Džka úseku d, ak sa merala šikmo, redukuje sa na vodorovnú džku. K výslednej hodnote s = d sa zavedú opravy z teploty. Pri urovaní džky základnice zaradenej do trigonometrickej siete, sa meranie vykonáva viac ráz v oboch smeroch so súpravou štyroch rôznych a presne komparovaných invarových drôtov. S takouto technológiou merania môžeme dosiahnu vysokú presnos v meraní džok. 5. NEPRIAME MERANIE DŽOK Priame meranie džok nie je v súasnej dobe pre svoju prácnos hospodárne a v mnohých prípadoch ani nie je možné ho realizova. Preto sa stále astejšie používa nepriame meranie džok. Jeho podstatou je odmeranie sprostredkujúcej veliiny, ktorá je v uritom matematickom alebo fyzikálnom vzahu so zisovanou džkou. Nepriamo môžeme mera džky pomocou diakomerov. Diakomery delíme na: a) optické diakomery, b) mechanické diakomery (používali sa pred rozšírením optických diakomerov), c) elektronické diakomery. 5..1 Optické diakomery Optické meranie džok je založené na princípe riešenia pravouhlého alebo rovnoramenného trojuholníka (obr. 5.0), v ktorom sa neznáma džka s urí z dvoch známych veliín: základnice b a paralaktického (diakomerného) uhla δ: s = b cotg δ, alebo b s = cot gδ /. (5.18) Základnica b môže by umiestnená bu priamo v prístroji (Zeiss BRT 006) na stanovisku S (obr. 5.0a), alebo na konci meranej džky v cieli C a tvorí samostatnú meraskú pomôcku (obr. 5.0b,c). Základnica poda konštrukcie diakomera sa umiestuje do vodorovnej alebo zvislej polohy. Obr. 5.0. Metódy optického merania džok Optické diakomery rozdeujeme na: - diakomery s latou a - diakomery bez laty. 96
Jedna z veliín b a δ môže by veliinou stálou, druhá premennou, alebo obidve sú premenné (autoredukné diakomery). Diakomery s latou sa delia na nitkové diakomery, dvojobrazové diakomery a diakomery s konštantnou džkou laty. 5..1.1 Nitkové diakomery V geodetickej praxi zo všetkých druhov diakomerov s latou má najmenšie uplatnenie nitkový diakomer. Diafragma zámerného kríža u všetkých univerzálnych teodolitov je vybavená alšími dvoma vodorovnými (zriedkavo aj zvislými) ryskami diakomernými ryskami, ktoré sú symetricky umiestnené k zámernému krížu. Funkciu nitkového diakomera môžeme sledova na obr. 5.1, poda ktorého na urenie džky s vodorovnou zámerou platí rovnica: s = s + + f. (5.19) Obr. 5.1. Schéma nitkového diakomera Z podobných trojuholníkov FDH a FD H uríme vzah: f s = l = K l, (5.0) y v ktorom f je ohnisková vzdialenos objektívu, y je odstup diakomerných rysiek, l predstavuje džku latového úseku vymedzeného diakomernými ryskami, K = f/y a oznauje násobnú konštantu, ktorá sa volí v hodnote K = 100. Ak vyjadríme vzdialenos od predného ohniska po otonú os alekohadu písmenom c, ktorá predstavuje sútovú (adinú) konštantu (c = + f), konený výraz pre výpoet vzdialenosti s bude: s = K l + c. (5.1) Prakticky všetky teodolity novšej konštrukcie majú adinú konštantu rovnú nule (c = 0). Vylúenie adinej konštanty docielil Porro konštrukciou analaktického alekohadu. Vrchol diakomerného uhla δ optickou cestou presunul do stredu otonej osi alekohadu vložením analaktickej šošovky medzi objektív a jeho vnútorné ohnisko (obr. 5.). 97
Obr. 5.. Analaktický alekohad Džka s odmeraná analaktickým alekohadom vodorovnou zámerou sa urí poda obr. 5. z rovnice: s = l = K l, (5.) y ke y 1 d f A 1 = y a K = 100. f A Obr. 5.3. Urenie džky pri sklonenej zámernej priamke Ke meriame v lenitom teréne s alekohadom pod uhlom β (zenitovým uhlom z ) a cielime na zvisle postavenú latu, odmeriame latový úsek l namiesto l, ktorý zodpovedá kolmému postaveniu laty na zámeru (obr. 5.3). Uhly na koncoch laty sa líšia od pravého uhla tak nepatrne, že ich môžeme považova za pravé uhly a vyjadri vzah medzi l a l : 98
l l cos β. (5.3) Pre šikmú vzdialenos potom bude plati: d s = K l cos β, (5.4) a vodorovná vzdialenos: s = K l cos β = K l sin z. (5.5) Z odmeraných hodnôt môžeme vypoíta i prevýšenie h bodu S nad horizontom prístroja: 1 1 h = s tgβ = K l cos βtgβ = K l sin β = K l sin z. (5.6) Overenie hodnoty násobnej konštanty K = 100 Overenie násobnej konštanty môžeme vykona niekokými metódami. V terénnych podmienkach je vhodný postup, ktorý sa dá aplikova aj u iných druhov optických diakomerov: V rovinatom teréne komparovaným pásmom sa odmeria niekoko džok, napr. s 1 = 0 m, s = 40 m,..., s n = 100 m (obr. 5.4). alekohadom urovnaným do vodorovnej polohy ítame latové úseky na jednotlivých bodoch. Obr. 5.4. Overenie násobnej konštanty nitkového diakomera Hodnota násobnej konštanty sa urí presnejšie, ke budeme mera na presne zvisle postavenú a podopretú latu v rôznych, avšak málo odlišných polohách alekohadu od vodorovnej polohy. Pri výpote použijeme stredné hodnoty jednotlivých latových úsekov: l1 l l1 =, l =,.... (5.7) n n Násobnú konštantu uríme potom zo známych džok a stredných hodnôt latových úsekov: s s K = 1 1 =, K,... (5.8) l1 l a charakterizujeme strednou hodnotou: K = K. (5.9) n Vhodné je tiež graficky znázorni priebeh odchýlok medzi známymi a odmeranými džkami a vyrovna ho napr. priamkou. Spresnenie odmeraných džok docielime priradením opráv, zistených z grafického priebehu odchýlok, k odmeraným hodnotám džok. 99
Presnos nitkového diakomera Ke použijeme základnú rovnicu nitkového diakomera s = K l cos β a aplikujeme zákon hromadenia stredných chýb, stredná chyba v meranej džke bude nitkovým diakomerom urená rovnicou: m cc cc ( Kcos β ) m + ( s sin β ) ( mβ ρ ) =. (5.30) s l / Presnos meranej džky je závislá od presnosti urenia latového úseku, džky a presnosti výškového uhla. Najväší vplyv na presnos má chyba v urení latového úseku, ktorú charakterizujeme strednou chybou: m =, (5.31) l m r kde m r je stredná chyba v ítaní poda jednej diakomernej rysky. Pre s = 100 m a 5.násobné zväšenie alekohadu sa presnos v ítaní na centimetrovej stupnici charakterizuje hodnotou m r = 3 mm. Ke budeme predpoklada, že β je malé (cos β 1 a sin β 0), presnos nitkového diakomera vyjadríme rovnicou: m = K m 0, 4 m, (5.3) s r = alebo pomernou chybou v meranej 100 m vzdialenosti 1/50. Priaznivejšie výsledky presnosti sa dosiahnu, ke sa jedna ryska nastavuje na celý dielik stupnice. Pri strmých zámerách sa kladú prísne požiadavky na zvislé postavenie laty. Napr. pri odchýlke laty od zvislice o 0,5 g pri výškovom uhle β = 50 g a s = 100 m chyba v džke dosiahne hodnotu až 0,5 m, o predstavuje chybu v urení džky 1/00. Nitkové diakomery, ako je vidie, patria medzi menej presné diakomery. Ich presnos postaí pre tachymetriu. Nemôžeme ich napríklad použi na zhusovanie bodového poa. 5..1. Diagramové diakomery Diagramové diakomery predstavujú pokrokový vývoj nitkových diakomerov z hadiska úelnosti a hospodárnosti merania. Umožujú priame urenie vodorovných (redukovaných) vzdialeností a prevýšenia bodu nad resp. pod horizontom prístroja. Redukcia šikmej džky na vodorovnú a urenie prevýšenia sa uskutouje pomocou dvojíc kriviek diagramu o spojite premennej odahlosti, ktorá je závislá na sklone alekohadu. Obr. 5.5. Princíp konštrukcie diagramov 100
Ak vodorovná vzdialenos s a prevýšenie h má by v jednoduchom vzahu k meranému latovému úseku l pri akomkovek výškovom uhle β (s = K s l a h = K h l), hodnoty násobných konštánt pre analytický alekohad budú vyjadrené výrazmi: K s = cos β a K h = sin β, y1s y 1 h (5.33) v ktorých sú dve premenné: rozostup rysiek (y 1s, y 1h ), a výškový uhol β, je vzdialenos od vstupnej pupily objektívu alekohadu po vertikálnu os. Násobné konštanty majú hodnoty K s = 50, 100, 00; K h = ±10, ±0, ±50, ±100 a využívajú v závislosti od meranej džky a prevýšenia. Konštrukciu diagramov na meranie vodorovnej džky, kladného a záporného prevýšenia (prevýšenia nad a pod horizontom prístroja) znázoruje obr. 5.5. V zornom poli diagramového diakomera namiesto jednoduchej dvojice vzdialenostných rysiek je krivkový diagram (obr. 3.6, 5.8), ktorý pozostáva zo základnej rysky Z, diakomernej rysky D a niektorej z výškových rysiek H. Diagram je vyleptaný na osobitnom sklenenom kruhu, nasadenom na os výškového kruhu a do zorného poa alekohadu sa premieta hranolovým systémom. Obr. 5.7. Zeiss DAHLTA 010A Obr. 5.6. Spojené krivky diagramu Obr.5.8. Zorné pole diakomera Zeiss DAHLTA 010A 101
Diagramovými diakomermi sú vybavené teodolity Zeiss Dahlta 00, Zeiss DAHLTA 010 A (obr. 5.7), DAHLTA 010 B, MOM Ta.D 41 (obr. 5.9), Opton RT a 4 (obr. 5.10), Wild RDS a alšie. V našej geodetickej praxi je najrozšírenejší diagramový diakomer Zeiss Dahlta 00 a DAHLTA 010 A. Dahlta 00 má na meranie džok násobnú konštantu K s = 100 a pre prevýšenie K h = ±10, ±0, ±100. Prístroj DAHLTA 010 A má konštanty K s = 100, 00 a K h = ±10, ±0, ±50, ±100, a je vybavený automatickým stabilizátorom výškového indexu. K diakomerom výrobca dodáva špeciálne 4 m dlhé laty, ktoré majú vo výške 1,40 m od päty laty vodorovnú klinovú znaku, na ktorú sa pri meraní nastavuje základná ryska (Z). DAHLTA 010 B má podobné konštrukné prevedenie ako DAHLTA 010 A. Diakomer MOM.D1 má násobné konštanty K s = 100, 00 a K h = ±10, ±0, ±50. Prístroj OPTON Rta4 má násobné konštanty K s = 50, 100, 00 a K h = ±10, ±0, ±50, ±100. Obr. 5.9. MOM TaD1 Obr. 5.30. OPTON RT a 4 Presnos diagramových diakomerov sa charakterizuje pomernou džkovou chybou m s /s = 1/500. Presnos urenia prevýšenia je závislá od sklonu zámery, pri džke s = 100 m je v rozmedzí 0,05 až 0,3 m. Diagramové diakomery sa používajú pri polohopisnom a výškopisnom mapovaní. 5..1.3 Dvojobrazové diakomery Dvojobrazové diakomery sú v podstate teodolity doplnené diakomerným zariadením klinovým hranolkom (devianým klinom), ktorý sa predsadzuje pred objektív (obr. 5.31). Lúe, vstupujúce do objektívu jeho zakrytou a nezakrytou asou, vytvárajú v rovine zámerného kríža vzájomne proti sebe posunuté obrazy o uhol δ. Polohu indexu uruje latový úsek. Z džky latového úseku l a uhla δ uríme vzdialenos laty od vrcholu diakomerného uhla: 10
s = l cot gδ = K l (5.34) kde cotg δ = K = 100, priom δ = 0,6366 g. Celková vzdialenos laty od vertikálnej osi teodolitu je: d s = s + c, (5.35) kde c je sútová konštanta, ktorá vyjadruje vzdialenos vertikálnej osi teodolitu od vrcholu diakomerného uhla. Odstrauje sa posunom rysky ítacieho indexu na lati o hodnotu c/100. Vypoítaná džka d s = K l je šikmá džka, ktorú je potrebné redukova na vodorovnú poda rovnice (5.1), teda: s = d s cos β. (5.36) K dvojobrazovým diakomerom ako výstroj patria: dve vodorovné diakomerné laty (obr. 5.3), ktoré pomocou kolimátora nastavujeme kolmo na zámeru teodolitu. alekohad pri cielení na latu nasmerujeme tak, aby sa krátka zvislá ryska na zámernom kríži stotožnila so znakou, ktorá je vavo od nuly verniera na lati a aby vodorovné rozhranie medzi priamym a odchýleným obrazom pretínalo latu v polovici. V hornej polovici zorného poa alekohadu vidíme obraz latovej stupnice a v dolnej polovici obraz ítacej pomôcky posunutej oproti zaiatku delenia v zmysle rovnice (5.34) o hodnotu latového úseku l. Obr. 5.31. Princíp dvojobrazového diakomera 103
Obr. 5.3. Lata k prístroju Redta 00 Presnos v ítaní latového úseku sa zvýši použitím verniera namiesto ítacieho indexu. V takom prípade na odstránenie sútovej konštanty c stupnica verniera je posunutá o hodnotu c/100. Na vernieri sa ítajú zlomky (decimetre) delenia džkovej stupnice, centimetre sa ítajú na stupnici bubienka optického mikrometra M (obr. 5.34) po koincidencii niektorého dielika džkovej stupnice s niektorým dielikom verniera. Príklad ítania je na obr. 5.3, kde okrem verniera stotožného s poiatkom hlavnej stupnice môžeme využi posunutý vernier o 0,5 m (oznaený +5). Použitím posunutého verniera sa zväšuje rozsah merania džok o 50 m. Dvojobrazový diakomer sa môže vytvori nasadením diakomerného klinu na alekohad obvyklého typu teodolitu. Teodolity, ktoré diakomerné zariadenie majú zabudované do tubusu alekohad, s úpravou na priame ítanie hodnoty vodorovnej džky, sa nazývajú autoredukné dvojobrazové diakomery. Medzi prístroje tohto druhu patrí diakomerný teodolit Zeiss Redta (obr. 5.33), Wild RDH, Kern DK.RT a alšie. Podstatu autoredukného zariadenia si vysvetlíme na prístroji Zeiss Redta 00. V spodnej asti tubusu alekohadu, kde prechádzajú priame, t.j. devianým klinom nestoené lúe, sú vložené dva sklenené redukné kliny K 1 a K. Klin K 1 posunie obraz bodu P na late o hodnotu l 0 / do bodu P (obr. 3.35). Po otoení klinu okolo optickej osi o uhol +β pootoí sa bod P po kružnici k 1 do polohy P. Klin K posunie bod P analogicky do polohy P v opanom smere o uhol. β. Posuny možno rozloži na dve zložky l 0 cos β, ktoré predstavujú redukovaný úsek laty: l0 l0 l = cos β + cos β = l0 cos β. (5.37) Klin K 3 (obr. 5.34) je opravný klin, ktorým môžeme v malých medziach meni devianý uhol klinov K 1 a K a tým aj násobnú konštantu diakomera. 104
Obr. 5.35. Princíp innosti autoredukného zariadenia Obr. 5.33. Autoredukný dvojobrazový diakomer Zeiss Redta 00 Vodorovné postavenie laty umožuje trubkový stojan alebo nadstavec, ktorý sa vkladá do rovnakej podložky ako prístroj a upevuje sa na stojane. Prístroj a latu môžeme v zaradení do trojpodstavcovej súpravy vzájomne vymiea. Kolmé postavenie laty k zámernej priamke zaisujeme kolimátorom (obr. 3.4). Na strednej tyi latového stojanu (obr. 5.3) ítame polohu vodorovnej rysky. Aby sa nemuseli vyhadáva hodnoty cotg z v tabukách na vyíslenie prevýšenia h = s cotg z, v zornom poli ítacieho mikroskopu je stupnica, vyznaujúca cotg z na štyri desatinné miesta (obr. 5.36). Obr. 5.34. Rez alekohadom autoredukného diakomerného teodolitu Zeiss Redta 00 Maximálny dosah merania džok prístrojom Redta je 17 m. Optimálny dosah je do 10 140 m. Dvojobrazové diakomery umožujú mera džky s pomernou chybou 1/500, t.j. 100 m vzdialenos s presnosou ±4 cm. Používajú sa na meranie džok polygónových strán, na podrobné meranie metódou polárnych súradníc, pri stavebných vytyovacích prácach, pri presnej tachymetrii at. 105
Obr. 5.36. Zorné pole stupnicového mikroskopu prístroja Zeiss Redta 00 5..1.4 Diakomery s konštantnou džkou laty Vzdialenos u diakomerov s konštantnou džkou laty sa uruje zo vzahu (obr. 5.37): resp. b δ s = cot g, (5.38) δ s = cot g, ak džka základnice b = m, kde δ je paralakticky uhol medzi dvoma zvislými rovinami, prechádzajúcimi poiatoným bodom meranej džky a krajnými bodmi základnice (obr. 5.38). Základnicu tvorí vodorovná dvojmetrová lata, ktorá sa vkladá do podložky pripevnenej na stojane. Skladá sa z dvoch do seba zasúvacích astí (Zeiss Bala lata, obr. 5.39), alebo preklopných astí (Wildova súprava, obr. 5.40). Cieové znaky sú najastejšie trojuholníkové tvaru. Umiestnené sú na konci tye z invarovej zliatiny, ktorá má nepatrnú džkovú rozažnos z vplyvu teploty. V súasnej dobe sa vyrábajú laty s kompenzaným zariadením, ktoré ešte znižuje aj tak napatrnú džkovú rozažnos. Bimetalická paralaktická lata Kern IB (obr. 5.41) má ako kompenzaný len tepelnej rozažnosti invarovej tye alumíniovú trubicu. Obr. 5.37. Paralaktické meranie džok Obr. 5.38. Paralaktický uhol 106
Obr. 5.39. Základnicová lata Zeiss Bala Obr. 5.40. Základnicová lata firmy Wild Pri paralaktickom meraní džok dôsledne využívame závislú centráciu. Lata upevnená v podložke na stojane sa horizontuje pomocou kruhovej libely. Kolmé postavenie laty na strednú zámeru sa docieuje kolimátorom (obr. 5.4) a kontroluje sa teodolitom. Lata je vtedy kolmo postavená k strednej zámere, ke obraz zorného poa kolimátora premietnutý v nekonenu predstavuje symetrický útvar podobný rozptylnej šošovke. Meranie paralaktického uhla Obr. 5.41. Rez invarovou základnicovou latou Kern IB Presnos paralaktického merania džok závisí od mnohých faktorov, predovšetkým ju ovplyvuje presnos paralaktického uhla m δ. asto sa vyžaduje presnos paralaktického uhla, vyjadrená strednou chybou: m = cc až 3 cc. (5.39) δ Túto presnos môžeme dosiahnu sekundovými teodolitmi meraním minimálne v troch skupinách. Meranie v skupinách vykonáme tak, že v 1. polohe alekohadu cielime na avú a pravú znaku (L, P) a v druhej polohe na pravú a avú znaku (P, L obr. 5.43). Pri menších nárokoch na presnos (paralaktické urenie džky fotogrametrickej základnice) postaia repetiné teodolity s možnosou ítania na ±10 cc, u ktorých na urenie paralaktického uhla aplikujeme metódu merania násobením. 107
Obr. 5.4. Kolimátor Typy paralaktických lánkov Obr. 5.43. Meranie paralaktického uhla Poda vyžadovanej presnosti urenia džky a poda vekosti džky s volíme rôznu polohu základnicovej laty na meranej strane. V praxi najastejšie používame: - základnicoú latu umiestnenú na konci meranej džky (obr. 5.44), - meranie džky s pomocnou základnicou na konci (obr. 5.45), - meranie džky s rozdelením na párne kratšie úseky (obr. 5.46). Obr. 5.44. Základnicová lata umiestnená Obr. 5.45. Meranie džky s pomocnou základnicou na konci meranej džky na konci Paralaktické meranie džok sa organizuje vždy tak, aby každá džka bola urená dvakrát. Opakované meranie sa uskutoní po výmene teodolitu a základnicovej laty v podložkách. Výslednú hodnotu meranej džky predstavuje potom priemer džok urených z oboch meraní. Pri meraní s pomocnou základnicou na konci urovanej džky, vekos pomocnej základnice volíme poda vzahu z = s. 108
Obr. 5.46. Meranie džky s rozdelením na párny poet kratších úsekov Presnos paralaktického merania džok Najpresnejšie výsledky paralaktickým meraním džok môžeme docieli rozdelením meranej vzdialenosti na párny poet približne rovnakých úsekov (obr. 5.46). Džka úsekov sa poda okolností a úelu merania pohybuje od 1 do 48 m. Vo zvláštnom prípade môže klesnú až na 6 m. Tabuka 5.5 uvádza teoretický pokles strednej chyby odmeraného úseku m u so zmenšujúcou džkou úseku a stredné chyby pre rôzne vzdialenosti s pri m δ = cc. Stredné chyby úsekov m u a odmeranej džky m s Tabuka 5.5 u [m] m u s mδ = [mm] cc bρ s [m] 10 40 480 m s = m n (n poet úsekov) [mm] 48 3,6 5,7 8,1 11,6 4 0,9,0,9 4,0 0 0,6 1,5, 3,1 15 0,4 1,0 1,4,0 1 0, 0,7 1,0 1,4 6 0,1 0,3 0,4 0,5 V tab. 5.6 sú uvedené presnosti urenia džok paralaktickým meraním pri základnici umiestnenej na konci meranej džky a pri meraní s pomocnou základnicou. Tabuka je vypoítaná pre presnos odmeraného paralaktického uhla m δ = 3 cc. V tab. 5.7 sú uvedené alšie tvary paralaktických lánkov, obecné rovnice na výpoet džok a stredné chyby džok m s. Stredné chyby džok odmeraných so zakladnicou na konci džky a s pomocnou základnicou Tabuka 5.6 Základnica na konci m s s [m] 0 40 60 80 100 15 150 175 00 300 s mδ = [mm] cc bρ 1 4 9 16 4 38 54 74 97 5 S pomocnou základnicou m s cc δ cc 3 m = s [mm] b ρ 5 7 9 11 13 4 109
Tabuka 5.7 Obr. 5.47. Parametre základnicovej laty Pri presnom paralaktickom meraní džok treba pozna parametre základnicovej laty: - rozmer základne paralaktickej laty, - odchýlku β kolimátora od pravého uhla (obr. 5.47), - pozdžnu excentricitu e p zámerných terov, 110
- priemerný koeficient rozažnosti α t invarových paralaktických lát, ktorý je α t =,5 µm na m/c. Kolimátor, ktorým sa inštaluje základnicová lata kolmo na vrchol meraného uhla, je umiestnený excentricky (e k ). Pri krátkych meraných džkach uhol β 0 a džka AO sa urí z rovnice: b δ AO = s = cos β cotg + ep. (5.40) Parameter β sa neuvažuje vtedy, ak je β 0,10 g. Paralaktické meranie džok využívame v paralaktickej polygometrii, pri meraní základníc vytyovacích sietí, pri presnom vytyovaní džok v lenitom teréne at. 5..1.5 Diakomery bez laty Diakomery bez laty umožujú odmera vzdialenosti i na neprístupné body, priom meraný bod nie je potrebné zvláš signalizova. Urujúcim prvkom je úsek l, ktorý sa íta na základnici umiestnenej priamo v prístroji. Medzi najpoužívanejšie prístroje tohto druhu patrí Zeiss BRT 006 (obr. 5.48). Obr. 5.48. Diakomer bez laty Zeiss BRT 006 BRT 006 umožuje odmera šikmé džky d s a vodorovné džky s. Džku úseku l (obr. 5.49) vyznauje poloha pentagonálnych hranolov, z ktorých pravý sa posunuje po pravítku. Úsek l ítame po stotožnení polobrazov, ktoré sa do okulára premietnu z oboch pentagonálnych hranolov (obr. 5.49c). Malé odchýlky z nevodorovnej polohy pravítka vyluujeme skrutkou na odstránenie vertikálnej paralaxy. Vertikálna paralaxa sa odstrauje porovnaním avého a pravého obrazu cieovej znaky, resp. predmetu na ktorý sa cieli. Šikmá džka d s sa urí zo vzahu: d s = l cotg δ = K l = 00 l. (5.41) Zapojením autoredukného zariadenia páka na kryte prístroja sa prepojí do polohy MIT (v polohe OHNE sa merajú šikmé džky) merajú sa vodorovné džky. Autoredukcia sa získa zmenou paralaktického uhla δ v závislosti na vekosti uhla β : δ = δ 0 - δ = δ 0 - δ 0 cos β = δ 0 (1 - cosβ). (5.4) 111
Základa prístroja má stupnicu delenú po 0,5 mm. Úseky l ítame pomocou lupy s odhadom na 0,05 mm, o zodpovedá centimetrovej presnosti v ítaní džky. Džka základne 0,3 m umožuje mera vzdialenosti do 60 m. Presnos merania vzdialenosti do 60 m je asi 40 mm (0,06 % s). Obr. 5.49. Meranie džky prístrojom BRT 006 Obr. 5.50. Lata k prístroju BRT 006 Na prístroji BRT 006 kruhy sú delené po 5 c, odhadom môžeme íta uhlové hodnoty na 50 cc. Zvýšenie rozsahu meraných vzdialeností do 10 a 180 m umožuje osobitne upravená lata (obr. 5.50). Po skoincidovaní jednoduchej rysky na late meranie džok je možné v rozsahu 60 až 10 m, po skoincidovaní dvojitej rysky v rozsahu 10 až 180 m. Diakomer BRT sa používa pri podrobnom meraní polohopisu a intravilánoch. 5.. Elektronické diakomery Fyzikálne spôsoby merania džok sú založené na teórii elektromagnetického vlnenia Rozdeujú sa na zvukové, interferenné a elektronické. Pre geodetické úely je najvhodnejšie elektronické meranie džok. Podstata merania džok elektronickými diakomermi (elektrooptické a elektroakustické diakomery) je v tom, že zo známej rýchlosti šírenia elektromagnetických vn v a tranzitného asu t, ktorý spotrebuje vlna na prebehnutie meranej džky od vysielaa po odrazové médium (reflektor) a spä do prijímaa, urí sa dvojnásobok meranej džky: s = v t a z toho v t s =. (5.43) Ako reflektory sa používajú optické hranoly (zrkadlá), schopné odrazu svetla. Presnos meranej džky pri známej rýchlosti šírenia elektromagnetických vn závisí od presnosti merania asu t, ktorý sa uruje pomocou vysielaných impulzov a ich príjmu, alebo pomocou fázového rozdielu amplitudovo modulovaných vysielaných a prijímaných vn. Impulzné (radiolokané) diakomery majú menšiu presnos, používajú sa na meranie vemi dlhých vzdialeností s > 100 km. 11