prvé strany...
Názov hlavnej kapitoly OBSAH Zoznam použitých skratiek a symbolov................................... Úvod............................................................. 1 Nástrojové materiály a ich vlastnosti................................... 1.1 Výroba nástrojových ocelí...................................... 1.2 Vlastnosti nástrojových ocelí.................................... 1.2. 1 xxxxxxxxxxx.......................................... 1.3 Chemické zloženie nástrojových ocelí............................. 1.4 Rozdelenie nástrojových ocelí................................... 2 Opotrebenie a trvanlivosť brúsneho nástroja............................. 2.1 Vvvvvv..................................................... 2.2 Kololo..................................................... 6 7 8 11 15 20 21 26 27 30 9 Záver........................................................... 10 Prínosy práce..................................................... Použitá literatúra.................................................... 97 99 102 Bc. Meno Priezvisko 5
Názov hlavnej kapitoly ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV A - ťažnosť (%) A - austenit (-) Ac1 - eutektoidná čiara (727 C) (-) Ac3 - hranica oblasti homogénneho austenitu (podeutektoidné ocele) (-) ARA - anizotermický rozpad austenitu (-) Rm - medza pevnosti (MPa) Rp0,2 - medza klzu 0,2% (MPa) T - teplota ( C) V - doba výdrže (min)... Bc. Meno Priezvisko 6
Názov hlavnej kapitoly ÚVOD Zvyšujúce sa nároky na kvalitu a technickú dokonalosť výrobkov vo všetkých oblastiach priemyselnej výroby, prinášajú aj vyššie nároky na presnosť a kvalitu vyrábaných súčiastok. V tejto súvislosti sa zvyšujú požiadavky na geometrickú a tvarovú presnosť pracovných plôch súčiastok a ekonomickú stránku výroby. Preto sa volia také metódy obrábania, ktoré zabezpečujú uvedené požiadavky. Súčasné tendencie v rozvoji strojárskych technológií smerujú k zvyšovaniu podielu brúsenia ako technológie, ktorá zabezpečuje vysokú akosť obrábaných plôch a geometrickú presnosť súčiastok. Dosahovanie týchto charakteristík v značnej miere závisí od vhodného výberu brúsiaceho materiálu vo vzťahu k obrábanému materiálu. S vývojom výkonných brúsnych nástrojov a brúsok sa význam brúsenia rozširuje z pôvodnej oblasti dokončovania aj na hrubovacie operácie a z hľadiska produktivity a výrobných nákladov konkuruje ostatným metódam obrábania. Z toho samozrejme vyplýva, že cieľom všetkých prác výskumných a vývojových pracovníkov je predovšetkým hospodárnosť. Na dosiahnutí tohto cieľa sa podieľajú aj inžinieri a technici používateľov brúsnych strojov tým, že vytvárajú vhodné podmienky pre prácu týchto strojov a voľbu správneho technologického postupu. Hospodárnosť brúsenia ovplyvňuje výkonnosť brúsenia pri dosahovaní požadovanej presnosti rozmerov a kvality obrúseného povrchu, čas potrebný na výmenu brúsených súčiastok, na výmenu, vyváženie a orovnávanie brúsiaceho kotúča, množstvo spotrebovaného brúsiva pripadajúceho na množstvo odbrúseného materiálu a spotreba energie. Tieto faktory závisia od stupňa rozvoja technológie brúsenia, ďalej od brúsiacich strojov a brúsiva vôbec. Zaoberať sa hospodárnosťou brúsenia, podobne ako hospodárnosťou akéhokoľvek obrábania, vyžaduje zaoberať sa súčasne otázkami rozvoja technológie a aj výrobnej techniky. Ako už bolo vyššie uvedené, všetky podniky sa snažia zefektívňovať proces brúsenia, ale nie je možné to urobiť na úkor kvality výroby, ako ani na úkor ceny, čiže snažiť sa ísť s cenou nadol a s kvalitou nahor. Úlohou tejto práce je dosiahnuť podobný efekt zámenou jednokameňového diamantového orovnávača s prírodným diamantom. Bc. Meno Priezvisko 7
1. BRÚSENIE Ostrenie nástrojov je obrábanie brúsiacim kotúčom, ktorého brúsiace zrná majú definovanú veľkosť a nie sú orientované. Technologické charakteristiky takéhoto nástroja majú stochastický (náhodný) charakter. Výsledkom je obrobený povrch ako sústava rovnobežných stôp po jednotlivých zrnách. (Vasilko, K., 1984, s. 29) Obrázok 1. Brúsený povrch nástroja zo spekaného karbidu (Vasilko, K., 1984, s. 29) Zrná odrezávajú z povrchu brúsenej plochy materiál vo forme triesok podobne ako pri iných spôsoboch obrábania, napr. pri frézovaní. Rozdiely sú v tom, že brúsiace zrná majú záporné uhly čela a použila sa vyššia rezná rýchlosť. V dôsledku toho nastáva intenzívna plastická deformácia triesky, vyvíja sa veľké množstvo tepla v oblasti rezania. (Vasilko, K., 1984, s. 29) Gašpárek (1979, s. 88), definuje brúsenie ako najrozšírenejší spôsob obrábania kovov. Brúsne zrná sú z technologického hľadiska malé rezné zuby, rozložené nepravidelne s rozličným prevýšením po obvode a čele kotúča. Ich veľkosť sa pohybuje od 60 do 300 μm (zrnitosť 6 až 25). Zásadný rozdiel medzi brúsením a frézovaním okrem iných odlišností je vo veľkosti prierezu odobratej triesky a neurčitej geometrii rezného klina prevažne so záporným uhlom čela. Prierez triesky pri brúsení kolíše v rozmedzí 0,0001 až 0,0002 mm 2. Stredná hrúbka triesky pri použití kotúča zrnitosti 25 je 0,6 až 10 μm. Výsledný rezný pohyb pri brúsení je obyčajne výslednicou pohybu brúsneho kotúča a obrobku. Pretože obvodová rýchlosť brúsneho kotúča je oproti rýchlosti obrobku značne vyššia, považujeme za reznú rýchlosť obvodovú rýchlosť kotúča vk. Táto rýchlosť v porovnaní s reznými rýchlosťami používanými pri rezaní je však vyššia 20 až 60 krát. Preto je prierez triesky, odrezávaný jedným brúsnym zrnom, veľmi malý. Veľká rezná rýchlosť do určitej miery eliminuje aj nepriaznivý vplyv veľkého uhla rezu δ brúsnych zŕn. (Gašpárek, J., 1979, s. 130) Pre výpočet reznej rýchlosti kotúča vk platí vzťah: kde vk je rezná rýchlosť (m.s -1 ), D - priemer brúsneho kotúča (mm), Dn v k 1000 n - otáčky brúsneho kotúča (min -1 ). (Gašpárek, J., 1979, s. 130) /1/ Bc. Meno Priezvisko 8
1.1. Charakteristika a účel brúsenia V súčasnej dobe spĺňa brúsenie v strojárskej výrobe tieto hlavné funkcie: a) opracovanie súčiastok na presný geometrický tvar a rozmery, s vysokou akosťou povrchovej vrstvy. Používa sa takmer pre všetky funkčné plochy v sériovej a hromadnej výrobe strojných častí, kde sa vyžaduje ich vzájomná zameniteľnosť, b) opracovanie súčiastok a materiálu, pre ktoré je iný spôsob obrábania obtiažny alebo vôbec nemožný. Najväčšia časť operácií spadajúcich do tejto skupiny sa vzťahuje na brúsenie obrobkov z kalenej oceli, z ťažko obrobiteľných žiaropevných ocelí a zliatin špeciálnych rezných materiálov, nekovových ťažko obrobiteľných materiálov a pod., c) opracovanie súčiastok a materiálu, pre ktoré je brúsenie najhospodárnejšie. S vývojom výkonných brúsiacich nástrojov a brúsok sa význam brúsenia rozširuje z pôvodnej funkcie pri dokončovaní i na vyslovene hrubovacie operácie. Ukazuje sa, že z hľadiska produktivity i výrobných nákladov môže konkurovať ostatným metódam obrábania. Hlavné úspory času i nákladov vyplývajú z nižších nárokov na upínanie a manipuláciu s obrobkom, na výmenu a údržbu nástrojov a odvod triesok. Pri výkonnom brúsení sa vhodným režimom dá dosiahnuť to, že hrubovacie a dokončovacie fázy výrobného postupu môžu vykonať na tom istom stroji pri jedinom upnutí; spravidla je to možné a výhodné na tepelne spracovanom obrobku. (Vigner, M., 1984, s. 348) Obrázok 2. Plošné brúsenie obvodom kotúča (http://tyrolit.com) Bc. Meno Priezvisko 9
1.2. Brúsiace materiály a nástroje Brúsivo je kryštalická hmota zrnitého zloženia, ktorého zrná sú také tvrdé, húževnaté a ostrohranné, že sa nimi dajú obrusovať iné hmoty. Brúsivá môžu byť ako: - voľné zrná (brúsne, leštiace a lapovacie prášky), - zrná prilepené na poddajný podklad (brúsne a leštiace plátno a papier), - zrná rozptýlené v mazadlách (brúsne a leštiace pasty), - zrná spojené spojivami do tuhého telesa vhodného tvaru a zloženia (brúsne kotúče, kamene a pod.). (Outrata, J., 1965, s. 8) Brúsne nástroje tvoria brúsne zrná spojené spojovacou látkou - spojivom na tuhé telesá vhodného tvaru a rozmeru. Podľa geometrického tvaru ich rozdeľujeme na: kotúče, segmenty a kamene. (Vasilko, K., 2003, s. 92) 1- obrobok, 2 - brúsne zrno, 3 - spojivo, 4 - odrezávaný materiál, 5 - priestor pre trieskuvk - obvodová rýchlosť kotúča, a - hrúbka odrezávanej vrstvy, vo - obvodová rýchlosť obrobku Obrázok 3. Činnosť zŕn brúsneho kotúča pri úbere materiálu (Vasilko, K., 2003, s. 93) Podľa Vlacha (1990, s. 276), brúsiace nástroje tvoria zrná brúsiva pevne viazané v tuhých alebo pružných telesách rôznych veľkostí a tvarov, ako sú brúsiace, rezacie a drážkovacie kotúče, brúsiace telieska, superfinišovacie a honovacie kamene, brúsiace a obťahovacie kamene a segmenty, brúsiace pilníky, alebo sú nanesené a zakotvené na brúsiacich a leštiacich plátnach či papieroch. Pre niektoré špeciálne prípady brúsenia a dokončovania (lapovania) sa používa tzv. voľné brúsivo vo forme brúsiacich a leštiacich pást a práškov. Najväčší rozsah výroby a použitia predstavujú brúsiace kotúče, ktorých všeobecná charakteristika je daná: a) druhom brúsiaceho materiálu, b) zrnitosťou brúsiaceho materiálu, c) tvrdosťou, d) štruktúrou nástroja, Bc. Meno Priezvisko 10
e) druhom spojiva, f) rozmermi kotúča. (Vlach, B., 1990, s. 276) Prírodný diamant vyniká tvrdosťou, dobrou tepelnou vodivosťou a vysokým modulom pružnosti. Stredné hodnoty fyzikálno - mechanických veličín diamantu sú: hustota 3,0 až 3,56. 10 3 kg.m -3, mikrotvrdosť 98000 MPa, modul pružnosti 7,06 až 9,11.10 5 MPa, hranica pevnosti v ohybe 294 MPa, súčiniteľ tepelnej vodivosti 146,6 W.m -1.K -1, súčiniteľ tepelnej dĺžkovej rozťažnosti 0,9. 10-6. K -1. (Vasilko, K., 1984, s. 79) Diamantové zrná začínajú oxidovať pri teplote asi 700 ºC, preto je nevhodné používať diamant pri vyššej teplote. (Vasilko, K., 1984, s. 79) Syntetický diamant možno získať pomocou katalyzátora z materiálu obsahujúceho uhlík. V súčasnosti poznáme tri metódy výroby syntetického diamantu: 1. výroba v oblasti termodynamickej stability diamantu pôsobením statických tlakov minimálne 6000 MPa a teplôt minimálne 2000 K na grafit v trvaní niekoľkých sekúnd, bez špeciálneho prostredia, 2. výroba v oblasti termodynamickej stability diamantu pôsobením vysokých dynamických tlakov, keď prechádza grafit na diamant pôsobením nárazovej detonačnej vlny, ktorá vytvára tlaky 75000 až 100000 MPa a potrebnú vysokú teplotu. Čas pôsobenia je niekoľko mikrosekúnd a takýto diamant je veľmi jemnozrnný, 3. výroba v oblasti termodynamickej stability grafitu prebieha pri atmosferickom (prípadne menšom) tlaku a pri teplotách 1400 až 1500 K epitaxálnym narastaním diamantu v zárodkoch. (Hraško, J., 2021, s. 81) Ako katalyzátor sa používa kov (Cr, Ni, Fe, Co atď.). Pevnosť a vlastnosti kryštálov syntetického diamantu určuje zloženie základného materiálu a podmienky syntézy. (Vasilko, K., 1984, s. 81) a b c d Obrázok 4. Základné tvary syntetických diamantov a) oktaéder, b) kocka, c) kubooktaéder, d) zrast dvoch oktaédrov (Hraško, J., 2021, s. 8) Bc. Meno Priezvisko 11
Uvedené základné morfologické typy syntetických diamantov, možno rozdeliť na tri skupiny: - monokryštály a jednoduché zrasty, - polykryštalické agregáty, - skeletové kryštály, ihlicové kryštály. (Jánošík, J., 1412, s. 33) 1.2.1. Spojivá Brúsiace zrná upevnené v spojive pracujú ako jednotlivé, zriedka orientované rezné hrany, ktoré odrezávajú mikročastice obrábaného materiálu. Úlohou spojiva je mechanicky viazať diamantové zrná v brúsnej vrstve a po otupení zrno uvoľniť. (Vasilko, K.,1984,s.92) Prísady ovplyvňujú vlastnosti určitých spojív; vplývajú na ich pevnosť, krehkosť, pórovitosť a iné vlastnosti. Ďalšou dôležitou vlastnosťou spojív je ich homogénnosť. Z tohto hľadiska možno označiť spojivá diamantových nástrojov ako hutné, pórovité a disperzné. Hodnota pórovitosti je však informatívna a možno ju zhruba rozdeliť takto: Obsah pórov do 5 % - spojivo hutné, 5 až 15 % - pórovitosť malá, 15 až 30 % - pórovitosť stredná, nad 30 % - pórovitosť veľká. Disperzné spojivo vzniká prísadou alebo vylúčením jemných kovových častíc do kovovej štruktúry spojiva. (Jaga, B., 1111, s. 92) Spojivá sa delia do štyroch základných skupín: - kovové, ktoré sa delia podľa výrobnej technológie na spekané a galvanické, - živičné, - keramické, - elastické. (Gašpárek, J., 1979, s. 130) Spekané kovové spojivá majú diamantové zrná vzhľadom na ostatné druhy spojív zakotvené najlepšie, a preto najefektívnejšie využívajú brúsivo. Tvrdosť kovových spojív je v rozsahu 70 až 350 HB; určené sú najmä na hrubovanie, tvarové a hĺbkové brúsenie SK s chladením. Ako rezná kvapalina je najlepší 1,5 až 2 % roztok Diolu v množstve 5 až 10 l.min -1. Niektoré špeciálne kovové spojivá môžu brúsiť Sk súčasne s oceľou; špecifická spotreba diamantu sa však zvýši 3 až 3 násobne. (Vasilko, K., 1984, s. 92) Bc. Meno Priezvisko 12
Galvanické spojivá sa používajú vo forme elektrochemicky vylúčeného niklu alebo medi. Tieto spojivá sa používajú na výrobu jednovrstvových tvarových kotúčov, pre ktoré nie je z ekonomického hľadiska výhodné vyrábať lisovacie formy. Takéto spojivá sa používajú pre kotúče na brúsenie SK a iných aj nekovových materiálov s chladením. (Vasilko, K., 1984, s. 93) V živičnatých spojivách sú diamantové zrná uložené tak pevne ako v kovových spojivách. Tieto spojivá umožňujú brúsenie s vyššími reznými rýchlosťami, pracujú s nižším tlakom, majú lepšie rezné schopnosti a samoostriace vlastnosti. Diamantové kotúče s takýmto spojivom sa používajú na dokončovacie brúsenie a lapovanie SK s chladením i bez chladenia. (Vasilko, K., 1984, s. 93) Keramické spojivá sa svojou pevnosťou nachádzajú medzi kovovými a živičnými spojivami. Sú vhodné pre brúsenie SK na čisto, prípadne kombináciu Sk - oceľ s chladením, pričom sa zvyšuje špecifická spotreba diamantového zrna. Elastické spojivá obsahujú gumu a používajú sa výhradne na leštiace nástroje. Diamantové zrná sú v týchto spojivách uložené pružne; to znamená, že pri lokálnom zvýšení prítlaku sa nemôže poškriabať leštená plocha jednotlivými diamantovými zrnami. Pri brúsení nástrojmi s takýmito spojivami je nevyhnutné chladenie, aby sa nezvyšovala teplota, čím by sa znižovala pevnosť spojiva. Zvyšuje sa aj spotreba diamantového zrna, nástroj sa zanáša a stráca schopnosť brúsenia. Ako rezná kvapalina sa používa 3 % vodný roztok sódy alebo zmes petroleja s 10 až 15 % oleja. (Jánošík, J., 1412, s. 73) 1.3. Zvláštnosti procesu rezania pri brúsení Rezné hrany brúsneho nástroja sú vytvárané hranami brúsnych zŕn, ktoré sú umiestnené náhodne a majú nepravidelný tvar. Z týchto skutočností vyplývajú rozdiely procesu brúsenia vzhľadom na procesy rezania nástrojmi, ktoré majú rezné hrany s vopred určeným tvarom a polohou. Ďalšie zvláštnosti procesu brúsenia sú výslednicou vlastností použitého nástroja a rezného materiálu. (Békés, J., 1981, s. 238) Sú to: 1. rezné hrany sú nepravidelné, pravidelným geometrickým tvarom sa dajú nahradiť len približne. Uhol čela a chrbta sa mení v širokom intervale, Bc. Meno Priezvisko 13
2. rezné hrany pracujú na rôznom polomere Ri a majú nerovnomerný rozstup ri. Preto počet zŕn (rezných hrán) v zábere závisí od posuvu. Zrná, ktoré sú hlbšie (sú v tieni predchádzajúcich zŕn), nerežú. Režú iba zrná v aktívnej povrchovej vrstve, 3. jednotlivé zrná pracujú s rôznou hrúbkou a šírkou odrezávanej vrstvy. Preto sú rôzne aj rezné sily, pôsobiace na jednotlivé zrná, Obrázok 5. Zvláštnosti brúsneho nástroja a - geometria zrna, b - idealizované tvary rezných hrán, c - umiestnenia zŕn v povrchovej vrstve, d - prierez odrezávaný zrnom a vytváranie reznej resp. obrobenej plochy (Békés, J., 1981, s. 238) 4. zrná v procese brúsenia sa štiepia alebo vydrobujú. Vznikajú tým neustále nové rezné hrany, 5. obrobený povrch sa vytvára ako zvyšok rezných plôch nepravidelných rezných hrán jednotlivých nepravidelne umiestnených zŕn, 6. rezné rýchlosti sú s výnimkou dokončovacích spôsobov brúsenia o jeden rad vyššie ako pri iných spôsoboch obrábania; posuvy závisia od rozmerov použitého brúsneho nástroja; hĺbky rezu sú zvyčajne nanajvýš niekoľko desatín milimetra. (Békés, J., 1981, s. 239) Z hľadiska úrovne použitých rezných rýchlostí, posuvov a hĺbok rezu rozoznáme: a) bežné brúsenie rezné rýchlosti 25 30 m.s -1, hĺbka rezu niekoľko stotín mm, posuv 0,2 až 0,8 - násobok šírky kotúča, b) hĺbkové brúsenie hĺbka rezu niekoľko desatín mm, výnimočne až niekoľko mm, posuv pomerne malý, kotúč má na strane záberu rezný kužeľ, c) rýchlostné brúsenie rezné rýchlosti 60 až 120 m.s -1, používajú sa vysokopevné kotúče, pretože odstredivé sily sú veľké, Bc. Meno Priezvisko 14
d) dokončovacie spôsoby brúsenia (lapovanie, honovanie, superfinišovanie), kde rezné rýchlosti sú rádovo niekoľko m.s -1 a hĺbka rezu niekoľko stotín mm. (Jánošík, J., 1412, s. 13) 1.3.1. Základné tvary brúsiacich nástrojov Obrázok 6. Tvary brúsiacich kotúčov (Vasilko, K., 1984, s. 90) 1.4. Tvorenie triesky pri brúsení Pri viazanom zrne brúsiva je možné charakterizovať vznik triesky podobne, ako pri frézovaní. Pri mikroskopickom sledovaní triesok pri brúsení plastických materiálov je vidieť, že vzniká trieska plynulá, ktorá sa v podstate nelíši od triesky vytvorenej záberom iných nástrojov s kovovou reznou hranou. (Vlach, B., 1990, s. 271) Určitá časť triesok, ktorá bola odoberaná reznými klinmi so zvlášť nevhodnou geometriou, sa v dôsledku veľkých plastických deformácií a trenia (vnútorného i vonkajšieho) ohreje natoľko, že sa roztaví a vytvorí kvapky, alebo dokonca zhorí (iskrenie). (Vlach, B., 1990, s. 271) Z obrázku znázornenej schémy viazaného zrna brúsiva vyplýva, že uhol čela sa mení v závislosti na hrúbke odoberanej vrstvy podľa vzťahu: Obrázok 7. Záber zrna brúsiva (Vlach, B., 1990, s. 271) rn - ax γnx = arc sin /2/ rn kde a x je hrúbka rezu v bode X. Bc. Meno Priezvisko 15
Z obrázku je ďalej zrejmé, že pri uhloch čela γ nx blížiacich sa k 90º sa nemôže trieska oddeľovať a materiál pod britom sa pružne a elasticky deformuje. Primárna plastická deformácia zasahuje do hĺbky a p pod obrobený povrch a vyvoláva v nej spevnenie a zvyškové napätie. Pružná deformácia má vplyv na veľkosť trenia chrbta zrna na obrobený pover a je preto jednou z príčin vzniku tepla v obrobenom povrchu. (Vlach, B., 1990, s. 272) Bc. Meno Priezvisko 16
2. OPOTREBOVANIE A TRVANLIVOSŤ BRÚSNEHO NÁSTROJA 2.1. Mechanizmus opotrebenia nástrojov Pôsobenie triesky a obrobku na reznú časť nástroja vyvoláva opotrebenie nástroja. Pre úspešné praktické používanie rezných nástrojov na obrábanie kovov je potrebné sledovať ich opotrebenie v reznom procese, získať tak podklady pre stanovenie kritéria otupenia, pre posúdenie ich výkonnosti, pre posúdenie vhodnosti použitia na určité operácie a pre riešenie iných dôležitých problémov, vrátane vývoja akostných rezných materiálov. (Jánošík, J., 1412, s. 22) Opotrebenie vzniká účinkom trenia odrezávanej triesky a plôch obrobku o nástroj. Mechanizmus opotrebenia je charakterizovaný otieraním drobných častí medzných dotykových vrstiev a ich odstraňovania vo forme produktov opotrebenia zo zóny rezania. VB (mm) I II III τ s (min) I - pásmo počiatočného opotrebovania II - pásmo postupného opotrebovania III - pásmo katastrofálneho opotrebovania Obrázok. 8. Závislosť lineárneho opotrebenia (Jurošík, S., 1412, s. 121) Opotrebenie rezného klina nástrojov prebieha rýchlejšie, ako opotrebenie strojových súčiastok, aj keď fyzikálna podstata je rovnaká. Príčiny treba hľadať vo zvláštnostiach procesu trenia pri rezaní. S rezným materiálom prichádzajú do styku vždy nové čisté kovové povrchy. Trecie povrchy pôsobia na seba pod určitým uhlom. V dôsledku interakcie medzi obrábaným a rezným materiálom dochádza k zväčšovaniu rozmerov plôšiek opotrebenia na nástroji. Lineárne rozmery opotrebenia rezného klina sa zväčšujú s časom podľa krivky, znázornenej na obr.8. (Jurošík, S., 1412, s. 121) V prvej fáze (I) opotrebenia sa dotýkajú drsné povrchy a rýchlosť opotrebenia je veľká. Vo fáze II (fázy normálneho opotrebenia) sú povrchy navzájom prispôsobené a vo fáze III. sa opotrebenie prudko zväčšuje. Analýza charakteru dotýkajúcich sa plôšiek obrábaného a rezného materiálu a ich vzájomného spolupôsobenia je základom pre poznanie podstaty dejov, ktoré pri opotrebení nástrojov prebiehajú. Bc. Meno Priezvisko 17
Z uvedeného možno urobiť taký záver, že vzájomné spolupôsobenie trúcich sa povrchov v zóne rezania môže mať charakter mechanického, molekulárne - adhézneho a chemického spolupôsobenia. Určitému spolupôsobeniu potom zodpovedá aj mechanizmus opotrebenia. Hlbšie znaky mechanizmu potom majú svoju špecifickú povahu podľa druhu spolupôsobenia a formujú určitý druh či spôsob opotrebenia. (Jurošík, S., 1412, s. 121) Podľa Békésa (1981, s. 242), pri brúsení rozoznávame opotrebovanie brúsnych zŕn a opotrebovanie kotúča. Mechanizmus opotrebovania zahŕňa: a) abrazívne, adhézne a difúzne opotrebovanie zrna, b) rozštiepenie (krehké rozrušenie) zrna, c) vypadnutie (vydrobenie) zrna. Obrázok 9. Mechanizmy opotrebovania brúsneho nástroja (Békés, J., 1981, s. 242) chemické a tepelné opotrebenie spojiva mikrotrhliny porušenie spojiva lom zrna opotrebenie zrna Opotrebovaním a rozštiepením zŕn sa zmenšuje priestor medzi zrnami na povrchu. Ak ho zapĺňa trieska, hovoríme, že sa kotúč zanáša. Rozštiepením a vypadnutím zŕn sa objavujú nové rezné hrany, tento jav označujeme samoostrením. Zanášanie a samoostrenie závisia od pomeru tvrdosti kotúča, pevnosti hrany zrna a rezných síl. Ak rezná sila je väčšia ako pevnosť reznej hrany a táto menšia ako sily väzby zrna, nastáva vyštiepenie. (Jaga, B., 1111, s. 92) Tabuľka 1. Označenie materiálu podľa rôznych noriem (www.xyc.sk) Materiál: 14209 Norma: ČSN 414209 Číslo materiálu: 414209 Ekvivalent ČSN: 14209 Ekvivalent DIN: 100 CrMn 6 Ekvivalent ASTM: 52100 Mod.1 Ekvivalent ISO: Ekvivalent EN: Chemické zloženie materiálu (hm. %) (Békés, J., 1981, s. 242) Tabuľka 2. Materiál Fe Al C Co Cr Cu Mn Mo N 100 CrMn 6 (14 209) min zbyt 0.9 1.3 0.9 max 1.1 1.65 0.25 1.2 Bc. Meno Priezvisko 18
9. ZÁVER Bc. Meno Priezvisko 19
10. PRÍNOSY PRÁCE Prínosy práce pre teóriu Prínos práce pre prax Bc. Meno Priezvisko 20
POUŽITÁ LITERATÚRA BUDA, J.- BÉKÉS, J. (1979): Teoretické základy obrábania kovov, Bratislava: SNTL, 321 s., ISBN 555-555-555 BUDA,J. - SOUČEK,J. - VASILKO, K. (1988): Teória obrábania. Bratislava: ALFA, 309 s., ISBN 555-555-555 (on line) http//:nkdoijkldoekdkjoidddoddldklkdeii/nnkjj sjdmmjd/mdjddoid [21.12.2010] ČERNÝ, F.- TRMAL, J.- MARŠÁLEK, J. (1970): Brusky a broušení, SNTL Praha, s.195, ISBN 555-555-555 HAVLÍČEK,J., 1991: Polykrystalické diamanty pro tvarování a orovnávaní brúsnych kotoučů. Brúsenie III, Zlín, s.68 70, ISSN 4444-1231 http//www.xyz.sk/zzzz.211/htfr, [21.12.2010] VASILKO, K.- BOKUČAVA, G., (1988): Brúsenie kovových materiálov, Bratislava: ALFA, 314 s. ISBN 555-555-555 Bc. Meno Priezvisko 21