jeho prozaicky písané dielo, je delfská myšlienka, teda predstava spojenia celého ľudstva prostredníctvom poézie a všeobecne, skrze starogréckeho ducha v pupku sveta, ktorým sú Delfy. 76 K delfským slávnostiam a jeho delfskej myšlienke sa podrobnejšie vyjadríme v nasledujúcej kapitole, ktorá im je venovaná. Pokiaľ hovoríme o samotnej Sikelianosovej tvorbe, tvorili ju z väčšej časti poetické a dramatické diela. Medzi najvýznamnejšie poetické diela by sme mohli zaradiť nasledovné: Ἀλαφροΐσκιωτος (Človek ľahkého tieňa /1909/) a Πρόλογος στὴ ζωή (Prológ k životu /1915-1918/). O niečo neskôr Sikelianos píše dve významné rozsiahle básnické diela Μήτηρ Θεοῦ (Matka Božia /1919/) a Τὸ Πάσχα τῶν Ἑλλήνων (Grécka Veľká noc /1922/). K výkvetu jeho dramatickej tvorby patrili: Ὁ τελευταῖος ὀρφικός διθύραμβος ἢ Ὁ διθύραμβος τοῦ ρόδου (Posledný orfický dithyramb alebo Dithyramb ruže /1932/), Ὁ Δαίδαλος στὴν Κρήτη (Daidalos na Kréte /1943/), Ὁ Χριστὸς στὴ Ρώμη (Kristus v Ríme /1946/) a Ὁ θάνατος τοῦ Διγενῆ (Digenisova smrť /1947/). Po Sikelianosovej smrti vyšli i súborné vydania niektorých jeho zbierok, ako napríklad: Ἅπαντα I IV (Zozbierané 73 Puchner, W. et al.: Op. cit., s. 2014. 74 Sikelianu, A.: Για τον Άγγελο Σικελιανό. Νea Εstia, etos 75ο, tomos 150οs, teuchos 1740, Dekemvrios 2001. s. 819. 75 Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 482. 76 Το συμβολικό κλειδί που ανοίγει τις πύλες του πολύπλευρου ποιητικού του λόγου και δικαιώνει το πεζό συγγφραφικό του έργο είναι η Δελφική ιδέα δηλ. η συναδέλφωση όλης της ανθρωπότητας μέσα από τον ποιητικό λόγο και γενικότερα μέσα από το αρχαίο ελληνικό πνεύμα, στον ομφαλό της Γης, που είναι οι Δελφοί. Gunaridis, P. et al.: Παγκόσμιο βιογραφικό λεξικό. Athina, 1991. s. 253. 23
spisy /1965-1967/), Λυρικὸς βίος Α ΣΤ (Lyrický život /1965-1970/), výber divadelných hier s názvom Θυμέλη (Javisko /1971-1975/), výber próz Πεζὸς λόγος Α Ε (Prozaické slovo /1978-1985/) a iné. 77 So Sikelianosovou tvorbou sa spája lyrizmus, ktorý ho sprevádza takmer vo všetkých jeho dielach. Môžeme vidieť, ako sa v jeho tvorbe postupne mení prístup k lyrizmu. Takis Dimopulos sa vo svojom píspevku Μεταπτώσεις του Σικελιανικού λυρισμού - από τον Αλαφρωΐσκιωτο έως τις τραγωδίες (Premeny lyrizmu u Sikelianosa - od diela Alafroiskiotos až po tragédie) zaoberá práve touto problematikou. Básnická tvorba Anjelosa Sikelianosa je považovaná za plynulé prúdenie lyrizmu od autorových prvých mládežníckych veršov až po jeho posledné diela. Avšak, niekde uprostred nej sa nám objavuje akási krivka a prekvapivá premena v súvislosti s jeho prístupom k lyrizmu. 78 Dozvedáme sa, že spočiatku absolútny a neobmedzený lyrizmus je u neho postupne nahradený nepriamo symbolickým, rozprávačským lyrizmom, o čom sa ešte podrobnejšie v práci zmienime v súvislosti s rozborom jeho dvoch básní. 79 V nasledujúcej časti si stručne priblížime niektoré zo Sikelianosových výtvorov. Ako sme už viackrát v tejto práci spomenuli jeho prvým veľkým dielom bola báseň Ἀλαφροΐσκιωτος (Človek ľahkého tieňa). Toto dielo by sa dalo nazvať akousi lyrickou autobiografiou mladého autora. Inými slovami, je to báseň plná mladíckej blaženosti a emócií. 80 Sikelianos sa tu svojou formou písania blíži voľnému veršu. Voľný verš následne plne využíva vo svojom diele Πρόλογος στὴ ζωή (Prológ k životu). To patrí k prvým gréckym básnickým dielam, ktoré je písané týmto druhom verša. Po jeho vydaní sa autor vracia k tradičným formám, pri ktorých ostáva. Avšak, treba dodať, že svojím novátorským postojom značne ovplyvnil mladších básnikov. 81 77 Borecký, B. et al.: Op. cit., s. 482 483. 78 Η ποιητική δημιουργία του Άγγελου Σικελιανού, θεωρούμενη ως μια συνεχής ροή λυρισμού από τους πρώτους εφηβικούς του στίχους ως το τέλος, παρουσιάζει κάπου στο μέσο της μια απότομη καμπύλη, μια αιφνίδια μετάπτωση. Dimopulos, T.: Μεταπτώσεις του Σικελιανικού λυρισμού - από τον Αλαφρωΐσκιωτο έως τις τραγωδίες. In Kapsomenos, Ε. (ed.): Εισαγωγή στην ποίηση του Σικελιανού. Επιλογή κριτικών κειμένων. Iraklio, 2011. s. 191. 79 Ibidem, s. 191 199. 80 Politis, L.: Op. cit., s. 236. 81 Russu, V.: Ο ελεύθερος στίχος υπό το πρίσμα της σύγχρονης μετρολογίας: τα πρώτα ελληνικά ελευθερόστιχα ποιήματα (1920-1940). [online] Didaktoriki diatrivi. Athina, 2007. s. 208 223. [cit. 8.5.2013]. Dostupné z: <http://thesis.ekt.gr/thesisbookreader/id/23160#page/1/mode/2up>. 24
Ako sme už spomenuli vyššie, po jeho poetickom debute Ἀλαφροΐσκιωτος (Človek ľahkého tieňa) nasledovali básne Μήτηρ Θεοῦ (Matka Božia) a Τὸ Πάσχα τῶν Ἑλλήνων (Grécka Veľká noc). Tú prvú ('najmelodickejšiu báseň, ktorá bola v gréčtine napísaná od Solomosovej smrti', ako povedal jeden anglický kritik) napísal básnik v roku 1915, otrasený z nedávnej smrti svojej sestry Pinelopy. 82 Táto báseň nepatrne melodicky prechádza od teplých počiatočných veršov k hlavnej myšlienke smrti. Spája sa tu bolesť zo smrti sestry a prítomnosť láskavej Kristovej matky. Jazyk, ktorým je báseň napísaná, je dokonale prepracovaný a zužitkuváva to najlepšie, čo ponúka novodobá grécka básnická reč. Τὸ Πάσχα τῶν Ἑλλήνων (Grécka Veľká noc) je rozsiahla báseň, rozdelená na menšie celky, spevy. V tomto prípade hovoríme o snahe spojiť, resp. zjednotiť, symboly starého a nového náboženstva. Taktiež je tu badateľný kontakt samotného autora s náboženským povedomím. 83 V rokoch 1927-1942, autor píše básne, ktoré súborne nazýva Ὀρφικά (Orfické básne). Už samotný názov tejto rady básní nám naznačuje zdroj autorovej inšpirácie, ktorým bol orfizmus. Do týchto básní patrí aj známa báseň Ἱερὰ Ὁδός (Posvätná cesta /1935/). Táto báseň sa týka posvätnej cesty, čo viedla k najuznávanejšiemu chrámu antického sveta, ktorý sa nachádzal v Eleuzíne. 84 Ako sme uviedli už v predchádzajúcej kapitole, Sikelianos sa nikdy netajil svojím národným zanietením. Znepokojujúce udalosti na svetovom i gréckom poli, ktoré sa odohrali počas jeho života, silne ovplyvnili i jeho tvorbu. V období neustálych nepokojov píše súbory básní Ἐπίνικοι Α (Víťazi 1 /1912-1913/) a Ἐπίνικοι Β (Víťazi 2 /1940-1946/). Prvý súbor píše autor v období balkánskych vojen. Pri písaní básní je ovplyvnený snom o Veľkej myšlienke, národným entuziazmom (ktorý prežil na vlastnej koži ako vojak) a ďalšími ideálmi. Druhý súbor píše v období grécko-talianskej vojny, nepriateľskej okupácie a zároveň na konci druhej svetovej vojny. Tu je ešte viac cítiť motív slobody, ktorý autor vo svojom diele vyzdvihuje. Nehovorí tu len o národnej slobode, ale o slobode 82 Τo πρώτο («το πιο μουσικό ποίημα που γράφτηκε στα ελληνικά από το θάνατο του Σολωμού», όπως είπε Άγγλος κριτικός), ο ποιητής τό έγραψε το 1915, συγκλονισμένος από τον πρόσφατο θάνατο της αδερφής του Πηνελόπης. Politis, L. (ed.): Ποιητική ανθολογία. Βιβλίο έβδομο. Καβάφης, Σικελιανός και ποίηση ως το 1930. Αthina, 1977. s. 156. 83 Politis, L.: Op. cit., s. 239 240. 84 Ibidem, s. 242. 25