ZÁKLADNÉ GEOMETRICKÉ TELESÁ. Hranolová plocha Hranolový priestor Hranol

Σχετικά έγγραφα
GEOMETRIA 4 KONŠTRUKČNÁ GEOMETRIA

Povrch a objem ihlana

Povrch a objem hranola

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Obvod a obsah štvoruholníka

9 Planimetria. 9.1 Uhol. Matematický kufrík

Stereometria Základné stereometrické pojmy Základné pojmy: Základné vzťahy: (incidencie) Veta 1: Def: Veta 2:

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

23. Zhodné zobrazenia

stereometria - študuje geometrické útvary v priestore.

Kapitola K2 Plochy 1

9 Planimetria. identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov,

Povrch a objem zrezaného ihlana

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

1 Logika a dôkazy. 2 Množiny. 3 Teória čísel. 4 Premenné a výrazy. 5 Rovnice, nerovnice a ich sústavy. Pojmy:

Planárne a rovinné grafy

Zobrazenia v rovine. Každé zhodné zobrazenie v rovine je prosté a existuje k nemu inverzné zobrazenie.

Obvod a obsah rovinných útvarov

Objem a povrch telies

Zobrazovacie metódy 3

Obvod a obsah nepravidelného a pravidelného mnohouholníka

Zhodné zobrazenia (izometria)

1. Trojuholník - definícia

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z DESKRIPTÍVNEJ GEOMETRIE

ZOBRAZOVACIE METÓDY 2. I Mongeovo zobrazenie

Súradnicová sústava (karteziánska)

ZÁKLADY ELEMENTÁRNEJ GEOMETRIE

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Maturita z matematiky T E S T Y

ANULOID GEOMETRICKÉ VARIÁCIE NA TÉMU ANULOID

Tematický výchovno-vzdelávací plán k pracovnému zošitu

Analytická geometria

ARCHIMEDOVSKÉ MNOHOSTENY VESELO I VÁŽNE

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

ZBIERKA ÚLOH Z GEOMETRIE - ZOBRAZENIA

TEÓRIA. Objasnite pojmy: množina, prvky množiny, podmnožina, prienik, zjednotenie, rozdiel a doplnok množín,

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

2. Aký obsah má vyfarbený útvar? Dĺţka strany štvorca je 3 m.

4. POVRCH A OBJEM TELIES

Objem a povrch rotačného valca

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY DIPLOMOVÁ PRÁCA

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ma-Te-05-T List 1. Objem a povrch gule. RNDr. Marián Macko

STEREOMETRIA. Umenie vidieť a predstavovať si priestor

Konštrukcia mnohouholníkov s využitím množín všetkých bodov danej vlastnosti

Tézy matematika. 1. Množiny, základné pojmy a vzťahy. 2. Výroky a ich pravdivostné hodnoty

Neeuklidovská geometria

ZONES.SK Zóny pre každého študenta

x x x2 n

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

Individuálny študijný plán M A T E M A T I K A - KVARTA 2012/2013

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

V každom prípade zapíšte vzájomnú polohu dvoch kružníc.

MATEMATIKA - úlohy z MONITOROV a MSK

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

ZONES.SK Zóny pre každého študenta

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Objem a povrch valca, kužeľa, ihlana a gule

Eulerovské grafy. Príklad Daný graf nie je eulerovský, ale obsahuje eulerovskú cestu (a, ab, b, bc, c, cd, d, da, a, ac, c, ce, e, ed, d, db).

3. ročník. 1. polrok šk. roka 2016/2017

1. písomná práca z matematiky Skupina A

SK skmo.sk. 63. ročník Matematickej olympiády 2013/2014 Riešenia úloh domáceho kola kategórie A

Obsahový štandard. 6 základné počtové výkony (operácie); základné vedomosti z geometrie

4. decembra decembra 2003 Teria grafov 1

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Fakulta riadenia a informatiky Žilinskej univerzity

Kód testu NEOTVÁRAJTE, POČKAJTE NA POKYN! PREČÍTAJTE SI NAJPRV POKYNY K TESTU!

Vzorové riešenia 2. série zimnej časti KMS 2010/2011

Test. Matematika. Forma A. Štátny pedagogický ústav, Bratislava NUPSESO. a.s.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Pri stredovom premietaní je dôležitý stred premietania S : bod, z ktorého premietame do priemetne ε a stred S neleží v priemetni ε

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

Goniometrické funkcie

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Maturitné otázky z matematiky

1. Stereometria. 1.1 Premena jednotiek :10 :10 :10 :1000. Jednotky dĺžky: Jednotky obsahu :

Objem a povrch zrezaného ihlana a zrezaného rotačného kužeľa

Tematický výchovno - vzdelávací plán. Cvičenia z matematiky. pre 9. ročník

CABRI GEOMETRY TM II PLUS

wertyuiopasdfghjklzxcvbnmqwertyui Učebný odbor: 3178F00 VK opasdfghjklzxcvbnmqwertyuiopasdfg Mgr. Mária Hanková STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA V LIPANOCH

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

ZÁVEREČNÁ SKÚŠKA NA KONCI ZÁKLADNÉHO VZDELÁVANIA A VÝCHOVY. školský rok 2014/2015 TEST MATEMATIKA POKYNY PRE PRÁCU

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

TC Obsahový štandard Výkonový štandard

Cabri Geometry TM II Plus

Základná škola Sačurov, Školská 389, Sačurov Tematický výchovno-vzdelávací plán z matematiky pre 9. ročník

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO Bratislava

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A.

Mocniny : 1. časť. A forma. B forma. 1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník

Transcript:

II. ZÁKLADNÉ GEOMETRICKÉ TELESÁ Hranolová plocha Hranolový priestor Hranol Definícia II.1 Nech P n je ľubovoľný n-uholník v rovine α a l je priamka rôznobežná s rovinou α. Hranolová plocha - množina bodov všetkých priamok, ktoré pretínajú n-uholník P n a patria do osnovy priamky l Hranolový priestor - množina bodov všetkých priamok, ktoré pretínajú n-uholník P n a jeho vnútro a patria do osnovy priamky l určujúci n-uholník plochy - n-uholník P n osnovová priamka priamka l a každá rovnobežka s priamkou l osnovová rovina rovina rovnobežná s priamkou l tvoriace priamky plochy osnovové priamky patriace ploche hrana plochy tvoriaca priamka prechádzajúca vrcholom určujúceho n-uholníka stena plochy množina bodov tvoriacich priamok, ktoré pretínajú jednu stranu určujúceho n-uholníka styčná rovina plochy osnovová rovina obsahujúca práve jednu hranu alebo stenu plochy Definícia II.2 Hranol prienik hranolového priestoru H a priestorovej vrstvy určenej dvojicou rovnobežných rovín α, α α, ktoré nie sú osnovovými rovinami plochy podstavy hranola - n-uholníky H α, H α ( zhodné ) vrcholy hranola vrcholy podstáv bočné hrany časti hrán príslušnej hranolovej plochy patriace hranolu podstavové hrany strany podstáv bočné steny časti stien príslušnej hranolovej plochy patriace hranolu (rovnobežníky) steny hranola- podstavy a bočné steny Kolmý hranol- bočné steny sú kolmé na rovinu podstavy Šikmý hranol hranol, ktorý nie je kolmý Pravidelný n- boký hranol kolmý hranol, určujúci n-uholník je pravidelný n-uholník Nepravidelný n- boký hranol určujúci n-uholník je nepravidelný n-uholník Rovnobežnosten hranol, ktorého podstava je rovnobežník Kváder kolmý hranol, ktorého podstava je obdĺžnik Kocka - pravidelný hranol, ktorého každá stena je štvorec : výška hranola vzdialenosť rovín podstáv os hranola- v pravidelnom hranole spojnica stredov podstáv

Ihlanová plocha Ihlanový priestor Ihlan Definícia II.3 Nech P n je ľubovoľný n-uholník v rovine α a V je bod neležiaci v rovine α. Úplná ihlanová plocha - množina bodov všetkých priamok, ktoré pretínajú n-uholník P n a prechádzajú bodom V Úplný ihlanový priestor - množina bodov všetkých priamok, ktoré pretínajú n-uholník P n a jeho vnútro a prechádzajú bodom V Jednoduchá ihlanová plocha - množina bodov všetkých polpriamok so začiatkom v bode V, ktoré pretínajú n-uholník P n Jednoduchý ihlanový priestor - množina bodov všetkých polpriamok so začiatkom v bode V, ktoré pretínajú n-uholník P n a jeho vnútro určujúci n-uholník plochy - n-uholník P n vrchol bod V vrcholová priamka priamka incidujúca bodom V vrcholová rovina rovina incidujúca bodom V tvoriace priamky plochy vrcholové priamky patriace ploche hrana plochy tvoriaca priamka prechádzajúca vrcholom určujúceho n-uholníka stena plochy množina bodov tvoriacich priamok, ktoré pretínajú jednu stranu určujúceho n-uholníka styčná rovina plochy vrcholová rovina obsahujúca práve jednu hranu alebo stenu plochy Definícia II.4 Ihlan prienik jednoduchého ihlanového priestoru I a polpriestoru αv s hraničnou rovinou α pretínajúcou všetky tvoriace polpriamky príslušnej ihlanovej plochy a neprechádzajúcou vrcholom V plochy podstava ihlana - n-uholník I α vrcholy ihlana vrchol V a vrcholy podstavy bočné hrany ihlana časti hrán príslušnej ihlanovej plochy patriace ihlanu podstavové hrany strany podstavy bočné steny časti stien príslušnej ihlanovej plochy patriace ihlanu steny ihlana- podstava a bočné steny výška ihlana- vzdialenosť vrchola V od roviny podstavy Kolmý ihlan- spojnica stredu podstavy a vrchola V je kolmá na rovinu podstavy Šikmý ihlan ihlan, ktorý nie je kolmý Pravidelný n- boký ihlan kolmý ihlan, určujúci n-uholník je pravidelný n-uholník Nepravidelný n- boký ihlan určujúci n-uholník je nepravidelný n-uholník Štvorsten všetky steny sú trojuholníky Pravidelný štvorsten všetky steny sú rovnostranné trojuholníky

Kružnicová valcová plocha Kruhový valcový priestor Kruhový valec Definícia II.5 Nech k je ľubovoľná kružnica [kruh] v rovine α a l je priamka rôznobežná s rovinou α. Kružnicová valcová plocha - množina bodov všetkých priamok, ktoré pretínajú kružnicu k a patria do osnovy priamky l Kruhový valcový priestor - množina bodov všetkých priamok, ktoré pretínajú kruh k a patria do osnovy priamky l určujúca kružnica [kruh] kružnica [ kruh ] k osnovová priamka priamka l a každá rovnobežka s priamkou l osnovová rovina rovina rovnobežná s priamkou l tvoriace priamky plochy osnovové priamky patriace ploche dotyková rovina osnovová rovina, ktorá má s plochou spoločnú práve jednu tvoriacu priamku Definícia II.6 Kruhový valec - Valec prienik kruhového valcového priestoru V a priestorovej vrstvy určenej nie osnovými rovinami α, α α, ktorých prienik s kruhovým valcovým priestorom sú kruhy podstavy valca - kruhy V α, V α ( zhodné ) výška valca vzdialenosť rovín podstáv strana valca úsečka hranice, ktorej krajné body sú na rôznych podstavách stred podstavy stred kruhu Kolmý [rotačný] valec- spojnica stredov podstáv je kolmá na rovinu podstavy Šikmý valec valec, ktorý nie je kolmý Rovnostranný valec výška kolmého valca je zhodná s priemerom podstavy

Kružnicová kužeľová plocha Kruhový kužeľový priestor Kruhový kužeľ Definícia II.7 Nech k je ľubovoľná kružnica [kruh] v rovine α a V je bod neležiaci v rovine α. Úplná kružnicová kužeľová plocha - množina bodov všetkých priamok, ktoré pretínajú kružnicu k a prechádzajú bodom V Úplný kruhový kužeľový priestor - množina bodov všetkých priamok, ktoré pretínajú kruh k a prechádzajú bodom V Jednoduchá kružnicová kužeľová plocha - množina bodov všetkých polpriamok so začiatkom v bode V, ktoré pretínajú kružnicu k Jednoduchý kruhový kužeľový priestor - množina bodov všetkých polpriamok so začiatkom v bode V, ktoré pretínajú kruh k určujúca kružnica [kruh] kružnica [ kruh ] k vrchol bod V vrcholová priamka priamka incidujúca bodom V vrcholová rovina rovina incidujúca bodom V tvoriace priamky plochy vrcholové priamky patriace ploche dotyková rovina plochy vrcholová rovina obsahujúca práve jednu tvoriacu priamku plochy Definícia II.8 Kruhový kužeľ - Kužeľ prienik jednoduchého kužeľového priestoru K a polpriestoru αv s hraničnou rovinou α, ktorá pretína príslušný priestor v kruhu podstava kužeľa kruh K α výška kužeľa- vzdialenosť vrcholu V od roviny podstavy hrana kužeľa hranica podstavy kužeľa strana kužeľa úsečka VM, M bod hrany kužeľa Kolmý [ rotačný ] kužeľ spojnica stredu podstavy a vrcholu V je kolmá na rovinu podstavy Šikmý kužeľ - kužeľ, ktorý nie je rotačný Rovnostranný kužeľ rotačný kužeľ, ktorého dĺžka strany je zhodná s priemerom

Guľová plocha Guľa Definícia II.9 Nech S je bod priestoru a r je kladné číslo Guľová plocha množina bodov priestoru, ktorých vzdialenosť v od bodu S je zhodná s číslom r Guľa množina bodov priestoru, ktorých vzdialenosť v od bodu S spĺňa nerovnosť 0 <= v <= r stred bod S polomer- číslo r, dĺžka úsečky SA, A bod guľovej plochy priemer číslo d = 2r hlavná kružnica- kružnica na guľovej ploche, s polomerom zhodným s polomerom guľovej plochy vedľajšie kružnice ostatné kružnice na guľovej ploche dotyková rovina rovina, ktorá má s guľovou plochou spoločný práve jeden bod dotykový bod spoločný bod guľovej plochy a dotykovej roviny

Mnohosteny Definícia II.10 Mnohostenová plocha - zjednotenie M konečného počtu mnohouholníkov M i v E 3, ktoré spĺňa podmienky prienik ľubovoľných dvoch mnohouholníkov je buď prázdna množina, spoločný vrchol alebo spoločná strana daných mnohouholníkov každá strana ľubovoľného mnohouholníka je stranou nanajvýš ešte jedného mnohouholníka z M existuje lomená čiara A 1..A n, ktorej začiatok A 1 a koniec A n sú dva ľubovoľne zvolené vrcholy dvoch mnohouholníkov z M a každá jej strana A i A j je stranou niektorého mnohouholníka z M žiadne dva mnohouholníky s neprázdnym prienikom neležia v jednej rovine : vrcholy mnohostenovej plochy vrcholy mnohouholníkov hrany mnohostenovej plochy strany mnohouholníkov steny mnohostenovej plochy mnohouholníky Definícia II.11 Uzavretá mnohostenová plocha každá hrana mnohostenovej plochy je prienikom práve dvoch jej stien ( plocha delí priestor na dve oblasti vonkajšia, vnútorná ) Definícia II.12 Jednoduchá mnohostenová plocha hrany vychádzajúce z ľubovoľného vrcholu plochy možno usporiadať do postupnosti tak, že po sebe nasledujúce hrany sú stranami jednej steny Definícia II.13 Mnohosten jednoduchá uzavretá mnohostenová plocha Definícia II.14 Konvexný mnohosten mnohosten, ktorý leží v jednom polpriestore určenom hraničnou rovinou incidujúcou so stenou mnohostena Definícia II.15 Pravidelný mnohosten všetky steny sú zhodné pravidelné mnohouholníky Existuje päť pravidelných mnohostenov PLATÓNOVSKÉ TELESÁ štvorsten tetraeder kocka hexaeder osemsten oktaeder dvanásťsten dodekaeder dvadsaťsten ikosaeder Definícia II.16 Polopravidelný mnohosten steny sú dvoch typov pravidelných mnohouholníkov ARCHIMEDOVSKÉ TELESÁ otupený tetraeder otupený hexaeder otupený oktaeder otupený dodekaeder

otupený ikosaeder pravidelný n-boký hranol rombokubooktaeder kubooktaeder romboikosododekaeder ikosododekaeder Definícia II.17 Eulerove mnohosteny konvexné mnohosteny, pre ktoré platí V + S = H + 2