12 Lesnícke mapovanie

Transcript

1 12 Lesnícke mapovanie Mapovanie lesov Lesnícke mapovanie využíva mapové podklady verejného mapovania, v ktorých zohľadňuje biologické, technické a ekonomické špecifiká lesného hospodárstva. Obsahuje podrobnú topografickú situáciu na lesných pozemkoch a s nimi súvisiacich iných pozemkoch. Lesnícke mapovanie plní svoju dôležitú úlohu pri mapovaní krajiny. Systém lesníckeho mapovania sa pravidelne cyklicky opakuje na celom území Slovenska a tým sa stávajú informácie získané z lesníckych máp zaujímavé a cenné aj z hľadiska dlhodobejšieho sledovania vývoja lesov. Každoročne je obnovované lesnícke mapové diela na približne 1/10 územia Slovenska. Lesnícke mapy (príloha PP č. 13) sú náležitosťou LHP. Slúžia potrebám lesného hospodárstva a zobrazujú stav všetkých lesov lesného celku k začiatku platnosti LHP. Lesnícke mapy spájajú elementy topografickej a tematickej mapy a sú výsledkom lesníckeho mapovania na takmer 41 % rozlohy územia Slovenska. Výsledkom lesníckeho mapovania a kartografického spracovania je tematické štátne mapové dielo s obsahom lesného hospodárstva (ďalej len TŠMD LH ). TŠMD LH pre mieru podrobnosti v akej sa tvorí a spravuje a jeho prirodzenému prechodu do sveta geoinformatiky v sebe zahŕňa veľký informačný potenciál najmä pre oblasti riadenia a rozhodovania, tvorby analýz, prognóz, koncepcií a strategického smerovania nielen LH, ale aj spoločnosti Zisťovanie výmer lesných pozemkov Geometrický obraz pozemku na mapách EN sa nazýva parcela a označuje sa parcelným číslom. Plošný obsah parcely vyjadrený v plošných jednotkách (m 2 ) sa označuje ako výmera parcely. Výmera JPRL sa rovná súčtu výmer JPRL na prieniku (identifikácia) s parcelou KN. Samostatne sa eviduje výmera JPRL po úroveň čiastkovej plochy (vym poz ), osobitne výmera porastových skupín (vym psku ). V prípade, že JPRL nie je tvorená na úrovni PS, do záznamu sa zaznamená vym psku = 0. Výmera parcely podľa písomného operátu katastra nehnuteľností (vym kn ) je výmerou prevzatou z písomného operátu katastra nehnuteľností (položka VYM v súbore pa*.dbf z ISKN). Skutočná výmera parcely (vym graf ) sa zisťuje z grafických podkladov katastra nehnuteľností (z vektorovej mapy KN, digitalizáciou rastrovej mapy), pomocou geodetického software alebo výpočtom zo súradníc JTSK pomocou vzorca: vym graf = ( X n ( Y n + 1 Y n 1 ))/ 2 Pre potreby tvorby plochovej tabuľky zisťujeme skutočnú výmeru parcely v LC (vym graflc ) súčtom graficky zistených výmer prienikov JPRL s parcelou KN za daný LC. Skutočnú výmeru parcely (vym graf ) môžeme získať aj spôsobom že k vym graflc pripočítame Ɖ výmer prienikov parcely nachádzajúcich sa mimo LC (pre dielec = 0 a súčasne číslo OLP = 0). 179

2 Písomnú výmeru parcely v lesnom celku získame v tomto prípade výpočtom podľa vzorca: vym knlc = vym kn x (vym graflc / vym graf ). Výsledok uvádzame v metroch štvorcových. Výmery jednotlivých prienikov zisťujeme v metroch štvorcových na 2 desatinné miesta. Prieniky s rovnakými identifikátormi zosúčtujeme, pričom identifikátorom prieniku sa môže stať popri identifikátoroch JPRL a parcely KN aj iný údaj (druh vlastníctva a pod.). V ďalšom kroku prieniky zaokrúhlime na celé m 2. Dôvod prečo k zaokrúhleniu dochádza v tejto etape výpočtu spočíva v tom, že identifikácia prienikov JPRL a parciel KN je jedným z rozhodujúcich výstupov plochovej tabuľky (PT1, hodnoty sa uvádzajú v m 2 ). Vďaka použitiu 2 desatinných miest v prvej etape výpočtu je rozdiel zo zaokrúhľovania medzi vym graflc zistenou výpočtom z celej parcely a vym graflc zistenou zo súčtu prienikov pre ďalšie operácie o niečo menší. následne: - vypočítame rozdiel výmer (odch skut ) podľa vzorca: odch skut =abs(vym knlc - vym graflc ) kde abs = matematická funkcia absolútna hodnota - vypočítame dovolenú odchýlku (odch dov ) vo výmere podľa vzorca uvedenom vo vyhláške Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996 Z. z. 110 ods. 2, tab. b) pre mierku mapy 1 : 5000: odch dov = 3 x (1,05 x (vym knlc )+14) - vypočítame koeficient opravy výmery (koef opr ) podľa vzorca: koef opr = vym knlc / vym graflc - porovnáme rozdiel výmer s dovolenou odchýlkou. V prípade, že odch skut <= odch dov pristúpime k vyrovnaniu prienikov parciel na výmeru parcely podľa písomného operátu KN podľa vzorca: vymprien uprav =vymprien graf * koef opr. Ak po výpočte Ɖvymprien uprav <> vym knlc opravu rozdielu rozložíme medzi jednotlivé prieniky parcely tak, aby sme zohľadnili podiel jednotlivých prienikov na výmere parcely. Výsledkom matematickej operácie je stav, kde vym knlc = Ɖvymprien uprav. vymprien graf. V prípade, že odch skut > odch dov výmery prienikov neupravujeme následne platí vym graflc = Ɖ Vzniká nezrovnalosť vo výmere parcely, ktorú vypočítame podľa vzorca: vym nezr = vym graflc - vym knlc 180

3 Z predchádzajúceho vyplýva, že ak hodnota odch skut <= odch dov, plochovej neevidujeme, pre položku vym graflc platí vym graflc = vym knlc. tento rozdiel v údajoch tabuľky Ak odch skut > odch dov predstavuje hodnota vym knlc - vym graflc nezrovnalosť vo výmere parcely KN, ktorá sa uvádza vo výstupnej zostave (PT11). Prekrytom vrstvy JPRL s vrstvou parciel KN vzniká množina grafických objektov (prieniky). Výmeru prienikov získame pomocou geodetického alebo GIS grafického programu, prípadne vypočítame matematicky. Získané výmery prienikov upravujeme postupom opísaným v predošlom texte pri popise parcely katastra nehnuteľností. Ak to vyžadujú informácie o vlastníctve, obhospodarovaní, lesnom obvode rozdelíme prienik na podprieniky. Suma výmer podprienikov sa musí rovnať výmere pôvodného prieniku. Záznam podprieniku je v štruktúre dát hierarchicky na úrovni prieniku. Delením na podprieniky pôvodný záznam o prieniku zaniká Určovanie plošného obsahu Určovanie plošného obsahu možno vykonať tromi základnými spôsobmi: 1. Analytickými výpočtami, výpočet výmer možno vykonať na základe: a) pôvodných výmer (pôvodných mier), b) údajov získaných z mapy (z grafických mier), c) kombináciou z pôvodných a grafických mier. Pôvodnými mierami sa rozumejú jednak číselné údaje získané meraním v teréne a jednak súradnice (najčastejšie pravouhlé) určené na základe terénnych meraní. Ide najčastejšie o výpočet plošného obsahu rozkladom na jednoduché obrazce. Pri výpočte výmer z mapy ide o analytické určovanie plošných obsahov na základe údajov získaných odmeraní z mapy s pomôckami a prístrojmi zodpovedajúcimi požadovanej presnosti. Z takto získaných kartometrických mier sa priamo vypočíta zrazený plošný obsah, ktorý sa opraví o príslušnú plošnú zrážku mapy. 2. Planimetricky, používajú tieto druhy planimetrov: a) nitkové planimetre, ktoré sú založené na princípe určovania plošného obsahu lichobežníkov, b) polárne planimetre, ktoré sú mechanické alebo elektronické zariadenia, ktorými sa z plánov a máp určuje plošný obsah ľubovoľného ohraničenia. Patria do skupiny matematických prístrojov - integrátorov a určujú číslo skutočného plošného obsahu na princípe riešenia určitého integrálu. 3. Digitalizátormi, analógových podkladov s pevnými aj s pohyblivými snímačmi. Digitalizátory sú elektronické zariadenia, ktoré transformujú analógové (grafické) informácie na digitálne údaje pre ďalšie použitie v rozličných číslicových spracovateľských zariadeniach a systémoch. Pri digitalizácii sa čiary grafických podkladov (pri určovaní výmer mapa so svojou polohopisnou kresbou) rozkladajú na grafické elementárne prvky - na elementárne čiarové segmenty, textové prvky a symboly 181

4 a na body. Ak sa bodová značka vhodného snímača postupne umiestni na jednotlivé diskrétne body grafického podkladu alebo dĺžkovom intervale automaticky rozkladajú na určitý počet bodov, mikropočítačový systém digitalizátora príslušnou numerickou hodnotou, pričom môže vykonať aj ich transformáciu na súradnice vo zvolenom geodetickom systéme. Po zosnímaní súradníc lomových bodov plochy, medzi ktorými sa predpokladajú priame spojnice alebo po opísaní krivočiarych obrysov plochy, sa na digitálnom displeji podľa vopred vložených inštrukcií indikuje plocha. Údaj možno zaznamenať na vhodné registračné médium Vyrovnanie zistených výmer LP LP. Pre vyhotovenie plochovej tabuľky potrebujeme už vyrovnané výmery jednotlivých druhov pozemkov Pri planimetrovaní dielcov, príp. ostatných častí lesných pozemkov vznikajú chyby, ktoré musíme odstrániť. Ich odstránenie robíme vyrovnaním planimetrovaných plôch na známe väčšie výmery podľa zásady z veľkého do malého. Po splanimetrovaní príslušných plôch na známe väčšie výmery podľa použitého spôsobu vyrovnania urobíme súčet planimetrovaných plôch a zistíme chybu z planimetrovania, ktorá nesmie prekročiť dovolenú (prípustnú) odchýlku P. Chyba z planimetrovania ( ) sa vypočíta ako rozdiel medzi zvolenou známou výmerou (P v ) podľa spôsobu vyrovnania a súčtom planimetrovaných plôch (P p ): = P v - P p Ak táto chyba z planimetrovania je v rámci dovolenej odchýlky, urobíme výpočet koeficienta k potrebného k vyrovnaniu plôch. Vypočítaným koeficientom prenásobíme všetky samostatné planimetrované plochy dielcov (prípadne iných častí) a dostaneme vyrovnané hodnoty plôch príslušných jednotiek. Koeficient k vypočítame podľa vzorca: k = P v / P p Hodnota koeficienta k ako aj dovolená odchýlka sa uvedie v Zápisníku pre výpočet výmer pod splanimetrovanými plochami. Vyrovnanie výmer v súčasnej H-Ú praxi sa pri vyhotovení LHP vykonáva na parcelu, resp. skupinu parciel z KN. Pri ďalších obnovách LHP sa planimetrovanie a vyrovnanie vykonáva na JPRL, s dodržaním častí výmer jednotlivých parciel z predchádzajúceho planimetrovania, len zmeny v KN sa vyrovnajú na parcelu, resp. skupinu parciel. Na parcelu sa vyrovná vtedy, ak je potrebné v JPRL uviesť vlastníka, užívateľa z dôvodu, že časť parcely v JPRL a každá parcela patrí inému vlastníkovi. Na skupinu parciel je možné vyrovnať vtedy, ak táto skupina patrí jednému vlastníkovi. Ak sú parcely väčšie ako dovolená výmera skupiny parciel, časti parcely, ktoré zodpovedajú dovolenej výmere sa rozplanimetrujú a vyrovnajú na štvorce. Jednotlivé časti takýchto skupín sa musia vyrovnať na výmeru parcely Vyrovnanie plôch po skupinách katastrálnych parciel 182

5 Tento spôsob vyrovnania používame v tom prípade, keď máme vyhotovenú základnú mapu a lesnícky polohopis sa zhoduje s katastrálnym stavom. Z jednotlivých katastrálnych parciel si urobíme skupiny katastrálnych parciel o výmere približne 50 ha, pri väčších parcelách do výmery 100 ha. Pre kontrolu si vopred zistíme správnosť výmery zvolenej skupiny katastrálnych parciel (príp. len jednej parcely, ak táto má požadovanú veľkosť) použitím planimetra. Potom splanimetrujeme jednotlivé dielčie plochy v rámci zvolenej skupiny. Súčet splanimetrovaných plôch nesmie prekročiť oproti zvolenej výmere skupiny katastrálnych parciel dovolenú (prípustnú) odchýlku p podľa vzorca: p = 5. (0,00. P + 0,5 P) kde p je dovolená odchýlka p v ároch P je plocha zvolenej skupiny v m 2 Hodnoty dovolených odchýlok pre rôzne zvolené veľkosti skupín katastrálnych parciel v mierke 1 : 5000 udáva nasledujúca tabuľka: Veľkosť skupiny ha, mierka 1:5000 v D ovolená odchýlka v a ± Ak tento súčet splanimetrovaných plôch neprekročí hodnotu dovolenej odchýlky, môžeme plochy vyrovnať použitím koeficienta. Ak je odchýlka z planimetrovania väčšia ako dovolená, musíme hľadať chyby jednak vo vlastnom planimetrovaní alebo v zvolenej skupine katastrálnych parciel Vyrovnanie plôch po štvorcoch Tento spôsob vyrovnania používame v tom prípade, keď sa lesnícky polohopis nezhoduje s katastrálnym stavom (jednotnou evidenciou pôdy) alebo sa skladá z malého počtu parciel väčších ako 50 ha. Vyrovnanie plôch po štvorcoch sa použije zásadne tam, kde sa zistí hrubá chyba vo výmere parcely oproti výmere vedenej v KN. Na vyrovnanie a môže použiť 1 až 4 štvorce, pričom výmera 1 štvorca je 25 ha. V rámci zvoleného počtu štvorcov (napr. 2) splanimetrujeme všetky zaujaté i nezaujaté plochy. Súčet splanimetrovaných plôch nesmie prekročiť oproti zvolenej výmere štvorcov dovolenú (prípustnú) odchýlku p, ktorá je uvedená pre počet štvorcov v mierke 1 : 5000 v nasledujúcej tabuľke: Počet štvorcov Výmera v ha % Dovol. odch.v 1,0 0,7 0,6 0,5 a Dovol. odch.v

6 Ak je planimetrovanie v rámci dovolenej odchýlky, môžeme jednotlivé plochy vyrovnať použitím koeficienta k Vyrovnanie plôch po na výmery jednotiek predchádzajúceho LHP Tento spôsob vyrovnania používame v tom prípade, ak nie je vyhotovená nová základná mapa a nenastali väčšie zmeny vi výmerách JPRL. Vytvoríme si na mape skupiny jednotiek, ktorých výmery zistíme z plochovej tabuľky predchádzajúceho LHP. V rámci týchto skupín splanimetrujeme všetky dielčie plochy (plochy dielcov a ostatné plochy lesných pozemkov). Súčet splanimetrovaných plôch v rámci zvolenej skupiny nesmie prekročiť dovolenú odchýlku, ktorá je taká istá ako pri vyrovnávaní plôch po skupinách katastrálnych parciel. Ak je planimetrovanie v rámci dovolenej odchýlky, môžeme jednotlivé plochy vyrovnať použitím koeficienta k na známu výmeru. Zápisník pre výpočet výmer obsahuje všetky výpočty a zistené údaje pre výpočet plôch. Podkladom k vyhotoveniu tohto zápisníka ako aj pre vyrovnanie plôch slúžia rôzne mapové a číselné podklady z KN, z ktorých získavame správne výmery jednotiek, na ktoré budeme vyrovnávať Postup vyhotovenia obrysovej a porastovej mapy ako súčasti LHP Správca TŠMD poskytuje vyhotovovateľovi LHP po uzavretí Zmluvy o dielo na vyhotovenie LHP nasledujúce podklady v digitálnej forme pre územne ucelenú časť lesov, pre ktorý sa vyhotovuje LHP (jednotlivé vrstvy sú v súlade s platným štandardom DMD s obsahom lesného hospodárstva): les plochy les ostatné dopravná sieť výškopis paspuly zobrazenie polohopisných a výškopisných prvkov mimo lesných pozemkov, kde podľa ods. 3, článok 5 štandardu DMD s obsahom lesného hospodárstva ide najmä o: a. prepojenie lesnej dopravnej siete na štátnu alebo miestnu dopravnú sieť a k nej prináležiace stavby (napr. mosty, tunely a pod.), b. vodné toky tvoriace súvislú sieť, vodné plochy, prírodné prvky vytvorené alebo ovplyvňované vodou (napr. močiar, rašelinisko, ponor a pod.), stavby súvisiace s vodnými zdrojmi a stavby na drobných vodných tokoch, c. bodové pole meraných bodov, výrazne vylíšených hraničných bodov (napr. hraničné kopce a pod.), stromov a výškové body, d. zastavané územia, intravilány a ostatné stavebné objekty mimo lesných pozemkov, dôležité pre orientáciu v teréne, e. značky schematicky zobrazujúce prírodné a umelé prvky (napr. jaskyňa, osamelý balvan, pamätník, zrúcanina a pod.), f. miestopis v súlade so štandardizáciou geografického názvoslovia a ďalšie spresňujúce texty a skratky, g. výškopis, h. ostatné popisné a spresňujúce kartografické prvky. 184

7 12.3 Časová postupnosť vyhotovenie obrysovej a porastovej mapy a. Vyhotovovateľ LHP vypracuje LDM pre územne ucelenú časť lesov, pre ktorý vyhotovuje LHP (so stavom k začiatku platnosti LHP). b. Vyhotovovateľ LHP na základe ním vypracovanej LDM a podkladoch poskytnutých správcom TŠMD pred vyhotovením LHP vypracuje a odovzdá na príslušný KLÚ do roku vyhotovenia LHP koncept porastovej a obrysovej mapy. c. Správca TŠMD poskytne na základe žiadosti vyhotovovateľa LHP aktualizované časti TŠMD podľa bodu 6 v digitálnej forme vyhotovovateľovi LHP najneskôr do prvého roku platnosti LHP tak, aby vyhotovovateľ LHP najneskôr 11 mesiacov od začiatku konania na vyhotovenie LHP mohol predložiť LHP príslušnému KLÚ na schválenie. d. Po prekrytí LDM s podkladmi od správcu TŠMD vyhotovovateľ LHP vyhotoví náležitosti LHP - obrysovú a porastovú mapu aj s krajinnou infraštruktúrou Tématické štátne mapové dielo s obsahom LH (TŠMD LH) Základné štátne mapové dielo je súhrn mapových listov, ktoré súvisle pokrývajú územie štátu s jednotným kladom mapových listov so systematickým označením, jednotným kartografickým zobrazením a značkovým kľúčom, zvyčajne s jednotnou mierkou. Obsah mapy je základný, všeobecne využiteľný s relatívne rovnakým stupňom podrobnosti, ktoré sú stanovené technickým predpisom. Toto dielo je vyhotovené v štátnom záujme, jeho vyhotovenie, vydávanie, udržiavanie alebo obnovenie a dokumentácia je v pôsobnosti štátneho orgánu. TŠMD dopĺňa základné štátne mapové dielo, je spravidla vyhotovené na jeho podklade. Výsledkom je súhrn mapových listov, ktoré súvisle pokrývajú celé územie štátu, ktorých obsah je rozšírený o ďalšie prírodné sociálno-ekonomické a technické objekty a javy, ich vzťahy, prípadne o ďalšie podrobnosti prvkov základného obsahu so zreteľom na účel, pre ktorý sa mapové dielo vyhotovuje. K zvýrazneniu prvkov tematického obsahu je možné redukovať alebo potlačiť podklad - základnú mapu. Hlavným koordinátorom pre oblasť lesníckeho mapovania je správca TŠMD LH. Správou TŠMD LH v zmysle platnej legislatívy bolo Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky (MP SR) poverené Národné lesnícke centrum Zvolen (NLC Zvolen). Základný rámec pre mapovanie a tvorbu mapového diela s obsahom lesného hospodárstva je určený Štandardom digitálneho mapového diela s obsahom lesného hospodárstva (ďalej len štandard DMD LH ). Presnosť mapovania je daná v zmysle štandardu DMD LH metódou obstarania príslušného prvku mapovania, pričom sa predpokladá, že s uvedenými metódami sa dosiahne stredná súradnicová chyba m xy <= 0,50 m Objekty a grafické prvky mapovania Základnými objektmi a grafickými prvkami lesníckeho mapovania sú: - hranice a plochy lesa jednotiek priestorového rozdelenia lesa a lesných pozemkov, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu a sú pre jeho činnosť nevyhnutné, - lesné cesty prepojené na štátnu alebo miestnu dopravnú sieť a k nej prináležiace stavby (napr. mosty, tunely a pod.), - vodné toky tvoriace súvislú sieť, vodné plochy, prírodné prvky vytvorené alebo ovplyvňované vodou (napr. močiar rašelinisko, ponor a pod.), - bodové pole meraných bodov, výrazne vylíšených hraničných bodov (napr. hraničné kopce) stromov a výškové body, 185

8 - budovy a stavebné objekty na lesných pozemkoch, zastavané územia, stavebné objekty mimo lesných pozemkov dôležité pre orientáciu v teréne, - značky charakterizujúce spôsob využívania lesných pozemkov, značky schématicky zobrazujúce prírodné a umelé prvky v krajine (napr. jaskyňa, osamelý balvan, pamätník, zrúcanina a pod.), - miestopis v súlade so štandardizáciou geografického názvoslovia, označenie plošných jednotiek lesa a lesných pozemkov, ďalšie spresňujúce texty a skratky, - výškopis, - ostatné popisné a spresňujúce kartografické prvky Podklady pre mapovanie Pri tvorbe lesníckych máp sa vždy používali dobe zodpovedajúce meračské metódy, postupy a prístroje. Vzhľadom na charakter a náročnosť prostredia, v ktorom sa lesnícke mapovanie vykonáva najviac bola a je využívaná letecká stereofotogrametria doplnená terestricky zameraným, na leteckých meračských snímkach neviditeľným detailom. V súčasnosti sa pri tvorbe TŠMD používa digitálna stereofotogrametria a klasické terestrické meranie nahrádzajú metódy založené na globálnych navigačných satelitných systémoch (ďalej GNSS) predovšetkým GPS a v poslednej dobe aj GLONASS. Podkladom pre tvorbu a aktualizáciu TŠMD LH sú: - vlastné údaje z terestrického merania, - vlastné údaje z fotogrametrického vyhodnocovania leteckých meračských snímok (ďalej len LMS ), - podklady z prebraných LDM, - aktuálne štátne mapové digitálne diela, napr. vektorová katastrálna mapa (VKM), základná báza geografických informačných systémov (ZB GIS), - iné digitálne podklady spĺňajúce kritériá aktuálnosti a stanovenej presnosti Terestrické meranie Meračské metódy sa spravidla používajú vtedy, keď zmeny v polohopise nastali po leteckom meračskom snímkovaní alebo lesnícky detail nie je možné vyhodnotiť z leteckej snímky (nachádza sa pod korunami stromov). Zmeny sa zameriavajú vyhovujúcimi prístrojmi a meračskými metódami tak, aby boli dodržané predpísané kategórie presnosti podľa štandardu DMD LH. Okrem bežných geodetických prístrojov (buzolový teodolit, teodolit, diaľkomer) sa v stále väčšom rozsahu pre zameranie bodového poľa využíva Global Positioning System (GPS) a jeho modifikácie ( napr. GO Explorer), ktorý výrazne urýchľuje, zefektívňuje a uľahčuje geodetické merania. Geodetické merania sú vyhodnocované pomocou štandardných systémov, špeciálnym softvérom (GPS) alebo pomocou lesníckych užívateľských aplikácií napr. pre výpočet, vyrovnanie a vynesenie buzolových ťahov. Je možné využívať aj údaje z nových geometrických plánov, ktoré boli na mapovanom území vyhotovené, avšak neboli doteraz premietnuté do štátneho mapového diela Fotogrametrické vyhodnocovanie leteckých meračských snímok (LMS) Lesnícke mapy sú súčasťou LHP, teda plán snímkovania určujú lokality ich obnov, resp. lokality, kde dochádza k predčasným obnovám alebo aktualizácii LHP z dôvodu mimoriadnych udalostí ako sú napr. kalamity väčšieho rozsahu. Samotné snímkovanie sa uskutočňuje v ročnom predstihu a výsledkom sú LMS, ktoré sa ďalej spracovávajú do digitálnej podoby skenovaním na fotogrametrickom skeneri. Pri použití digitálnej kamery táto časť procesu nie je potrebná, vyhotovujú sa len podobne ako u analógových kamier kontaktné kópie pre klasifikáciu v teréne. Pri georeferencovaní LMS je potrebné zamerať určitý počet 186

9 vlicovacích bodov aj napriek tomu, že už je dnes štandardom DMD LH známa poloha a orientačné parametre snímok z GPS prijímača a inerciálnej jednotky IMU nachádzajúcich sa na palube lietadla. Fotogrametrické vyhodnocovanie sa v celom rozsahu vykonáva digitálnou metódou. Využívajú sa analógové farebné LMS mierky 1: :17 000, ktoré sa následne skenujú na fotogrametrickom skeneri s rozlíšením 14 mikrónov (1814 dpi) alebo digitálne LMS získané z digitálnej kamery s rozlíšením na zemi (Ground Sampling Distance - GSD) 20 až 30 cm v kanáloch RGB a CIR (farebné a infračervené spektrum). Snímkovanie sa vykonáva s dostatočným prekrytom tak, aby bolo možné vytvoriť fotogrametrický stereomodel (napr. pri analógových snímkach 60% pozdĺžny a 30% priečny prekryt). Predmetom fotogrametrického vyhodnotenia sú všetky zmeny v lesníckom detaile, ktoré nastali za posledné decénium a sú viditeľné na LMS. Ide hlavne o porastové skupiny, nové cesty, holiny vzniknuté pôsobením biotických a abiotických činiteľov a pod. Zároveň sa vykonáva verifikácia a následná oprava t.j. revízia už existujúcich topografických prvkov (hrebene, potoky, cesty a pod.) na základe ich presnejšej interpretácie na aktuálnych LMS Podklady z prebraných lesníckych digitálnych máp (LDM) LDM sa vyhotovuje pre lesný celok (LC), na ktorom sa vykonáva obnova LHP. LDM zabezpečuje vyhotovovateľ LHP, ktorý má platnú zmluvu o dielo na danom LC. Tento je povinný vyhotoviť LDM v súlade so štandardom DMD LH a dodať správcovi TŠMD LH v predpísanom výmennom formáte. Správca zapracuje LDM do TŠMD LH a ďalej dopĺňa a aktualizuje. Následne v ďalšom období (pri obnove LHP) poskytne toto dielo vo forme LDM vyhotovovateľovi LHP ako jeden z podkladov pre následné mapovanie, revíziu LDM Aktuálne štátne mapové diela Stav KN (vektorová katastrálna mapa) slúži na vymedzenie hraníc lesných pozemkov, ktoré sa následne rozčlenia na JPRL a OLP. ZB GIS je tvorená s podrobnosťou a obsahom základnej mapy 1: a je využiteľná pre mapovanie skutočného stavu lesa (aj biele plochy) a polohopisu mimo lesa. Ostatné mapové diela Pre mapovanie sa môžu použiť ako podklady aj iné mapové zdroje ( napr. orgány štátnej správy, inštitúcie, odborné organizácie ap.), pokiaľ svojou aktuálnosťou, obsahom a presnosťou zodpovedajú požiadavkám štandardu DMD LH Publikácia a poskytovanie TŠMD LH Vydávanie - publikácia TŠMD LH sa podobne ako celý proces mapovania uskutočňuje digitálnymi technológiami a zariadeniami: - V analógovom prevedení, raz ročne, vo forme výtlačkov máp TŠMD LH za obnovované územie. Výtlačok sa vyhotovuje spravidla vo veľkých resp. stredných mierkach do M 1 : , vo veľkosti mapového listu maximálne do formátu 900 x 700 mm, pričom za štandardnú mierku sa považuje M 1 : Klad mapových listov a mierka mapy sa volia s ohľadom na účel použitia mapy, prípadne porovnateľnosti mapy s mapami rovnakého alebo susedného územia. Tlač máp sa realizuje na veľkoformátových plotroch. - V digitálnej podobe v prostredí internetu, ako súčasť publikačného portálu IS LH. Správca TŠMD LH poskytuje TŠMD LH v analógovej alebo digitálnej forme v určenom rozsahu vyplývajúcom z účelu použitia, najmä pre potreby: - vyhotovovateľov LHP a obhospodarovateľov lesov, 187

10 - orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a ostatných štátnych a verejnoprávnych organizácií, - právnických a fyzických osôb Využitie mapového diela TŠMD LH slúži predovšetkým potrebám lesného hospodárstva. najmä pre: - aktuálne zobrazovanie všetkých polohopisných a výškopisných prvkov lesníckeho mapovania na lesných pozemkoch ako aj mimo nich, - získavanie informácií o rozšírení a rozlohe lesov, - potreby orgánov štátnej správy lesného hospodárstva, - potreby rozhodovania, plánovania a prognózovania v odvetví lesného hospodárstva a v národnom hospodárstve, - vyhotovenia ďalších tematických a účelových lesníckych máp využívaných v lesnej prevádzke, - budovanie geografického informačného systému ako súčasti IS LH, - poskytovanie ďalších údajov o prírodných sociálno-ekonomických a technických objektoch, javoch a ich vzťahoch so zreteľom na účel, pre ktorý sa vyhotovuje Zásady tvorby lesníckeho digitálneho mapového diela Tvorba lesníckeho digitálneho mapového diela sa realizuje v postupných na seba nadväzujúcich krokoch: a) Prešetrovanie základných informácii a podkladov potrebných pre tvorbu TŠMD LH predovšetkým: - stavu a pôvodu grafických podkladov vymedzujúcich lesné pozemky, - stavu a platnosti grafických podkladov a dostupnej grafickej evidencie obhospodarovateľa lesa, - stavu podkladov z predošlého mapovania a použité metódy mapovania, - skutočného stavu mapovaného územia, napríklad pomocou LMS prípadne ortofotomáp, - rozsahu predpokladaného terestrického merania, - možnosti využitia dostupných LMS pre potreby lesníckeho mapovania, - stavu vyznačenia hraníc v teréne, ktoré bude potrebné zamerať a metód ich dodatočného zamerania, - existencie ďalších grafických podkladov, ktoré by mohli byť použité pri mapovaní. b) Meranie a fotogrametrické spracovanie, vykonávané za účelom zisťovania polohy a rozmerov prvkov mapovania, pri dodržiavaní stanovených noriem a postupov pre lesnícke mapovanie zahrňuje najmä: - zahustenie bodového poľa pre automatickú aerotrianguláciu (prednáletová signalizácia + meranie GPS), - zameranie objektov v teréne a výpočet súradníc, ktoré sa stanú súčasťou TŠMD LH, - fotogrametrické vyhodnotenie LMS. c) Vlastné mapovanie ako súbor prác vkladania prvkov mapovania do mapového diela z výsledkov prešetrovania, vektorizácie, merania a fotogrametrického vyhodnocovania LMS. Vo všeobecnosti sa pri mapovaní postupuje nasledovne: - vymedzia sa obvodové hranice mapovaného územia, všetkých mapovaných lesných pozemkov podľa získaných a verifikovaných grafických podkladov, - v obvode mapovaného územia sa zamapujú všetkých reálne existujúce polohopisné prvky v lese, - na základe údajov z fotogrametrického vyhodnocovania a terestricky domeraných údajov sa doplnia do mapy vnútorné hranice rozdelenia lesa (hranice JPRL) a lesných pozemkov, - zamapujú sa ďalšie polohopisné prvky vo vymedzenom obvode aj mimo neho (napr. dopravná sieť, vodné toky, body, ostatné plochy, atď.), ktoré zvyšujú informačnú hodnotu mapového diela, - mapové dielo sa doplní značkami a popisnými textami. d) Kartografická úprava mapového diela s vytvorením konečnej mapovej kompozície. Pri kartografickej úprave mapového diela sa upravujú grafické prvky mapy. Umiestňujú sa mapové značky, texty, popisy a po dôslednom skontrolovaní správnosti umiestnenia jednotlivých prvkov mapy sa vytvára mapová kompozícia, ktorá obsahuje: - mapový rám - ohraničenie mapového poľa, - názov mapy, - číselnú alebo grafickú mierku mapy, 188

11 - tirážne znaky (platnosť mapy, vyhotoviteľa a pod.). V súčasnosti sa pri tvorbe lesníckej mapy požívajú moderné geodetické a fotogrametrické zariadenia a kartografické interpretačné nástroje integrované do systémov CAD a GIS Členenie lesníckeho digitálneho mapového diela Lesnícka digitálna mapa Lesnícka digitálna mapa (LDM) predstavuje súbor mapovaných geografických objektov lesného hospodárstva charakterizovaný geometrickými prvkami, objektami a popisnými informáciami, ktoré slúžia ako podklad na tematické prezobrazovanie. LDM sa vyhotovuje pre určený LC, ako územne ucelenú časť lesov, pre ktorý sa vyhotovuje LHP. Obrysová mapa Obrysová mapa sa vyhotovuje v spravidla mierke 1: z lesníckej digitálnej mapy pre jednotku priestorového rozdelenia lesa, pre ktorú sa vyhotovuje LHP a obsahuje podrobný prehľad polohopisu, výškopisu a priestorového rozdelenia lesa. Obrysová mapa slúži najmä na zakresľovanie zmien v lesníckom detaile, ktoré nastanú vykonávaním hospodárskej činnosti a na vedenie grafickej časti LHE. Porastová mapa Porastová mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1: pre jednotku priestorového rozdelenia lesa, pre ktorú sa vyhotovuje LHP a oproti obrysovej mape obsahuje naviac označenie jednotiek priestorového rozdelenia lesa podľa vekových tried, etáží a ich zakmenenia, grafické zobrazenie hraníc kategórií lesa a ďalších skutočností súvisiacich s rozdelením, stavom a funkčným zameraním lesov. Porastová mapa slúži najmä na základnú orientáciu pri hospodárskej činnosti na lesných pozemkoch. Tematické lesnícke mapy Tematické lesnícke mapy sú mapy, vyhotovené na podklade LDM alebo TŠMD LH, prezobrazením pripojených atribútových (databázových) položiek mapy. Provizórna mapa Provizórna mapa slúži pre potreby obhospodarovateľa lesných pozemkov na dobu, pokiaľ nie sú vyhotovené a odovzdané definitívne lesnícke mapy. Vyhotovuje pre jednotku rozdelenia lesa, pre ktorú sa vyhotovuje LHP resp. jeho výpis. Provizórna mapa obsahuje všetky polohopisné, popisné náležitosti situačné a mimosituačné s vhodným umiestnením vo voľnom priestore tak, ako obrysová lesnícka mapa resp. porastová lesnícka mapa. Provizórna mapa sa vyhotovuje spravidla v mierke 1 : Pokiaľ je územie jedného obhospodarovateľa organizačne rozdelené na jednotlivé lesnícke obvody, provizórna mapa sa môže ako nadštandard vyhotoviť pre každý lesnícky obvod samostatne. Účelové lesnícke mapy Účelové lesnícke mapy sú mapy, vyhotovené na podklade LDM alebo TŠMD LH, doplnené ďalšími informáciami dôležitými pre toho, na koho žiadosť boli vyhotovené. 189

12 Ako nadštandard LHP na základe objednávky za úhradu je možné vyhotoviť napr. tieto účelové lesnícke mapy: Ťažbová mapa Ťažbová mapa v mierke 1:10000 obsahuje grafické schematické znázornenie navrhnutých ťažbovoobnovných postupov potrebných pre stanovenie výšky ťažby v JPRL podľa mapových značiek (príloha PP č. 36). Organizačná mapa lesného celku Organizačná mapa spravidla v mierke 1: sa môže vyhotoviť z LDM a slúži predovšetkým ako podkladová mapa pre KZSL a podáva tiež informácie o jednotlivých obhospodarovateľoch v lesnom celku a o jeho organizačnom členení. Organizačná mapa lesného hospodárskeho celku Mapa LHC sa môže vyhotoviť spravidla v mierke 1: z LDM z viacerých lesných celkov a slúži predovšetkým ako podkladová mapa pre KZSL a podáva tiež informácie o jednotlivých lesných celkoch v LHC, ich organizačnom členení a o jednotlivých obhospodarovateľoch lesa. Pre grafické znázornenie výstupov špeciálnych zisťovaní sa môžu vyhotoviť aj iné účelové lesnícke mapy, napr.: Mapa dopravných pomerov (lesnej cestnej siete) Mapa dopravných pomerov spravidla v mierke 1: znázorňuje terajší stav lesnej cestnej siete, desaťročný návrh a návrh na ďalšie obdobie (cesty cudzie a vlastné triedy 1L, 2L a trvalé približovacie, lesné sklady, odvozné miesta, expedičné sklady a pod.) Mapa poľovného hospodárenia Mapa poľovného hospodárenia spravidla v mierke 1: znázorňuje hranice poľovných revírov, koncentráciu zveri, smer migrácie na zimné a letné stanovištia, poľovné zariadenia a ďalšie výsledky poľovníckeho prieskumu. Mapa lesných typov Mapa lesných typov spravidla v mierke 1: znázorňuje priebeh hraníc jednotiek lesníckej typológie (LT, SLT, HSLT, apod.) Mapa pôdnych typov Mapa pôdnych typov spravidla v mierke 1: znázorňuje priebeh hraníc pôdnych predstaviteľov. Mapy návrhov komplexného zisťovania stavu lesa Vyhotovujú sa spravidla v mierke 1: Obsahujú návrh na vyhlásenie ochranných lesov, návrh pásiem ohrozenia imisiami, hranice lesných oblastí a podoblastí, a pod. Lesnícka ortofotomapa Na základe fotogrametrického vyhodnotenie leteckých meračských snímok a terestricky domeraných údajov sa vyhotoví digitálny model reliéfu resp. digitálny model terénu. Z týchto modelov sa vyhotovujú ortofotomapy so štandardným rozlíšením 0,5 m, ktoré slúžia vyhotovovateľovi LHP ako podklad lesníckeho mapovania a podrobného zisťovania stavu lesa. 190

13 Prekrytom tématických resp. účelových lesníckych máp s lesníckou ortofotomapou príp. vyhodnotenou satelitnou snímkou, je možné vyhotoviť rôzne kombinácie ďalších účelových máp. 13 Komplexné zisťovanie stavu lesa a rámcové plánovanie Komplexné zisťovanie stavu lesa (KZSL) Komplexné zisťovanie stavu lesa poskytuje údaje o prírodných, spoločenských, technických a ekonomických podmienkach hospodárenia a vývoja lesa; tieto údaje sú podkladom na rámcové plánovanie, podrobné zisťovanie stavu lesa a podrobné plánovanie. Komplexné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva v rámci lesných oblastí a podoblastí. Zabezpečuje ho Právnická osoba zriadená ministerstvom Pre vyhotovenie LHP poskytuje KZSL tieto podklady: - Aktualizované vrstvy lesníckej typológie a pedológie v súvislosti s navrhovanými zmenami kategórii lesov, prírastkami lesných pozemkov a odstraňovaním nedostatkov pri ich vzájomnom zosúlaďovaní, - Návrhy na vyhlasovanie ochranných lesov, ktoré vyhotovovateľ LHP musí zohľadniť pri vypracovaní definitívneho návrhu kategórií ochranných lesov, - Návrh na zaradenie lesov do pásiem ohrozenia podľa stupňa úrovne znečistenia ovzdušia - Aktualizovanú databázu hospodársko úpravníckej typizácie s prepojením na modely hospodárenia pre všetky JPRL, pre ktoré bude vyhotovený nový LHP - Aktualizované oblastné rámcové plánovanie a modely hospodárenia Tok údajov KZSL zabezpečuje kompletnú množinu údajov, ktorá má náväznosť na modely hospodárenia. Vo forme aktualizovaného zápisníka a digitálnych mapových vrstiev z KZSL sa odovzdáva vyhotovovateľom LHP, ktorí ju aktualizujú v rámci procesu podrobného zisťovania stavu lesa. Definitívne údaje rámcového plánovania, modely hospodárenia a mapové vrstvy sa prevezmú do informačnej banky LH (IB LH). Výkon KZSL KZSL sa vykonáva v zásade s ročným predstihom pred vyhotovením LHP. Pri realizácii KZSL sa odporúča účelne využiť letecké resp. satelitné snímky. Terénne zisťovanie sa v súčasnosti vykonáva: - na základe pripomienok obhospodarovateľov lesov ku kategorizácii lesov, rámcovému plánovaniu a modelom hospodárenia, - podľa potreby aktualizácie a overenia správnosti, prípadne doplnenia údajov vo vrstvách lesníckej typológie a pedológie, - podľa potreby domapovania nových prírastkov lesných pozemkov na základe oznámenia vyhotovovateľa LHP, - podľa potreby aktualizácie pásiem ohrozenia imisiami. Údaje zistené v teréne sa v rámci šetrenia u dotknutých subjektov spracujú do výstupov KZSL. 191

14 13.1 Výstupy KZSL Hlavným realizačným výstupom KZSL pre zabezpečenie objektívnej tvorby podrobného hospodársko úpravníckeho plánovania, je rámcové plánovanie s modelmi hospodárenia, ktoré je nutné permanentne aktualizovať a dopĺňať aj na základe zistenia stavu lesa pri podrobnom plánovaní Mapové výstupy - mapa lesných typov (vyhotovovateľovi LHP sa poskytuje na požiadanie a výhradne na účel vyhotovenia LHP), - mapa návrhu ochranných lesov, - mapa návrhu pásiem ohrozenia lesa imisiami, - mapa rámcových prírodných podmienok (ZHS), - mapa pôdnych typov (vyhotovovateľovi LHP sa poskytuje na požiadanie a výhradne na účel vyhotovenia LHP), - mapa lesných oblastí Tabuľkové výstupy - porovnanie kategorizácie (súhrnná tabuľka), - tabuľka porovnania výmer podľa subkategórií, - zmeny kategorizácie po dielcoch, - zastúpenie lesných typov a ich zaradenie do nadstavbových jednotiek, - zastúpenie skupín lesných typov a ich zaradenie do HSLT a ZHSLT, - ekologická mriežka, - pásma ohrozenia lesa imisiami podľa kategórií lesa, - zoznam dielcov zaradených do jednotlivých pásiem ohrozenia imisiami, - prehľad identifikátorov modelov hospodárenia, - prehľad zastúpenia vyšších pôdnych jednotiek, - modely hospodárenia, - zoznam dielcov podľa lesných oblastí Textové a kombinované výstupy - správa k návrhu pásiem ohrozenia lesov imisiami, - postup aktualizácie stupňa ohrozenia lesa vyhotovovateľom LHP, - doplnok k základným rámcom hospodárenia, - zásady hospodárenia, - vysvetlivky skratiek použitých v tabuľkách základných rozhodnutí a cieľov Rámcové plánovanie Princípy rámcového plánovania Rámcové plánovanie je určenie modelu hospodárenia pre jednotku rámcového plánovania. Jednotka rámcového plánovania je prevádzkový súbor, ktorým je homogénny súbor lesných porastov vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí a podoblastí; homogénny súbor lesných 192

15 porastov je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením lesa. Rámcové plánovanie rieši spôsoby obhospodarovania lesov tak, aby boli dosiahnuté ciele hospodárenia a funkčné zameranie lesov. Vychádza z uplatňovania zásad komplexného posudzovania lesa ako lesného ekosystému, oblastného územného princípu, prierezových väzieb na ekologickú stabilitu a princípov ekologizácie v hospodársko-úpravníckom plánovaní. Realizuje sa bez ohľadu na vlastníctvo a obhospodarovanie lesov. Jednotné spracovanie rámcového plánovania ako súčasti výstupov KZSL zabezpečuje ministerstvom zriadená právnická osoba - NLC Výsledky rámcového plánovania Základnou úlohou rámcového plánovania je určenie modelu hospodárenia pre jednotku rámcového plánovania, ktorou je prevádzkový súbor. Prevádzkový súbor predstavuje homogénny súbor lesných porastov, vytvorený na základe hospodársko-úpravníckej typizácie v rámci lesných oblastí a podoblastí, ktorý je daný kategóriou lesa, hospodárskym tvarom lesa, rámcovými stanovištnými podmienkami, porastovými pomermi a ohrozením lesa. Model hospodárenia je podkladom na vyhotovenie LHP a súčasťou zásad a pokynov na vyhotovenie LHP pre príslušný lesný celok (príloha PP č.10). Základným územným rámcom rámcového plánovania je lesná oblasť a podoblasť. Rámcové plánovanie je diferencované podľa funkcií lesa, prírodných a porastových pomerov, stavu lesa a jeho potenciálneho ohrozenia. Konkrétna funkcia lesa je určená biologickými, biotechnickými a špeciálnymi funkčnými požiadavkami. Je vyjadrená kategóriou lesa a subkategóriou lesa. Prírodné pomery sú vyjadrené hospodárskym súborom lesných typov (HSLT), prípadne združeným hospodárskym súborom lesných typov (ZHSLT), v závislosti od úrovne možnosti a účelnosti diferenciácie zásad hospodárenia. Porastové pomery sú vyjadrené hospodárskym tvarom, hospodárskym súborom porastových typov (HSPT), resp. zodpovedajúcim vyjadrením zmiešania drevín súčasnej drevinovej skladby. Kombináciou HSLT a HSPT je vytvorená rámcová hospodársko - úpravnícka jednotka predstavujúca homogénnu časť lesa (skupinu porastov) - prevádzkový súbor. Stav lesa s ohľadom na stanovištnú dispozíciu k ekologickej stabilite a mieru jeho potenciálneho ohrozenia je vyjadrený stupňom ohrozenia. Pri stanovení stability lesných porastov sa postupuje podľa publikácie Konôpka J., Konôpka B. (2008): Koncept stratégie ochrany lesa proti hlavným druhom abiotických škodlivých činiteľov. Rámcové plánovanie s modelmi hospodárenia sú súčasťou Správy o doterajšom hospodárení a určení zásad pre vyhotovenie plánu (ďalej len správa o hospodárení ) Model hospodárenia obsahuje: a) cieľ hospodárenia, ktorým je cieľové drevinové zloženie, cieľová produkcia dreva a cieľová štruktúra lesného porastu, b) základný rámec hospodárenia, ktorým je hospodársky spôsob a jeho formy, rubná doba, obnovná doba, doba zabezpečenia a doba návratu, c) zásady hospodárenia, ktorými sú zásady výchovy lesa, obnovy lesa, ochrany lesa a rekonštrukcie lesa. 193

16 Cieľové drevinové zloženie je optimálne zastúpenie stanovištne vhodných drevín v rubnej dobe zodpovedajúcej prírodným podmienkam. Cieľová produkcia dreva je taká rozmerová a kvalitatívna štruktúra dreva v lesnom poraste, ktorej dosiahnutím sa zabezpečí plnenie funkcií lesa. Cieľová štruktúra lesného porastu je priestorová a veková štruktúra lesného porastu, ktorá pri dodržaní cieľového drevinového zloženia a cieľovej produkcie dreva v rubnej dobe zabezpečuje plnenie funkcií lesa. Modely hospodárenia sú podkladom na vyhotovenie plánu a sú súčasťou zásad na vyhotovenie plánu pre príslušný lesný celok a pokynov na vyhotovenie plánu Uplatňovanie modelov hospodárenia pri tvorbe LHP Rámcové plánovanie s modelmi hospodárenia sú základným predpokladom pre plánovanie hospodárskych opatrení pre JPRL v rámci vyhotovenia LHP na lesnom celku. Prepojenie modelu cez systém identifikátorov na úroveň JPRL zabezpečuje, aby sa v rámcovo podobných podmienkach (prírodných, porastových ap.) navrhol optimálny spôsob obhospodarovania. Rámcové plánovanie ako súčasť správy o hospodárení je smerodajné. V rámci modelov určuje v niektorých jednotlivých atribútoch neprekročiteľné, záväzné rámce (napr. rubná doba, obnovná doba pre výpočet ukazovateľov), iné atribúty sú určitým návodom, a je nutné ich obsah konfrontovať s konkrétnymi podmienkami (stavom) v danej JPRL. Pre zabezpečenie správneho využitia modelov hospodárenia je potrebné zabezpečiť: - aktualizáciu identifikátorov modelu vo všetkých JPRL na základe stavu JPRL, - oboznámiť sa s postupom správneho uplatnenia modelov hospodárenia Aktualizácia identifikátorov modelov hospodárenia Pri preberaní aktualizovaného súboru LHP vyhotovovateľom LHP je zabezpečené 100 %-né prepojenie modelov hospodárenia s príslušnými JPRL. Vzhľadom k tomu, že KZSL v súčasnosti nevykonáva celoplošné zisťovanie niektorých identifikátorov (napr. stupeň ohrozenia ap.) pre jednotlivé JPRL, je nutné tieto aktualizovať pri podrobnom zisťovaní stavu lesa vyhotovovateľom LHP. Podobne pri každej zmene opisu hraníc JPRL (vzniku nových JPRL), je potrebné znovu aktualizovať celý systém identifikátorov. Za definitívne vyplnenie všetkých identifikátorov zodpovedá vyhotovovateľ LHP. Spôsob získavania podkladov pre určenie hodnôt jednotlivých identifikátorov modelov a spôsob ich verifikácie je nasledovný: a) Oblastná identifikácia (Oblasť, podoblasť) JPRL sa zaraďuje do príslušnej oblasti, resp. podoblasti alebo časti (časť pochádza z pôvodného návrhu lesných oblastí) na základe mapy lesných oblastí, ktorá je súčasťou mapových príloh správy o hospodárení. Mapu hraníc lesných oblastí vyhotovuje a aktualizuje poverená právnická osoba zriadená ministerstvom - NLC. b) Kategória lesa, subkategória, špecifikum Vyhotovovateľ LHP vychádza z návrhu vo výstupoch KZSL v správe o hospodárení. Pri akejkoľvek zmene hraníc JPRL oproti pôvodnému stavu, musí preveriť zodpovedajúce zastúpenie lesných typov, identifikovať rozhodujúci typ a jemu zodpovedajúcu kategóriu lesa (H,O). Pri lesoch osobitného určenia (LOU) je potrebné rešpektovať podklady od dotknutých strán a schválené rozhodnutia o ich vyhlásení. Špecifikum slúži na zaradenie JPRL do kategórie lesov ochranných v prípade, že podľa určujúceho lesného typu by mala 194

17 byť začlenená do kategórie lesov hospodárskych. Podklady pre špecifikum zabezpečuje KZSL. Požiadavky na zmenu špecifika je nutné konzultovať so zodpovedným pracovníkom KZSL. Tabuľka: zoznam skratiek jednotlivých špecifík a ich významu Skratka b g i j k l p s t v z Názov špecifika pás brehoochranných porastov génové základne imisne degradované stanovištia zvernice a bažantnice kúpeľné a zdravotné lesy lavínami ohrozené porasty poddolované územia výchovno-výskumné lesy vetrolamy výmole zosuvy c) Tvar lesa Vyhotovovateľ LHP aktualizuje tvar lesa na základe zisteného skutočného stavu v JPRL. d) Spôsob obhospodarovania Vyhotovovateľ LHP vychádza z návrhu vo výstupoch KZSL v správe o hospodárení. Na základe zisteného stavu v JPRL, alebo formulácie cieľov obhospodarovateľa môže tento atribút aktualizovať. V prípade výmladkových lesov je potrebné zohľadniť náväznosť na tvar lesa a porastový typ. Tabuľka: zoznam skratiek spôsobou obhospodarovania a ich významu Skratka Spôsob obhospodarovania b porast bez zásahu (OD = 98) i intenzívnejšie využívanie plochy z akceptovanie prirodz.zmladenia o intenz.obhosp.ochranných lesov e energetické porasty e) Pásmo ohrozenia, imisný typ Vyhotovovateľ LHP vychádza z návrhu vo výstupoch KZSL, mapovej prílohy v správe o hospodárení. Zaradenie do pásma ohrozenia pri zmene hraníc JPRL konzultuje s pracovníkmi KZSL. Najmä v prípade, keď v danej oblasti prebieha hranica medzi pásmami ohrozenia. Pásma ohrozenia a imisné typy aktualizuje poverená právnická osoba zriadená ministerstvom - NLC. Tabuľka: zoznam skratiek pre pásmo ohrozenia a imisný typ Skratka Význam skratky A Enormné poškodenie B Akútne poškodenie C Chronické poškodenie A00 kyslý imisný typ A10 kyslý imisný typ s popolčekom A11 kyslý IT s popol.-lokality s najvyššou konc. A12 kyslý IT s popol.-lokality so strednou konc. A13 kyslý IT s popol.-lokality s najnižšou konc. A20 kyslý IT s popol.a zlúčeninami F a Cl A30 kyslý IT s prachom z hutí A40 kyslý IT s výrazným vplyvom organ.látok B00 alkalický imisný typ B10 zásaditý imisný typ magnezitový B20 zásaditý imisný typ cementárenský B30 zásaditý imisný typ dopravný C00 Čpavkový (amoniakový) imisný typ f) Pásmo hygienickej ochrany, zóna rekreácie Vyhotovovateľ LHP vychádza z najnovších podkladov, ktoré sú predložené pri prerokúvaní správy o hospodárení. KZSL vychádza z pôvodných podkladov, ktoré pri doručení novších údajov aktualizuje. V zásade ich vzhľadom na ročný 195

18 predstih a možné zmeny v priebehu roka nežiada. Tabuľka: zoznam skratiek pre pásmo hygienickej ochrany a zónu rekreácie Skratka Význam skratky a OP vodárenského zdroja I.st. b OP vodárenského zdroja II.st. c OP vodárenského zdroja III.st. d OP prír. lieč. alebo minerál. zdroja I.st. e OP prír. lieč. alebo minerál. zdroja II.st. f OP vodárenského zdroja II.st., v poraste prír. lieč. alebo minerál. zdroja g OP vodárenského zdroja II.st., OP lieč. alebo minerál. zdroja II. stupeň h OP vodárenského zdroja III.st., v poraste prír. lieč. alebo minerál. Zdroja i OP vodárenského zdroja III.st., OP lieč. Alebo minerál. Zdroja II. stupeň A Zóna rekreácie A B Zóna rekreácie B C Zóna rekreácie C D Zóna rekreácie D g) Druh chráneného územia, zóna ochrany prírody, stupeň ochrany prírody Vyhotovovateľ LHP vychádza z najnovších podkladov od orgánov ŠOP. KZSL tieto aktualizuje na stav s ročným predstihom, preto je potrebné aby každý údaj vyhotovovateľ LHP verifikoval. Tabuľka: zoznam skratiek pre druh chráneného územia,zónu OP a stupeň OP Skratka Význam skratky CHA chránený areál CHKO chránená krajinná oblasť NP národný park NPP národná prírodná pamiatka NPR národná prírodná rezervácia OPCHA ochranné pásmo CHA OPCHKO ochranné pásmo CHKO OPNP ochranné pásmo NP OPNPP ochranné pásmo NPP OPNPR ochranné pásmo NPR OPPP ochranné pásmo PP OPPR ochranné pásmo PR PP prírodná pamiatka PR prírodná rezervácia CHKP chránený krajinný prvok OPCHKP ochranné pásmo chráneného krajinného prvku OPJ ochranné pásmo jaskyne OPPV ochranné pásmo prírodného vodopádu SKUEV územie európskeho významu VTU vtáčie územie A Zóna ochrany prírody A B Zóna ochrany prírody B C Zóna ochrany prírody C D Zóna ochrany prírody D 1 1. stupeň OP 2 2. stupeň OP 3 3. stupeň OP 4 4. stupeň OP 5 5. stupeň OP h) Hospodársky súbor lesných typov a združený hospodársky súbor lesných typov Vyhotovovateľ LHP vychádza z podkladov KZSL uvedených v aktualizovanom zápisníku, tieto aktualizuje v prípade zmeny hraníc JPRL. Vtedy musí preveriť zodpovedajúce zastúpenie lesných typov pre novú JPRL, 196

19 identifikovať rozhodujúci typ a jemu zodpovedajúci HSLT a ZHSLT. Podkladom je mapa lesných typov vydaná len pre tento účel vyhotovovateľovi LHP v digitálnej podobe. Pri návrhu nových JPRL kategórie lesov ochranných, ktoré neobsahoval návrh vypracovaný pracovníkmi KZSL, alebo zmeny kategórie ochranných lesov, bude zaradenie do lesných typov a príslušných HSLT konzultovať s pracovníkmi KZSL, ktorí zabezpečia aktualizáciu mapy lesných typov. Podobne sa bude postupovať pri plochách, ktoré neboli typologicky a pedologicky zmapované. Tabulka: lesné typy a ich zaradenie do vyšších typologických jednotiek (RAD, SLT, HSLT, ZHSLT a kategórie lesov (KL) a písmena kategórie (PK) lesov ochranných) Tabulka: zaradenie lesných typov do nadstavbových jednotiek. AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT BQ 001 Papradková brezová dúbrava 21 Brezové dúbravy Bezkolencová brezová dúbrava 21 Brezové dúbravy 7 92 Brezové jelšiny (Ochr. rázu) Metlicová brezová dúbrava 21 Brezové dúbravy Krušinová brezová dúbrava 21 Brezové dúbravy 7 BAl 011 Brezová jelšina na viatych kremitých pieskoch 22 Brezové jelšiny 7 92 Brezové jelšiny (Ochr. rázu) Brezová jelšina na fluvioglaciále 22 Smrekové jelšiny Brezová jelšina na glejovej pôde 22 Smrekové jelšiny Brezová jelšina na rašelinovej pôde 22 Smrekové jelšiny 1 AP 021 Rašelinovo-glejová jedľová smrečina 14 Podmáčané jedľové smrečiny Oglejená jedľová smrečina 14 Podmáčané jedľové smrečiny Rašelinová jedľová smrečina 14 Podmáčané jedľové smrečiny 1 Pil 031 Páperníková rašelinová borina 15 Podmáčaná borina s kosodrevinou Rojovníková rašelinová borina 15 Podmáčanáborina s kosodrevinou 1 PiQ 101 Lišajníková borovicová dúbrava 07 Kyslé borovicové dúbravy Machová borovicová dúbrava 07 Kyslé borovicové dúbravy 1 Kostravovo-machová borovicová dúbrava Kyslé borovicové dúbravy 197

20 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Kostravová borovicová dúbrava 12 Vzrastavé borovicové dúbravy 3 Q 111 Dúbrava obmedzeného vzrastu 04 Extrémne kyslé dúbravy Dúbrava normálneho vzrastu 05 Kyslé dúbravy Dúbrava s bukom 05 Kyslé dúbravy Kostravová dúbrava na pieskoch 12 Vzrastavé borovicové dúbravy Kostravovo-lipnicová produkčná dúbrava na pieskoch 12 Vzrastavé borovicové dúbravy 3 Fq n 101 Machová kyslá dubová bučina nst 04 Extrémne kyslé bukové dúbravy Metlicovo-čučoriedková kyslá dubová bučina nst 05 Kyslé bukové dúbravy 3 95 Kyslé bukové dúbravy (Ochr. rázu) Chlpaňová kyslá dubová bučina nst 05 Kyslé bukové dúbravy 3 95 Kyslé bukové dúbravy (Ochr. rázu) 4 Fq v 101 Machová kyslá dubová bučina vst 04 Extrémne kyslé dubové bučiny Metlicovo-čučoriedková kyslá dubová bučina vst 05 Kyslé dubové bučiny 3 95 Extrémne kyslé dubové bučiny (Ochr. rázu) Chlpaňová kyslá dubová bučina vst 05 Kyslé dubové bučiny 3 95 Extrémne kyslé dubové bučiny (Ochr. rázu) 4 QPi n QPi v 104 Chlpaňová dubová borina nst 15 Kyslé dubové boriny nižších polôh Lišajníková dubová borina vst 07 Kyslé dubové boriny Brusnicová dubová borina vst 07 Kyslé dubové boriny 1 Čučoriedková dubová borina vst Kyslé dubové boriny 198

21 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Chlpaňová dubová borina vst 25 Kyslé dubové boriny 3 Fqa 111 Extrémna jedľová bučina s dubom 04 Extrémne kyslé bučiny Metlicová jedľová bučina s dubom 45 Kyslé bučiny s jedľou a dubom 3 98 Kyslé bučiny s jedľou a dubom (Ochr. rázu) Čučoriedková jedľová bučina s dubom 45 Kyslé bučiny s jedľou a dubom Chlpaňová jedľová bučina s dubom 45 Kyslé bučiny s jedľou a dubom 3 Aq Fa 115 Kyslá dubová jedlina 15 Kyslé dubové jedliny Metlicová bučina 35 Kyslé bučiny s jedľou Kamenitá bučina s jedľou 35 Kyslé bučiny s jedľou 3 99 Kyslé bučiny s jedľou (Ochr. rázu) 4 Fap n 101 Brusnicová jedľová bučina so smrekom nst 04 Extrémne kyslé jedľové bučiny Sutinová jedľová bučina so smrekom nst 04 Extrémne kyslé jedľové bučiny Balvanovitá jedľová bučina so smrekom nst 56 Kamenité jedľovo-/bukové/ smrečiny 1 91 Kamenité jedľovo-/bukové/ smrečiny (Ochr. rázu) Kamenitá trávovitá jedľová bučina so sm nst 05 Kyslé jedľové bučiny 3 95 Kyslé jedľové bučiny (Ochr. rázu) Čučoriedková jedľová bučina so smrekom nst 05 Kyslé jedľové bučiny 3 PiP n 111 Teplá borovicová smrečina nst 35 Podmáčané borovicové smrečiny Teplá,mierne podmáčaná borovicová smrečina nst 35 Podmáčané borovicové smrečiny 9 Borovicová smrečina na glejoch nst Podmáčané jedľové smrečiny 199

22 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Morénová borovicová smrečina nst 14 Extrémne kyslé borovicové smrečiny Podzolovaná borovicová smrečina nst 15 Kyslé borovicové smrečiny Borovicová smrečina na železitých podzoloch nst 14 Extrémne kyslé borovicové smrečiny Smlzová borovicová smrečina nst 15 Kyslé borovicové smrečiny 3 a n P 121 Brusnicová smrečina s jedľou nst 24 Extrémne kyslé smrečiny s jedľou Sutinová smrečina s jedľou nst 24 Extrémne kyslé smrečiny s jedľou Kamenitá smrečina s jedľou nst 46 Kamenité smrečiny s jedľou 1 98 Kamenité smrečiny s jedľou (Ochr. rázu) Čučoriedková smrečina s jedľou nst 25 Kyslé smrečiny s jedľou Podzolovaná smrečina s jedľou nst 25 Kyslé smrečiny s jedľou Glejová smrečina s jedľou nst 45 Podmáčané smrečiny s jedľou 9 Facid n 131 Trávovitá kyslá bučina na pieskovcoch nst 06 Kyslé horské bučiny Trávovitá kyslá bučina na vyvrelinách nst 06 Kyslé horské bučiny 3 97 Kyslé horské bučiny (Ochr. rázu) 4 Fap v 101 Brusnicová jedľová bučina so smrekom vst 04 Extrémne kyslé jedľovo-/bukové/ smrečiny Sutinová jedľová bučina so smrekom vst 04 Extrémne kyslé jedľovo-/bukové/ smrečiny Balvanovitá čučoriedková jedľová bučina so sm vst 66 Kamenité jedľové smrečiny s bukom 1 94 Kamenité jedľové smrečiny s bukom (Ochr. rázu) Balvanovitá kysličková jedľová bučina so sm vst 66 Kamenité jedľové smrečiny s bukom 1 Kamenité jedľové smrečiny s bukom 200

23 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT 94 (Ochr. rázu) Kamenito-trávovitá jedľová bučina so sm vst 66 Kamenité jedľové smrečiny s bukom 1 94 Kamenité jedľové smrečiny s bukom (Ochr. rázu) Presvetlená jedľová bučina so sm vst 05 Kyslé jedľovo-/bukové/ smrečiny Čučoriedková jedľová bučina so sm vst 05 Kyslé jedľovo-/bukové/ smrečiny 3 Fap hum 108 Nízka jedl.bučina so sm obmedzeného vzrastu 28 Vrcholové bučiny s jedľou a smrekom 2 Fap v 109 Podmáčaná jedľová bučina so smrekom vst 15 Podmáčané jedľové bučiny so smrekom 9 PiP v 111 Extrémna borovicová smrečina vst 24 Kamenité-extrémne kyslé borovicové smrečiny Svieža borovicová smrečina vst 25 Podmáčané borovicové smrečiny Čučoriedková borovicová smrečina vst 55 Kyslé borovicové smrečiny vyšších polôh 3 Pa v 121 Sutinová rašeliníková smrečina s jedľou vst 34 Kamenité extrémne kyslé smrečiny s jedľou Brusnicová smrečina s jedľou vst 34 Kamenité extrémne kyslé smrečiny s jedľou Kamenitá smrečina s jedľou vst 26 Kamenité smrečiny s jedľou 1 98 Kamenité smrečiny s jedľou (Ochr. rázu) Čučoriedková smrečina s jedľou vst 65 Kyslé smrečiny s jedľou vyšších polôh Živná podmáčaná smrečina s jedľou vst 35 Podmáčané smrečiny s jedľou 9 Facid v 131 Trávovitá kyslá bučina vst 06 Kyslé horské bučiny Čučoriedková kyslá bučina vst 06 Kyslé horské bučiny 3 LP n 141 Sutinová smrekovcová smrečina nst 44 Kamenité extrémne kyslé smrekovcové smrečiny Kamenitá brusnicová smrekovcová smrečina nst 44 Kamenité extrémne kyslé smrekovcové smrečiny 1 Smlzová smrekovcová smrečina nst Kamenité extrémne kyslé 201

24 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT smrekovcové smrečiny Balvanovitá smrekovcová smrečina nst Živná smrekovcová smrečina nst 85 Kyslé smrekovcové smrečiny vyšších polôh 3 Kyslé smrekovcové smrečiny vyšších polôh 3 CP 100 Limbová smrečina 49 Vysokohorské limbové smrečiny 2 SP LP v 101 Sutinová rašeliníková smrekovcová smrečina vst 19 Vysokohorské smrečiny 2 29 Vysokohorské smrečiny s limbou 2 39 Vysokohorské smrekovcové smrečiny s limbou Kamenitá brusnicová jarabinová smrečina vst 19 Vysokohorské smrečiny 2 29 Vysokohorské smrečiny s limbou 2 39 Vysokohorské smrekovcové smrečiny s limbou Smlzová jarabinová smrečina vst 19 Vysokohorské smrečiny 2 29 Vysokohorské smrečiny s limbou 2 39 Vysokohorské smrekovcové smrečiny s limbou Balvanovitá jarabinová smrečina vst 19 Vysokohorské smrečiny 2 29 Vysokohorské smrečiny s limbou 2 39 Vysokohorské smrekovcové smrečiny s limbou Jarabinová smrečina na hornej hranici lesa vst 19 Vysokohorské smrečiny 2 29 Vysokohorské smrečiny s limbou 2 39 Vysokohorské smrekovcové smrečiny s limbou Živná jarabinová smrečina vst 19 Vysokohorské smrečiny Vysokohorské javorové smrečiny

25 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Vysokohorské smrekovcové smrečiny s limbou 2 SP 107 Vápencová jarabinová smrečina 69 Vysokohorské vápencové smrečiny Jarabinová smrečina na alúviách 19 Vysokohorské smrečiny 2 /B M PM CM M M QF 101 Kyslá kosodrevina 20 Kosodrevina Smreková kosodrevina 30 Smreková kosodrevina Limbová kosodrevina 40 Limbová kosodrevina Kosodrevina na rašeline 20 Kosodrevina Kosodrevina na tanglovej rendzine 50 Vápencová kosodrevina 3 A 201 Typická jedľovo-dubová bučina 09 Jedľovo-dubové bučiny Kamenitá jedľovo-dubová bučina 26 Kamenité jedľovo-dubové bučiny 1 97 Kamenité jedľovo-dubové bučiny (Ochr. Rázu) 4 A n F 201 Trávovitá buková jedlina nst 05 Kyslé jedľové bučiny 3 95 Kyslé jedľové bučiny (Ochr. Rázu) Ostricová flyšová buková jedlina nst 11 Živné jedľové bučiny Čučoriedková buková jedlina nst 05 Kyslé jedľové bučiny Živná kysličková buková jedlina nst 11 Živné jedľové bučiny Živná lipkavcova buková jedlina nst 11 Živné jedľové bučiny Živná papradinová buková jedlina nst 11 Živné jedľové bučiny Kamenitá buková jedlina nst 16 Kamenité jedľové bučiny 1 Kamenité jedľové bučiny (Ochr. 203

26 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT 96 Rázu) Oglejená buková jedlina nst 13 Vlhké jedľové bučiny 7 93 Vlhké jedľové bučiny (Ochr. Rázu) Ostricová vápencová buková jedlina nst 02 Svieže vápencové jedľové bučiny 1 92 Svieže vápencové jedľové bučiny (Ochr. Rázu) Vápencová (nitrofilná) buková jedlina nst 02 Svieže vápencové jedľové bučiny 1 92 Svieže vápencové jedľové bučiny (Ochr. Rázu) 4 F hum n 211 Bučina pod extrémnym klimatickým vplyvom nst 18 Vrcholové bučiny 5.veg.stupňa 2 A n P 241 Trávovitá smreková jedlina nst 25 Kyslé smrečiny s jedľou 3 90 Kyslé smrečiny s jedľou (Ochr. rázu) Živná kysličková smreková jedlina nst 41 Živné smrekové jedliny Oglejená smreková jedlina nst 45 Podmáčané smrečiny s jedľou Vápencová smreková jedlina nst 22 Vápencové smrekové jedliny 1 94 Vápencové smrekové jedliny (Ochr. rázu) Kamenitá smreková jedlina nst 36 Kamenité smrekové jedliny 1 99 Kamenité smrekové jedliny (Ochr. rázu) Vlhká kotlinová smreková jedlina nst 23 Vlhké kotlinové javorové jedliny 7 A v F 201 Trávovitá buková jedlina vst 05 Kyslé jedľovo-/bukové/ smrečiny 3 95 Kyslé jedľovo-(bukové) smrečiny (Ochr. rázu) Čučoriedková buková jedlina vst 05 Kyslé jedľovo-/bukové/ smrečiny 3 Živná kysličková buková jedlina vst Živné jedľovo-bukové smrečiny 204

27 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Živná papradinová buková jedlina vst 11 Živné jedľovo-bukové smrečiny Kamenitá buková jedlina vst 16 Kamenité jedľové bučiny so smrekom 1 96 Kamenité jedľové bučiny so smrekom (Ochr. rázu) Oglejená buková jedlina vst 13 Vlhké jedľové bučiny 7 93 Vlhké jedľové bučiny (Ochr. rázu) Ostricová vápencová buková jedlina vst Vápencová nitrofilná buková jedlina vst Svieže vápencové jedľovo-bukové smrečiny 1 Svieže vápencové jedľovo-(bk) smrečiny (Ochr.) 4 Svieže vápencové jedľovo-bukové smrečiny 1 Svieže vápencové jedľovo-(bk) smrečiny (Ochr.) 4 F hum v 221 Horské bučiny obmedzeného vzrastu vst 18 Vrcholové bučiny 2 A v P 231 Trávovitá smreková jedlina vst 75 Kyslé smrekové jedliny vyšších polôh 3 91 Kyslé smrekové jedliny vyšších polôh (Ochr. rázu) Živná smreková jedlina vst 31 Živné smrekové jedliny vyšších polôh Zglejená smreková jedlina vst 45 Podmáčané smrekové jedliny 9 99 Podmáčané smrekové jedliny (Ochr. rázu) Smreková jedlina vst na kamenitej svahovine vst 36 Kamenité smrekové jedliny 1 90 Kamenité smrekové jedliny (Ochr. rázu) Vápencová smreková jedlina vst 32 Vápencové smrekové jedliny 1 97 Vápencové smrekové jedliny (Ochr. rázu) 4 Kamenitá papradinová smreková jedlina Kamenité smrekové jedliny 205

28 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT 236 vst Kamenité smrekové jedliny (Ochr. rázu) Zakyslená kotlinová smreková jedlina vst 75 Kyslé smrekové jedliny vyšších polôh Vlhká kotlinová smreková jedlina vst 73 Vlhké kotlinové javorové jedliny so smrekom 7 Q C 301 Lipnicová hrabová dúbrava na viatych pieskoch 13 Vlhké hrabové dúbravy na viatych pieskoch Ostricová hrabová dúbrava na viatych pieskoch 13 Vlhké hrabové dúbravy na viatych pieskoch Mrvicová hrabová dúbrava na viatych pieskoch 13 Vlhké hrabové dúbravy na viatych pieskoch Stoklasová hrabová dúbrava na spraši 08 Sprašové hrabové dúbravy Suchá hrabová dúbrava na spraši 08 Sprašové hrabové dúbravy Lipnicová hrabová dúbrava na spraši 08 Sprašové hrabové dúbravy Mrvicová hrabová dúbrava na spraši 08 Sprašové hrabové dúbravy Produkčná hrabová dúbrava na spraši 11 Živné hrabové dúbravy Medničková hrabová dúbrava na spraši 11 Živné hrabové dúbravy Suchá hrabová dúbrava na rôznych horninách 09 Suché hrabové dúbravy 1 99 Suché hrabové dúbravy (Ochr. rázu) 4 CQ Lipnicová hrabová dúbrava na rôznych horninách 09 Suché hrabové dúbravy 1 Viková hrabová dúbrava na rôznych horninách 09 Suché hrabové dúbravy 1 99 Suché hrabové dúbravy (Ochr. rázu) Produkčná hrabová dúbrava na rôznych horninách 23 Vlhké hrabové dúbravy na rôznych horninách 7 Q F 301 Zakyslená buková dúbrava 05 Kyslé bukové dúbravy 3 Kyslé bukové dúbravy (Ochr. rázu) 206

29 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Presychavá lipnicová buková dúbrava 09 Suché bukové dúbravy 1 99 Suché bukové dúbravy (Ochr. rázu) Presychavá medničková buková dúbrava 09 Suché bukové dúbravy 1 99 Suché bukové dúbravy (Ochr. rázu) Medničková buková dúbrava s chlpaňou 09 Suché bukové dúbravy Kamenitá lipnicová buková dúbrava s chlpaňou 09 Suché bukové dúbravy 1 99 Suché bukové dúbravy (Ochr. rázu) Lipnicová buková dúbrava s chlpaňou 08 Sprašové bukové dúbravy Buková dúbrava sprašových hlín a spraší 08 Sprašové bukové dúbravy Ostricovo-medničková buková dúbrava s chlpaňou 09 Suché bukové dúbravy Ostricovo buková dúbrava s chlpaňou 08 Sprašové bukové dúbravy Buková dúbrava ťažkých pôd s ostricou horskou 11 Živné bukové dúbravy Živná medničková buková dúbrava 11 Živné bukové dúbravy Živná ostricová buková dúbrava 11 Živné bukové dúbravy Oglejená buková dúbrava 13 Vlhké bukové dúbravy 7 93 Vlhké bukové dúbravy (Ochr. rázu) Štrkovitá hrebienková nitrofilná buková dúbrava 16 Kamenité bukové dúbravy s javorom 1 96 Kamenité bukové dúbravy s javorom (Ochr. rázu) Podsvahová (deluviálna) nitrofilná buková dúbrava 11 Živné bukové dúbravy 5 Slaboskeletnatá vápencová buková Svieže vápencové bukové dúbravy 207

30 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT 316 dúbrava Silno skeletnatá vápencová buková dúbrava 02 Svieže vápencové bukové dúbravy 1 92 Svieže vápencové bukové dúbravy (Ochr. rázu) 4 F Q 301 Chlpaňová dubová bučina 05 Kyslé dubové bučiny 3 95 Extrémne kyslé dubové bučiny (Ochr. Rázu) Ostricovo-chlpaňová dubová bučina 10 Svieže dubové bučiny Kostravová dubová bučina 10 Svieže dubové bučiny Medničková dubová bučina 11 Živné dubové bučiny Ostricovo-marinková živná dubová bučina 11 Živné dubové bučiny Kysličková dubová bučina 11 Živné dubové bučiny Zavlhčená dubová bučina 13 Vlhké dubové bučiny 7 93 Vlhké dubové bučiny (Ochr. Rázu) Nitrofilná dubová bučina 11 Živné dubové bučiny Vápencová dubová bučina 02 Svieže vápencové dubové bučiny 1 92 Svieže vápencové dubové bučiny (Ochr. Rázu) Kamenitá medničková dubová bučina 16 Kamenité dubové bučiny s lipou 1 96 Kamenité dubové bučiny s lipou (Ochr. Rázu) 4 p n F 311 Chlpaňová bučina nst 05 Kyslé dubové bučiny 3 95 Extrémne kyslé dubové bučiny (Ochr. Rázu) Ostricová bučina nst 10 Svieže dubové bučiny 5 Zubačková bučina nst Svieže dubové bučiny 208

31 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Marinková bučina nst 11 Živné dubové bučiny Kamenitá papradinová bučina nst 16 Kamenité dubové bučiny s lipou 1 96 Kamenité dubové bučiny s lipou (Ochr. Rázu) Zavlhčená bučina nst 13 Vlhké dubové bučiny 7 93 Vlhké dubové bučiny (Ochr. Rázu) Bažanková nitrofilná bučina nst 10 Svieže dubové bučiny Prilbicová bučina na vápencoch nst 02 Svieže vápencové dubové bučiny 1 92 Svieže vápencové dubové bučiny (Ochr. Rázu) 4 P Pi n 319 Kotlinová smreková borina nst 20 Svieže kotlinové smrekové boriny 5 p v F 301 Chlpaňová bučina vst 05 Kyslé bučiny 3 95 Kyslé bučiny (Ochr. rázu) Zubačková bučina vst 10 Svieže bučiny Marinková bučina vst 10 Svieže bučiny Kysličková bučina vst 11 Živné bučiny Kamenitá papradinová bučina vst 16 Kamenité bučiny s lipou 1 96 Kamenité bučiny s lipou (Ochr. rázu) Zavlhčená bučina vst 13 Vlhké bučiny 7 93 Vlhké bučiny (Ochr. rázu) Bažanková nitrofilná bučina vst 10 Svieže bučiny 5 Prilbicová bučina na vápencoch vst Svieže vápencové bučiny 209

32 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Svieže vápencové bučiny (Ochr. rázu) Ostricová bučina vst 10 Svieže bučiny 5 Ft 311 Zubačková typická bučina 10 Svieže bučiny Marinková typická bučina 11 Živné bučiny Živná typická bučina 11 Živné bučiny Kamenitá typická bučina 16 Kamenité bučiny s lipou 1 96 Kamenité bučiny s lipou (Ochr. rázu) Vlhká typická bučina 13 Vlhké bučiny 7 93 Vlhké bučiny (Ochr. rázu) Nitrofilná typická bučina 11 Živné bučiny Vápencová typická bučina 02 Svieže vápencové bučiny 1 92 Svieže vápencové bučiny (Ochr. rázu) Ostricová typická bučina 11 Živné bučiny 5 Ft 319 Kostravová typická bučina 10 Svieže bučiny Ostricovo-kostravová typická bučina 13 Vlhké bučiny 7 93 Vlhké bučiny (Ochr. Rázu) 4 pi v P 321 Vlhká smreková borina vst 21 Živné smrekové boriny Živná smreková borina vst 21 Živné smrekové boriny 5 AQ 331 Suchá kotlinová jedľová dúbrava 20 Svieže kotlinové jedľové dúbravy 5 Svetlomilná kotlinová jedľová dúbrava Svieže kotlinové jedľové dúbravy 210

33 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Živná kotlinová jedľová dúbrava 31 Živné kotlinové jedľové dúbravy 5 F n A 301 Nízkobylinná jedľová bučina nst 11 Živné jedľové bučiny Nitrofilná nízkobylinná jedľová bučina nst 11 Živné jedľové bučiny Papradinová jedľová bučina nst 11 Živné jedľové bučiny Nitrofilná papradinová jedľová bučina nst 11 Živné jedľové bučiny Podmáčaná jedľová bučina nst 13 Vlhké jedľové bučiny 7 93 Vlhké jedľové bučiny (Ochr. Rázu) Kamenitá jedľová bučina nst 16 Kamenité jedľové bučiny 1 96 Kamenité jedľové bučiny (Ochr. Rázu) Ostricová jedľová bučina nst 11 Živné jedľové bučiny Vápencová jedľová bučina nst 02 Svieže vápencové jedľové bučiny 1 92 Svieže vápencové jedľové bučiny (Ochr. Rázu) Kostravová oglejená jedľová bučina nst 13 Vlhké jedľové bučiny 7 ca n A 310 Živná kotlinová javorová jedlina nst 61 Kotlinové javorové jedliny Vlhká kotlinová javorová jedlina nst 23 Vlhké kotlinové javorové jedliny 7 F v A 301 Nízkobylinná jedľová bučina vst 11 Živné jedľovo-bukové smrečiny Nitrofilná nízkobylinná jedľová bučina vst 11 Živné jedľovo-bukové smrečiny Papradinová jedľová bučina vst 11 Živné jedľovo-bukové smrečiny 5 F v A 304 Nitrofilná papradinová jedľová bučina vst 11 Živné jedľovo-bukové smrečiny 5 Ostricová jedľová bučina vst Živné jedľovo-bukové smrečiny 211

34 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Podmáčaná jedľová bučina vst 13 Vlhké jedľové bučiny Vápencová jedľová bučina vst Svieže vápencové jedľovo-bukové smrečiny 1 Svieže vápencové jedľovo-(bk) smrečiny (Ochr.) Kamenitá jedľová bučina vst 16 Kamenité jedľové bučiny so smrekom 1 96 Kamenité jedľové bučiny so smrekom (Ochr. rázu) 4 A ca v 310 Živná kotlinová javorová jedlina vst 31 Živné smrekové jedliny vyšších polôh 5 /C Q ac C 401 Cesnačková hrabová dúbrava s javorom na spraši 11 Živné hrabové dúbravy Chochlačková hrabová dúbrava s jv na rôz. horninách 23 Vlhké hrabové dúbravy na rôznych horninách Vikovo-cesnačková hrabová dúbrava s jv na rôz. hor. 11 Živné hrabové dúbravy 5 Vikovo-zádušníková hrabová dúbrava s jv na rôz.hor. 11 Živné hrabové dúbravy 5 Q ac F 401 Buková dúbrava s jv na plytkých pôdach 16 Kamenité bukové dúbravy s javorom 1 96 Kamenité bukové dúbravy s javorom (Ochr. rázu) Buková dúbrava s jv na stredne hlbokých pôdach 08 Sprašové bukové dúbravy Buková dúbrava s jv na hlbokých pôdach 08 Sprašové bukové dúbravy 5 F til Q 401 Chlpaňovo-bažanková dubová bučina s lipou 16 Kamenité dubové bučiny s lipou 1 96 Kamenité dubové bučiny s lipou (Ochr. rázu) Medničkovo-bažanková dubová bučina s lipou 16 Kamenité dubové bučiny s lipou 1 96 Kamenité dubové bučiny s lipou (Ochr. rázu) Ostricovo-bažanková dubová bučina s lipou 11 Živné dubové bučiny 5 Hviezdnatcovo-bažanková dubová bučina Svieže vápencové dubové bučiny 212

35 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT 404 s lipou 02 1 Ftil 401 Ostricovo-bažanková lipová bučina 11 Živné bučiny Marinkovo-bažanková lipová bučina 11 Živné bučiny Kysličkovo-bažanková lipová bučina 11 Živné bučiny Hviezdnatcovo-bažanková lipová bučina 02 Svieže vápencové bučiny 1 Ftil 405 Mesačnicovo-bažanková lipová bučina 11 Živné bučiny Kamenitá lipová bučina 16 Kamenité bučiny s lipou 1 96 Kamenité bučiny s lipou (Ochr. Rázu) 4 Aqtil Cesnaková kotlinová jedľová dúbrava s lipou 31 Živné kotlinové jedľové dúbravy 5 Hluchavková kotlinová jedľová dúbrava s lipou 31 Živné kotlinové jedľové dúbravy 5 Fac n 401 Bažanková buková javorina nst 11 Živné jedľové bučiny Papradinová buková javorina nst 11 Živné jedľové bučiny Kamenitá buková javorina nst 16 Kamenité jedľové bučiny 1 96 Kamenité jedľové bučiny (Ochr. Rázu) Mesačnicová buková javorina nst 16 Kamenité jedľové bučiny 1 96 Kamenité jedľové bučiny (Ochr. Rázu) Deväťsilová kamenitá buková javorina nst 16 Kamenité jedľové bučiny 1 96 Kamenité jedľové bučiny (Ochr. Rázu) Deväťsilová podmáčaná buková javorina nst 13 Vlhké jedľové bučiny Buková javorina na bázach svahov nst 13 Vlhké jedľové bučiny Vlhké jedľové bučiny (Ochr. Rázu)

36 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Mesačnicová buková javorina nst 11 Živné jedľové bučiny 5 Aac n 409 Kamenitá jedľová javorina nst 26 Kamenité jedľové javoriny 1 89 Kamenité jedľové javoriny (Ochr. Rázu) Vápnitá kotlinová jedľová javorina nst 71 Vápencové kotlinové jedľové javoriny Živná kotlinová jedľová javorina nst 61 Kotlinové javorové jedliny Vlhká kotlinová jedľová javorina nst 23 Vlhké kotlinové javorové jedliny 7 Fac humn 440 Javorová bučina pod extr. klimatickým vplyvom nst 18 Vrcholové bučiny 5.veg.stupňa 2 FAc v 401 Bažanková buková javorina vst 11 Živné jedľovo-bukové smrečiny Papradinová buková javorina vst 11 Živné jedľovo-bukové smrečiny Mesačnicová buková javorina vst 16 Kamenité jedľové bučiny so smrekom 1 96 Kamenité jedľové bučiny so smrekom (Ochr. rázu) Deväťsilová kamenitá buková javorina vst 16 Kamenité jedľové bučiny so smrekom 1 96 Kamenité jedľové bučiny so smrekom (Ochr. rázu) Cesnaková buková javorina vst 11 Živné jedľovo-bukové smrečiny Mačuchová buková javorina vst 11 Živné jedľovo-bukové smrečiny Deväťsilová podmáčaná buková javorina vst 13 Vlhké jedľové bučiny Buková javorina na bázach svahov vst 13 Vlhké jedľové bučiny 7 93 Vlhké jedľové bučiny (Ochr. rázu) Vápencová buková javorina vst 02 Svieže vápencové jedľovo-bukové smrečiny 1 Svieže vápencové jedľovo-(bk) 214

37 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT 92 smrečiny (Ochr.) Kamenitá jedľová javorina vst Kamenitá jedľová javorina vst 88 Kamenité jedľové javoriny vyšších polôh 1 Kamenité jedľové javoriny vyšších polôh (Ochr.) 4 FAc hum 411 Nízka buková javorina vst 18 Vrcholové bučiny 2 AAc v AcP n 412 Vlhká jedľová javorina vst Úžľabinová javorová smrečina nst 27 Vlhké kotlinové javorové jedliny so smrekom 7 Sutinové javorové smrečiny nižších polôh 1 AcP v 401 Živná javorová smrečina vst 59 Vysokohorské javorové smrečiny Čučoriedková (zakyslená) javorová smrečina vst 59 Vysokohorské javorové smrečiny 2 Javorová smrečina s papradkou alpskou vst 59 Vysokohorské javorové smrečiny Zavlhčená javorová smrečina vst 59 Vysokohorské javorové smrečiny Vápencová javorová smrečina vst 69 Vysokohorské vápencové smrečiny 2 R M 401 Ríbezľová kosodrevina 60 Kosodrevina s listnáčmi 3 F ral 901 Jaseňová jelšina 23 Jaseňové jelšiny 9 99 Jaseňové jelšiny (Ochr. rázu) 4 A li 911 Jelšina (jelše sivej) 23 Luh jelše sivej 1 S f 912 Vrbina s vŕbou krehkou 33 Horský vŕbový luh 1 Al S 921 Žihľavová vŕbová jelšina slatinná 26 Vŕbové topoliny-mäkké luhy 9 96 Vŕbové topoliny-mäkké luhy (Ochr. rázu) Ostricová vŕbová jelšina slatinná 26 Vŕbové topoliny-mäkké luhy 9 96 Vŕbové topoliny-mäkké luhy (Ochr. rázu) 4 Chrastnicová vŕbová jelšina slatinná 215 Vŕbové topoliny-mäkké luhy

38 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Vŕbové topoliny-mäkké luhy (Ochr. rázu) Trsťová vŕbová jelšina slatinná 26 Vŕbové topoliny-mäkké luhy 9 96 Vŕbové topoliny-mäkké luhy (Ochr. rázu) Stavikrvová vŕbová jelšina štrková 26 Vŕbové topoliny-mäkké luhy 9 96 Vŕbové topoliny-mäkké luhy (Ochr. rázu) 4 QFr 931 Chrastnicová dubová jasenina na semiglejoch 25 Dubové lužné jaseniny-prechodné luhy Ostružinová dubová jasenina na humóznych alúviách 25 Dubové lužné jaseniny-prechodné luhy 9 UFrp 941 Chrastnicová brestová jasenina s topoľom Žihľavová brestová jasenina s topoľom Cesnaková jasenina s topoľom 35 Brestové lužné jaseniny-prechodné luhy 9 Brestové lužné jaseniny-prechodné luhy 9 Brestové lužné jaseniny-prechodné luhy 9 UFrc 951 Vlhká brestová jasenina s hrabom 24 Hrabové lužné jaseniny-tvrdé luhy Žihľavová brestová jasenina s hrabom 24 Hrabové lužné jaseniny-tvrdé luhy Cesnaková brestová jasenina s hrabom 24 Hrabové lužné jaseniny-tvrdé luhy Suchá brestová jasenina s hrabom 24 Hrabové lužné jaseniny-tvrdé luhy 9 U 961 Vápnité brestové porasty 31 Extrémne porasty bresta Extrémne porasty na riečnych nivách 31 Extrémne porasty bresta 1 Ac n C 501 Zádušníková hrabová javorina nst 17 Sutinové hrabové javoriny Cesnačková hrabová javorina nst 17 Sutinové hrabové javoriny 1 CAc v 501 Kamenitá hrabová javorina vst 17 Sutinové javorové bukové dúbravy 1 Hluchavková hrabová javorina vst Sutinové javorové bukové dúbravy 216

39 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT Zádušníková hrabová javorina vst 17 Sutinové javorové bukové dúbravy 1 TAc n 501 Balvanovitá lipová javorina nst 17 Sutinové lipové dubové bučiny Kamenitá lipová javorina nst 17 Sutinové lipové dubové bučiny Rancesnaková hrebeňová lipová javorina nst 17 Sutinové lipové dubové bučiny Vápencová lipová javorina nst 17 Sutinové lipové dubové bučiny Mesačnicová podsvahová lipová javorina nst 17 Sutinové lipové dubové bučiny Marinková živná lipová javorina nst 17 Sutinové lipové dubové bučiny Ostricová lipová javorina nst 17 Sutinové lipové dubové bučiny 1 Ac v T 501 Balvanovitá lipová javorina vst 17 Sutinové lipové bučiny Kamenitá lipová javorina vst 17 Sutinové lipové bučiny Vápnitá lipová javorina vst 17 Sutinové lipové bučiny Mesačnicová lipová javorina vst 17 Sutinové lipové bučiny Zubačková lipová javorina vst 17 Sutinové lipové bučiny 1 FrAc n FrAc v Rancesnaková hrebeňová lipová javorina vst 17 Sutinové lipové bučiny 1 Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina nst 17 Sutinové javoriny 1 Sutinová mesačnicová jaseňová javorina nst 17 Sutinové javoriny 1 Úžľabinová deväťsilová jaseňová javorina nst 17 Sutinové javoriny 1 Hrebeňová mesačnicová jaseňová javorina vst 17 Sutinové javoriny so smrekom 1 Sutinová mesačnicová jaseňová javorina vst 17 Sutinové javoriny so smrekom 1 Úžľabinová deväťsilová jaseňová Sutinové javoriny so smrekom 217

40 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT 503 javorina vst 17 1 AAc v CoQ 511 Roklinová jedľová javorina vst 37 Sutinové jedľové javoriny Skalné-sutinové stepi 01 Extrémne vápencové dúbravy 1 CoQ pub 602 Drieňová dúbrava s dubom plstnatým 01 Extrémne vápencové dúbravy 1 CoQ car 603 Drieňová dúbrava s hrabom 02 Vápencové dúbravy 1 91 Vápencové dúbravy (Ochr. rázu) 4 CoQ ac 604 Drieňová dúbrava s javorom 02 Vápencové dúbravy 1 91 Vápencové dúbravy (Ochr. rázu) 4 CoQ fag 601 Drieňová dúbrava s bukom 01 Extrémne vápencové bukové dúbravy 1 FQ de 611 Extrémna dealpínska buková dúbrava 01 Extrémne vápencové bukové dúbravy Trávnatá dealpínska buková dúbrava 01 Extrémne vápencové bukové dúbravy 1 Pide n CoF QF de 621 Dealpínska borina nst 03 Vápencové boriny Drieňová bučina 01 Extrémne vápencové dubové bučiny Dealpínska dubová bučina 01 Extrémne vápencové dubové bučiny Ostricová dealpínska dubová bučina 02 Svieže vápencové dubové bučiny Plošinová dealpínska dubová bučina 02 Svieže vápencové dubové bučiny 1 Pide v 621 Dealpínska borina vst 03 Vápencové boriny Kotlinová lesostepná borina vst 12 Lesostepné kotlinové boriny 1 Fde n 601 Extrémna vápencová bučina nst 01 Extrémne vápencové bučiny Sutinová vápencová bučina nst 01 Extrémne vápencové bučiny 1 Vápencová bučina nst na tažších pôdach 218 Svieže vápencové bučiny

41 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT 603 nst Svieže vápencové bučiny (Ochr. rázu) Trávovitá vápencová bučina nst 02 Svieže vápencové bučiny 1 92 Svieže vápencové bučiny (Ochr. rázu) Živná podsvahová vápencová bučina nst 02 Svieže vápencové bučiny 1 Fde v 601 Extrémna vápencová bučina vst 01 Extrémne vápencové jedľové bučiny Sutinová vápencová bučina vst 01 Extrémne vápencové jedľové bučiny Trávovitá vápencová bučina vst 02 Svieže vápencové jedľové bučiny 1 Fde v 92 Svieže vápencové jedľové bučiny (Ochr. rázu) Čučoriedková (kyslá) vápencová bučina vst 02 Svieže vápencové jedľové bučiny 1 92 Svieže vápencové jedľové bučiny (Ochr. rázu) Kamenitá vápencová bučina vst 02 Svieže vápencové jedľové bučiny 1 92 Svieže vápencové jedľové bučiny (Ochr. rázu) Živná podsvahová vápencová bučina vst 02 Svieže vápencové jedľové bučiny 1 PPide Vápencová (dealpínska) smreková borina s mrvicou 21 Extrémne vápencové smrekové boriny 1 Kamenitá vápencová (dealpínska) smreková borina 21 Extrémne vápencové smrekové boriny Vápencová smreková borina 12 Vápencové smrekové boriny 1 PAde Dealpínska(váp.) smreková jedlina nst na rieč. terasách 32 Svieže vápencové smrekové jedliny 1 Podmáčaná dealp. sm jedlina na glejových borovinách 45 Podmáčané smrečiny s jedľou 9 PAc 631 Extrémna smrečina s javorom 31 F Extrémna hrebeňová buková smrečina nst 219 Extrémne vápencové smrečiny s javorom 1 Extrémne vápencové jedľovo-bukové

42 AD SLT. lt Názov lesneho typu Názov HSLT P n smrečiny Svahová sutinová buková smrečina nst Živná podsvahová buková smrečina nst 02 Extrémne vápencové jedľovo-bukové smrečiny 1 Svieže vápencové jedľovo-bukové smrečiny 1 PiL n 611 Smrekovcová borina nst 89 Smrekovcové boriny 1 Pac 631 Extrémna hrebeňová smrečina s javorom vst 21 Extrémne vápencové smrečiny s javorom vyš polôh Svahová sutinová smrečina s javorom vst 21 Extrémne vápencové smrečiny s javorom vyš polôh Živná podsvahová smrečina s javorom vst 42 Svieže vápencové smrečiny s javorom 1 P v F 601 Extrémna buková smrečina vst 69 Vysokohorské vápencové smrečiny Hrebeňová buková smrečina vst 69 Vysokohorské vápencové smrečiny Svahová buková smrečina vst 69 Vysokohorské vápencové smrečiny 2 PiL v M c 611 Smrekovcová borina vst 89 Smrekovcové boriny Vápencová kosodrevina 50 Vápencová kosodrevina Hospodársky súbor porastových typov Vyhotovovateľ LHP aktualizuje porastový typ pri každej zmene zastúpenia drevín, prípadne zmene tvaru lesa (aj pri zmene generácie výmladkov) pri podrobnom zisťovaní stavu lesa v JPRL. Pre každú etáž je potrebné postupovať samostatne. Vychádza zo zásad zaraďovania porastových zmesí drevín do hospodárskych súborov porastových typov. 220

43 Tabuľka: Zásady zaraďovania porastových zmesí do hospodárskych súborov porastových typov Zásady zaraďovania porastových zmesí do hospodárskych súborov porastových typov Rozhodnutie o hlavnej drevine porastovej zmesi a) niektoré dreviny sa z hľadiska tvorby HSPT považujú za totožné a ich zastúpenie sa už vopred sčítava nasledujúcim spôsobom: BC, BB, BS a VJ sa pripočítajú k BO, SJ sa pripočíta k SC, DP sa pripočíta k DB, JO sa pripočíta k JD, JH, JM, JP, JS, BH...sa sčítajú do cenných listnáčov, b) hlavná drevina je tá, ktorá má v danej porastovej zmesi najvyššie zastúpenie táto potom bude pravdepodobne tvoriť základ názvu HSPT (ak jej zastúpenie postačí na vytvorenie čistého HSPT alebo k nej existuje vhodná primiešaná drevina), c) ak je potrebné rozhodnúť sa medzi dvoma alebo viacerými rovnako zastúpenými (hlavnými) drevinami, potom dostane prednosť tá, ktorá je na danom stanovišti ekologicky vhodnejšia, hospodársky významnejšia a ktorá umožňuje vytvoriť z niektorou z primiešaných drevín porastový typ (čiže drevina ku ktorej existuje viacero HSPT dostane prednosť pred drevinou ku ktorej je len jeden HSPT), d) u zmesí DB, BK, HB alebo DB, CR, HB alebo DB, BK, JD neexistuje hlavná drevina - všetky tri dreviny v zmesi sa považujú za rovnocenné, e) v prípade veľmi zložitých zmesí, kde nie je možné ani jednu drevinu označiť za hlavnú je niekedy možné situáciu zjednodušiť pričítaním niektorej dreviny k ekologicky a hospodársky podobnej zastúpenejšej drevine, napr. SC k BO alebo naopak, JD k SM alebo naopak. Rozhodnutie o najvýznamnejšej primiešanej drevine (drevinách) a) názov porastového typu doplní najvýznamnejšia z primiešaných drevín alebo zo zastúpených definovaných skupín drevín z nich sú použiteľné len tie, pre ktoré sú pre danú hlavnú drevinu vytvorené HSPT, b) ak je potrebné rozhodnúť sa medzi dvoma alebo viacerými rovnako zastúpenými primiešanými drevinami alebo skupinami (pre ktoré je vytvorený samostatný HSPT), potom dostane prednosť tá, ktorá ekologicky a hospodársky odlišnejšia od hlavnej dreviny v danej zmesi toto je bližšie vysvetlené v definíciách jednotlivých HSPT, c) v prípade rozhodovania medzi skupinou drevín a jednotlivou drevinou, ktoré sú ekologicky a hospodársky rovnocenné, dostane prednosť skupina aby nedošlo k zastretiu zložitosti danej zmesi, d) aj primiešané dreviny sa sčítavajú rovnakým spôsobom ako je tomu v bode c) odseku Rozhodnutie o pôvode porastu a) HSPT sa podľa pôvodu porastu členia u porastových zmesí DB, CR, HB a čiastočne aj BK, b) pre zaradenie porastu do HSPT "semenného pôvodu" je potrebné, aby v ňom prevládali jedince semenného pôvodu nad výmladkami, c) nepravá kmeňovina je porast výmladkového pôvodu, ktorý sa dá obhospodarovať (takmer) ako les vysoký. Pre zaradenie porastu do HSPT "nepravých kmeňovín" je potrebné, aby v ňom bol dostatočný počet životaschopných kvalitných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov, rovnomerne rozmiestnených po celej ploche - za takýto sa považuje po prvej prebierke počet 400 ks/ha v rozostupe 4 až 10 m, d) pre zaradenie porastu do HSPT "výmladkového pôvodu" je potrebné, aby v ňom prevládali nekvalitné výmladky 2. a vyššej generácie pri súčasnom nedostatku rovnomerne rozmiestnených kvalitných jedincov. HSPT TXHSPT TEXT 221

44 01 Ostatné zmesi 10 Kosodrevina Do tohto HSPT zaraďujeme všetky zmesi, ktoré nespĺňajú kritériá pre zaradenie do ani jedného z vyššie uvedených HSPT. Patria sem najmä porasty s veľkým počtom drevín, pričom žiadna kombinácia drevín určujúcich pre zaradenie do HSPT nedosahuje 51 % a porasty s prevahou introdukovaných drevín natoľko odlišných od našich, že ich nie je vhodné zaradiť do HSPT tvoreného domácou "podobnou" drevinou. Hlavnou drevinou je kosodrevina, ktorej musí byť minimálne 80 %, listnáčov spolu nesmie byť viac ako 10 %, ihličnanov spolu (vrátane limby) taktiež nesmie byť viac ako 10 %. Limby nesmie byť viac ako 9 % Kosodrevina ihličnanmi Kosodrevina listnáčmi s s Hlavnou drevinou je kosodrevina, ktorej musí byť aspoň 35 %, ostatných ihličnanov spolu musí byť viac ako 10 %, limby nesmie v rámci toho byť viac ako 9 %.. Listnáčov spolu musí byť menej ako ostatných ihličnanov resp. nemusia byť zastúpené vôbec. Hlavnou drevinou je kosodrevina, ktorej musí byť v zmesi aspoň 35 %, listnáčov spolu musí byť viac ako 10 %. Ostatných ihličnanov spolu (vrátane limby) musí byť menej ako listnáčov resp. nemusia byť zastúpené vôbec limby nesmie byť viac ako 9 %. 13 Porasty prímesou limby s Tento HSPT zahŕňa akékoľvek porastové zmesi s 10 až 50 % zastúpením limby. 14 Porasty prevahou limby s Tento HSPT zahŕňa akékoľvek porastové zmesi s 51 až 100 % zastúpením limby. HSPT TXHSPT TEXT 222

45 15 Smrečiny Hlavnou drevinou je smrek, ktorého zastúpenie musí byť minimálne 80 %. V prímesi nesmie zastúpenie žiadnej dreviny také, aby spôsobilo zaradenie zmesi do iného HSPT. Buka alebo jedle musí byť najviac po 10 %, spolu ich nesmie byť viac ako 15 %. Borovice alebo smrekovca nesmie byť viac ako 10 %, rovnako ani ostatných listnáčov spolu. Všetkých listnáčov (vrátane buka) spolu nesmie byť viac ako 10 %. Limby nesmie byť viac ako 9 %.Zastúpenie kosodreviny nie je obmedzené. Pokiaľ je zastúpenie smreka ako dominantnej dreviny nižšie než 80 % a žiadna z primiešaných drevín nedosahuje zastúpenie umožňujúce zaradenie zmesi do HSPT 16 až 21, potom je nutné o zaradení do jedného z týchto HSPT rozhodnúť podľa nasledujúcich kritérií: a) ak medzi ostatnými drevinami prevláda JD, BK, SC alebo BO, resp. ak nad každou z týchto prevládajú BK a JD spolu, potom sa zmes zaradí do HSPT tvoreného prevládajúcou primiešanou drevinou a smrekom, b) ak je v prímesi listnáčov spolu (vrátane buka) viac ako ihličnanov spolu, potom sa zmes zaradí do HSPT 21, c) ak je zastúpenie JD a BK spolu rovnaké ako zastúpenie listnáčov (vrátane BK) spolu, potom má prioritu JD-BK, d) ak sú rovnako zastúpené dve alebo viaceré z uvedených primiešaných drevín, prioritu má tá drevina (skupina drevín), ktorá je od smreka hospodársky a ekologicky odlišnejšia, čiže v poradí: listnáče spolu, BK, BO, SC, JD, e) ak je smreka menej ako 80 % ale viac ako 50 % a v prímesi prevláda kosodrevina (až do 49 %), radíme túto zmes do HSPT smrečiny, f) ak je smreka menej ako 80 % ale stále je najviac zastúpenou drevinou v zmesi a prímes tvoria ihličnaté dreviny, ktoré nemožno považovať za alternatívu SC, BO alebo JD, zaraďujeme takúto zmes do HSPT smrečiny. 16 Bukovo - jedľové smrečiny Najviac zastúpenou drevinou je smrek, ktorého musí byť aspoň 18 %. Zastúpenie buka aj jedle musí byť väčšie ako 5 % a ich spoločné zastúpenie musí byť väčšie ako 15 %. Spoločné zastúpenie smreka, jedle a buka musí byť aspoň 51 %. Spoločné zastúpenie jedle a buka musí byť väčšie ako zastúpenie borovice alebo smrekovca jednotlivo. Listnáčov spolu (vrátane buka) nesmie byť viac ako buka a jedle spolu a žiadneho z hospodársky významných listnáčov (okrem buka) nesmie byť viac ako jedle. Limby nesmie byť viac ako 9 %. Radíme sem aj zmesi, v ktorých spoločné zastúpenie BK a JD nedosahuje 15 % v prípade, že tieto napriek tomu tvoria najvýznamnejšiu prímes, spoločné zastúpenie SM, BK a JD je aspoň 51 % a zastúpenie smreka je menšie ako 80 %. 17 Jedľové smrečiny 18 Bukové smrečiny Prevládajúcou drevinou je smrek, ktorého musí byť aspoň 26 %. Jedle musí byť minimálne 11 %. Spoločné zastúpenie smreka a jedle musí byť aspoň 51%. Buka nesmie byť viac ako 5 %, borovice resp. smrekovca musí byť menej ako jedle. Listnáčov spolu (vrátane buka) taktiež nesmie byť viac ako jedle. Limby nesmie byť viac ako 9 %. Radíme sem aj zmesi, v ktorých zastúpenie JD nedosahuje 11 % v prípade, že táto napriek tomu tvorí najvýznamnejšiu prímes, spoločné zastúpenie SM a JD je aspoň 51 % a zastúpenie smreka je menšie ako 80 %. Prevládajúcou drevinou je smrek, ktorého musí byť aspoň 26 %. Buka musí byť minimálne 11 %. Spoločné zastúpenie smreka a buka musí byť aspoň 51%. Jedle nesmie byť viac ako 5 %, borovice resp. smrekovca musí byť menej ako buka. Ostatných listnáčov spolu (bez buka) nesmie byť viac ako buka. Limby nesmie byť viac ako 9 %. Radíme sem aj zmesi, v ktorých zastúpenie BK nedosahuje 11 % v prípade, že tento napriek tomu tvorí najvýznamnejšiu prímes, spoločné zastúpenie SM a BK je aspoň 51 % a zastúpenie smreka je menšie ako 80 %. 19 Smrekovcové smrečiny Prevládajúcou drevinou je smrek, ktorého musí byť aspoň 26 %. Smrekovca musí byť minimálne 11 %. Spoločné zastúpenie smreka a smrekovca musí byť aspoň 51 %. Buka a jedle spolu musí byť menej ako smrekovca. Zastúpenie borovice, jedle, buka resp. ostatných listnáčov spolu musí byť u každej z týchto drevín resp. skupín menšie ako zastúpenie smrekovca. Limby nesmie byť viac ako 9 %. Radíme sem aj zmesi, v ktorých zastúpenie SC nedosahuje 11 % v prípade, že tento napriek tomu tvorí najvýznamnejšiu prímes, spoločné zastúpenie SM a SC je aspoň 51 % a zastúpenie smreka je menšie ako 80 %. 223

46 20 Borovicové smrečiny Prevládajúcou drevinou je smrek, ktorého musí byť aspoň 26 %. Borovice musí byť minimálne 11 %. Spoločné zastúpenie smreka a borovice musí byť aspoň 51 %. Buka a jedle spolu musí byť menej ako borovice. Zastúpenie smrekovca, jedle, buka, resp. listnáčov spolu (vrátane buka) musí byť u každej z týchto drevín resp. skupín menšie ako zastúpenie borovice. Limby nesmie byť viac ako 9 %. Radíme sem aj zmesi, v ktorých zastúpenie BO nedosahuje 11 % v prípade, že táto napriek tomu tvorí najvýznamnejšiu prímes, spoločné zastúpenie SM a BO je aspoň 51 % a zastúpenie smreka je menšie ako 80 %. 21 Porasty smreka s listnáčmi Prevládajúcou drevinou je smrek, ktorého musí byť aspoň 26 %. Listnáčov spolu (vrátane buka) musí byť minimálne 11 % - buk musí tvoriť v rámci toho menej ako polovicu. Spoločné zastúpenie smreka a listnáčov spolu aspoň 51 %. Zastúpenie smrekovca, jedle resp. borovice musí byť u každej z drevín menšie ako zastúpenie listnáčov spolu. Ak sú v zmesi zastúpené buk a jedľa, potom listnáčov spolu (s bukom) musí byť viac ako buka a jedle spolu a najzastúpenejšieho ďalšieho listnáča (okrem buka) musí byť viac ako jedle. Limby nesmie byť viac ako 9 %. Radíme sem aj zmesi, v ktorých zastúpenie listnáče spolu nedosahujú 11 % v prípade, že tietonapriek tomu tvoria najvýznamnejšiu prímes, spoločné zastúpenie SM a listnáčov spolu je aspoň 51 % a zastúpenie smreka je menšie ako 80 %. 22 Porasty smrekovca Hlavnou drevinou je smrekovec, ktorého musí byť minimálne 80 %, listnáčov spolu nesmie byť viac ako 10 %, ostatných ihličnanov spolu (vrátane limby a kosodreviny) taktiež nesmie byť viac ako 10 %. Limby nesmie byť viac ako 9 % Porasty smrekovca s ihličnanmi Porasty smrekovca s listnáčmi Hlavnou drevinou je smrekovec, ktorého musí byť aspoň 35 %, ostatných ihličnanov spolu musí byť viac ako 10 % - limby však v rámci toho nesmie byť viac ako 9 %. Listnáčov spolu musí byť menej ako ostatných ihličnanov resp. nemusia byť zastúpené vôbec. Hlavnou drevinou je smrekovec, ktorého musí aspoň 35 %, listnáčov spolu musí byť viac ako 10 %. Ostatných ihličnanov spolu (vrátane limby a kosodreviny) musí byť menej ako listnáčov resp. nemusia byť zastúpené vôbec. Limby nesmie byť viac ako 9 %. HSPT TXHSPT TEXT 25 Jedliny Hlavnou drevinou je jedľa, ktorej musí byť minimálne 80 %, listnáčov spolu nesmie byť viac ako 10 %, ostatných ihličnanov spolu (vrátane limby) taktiež nesmie byť viac ako 10 %. Buka a smreka spolu nesmie byť viac ako 15 %.Limby nesmie byť viac ako 9 % Porasty jedle s ihličnanmi Porasty jedle s listnáčmi Hlavnou drevinou je jedľa, ktorej musí byť aspoň 35 %, ostatných ihličnanov spolu musí byť viac ako 10 % - limby však v rámci toho nesmie byť viac ako 9 %. Listnáčov spolu musí byť menej ako ostatných ihličnanov resp. nemusia byť zastúpené vôbec. Hlavnou drevinou je jedľa, ktorej musí byť v zmesi aspoň 35 %, listnáčov spolu musí byť viac ako 10 %. Ostatných ihličnanov spolu (vrátane limby) musí byť menej ako listnáčov resp. nemusia byť zastúpené vôbec. Limby nesmie byť viac ako 9 %. 28 Boriny 29 Boriny s ihličnanmi Hlavnou drevinou je borovica, ktorej musí byť minimálne 80 %, listnáčov spolu nesmie byť viac ako 10 %, ostatných ihličnanov spolu (vrátane limby a kosodreviny) taktiež nesmie byť viac ako 10 %. Limby nesmie byť viac ako 9 %. Hlavnou drevinou je borovica, ktorej musí byť v zmesi aspoň 35 %, ostatných ihličnanov spolu musí byť viac ako 10 % - limby však v rámci toho nesmie byť viac ako 9 %.. Listnáčov spolu musí byť menej ako ostatných ihličnanov resp. nemusia byť zastúpené vôbec. 224

47 30 Boriny s listnáčmi Hlavnou drevinou je borovica, ktorej musí byť v zmesi aspoň 35 %, listnáčov spolu musí byť viac ako 10 %. Ostatných ihličnanov spolu (vrátane limby a kosodreviny) musí byť menej ako listnáčov resp. nemusia byť zastúpené vôbec. Limby nesmie byť viac ako 9 %. 31 Dubiny - semenného pôvodu Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 70 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Zastúpenie buka, hraba, cera alebo ihličnanov spolu nesmie byť v zmesi vyššie ako 10 %, čiže nesmie spôsobiť preradenie zmesi do iného HSPT. V prípade, že duba je menej ako 70 % a žiadna z uvedených primiešaných drevín nedosahuje hranicu pre preradenie zmesi do príslušného dvojdrevinového HSPT (34 až 43), je nutné rozhodnúť o zaradení zmesi do jedného z týchto HSPT, resp. o jej ponechaní v HSPT dubiny na základe nasledujúcich kritérií: a) ak je v prímesi najviac zastúpenou drevinou BK, HB, CR alebo ihličnany spolu, potom sa zmes zaradí do HSPT tvoreného prevládajúcou primiešanou drevinou (drevinami) a dubom, b) ak niektoré z uvedených primiešaných drevín majú rovnaké zastúpenie, potom má prioritu drevina, ktorá je hospodársky a ekologicky odlišnejšia od duba, čiže v poradí ihličnany, buk, hrab a cer, c) ak je v prímesi najviac zastúpená niektorá iná drevina a dosahuje vyššie zastúpenie ako má najviac zastúpená drevina z BK, HB, CR alebo ako majú ihličnany spolu a súčasne žiadna z týchto drevín (resp. skupina drevín) nedosahuje 11 %, potom sa zmes zaradí do HSPT dubiny Dubiny - nepravé kmeňoviny Dubiny - výmladkové Bukové dubiny - semenného pôvodu Bukové dubiny - nepravé kmeňoviny Bukové dubiny - výmladkové Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 70 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Zastúpenie buka, hraba, cera alebo ihličnanov spolu nesmie byť v zmesi vyššie ako 10 %, čiže nesmie spôsobiť preradenie zmesi do iného HSPT. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 31. Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 70 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Zastúpenie buka, hraba, cera alebo ihličnanov spolu nesmie byť v zmesi vyššie ako 10 %, čiže nesmie spôsobiť preradenie zmesi do iného HSPT. Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je buk, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie hraba, cera, jedle alebo ihličnanov spolu (vrátane jedle) nesmie byť vyššie než zastúpenie buka. Zastúpenie buka musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie jedle alebo hraba, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Zastúpenie cera a hraba spolu nesmie byť vyššie než zastúpenie buka. Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je buk, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 34. Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je buk, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT Dubiny s ihličnanmi Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou sú ihličnany (spolu), ktorých musí byť aspoň 11 % a nesmie ich byť (jednotlivo ani spolu) viac ako duba. Zastúpenie duba a ihličnanov spolu musí byť aspoň 51%. Spoločné zastúpenie buka a jedle resp. buka a hraba resp. cera a hraba nesmie byť u žiadnej z týchto dvojíc (ani u jednotlivých drevín) vyššie než zastúpenie ihličnanov (vrátane jedle) spolu. Na pôvode duba v týchto zmesiach nezáleží. 225

48 Hrabové dubiny - semenného pôvodu Hrabové dubiny - nepravé kmeňoviny Hrabové dubiny - výmladkové Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je hrab, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a hraba spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie buka, cera alebo ihličnanov spolu (vrátane jedle) nesmie byť vyššie než zastúpenie hraba. Zastúpenie hraba musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie cera alebo buka, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Zastúpenie jedle a buka spolu nesmie byť vyššie než zastúpenie hraba. Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je hrab, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a hraba spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 38. Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je hrab, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a hraba spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 38. HSPT TXHSPT TEXT Cerové dubiny - semenného pôvodu Cerové dubiny - nepravé kmeňoviny Cerové dubiny - výmladkové Ceriny - semenného pôvodu Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je cer, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a cera spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie hraba, buka alebo ihličnanov spolu (vrátane jedle) nesmie byť vyššie než zastúpenie cera. Zastúpenie cera musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie hraba, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Zastúpenie buka a jedle resp. buka a hraba spolu nesmie byť ani u jednej z týchto dvojíc vyššie než zastúpenie cera. Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je cer, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a cera spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 41. Hlavnou drevinou je dub, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je cer, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a cera spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 41. Hlavnou drevinou je cer, ktorého musí byť aspoň 70 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Zastúpenie hraba alebo duba nesmie byť v zmesi vyššie ako 10 %, čiže nesmie spôsobiť preradenie zmesi do iného HSPT. V prípade, že cera je menej ako 70 % a žiadna z uvedených primiešaných drevín nedosahuje hranicu pre preradenie zmesi do príslušného dvojdrevinového HSPT (47 až 52), je nutné rozhodnúť o zaradení zmesi do jedného z týchto HSPT, resp. o jej ponechaní v HSPT ceriny na základe nasledujúcich kritérií: a) ak je v prímesi najviac zastúpenou drevinou HB alebo DB, potom sa zmes zaradí do HSPT tvoreného prevládajúcou primiešanou drevinou a cerom, b) ak uvedené primiešané dreviny majú rovnaké zastúpenie, potom má prioritu drevina, ktorá je hospodársky a ekologicky odlišnejšia od cera, čiže hrab pred dubom, c) ak v je prímesi najviac zastúpená niektorá iná drevina a dosahuje vyššie zastúpenie ako má hrab alebo dub a súčasne zastúpenie hraba ani duba nedosahuje 11 %, potom sa zmes zaradí do HSPT ceriny. 226

49 Ceriny - nepravé kmeňoviny Ceriny - výmladkové Hrabové ceriny - semenného pôvodu Hrabové ceriny - nepravé kmeňoviny Hrabové ceriny - výmladkové Dubové ceriny - semenného pôvodu Dubové ceriny - nepravé kmeňoviny Dubové ceriny - výmladkové Hlavnou drevinou je cer, ktorého musí byť aspoň 70 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Zastúpenie duba alebo hraba nesmie byť v zmesi vyššie ako 10 %, čiže nesmie spôsobiť preradenie zmesi do iného HSPT. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 44. Hlavnou drevinou je cer, ktorého musí byť aspoň 70 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Zastúpenie duba alebo hraba nesmie byť v zmesi vyššie ako 10 %, čiže nesmie spôsobiť preradenie zmesi do iného HSPT. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 44. Hlavnou drevinou je cer, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je hrab, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie cera a hraba spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie duba nesmie byť vyššie než zastúpenie hraba. Zastúpenie hraba musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie duba, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Hlavnou drevinou je cer, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je hrab, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie cera a hraba spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 47. Hlavnou drevinou je cer, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je hrab, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie cera a hraba spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 47. Hlavnou drevinou je cer, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je dub, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie cera a duba spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie hraba nesmie byť vyššie než zastúpenie duba. Zastúpenie duba musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie hraba, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Hlavnou drevinou je cer, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je dub, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie cera a duba spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 50. Hlavnou drevinou je cer, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je dub, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie cera a duba spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT

50 53 Hrabiny - semenného pôvodu Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 70 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Zastúpenie buka, cera alebo duba nesmie byť v zmesi vyššie ako 10 %, čiže nesmie spôsobiť preradenie zmesi do iného HSPT. V prípade, že hraba je menej ako 70 % a žiadna z uvedených primiešaných drevín nedosahuje hranicu pre preradenie zmesi do príslušného dvojdrevinového HSPT (47 až 52), je nutné rozhodnúť o zaradení zmesi do jedného z týchto HSPT, resp. o jej ponechaní v HSPT hrabiny na základe nasledujúcich kritérií: a) ak je v prímesi najviac zastúpenou drevinou CR, BK alebo DB, potom sa zmes zaradí do HSPT tvoreného prevládajúcou primiešanou drevinou a hrabom, b) ak uvedené primiešané dreviny majú rovnaké zastúpenie, potom má prioritu drevina, ktorá je hospodársky a ekologicky odlišnejšia od hraba, čiže v poradí dub, cer, buk. c) ak v je prímesi najviac zastúpená niektorá iná drevina a dosahuje vyššie zastúpenie ako má buk, dub alebo cer a súčasne zastúpenie týchto nedosahuje 11 %, potom sa zmes zaradí do HSPT hrabiny. HSPT TXHSPT TEXT Hrabiny - nepravé kmeňoviny Hrabiny - výmladkové Dubové hrabiny - semenného pôvodu Dubové hrabiny - nepravé kmeňoviny Dubové hrabiny - výmladkové Cerové hrabiny - semenného pôvodu Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 70 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Zastúpenie buka, cera alebo duba nesmie byť v zmesi vyššie ako 10 %, čiže nesmie spôsobiť preradenie zmesi do iného HSPT. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 53. Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 70 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Zastúpenie buka, cera alebo duba nesmie byť v zmesi vyššie ako 10 %, čiže nesmie spôsobiť preradenie zmesi do iného HSPT. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 53. Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je dub, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a duba spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie cera alebo buka nesmie byť vyššie než zastúpenie duba. Zastúpenie duba musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie cera, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Zastúpenie buka a hraba spolu nesmie byť vyššie než zastúpenie duba. Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je dub, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a duba spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 56. Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je dub, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a duba spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 56. Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je cer, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a cera spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie buka alebo duba nesmie byť vyššie než zastúpenie cera. Zastúpenie cera musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie duba, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Zastúpenie duba a buka spolu nesmie byť vyššie než zastúpenie cera. 228

51 Cerové hrabiny - nepravé kmeňoviny Cerové hrabiny - výmladkové Bučiny - semenného pôvodu Bučiny - nepravé kmeňoviny Bučiny - výmladkové Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je cer, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a cera spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 59. Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je cer, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a cera spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 59. Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 70 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. V prímesi nesmie zastúpenie žiadnej dreviny také, aby spôsobilo zaradenie zmesi do iného HSPT. Smreka alebo jedle musí byť najviac po 10 %, spolu ich nesmie byť viac ako 15 %. Ihličnanov spolu (vrátane smreka a jedle) nesmie byť viac ako 10 %, rovnako ani cenných listnáčov spolu. Hraba ani duba nesmie byť viac ako 10 %. Zastúpenie ostatných listnáčov je obmedzené len zastúpením buka a to aj v prípade, že ide o jediný druh. Pokiaľ je zastúpenie buka ako dominantnej dreviny nižšie než 70 % a žiadna z primiešaných drevín nedosahuje zastúpenie umožňujúce zaradenie zmesi do HSPT niektorého viacdrevinového HSPT, potom je nutné o zaradení do jedného z týchto HSPT resp. o ponechaní v čistom HSPT 62 rozhodnúť podľa nasledujúcich kritérií: a) ak medzi primiešanými drevinami prevláda jedna drevina z JD, SM, DB, HB, resp. ak nad každou z týchto prevládajú SM a JD spolu, prípadne ihličnany spolu (vrátane smreka a jedle), prípadne cenné listnáče spolu, potom sa zmes zaradí do HSPT tvoreného prevládajúcou primiešanou drevinou (drevinami) a bukom, b) ak sú rovnako zastúpené dve alebo viaceré z uvedených primiešaných drevín, prioritu má tá drevina (skupina drevín), ktorá je od buka hospodársky a ekologicky odlišnejšia, čiže v poradí:, ihličnany spolu, SM, SM a JD spolu, DB, JD, HB, cenné listnáče toto poradie sa môže modifikovať v závislosti na vegetačnom stupni, c) ak je buka menej ako 70 % ale stále je najviac zastúpenou drevinou v zmesi (nad 50%) a prímes tvoria listnaté dreviny, pre ktoré nie sú vytvorené v kombinácii s bukom samostatné HSPT, zaraďujeme takúto zmes do HSPT bučiny. Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 70 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. V prímesi nesmie zastúpenie žiadnej dreviny také, aby spôsobilo zaradenie zmesi do iného HSPT. Smreka alebo jedle musí byť najviac po 10 %, spolu ich nesmie byť viac ako 15 %. Ihličnanov spolu (vrátane smreka a jedle) nesmie byť viac ako 10 %, rovnako ani cenných listnáčov spolu. Hraba ani duba nesmie byť viac ako 10 %. Zastúpenie ostatných listnáčov je obmedzené len zastúpením buka a to aj v prípade, že ide o jediný druh. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 62. Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 70 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. V prímesi nesmie zastúpenie žiadnej dreviny také, aby spôsobilo zaradenie zmesi do iného HSPT. Smreka alebo jedle musí byť najviac po 10 %, spolu ich nesmie byť viac ako 15 %. Ihličnanov spolu (vrátane smreka a jedle) nesmie byť viac ako 10 %, rovnako ani cenných listnáčov spolu. Hraba ani duba nesmie byť viac ako 10 %. Zastúpenie ostatných listnáčov je obmedzené len zastúpením buka a to aj v prípade, že ide o jediný druh. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT

52 HSPT TXHSPT TEXT Smrekovo - jedľové bučiny Dubové bučiny - semenného pôvodu Dubové bučiny - nepravé kmeňoviny Dubové bučiny - výmladkové Najviac zastúpenou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 18 % a súčasne viac ako smreka resp. jedle. Zastúpenie smreka aj jedle musí byť väčšie ako 5 % a ich spoločné zastúpenie musí byť väčšie ako 15 %. Spoločné zastúpenie smreka, jedle a buka musí byť aspoň 51 %. Spoločné zastúpenie jedle a smreka musí byť väčšie ako zastúpenie duba a hraba jednotlivo aj ako zastúpenie cenných listnáčov spolu. Spoločné zastúpenie smreka a jedle musí byť vyššie ako spoločné zastúpenie duba a hraba aj ako spoločné zastúpenie duba a jedle. Zastúpenie žiadneho z ďalších ihličnanov (SC, BO a introdukované druhy) jednotlivo nesmie byť vyššie než zastúpenie smreka alebo jedle. Zastúpenie ostatných ihličnanov spolu nesmie dosiahnuť polovicu zastúpenia smreka a jedle spolu. Radíme sem aj zmesi, v ktorých spoločné zastúpenie SM a JD nedosahuje 15 % v prípade, že tieto napriek tomu tvoria najvýznamnejšiu prímes, spoločné zastúpenie SM, BK a JD je aspoň 51 % a zastúpenie buka je menšie ako 70 %. Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je dub, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie hraba, smreka, jedle alebo ihličnanov spolu (vrátane jedle) nesmie byť vyššie než zastúpenie duba. Zastúpenie duba musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie jedle alebo hraba, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Zastúpenie cera a hraba spolu nesmie byť vyššie než zastúpenie duba. Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je dub, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 66. Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je dub, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie duba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT Jedľové bučiny 70 Smrekové bučiny Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 %. Hlavnou prímesou je jedľa, ktorej musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie jedle a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie hraba alebo duba (jednotlivé ani spoločné) nesmie byť vyššie než zastúpenie jedle. Zastúpenie jedle musí byť výrazne (aspoň 2x) vyššie než prípadné zastúpenie duba, inak sa zmes zaradí do príslušného "trojdrevinového" HSLT. Zastúpenie cenných listnáčov spolu nesmie byť vyššie ako zastúpenie jedle. Zastúpenie smreka musí byť nižšie ako 6 %, zastúpenie ostatných ihličnanov spolu (vrátane smreka ale bez jedle) nesmie dosiahnuť polovicu zastúpenia jedle. Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 %. Hlavnou prímesou je smrek, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie smreka a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie hraba alebo duba (jednotlivé ani spoločné) nesmie byť vyššie než zastúpenie smreka, spoločné zastúpenie duba a jedle nesmie byť vyššie než zastúpenie smreka. Zastúpenie cenných listnáčov spolu nesmie byť vyššie ako zastúpenie smreka. Zastúpenie jedle musí byť nižšie ako 6 %, zastúpenie ostatných ihličnanov spolu (vrátane jedle ale bez smreka) nesmie dosiahnuť polovicu zastúpenia smreka. 71 Bučiny ihličnanmi s Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 %. Hlavnou prímesou sú ihličnany, ktorých musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie ihličnanov a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie hraba alebo duba (jednotlivé ani spoločné) nesmie byť vyššie než zastúpenie ihličnanov spolu. Spoločné zastúpenie duba a jedle nesmie byť vyššie než zastúpenie ihličnanov spolu. Zastúpenie cenných listnáčov spolu nesmie byť vyššie ako zastúpenie ihličnanov. Zastúpenie smreka a jedle spolu musí tvoriť maximálne 2/3 zastúpenia všetkých ihličnanov spolu, rovnakú podmienku musí spĺňať aj zastúpenie smreka alebo jedle jednotlivo. 72 Breziny Hlavnou drevinou je breza, ktorej musí byť minimálne 80 %, listnáčov spolu nesmie byť viac ako 10 %, ihličnanov spolu taktiež nesmie byť viac ako 10 %. Limby nesmie byť viac ako 9 %. 230

53 73 74 Breziny ihličnanmi Breziny listnáčmi s s Hlavnou drevinou je breza, ktorej musí byť aspoň 51 %, ihličnanov spolu musí byť viac ako 10 % - limby však v rámci toho nesmie byť viac ako 9 %. Listnáčov spolu musí byť menej ako ostatných ihličnanov resp. nemusia byť zastúpené vôbec. Zaraďujeme sem aj porasty, v ktorých breza tvorí menej než 51 % ak je napriek tomu najviac zastúpenou drevinou a spolu s inými hospodársky nevýznamnými drevinami (agát, jarabina, jelša, osika a p.) tvorí aspoň 51 %. Porasty so zastúpením brezy do 60 %, v ktorých je prímes hospodársky významnejších drevín rovnomerne rozmiestnená po celej ploche a je predpoklad, že predržaním porastu do rubnej doby primiešaných drevín sa po odumretí brezy vytvorí vyhovujúci porast je možné zaradiť do HSPT tvoreného drevinami prímesi. Hlavnou drevinou je breza, ktorej musí byť aspoň 51 %, listnáčov spolu musí byť viac ako 10 %. Ihličnanov spolu musí byť menej ako listnáčov resp. nemusia byť zastúpené vôbec. Limby nesmie byť viac ako 9 %. Zaraďujeme sem aj porasty, v ktorých breza tvorí menej než 51 % ak je napriek tomu najviac zastúpenou drevinou a spolu s inými hospodársky nevýznamnými drevinami (agát, jarabina, jelša, osika a p.) tvorí aspoň 51 %. Porasty so zastúpením brezy do 60 %, v ktorých je prímes hospodársky významnejších drevín rovnomerne rozmiestnená po celej ploche a je predpoklad, že predržaním porastu do rubnej doby primiešaných drevín sa po odumretí brezy vytvorí vyhovujúci porast je možné zaradiť do HSPT tvoreného drevinami prímesi. 75 Mäkké luhy 76 Tvrdé luhy Zaraďujeme sem porasty na stanovištiach lužných lesov výrazne ovplyvnených spodnou vodou a pravidelnými záplavami v blízkosti vodných tokov. Prevládať musia dreviny tzv. mäkkého luhu (domáce topole, vŕby, osika, čremcha, krušina jelšová, primiešaná môže byť aj jelša alebo šľachtené topole), ktorých musí byť aspoň 51 %. Pri vytváraní tohto HSPT hrá významnú úlohu stanovište, zaraditeľné sú sem len porasty na HSLT 124, 125, 126, 135, 196, 323, 399, 633. Zaraďujeme sem porasty na stanovištiach lužných lesov výrazne ovplyvnených spodnou vodou a pravidelnými záplavami v blízkosti vodných tokov. Prevládať musia dreviny tzv. tvrdého luhu (dub letný, jaseň, lipa, brest poľný a brest väzový, javor poľný, javor mliečny, javor tatársky, orech čierny), ktorých musí byť aspoň 51 %. Pri vytváraní tohto HSPT hrá významnú úlohu stanovište, zaraditeľné sú sem len porasty na HSLT 124, 125, 126, 135, 196, 323, 399, Topoliny (šľachtené) Hlavnou drevinou musí byť niektorý z kultivarov topoľa, ktorého musí aspoň 51 %. Je možné sem zaradiť aj porasty domácich druhov topoľov (okrem osiky), pokiaľ sú tieto založené pestované ako topoľové plantáže. HSPT TXHSPT TEXT 78 Agátiny Hlavnou drevinou je agát, ktorého musí byť minimálne 51 %. 79 Jelšiny 80 Jarabinové porasty Hlavnou drevinou je jelša, ktorej musí byť aspoň 51 %. Porasty so zastúpením jelše do 60 %, v ktorých je prímes hospodársky významnejších drevín rovnomerne rozmiestnená po celej ploche a je predpoklad, že predržaním porastu do rubnej doby primiešaných drevín sa po odumretí jelše vytvorí vyhovujúci porast je možné zaradiť do HSPT tvoreného drevinami prímesi. Hlavnou drevinou je jarabina, ktorej musí byť aspoň 51 %. Porasty so zastúpením jarabiny do 60 %, v ktorých je prímes hospodársky významnejších drevín rovnomerne rozmiestnená po celej ploche a je predpoklad, že predržaním porastu do rubnej doby primiešaných drevín sa po odumretí jarabiny vytvorí vyhovujúci porast je možné zaradiť do HSPT tvoreného drevinami prímesi. 231

54 81 Porasty červeného duba Hlavnou drevinou je dub červený, ktorého musí byť aspoň 51 %. 82 jedle Zmes duba, buka a Ide o zmes ± rovnocenných troch hlavných drevín - duba, buka a jedle, z ktorých každá musí dosahovať aspoň 20 %. Hraba nesmie byť viac ako jedle. Radíme sem aj zmesi, v ktorých zastúpenie DB, BK alebo JD nedosahuje u všetkých 20 % v prípade, že tieto napriek tomu tvoria (spolu) najvýznamnejšiu prímes dosahujúcu aspoň 51 % a žiadna s ďalších primiešaných drevín alebo ich skupín neumožňuje vytvoriť samostatne alebo s dubom, bukom a jedľou iný porastový typ Cenné listnáče a ich zmesi Zmes duba, cera a hraba - semenného pôvodu Zmes duba, cera a hraba - nepravé kmeňoviny Zmes duba, cera a hraba - výmladkového pôvodu Hlavnou skupinou drevín sú cenné listnáče, čiže javor horský, javor mliečny, jaseň, bresty, lipa, čerešňa, javorovec jaseňolistý, pagaštan konský, gaštan jedlý, orech čierny a hikória v rôznom pomere, ktoré spolu musia dosahovať aspoň 51 %. Porasty sa nesmú nachádzať na stanovištiach lužných lesov, čiže na HSLT 124, 125, 126, 135, 196, 323, 399, 633. (Na týchto HSLT sa zmes zradí do HSPT tvrdý luh.) Ide o zmes ± rovnocenných troch hlavných drevín - duba, cera a hraba, z ktorých každá musí dosahovať aspoň 20 %. Porast musí byť prevažne semenného pôvodu. Buka nesmie byť viac ako cera. Radíme sem aj zmesi, v ktorých zastúpenie DB, CR alebo HB nedosahuje u všetkých 20 % v prípade, že tieto napriek tomu tvoria (spolu) najvýznamnejšiu prímes dosahujúcu aspoň 51 % a žiadna s ďalších primiešaných drevín alebo ich skupín neumožňuje vytvoriť samostatne alebo s dubom, cerom a hrabom iný porastový typ. Ide o zmes ± rovnocenných troch hlavných drevín - duba, cera a hraba, z ktorých každá musí dosahovať aspoň 20 %. V poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Buka nesmie byť viac ako cera. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 84. Ide o zmes ± rovnocenných troch hlavných drevín - duba, cera a hraba, z ktorých každá musí dosahovať aspoň 20 %. Porast musí byť prevažne výmladkového pôvodu. Buka nesmie byť viac ako cera. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT Zmes drevín iniciálnych Ide o zmes rôznych pionierskych drevín spravidla na bývalých lúkach a pasienkoch, menej často aj na ťažko zalesniteľných alebo zanedbaných rúbaniskách. Pionierske dreviny bývajú v rôznych oblastiach rôzne, najčastejšie sa ako pionierske prejavujú breza, osika, jelša lepkavá a jelša sivá, rakyta, lieska a p., niekedy sú to však aj hospodárske dreviny, najmä borovica a smrek. Pre zaradenie do tohto HSPT nie je ani tak dôležité drevinové zloženie ako skôr spôsob vzniku porastu prirodzenou sukcesiou na nelesnej ploche. Pri takomto spôsobe vzniku porastu majú aj hospodárske dreviny vzhľad solitérov, existuje tu veľká hrúbková a výšková diferenciácia a p., čiže uplatnenie bežných spôsobov hospodárenia v takýchto porastoch nie je možný Bukové hrabiny - semenného pôvodu Bukové hrabiny - nepravé kmeňoviny Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je buk, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie cera alebo duba nesmie byť vyššie než zastúpenie buka. Zastúpenie buka musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie duba, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Zastúpenie cera a duba spolu nemie byť vyššie než zastúpenie buka. Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je buk, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT

55 Bukové hrabiny - výmladkového pôvodu Hrabové bučiny - semenného pôvodu Hrabové bučiny - nepravé kmeňoviny Hrabové bučiny - výmladkového pôvodu Hlavnou drevinou je hrab, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je buk, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 88. Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou je hrab, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie duba, smreka, jedle alebo ihličnanov spolu (vrátane jedle) nesmie byť vyššie než zastúpenie hraba. Zastúpenie hraba musí byť výrazne (aspoň 2 x) vyššie než zastúpenie duba, inak sa zmes zaradí do príslušného trojdrevinového HSPT. Zastúpenie duba a jedle spolu nesmie byť vyššie než zastúpenie hraba. Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 % a v poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Hlavnou prímesou je hrab, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 91 Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 % a musí byť prevažne z nekvalitných výmladkov 2. a staršej generácie. Hlavnou prímesou je hrab, ktorého musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie hraba a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 91. HSPT TXHSPT TEXT Zmes duba, buka a hraba - semenného pôvodu Zmes duba, buka a hraba - nepravé kmeňoviny Zmes duba, buka a hraba - výmladkového pôvodu Ide o zmes ± rovnocenných troch hlavných drevín - duba, buka a hraba, z ktorých každá musí dosahovať aspoň 20 %. Porast musí byť prevažne semenného pôvodu. Jedle nesmie byť viac ako hraba, cera nesmie byť viac ako buka. Radíme sem aj zmesi, v ktorých zastúpenie DB, BK alebo HB nedosahuje u všetkých 20 % v prípade, že tieto napriek tomu tvoria (spolu) najvýznamnejšiu prímes dosahujúcu aspoň 51 % a žiadna s ďalších primiešaných drevín alebo ich skupín neumožňuje vytvoriť samostatne alebo s dubom, cerom a hrabom iný porastový typ. Ide o zmes ± rovnocenných troch hlavných drevín - duba, buka a hraba, z ktorých každá musí dosahovať aspoň 20 %. V poraste prevažne výmladkového pôvodu musí byť dostatočný počet rovnomerne rozmiestnených životaschopných výmladkov 1. generácie alebo semenných jedincov. Jedle nesmie byť viac ako hraba, cera nesmie byť viac ako buka. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT 94. Ide o zmes ± rovnocenných troch hlavných drevín - duba, buka a hraba, z ktorých každá musí dosahovať aspoň 20 %. Porast musí byť prevažne výmladkového pôvodu. Jedle nesmie byť viac ako hraba, cera nesmie byť viac ako buka. Všetky ostatné kritériá sú rovnaké ako u HSPT

56 97 Bučiny s cennými listnáčmi Hlavnou drevinou je buk, ktorého musí byť aspoň 26 % a musia byť prevažne semenného pôvodu. Hlavnou prímesou sú cenné listnáče, ktorých musí byť aspoň 11 %. Zastúpenie cenných listnáčov a buka spolu musí byť aspoň 51 %. Zastúpenie hraba alebo duba nesmie byť vyššie než zastúpenie cenných listnáčov spolu. Zastúpenie smreka, jedle, smreka a jedle spolu alebo ihličnanov spolu nesmie byť vyššie než zastúpenie cenných listnáčov spolu. 98 Smrekovo-bukové jedliny Najviac zastúpenou drevinou je jedľa, ktorej musí byť aspoň 18 % a súčasne viac ako buka resp. smreka. Zastúpenie buka aj smreka musí byť väčšie ako 5 % a ich spoločné zastúpenie musí byť väčšie ako 15 %. Spoločné zastúpenie smreka, buka a jedle musí byť aspoň 51 %. Spoločné zastúpenie smreka a buka musí byť väčšie ako zastúpenie ihličnanov spolu (vrátane smreka) a listnáčov spolu (vrátane buka). Limby nesmie byť viac ako 9 %. Radíme sem aj zmesi, v ktorých spoločné zastúpenie SM a BK nedosahuje 15 % v prípade, že tieto napriek tomu tvoria najvýznamnejšiu prímes spĺňajúcu vyššie uvedené podmienky, spoločné zastúpenie SM, BK a JD je aspoň 51 % a zastúpenie jedle je menšie ako 80 %. 234

57 Stupeň ohrozenia Vyhotovovateľ LHP aktualizuje stupeň ohrozenia pri podrobnom zisťovaní stavu lesa na základe usmernenia o spôsobe jeho aktualizácie a postupu uvedeného v správe o hospodárení. Predvyplnený stupeň ohrozenia v aktualizovanom zápisníku bol zistený v predchádzajúcom období a stráca platnosť. Určuje sa vždy aktuálne s platnosťou na jedno decénium. Postup aktualizácie stupňa ohrozenia lesa vyhotovovateľom LHP pri podrobnom zisťovaní stavu lesa 1. Schéma ekologickej klasifikácie lesa Faktor č. Orientačná váha Názov Krok syntézy faktora / hodnotiaca škála I. II Vhodnosť drevinovej skladby Výstavba porastu 0-4 Sanitárny kvocient Odolnostný potenciál 0-4 Stupeň ohrozenia Stanovištná dispozícia -, x, + (0 najpriaznivejší stav, 4 najmenej priaznivý stav; + priaznivý, - nepriaznivý vplyv) 2. Faktory ohrozenia lesa a) Vhodnosť drevinovej skladby: Vyjadruje mieru odchýlky od pôvodného drevinového zloženia, vyjadreného rámcovo v modeloch hospodárenia cieľovým drevinovým zložením. Vysoká váha faktora vychádza z predpokladu, že vrcholové spoločenstvo (klimax) predstavuje na konkrétnom stanovišti ekologický systém s najvyššou odolnosťou a stabilitou. Dreviny sa pre účely tejto klasifikácie členia na: pôvodné hlavné: DB, BK, cenné listnáče, BO, JD, SM, SC, LB, KS 235

58 pôvodné sprievodné : všetky pionierske dreviny, CR, HB, CS a i. domáce dreviny nepôvodné odolné: a.) domáce nad rámec modelu: všetky listnáče, SC, LB, KS b.) cudzie s dobrou odolnosťou: najmä AG, DC, BC nepôvodné neodolné: a.) domáce nad rámec modelu: SM, BO, JD b.) cudzie s nižšou odolnosťou: najmä VJ, DG 0 ideálne zhodné s pôvodným (zmesi hlavných pôvodných drevín) podiel nepôvodnej odolnej zložky do 40 %, neodolnej do 20 % 1 vhodné (zmesi pôvodných hlavných a/alebo sprievodných drevín, aj 2 stredne vhodné monokultúry pôvodných listnatých drevín v ich optime) podiel nepôvodnej odolnej zložky do 80 %, neodolnej do % (aj monokultúry pôvodných ihličnatých drevín v ich optime a monokultúry nepôvodných odolných drevín) 3 nevhodné podiel nepôvodnej neodolnej zložky % (najčastejšie monokultúry ihličnatých drevín mimo ich optima) 4 veľmi nevhodné podiel nepôvodnej neodolnej zložky nad 80 % (monokultúry nepôvodných neodolných drevín mimo ich areálu) b) Výstavba porastu: Faktor má vyššiu váhu pri hodnotení porastov tvorených drevinami s prirodzene nižšou statickou stabilitou (smrek, jedla a p.). Posudzuje sa zápoj, dĺžka korún a celková štruktúra porastu. Priaznivejšie sú viacvrstvové porasty s vyvinutými korunami a s priaznivým štíhlostným koeficientom. Zohľadňuje sa tiež forma zmiešania pri neodolných drevín. 0 ideálna viacvrstvová, alebo rovnomerný hlboký (> 2/3 výšky) zápoj 1 priaznivá záp. prevažne viacvrstvová, alebo nerovnomerný hlboký (> 2/3 výšky) 2 stredne priaznivá prevažne jednovrstvová, zápoj stredne hlboký (1/3 až 2/3 výšky) 236

59 - alebo kalamitou / ťažbou narušené viacvrstvové štruktúry výrazne jednovrstvová, preštíhlená, zápoj plytký (< 1/3 výšky) 3 nepriaznivá - ostrovčekovitý až plošný výskyt neodolných drevín - alebo kalamitou / ťažbou narušené priaznivejšie jednovrstv. štruktúry 4 veľmi nepriaznivá kalamitou narušené výrazne jednovrstvové, preštíhlené štruktúry - spravidla s plošným zastúpením neodolných drevín c) Sanitárny kvocient: Nahrádza sa stupňom poškodenia porastu (triedou zdravotného stavu porastu). Váhu tohto činiteľa je potrebné diferencovať podľa typu poškodenia, najmä vo vzťahu k prognóze jeho ďalšieho vývoja (ďalší rýchly postup, nástup ďalších škodlivých činiteľov a p.) v konkrétnych podmienkach. 0 zdravý porast 1 porast slabo poškodený, zatiaľ bez narušenia zápoja* a mikroklímy 2 porast stredne poškodený, významne postihnutý hnilobou alebo lúpaním, zápoj transparentný (defoliácia > 40 %) alebo lokálne porušený (trhliny spravidla nepresahujúce veľkosť hlúcika 0,01 ha) 3 porast silne poškodený, výskyt hromadného odumierania alebo rozpadu, zápoj otvorený 4 zvyšky rozpadnutého porastu, kalamitná holina * prirodzený zápoj na danom stanovišti d) Stanovištná dispozícia: Komplexný ukazovateľ, vyjadrujúci súhrnný efekt všetkých vonkajších vplyvov na ohrozenie lesa. Potrebné je posúdiť stupeň znečistenia ovzdušia imisiami (pásmo ohrozenia imisiami), reliéfny tvar a expozíciu vo vzťahu k abiotickým škodlivým činiteľom a hydrológii, blízkosť zdrojov nákazy alebo premnoženia biotických škodcov, blízkosť ľudských sídel, líniových stavieb, lomov a iných aktivít súvisiacich s antropickou záťažou. Váhu činiteľa je potrebné modifikovať podľa druhu a intenzity vplyvu (vplyvov), vždy vo vzťahu ku konkrétnemu lesnému ekosystému. + priaznivý vplyv znižuje ohrozenie lesa 237

60 x neutrálny vplyv neovplyvňuje významne ohrozenie lesa - nepriaznivý vplyv zvyšuje ohrozenie lesa 3. Syntéza Syntéza sa uskutoční váženým aritmetickým priemerovaním hodnôt (tried) jednotlivých faktorov. Váhy sa nastavia špecificky podľa významnosti faktora v konkrétnych podmienkach. Pri faktore stanovištná dispozícia, kde sa vplyv vyjadruje znamienkom + a, môže byť celkové hodnotenie upravené pri váhe 1 najviac o 0,5 a pri váhe 2 najviac o 1 stupeň v príslušnom zmysle. Celkové hodnotenie sa zaokrúhli na celé číslo ide vlastne o objektivizované zatriedenie do príslušnej ekologickej kategórie stupňa ohrozenia lesa. a) Odolnostný potenciál lesa: Je súhrnným vyjadrením vnútornej dispozície lesného porastu odolávať vonkajším vplyvom na základe drevinového zloženia, výstavby a sanitárneho kvocientu (podľa Stolinu). 0 veľmi vysoký 1 vysoký 2 znížený 3 nízky 4 veľmi nízky b) Stupeň ohrozenia lesa: Vyjadruje prognózu ohrozenia lesného porastu na decénium ako odhad výsledku pôsobenia komplexu vnútorných a vonkajších faktorov (odolnostný potenciál vs. stanovištná dispozícia). Je vyjadrený pre všetky porasty, porastové skupiny a etáže. Vzhľadom na to, že sa vzťahuje na konkrétny porast lesných drevín, má v praxi HÚL najširšie využitie. Uplatňuje sa pri prepojení s rámcovým plánovaním. 0 neohrozené porasty pravdepodobnosť nežiaduceho vývoja* 0 % 1 mierne ohrozené porasty pravdepodobnosť nežiaduceho vývoja < 10 % 2 stredné ohrozené porasty pravdepodobnosť nežiaduceho vývoja % 3 silne ohrozené porasty pravdepodobnosť odumierania a rozpadu % 238

61 4 veľmi silne ohrozené porasty pravdepodobnosť odumretia a rozpadu > 90 % * zhoršenie stupňa poškodenia (triedy zdravotného stavu) minimálne o jeden stupeň za decénium 4. Vplyv stupňa ohrozenia lesa na rámcové plánovanie 1 0, bez zásadného vplyvu na základné rozhodnutia, ciele a zásady hospodárenia bez zásadného vplyvu na základné rozhodnutia a ciele hospodárenia - zásady hospodárenia orientované na prevenciu a zvyšovanie odolnosti zníženie rubnej doby, skrátenie obnovnej doby, predlženie doby zabezpečenia - zásady hospodárenia orientované na nápravné opatrenia, rekonštrukcia lesa základné rozhodnutia a ciele spravidla nie je možné uplatniť - zásady rekonštrukcie a revitalizácie lesa je vhodné riešiť osobitným projektom 13.5 Uplatnenie modelov hospodárenia pri návrhu hospodárskych opatrení v JPRL Modely hospodárenia sú rámcom, z ktorého vyhotovovateľ LHP vychádza pri tvorbe konkrétneho pokynu v JPRL. Preto je potrebné vždy kriticky prehodnotiť jeho uplatnenie v príslušnej JPRL na základe skutočného hospodárskeho, zdravotného stavu, ohrozenia ap. Konkrétny pokyn musí zodpovedať predovšetkým potrebám danej JPRL tak, aby sa postupne napĺňali ciele definované príslušným modelom. Náväznosť údajov modelu hospodárenia na návrh opatrení v JPRL je nasledovná: Rámce hospodárenia (základný rámec hospodárenia a ostatné rámce hospodárenia) a) Rubná doba V modeli ju nie je možné aktualizovať - slúži pre výpočet ukazovateľa. V konkrétnej JPRL však môže byť na základe stavu porastu odlišná od rámcovej modelovej rubnej doby, v náväznosti na stupeň ohrozenia, zníženie rubnej doby a prípadne na cieľ hospodárenia (pestovanie hrubších kvalitných sortimentov, napr. pri kvalitných porastoch duba). b) Obnovná doba V modeli ju nie je možné aktualizovať - slúži pre výpočet ukazovateľa. V konkrétnej JPRL však môže byť na základe stavu porastu odlišná podobne ako v prípade rubnej doby. c) Rubný vek dreviny Sú uvedené pre ilustráciu rozdielov rubnej zrelosti jednotlivých drevín podieľajúcich sa na výstavbe príslušného HSPT. Slúžia vyhotovovateľovi LHP ako informácia na spresnenie, optimalizáciu začiatku obnovy JPRL, prípadne postupu obnovy jednotlivých drevín (v prípade veľkých rozdielov medzi rubnými vekmi). V zásade sú určované na základe bonity dreviny dosahovanej v danom HSLT. d) Zníženie rubnej doby Uvádza sa pri vyšších stupňoch ohrozenia a vyhotovovateľ LHP ju uplatňuje v súlade s modelom 239

62 hospodárenia, záznamom v konkrétnej JPRL na základe aktuálne zisteného stupňa ohrozenia porastu e) Fyzický vek Uvádza sa v ochranných lesoch a viac menej upozorňuje na využitie celého fyzického veku jednotlivých drevín. f) Doba zabezpečenia Platí pre HSLT v danej lesnej oblasti a slúži ako horná hranica pre zabezpečenie následného porastu pri dodržaní štandardných obnovných a pestovných postupov. Platí však iba pre určujúci lesný typ a jemu prislúchajúci HSLT. Vyhotovovateľ LHP ju preto môže aktualizovať. g) Doba návratu Platí pre priemerné pomery HSLT a HSPT, preto je len ilustračná, má súvis s dobou zabezpečenia, obnovnou dobou a hospodárskym spôsobom. Viaže sa na ňu počet plánovaných zásahov v decéniu. h) Hospodársky spôsob, forma hospodárskeho spôsobu V modeloch sa ako prvá uvádza najextenzívnejšia, preto ju vyhotovovateľ LHP môže v podrobnom plánovaní zmeniť. V prípade voľby extenzívnejšej formy je treba napísať zdôvodnenie tejto odchýlky. i) Dimenzia rubného typu V modeloch sa uvádza hrúbka dreviny, spravidla v šľachtených topolinách a v lesoch s prebudovou na výberkové hospodárenie (nahrádza sa tým čiastočne rubná doba). 2. Ciele hospodárenia a) Cieľová štruktúra porastu V modeloch predstavuje počet vrstiev cieľových porastov, ktorý by bolo vhodné dosiahnuť v rubnej dobe. b) Cieľové drevinové zloženie Vzťahuje sa výlučne k určujúcemu HSLT pre priemerné pomery v danej oblasti. Zohľadňuje už jeho dosiahnuteľnosť vzhľadom na východiskový HSPT. Treba vziať do úvahy aj ostatné zastúpené lesné typy a k nim prislúchajúce HSLT. Optimalizácia návrhu cieľa v podrobnom plánovaní je výlučne na vyhotovovateľovi LHP. Tento však musí vziať do úvahy aj budúcu stabilitu porastu a primerané zastúpenie pôvodných drevín. V chránených územiach pristupuje ešte hľadisko zachovania pôvodnej prirodzenej drevinovej skladby a to rôznou mierou podľa charakteru chráneného územia. c) Obnovné drevinové zloženie Vzťahuje sa výlučne k určujúcemu HSLT pre priemerné pomery v danej oblasti. Treba vziať do úvahy aj ostatné zastúpené lesné typy a k nim prislúchajúce HSLT. Optimalizácia obnovného drevinového zloženia je výlučne na vyhotovovateľovi LHP. Tento však musí vziať do úvahy aj dosiahnuteľné cieľové drevinové zloženie a súčasný hospodársky stav porastu. K obnovnému drevinovému zloženiu sa viaže ustanovenie 26 vyhlášky o kritériách na posudzovanie zabezpečeného lesného porastu (kapitola ). 240

63 Model hospodárenia Základný rámec hospodárenia a ciele hospodárenia v LC Príloha PP HÚL.č.10 LC Lesná oblasť sť Podobla Kategóri a Písmeno subkategóri e Tvar lesa Spôsob obhosp. Pásmo o hrozenia Imisný typ Pásmo hygien. ochrany Zóna rekreácie Druh chránenéh o územia Zóna ochrany prírody Stupeň ochrany prírody Špecif. ZHSLT HSLT PT Stupeň ohrozenia Rubná doba Rubné drevín veky Dimenzia rubného typu Obnovná doba Hospodársky a jeho formy spôsob Cieľové zloženie drevinové Obnovné zloženie drevinové Poznámka Zníženie rubnej doby Doba zabezpečenia Cieľová štruktúra porastu Fyzický vek Doba návratu Vysvetlivky skratiek v tabuľkách základných rámcov a cieľov hospodárenia : Hospodársky spôsob s jeho formy : MH Forma maloplošná holorubná SV Forma výberková stromová VH Forma veľkoplošná holorubná KV Forma výberková skupinová MP Forma maloplošná podrastová PH Kombinácia MP x MH VP Forma veľkoplošná podrastová HP Kombinácia MH x MP UV Účelový hospodársky spôsob Spôsob zmiešania drevín: j jednotlivo h hlúčikovito (do 0,01 ha) s skupinovo (0,01 0,30 ha) o ostrovčekovito (0,30 0,50 ha) p plošne (nad 0.50 ha) Cieľové / obnovné drevinové zloženie: Veľké písmená hlavné dreviny Malé písmená vedľajšie dreviny OI (o. i.) ostatné ihličnany CL (c. l.) cenné listnáče Rubná a obnovná doba: F Príznak funkčného veku v kategórii ochranných lesov a lesov účelových 99 Obnovná doba nepretržitá alebo blízka nepretržitej 98 Obnovná doba uvádzaná pri spôsobe obhospodarovania b (rezervácie) 241

64 14 Podrobné zisťovanie stavu lesa 14.1 Vymedzenie rozsahu a spôsobu zisťovania stavu lesa Podrobné zisťovanie stavu lesa sa vykonáva pre všetky dielce, čiastkové plochy, porastové skupiny a etáže (v súvislosti zo zisťovaním stavu lesa a plánovaním v JPRL ďalej len porast ). Pri opise porastov sa zisťuje skutočný stav lesa, ktorý sa výstižne vyjadruje pomocou alfanumerických údajov v aktualizovanom zápisníku. Tieto charakteristiky sa môžu doplniť slovným opisom stavu porastu. Realizuje sa spravidla pomocou kódovacieho kľúča. Pri podrobnom zisťovaní stavu lesa sa okrem údajov zistených priamo v teréne, využijú aj dostupné údaje z predchádzajúceho LHP, vrátane údajov lesnej hospodárskej evidencie, odporúčania a výsledky komplexného zisťovania stavu lesa a ďalších zisťovaní, ako aj ostatné informácie využiteľné pre podrobné plánovanie. Predmetom základného zisťovania a opisovania stavu lesa v poraste sú údaje: 1. prevzaté z komplexného zisťovania stavu lesa, prípadne aktualizované: kategória a subkategória lesa, lesné typy, hospodársky súbor lesných typov, prevádzkový súbor, rubná doba prevádzkového súboru, obnovná doba prevádzkového súboru, spôsob obhospodarovania, lesná oblasť, pásmo ohrozenia imisiami, imisný typ, doba zabezpečenia. 2. zisťované resp. vypočítané priamo pri opise porastu s využitím dostupných údajov z predchádzajúceho LHP a údajov lesnej hospodárskej evidencie: špecifikum, tvar lesa, vek, zakmenenie, zápoj, expozícia a sklon, nadmorská výška, stupeň ohrozenia, spôsob zisťovania zásoby v poraste, zastúpenie drevín, hospodársky súbor porastových typov, prevádzkový súbor, stredná výška dreviny, 242

65 stredná hrúbka dreviny, bonita dreviny, zásoba dreviny na 1 ha, zásoba kalamity, poškodenie imisiami, poškodenie pre sortimentáciu, poškodenie škodlivým činiteľom (druh, rozsah, intenzita), korunovosť (pre určenie fenotypovej hodnoty dreviny), kvalitatívne triedy, pôvod dreviny, stupeň ohrozenia, percentuálny podiel z umelej obnovy, údaje charakterizujúce vekovú štruktúru, zápoj porastu, charakteristiku pôdy a prikrývky, vznik, stav výchovy a rozpracovanosti porastu v obnove, priestorovú výstavbu porastu, prirodzené zakmenenie porastu, funkčný typ, ochranársky typ, terénny typ, približovanie. 3. údaje z lesníckeho mapovania, ktoré majú bezprostredný vplyv na navrhované hospodárske opatrenia: zisťovanie výmery (plochy) v každej samostatne opísanej JPRL vrátane etáží s výnimkou porastových zvyškov. 4. údaje z iných zdrojov, ako napr. zóna rekreácie, zaradenie porastu do jednotlivých kategórií chránených území s príslušným stupňom ochrany prírody, ochranné pásmo vodných zdrojov, lesnícky obvod, výskumné a monitorovacie plochy popr. ďalšie potrebné údaje Počet stanovíšť pri opise porastu V jednotlivých porastoch sa porastové veličiny zisťujú na 6 12 stanovištiach systematicky rozmiestnených v JPRL rovnomerne v rovnakých odstupoch, aby dobre reprezentovali všetky základné stanovištné a porastové charakteristiky a ich premenlivosť po celej ploche porastu. Dolná hranica rozpätia platí pre porasty rovnomerne zakmenené a rovnomerne zmiešané, horná hranica pre porasty nerovnomerne zakmenené a nerovnomerne zmiešané. V porastoch malých výmer, spravidla do 1 ha a v drobnolesoch do 0,30 ha sa počet stanovíšť môže v závislosti od rozrôznenosti porastu znížiť na 1 6. Odstupová vzdialenosť stanovíšť sa vypočíta na základe plochy porastu a počtu stanovíšť. Najčastejšie sa stanoviská rozmiestňujú v pravidelnej štvorcovej sieti s odstupovými vzdialenosťami v metroch: s = P n kde P je plocha v hektároch a n je určený počet stanovísk. 243

66 V prípadoch, keď sa štruktúra porastu mení viac v jednom smere ako v druhom smere, odporúča sa obdĺžnikový rozostup jednotlivých stanovísk s kratšou hranou v smere väčšej rozrôznenosti: P s1 = 100 n s 2 Rozmiestnenie stanovíšť po poraste sa riadi objektívnym štatistickým výberom. Naplánovanie potrebného počtu stanovíšť Presnejší počet stanovíšť sa určí podľa vzorca kde σ y % σ y % s = 4 % E je variačný koeficient zisťovanej veličiny a vyjadruje relatívnu variabilitu jednotlivých zisťovaných hodnôt v poraste okolo priemernej hodnoty. Keďže je priemerná hodnota údaj neznámy, odhadne sa predbežnou pochôdzkou v teréne. Potom stačí stanoviť pre konkrétny porast iba relatívny stupeň rozrôznenosti zisťovanej veličiny (1 malý, 2 stredný, 3 veľký) a zodpovedajúca hodnota σ y % sa prevezme z tabuľkového prehľadu (napr. Šmelko, Š., 1997: Veľkoplošná variabilita porastových veličín v lesoch Slovenska...) E % je zvolená chyba odhadu, ktorú chceme dosiahnuť a vyjadruje rámec, ktorý by skutočná odchýlka nášho výberového výsledku voči zvolenej chybe odhadu nemala prekročiť s 95 %-nou pravdepodobnosťou Údaje o poraste a drevine zisťované priamo v teréne Pri opise porastov sa priamo v teréne zisťujú nasledovné údaje: 1. tvar lesa, 2. vek porastu, 3. expozícia a sklon, 4. nadmorská výška, 5. zakmenenie, 6. prirodzené zakmenenie porastu alebo jeho časti, 7. zápoj, 8. stupeň ohrozenia, 9. zastúpenie drevín, 244

67 10. stredná výška dreviny, 11. stredná hrúbka dreviny, 12. odhad objemu stredného kmeňa, 13. zásoba kalamity, 14. poškodenie imisiami, 15. poškodenie pre sortimentáciu, 16. poškodenie škodlivým činiteľom (druh, rozsah, intenzita), 17. korunovosť (pre určenie fenotypovej hodnoty dreviny), 18. kvalitatívne triedy, 19. pôvod dreviny, 20. terénny typ, 21. približovacia vzdialenosť, 22. percentuálny podiel z umelej obnovy, 23. údaje charakterizujúce pôdu, prikrývku v poraste 24. údaje charakterizujúce vznik porastu, vekovú štruktúru, zmiešanie porastu 25. zápoj porastu, stav výchovy a rozpracovanosti porastu v obnove a iné údaje charakterizujúce stav porastu 26. doplňujúce údaje o objektoch v poraste sa nachádzajúcich Tvar lesa Pojem hospodársky tvar lesa charakterizuje spôsob vzniku lesného porastu. Konkrétny hospodársky tvar lesa je charakterizovaný najmä spôsobom vzniku/založenia lesného porastu a je zároveň aj výsledkom jeho obhospodarovania - obnovy a výchovy. Podľa spôsobu vzniku lesných porastov sa rozlišuje: - hospodársky tvar lesa vysoký - hospodársky tvar lesa nízky. Porasty hospodárskeho tvaru lesa vysokého vznikajú resp. vznikli zo semena, umelou obnovou sadbou alebo sejbou, prirodzenou obnovou - zmladením alebo z odrezkov. Les vysoký je aj les výmladkového pôvodu s dostatočným počtom stromov vzniknutých zo 245

68 semena alebo z kvalitných výmladkov prvej generácie rovnomerne rozmiestnených po ploche lesného porastu nepravá kmeňovina. Porasty hospodárskeho tvar lesa nízkeho vnikajú resp. vznikli uplatňovaním vegetatívnej prirodzenej obnovy z koreňových výmladkov alebo pňových výmladkov. Hospodársky tvar lesa príslušnej jednotky priestorového rozdelenia lesa určuje, sa na základe zisťovania stavu lesa, vyhotovovateľ LHP v lesnom hospodárskom pláne V etážových porastoch sa uvádza hospodársky tvar lesa osobitne pre každú etáž. Základným, prevažujúcim hospodárskym tvarom lesa v lesoch hospodárskych zabezpečujúci dosiahnutie maximálnej kvalitnej produkcie dreva pri súčasnom zabezpečovaní mimoprodukčných funkcií lesov je tvar lesa vysoký. V závislosti od prírodných podmienok a spôsobu obhospodarovania lesné porasty vznikajú resp. vznikli aj kombináciou oboch spôsobov, teda zo semena a aj uplatnením vegetatívnej prirodzenej obnovy. Cieľavedomým obhospodarovaním lesného porastu je možné a žiadúce, pokaľ sú na to vytvorené podmienky, ovplyvňovať, meniť hospodársky tvar lesa Lesné porasty prevažne výmladkového pôvodu, môžu byť zaradené do hospodárskeho tvaru lesa vysokého, len vtedy ak, sa v nich nachádza dostatočný počet cieľových stromov a ich rezervy semenného pôvodu, alebo kvalitných výmladkov prvej generácie, zodpovedajúcich veku porastu, rovnomerne rozmiestnených po ploche porastu. V takto zaradených porastoch sa cieľavedome hospodári výchovou lesa tak, aby bol vo veku začatia obnovy na ploche lesného porastu zabezpečený dostatočný počet cieľových stromov pri dodržaní optimálneho zakmenenia pre zabezpečenie prirodzenej obnovy zo semena týchto cieľových 246

69 stromov. Cieľom výchovy takýchto porastov je, v horizonte dosiahnutia rubného veku, zmeniť východiskový tvar lesa nízkeho na vysoký tvar lesa. Lesy hospodárskeho tvaru nízkeho je účelné prevádzať na hospodársky tvar lesa vysokého najmä tam, kde stanovištné pomery predpokladajú výrazné zlepšenie všetkých funkcií lesa a produkcie v kvalite a objeme. Ojedinele, v odôvodnených prípadoch, hlavne s ohľadom na plnenie funkcií lesov, nepriaznivé stanovište a drevinu je v hospodárskych lesoch možné cieľavedome udržiavať aj hospodársky tvar lesa nízkeho. Meniť hospodársky tvar vysokého lesa na nízky nie je žiadúce, lebo takýto postup v plnej miere nezabezpečuje využitie produkčného potenciálu stanovišťa a optimálne plnenie ostatných mimoprodukčných funkcií lesa. Tvar lesa v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia je určený s ohľadom na funkčné zameranie Vek porastu Zisťuje sa skutočný vek porastu t. j. počet rokov od jeho založenia. U lesných porastov založených sadbou sa do veku porastu nezapočítava vek sadeníc. Výnimku tvoria porasty rýchlorastúcich drevín (topoľové a vŕbové porasty), kde sa do veku započítava aj vek sadeníc. V porastoch prvého vekového stupňa a v porastoch rýchlorastúcich drevín sa vek uvádza s presnosťou na 1 rok, v ostatných lesných porastoch sa vek zaokrúhľuje na 5 rokov. Určí sa ako priemerný vek vypočítaný ako vážený aritmetický priemer veku jednotlivých stromov porastovej zložky, kde váhou sú ich objemy: t n i i= 1 = n v t i= 1 v i i Vek porastu sa zisťuje v zásade: a) prevzatie z existujúcich podkladov napr. z údajov lesnej hospodárskej evidencie (porastová evidencia zalesnenia), z karty pôvodu porastu, z doterajšieho platného lesného hospodárskeho plánu a pod. b) odvodením/určením veku stromov zisteného/zmeraného na reprezentatívnom počte stromov v poraste. Vek stromu znamená počet rokov od vzniku stromu až po čas, v ktorom sa vek stromu zisťuje. Určenie veku stromu na stojacom strome je v zásade možné - v mladšom veku (max. do 20-30rokov) pri borovici, smreku a jedli spočítaním praslenov. K počtu spočítaných praslenov od vrcholu až po zem sa pripočíta 1 2 roky t.j. počet rokov potrebný k tomu, aby strom dosiahol výšku k najspodnejšiemu prvému praslenu, - odobratím vývrtu zo stojaceho stromu pomocou Presslerovho nebožieca a spočítaním ročných kruhov na vývrte. Vývrt sa odoberá vo výške prsnej výške d 1,3 smerovaným do stredu kmeňa. Na vývrte sa zistí počet ročných kruhov priamo v lesnom poraste okulárne s použitím lupy alebo... Zistený počet letokruhov znamená počet rokov/vek stromu vo výške odoberania 247

70 vývrtu. K takto zistenému veku je potrebné pripočítať počet rokov na, ktorý strom potreboval na dosiahnutie miesta vývrtu. Zvyčajne je to 5 12 rokov v závislosti od dreviny a bonity stanovišťa. c) spočítaním ročných kruhov na pňoch po ťažbe, pričom sa k takto zistenému veku pripočíta 2 5 rokov na dosiahnutie výšky pňa a prípadný počet rokov od vykonania ťažby. Ročné kruhy (letokruhy) sú prírastky dreva vytvorené kambiom v priebehu jedeného vegetačného obdobia. V našich oblastiach je to jeden letokruh behom jedného roka. Letokruh je spravidla rozdelený na dve časti; jarné drevo je obvykle svetlejšia a mäkšia časť letokruhu a má väčšiu šírku ako letné drevo. Letokruhy sú spravidla na severnejšej stranwe hustejšie ako na južnej. Pri vyhotovovaní LHP a podrobnom zisťovaní stavu lesa je potrebné vek porastu z platného LHP aktualizovať o príslušný počet rokov platnosti LHP príp. údajov LHE a overiť priamym zisťovaním veku v teréne na 5-7 stredných kmeňoch jednotlivých drevín, najmä v dôsledku výchovných alebo obnovných zásahov, prípadne náhodných ťažieb. Pri porastoch, ktorých rôznovekosť vyplýva z ich vekové odlíšiteľných častí a neopisujú sa osobitne ako porastové skupiny alebo čiastkové plochy, treba v opise porastu uviesť ich plošný odhad aj s lokalizáciou (napr. v Z 1/4 mladší vo V 1/2 starší SM). Rôznovekosť sa vyjadruje slovne v texte opisu porastov, pri kódovom spôsobe spracovania ako doplnok opisu porastov a v kolónke pre vek sa uvedie stredný vek. Ak rozdiel stredných vekov jednotlivých drevín v poraste presahuje 20 rokov, porast sa popíše ako etážový. Pri rôznovekom poraste, kde nie je možné určiť hranicu vekovo odlišných skupín, sa určí priemerný plošný vek. Rôznovekosť porastu je potrebné vyjadriť číselne vekovým rozpätím v opise porastov, alebo slovne v texte opisu. Ak sa skutočný vek v poraste zastúpenej dreviny významne odlišuje od priemerného veku uvádzaného pre JPRL (napr. vek pre JPRL je 110 rokov a v zastúpení drevín sa nachádza breza s vekom 60 rokov) a uvedená skutočnosť nebola vyriešená vytvorením samostatnej etáže, je potrebné pre túto drevinu uvádzať skutočný vek zistený pri opise porastu Expozícia a sklon Expozícia sa uvedie skratkami S, SV, V, JV, J, JZ, Z, SZ a R (rovina) podľa orientácie terénu k svetovým stranám. 248

71 Sklon terénu sa uvádza v %, so zaokrúhlením na 5 %, ako priemerný sklon terénu v poraste. 100% = 45 stupňov. Veľké rozdiely v expozícii a sklone v rámci porastu je potrebné zvýrazniť v doplnku k slovnému opisu porastu ich lokalizáciou, prípadne rozpätím hodnôt (napr. na Z 1/4 JV 30%). Expozícia a sklon sa určuje ako spriemerovaný údaj všetkých častí dielca, čiaskovej plochy popr. porastových skupín a zisťuje sa na úrovni porastovej skupiny. Keď je sklon = 0 potom expozícia = R a opačne, keď expozícia = R potom sklon = Nadmorská výška Pri opise porastov sa uvádza rozpätie nadmorských výšok (od do), v ktorých sa JPRL (dielec, čiastková plocha) nachádza. Vo viacetážových JPRL sú údaje o rozpätí nadmorských výšok vo všetkých etážach totožné. Pre porastové zvyšky sa údaje o rozpätí nadmorských výšok neudávajú. Údaje o rozpätí nadmorských výšok sa udávajú v desiatkach metrov (napr ). Nadmorská výška udáva výšku miesta alebo bodu nad hladinou mora. Je to zvislá vzdialenosť (výškový rozdiel) určitého miesta na zemi k hladine spravidla najbližšieho mora. Nadmorské výšky na Slovensku sú udávané k hladine Baltského mora po vyrovnaní. Až do roku 1955 v terajšom Československu a pred tým v Rakúsko-Uhorsku bola používaná ako základ stredná hladina Jadranského mora pri Terste, ktorá je oproti baltskému systému o 0,46 m vyššie. Nadmorská výška sa označuje skratkou m n. m. čo znamená metrov nad morom. Údaje o nadmorských výškach sa v zásade odvodia z vrstevníc príslušnej lesníckej mapy na úrovni čiastkovej plochy. Na mapách je nadmorská výška uvedená pomocou vrstevníc a kót význačných bodov. Nadmorská výšky pod úrovňou morskej hladiny sa uvádza ako záporná hodnota. Takto zistenú nadmorskú výšku je možné overiť/spresniť pomocou barometrického výškomeru. V súčasnosti všeobecne používaný geografický polohový systém (GPS) pre určovanie polohy na zemi používa ako základnú hladinu povrch matematicky vypočítaného elipsoidu WGS84, ktorý sa môže od strednej hladiny mory odlišovať Zakmenenie Zakmenenie je relatívnou mierou hustoty porastu. Udáva stupeň využitia produkčného priestoru porastu stromami. 249

72 Zakmenenie je dendoremetricky je definované ako pomer skutočnej porastovej veličiny na 1 ha (počtu stromov N sk alebo kruhovej základne G sk alebo zásoby V SK ) k normovanej/tabuľkovej hodnote tej istej veličiny podľa rastových tabuliek (N RT, G RT, V RT ) ktoré slúžia ako miera plného zakmenenia. a) Zakmenenie podľa počtu stromov sa vypočíta podľa vzťahu Zak = N N SK RT resp. ako zakmenenie vypočítané základe podielu aktuálneho indexu hustoty porastu (SDI) a maximálneho indexu hustoty porastu (SDI max ) podľa vzťahu: Zak = SDI SDI max pričom maximálny index hustoty porastu znamená maximálny možný počet stromov na hektár pri plnom zakmenení a zastúpení dreviny pri strednej hrúbke 25 cm a je odvodený na základe modelu rastových tabuliek (Halaj et al.1987). Index hustoty porastu (SDI) sa vypočíta na základe počtu stromov na 1 ha a kvadratickej strednej hrúbky stromov porastovej zložky podľa vzťahu odvodeného Reinekem (1933). Vyjadruje teoretický počet stromov na 1 ha, ak by porastová zložka mala strednú kvadratickú hrúbku rovnú 25 cm. SDI = N d g b) Zakmenenie na základe hektárovej zásoby V lesníckej praxi za najčastejšie používa zakmenenie vypočítané na základe skutočnej hektárovej zásoby drevín porastovej zložky a teoretickej hektárovej zásoby drevín odvodenej z rastových tabuliek (Halaj et al.1987) pri plnom zakmenení a zastúpení podľa: Zak = kde m je počet drevín porastovej zložky, V SKj je skutočná hektárová zásoba dreviny a V RTj je tabuľková hektárová zásoba dreviny. c) zakmenenie vypočítané podľa skutočnej kruhovej základne a kruhovej základne podľa RT. Kruhová základňa (G) na 1 ha sa vypočíta spočítaním kruhových základní všetkých stromov porastovej zložky. m j= 1 V V SKj RTj G n i= = 1 π d 4 p 2 i G Zak = G SK RT 250

73 Zakmenenie porastu sa zisťuje vo všetkých porastoch v závislosti od jeho variability odhadom na 6-12 stanovištiach, rozmiestnených reprezentatívne po ploche porastu. Nadobúda hodnoty 0,1 až 1,0 pričom zakmenenie 1,0 predstavuje plné zakmenenie. Pre účely automatizovaného spracovania sa zapisuje s presnosťou na dve desatinné miesta. Určuje sa ako podiel skutočného počtu stromov (okrem stojacich suchárov) na stanovišti a súčtu skutočného počtu stromov a chýbajúcich stromov do plného zakmenenia. m Zakmenenie = m + k kde m je skutočný počet stromov na stanovišti a k je počet stromov chýbajúcich stromov do plného zakmenenia. Takto zistené zakmenenie je žiaduce v niekoľkých porastoch overiť zmeraním kruhovej základne relaskopickou metódou na 6-12 stanovištiach. Zakmenenie sa vypočíta ako podiel takto nameranej skutočnej kruhovej základne a tabuľkovej kruhovej základne. Pri stanovení zakmenenia sa s objemom kalamity, vrátane stojacich suchárov neuvažuje. Výpočet zakmenenia sa dá vykonať iba v tých porastoch, v ktorých bol stav lesa zisťovaní priamym meraním, napr. priemerkovaním alebo niektorou z reprezentatívnych metód, kedy sú k dispozícii skutočné údaje o všetkých potrebných porastových veličinách. V priemerkovaných porastoch sa zistené/odhadnuté zakmenenie spresní výpočtom ako podiel redukovanej porastovej plochy k skutočnej ploche. Redukovaná porastová plocha je súčet redukovaných plôch jednotlivých zastúpených drevín, vypočítaných z podielu skutočnej zásoby dreviny v poraste k tabuľkovej zásobe dreviny. Nerovnomernosť zakmenenia sa vyjadrí slovne v texte aj s jeho prípadnou lokalizáciou. Súčet zakmenení vo viacetážových porastoch môže byť aj väčší ako 1,0 z toho dôvodu, že v príslušnej etáži sa uvádza vždy jej skutočné zakmenenie. V porastoch šľachtených topoľov, plantáží vianočných stromčekov, založených a odrastených kultúr sa za plné zakmenenie považuje stav s požadovaným pravidelným nenarušeným sponom. Zakmenenie porastu sa zistí podľa podielu chýbajúcich jedincov k úplnému počtu stanovenému na ha porastovej plochy. V etážových porastoch sa ako spodná etáž samostatne popisuje aj životaschopné prirodzené zmladenie a podsadby od zakmenenia 0,1. Ak ho nedosahuje, uvedie sa iba v slovnom opise porastu. Rozsah prirodzeného zmladenia sa podchycuje úplne, a to jednak vyjadrením životaschopného zmladenia vo forme etáži a tiež etážami nepodchytený rozsah (nedosahujúce zakmenenie 1) nádejného zmladenia hlavne v obnovovaných porastoch v odhadnutej ploche v slovnom opise porastov s prípadnou jeho lokalizáciou. Napr.: v J 1/2 BK, SM zmladenie. V porastoch na exponovaných stanovištiach a v oblasti hornej hranice lesa sa v opise porastu uvádza aj prirodzené zakmenenie, ktoré predstavuje dosiahnuteľné plné zakmenenie na danom stanovišti. V týchto prípadoch sa redukovaná holina považuje za súčasť porastu ako neproduktívna holina, ktorej zalesnenie nie je účelné. Za takúto holinu treba považovať aj tzv. oká" v kosodrevine, ktorých zalesnenie by nebolo účelné. V porastoch do 10 rokov, t. j. do štádia 3. rastového stupňa vrátane (okrem rýchlorastúcich drevín), treba zakmenenie ustáliť tak, aby celá redukovaná holina mohla sa dať účelne zalesniť. Ak si 251

74 stav porastu nevyžaduje vôbec alebo len v malej miere doplnenie (vylepšenie) v súvislosti s redukovanou holinou nepresahujúcou 5 % plošnej jednotky, treba zakmenenie takéhoto porastu považovať za plné; čiže 1, Prirodzené zakmenenie porastu alebo jeho časti V porastoch na exponovaných stanovištiach a v oblasti hornej hranice lesa sa v opise porastu uvedie aj prirodzené zakmenenie, ktoré predstavuje dosiahnuteľné plné zakmenenie na danom stanovišti z dôvodu, že redukovaná holina sa považuje za súčasť porastu ako neproduktívna holina, ktorej zalesnenie nie je účelné Zápoj Pod zápojom porastu sa rozumie dotyk a vzájomné prenikanie vetví korún stromov v korunovej klenbe porastu. Zápoj porastu je významný znak hodnotenia pestovného stavu porastu, jeho vnútornej štruktúry, hustoty a stability. Súčasne je relatívnou mierou využitia disponibilného produkčného priestoru v poraste. Značne ovplyvňuje energetický, svetelný a látkový režim porastu a tiež celého porastového ekosystému. V zásade je možné rozlíšiť: zápoj horizontálny koruny jednotlivých stromov zaujímajú viacmenej rovnakú časť porastového priestoru a tvoria zreteľne určiteľnú vrstvu (najmä porasty rovnoveké a rovnorodé), zápoj diagonálny (stupňovitý) vrcholy korún jednotlivých stromov sú vo vertikálnom smere usporiadané nepravideľne a nie je možné odlíšiť jednotlivé korunové vrstvy (typické pre výberkové lesy), zápoj vertikálny koruny jednotlivých stromov sa vzájomne dotýkajú a prelínajú v zvislej rovine. Zápoj ako pomer plochy krytej korunami stromov k celkovej ploche porastu sa udáva v opise ako údaj potrebný pre zvýraznenie stavu porastu a určenie hospodárskych opatrení, hlavne pri plánovaní výchovy lesných porastov, vo výberkových porastoch a v porastoch v prebudove na les výberkový. Vyjadruje sa slovne ako miera dotyku jednotlivých korún: - zápoj prehustlý - pri ktorom dochádza k vzájomnému prenikaniu vetví korún susediacich stromov, konce vetiev susedných stromov zasahujú vzájomne do korún a tieto sa deformujú, vzájomne sa prenikajú - zápoj uvoľnený - pri ktorom koruny stromov sa koncami vetiev vzájomne nedotýkajú, ale znateľne sa vzájomne ovplyvňujú, - zápoj medzernatý - pri ktorom do medzier medzi korunami, by bolo možno umiestniť niekoľko stromov príslušnej etáže/vrstvy. V korunovej klenbe vzniká medzera, v ktorej chýba jeden max. dva stromy s priemernou veľkosťou koruny. - riedina medzery väčšie ako pri zápoji medzernatom Stupeň ohrozenia 252

75 Stupeň ohrozenia charakterizuje intenzitu pôsobenia škodlivých činiteľov na JPRL a odolnosť porastu tejto JPRL voči nim. Ide teda o určitú prognózu vývoja zdravotného stavu príslušnej JPRL na najbližších 10 rokov. Nahradil pôvodne používaný stupeň ekologickej stability. Stupeň ohrozenia sa hodnotí stupnicou 0 až 4 odvodenou zo stupnice medzinárodného monitoringu. 0 neohrozené porasty pravdepodobnosť nežiaduceho vývoja* 0 % 1 mierne porasty ohrozené pravdepodobnosť nežiaduceho vývoja < 10 % 2 stredné porasty ohrozené pravdepodobnosť nežiaduceho vývoja % 3 silne ohrozené porasty pravdepodobnosť odumierania a rozpadu % 4 veľmi silne ohrozené porasty pravdepodobnosť odumretia a rozpadu > 90 % Určenie resp. aktualizácia stupňa ohrozenia je nevyhnutná najmä v nasledujúcich prípadoch: a) nové porasty pribudli z KN v dôsledku zmeny druhu pozemku, b) nové porasty pribudli v dôsledku zmien stavu lesa (napr. pri vzniku nových mladých porastových skupín). c) následkom nepriaznivých činiteľov, nevhodného drevinového zloženia, alebo štruktúry porastu sú viditeľné prejavy ich poškodenia, straty stability resp. odolnosti, alebo je následne trvalo znížené zakmenenie pod 0,7 a je ohrozené dosiahnutie cieľov hospodárenia, alebo v nich v súlade s platnými pracovnými postupmi a usmerneniami vznikol dôvod na predpis odlišných hospodárskych opatrení oproti bežným porastom až po ich predčasnú obnovu. d) v nepoškodených predrubných porastoch so zastúpením smreka nad 80 %, v ktorých následkom doterajšieho vývoja vznikla naliehavá potreba výchovného zásahu. Jedná sa o porasty: - prehustlé so strednou hrúbkou d cm, s prevahou jedincov so skrátenou korunou pod ⅓ výšky stromu, - prehustlé so strednou hrúbkou d 1.3 < ako 15 cm, s prevahou jedincov so skrátenou korunou pod ½ výšky stromu, - v ktorých v prípade nevykonania výchovného zásahu hrozí že vývoj porastu bude smerovať k jednému z vyššie uvedených stavov a dôjde k zníženiu statickej stability porastu a tým sa zvýši riziko vzniku náhodnej ťažby. e) existuje zvýšené nebezpečenstvo, že sa v danom poraste nedosiahnu ciele hospodárenia. V hospodárskych lesoch patrí k cieľom obnova porastu v určenej rubnej dobe (RD) a obnovnom drevinovom zložení (OZ) podľa modelu hospodárenia. V ostatných kategóriách lesa patrí k hlavným cieľom najmä zabezpečenie trvalého plnenia požadovaných funkcií lesa. Príklady porastov, ktorých hospodársky stav (prírodné pomery, stabilita, vhodnosť drevinového zloženia, odolnosť) si vyžaduje overenie a ich zaradenie do tretieho stupňa ohrozenia - silne ohrozené porasty : 253

76 - predrubné rovnoveké porasty so zastúpením smreka nad 50 % s trvalo zníženým nerovnomerným zakmenením pod 0,7 v dôsledku vetrovej alebo snehovej kalamity, obhryzu zverou, lúpania, pôsobenia podkôrneho hmyzu, poškodenia asimilačných orgánov a pod. - predrubné rovnoveké porasty, v ktorých je viac ako 30 % stromov vážne oslabených hnilobou, lúpaním, ktoré už strom nie je schopný zavaliť. V prípade nižšieho zakmenenia sa % poškodených stromov potrebné pre zaradenie do tohto stupňa primerane znižuje - predrubné rovnoveké sm porasty s prebiehajúcou kôrovcovou kalamitou aj v prípade, že ešte majú plné zakmenenie. - porasty s priemernou defoliáciou nad 60 % spôsobenou dlhodobým pôsobením imisií alebo sucha resp. sú defoliované hmyzom, vetrom alebo iným škodlivým činiteľom a nie je predpoklad ich následnej regenerácie. - porasty, v ktorých následkom vyššie uvedených vplyvov je predpoklad ďalšej kalamitnej ťažby, následkom ktorej nastane trvalý pokles zakmenenia pod 0,7, - silne preriedené porasty so zakmenením 0,5 v ktorých sa zásadne zhoršili podmienky pre obnovu, - porasty mladín a obnovovaných presvetlených porastov na južných svahoch najmä prvého a druhého vegetačného stupňa s viditeľnými znakmi poškodenia suchom, - ihličnaté porasty v pásme ohrozenia imisiami C a vyššom bez ohľadu na súčasný stav poškodenia, - porasty v obnove, ktoré v predchádzajúcom období neboli dostatočne, alebo správne vychovávané a zásadne sa to prejavilo na ich hospodárskom stave, - predrubné porasty výchovne zanedbané a to aj bezprostredne po vykonaní výchovného zásahu (preštíhlené, až ohnuté jedince až do doby ich stabilizácie hodnotí sa ich momentálny stav) - v porastoch s výskytom nešpecifického hynutia (žltnutia) smreka (zatiaľ identifikované na Kysuciach, Orave a Spiši), - nepoškodené porasty v bezprostrednej blízkosti ohnísk a lokalít významných škodcov (podkôrny hmyz, zver..), - porasty so sústavným výskytom škôd antropogénneho pôvodu - pri holinách stupeň ohrozenia vyjadruje ohrozenie budúcej kultúry alebo nárastu. Na holinách nepresahujúcich parametre maloplošného holorubu sa uvedie stupeň ohrozenia 2, u holín presahujúcich stanovené parametre stupeň 3 Ak poškodenie porastu vzniklo následkom extrémne silného vetra, prípadne aj iného jednorázového škodlivého činiteľa a je predpoklad, že ostávajúci porast je schopný odolávať bežným nepriaznivým vplyvom, zaradí sa do stupňov ohrozenia 1, alebo 2. Do štvrtého stupňa ohrozenia veľmi silne ohrozené porasty sa zaradia porasty s výrazným poškodením a zlým hospodárskym stavom, následkom ktorého je reálny predpoklad, že v priebehu 10 rokov zaniknú - pokles zakmenenia na 0,3 a menej. Údaje stupňa ohrozenia sa v rámci prieskumu ekológie lesa nezisťujú a neaktualizujú celoplošne vo všetkých JPRL (ďalej len porast ), ale len v porastoch, ktoré boli objektmi ekologického prieskumu. V prípadoch, keď tieto údaje neboli ekológom aktualizované, boli prevzaté neaktualizované z predchádzajúceho LHP. Z tohto dôvodu pri opise porastov a návrhu plánu hospodárskych opatrení počas vonkajších prác pri podrobnom zisťovaní stavu lesa je potrebné v bližšie špecifikovaných prípadoch venovať pozornosť údaju stupňa ohrozenia, ako identifikátoru modelu hospodárenia. Postup aktualizácie stupňa ohrozenia zariaďovateľom je uvedený v kapitole Stupeň ohrozenia. 254

77 Zastúpenie drevín Je jednou z najdôležitejších charakteristík pestovného, produkčného a ekologického stavu lesa. Pri podrobnom zisťovaní stave lesa/opise porastu sa zastúpenie drevín zisťuje pre nasledovné dreviny: Skratka Názov dreviny Latinský názov STROMOVITÉ DREVINY Ihličnaté dreviny SM Smrek obyčajný Picea abies SP Smrek pichľavý Picea pungens SO Smrek omorikový (omorika) Picea omorica JD Jedľa biela Abies alba JO Jedľa obrovská Abies grandis BO Borovica lesná (sosna) Pinus sylvestris BC Borovica čierna Pinus nigra BS Borovica Banksova Pinus banksiana KS Borovica horská (kosodrevina) Pinus mugo VJ Borovica hladká (vejmutovka) Pinus strobus LB Borovica limbová Pinus cembra BB Borovica barinná Pinus uncinata DG Duglaska tisolistá Pseudotsuga menziesii SC Smrekovec opadavý Larix decidua SJ Smrekovec japonský Larix kaempferi, syn. Larix leptolepis TX Tis obyčajný Taxus baccata Listnaté dreviny DL Dub letný (Dub sivozelený) Quercus robur (Quercus pedunculiflora) DZ Dub zimný (Dub žltkastý) (Dub mnohoplodý) Quercus petraea (Quercus dalechampii,) (Quercus polycarpa) (Dub balkánsky) (Quercusn frainetto) DC Dub červený Quercus rubra DP Dub plstnatý, (Dub jadranský) Quercus pubescens (Quercus virgiliana) CR Dub cerový (cer) Quercus cerris DX Dub močiarny Quercus palustris 255

78 DS Dub letný slavónsky Quercus robur ssp. Slavonica BK Buk lesný Fagus sylvatica HB Hrab obyčajný Carpinus betulus BH Brest horský Ulmus montana, syn. Ulmus glabra BP Brest poľný (hrabolistý) Ulmus minor, syn. Ulmus carpinifolia VZ Brest väzový Ulmus laevis BD Brest sibírsky Ulmus pinnato-ramosa JH Javor horský Acer pseudoplatanus JM Javor mliečny Acer platanoides JP Javor poľný Acer campestre JT Javor tatársky Acer tataricum JI Javor introdukovaný Acer introd. sp. JU Jaseň úzkolistý Fraxinus angustifolia JS Jaseň štíhly Fraxinus excelsior JA Jaseň americký Fraxinus americana JK Jaseň manový Fraxinus ornus JJ Javorovec jaseňolistý Negundo aceroides, szn. Acer negundo PJ Pajaseň žliazkatý Ailanthus altissima JL Jelša lepkavá Alnus glutinosa JX Jelša sivá Alnus incana JZ Jelša zelená Alnus viridis BR Breza bradavičnatá Betula pendula syn. Betula verrucosa BA Breza plstnatá Betula pubescens LM Lipa malolistá Tilia cordata LV Lipa veľkolistá Tilia platyphyllos. AG Agát biely Robinia pseudoacacia VB Vŕba biela Salix alba VF Vŕba krehká Salix fragilis VK Vŕba krovitá Salix sp. VV Vŕba hlavová (vŕškovaná) Salix sp. JB Jarabina vtáčia Sorbus aucuparia MK Jarabina mukyňová (mukyňa) Sorbus aria 256

79 BX Jarabina brekyňová (brekyňa) Sorbus torminalis OK Jarabina oskorušová (oskoruša) Sorbus domestica TB Topoľ biely Populus alba, P. canescens TC Topoľ čierny Populus nigra TI Topoľ I 214 Populus x euroamericana ( I-214 ) TR Topoľ Robusta Populus x euroamericana ( Robusta ) OS Topoľ osikový (osika) Populus tremula CS Čerešňa vtáčia Prunus avium MH Čerešňa mahalebková (mahalebka) Prunus mahaleb OC Orech čierny Juglans nigra OV Orech vlašský Juglans regia GJ Gaštan jedlý Castanea sativa GK Pagaštan konský Aesculus hippocastanum TP Čremcha obyčajná (tŕpka) Padus avium, syn. Padus racemosa HR Hruška obyčajná Pyrus pyraster JN Jabloň planá (plánka) Malus sylvestris PL Platan Platanus sp. OH Orechovec hikória Carya sp. KROVITÉ DREVINY BZ Baza čierna Sambucus nigra DR Drieň obyčajný Cornus mas HJ Hloh jednosemenný Crataeus monogyna HO Hloh obyčajný Crataegus oxyacantha 257

80 258

81 Ihličnaté dreviny SM Smrek obyčajný Picea abies SP Smrek pichľavý Picea pungens SO Smrek omorikový (omorika) Picea omorica JD Jedľa biela Abies alba JO Jedľa obrovská Abies grandis BO Borovica lesná (sosna) Pinus sylvestris 259

82 BC čierna Borovica Pinus nigra BS Borovica Banksova Pinus banksiana KS Borovica horská (kosodrevina) Pinus mugo VJ Borovica hladká (vejmutovka) Pinus strobus LB Borovica limbová Pinus cembra BB Borovica barinná Pinus uncinata 260

83 DG Duglaska tisolistá Pseudotsuga menziesii SC Smrekovec opadavý Larix decidua SJ Smrekovec japonský Larix kaempferi, syn. Larix leptolepis TX Tis obyčajný Taxus baccata 261

84 Listnaté dreviny DL letný Dub (Dub sivozelený) Quercus robur (Quercus pedunculiflora) DZ Dub zimný (Dub žltkastý) (Dub mnohoplodý) Quercus (Quercus dalechampii,) (Quercus polycarpa) (Dub balkánsky) (Quercusn frainetto) DC Dub červený Quercus rubra DP Dub plstnatý, (Dub jadranský) Quercus pubescens (Quercus virgiliana) CR Dub cerový (cer) Quercus cerris DX Dub močiarny Quercus palustris 262

85 DS Dub slavónsky letný Quercus robur ssp. Slavonica BK Buk lesný Fagus sylvatica HB Hrab obyčajný Carpinus betulus BH Brest horský Ulmus montana, syn. Ulmus glabra BP Brest (hrabolistý) poľný Ulmus minor, syn. Ulmus carpinifolia VZ Brest väzový Ulmus laevis 263

86 BD Brest sibírsky Ulmus pinnato-ramosa JH Javor horský Acer pseudoplatanus JM Javor mliečny Acer platanoides JP Javor poľný Acer campestre JT Javor tatársky Acer tataricum JI Javor introdukovaný Acer introd. sp. JU Jaseň úzkolistý Fraxinus angustifolia 264

87 JS Jaseň štíhly Fraxinus excelsior JA Jaseň americký Fraxinus americana JK Jaseň manový Fraxinus ornus JJ Javorovec jaseňolistý Negundo aceroides, szn. Acer negundo PJ Pajaseň žliazkatý Ailanthus altissima JL Jelša lepkavá Alnus glutinosa 265

88 JX Jelša sivá Alnus incana JZ Jelša zelená Alnus viridis BR Breza bradavičnatá Betula pendula syn. Betula verrucosa BA Breza plstnatá Betula pubescens LM Lipa malolistá Tilia cordata LV Lipa veľkolistá Tilia platyphyllos 266

89 AG Agát biely Robinia pseudoacacia VB Vŕba biela Salix alba VF Vŕba krehká Salix fragilis VK Vŕba krovitá Salix sp. VV Vŕba (vŕškovaná) hlavová Salix sp. JB Jarabina vtáčia Sorbus aucuparia MK Jarabina mukyňová (mukyňa) Sorbus aria 267

90 BX Jarabina brekyňová (brekyňa) Sorbus torminalis OK Jarabina oskorušová (oskoruša) Sorbus domestica TB Topoľ biely Populus alba, P. canescens TC Topoľ čierny Populus nigra TI Topoľ I 214 Populus x euroamericana ( I-214 ) TR Topoľ Robusta Populus x euroamericana ( Robusta ) OS Topoľ (osika) osikový Populus tremula CS Čerešňa vtáčia Prunus avium MH Čerešňa mahalebková (mahalebka) Prunus mahaleb OC Orech čierny Juglans nigra 268

91 OV Orech vlašský Juglans regia GJ Gaštan jedlý Castanea sativa GK Pagaštan konský Aesculus hippocastanum TP Čremcha obyčajná (tŕpka) Padus avium, syn. Padus racemosa HR Hruška obyčajná Pyrus pyraster JN Jabloň (plánka) planá Malus sylvestris 269

92 PL Platan Platanus sp. OH Orechovec hikória Carya sp. KROVITÉ DREVINY BZ Baza čierna Sambucus nigra DR Drieň obyčajný Cornus mas HJ Hloh jednosemenný Crataeus monogyna HO Hloh obyčajný Crataegus oxyacantha 270

93 Pre krovité dreviny - baza čierna (BZ), drieň obyčajný (DR), hloh jednosemenný (HJ), hloh obyčajný (HO) sa taxačné veličiny v opise porastov neuvádzajú. Tieto dreviny je možné uviesť v doplnku k slovnému opisu porastu a v doplnku k plánu hospodárskych opatrení. V opise porastov sa uvádza maximálne 8 najviac zastúpených drevín. Málo zastúpené, hospodársky významné, alebo vzácne dreviny, sa udávajú s presnosťou na 1 %. Bez percentuálneho zastúpenia sa uvedie málo zastúpená drevina iba vtedy, keď je predpísaná na ťažbu. Odporúča sa dreviny v opise porastu uviesť zostupne podľa vypočítaného % zastúpenia dreviny. V slovnom opise porastu sa môžu uviesť ojedinele vyskytujúce sa drevín. Zastúpenie drevín (Zast drev ) určuje/vyjadruje v % ako percentický plošný podiel, ktorým sa drevina svojou redukovanou plochou (P reddrev ) - plochou zodpovedajúcou plnému zakmeneniu - podieľa na celkovej redukovanej ploche porastu (P redpor ). Zast drev = P P reddrev redporu 100 Zastúpenie drevín pri podrobnom zisťovaní stavu lesa/opise porastov sa: a) v porastoch, kde sa porastová zásoba dreva zisťuje priamym meraním, sa zastúpenie drevín vypočíta ako podiel redukovaných plôch jednotlivých drevín na redukovanej ploche porastu (s presnosťou na 1%), b) v ostatných porastoch odhadom. Pri odhade sa zastúpenie drevín určuje na jednotlivých stanoviskách s presnosťou na 5 %. Zastúpenie drevín v poraste sa následne vypočíta ako aritmetický priemer zastúpení drevín zistených na jednotlivých stanovištiach Stredná výška dreviny výška stredného kmeňa Stredná výšky dreviny je dendrometrickou charakteristikou výškovej vyspelosti dreviny (porastu) a udáva výšku takého stromu, ktorý má priemernú hrúbku, kruhovú základňu alebo ojem. Stredná výška dreviny sa pri opise porastu zisťuje ako aritmetický priemer z meraní na jednotlivých stanovištiach v poraste pre odhadnuté stredné kmene. Výšky jednotlivých stredných kmeňov sa merajú na 1 meter. Výška do 1 m sa odhaduje so zaokrúhlením na 0,5 m. 271

94 Pri meraní výšok v rubných porastoch, pre výpočet zásob a pri použití diferencovaných rastových tabuliek ako náhrady za priame meranie, sa výška zaokrúhli na desatinu metra. Zásady merania výšky dreviny: - pri meraní je potrebné vyhýbať sa výrazným sklonom terénu - pokiaľ je to možné výšky merať po vrstevnici, - pri meraní je potrebné postaviť sa od stromu tak, aby bola dobre viditeľná päta stromu a jeho vrchol, - výška sa meria minimálne 2x, čím sa vylúči hrubá chyba - pri stromoch s košatou korunou vrchol stromu určujeme odhadom cez korunu - výšky na jednotlivých stanoviskách sa merajú s presnosťou na 0,5 m. Stredná výšky sa zaokrúhli na celý 1m. V porastoch, v ktorých sa zásoba zisťovala priamym meraním, sa stredná výška dreviny, určená pri zisťovaní stavu lesa, spresní podľa výšky určenej pomocou výškovej krivky dreviny alebo zatrieďovacieho grafikonu JOK. Výška stredného kmeňa/stredne objemového kmeňa sa uvádzajú pre všetky opísané/zastúpené dreviny, vrátane dreviny bez percentuálneho zastúpenia Stredná hrúbka dreviny hrúbka stredného kmeňa Je to hrúbka takého stromu, ktorý reprezentuje buď kruhovú základňu alebo objem všetkých stromov dreviny resp. celého porastu. a) Stredná hrúbka vypočítaná ako kvadratický vážený priemer z hrúbok všetkých stromov porastu d g k i i= 1 = k n d i= 1 n i 2 i b) Stredná hrúbka vypočítaná z kruhovej základne je hrúbka kmeňa, ktorý má priemernú kruhovú základňu. 4g g d g = = π 0,

95 Priemerná kruhová základňa sa vypočíta: g = G N n j g j = kde n j je počet stromov v hrúbkovom stupni a g j je kruhová základňa stromu príslušného hrúbkového stupňa. c) Stredná hrúbka vypočítaná pomocou aritmetického priemeru a smerodajnej odchýlky (s d ) 2 2 g = d s d d + Stredná hrúbka d g zohľadňuje hrúbky jednotlivých stromov druhou mocninou ich hodnôt a tak tým podchycuje nielen ich veľkosť ale aj variabilitu. d) Weiseho stredná hrúbka d w Weiseho hrúbka d w je približná hodnota je približná hodnota strednej hrúbky d g a slúži na určenie strednej hrubky dreviny v prípade, keď je ju potrebné poznať ešte pred výpočtom zásoby a sú k dispozícii údaje o hrúbkových početnostiach jednotlivých z priemerkovania. Weiseho pravidlo bolo upravené Halajom a následne Vaníkom. Percentá určenia Weiseho stredného v súčasnosti sú určené pre najčastejšie sa vyskytujúce tvary rozdelenia početnosti hrúbok: pravostranné, súmerné, ľavostranné a klesajúce. Umožňujú predbežne určiť hrúbku stredne objemového kmeňa s chybou, ktorá s pravdepodobnosťou 68% neprekračuje hrúbku ± 2 cm. Prakticky sa stredná hrúbka d w určí z rozdelenia počtu stromov po hrúbkových stupňoch v priemerkovacom zápisníku ako hrúbka d 1,3 prislúchajúca stromu, ktorý má poradové číslo udané príslušným upraveným Weiseho %. Upravené Weiseho % pre určenie hrúbky stredne objemového kmeňa Tvar rozdelenia počtu stromov po hrúbkových stupňoch Upravené percento Weiseho stredného kmeňa Pravostranný obr. 52 % Symetrický obr. 55 % Ľavostranný obr. 60 % Klesajúci obr. 68 % Určenie strednej hrúbky odhadom pri opise porastov 273

96 Prakticky pri opise porastov sa stredná hrúbka určuje zmeraním na potrebnom počte stanovíšť (6 12) rozmiestnených reprezentatívne po poraste. Počet stanovíšť závisí od diferenciácie a veľkosti porastu. Hrúbka stredného kmeňa sa meria vo výške 1,3 m nad zemou a udáva sa spravidla od 6 cm vrátane so zaokrúhlením na celé centimetre. Výsledná stredná hrúbka dreviny v poraste - hrúbka zodpovedajúca objemu stredného kmeňa sa vypočíta ako aritmetickým priemerom hrúbok odhadnutých stredných kmeňov. Stredný kmeň dreviny v poraste sa odhadne pomocou hrúbkového rozptylu zo súboru desiatich okolitých stromov na stanovišti podľa Weiseho pravidla, podľa ktorého stredná hrúbka živých stromov sa približne rovná hrúbke šiesteho stromu v poradí od najtenšieho po najhrubší, resp. piateho stromu v poradí od najhrubšieho po najtenší. Problémom je niekedy identifikácia stredného kmeňa na opisovom stanovisku. Weiseho pravidlo je použiteľné iba vtedy, ak je porast viac-menej rovnorodý a na stanovisku je dostatočný počet stromov jednej dreviny so zákonitým (výrazným) hrúbkovým rozdelením. Reprezentatívnych meraní pre každú drevinu v poraste musí byť minimálne 5 a viac stromov, podľa významnosti zastúpených drevín, ich hrúbkovej a výškovej diferencovanosti a veľkosti porastu. Čím je porast hrúbkove a výškové diferencovanejší alebo čím je väčší a na strmšom a dlhšom svahu, tým väčší počet stredných kmeňov treba merať (hrúbku a výšku). Pri drevine KS (kosodrevina) je uvedená hrúbka vždy = 0. Ak kód dreviny nie je KS, TD, TS, OS, VR, VV, TR, TI a zásoba na 1 ha je nenulová a vek porastu je väčší ako 20, potom stredná hrúbka dreviny musí byť nenulová. Ak je kód dreviny TD alebo TS, OS, VR, VV, TR, TI a zásoba na 1 ha je nenulová a vek porastu je väčší ako 10, potom stredná hrúbka dreviny musí byť nenulová. Ak je zásoba na 1 ha dreviny nulová a zároveň jej ležanina nulová, potom musí byť aj jej stredná hrúbka nulová. Ak zásoba na 1 ha je nenulová a drevina je niektorá z drevín :TD,TS,OS,VR,VV,TR,TI a vek je menší alebo rovný 10, potom by stredná hrúbka mala byť nulová. Ak je stredná hrúbka dreviny nenulová, potom musí byť väčšia ako 5. Ak drevina nie je KS a zásoba na 1 ha je nulová, potom stredná hrúbka by mala byť nulová. Zásady merania hrúbky stredného kmeňa 274

97 Hrúbka stromu d 1,3 sa meria v prsnej výške tzn. vo výške 1,3 m od zeme (od päty stromu), Prsnou výškou (v češtine výčetní tloušťka ) sa rozumie výška od päty stromu na rovine z ktorejkoľvek strany stromu, na svahu z hornej (k svahu privrátenej) strany stromu a pri naklonenom strome po dĺžke jeho osi. Stredná hrúbka sa zásadne určuje na priamo rastených zdravých stromoch, bez hŕč vo výške 1,3 m. Hrúbka sa vždy meria v dvoch na seba kolmých rovinách a ich priemerom je stredná hrúbka. Ak sa zásoba zisťovala priamym meraním, stredná hrúbka sa určí jedným z výpočtov uvedených vyššie. Spôsoby merania hrúbky stromu d 1, Odhad objemu stredného kmeňa Určenie objemu stojaceho stromu okulárnym odhadom je veľmi obtiažne a málo presné. Objektívnou pomôckou odhadu je tzv. DENZINOV vzorec, podľa ktorého objem hrubiny v m 3 je daný vzťahom 2 d 1,3 v = 1000 Tento vzorec dáva presnejšie údaje len pre stromy s výtvarnicovou výškou 12,74 m. Všeobecne je ho možné používať pre ihličnaté aj listnaté stromy s výškou okolo 25 m. pre každý meter plus alebo mínus odchýlky skutočnej výšky stromu od 25 m je potrebné odhadnutý/vypočítaný objem podľa Denzinovho vzorca zmenšiť alebo zväčšiť o 3% Zásoba kalamity 275

98 Pri opise porastu sa okrem údajov zásoby žijúcich stromov zisťuje osobitne aj objem dreva suchárov resp. stojaceho alebo ležiaceho dreva - kalamita, ktoré je možné naplánovať do ťažby (na spracovanie) alebo ponechať bez zásahu. Pod termínom kalamita sa v rámci vyhotovovania LHP pre účely podrobného zisťovania stavu lesa pre drevinu chápe objem hrubiny dreva, ktoré ukončilo životný cyklus, nebude sa na nej kumulovať prírastok a je využiteľné po spracovaní aspoň na sortiment palivo. Zaraďujeme sem objem: - stojacich suchárov, - stojacich zlomov bez dostatku vegetačných orgánov na prežitie, - vývratov, zlomov a ostatného ležiaceho dreva v poraste. Do zásoby dreviny na 1 ha sa zásoba kalamity nezapočítava. Stojace a ležiace kalamitné drevo (kalamita) sa v LHP uvádza ako osobitný údaj kalamita - podľa drevín. V pláne hospodárskych opatrení sa ťažba kalamity uvádza ako osobitný údaj Ťažba kalamity podľa drevín. V prípade, že sa v JPRL nachádza kalamita dreviny, ktorá nie je v zastúpení, zapisuje sa obdobne ako drevina bez zastúpenia (zaznamenávajú sa údaje stredného kmeňa - odhadnutá výška, hrúbka, zásoba, atď.). V prípade plošného výskytu kalamity sa táto zaznamenáva v LHP osobitne ako etáž 9 na samostatne popísanej JPRL Poškodenie imisiami Poškodenie imisiami sa udáva v desiatkach percent podľa rozsahu straty asimilačných orgánov alebo zmeny ich sfarbenia v jednotlivých, prípadne agregovaných stupňoch poškodenia. Zisťuje sa podiel poškodenia imisiami/straty asimilačných orgánov k celkovému počtu jedincov tej istej dreviny v 2. stupni resp. spolu poškodenia defoliáciou. 2. stupeň poškodenia je strata asimilačných orgánov 26 60% stupeň ohrozenia je strata asimilačných orgánov nad 61%. Strata asibilačných orgánov (defoliácia) 276

99 Buk 5% 45% 85% Dub 5% 40% 70% Smrek 5% 40% 70% 277

100 Jedľa 5% 50% 85% Borovica 5% 40% 75% Smrekovec 5% 45% 70% 278

101 Poškodenie pre sortimentáciu Poškodenie kmeňov pre sortimentáciu sa udáva v desiatkach percent ako podiel počtu poškodených kmeňov z celkového počtu kmeňov. Posudzuje sa okulárene podľa vonkajších viditeľných znakov. Stanovuje sa podľa týchto vonkajších znakov poškodenia: hniloba prízemku, veľká hniloba po hrčiach, ktorá sa ďalej rozširuje po kmeni, staršie (nad 5 rokov) mechanické poškodenie kmeňov, prízemkov, koreňových nábehov a povrchových koreňov po predchádzajúcich ťažbách a približovaní dreva, mrazové trhliny a veľké rakovinové deformácie, silnejšia spála kôry, silno zhrubnutý prízemok kmeňa ako dôsledok rozsiahlej vnútornej hniloby, starší (nad 5 rokor) obhryz a lúpanie zverou. Celkový rozsah poškodenia kmeňov pre sortimentáciu sa uvedie v desiatkach percent. Neuvádza sa u borovíc, duba, hraba, brestov, agáta a cera Poškodenie škodlivým činiteľom (druh, rozsah, intenzita) Druh škodlivého činiteľa sa v poraste uvádza len ten, ktorý rozhodujúcou mierou ovplyvňuje hospodárenie v poraste. Rozsah poškodenia sa uvádza v desiatkach percent. Aby bola informácia o zistenom druhu škodlivého činiteľa úplná, zisťuje sa aj dôsledok jeho pôsobenia na drevinu, a to vyjadrením intenzity poškodenia dreviny v 10 %. Príklad: v JPRL je 80 % jedincov dreviny smrek (rozsah poškodenia) poškodených obhryzom (kód 21), pričom priemerná intenzita poškodenia smreka je len 20 % Korunovosť (pre určenie fenotypovej hodnoty dreviny) Korunovosť (kvalita koruny dreviny) Korunovosť (kvalita koruny) stredného kmeňa dreviny v poraste (sa určí na základe posúdenia pomeru dĺžky koruny k jej výške a na základe tvaru a šírky koruny podľa nasledujúcich tabuliek: Hospodárske lesy a lesy osobitného určenia Pomer dĺžky koruny k výške stromu 279

102 Ideálny Primeraný Nízky alebo vysoký dĺžka koruny dreviny je cca 1/3 z výšky stromu dĺžka koruny dreviny je cca je 1/2 z výšky stromu dĺžka koruny dreviny je cca menej ako 1/3 z výšky stromu resp. viac ako 1/2 výšky stromu (nie ideálny resp. nie primeraný) Číselné vyjadrenie korunovosti (kvality) koruny Pomer dĺžky koruny k výške stromu Tvar a šírka koruny I deálny raný Prime Nízky alebo vysoký Zo všetkých strán rovnako, nie príliš rozložito vyvinutá s jemnejším vetvením 0,2 0,6 1,0 Z jednej strany slabo vyvinutá alebo viac košatá 0,6 1,0 1,4 Veľmi netvárna, extrémne slabo alebo extrémne košato vyvinutá 1,0 1,4 1,8 Ochranné lesy Pomer dĺžky koruny k výške stromu Ideálny Primeraný Nízky alebo vysoký dĺžka koruny dreviny je cca 1/3 až 1/2 z výšky stromu dĺžka koruny dreviny je cca 2/3 z výšky stromu dĺžka koruny dreviny je cca menej ako 1/3 z výšky stromu resp. viac ako 2/3 výšky stromu (nie ideálny resp. nie primeraný) Číselné vyjadrenie korunovosti (kvality) koruny Tvar a šírka koruny Pomer dĺžky koruny k výške stromu lny Ideá ný Primera Nízky alebo vysoký Zo všetkých strán rovnako, nie príliš rozložito vyvinutá s jemnejším vetvením 0,3 0,9 1,5 Z jednej strany slabo vyvinutá alebo viac košatá 0,9 1,5 2,1 Veľmi netvárna, extrémne slabo alebo extrémne košato vyvinutá 1,5 2,1 2, Kvalitatívne triedy Pre účely sortimentačného členenia zásob a celkového plánovanej ťažby (prehľad ťažby výchovnej, obnovnej a celkovej podľa drevín a sortimentov) sa pri opise porastov v každej JPRL s 280

103 udávanou zásobou z celkového počtu kmeňov odhadne percentuálny podiel veľmi kvalitných kmeňov (A) a kmeňov podpriemernej kvality (C). Odhadnutý podiel sa pre jednotlivé dreviny zapíše v 10 %. Pre účely zaradenia drevín do kvalitatívnych tried A, resp. C je potrebné hodnotiť kmeň do výšky nasadenia koruny, pričom je rozhodujúca spodná 1/3 výšky celého kmeňa. Podiel kmeňov priemernej kvality (B) sa dopočíta ako doplnok do 100 %. Hodnotenie sa vykoná nezávisle na poškodení, ktoré je samostatným vstupným argumentom. V porastoch, kde ešte nie sú vyčistené kmene, sa odhadne len trieda C. Trieda A bude mať nulovú hodnotu. Trieda B bude tvoriť doplnok do 100 %. Pri určovaní podielu kvalitatívnych tried a podielu poškodenia pre sortimentáciu je potrebné zohľadniť aj spracovateľné sucháre a spracovateľné kalamitné drevo. Znaky kvalitatívnych tried: Trieda A kmene vysokej kvality, rovné, netočivého rastu, plnodrevné, centrické a bez tvarových deformácií. Prípustné sú zdravé ale len nepatrné hrče do 1 cm a 1 hrča do 3 cm na bežný meter pre ihličnaté dreviny resp 1 hrča do 3,5 cm pre listnaté dreviny. Podľa povrchovej kvality môžu byť z posudzovanej časti kmeňa vyrobené výrezy I. alebo II. triedy. Trieda B kmene priemernej kvality s menšími technickými chybami. Pri listnatých drevinách sú prípustné hrče všetky zdravé hrče bez obmedzenia veľkosti a nezdravé hrče len do 4 cm. Pri SM a JD sú prípustné zdravé a nezdravé hrče do 4 cm a pri BO, BC do 6 cm. Podľa povrchovej kvality môžu byť s posudzovanej časti kmeňa vyrobené výrezy IIIA triedy. Trieda C kmene nekvalitné s veľkými technickými chybami, značne zavetvené, s točitosťou kmeňa do 4%. Môžu byť s určitými deformáciami a krivšie.. Prípustné sú všetky zdravé hrče bez obmedzenia veľkosti, nezdravé hrče pri ihličnatých drevinách do 6 cm a pri listnatých drevinách do 8 cm. Podľa povrchovej kvality môžu byť s posudzovanej časti kmeňa vyrobené výrezy triedy IIIB alebo V. Trieda D kmene najhoršej kvality s nezdravými hrčami na 8 cm a veľkými hnilobymi. Podľa povrchovej kvality môže byť s posudzovanej časti kmeňa vyrobené len palivové drevo (trieda VI.). V bežnej taxačnej praxi sa táto klasifikácia zjednodušuje len na zisťovanie kvalitatívnych tried A a C. Kvalitová trieda B sa určí dopočítaním do 100%. Kvalôitová tieda D sa osobitne nezisťuje, takéto kmene sú priradené do kvalitovej triedy C. 281

104 Pôvod dreviny Pre všetky lesné dreviny navrhnuté ako zdroj reprodukčného materiálu a pre dreviny v obnovených častiach lesných porastov sa na základe odborným lesným hospodárom (ďalej len OLH ) spracovaných a predložených podkladov o pôvode zastúpených drevín zaznamenáva v LHP ich pôvod. V prípade ak OLH požadované údaje nepredložil, pre drevinu (dreviny) sa uvedie neznámy pôvod (D). Pôvod dreviny sa v LHP označuje nasledovne: autochtónny pôvod (A) drevina v poraste pochádza z prirodzeného zmladenia, alebo bola založená umelo z reprodukčného materiálu generatívneho pôvodu zozbieraného z toho istého porastu alebo semenného zdroja, alebo z autochtónnych porastov a semenných zdrojov v bezprostrednom susedstve, miestny pôvod (B) drevina v poraste bola založená umelo z reprodukčného materiálu pochádzajúceho z tej istej semenárskej oblasti, neautochtónny pôvod (C) - drevina v poraste bola založená umelo z reprodukčného materiálu pochádzajúceho z inej semenárskej oblasti, neznámy pôvod (D) drevina v poraste bola založená umelo z reprodukčného materiálu pochádzajúceho z neznámych zdrojov. Pôvod dreviny sa uvádza - vo všetkých porastoch uznaných/navrhnutých ako Uznaný zdroj reprodukčného materiálu Uznaný porast kategórie A alebo Uznaný porast kategórie B pre všetky dreviny navrhnuté na uznanie, - v obnovených častiach lesných porastov t.zn. ak je vek porastu>0 a JPRL je s porastovou skupinou, v porastovej skupine >1 musí byť uvedený pôvod dreviny, - ak je vek porastu >0 a 20 musí byť uvedený pôvod dreviny Terénny typ Klasifikácia terénu na základe jeho sklonu a priechodnosti pre kolesové traktory Atribút je určený na základe kombinácie automatizovaného zaradenia JPRL do agregovaného sklonu terénu a vyhotovovateľom plánu posúdenej priechodnosti terénu za určitých klimatických podmienok. 282

105 Priechodnosť terénnu: priechodný, priechodný za určitých klimatických podmienok, nepriechodný Kód terénneho typu Dolná hranica sklonu Horná hranica sklonu Kód priechodnosti Názov terénneho typu Názov priechodnosti terénu Priechodný terén v rozsahu sklonov 0-20 % Priechodný terén za určitých klimatických podmienok v rozsahu sklonov 0-20 % Nepriechodný terén v rozsahu sklonov 0-20 % Priechodný terén v rozsahu sklonov % Priechodný terén za určitých klimatických podmienok v rozsahu sklonov % Nepriechodný terén v rozsahu sklonov % Priechodný terén v rozsahu sklonov % Priechodný terén za určitých klimatických podmienok v rozsahu sklonov % Nepriechodný terén v rozsahu sklonov % Nepriechodný terén v rozsahu sklonov % Priechodný terén Priechodný terén za určitých klimatických podmienok Nepriechodný terén Priechodný terén Priechodný terén za určitých klimatických podmienok Nepriechodný terén Priechodný terén Priechodný terén za určitých klimatických podmienok Nepriechodný terén Nepriechodný terén Približovacia vzdialenosť Údaj priemernej približovacej vzdialenosti zo stredu JPRL po dráhe približovania až po najbližšie odvozné miesto. Údaj je určený s presnosťou na desať metrov a zapísaný v metroch Percentuálny podiel z umelej obnovy 283

106 údaje charakterizujúce pôdu, prikrývku v poraste Uvedú sa údaje spravidla pomocou kódovacie kľúča, ktoré v stručnosti charakterizujú pôdu resp. prikrývku v poraste. Pôda kód text kód text 01 plytká, 10 krasové závrty, 02 štrkovitá, 11 vyst.mat.hor., 03 kamenitá, 12 nách.na zosuv, 04 skalnatá, 13 zbrázd.výmoľ., 05 balvanitá, 14 erodovaná, 06 bralá, 15 zamokrená, 07 sute, 16 zaplavovaná, 08 škrapy, 17 bahnitá, 09 viaty piesok, 18 rašelinisko, Prikrývka kód text kód text 01 burina, 08 lieska, 02 tráva, 09 rakyta, 03 malinčie, 10 baza, 04 černičie, 11 chabzda, 05 čučoriedie, 12 raždie, 06 brusničie, 13 vys.byliny, 07 vres, 14 kroviny, údaje charakterizujúce vznik porastu, vekovú štruktúru, zmiešanie drevín 284

107 Vznik a vek porastu kód text kód text 01 z 2 častí, 13 zvyšky pôv.por., 02 z 3 častí, 14 výstavky, 03 z viac častí, 15 zo sejby, 04 rôznov., 16 zo sadby, 05 veľmi rôznov. 17 z prir.obnovy, 06 mladšia, 18 z výml. 1.gen., 07 mladšie 19 z výml. 2.gen., 08 staršia, 20 z výml. st.gen., 09 staršie 21 z koreň.výml., 10 skupiny, 22 doplňov. 11 prestárl., 23 vylepšov. 12 predrastky, Priestorová výstavba a zmiešanie drevín V porastoch je potrebné stručne charakterizovať ich vnútornú horizontálnu a vertikálnu výstavbu. Popíše sa najmä horizontálne rozmiestnenie drevín, kde sa rozlišuje zmiešanie: - jednotlivé, - hlúčkovité (do 0,01 ha), - skupinové (0,01 0,20 ha) - ostrovčekovité (nad 0,20 do 0,50 ha) - plošné (nad 0,50 ha). kód text kód text 01 zmieš.nepravidel., 05 zmieš.jednotl. až skup., 02 zmieš.skup., 06 jednotl.primieš., 03 zmieš.hlúčk., 08 zmieš.ostrovček. 285

108 04 zmieš.jednotl. 09 zmieš.plošné Pri vertikálnej výstavbe, ak nie sú popísané etáže, môže sa v doplnku opisu uviesť vrstvovitosť porastu nasledovne: - jednovrstvový, - dvojvrstvový, - viacvrstvový Údaje charakterizujúce zápoj porastu, stav výchovy a rozpracovanosti porastu v obnove a iné údaje charakterizujúce stav porastu kód text kód text 01 rozpr.mal.holorubom, 29 medzery, 02 rozpr.veľ.holorubom, 30 plešiny, 03 rozpr.okr.clon.rubom, 31 plešina, 04 rozpr.skup.clon.rubom, 32 holina, 05 rozpr.nesyst.ťažbou, 33 zmladenie, 06 obnov.účel.výberom, 34 podrast, 07 rozčlen., 35 podsadba, 08 čiastoč.rozčlen., 36 nevhod.drev.zlož., 09 výchov.zanedb., 37 výsadba v medzer., 10 nerovnom.vysp., 38 výsadba, 11 vyspelejšia, 39 v trsoch, 12 slab.vzrastu, 40 sucháre, 13 zápoj prehustlý, 41 zlomy, 14 zápoj uvoľnený, 42 vývraty, 15 zápoj medzernatý, 43 obnov.časť oplotená, 16 riedina, 44 ochran.rázu, 17 netvárne, 45 v spone 8 x 8 m, 18 košaté, 46 v spone 5,7 x 5,7 m, 19 hlboko zavetvené, 47 v spone 4 x 4 m, 286

109 20 utláčané, 48 v spone 3 x 3 m, 21 nekvalit., 49 v spone 2 x 2,5 m, 22 kvalit., 50 výberk.por., 23 zakm.nerovnom., 51 por.v prebudove na výberk., 24 zakm.optimál., 52 poz.urč.na zalesnenie, 25 redšia, 53 po kalamite, 26 hustejšia, 54 rozpr.mal.clon.rubom, 27 nezalesniteľ. 55 po zásahu, doplňujúce údaje o objektoch v poraste sa nachádzajúcich kód text kód text 04 OLP, 20 prír.pam., 05 v por.chpv, 25 v por.trasa vod.potrubia 06 v por.tvp, 26 v por.trasa produktovodu 07 v por PVP, 27 v poraste biotop NV 08 por.ohryzový, 28 v poraste biotop EV 13 v por.tmp, 29 porast Pro Silva 19 nár.prír.pam., 287

110 Vzor opisového zápisníka 288

111 Úplný kódovací kľúč pre podrobné zisťovanie stavu lesa a plán hospodárskych opatrení 289