OZVENY. DECEMBER 2017 Ročník 1 JANUÁR 2018 Ročník 2

OZVENY DECEMBER 2017 Ročník 1 JANUÁR 2018 Ročník 2

Z OBSAHU ČAS HRÁ PROTI NÁM Iste ste to z rôznych médií zaregistrovali aj vy, že v Nemecku medzi Berlínom a Mníchovom otvorili nové železničné spojenie, ktoré umožnila dostavba 107 kilometrov dlhého úseku. Teraz na niektorých miestach tejto trasy fičia vlaky až 300-kilometrovou rýchlosťou. Rusi zase postavili železnicu na Krym. Obchádzka Ukrajiny meria 137 kilometrov. Vysokorýchlostné trate sa stavajú v Číne. A čínske firmy ešte budú na rýchlosť 200 kilometrov modernizovať aj železničnú trať z Belehradu do Budapešti... Nezainteresovaný by povedal, koľko nových tratí odrazu. Samozrejme, že sa nezjavili odrazu, lebo investície do železničnej infraštruktúry sa plánujú dlhodobo. Ide o obrovské finančné prostriedky a aj realizácia takýchto projektov trvá niekoľko rokov. A čo je najdôležitejšie, predchádzalo im rozhodnutie na najvyššej štátnej úrovni, že do vysokorýchlostných tratí sa ide. Dobrým príkladom je aj Španielsko, kde už dávnejšie pochopili, ktorým smerom sa majú poberať železnice. Ľudia z prepchatých ciest radi z áut presadli do bezpečnejšieho a ekologickejšieho rýchlovlaku, lebo do cieľa sa dostali rýchlejšie i pohodlnejšie. Dokonca mu začali dávať prednosť pred lietadlom. Kde je Slovensko? Posledná železničná trať sa postavila na východe republiky od výhybne Červený Dvor do Trebišova v roku 1985. Medzi Bratislavou a Žilinou už pätnásť rokov modernizujeme trať na 160 kilometrov, no 160-tka do Žiliny ešte stále nedošla. V prípade novej trate (19,6 km!) z Trnovca do Nitry, ktorá by skrátila čas prepravy z Bratislavy do Nitry z hodiny a pol až dvoch hodín na 50 minút, sa ešte len spomína štúdia, ktorá by povedala, či sa investícia oplatí... Myslím si, že niet na čo čakať. Vidíme, kde je svet, po čom a akou rýchlosťou jazdí. Čas, dokonca i čas prepravy, hrá proti nám. Ján Keresteš 4 6 7 9 10 11 12 15 17 18 22 23 ZAMESTNÁVATEĽ I ODBORY SA DOHODLI NA NAVÝŠENÍ MIEZD Podpísaná dohoda predstavuje historické medziročné navýšenie mzdových prostriedkov o viac ako 5 percent. ZRÝCHLENIE PRINIESLO AJ NOVÉ TURNUSY Rozhovor s Karolom Martinčekom a Marekom Kasom o zmenách v grafikone vlakovej dopravy 2017/2018. NOVÝ GRAFIKON PRIŠIEL S HISTORICKÝMI PRVENSTVAMI Na tlačovej konferencii vedenie ZSSK prezentovalo novinky GVD i budúcnosť železníc. NEPÁČIA SA MU VLASTNÉ PIESKOVISKÁ Vedúci pracoviska v Rušňovom depe Bratislava hlavné Anton Karáč už daroval krv 174-krát! VEDENIE VYPOČULO POŽIADAVKY ZAMESTNANCOV III. Ako sa plnia podnety zamestnancov, ktoré odzneli na stretnutiach s vedením ZSSK? VECTRONY S NOVÝM POLEPOM Grafický návrh vznikal v internom prostredí firmy. NAHRÁVACIE ŠTÚDIO POMÁHA, STOLIČKY TRÁPIA Na návšteve v popradskom centre predaja. PO ŠIROKOROZCHODNEJ NA UKRAJINU Budú osobné vlaky zo Slovenska jazdiť po rozchode 1520 milimetrov? KEDY PRESADNEME Z AUTA NA VEREJNÚ DOPRAVU? Podiel verejnej dopravy voči individuálnej automobilovej klesá. Na hromadné dopravné prostriedky pripadá len približne každá štvrtá cesta. ARCHITEKTÚRA, KTORÚ ODVIAL ČAS Murované staničné stavby odolali, zachovali sa dodnes. Ťažší a kratší život mali stavby drevené... ROKLINU OVLÁDA ĽADOVÁ KRÁSA Tiesňava Breitachklamm neďaleko lyžiarskeho strediska Oberstdorf v mnohom pripomína Slovenský raj. SPOZNAJTE NÁŠ VOZIDLOVÝ PARK Elektrický dvojsystémový rušeň série 363/362. NA OBÁLKE Rýchlik 603 Lišiak práve minul Štrbu a mieri do Popradu. Je 10. decembra 2017 a v čele vlaku je radený rušeň Vectron s novým polepom národného dopravcu. Ako vznikal grafický návrh, sa dočítate na strane 11. Snímka Maroš Lesňák Časopis pre zamestnancov Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Vydáva: Železničná spoločnosť Slovensko, akciová spoločnosť, Rožňavská 1, 832 72 Bratislava 3, www.slovakrail.sk, www.facebook.com/zssk.sk Adresa redakcie: Pri bitúnku 2, 040 01 Košice, železničný telefón: 910/5113, e-mail: ozveny@slovakrail.sk Grafická úprava a tlač: P.M.P. TLAČIAREŇ, spol. s r. o., Hraničná 16, 821 05 Bratislava, tel.: 02/5341 1511, www.pmp.sk, marketing@pmp.sk 2 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

AKTIVITY ZSSK ŽELEZNICU POTIAHNU VYSOKORÝCHLOSTNÉ VLAKY Železnica zažila svoje zlaté obdobie rozvoja v 19. storočí. V posledných desaťročiach na Slovensku počet cestujúcich vo vlakoch klesal. Obrat nastal pred troma rokmi po zavedení bezplatnej prepravy. Patrí dnes železnica do starého železa alebo naopak môže výrazne rásť aj v 21. storočí? Na túto tému sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom ZSSK Filipom Hlubockým po jeho pracovnej ceste do Španielska. Je perspektívne sa dnes zamestnať na železnici? Dúfam, že áno. Veľa záleží od prístupu štátu. Nedá sa povedať, že bohaté krajiny rozvíjajú železnice a chudobnejšie stagnujú. Sú príklady, že aj menej bohaté štáty investujú do vysokorýchlostných železníc. Vedia, že im to zabezpečí lepšiu budúcnosť. Príkladom je Španielsko, ktoré výrazne investuje. Španieli sú známi, že majú najviac vysokorýchlostných tratí v Európe. Áno, v tom predbehli aj symbol európskych vysokorýchlostných železníc francúzske TGV alebo nemecké ICE. Španieli majú vyše 3-tisíc kilometrov vysokorýchlostných tratí, 230 jednotiek s maximálnou rýchlosťou od 250 do 350 km/h. Čo v Španielsku rozhodlo o rozvoji železnice? Bola to súhra viacerých okolností. Prvú trať Sevilla Madrid sa rozhodli postaviť pred svetovou výstavou EXPO 1992. Pri vláde boli socialisti, ktorí podporovali rast cez verejné investície. Okrem peňazí štátu a železníc prišli aj eurofondy. Cesta medzi oboma mestami trvala 5 hodín 10 minút (570 km). Nová trať pre rýchlovlaky to zvládla za 2 hodiny 20 minút (471 km). Viac ako polovičná úspora času rozprúdila toky cestujúcich. Príchodom rýchlovlakov vzrástla mobilita o 50 percent. To podporilo rozvoj regiónov. Vlak priniesol niečo úplne auto 60 % vysokorýchlostný vlak 52 % 1991 1993 nové. Už to nebol len prostriedok cestovania, ale priniesol regióny bližšie k centru. Môže to fungovať aj u nás? Rýchlovlaky v Španielsku rozpohybovali ekonomiku, regióny. To je nevyhnutný predpoklad aj pre Slovensko. Práca je v centrách a regióny sa vyľudňujú. Čakáme na diaľnice, že prinesú prácu do regiónov. To však nepomôže. Vysokorýchlostné vlaky môžu rovnako ako v Španielsku priblížiť regióny k centrám. Je na Slovensku dostatočný potenciál cestujúcich? Naše mestá sú výrazne menšie. Odborníci sa delia na dve skupiny. Jedni vysokorýchlostné vlaky podporujú, iní váhajú. Nie sú si istí. Aj preto, že naše mestá nemajú milióny obyvateľov. My však hovoríme, že dopravný tok nemôžeme počítať podľa súčasných čísel. A dôkazom je práve Španielsko. Preto som hneď v úvode rozhovoru povedal, že počet ciest vlakom po spustení rýchlovlakov narástol o 50 percent. Potvrdzuje sa, že aká kvalitná je služba, toľko je cestujúcich. Na spomínanej trase Sevilla Madrid predtým išlo 60 % ľudí autom. Rok po spustení novej trate pre rýchlovlaky už len 34 %. Počet lietadlo 11 % konvenčný vlak 14 % autobus 15 % lietadlo 4 % konvenčný vlak 2 % autobus 8 % auto 34 % Podiel cestujúcich rok pred spustením rýchlovlakov a rok po spustení (linka Madrid - Sevilla) Zdroj: RENFE ľudí v autobusoch klesol z 15 na 8 % a letecká doprava na tejto linke klesla z 11 % na 4 %. Vysokorýchlostné trate sú veľmi nákladné. Oplatia sa? Ak sa stavia diaľnica, nikto sa nepýta, či sa to vráti. Ak my povieme, že vieme skrátiť čas vo vlaku z Nitry do Bratislavy o polovicu a potrebujeme k tomu postaviť 19,6 km novej trate, tak hneď sa začne počítať, či sa to oplatí. Nikomu nenapadne takto klásť otázku, ak ide o stavbu rýchlostnej cesty. Každé menšie mestečko chce byť napojené na diaľnicu či rýchlostnú cestu, a ak už ju majú, tak žiadajú obchvat, lebo kamióny v meste nechcú. Nikto dnes nenamieta, keď sa hovorí, že cesta pri Bratislave by mala mať osem pruhov. Tie autá sa ale do mesta nevojdú. Myslenie, že cesta prináša pokrok do regiónov a železnica je naopak výdavkom štátneho rozpočtu, je len v hlavách. Takto sa na Slovensku diskutuje o tejto téme. Na Západe to pochopili skôr. Keď v Španielsku videli benefity vysokorýchlostných tratí, tak ďalšie a ďalšie regióny začali spisovať petície, že chcú byť na rade. Akú rýchlosť by mali mať vlaky na Slovensku? To nech povedia odborníci. V marci zorganizujeme konferenciu aj s účasťou projektantov. Hlavní rečníci však budú Španieli a Švajčiari. Nech povedia, ako je to u nich. Možno to bude 300 km/h, možno 200 km/h. Ale rýchlosť 160 km/h je fajn pre regionálne trate. Ak už budeme stavať, tak musíme myslieť na to, čo bude o 30 rokov. Teraz sa to môže zdať ďaleko. Ale napríklad od začiatku modernizácie koridoru z Bratislavy na Žilinu už prešlo 15 rokov. Keď už sme pri rýchlostiach, tak Španieli majú okrem diaľkových vysokorýchlostných vlakov aj kategóriu High Speed Regional. Priemerná vzdialenosť konečných staníc je tu len 154 km a vlaky jazdia 250 km/h. Čo môžeme od konferencie očakávať? Odbornú diskusiu o tom, kde a aké trate treba. My ukážeme, koľko sa investovalo za posledné roky do ciest a ako sa podfinancovala železnica, pričom jej výstavba je podľa čísel výrazne lacnejšia. A hlavne železnicou prepravíme viac osôb. (mcik, bm) 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 3

AKTUALITY PRVÉ KOLO UZAVRETÉ Posledným novembrovým dňom a podaním posledného zlepšovateľského návrhu sa symbolicky ukončilo prvé kolo projektu Čas nápadov. Definitívnu bodku za prvou etapou dá odovzdávanie vecných cien začiatkom roka 2018. Komisia bude hodnotiť 39 podaných nápadov a 33 podnetov. Najviac podaných návrhov prišlo z oblasti obchodu. Za zmienku možno stojí spomenúť veľmi zaujímavý nápad spočívajúci v čistení interiéru vozňa suchým ľadom. Našli sa aj také návrhy, pri ktorých sa zamestnanci cielene snažili poukázať na chyby, s ktorými zápasia pri svojej každodennej práci. O výsledkoch budeme v Ozvenách ešte informovať. Zlepšovateľské aktivity sa však v našej firme nekončia, už začiatkom februára bude vyhlásené druhého kolo Času nápadov. (jg) ZSSK PARTNEROM STARTUP AWARDS ZSSK sa aj tento rok prezentovala na jednej z najväčších národných súťaží pre startupy v Európe. Súťaž, ktorú organizuje spoločnosť Neulogy, poskytuje ideálny priestor slovenským startupom zviditeľniť sa doma aj v zahraničí. Tohtoročné finále STARTUP AWARDS sa konalo 1. decembra 2017 v priestoroch Slovenského národného divadla v Bratislave. Nadšenci nových technológií a inovácií mali počas celého dňa možnosť tráviť čas v špeciálnych networkových a relaxačných zónach, ktoré zabezpečili partneri projektu. V priestoroch ZSSK si mohli napríklad návštevníci vyskúšať moderné, polohovateľné sedadlá zladené do farieb kopírujúcich dizajn manuál spoločnosti. Naša firma predstavila aj svoje vízie a smerovanie do budúcna. (jg) IDEME NA VEĽTRH Po dlhoročnej prestávke opäť otvoríme brány svojim zákazníkom a obchodným partnerom na najväčšom veľtrhu cestovného ruchu na Slovensku. Od 25. do 28. januára 2018 bude ZSSK súčasťou už 24. ročníka medzinárodného veľtrhu ITF SLOVAKIATOUR v bratislavskej Inchebe. V stánku s rozlohou 16 x 3,5 m bude národný dopravca okrem produktového portfólia propagovať aj služby a novinky, ktoré postupne zavádza do praxe a stávajú sa každodennou realitou pri cestovaní vlakmi ZSSK. V pláne je, ako to bolo dobrým zvykom, aj predaj cestovných lístkov a produktov priamo na mieste. (jg) ZAMESTNÁVATEĽ I ODBORY SA DOHODLI NA NAVÝŠENÍ MIEZD Kolektívni vyjednávači za zamestnávateľa a odborové organizácie uzavreli dohodu o navýšení miezd zamestnancov ZSSK od začiatku januára 2018. Zároveň sa dohodli na ďalšom postupe pri riešení nového mzdového systému vrátane zmeny odmeňovania a prémií. Sociálni partneri sa 13. decembra 2017 za účasti členov predstavenstva dohodli a odsúhlasili dodatok č. 1 ku Kolektívnej zmluve Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s., 2017 2019. Pri tejto príležitosti generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký povedal: Podpísaná dohoda predstavuje historické medziročné navýšenie mzdových prostriedkov o viac ako 5 percent. Tým sme zabezpečili výšku miezd od začiatku roka a zároveň otvorili priestor pre rokovania o ďalšom nastavení mzdového systému. Súčasťou dodatku je aj protokol, ktorý od 1. januára 2018 garantuje zachovanie v súčasnosti platných tarifných miezd a priemerných prémií pre vybrané profesie minimálne vo výške priemerných prémií roku 2017. Zároveň sa dohodla osobitná prémia pre vybrané profesie aj v roku 2018, ktorá sa dotkne 4517 zamestnancov a predstavuje náklady viac ako 4 mil. eur. VÝHODNEJŠIE PAUŠÁLY V O2 V druhej polovici novembra prešli všetky služobné telefóny ZSSK od Slovak Telekomu k mobilnému operátorovi O2. Telefónne čísla zostali nezmenené. Spolu je to 1362 telefónnych čísel (23 % z počtu zamestnancov). Tak ako doteraz, aj s O2 budeme mať vo všetkých paušáloch v rámci firmy medzi sebou neobmedzené volania zadarmo. Všetky paušály poskytujú neobmedzené SMS a MMS (doteraz len v najvyššom paušále). Už najnižší paušál za 5,56 eur bez DPH mesačne obsahuje okrem 100 Zamestnávateľ a odborové organizácie sa ďalej tiež dohodli na zriadení pracovnej skupiny. Jej cieľom bude riešenie nového mzdového systému vrátane zmeny odmeňovania a poskytovania variabilnej zložky mzdy prostredníctvom prémií. Riešiť sa bude i doplnenie profesií komandujúci, majster pre vozne, výhybkár a výhybkár/točniar do kolektívnej zmluvy (36-hodinový pracovný týždeň). Chceme nastaviť odmeňovanie tak, aby tí, ktorí chcú pracovať a pracujú navyše bez nedostatkov, pocítili svoju snahu aj na výplate, uviedla na margo uzatvorenej dohody riaditeľka odboru riadenia ľudských zdrojov Andrea Trégerová. Zároveň dodala, že dopad na rozpočet firmy v roku 2018 bude mať i pripravovaný tzv. vládny balíček s účinnosťou od začiatku mája 2018, ktorého predmetom je zvýšenie príplatkov za prácu v noci, zavedenie príplatku za prácu v sobotu a v nedeľu a zvýšenie mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok. V podmienkach ZSSK to predstavuje zvýšenie nákladov na mzdy vrátane odvodov približne o 4,7 mil. eur. Zamestnávateľ tak celkovo na mzdy vynaloží o 9,7 mil. eur viac ako v roku 2017. (dd) voľných minút v celej EÚ aj 500 MB dát (doteraz 100 MB). Neobmedzené volania (plus 2 GB dát) sú už od paušálu III za 11,25 eura mesačne. Ponuka O2 pre ZSSK priniesla aj nižšie ceny volaní po prečerpaní voľných minút. Nový operátor ponúka aj širší výber telefónov. Tie sa nebudú prideľovať automaticky, ale zamestnanci si budú môcť vybrať typ mobilu v ponuke O2 pre verejnosť (cena pre ZSSK zvýhodnená o 10 percent). (bm) 4 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

ZMENOVÝ TÍM ZLOŽIL ZÁVEREČNÚ SKÚŠKU Po polročnej teoretickej i praktickej príprave členovia zmenového tímu zakončili kurz záverečnou skúškou. Z pôvodne skoro 70 účastníkov certifikát získalo 34 absolventov. Tí zvládli prvú z troch úrovní v riadení zmien vo firme. Zmenový tím vznikol pred pol rokom. Zapojiť sa doň mohol každý zamestnanec firmy, stačilo vyplniť krátky dotazník. Účastníci sa na školeniach stretávali raz mesačne. Zoznamovali sa s manažérskou teóriou týkajúcou sa zmien vo firme, učili sa rozumieť zmenám a pripravovať projekty. Priebežne pracovali v tímoch na projektoch, ktoré sami navrhli. Tieto témy následne rozpracovali do návrhu projektu, ktorý obhajovali pred hodnotiacou komisiou zloženou z ich kolegov. Spätnou väzbou im bolo posúdenie vypracovaného projektu a zhodnotenie ich pôsobenia v hodnotiacej komisii školiteľmi Ľubošom Polakovičom a Václavom Kovalským. Možnosť prichádzať s vlastnými riešeniami problémov bola pre členov zmenového tímu kľúčová. Keďže na kurze sa zúčastňovali dobrovoľne, pozitívne sa to odrazilo na ich aktivite, povedal jeden z dvojice školiteľov Ľuboš Polakovič. Úspešným absolventom certifikáty slávnostne odovzdal generálny riaditeľ Filip Hlubocký a riaditeľ úseku obchodu Karol Martinček. Absolventi prvej úrovne kurzu sú teraz schopní realizovať zmeny a rozpoznať prekážky, ktoré pri tom vo firmách nastávajú. Osvojili sme si veľa jednoduchých praktických manažérskych zručností. Napríklad, čo všetko musí obsahovať dobre zadaná úloha od šéfa, aby neskôr nedošlo k nedorozumeniam. Zistili sme, aká je pri zmene dôležitá medzera nedostatočnosti teda vedomie, že máme s niečím problém. Bez neho ľudia nebudú mať dostatok energie na realizáciu celej zmeny a projekt postupne zapadne, ako sa to často stáva, hodnotil kurz jeden z jeho absolventov žilinský vlakvedúci Jozef Tinaj. Vzdelávanie týkajúce sa zmien by malo pokračovať podobným spôsobom aj v roku 2018. Zamestnanci sa už teraz zaujímajú o možnosť prihlásiť sa do nového kurzu. Úspešní absolventi prvej úrovne môžu pokračovať vo vzdelávaní na vyššej úrovni, čaká ich riadenie prúdu zmien. (mav) AKTUALITY Ľuboš Polakovič gratuluje špecialistke pre reklamácie na sekcii odúčtovania tržieb železníc Martine Bejdovej. Vpredu koordinátorka zmenového tímu Mária Vargová, v pozadí generálny riaditeľ Filip Hlubocký a riaditeľ úseku obchodu Karol Martinček. Súčasťou záverečného hodnotenia bola prezentácia projektu. Na snímke Dagmar Šindelářová Majerská, vedúca zmeny centra predaja v Banskej Bystrici, predstavuje cvičný projekt telefonického objednania rezervácie miesta. KONFERENCIA AKO NOVÝ KOMUNIKAČNÝ NÁSTROJ V polovici decembra sa v Žiline uskutočnila najväčšia manažérska konferencia v histórii ZSSK. Zišli sa na nej všetci riadiaci zamestnanci na úrovni nižšieho, stredného aj vyššieho manažmentu. Cieľom konferencie bolo oboznámiť účastníkov so stratégiou spoločnosti a prezentovať prioritné úlohy jednotlivých úsekov na ďalšie obdobie. V žilinskom hoteli Holiday Inn sa 11. a 12. decembra stretlo 168 riadiacich zamestnancov spoločnosti bez ohľadu na ich špecializáciu (riaditelia úsekov a odborov, vedúci oddelení, vedúci pracovísk, prednostovia a vedúci centier predaja). Šlo o prvé podobné stretnutie v histórii firmy, ktoré bolo akýmsi výkopom nových aktivít, výziev a zmien vo firme. Časť programu konferencie sa zamerala na zdokonaľovanie manažérskych zručností, osvojenie si moderného manažérskeho myslenia a konania vrátane spôsobu ich využívania pri riadení a zlepšovaní práce zamestnancov a ich výsledkov. Našim zámerom je využiť takúto konferenciu ako komunikačný nástroj so všetkými vedúcimi zamestnancami. Na to, aby manažéri vedeli správne riadiť svoje tímy, musia nevyhnutne poznať, chápať a stotožniť sa so zámermi a cieľmi našej spoločnosti. Navyše by mali vedieť, ako sme na tom aj ekonomicky. Čo je ale najdôležitejšie, všetci manažéri sa musia stotožniť s hodnotami ZSSK. Verím, že na tejto prvej konferencii pochopili, akí sú pre nás dôležití: oni totiž reprezentujú a zastupujú zamestnávateľa na pracoviskách. Tak, ako naši zamestnanci vnímajú svojho šéfa, tak vnímajú celú našu spoločnosť, povedala riaditeľka odboru riadenia ľudských zdrojov Andrea Trégerová. Program konferencie zakončil český motivátor Pavel Moric. Zábavnou formou ukázal na častú chybu nadriadených, akou je napríklad prenášanie vlastnej negatívnej nálady na svojich podriadených. Foto (mcik)

ROZHOVOR ZRÝCHLENIE PRINIESLO AJ NOVÉ TURNUSY O zmenách v grafikone vlakovej dopravy (GVD) 2017/2018 z pohľadu cestujúcich i zamestnancov sme sa zhovárali s riaditeľom úseku obchodu Karolom Martinčekom a vedúcim oddelenia diaľkovej a medzištátnej dopravy na marketingu Marekom Kasom. Pripravil: Mikuláš Čikovský Icečká pôjdu opäť až do Viedne. Časová úspora priameho vlaku nie je výrazná. Má to význam? Karol Martinček: Je to veľmi žiadané. Hlavne z východu jazdí do Rakúska okrem iného veľké množstvo opatrovateliek. Napríklad z Prešova museli doteraz dvakrát prestupovať. Prestupy s batožinou sú pre ne náročné. Z tohto dôvodu sú ochotné dochádzať napríklad mikrobusmi. Priame spojenie až do Viedne je z našej strany signálom, že chceme o cestujúcich zabojovať a niečo pre nich urobiť. Aj preto ide do Rakúska to najrýchlejšie icečko. Je to prvá lastovička a v rozširovaní spojenia budeme pokračovať. Rýchliky konečne pôjdu 160-tkou od Púchova po Bratislavu. Koľko času cestujúci ušetria? Marek Kasa: Zo Žiliny do Bratislavy ušetríme 15 minút. Na celom úseku od Košíc však bude úspora rýchlika len sedem minút. Vlaky majú plánované spomalenie medzi Popradom a Štrbou, kde ŽSR predĺžili jazdný čas pre pripravovanú modernizáciu prvého úseku trate od Žiliny smerom na východ. Budú aj nové obehy rušňovodičov. Súvisí to so 160-tkou? Marek Kasa: Áno, prvýkrát v histórii pôjdu rušňovodiči z Košíc rýchlikom až do Trenčína a späť a naopak Bratislavčania až do Košíc. Košičania to budú mať päťkrát v turnuse a Bratislavčania iba raz. Presnejšie, Bratislavčan v jeden deň pôjde celú trasu do Košíc a späť po Žilinu. Tam prespí a ráno zmenu dokončí cestou domov do Bratislavy. Celý obrat v jeden deň by im časovo nevyšiel. Brala sa pri tomto rozhodnutí do úvahy aj bezpečnosť alebo sa len škrtajú náklady, aby sme sa cenou za vlak priblížili konkurenčným dopravcom? Karol Martinček: V minulosti sa rozhodlo, že rušňovodiči sa budú meniť v Žiline, čo je približne v polovici cesty. Minulý rok začali Bratislavčania ťahať v jeden deň IC vlaky do Košíc aj späť. Žiadny problém nevznikol. Už vtedy viacerí hovorili, že pre rušňovodiča je ťažšie ťahať osobák z Košíc do Žiliny so šesťdesiatimi zastávkami, ako ísť s icečkom na zelenú vlnu. Rovnako Žilinčania jazdia do Prahy a je to obľúbený turnus. Žiadny vzorec pre výpočet bezpečnosti nikto nemá. Je jasné, že čím viac robíte, tým je pravdepodobnosť chyby väčšia. Ale prečo práve jazda do Žiliny je v poriadku a ďalej by to mal byť problém? Je to o náročnosti konkrétnej turnusovej zmeny a nie o jednej Karol Martinček pomyselnej hranici v Žiline. Veľa sme komunikovali s odborármi, vysvetľovali to rušňovodičom. Ale ak budeme od ľudí počuť, že to nie je ono, tak budeme hľadať iné riešenia, aby sme zvládli chystanú liberalizáciu dopravy. Tá nás núti byť efektívni a znižovať náklady, Priame spojenie do Viedne je z našej strany signálom, že chceme o cestujúcich zabojovať a niečo pre nich urobiť. lebo len tak môžeme v konkurenčnom prostredí uspieť. Novými vozidlami sa zlepšuje pracovné prostredie, a tým sa, samozrejme, znižuje únava, pracovné zaťaženie. Skracovaním časov jazdy vlakov sú prirodzené dlhšie odjazdené kilometre. Chlapi však majú skôr problém s krátkymi zmenami, pre ktoré majú menej voľných dní. Vidno to aj na tom, ktoré zmeny ostávajú letákom. Poďme teraz na tému rušňov. Ktoré rýchliky zrýchlia na 160 km/h? Bude dosť rušňov? Karol Martinček: Ide o všetky šesťstovkové rýchliky (Košice Bratislava), rovnako posilové rýchliky na tejto linke a linke z Humenného do Bratislavy. Plus vybrané sedemstovkové rýchliky na linke Žilina Bratislava. Na túto rýchlosť máme deväť rušňov 350 a vysúťažili sme 10 Vectronov. Prvé rušne už prišli, no začiatok roku bude z pohľadu prevádzky náročný. Aké sú zmeny pri vlakoch do zahraničia? Marek Kasa: Okrem spomínanej priamej súpravy do Viedne (IC + REX) sme zmenili spojenie z ukrajinského Kyjeva. Miesto dvoch nocí vo vlaku bude len jedna noc. Vlak skončí v Košiciach a cestujúci smerom do Prahy budú pokračovať SC Pendolinom do Prahy a rýchlikom 610 do Bratislavy. Cesta sa Marek Kasa tým skráti asi o dve hodiny. Novinkou je už skôr avizované spojenie Petržalky cez Rajku do Hegyeshalomu. Na východe zostáva v rovnakom rozsahu v platnosti tohto roku zavedené spojenie z Medzilaboriec do Poľska. A čo regionálna doprava už roky sa snažíme o stabilizáciu grafikonu a zmeny sú každým rokom menšie. Marek Kasa: Od roku 2013 stabilizujeme taktový grafikon a zmien je menej. Pre rok 2018 sme boli nútení vykonať väčšie zmeny v prímestskej doprave medzi Bratislavou a Trenčínom, kde sa prímestské vlaky prispôsobujú novým časom rýchlikov a ich rýchlosti 160 km/h. Ide však len o niekoľkominútové posuny, ktoré postupne napĺňajú plány takzvaného Cieľového GVD. Ako to vyzerá s pridaním ďalších vlakov v okolí Bratislavy a na linke Košice Prešov? Karol Martinček: Rokovania sa postupne blížia k úspešnému koncu, o nových vlakoch rozhoduje ministerstvo. Pripravujeme sa tak, že od marca by mali pribudnúť regionálne rýchliky Bratislava Žilina a nové rýchlejšie spojenia regionálnymi expresmi Košíc a Prešova. Od druhej zmeny v júni plánujeme pridať ďalšie vlaky zo Senca a Trnavy do Bratislavy. Sú to výrazné nárasty počtu vlakov spolu približne 100 vlakov. Budeme mať na to všetko súpravy? Karol Martinček: Riešime to. Snažíme sa krátiť pobyty v obratových staniciach a zvýšiť nabehané kilometre. Napríklad od prvej zmeny by mal byť v úseku Bratislava Žilina hodinový takt v prestriedaní rýchlikov Košice Bratislava a regionálnych rýchlikov Žilina Bratislava a my by sme to mali zvládnuť s rovnakým počtom súprav ako dnes. Je to v súlade so stratégiou firmy: lepšie zhodnotiť každé euro, ktoré dostávame od štátu. 6 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

GVD 2017/2018 Novinárom nový grafikon i zámery ZSSK do ďalšieho obdobia predstavili (zľava) riaditeľ úseku ekonomiky a informačného manažmentu Patrik Horný, generálny riaditeľ Filip Hlubocký a riaditeľ úseku obchodu Karol Martinček. NOVÝ GRAFIKON PRIŠIEL S HISTORICKÝMI PRVENSTVAMI Nový vlakový grafikon 2017/2018 predstavila ZSSK verejnosti na tlačovej konferencii 4. decembra. Okrem zmien v cestovnom poriadku zaznelo niekoľko zaujímavých faktov týkajúcich sa budúcnosti železníc. Pri prvej a druhej zmene v marci a júni ZSSK pridá nové vlaky hlavne tam, kde na cestách vznikajú zápchy. Pôjde o regionálne rýchliky na linke Bratislava Žilina, regionálne vlaky Bratislava Trnava a Bratislava Senec. Na východe to bude päť párov regionálnych expresov Košice Prešov. Tie skrátia jazdný čas približne o štvrť hodiny (33 km za 28 minút). Pozitívny je neustály nárast počtu cestujúcich. Podľa vývoja v prvých desiatich mesiacoch firma v štátom dotovaných vlakoch vo verejnom záujme očakáva, že za celý rok prevezie približne 72 miliónov osôb, čo je medziročný nárast o 10 percent. Do týchto čísel nie sú započítaní cestujúci komerčných IC vlakov. Ich obsadenosť je vyše 70 % a v súčasnosti sú v prevádzkovom zisku 150-tisíc eur. Na konci roka vedenie predpokladá vyrovnaný hospodársky výsledok, prípadne malú stratu (očakávaná modernizácia vozidiel). Zo strany ZSSK zaznela jasná požiadavka na vyššiu rýchlosť vlakov. Za posledných 20 rokov sa rekonštruovalo 130 km trate na rýchlosť 160 km/h, čo je dnes už archaická rýchlosť pre vlaky v západnej Európe. Preto treba stavať nové trate a na ešte vyššiu rýchlosť. V prímestskej doprave zase železnica poskytuje udržateľnú možnosť dochádzania. Je odpoveďou na prepchaté mestá a zápchy na cestách. Výstavba železnice je lacnejšia ako výstavba ciest. Snahou bude podporiť stavbu krátkeho (19,6 km) úseku trate z Trnovca nad Váhom do Nitry. Jazda vlakom z Nitry do Bratislavy by sa tak skrátila z hodiny a pol až dvoch hodín na 50 minút. (js, mh) RÝCHLIKY ZRÝCHLILI, ICEČKO Z KOŠÍC IDE AŽ DO VIEDNE Grafikon vlakovej dopravy 2017/2018 vstúpil do platnosti 10. decembra. V medzištátnej, vnútroštátnej i regionálnej doprave priniesol v prospech cestujúcich mnoho pozitívnych zmien. Jednou z nich je i zavedenie 160-kilometrovej rýchlosti v úseku Bratislava Púchov, ktoré vlakom InterCity (IC) zrýchlilo cestu z Bratislavy do Trenčína na 59 minút, do Žiliny na necelé dve hodiny (01:52 IC 510, 01:54 ostatné IC). Celkový jazdný čas najrýchlejšieho páru IC 510/513 zostáva zachovaný, pri ostatných IC vlakoch medzi Bratislavou a Košicami sa skrátil na 4 hodiny a 54 minút. Všetky spoje IC premávajú denne (bez obmedzení). Najrýchlejší pár icečiek (IC 510/513) prejde trať Košice Bratislava za 4 hodiny a 42 minút, z Bratislavy plynule pokračuje do Viedne ako vlak kategórie REX. Okrem priameho IC vlaku z Košíc do Viedne (cesta trvá 6 hodín a 12 minút) prišlo aj k skráteniu cesty z Bratislavy do Budapešti o 16 minút na menej ako dve a pol hodiny. Zvýšenie rýchlosti na 160 km/h v úseku Bratislava Púchov pomohlo zníženiu jazdného času i rýchlikom. Šesťstovkový rýchlik prekoná cestu z Bratislavy do Košíc za 5 hodín a 50 minút. Nočné spojenie východu so západom zabezpečuje pár vlakov R 614 (17614)/615 na trase Bratislava Humenné, v ktorých je celoročne radený autovozeň. Cestujúci majú zároveň možnosť zakúpiť si v pokladniciach lístky aj na prípojné autobusy SAD Humenné zo stanice Kysak (v pilotnej prevádzke sú 3 autobusové spoje v smere Prešov Giraltovce Svidník/Stropkov). V regionálnej doprave na žiadosť Slovákov denne dochádzajúcich do Bratislavy z maďarských pohraničných obcí prišlo k obnoveniu spojenia medzi Petržalkou a Rajkou. ZSSK v spolupráci s maďarským dopravcom GySEV vypravuje denne 5 vlakov každým smerom na trase Bratislava-Petržalka Rajka Hegyeshalom s prípojmi na ďalšie smery. (js, mh) K obnoveniu spojenia Bratislava-Petržalka Rajka došlo po siedmich rokoch. Na snímke prvý osobný vlak, ktorý vyštartoval z Bratislavy v nedeľu 10. decembra, stojí v Rusovciach. Foto Tomáš Bílik 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 7

NÁZORY NAŠA ANKETA V PRÁCI NA VIANOCE ČI NA SILVESTRA ÁNO ALEBO NIE? PÝTALI SME SA KOLEGOV V PRÁCI Jozef Kundrát, vlakvedúci Košice: Robím podľa turnusu. Ak mi vyjde na Štedrý večer voľno, tak v žiadnom prípade neberiem vloženú zmenu. Ak mám byť v práci, tak voľno nepýtam. Za tých 31 rokov, čo jazdím, som zažil nočné cez sviatky veľakrát. Aj manželka si zvykla. Tiež je želez ni čiarka, tak to chápe. Zvykla si aj na to, že štedrá večera je niekedy na obed o 12-tej. Raz sme ju dokonca posunuli o deň. Kým sú deti menšie, tak to tak nevnímajú. Tešia sa darčekom. Pozitívom práce cez Vianoce sú prázdnejšie vlaky a milší cestujúci pozdravia sa, prehodia pár slov. Sem-tam sa nájdu nejakí opilci, ale nebývajú s nimi problémy. Lenka Bulavová, vlakvedúca Žilina: Sprievodcujem len tri roky, našťastie som na Vianoce ešte nerobila. Na Štedrý večer chcem byť s rodinou pri osemročnom synovi. Nie som v turnuse, ale v zálohe, tak mám túto malú výhodu. Na Silvestra som už mala nočnú, ale to pre mňa nie je také dôležité. Podľa rozprávania kolegov viem, že počas Vianoc sú ľudia vo vlaku milší, neponáhľajú sa tak, sviatočná atmosféra sa prenáša do vlaku a je aj menej ľudí. Kolega mi hovoril, že na Štedrý večer mal v rýchliku len asi desať cestujúcich, ak nepočíta železničiarov, čo sa ponáhľali domov po dennej. Kým je syn menší, tak chcem byť s ním doma, možno neskôr to bude iné. Ani si to neviem predstaviť, že by syn bol pri rozdávaní darčekov iba s babkou. Som rada, že mi kolegovia zo Žiliny umožnili byť s ním. Ján Ferenc, osobný pokladník Prešov: Kto by chcel byť cez sviatky v práci... Ale vybrali sme si také povolanie, tak musíme. Na Štedrý večer je nás však v pokladniciach menej a končíme skôr, aby sme mohli utekať za rodinou. Pokladníka robím už 28 rokov, tak to beriem normálne a už to tak neriešim, ako keď som bol mladší. Rozdiel je hlavne na Silvestra. Kedysi som chcel byť s partiou. No dnes je to už iné. Počas veľkých sviatkov sú aj zákazníci milší. Možno nás ľutujú, že musíme byť v práci. Ale keď treba Veď vlaky jazdia nepretržite. Anna Verešová, rušňovodička, Leopoldov: Rušňovodičkou som len druhý rok. Vlani som prvýkrát robila na Silvestra nočnú. O polnoci som bola v Leopoldove a bolo zaujímavé sledovať, ako to nad okolitými činžiakmi vybuchovalo. V žiadnom z predchádzajúcich povolaní, a prešla som ich dosť, som na sviatky nerobila. Možno aj preto hovoríme, že sme v službe rovnako ako hasiči, vojaci či lekári. Aj s tým som na železnicu šla. Hoci počas štedrej večere chce byť doma asi každý. Ja už mám dospelé deti, ale zase štyri vnúčatá. Tento rok mi na Štedrý deň vychádza voľno. Tak ani teraz nemusíme posúvať večeru o niečo skôr. Sú však povolania napríklad námorníci či vojaci, ktorí s rodinami byť nemôžu. (mcik) GLOSUJEME ČAS, KEĎ V UNIFORME VIDIEŤ ČLOVEKA V mojich detských časoch sme boli partia štyroch kamarátov. Otec jedného z nich pracoval na železnici. Pamätám si ho, ako v modrej uniforme a s veľkou koženou brašnou cez plece kráča dedinou na stanicu. Dodnes neviem, či robil sprievodcu, výhybkára alebo rušňovodiča, ale železničiarsky stav sme kamarátovi tak trochu závideli. Hlavne, keď sme cestovali vlakom. On za lístok platil v halieroch, my v korunách. Počas sviatkov sme ho však ľutovali. Neraz sme sa na druhý deň po štedrej večeri stretli a dozvedeli sa, že jeho otec pri stole chýbal, lebo išiel do práce. Ako deti sme to nechápali, no vedeli sme, že na Vianoce by sa tak stávať nemalo. Spomienkami z detstva som chcel len z jedného pohľadu (rodiny) poukázať na známy fakt náročnosti železničiarskeho povolania. Samozrejme, sú aj iné profesie, keď do práce musí otec alebo mama a je jedno, či je sviatok alebo piatok, deň alebo noc, prší alebo sneží. Je zaujímavé, ako sa železničiari, lekári, policajti, hasiči v priebehu roka takmer prehliadajú. Prídu však vianočné sviatky a ľudia sú odrazu doslova radi, že ich majú. Lebo aj vtedy ich služby potrebujú. Kým oni sú doma alebo na ceste za rodinami. Aj cestujúci vo vlaku sú iní. Milší. V uniforme vidia človeka. Škoda, že vianočná atmosféra dlho nevydrží. Dobré však je, že každý rok sa v tomto čase vždy vráti! Ján Keresteš AJ TO SA STALO ČO VŠETKO DOKÁŽE ELEKTRICKÁ ZÁSUVKA Kresba Jozef Jurko Často sú prví na rane. Akoby mohli za všetky problémy železnice. Čokoľvek zlé sa vo vlaku počas jazdy udeje, na vine sú vlakvedúci. Od meškania až po klimatizáciu. Niektorí cestujúci pochopia situáciu, no nájdu sa aj takí, čo si nedajú povedať. Jedného cestujúceho v rýchliku z Bratislavy do Košíc doslova vytočili nefungujúce elektrické zásuvky. Potreboval si dobiť vybitý mobil. Neakceptoval, že ide o mimoriadnosť, lebo vo vlaku sa na poslednú chvíľu vymenil vozeň prvej triedy a ani náhradný nebol stopercentný nešla v ňom elektrika. Vlakvedúci urobil, čo sa dalo, ale poruchu sám odstrániť nedokázal. Až v Žiline sa na ňu mohol pozrieť zamestnanec údržby. Cestujúci ospravedlnenie neprijal, ani možnosť ísť si mobil dobiť do vedľajšieho vozňa. Dokonca začal vlakvedúcemu nadávať. On si zaplatil a chce funkčnú zásuvku v tomto vozni, nikde chodiť nebude. V podstate banalita. Veď nešlo o život. Dalo sa aj ináč, bez zlosti, s pochopením. A nemusel to byť zbytočne pokazený deň! (dd) 8 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

LEPŠÍ JE JEDEN KONIEC POVRAZU AKO VLASTNÉ PIESKOVISKÁ Patrí k stovkám železničiarov, ktorí sú celý svoj aktívny život verní iba jedinému zamestnávateľovi železnici. On si ešte popri robote, po večeroch, urobil maturitu, získal inžiniersky titul, oženil sa, narodili sa mu deti. Vedúci údržbárskeho pracoviska v Rušňovom depe Bratislava hlavné Anton Karáč začiatkom júla odpracoval na železnici 42 rokov. A samozrejme, ide sa ďalej... POZNÁTE ICH Autor: Ján Keresteš Foto: archív AK Ako som spomenul, podobných príkladov pracovnej vernosti je predovšetkým na železnici neúrekom. Tak prečo práve on? Za humánnosť. Za jeho prístup k životu. Transfúznu stanicu, kde bezplatne daroval kúsok seba, navštívil 174-krát! Keďže pri jednom odbere sa odovzdá 400 až 450 mililitrov krvi, tak v prípade Antona Karáča je to dovedna skoro 70 litrov. Začal som na vojenčine. Dozvedeli sme sa o akcii na darovanie krvi, tak sme išli viacerí. Mne to už zostalo, bolo to také prirodzené. V decembri sa chystám ešte na Vianočnú kvapku krvi, hovorí mnohonásobný darca. Už mu patria všetky možné ocenenia. Bronzová Jánskeho plaketa za 10 odberov, strieborná (20), zlatá (40), diamantová (80) i Kňazovického medaila za 100 bezplatných odberov. Diamantovú plaketu a medailu si bol osobne prevziať v ženevskom sídle Medzinárodného výboru Červeného kríža (na snímke): Sú to zážitky na celý život, konštatuje. Pri toľkých odberoch by sa hádam mohla vyskytnúť i situácia, že práve jeho krv zachráni niekomu konkrétnemu život a ten ho vyhľadá, aby sa poďakoval? Nie, nič také nemá naporúdzi. Žiadne modré z neba sa nekonalo. No aspoň sme sa spoločne zhodli na tom, že úprimne sa dá pomáhať aj bez okázalosti, akú produkuje rovnomenná relácia istej komerčnej televízie, ktorá po nedeľných večeroch rozplakáva Slovensko. Akurát raz ho telefonicky zavolali na odber a pri transfúzii hneď vedľa neho ležala pani, ktorej bola určená jeho krv. Ona o ničom nevedela. Ale meradlo, ktoré odmeria hodnotu humanity Antona Karáča, som našiel v jednom z rozhovorov s prezidentom Slovenského Červeného kríža Viliamom Dobiášom. Ten v súvislosti so spotrebou krvi pri náročných poúrazových operáciách povedal: Keď niekto daroval krv len desaťkrát, je to päť litrov krvi, čo môže zachrániť život dvom ľuďom. Stonásobní darcovia možno zachránili viac životov ako niektorí lekári. Anton sa pred 45 rokmi rozhodol, že nepôjde v šľapajach otca Jána, baníka v Ostrave. Vybral si železnicu. Ovplyvnilo ho okolie. Darček v podobe modelu rušňa Rosnička i rušňovodič z bratislavského depa, manžel obľúbenej učiteľky zo základnej školy. Začal ako elektromechanik v železničnom učilišti, pokračoval elektrotechnickou priemyslovkou. Končil externým štúdiom na strojníckej a elektrotechnickej fakulte odboru prevádzka a údržba dráhových vozidiel v Žiline. Všetko popri zamestnaní. Ako to dokázal? Vďaka podpore manželky. Stihla ma na vysokej ešte aj doučovať matematiku, dodáva s úsmevom. Údržba sa mu teda stala celoživotným poslaním i koníčkom. A keď niekto robí viac ako štyridsať rokov na železnici, musí mať o nej dobrý prehľad. Určite sa mení k lepšiemu. Je celkom iná ako v časoch, keď sme si my po prvýkrát obliekali montérky a išli do dielne. Ide to ale pomaly. Bol som sa pozrieť v údržbárskych pracoviskách v Čechách i v Rakúsku. Sú pred nami, konštatuje skutočnosť. Stonásobní darcovia možno zachránili viac životov ako niektorí lekári. Podľa Antonovho názoru upadla vzdelanosť a chýba i adekvátne ohodnotenie. Nie sú mladí mechanici, zámočníci, elektronici... Ich sústružník v depe má 64 rokov a sú radi, že ho majú. Dostať dnes mladých do dielne je náročné. Zvlášť, keď ani konkurencia nespí. Hneď je aj konkrétny. V jednom prípade nám mladý elektromechanik prešiel k súkromníkovi, lebo od banky vzhľadom na svoj plat, nedostal úver. Druhý chlapec, tiež elektromechanik, zase za vyšším platom odišiel do automobilky. V depe sa i napriek tomu nenechávajú znechutiť a ďalej pracujú na výchove mladej generácie. Už druhý rok k nim prichádzajú na prax stredoškoláci z Bratislavy i Trnavy. Ako bonus im v spolupráci s odborom inšpekcie a kontroly vybavia povolenie previezť sa na rušni. Aké bude ovocie z tejto aktivity, ukáže blízka budúcnosť. Vedúci bratislavského pracoviska oceňuje snahu vedenia ZSSK, že začalo riešiť odmeňovanie aj zamestnancov údržby, ktorí si po novom prilepšia aj o 65 eur. Hovorí, že motivácia vyššieho zárobku robí veľa. Samozrejme, veď ľudia chodia do práce predovšetkým preto, aby zarobili a dokázali uživiť svoje rodiny. Odkedy platia nové pravidlá, péčka (návštevy lekárov) klesli skoro na nulu. Anton Karáč do práce dochádza vlakom z Moravského Svätého Jána. Vstáva o pol štvrtej a o pol šiestej je už v robote. Treba vyhodnotiť situáciu, pripraviť veci, rozdeliť robotu. Veľmi dobre pozná mieru svojej zodpovednosti, na ktorú sú napojení ďalší zamestnanci. Preto ho mrzí, keď podobný prístup necíti v celej firme. Niekedy sa mi zdá, že máme veľmi veľa úrovní riadenia, veľa sekcií. A čo je však ešte horšie, správajú sa ako firma vo firme, neťahajú za jeden koniec povrazu. Každá sa hrá na svojom piesočku. To sa mi nepáči. DAJTE NÁM VEDIEŤ! Poznáte železničiarov so zaujímavým životným príbehom, zvláštnym koníčkom? Dajte nám vedieť, nech ich spoznáme všetci: ozveny@slovakrail.sk 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 9

ZO ŽIVOTA SPOLOČNOSTI VEDENIE VYPOČULO POŽIADAVKY ZAMESTNANCOV III. Od júla do októbra absolvovalo vedenie ZSSK so zamestnancami stretnutia, na ktorých s nimi okrem predstavenia novej stratégie podniku hovorilo aj o problémoch na pracoviskách. V diskusiách odznelo mnoho podnetov. O ich riešení informujú Ozveny v treťom pokračovaní. Na stretnutí v Košiciach zaznela požiadavka, aby sa vlakové čaty, ktorým sa pred časom zmenilo nástupné miesto z Popradu na Košice, vrátili späť. Aj keď presun zamestnancov určuje predovšetkým potreba zamestnávateľa na pokrytie výkonov v konkrétnom nástupnom mieste, od nového grafikonu sa pre desiatich vlakvedúcich mení nástupné miesto z Košíc na Poprad. Podobný presun, hoci sa o ňom na stretnutí s vedením nehovorilo, ale požiadavka bola nastolená, sa realizoval aj do Humenného, kde prešlo osem vlakvedúcich. Žilinskí rušňovodiči a vlakvedúci vyjadrili nespokojnosť so systémom lekárskych prehliadok. Sú rozplánované na niekoľko dní a stáva sa, že na dohodnutý deň nie je zabezpečený lekár. Aj tu by malo prísť k zmene. Prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže ZSSK v súčasnosti hľadá nového dodávateľa posudzovania zdravotnej spôsobilosti. A odbor riadenia ľudských zdrojov chce podmienky poskytovania lekárskych prehliadok v nových zmluvách nastaviť tak, aby k podobným problémom nedochádzalo. Predpokladaný termín podpísania zmlúv je marec 2018. Nie všetky požiadavky zamestnancov je však možné realizovať. Napríklad v Poprade sa hovorilo o možnosti znovuzavedenia Foto (mcik) vlakvedúcich do tatranských električiek a zubačiek. Argumentovalo sa nárastom bezplatných cestujúcich a zvýšenými požiadavkami na ich bezpečnosť. Rušňovodiči tiež upozorňovali na fakt, že na niektorých zastávkach v Tatrách nevidia celé nástupište, a tak nevedia, či cestujúci už ukončili nástup. Podľa názoru úseku prevádzky by návrat sprevádzajúceho personálu znamenal nárast o asi 25 vlakvedúcich a pre ZSSK by bol vzhľadom na všetky s tým spojené náklady, neefektívny. Podobne zostane všetko po starom aj v prípade plombovania palivových nádrží železničných koľajových vozidiel. Podľa niektorých zamestnancov je plombovanie zbytočné, prácne a tiež nás niečo stojí. Tento systém sa prijal ako opatrenie proti krádežiam nafty v predchádzajúcom období. Systém sa osvedčil, nie je potrebné ho preverovať a úsek prevádzky trvá na jeho zachovaní. Vedenie ZSSK je pripravené reagovať aj na iné podnety, ktoré môžu zamestnanci písať na mailovú adresu: upozornitenas@slovakrail.sk. Zatiaľ do tejto schránky prišlo od pokladníkov a rušňovodičov celkom sedem podnetov. Ich riešeniu a ďalším požiadavkám, ktoré odzneli na stretnutiach s vedením, sa budeme venovať v ďalších číslach Ozvien. (jkk) JE VÝHODNEJŠÍ PRENÁJOM, ČI JE VÝHODNEJŠIA KÚPA? Od začiatku grafikonu začali jazdiť na vlakoch ZSSK nové rušne Vectron. ZSSK ich obstarala v súťaži na prenájom. Poslanci strany OĽaNO - NOVA však priniesli správu, že kúpa rušňov by bola výhodnejšia. Verejnú súťaž na prenájom a údržbu 10 nových rušňov pre ZSSK vyhrala firma S Rail Lease. Podľa verejných informácií patrí bankovej skupine Erste Group, ktorá vlastní aj našu najväčšiu banku Slovenskú sporiteľňu. Firmu S Rail Lease založili až po vyhlásení súťaže, ale rakúska banková skupina sa podobnými obchodmi v doprave zaoberala aj v minulosti. V súťaži S Rail Lease porazila nižšou cenou firmu ELL, ktorá v tomto roku vyhrala podobnú súťaž v Českých dráhach. Vysúťažená cena a podmienky sú lepšie na Slovensku, kde je dohodnutý vyšší denný počet najazdených kilometrov (1 000 km) a výluky z platieb nájmu, ak bude niektorý z dodaných rušňov viac ako 25 dní mimo prevádzky. Kritici však argumentovali, že kúpa rušňov je výhodnejšia. ZSSK si na 10 rokov prenajala 10 rušňov za 58,7 milióna eur (cena S Rail Lease). Rovnaký počet nových rušňov Vectron by sa dal kúpiť za 40 45 miliónov eur a rušne by patrili ZSSK aj po desiatich rokoch. ZSSK však dala prednosť operatívnemu prenájmu pred kúpou z viacerých dôvodov. Nemusí niesť náklady na údržbu, ktoré firma pri desaťročnom prenájme odhaduje až na 29,2 miliónov. Túto sumu bude do údržby musieť investovať prenajímateľ (polovica z výsúťaženej sumy). Ak by ZSSK rušne kúpila, pre zabezpečenie rovnakých výkonov by potrebovala 12 vozidiel, pretože dopravca musí vždy zabezpečiť dostatočnú zálohu. Výhodou prenájmu je aj kratší čas obstarania. Pri súťaži na kúpu rušňov by musela čakať aj niekoľko rokov na prvé dodávky a rýchliky na hlavnom ťahu by nemohli zrýchliť na 160 km/h. Pri prenájme neexistuje dvojročná záruka. Prenajímateľ nesie riziko celých desať rokov. Pri odstavení rušňa nad 25 dní (aj nehody) ZSSK neplatí žiadne nájomné, alebo je firma S Rail Lease povinná poskytnúť nám iný rušeň. Po týchto argumentoch je každému jasné, že prenájom je výhodnejší. (bm) 10 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

NOVINKY Foto Filip Chalupa a Jaroslav Vereš VECTRONY S NOVÝM POLEPOM Na titulnej fotke Ozvien vám predstavujeme nový rušeň Siemens Vectron. Stroj priťahuje pozornosť svojou celočervenou farbou a nápisom Národný dopravca. Prinášame vysvetlenie zámeru tohto farebného riešenia od jeho autorov. Vizuál rušňa s veľkým štátnym symbolom a výrazným, národne ladeným sloganom okamžite polarizoval médiá aj laickú verejnosť. Grafický návrh vznikal v internom prostredí firmy. Vyhodnocovalo sa viacero skíc interných a externých pracovníkov ZSSK. Nosným prvkom vizuálu je červený polep veľkoplošnými samolepiacimi fóliami. O polepy prvých troch Vectronov sa postarali v bratislavskom rušňovom depe. Tam vznikla aj unikátna snímka parného rušňa a elektrickej flotily ZSSK. Základom návrhu je logo firmy doplnené výrazným nápisom Národný dopravca, ktorý si dáva za cieľ jasne odlíšiť štátneho dopravcu od ostatných dopravcov a vyjadruje výnimočnosť firmy v slovenskej koľajovej doprave. Nápis Národný dopravca sa zvolil pre jeho jasnú odlíšiteľnosť od správcu infraštruktúry. Často ani novinári nevedia rozlišovať medzi ŽSR a nami, ZSSK, ktorí pôsobíme ako dopravca v konkurenčnom prostredí. Všetky problémy spojené s výlukami a podobne idú v mysliach cestujúcich na náš účet, čo neplatí u súkromných dopravcov, povedal Tomáš Kováč, riaditeľ odboru komunikácie ZSSK. Autor návrh ďalej doplnil štátnym znakom Slovenskej republiky, ktorá je jediným akcionárom štátneho osobného dopravcu ZSSK. Štátny znak sa použil v jednoduchej čiarovej forme, aby bola výsledná grafika čistá a pútavá. Hrúbka čiary znaku korešponduje s písmom podľa nového dizajnového manuálu ZSSK. Naklonený znak má evokovať dynamiku a rýchlosť nových rušňov. Okrem výsledného návrhu sa posudzovali aj iné možnosti. Pôvodne uvažovaná oranžová farba sa ukázala ako nevhodná v kombinácii so slovenským štátnym znakom, ktorý je spätý s farbami slovenskej trikolóry. Červený podklad je vhodným kompromisom aj s ohľadom na estetické zladenie nových rušňov so zvyškom vozidlového parku ZSSK v korporátnom nátere blonski, ktorému dominuje práve červená farba. Nový polep sa týka prvých troch rušňov a ideovo predurčuje výzor ostatných siedmich. Pri nich sa však zvažuje aj možnosť výnimočného polepu spojeného s udalosťami, výročiami a osobnosťami súvisiacimi s našou krajinou. (js) 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 11

NA NÁVŠTEVE NAHRÁVACIE ŠTÚDIO POMÁHA, STOLIČKY TRÁPIA Na pohodu pracovného prostredia vplýva mnoho faktorov. Od svetla, tepla, cez technické a hmotné vybavenie až po kolegu či kolegyňu, s ktorými zdieľame spoločný priestor. A čo asi najviac? Pokladníčky a pokladníci, ktorí patria pod popradské centrum predaja (ale určite nielen tí), v tom majú celkom jasno. Je to stolička. Niet sa čo čudovať, veď sedieť na nej dvanásť hodín nie je žiadna sranda. Samozrejme, že nie iba sedieť, ale aj robiť. Počas zmeny treba vydať stovky cestovných dokladov, človek musí byť sústredený, nesmie sa pomýliť. Lenže stolička nie je pohodlná, nie je stavaná na také dlhé sedenie. Autor: Ján Keresteš Foto: autor Keď prišlo v lete vedenie ZSSK do Popradu, aby predstavilo novú stratégiu a rozprávalo sa so zamestnancami o problémoch na pracoviskách, téma nevyhovujúcich stoličiek v diskusii nemohla chýbať. Aj vedúci centra predaja (CeP) Anton Šmotek súhlasí, že situácia nie je ideálna: Máme prísľub, že nové stoličky budú ešte v tomto roku. Čakáme. Zatiaľ látame a plátame, ako sa dá. V Tatranskej Lomnici sa jedna zlomila, náhrady niet, ale vďaka ústretovosti sekcií manažmentu nehnuteľností a logistiky som novú promptne zakúpil v hotovosti. Prechádzam zákazníckym centrom a všímam si stoličky. Na prvý pohľad celkom dobré. Osobná pokladníčka Renáta Astlová však upozorňuje na chýbajúce lakťové opierky a názorne mi predvádza, ako sa kožený poťah na sedačke šmýka a ona si zavše musí nadsadnúť a posunúť sa smerom k operadlu. Do popradskej stanice prichádza z Košíc rýchlik 606 Liptov. Vedúci centra predaja Anton Šmotek s pokladníčkou Helenou Cvanigovou riešia správnosť a úplnosť údajov uvedených v Žiadanke na vydanie preukazu pre študenta.

NA NÁVŠTEVE V zákazníckom centre vládne dobrá nálada a vďaka výzdobe aj vianočná atmosféra. Pred objektívom zapózovali pokladníčky Renáta Astlová a Henrieta Fuchsová, v pozadí je Daniela Piteková. Ani Soňa Krystufová v pokladnici v Tatranskej Lomnici nie je spokojná so stoličkou. Nedá sa polohovať, stále padá dole. Na stretnutí s generálnym riaditeľom neboli na pretrase len stoličky. Popradské pokladníčky sa posťažovali aj na KVC a navrhovali jeho rôzne zlepšenia. To, že prichádza k softvérovým zmenám vo výdaji cestovných dokladov, je v poriadku, ale mali by sa konzultovať aj s ľuďmi v prevádzke, s pokladníkmi. Napríklad v prípade miestenky na bicykel do IC vlaku sa miestenka nevydá automaticky, ale KVC signalizuje systémovú chybu. Treba opäť zadávať typ cestujúceho. Alebo pri miestenkách pre skupinu cestujúcich, ktorí idú do rovnakej cieľovej stanice, systém neposkytne rezervácie do jedného voľného kupé. Treba ísť cez položku info a osobitne zadávať konkrétne miesta. A do tretice pri požiadavke lístka a lôžka na vlak R 442 z Popradu do Bratislavy cez cestovný poriadok systém najprv vydá lôžko len do Žiliny. Aby bolo až do Bratislavy, musia sa robiť ďalšie úkony. Podobné veci celý proces predaja predlžujú a zdržiavajú, vysvetlila podrobnosti niektorých problémov s KVC pokladníčka Eva Horníková. Inak ale život v Poprade beží ako v ktorejkoľvek inej stanici. Cestujúci prichádzajú, odchádzajú, chvália alebo sa sťažujú. Práve na tých druhých platí, ako hovorí vedúci Šmotek nahrávacie štúdio: Na dvoch pokladniciach je inštalované nahrávacie zariadenie a komunikácia so zákazníkom sa zaznamenáva. Zo začiatku boli ľudia proti, no už si zvykli a aj si ho pochvaľujú. Zvlášť, keď nahrávka dokáže, že vystupovali voči zákazníkovi korektne a ten, kto nehovorí pravdu, je cestujúci. Ide o konkrétny prípad, keď sa cestujúci sťažoval na arogantnú pokladníčku, ktorá mu nevydala lístok, aký požadoval. Z nahrávky sa zistilo, že taký lístok si ani nepýtal. So svojimi skúsenosťami sa podelila aj osobná pokladníčka Mária Košiarová: Už len to, že cestujúci vie, že sa nahráva, ho drží na uzde, a keď sa rozčúlený príde sťažovať, trocha sa upokojí. A svoje vystupovanie musíme kontrolovať aj my, pokladníčky. Ako ma informoval vedúci CeP, od nového grafikonu vlakovej dopravy (GVD) pribudne nahrávacie štúdio aj v pokladniciach v Spišskej Novej Vsi. Do Popradu som prišiel práve pred začiatkom GVD. A. Šmotek ešte nevedel povedať, ako na niektoré zmeny, ktoré sa týkajú Popradu, zareagujú zákazníci. Obľúbeným autovlakom sa za prvých desať mesiacov medzi Popradom a Prahou previezlo 4 340 áut a vyše osemtisíc osôb z ich osádok. Teraz sa na základe požiadavky Českých dráh posunul mimo sezóny čas jeho odchodu z Popradu do skoršej polohy a v Žiline sa ešte bude autovozeň s lôžkovým vozňom prepájať na iný rýchlik. V stave popradskej cepky je 96 zamestnancov, ktorí sa môžu pochváliť dobrými výsledkami. Pri porovnaní tržieb za prvých desať mesiacov rokov 2016 a 2017 dosiahli nárast vyše 17 percent, predali aj viac cestovných dokladov. Vek zamestnancov je však nad štyridsať rokov, veľa má nad päťdesiat. Jasné znamenie, že už treba myslieť na novú generáciu. Prvýkrát po dvadsiatich rokoch máme na zácviku mladé dievča, ktorej mama je u nás pokladníčka. Doteraz, ak prišiel niekto nový, išlo väčšinou o presun zo zdravotných dôvodov niekoho z vlakových čiat. Na jednej strane je to dobré, lebo ovládajú dopravné predpisy, no na druhej strane náš vekový priemer nezlepšujú, konštatuje vedúci centra predaja. Poprad je jednou z brán do Vysokých Tatier. Prichádzajú sem cestujúci/ turisti naozaj z celého sveta. A tí sa potrebujú na stanici dohovoriť. Pokladníčky sú jazykovo vybavené celkom slušne. Ovládajú základné frázy v nemčine a angličtine, dokonca jedna rozpráva aj po maďarsky. Ak by ďalšia nešla na materskú, bola by k dispozícii tiež španielčina. Chcel som ešte francúzštinu a taliančinu, no zatiaľ si musíme vystačiť s tým, čo máme, dodáva Anton Šmotek. Pri odchode z Popradu som si uvedomil, že zostáva otvorená ešte jedna úloha. Mať tie správne stoličky, ktoré budú vyhovovať nešmýkajú sa, netlačia, nezosúvajú sa. Firma ich nakupuje cez verejné obstarávanie. Pri súťažení by asi nemala zohrávať hlavnú úlohu cena, ale to, či sa dá na nej sedieť pohodlne i dvanásť hodín! 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 13

ZAUJALO NÁS TECHNICKÝ VÝKRES POVÝŠIL NA UMENIE Kresby, ktoré pri zbežnom pohľade vyzerajú ako fotografie. Taká je tvorba študenta štvrtého ročníka elektrotechnickej fakulty Žilinskej univerzity Michala Kováčika z Novej Lesnej. Kreslí dopravu ako takú, no najviac železnicu. Zo začiatku len ceruzkou, už niekoľko rokov ilustruje temperovými farbami. Predlohou býva najčastejšie fotografia, ktorej motív prekreslí na výkres. Snažím sa realitu reprodukovať čo najvernejšie, byť v detaile precízny a presný, charakterizoval svoju techniku maľovania Michal. Rád realitu i dotvorí. Napríklad vlak z historickej čiernobielej fotky ubiehajúci zasneženou krajinou prekreslí do skutočných farieb. Vlastnoručné ilustrácie budú aj súčasťou jeho diplomovej práce o doprave vo Vysokých Tatrách. Mladý maliar je v podstate neznámy, no v tomto roku už zaznamenal prvý úspech: Ilustroval som detskú knihu od autora Vlada Schwarza s názvom Rozprávky zo žltej električky. Celkovo išlo o 16 obrázkov. Publikácia z edície Bratislavské rozprávky približuje obdobie po roku 1920, keď medzi Bratislavou a Viedňou premávala obľúbená električka. Tým, že sa zameriava na detaily, nedá sa ilustrácia odfláknuť. Od zložitosti predlohy sa odvíja dĺžka maľovania. Môže to byť desať hodín, ale i viac. V súčasnosti sa už štyri mesiace venuje obrazu strojovne lanovky na Skalnatom plese, kde je tých detailov naozaj dosť (motory, kolesá, laná, nitovanie, trámy...). Michal Kováčik kreslí už pomaly dvadsať rokov, postupne sa zlepšuje, no v začiatkoch práce s temperovými farbami si nechal poradiť od vyštudovaných umelcov. A od nich si aj najviac váži ocenenie svojej tvorby, keď na jeho adresu povedali, že technický výkres povýšil na umenie. (jkk) Kresby Michal Kováčik ZAVINILA TO ČERVENÁ HVIEZDA? Ján Novák je už dlhoročne stabilnou súčasťou programu Rušňoparády. Podujatia, na ktorom majú priaznivci železnice možnosť vidieť moderné Ján Novák s jedným zo svojich netradičných modelov, ktorý vyrobil iba z odpadového materiálu. Foto: autor i historické vozidlá. On sa v košickom rušňovom depe prezentuje výstavou netradičných modelov rušňov postavených iba z rôzneho kovového odpadového materiálu. Tento rok svoje štyri modely zapožičal na medzinárodnú výstavu priemyslu a kultúry Expo 2017 do kazašskej Astany (od 10. júna do 10. septembra). Stali sa súčasťou slovenskej expozície. No domov do Vajkoviec, obce pri Košiciach, sa vrátili iba tri, i to poškodené modely. Najkrajší, najväčší a najcennejší rušeň chýbal. Pomenoval som ho Hviezda a dokončil som ho tesne pred výstavou. Či sa stratil, či ho ukradli, už neviem. Možno sa mu osudnou stala červená hviezda, ktorá zdobila jeho čelo, zamyslel sa autor Ján Novák. Z ministerstva hospodárstva dostal ospravedlňujúci list spolu s utešujúcim konštatovaním, že jeho rušne videlo viac ako tristotisíc návštevníkov a 37 oficiálnych delegácií z celého sveta. Kajala sa aj reklamná agentúra, ktorá zabezpečovala účasť niektorých vystavovateľov zo Slovenska. Vraj mu na rôznych webových stránkach urobia reklamu v celej Európe. Čo bude ďalej? Postavím iné modely. Ak niekto prejaví záujem, budem aj vystavovať. Ale na rušne už dozriem sám, dodal Novák na záver. (jkk) 14 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

ZO ŽIVOTA SPOLOČNOSTI HODINOVÁ MZDA PRE SOLIDARITU Všetky peniaze idú na pomoc kolegom v núdzi. Na presmerovanie hodinovej mzdy stačí podpis zamestnanca na listinu, ostatné zariadi mzdová učtáreň. ZSSK na stretnutí s predstaviteľmi Ukrajinských železníc zastupovali riaditeľ úseku obchodu Karol Martinček (druhý zľava) a vedúci oddelenia diaľkovej a medzištátnej dopravy na sekcii marketingu Marek Kasa (tretí zľava). PO ŠIROKOROZCHODNEJ NA UKRAJINU Vedenie firmy sa snaží neustále reagovať na dopyt po cestovaní. Jednou z výziev je spojenie s Ukrajinou. Osobné vlaky by mohli začať chodiť po širokorozchodnej trati. Snahou ZSSK je zvýšiť množstvo cestujúcich cez vzájomnú hranicu. Vyžaduje si to skrátiť časy jazdy. Riaditeľ úseku obchodu Karol Martinček: Spojenie po železnici stále nie je atraktívne. Od nového grafikonu sme skrátili čas jazdy do Kyjeva, stále však cesta z Bratislavy alebo Prahy trvá výrazne viac ako 24 hodín. Preto zástupcovia ZSSK koncom novembra v Kyjeve hľadali spolu s ukrajinskou stranou možnosti spolupráce na zvýšenie záujmu ľudí jazdiacich hlavne medzi Slovenskom a Ukrajinou a Českom a Ukrajinou. Zaujímavým príkladom fungujúcej ponuky je podobná linka z Kyjeva do poľského mesta Przemysl. Linka vznikla v malom meradle pred niekoľkými rokmi. Dnes tu jazdia dva páry IC vlakov denne. Cestu dlhú 670 km zvládnu za 6 hodín 25 minút. Maximálna rýchlosť ucelenej jednotky je 160 km/h. Spojenie Ukrajiny so Slovenskom v súčasnosti zabezpečujú dva páry osobných vlakov medzi Čiernou nad Tisou a ukrajinským Čopom. Jeden z nich vezie aj priame vozne jazdiace na linke Košice Kyjev. Pre rozdielny rozchod koľají (Ukrajina 1520 mm, SR 1435 mm) však vozne musia v Čope meniť podvozky. Celé to trvá približne dve a pol hodiny. ZSSK na stretnutí v Kyjeve navrhla spojenie po širokorozchodnej trati (Maťovce Haniska pri Košiciach). Tú využívajú len nákladné vlaky, ktoré vezú železnú rudu do košických železiarní. Slovenská strana navrhla tri možnosti spojenia. Najreálnejšie sa javí možnosť prestupu medzi normálnym a širokým rozchodom koľají v Maťovciach. Vyžaduje si to ale vybudovanie nástupiska. Nie je to ideálna možnosť, chceli by sme zabezpečiť spojenie Košice Užhorod bez prestupu. Toto ukrajinské mesto má 120-tisíc obyvateľov a je tam aj letisko. No kolegovia z Ukrajinských železníc nás informovali, že obnovenie tratí normálneho rozchodu na území Ukrajiny pre túto chvíľu nie je reálne, povedal Karol Martinček. V druhej polovici decembra ZSSK spolu so ŽSR pripravia kontrolnú jazdu vlakom a preveria možnosti prestupu cestujúcich v Maťovciach. Okrem toho vedenie ZSSK musí presvedčiť aj ministerstvo dopravy, objednávateľa vlakov, že uvedené spojenie má potenciál. (mk) ZSSK s ukrajinskou stranou prerokovala tri možnosti jazdy vlakov po širokorozchodnej trati: 1) Variant vedenia vlakov s rozchodom 1520 mm na trati Užhorod Maťovce Trebišov s následným prestupom na vlaky ZSSK v Trebišove. 2) Variant vedenia vlakov s rozchodom 1435 mm v úseku Košice Maťovce Užhorod (v úseku Pavlovo Užhorod trať s rozchodom 1435 bola v demontovaná). 3) Variant prestupu v obvode stanice v Maťovciach (nutné vybudovanie prestupného terminálu nástupiska v mieste stretávania tratí s rozchodom 1435 mm a 1520 mm pri vchodovom návestidle stanice Maťovce v blízkosti objektov polície a Finančnej správy SR). Fond Solidarita pomáha železničiarom a ich rodinám, ktoré sa dostali do finančnej núdze po úraze, vážnej chorobe zamestnanca alebo člena rodiny, alebo trpia v dôsledku živelných katastrof. Každý rok pred Vianocami fond iniciuje akciu s názvom Podporme hodinovou mzdou SOLIDARITU. Všetky vyzbierané peniaze idú na pomoc rodinám. Správu fondu vykonávajú ľudia bez nároku na odmenu. Za dvadsať rokov fond pomohol vyše 800 rodinám sumou pol milióna eur. Tento rok pomoc dostalo zatiaľ 30 rodín zo ŽSR, ZSSK CARGO a ZSSK. Jednou z nich bola aj rodina rušňovodiča z južného Slovenska. Po páde zo strechy pri oprave prístrešku ich rodinného domu podstúpil operáciu lakťa a stehennej kosti. Neskôr nasledovala operácia panvy. O niekoľko dní náhle zomrel na pľúcnu embóliu. Nemal ani štyridsať rokov. Zostala po ňom manželka a syn. Ako Ozveny informovala správkyňa fondu Katarína Bubánová, podobných nepríjemných situácií je stále dosť. Zaráža ju, ak sa o nejakom novom prípade nedozvie fond od nadriadených alebo personalistov, ktorí vedia o ťaživej životnej situácii, ale sa na fond až po čase obrátia sami postihnutí alebo ich známi. Správkyňa fondu vysvetľuje, na čo, okrem finančnej pomoci, majú rodiny v danej situácii nárok, poradí, ako sa toho majú dožadovať. Výšky príspevkov určujú stanovy fondu a podľa K. Bubánovej závisia od finančnej situácie rodiny a dĺžky pracovného pomeru. Zvyčajná výška pomoci je 700 1000 eur. Robotníckym profesiám pomáhajú prioritne. Kto sa rozhodne pomôcť navýšiť finančné prostriedky fondu darovaním svojej jednohodinovej mzdy (zvyčajne okolo 6 eur), môže tak urobiť pripojením podpisu na listinu k vyhlásenej akcii. Spravidla ju nájdete na svojich pracoviskách, dostupné sú aj na odbore riadenia ľudských zdrojov, kde vám zodpovedia prípadné otázky. (mh) 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 15

ZO ŽIVOTA SPOLOČNOSTI 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% V dvoch termínoch (v apríli a auguste 2017) sa cestujúcich pýtali na spokojnosť s poskytnutými informáciami, s vybavením požiadaviek a prístupom personálu. Spokojných bolo vyše 95 percent respondentov, nespokojné boli približne tri percentá zákazníkov. Aj keď anketa nie je reprezentatívny prieskum, tak nás vysoké číslo spokojnosti so službami pokladníkov v zákazníckych centrách veľmi teší, no súčasne je Porovnanie spokojnosti zákazníkov v roku 2017 97 % 95 % 2 % 3 % Apríl August Apríl August Apríl August Apríl August to pre nás aj veľký záväzok do budúcnosti, povedal riaditeľ sekcie služieb zákazníkom Peter Kliment. 96 % 96 % Pre mnohých bolo veľmi zaujímavé zistenie, ako cestujúci získavajú informácie o cestovaní vlakmi. Vyše polovica (51 percent opýtaných) uviedla, že informácie získavajú priamo v pokladniciach, 43 percent respondentov na internete, 5 percent uviedlo informačné letáky a jedno percento ľudí zaškrtlo políčko iným spôsobom. ANKETY BUDÚ POKRAČOVAŤ, ICH ZÁBER SA ROZŠÍRI Spokojnosť so službami pokladníkov ZSSK je vysoká. Vyplýva to z ankiet v zákazníckych centrách ZSSK. Ankety realizovali priamo zamestnanci sekcie služieb zákazníkov prostredníctvom oddelenia riadenia predaja a oddelenia realizácie predaja a služieb v jedenástich zákazníckych centrách na celom Slovensku. Spolu vyše 2800 ľudí odpovedalo na štyri otázky. 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% 23 % 39 % 34 % 3 % 1 % 0 % Potvrdením kvality práce osobných pokladníkov v zákazníckych centrách bolo samotné vyhodnotenie prístupu personálu k zákazníkom, kde v auguste až 62 percent respondentov odpovedalo, že prístup personálu vysoko prekonal ich očakávania a boli ním milo prekvapení. 3 % 4 % V ankete sa zisťoval aj záujem o predaj doplnkového tovaru a služieb (napr. predaj upomienkových predmetov, cestovného poistenia). Viac ako polovica oslovených má záujem a takýto doplnkový predaj a služby aj využíva. Respondenti mali možnosť uviesť aj odporúčania na zlepšenie našich služieb (otvorená otázka). Najviac z nich písalo o nedostatkoch v grafikone, službách vo vlaku, kvalite a čistote staníc, nedostatkoch web stránky ZSSK, ale aj v doplnkových službách. Naším zámerom je aj v budúcom roku pokračovať v zisťovaní spokojnosti našich zákazníkov v pravidelných štvrťročných intervaloch, a to nielen v zákazníckych centrách, ale aj vybraných pokladniciach. Chcem pri tomto zámere zdôrazniť najmä fakt, že výsledky z týchto ankiet budeme zapracovávať následne do konkrétnych hodnotení zamestnancov po jednotlivých centrách predaja, zdôraznil sekčný riaditeľ Kliment. (kav) Zber údajov: pri prvej ankete v apríli pokladníci v zákazníckych centrách ponúkali zákazníkom pri odchode anketové lístky, aby zaškrtli jednu z viacerých možností. Pri druhej ankete v auguste boli niektoré otázky pozmenené. Ďalší rozdiel bol v zákazníckych centrách v Košiciach a Bratislave, kde odpovede spracovávali brigádnici elektronicky do tabletu. 16 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

SÚVISLOSTI Foto ( jkk) KEDY PRESADNEME Z AUTA NA VEREJNÚ DOPRAVU? Podľa štatistík podiel verejnej dopravy voči individuálnej automobilovej klesá. Na hromadné dopravné prostriedky pripadá len približne každá štvrtá cesta. Pozrime sa na porovnanie nákladov a času pri jazde do práce autom. Podľa prepočtov Európskej komisie je priemerné zaťaženie domácnosti, ktorá má auto, 2 900 eur ročne! Pri priemernej čistej mesačnej mzde na Slovensku (približne 740 eur) až tretinu pracovného dňa zarábame na splácanie auta, pohonných hmôt, poistky a iných poplatkov! Vyrovná sa tento čas, to znamená vyše dve a pol hodiny denne, času, ktorý údajne stratíme cestovaním verejnou dopravou? Oplatí sa to len tomu, kto pracuje na miestach, kde sa verejnou dopravou nedostane. VÝHODY I NEVÝHODY Porovnanie času cesty autom a verejnou dopravou je veľmi náročné. Každý človek cestuje odlišne. Ale hlavne u ľudí dochádzajúcich za prácou do miest sú celkové časy jazdy približne rovnaké, či ideme autom alebo vlakom/autobusom. Výhodou vlaku je, že nestojí v zápche. Pri ceste autom sa špičke snažíte vyhnúť, naopak vlaky v rovnakom čase jazdia častejšie. V minulosti bola jasným argumentom v prospech auta väčšia flexibilita. Po práci človek vedel vybaviť ďalšie povinnosti na iných miestach. Ani to už však neplatí. Aj v menších mestách trávia vodiči stále viac času hľadaním parkovacieho miesta, často podobne dlho, ako by šli pešo na zastávku. Jasnou výhodou auta je možnosť cestovať priamo, kým nadväznosť spojov verejnej dopravy (MHD, autobusy, vlaky) je na Slovensku horšia. Riešením má byť integrovaná doprava. INTEGROVANÁ DOPRAVA Rozdeľme celú cestu do práce na jednotlivé úkony, ktoré musíme urobiť, aby sme dosiahli cieľovú destináciu. Pri jazde autom je to príchod na parkovisko, cesta autom, hľadanie parkovacieho miesta, zaparkovanie, prechod z auta peši do cieľa. Ak cestujeme verejnou dopravou, tak je to dochádzka na zastávku, kúpa lístka, cestovanie vybraným spojom, prípadne ešte prestup na iný spoj, a po vystúpení z vozidla znovu chôdza do nášho cieľa. Ako vidíme, každodenne robíme niekoľko automatických činností, ktoré považujeme za bežnú súčasť života. Niekedy nám aj napadne myšlienka, ktorá by zlepšila a zjednodušila dopravu, no čakáme, kedy ju uskutočnia kompetentné úrady (mestský úrad, policajný zbor, cestári, dopravca). Riešením je integrovaná doprava. Má čo najviac zahrnúť všetky tieto úkony, aby nás akékoľvek cestovanie vyrušovalo a zamestnávalo čo najmenej. Mnohokrát sú to maličkosti. Jednou z nich je kúpa cestovného lístka na prvý a ďalší spoj a to aj v kombinácii prímestská doprava a MHD v meste. Výrazným zjednodušením je zosúladenie spojov navzájom. Dnešná technika už umožňuje, aby sa napríklad autobusy navzájom videli. Ak vodič vie, že má čakať na prípoj, tak to aj pri meškajúcom spoji urobí a nenechá cestujúcich v strese, že sa nedostanú načas do práce či školy. EŠTE JE V ZÁRODKU Integrovaná doprava môže byť aj to, keď nám parkovací lístok platí rovno na autobus alebo vlak, či opačne pri použití hromadnej dopravy stojí celodenné parkovanie na záchytnom parkovisku po predložení cestovného dokladu výrazne menej. Cieľom integrovanej dopravy je, aby človek na svojej ceste od začiatku až do cieľa nemusel rozmýšľať, čo všetko musí urobiť preto, aby sa do toho cieľa naozaj dostal. Práve táto forma integrácie viacerých úkonov nám bude postupne zvýrazňovať skutočné výhody používania verejnej dopravy. Dnes je síce integrovaná doprava na Slovensku ešte v zárodku a len vo vybraných regiónoch, ale rozvojom tejto služby si viacerí vodiči v autách uvedomia, že bude pre nich skutočne jednoduchšie sadnúť na spoj a nechať sa pohodlne odviezť... (dim) 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 17

HISTÓRIA DREVENÁ ARCHITEKTÚRA, KTORÚ ODVIAL ČAS Železnica prakticky hneď od svojho vzniku zanechávala svoju typickú stopu v krajine. Avšak nielen tam, ale i v ďalších mnohých sférach, ktorých sa dotkla. Podobne je na tom stavebný štýl budov. Postupne sa vyvíjal a jeho črty dozrievali ako dobré víno. Aj keď ide o viacero typizovaných súborov stavieb, svoju príslušnosť k železniciam nezaprú. Pravda, desaťročia, ktoré sa cez ne prehnali raz pokojne, inokedy búrlivo ich poznamenali väčšími-menšími úpravami. Ako murované stavby zväčša odolali a zachovali sa dodnes. O to ťažší a kratší život mali stavby drevené... Autor: Jozef Gulík Foto: archív autora a Jozef Gulík st. Drevo nikdy nebolo typickým stavebným materiálom pre železničné budovy na našom území. Na rozdiel od niektorých iných, vzdialených krajín, či už si pod týmto pojmom predstavíme americký divoký západ alebo štáty na severe Európy. V našej zemepisnej šírke a dĺžke sme si od pradávnych čias konskej železnice rovnako dobre rozumeli s klasickou pálenou tehlou alebo kameňom a škridlou. Guľatina, foršne, trámy a dosky sa často uplatnili najmä pri stavbách menšieho významu, akými sú napríklad výhybkárske domčeky, záchody, skladištia a podobne. O to zaujímavejšie bolo využitie dreva na stavbu prijímacích budov na staniciach alebo zastávkach, ktoré síce mali mnohokrát iba dočasný charakter, ale nakoniec toho prežili omnoho viac, než im pri ich zrode, pri kolíske, predpovedali sudičky. Nie je tajomstvom, že niekoľko takýchto zvláštností nájdeme na sieti slovenských železníc ešte aj v súčasnosti. A nie sú to iba zastávky Popradské Pleso a Nový Smokovec na Tatranských elektrických železniciach, ktoré sa v tomto roku mihli v médiách v súvislosti s ich pamiatkovou ochranou a možnou náhradou, resp. opravou. Dnes sú to však už len fragmenty toho, čo kedysi tvorilo o čosi väčšiu rodinu, medzičasom odviatu do minulosti. Poďme si prostredníctvom fotografií aspoň niektoré z nich pripomenúť. Zaujímavú drevenú stavbu by sme v minulosti našli aj priamo v našom hlavnom meste. Jej sídlom bola zastávka Bratislava-Slovany, pôvodne známa pod menom Stollwerckova továreň, ležiaca medzi stanicami Bratislava predmestie a Bratislava filiálka. Trať síce stále existuje, dochovalo sa aj nástupište zastávky, ale budova samotná je iba spomienkou na časy dávno minulé. 18 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

Aj v rokoch 1950 1951 pri výstavbe novej trate z maďarského Ipolytarnócu do Malých Stracín prišiel k slovu materiál vyťažený z našich lesov. A keď neskoršie, v roku 1978 došlo k jej predĺženiu do Veľkého Krtíša, tak na zastávke Bušince, aj po takmer 30 rokoch, tento neobyčajný barak stále plnil svoju funkciu. V ďalšom prípade majú opäť slovo 50. roky minulého storočia, kedy musí z dôvodu výstavby Krpelianskej priehrady trať Košice Žilina opustiť brehy rieky Váh a pobrať sa na novú, vyššie položenú trasu. Na zastávkach Krpeľany a Šútovo vznikli vtedy provizórne prijímacie budovy, z ktorých prvú menovanú zaznamenala v roku 1960 síce menej kvalitná, ale hodnotná fotografia. Pre romantiku malej lokálkovej zastávky, akej drevená architetúra pristane dvojnásobne, siahneme až za rieku Moravu. Keďže aj ona bola súčasťou spoločných štátnych dráh, nepôjde azda o veľký prehrešok. Zastávka Dražůvky sa nachádzala na dnes už zrušenej trati Čejč Ždánice, ktorej teleso sa v rokoch 2014 až 2016 premenilo na cyklotrasu. Budovu na snímke by sme však na nej už hľadali márne. Stará Voda (trať číslo 173 Margecany - Červená Skala) je jedným z tých mála miest na sieti ŽSR, kde sa dodnes môžu pochváliť prijímacou budovou z dreva. Fotografia ju zachytáva v roku 1998, pekne zachovanú a udržiavanú. Po ďalšie príklady by sme mohli zájsť napríklad do už spomínaného Nového Smokovca, Popradského Plesa alebo do výhybne Holiša. 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 19

ČO PÍŠU INÍ PREKLADISKO ZMENILO OBEC NA MESTO V apríli 1947 prišiel do Čiernej nad Tisou po širokom rozchode prvý vlak z ukrajinského Čopu. Iba pár mesiacov predtým na rovnakom mieste stála len malinká zastávka Čierna pri Čope so stanovišťom závorára. O pár rokov neskôr vzniklo mesto železničiarov Čierna nad Tisou, ktoré nesie vo svojom erbe koleso rušňa. Rok po skončení 2. svetovej vojny sa Československo dohodlo so Sovietskym zväzom, že na novovzniknutej hranici pri Čiernej sa bude prekladať tovar zo širokého na normálny rozchod. Prvý vlak po širokom rozchode prišiel do Čiernej nad Tisou 22. apríla 1947. Prvé prekladisko pozostávalo z jednej širokorozchodnej a jednej normálnorozchodnej koľaje vedľa seba. Na jednom konci bola vyvýšená provizórna 50-metrová drevená rampa, kde sa ručne prekladal tovar. Okrem toho tam boli štyri dopravné koľaje normálneho rozchodu a tri širokorozchodné koľaje. Dnes sa koľajisko v Čiernej nad Tisou rozprestiera na ploche 10 kilometrov štvorcových a má zhruba 160 kilometrov koľají (vzdialenosť Bratislava Púchov). V prvom roku sa preložilo 400-tisíc ton tovaru. Najsilnejší bol rok 1965, keď sa preložilo 11,7 milióna ton (v súčasnosti je to 7 miliónov ton). Prekladať sa tu dalo až 60 druhov tovarov. Pôvodne sa prekladalo obilie, potraviny, drevo, bavlna, ropa, kyselina sírová a chemikálie, ale hlavne železná ruda, surové železo a farebné kovy. V roku 1952 bola postavená prvá rozmrazovňa rúd, aby sa ruda mohla prekladať aj v zimných mesiacoch. Na začiatku sa prekladalo ručne, neskôr pribudli parné žeriavy s drapákom. V roku 1957 pribudla druhá vysoká rudná rampa a o rok neskôr aj druhá rozmrazovňa rúd. V uzle sa vybudovali v rámci komplexnej EUROKĽÚČ UĽAHČÍ PRÍSTUP Cestovanie ľudí s obmedzenou mobilitou bude o trochu jednoduchšie. Na vybraných staniciach sa na toaletu dostanú pomocou univerzálneho eurokľúča. Pomocou neho majú ľudia s obmedzenou mobilitou priamy prístup na verejné toalety, zdvíhacie plošiny, výťahy, rampy v rôznych inštitúciách v celej Európe. ŽSR ako správca staníc umožnil prostredníctvom kľúča prístup na bezbariérové toalety na vybraných staniciach. Webstránka eurokluc.sk o význame zámku pre občanov píše: Priestory uzamknuté takýmito kľúčmi predstavujú vysokú investičnú hodnotu. Ich uzamknutie umožňuje prístup iba okruhu ľudí, ktorým sú určené. Na druhej strane je dôležité, aby sa zdravotne znevýhodnené osoby nemuseli zdĺhavo domáhať kľúča u obsluhujúceho personálu. Eurokľúč funguje v zahraničí od roku 1986 a zakúpiť si ho môžu iba ľudia s obmedzenou mobilitou. Je chránený proti ilegálnemu kopírovaniu, čím zabráni vandalizmu v týchto zariadeniach. Pre prípady, že si zdravotne znevýhodnení kľúč zabudnú, môžu si ho po predložení preukazu ŤZP vypožičať u zamestnancov stanice. Na Slovensku sa môžu týmto kľúčom vybavenosti zariadenia rušňovej a vozňovej služby a traťového hospodárstva. V blízkosti vyrastala nová železničiarska obec, dnes už mesto Čierna nad Tisou. Zaujímavosťou je, že už ako malá obec disponovala ústredným kúrením, ktoré zabezpečovali dva parné rušne. Súčasnosť prekladiska charakterizuje modernizácia celého uzla po stránke dopravnej i po stránke prekládkových technológií. Od roku 2009 vyrástli postupne dva prekládkové komplexy s automatickou prekládkou rudy technológiou rotačného výklopníka. Prekládka železnej rudy sa realizuje aj pomocou dieselhydraulických rýpadiel. K desiatim mostovým žeriavom a štyrom portálovým žeriavom pribudol v roku 2017 ďalší portálový dvojnosníkový žeriav. Plynulosť prekládky v zimnom období zabezpečujú dve zrekonštruované rozmrazovne. Pýchou prekládky je zrekonštruovaný prečerpávací komplex 8/8 N na alkoholické deriváty, technické a potravinárske oleje. Magazín ZSSK CARGO Business dostať do WC na staniciach: Bratislava hlavná stanica, Banská Bystrica, Kúty, Štúrovo, Myjava, Šurany, Nitra, Považská Bystrica, Stará Turá, Žilina, Kraľovany, Čadca, Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Kysak, Čierna nad Tisou a Prešov. Do konca roku by mali pribudnúť Lučenec, Myjava a terminál v Moldave nad Bodvou. ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR Mesačník zamestnancov ŽSR 20 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

ZÁBAVA SERVIS Z REDAKČNEJ POŠTY Vaše otázky, postrehy a názory do tejto rubriky môžete zasielať poštou na adresu redakcie: Ozveny, Pri bitúnku 2, 040 01 Košice alebo e-mailom na ozveny@slovakrail.sk. POĎAKOVAL KOLEGOVI Prostredníctvom Ozvien sa rozhodol poďakovať kolegovi z prevádzky vedúci bratislavskej opravovne osobných vozňov Milan Noskovič. Koncom októbra si pri ceste vlakom z Viedne zabudol ruksak a zistil to až neskôr. Sadol do auta a rýchlo sa vrátil na stanicu. Kolegovia železničiari ho presmerovali na vlakvedúceho Stanislava Pavlanského, ktorý išiel obratovým vlakom do Marcheggu. Padol mi obrovský kameň zo srdca, keď mi oznámil, že ruksak mám odložený na stanovišti rušňovodiča. Obsah bol kompletný, všetko na svojom mieste. Už som veľmi nedúfal, že to bude mať šťastný koniec a predstavoval som si peripetie pri vybavovaní dokladov, napísal M. Noskovič. Celý mail zakončil slovami vďaky bratislavskému vlakvedúcemu: Chcel by som, aby ste odovzdali moje poďakovanie sympatickému kolegovi za jeho pre mňa taký záslužný čin. (dd) UHÁDNITE, KDE JE TO? Chcete si zasúťažiť? Teraz na to máte príležitosť, ak uhádnete našu fotohádanku. Vašou úlohou je napísať, na akom mieste vznikla snímka. Jedného z odpovedajúcich vyžrebujeme a dostane spomienkové predmety ZSSK. Odpovede posielajte e-mailom na ozveny@slovakrail.sk. Do rubriky môžete prispieť svojimi snímkami aj vy čitatelia. Fotky posielajte na spomínanú e-mailovú adresu. Za uverejnenú fotografiu pošleme honorár. V minulom čísle sme uverejnili fotku zo Štrby. Okrem vchádzajúcej zubačky zo Štrbského Plesa bola na nej veľká kamenná plastika s československým znakom. Vytvorili ju ako pripomienku toho, že išlo o najvyššie položenú stanicu v republike. Po rozdelení štátu znak na nejaký čas zadebnili drevenými doskami. Keďže to však bola historická pamiatka, tak od roku 2001 je plastika znovu viditeľná. Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali Danku Farkašovú. PERSONALISTKA SI VŠIMLA VLAKVEDÚCE Cestujúcu pani Šramkovú počas cesty zo Šurian do Bratislavy zaujal prístup dvoch vlakvedúcich, ktoré pomáhali 90-ročnému pánovi. Ten pri čakaní na vlak spadol do koľajiska. Drobné rany mu ošetrili a počas cesty do Bratislavy sa opakovane zaujímali, ako znáša bolesti. Následne mu po jeho súhlase zavolali do Bratislavy na stanicu sanitku. Vlakvedúce boli veľmi milé, ochotné, nezostali voči zranenému ľahostajné, ale preukázali profesionálny prístup. Boli komunikatívne a o pána sa zaujímali nielen z povinnosti, ale so súcitom. Z ľudského hľadiska im patrí zlatá medaila. Pracovala som v minulosti na personálnom oddelení a poviem Vám, že ich dve by som brala ihneď všetkými desiatimi. Prajem Vašej firme viac takýchto zamestnancov. Vlakvedúcimi, o ktorých cestujúca píše, sú Zvolenčanky Zuzana Cviková a Zuzana Humajová. Ďakujeme. (mcik) 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 21

ŽELEZNIČIARSKE POTULKY ROKLINA, V KTOREJ VLÁDNE ĽADOVÁ KRÁSA Očarujúcu krásu zo snehu a ľadu, ktorú dokáže vytvoriť iba príroda, možno obdivovať v rokline Breitachklamm na juhu Nemecka neďaleko lyžiarskeho strediska Oberstdorf. Autor: František Halčák Foto: autor V Mníchove prestupujeme do regionálneho vlaku smerujúceho do Oberstdorfu. Vlaky jazdia počas dňa približne každú hodinu, s uznaním FIP-ky sme nemali žiadne problémy. Dva a polhodinová cesta rýchlo ubehla. Mrznúca hmla a inverzné počasie vytvára na stromoch kryštáliky námrazy. Za Immenstadtom sa hmla začína postupne rozplývať a vychádzajúce ranné slnko pohládza vrcholky zasnežených Allgäuských Álp. Z oberstdorfskej železničnej stanice pokračujeme prímestským autobusom. Vystupujeme na zastávke Breitachklamm, ktorá je len kúsok od tiesňavy. Samotná roklina je dlhá niečo vyše kilometra. Úzky zľadovatený chodník vedie popri potoku Breitach, ktorý sa postupne zarezáva do kaňonu. Divoká voda sa s hukotom valí cez balvany a modeluje ich do okrúhlych tvarov. FIP TIP Na cestu do Oberstdorfu možno využiť voľné lístky FIP pre Rakúsko (ÖBB) a Nemecko (DB AG). Dolu v rokline vládne prítmie, no vysoko nad našimi hlavami žiari modrá obloha. Slnečné lúče len s ťažkosťou prenikajú do stiesnených priestorov medzi kolmé skalné steny, ktoré sú pokryté zamrznutými vodopádmi. Chodník zaistený zábradlím sa vinie popod skalné previsy. Z nich visia dlhé ľadové cencúle. Výčnelky skál pokrýva biely sneh. Podmanivú krásu zimnej prírody si vychutnávame pozorovaním zaujímavých scenérií. V mnohom nám pripomínajú Slovenský raj. Z kolmých skalných stien rokliny Breitachklamm visia obrovské cencúle a zamrznuté vodopády. Po prechádzke tiesňavou sa vezieme autobusom do zimného strediska Oberstdorf, len pár kilometrov od hranice s Rakúskom. Vždy na prelome rokov mestečko hostí skokanov na lyžiach slávne Turné štyroch mostíkov. Areál je neďaleko centra. Slnečné počasie v stredisku láka ľudí posedieť si na terasách reštaurácií pri rôznych bavorských špecialitách. Rozvoniavajúca káva nás nalákala aspoň na pocukrované lekvárové šišky, ktoré chutili všetkým. Mesto je plné lyžiarov a dovolenkárov, ale aj nemeckých dôchodcov. Slnia sa a posedávajú na lavičkách. V uliciach namiesto áut klopocú konské povozy. Obchody redukujú zásoby zimného oblečenia a snažia sa prilákať okoloidúcich rôznymi zľavami. Veľmi sa nám tu páči, raz sem určite zavítame aj počas Vianoc, keď sa Oberstdorf zaplní tisíckami fanúšikov skokov na lyžiach. Na lyžovačku do Oberstdorfu sa chodí aj vlakom. V uliciach mesta namiesto áut klopocú konské povozy. 22 OZVENY 12 / 2017 01 / 2018

TECHNIKA ZSSK PERŠINGY NAJUNIVERZÁLNEJŠIE ELEKTRICKÉ RUŠNE V rubrike Technika ZSSK predstavujeme najzaujímavejšie vozidlá, ktorými v súčasnosti disponuje naša spoločnosť. Je z čoho vyberať. V parku ZSSK sa nachádza 697 hnacích koľajových vozidiel. V tomto čísle: elektrický dvojsystémový rušeň série 363/362. Autor: Jozef Kutenič Foto: autor Vozidlá sú od Škody Plzeň. Rušne série 363 majú maximálnu prevádzkovú rýchlosť 120 km/h a vyrábali sa od roku 1980 do roku 1990. Prototyp 362.001 (140 km/h) sa vyrobil v roku 1990. Po rozdelení Československa a Československých štátnych dráh (ČSD) v roku 1993 zostalo na Slovensku (ŽSR) z vyrobených 181 rušňov série 363 celkom 51 kusov a prototyp rušňa 362.001. zámer sa realizoval výmenou súkolesí, prevodovky a súvisiacich komponentov medzi rušňami 363 a 162. Takto vznikli rušne 362.002-16 a rušne série 163.112-125. V prípade rušňa 362.010 nešlo o výmenu prevodoviek, ale o dosadenie novej prevodovky. Od rozdelenia Železničnej spoločnosti na ZSSK a ZSSK CARGO vlastní ZSSK 16 rušňov 362 (inventárne číslo 001-016) a 12 rušňov 363 (inventárne číslo 101, 107, 133-137, 143-147). Pre zvýšenú potrebu rušňov s vyššími rýchlostnými parametrami a po úspešnom overení prototypu 362.001 ministerstvo dopravy v roku 1999 rozhodlo, že rušne série 363 pre osobnú dopravu sa prerobia na sériu 362. Dôvodom bolo zvýšenie maximálnej prevádzkovej rýchlosti zo 120 na 140 km/h. Tento Technické parametre elektrického dvojsystémového rušňa série 363/362 Maximálna rýchlosť 120/140 km/h Dĺžka cez nárazníky 16,8 m Rázvor podvozkov 3,2 m Hmotnosť 88 t Trvalý výkon 3060/3480 kw Usporiadanie náprav Bo Bo Napájací systém 25kV/50Hz a 3kV DC Rušne 363/362 sú nasadené v diaľkovej doprave (Bratislava Žilina Košice, Bratislava Zvolen Banská Bystrica ) a v regionálnej doprave v okolí Bratislavy a Žiliny, jazdia tiež na trati z Košíc do maďarského Hidasnemeti a v prípade potreby ako náhrada na ramene EC vlakov Budapešť Bratislava Praha. Vzhľadom na široké možnosti ich nasadenia patria k najuniverzálnejším elektrickým rušňom ZSSK. VEDELI STE? Na Slovensko prišli ako prvé rušne 363.037-042 do Rušňového depa Bratislava v roku 1985, aby ich neskôr vymenili do RD Přerov, ktoré chcelo mať kompletnú 2. sériu rušňov 363.013-042. Výmenou sa do RD Bratislava dostali posledné vyrobené 363.176-181. Rušne 362.001, 362.011 a 363.136 sú zaradené v projekte Retro náterov, čo znamená, že jazdia vo farbách, v akých boli vyrobené, resp. vo farbách určitého obdobia ČSD/ŽSR. Niektoré rušne jazdili v minulosti s reklamnými polepmi: 362.002 (Všeobecná zdravotná poisťovňa), 362.015 (Coca-Cola), 362.102 (OKAY elektro) a 363.135 (Operačný program Doprava). V zvyšovaní rýchlosti rušňov zo 120 na 140 km/h sa bude pokračovať. Cieľom je od roku 2018 rekonštrukcia všetkých 12 kusov rušňov 363 na 362.017-028. Železničiarske prezývky rušňov 362/363 sú Peršing, Eso. V ďalšom čísle: motorový rušeň série 757. 12 / 2017 01 / 2018 OZVENY 23

Kresba Michal Kováčik