ENZÝMY ACP Sérová kyslá fosfatáza zahrňuje 5 izoenzýmov, ktoré pochádzajú predovšetkým z erytrocytov, doštičiek, slinivky brušnej (pankreasu) a pečeňových retikuloendoteliálnych buniek, obličiek, kostí a epiteliálnych buniek prostaty. Prostatická kyslá fosfatáza, izoenzym 2, je vytváraná predovšetkým, ale nie výlučne, v prostate. Obecne je možné povedať, že hladina celkovej a prostatickej kyslej fosfatázy sa zvyšuje pri progresívnych, metastazujúcich karcinómoch prostaty, u 80 % pacientov s metastázami je zvýšenie závislé na štádiu rozvoja ochorenia. Percentá zvýšenia u každého štádia sú závislé na klasifikácii (patologickej alebo klinickej). Zvýšenie hladiny kyslej fosfatázy je možné pozorovať takisto pri Gaucherovej chorobe (Gaucherova - čítaj: [gošerova]) choroba je dedične viazané ochorenie, ktoré spôsobuje ukladanie tukových častíc v ľudských orgánoch a kostiach). a Niemann-Pickovej chorobe (defekt sfingomyelinázy, akumulácia cholesterolu a sfingomyelínu v slezine, pečeni, pľúcach atď. Zmeny v CNS - tažké neurologické poškodenie smrť nastáva behom prvých 4-5 rokov), 1-2 dni po chirurgickom zákroku na prostate, biopsii alebo katetrizácii a taktiež pri benígnej hypertrofii prostaty, prostatitíde a infarkte prostaty. ALP Alkalická fosfatáza v sére pochádza zo 4 štrukturálnych genotypov: 1) typ vyskytujúci sa v pečeni, kostiach a obličkách, 2) črevný typ, 3) placentárny typ a 4) variant vyskytujúci sa v pohlavných bunkách. Je možné sa s nimi stretnúť v osteoblastoch, hepatocytoch, obličkách, slezine, placente, prostate, leukocytoch a v tenkom čreve. Typ z pečene, kostí a obličiek sa pritom javí ako najdôležitejší. So vzostupom aktivity alkalickej fosfatázy sa stretávame u všetkých foriem cholestázy a hlavne, ak je spojená s obštrukciou. Zvýšená je taktiež pri ochoreniach skeletu, ako je Pagetova choroba (táto choroba sa vyznačuje okrskami neúmernej kostnej deštrukcie, nahradzovanými mäkkou a zväčšenou kostnou štruktúrou, čo znamená že kosti sú hrubé, rozšírené, deformované a krehké), hyperparatyroidizmus, krivica a osteomalácia, a pochopiteľne aj u zlomenín a malígnych tumorov. Značne zvýšené hodnoty aktivity alkalickej fosfatázy sú niekedy zaznamenávané v detstve a dospievaní. Príčinou je zvýšená aktivita osteoblastov v súvislosti s rastom kostí. ALT Enzým alanin aminotransferáza (ALT) je hojne prítomný v rôznych tkanivách. Hlavným zdrojom ALT je pečeň, čo vedie ku stanoveniu aktivity ALT pri diagnostike pečeňových ochorení. Zvýšené hodnoty ALT sa objavujú pri hepatitíde, cirhóze, obštrukčnej žltačke, karcinómoch pečene a chronickom alkoholovom abuse. ALT je slabo zvýšená u pacientov, ktorí majú nekomplikovaný infarkt myokardu. Hoci hodnoty aspartát aminotransferázy (AST) a ALT rastú kedykoľvek, keď dochádza pri ochorení k narušeniu integrity buniek pečene, je ALT špecifickejším enzýmom pre pečeň. Navyše, zvýšené hodnoty ALT pretrvávajú dlhšie než aktivita AST. V sére pacientov
s deficitom vitamínu B6 môže byť aktivita aminotransferázy znížená. Zdanlivý pokles aktivity ALT môže byť spôsobený nižšou hladinou pyridoxal fosfátu, prostetickej skupiny aminotransferáz, ktorá zvyšuje pomer apoenzýmu ku holoenzýmu. AST Enzým aspartát aminotransferáza je široko rozšírený v mnohých tkanivách, hlavne však v pečeni, srdci, svaloch a obličkách. Zvýšené hladiny v sére sú dôsledkom postihnutia týchto tkanív pri rôznych ochoreniach. Hepatobiliárne choroby, ako sú cirhóza, metastázujúci karcinóm a vírusová hepatitída, takisto zvyšujú hladiny AST v sére. Následkom infarktu myokardu sa zvyšuje AST v sére a vrchol sa dosahuje druhý deň po jeho nástupe. U pacientov, podstupujúcich dialýzu, alebo ktorí majú deficit vitamínu B6, môže byť AST v sére znížené. Zdanlivý pokles aktivity AST môže byť spôsobený nižšou hladinou pyridoxal fosfátu, prostetickej skupiny aminotransferáz, ktorá zvyšuje pomer apoenzýmu ku holoenzýmu. Známe sú 2 izoenzýmy AST, cytoplazmatický a mitochondriálny. Za bežných podmienok je v sére len cytoplazmatický izoenzým, zatiaľ čo mitochondriálny spolu s cytoplazmatickým izoenzýmom sú detegovateľné v sére pacientov s koronárnym alebo hepatobiliárnym ochorením. AMYL Sú známe dva typy α-amylázy, pankreatická (P-typ) a slinná (S-typ). Zatiaľ čo P-typ môžeme priradiť jednoznačne ku pankreasu a je orgánovo špecifický, S-typ pochádza z rôznych miest. Okrem slinných žliaz je možné sa s ním stretnúť v slzách, pote, ľudskom mlieku, plodovej vode, pľúcach, semenníkoch a v epiteli vajíčkovodov. Nakoľko špecifické klinické symptómy pankreatických ochorení sú obmedzené, má stanovenie α- amylázy dôležitú úlohu pri ich diagnostike. Preto je predovšetkým používaná pre diagnostiku a monitorovanie akútnej pankreatitídy. Hyperamylasémia sa nevzťahuje len na akútnu pankreatitídu alebo zápalovú fázu chronickej pankreatitídy, ale vyskytuje sa taktiež v spojitosti s renálnym zlyhaním (obmedzená glomerulárna filtrácia), nádormi na pľúcach, vaječníkoch, pri pľúcnych chorobách, ochoreniach slinných žliaz, diabetickej ketoacidóze, cerebrálnej traume, pri chirurgických zásahoch alebo v prípadoch makroamylasémie. Špecifičnosť pre pankreas je odporúčané potvrdiť doplňujúcim vyšetrením špecifického enzýmu pre pankreas - lipázy alebo pankreatickej α-amylázy. P-AMYL Stanovenie pankreatickej α-amylázy je prínosom pre diagnostiku a sledovanie akútnej pankreatitídy a akútnych záchvatov chronickej pankreatitídy. Posudzované merítkom klinickej senzitivity a špecifičnosti, je diagnostická hodnota pankreatickej α- amylázy porovnateľná s hodnotou lipázy, obecne uznávaným enzýmom špecifickým pre pankreas. Senzitivita pankreatického izoenzýmu α-amylázy je o 38 % vyššia než celková α-amyláza v diagnostike akútnej pankreatitídy, pokiaľ je kritériom trojnásobné prekročenie hornej hranice referenčného rozmedzia.
CK Enzým CK je dimér, zložený z podjednotiek, ktorých názov je odvodený od svalu M (muscle) a mozgu B (brain). Tri identifikované izoenzýmy sú označované: MM, MB a BB. Normálne CK v sére je prevažne izoenzým CK-MM. Zvýšené hladiny CK v sére sprevádzajú ochorenia kostrového svalstva, predovšetkým svalovú dystrofiu. Frakcia CK-MB sa nachádza predovšetkým v tkanive myokardu a jej prítomnosť sa obvykle zaznamenáva v priebehu 48 hodín po nástupe infarktu myokardu. Použitie stanovenia celkového CK a izoenzýmu CK-MB v diagnostike infarktu myokardu je najdôležitejšou aplikáciou stanovenia kreatinkinázy v klinickej chémii. Aktivita CK v sére taktiež narastá po cerebrálnej ischémii, akútnej mozgovej príhode a úraze hlavy. CK-MB Väčšina orgánov obsahuje CK, ale zastúpení izoenzýmov je v každom rôzne. V kostrovom svalstve je zastúpený predovšetkým MM izoenzým, zatiaľ čo mozog, žalúdok, črevo, močový mechúr a pľúca obsahujú predovšetkým izoenzým BB. Izoenzým MB je vo výraznejšom množstve (15 až 20 %) obsiahnutý len v tkanive myokardu. Preto je aktivita celkovej CK zvýšená pri mnohých chorobách. Tento nedostatok špecifičnosti obmedzuje jeho diagnostickú hodnotu. Avšak, pokiaľ sú využité nápadné rozdiely zastúpenia izoenzýmov CK v rôznych orgánoch, stáva sa CK prínosným enzýmom pre diagnostiku akútneho infarktu myokardu. Prítomnosť CK-MB v sére reflektuje svoju temer výsadnú prítomnosť v tkanive myokardu. To sa využíva pri podozrení na infarkt myokardu, kedy je najčastejšie opakované stanovenie izoenzýmov CK. GLDH GLDH je najšpecifickejší enzým pre pečeň, nachádzajúci sa výlučne v mitochondriách buniek pečeňového laloku. Aktivita GLDH, pochádzajúca z iných orgánov ako obličiek, slinivky brušnej (pankreasu), srdca, mozgu a čriev, je zanedbateľná. Stanovenie aktivity GLDH sa robí v rámci diagnostiky pečeňových chorôb, predovšetkým pri posudzovaní rozsahu poškodenia jednotlivých buniek. Nekrotizujúce poškodenie pečene ako akútna hepatálna dystrofia, nekrotická hepatitída, viacpočetné pečeňové metastázy a obštrukčná žltačka, sú spojené so zvýšením aktivity GLDH v sére. GMT Gama-glutamyltransferáza je používaná v diagnostike a monitorovaní hepatobiliárnych ochorení. Enzymatická aktivita GGT je často jediným parametrom so zvýšenou hodnotou v testoch na takéto ochorenia a je jedným z najcitlivejších známych markerov. Gama-glutamyltransferáza je taktiež často používaná v súvislosti so skrytým alkoholizmom. Zvýšenú aktivitu GGT v sére je možné nájsť aj u pacientov podstupujúcich dlhodobú medikáciu fenobarbitálu a fenytoínu.
HBDH Laktátdehydrogenáza je v sére prítomná v 5 izoenzýmoch. Tieto enzýmy majú tetramerickú štruktúru. Obsahujú 2 druhy pod jednotiek: M-podjednotka prevažuje v svaloch skeletu a H podjednotka sa nachádza prevažne v myokarde. Na základe ich elektroforetickej migrácie k anóde sú rozdelené do 5 izoenzýmov označených LDH1, LDH2, LDH3, LDH4 a LDH5. Najväčšiu pohyblivosť k anóde má LDH1. Podjednotky sú zložené nasledovne: H4, H3M, H2M2, HM3 a M4. Pri použití rôznych substrátov (napr. α-ketobutyrátu v prípade α-hbdh) je možné LDH z pečene a zo srdca odlíšiť od ostatných. Každý orgán je vybavený charakteristickým profilom enzýmov, podľa ktorého môže byť zistené jeho poškodenie. Doterajšie štúdie jasne preukázali, že zmeny v pomere izoenzýmov špecifických pre srdce voči celkovej aktivite LDH vypovedajú o závažnosti a vývoji nedávného infarktu myokardu. Rudolph a kol. uvádzajú, že kombinácia stanovenia CK-MB- a izoenzýmov LDH, špecifických pre srdce, môže predpovedať s 99 % spoľahlivosťou klasifikáciu infarktu myokardu, či je akútna alebo neakútna. Rotenberg a kol. takisto uvádzajú, že stanovenie izoenzýmov LDH, špecifických pre srdce, v období 24 až 48 hodín po operácii srdca je schopné diagnostikovať perioperačný infarkt myokardu. CHE Cholinesteráza (pseudocholinesteráza alebo cholinesteráza II) sa nachádza v pečeni, pankrease, srdci, sére a bielej hmote mozgovej. Tento enzým nie je možné zamieňať s acetylcholinesterázou erytrocytov (EC 3.1.1.7), taktiež označovanou ako cholinesteráza I. Biologická funkcia cholinesterázy nie je presne známa. Sérová cholinesteráza slúži ako indikátor možnej otravy insekticídmi. Stanovuje sa ako ukazovateľ pečeňovej funkcie. V predoperačnom screeningu je cholinesteráza používaná na odhalenie pacientov s atypickou formou enzýmu, kedy u týchto pacientov je takto možné predchádzať predĺženej apnoe, spôsobenej zníženou elimináciou svalových relaxantov. Znížené hladiny cholinesterázy je možné nájsť pri intoxikácii orgánofosfátmi, hepatitídach, cirhóze, infarkte myokardu, akútnych infekciách a atypických fenotypoch tohto enzýmu. LDH Laktátdehydrogenáza (LDH) je enzým široko zastúpený v tkanivách, predovšetkým srdca, pečene, svaloviny a obličiek. LDH, nachádzajúce sa v sére, je možné rozdeliť na základe elektroforetickej mobility na 5 izoenzýmov. Medzi izoenzýmy patria dva homotetraméry, LDH-1 (srdcový) a LDH-5 (svalový) a tri hybridné izoenzýmy. Zvýšené hodnoty LDH v sére je možné pozorovať pri rôznych ochoreniach. Najvyššie hladiny sú spájané s megaloblastickou anémiou, diseminovaným karcinómom a šokom. Stredne zvýšené sú pri svalových nemociach, nefrotickom syndróme a cirhóze. Mierne zvýšenie aktivity LDH sprevádza prípady srdcového alebo pľúcneho infarktu, leukémie, hemolytickej anémie a nevírovej hepatitídy.
LIP Spolu s α-amylázou je pankreatická lipáza už mnohé roky najdôležitejším biochemickým parametrom v diferenciálnej diagnostike ochorenia pankreasu. Stanovenie aktivity lipázy budilo vždy záujem pre svoju špecifičnosť a rýchlosť odozvy. Pri akútnej pankreatitíde sa aktivita lipázy zvyšuje do 4-8 hodín a vrchol dosahuje po 24 hodinách, potom klesá v priebehu 8 až 14 dní. Nie je však preukázaná súvislosť medzi úrovňou aktivity lipázy stanovenej v sére a rozsahom poškodenia pankreasu.