Zhodné zobrazenia (izometria)

Σχετικά έγγραφα
23. Zhodné zobrazenia

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Obvod a obsah štvoruholníka

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Zobrazenia v rovine. Každé zhodné zobrazenie v rovine je prosté a existuje k nemu inverzné zobrazenie.

1. Trojuholník - definícia

stereometria - študuje geometrické útvary v priestore.

16. Základne rovinné útvary kružnica a kruh

Obvod a obsah rovinných útvarov

Súradnicová sústava (karteziánska)

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

ZBIERKA ÚLOH Z GEOMETRIE - ZOBRAZENIA

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Konštrukcia mnohouholníkov s využitím množín všetkých bodov danej vlastnosti

9 Planimetria. 9.1 Uhol. Matematický kufrík

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

9 Planimetria. identifikovať rovinné geometrické útvary a ich vlastnosti, vysvetliť podstatu merania obvodu a obsahu rovinných útvarov,

ZOBRAZOVACIE METÓDY 2. I Mongeovo zobrazenie

Obvod a obsah nepravidelného a pravidelného mnohouholníka

Goniometrické funkcie

ZÁKLADNÉ GEOMETRICKÉ TELESÁ. Hranolová plocha Hranolový priestor Hranol

ZÁKLADY ELEMENTÁRNEJ GEOMETRIE

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

2. Aký obsah má vyfarbený útvar? Dĺţka strany štvorca je 3 m.

GEOMETRIA 4 KONŠTRUKČNÁ GEOMETRIA

Povrch a objem hranola

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Analytická geometria

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

CABRI GEOMETRY TM II PLUS

Cabri Geometry TM II Plus

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

1 Logika a dôkazy. 2 Množiny. 3 Teória čísel. 4 Premenné a výrazy. 5 Rovnice, nerovnice a ich sústavy. Pojmy:

Maturita z matematiky T E S T Y

PROGRAM GEOGEBRA AKO VHODNÝ MOTIVAČNÝ

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Ekvačná a kvantifikačná logika

Stereometria Základné stereometrické pojmy Základné pojmy: Základné vzťahy: (incidencie) Veta 1: Def: Veta 2:

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

CABRI GEOMETRY TM II PLUS

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

Povrch a objem ihlana

G. Monoszová, Analytická geometria 2 - Kapitola III

Základná škola Jána Hollého s materskou školou Madunice. Prehľad učiva matematiky. základnej školy

Vzorové riešenia 2. série zimnej časti KMS 2010/2011

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

TC Obsahový štandard Výkonový štandard

Tézy matematika. 1. Množiny, základné pojmy a vzťahy. 2. Výroky a ich pravdivostné hodnoty

SK skmo.sk. 63. ročník Matematickej olympiády 2013/2014 Riešenia úloh domáceho kola kategórie A

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY

ELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies.

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

x x x2 n

TEÓRIA. Objasnite pojmy: množina, prvky množiny, podmnožina, prienik, zjednotenie, rozdiel a doplnok množín,

V každom prípade zapíšte vzájomnú polohu dvoch kružníc.

AFINNÉ TRANSFORMÁCIE

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Štátny pedagogický ústav, Pluhová 8, Bratislava CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z MATEMATIKY

Tematický výchovno-vzdelávací plán k pracovnému zošitu

ANULOID GEOMETRICKÉ VARIÁCIE NA TÉMU ANULOID

CIEĽOVÉ POŽIADAVKY NA VEDOMOSTI A ZRUČNOSTI MATURANTOV Z DESKRIPTÍVNEJ GEOMETRIE

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

Goniometrické substitúcie

SK skmo.sk. 2009/ ročník MO Riešenia úloh domáceho kola kategórie A

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Zobrazovacie metódy 3

Goniometrické funkcie ostrého uhla v pravouhlom trojuholníku

Povrch a objem zrezaného ihlana

UNIVERZITA KOMENSKE HO V BRATISLAVE Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Dua lne c ı sla. Bakala rska pra ca. S tudijny odbor: Matematika

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Vektorové a skalárne polia

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO Bratislava

2. UHLY. Zapisovanie uhlov 1. spôsob pomocou troch bodov. Pri zápise uhla pomocou troch bodov je VRCHOL VŽDY V STREDE ZÁPISU.

Príklady a úlohy z krivkových integrálov

MANUÁL PRAVOUHLÉ PREMIETANIE, PREMIETACÍ KÚT 02_VP00010

Αυτό το κεφάλαιο εξηγεί τις ΠΑΡΑΜΕΤΡΟΥΣ προς χρήση αυτού του προϊόντος. Πάντα να μελετάτε αυτές τις οδηγίες πριν την χρήση.

Kapitola K2 Plochy 1

GeoGebra Nápoveda 3.0

Individuálny študijný plán M A T E M A T I K A - KVARTA 2012/2013

MATEMATICKÁ OLYMPIÁDA

Tematický výchovno - vzdelávací plán. Cvičenia z matematiky. pre 9. ročník

Téma c. 1. Výroková logika a logika výrokových foriem (predikátovej logiky). Množinovo-logický rozbor slovného textu

ZONES.SK Zóny pre každého študenta

Využitie programu Cabri pri riešení geometrických úloh na gymnáziu

Mocniny : 1. časť. A forma. B forma. 1. Kontrolná práca z matematiky 8. ročník

TRIGONOMETRIJA TROKUTA

rs r r â t át r st tíst Ó P ã t r r r â

2 Základy vektorového počtu

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

STEREOMETRIA. Umenie vidieť a predstavovať si priestor

Test. Matematika. Forma A. Štátny pedagogický ústav, Bratislava NUPSESO. a.s.

Smernicový tvar rovnice priamky

Matematika NPS. Výraz. je pre všetky xy, R splňujúce podmienky. xy 0 rovný: (B) 1 (E) (A) 56 (B) 144 (C) 512 (D) (E) Také čísla neexistujú.

Neeuklidovská geometria

Transcript:

Zobrazenie A, B R R (zobrazenie v rovine) usporiadaná dvojica bodov dva body v danom poradí (záleží na poradí) zápis: [a; b] alebo (a; b) karteziánsky (kartézsky) súčin množín množina všetkých usporiadaných dvojíc vytvorených z prvkov množín: na prvé miesta idú body z prvej množiny a na druhé z druhej A B {[a; b] a A b B} ak A = n a B = m A B = n.m pr. A = {a; b; c; d; e}; B = {K; L; M; N} A B = {[a; K]; [a; L]; [a; M]; [a; N]; [b; K]; [b; L]; [b; M]; [b; N]; [c; K]; [c; L]; [c; M]; [c; N]; [d; K]; [d; L]; [d; M]; [d; N]; [e; K]; [e; L]; [e; M]; [e; N];} D. Zobrazenie je takou podmnožinou karteziánskeho súčinu dvoch bodových množín, v ktorej na prvých miestach v usporiadaných dvojiciach patriacich do zobrazenia sa neopakuje ani jeden bod. φ A B φ {[a; b] a A b B; [a1; b1]; [a2; b2] φ a1 = a2 b1 = b2} D. (krátka verzia) Ku každému jednému (bodu) vzoru je pridelený iba jeden (bod) obraz. pr. φ1 = {[a; M]; [b; K]; [e; L]} φ2 = {[a; L]; [b; M]; [c; N]; [d; K]; [e; N]} φ3 = {[a; N]; [c; L]; [d; M]; [e; K]} protipríklad: φ4 = {[a; K]; [b; L]; [c; L]; [d; L]; [d; N]; [e; M]} definičný obor zobrazenia množina vzorov (obor, doména), ktoré sú na prvých miestach v usporiadaných dvojiciach patriacich do zobrazenia D(φ) A D(φ) {a b: [a; b] φ} pr. D(φ1) = {a; b; e}, D(φ2) = {a; b; c; d; e}, D(φ3) = {a; c; d; e} obor hodnôt zobrazenia množina obrazov (koobor, kodoména), ktoré sa vyskytujú na druhom mieste v usporiadaných dvojiciach patriacich do zobrazenia H(φ) B H(φ) {b a: [a; b] φ} pr. H(φ1) = {K; L; M}, H(φ2) = {K; L; M; N}, H(φ3) = {K; L; M; N} injektívne (prosté) zobrazenie na druhých miestach v usporiadaných dvojiciach patriacich do zobrazenia sa neopakuje ani jeden obraz φ { [a1; b1]; [a2; b2] φ b1 = b2 a1 = a2} zobrazenie φ1 a φ3 sú injektívne surjektívne (zobrazenie na množinu B) zobrazenie každý bod druhej (B) množiny sa stane obrazom (je pridelený) aspoň raz H(φ) = B H(φ) = {b b B a: [a; b] φ} zobrazenie φ2 a φ3 sú surjektívne bijektívne (jednojednoznačné; vzájomne jednoznačné) zobrazenie aj injektívne aj surjektívne zobrazenie φ3 je bijektívne samodružný bod zobrazenia obraz bodu je totožný so vzorom (ostáva na mieste) φ(s) = S samodružný útvar zobrazenia obraz útvaru je totožný so vzorom (sa zobrazí sám na seba) B U φ(b) U Zhodné zobrazenia (izometria) Euklidovské konštrukcie konštrukcie pomocou pravítka (rovné pravítko) a kružidla

- spojiť dva rôzne body jednou priamkou - zobrať do kružidla vzdialenosť dvoch bodov - nakresliť kružnicu okolo daného bodu s daným polomerom (aby prechádzala iným bodom alebo mala polomer ako veľkosť známej úsečky) - vyznačiť priesečník priamok (ak existuje) - vyznačiť priesečník priamky a kružnice (jeden alebo obidva ak existuje/ú) - vyznačiť priesečník dvoch kružníc (jeden alebo obidva ak existuje/ú) pomocou predchádzajúcich postupov vieme zostrojiť nasledujúce objekty - stred úsečky - os uhla - kolmicu na priamku v danom bode (os priameho uhla) v strede úsečky je vlastne os úsečky - viesť s danou priamkou rovnobežnú priamku v danom bode - preniesť daný uhol Konštrukcia stredu úsečky - v obidvoch koncových bodoch úsečky (A a B) narysujeme kružnicový oblúk o1 a o2 s rovnakým polomerom, väčším ako polovica úsečky - spojíme priesečníky oblúkov P1 a P2 - priesečník spojnice s úsečkou je hľadaný stred S P. Spojnica P1P2 je osou danej úsečky. Konštrukcia osi uhla - vo vrchole V narysujeme kružnicový oblúk o s ľubovoľným polomerom - v priesečníkoch oblúka s ramenami P1 a P2 narysujeme ďalšie dva oblúky o1 a o2 s rovnakým polomerom aby sa pretkli - spojnica vrcholu uhla V s priesečníkom oblúkov O1 a O2 je hľadaná os uhla o Konštrukcia kolmice na priamku v ľubovoľnom bode priamky alebo mimo priamky - narysujeme kružnicu k okolo bodu B s ľubovoľným polomerom (ak bod B je mimo priamky, potom si zvolíme taký polomer, aby kružnica prechádzala priamkou) - v priesečníkoch kružnice a priamky P1 a P2 narysujeme dva oblúky s rovnakým polomerom o1 a o2 aby sa pretkli - spojnica priesečníkov oblúkov O1 a O2 je hľadaná kolmica k

Konštrukcia rovnobežnej priamky v danom bode - mohli by sme konštruovať pomocou kolmíc (kolmicu na danú priamku z bodu, a znovu kolmicu na kolmicu v bode) ale môžeme aj rýchlejším spôsobom nájsť rovnobežnú priamku - narysujeme kružnicu k okolo bodu B s ľubovoľným polomerom, aby prechádzala priamkou - tým istým polomerom narysujeme oblúk o1 okolo jedného z dvoch spoločných bodov kružnice s priamkou P1 alebo P2 - jeden priesečník oblúka o1 a priamky, bod P3 bude stredom ďalšieho oblúka o3 s pôvodným polomerom - tak dostaneme bod O, ako priesečník o3 s kružnicou k (druhý priesečník je samozrejme bod P1) - spojnica daného bodu s O je tá hľadaná rovnobežná priamka r P. Využili sme konštrukciu kosoštvorca BP1P3O, kde protiľahlé strany sú rovnobežné (a všetky strany sú zhodné to je ten polomer, ktorý sa používa pri kružnici k a oblúkoch). Konštrukcia zhodného uhla prenášanie uhlov - vo vrchole V narysujeme kružnicový oblúk k s ľubovoľným polomerom - tým istým polomerom aj okolo V' oblúk k' vznikne bod P'1 ako priesečník s polpriamkou V X - zoberme do kružidla vzdialenosť priesečníkov oblúka k s ramenami VX a VY daného uhla úsečku P1P2 - narysujeme oblúk o' s tým polomerom okolo bodu P'1 - priesečníkom oblúkov k' a o', bodom P'2 prechádza hľadané rameno V'P'2

D. Zobrazenie je zhodné, ak vzdialenosť ľubovoľných dvoch bodov a ich obrazov je rovnaká. A, B: Z(A) = A Z(B) = B AB = A B V. Zhodné zobrazenie zachováva vzdialenosti zachováva uhly 1. Identické zobrazenie (identita) I a, A: I(A) = A každý bod je samodružným bodom 2. Stredová súmernosť (centrálna symetria) S a,! S: S(S) = S S (stred súmernosti) je jediným samodružným bodom b, A: S(A) = A S AA spojnica vzor-obraz prechádza stredom súmernosti c, A: S(A) = A AS = SA vzor a obraz sú v rovnakej vzdialenosti od S d, A: A S A A vzor a obraz sú na opačných polpriamkach podľa S A, B: S(A) = A S(B) = B AB A B úsečka a obraz úsečky sú rovnobežné zachováva smer otáčania (orientáciu) poradie ABC a A B C sú rovnaké (v smere alebo proti chodu hodinových ručičiek) S.Ú. (samodružné útvary): priamky prechádzajúce S, kružnice so stredom v S, štvorec so stredom v S, 3. Osová súmernosť (osová symetria) O

a,! o: A o O(A) = A každý bod osi (o) je samodružným bodom b, A: O(A) = A AA o spojnica vzor-obraz je kolmá na os c, A: O(A) = A Ao = A o vzor a obraz sú v rovnakej vzdialenosti od osi d, A: A o A A vzor a obraz sú v opačných polrovinách podľa o A, B: O(A) = A O(B) = B AB A B o úsečka a obraz úsečky sa pretínajú na osi nezachováva smer otáčania poradie ABC a A B C sú opačné S.Ú.: priamky kolmé na o, kružnice so stredom na o, štvorec s protiľahlými vrcholmi na o, 4. Posúvanie (translácia) T a, A, B: T(A) = A T(B) = B AA BB spojnice vzor-obraz sú navzájom rovnobežné b, A, B: T(A) = A T(B) = B AA = BB vzory a obrazy sú v rovnakej vzdialenosti c, A, B: T(A) = A T(B) = B AB A B všetky obrazy sú posunuté v rovnakom smere A, B: T(A) = A T(B) = B AB A B úsečka a obraz úsečky sú rovnobežné zachováva smer otáčania poradie ABC a A B C sú rovnaké samodružný bod nemá S.Ú.: jedine priamky rovnobežné so smerom posúvania 5. Otáčanie (rotácia) R

a,! S: R(S) = S S (stred otáčania) je jediným samodružným bodom b, A, B: R(A) = A R(B) = B ASA = BSB spojnice vzor-stred-obraz zvierajú rovnaký uhol c, A: R(A) = A AS = A S vzor a obraz sú v rovnakej vzdialenosti od S d, A, B: R(A) = A R(B) = B ASB = A SB všetky obrazy sú otočené v rovnakom smere zachováva smer otáčania poradie ABC a A B C sú rovnaké S.Ú.: s ľubovoľným uhlom iba kružnice so stredom v S, špeciálne uhly pre pravidelné mnohouholníky so stredom v S (štvorec: 90, 180, 270 ; päťuholník: 72, 144, 216, 288, ) Zhodnosť trojuholníkov D. Dva geometrické útvary sú zhodné, ak existuje súčin takých zhodných zobrazení, ktorý prenesie jeden do druhého. V. Dva trojuholníky sú zhodné ( ABC A B C ), ak sa zhodujú: a, vo všetkých troch stranách sss AB A B BC B C CA C A b, v dvoch stranách a nimi zovretom uhle sus AB A B BC B C β = β c, v jednej strane a priľahlých uhloch usu AB A B α = α β = β d, v dvoch stranách a v uhle oproti väčšej z nich Ssu AB A B BC B C α = α AB < BC P. S údajmi, ktoré sú vo vetách o zhodnosti trojuholníkov, trojuholník sa dá jednoznačne konštruovať.