1 Koeficient kovariancie

Σχετικά έγγραφα
Regresná analýza x, x,..., x

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Obvod a obsah štvoruholníka

3. prednáška. Komplexné čísla

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Ekvačná a kvantifikačná logika

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

priradí skalár ( αβ, ) C sa nazýva skalárny súčin vtedy a len vtedy, ak platia tieto 4 axiómy:,

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

2.1 Charakteristiky polohy

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Analýza vlastností funkcií mierky a waveletov v ortogonálnom prípade. - funkcia mierky a wavelet spĺňajúca relácie zmeny rozlíšenia

Pravdepodobnosť a štatistika

x j hodnota štatistického znaku x - aritmetický priemer ni absolútna početnosť m počet tried hšt ti ti kéh m počet tried hšt ti ti kéh

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Περιεχόμενα. Ιδιότητες του cov(x, Y) Ιδιότητες των εκτιμητών Παράδειγμα. 1 Συσχέτιση Μεταβλητών. 2 Εκτιμητές και κατάλοιπα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Klasifikacija blizu Kelerovih mnogostrukosti. konstantne holomorfne sekcione krivine. Kelerove. mnogostrukosti. blizu Kelerove.

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

Pravdepodobnosť a štatistika

Zrýchľovanie vesmíru. Zrýchľovanie vesmíru. o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili

Príklady na precvičovanie komplexné čísla, postupnosti a funkcie

KOMUTATIVNI I ASOCIJATIVNI GRUPOIDI. NEUTRALNI ELEMENT GRUPOIDA.

Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija

PRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO

Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA

ZÁKLADNÉ ŠTATISTICKÉ METÓDY

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

Tomáš Madaras Prvočísla

SKUPNE PORAZDELITVE VEČ SLUČAJNIH SPREMENLJIVK

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY TEÓRIA FOURIEROVÝCH RADOV

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

S t r a n a 1. 1.Povezati jonsku jačinu rastvora: a) MgCl 2 b) Al 2 (SO 4 ) 3 sa njihovim molalitetima, m. za so tipa: M p X q. pa je jonska jačina:

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4

Polynómy, algebraické rovnice, korene a rozklad racionálnej funkcie. priesvitka 1

Príklady na precvičovanie číselné rady a kritériá ich konvergencie a divergencie

Katedra informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ÚVOD DO DISKRÉTNYCH ŠTRUKTÚR.

Sistem sučeljnih sila

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)

FTN Novi Sad Katedra za motore i vozila. Teorija kretanja drumskih vozila Vučno-dinamičke performanse vozila: MAKSIMALNA BRZINA

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Dijagrami: Greda i konzola. Prosta greda. II. Dijagrami unutarnjih sila. 2. Popre nih sila TZ 3. Momenata savijanja My. 1. Uzdužnih sila N. 11.

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení

Akvizicija tereta. 5660t. Y= masa drva, X=masa cementa. Na brod će se ukrcati 1733 tona drva i 3927 tona cementa.

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B

Osnovni primer. (Z, +,,, 0, 1) je komutativan prsten sa jedinicom: množenje je distributivno prema sabiranju

SONATA D 295X245. caza

Apsolutno neprekidne raspodele Raspodele apsolutno neprekidnih sluqajnih promenljivih nazivaju se apsolutno neprekidnim raspodelama.

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

I.13. Koliki je napon između neke tačke A čiji je potencijal 5 V i referentne tačke u odnosu na koju se taj potencijal računa?

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

Polarizacija. Procesi nastajanja polarizirane svjetlosti: a) refleksija b) raspršenje c) dvolom d) dikroizam

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

INTELIGENTNO UPRAVLJANJE

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

Obrada signala

STREŠNÉ DOPLNKY UNI. SiLNÝ PARTNER PRE VAŠU STRECHU

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Magneti opis i namena Opis: Napon: Snaga: Cena:

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Matematika 4. t x(u)du + 4. e t u y(u)du, t e u t x(u)du + Pismeni ispit, 26. septembar e x2. 2 cos ax dx, a R.

KONVEKSNI SKUPOVI. Definicije: potprostor, afin skup, konveksan skup, konveksan konus. 1/5. Back FullScr

Funkcije. Matematika 1. Gregor Dolinar. Fakulteta za elektrotehniko Univerza v Ljubljani. 21. november Gregor Dolinar Matematika 1

Cauchyjev teorem. Postoji više dokaza ovog teorema, a najjednostvniji je uz pomoć Greenove formule: dxdy. int C i Cauchy Riemannovih uvjeta.

VILJUŠKARI. 1. Viljuškar se koristi za utovar standardnih euro-pool paleta na drumsko vozilo u sistemu prikazanom na slici.

6.642, Continuum Electromechanics, Fall 2004 Prof. Markus Zahn Lecture 8: Electrohydrodynamic and Ferrohydrodynamic Instabilities

- pravac n je zadan s točkom T(2,0) i koeficijentom smjera k=2. (30 bodova)

Gramatická indukcia a jej využitie

Zadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Sarò signor io sol. α α. œ œ. œ œ œ œ µ œ œ. > Bass 2. Domenico Micheli. Canzon, ottava stanza. Soprano 1. Soprano 2. Alto 1

Prognózovanie OBSAH PREDNÁŠKY

Računarska grafika. Rasterizacija linije

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

Funkcije dviju varjabli (zadaci za vježbu)

Ανάλυση Βροχομετρικών παρατηρήσεων Εξατμισοδιαπνοή

c(x 1)dx = 1 xf X (x)dx = (x 2 x)dx = 2 3 x3 x 2 x 2 2 (x 1)dx x 2 f X (x)dx = (x 3 x 2 )dx = 2 4 x4 2 3 x3

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Για να εμφανιστούν σωστά οι χαρακτήρες της Γραμμικής Β, πρέπει να κάνετε download και install τα fonts της Linear B που υπάρχουν στο τμήμα Downloads.

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Parts Manual. Trio Mobile Surgery Platform. Model 1033

SEMINAR IZ KOLEGIJA ANALITIČKA KEMIJA I. Studij Primijenjena kemija

Limity okolo nás. T (konečná) = 0, U (konečná) = mgr, max. max

5. PARCIJALNE DERIVACIJE

Iskazna logika 3. Matematička logika u računarstvu. novembar 2012

Αφιερώνεται στα παιδιά μας Σπυριδούλα, Αχιλλέα και Αναστασία

Trigonometrijski oblik kompleksnog broja

Transcript:

Koreláciou rozumieme vzájomý lieáry vz tah závislos t) dvoch áhodých premeých X a Y 1. Teto vz tah môˇze by t priamy tj. s rastúcimi hodotami jedej premeej rastú hodoty druhej premeej a aopak alebo epriamy tj. s rastúcimi hodotami jedej premeej klesajú hodoty druhej a aopak. 1 Koeficiet kovariacie O tom ˇci sú dve premeé X a Y vo vzájomom lieárom vz tahu priamom alebo epriamom) sa môˇzeme presvedˇci t a základe koeficietu kovariacie premeých X a Y oz.: cov xy) defiovaom cov xy = 1 x i x) y) = x y x y. Ak sú premeé X a Y ezávislé potom cov xy = 0. Ak cov xy > 0 medzi X a Y existuje priamy lieáry vz tah. Ak cov xy < 0 medzi X a Y existuje epriamy lieáry vz tah. Pozámka 1 Kovariaciu moˇzo defiova t aj ako cov xy = EXY ) EX) EY ) ˇco vysvet luje druhú ˇcas t defiície kovariacie. Kovariacia tej istej premeej je defiovaá cov xx = 1 x i x) x i x) = 1 Koeficiet korelácie x i x) = Dx) = σ x. Sila lieáreho vz tahu dvoch premeých v základom súbore je daá koeficietom korelácie r XY ktorý môˇze adobúda t iba hodoty z itervalu 1; 1). Ak sú premeé X a Y lieáre ezávislé koeficiet korelácie je rový resp. ve l mi blízky ule. Hodoty blízke 1 sa iterpretujú ako vysoká epriama lieára závislos t a hodoty blízke 1 sa iterpretujú ako vysoká priama lieára závislos t. Hodoty blízke ±0.5 iterpretujeme ako slabú lieáru závislos t. Ak sú však hodoty blízke ule emôˇzeme tvrdi t ˇze premeé X a Y sú ezávislé ale iba to ˇze sú lieáre ekorelovate lé ˇcím máme a mysli apr. elieáru závislos t. Predpokladajme ˇze pozáme párov dvojíc hodôt [x i ] premeých X a Y získaých áhodým výberom pre i = 1... štatistických jedotiek zo 1 V tejto ˇcasti kvôli preh l adosti upúš tame od ozaˇceia áhodých premeých gréckymi písmeami ξ a amiesto ozaˇceia ξ 1 ξ... budeme v d alšom pouˇzíva t ozaˇceie X Y.... 1

základého súboru. Potom sila vzájomej lieárej závislosti premeých X a Y meraá koeficietom korelácie súboru r XY je defiovaá po dosadeí dostávame cov xy σ x σ y x y x y x x y y po úplom vyjadreí bude ma t vz tah tvar ktorý azývame Pearsoov koeficiet korelácie pod l a Karla Pearsoa x i x i ) x i x i ) yi Pomere vysoká hodota koeficietu korelácie r 0.7) zameá ˇze medzi premeými X a Y je vysoká vzájomá lieára závislos t ale to ezameá ˇze medzi premeými existuje aj vysoká príˇciá závislos t pretoˇze môˇze existova t da l šia premeá apr. Z od ktorej je premeá Y taktieˇz lieáre závislá a ktorou sa lepšie vysvetlí variabilita hodôt premeej Y. Stupeˇ príˇciej závislosti premeých X a Y urˇcujú koeficiet determiácie a idex determiácie. 3 Koeficiet determiácie Stupeˇ príˇciej závislosti premeej Y od premeej X vyjadruje koeficiet determiácie defiovaý ako druhá mocia koeficietu korelácie r. Vo výberovom súbore ho ozaˇcujeme r. Iterpretácia koeficieta determiácie vychádza z aalýzy variability rozptylu) závisle premeej Y ktorú by mala do zaˇcej miery vysvetli t variabilita ezávisle premeej X za predpokladu ˇze od ej lieáre závisí ve lkos t hodôt Y. Ak apr. r = 0.7 potom r = 0.49 ˇco zameá ˇze iba 49% variability premeej Y sa dá vysvetli t lieárym vz tahom s premeou X regresou priamkou). Pretoˇze 51% variability premeej Y zostalo evysvetleej lieárym vz tahom s premeou X je zrejmé ˇze model bol zvoleý evhode amiesto lieárej závislosti sa mala uvaˇzova t elieára závislos t). Karl Pearso * 7. 3. 1857 7. 4. 1936) bol aglický matematik a filozof zástaca machizmu.

Príklad 1 Pracovík persoáleho oddeleia urˇcitého podiku cíti ˇze existuje vz tah medzi poˇctom dí absecie v práci a vekom pracovíka. Náhode vyberie pracové zázamy 10 pracovíkov a získa údaje o ich veku v rokoch áhodá premeá X v rokoch) a poˇcte dí v ktorých eastúpili do práce poˇcas kaledáreho roka áhodá premeá Y ). Údaje sú uvedeé v tabu lke x i : 7 61 37 3 46 58 9 36 64 40 : 15 6 10 18 9 7 14 11 5 8. Za predpokladu ˇze medzi poˇctom dí absecie a vekom pracovíka je lieára závislos t posú dte ˇci je priama alebo epriama. Vypoˇcítajte koeficiet korelácie a koeficiet determiácie. Riešeie: Medzivýsledky získame z tabu l ky ktorú miere modifikujeme x i x i yi x i 1 7 15 79 5 405 61 6 371 36 366 3 37 10 1690 370 4 3 18 59 34 414 5 46 9 116 81 414 6 58 7 3364 49 406 7 9 14 841 196 406 8 36 11 196 11 396 9 64 5 4096 5 30 10 40 8 1600 64 30 41 103 19661 11 3817 Medzivýsledky zapíšeme ešte raz = 10 x i = 41 = 103 x i = 19661 yi = 11 x i = 3817. 3

Pre výpoˇcet kovariacie je ajvhodejšie pouˇzi t vz tah x i cov xy = x y x y = = 3817 10 41 10 103 10 = 5193 = 51. 93. Medzi poˇctom dí absecie v roku a vekom pracovíka je epriama lieára závislos t s rastúcim vekom poˇcet dí v roku v ktorých pracovík eastúpi do práce bez udaia dôvodu klesá). Dosadeím do vz tahu x i cov xy = 51.93 = 0.93 85. σ x σ y 13.917 4 = kde σ x a σ x sme vypoˇcítali ako σ x = x x x x = x x = x i x i = = 19661 10 a teda σ x = 193. 69 = 13. 917 σ y = y y = y i ) 41 = 193. 69 10 = 11 10 ) 103 = 16. 01 10 a teda σ y = 16.01 4. Ďalšia moˇzos t je dosadi t priamo do vz tahu = x i ) x i x i x i ) = yi 10 3817 41 103 = 0.93 54. 10 19661 41 ) 10 11 103 ) 4

Koeficiet korelácie r = 0.93 iterpretujeme ako vysokú epriamu lieáru závislos t medzi poˇctom dí absecie v roku a vekom pracovíka. Koeficiet determiácie r = 0.93) = 0.864 9 zameá ˇze 86% variability poˇctu dí absecie v roku je vysvetleá vplyvom veku pracovíka a 14% variability poˇctu dí absecie v roku moˇzo vysvetli t iými príˇciami ako je lieáros t medzi premeými X a Y. Príklad Skupiu áhode vybratých maˇzelských párov sme roztriedili pod la veku maˇzelky X) a veku maˇzela Y). Charakterizujte stupeˇ závislosti medzi vekom maˇzela a vekom maˇzelky koeficietom korelácie. X \ Y 15-5 5-35 35-45 45-55 45-60 65-75 15-5 11 7 5-35 1 17 8 1 35-45 18 5 1 45-55 13 3 45-60 1 6 1 65-75 1 Riešeie: X \ Y 15-5 5-35 35-45 45-55 45-60 65-75 jx x jf x 15-5 11 7 18 18 0 18 0 5-35 1 17 8 1 7 7 30 7 30 35-45 18 5 1 6 6 40 6 40 45-55 13 3 18 18 50 18 50 45-60 1 6 1 8 8 60 8 60 65-75 1 3 3 70 3 70 1 6 8 0 11 3 3800 161600 jy y 1 0 5 30 8 40 0 50 11 60 3 75 4010 jy y 1 0 5 30 8 40 0 50 11 60 3 75 177300 x = 1 N y = 1 N x = 1 N y = 1 N xy = 1 N jx x j ) = 1 3800 = 38.0 jy y j ) = 1 4010 = 40. 1 jx x 1 j) = 161600 = 1616.0 jy yj ) 1 = 177300 = 1773.0 j x j y j ) = 1 11 0 0 + 7 0 30 +. 5

+1 30 0 + 17 30 30 + 8 30 40 + 1 30 50+ + 40 30 + 18 40 40 + 5 40 50 + 1 40 60 + + 50 40 + 13 50 50 + 3 50 60 + +1 60 50 + 6 60 60 + 1 60 70 + +1 70 60 + 70 70) = 1675.0 cov xy = xy x y = 1675 38 40.1 = 151. σ x = x x x x = x x = 1616 38 = 17.0 σ y = y y y y = y y = 1773 40.1 = 164. 99 r xy = cov xy 151. = = 0.897 55. σ x σ y 17.0 164. 99 Koeficiet korelácie idikuje silú priamu lieáru závislos t medzi vekom maˇzelky a maˇzela. r xy = 0.897 55 = 0.805 60. Z koeficieta determiácie vidíme ˇze aˇz 80% variability je vysvetleá lieárou závislos tou. V predošlom príklade boli hodoty daé iak ako sme boli zvykutý doteraz. Boli zapísaé v tabu l ke kde kaˇzdému políˇcku reprezetujúcemu dvojicu hodôt oboch súborov prislúchala daá poˇcetos t. Pri riešeí sme rozmiesteie poˇcetostí áleˇzite vyuˇzili. Pouˇzitím tabu lkového editora Microsoft Offi ce Excel resp. OpeOffi ce Calc sa zrejme aj samoté rutié výpoˇcty zrýchlia. Takýmto spôsobom usporiadaé údaje azývame korelaˇcá tabu l ka. 6