Polynómy, algebraické rovnice, korene a rozklad racionálnej funkcie. priesvitka 1

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "Polynómy, algebraické rovnice, korene a rozklad racionálnej funkcie. priesvitka 1"

Transcript

1 Polyómy, algebraické rovice, koree a rozklad racioálej fukcie priesvitka

2 Polyómy Defiícia: Polyóm -tého stupňa premeej x (komplexej) je defiovaý vzťahom k P( x) = a0 + ax+ ax ax = akx kde a0, a,..., a k sú koeficiety (komplexé) polyómu. Stupeň polyómu P(x) ozačíme deg ( P) =. k= 0 priesvitka

3 Algebraické operácie ad polyómami Nech P ( x) je možia všetkých polyómov premeej x, P ( x) = P( x) { } Nad takto defiovaou možiou obsahujúcou všetky možé polyómy premeej x môžeme defiovať operácie: () súčiu skalára s polyómom, () súčet a rozdiel dvoch polyómov, (3) súči dvoch polyómov. P x. Pripomeňme, že tieto operácie zachovávajú možiu priesvitka 3

4 Dva polyómy P( x) = a0 + a x ax a 0... (ekvivaleté, P( x) = Q( x) ) vtedy a le vtedy ak platí ( ) Q x b bx b x ( deg deg ) {,,..., } m = m sú si rové P x = Q x = P = Q k a = b def k k Súči skalára α s polyómom 0... P x = a + a x+ + a x α P x = α a x k= 0 k k Súčet (rozdiel) polyómov P( x) = a ax a 0... (predpokladáme, že deg ( P) deg ( Q) Q x = b + + b x m k k k k k= 0 k= m+ P x ± Q x = a ± b x + a x k m m priesvitka 4

5 Súči polyómov P( x) = a a x a 0... Q x = b + + b x P x Q x a b x m = k= 0 k = 0 k k k+ k m m Operácia deleia dvoch polyómov Podiel polyómov P( x) = a a x a 0... m = + + m má tvar Q x b b x P x Q x = R x + S x Q x čo môžeme prepísať do alteratíveho tvaru P x = R x Q x + S x priesvitka 5

6 () V prípade, že platí deg( P) < deq( Q), potom platí S( x) = P( x) a 0 R x =. () Podiel dvoch polyómov je dobre defiovaá operácia le ak je spleá táto podmieka Potom pre stupe R(x) a S(x) platí deg P deq( Q) deg ( R) = deg ( P) deg ( Q) 0 deg ( S ) < deg ( Q) priesvitka 6

7 Príklad 3 Nech P( x) = + x+ x x a Q( x) x x (A5a) spočítame podiel alebo = + +, podľa požadovaej vlastosti 3 + x+ x x S x = R( x) + + x+ x + x+ x 3 + x+ x x = R x + x+ x + S x ( ) Predpokladajme, že polyómy R(x) a S(x) majú tvar R( x) = a0 + ax, = 0 + S x b bx kde a i a b j sú ezáme koeficiety, ktoré určíme tak, aby platila podmieka ( ). priesvitka 7

8 Dosadeím týchto dvoch polyómov do ( ) dostaeme + x+ x x = a + a x + x+ x + b + bx Porovaím pravej a ľavej stray dostaeme rovice, ktoré špecifikujú ezáme koeficiety a i a b j + + = ( + ) + ( + + ) + ( + ) + x x x a0 b0 a0 a b x a0 a x a x Riešeím týchto rovíc dostaeme 3 3 a =, a =, b =, b = Potom riešeie deleia dvoch polyómov má tvar x x x = ( x) + x + x+ x + x+ x priesvitka 8

9 Príklad P Koštrukcia rozkladu racioálej fukcie a tvar ( x ) Q( x) S x = R( x) + Q x môže byť jedoducho realizovaá pomocou stredoškolskej operácia deleie dvoch polyómov, x 3 + x + x+ : x + x+ =?. krok: ( 3 ) :( ) x + x + x+ x + x+ = x 3 x = x x x x x x + x+ 4 priesvitka 9

10 . krok: 3 x + x + x+ : x + x+ = x+ podiel x + 4x+ x = x x x 4 x 3 zbytok 3. krok: x 3 x + x + x+ : x + x+ = x+ + x + x+ 3 x 3 podiel a zbytok priesvitka 0

11 Algebraická rovica, koree C. F. Gauss ( ) Nech P x a a x a x a x stupňa, algebraická rovica priradeá tomuto polyómu má tvar P( x) = a0 + ax+ a x ax = 0 Číslo α sa azýva koreň algebraickej rovice práve vtedy ak platí = je polyóm -tého P( α ) = 0 Fudametála veta algebry (Gauss). Každá algebraická rovica má v oblasti komplexých čísel aspoň jede koreň. Dôkaz tejto vety je etriviála záležitosť, pri jej dôkazu sa obvykle využíva sofistikovaý aparát matematickej aalýzy komplexej premeej. priesvitka

12 Veta. Ak α je koreňom algebraickej rovice P(x) = 0, potom platí formula P( x) = ( x α ) S( x) kde S(x) je polyóm so stupňom o jedotku meším, ako stupeň pôvodého polyómu P(x), deg ( S ) = deg ( P). Lieáry polyóm ( x α ) sa azýva koreňový čle. Dôkaz dôležitej formuly: Nech α je koreňom algebraickej rovice P( x) = a0 + ax+ a x ax = 0 -tého stupňa, potom platí P( α ) = 0. Pre každé x potom platí P x P α = x α a+ x α a x α a ( ) Pre každé k > platí ( k k) ( k k k x ) x x... x upraviť do tvaru P( x) P ( x )( 0 x... x ) α = α α +α + +, Potom ( ) môžeme α = α β +β + +β, kde β 0, β,..., β sú koeficiety ového polyómu S( x) x... x = β +β + +β, QED. 0 priesvitka

13 Dôsledok. Postupým použitím formuly z vety môžeme každý polyóm P(x) prepísať do tvaru, ktorý obsahuje le koreňové čley P( x) = ( x α)( x α )... ( x α ) kde α, α,..., α sú koree algebraickej rovice P( x ) = 0. Koree algebraickej rovice s reálymi koeficietmi Veta. Nech algebraická rovica a0 + ax+ a x ax = 0 obsahuje le reále koeficiety a 0, a,..., a, potom jej koree sú buď reále alebo komplexé vyskytujúce sa po komplexe združeých dvojiciach, α, = a± ib, t. j. α =α. priesvitka 3

14 Dôkaz tejto vety je jedoduchý. Nech platí P α = a0 + aα a α = 0, komplexým združeím tejto formuly dostaeme 0 P α = a + aα a α = 0, t. j. aj α je koreňom algebraickej rovice P( x ) = 0. Súči dvoch koreňových čleov, ktoré sú priradeé avzájom komplexe združeým koreňom má tvar ( x α )( x α ) = x + px+ q, kde p= a, q= a + b, t. j. x + px+ q= 0 je kvadratická rovica s reálymi koeficietmi, ktorá obsahuje dvojicu avzájom komplexe združeých koreňov. priesvitka 4

15 Veta. Polyóm P( x) a a x a x a x elemetárych čleov, ktoré sú priradeé reálym a komplexým koreňom pridružeej algebraickej rovice P(x) = 0 P( x) = ( x α )... x α u x + px+ q... x + pvx+ qv = s reálymi koeficietmi sa rová súčiu reále koree komplexé koree Rozklad polyómu z predchádzajúcej vety môže byť jedoducho zovšeobeceý pomocou kocepcie multiplicity (ásobosti) koreňov do kompaktého tvaru r r s = ( α) ( α ) ( + + ) ( + + ) P x x x x p x q x p x q reále koree komplexé koree kde r i je ásobosť (multiplicita) i-teho reáleho koreňa a s j je ásobosť j-tej dvojice komplexe združeých koreňov. s priesvitka 5

16 Horerova schéma výpočtu fukčej hodoty polyómu K tomu, aby sme efektíve vypočítali fukčú hodotu polyómu P x = a + a x+ a x + + a x pre daé číslo x, upravíme polyóm do tvaru 0... a0 + ax+ ax ax = a0 + a a a3... a x x x x b b3 b b b 0 = P x W. G. Horer ( ) priesvitka 6

17 Pomocou rekurete špecifikovaých koeficietov b i postupe počítame fukčú hodotu polyómu P(x) b = a b = a + bx b = a + b x... b = a + b x P α = b = a + bx 0 0 Hodota koeficietu b 0 sa rová fukčej hodote polyómu P(x) v čísle α. Postupý výpočet týchto koeficietov, od b až poi b 0, azývame Horerova schéma, ktorá je vizualizovaá pomocou tabuľky x α * * a 5 a 4 a 3 a a a 0 + = + = a 5 b 4 b 3 b b 0 b priesvitka 7

18 Príklad Majme polyóm P( x) = 6+ x+ x + x 4x + x, ašou úlohou je vzpočítať fukčú hodotu tohto polyómu pre číslo x =. Priamočiary prístup (brute force) k tomuto výpočtu má asledový tvar P( x ) = = = 0 Podstate jedoduchší je výpočet založeý a predchádzajúcej rekuretej schéme b = b b b b () P = 4+ = = + = = + = = + = 3 b0 = 6+ 3 = 0 = 0 Týmto sme aj priamo z defiície dokázali, že číslo x = je koreňom daej algebraickej rovice 6+ x+ x + x 4x + x = 0. priesvitka 8

19 Teto rekuretý postup výpočtu fukčej hodoty polyómu je jedoducho reprezetovaý pomocou tabuľky, ktorá sa azýva Horerova schéma (alebo algoritmus), x a5/ b5 a4/ b4 a3/ b3 a/ b a/ b a / b priesvitka 9

20 Koštrukcia deleia polyómov koreňovými člemi pomocou Horerovej schémy Horerova schéma môže byť efektíve použitá pre deleie polyómov ich koreňovými člemi. P( x) = ( x α ) Q( x) ( ) kde α je reály koreň algebraickej rovice P( x) = ax + a x ax+ a0 = 0, polyóm Q(x) je výsledok deleia polyómu P(x) koreňovým čleom P( x) ( x α) = Q x kde deg Q( x) deg P( x) =. priesvitka 0

21 Predpokladajme, že polyóm Q(x) má tvar Q x = b x + b x b x+ b Z podmieky ( ) dostaeme rozásobeím pravej stray tejto rovice ax + a x ax+ a = x α bx + b x bx+ b = 0... bx + b α b x + b α b x + + b αb x αb porovaím pravej a ľavej stray dostaeme Horerove podmieky pre koeficiety b i Dôsledok: Týmto sme dokázali, že pomocou Horerovej schémy môžeme aj deliť polyómy elemetárym koreňovým čleom ( x α ). () Ak α je koreňom rovice P( x) = a x + a x a x+ a = 0, potom koeficiet b 0 = 0, 0 hovoríme, že polyóm P(x) je deliteľý čleom ( x α ) bez zbytku; () v opačom prípade, ak b 0 0, potom polyóm P(x) je deliteľý čleom ( x α ) so zbytkom b 0. priesvitka

22 Príklad Polyóm P( x) 6 x x x 4x x = budeme deliť čleom x α pre α =,, Horerova schéma má tvar x a5/ b5 / a/ b a / b a / b a/ b a b () Pomocou druhého riadku sme dokázali že α= ie je koreňom algebraickej rovice P( x ) = 0 (t. j. polyóm P(x) je deliteľý čleom x so zbytkom 8, t. j. platí P( x) ( x ) ( x 4 3x 3 x x ) 8 ( x ) = () V treťom riadku je dokázaé, že α = je koreňom algebraickej rovice P x = ; alebo, že polyóm P(x) je deliteľý čleom x bez zbytku, t. j. 0 ( 4 3 3) P x x = x x x x. priesvitka

23 Dôsledok: Zázoreý prístup pre výpočet fukčých hodôt polyómu P(x) pre číslo x =α môže byť efektíve použitý a hľadaie koreňov algebraickej rovice P( x ) = 0. () Ak pre daé číslo x = α dostaeme v posledom stĺpci ulovú hodotu, potom P( α ) = 0, t. j. číslo α je koreňom algebraickej rovice P( x ) = 0. () Prvých ( ) čísel v daom riadku Horerovej schémy sú koeficiety ového polyómu Q(x) x a5/ b5 a4/ b4 a3/ b3 a/ b a/ b a / b x x x x x ( x )( x 4 x 3 x x 3) ( x )( x+ )( x 3 3x + x 3) ( x )( x+ )( x 3)( x + ) Určité problémy spôsobuje staovaie čleov ( x px q) + + so záporým diskrimiatom ktoré sú priradeé komplexým koreňom algebraickej rovice P(x) = 0. D p 4q =, priesvitka 3

24 Veta. Polyóm P( x) ax a x... ax a0 0 vyjadriť ako súči koreňových čleov algebraickej rovice P( x ) = 0 kde = = s reálymi koeficietmi a i môžeme k k l a = α... α a b + b P x x x x p x q x p x q α i je k i -ásobý reály koreň a kvadratická rovica x pjx qj dvojicu komplexe združeých l j -ásobých koreňov l b + + špecifikuje p ± p q. priesvitka 4

25 Príklad Nájdite koree algebraickej rovice P x = x 5x + x 6x + 7x 3x+ 6= ak pozáme komplexý koreň tejto rovice x= + i. () K riešeiu tohto príkladu využijeme vlastosť, že zo skutočosti, že rovica má reále koeficiety, potom komplexé koree sa vyskytujú po dvojica avzájom komplexe združeé, x, = ± i. Zostrojíme kvadratickú rovicu, ktorá má tieto komplexé koree q( x) = ( x x ) ( x x = x i)( x + ) i = x x+ 3 Týmto kvadratickým polyómom podelíme pôvodú algebraickú rovicu x 5x + x 6x + 7x 3x+ 6 : x x+ 3 = x -3 x +3x -3 x+ priesvitka 5

26 () V ďalšom kroku budeme hladať ďalšie štyri koree riešeím kvartickej 4 3 algebraickej rovice x -3 x+3x -3 x +=0. Pomocou Horerovej schémy dostaeme x a4/ b4 a3/ b3 a/ b a/ b a/ b x x x x ( x )( x 3 x + x ) ( x )( x )( x + ) To zameá, že kompletý rozklad polyómu má tvar = = ( )( )( + 3)( + ) P x x x x x x x x x x x x priesvitka 6

27 Racioále koree algebraických rovíc Ukážeme jedoduchú aplikáciu Horerovej schémy, ako určiť koree algebraickej rovice s celočíselými koeficietami za predpokladu, že existujú racioále koree. Veta A. Ak algebraická rovica s celočíselými koeficietami P( x) = a0 + a x a x = 0 má racioále koree α = pq, kde p a q sú celé esúdeliteľé čísla, potom koeficiet a 0 je deliteľý číslom p a koeficiet a je deliteľý číslom q. priesvitka 7

28 Dôkaz: Nech algebraická rovica P( x ) = 0 má racioály koreň α = pq, potom dosadeím tohto koreňa do algebraickej rovice dostaeme aq 0 + apq + a pq a p = 0 ( ) Túto rovicu prepíšeme do tvaru a0 q ( aq ) a pq... a p = p Pretože pravá straa tejto rovice je celé číslo, potom a 0 p musí byť súdeliteľé (pretože p a q sú esúdeliteľé). Podobým spôsobom prepíšeme ( ) do tvaru a p ( a ) 0 q a pq... a p = q Pretože pravá straa je celé číslo, potom a q musí byť súdeliteľé, QED. priesvitka 8

29 Príklad 3 Hľadajme koree algebraickej rovice 8x 36x + 54x 7= 0. Predpokladajme, že táto rovica má racioále koree typu pq. Na základe predchádzajúcej vety vieme, že ak existuje takýto racioály koreň, potom 7 p a 8 q sú súdeliteľé, potom kadidáti pre p a q majú hodoty 7 p jedeliteľé p =±, ± 3, ± 9, ± 7 8 q je deliteľé q =±, ±, ± 4, ± 8 Potom 6 kadidátov a racioále koree daej algebraickej rovice sú tieto p α= ±, ±, ±, ±, ± 3, ±, ±, ±, ± 9, ±, ±, ±, ± 7, ±, ±, ± q priesvitka 9

30 x a3/ b3 a/ b a/ b a / b / / 8-0 3/ 8 0 To zameá, že pomocou Horerovej schémy sme ukázali, že číslo x = 3 je koreňom algebraickej rovice x 3 x x ( x ) = 8 3 = 0 priesvitka 30

31 Príklad Majme algebraickú rovicu 6+ x x + x 6x + x = 0. Nech táto rovica má racioále koree, potom 6 = deliteľé bez zbytku p =±, ±, ± 3, ± 6 p deliteľé bez zbytku q q = =± Potom racioáli kadidáti a koree sú z možiy p α = ± ± ± ± q {,, 3, 6} priesvitka 3

32 Pomocou Horerovej schémy vykoáme verifikáciu, ktorý z 8 kadidátov je koreň x a5/ b5 a4/ b4 a3/ b3 a/ b a/ b a / b Verifikovali sme, že čísla α =,,3 sú koree daej algebraickej rovice. V x +. To zameá, že posledom štvrtom riadku schémy sú koeficiety zbytku polyóm P( x) 6 x x x 6x x = môžeme prepísať do tvaru súčiu koreňových čleov P x = 6+ x x + x 6x + x = x x x 3 x + Algebraická rovica má tri reále koree α =,,3 a dva komplexé koree α =± i. priesvitka 3

33 Rozklad racioálej fukcie a sumu elemetárych parciálych zlomkov Racioála fukcia R(x) premeej x je defiovaá ako podiel dvoch polyómov P( x) R( x) = Q( x) pričom predpokladáme, že deg Q( x ) > 0 (t. j. meovateľ ie je koštata, potom by sa polyómy R(x) a P(x) líšili le koštatou). Rozklad racioálej fukcie rozdelíme do 3 krokov. priesvitka 33

34 . krok: Racioálu fukciu deleím upravíme tak, aby stupeň čitateľa bol meší ako stupeň meovateľa P( x) S( x) R( x) = = U( x) + Q( x) Q( x) V prípade, že deg P( x) > deg Q( x), potom pomocou deleia P( x) : Q( x ) zížime stupeň P(x) tak, aby bol meší ako stupeň Q(x), pričom zbytok deleia je S(x). Teto krok budeme ilustrovať jedoduchým príkladom S( x) P( x) x x x x x 8x 8x 9x 7 R( x) = = = 4 3 x Q( x) x 3x + 3x 3x+ U( x) x 3x + 3x 3x+ Qx priesvitka 34

35 . krok: Polyóm Q(x) vyjadríme ako súči elemetárych čleov. Najprv odhademe kadidátov a racioále koree α { ±, ± }, použitím Horerovej schémy vykoáme verifikáciu jedotlivých kadidátov a racioále koree, dostaeme dva koree α =, α =, pričom zbytok je x +, potom 4 3 ( = = + ) Q x x x x x x x x 3. krok. Rozklad S( x) Q( x ) má tvar 3 S x 8x 8x + 9x 7 A B Cx+ d = = + + Q x x x x + ( x )( x )( x + ) priesvitka 35

36 Ak vyásobíme fiály rozklad Q(x) dostaeme 3 8x 8x + 9x 7= A x x + + B x x + + C x x Cx+ D Porovaímľavej stray s pravou straou dostaeme systém 4 lieárych rovíc pre 4 ezáme A, B, C a D A + B+ C = 8 A B C+ D= 8 A B+ C 3D= 9 A B+ D= 7 Riešeím tohto systému dostaeme A = 7, B= 9, C = 6, D= S x Q x má fiály tvar To zameá, že rozklad racioálej fukcie 3 S x 8x 8x + 9x x = = + + Q x x x x + ( x x x + ) priesvitka 36

37 Veta. Nech polyóm Q(x) má tvar (A7), potom racioálu fukciu S( x) Q( x) môžeme vyjadriť ako sumu jedotlivých elemetárych racioálych fukcii, ktoré sú pridaé buď k x α i pre i a () reálemu čleu i ( i) ( i) ( k ) i A A A x α x α x α i i i () alebo komplexému čleu ( x + p x+ q ) j () () ( lj) ( lj) B j + Cj x Bj + Cj x Bj + Cj x x + p x+ q x + p x+ q x + p x+ q j lj k i j j j j j j l j priesvitka 37

38 Študujme racioálu fukciu x Príklad + x 3 3 ( x x 3 x + x+ ) Rozklad tejto ravioálej fukcie a elemetáre zlomky má tvar x + x 3 A A A3 B B = x x 3 x + x+ x x x x 3 x 3 C+ Dx + x + x+ Kde koštaty A, A, A 3, B, B, C, D sú určeé tak, aby sa pravá straa rovala ľavej strae. x + x x = x x 3 x + x+ 3 x 69 x 3 3 x x + x+ priesvitka 38

39 The Ed Pieter Bruegel the Elder (55 569): The Fight Betwee Carival ad Let A moder aalogy of the multiaget system (MAS), where sigles, pairs ad triples of agets (people) mutually iteract priesvitka 39

3. prednáška. Komplexné čísla

3. prednáška. Komplexné čísla 3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet

Διαβάστε περισσότερα

Algebraické štruktúry I algebraické štruktúry, grupa, základné vlastnosti grupy, morfizmy

Algebraické štruktúry I algebraické štruktúry, grupa, základné vlastnosti grupy, morfizmy 6. kapitola Algebraické štruktúry I algebraické štruktúry, grupa, základé vlastosti grupy, morfizmy 6. Biáre operácie Jede z častých prístupov v matematike je kombiovať elemety možiy, pričom sa požadujú

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

Integrovanie racionálnych funkcií

Integrovanie racionálnych funkcií Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie

Διαβάστε περισσότερα

Regresná analýza x, x,..., x

Regresná analýza x, x,..., x Regresá aalýza Základé pojmy Regresá aalýza skúma fukčý vzťah (priebeh závislosti), podľa ktorého sa meí závisle premeá Y pri zmeách ezávislých veličí x, x,..., x k. x = ( x, x,..., x ) i i i i T Y = (Y,

Διαβάστε περισσότερα

priradí skalár ( αβ, ) C sa nazýva skalárny súčin vtedy a len vtedy, ak platia tieto 4 axiómy:,

priradí skalár ( αβ, ) C sa nazýva skalárny súčin vtedy a len vtedy, ak platia tieto 4 axiómy:, 2. predáška lieára algebra II 2. predáška Lieára algebra II skaláry súči, orma, metrika, ortogoálosť, ortoormálosť, ortogoály doplok, lieáre operátory, maticová reprezetácia, hodosť a defekt operátorov

Διαβάστε περισσότερα

Tomáš Madaras Prvočísla

Tomáš Madaras Prvočísla Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY TEÓRIA FOURIEROVÝCH RADOV

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY TEÓRIA FOURIEROVÝCH RADOV UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY TEÓRIA FOURIEROVÝCH RADOV Bratislava Marti Varísky UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

6. Mocniny a odmocniny

6. Mocniny a odmocniny 6 Moci odoci Číslo zýve oceec (leo zákld oci), s zýv ociteľ (leo epoet) Číslo s zýv -tá oci čísl Moci s piodzeý epoeto pe ľuovoľé eále číslo pe kždé piodzeé číslo je v ožie eálch čísel defiová -tá oci

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

Analýza vlastností funkcií mierky a waveletov v ortogonálnom prípade. - funkcia mierky a wavelet spĺňajúca relácie zmeny rozlíšenia

Analýza vlastností funkcií mierky a waveletov v ortogonálnom prípade. - funkcia mierky a wavelet spĺňajúca relácie zmeny rozlíšenia Aalýza vlastostí fucií miery a waveletov v ortogoálom prípade Ozačeie: ϕ ( t), ψ ( t) - fucia miery a wavelet spĺňajúca relácie zmey rozlíšeia h ( ), g ( ) - zjedodušeé ozačeie oeficietov pre zmeu rozlíšeia

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie komplexné čísla, postupnosti a funkcie

Príklady na precvičovanie komplexné čísla, postupnosti a funkcie Príklady a precvičovaie komplexé čísla, postuposti a fukcie Príklad 1 Vypočítajte: Riešeé príklady a) 1 + i 1 i 1 i 1 + i, b) 1 + i)6, c) 1 + i Riešeie: a) Elemetárym vypočtom dostaeme 1 + i 1 i 1 i 1

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1 Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené

Διαβάστε περισσότερα

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus 1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie číselné rady a kritériá ich konvergencie a divergencie

Príklady na precvičovanie číselné rady a kritériá ich konvergencie a divergencie Príklady a precvičovaie číselé rady a kritériá ich kovergecie a divergecie Ústredým problémom teórie reálych číselých radov je vyšetrovaie ich kovergecie, resp divergecie Ak {a } = je daá postuposť reálych

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin 2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi

Διαβάστε περισσότερα

Postupnosti. Definícia :

Postupnosti. Definícia : Postuposti Defiícia : Postuposť je fukcia, ktorej defiičým oborom je možia všetkých prirodzeých čísel alebo jej podmožia typu { 1,,3... k }. Postuposť defiovaú a možie všetkých prirodzeých čísel, azývame

Διαβάστε περισσότερα

1 Koeficient kovariancie

1 Koeficient kovariancie Koreláciou rozumieme vzájomý lieáry vz tah závislos t) dvoch áhodých premeých X a Y 1. Teto vz tah môˇze by t priamy tj. s rastúcimi hodotami jedej premeej rastú hodoty druhej premeej a aopak alebo epriamy

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

Polynómy. Hornerova schéma. Algebrické rovnice

Polynómy. Hornerova schéma. Algebrické rovnice Polynómy. Hornerova schéma. Algebrické rovnice Teoretické základy Definícia 1 Nech (koeficienty) a 0, a 1,..., a n sú komplexné čísla a nech n je nezáporné celé číslo. Výraz P n (x) = a n x n + a n 1 x

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie, Kapitola Riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie, keď charakteritická rovnica má rôzne

Διαβάστε περισσότερα

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a

Διαβάστε περισσότερα

Katedra informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ÚVOD DO DISKRÉTNYCH ŠTRUKTÚR.

Katedra informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave ÚVOD DO DISKRÉTNYCH ŠTRUKTÚR. Katedra iformatiky Fakulty matematiky, fyziky a iformatiky Uiverzity Komeského v ratislave ÚVOD DO DISKRÉTNYCH ŠTRUKTÚR Eduard Toma RTISLV 008 OSH EDURD TOMN OSH PREDHOVOR 4 PREHĽD OZNČENÍ 5 ZÁKLDY MTEMTICKEJ

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA

Univerzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikální fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA Uiverzita Karlova v Praze Matematicko-fyzikálí fakulta DIPLOMOVÁ PRÁCA Vladislav Gajdošík Kozistecia a asymptotická reprezetácia odhadu LWS Katedra pravděpodobosti a matematické statistiky Vedúci diplomovej

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

Limita postupnosti II.

Limita postupnosti II. JKPo09-T List Limita postuposti II. Mgr. Jaa Králiková U: Pojem ity by si už mal pozať. Teraz si zopakujeme a rozšírime aše pozatky. Ž: Ak máme daú postuposť {a } =, ktorej hodoty sa blížia k ejakému číslu

Διαβάστε περισσότερα

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)

Διαβάστε περισσότερα

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť

Διαβάστε περισσότερα

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8 Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

Planárne a rovinné grafy

Planárne a rovinné grafy Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia

Διαβάστε περισσότερα

x x x2 n

x x x2 n Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov ALGEBRA Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov Definícia Množinu považujeme za určenú, ak vieme o ľubovoľnom objekte rozhodnúť, či je alebo nie je prvkom množiny. Množinu určujeme

Διαβάστε περισσότερα

p(α 1 ) = u 1. p(α n ) = u n. Definícia (modulárna reprezentácia polynómu). Zobrazenie

p(α 1 ) = u 1. p(α n ) = u n. Definícia (modulárna reprezentácia polynómu). Zobrazenie 1. Rychlá Fourierová transformácia Budeme značiť teleso T a ω jeho prvok. Veta 1.1 (o interpolácií). Nech α 0, α 1,..., α n sú po dvoch rôzne prvky telesa T[x]. Potom pre každé u 0, u 1,..., u n T existuje

Διαβάστε περισσότερα

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE

Διαβάστε περισσότερα

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2 Obsah Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Označenia Euklidovské vektorové priestory 3 Skalárny súčin 3 Gram-Schmidtov ortogonalizačný proces 8 Kvadratické formy 6 Definícia a základné vlastnosti 6 Kanonický

Διαβάστε περισσότερα

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita 132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:

Διαβάστε περισσότερα

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita. Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [

Διαβάστε περισσότερα

1-MAT-220 Algebra februára 2012

1-MAT-220 Algebra februára 2012 1-MAT-220 Algebra 1 12. februára 2012 Obsah 1 Grupy 3 1.1 Binárne operácie.................................. 3 1.2 Cayleyho veta.................................... 3 2 Faktorizácia 5 2.1 Relácie ekvivalencie

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

primitívnoufunkcioukfukncii f(x)=xnamnožinereálnychčísel.avšakaj 2 +1 = x, tedaajfunkcia x2

primitívnoufunkcioukfukncii f(x)=xnamnožinereálnychčísel.avšakaj 2 +1 = x, tedaajfunkcia x2 Neurčitý integrál. Primitívna funkcia a neurčitý integrál Funkcia F(x)sanazývaprimitívnoufunkcioukfunkcii f(x)naintervale(a,b),akpre každé x (a,b)platí F (x)=f(x). Z definície vidíme, že pojem primitívnej

Διαβάστε περισσότερα

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium Imrich Pokorný Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium Strana 1 z 48 1 Nepresnosť numerického riešenia úloh 4 1.1 Zdroje chýb a ich klasifikácia................... 4 1.2 Základné pojmy odhadu

Διαβάστε περισσότερα

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17 Obsah 1 Polynómy a racionálne funkcie 3 11 Základy 3 1 Polynómy 7 11 Cvičenia 13 13 Racionálne funkcie 17 131 Cvičenia 19 Lineárna algebra 3 1 Matice 3 11 Matice - základné vlastnosti 3 1 Cvičenia 6 Sústavy

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk

Διαβάστε περισσότερα

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2

1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2 1 Prevod miestneho stredného slnečného času LMT 1 na iný miestny stredný slnečný čas LMT 2 Rozdiel LMT medzi dvoma miestami sa rovná rozdielu ich zemepisných dĺžok. Pre prevod miestnych časov platí, že

Διαβάστε περισσότερα

Krivky a plochy. Dávid Pál. 28. júna Toto som spísal učiac sa na štátnice z grafiky.

Krivky a plochy. Dávid Pál. 28. júna Toto som spísal učiac sa na štátnice z grafiky. Krivy a plochy Dávid Pál 28. júa 2003 Toto som spísal učiac sa a štátice z grafiy. Časť I Krivy Za rivy budeme považovať zobrazeie C : I E 2 prípade C : I E 3, de I je ejaý iterval. Zvyčaje sa požaduje,

Διαβάστε περισσότερα

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

Gramatická indukcia a jej využitie

Gramatická indukcia a jej využitie a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)

Διαβάστε περισσότερα

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1 3. kapitola Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou priesvitka 1 Axiomatická výstavba modálnej logiky Cieľom tejto prednášky je ukázať axiomatickú výstavbu rôznych verzií

Διαβάστε περισσότερα

Ján Buša Štefan Schrötter

Ján Buša Štefan Schrötter Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako

Διαβάστε περισσότερα

9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody

9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody 9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody Priesvitka 1 Boolova algebra Elektronické obvody v počítačoch a v podobných zariadeniach sú charakterizované binárnymi vstupmi a výstupmi (rovnajúcimi sa 0

Διαβάστε περισσότερα

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Univerzita Komenského. Contents I. Úvod do problematiky numeriky 2

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Univerzita Komenského. Contents I. Úvod do problematiky numeriky 2 NUMERICKÁ MATEMATIKA ročník Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského Contents I Úvod do problematiky numeriky II Počítačová realizácia reálnych čísel 3 III Diferenčný počet 5 IV CORDIC

Διαβάστε περισσότερα

Obyčajné diferenciálne rovnice

Obyčajné diferenciálne rovnice (ÚMV/MAN3b/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 14.3.2013 Úvod patria k najdôležitejším a najviac prepracovaným matematickým disciplínam. Nielen v minulosti, ale aj v súčastnosti predstavujú

Διαβάστε περισσότερα

STREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA

STREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY KATEDRA MATEMATIKY A TEORETICKEJ INFORMATIKY STREDOŠKOLSKÁ MATEMATIKA pre študentov FEI TU v Košiciach Ján BUŠA Štefan SCHRÖTTER Košice

Διαβάστε περισσότερα

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv

Διαβάστε περισσότερα

Automaty a formálne jazyky

Automaty a formálne jazyky Automaty a formálne jazyky Podľa prednášok prof. RNDr. Viliama Gefferta, DrSc., PrírF UPJŠ Dňa 8. februára 2005 zostavil Róbert Novotný, r.novotny@szm.sk. Typeset by LATEX. Illustrations by jpicedit. Úvodné

Διαβάστε περισσότερα

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =. Súčtové vzorce Súčtové vzorce sú goniometrické hodnoty súčtov a rozdielov dvoch uhlov Sem patria aj goniometrické hodnoty dvojnásobného a polovičného uhla a pridám aj súčet a rozdiel goniometrických funkcií

Διαβάστε περισσότερα

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú Pomocný text Číselné obory Číselné obory Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú ľudia začali vnímať. Abstrakcia spočívala v tom, že množstvo, ktoré sa snažili

Διαβάστε περισσότερα

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky 5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky Priesvitka 1 Gottlob Frege (1848-1925) Bertrand Russell (1872-1970) Priesvitka 2 Intuitívny prechod od výrokovej logiky k predikátovej logike

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3 Obsah 1 Úvod 3 1.1 Predhovor...................................... 3 1.2 Sylaby a literatúra................................. 3 1.3 Základné označenia................................. 3 2 Množiny a zobrazenia

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY FOURIEROVE RADY - PRÍKLADY BAKALÁRSKA PRÁCA 2012 Marti TEFÁNIK UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY

Διαβάστε περισσότερα

Pravdepodobnosť a štatistika

Pravdepodobnosť a štatistika Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Pravdepodobosť a štatistika ( pozámky z predášok letého semestra predmetu Pravdepodobosť a štatistika predáša: RNDr. Valéria Skřiváková, CSc. Verzia. júla 003 : Zostavil

Διαβάστε περισσότερα

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA SNÁ PMYSLNÁ ŠKOL LKONKÁ V PŠŤNO KOMPLXNÁ PÁ Č. / ŠN WSONOVO MOSÍK Piešťany, október 00 utor : Marek eteš. Komplexná práca č. / Strana č. / Obsah:. eoretický rozbor Wheatsonovho mostíka. eoretický rozbor

Διαβάστε περισσότερα

Διευθύνοντα Μέλη του mathematica.gr

Διευθύνοντα Μέλη του mathematica.gr Το «Εικοσιδωδεκάεδρον» παρουσιάζει ϑέματα που έχουν συζητηθεί στον ιστότοπο http://www.mathematica.gr. Η επιλογή και η ϕροντίδα του περιεχομένου γίνεται από τους Επιμελητές του http://www.mathematica.gr.

Διαβάστε περισσότερα

d) Rovnici < 0 nevyhovuje žiadne prirodzené íslo.

d) Rovnici < 0 nevyhovuje žiadne prirodzené íslo. . A Výroky a operácie s výrokmi. Negácia kvatifikovaých a zložeých výrokov.. Rozhodite o pravdivosti: a) íslo je druhou mociou prirodzeého ísla. b) Eistuje aspo jedo páre prvoíslo. c) Riešeím rovice (

Διαβάστε περισσότερα

Spojitosť a limity trochu inak

Spojitosť a limity trochu inak Spojitosť a limity trochu inak Štefan Tkačik Abstrakt Spojitosť funkcie alebo oblastí je základným stavebným kameňom matematickej analýzy. Pochopenie jej podstaty uľahčí chápanie diferenciálneho a integrálneho

Διαβάστε περισσότερα

TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT. k predmetu Matematika pre

TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT. k predmetu Matematika pre TREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STRÁŽSKE PRACOVNÝ ZOŠIT k predmetu Matematika pre 2. ročník SOŠ v Strážskom, študijný odbor 3760 6 00 prevádzka a ekonomika dopravy Operačný program: Vzdelávanie Programové obdobie:

Διαβάστε περισσότερα

Ústav chemického a biochemického inžinierstva Chemické inžinierstvo 2 Zadanie 2

Ústav chemického a biochemického inžinierstva Chemické inžinierstvo 2 Zadanie 2 hemické ižiierstvo 2 adaie 2 adaie: Acetó sa z vodého roztoku extrahuje trichlórmetáom pri teplote 25. urovia (2 kg) obsahuje 55 hmot. % acetóu a vodu. Na extrakciu sa používa 5 kg čistého extrakčého rozpúšťadla.

Διαβάστε περισσότερα

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Lineárne kódy Ján Karabáš KM FPV UMB Kódovanie ZS 13/14 J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Algebraické štruktúry Grupy Grupa je algebraická štruktúra G = (G;, 1, e), spolu s binárnou

Διαβάστε περισσότερα

Signály operácie (OPAKOVANIE) Základné operácie: +, -, *, /,,, urychlenie, spomalenie, posun signalov, otočenie signálov... Pokročilé operácie

Signály operácie (OPAKOVANIE) Základné operácie: +, -, *, /,,, urychlenie, spomalenie, posun signalov, otočenie signálov... Pokročilé operácie Sigály operácie (OPKOVNIE) Základé operácie: +, -, *, /,,, urychleie, spomaleie, posu sigalov, oočeie sigálov... Pokročilé operácie Operácia Vysledok SN sigály DN sigály Skaláry Čislo súči ,, Korelácia,

Διαβάστε περισσότερα

Pravdepodobnosť a štatistika

Pravdepodobnosť a štatistika Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Pravdepodobosť a štatistika pozámky z predášok letého semestra predmetu Pravdepodobosť a štatistika predáša: RDr. Valéria Skřiváková, CSc. Verzia. júla 003 : Zostavil

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické substitúcie

Goniometrické substitúcie Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Príklady na precvičovanie Fourierove rady Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru

Διαβάστε περισσότερα

2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania

2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania 2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania Akej chyby sa môžeme dopustiť pri meraní na stopkách? Ako určíme ich presnosť? Základné pojmy: chyba merania, hrubé chyby, systematické chyby, náhodné

Διαβάστε περισσότερα

Reálna funkcia reálnej premennej

Reálna funkcia reálnej premennej (ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

Symbolická logika. Stanislav Krajči. Prírodovedecká fakulta

Symbolická logika. Stanislav Krajči. Prírodovedecká fakulta Symbolická logika Stanislav Krajči Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice 2008 Názov diela: Symbolická logika Autor: Doc. RNDr. Stanislav Krajči, PhD. Vydala: c UPJŠ Košice, 2008 Recenzovali: Doc. RNDr. Miroslav

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATIKA I. Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc

MATEMATIKA I. Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc MATEMATIKA I Doc. RNDr. Michal Šabo, CSc 2 Obsah Predhovor 5 2 VYBRANÉ STATE Z ALGEBRY 2. Úvod................................... 2.2 Reálne n-rozmerné vektory...................... 2.3 Matice..................................

Διαβάστε περισσότερα

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výrok je každá oznamovacia veta (tvrdenie), o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá. Výroky označujeme pomocou symbolov: A, B,

Διαβάστε περισσότερα

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena

Διαβάστε περισσότερα

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ NUMERICKÁ MATEMATIKA Fakulta elektrotechniky a informatiky Štefan Berežný Táto publikácia vznikla za finančnej podpory

Διαβάστε περισσότερα

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Pevné ložiská. Voľné ložiská SUPPORTS D EXTREMITES DE PRECISION - SUPPORT UNIT FOR BALLSCREWS LOŽISKA PRE GULIČKOVÉ SKRUTKY A TRAPÉZOVÉ SKRUTKY Výber správnej podpory konca uličkovej skrutky či trapézovej skrutky je dôležité pre správnu

Διαβάστε περισσότερα