PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO

MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE SO SÍDLOM V TRNAVE Ing. Viera Bestvinová - Doc. Ing. Rudolf Burcl, CSc. PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO MtF STU 2003

Recenzenti: Prof. Ing. Ján Štefánik, CSc. Strojnícka fakulta ŽU, Žilina Doc. Ing. Eva Doubková, CSc. MtF STU, Trnava Autori: Doc. Ing. Rudolf Burcl, CSc. časť: II. a III. Ing. Viera Bestvinová časť: I. a IV. Za odbornú stránku textu a konečnú verziu publikácie zodpovedajú autori. Publikácia schválená pedagogickou a edičnou komisiou MtF STU v Trnave v edičnom programe na rok 2003 ako vysokoškolské skriptum. ISBN 80-... 4

Úvod Skriptá podnikové hospodárstvo predstavujú študijnú literatúru (sú doplnkom prednášok) a sú určené pre všetky študijné odbory na MtF STU pre predmety: 1. Podnikové hospodárstvo I, 2. Podnikové hospodárstvo, 3. Základy podnikového hospodárstva. Predmet s poradovým číslom 1 je obsahom osnovy študijného odboru Priemyselné inžinierstvo a manažment, s poradovým číslom 2 študijného odboru Inžinierstva kvality produkcie. Predmet pod poradovým číslom 3 je obsahom štúdia ostatných študijných odborov. Snahou autorov bolo napísať predkladané skriptá tak, aby poskytli poslucháčom (prípadne i pracovníkom v praxi priemyselných podnikov) prehľad v rozsiahlej problematike. Osobitosť predmetnej problematiky je v tom, že vychádza z časti teoretických poznatkov a z časti z praktických poznatkov tak, aby poslúžili okrem poslucháčov i pracovníkom hospodárskej praxe s cieľom prispieť k zvýšeniu účelnosti a ekonomickosti ich činností. Obsah skrípt je rozdelený do štyroch častí: V prvej časti analyzujeme základy ekonómie ako vednej disciplíny, zákony fungovania a skúmania ekonomiky, princípy trhového mechanizmu a úlohu vlády v ekonomike. V druhej časti rozoberáme podstatu, právne formy a postavenie podniku - firmy v trhovej ekonomike. Analyzujeme podmienky existencie firmy od jej vzniku až po jej prípadné ukončenie tak, aby si čitateľ vedel urobiť záver o výhodách - nevýhodách a vedel sa rozhodovať i pre prípadný výber vhodnej formy pre vlastné podnikanie. Tretia časť je najrozsiahlejšia, zaoberáme sa v nej činnosťami podniku. V tejto časti je vymedzený transformačný proces a jeho výrobné faktory, dlhodobý majetok podniku, jeho štruktúra, zabezpečenie prevádzkyschopnosti strojov a zariadení. Analyzujeme krátkodobý majetok podniku a jeho kolobeh v transformačnom procese. Záver tejto časti je venovaný výrobnému procesu a vedecko-technickej činnosti podniku. V štvrtej časti opisujeme ekonomickú stránku podnikových činností. Zameriavame sa na podstatu nákladov, ich členenie, hospodárenie a možnosti znižovania nákladov. V závere rozoberáme finančnú stránku transformačného procesu. V niektorých častiach skrípt sú uplatnené poznatky z riešenia úlohy VEGA č. 1/9099/2. Na záver ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili napísanie a vydanie týchto skrípt. Budeme čitateľom povďační za prípadné pripomienky. 5

I. VYBRANÉ PROBLÉMY FUNGOVANIA TRHOVÉHO HOSPODÁRSTVA Autori Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní: stručne charakterizovať etapy vývoja ekonomického myslenia, vysvetliť podstatu dvoch hlavných prúdov ekonomickej teórie a cieľ neoklasickej syntézy, definovať ekonómiu ako vedu, porovnať prístupy makroekonómie a mikroekonómie, pozitívnej a normatívnej ekonómie k ekonomickej realite, chápať metódy skúmania používané v ekonómii, analyzovať a interpretovať základné ekonomické zákony, vysvetliť základné problémy organizácie ekonomiky. Prvá kapitola bude obsahovať stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia. Vysvetlíme podstatu dvoch hlavných prúdov ekonomickej teórie a poukážeme na snahu neoklasickej syntézy o ich spojenie. Budeme sa zaoberať ekonómiou ako vedou, vymedzíme rozdielny prístup makroekonómie a mikroekonómie ku skúmaniu ekonomiky. Popíšeme základné metódy skúmania používané v ekonómii. Budeme analyzovať základné ekonomické zákony. Popíšeme základné ekonomické problémy súvisiace s organizáciou ekonomiky. Porovnáme, ako alternatívne ekonomické systémy riešia triádu ekonomických problémov. Vek rytierov pominul; nadišiel čas učencov, ekonómov a matematikov. Edmund Burke 1 1. Úvod do ekonómie Ekonómia je spoločenská disciplína, ktorá sa zaoberá najvšeobecnejšími zákonitosťami ekonomického života, opisuje mechanizmy jeho fungovania a pomáha pochopiť reálne ekonomické procesy. Jej skúmanie musí vychádzať z reality ekonomického života a jej závery musia byť pre spoločnosť prakticky využiteľné. 1 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 21. 6

1.1 Stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia S rozvojom hospodárskeho života ľudskej spoločnosti v dávnej minulosti sú späté začiatky ekonomického myslenia. Ekonomická teória spočiatku neexistovala ako samostatná vedná disciplína, ale bola súčasťou filozofických, teologických a politických názorov v spoločnosti. Predhistóriu súčasnej ekonomickej vedy tvoria myšlienky pochádzajúce zo starovekého antického Grécka a to z diel takých mysliteľov, akými boli Xenofón, Platón a Aristoteles. Stredoveké ekonomické myslenie sa rozvíjalo v duchu náboženského, v Európe najmä kresťanského učenia. V západnej Európe vyvrcholilo v učení talianskeho dominikánskeho mnícha Tomáša Akvinského. Rozdelenie stredovekej spoločnosti na triedy a stavy, na poddaných a pánov považoval za prirodzené a večné. Pokora bola cnosťou poddaných, ktorých prirodzená deľba práce predurčila na fyzickú prácu. Tomáš Akvinský zdôrazňoval veľký význam súkromného vlastníctva. Hromadenie bohatstva nebolo podľa neho hriešnym konaním, bolo treba pritom zachovávať určitú umiernenosť a nezabúdať na almužny chudobným. Peniaze chápal ako mieru hodnoty, prostriedok výmeny a záruku na budúce statky. V novoveku začali vznikať samostatné ekonomické teórie. Prvú ucelenú podobu, v ktorej sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické zdôvodnenie základov trhovej ekonomiky, predstavuje merkantilizmus. Toto učenie sa vyvíjalo od 16. do polovice 18. storočia predovšetkým v Anglicku a vo Francúzsku nielen v podobe ekonomickej teórie, ale aj ako praktický prúd ekonomických názorov. Cieľom merkantilistickej hospodárskej politiky bola bohatá a vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva sa považoval vývoz tovarov, ktorý zabezpečoval do krajiny prílev drahých kovov. Snahou bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu. V období rozvinutého merkantilizmu sa zásahy štátu popri regulovaní pohybu peňazí zamerali aj na podporu manufaktúrnej výroby. Táto výroba bola považovaná za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny. Ako reakcia na učenie merkantilizmu vznikol vo Francúzsku v polovici 18. storočia fyziokratizmus. Jeho hlavnými predstaviteľmi boli F. Quesnay a A. R. Turgot. Kritizovali merkantilistov za ich názor, že bohatstvo vzniká vo sfére obehu. Odmietali peniaze a drahé kovy ako zdroj bohatstva krajiny. Za hlavný zdroj bohatstva považovali výrobu, avšak obmedzenú len na poľnohospodárstvo. Priemysel považovali za neproduktívne odvetvie 7

hospodárstva. Na základe týchto tvrdení odvodili triednu štruktúru spoločnosti. Vtedajšiu spoločnosť delili na tri triedy: produktívnu triedu, ktorú tvorili poľnohospodárski pracovníci, triedu vlastníkov, do ktorej patrili panovník a ostatní pozemkoví vlastníci a napokon sterilnú triedu, ktorá zahŕňala všetkých obchodníkov, priemyselníkov a remeselníkov. Zásluhou fyziokratov bolo, že uskutočnili analýzu kapitálu. Za produktívny považovali len kapitál vložený do poľnohospodárstva. Kapitál používaný v priemysle nazývali sterilným. Vyvrcholením učenia fyziokratov bola Quesnayho ekonomická tabuľka, v ktorej názorne vyjadril, akým spôsobom sa úhrnný ročný produkt krajiny rozdeľuje medzi triedy, aby sa mohol uskutočniť jednoduchý reprodukčný proces. Vznik ekonómie ako samostatnej vednej disciplíny má podstatne kratšiu, vyše dvestoročnú históriu a súvisel so vznikom klasickej ekonómie, ktorej hlavnými predstaviteľmi boli W. Petty, Adam Smith, David Ricardo, Jean Baptiste Say, Thomas Robert Malthus a iní. Základom vzniku klasickej ekonómie bolo dielo Adama Smitha Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov (Bohatstvo národov), ktoré vyšlo v roku 1776. V tejto práci Adam Smith vysvetlil princípy fungovania trhového hospodárstva, najmä podstatu hospodárskeho liberalizmu. Predpokladal, že práca je významným predpokladom spoločenského bohatstva, jeho veľkosť závisí od množstva vynaloženej práce a jej produktivity. Za najdôležitejší faktor rastu produktivity práce považoval rozvoj deľby práce. Bol stúpencom teórie pracovnej hodnoty a vysvetlil aj tzv. dôchodkovú teóriu hodnoty, podľa ktorej hodnotu určujú tri základné dôchodky: mzda, zisk a renta. Podľa Smitha základným motívom hospodárskej činnosti ľudí je záujem o vlastný prospech. Ľudia si ho môžu zabezpečiť len vtedy, keď poskytujú služby iným ľuďom, keď vymieňajú produkty svojej práce. Ľudia pomáhajú jeden druhému a zároveň prispievajú k rozvoju spoločnosti. Tým, že človek ide za svojím vlastným záujmom, neraz prospeje záujmom spoločnosti vo väčšej miere, než by naozaj chcel. Čím slobodnejšia a všeobecnejšia bude konkurencia medzi ľuďmi, tým väčší bude aj blahobyt jednotlivcov a celej spoločnosti. Na Smithovo učenie nadviazal David Ricardo svojím najdôležitejším dielom Zásady politickej ekonómie a zdaňovania. K jeho najvýznamnejším príspevkom patrí objasnenie podstaty ekonomickej renty, teórie komparatívnych výhod, zákona klesajúcich výnosov, kvantitatívnej teórie peňazí. Ricardo vychádzal z predpokladu, že krajina môže zvýšiť svoju životnú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce. 8

Thomas Robert Malthus je známy svojou populačnou teóriou, podľa ktorej má ľudstvo tendenciu rozmnožovať sa geometrickým radom, t. j. rýchlejšie, kým prostriedky obživy sa rozmnožujú aritmetickým radom, teda pomalšie. Takémuto extrémnemu rastu obyvateľstva v skutočnosti bránia podľa Malthusa pozitívne a preventívne prekážky. K pozitívnym prekážkam zaradil choroby, epidémie, vojny, hlad, chudobu a pod. K preventívnym prekážkam zaradil mravnú zdržanlivosť, uzatváranie manželstiev v pokročilejšom veku, staromládenectvo a pod. Jean Baptiste Say sformuloval a vysvetlil jeden z klasických zákonov trhovej ekonomiky, známy ako Sayov zákon trhu. Podľa tohto zákona ponuka automaticky vytvára dopyt, rozsah dopytu je úmerný rozsahu ponuky, čo je predpokladom toho, že všetky tovary sa na trhu predajú. Klasická ekonómia vyvrcholila v diele Johna Stuarta Milla, ktorý sa pokúsil zhrnúť všetky výsledky, ku ktorým dospela klasická ekonómia. V 40. rokoch 19. storočia vznikol marxizmus ako filozofická, sociálno-politická a tiež ekonomická teória, ktorá tvorila ideologický základ ekonomickej organizácie spoločnosti bývalých socialistických krajín. Od 70. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia mala dominantné postavenie neoklasická ekonómia, ktorá nadväzovala na ekonomické myslenie Smitha a Ricarda. Základy tohto prúdu v ekonomickej teórii položili Wiliam Stanley Jevons, Carl Menger a Leon Walras. Títo ekonómovia nezávisle od seba rozvíjali teóriu hraničnej užitočnosti, podľa ktorej spotrebitelia i firmy sa snažia maximalizovať svoje uspokojenie a vďaka výmene racionálne využívajú výrobné zdroje. V Jevonsovom ekonomickom učení osobitné miesto mala matematika, pripisoval jej veľký význam, ekonómiu chápal ako matematiku pocitov slastí a strastí. Základnú myšlienku teórie hraničnej užitočnosti, ktorou je myšlienka racionálnosti, vysvetľoval tak, že každá hospodárska činnosť je porovnávaním rozsahu výhod a nevýhod. Preto základom optimalizácie podnikovej činnosti podľa neho je voľba takej činnosti, ktorá prináša najväčší úžitok. Menger bol zakladateľom rakúskej školy a teórie hraničnej užitočnosti. Okrem toho, že zdôrazňoval potrebu postaviť ekonómiu na vedecký základ metódou abstrakcie, dedukcie a indukcie, tiež presadzoval používanie matematiky pri vedeckej ekonomickej analýze. 9

Prínos Walrasa, francúzskeho ekonóma, do ekonomickej teórie spočíva najmä v tom, že bol tvorcom modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy a dokázal, že systém dokonalej konkurencie predstavuje relatívne optimum všetkej hospodárskej činnosti. Neoklasická ekonómia sa zaoberala len mikroekonomickými problémami, chýbala vyargumentovaná makroekonomická teória. K obratu prispel John Maynard Keynes, jeden z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia. Keynes teoreticky zdôvodnil nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhového hospodárstva, čím významne prispel k novej makroekonomickej orientácii ekonómie. Jeho najvýznamnejšou prácou, v ktorej vysvetlil základné princípy svojej teórie, je Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936). Keynes dospel k presvedčeniu, že politika laissez fair musela byť nahradená regulovaním ekonomiky štátom. V rozvinutej trhovej ekonomike úlohou štátu je kontrolovať celkovú úroveň spotrebiteľského dopytu, ktorý je funkciou dôchodkov, ako aj úroveň dopytu po investíciách, ktorý závisí od výšky úrokovej miery. Keynesova teória bola úspešná v 50. a 60. rokoch 20. storočia, ale v priebehu 70. rokov sa stali štátne zásahy málo účinné, čo viedlo ku kritike keynesovstva a zároveň sa populárnejšími stali teórie vyzdvihujúce slobodný trh. Medzi takéto teórie patrí hlavne monetarizmus, teória racionálnych očakávaní a ekonómia ponuky. Monetarizmus je jeden zo súčasných ekonomických smerov považujúci za základ úspešného fungovania ekonomiky rovnováhu na peňažnom trhu, ktorú vysvetľuje a zdôvodňuje kvantitatívnou teóriou peňazí. Tempo rastu peňazí v obehu musí zodpovedať tempu rastu hrubého domáceho produktu. Ak sa zvýši množstvo peňazí v obehu, vedie to k zvýšeniu cien, k následnému rastu nezamestnanosti a poklesu výroby. Najznámejším predstaviteľom monetarizmu je laureát Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1976 Milton Friedman. Teória racionálnych očakávaní predpokladá, že sa spotrebitelia i podnikatelia správajú racionálne, robia všetko, ako najlepšie vedia. Využívajú všetky dostupné zdroje informácií pri formulovaní svojich budúcich predstáv. Hlavným predstaviteľom tohto ekonomického smeru je Robert Lucas. Ekonómia ponuky sa usiluje vysvetliť, ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie. Riešenie vidí v podpore a stimulovaní podnikavosti, iniciatívy, aktivity, tvorivosti, v hľadaní nových poznatkov a v neustálom zavádzaní inovácií. Potrebné je tiež ľudí motivovať k záujmu o prácu, investície a úspory. Predstaviteľom tejto ekonomickej teórie je Arthur 10

Laffer, ktorý sa stal známy predovšetkým tzv. Lafferovou krivkou, vyjadrujúcou optimálne daňové zaťaženie, ktoré maximalizuje daňové príjmy štátu. Ak je daňové zaťaženie vyššie než optimálne, vedie to k znižovaniu výroby a príjmov do štátneho rozpočtu. Uvedené teórie sú zdrojmi, z ktorých vychádza a o ktoré sa opiera prax vyspelých trhových ekonomík. Predklasické obdobie Klasická ekonómia (teória prac. hodnoty: veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva vynaloženej práce) Prehľad vývoja ekonomického myslenia 2 Starovek Scholastika Merkantilizmus Fyziokratizmus Xenofón, Platón, Aristoteles Tomáš Akvinský Anglicko T. Mun Francúzsko J. B. Colbert za zdroj bohatstva považujú drahé kovy Francúzsko F. Quesnay zdroj bohatstva poľnohosp. Tab. 1.1 W. Petty zakladateľ klasickej ekonómie A. Smith Bohatstvo národov hospodársky liberalizmus D. Ricardo Zásady politickej ekonómie a zdaňovania: zákon klesajúcich výnosov, teória komparatívnych výhod T. R. Malthus populačná teória J. B. Say zákon trhu J. S. Mill zhrnutie poznatkov klasikov Marxistická ekonómia K. Marx Kapitál rozvinul teóriu prac. hodnoty Neoklasická ekonómia C. Menger W. S. Jevons L. Walras A. Marshall zaoberala sa mikroekonómiou teoretické východisko: teória hraničnej užitočnosti J. B. Clark Keynesovská ekonómia John Maynard Keynes zdôvodnil štátne zásahy do trhovej ekonomiky Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí monetarizmus Milton Friedman kritika keynesovských teórií, do popredia teórie kvantitatívna teória peňazí 2 Spracované podľa: Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s. 16. 11

teória racionálnych očakávaní ekonómia ponuky Robert Lucas Arthur Laffer zdôvodňujúce význam slobodného trhu bez štát. zásahov racionálne správanie spotrebiteľov a podnikateľov navrhuje zníženie daní 1.2 Dva prúdy ekonomickej teórie a neoklasická syntéza Vo vývoji ekonomickej teórie a z nej vychádzajúcej hospodárskej politiky sa dejinách vyformovali dva protichodné ekonomické prúdy: klasický, resp. neoklasický prúd a keynesovský prúd. Ekonómovia klasickej, resp. neoklasickej ekonómie (napr. A. Smith, J. B. Say, J. S. Mill, A. Marschal, M. Friedman) boli zástancami hospodárskeho liberalizmu, ktorý hlásal slobodu podnikania, voľnú konkurenciu a automatické fungovanie trhového mechanizmu bez zásahov štátu. Títo ekonómovia odporúčali využívať monetárne (peňažné) nástroje regulácie trhu a ekonomickú rovnováhu nastoľovať najmä regulovaním množstva peňazí v obehu (kvantitatívna teória peňazí). Keynesovský prúd predpokladal, že neviditeľná ruka trhu môže čiastočne alebo úplne zlyhať, a preto sú nevyhnutné štátne zásahy. Predstaviteľmi tohto prúdu v ekonómii boli, napr. J. M. Keyns, A. Domar, R. Harrod. Títo ekonómovia odporúčali aktívnu rozpočtovú politiku, ktorá zabezpečí zvýšenie efektívneho dopytu, výroby a tým aj zamestnanosti. V ekonomickej teórii i v hospodárskej praxi sa prejavovala tendencia k spojeniu syntéze týchto dvoch hlavných ekonomických prúdov. Toto spájanie a prelínanie neoklasického a keynesovského prúdu sa nazýva neoklasická syntéza, ktorá v 50. a 60. rokoch 20.storočia sa spájala s menom amerického profesora ekonómie, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1970, Paulom Anthony Samuelsonom. Podľa stúpencov neoklasickej syntézy v období krízy a depresie, ako aj z krátkodobého hľadiska, keď zlyháva automatický trhový mechanizmus, potrebná je regulácia zo strany štátu. V hospodárskej politike sa opierajú o keynesovskú ekonomickú teóriu. V období oživenia a rozmachu, ako aj z dlhodobého hľadiska je potrebné rešpektovať neoklasickú teóriu a je nevyhnutné nechať pôsobiť v hospodárstve trhový mechanizmus. 12

1.3 Predmet ekonómie Čo je ekonómia? Čo je predmetom jej skúmania? V odbornej literatúre možno nájsť mnohé definície tejto vedy. Autori učebnice Ekonómia, P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus, uvádzajú tieto: 3 Ekonómia skúma tie činnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou a výmenou tovarov. Ekonómia analyzuje celkový pohyb v ekonomike - vývoj cien, výroby a zamestnanosti. Na základe pochopenia týchto javov ekonómia pomáha rozvíjať politiku, pomocou ktorej môže vláda zlepšiť fungovanie hospodárstva. Ekonómia je veda o voľbe. Skúma, ako ľudia rozhodujú o využití vzácnych alebo obmedzených výrobných zdrojov (pôdy, práce, technického vybavenia, technických poznatkov) na produkciu rôznych tovarov (pšenice, mäsa, odevov, ciest a ďalších) a ako sa tieto tovary rozdeľujú medzi rôznych členov spoločnosti na spotrebu. Ekonómia je veda o obchode medzi krajinami. Pomáha vysvetľovať, prečo krajiny niektoré tovary vyvážajú a iné dovážajú, a analyzuje účinky ekonomických bariér, ktoré sú dané hranicami štátov. Ekonómia je veda o peniazoch, bankách, kapitáli a bohatstve. Ak si spojíme všetky uvedené definície, tvrdia autori, nájdeme v nich nasledujúce spoločné črty: Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. 4 Vo veľkej ekonomickej encyklopédii je vymedzená ekonómia ako spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov i spoločnosti ako celku o alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov, skúma spôsoby rozdeľovania výrobných statkov na súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivé osoby a spoločenské skupiny, výmenné procesy, ku ktorým pritom dochádza. 5 Ekonómia plní tri významné funkcie: 6 3 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 22. 4 Tamtiež, s. 23. 5 Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996, s. 154. 6 Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 34. 13

1. poznávaciu skúma ekonomické javy a procesy prebiehajúce v spoločnosti a usiluje sa ich vysvetliť, 2. pragmatickú (praktickú) jej poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie rôznych ekonomických subjektov, 3. metodologickú je metodologickým základom pre ostatné ekonomické vedy. Existujú dve základné roviny skúmania ekonómie: mikroekonómia a makroekonómia. Mikroekonómia venuje pozornosť jednotlivým hospodárskym subjektom (domácnostiam, firmám), analyzuje a popisuje ich správanie na trhu. Vysvetľuje, napr. proces tvorby ponuky a dopytu po určitom tovare, proces tvorby ceny tohoto tovaru, vysvetľuje, kedy spotrebiteľ racionálne uspokojuje svoje potreby. Skúma dôsledky monopolného postavenia výrobcov na jednotlivých trhoch. Makroekonómia analyzuje ekonomiku ako celok a vysvetľuje jej fungovanie. Zaoberá sa výrobou tovarov a služieb, poklesom a rastom ekonomickej aktivity, mierou inflácie, mierou nezamestnanosti v spoločnosti. Venuje pozornosť menovej a fiškálnej politike, vzťahu medzi spotrebou, úsporami a investíciami, vývoju úrokovej miery, väzbám medzi trhmi tovarov, práce a kapitálu a pod. Jednotlivé ekonomické teórie sa od seba líšia svojím prístupom ku skúmaniu ekonomických javov a na základe toho rozoznávame dva prístupy: pozitívnu ekonómiu a normatívnu ekonómiu. Pozitívna ekonómia analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti jej fungovania. Pri skúmaní rozličných vzťahov v ekonomike sústreďuje sa na konštatovanie a popis faktov. Napríklad konštatuje sa existencia určitej miery nezamestnanosti, miery inflácie, miery rastu. Odpovedá na otázky: Aký vplyv bude mať zmena ceny benzínu na výšku jeho spotreby? Aké dôsledky bude mať zvýšenie cien energií na výrobu a spotrebu obyvateľstva? Normatívna ekonómia vychádza z poznatkov pozitívnej ekonómie. Ide však nad jej rámec tým, že vyslovuje hodnotiace úsudky, robí závery, načrtáva cesty, ako sa majú problémy riešiť. Usiluje sa vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického systému. Napríklad rieši otázky: Aká je pre štát únosná miera nezamestnanosti? Aká miera inflácie je v spoločnosti prijateľná? Na otázky takéhoto typu neexistuje správna alebo nesprávna odpoveď, riešia sa na základe politických rozhodnutí. 14

Predmetom skúmania ekonómie je ekonomika, t. j. organizovaný systém výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby. Využitie ekonomických poznatkov je mnohostranné. Pomáhajú nám zvládnuť problémy každodenného života, porozumieť ekonomickým javom. Bez ekonomických znalostí sa nezaobídu tak podnikatelia, ako aj hospodárski a technickí zamestnanci. Nadobudnutie ekonomických vedomostí ako súčasť vysokoškolského vzdelania vám umožní pochopiť fungovanie spoločnosti ako aj hospodársku politiku vlády. 1.4 Metódy skúmania používané v ekonómii Ekonomická realita patrí k najzložitejším objektom skúmania. Pochopiť a vysvetliť ekonomické javy v ich zložitosti a rozpornosti možno len na základe vedeckého prístupu, ktorý umožňuje pochopiť príčiny a súvislosti ekonomických javov a usporiadať roztrieštené fakty do ucelenej ekonomickej teórie. Vedecký prístup je založený na používaní takých metód skúmania, akými sú: pozorovanie, analýza (ekonomická), štatistika a experimenty. Pozorovanie je metóda výskumu, slúžiaca na zber primárnych informácií pozorovaním. Pozorujeme súčasné i historické javy. Pozorovanie môže vyústiť do jednoduchého opisu javu a triedenia javu. Analýza. Fakty získané pozorovaním (zberom informácií) majú malú vypovedaciu schopnosť. K formulovaniu záverov je potrebné celok rozložiť na časti, hľadať medzi nimi súvislosti, abstrahovať od nepodstatných stránok javu. Následne sa formuluje hypotéza, ktorá sa testuje a overuje. Napokon sa čiastkové poznatky spájajú a vytvára sa ekonomická teória. Teória vysvetľuje fakty a poskytuje o nich ucelený prehľad. Na základe toho možno urobiť záver, že ekonomická analýza je postup, ktorý dedukuje alebo predikuje určité formy ekonomického správania na základe východiskových hypotéz o tom, ako sú ľudia či firmy motivovaní alebo budú konať. Štatistika sa zameriava na zber údajov, spracúva tieto údaje a na základe nich vyvodzuje konkrétne závery. Predpokladom správnosti pochopenia sledovaných javov je zvládnutie nielen matematických a štatistických metód, ale aj ekonomickej teórie a logické uvažovanie. Experimenty sú najnovším spôsobom skúmania ekonomických vzťahov. Ekonómovia sa čoraz častejšie obracajú k laboratórnym a iným riadeným experimentom. Podstatou experimentov v ekonómii je vytváranie skupín ľudí, ktoré predstavujú firmy a spotrebiteľov, 15

pričom s každou skupinou sa zaobchádza rovnako, s výnimkou jedného faktora, ktorý sa experimentom overuje. Experimenty v ekonómii sú oveľa zložitejšie ako vo väčšine ostatných vied, pretože napodobniť ekonomickú realitu v laboratóriu je veľmi ťažké. Aj ľudia sa v experimentálnych situáciách často správajú neprirodzene. Chyby, ktorým sa treba v ekonomickom skúmaní vyvarovať, sú: Nedodržanie predpokladu ostatné premenné nezmenené (ceteris paribus). Znamená to, že pri skúmaní vplyvu jedného meniaceho sa faktora, ostatné faktory musia zostať nezmenené. Post hoc klam predstavuje mylné vyvodzovanie príčinnej súvislosti z časovej následnosti javov. Ak jav A predchádza javu B, neznamená to, že jav A je príčinou vzniku javu B. Omyl kompozície je chybné usudzovanie z častí na celok. Nie vždy to, čo platí pre jednotlivú časť celku, platí aj pre celok. Subjektívnosť v ekonomickom uvažovaní je spôsobená tým, že ekonóm je ovplyvnený doterajšími znalosťami, osobnými skúsenosťami, presvedčením a záujmami, s ktorými sa stotožňuje. Neistota v ekonomickom myslení. Ekonomické zákony na rozdiel od exaktných zákonov platia v priemere, nie pre jednotlivý prípad. Platia pre veľa javov, ale nie pre ojedinelý jav. Ignorovanie sekundárnych účinkov, ktoré bývajú často významnejšie ako primárne. Sekundárne účinky sa môžu prejaviť neskôr a nemusia byť vždy zreteľné. V ekonomickom skúmaní sa však musia brať do úvahy. 1.5 Výroba a výrobné faktory Cieľom a podstatou ekonomickej činnosti ľudí je zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie potrieb ľudí. Ľudia vyrábajú, aby uspokojili svoje potreby. Potrebou sa rozumie pocit určitého nedostatku, ktorý si človek uvedomuje a snaží sa ho nejakým spôsobom odstrániť. Ľudia uspokojujú svoje potreby: statkami, službami. Statkom rozumieme každú vec, ktorá slúži na uspokojovanie ľudských potrieb, má hmotnú podobu. Z hľadiska dostupnosti statky možno rozdeliť na: 16

voľné, ekonomické (vzácne) statky. Voľné statky sú tie, ktoré sú pre človeka dôležité, ale zároveň sa nachádzajú voľne v prírode (napr. vzduch, hríby nazberané v prírode, voda v riekach). Väčšina predmetov, ktoré človek potrebuje na uspokojenie potrieb, sú ekonomické statky. Ekonomické statky sú tie predmety, ktoré neexistujú v neobmedzenom množstve a ktoré sú výsledkom výroby v spoločnosti. Preto ich nazývame aj výrobkami, čo je užší pojem ako statok. Ešte užší pojem je tovar to je výrobok, ktorý je určený na predaj a spotrebiteľ si ho obstaráva (kupuje) na trhu. Pre ekonomické statky je typická ich vzácnosť. Vzácnosť ekonomických statkov vyplýva z obmedzenosti výrobných zdrojov a zároveň z ich užitočnosti. Preto spoločnosť musí rozhodovať o tom, na výrobu akých statkov využije jestvujúce výrobné zdroje a akým spôsobom budú vynaložené, aby boli efektívne využité. Službou rozumieme takú užitočnú ľudskú činnosť, ktorá uspokojuje potreby ľudí svojím priebehom, má teda nehmotnú podobu. Služby možno deliť na výrobné (napr. údržbárske a opravárenské) a nevýrobné (napr. lekárske ošetrenie, návšteva kina, divadla), resp. trhové a netrhové. Čím je spoločnosť vyspelejšia, tým zabezpečuje vyšší stupeň uspokojovania potrieb hmotnými statkami a tiež rastie záujem ľudí o služby. Statky a služby sú výsledkom spoločenskej výroby. Výroba je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov (inputov) na statky a služby (outputy) užitočné pre ľudí. Inputy teda predstavujú všetky vstupy do výroby. Označujeme ich aj pojmom výrobné zdroje, výrobné činitele či výrobné faktory. Outputy predstavujú výsledky (výstupy) ekonomickej činnosti v podobe statkov a služieb, ktoré sa buď bezprostredne spotrebúvajú, alebo používajú na ďalšiu výrobu (kapitálové statky). Na zabezpečenie výroby sú potrebné tri základné výrobné faktory: práca, pôda a prírodné zdroje, kapitál. 17

Práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, je to vynakladanie fyzických a duševných schopností človeka. Práca ako výrobný faktor predstavuje vlastný ľudský kapitál. Množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje, závisí od počtu osôb schopných a ochotných pracovať. Pokiaľ ide o konkrétnu prácu, jej množstvo závisí od dĺžky pracovného času a od intenzity práce. Kvalitu práce určuje predovšetkým vzdelanie ľudí, ich kvalifikácia, prax, iniciatíva a tvorivosť. Pôda a prírodné zdroje predstavujú dary prírody pre výrobné procesy. Zahŕňajú pôdu využívanú na poľnohospodárske i na nepoľnohospodárske účely, zdroje energie, minerálne látky a neenergetické zdroje. V širších súvislostiach súčasťou prírodných zdrojov je i vzduch a voda. Kapitálom nazývame statky, ktoré sú výsledkom výroby, neslúžia na bezprostrednú spotrebu, ale na výrobu ďalších statkov, napr. stroje, výrobné zariadenia. Kapitál môže mať naturálno-vecnú podobu alebo peňažnú podobu. Osobitnou formou kapitálu je technológia, ktorá má podobu myšlienky, invencie, tvorivosti. Dobrá technológia môže výrazne zvýšiť efektívnosť práce, pôdy i kapitálu. Preto sa samotná technológia stáva výrobným faktorom. Vlastníctvo výrobných faktorov prináša jeho vlastníkovi dôchodok. Dôchodky majú veľký motivačný význam. Keby pôda neprinášala vlastníkovi rentu, ľudia by ju neobrábali. Keby práca nezabezpečovala ľuďom mzdu, nikto by pravdepodobne nepracoval. Keby kapitál jeho vlastníkovi neprinášal zisk, nemal by podnikateľ dôvod podstupovať podnikateľské riziko. Dôchodky z troch výrobných faktorov mzda, renta a zisk sú hnacím motorom trhovej ekonomiky. 1.6 Základné ekonomické zákony Základné ekonomické zákony vyjadrujú limity rastu bohatstva spoločnosti. Vychádzajú z toho, že výrobné zdroje sú obmedzené, preto sú vzácne a spoločnosť nemôže vyrobiť všetko, čo by potrebovala a chcela. 1.6.1. Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností Zákon vzácnosti vyjadruje, že výrobné zdroje sú vzácne, preto nie je možné vyrábať všetko, čo by ľudia chceli. Ľudia a spoločnosť musia rozhodnúť, ako tieto zdroje rozdeliť na 18

výrobu jednotlivých výrobkov. Problém nedostatku (vzácnosti) a výberu možno ilustrovať pomocou krivky PPF (Production-Possibility Frontier), t. j. krivky hranice produkčných možností. Táto krivka sa nazýva aj transformačná krivka, pretože predstavuje transformáciu obmedzených zdrojov z jedného využitia na iné využitie. Hranica produkčných možností zobrazuje všetky dostupné kombinácie dvoch statkov (dvoch skupín statkov), ktoré sa môžu vyrobiť pri daných výrobných zdrojoch a technológiá. 160 Statok B 140 120 100 80 60 40 20 Y C Z D 0 0 20 40 60 80 100 Statok A Obr. 1.1 Krivka hranice produkčných možností Obrázok 1.1 predpokladá obmedzenosť zdrojov: keby všetky zdroje boli vynaložené na výrobu statku A, mohlo by sa ho vyrobiť 80 jednotiek a žiadny výrobok B. Naopak, ak sa zdroje vynaložia len na výrobu statku B, vyrobí sa tohto statku 120 jednotiek a nevyrobí sa žiadny statok A. Pri kombinovanej alokácii zdrojov sa môže vyrobiť rôzne množstvo statkov A a B (napr. body C, D na krivke PPF). Body za krivkou PPF (napr. bod Z) sú nedosiahnuteľné, ekonomika nemá dostatočné zdroje na výrobu zodpovedajúcich kombinácií statkov A, B. Body vnútri PPF (napr. bod Y) znamenajú, že zdroje sa nevyužívajú úplne, resp. využívajú sa neefektívne. Efektívna je taká ekonomika, v ktorej sa plne využívajú výrobné zdroje. Takáto ekonomika sa pohybuje na krivke hranice produkčných možností, dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť Paretovo optimum. Alokačná efektívnosť je stav, v ktorom sa zo zdrojov spoločnosti vyťaží maximálny objem statkov, nemožno zvýšiť výrobu statku bez toho, aby sa neznížila výroba druhého statku. 19

Krivka PPF nie je navždy daná. Ak vzrastie množstvo zdrojov, začnú sa zdroje využívať novým, efektívnejším spôsobom, alebo sa zavedú výsledky vedecko-technického pokroku do výroby, krivka PPF sa posúva doprava, navonok, dochádza k rastu výroby (obr. 1.2). V súvislosti s voľbou využitia výrobných faktorov na výrobu rôznych výrobkov súvisí pojem alternatívne náklady (náklady obetovanej príležitosti). Alternatívne náklady predstavujú hodnotu druhého najlepšieho variantu, ktorého sme sa vzdali. Statok B 160 140 120 100 80 60 40 20 0 PPF 1 PPF 2 0 20 40 60 80 100 Statok A Obr. 1.2 Posun krivky PPF 1.6.2 Zákon klesajúcich výnosov Za tvorcu tohto zákona sa považuje fyziokrat A. R. Turgot, prevzali ho aj predstavitelia klasickej ekonómie okrem A. Smitha. Zákon klesajúcich výnosov sa týka vzťahu medzi klesajúcimi inputmi a outputmi. S rastúcim množstvom jedného inputu (napr. práca), ktorý pridávame k fixnému množstvu druhého inputu (napr. pôda), output rastie stále pomalšie a dodatočný output klesá. Tab. 1.2 Zákon klesajúcich výnosov Jednotky práce Jednotky pôdy Celkový output Dodatočný output 0 1 0 150 1 1 150 100 2 1 250 70 3 1 320 50 4 1 370 30 20

5 1 400 Ak sa bude meniť viac inputov zapojených do výroby, hovoríme o výnosoch z rozsahu a môžu nastať nasledujúce prípady: Ak output rastie rýchlejšie ako množstvo zapojených inputov, hovoríme o rastúcich výnosoch z rozsahu. Ak output rastie proporcionálne s množstvom zapojených inputov, hovoríme o konštantných výnosoch z rozsahu. Ak output rastie pomalšie, ako množstvo zapojených inputov, hovoríme o klesajúcich výnosoch z rozsahu. Zákon klesajúcich výnosov patrí medzi základné ekonomické zákony a v modifikovanej forme sa vyskytuje i v teórii A. Marshalla. Tento zákon v súčinnosti s Malthusovou populačnou teóriou sa stáva limitujúcim faktorom ekonomického rastu spoločnosti. 1.7 Triáda ekonomických problémov a ich riešenie v rôznych typoch ekonomík Každá spoločnosť musí riešiť tri základné, navzájom súvisiace problémy: ČO, AKO a PRE KOHO vyrábať, aby ekonomika bola efektívna. Čo, aké outputy vyrábať, v akom množstve, teda aké statky a služby má spoločnosť vyrobiť, aby sa efektívne využili výrobné faktory a zároveň, aby sa dosiahlo najlepšie uspokojenie potrieb ľudí. Ako outputy vyrábať, teda kto ich má vyrábať, s akými zdrojmi a s akými technologickými postupmi. Pre koho outputy vyrábať, t. j., kto bude spotrebiteľ, ako sa statky a služby rozdelia medzi osoby a jednotlivé skupiny. Uvedenú triádu ekonomických problémov v historickom vývoji každá spoločnosť riešila rôzne. V rôznych teoretických prácach nachádzame rôzne vymedzenia toho, ako alternatívne ekonomické systémy riešili trojakú úlohu ekonomiky. P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus rozlišujú tieto typy ekonomík: 7 7 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 41, 42. 21

V primitívnych civilizáciách ovláda všetky stránky správania zvyk. O tom, čo, ako a pre koho vyrábať spravidla rozhodujú tradície, ktoré prechádzajú zo starších generácií na mladšie. V príkazovej ekonomike vláda robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní. Takáto vláda môže byť diktátorská, ale aj demokratická. V extrémnych prípadoch prikazuje ľuďom aj to, čo majú jesť a piť, ako sa majú vyrábať potraviny a oceľ a kto má žiť dobre a kto má byť chudobný. Čo, ako a pre koho vyrábať sa v trhovej ekonomike určuje pomocou systému cien, trhov, ziskov a strát, stimulácií a odmien. Firmy produkujú tie tovary, ktoré prinášajú najvyšší zisk, výrobnými technológiami, ktoré sú najmenej nákladné a spotreba ľudí sa riadi ich rozhodovaním o tom, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú za svoju prácu a dôchodky, ktoré im plynú z vlastníctva majetku. Stopercentná trhová ekonomika nikdy neexistovala (najbližšie jej bolo Anglicko v 19. storočí). V súčasnosti ani jedna ekonomika nepredstavuje niektorú z týchto čistých foriem. Spravidla ide o zmiešané ekonomiky s prvkami trhu, príkazov a zvyku. Predstaviteľ neoliberalizmu, Walter Eucken, rozlišuje tzv. dva ideálne typy hospodárstiev: trhové a riadené, ktorým zodpovedajú reálne typy hospodárstiev a tzv. riadené trhové hospodárstvo v reálnej podobe. Český ekonóm K. Engliš a slovenský ekonóm I. Karvaš pristupovali k reálnej ekonomike ako k zmesi čistých hospodárskych sústav. Za čisté hospodárske sústavy považovali sústavu individualistickú a solidaristickú. V individualistickej sústave je subjektom vôle jednotlivec a jeho cieľom je maximalizácia vlastného blahobytu. V solidaristickej sústave je subjektom vôle štát a jeho cieľom je zdravý a kultúrny národ. Spomenuté prístupy, napriek rozdielnosti pomenovania jednotlivých alternatívnych hospodárskych systémov, sa zhodujú v podstate v jednom: či triádu ekonomických problémov má riešiť trh alebo štát, resp. v realite prepojenie obidvoch princípov. Riešenie tejto triády ekonomických problémov je základným problémom i súčasných ekonomických teórií Zhrnutie Ekonómia ako samostatná veda vznikla v období klasickej ekonómie a jej základom sa stalo dielo Adama Smitha Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov (Bohatstvo národov), ktoré vyšlo v roku 1776. 22

Vo vývoji ekonomickej teórie a z nej vychádzajúcej hospodárskej politiky sa v dejinách vyformovali dva protichodné ekonomické prúdy: klasický, resp neoklasický prúd a keynesovský prúd. Klasická, resp. neoklasická ekonómia hlásala hospodársky liberalizmus, automatické fungovanie trhového mechanizmu bez zásahov štátu. Keynesovský prúd predpokladal nevyhnutnosť štátnych zásahov do ekonomiky. Syntéza týchto dvoch prúdov v ekonómii sa nazýva neoklasická syntéza. Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne obmedzené zdroje s alternatívnym použitím na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. Mikroekonómia venuje pozornosť jednotlivým hospodárskym subjektom (domácnostiam, firmám), analyzuje a popisuje ich správanie na trhu. Makroekonómia analyzuje ekonomiku ako celok a vysvetľuje jej fungovanie. Pozitívna ekonómia analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti jej fungovania. Normatívna ekonómia vyslovuje hodnotiace úsudky, robí závery, načrtáva cesty, ako sa majú problémy riešiť. Usiluje sa vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického systému. Metódy skúmania používané v ekonómii sú: pozorovanie, analýza (ekonomická), štatistika a experimenty. Medzi chyby, ktorým sa treba v ekonomickom skúmaní vyvarovať, patria: nedodržanie predpokladu ostatné premenné nezmenené (ceteris paribus), post hoc klam, omyl kompozície, subjektívnosť v ekonomickom uvažovaní, neistota v ekonomickom myslení a ignorovanie sekundárnych účinkov. Cieľom a podstatou ekonomickej činnosti ľudí je zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie potrieb ľudí. Prostriedky uspokojovania potrieb sú statky a služby. Väčšina statkov sa získava výrobou. Výroba je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov (inputov) na statky a služby (outputy) užitočné pre ľudí. Základné výrobné faktory sú práca, pôda a prírodné zdroje a kapitál. Zákon vzácnosti vyplýva z obmedzenosti výrobných zdrojov. Problém vzácnosti a výberu zdrojov na výrobu rôznych statkov ilustruje krivka hranice produkčných možností (krivka PPF). Ekonomika, ktorá sa pohybuje na krivke PPF, dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť. Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje skutočnosť, že s rastúcim množstvom jedného inputu pri fixnom množstve druhého inputu rastie output stále pomalšie a dodatočný output klesá. Ak sa menia všetky inputy, možno hovoriť o rastúcich, klesajúcich alebo konštatných výnosoch z rozsahu. 23

Triáda ekonomických problémov predstavuje otázky: čo, ako a pre koho vyrábať. Rôzne spoločnosti sa s týmito problémami vyrovnávajú rôzne: zvykom, príkazmi alebo systémom cien a trhov. Základné alternatívne systémy sú zvyková, príkazová, trhová a zmiešaná ekonomika. Otázky na diskusiu 1. Čo je charakteristické pre jednotlivé etapy vývoja ekonomického myslenia? 2. Čím sa vyznačujú dva hlavné prúdy ekonomickej teórie a aký je cieľ neoklasickej syntézy? 3. Čo je predmetom ekonómie a aký je prístup makroekonómie a mikroekonómie, ako aj pozitívnej a normatívnej ekonómie k ekonomickej realite? 4. Aké metódy skúmania sa používajú v ekonómii? 5. V čom tkvie podstata zákona vzácnosti? 6. V čom tkvie podstata zákona klesajúcich výnosov? 7. Ako riešia alternatívne ekonomické systémy základné problémy organizácie ekonomiky? Zoznam použitej a odporúčanej literatúry [1.] Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995 [2.] Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002 [3.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992 [4.] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996 24

2. Úloha trhu a štátu v ekonomike Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní: vysvetliť pojmy trh a úlohy trhu, vysvetliť fungovanie trhu, zdôvodniť, prečo zlyháva fungovanie trhu, analyzovať ekonomické úlohy štátu v trhovej ekonomike. V druhej kapitole vysvetlíme teoretické názory na trh a jeho fungovanie. Vymedzíme pojem trh, základné úlohy trhu a typy trhov. Popíšeme subjekty trhu a systém fungovania trhu. Poukážeme na to, že trh zlyháva v dôsledku nedostatkov a nedokonalosti trhu. V závere kapitoly budeme krátko analyzovať úlohu štátu v trhovej ekonomike. Každý jednotlivec sa snaží využiť svoj kapitál tak, aby vyrobil čo najväčšiu hodnotu... Tým, že má pred sebou len svoj vlastný záujem, slúži často záujmom spoločnosti účinnejšie, než keď sa o to vedome usiluje. Adam Smith Bohatstvo národov (1776) 8 2.1 Vymedzenie pojmu trh, základné úlohy trhu a typy trhov Trh a trhový mechanizmus sú základom celej ekonomickej teórie. Základné črty fungovania trhu a trhovej ekonomiky položil koncom 18.storočia škótsky ekonóm Adam Smith koncepciou neviditeľnej ruky. Jej podstata spočíva v tom, že každý účastník hospodárskeho života sleduje síce svoj vlastný súkromný záujem, ale trhový systém napriek tomu funguje v prospech všetkých, ako keby celý proces usmerňovala neviditeľná ruka. Trhový systém funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu jednotlivci sledovať svoje vlastné ekonomické záujmy (hospodársky liberalizmus). Prirodzené úsilie ľudí zlepšovať svoje materiálne postavenie je takým silným stimulom, že ak môže nerušene pôsobiť, vedie k blahobytu jednotlivca i celej spoločnosti. 8 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 53. 25

Trhová ekonomika je ekonomikou slobodných ľudí, kde existuje sloboda vlastníctva, voľná konkurencia a voľná tvorba cien na základe ponuky a dopytu. Základy teórie trhu rozpracovali i ďalší predstavitelia klasickej ekonómie (Ricardo, Say, Malthus, Mill), ale najmä neoklasickej ekonómie (Menger, Jevons, Marshall, Clark, Wallras). Trh je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary), vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok, t. j. súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú. 9 Trh vznikol a vyvíjal sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce. V dôsledku rozvoja spoločenskej deľby práce sa výroba špecializovala, sebestačnosť výrobcov klesala, rástla ich vzájomná závislosť a nevyhnutnosť výmeny výsledkov ich činnosti. Výmena sa uskutočňovala najskôr ako naturálna výmena (barter), kde sa priamo zamieňala vec za vec. Neskôr sa vyvinula peňažná výmena, kde sa statky vymieňajú prostredníctvom peňazí. Moderná ekonomika sa zakladá na rozvinutej deľbe práce. Každý výrobca produkuje výrobky a služby pre množstvo iných výrobcov či spotrebiteľov. Všetci sú navzájom prepojení prostredníctvom trhu. Trh predstavuje mechanizmus realizácie trhovej ekonomiky, ktorý sa všeobecne vyznačuje nasledujúcimi znakmi: slobodou ekonomickej činnosti hospodárskych subjektov a ich zodpovednosťou za jej výsledky, slobodnou voľbou partnerov, voľnou tvorbou cien, konkurenciou medzi účastníkmi trhu, minimálnou priamou účasťou štátu v hospodárskej činnosti uskutočňovanou pomocou príslušných regulátorov. Pri riešení triády problémov (čo, ako a pre koho vyrábať) trh plní tri úlohy: 10 poskytuje informácie, 9 Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 54 10 Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 55. 26

poskytuje podnety pre správanie spotrebiteľov a výrobcov, rozdeľuje dôchodky. Trh zabezpečuje odovzdávanie informácií, pričom informácie sa šíria automaticky, bez toho, aby sa niekto o to staral. Hlavným nositeľom informácií je cena. Trh cez systém cien sprostredkúva informácie a poskytuje podnety pre správanie kupujúcich a predávajúcich na trhu. Ak napr. dopyt po tovare rastie, rastie aj cena tohto tovaru, pre výrobcu je to signál, že zvýši výrobu tohto tovaru a naopak. Ak dopyt po tovare klesá, výrobca v snahe predať tovar, cenu tohto tovaru zníži a zníži aj jeho výrobu. Cena teda pôsobí ako nástroj nastoľovania rovnováhy na trhu. K členeniu trhov možno pristupovať z rôznych hľadísk. 11 Z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny, trh regionálny, trh národný, trh ekonomických zoskupení a trh svetový. Z hľadiska predmetu kúpy a predaja členíme trhy na: trh tovarov a služieb, trh výrobných faktorov ( trh práce, trh pôdy, trh kapitálu), finančný trh. Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu trh môže byť voľný (ponuka a dopyt sú veľmi pružné) alebo regulovaný (ponuka a dopyt sú úradne alebo iným spôsobom regulované). Podľa stupňa organizovanosti rozlišujeme trhy organizované (napr. burza) a neorganizované (napr. susedská výpomoc). Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom možno rozlíšiť trh legálny (oficiálny) a nelegálny (čierny) trh. Podľa počtu sledovaných tovarov rozlišujeme čiastkový a agregátny trh. Uvedené členenie trhov je v značnej miere relatívne. V reálnej ekonomike jednotlivé trhy spolu úzko súvisia a sú navzájom prepojené. 2.2 Trh a jeho fungovanie Na trhu vystupujú tri skupiny ekonomických subjektov: domácnosti, firmy a štát. 12 Tieto subjekty prichádzajú na trh s rôznymi cieľmi. 11 Spracované podľa: Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 56. 12 Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 58 27

1. Domácnosti vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci. Na druhej strane, na trhu výrobných faktorov vystupujú ako predávajúci práce, pôdy a kapitálu. Cieľom domácností na trhu je zabezpečenie prostriedkov na uspokojovanie potrieb. 2. Firmy (organizácie) sú subjekty trhu vyrábajúce tovary za účelom ich predaja. Na trhu tovarov a služieb vystupujú ako predávajúci a na trhu výrobných faktorov ako kupujúci. Ich cieľom je dosiahnutie zisku. 3. Štát je špecifickým subjektom trhu. Na trh by mal vstupovať len vtedy, keď je potrebné odstraňovať niektoré negatívne prejavy trhu a keď je potrebné stimulovať pôsobenie pozitívnych vplyvov. Mal by tiež vytvárať a ochraňovať slobodné konkurenčné prostredie. Štát Vytvára právne predpoklady pre hospodársky život a ochraňuje konkurenciu kupujúci Trh tovarov a služieb predávajúci Domácnosti Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať? Firmy predávajúci Trh výrobných faktorov kupujúci Obr. 2.1 Prepojenie subjektov na trhu Na trhu tovarov a služieb v závislosti od ceny sa kupujúci i predávajúci rozhodujú, či sa kúpa alebo predaj tovaru uskutoční alebo nie. Ak sa kupujúcemu zdá cena príliš vysoká a konkurencia ponúka nižšiu cenu alebo vyššiu kvalitu tovaru, daný tovar nekúpi. Predávajúci musí znížiť cenu na úroveň, za akú sú kupujúci ochotní tovar kúpiť. Ak je na trhu tovaru nedostatok, sú kupujúci ochotní za nedostatkový tovar zaplatiť i vysokú cenu. Ceny vzrastú na takú úroveň, pri ktorej sa ešte všetky výrobky a služby príslušného druhu predajú. 28

Situácia na trhu výrobných faktorov je obdobná. Nástrojom zladenia ponuky práce a dopytu po práci je cena práce, mzda. Na trhu pôdy je takýmto nástrojom cena pôdy, renta. Na finančnom, resp. peňažnom trhu je nástrojom zlaďovania ponuky a dopytu po rôznych druhoch peňazí úroková miera. V prípade otvorenej ekonomiky, kde na peňažný trh vstupujú i cudzie meny, takýmto nástrojom je menový kurz. Jednotlivé trhy sú prostredníctvom ekonomických subjektov a tokov peňazí navzájom úzko prepojené. Hybnou silou trhu je trhová konkurencia. Je to proces, v ktorom sa stretávajú záujmy spotrebiteľov a výrobcov, pričom každý z nich sa snaží dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu. Trhová konkurencia sa môže realizovať v niekoľkých rovinách: 13 Konkurencia medzi ponukou a dopytom. Záujmy spotrebiteľov a výrobcov sú protichodné: spotrebiteľ má záujem lacno kúpiť, výrobca má záujem draho predať. Na trhu prichádza ku vzniku kompromisu medzi týmito protichodnými záujmami. Konkurencia medzi spotrebiteľmi ( konkurencia na strane dopytu) je motivovaná záujmom kúpiť čo najlacnejšie a čo najviac, a to hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Táto forma konkurencie sa najviac prejavuje, ak je tovaru nedostatok. Konkurencia medzi výrobcami ( konkurencia na strane ponuky) je motivovaná záujmom výrobcov predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Cieľom je maximalizácia zisku a vytlačenie konkurenčného výrobcu z trhu. Najsilnejšie sa táto konkurencia prejavuje pri prebytku tovaru na trhu. Konkurencia medzi výrobcami sa uskutočňuje ako cenová a necenová konkurencia. Cenová konkurencia využíva ako nástroj konkurenčného boja cenu, necenová konkurencia je založená na snahe získať kupujúceho inými než cenovými nástrojmi, napr. reklamou, príťažlivým dizajnom, predajom na úver, dokonalejším servisom. Konkurencia na strane ponuky sa zvyčajne realizuje ako kombinácia cenovej a necenovej konkurencie. Z hľadiska podmienok, ktoré majú jednotliví výrobcovia na trhu, rozlišujeme dokonalú a nedokonalú konkurenciu. Dokonalá konkurencia predstavuje teoretickú abstrakciu, stav, ktorý v reálnej ekonomike sa prakticky nevyskytuje. V hospodárstve nie je možné totiž vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov na trhu. V reálnej ekonomike existuje nedokonalá konkurencia, ktorá má tieto formy: úplný (čistý) monopol, oligopol, monopolistickú konkurenciu. 13 Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s. 58 29