SYMBOLY A JEDNOTKY VELIČÍN V CHÉMII

Transcript

1 SYMBOLY A JEDNOTKY VELIČÍN V CHÉMII Slovenská technická univerzita v Bratislave Fakulta chemickej a potravinárskej technológie

2 SYMBOLY A JEDNOTKY VELIČÍN V CHÉMII VYDAVATEĽSTVO SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE, 2002

3 Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenská technická univerzita v Bratislave Zostavili: doc. Ing. Jozef Antalík, CSc. vedúci kolektívu, doc. RNDr. Oľga Holá, CSc., doc. RNDr. Adela Kotočová, CSc., doc. Ing. Ján Labuda, DrSc., Ing. Jaroslav Šefčík

4 Predhovor Dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie vymenoval v roku 2001 komisiu, ktorej prioritným poslaním bolo posúdenie prekryvu medzi niektorými predmetmi, prednášanými v prvých troch ročníkoch na našej fakulte. Komisia sa zamerala predovšetkým na predmety, ktoré sa viac-menej opierajú o fyzikálne, prípadne fyzikálnochemické základy. K splneniu tohto cieľa boli oslovené katedry analytickej chémie, anorganickej chémie, chemického a biochemického inžinierstva, fyziky a fyzikálnej chémie. Zainteresované katedry prostredníctvom svojich zástupcov kvalifikovane posúdili prekryv učiva jednotlivých predmetov a dospeli k záverom, ktoré vo forme odporúčaní predostreli vedeniu FCHPT. Aj keď komisia skonštatovala, že menší prekryv (nepresahujúci 5 10 %) môže byť z didaktického hľadiska užitočný najmä pri vytváraní prirodzených väzieb medzi jednotlivými predmetmi, treba pripomenúť, že odbúranie neprimerane veľkého prekryvu medzi niektorými predmetmi by výrazne zefektívnilo naše pedagogické pôsobenie v týchto predmetoch, najmä zväčšením časového priestoru. Komisia pri svoje práci dospela tiež k poznaniu, že katedry zastrešujúce výučbu základných predmetov používajú v niektorých prípadoch nie celkom kompatibilný jazyk, nejednotnú symboliku a terminológiu, idúcu niekedy ďaleko za rámec názvoslovných noriem a terminologických odporúčaní medzinárodných chemických organizácií (napr. IUPAC). Táto skutočnosť má rôzne korene, dané historickými okolnosťami, ktoré v jednotlivých vedných disciplínach zafixovali v niektorých prípadoch používanie prežitej symboliky a terminológie, a čo je horšie, často aj v rozpore s platnými Slovenskými technickými normami. Problém je o to alarmujúcejší, že študenti takto absorbujú niektoré nie celkom korektné terminologické spojenia a interpretácie, ktoré neskôr pri štúdiu nadväzujúcich predmetov nedokážu účelne a tvorivo aplikovať. Týmto sa môže, aj keď nie vždy vedome, vytvárať v myslení našich študentov zmätok, ktorý má v konečnom dôsledku nepriaznivý dopad na účinnosť nášho pôsobenia ako vysokoškolských učiteľov. Komisia preto v ďalšom odporučila vedeniu FCHPT vymenovať pracovnú skupinu na vypracovanie referenčnej príručky pre názvoslovie a symboliku veličín používaných vo fyzikálne a matematicky orientovaných oblastiach chémie. Táto názvoslovná komisia predostrela súhrn najdôležitejších veličín, ich symbolov a príslušných jednotiek pre tie oblasti chémie, ktoré sa v tomto smere javili ako najviac problémové (Tabuľky 1-9). Názvy jednotlivých tabuliek sú odvodené od názvu disciplíny, v ktorej sa vybraté veličiny najčastejšie vyskytujú. Uvádzané pojmy majú takmer vo všetkých 3

5 prípadoch oporu v normách STN ISO, prípadne v odporúčaniach IUPAC. Iba v ojedinelých prípadoch sú v tabuľkách zahrnuté aj veličiny, ktoré takúto oporu síce nemajú, ale ich používanie je bežné v knižnej alebo časopiseckej literatúre daného odboru. Vydanie tejto príručky by malo napomôcť k preklenutiu terminologických bariér medzi jednotlivými katedrami, symbolika prezentovaná v nej by mala byť záväzná pri písaní nových učebných textov ako aj pri prednáškovej činnosti. Jej publikovanie jednoznačne sleduje dobre mienený zámer jednotným jazykom napomôcť k vyššej efektivite pedagogického procesu na našej fakulte. Bratislava, apríl 2002 Prof. Ing. Stanislav Biskupič, DrSc. predseda komisie 4

6 Všeobecné zásady písania matematických a fyzikálnych symbolov Symboly (značky) veličín písmená latinskej alebo gréckej abecedy s možnosťou použitia indexov alebo iných rozlišovacích znakov. Symboly veličín sa tlačia kurzívou, napr. hmotnosť m, tlak p, Index, ktorý predstavuje symbol fyzikálnej veličiny sa píše kurzívou, napr. C p, I λ, Index, ktorý predstavuje značku látky, sa píše v základnom reze písma (stojato), napr.: w B, c H2 SO 4. Značku látky, jej stav a prípadné ďalšie spresňujúce údaje možno tiež zapísať v zátvorke na rovnakej úrovni, ako hlavný symbol, napr.: C (CO 2, g, p o = Pa, T = 298,15 K), V m (H 2 O, g), c(h 2 SO 4 ), o m p, Ostatné indexy sa píšu v základnom reze písma, napr.: T 1/2, µ r. Číselné konštanty sa píšu v základnom reze písma, napr.: 3,5 I, 0,147 T. Skalárne veličiny: a kurzíva. Vektorové veličiny: a tučné písmo, kurzíva. Súčin skalárnych veličín, napr.: V = π r 2 h, medzi veličinami nedávame žiadne znamienko, len medzeru. Medzery medzi veličinami možno vynechať, napr.: V = πr 2 h. Skalárny súčin dvoch vektorov: a b, medzi vektormi je stredová bodka (nachádza sa v symboloch). Vektorový súčin dvoch vektorov: a b, medzi vektormi je krížik násobenia (nachádza sa v symboloch). V číselných hodnotách používať ako desatinné znamienko čiarku na riadku, napr.: 35,28. Čísla s viacerými číslicami sa rozdeľujú do skupín po troch, od desatinného znamienka doprava a doľava, pričom skupiny sú oddelené malou medzerou. Pri číselných násobkoch s mocninou v tvare 10 x používať stredovú bodku, napríklad: 1, , 2, Symboly (značky) jednotiek veličín píšu sa v základnom reze písma za číselnou hodnotou veličiny, s malou medzerou, napr. newton: 5 N. Číselná hodnota veličiny a jednotka veličiny musia ležať na jednom riadku! Symboly predpôn jednotiek sa píšu bez medzery medzi symbolom jednotky a symbolom predpony, napr.: 5 kn, 12,6 µs. Vyjadrenie jednotky pomocou základných alebo odvodených jednotiek sa píše so stredovou bodkou, napr.: kg m s 2, N m, alebo s medzerou medzi jednotkami, napr.: kg m s 2, N m. Ak uvádzame aj neistotu, zápis bude v tvare napr.: t = (23,4 ± 0,3) C. 5

7 Všeobecné zásady používania termínov v názvoch fyzikálnych veličín Ak je veličina A úmerná veličine B, čo vyjadruje rovnica A = k B, násobiteľ k nazývame: koeficient, keď veličiny A a B majú rôzne rozmery, teda koeficient má rozmer, (napr. difúzny koeficient), faktor, keď veličiny A a B majú rovnaké rozmery, teda faktor má rozmer 1 (napr. faktor trenia). Podiel dvoch veličín s rozmerom 1 sa nazýva pomer (napr. pomer tepelných kapacít), niekedy sa používa termín index (napr. index lomu). Pre pomer menší ako 1, ak ide o podiel časti a celku sa používa aj termín zlomok (napr. mólový zlomok, hmotnostný zlomok). Ak má fyzikálna veličina za všetkých podmienok rovnakú hodnotu, je to univerzálna konštanta (napr. Planckova konštanta). Ak má fyzikálna veličina pre danú látku za všetkých podmienok rovnakú hodnotu, je to látková konštanta (napr. konštanta rozpadu nuklidu, magnetický moment nuklidu). Termín konštanta sa niekedy nachádza aj v názve fyzikálnej veličiny, ktorá si uchováva tú istú hodnotu len za špeciálnych podmienok (napr. rovnovážna konštanta chemickej reakcie, rýchlostná konštanta). Adjektíva hmotnostný alebo špecifický sa pridávajú k názvu veličiny, ak ide o podiel danej veličiny a hmotnosti. Uprednostňuje sa názov hmotnostný (napr. hmotnostná tepelná kapacita). Prívlastok merný sa nemá používať! Adjektívum plošný alebo termín plošná hustota sa pridáva k názvu veličiny, ak ide o podiel danej veličiny a plošného obsahu povrchu (napr. plošný náboj, plošná hustota náboja, hustota toku). Adjektívum objemový alebo termín hustota sa pridávajú k názvu veličiny, aby sa vyjadril objemový podiel veličiny (napr. objemová hmotnosť, častejšie hustota, objemová energia, objemový počet). Adjektívum molárny sa pridáva k názvu veličiny na označenie podielu tejto veličiny a látkového množstva (napr. molárny objem, molárna tepelná kapacita). Termín koncentrácia sa pridáva k názvu veličiny, najmä pre látku v zmesi na označenie podielu tejto veličiny a celkového objemu (napr. koncentrácia látkového množstva). 6

8 Tabuľka č. 1: Všeobecne používané veličiny hmotnosť m kg čas t s tiež: min, h elektrický prúd I A teplota (termodynamická) T, (θ) K teplota (Celziova) t, ϑ C látkové množstvo n mol dĺžka l, L m výška h, H m šírka b m hrúbka d, δ m polomer r, R m priemer d, D m plošný obsah (plocha) A, (S) m 2 objem V m 3 tiež: dm 3, l (liter), L (liter) tlak p Pa počet entít N 1 relatívna atómová hmotnosť A r 1 relatívna molekulová hmotnosť M r 1 molárna hmotnosť M kg mol 1 Avogadrova konštanta N A mol 1 (1) napr. molekúl, atómov, iónov, väzieb, hustota ρ kg m 3 tiež: objemová hmotnosť hmotnostný zlomok látky B w B 1 mólový zlomok látky B x B 1 tiež: y B objemový zlomok látky B ϕ B 1 koncentrácia látky B (koncentrácia látkového množstva) c B mol m 3 tiež: mol dm 3, mol l 1, mol L 1 rovnovážna koncentrácia látky B [B] mol m 3 tiež: mol dm 3, mol l 1, mol L 1 hmotnostná koncentrácia látky B ρ B kg m 3 tiež: kg dm 3, kg l 1, kg L 1, 7

9 Pokračovanie tabuľky č. 1 objemový počet entít N m 3 tiež: početná hustota entít molalita (rozpustenej) látky B m B mol kg 1 tiež: b B molárna plynová konštanta R J mol 1 K 1 (2) Boltzmannova konštanta k J K 1 (3) stechiometrický koeficient látky B ν B 1 rozsah reakcie ξ mol stupeň premeny látky B α B 1 rovnovážna konštanta K 1 protónové číslo Z 1 tiež: atómové číslo nukleónové číslo A 1 tiež: hmotnostné číslo neutrónové číslo N 1 elektrický náboj Q C elementárny náboj e C (4) Faradayova konštanta F C mol 1 (5) nábojové číslo katiónu, aniónu z +, z 1 (1) N A = (6, ±0, ) mol 1 (2) R = 8, ±0, J mol 1 K 1 (3) k = (1, ±0, ) J K 1 (4) e = (1, ±0, ) C (5) F = (9, ±0, ) 10 4 C mol 1 8

10 Tabuľka č. 2: Mechanika, kvantová mechanika súradnice (karteziánske) x, y, z m rovinný uhol α, β, γ rad tiež: stupeň, 1º = π/180 rad priestorový uhol Ω, ω sr polohový vektor r m rýchlosť v m s 1 zrýchlenie a m s 2 zrýchlenie voľného pádu g m s 2 tiež: tiažové zrýchlenie,(1) frekvencia otáčania n s 1 uhlová rýchlosť ω rad s 1, s 1 uhlové zrýchlenie α rad s 2, s 2 uhlová frekvencia ω rad s 1, s 1 sila F N tiaž G, (P) N hybnosť p kg m s 1 impulz sily I N s energia E J kinetická energia E k J tiež: T potenciálna energia E p J tiež: V, Φ výkon P W účinnosť η 1 moment hybnosti L kg m 2 s 1 moment sily M N m moment zotrvačnosti I kg m 2 normálové napätie σ Pa šmykové napätie τ Pa dynamická viskozita η, (µ) Pa s kinematická viskozita ν m 2 s 1 (1) normálové zrýchlenie voľného pádu g n = 9, m s 2 9

11 Pokračovanie tabuľky č. 2 objemový tok q V m 3 s 1 tiež: objemový prietok hmotnostný tok q m kg s 1 tiež: hmotnostný prietok Planckova konštanta h J s tiež: h = h/2π (1) vlnová funkcia ψ, ϕ, Φ m n / 2 funkcia n premenných operátor hybnosti operátor orbitálneho momentu hybnosti operátor spinového momentu hybnosti elektrónu operátor celkového momentu hybnosti elektrónu operátor kinetickej energie operátor potenciálnej energie pˆ, pˆ, pˆ kg m s 1 x x y y z z lˆ, lˆ, lˆ kg m 2 s 1 sˆ, sˆ, sˆ kg m 2 s 1 x x y y z ˆ j, ˆj, ˆj kg m 2 s 1 operátor celkovej energie Ĥ J tiež: hamiltonián Ê k Ê p hlavné kvantové číslo n 1 orbitálne kvantové číslo l 1 celkové orbitálne kvantové číslo atómu orbitálne magnetické kvantové číslo z J J L 1 m l 1 kvantové číslo elektrónového spinu s 1 kvantové číslo celkového spinu atómu S 1 magnetické spinové číslo elektrónu m s 1 kvantové číslo celkového momentu hybnosti elektrónu kvantové číslo celkového momentu hybnosti atómu j 1 J 1 spinové kvantové číslo jadra I 1 magnetické spinové kvantové číslo jadra m I 1 koeficient prechodu bariérou T 1 radiálna hustota pravdepodobnosti P m 1 (1) h = (6, ±0, ) J s 10

12 Tabuľka č. 3: Termodynamika, štatistická termodynamika látkové množstvo zložky B n B mol parciálny tlak zložky B p B Pa molárny objem V m m 3 mol 1 kompresibilitný faktor Z 1 teplotný koeficient objemovej rozťažnosti α K 1 teplotný koeficient rozpínavosti β K 1 izotermická stlačiteľnosť κ T Pa 1 fugacita látky B f B Pa teplo Q J IUPAC tiež: q práca W J IUPAC tiež: w vnútorná energia U J entalpia H J Helmholtzova energia A J Gibbsova energia G J entropia S J K 1 molárna veličina X X m J mol 1 X je U, H, A, G molárna entropia S m J mol 1 K 1 tepelná kapacita C J K 1 hmotnostná tepelná kapacita c J kg 1 K 1 hmotnostná tepelná kapacita pri stálom objeme hmotnostná tepelná kapacita pri stálom tlaku c V c p J kg 1 K 1 J kg 1 K 1 molárna tepelná kapacita C m J mol 1 K 1 molárna tepelná kapacita pri stálom objeme molárna tepelná kapacita pri stálom tlaku pomer tepelných kapacít (Poissonova konštanta) C V, m C p, m J mol 1 K 1 J mol 1 K 1 γ 1 c γ = c p V C = C p,m V,m 11

13 Pokračovanie tabuľky č. 3 Jouleov-Thomsonov koeficient (izoentalpický) fugacitný koeficient φ 1 chemický potenciál zložky B µ B J mol 1 parciálna molárna veličina X zložky B µ K Pa 1 IUPAC tiež: µ JT X B jednotka X m aktivita zložky B a B 1 štandardná veličina X X o jednotka X tlak nasýtenej pary čistej zložky B Henryho konštanta rozpusteného plynu B p B Pa tiež: výparná entalpia vap H J mol 1 entalpia sublimácie sub H J mol 1 entalpia topenia fus H J mol 1 zmiešavacie veličiny X mix X jednotka X m dodatkové veličiny X X E jednotka X m osmotický tlak Π Pa reakčná veličina X r X jednotka X m štandardná reakčná veličina X štandardná tvorná veličina X látky B štandardná spaľovacia entalpia látky B štandardná molárna entropia látky B H B o Pa r X jednotka X m f X o (B) jednotka X m H o (B) J mol 1 c S (B) J mol 1 K 1 rovnovážna konštanta K p, K f 1 p o = Pa rovnovážna konštanta K x 1 p o = p rovnovážna konštanta K c 1 c o = 1 mol dm 3 rovnovážna konštanta K m 1 m o = 1 mol kg 1 o m disociačná konštanta kyseliny K a 1 tiež: ionizačná konštanta disociačná konštanta zásady K b 1 tiež: ionizačná konštanta autoprotolytická konštanta vody K w 1 tiež: iónový súčin vody p o B 12

14 Pokračovanie tabuľky č. 3 konštanta rozpustnosti K s 1 tiež: súčin rozpustnosti pohyblivosť iónu u +, u m 2 s 1 V 1 prevodové číslo iónu t +, t 1 molárna vodivosť Λ m S m 2 mol 1 medzná molárna vodivosť Λ o m S m 2 mol 1 chemický potenciál iónu µ +, µ J mol 1 stredný chemický potenciál iónov µ ± J mol 1 katiónov a aniónov elektrolytu aktivita iónu a +, a 1 stredná aktivita iónov a ± 1 aktivitný koeficient iónu γ +, γ 1 stredný aktivitný koeficient iónov γ ± 1 katiónov a aniónov elektrolytu katiónov a aniónov elektrolytu iónová sila I b mol kg 1 tiež: I c, mol dm 3 štandardné tvorné veličiny X iónov X o (ion, aq) J mol 1 X je napr. H, G štandardná tvorná entropia iónu f o S m (ion, aq) J mol 1 K 1 partičná funkcia častice q 1 partičná funkcia mikrokánonického súboru partičná funkcia kánonického súboru partičná funkcia veľkého kánonického súboru Ω 1 Q 1 Ξ 1 číslo symetrie σ 1 charakteristická teplota Θ K 13

15 Tabuľka č. 4: Chemická kinetika rýchlosť reakcie rýchlosť zmeny koncentrácie látky B rýchlosť zmeny parciálneho tlaku látky B ξ& dξ, dt mol s 1 dc B dt mol m 3 s 1 dp B dt Pa s 1 celkový rád reakcie n 1 s 1, rýchlostná konštanta k (koncentračná) c m 3 mol 1 s 1 m 6 mol 2 s 1 s 1, Pa 1 s 1 rýchlostná konštanta (tlaková) k p Pa 2 s 1 polčas reakcie t ½ s aktivačná energia E a J mol 1 predexponenciálny faktor A jednotka k jednotka závisí od rádu reakcie jednotka závisí od rádu reakcie veličina X pre aktivovaný komplex X jednotka X m X je: U, H, S, A, G Michaelisova konštanta K M jednotka c s kde S je substrát (reaktant) zrážkový prierez σ m 2 frekvencia zrážok z A s 1 molekuly A hustota zrážok z AB m 3 s 1 molekúl A a B kvantový výťažok φ, Φ 1 14

16 Tabuľka č. 5: Chemické inžinierstvo hmotnosť zložky B m B kg hmotnosť prúdu i m i kg hmotnosť zložky B v prúde i m Bi kg hmotnostný zlomok zložky B v prúde i w Bi 1 tiež: hmotnosť systému; i =1, 2, 3, hmotnostný tok (prietok) m& kg s 1 STN: q m hustota hmotnostného toku m& S, hustota prúdu i ρ i kg m 3 hmotnostná koncentrácia zložky B v prúde i m& A kg m 2 s 1 na plochu prierezu S, povrchu A ρ Bi kg m 3 hmotnostný objem v m 3.kg 1 objemový tok V & m 3 s 1 v STN: q V priemerný zdržný čas t s priemerná rýchlosť tekutiny v S m s 1 hustota objemového toku objemová medzifázová plocha a m 1 A/V systému medzerovitosť vrstvy ε 1 zádrž fázy ε 1 hmotnostné zlomky hmotnostný pomer zložky B x B, y B 1 iba v dvojfázovom systéme X B, YB 1 m B /m A mólový pomer zložky B X B, Y B 1 n B /n A tvarový faktor častice Φ 1 hustota difúzneho hmotnostného toku zložky B j B kg m 2 s 1 mólový tok n& mol s 1 hustota mólového toku hustota difúzneho mólového toku zložky B n& S, n& A mol m 2 s 1 na plochu prierezu S, povrchu A J B mol m 2 s 1 difúzny koeficient D m 2 s 1 15

17 Pokračovanie tabuľky č. 5 vírová difuzivita ε m 2 s 1 pretlak p e Pa tenzor napätia Π Pa tenzor viskózneho napätia Τ Pa tenzor rýchlosti deformácie prostredia normálové zložky tenzoru napätia T ii Pa STN: σ šmykové zložky tenzoru napätia T ij Pa STN: τ faktor trenia f 1 tiež: µ faktor odporu ξ 1 disipovaná energia E dis J D hmotnostná energia e J kg 1 vnútornú energiu, entalpiu analogicky u, h, w pre a prácu hmotnostná entropia s J kg 1 K 1 hmotnostné teplo q J kg 1 tepelný tok Q & W STN: Φ hustota tepelného toku q& W m 2 STN: ϕ koeficient tepelnej vodivosti λ W m 1 K 1 koeficient prechodu tepla k W m 2 K 1 úhrnný koeficient prestupu tepla koeficient prestupu tepla prúdením α W m 2 K 1 tepelný odpor R K W 1 koeficient teplotnej vodivosti a m 2 s 1 STN: tepelná difuzivita hmotnostná entalpia premeny i koeficient prestupu látky k m s 1, (l) koeficient prechodu látky K m s 1, (l) Pa transh J kg 1 trans: vap, sub, fus, mix parciálny koeficient prechodu látky úhrnný koeficient prestupu látky 16

18 Pokračovanie tabuľky č. 5 koeficient rovnovážneho vyparovania K 1 relatívna prchavosť α 1 stupeň nasýtenia β 1 selektivita β 1 relatívna vlhkosť vzduchu ϕ 1 17

19 Tabuľka č. 6: Elektrina, magnetizmus, elektrochémia intenzita elektrického poľa E V m 1 tok intenzity elektrického poľa ψ V m elektrická indukcia D C m 2 elektrický indukčný tok ψ C elektrický potenciál V, ϕ V rozdiel potenciálov, napätie U V elektrická kapacita C F permitivita ε F m 1 permitivita vákua ε 0 F m 1 (1) relatívna permitivita ε r 1 elektrická susceptibilita χ 1 elektrická polarizácia P C m 2 elektrický dipólový moment p C m tiež: µ plošná hustota náboja σ C m 2 objemová hustota náboja ρ C m 3 tiež: ρ V hustota elektrického prúdu j A m 2 intenzita magnetického poľa H A m 1 magnetická indukcia B T magnetický tok Φ T m 2 magnetizácia M A m 1 magnetický moment m A m 2 tiež: µ, m permeabilita µ H m 1 permeabilita vákua µ 0 H m 1 (2) relatívna permeabilita µ r 1 magnetická susceptibilita κ 1 indukčnosť vlastná L H indukčnosť vzájomná M H (1) ε 0 = 8, F m 1 (2) µ 0 = 1, H m 1 18

20 Pokračovanie tabuľky č. 6 elektrický odpor R Ω elektrická vodivosť G S konduktivita γ, (σ) S m 1 v chémii κ rezistivita ρ Ω m pohyblivosť iónu u +, u m 2 s 1 V 1 prevodové číslo iónu t +, t 1 molárna vodivosť Λ m S m 2 mol 1 medzná molárna vodivosť Λ o m S m 2 mol 1 elektrochemický potenciál µ ~ J mol 1 elektródový potenciál E(ox/red) V štandardný elektródový potenciál Eo(ox/red) V elektromotorické napätie E V štandardné elektromotorické napätie E o V 19

21 Tabuľka č. 7: Optika, žiarenie, spektroskopia perióda T s frekvencia f, ν Hz vlnočet ν ~ m 1 podľa IUPAC uhlové vlnové číslo k m 1 vlnová dĺžka λ m rýchlosť šírenia elmag vĺn c m s 1 (1) index lomu n 1 predmetová vzdialenosť p m obrazová vzdialenosť p ' m ohnisková vzdialenosť f, f ' m f ' : ohnisková vzdialenosť optická mohutnosť 1/f ' m 1 v obrazovom priestore Poyntingov vektor S W m 2 žiarivá energia W J hustota žiarivej energie w, (u) J m 3 spektrálna hustota žiarivej energie w λ J m 4 žiarivý tok Φ W intenzita vyžarovania M W m 2 intenzita ožarovania E W m 2 žiarivosť I W sr 1 žiara L W sr 1 m 2 Stefanova-Boltzmannova konštanta σ W m 2 K 4 (2) svietivosť I cd svetelný tok Φ lm 1 lm = 1 cd sr jas L cd m 2 osvetlenosť E lx tiež: intenzita osvetlenia absorptancia α 1 transmitancia τ 1 (1) vo vákuu c = m s 1 (2) σ = (5,670 51±0,000 19) 10 8 W m 2 K 4 20

22 Pokračovanie tabuľky č. 7 reflektancia ρ 1 optická (transmisná) hustota D 1 tiež: A, absorbancia lineárny absorpčný koeficient a m 1 molárny absorpčný koeficient ε m 2 mol 1 polarizovateľnosť α m 2 C V 1 molárna polarizácia P m m 3 mol 1 molárna refrakcia R m m 3 mol 1 rotačný term F m 1 tiež: s 1 rotačné kvantové číslo J 1 rotačné konštanty A, B, C m 1 tiež: s 1 konštanta centrifugálnej distorzie D J m 1 tiež: s 1 vibračný term G m 1 tiež: s 1 vibračné kvantové číslo v 1 silová konštanta k N m 1 disociačná energia E d, D J ionizačná energia E i, I J vibračno rotačný term S m 1 tiež: s 1 orbitálny moment hybnosti elektrónu spinový moment hybnosti elektrónu p l p s kg m 2 s 1 kg m 2 s 1 spinový moment hybnosti jadra p I kg m 2 s 1 gyromagnetický pomer elektrónu γ C kg 1 Bohrov magnetón µ B, µ e J T 1 (1) elektrónový g faktor g e 1 gyromagnetický pomer jadra γ N C kg 1 jadrový magnetón µ N J T 1 (2) jadrový g faktor g N 1 chemický posun δ 1 (1) µ B = (9, ±0, ) J T 1 (2) µ N = (5, ±0, ) J T 1 21

23 Tabuľka č. 8: Fyzika polymérov, koloidika číselný priemer molárnej hmotnosti hmotnostný priemer molárnej hmotnosti viskozitný priemer molárnej hmotnosti Z priemer molárnej hmotnosti M n kg mol 1 M w kg mol 1 M v M Z kg mol 1 kg mol 1 dĺžka obrysu reťazca r m tiež: kontúrová dĺžka stredná kvadratická vzdialenosť koncov klbka < r 2 > 1/2 m tiež: h gyračný polomer < s 2 > 1/2 m tiež: R g viskozitný pomer η r 1 limitné viskozitné číslo [η] m 3 kg 1 koeficient trenia f kg s 1 sedimentačný koeficient s, S s Rayleighov pomer R θ m 1 turbidita τ m 1 povrchové napätie γ N m 1 voľná povrchová energia σ J m 2 tiež: G S povrchový tlak π N m 1 nadbytok látky B v povrchu Γ B mol m 2 tiež: adsorpcia látky B špecifický povrch S sp m 2 kg 1 zlomok pokrytia θ 1 elektrokinetický potenciál ξ V tiež: dzéta potenciál 22

24 Tabuľka č. 9: Matematické značky používané vo fyzike a chémii Značka f f(x), f(x, y, z,...) x df dx f x df δf b f a d Význam, poznámka funkcia f hodnota funkcie v bode x, hodnota funkcie v bode x, y, z, prírastok argumentu x, x konečné x počiatočné tiež: f, derivácia funkcie f(x) podľa premennej x Ak nezávislá premenná je čas, je možné použiť namiesto d f dt aj zápis:. f parciálna derivácia funkcie f podľa premennej x totálny diferenciál funkcie f variácia funkcie f f ( x) dx neurčitý integrál funkcie f ( x) dx určitý integrál funkcie f od a po b b y= c x= a,,, C S f ( x, y)dx dy V e x, exp x ln x lg x log a x sin x, cos x, tan x, cot x viacnásobný integrál špeciálne zápisy - integrácia po krivke C, ploche S, v trojrozmernej oblasti V a po uzavretej krivke alebo ploche. exponenciálna funkcia (pri základe e) premennej x prirodzený logaritmus čísla x dekadický logaritmus čísla x logaritmus čísla x pri základe a sínus, kosínus, tangens, kotangens čísla x, používa sa aj tg x nabla operátor ϕ, grad ϕ gradient skalárnej funkcie ϕ a, div a divergencia vektora a a, rot a rotácia vektora a 2, delta, Laplaceov operátor i imaginárna jednotka, i 2 = 1; v elektrotechnike sa vo všeobecnosti používa značka j 23

25 Použité normy Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vyhláška Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky č. 206/2000 Z. z. o zákonných meracích jednotkách. STN ISO 31-0 ( ) Veličiny a jednotky. 0. časť: Všeobecné zásady, SÚTN (1997). STN ISO 31-1 ( ) Veličiny a jednotky. 1. časť: Priestor a čas, SÚTN (1997). STN ISO 31-2 ( ) Veličiny a jednotky. 2. časť: Periodické a príbuzné javy, SÚTN (1997). STN ISO 31-3 ( ) Veličiny a jednotky. 3. časť: Mechanika, SÚTN (1997). STN ISO 31-4 ( ) Veličiny a jednotky. 4. časť: Teplo, SÚTN (1997). STN ISO 31-5 ( ) Veličiny a jednotky. 5. časť: Elektrina a magnetizmus, SÚTN (1997). STN ISO 31-6 ( ) Veličiny a jednotky. 6. časť: Svetlo a príbuzné elektromagnetické žiarenia, SÚTN (1997). STN ISO 31-7 ( ) Veličiny a jednotky. 7. časť: Akustika, SÚTN (1997). STN ISO 31-8 ( ) Veličiny a jednotky. 8. časť: Fyzikálna chémia a molekulová fyzika, SÚTN (1997). STN ISO 31-9 ( ) Veličiny a jednotky. 9. časť: Atómová a jadrová fyzika, SÚTN (1997). STN ISO ( ) Veličiny a jednotky. 10. časť: Jadrové reakcie a ionizujúce žiarenie, SÚTN (1997). STN ISO ( ) Veličiny a jednotky. 11. časť: Matematické značky používané vo fyzikálnych vedách a v technike, SÚTN (1998). STN ISO ( ) Veličiny a jednotky. 12. časť: Podobnostné čísla, SÚTN (1997). STN ISO ( ) Veličiny a jednotky. 13. časť: Fyzika tuhých látok, SÚTN (1997). STN Plastikárske a gumárske názvoslovie, SÚTN (1995). Abbreviated list of quantities, units and symbols in physical chemistry, IUPAC (2000), 24