DOJNICE OdbOrná príloha ,20

DOJNICE Odborná príloha 2015 1,20

LG 30.275 1. ZEMĚDĚLSKÁ A.S. CHORUŠICE, prevádzkový pokus vyšší priemerný denný nádoj NÁRODNÁ ŠAMPIONKA ČR 2015, CHORUSIC RAKIA 296276 921 Viac info o prevádzkovom pokuse na www.lgseeds.sk

Recenzovaný časopis pre živočíšnu produkciu Ročník IV. Predplatné, distribúciu a fakturáciu zabezpečuje: Profi Press SK, s.r.o. Dlhá 25, 949 01 Nitra odbyt predplatné Tel.: +421 37 31 41 143 Mobil: +421 948 050 971 e-mail: predplatne@profipress.sk Adresa redakcie Dlhá 25, 949 01 Nitra Redaktor Ing. Patrícia Dolešová, PhD. Tel.: +421 37 31 41 145 Mobil: +421 907 719 784 e-mail: patricia.dolesova@rno.sk Inzercia Ing. Juraj Vrabec Tel.: +421 37 31 41 141 Mobil: +421 903 616 641 e-mail: juraj.vrabec@profipress.sk Redakcia nezodpovedá za vecnú a jazykovú správnosť inzerátov. Grafika Dušan Neubauer Vydáva Profi Press s.r.o. Dlhá 25, 949 01 Nitra Tel.: +421 37 31 41 143 http://www.profipress.sk N Čo sa dozviete v aktuálnej prílohe? V prílohe DOJNICE vám prinášame informácie o aktuálnych výsledkoch v chove dojníc. Článok Kontrola úžitkovosti komplexný zdroj manažérskych informácií pre chovateľa ponúka prehľad o vývoji v kontrole úžitkovosti za posledných 10 rokov či porovnanie (zatiaľ pozitívneho) vývoja mliekovej úžitkovosti. Zaujímavé je rozdelenie dojníc podľa úžitkového typu za jednotlivé kraje, kde napríklad v Košickom kraji už prevláda chov dojčiacich kráv a v chove dojníc má najvyššie zastúpenie Trnavský kraj. To, že máme veľmi úspešných chovateľov, prezentujú i výsledky za šľachtiteľské chovy podľa plemennej príslušnosti. Rentabilná živočíšna výroba je cieľom každého prvovýrobcu. Keďže do výrobného procesu, na rozdiel od štandardnej priemyselnej výroby, vstupujú aj zvieratá, primárny výrobný proces je ťažšie realizovateľný. To sa následne odráža v ekonomických výsledkoch podniku. Čo determinuje tieto výsledky, a aká bola situácia v 30 hodnotených dojených stádach v roku 2014 na Slovensku? Na tieto otázky fundovane odpovedá štúdia Ekonomická perspektíva výroby mlieka v roku 2014. Na priebeh získavania mlieka od kráv v podmienkach prvovýroby vplýva zvolená technológia a technika dojenia, človek a dojnica. Cieľom príspevku Niečo viac o dynamike toku mlieka z vemena a štvrtky je chovateľom dojníc i odbornej verejnosti detailnejšie popísať význam hodnotenia toku mlieka na úrovni vemena a jednotlivých štvrtiek, možnosti využitia týchto poznatkov pre vyššiu efektivitu strojového dojenia kráv s dôrazom na rýchlosť a kompletnosť vydojenia a udržanie požadovaného zdravia vemena. Prístup k mastitídam sa v súvislosti s malými rodinnými farmami dostáva do novej polohy, ktorá je charakteristická tým, že v malochovoch sa dojniciam poskytuje individuálna starostlivosť, ktorú zabezpečuje sám farmár s rodinnými príslušníkmi. Chovateľ má výrazný vlastnícky vzťah k dojniciam, ktorý je rozdielny od vzťahov, existujúcich v chovoch dojníc s vyššou koncentráciou, a jasne motivuje jeho vlastný podiel na ich zdraví a na produkcii. Tieto skutočnosti formujú nové metodické postupy na udržanie chovu dojníc bez výskytu mastitíd a nútia meniť prístup k formulovaniu nových protimastitídnych programov, o čom informuje článok z pera veterinárneho lekára s názvom Mastitídy dojníc a farmársky spôsob výroby mlieka. Krmovinovú základňu hovädzieho dobytka v našich podmienkach predstavujú objemové krmivá. Okolo 75 percent objemových krmív sa silážuje, čo umožňuje zabezpečiť vyrovnané kŕmenie počas celého roka. Po zasilážovaní krmív by sa mohlo zdať, že sú pripravené a netreba už nič robiť, iba čakať, kým ich bude treba na kŕmenie zvierat. Článok Proces skladovania a vyberania siláže priamo ovplyvňuje zachovanie jej kvality vás však presvedčí o tom, že to vôbec nie je také jednoduché. So zvyšovaním rastu úžitkovosti dojníc sa zvyšujú nároky zvierat na prísun živín krmivami a na ich efektívne využitie. Týka sa to najmä prvej fázy laktácie, kedy je veľmi zložité zabezpečiť potrebu základných živín energie a dusíkatých látok, čím sa zaoberá výživová štúdia Dusíkaté látky vo výžive prežúvavcov hodnotenie krmív. Obsah Editoriál PATRÍCIA DOLEŠOVÁ 4 Kontrola úžitkovosti komplexný zdroj manažérskych informácií pre chovateľa 7 Ekonomická perspektíva výroby mlieka v roku 2014 v analyzovaných chovoch SR 9 Mastitídy dojníc a farmársky spôsob výroby mlieka 11 Niečo viacej o dynamike toku mlieka z vemena a štvrtky 14 Maštaľný koncept robotizovaného dojenia s robotom MIone 15 Bezpečné a hospodárne dojenie s dojacím systémom Apollo 16 Proces skladovania a vyberania siláže priamo ovplyvňuje zachovanie jej kvality 18 Nielen výživa ovplyvňuje produktivitu vašich zvierat 21 Dusíkaté látky vo výžive prežúvavcov hodnotenie krmív 25 Hľadáte dôvod prečo nedojíte podľa vašich predstáv? 3

Kontrola úžitkovosti komplexný zdroj manažérskych informácií pre chovateľa Účelom výkonu kontroly úžitkovosti je prinášať chovateľom množstvo manažérsky potrebných informácií. Informácie za daný chov a individuálne zvieratá, slúžia chovateľom ako nevyhnutný podklad k rozhodnutiam, ktoré mu zabezpečia jeho ekonomický profit. Len málo chovateľov môže očakávať, že zvýši produkciu svojho chovu bez dostatočných informácií. Chov dojníc je neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárstva a aj preto podpora produkcie mlieka musí byť prioritou pre rozvoj agrosektora. Prečo? Mlieko je absolútne dokonalá potravina, ktorá telu dokáže dlhodobo zabezpečiť živiny, ktoré potrebuje. Mlieko má veľmi dobre využiteľnú bielkovinu, ktorá obsahuje všetky základné aminokyseliny na tvorbu telesných bielkovín, teda na stavbu celého tela, veľmi jemne emulgovaný tuk, ktorý so sebou nesie vitamíny rozpustné v tukoch, a potom cukry ako laktózu a celé spektrum vitamínov a minerálnych látok (vápnik či horčík). Výsledky v chove dojníc V nasledujúcich prehľadoch vás chceme komplexne informovať o aktuálnych výsledkoch v chove dojníc k 30. 6. 2015. Je potešujúce, že dochádza k nárastu počtu kráv na Slovensku (graf 1), aj keď väčšiu zásluhu na tom má v súčasnosti chov dojčiacich kráv. Je pozitívne, že pri dojniciach po zrušení kvót mlieka zatiaľ nedošlo k rapídnemu úbytku stavov. Otázkou je samozrejme, dokedy budú vedieť naši chovatelia odolávať stále klesajúcej nákupnej cene mlieka v roku 2015. V kontrole úžitkovosti máme k dispozícii výsledky za tri štvrtiny plemenárskeho roka 2014/2015 (graf 2). Vývoj je zatiaľ pozitívny a predpokladáme, že konečný Graf 1 Porovnanie vývoja stavov kráv v KÚ a na Slovensku výsledok dosiahnutej mliekovej úžitkovosti by sa mohol pohybovať na úrovni cca 7 500 kg mlieka na dojnicu, čo by znamenalo nárast o viac ako 100 kg mlieka. Zaujímavý je prehľad o rozdelení kráv podľa úžitkového typu za jednotlivé kraje, kde napríklad v Košickom kraji už prevláda chov dojčiacich kráv a v Prešovskom kraji sa to blíži k 50 %. Od počtu kráv, dojníc, samozrejme závisí aj priestor, kde môžeme poskytovať naše služby. Aktuálny stav názorne ukazuje graf 5 (monitorujeme viac ako 80 % dojníc na Slovensku). Teší nás, že v krajoch, kde je najvyššie zastúpenie chovu dojníc (TT, NR a TN) je toto percento vysoko nad priemerom SR Graf 2 Porovnanie vývoja úžitkovosti podľa ŠÚ SR a v KÚ 4

Graf 3 % zastúpenie dojníc podľa ŠÚ SR v jednotlivých krajoch k 30. 6. 2015 Graf 4 Rozdelenie kráv podľa úžitkového typu k 30. 6. 2015 podľa ŠÚ SR Graf 5 % zapojenia do mliekovej kontroly úžitkovosti v jednotlivých krajoch k 30. 6. 2015 Graf 6 Porovnanie úžitkovosti podľa krajov v kontrole úžitkovosti Graf 7 % prehľad o počte dojníc podľa dosahovanej priemernej úžitkovosti za Slovensko k 30. 6. 2015 Graf 8 Podiel krajov na zastúpení kráv podľa dosiahnutej úžitkovosti k 30. 6. 2015 Graf 9 Porovnanie úžitkovosti za šľachtiteľské chovy Graf 10 Počet analýz na somatické bunky a ich počet na 1 kravu za rok 5

a rovnako aj dosiahnutá mlieková úžitkovosť (graf 6). Zvyšujúca sa produkcia O stále zvyšujúcej sa produkcii svedčí aj skutočnosť, že dojnice sa presúvajú do čoraz vyšších pásiem dosahovanej úžitkovosti (graf 7). Pre porovnanie, v roku 2013 sme mali v kategórii od 8 000 kg a viac 36,36 % dojníc, v súčasnej dobe je to už viac ako 39 %. Je pozitívne, že v tomto roku klesol počet dojníc s dosiahnutou úžitkovosťou do 4 000 kg z 8,01 % na 6,5 %. Pri hodnotení krajov sa na zastúpení v najvyššom pásme (graf 8) najviac podieľajú samozrejme tie, kde sa dosahuje aj najvyššia úžitkovosť. Medzi dôležitú plemenársku prácu patrí šľachtenie úžitkových a iných znakov a vlastností hospodárskych zvierat selekciou a plemenitbou. To, že máme veľmi úspešných chovateľov je vidieť aj v grafe 9, kde sú prezentované výsledky za šľachtiteľské chovy podľa plemennej príslušnosti. Chovy s prevládajúcim plemenom holstein dosahujú výsledky, ktoré dokážu konkurovať aj najvyspelejším chovateľom v zahraničí. Dôležitým faktorom ekonomickej produkcie mlieka je zdravotný stav chovaných dojníc. Pri každom dojení chovateľ zabezpečuje, podľa stanoveného postupu, kontrolu zdravotného stavu mliečnej žľazy. Súčasťou kontroly úžitkovosti sú aj analýzy vzoriek mlieka (individuálnych, ale na požiadanie aj bazénových) na počet somatických buniek. Pre chovateľa sú to veľmi dôležité informácie pre zabezpečenie kvality mlieka a liečenie klinických mastitíd. Kvalita mlieka Mastitída je zapríčinená celým radom rôznych druhov mikroorganizmov v kombinácii s chovateľskými podmienkami dojníc, pri ktorých sa zvyšuje riziko prieniku mikroorganizmov do vemena a ich životaschopnosť v ňom. Rozhodujúcu úlohu pri kontrole vzniku a šírenia mastitíd v stáde má najmä prevencia. Brakovanie chronicky chorých, resp. nevyliečiteľných dojníc je založené na dobrej evidencii frekvencie výskytu mastitíd pri jednotlivých dojniciach v stáde. Opakovaný výskyt mastitídy u tej istej dojnice a neefektívna liečba je určujúcim dôvodom pre jej vyradenie zo stáda. Práve k tomu slúžia informácie z kontroly úžitkovosti. O ich význame svedčí prehľad o počte analýz v našom akreditovanom Centrálnom laboratóriu mlieka (graf 10). Ako veľmi pozitívny fakt vnímame skutočnosť, že u každej monitorovanej dojnice v kontrole úžitkovosti bola viac ako deväťkrát za rok vykonaná aj analýza na počet somatických buniek v mlieku. Pri priemernom počte laktačných dní 295 môžeme konštatovať, že v podstate každá vzorka mlieka pri kontrole úžitkovosti bola doplnená okrem základných informácii o množstve mlieka, obsahu tuku, bielkovín, laktóze aj o počet somatických buniek. Na základe vývoja za prvý polrok 2015 je predpoklad, že aj v tomto roku to nebude inak. Manažment kontroly výživy a kŕmenia Analýzou obsahu močoviny v mlieku sa dá rýchlo kontrolovať obsah energie a dusíka v kŕmnej dávke. Pravidelná, systematická kontrola je neoddeliteľnou súčasťou systému riadenia výživy a hlavným nástrojom manažmentu pre včasnú identifikáciu problémov, výber a realizáciu adekvátnych a účinných opatrení na ich riešenie. Pri vyššom príjme bielkovín v krmive, je obvykle nižšia koncentrácia energie v kŕmnej dávke. Každý chovateľ si na základe údajov z pravidelnej kontroly úžitkovosti môže urobiť vlastný test adekvátnosti a vyrovnanosti výživy a kŕmenia dojníc. Význam takéhoto monitoringu pre chovateľa je v spojitosti s faktom, že výživa je dôležitá ekonomická otázka pri neustále stúpajúcej produkcii mlieka, nákladov na kŕmenie, zhoršovaní zdravotných a reprodukčných parametrov a skracovaní produkčného veku dojníc. Graf 11 odzrkadľuje dôležitosť tejto informácie pre chovateľa, ako aj pre poradenské firmy v oblasti výživy dojníc. Ako sme uviedli, výživa má významné miesto z faktorov vonkajšieho prostredia, ktoré ovplyvňujú reprodukciu a plodnosť. Reprodukčné parametre u dojníc sú kľúčovým faktorom pre producentov mlieka. Zhoršená reprodukcia je jednou z hlavných príčin zníženia efektivity výroby v mliekarenskom priemysle. Kľúčový ukazovateľ plodnosti stáda dojníc je teľnosť. Reprodukčná výkonnosť Celkovú reprodukčnú výkonnosť chovu môžeme sledovať z rôznych aspektov. Za nepriaznivý stav reprodukcie môžeme považovať, ak nie sú dosiahnuté parametre, ktoré si chovateľ s ohľadom na plemeno, úžitkovosť a výživu stanovil. Na grafe 12 je vyhodnotený jeden z dôležitých reprodukčných ukazovateľov medziobdobie podľa jednotlivých krajov. S dosahovanými výsledkami nemôžeme byť spokojní. Vzhľadom na to, že medziobdobie je možné definovať ako súčet dvoch hodnôt servis periódy a dĺžky gravidity, pri dĺžke gravidity 280 dní a odporúčanej servis perióde je optimálne medziobdobie 365 dní. U zdravých plemenníc v dobrých chovateľských podmienkach má byť dĺžka servis periódy 80 90 dní, aby sme následne mohli dosiahnuť medziobdobie 365 dní, resp. 390 dní u starších plemenníc. PS SR, š. p. prostredníctvom výkonu kontroly úžitkovosti, v úzkej spolupráci s chovateľmi a chovateľskými zväzmi by radi prispeli k ďalšiemu zveľaďovaniu chovu a plemenárskej práce dojníc a prispeli tým nielen k stabilizácii stavov hovädzieho dobytka, ale aj k ďalšiemu rozvoju poľnohospodárstva na Slovensku. Ing. ŠTEFAN RYBA, PhD. Ing. MARTA DIANOVÁ Plemenárske služby SR, š. p. Graf 11 Počet analýz na obsah močoviny v mlieku na 1 kravu za rok Graf 12 Porovnanie dĺžky medziobdobia 6

Ekonomická perspektíva výroby mlieka v roku 2014 v analyzovaných chovoch SR Rentabilná živočíšna výroba je cieľom každého prvovýrobcu. Keďže do výrobného procesu, na rozdiel od štandardnej priemyselnej výroby, vstupujú aj zvieratá, je primárny výrobný proces (zásobovanie, výroba a odbyt) ťažšie realizovateľný. To sa následne odrazí v ekonomických výsledkoch podniku. Čo determinuje tieto výsledky a aká bola situácia v 30 hodnotených dojených stádach v roku 2014 na Slovensku? Základom ekonomického zhodnotenia je kalkulačný vzorec, ktorý predstavuje prehľadné usporiadanie nákladov za danú kategóriu zvierat (napr. za dojnice). Z neho je možné jednoznačne stanoviť, ktorá nákladová položka je v celkových nákladoch zastúpená najviac. Ako je uvedené v tabuľke, v roku 2014 boli v hodnotených 30 dojených stádach na Slovensku (holštajnské plemeno, resp. jeho rôznopodielové úžitkové krížence s domácimi kombinovanými plemenami), položkou s najvyšším relatívnym zastúpením v kalkulačnom vzorci náklady na krmivá (39 %). Výživa totiž ovplyvňuje všetky ukazovatele zvierat od fyziologických funkcií, cez zdravotný stav, až po úžitkovosť. Za povšimnutie však stojí fakt, že podiel vlastných krmív tvoril dominantnú časť celkových nákladov na krmivá (73 %; graf 1). Tieto náklady sú tvorené najmä objemovými krmivami, ale časť z nich tvoria aj jadrové krmivá vlastnej produkcie. Graf 1: Štruktúra nákladov na krmivá a odpisov v hodnotených dojených stádach (n = 30) na Slovensku v roku 2014 Chovatelia sa postupne snažia znižovať svoju závislosť od externých kompletných kŕmnych zmesí a nakupujú len jadrové krmivo, ktoré v podniku nie je produkované, ako aj priemyselné kŕmne komponenty nevyhnutné na vybilancovanie kŕmnych dávok. Vlastné krmivá tak už nie sú iba objemové a ich úlohou je okrem záchovnej dávky aj vyššia produkcia mlieka. Krmovinová základňa podniku, teda najmä využitie kvalitných objemových krmív z vlastnej produkcie, naďalej zostáva pilierom, na ktorom výroba mlieka stojí. Živočíšna výroba = zvieratá! Popri ostatných priamych nákladoch (25 %), ktoré predstavovali kumuláciu veľkého počtu nákladových položiek, tvorili veľkú časť kalkulačného vzorca odpisy (20 %). Ako je znázornené v grafe 1, až 62 % z odpisov pripadalo na odpisy zvierat, čo v absolútnom vyjadrení znamená 0,963 na kŕmny deň. Tento fakt len potvrdzuje biologickú podstatu 7

výroby, kde sú zvieratá najcennejší kapitál. Ako už bolo v mnohých článkoch z našej dielne uvedené, odpisy zvierat sú determinované najmä vstupnou cenou zvierat, ktoré do stáda zaraďujeme. Samozrejme, odpisy zohľadňujú aj zostatkovú hodnotu uhynutých a predaných neodpísaných zvierat, ale prioritnou zložkou sú náklady na odchovanú prvôstku, to znamená vstupná cena dojnice. Za koľko si teda 30 hodnotených dojených chovov v priemere vedelo odchovať prvôstku v roku 2014? Kratší odchov znižuje náklady V hodnotených dojených stádach dosiahli v roku 2014 náklady na odchov prvôstky úroveň 1824. Na prvý pohľad je táto suma vysoká, avšak medziročne poklesla až o 5 %. Čo to spôsobilo? V prvom rade išlo o skorší vek pri prvom otelení (medziročne o cca 1 mesiac), ktorý bol v hodnotených chovoch v roku 2014 na úrovni 28 mesiacov a 22 dní. Samozrejme, svoju úlohu tu zohrali aj medziročne stabilné náklady na kŕmny deň jalovice (1,834 ). Práve vek pri prvom otelení a náklady na kŕmny deň jalovice sa spolu kumulujú v nákladoch na odchov jalovice. A keďže reprezentujú až 60 % z celkových nákladov odchovanej prvôstky, netreba ich zanedbávať. Princíp výpočtu nákladov na odchovanú prvôstku, ako aj parametre platné pre odchov v hodnotených dojených stádach v roku 2014, sú uvedené v grafe 2. Znižovanie straty Výsledok hospodárenia na dojnicu a rok v hodnotených dojených stádach bol v roku 2014, rovnako ako v predchádzajúcom období, v červených číslach. Ako je znázornené v grafe 3, rozdiel ročných nákladov na dojnicu Náklady hodnotených dojených stád (n = 30) na Slovensku v r. 2014 Nákladová položka /kŕmny deň % Mzdy 0,628 8% Krmivá1 3,071 39% Odpisy2 1,552 20% Ostatné priame náklady3 1,945 25% Réžie4 0,720 9% Spolu 7,916 100% Vedľajší výrobok5 0,287 - Náklad na kŕmny deň 7,629 - (2 787 ) a ročných tržieb z realizácie mlieka bez zápočtu dotácií (2 348 ) vytváral stratu na úrovni 439 na dojnicu a rok. Avšak táto strata bola o takmer 100 nižšia ako v roku 2013! Toto zlepšenie bolo ovplyvnené najmä medziročným rastom úžitkovosti o 3 % (na úroveň 18,2 kg mlieka na kŕmny deň), stabilnými nákladmi na jednotku produkcie (0,419 na kg mlieka), ako aj rastom realizačnej ceny bez zápočtu dotácií o 4 % (na hodnotu 0,323 za kg mlieka). Chovatelia tak mohli speňažiť väčší objem produkcie za viac peňazí, a čo je dôležité pri nezmenených nákladoch. Prepojenosť Z predchádzajúcich textov vyplýva, že ekonomický výsledok výroby nie je tvorený iba produktivitou (maximalizácia výstupov) a hospodárnosťou (minimalizácia nákladov) transformačného procesu, ale najmä kombinačným procesom to znamená organizačnou stránkou výroby. Tú v živočíšnej výrobe zastupuje organizácia manažmentu chovu, ktorá determinuje úroveň funkčných ukazovateľov dojníc, a následne sa premieta do výroby a teda do ekonomiky. Ak teda chceme hodnotiť ekonomiku živočíšnej výroby, resp. jej parciálnych častí (mlieko, mäso), musíme poznať celé biologické pozadie a kompletnú produkčno ekonomickú agendu. Touto cestou vyslovujeme veľké poďakovanie všetkým podnikom za prejavenú dôveru pri poskytovaní produkčných a ekonomických ukazovateľov chovu. Článok bol realizovaný v rámci projektu výskumu a vývoja financovaného zo zdrojov MP RV SR a z prostriedkov projektu MZERO0714. MONIKA MICHALIČKOVÁ 1 ZUZANA KRUPOVÁ 2 EMIL KRUPA 2 MIROSLAV ZÁHRADNÍK 1 1 NPPC VÚŽV Nitra 2 VÚŽV Praha Náklady odchovanej prvôstky hodnotených stád dojníc (n = 30) na Slovensku v roku 2014 Výsledok hospodárenia bez dotácií hodnotených dojených stád dobytka (n = 30) na Slovensku v roku 2014 8

Mastitídy dojníc a farmársky spôsob výroby mlieka Významnou súčasťou zdravia dojníc je zdravotný stav mliečnej žľazy. Vemeno dojnice odzrkadľuje pôsobenie rôznych nepriaznivých vplyvov cez sekrečné poruchy a hlavne zápalisté stavy mastitídy. Prístup k mastitídam sa v súvislosti s malými rodinnými farmami dostal do novej polohy, ktorá je charakteristická tým, že v malochovoch sa dojniciam poskytuje individuálna starostlivosť, ktorú zabezpečuje sám farmár s rodinnými príslušníkmi. Farmár má výrazný vlastnícky vzťah k dojniciam, ktorý je rozdielny od vzťahov existujúcich v chovoch dojníc s vyššou koncentráciou a výrazne motivuje jeho vlastný podiel na ich zdraví a hlavne na produkcii. Tieto skutočnosti formujú nové metodické postupy na udržanie farmárskeho chovu dojníc bez výskytu mastitíd, resp. ich udržanie na čo najnižšej hladine výskytu. Toto nás núti meniť prístup k formulovaniu a interpretácii nových protimastitídnych programov pre farmársky spôsob chovu dojníc, pričom tento je potrebné pre konkrétny chov prispôsobiť. Aké sú dôvody? Dôvody pre špecifikáciu protimastitídnych postupov v zmenených chovateľských podmienkach vychádzajú z viacerých skutočností: nové chovateľské prostredie odráža kvalitatívne iné epizootologické vzťahy; zdrojom tvorby stáda na malej farme sú dojnice nakupované prevažne z chovov s vyššími koncentráciami dojníc, pričom sa dá predpokladať, že sa nakúpia dojnice postihnuté aj mastitídou; ekonomická efektívnosť speňažovania mlieka (poväčšine jediný zdroj príjmu) núti farmára udržať chov bez mastitíd. Úlohou každého dňa pre zootechnika ale aj malého farmára je: dôsledné uplatňovanie zásad ošetrovania dojacej a chladiacej techniky, uplatňovanie štandardných hygienických návykov pri získavaní a ošetrovaní mlieka; uplatňovanie metód kontroly zdravotného stavu dojníc, hlavne mliečnej žľazy, pričom po zvero zdravotných službách požaduje uplatnenie efektívnych a spoľahlivých preventívnych tlmiacich protimastitídnych postupov v konkrétnych podmienkach jeho chovu, pričom dôraz kladie hlavne na ich nízku finančnú náročnosť pri realizácii. Program kontroly Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzujú, že program kontroly mastitíd na malých rodinných farmách a aj na veľkých farmách musí byť založený na opatreniach, ktoré v maximálnej miere eliminujú faktory podporujúce vznik a šírenie mastitíd. Základom efektívneho protimastitídneho programu má byť hygiena v najširšom zmysle slova, pretože táto výrazne redukuje počet patogénnych baktérií v okolí ceckového kanálika vstupnej brány infekcie do mliečnej žľazy. Pri koncipovaní protimastitídneho programu pre malé rodinné farmy je potrebné sa zamerať na nasledujúce skutočnosti: infekčné mastitídy aj v týchto podmienkach zostávajú polyetiologickým a polyfaktoriálnym ochorením; základom úspešnej kontroly je laická diagnostika mastitíd vykonávaná dojičom (pravdepodobne samotným farmárom) pred dojením, zameraná hlavne na aktuálny výskyt klinicky zjavných foriem mastitíd v chove. Táto diagnostika by mala byť samozrejmou súčasťou prípravy dojnice na dojenie tak, ako je samozrejmé dôsledné vykonávanie hygienického programu dojenia, pričom pre špičkový chov dojníc produkujúcich mlieko v požadovanej akostnej triede je nutná aj spolupráca s odborníkmi a má byť zameraná hlavne na diagnostiku výskytu subklinických foriem mastitíd; vykonávanie komplexnej preventívnej kontroly, ktoré prináša obmedzenie šírenia sa intramammárnych infekcií na zdravé dojnice a zamedzenie traumatizácie mliečnej žľazy; najčastejšími pôvodcami aj tu s najväčšou pravdepodobnosťou sú baktérie Streptococcus sp. (S. agalactiae, S. uberis a betahemolytické streptokoky ) a Straphylococcus sp. (S. aureus a koagulaso negatívne stafylokoky), resp. environmentálne patogénne baktérie; vypracovať efektívny, ale hlavne lacný diagnostický postup pre kontrolu výskytu a šírenia sa mastitíd v stáde; budovať spätnú väzbu kontroly realizácie opatrení cestou osvety u spracovateľa a konzumenta; rešpektovať platnú legislatívu. Monitoring Monitorovací systém kontroly mastitíd v konkrétnom stáde je možné realizovať cez kontrolu počtu bunečných elementov v bazénovej vzorke, čo by si farmár mal zabezpečiť. V prípade, že dôjde k vzostupu bazénových somatických buniek nad 400 000 BT SCC/ml počas 2 mesiacov, chov vykazuje problém so zatriedením mlieka a vyžaduje vykonanie analýzy príčin nepriaznivého stavu. V ďalšom je potrebné sa zame 9

rať na vykonanie kontroly funkcie dojacieho zariadenia, posúdenie úrovne celkovej hygieny prostredia a správnosti vykonávania hygienického programu dojenia, posúdenie správnosti vykonávania laickej diagnostiky mastitíd, vykonať vyšetrene NK testom a posúdiť frekvenciu pozitívnych reakcií, vykonať bakteriologické vyšetrenie mlieka u všetkých dojníc v stáde a na základe získaných výsledkov prijať postupy odstraňujúce prípadný nepriaznivý stav, pričom súčasťou konkrétneho protimastitídneho programu v danom chove bude komplex preventívnych a tlmiacich metód zahrňujúci neselektívne ošetrenie mliečnej žľazy dojníc antimikrobikami pri poslednom dojení v príslušnej laktácii, ako aj priebežná liečba diagnostikovaných mastitíd počas laktácie. Uplatnenie všetkých vyššie uvedených metód v konkrétnom programe vedie k dlhodobému udržaniu nízkych hladín premorenia mastitídami, bez nejakých výrazných výkyvov a zabezpečuje ekonomickú rentabilitu chovu dojníc, čo vyplýva z nižšie prezentovanej schémy. Pri prevencii a znižovaní strát mliečnej úžitkovosti a chorobnosti dojníc (schéma) v dôsledku produkčných chorôb a sekrečných porúch mliečnej žľazy zistíme, že pre produkciu mlieka sú zdravé dojnice najvýhodnejšie. Pre zabezpečenie ekonomicky výhodnej produkcie (ekonomicky únosná miera strát) je potrebné zabezpečovať hlavne oblasť prevencie zahrňujúcej dobrú výživu dojníc, funkčnosť dojacej techniky, hygienický program dojenia, celkovú hygienu v chove, dezinfekciu koncov ceckov po dojení, ale zároveň aj neselektívne ošetrenie všetkých dojníc v období zasušenia účinnými intramammárnymi prípravkami, ktoré dokážu u ošetrených dojníc eliminovať subklinické formy mastitíd, a to bez nákladov na diagnostické vyšetrenia. V prípade výskytu klinických prejavov sekrečných porúch Schematické znázornenie uplatnenia prevencie pri znižovaní strát mliečnej úžitkovosti a chorobnosti dojníc v dôsledku produkčných chorôb a sekrečných porúch mliečnej žľazy mliečnej žľazy (subakútne, perakútne a akútne formy mastitíd) sa dostávame do pásma vysokých ekonomických strát zapríčinených vysokými nákladmi na liečbu mastitíd dojníc počas laktácie, stratami na produkcii mlieka (mlieko liečených dojníc je vyraďované z dodávky), nákladmi na kontrolu účinnosti liečby diagnostickými metódami, stratami na krmive pre liečené dojnice a ďalšími nákladmi. Poznať kritériá Pre farmára je veľmi dôležité, aby poznal kritéria určujúce kvalitu mlieka, požadované aktuálnou legislatívou pre surové kravské mlieko a vedel ich naplniť. V nadväznosti na vyššie uvedené fakty o príčinách vzniku a šírení sa mastitíd dojníc, ako aj o možnosti ich tlmenia je potrebné uviesť niekoľko slov aj ku kvalite produkovaného mlieka a príčinách jej nedosahovania. Ak sa pozeráme na kvalitu mlieka ako suroviny, a to po moment, keď mlieko opustí ceckovú cisternu cez ceckový kanálik mliečnej žľazy a dostáva sa do dojacieho stroja, potom môžeme konštatovať, že nižšia kvalita mlieka a následne aj vyšší výskyt infekčných mastitíd sú obvykle podmienené niekoľkými spoločnými činiteľmi: nedostatočná výživa dojníc; narušený celkový zdravotný stav dojníc; nedodržiavanie hygienických zásad, a to predovšetkým hygienického programu dojenia (hlavne čistoty a dezinfekcie distálnych časti cecku a ceckového otvoru), ako aj všeobecnej hygieny v objekte a taktiež nedodržanie technologických zásad pri dojení; zlý funkčný stav dojacieho zariadenia (iritačný vplyv na mliečnu žľazu počas dojenia), ktorý pri nedostatočnom čistení a dezinfekcii nevykonávaných v zmysle platných noriem pôsobí ako vektor infekcií mliečnej žľazy; nepriaznivé a stresujúce pôsobenie vonkajších faktorov prostredia, ako sú chyby v stavebnom riešení, nevhodné mikroklimatické faktory (mikrobiálna nečistota ovzdušia, extrémne rozdiely teplôt, vysoká relatívna vlhkosť, vyššie prúdenie vzduchu, nežiaduce hladiny CO 2, amoniaku, sírovodíka ), chyby v organizácii chovu a nedostatky pri uplatňovaní programu prevencie a tlmenia mastitíd, ktoré nepriaznivo vplývajú na odolnosť dojníc voči stresu a negatívne ovplyvňujú imunologickú obranu mliečnej žľazy. Odporúčané zásady V oblasti prvovýroby mlieka sa odporúča uplatňovať tieto zásady: hygienický program dojenia; hygienu a sanitáciu maštalí, mliečnic, dojacích zariadení; kontrolu funkčnosti dojacej techniky; sledovať zdravotnú situáciu v chove dojníc; sledovať zdravotný stav mliečnej žľazy; sledovať zdravotný stav ošetrovateľov; dodržať dobu potrebnú na schladenie mlieka po nadojení do 150 minút. Z prezentovaných skutočností vidíme, že cesty k produkcii kvalitného mlieka sú pri chove dojníc rôzne, pritom ale majú viacero spoločných znakov: dobrú starostlivosť o dojnice, vysoký hygienický štandard v prvovýrobe mlieka, spoľahlivú dojacu techniku, perfektnú zootechnickú prácu v chove, prepracovaný a hlavne dôsledne uplatňovaný systém diagnostiky, prevencie a tlmenia mastitíd zohľadňujúc pritom aj vyššie uvedené skutočnosti, pričom tieto skutočnosti musí farmár v malochove zohľadňovať, ale platí to aj v chove s vyššou koncentráciou dojníc. MVDr. MILAN VASIĽ, CSc. Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice 10

Niečo viacej o dynamike toku mlieka z vemena a štvrtky Na priebeh získavania mlieka od kráv v podmienkach prvovýroby vplýva zvolená technológia a technika dojenia, človek a dojnica. V tomto trojuholníku faktorov dominantnú úlohu zohráva dojnica. Výskum v oblasti biológie strojového získavania mlieka sa začína v roku 1910, kedy Ott a Scott (1910) zistili, že intravenózne podanie extraktu z hypofýzy vyvolá náhle uvoľnenie mlieka, ktoré sa prejavilo výtokom cez kateterizovaný cecok vemena kozy. Napriek ďalšiemu intenzívnemu výskumu o tomto fascinujúcom neuroendokrinnom mechanizme uvoľňovania mlieka sa úroveň poznatkov v tejto oblasti aj v súčasnosti neustále rozširuje. V poslednom období sa rozšírili poznatky o mechanizme porúch spúšťania mlieka, a to nielen pri laboratórnych, ale aj hospodárskych zvieratách. Pri hospodárskych zvieratách sa výskum najviac zameriava na dojnice z dôvodu efektivity a účinnosti procesu strojového dojenia. Vonkajším prejavom celého procesu reflexu ejekcie mlieka počas strojového dojenia, kde základom je uvoľnenie oxytocínu do krvi dojnice, je priebeh toku mlieka z vemena do dojacieho zariadenia. Priebeh toku mlieka, známy ako krivka toku mlieka a z nej vycházdajúce parametre dojiteľnosti, odráža celkovú reakciu vnútorného prostredia dojnice na strojové dojenie. Hodnotenie toku mlieka vo vzťahu k vnútorným a vonkajším faktorom predstavuje významný moment pri nastavení optimálnych podmienok dojenia ako po technickej, tak organizačnej stránke. Rozvoj dojacej techniky (napr. robotizácia dojenia) sa v súčasnosti už opiera o poznatky toku mlieka na úrovni jednotlivých štvrtiek vemena. Cieľom uvedenej práce je chovateľom dojníc, ako aj odbornej verejnosti detailnejšie popísať význam hodnotenia toku mlieka na úrovni vemena a jednotlivých štvrtiek, možnosti využitia týchto Obr. 1. Popis jednotlivých fáz toku mlieka. Výstup z prístroja Lactocorder poznatkov pre vyššiu efektivitu strojového dojenia kráv s dôrazom na rýchlosť a kompletnosť vydojenia a udržanie požadovaného zdravia vemena. Charakteristika krivky toku mlieka Tok mlieka začína po nasadení ceckových nástrčiek na cecky vemena. Je ovplyvnený funkčnými parametrami dojacieho zariadenia, fyziologickým stavom kravy, anatómiou vemena a ceckového kanálika. Z parametrov dojacieho zariadenia sa za veľmi dôležité považujú charakteristiky pulzácie a výška podtlaku. Mali by čo najviac vyhovovať biologickým požiadavkám kráv a aj aktuálnemu toku mlieka na úrovni štvrtky. Fyziologický stav predstavuje pripravenosť dojnice na dojenie, t. j. minimalizovanie vplyvu rôznych stresorov a využívanie reflexu ejekcie mlieka počas dojenia. Pri dojení sa musí vychádzať zo základnej filozofie dojenia kravy by mali byť vydojené rýchlo a kompletne. Parametre priebehu toku mlieka a úplnosť vydojenia nám poskytujú veľmi dôležité informácie o pripravenosti dojnice na dojenie, jej spokojnosti počas dojenia a vhodnosti nastavených parametrov dojacieho zariadenia. Priebeh toku mlieka Priebeh toku mlieka na úrovni vemena a štvrtky je charakterizovaný tromi fázami (obr. 1). Prvá fáza predstavuje začiatok toku mlieka a jeho postupný nárast až po dosiahnutie vyrovnaného toku. Nazývame ju fázou zvyšovania toku mlieka (obr. 1, 1 2). Trvanie a charakteristika fázy zvyšovania sú veľmi dôležitou informáciou o tom, ako bola dojnica pripravená na dojenie. Počas druhej fázy je tok mlieka intenzívny a vyrovnaný fáza 11

vyrovnaného toku mlieka plató (obr. 1, 2 3). Dĺžka trvania fázy vyrovnaného toku závisí hlavne od množstva mlieka v cisterne vemena, maximálneho toku mlieka (veľkosť ceckového kanálika) a od nastavených parametrov dojacieho zariadenia, predovšetkým podtlaku. Tretia fáza je charakterizovaná postupným poklesom intenzity toku mlieka až po jeho úplné zastavenie a nazýva sa fázou znižovania (obr. 1, 3 4). Na úrovni toku mlieka z vemena poskytuje informácie o toku mlieka z jednotlivých štvrtiek a na úrovni štvrtky o vzájomnom vzťahu medzi naplnením cisterny mliekom z priestoru alveol a získavaním mlieka dojacím zariadením (obr. 2). K hore uvedeným fázam toku mlieka sa môže zaradiť fáza štvrtá (4 5) dojenie naprázdno. Táto fáza by mala byť čo najkratšia a z fyziologického hľadiska je nežiaduca. Pri toku mlieka z vemena je možné túto fázu úplne odstrániť pomocou vhodne nastaveného zariadenia pre automatické ukončovanie dojenia. Na druhej strane, pri toku mlieka zo štvrtky, sa dojenie naprázdno nedá odstrániť pri klasickom spôsobe dojenia, pretože je výsledkom nerovnomerného rozdelenia mlieka medzi štvrtkami. To znamená, skôr vydojené štvrtky sa doja naprázdno, pokiaľ sa vydojí posledná štvrtka vemena. Tieto rozdiely medzi štvrtkami dokáže eliminovať robotizované dojenie, kde dojací robot dojí každú štvrtku zvlášť. Obr. 2. Príklady niekoľkých typov kriviek toku mlieka na úrovni vemena. Fáza dojenia naprázdno pri toku mlieka z vemena je súčasťou hodnotenia priebehu toku mlieka vo vzťahu k rôznym faktorom. Ukazovateľ dojenie naprázdno pri celkovom toku mlieka je v pozornosti najmä v súvislosti so zlepšovaním kva- lity mlieka a organizácie práce. Dojenie naprázdno je vedeckou i odbornou verejnosťou spájané s kvalitou mlieka prostredníctvom zvýšeného rizika ochorenia mliečnej žľazy na mastitídu a tiež môže negatívne vplývať na výkonnosť dojárne, t. j. počet podojených dojníc za jednotku času. Pri klasickom dojení sa pozornosť sústreďuje na optimálne využívanie zariadenia pre automatické ukončovanie dojenia, kde dôležitú úlohu zohráva vhodnosť nastavenia kritického prietoku mlieka a času oneskorenia pri sťahovaní dojacej súpravy. Tok mlieka z vemena a zo štvrtky spoločné a rozdielne znaky Pri hodnotení priebehu toku mlieka z celého vemena a jednotlivých štvrtiek je potrebné poukázať na rozdielny pôvod, resp. príčinu priebehu toku mlieka. Tok mlieka z celého vemena predstavuje informáciu o súhrnom toku mlieka z jednotlivých štvrtiek a určitej reakcii organizmu dojnice na podmienky dojenia. Pri toku mlieka z jednotlivej štvrtky je možné hovoriť o detailnejšom fyziologickom vzťahu medzi organizmom dojnice uvoľňovať mlieko a technickými parametrami dojacieho zariadenia toto mlieko odsávať. Pri fáze zvyšovania toku mlieka hodnotíme pripravenosť dojnice na dojenie a v podstate nie je výraznejší rozdiel pri interpretácii výsledkov medzi hodnotením vzťahu dojacia technika a dojnica z pohľadu toku mlieka z vemena a štvrtky. Priebeh toku mlieka v uvedenej fáze poukazuje na pripravenosť dojnice na dojenie (vhodne zvolený pracovný postup obsluhy pri dojení), t. j. vznik reflexu ejekcie mlieka. Fáza vyrovnaného toku mlieka pri vemene predstavuje tok mlieka zo všetkých štvrtiek vemena súčasne. Pri toku mlieka zo štvrtky vyrovnaný tok mlieka poukazuje na intenzívnejšie prítok mlieka z alveol do cisterny (dostatočne silný reflex ejekcie 12

mlieka, množstvo mlieka v alveolách), ako je jeho výtok do dojacej súpravy (veľkosť ceckového kanálika). Fáza znižovania toku mlieka pri vemene predstavuje hlavne postupné ukončovanie dojenia jednotlivých štvrtiek. Na druhej strane, pri toku mlieka zo štvrtky je fáza znižovania charakterizovaná intenzívnejším odtokom mlieka z cisterny, ako je jej naplňovanie alveolárnym mliekom (pokles množstva mlieka v alveolách ku koncu dojenia). Pri rýchlom vytekaní mlieka cez ceckový kanálik (vysoký maximálny tok mlieka) sa fáza znižovania môže predlžovať v dôsledku nedostatočného naplňovania cisterny mliekom ku koncu dojenia. V súčasnosti sa dĺžka fázy znižovania považuje tiež za významný rizikový faktor vzniku ochorenia vemena na mastitídu. Príklady priebehu toku mlieka Na obrázku 2 uvádzame niekoľko príkladov priebehu toku mlieka z vemena a jednotlivých štvrtiek. Na grafe A fáza poklesu toku mlieka z vemena odráža rozdielne dlhý tok mlieka zo všetkých štyroch štvrtiek postupne. Na grafe B je možné poukázať na vyrovnanosť toku mlieka z predných a zadných štvrtiek. Dlhá fáza poklesu toku mlieka z vemena môže odrážať aj dlhú fázu znižovania toku súčasne zo všetkých štyroch štvrtiek (graf C). Z hľadiska fyziologického je priebeh toku mlieka na úrovni štvrtiek nežiaduci. Zaujímavý je priebeh toku mlieka z vemena na grafe D, ktorý v prvej časti fázy znižovania odráža stav pozorovaný na grafe A, ale potom ďalší priebeh toku mlieka je výsledkom jednej štvrtky, ktorá má nízky maximálny tok mlieka, čo predlžuje dojenie. Takýto typ toku mlieka je rizikovým pre vhodné nastavenie automatického ukončovania dojenia, pretože pri vyšších prahových hladinách prietoku pri ukončovaní dojenia, jedna zo štvrtiek nemusí byť úplne vydojená. Z uvedených kriviek toku mlieka nie vždy je možné maximálny tok mlieka z vemena vydeliť štyrmi pri zisťovaní maximálnych tokov mlieka z jednotlivých štvrtiek vemena, napr. potrebných pri stanovovaní parametrov nastavenia (minimálny prietok a čas oneskorenia) automatického ukončovania dojenia. Optimálny tok mlieka Na obrázku 3 sú uvedené dva príklady optimálneho toku mlieka z vemena dojníc, pričom tok mlieka na grafe B má kratšie trvanie fázy znižovania toku mlieka. Obr.3. Optimálna dynamika toku mlieka dvoch dojníc (hrubá čiara). Dojnica na grafe B má oproti dojnici na grafe A vyrovnanejší tok medzi jednotlivými štvrtkami vemena. Z tohto pohľadu tvar toku krivky z vemena dokumentuje aj celkové vyrovnanie tokov mlieka z jednotlivých štvrtiek vemena. V súčasnom období, v spolupráci s poľnohospodárskymi podnikmi, sa veľmi intenzívne venujeme hodnoteniu dynamiky toku mlieka dojníc vo vzťahu k technike a technológii chovu, ako aj ostatným vonkajším a vnútorným faktorom. Na základe analýzy toku mlieka je možné v podniku upraviť organizáciu práce pri dojení, zhodnotiť nastavenie parametrov dojacej techniky, predovšetkým strojovú stimuláciu či nastavenie automatického ukončovania dojenia. Vhodne zvolený pracovný postup a parametre dojacej techniky zodpovedajúce požiadavkám dojníc zlepšujú efektivitu využívania dojacej techniky a prispievajú k zlepšeniu a udržaniu zdravia vemena dojníc. Získané poznatky prispievajú aj k hodnoteniu úžitkových parametrov, t. j. dojiteľnosti kráv chovaných v SR. Poďakovanie: Operačný program Výskum a Vývoj MLIEKO 26220220196. Kega 006SPU-4/2014 Modernizácia výučby zoohygieny chovu hospodárskych zvierat. prof. VLADIMÍR TANČIN, DrSc. NPPC VÚŽV Nitra Slovenská poľnohospodárska univerzita, FAPZ, KVD, Nitra 13

Maštaľný koncept robotizovaného dojenia s robotom MIone Doba, kedy väčšina výrobcov robotizo vaného dojenia presadzovala v maštali voľný pohyb kráv, pomaly končí. Odborné štúdie, ktoré sa robotizovanému dojeniu venujú, sa dnes viac prikláňajú k riadenému pohybu kráv, ktorý farmárom okrem iného poskytuje podstatne väčšiu úsporu ich pracovného času. Tomuto trendu sa dnes prispôsobili aj výrobcovia robotizovaného dojenia, ktorí už okrem voľného pohybu kráv ponúkajú aj riadený pohyb kráv. Firma GEA Farm Technologies u svojho viacboxového robotizovaného systému dojenia MIone vsadila od začiatku na riadený pohyb kráv, pre ktorý je tento dojací robot predovšetkým určený. Koncepcia dojacieho robota MIone spolu s riadeným pohybom kráv vytvára v maštali tzv. dojacie centrum, ktoré farmárom umožňuje optimálnu prácu s celým stádom. Všetci farmári vedia, že ich stádo nepozostáva len z dojených kráv, ale že zahŕňa i tzv. kravy s požiadavkou, teda zasušené kravy, kravy po otelení, liečené kravy a pod. A práve tieto kravy s požiadavkou vyžadujú od farmárov najviac pozornosti a tým i zhruba 80 % ich vynaloženej práce. Na rozdiel od jedno boxových dojacích robotov, ktoré sú rôzne rozmiestené po maštali a umožňujú v podstate len dojenie kráv, je dojacie centrum s robotom MIone priestor, kde sa kravy nielen doja, ale vďaka riadenému pohybu sú práve kravy s požiadavkou nasmerované do separátneho priestoru, čo podstatne zvyšuje efektivitu práce a šetrí farmárov drahocenný čas. Vďaka tomu, že sú pri riadenom pohybe kráv všetky kravy s požiadavkou automaticky vyselektované a nevracajú sa do maštale, odpadá taktiež ich pracné vyhľadávanie v maštali. Dojací robot je naviac optimálne využitý, pretože sa nemôže stať, aby dojací box blokovali kravy, ktoré sa nemajú dojiť. Dojací robot MIone sa dodáva s rôznym počtom dojacích boxov, takže je možné ho prispôsobiť rôznej veľkosti stáda. Dojacie boxy sú ale vždy osadené jeden vedľa druhého a obsluhované len jedným robotickým ramenom. Toto robotické rameno môže obslúžiť maximálne päť dojacích boxov, takže dojacie centrum vytvorené dojacím robotom MIone je v porovnaní s konkurenčnými dojacími robotmi vďaka väčšiemu počtu dojacích boxov efektívnejší. V prípade rozširovania stáda je možné rozširovať i počet už nainštalovaných dojacích boxov a tak sa prispôsobiť rastúcej veľkosti stáda. V minulom roku bol dojací robot MIone vybavený úplne novým nasadzovacím ramenom MilkRack, ktoré oproti pôvodnému ramenu skracuje dobu nasadzovania a umožňuje nasadzovanie strukových násadcov aj na neštandardné vemená, teda napr. na vemená, kde sú struky tesne pri sebe, alebo naopak veľmi ďaleko od seba, alebo kde struky nesmerujú rovno dole, ale šikmo do strany. Ďalším podstatným vylepšením, ktoré bolo v minulom roku do dojacieho robota MIone implementované, je prepracovaný systém čistenia strukových gúm, ktorý zlepšuje očistenie a dezinfekciu hornej plochy hlavice strukovej gumy a tým ešte viac znemožňuje prenos baktérií z vemena na vemeno. Svojím novým umiestnením navyše poskytuje farmárovi Detail nového ramena MilkRack väčší prehľad o zvierati a lepšiu možnosť prípadného ručného nasadenia strukových násadcov. Ako bolo uvedené, dojací robot MIone je predurčený predovšetkým pre riadený pohyb kráv. Môže byť ale osadený aj do maštalí, kde je preferovaný voľný pohyb kráv všetko závisí na rozhodnutí farmára. Ing. Josef Maňásek GEA Farm Technologies Slovakia spol. s r. o. Dojacie centrum s robotom MIone a riadeným pohybom kráv Trojboxový dojací robot MIone 14

Bezpečné a hospodárne dojenie s dojacím systémom Apollo Vďaka neustále sa rozvíjajúcej technike sa aj do klasických dojárni stále viac presadzuje automatizácia. Firma GEA Farm Technologies prišla v poslednej dobe na trh s novým dojacím systémom Apollo, ktorý znižuje pracovné náklady a súčasne zvyšuje priechodnosť dojárne, čím zvyšuje hospodárnosť produkcie mlieka a súčasne aj zlepšuje zdravotný stav vemien, čo sa prejavuje ďalšími úsporami v produkcii mlieka a zároveň aj vysokou kvalitou nadojeného mlieka. Dojací systém Apollo zabezpečuje okrem vlastného dojenia aj automatické ošetrenie strukov po dojení a preplach s dezinfekciou dojacieho stroja po každej podojenej krave. Veľmi dôležité nie je iba to, že sa dipovanie vykonáva automaticky bez zásahu obsluhy, ale aj to, že dipovanie sa vykonáva v optimálnom čase, teda ešte v strukovej gume a ihneď po ukončení dojenia. Po stiahnutí dojacieho stroja automaticky nasleduje jeho preplach a dezinfekcia, čím sa zabezpečí vysoký hygienický štandard prevádzky a optimalizuje sa pracovný proces dojičov. S dojacím systémom Apollo sa už nikdy nemusí vykonávať dipovanie po ukončení dojenia ručne a navyše sa vďaka tomuto systému zabezpečí, že dipovanie bude vykonané na všetkých strukoch a s rovnakým množstvom dipovacieho prostriedku. Tým sa celkom vylúči ľudský faktor pri ošetrení vemena po dojení a zároveň je eliminovaná pravdepodobnosť toho, že niektorá krava rozšíri prípadnú infekciu na ďalšie zvieratá. Dojací stroj Apollo obsahuje bezpečnostný mliečny ventil, ktorý spoľahlivo zabraňuje tomu, Dojačka Apollo aby mlieko došlo do kontaktu s dipovacím prostriedkom, vodou, alebo s dezinfekčným roztokom a zároveň postaví baktériám spoľahlivú zábranu v ich šírení. Výhody dojacieho systému Apollo: Spoľahlivé dojenie, dipovanie, preplach a medzidezinfekcia v jednom slede Podstatné zníženie rizika mastitíd Zvýšenie priechodnosti dojárne Kontrola spotreby dipovacieho prostriedku Ing. Josef Maňásek GEA Farm Technologies Slovakia spol. s r. o. Systém dojenia Apollo najvyššia miera istoty pre najkvalitnejšie mlieko Dojací systém Apollo spolu prepája najkvalitnejšie mlieko s vynikajúcim zdravotným stavom vemena a s uľahčením práce dojičov. Vďaka tomu získate automatický systém, na ošetrenie strukov po dojení a medzidezinfekciu dojacieho stroja, pracujúcu s nepredstaviteľnou spoľahlivosťou! Profitujte dlhodobo vďaka dojaciemu systému Apollo: - Zvýšenie hospodárnosti vďaka zníženiu pracovných nákladov pri výrobe mlieka a súčasnému zvýšeniu priechodnosti dojárne - Redukcia rizika vďaka eliminácií pravdepodobnosti, že niektorá krava rozšíri infekciu na celé stádo - Minimalizácia stresu vďaka štandardizácií a uľahčeniu pracovného procesu - Zabezpečenie vysokej kvality mlieka vďaka jedinečnému bezpečnostnému ventilu Pozri na: www.westfaliasurge.cz/video/gea_video.html GEA Farm Technologies Slovakia, spol s r. o., Kuzmányho 3, 921 01 Piešťany, tel.: 0911 624123, email : office.wsk@gea.com GEA Farm Technologies Vždy správna voľba

Proces skladovania a vyberania siláže priamo ovplyvňuje zachovanie jej kvality Po zasilážovaní objemových krmív by sa mohlo zdať, že krmivá sú pripravené a netreba už nič robiť, iba čakať, kým ich budeme potrebovať na kŕmenie zvierat. V zasilážovanom krmive po jeho zakrytí, resp. uzavretí vaku, ihneď nastupuje fermentačná fáza, ktorá je sprevádzaná množením anaeróbnych baktérií, hlavne mliečneho kvasenia, ktoré produkujú organické kyseliny, a to najmä kyselinu mliečnu. Trvá spravidla 7 až 14 dní, a to v závislosti od viacerých vonkajších aj vnútorných faktorov (počasie pri zbere, druh a štádium zrelosti silážovaného krmiva, dĺžka rezanky, spôsob utlačenia, typ silážneho žľabu). Namnožené baktérie mliečneho kvasenia postupne vyčerpajú zásobu ľahko dostupných vodorozpustných cukrov a kyslosť silážovanej hmoty sa zníži na ph 3,8 až 4,2. To spôsobí postupné zastavenie biologických procesov v silážovanom krmive a nástup fázy stability siláže. Po 6 8 týždňoch fermentácie Vo fáze stability siláže klesá aktivita väčšiny mikroorganizmov. Niektoré mikroorganizmy tolerantné voči kyselinám prežijú toto obdobie v takmer neaktívnom stave, iné, ako napr. klostrídie, vytvoria spóry. K úplnému ukončeniu kvasných procesov v siláži však dochádza cca po 90 dňoch fermentácie. Napriek tomu, je možné skrmovať ich aj skôr. Pre väčšinu silážovaných krmív platí, že bez rizika sú skŕmiteľné po 6 8 týždňoch fermentácie. V praxi sa stretávame aj s názormi, že siláž je možné skrmovať už po 1 2 týždňoch. Toto však nepovažujeme za správne. Popiera sa tým vlastná podstata silážovania a predčasné skrmovanie nesfermentovanej siláže je aj dietetickým rizikom pre zvieratá. Pri skladovaní zasilážovaného krmiva je hlavnou zásadou zabrániť prístupu kyslíka do silážnej hmoty. Kyslík, ktorý sa dostáva do siláže zvyšuje aktivitu prítomných plesní, kvasiniek a ďalších nežiaducich aeróbnych baktérií. Tieto mikroorganizmy siláž rozkladajú. Plesne produkujú mykotoxíny a vznikajú aj ďalšie patogénne látky. Prebiehajúce procesy spôsobujú úbytok sušiny a straty živín. Preto je v tomto období potrebné dohliadať na to, aby pri prevádzkových činnostiach nedochádzalo k perforácii silážnej plachty, resp. fólie vaku alebo balíka, prípadne aby ich nepoškodzovala zver. Pri poškodení fólie je nevyhnutné ju v čo najkratšom čase a najdôkladnejšie zalepiť. Tým sa predíde zbytočným stratám a znehodnocovaniu krmiva. Ak dokážeme zabezpečiť striktne anaeróbne prostredie, siláž ostáva po zastavení biologických procesov stabilná a jej kvalita sa môže zachovať naozaj dlhú dobu. Fáza vyberania Poslednou fázou výroby siláže je fáza vyberania. Začína sa v momente, keď sa silážny žľab otvorí a do siláže vstupuje vzduch. Vyberanie siláže z vakov a balíkov je takmer bezproblémové. Iné je to ale pri odbere siláže zo žľabov, kde je potrebné dodržiavať niektoré zásady, aby sa predišlo zbytočnému znehodnocovaniu krmiva. Ak existuje možnosť voľby, silážne žľaby je vhodnejšie otvárať na záveternej strane. Výber siláže je najlepšie realizovať technikou na to určenou (frézy, vykrajovače siláže). Po vybraní siláže by mala v žľabe ostať hladká odberná stena. Nevhodné sú rôzne nakladače, ktoré zbytočne narušujú veľkú časť hmoty, čím dochádza k prevzdušňovaniu siláže zostávajúcej v žľabe. Pre zachovanie kvality siláže je ideálne, keď podnik môže zabezpečiť pravidelný odber krmiva a pri skrmovaní nevytvára žiadne medziskládky. Zvieratám sa tak dostane krmivo v najlepšej možnej kvalite. V praxi však takéto ideálne podmienky má máloktorý podnik. Najmä v letnom období by mal byť odber siláže zmanažovaný tak, aby vybratá siláž nestála na vzduchu viac ako 6 10 hodín. Odber siláže by mal byť taký, aby za týždeň bola vybraná vrstva 2,5 m po celej šírke žľabu. Ideálne by bolo, keby sa denne odobrala 0,5 m hrubá vrstva. Z tohto dôvodu sa odporúča široké žľaby pozdĺžne predeliť. Na vyberanie a sekundárnu fermentáciu sú najviac háklivé kukuričné siláže. Rozkladné procesy Kyslík vstupujúci do siláže po jej otvorení je štartérom rozkladných 16

procesov, ktoré možno rozdeliť do dvoch etáp. V prvej pôsobia kvasinky na organické kyseliny, najmä na kyselinu mliečnu. Dochádza k zvýšeniu ph siláže a fáza vyberania prechádza do druhej etapy, ktorá je charakteristická nárastom teploty a pôsobením fakultatívne aeróbnych baktérií (enterobaktérie). K aeróbnemu poškodeniu dochádza takmer vo všetkých silážach. Miera znehodnotenia však závisí od počtu a aktivity jednotlivých baktérií. Ďalším nežiaducim javom je, že plesne vyskytujúce sa v siláži (k prvotnej kontaminácii dochádza už na poli) za prístupu kyslíka štartujú svoje metabolické procesy a produkujú toxické mykotoxíny. Už relatívne slabé zaplesnenie krmiva (<1 000 spór na 1 gram) môže vytvoriť také množstvá mykotoxínov, ktoré vyvolávajú poruchy zdravotného stavu zvierat. V zaplesnenom krmive sa obyčajne nevyskytuje iba jeden toxín, preto je nezanedbateľný aj ich synergický efekt znásobujúci toxicitu. Preukázalo sa, že Penicillium roqueforti a Aspergillus fumigatus vyskytujúce sa v trávnych a kukuričných silážach môžu metabolizovať vysoké koncentrácie roquefortínu C, verruculogénu a fumitremorgénu B. Tieto siláže majú často prebytok cukrov a plesne na svoj rast oveľa radšej využívajú práve tento zvyškový cukor ako ostatné produkty fermentácie. Z hľadiska obsahu mykotoxínov je najviac problematická kukuričná siláž. Ďatelinové a lucernové siláže sú týmito toxínmi kontaminované najmenej. Kontaminácia krmív mykotoxínmi pritom nie je rovnomerná, ale je veľmi heterogénna. Odber iba jednej vzorky na analýzu pri vyšetrovaní potenciálne kontaminovaného krmiva je preto úplne nepostačujúci. Vnímavosť zvierat voči plesniam a mykotoxínom je rôzna. Závisí od výšky kontaminácie krmív, typu toxínu, dĺžky jeho pôsobenia, dávky, ale aj od druhu zvierat, ich veku, zdravotného stavu a celkovej kondície, od podmienok prostredia a ďalších faktorov. Prvé príznaky pôsobenia mykotoxínov sa prejavujú nechutenstvom, znížením príjmu krmiva a jeho konverzie, zdravotnými problémami, oslabením imunitného systému, zvýšeným výskytom sekundárnych infekcií, zníženou úžitkovosťou a plodnosťou zvierat. Pôsobenie mykotoxínov Aflatoxín znižuje mliečnu úžitkovosť, zhoršuje plodnosť a oslabuje imunitný systém. Fumonizín poškodzuje pečeň a znižuje mliečnu úžitkovosť. T-2 toxín dráždi kožu a gastrointestinálny trakt, vyvoláva preháňanie, znižuje produkciu mlieka, poškodzuje ústnu sliznicu. Deoxynivalenol (DON) zhoršuje mliečnu úžitkovosť, znižuje obsah tuku v mlieku. Vomitoxín a kyselina fusáriová spôsobujú odmietanie krmiva, dermatotoxikózy. Zearalenon (ZEA) má estrogénne účinky, zhoršuje zabrezávanie, vyvoláva skorú embryonálnu mortalitu. Na záver len zhrnieme, že ak chceme, aby si dobre a poctivo vyrobené siláže zachovali svoju kvalitu až do času ich skrmovania, musíme pre ne zabezpečiť dokonalé anaeróbne prostredie počas celej doby ich skladovania. Tým zabránime, aby kyslík naštartoval sekundárnu fermentáciu, nežiaduce kvasné procesy aj rozvoj plesní a tvorbu mykotoxínov. Z dôvodu sekundárnej fermentácie sa aj dobre a kvalitne vyrobená siláž môže veľmi rýchlo zmeniť na krmivo problematické až hygienicky závadné. Po otvorení silážneho žľabu je častý a pravidelný odber siláže bez vytvárania medziskládky účinným preventívnym opatrením zachovania jej hygienickej kvality. Ing. ĽUBICA RAJČÁKOVÁ, PhD. NPPC VÚŽV Nitra 17

Nielen výživa ovplyvňuje produktivitu vašich zvierat Aktuálna situácia v chove dojníc je momentálne veľmi zložitá, nakoľko všetkých chovateľov postihlo kruté obdobie nízkych výkupných cien mlieka. Nízke výkupné ceny sú zapríčinené viacerými faktormi, ktoré vplývajú na trh s mliekom. Ešte všetci máme v pamäti mliečnu krízu z rokov 2008 2009 a už je tu ďalšia, ktorá ohrozuje existenciu našich chovov. Treba sa dôkladne zamyslieť nad tým, aké ponaučenie si zoberieme z tohto obdobia. Ak si z aktuálnej situácie nezoberieme adekvátne ponaučenie a berieme skutkový stav, že ho musíme iba akosi prežiť, neodkryjeme vlastné rezervy a nezačneme niečo robiť lepšie a ekonomickejšie, aby sme v budúcnosti boli ešte lepší a pripravenejší, tak sa musí, žiaľ, stať to, že jednoducho takúto záťaž finančne nevydržíme. Aj v prírode platí, že organizmus, ktorý nerastie a nerozvíja sa starne a neskôr hynie. Je isté, že aj aktuálna mliečna kríza raz pominie, a je len na nás ako sa dokážeme s tou súčasnou vysporiadať a ako sa pripravíme na tú ďalšiu, ktorá zaiste za nejaký ten čas opäť príde. Pre niektorých je možno príprava na krízu len vytvorenie si finančnej rezervy a počas krízy zníženie nákladov na minimum, a to aj za cenu nižšej produkcie mlieka. Veď výpadok z tržieb sa nahradí z vytvorenej rezervy. Ale len málokto sa už zamýšľa nad dôsledkami, ktoré nám šetrenie spôsobí na reprodukcii, zdraví súčasného produkčného stáda a už vôbec sa nezamýšľa nad tým, ktoré ešte len rastie. Preto takýto chovateľ nielenže ťažko prežije krízu, ale ešte aj obdobie po nej bude mať tým pádom oveľa ťažie. Pevne verím, že vy takto neuvažujete a už teraz máte presne naplánované ako budete vyrábať mlieko aj naďalej. Nechcem sa v tomto článku venovať konkrétnym ukazovateľom, ktoré ovplyvňujú ekonomiku výroby mlieka, pretože zaiste každý zootechnik vie, že musí mať nízku brakáciu, dobrú somatiku a v neposlednom rade fungujúcu reprodukciu. Každý výživár zase vie, že potrebuje dobrú kvalitu objemových krmív a musí zodpovedne zostavovať kŕmne dávky, aby sa neplytvalo už aj tak drahými krmivami. Zaiste si každý vyhodnocuje aj ekonomický efekt nakupovaných skrmovaných krmív a kŕmnych aditív, a že investície do technológii sú efektívne a dlhodobo plánované s vopred vypočítanou návratnosťou. Preto by som sa v tomto článku chcel radšej venovať niektorým populačným ochoreniam hovädzieho dobytka, ktoré aj napriek veľkej snahe všetkých zainteresovaných môžu vážne ovplyvniť výsledky ich dlhodobého úsilia. Jedným z nich je paratuberkulóza, ktorá je rozšírená po celom svete. Z vedeckých výskumov je známe, že je to úplne bežné ochorenie prežúvavcov aj u nás v strednej Európe. Taktiež je žiaľ nemenej známe, že v okolitých krajinách ako Česká republika, či Maďarsko sa problematike tejto choroby prikladá väčšia vážnosť, ako tu na Slovensku. Paratuberkulóza je bakteriálne ochorenie prežúvavcov, spôsobené baktériou Mycobacterium avium subsp. Je to nevyliečiteľné ochorenie čreva, preto je dôležité, aby sme ho včasne rozpoznali a zabránili jeho ďalšiemu šíreniu. Prvé príznaky tohto ochorenia sa môžu prejaviť 3 až 6 rokov po nákaze a prejavujú sa spočiatku poklesom produkcie mlieka v priemere o 10 %, nízkou pôrodnou hmotnosťou teliat, neskôr chudnutím aj napriek dobrej žravosti, nasleduje hnačka až nakoniec smrť zvieraťa. Je zaujímavé, že ochorenie nie je sprevádzané žiadnou teplotou, väčšinou zostáva neodhalené a pretože je priebeh pomalý, zvieratá sú vyradené z chovu z iných dôvodov, akými sú reprodukcia, úžitkovosť a podobne. Hlavnou cestou vstupu baktérie do organizmu zvieraťa je jeho tráviaci trakt (z trusu nakazeného zvieraťa), kde táto choroba spôsobuje aj najväčšie škody, no nakaziť sa môžu aj ešte nenarodené mlá 18

ďatá intrauterinne. Po narodení sa nákaza šíri mledzivom a mliekom. Na infekciu sú výrazne citlivejšie mladšie zvieratá do veku jedného roka. Tu treba poznamenať, že ochorenie dokážu šíriť len kravy staršie ako dva roky, preto je oddelenie mladého dobytka od stáda pri tomto ochorení nevyhnutnosťou. Takéto ochorenie má veľmi výrazný vplyv na ekonomiku výroby mlieka, nakoľko má priamy vplyv na jeho produkciu, a keďže je nevyliečiteľné, tak výrazne ovplyvňuje i zdravie a brakáciu vášho celého stáda, i keď vy to tak možno nevnímate. Zvieratá podozrivé na paratuberkulózu sú len špička ľadovca, pretože príznaky sú veľmi nešpecifické a nespoľahlivé. Najspoľahlivejšie odhalenie tohto ochorenia sú laboratórne metódy, ktoré vedia určiť toto ochorenie z mlieka, krvi ale i z výkalov. Aby sa zabránilo nákaze chovu paratuberkulózou, je potrebný dôsledný monitoring tohto ochorenia. Ak je už prítomnosť paratubery v chove dokázaná, treba zaviesť súbor opatrení, ktoré budú prenos tohto ochorenia minimalizovať. Príklad môžem uviesť čo možno najvčasnejšie oddelenie matky od teľaťa a zabránenie kontaktu mladého dobytka so zvyškom stáda. Zvieratá nakazené paratuberkulózou z chovu nekompromisne vyraďte. Ďalším, nie menej závažným ochorením, vyskytujúcim sa často v našich mliečnych stádach je BVD bovine viral diarrhea vírusová hnačka hovädzieho dobytka. BVD je pre ekonomiku v chovoch hovädzieho dobytka významným ochorením. Vírus BVD spôsobuje dve ochorenia respiračného ako aj tráviaceho traktu, komplexne označované aj ako slizničná choroba. Infekcie vyvolané vírusom BVD sú príčinou značných ekonomických strát v chovoch hovädzieho dobytka na celom svete. Podieľajú sa na ekonomických stratách v produkcii hovädzieho mäsa, nižšej úžitkovosti dojníc, tým pádom menej príjmov z mlieka, nižším počtom odchovávaných teliat a zvýšenými nákladmi na liečbu iných ochorení, ktoré sa u zvierat prejavia v dôsledku vírusom BVD vyvolanej imunosupresie. Ochorenie postihuje v najväčšej miere sliznice tráviaceho i respiračného traktu s doprovodnými príznakmi hnačiek a zápalov slizníc. Vírus BVD je schopný prestupovať placentou infikovaných teľných kráv. V závislosti na štádiu gravidity poškodzuje vyvíjajúci sa plod a vyvoláva poruchy reprodukcie. V rannej fáze gravidity je príčinou resorpcie embryí, v neskoršej fáze gravidity spôsobuje zmetanie. Existujú dva spôsoby, akými sa dá s BVD bojovať. Buď je to vakcinácia všetkých zvierat, ktorá je však ekonomicky náročnejšia a žiadna štúdia doposiaľ nedokázala jej stopercentnú efektívnosť, alebo identifikovaním a vyradením víronosičov z chovu, a tým pádom zabránením prísunu ďalších zvierat do chovu. Táto metóda je síce náročnejšia, avšak v súčasnosti už existuje certifikovaná metodika na ozdravovanie hovädzieho dobytka od BVD, pomocou ktorej sa dá tento vírus v chove eliminovať. Podľa mojich skúseností má väčšina slovenských chovov v krvi protilátky na toto ochorenie. Je na zamyslenie, či s ním budeme bojovať, alebo sa naďalej tváriť, že nás sa tento problém netýka a budeme plakať nad vysokým úhynom teliat. Existuje množstvo ďalších ochorení, ktoré sa vyskytujú u hovädzieho dobytka, no našťastie sú aj také, ktoré sa nám z chovov už podarilo takmer eliminovať. Takýmto je napríklad tuberkulóza. V súčasnosti niektoré chovy finalizujú ozdravné programy na IBR, preto by sme si mali stanoviť aj ďalšie ciele, akými sú eliminácia BVD a paratuberkulózy. Nakoľko len zdravé stáda s dobrou výživou a kvalitným prostredím nám budú prinášať zisk, neberme túto problematiku na ľahkú váhu. V zdravom chove majitelia už nebudú musieť uvažovať o šetrení, ale radšej o investíciách do ďalšieho rozvoja svojho chovu. Ing. Štefan Janega odborný poradca/predajca Sano Bratislava 19

Ceckové gumy Patentovaný tvar a zloženie zmesi Dlhá životnosť, garantovaných 2 500 dojení Dostupné s integrovaným patentovaným ventilčekom Jet-Vent TM (zrýchlený prietok a stabilita podtlaku) Menej skĺzavania ceckových gúm pri nižšom podtlaku Optimalizovaný proces dojenia Zberač mlieka Rozmiestnenie vstupov zberača plne akceptuje rozdielne postavenie predných a zadných ceckov Kompaktnosť a ergonomický tvar Patentovaný tangenciálny vstup pre plynulé odvádzanie mlieka bez rizika zahltenia aj pri vysokých prietokoch Pulzátor Montáž a demontáž bez použitia náradia Nastaviteľné parametre pulzácie pre kompletné vydojenie všetkých štvrtiek súčasne, čím sa predchádza predájaniu alebo neúplnému vydojeniu kráv Agromont Nitra, spol. s r. o. Južná 7, 949 01 Nitra Tel.: 037/77 20 141 agromont@agromontnitra.sk www.agromontnitra.sk

Dusíkaté látky vo výžive prežúvavcov hodnotenie krmív Výživa rozhodujúcim spôsobom vplýva na optimálne využitie genetického potenciálu hospodárskych zvierat, adekvátnym spôsobom udržuje úžitkovosť a zdravotný stav organizmu, zasahuje do produkcie surovín a vysokokvalitných potravín živočíšneho pôvodu, ale podstatnou mierou sa podieľa na ekonomike a efektívnosti každého chovu v danom životnom prostredí. Najužší fyzický a chemický kontakt živého organizmu s vonkajším prostredím sa deje cez zažívací aparát. Pre každého chovateľa je potrebné poznať potrebu živín pre zviera, obsah živín v jednotlivých krmivách, spôsob skladovania a konzervovania krmív a prakticky ovládať funkciu živín, za akých podmienok sú najlepšie využiteľné v metabolizme zvieraťa. Zabezpečenie kvalitných bielkovín Dojnice tvoria základ chovu dobytka, preto musíme venovať ich výžive maximálnu pozornosť počas celého roka. So zvyšovaním rastu úžitkovosti dojníc sa zvyšujú nároky zvierat na prísun živín krmivami a ich efektívne využitie. Týka sa to najmä prvej fázy laktácie, kedy je veľmi zložité zabezpečiť potrebu základných živín energie a dusíkatých látok. Zabezpečenie kvalitných bielkovín kŕmnej dávky, t. j. potrebné množstvo a vzájomný pomer nepostrádateľných aminokyselín sa dnes rieši aj použitím vhodných chránených bielkovín a aminokyselín. Dôvodom, prečo sa vyvíjajú snahy na ochranu bielkovín v krmive je, aby sa predišlo degradácii vysoko kvalitných bielkovín a aby sa zamedzilo nadbytočnej produkcii amoniaku v bachore. Pre dojnice je dôležité, aby sa im prívodom bielkovín zabezpečilo potrebné množstvo a zloženie aminokyselín, ktoré môže byť limitujúcim faktorom syntézy mlieka, najmä pri vysokej intenzite produkcie. Hodnotu bielkovinových krmív určujeme aj u hovädzieho dobytka tzv. biologickou hodnotou bielkovín pomocou biologických a chemických metód. Biologické metódy vychádzajú z bilancie, resorbcie Koncentrácia N-látok a energie v krmive dojníc počas laktácie (650 kg ž.h.; 8000 kg mlieka) Štádium laktácie N-látky [%] Koncentrácia energie [NEL. MJ] Začiatok 16,5 7,0 Stred 15 6,5 Koniec 12,5 5,8 Státie na sucho 11,5 4,9 Pred pôrodom 14,5 6,2 (vstrebaný) a retencie (zadržaný v organizme) dusíka. Okrem bielkovín zahŕňajú dusíkaté látky aj tzv. nebielkovinové látky, ako sú amidy, nízkomolekulárne peptidy, aminokyseliny, nitráty, puríny a deriváty pyrimidínu, cholín a glykozidy obsahujúce dusík, amónne soli, močovina a iné. Dusíkaté látky pre prežúvavce obsahujú tri frakcie: rozpustnú vo vode, nerozpustnú vo vode, ale degradovateľnú v predžalúdkoch (deg) a nedegradovateľnú v predžalúdkoch, ale stráviteľnú v tenkom čreve (dsi). Čo je cieľom hodnotenia výživy? Cieľom hodnotenia výživy prežúvavcov je odhadnúť čím presnejšie, aké množstvo stráviteľných bielkovín sa dostane do tenkého čreva. Pri dospelých prežúvavcoch sa do slezu a tenkého čreva dostávajú bielkoviny z dvoch zdrojov. Jedným z nich sú bielkoviny krmiva, z ktorých časť sa netrávi v predžalúdkoch a dostáva sa priamo do tenkého čreva (nedegradovateľné dusíkaté látky), je to tzv. by pass protein. Druhá časť dusíkatých látok krmiva slúži na zabezpečenie potreby dusíka pre syntézu mikrobiálnych bielkovín, ktoré sa nepretržite tvoria v predžalúdkoch (z degradovaných dusíkatých látok krmiva, prípadne z nebielkovinového dusíka), a to vo významnom množstve. Bielkoviny bachorových mikroorganizmov sú biologicky veľmi hodnotné a ľahko stráviteľné. Z aminokyselín obsahujú najmä značné množstvo lyzínu, metionínu a izoleucínu. Sústavné rozkladné a syntetické procesy v bachore, ako aj straty amoniaku spôsobujú, že biologická hodnota bielkovín je 21

u hovädzieho dobytka pomerne vyrovnaná. Potreba aminokyselín je rôzna pre záchov, rast aj produkciu (laktácia, reprodukcia atď.). V pokusoch bolo zistené, že z esenciálnych aminokyselín (lyzín, metionín, tryptofán, histidín, fenylalanín, izoleucín, leucín, treonín, valín, arginín a cystín) je prvou limitujúcou lyzín, potom metionín, ďalej nasleduje histidín, fenylalanín a ostatné. Ak je obsah niektorej z uvedených aminokyselín nižší než je jej potreba, všetky ostatné aminokyseliny sa môžu využiť k proteosyntéze len v obmedzenej miere, ich prebytok preto podlieha oxidačnej dezaminácii v pečeni, čo je energeticky náročný proces. Základné metabolické premeny dusíkatých látok v bachore Dusíkaté látky sú vo výžive zvierat nezastupiteľné. Rozdeľujeme ich na bielkoviny a nebielkovinové dusíkaté látky. Bielkoviny zabezpečujú organizmus zvierat potrebnými aminokyselinami na záchov, rast a produkciu. Kvalitu bielkovín vyjadrujeme ich biologickou hodnotou, ktorá udáva, koľko telových bielkovín sa vytvorí zo 100 g skŕmených bielkovín. Dusíkaté látky v krmivách hodnotíme na základe ich aminokyselinového zloženia a potreby pre činnosť bachorových mikroorganizmov. Výživnú hodnotu bielkovín krmiva najlepšie vyjadruje množstvo aminokyselín resorbovaných v tenkom čreve. Tieto pochádzajú z proteínu krmiva, ktorý vznikol degradáciou v bachore, alebo z mikrobiálneho proteínu syntetizovaného v bachore z využiteľného dusíka a energie. Tento systém hodnotenia dusíkatých látok pre prežúvavce nazývame PDI (proteín skutočne strávený v tenkom čreve). U tráv a u zelených krmív, hlavne z letnej kosby, so stúpajúcim obsahom dusíkatých látok stúpa množstvo obsiahnutých aminokyselín. Pri zvýšení dusíkatých látok z 16 na 23 % dochádza k priemernému nárastu každej aminokyseliny až o 35 %. Aj keď iba 20 % proteínu nedegradovateľného príde do tenkého čreva. V letných kŕmnych dávkach môže asi 50 % by pass proteínu pochádzať z objemového krmiva. Pri konzervovaných krmivách pri zlých kvasných procesoch sa aminokyseliny ničia. Zbytočné straty vznikajú aj neodbornou manipuláciou po výbere zo silážnych priestorov a na medziskládkach pri sekundárnej fermentácii. Trávenie v bachore Dusíkaté látky (NL) a bielkoviny kŕmnej dávky sú v bachore prežúvavcov vystavené intenzívnej fermentačnej aktivite bachorovej mikroflóry. Primárnym trávením dusíkatých látok v bachore vznikajú peptidy, aminokyseliny (AK) a amoniak (obr. 2). Ich množstvo je podmienené dobou retencie krmiva v bachore, rozpustnosťou a disperziou, stupňom prirodzenej a získanej rezistencie k proteolytickému účinku mikroorganizmov a inými faktormi. V dôsledku rýchlej katabolickej premeny aminokyselín, ale aj ich utilizácie, je koncentrácia voľných aminokyselín v bachorovom obsahu veľmi nízka, a to 0,1 1 mg na 100 ml bachorovej šťavy. Nolan (1975) použitím izotopu 15N dokázal, že približne 30 % v bachore degradovaného dusíka je využívané vo forme aminokyselín, alebo peptidov bez ich včlenenia do amoniakového poolu bachora. Aminokyseliny sú utilizované v syntéze bielkovinových a iných zložiek mikrobiálnej bunky, alebo sú katabolizované na unikavé a iné organické kyseliny, CO 2 a amoniak. Amoniak je pre niektoré kmene bachorových baktérií považovaný za rast stimulujúci faktor. Mnohé baktérie dokonca uprednostňujú ako zdroj dusíka amoniak pred aminokyselinami. Hladina amoniaku je považovaná za meradlo intenzity degradačného procesu. Degradácia bielkovín Vysoká degradabilita prijímaných bielkovín spôsobuje vznik nadbytočného množstva n nh 3 (amoniakálneho dusíka), čo pri nedostatku energie zvyšuje jeho resorpciu z bachora a zaťažuje detoxikačnú kapacitu pečene. Preto je vhodné usmerňovať a regulovať degradáciu bielkovín v bachore tak, aby sa zabezpečila potrebná hladina n nh 3 (amoniakálneho dusíka) pre zaistenie maximálnej bakteriálnej proteosyntézy. Priemerne 30 % dusíkatých Obr. 1.: Výživa dojníc počas laktácie a reprodukčného cyklu látok krmív sa vyhne bachorovej degradácií a sú priamo využiteľné v tenkom čreve a 70 % je odbúraných na amoniak, ktorý je využitý v bakteriálnej proteosyntéze. Na 100 g stráviteľnej organickej hmoty v bachore sa syntetizuje 10 12 g stráviteľných bakteriálnych bielkovín. Z toho vyplýva, že v predžalúdkoch syntetizované bakteriálne bielkoviny kryjú 60 80 % potreby bielkovín pre dojnice. V prípade nedostatku energie, ak je hladina uvoľneného amoniaku vyššia ako 5 mg n nh 3 na 100 ml bachorovej šťavy, dusík nemôže byť využitý v mikrobiálnej proteosyntéze a je vylučovaný močom. Z toho dôvodu je potrebné chrániť bielkoviny pred degradáciou účinkom mikrobiálnych exoenzýmov. Najvhodnejší spôsob zníženia degradovateľnosti je zníženie rozpustnosti bielkovín v bachore ich ošetrením. Každé krmivo inak reaguje na rovnaké ošetrenie, čo možno vysvetliť štrukturálnymi rozdielmi v molekule bielkovín (Chrenková a kol. 2012). Degradácia krmív Krmivá, ktorých hlavnou frakciou sú albumíny a globulíny, majú vyššiu rozpustnosť ako krmivá obsahujúce hlavne prolamíny a glutelíny. Ďalšími zložkami 22

krmiva, ktoré môžu ovplyvniť rozpustnosť dusíkatých látok je tuk a vláknina. Z koncentrovaných krmív rastlinného pôvodu majú relatívne vysoký podiel nedegradovateľných dusíkatých látok extrahované šroty sójový a bavlníkový, ďalej kukuričný glutén, sušené pivovarské mláto a kukurica. Na bachorovú degradáciu a črevnú stráviteľnosť dusíkatých látok má vplyv aj mechanická úprava krmív. Vplyv miagania a šrotovania pšenice a kukurice i na tieto ukazovatele sledovali Kováčová a kol. (2001) a Kopčeková a kol. (2002) a zistili, že miaganie znížilo degradovateľnosť dusíkatých látok v bachore a zvýšilo črevnú stráviteľnosť v porovnaní so šrotovaním. Črevná stráviteľnosť nedegradovaných dusíkatých látok je väčšinou vysoká v bielkovinových krmivách (tab.), najmä ak boli správne tepelne ošetrené (Sochová a kol., 2004). Adams a Jensen (1985) uvádzajú črevnú stráviteľnosť dusíkatých látok pri praženej sóji 80,1 % a u extrahovaného repkového šrotu a kukuričného mláta len okolo 70 %. Črevnú stráviteľnosť dusíkatých látok v jadrových krmivách môže ovplyvniť napr. vyšší obsah vlákniny v krmive, ale aj množstvo nedegradovaných dusíkatých látok. Spracovanie krmív, najmä tepelná úprava môže stráviteľnosť znížiť alebo zvýšiť. Zvýšené trávenie v tenkom čreve u sóje vykazujú Stern a kol. (1985). Madsen a Hvelplund (1985) uvádzajú rozpätie degradovateľnosti pre repkový extrahovaný šrot od 63 do 77 %. Chrenková a kol., (2000) uvádzajú hodnotu 65 %, čo môže byť spôsobené obsahom tuku alebo spôsobom spracovania. Čerešňáková a kol., (1994) tiež zistili, že už extrakciou sóje dochádza k poklesu efektívnej degradovateľnosti. Čerešňáková a kol., 1997 stanovili degradovateľnosť NL vo viacerých bielkovinových jadrových krmivách neupravených, ako i upravených teplom. Obr. 2: Metabolizmus bielkovín a aminokyselín u prežúvavcov Ošetrenie repkového extrahovaného šrotu expandáciou (120 C, 130 C, a 150 C) malo za následok výrazné zníženie efektívnej degradovateľnosti NL v bachore (zo 76 na 36 %) a zvýšenie množstva NL v nedegradovanom zvyšku s následným zvýšením črevnej stráviteľnosti. Najnižšiu črevnú stráviteľnosť stanovili pre repkové pokrutiny (55 %) a repkový extrahovaný šrot (66 %), ktoré mali najvyššiu degradovateľnosť. Najvyššiu črevnú stráviteľnosť stanovili pre sójový extrahovaný šrot (97,4 %), plnotučnú extrudovanú sóju (99,3 %), kukuričný glutén (99,6 %) a rybiu múčku (91,8 %). Rôzna kvalita Dusíkaté látky v krmivách majú rôznu kvalitu. Rozdeľujú sa na päť frakcií, z ktorých degradovateľnosť najviac ovplyvňuje frakcia bielkovín nerozpustných v pufri, ale rozpustných v ND (neutrálnedetergentnom) činidle a AD (acidodetergentnom) činidle. Rýchlosť degradácie v bachore je nižšia. Táto frakcia tvorí v bielkovinových krmivách najväčší podiel, má veľký význam pri hodnotení krmív. Ďalšia frakcia bielkovín rozpustná v AD činidle je menej zastúpená a rýchlosť jej degradácie je nízka. Frakcia bielkovín, ktoré nie sú rozpustné ani v acidodetergentnom činidle, sú bielkoviny viazané na lignín, taníny a v Mailardových zlúčeninách. Táto frakcia je variabilná a mení sa pri technológiách úpravy krmív (termické ošetrenie krmív, nesprávne silážovanie), v bachore je nedegradovateľná a tiež je nestráviteľná. Základnou podmienkou správneho bilancovania kŕmnych dávok sú čo najobjektívnejšie stanovené koeficienty črevnej, čiže intestinálnej stráviteľnosti (IS) v bachore nedegradovaných bielkovín krmiva za štandardných podmienok (Schwab a kol., 2003). Títo autori poukázali na existenciu rozdielov v hodnotách stráviteľnosti RUP (v bachore nedegradovaných bielkovín) medzi krmivami. Nutričná hodnota dusíkatých látok v krmivách pre prežúvavce je charakterizovaná rýchlosťou degradácie a rozsahom degradácie v bachore a črevnou stráviteľnosťou v bachore nedegradovaných bielkovín. Pre charakterizáciu NL krmiva je nevyhnutné získať presné a správne hodnoty RDP (v bachore degradovaných bielkovín) a RUP a črevnej stráviteľnosti RUP. Súčasné modely hodnotenia krmív sú založené na frakcionácii dusíkatých látok. Metódy in vitro a in vivo V súčasnosti existuje niekoľko metód in vitro, ktorých vhodnosť pre čo najpresnejšiu predikciu v bachore degradovaných n látok bola posudzovaná podľa Schwab a kol. (2003). Metódy in vitro sú rozdelené na metódy využívajúce bachorovú šťavu a v nej prítomnú mikroflóru, ktorá za anaeróbnych podmienok degraduje bielkoviny krmiva až na amoniak. Ďalej na metódy in vitro, ktoré využívajú inkubáciu s bezbunečnými proteolytickými enzýmami získanými zo zmesi bachorových mikróbov alebo komerčnými proteázami. In vitro chemické metódy založené na frakcionácii n látok krmív spočívajú na rozpustnosti dusíkatých látok v pufri a v neutrálnea kyslodetergentných roztokoch. Táto technika nevyžaduje fistulované zvieratá a je menej časovo i finančne náročná. Je to najviac rozšírený a sofistikovaný chemický analytický postup na kvantifikovanie frakcií dusíka v krmivách. Schému frakcionácie dusíkatých látok používa i Cornell Net Carbohydrate and Protein System (CNCPS), ktorý frakcionuje dusíkaté látky na päť frakcií s rôznou rýchlosťou degradácie. Podobne ako na stanovenie bachorovej degradovateľnosti, aj na stanovenie intestinálnej stráviteľnosti existuje niekoľko metód, ktoré majú svoje prednosti a nedostatky, napr. metóda in vivo (Rohr a kol., 1979 a i.), metóda 23

mobilných vrecúšok (mobile bag metóda), ktorej používanie je veľmi rozšírené (Homolka a kol., 2007; Yayota a kol., 2009; a i.) a metóda in vitro pomocou komerčných enzýmov (Todorov a Grigorov, 1991; Calsamiglia a Stern, 1995 a i.). Schwaab a kol. (2003) považujú poslednú uvedenú za výbornú alternatívu k mobile bag metóde. Z tejto metódy vychádza aj modifikovaná metóda aplikovaná na prístrojové zariadenie DAISYII, v ktorej sa využívajú proteolytické enzýmy. Pepsínom sa simuluje trávenie bielkovín v sleze a na trávenie zodpovedajúce v dvanástniku sa používa pankreatín, ktorý je zmesou trypsínu, amylázy a lipázy. Z uvedených metód stanovenia bachorovej degradácie dusíkatých látok metóda in situ má najväčšie prednosti z dôvodu, že je to dynamický proces a krmivo je degradované v podobných podmienkach trávenia ako sú pri in vivo metóde a rovnako je to i pri metóde mobile bag. Potreba kanylovaných zvierat, vysoké náklady a časová náročnosť sú primárnym nedostatkom týchto metód. Náhrada používanej metódy in situ a mobile bag v procese hodnotenia krmív metódami in vitro umožní získať aj ďalšie parametre o kvalite dusíkatých látok a tým aj o kvalite krmív, ktoré doplnia databázu krmív pre prežúvavce. To sa využije pri vypracovaní systému tvorby optimálnejšie vybilancovaných kŕmnych dávok s efektívnou utilizáciou živín (energie a dusíkatých látok). Využitím chemických analytických metód je možné získať nové Schéma: Cyklus N na farme produkujúcej mlieko a mäso prežúvavcov (REDNEX 2013) kvalitatívne parametre pre frakcie dusíkatých látok v krmive. Tieto metódy sú spoľahlivé a na ich použitie je potrebné analytické laboratórium s dobrým základným vybavením a zariadením na stanovenie dusíka. Vybilancované kŕmenie Znížiť náklady na chov hovädzieho dobytka (najmä dojníc) a zvýšiť ochranu životného prostredia (keďže dojnica ročne vylúči okolo 130 kg dusíka) je vysoko aktuálna téma. Podstata riešenia tohto problému je v precízne vybilancovanom kŕmení prežúvavcov. K tomu prispejú čo najobjektívnejšie informácie o obsahu živín a ich kvalite v krmivách, t. j. o skutočnej nutričnej hodnote krmív. Správne nastavenie parametrov pre výpočet kŕmnych dávok zabezpečí vysokú utilizáciu živín. V krajinách EÚ (vrátane Slovenska) sa chová 23 miliónov dojníc, ktoré pri 32 % efektívnosti vo využití dusíka vyprodukujú ročne 134 miliónov kg mlieka, a teda cca 4,288 miliónov kg mliečnych bielkovín. Dojnice súčasne vylúčia exkrementami 1,4 miliónov kg dusíka do životného prostredia. Za tohto stavu je efektívnosť využitia dusíka v rámci farmy len 20 % s prebytkom dusíka 2,5 miliónov kg ročne. Vo všeobecnosti veľký podiel energie a živín potrebných na produkciu mlieka a mäsa u prežúvavcov pochádza z domácich plodín (dopestovaných v rámci farmy) ako sú trávne porasty, strukoviny a kukurica. Produkcia domácich plodín má za následok špecifický cyklus živín na úrovni farmy (schéma). Prívod dusíka v tomto cykle zabezpečuje dusík z hnojiva a atmosférický dusík, ktorý je fixovaný plodinami. Výstup dusíka predstavujú stráviteľné bielkoviny v mäse a mlieku, ale tiež amoniak a oxidy dusíka NO x v atmosfére. Narastá riziko kontaminácie povrchových a podzemných vôd a znečistenie dusičnanmi v podzemnej a povrchovej vode. Straty dusíka cez amoniak, NO x a dusičnany majú negatívny vplyv na životné prostredie. Redukcia strát dusíka na farmách si vyžaduje integrovaný spôsob, resp. metódu, kde je dusík zadržaný, alebo je súčasťou cyklu plodina zviera hnoj pôda. V rámci tohto cyklu majú zvieratá hlavnú úlohu, pretože požiadavky zvierat na energiu a živiny určujú výnos a kvalitu plodín (ovplyvnené hnojením) ako aj požadované množstvo a kvalitu výživy. Riešenie tohto problému bolo aj hlavným cieľom kolaboratívneho projektu 7RP EÚ REDNEX na tému Redukcia exkrécie dusíka u prežúvavcov. Projekt bol zameraný na vývoj inovatívnych a praktických prístupov na redukciu vylučovania dusíka prežúvavcami. Jednou z možností je zlepšiť riadenie výživy. Aby sa nezvyšovala exkrécia N a neznížila produkcia mliečnych bielkovín je potrebné zvýšiť efektívnosť využitia dusíka v organizme dojnice cez kvalitu bielkovín krmiva, ich optimálnu degradovateľnosť v bachore a stráviteľnosť bielkovín trávených v tenkom čreve. Naše úlohy boli orientované na experimenty in situ a vypracovanie a otestovanie metód in vitro na stanovenie dôležitých nutričných ukazovateľov krmív využívaných pri hodnotení kvality krmív pre prežúvavce. Okrem toho u všetkých krmív bola stanovená intestinálna stráviteľnosť metódou mobilných sáčkov na kanylovaných zvieratách a zavedená enzymatická metóda in vitro na stanovnie intestinálnej stráviteľnosti. doc. Ing. MÁRIA CHRENKOVÁ, CSc. Ing. ĽUBICA CHRASTINOVÁ, PhD. Ing. ZUZANA FORMELOVÁ, PhD. NPPC VÚŽV Ústav výživy Nitra 24

Hľadáte dôvod prečo nedojíte podľa vašich predstáv? Poznáte ten pocit, keď sa na farme nedarí podľa Vašich predstáv a vlastne ani neviete presne prečo? Keď predseda stráca trpezlivosť, so slovami už som im aj sóju kúpil, aj mláto, aj a mlieko stále nejde! Keď sa síce tešíte, že tento rok sa aj objemové krmivá podarili zhruba podľa vašich predstáv, ale dodávka akosi nie a nie stúpnuť. Prípadne, že podľa čísiel v plemenárskej ročenke ste si polepšili, len v mliečnom tanku nie je tomu adekvátne zvýšené množstvo mlieka? 25 Stretávam sa s tým na farmách pomerne často, a problém má nezriedka rovnakého menovateľa. A tým je problémová reprodukcia. Problém možno vyjadriť rôznym spôsobom, resp. ukazovateľom: vysoké medziobdobie, vysoký priemerný laktačný deň v stáde, prípadne menší počet telenia mesačne než by bolo žiaduce vzhľadom k počtu dojníc v stáde. Obyčajne iné problémy v stáde, ako sú napr. krívanie alebo vysoká brakácia po pôrode sú akceptované ako vážny problém, no medziobdobie, alebo priemerný laktačný deň sú často vnímané len ako číslo a preto ostávajú nepovšimnuté, prehliadané, resp. podceňované. Následkom toho však býva stagnácia v dodávke mlieka a príčinu pritom hľadáme často niekde inde. Prvým dôležitým momentom je teda prípadný problém súvisiaci s reprodukciou v stáde odhaliť, nepodceniť ho, ale naopak pristúpiť k jeho riešeniu s vážnosťou ktorá mu prislúcha, keďže práve toto môže byť príčina nízkej produkcie mlieka. Celá oblasť reprodukcie je obsiahla a problémov, ktoré s ňou súvisia môže byť viac než dosť. Ukazovateľov, ktorými ju možno hodnotiť je niekoľko, dĺžka medziobdobia (obdobia od pôrodu do pôrodu) má však z dlhodobého hľadiska najväčší ekonomický dopad. Medziobdobie (MO) totiž úzko súvisí s priemerným laktačným dňom v stáde, ktorý má mar Walshet al. 2007 kantný vplyv na to, koľko aktuálne kravy doja. MO ďalej určuje rýchlosť obnovy stáda, laicky povedané to, aký počet teliat sa narodí ročne. A v neposlednom rade so zvyšujúcim sa medziobdobím rastie počet dojníc, ktoré musíme vyradiť zo stáda z reprodukčných dôvodov. Medziobdobie je ovplyvnené najmä: a) percentom vyhľadaných rují pre prvú insemináciu (ktorému je venovaná časť článku nižšie); b) percentom teľnosti. Percento teľnosti býva spravidla prvým parametrom, na ktorý sa chovateľ sústredí, keď chce zlepšiť reprodukčné ukazovatele. Výrazne zlepšiť toto číslo však vôbec nie je jednoduché. Problémy, ktoré s ním súvisia by sme asi mohli zhrnúť najmä do dvoch oblastí. Prvou oblasťou resp. dôvodom toho, že percento teľnosti nie je také ako si prajeme je: NEGATÍVNA ENERGETICKÁ BILANCIA (NEB), ktorá nás straší najmä v popôrodnom období. Klinicky tento problém u dojníc vnímame ako chudnutie, resp. ako stratu BCS kondičného skóre, ktoré najčastejšie hodnotíme klasickým 5-bodovým systémom. Pokiaľ dojnica stratí po pôrode viac ako 1 bod kondičného skóre, jej šanca ostať teľnou extrémne klesá. Pokiaľ takáto situácia nastane, problém sa už rieši ťažko. Navyše často nasleduje aj sled ďalších zdravotných problémov, ktoré môžu vyústiť nielen k zhoršenej reprodukcii, ale až k úhynu či nútenej brakácii dojnice zo stáda. Diagnózou, ktorá úzko súvisí s chudnutím je ketóza, ktorej klinickým prejavom môže byť aj (okrem chudnutia) atónia bachora, pokles produkcie, znížená chuť do žrania, resp. klesajúci príjem sušiny. Jej miernejšou formou je subklinická ketóza, čo je zvýšený obsah ketolátok bez klinických prejavov. Túto môžeme dnes už pomerne jednoducho odhaliť zmeraním už spomínaných ketolátok z mlieka, alebo krvi. Jednoduchou a zvyčajne účinnou terapiou je následné podanie glukoplastických látok (monopropylén + glycerol, ktorých kombinácia je v produkte TIRSANA). Pri takto liečených dojniciach stúpa ich produkcia mlieka. Brakácia takto liečených kráv je nižšia o viac ako 50 % v porovnaní s neliečenými kravami a po podaní (liečení) je teľnosť pri 1. inseminácii vyššia cca o 30 % v porovnaní s neliečenými kravami. Pri dojniciach, ktoré majú dlhé medziobdobie (teda tých, ktoré ostali neskoro teľné) je vyššia pravdepodobnosť že na konci laktácie stlstnú. Tieto zvieratá majú zákonite po pôrode viac zdravotných problémov, najmä vyššiu šancu ísť do ketózy. Takisto pôrody u nich prebiehajú ťažšie. To sú dôvody prečo v ďalšej laktácii znovu ťažko ostanú teľné. Našou úlohou je prerušiť tento začarovaný kruh. Samozrejme, riešenie problému s NEB tkvie najmä vo Vplyv subklinickej ketózy na pravdepodobnosť zabreznutia Pravdepodobnosť zabreznutia po 1. inseminácii pravdepodobnosť zabreznutia 0,4 0,3 0,2 0,1 (Walshet al.2007) 0 0 2,000 4,000 6,000 8,000 Hladina BHB v sére v 2. týždni laktácie (μmol/l)

zvýšení príjmu energie, čo však vôbec nemusí byť jednoduché. Pridanie jadra do TMR nemusí vždy pomôcť. Niekedy môže byť dokonca kontraproduktívne a problém sa ešte prehĺbi. Súvisí to s rizikom acidózy a následnou zníženou chuťou do žrania. V neposlednom rade so zvyšovaním podielu jadrových krmív v kŕmnej dávke sa zvyšujú náklady. Vhodným opatrením z dlhodobého hľadiska je samozrejme zvýšiť kvalitu objemových krmív s čím ide ruka v ruke vyššia koncentrácia energie, vyššia stráviteľnosť a tiež vyšší príjem sušiny. Toto opatrenie však z hľadiska momentálneho riešenia obyčajne nie je aktuálne, lebo krmivá s ktorými musíme robiť sú dané. Z hľadiska manažérskych opatrení je nutné dbať na niekoľko dôležitých momentov, ako sú napríklad: dbať o neustály prístup, resp. dostupnosť dojníc ku krmivu, vhodnú štruktúru TMR, dostatočne časté prihŕňanie, neobmedzovať ich čas na žranie, zabezpečiť dostatočný priestor pri žľabe, zamedziť prehusteniu a miešaniu prvôstok a kráv v skupinách. Čo sa týka krmivárskych aditív, čiastočne si môžeme pomôcť použitím už spomenutých glukoplastických látok, ďalej pridaním niacínu a vit. B12. Tieto podporujú metabolizmus, lepší príjem krmiva, zvýšenie hladiny krvného cukru, zníženie zaťaženia pečene, a teda pôsobia ako čiastočná profylaxia ketózy. Zdravotné problémy Zdravotné problémy sú bez ohľadu na konkrétnu diagnózu druhou veľkou oblasťou, ktoré majú negatívny vplyv na percento teľnosti. Vo všeobecnosti najviac zdravotných problémov majú dojnice v popôrodnom období. Je to vcelku logické a pochopiteľné, pretože kravy po pôrode majú znížený príjem sušiny a oslabený imunitný systém a sú preto vnímavejšie na metabolické a infekčné ochorenia. Keby sme skutočne dôkladne a systematicky kontrolovali všetky dojnice po otelení, tak prídeme na to, že tvrdenie, že v popôrodnom období má zhruba 50 % dojníc minimálne jedno (nezriedka aj viac) ochorení, resp. diagnóz, je naozaj pravdivé. A je tomu tak dokonca aj v stádach, ktoré majú skutočne vysokú úroveň. Negatívny dopad jednotlivých diagnóz ochorení na úspešnosť inseminácie je ilustrovaný v tabuľke. Samozrejme, pokiaľ má Zdravotný stav prvých 60 dní po pôrode vs. reprodukcia Status % zabrezenia Straty teľnosti Zdravé 51,4 8,9 Ťažký pôrod 40,3 15,9 Metritída 37,8 11,3 Mliečna horúčka 39,8 18 Klinická ketóza 28,8 14,6 Laminitída 33,3 26,4 Pneumónia 32,4 16,7 Bachorová disfunkcia 36,7 15,8 Joseph C.Dalton, AminAhmadzadeh SR KÚ 2013/2014. Farmy dojníc podľa veľkosti dojnica viacero zdravotných problémov súčasne, jej šanca ostať teľnou sa ešte znižuje. Z tohto pohľadu je zaujímavé, že napr. laminitída (krívanie) alebo ketóza (ktorú sme spomínali vyššie) má dokonca závažnejší vplyv na teľnosť než metritída, napriek tomu, že tá úzko súvisí so stavom pohlavných orgánov. Čo sa týka riešenia tohto problému, obrovským prínosom na mliečnych farmách v tomto smere je zavedenie pravidelnej a systematickej kontroly všetkých kráv v popôrodnom období. Cieľom týchto popôrodných programov je identifikovať choré, resp. potenciálne choré kravy a včasným zásahom skrátiť trvanie ochorenia, obmedziť jeho závažný dopad, prípadne zabrániť vzniku sekundárneho ochorenia. Na mnohých úspešných slovenských farmách je už tento model zaužívaný a najčastejšie je definovaný pod pojmom popôrodný protokol. Tento zahŕňa sled niekoľkých krokov, postupov, ktoré je vhodné aj písomne zaznamenávať. Zhrňme si aspoň v skratke o ktoré úkony sa jedná. Mnohí farmári majú zaradený ako súčasť popôrodného protokolu už aj nápoj, ktorý je podaný dojnici bezprostredne po pôrode. V dnešnej dobe už má väčšina farmárov k dispozícii dojárne, mliekomery, počítače, kde zhoršený zdravotný stav možno pomerne rýchlo a spoľahlivo identifikovať na základe poklesu nádoja. Z hľadiska metritídy je vhodné dosledovať odchod lôžka a sledovať involúciu maternice pri rektálnom vyšetrení. Veľa napovie v tomto smere aj farba, ale najmä zápach výtoku z maternice, ktorý jednoznačne identifikuje problém. Dôležitou diagnostickou metódou je pravidelná kontrola telesnej teploty dojníc (rektálne). O monitorovaní subklinickej ketózy a možnosti terapie a prevencie sme písali vyššie. Najvyšší výskyt má v období piateho laktačného dňa. Ketóza má tiež úzky súvis so známym syndrómom stučnenia pečene. O metabolizme dojnice veľa napovie aj posúdenie jej výkalov. Krava, ktorá kríva nežerie a preto krívanie často vyústi v ďalší problém. Preto ak po posúdení končatín (aj spôsobu vstávania, líhania) je zrejmé, že krava kríva, nemali by sme čakať s riešením. Ideálne je problém s krívaním riešiť ešte v čase zasúšania, teda pred vstupom do novej laktácie. Uľahnutie kravy je problém, ktorý je klinicky absolútne zrejmý, dôležité však je sledovať už aj znaky subklinickej hypokalcémie, keďže táto má znovu súvis s výskytom mnohých ďalších Veľkosť farmy (ks) Medziobdobie (dni) Produkcia ( kg) Do 20 472 5 760 21 50 456 5 770 51 100 431 5 776 101 220 429 6 365 221 500 423 7 310 Nad 500 419 9 163 26

ochorení. Preto príznaky ako apatia, svalová triaška, studené uši treba riešiť čo najskôr. Samozrejme aj v tomto prípade, tak ako väčšinou vždy, platí, že efektívnejšia je prevencia, najmä vo forme vhodne zostavenej kŕmnej dávky. Ako prevencia sa tiež osvedčilo podávanie vápnika, napríklad vo forme bolusov. Pri podozrivých kravách (nenaplnený bachor, hnačka, pokles nádoja) u ktorých možno predpokladať dislokáciu slezu, je treba túto potvrdiť, prípadne vylúčiť poklepom, resp. posluchom na základe typického ping zvuku. V neposlednom rade do popôrodného monitoringu zvierat je nutné zaradiť kontrolu vemena (edém, zaparenie, zdurenie) a zmenu mlieka na základe prvých odstrekov, príp. klasickým NK testom. Je treba povedať, že čo sa týka percenta teľnosti, veľký podiel na úspechu, ale aj neúspechu môže mať kvalita práce inseminátora. Faktom však stále ostáva, že na medziobdobie má obrovský vplyv najmä percento vyhľadaných rují pre prvú insemináciu. Môže sa totiž stať, že máte síce vysokú úspešnosť inseminácie, teda % teľnosti, ale napriek tomu málo teľných kráv mesačne. Tým pádom málo teliat a v neposlednom rade nízku produkciu mlieka vďaka vysokému priemernému laktačnému dňu. Vonkajšie prejavy ruje si vyžadujú: dobrú výživu, vynikajúce pohodlie kráv (dostatočný priestor a vhodné podlahy), kvalitné paznechty. No aj pri splnení týchto podmienok nemusíme mať vyhraté. Vyhľadanie kráv, ktoré sú v ruji, si Dojnice totiž vyžaduje systematickú a presnú detekciu a tiež určitý cit pre detail. Koncentrácia zvierat na farmách stále stúpa a tento trend bude zachovaný aj do budúcna. Na druhej strane je snaha zefektívňovať výrobu a minimalizovať náklady aj formou znižovania počtu zamestnancov. Tým pádom sa stále viac budeme stretávať s problémom, s ktorým často zápasíme už teraz, a to so zlyhávaním detekcie ruje. Navyše tento problém je znásobený faktom, že u dojníc sa so zvyšujúcou produkciou skracuje dĺžka a trvanie ruje, resp. jej prejavov. Ako je teda možné že paradoxne najlepšie medziobdobie je práve na najväčších farmách (nad 500 dojníc), kde je navyše najvyššia produkcia mlieka? Vyhľadanie kráv v ruji totiž nenechávajú na náhodu. Okrem rôznych technických pomôcok na vyhľadanie kráv (pedometre, farbenie či náplaste na koreni chvosta) jedným z možných riešení je synchronizácia ruje. Presnejšie, dnes sa už vlastne jedná o synchronizovanie ovulácie. Indikácia sa teda zmenila, v minulosti šlo o snahu riešiť týmto spôsobom problémové kravy, dnes sa synchronizačné programy používajú najmä z dôvodu zlyhania detekcie ruje. Dobre vypracovaný a najmä presne dodržiavaný reprodukčný program teda môže v tomto smere veľa pomôcť. Dve strany na stránkach časopisu sú zrejme málo na vyčerpanie tejto témy, bližšie sa k problematike vrátime na našich tradičných jarných seminároch na ktorých vás radi uvidíme. Ing. MARIAN NAGY SCHAUMANN SLOVENSKO ÚSPEŠNÝ ŠTART DO LAKTÁCIE Veľká príležitosť vylepšenia ekonomiky stáda doplnky pre popôrodný protokol tekutá nápoj po energia pôrode TIRSANA SPEZIAL na RINDAVITAL individuálne ENERGIETRUNK perorálne podanie rýchly prísun vápnika bolusom RINDAVITAL CALCI VIT tekutá nápoj po energia pôrode TIRSANA SPEZIAL na RINDAVITAL individuálne ENERGIETRUNK perorálne podanie krmivo RINDAVIT LAKTO s glukogénnym zdrojom energie prevencia propylénglykolom KETOSIL na použitie do TMR telefón 02/6241 0345-7 27