Obr Vytyovanie vodorovnej priamky

Transcript

1 Pri výškovom vytyovaní v odstate ide o urenie výšky olohovo vytýeného bodu. Rozdiel medzi odmeranou výškou a výškou danou rojektom vyznauje druh úravy v meranom mieste nar. násy výko zdvih odloženie konštrukcie a od. Technológia výškového vytyovania sa realizuje tak aby sa vylúili osové chyby rístrojov (L Z u nivelaného rístroja indexová chyba u teodolitu i 0 g ) res. aby bol ich úinok z hadiska vyžadovanej resnosti vytýenia zanedbatený. V ríade vysokých ožiadaviek na resnos (nivelácia) a u dlhých zámier (trigonometrická nivelácia) zavádzame oravu z rozdielu medzi zdanlivým a skutoným horizontom Vytyovanie riamky Pri výškovom vytyovaní nivelety koaje res. cesty alebo ri zemných úravách je asto otrebné vytýi vodorovnú alebo sklonenú riamku sravidla v udanom sklone. Pri vytyovaní vodorovnej riamky niveláciou vychádzame z výšky daného bodu ktorá má by výškou všetkých alších odrobných bodov alebo výšky vodorovnej riamky udanej jej niveletou. Rozdiely ítania nazad na daný bod a ítaní stranou na odrobné body vyznaujú vekos výškových odchýlok ktoré zaznamenávame na realizovanej stabilizácii odrobných bodov. Znamienko vyznauje vyžadovanú úravu zdvih - okles. Obr Vytyovanie vodorovnej riamky Ke je udaná výška nivelety n uríme výšku horizontu rístroja od ktorého odoítame výšku nivelety (obr. 1.54). Rozdiel redstavuje vyžadované ítanie na odrobných bodoch:. kde Výškové odchýlky vyíslime z rovníc: i im ( ) δ (1.84) n im je odmeraný údaj na late v ríslušnom bode. Pri vytyovaní sklonenej riamky je otrebné doredu ozna výšky oiatoného a koncového bodu riamky (alebo sklon riamky) a ich vzdialenos. Z týchto údajov vyoítame zmenu ítania na s s B / n 1 (obr. 1.55) late na susedných bodoch v odstuoch ( ) B s B kde n je oet bodov. s B n 1 (1.85) n 301

2 Vyžadované ítania na lati budú 1 Obr Vytyovanie sklonenej riamky (1.86) 5 5. Výškové odchýlky vyoítame oda rovnice δ. (1.87) i im i Po zmene ostavenia nivelaného rístroja sa alej ostuuje analogicky. Urí sa vyžadované ítanie 5 z ktorého sa odvodia hadané ítania na alších bodoch (1.88) B 5 5 kde 5 oda obr je 5 5m δ 5. Sklonenú riamku môžeme hosodárne vytyova teodolitom hlavne v lenitom teréne (obr. 1.56). Na lomovom bode riravíme teodolit na meranie a uríme výšku rístroja h nad daným bodom. Polohu alekohadu uravíme na vyžadovaný sklon a otrebné výšky odrobných bodov odvodíme z ítania na lati a výšky rístroja δ h. (1.89) i im 30

3 1.7. Výškové vytyovanie krivky Obr Vytyovanie sklonenej riamky teodolitom S výškovým vytyovaním krivky sa stretávame u doravných stavieb (železníc a ciest) ri vložení vertikálneho zakružovacieho oblúka na mieste zlomu nivelety. Poda STN zlom sklonu koaje sa odstrauje kružnicovým oblúkom ktorý sa ri malých možných džkach zaoblenia nahradzuje oblúkom kvadratickej araboly. Taktiež v cestnom stavitestve sa oužíva zakružovací oblúk v tvare kvadratickej araboly ktorej rovnica je x y (1.90) ρ kde ρ je olomer oskulanej kružnice. Obr Zakružovacie oblúky Polomery zaoblenia vylývajú z navrhovanej rýchlosti a sú v medziach od do m. Sklon nivelety oznaujeme znamienkom ke niveleta stúa zava do rava a - ke klesá zava do 303

4 rava. Zakružovacie oblúky bývajú vyuklé vrcholové a svahové a vyduté údolnicové a svahové (obr. 1.57). Základnou úlohou ri výškovom vytyovaní krivky je uri výšky bodov v miestach olohového vytýenia (v okrúhlych stanieniach) a na zaiatku a konci zakružovacieho oblúka. Výoet výšok týchto bodov si ukážeme re vrcholový vyuklý zakružovací oblúk kružnicového tvaru a tvaru kvadratickej araboly. Predokladajme ri tom že oznáme výšku a stanienie rieseníka riahlých riamych úsekov nivelety ( V0 s V0 ) res. ich uríme vhodným sôsobom z iných udaných rvkov a sklony niveliet s 1 a s ktoré sú vyjadrené v alebo v %. Zakružovací oblúk kružnicového tvaru Stanienie bodov Z V a K zakružovacieho oblúka vyoítame z rovníc α α s Z sv 0 Z sv 0 ρ tg cosα1 sv 0 ρ tg α α s K sv 0 K sv 0 ρ tg cosα sv 0 ρ tg (1.91) α sv s Z V s Z ρ sinα1 sv 0 ρ tg. V rovniciach (1.85) α 1 arc tg s 1 a α arc tg (-s ) a α α 1 α. Obr Výoet výšok re kružnicový zakružovací oblúk Výšky bodov P i v okrúhlych stanieniach uríme oda obr rioítaním oradníc y i k výške bodu Z res. K y (1.9) Pi Z i ke Z V 0 τ s1 K V 0 τ s a súradnicu y i vyoítame oda rovnice (1.80) yi i V ρ ρ. Úseky i vyoítame zo staniení s Pi odrobných bodov urených rovnicami s Pi s Z x i a stanienia vrcholu zakružovacieho oblúka i sv s Pi res. i s Pi sv. 304

5 Stanienie vrchola kružnicového zakružovacieho oblúka vyoítame z rovnice s 0 τ. (1.93) V s V V Zakružovací oblúk tvaru kvadratickej araboly Rozdiel medzi tvarom kružnicového a arabolického oblúka v mieste zaoblenia je neatrný. Parabolický zakružovací oblúk má však lynulejší rechod z riameho do zakriveného sklonu (obr. 1.59). Obr Výoet výšok re arabolický zakružovací oblúk Džku dotynice arabolického zakružovacieho oblúka (1.90) vyoítame z rovnice ( s ) 1 s τ ρ. (1.94) 00 Vodorovné vzdialenosti zaiatku Z a konca K zakružovacieho oblúka od jeho vrcholu V vyoítame z rovníc s 1 ρ V 00 s ρ K 00. (1.95) Výšku zaiatku res. konca zakružovacieho oblúka uríme oda rovnice (1.9) ktoré sme oužili ri kružnicovom zakružovacom oblúku. Výška vrcholu zakružovacieho oblúka V nad bodmi Z a K je urená rovnicami y y (1.96) V Z Z ke revýšenia y Z a y K majú hodnotu K K 305

6 y Z V a ρ y K K. (1.97) ρ Výšky odrobných bodov vyoítame vzhadom na vrchol V Pi i V yi V. (1.98) ρ Úseky i vyoítame analogicky ako u kružnicového zakružovacieho oblúka. Zakružovací oblúk vytýime tak že o olohovom vytýení a zastabilizovaní odrobných bodov Z a K niveláciou uríme ich výšky ktoré orovnáme s vyoítanými výškami na ríslušnom zakružovacom oblúku. Rozdiely redstavujú oravy ktoré je otrebné zohadni u vytýených bodov. Poznámka: Znamienka druhého lena v rovniciach (1.9) (1.96) (1.98) a ri výote Z a K sa riadia oda tvaru zakružovacieho oblúka. U vydutého zakružovacieho oblúka sú oané znamienka Vytyovanie riadiacej iary v teréne Na mae vyšetrená riadiaca iara t. j. lomená iara daného stúania sa sresuje v teréne vytyovaním. k máme daný východiskový bod a sklon riadiacej iary je nar. 1:5 otom vo vzdialenosti 1 s 0 m bude revýšenie medzi bodmi 0 m 0 80 m. Nivelaný rístroj ostavíme do vhodnej 5 vzdialenosti od východiskového bodu a uríme ítanie nazad. V teréne musíme nájs taký bod ktorý bude od východiskového bodu vzdialený 0 m a ítanie na late bude ma hodnotu z m. Ke takýto bod nájdeme zastabilizujeme ho kolíkom a hadáme od neho alší bod vo vzdialenosti 0 m s ítaním m at. Sojnica medzi vykolíkovanými bodmi je riadiaca iara v teréne. z Vytyovanie vrstevnice v teréne Vytyovanie vrstevnice v teréne má obdobný ostu ako vytyovanie riadiacej iary. Od výškovej znaky uríme geometrickou niveláciou zo stredu výšku východiskového bodu ležiaceho na vyžadovanej vrstevnici o ktorom latí. (1.99) z Posledné ítanie nared volíme skusmo okia rovnica (1.99) nenadobudne latnos. Bod zastabilizujeme a od neho vytýime alšie body ležiace na vrstevnici tak že v rámci daného horizontu rístroja vyhadáme v teréne miesta s rovnakými ítaniami na late ako na východiskovom bode. Vrstevnicu vytýime z nivelaného olygónu zámerami stranou. Nivelaný olygón ukonujeme na výškovo známom bode Vytyovanie roviny Pri úrave terénu do vodorovnej roviny sa sravidla volí ožiadavka aby objem výkoov a násyov bol navzájom rovný. Uravovanú lochu rekryjeme štvorcovou sieou (nar. o 5 m m) a jej vrcholy znivelujeme. Niveletu roviny vyoítame z výšok vrcholov štvorcovej siete 306

7 307 n n (1.0) alebo u riemeru ítaní na lati (ak štvorcovú sie sme nivelovali z jedného ostavenia rístroja) n n (1.1) Výškové rozdiely terénnej úravy vyoítame z rovníc n n n (1.) Sklonenú rovinu je vhodné vytýi štvorcovou sieou ktorej strany a sú rovnobežné s riamkami o sklone % a q% (obr. 1.60). Výšky bodov uríme niveláciou nar. z výšky bodu. Vyžadované výšky bodov vyoítame z rovníc 1 a a a ( ) ( ) 1 11 q a q a (1.3) ( ) ( ). 1 0 q a q a a Rozdiel nivelovaných a vyoítaných výšok vyznauje odchýlky bodov od sklonenej roviny. Obr Vytyovanie sklonenej roviny

8 1.7.6 Vytyovanie zvislíc Zvislice môžeme vytyova mechanicky alebo oticky. Mechanické vytýenie zvislice nazývame revažovanie a vykonávame ho závesom olovnice ktorá sa na utlmenie onoruje do nádoby s hustou kvaalinou (olej). Otické vytyovanie zvislíc uskutoujeme omocou teodolitu (najlešie dvoma rístrojmi) z dvoch na seba ribližne kolmých smerov a remietaním riom sa oužívajú osobitné otické revažovae. Možno nimi vytyova zvislice nahor a nadol. Pozostávajú zo zvisle zalomeného alekohadu so zámerným krížom a recíznou libelou alebo citlivým komenzátorom ktorými vytvárajú zvislú zámernú os. Obr Otický revažova Kern OL Obr Otický revažova PZL 0 firmy Zeiss Na obr je recízny otický revažova firmy Kern OL ktorý má na vytyovanie zvislíc k zenitu a nadiru dva osobitné zalomené alekohady. Prístroj sa horizontuje rúrkovou libelou s citlivosou 0 / mm. alekohady majú 5 x zväšenie a hmotnos rístroja je 37 kg. Presnos vytýenia zvislice u rístroja s rúrkovou libelou je mm na m a 1 mm u rístroja vybaveného s koincidennou libelou. Firma Zeiss vyvinula rístroj PZL 0 (obr. 1.6) ktorým môžeme vytýi bod smerom k zenitu s resnosou 1 mm na 0 m revýšenie. Prístroj má zväšenie 315 x hmotnos 38 kg a komenzaný rozsah. Presnos vytyovania zvislíc ozdž výškových objektov môžu ovlyvova atmosférické odmienky ako nar. telota so soluúinkom vetra. Preto sa resné ráce uskutoujú hlavne v noci za vyrovnaných teelných omerov ovzdušia a objektov. Pri eriodických vytyovacích rácach sa budujú evné stanoviská re rístroj so zariadením na nútenú centráciu. 308

9 Vytyovanie zvislíc sa alikuje ri vytyovaní výškových stavieb mostov továrenských komínov a ri renášaní smeru razenia do odzemia at. 1.8 POUŽITIE LSER PRI VYTYOVCÍC PRÁCC Skratka laser vyjadruje: zosilnenie svetla omocou odnecovaného vyžarovania lúov (Light amlification by stimulated emission od radiation). Vlastnosti laserových lúov Laserové lúe sú studené jednofarebné silne koncentrované koherentné svetelné lúe. Lúe Slnka alebo žiarovky sú inkoherentné to znamená že ozostávajú zo zmesi lúov o rôznej vlnovej džke a rôznych fázových osunov. Koherentné zväzky lúov majú konštantný fázový rozdiel. Laserové lúe odliehajú normálnym otickým zákonom a reto sú ovlyvované atmosferickými odmienkami ako je hmla vibrácia vzduchu refrakcia a roztýlený rach v ovzduší. Lasery sú rôznych druhov: lynové lasery (e-ne laser r laser) lasery evných látok chemické lasery. V geodetickej raxi sa oužívajú rístroje na báze lynových laserov. Princí lynového lasera (obr. 1.63) Pomocou vybitia vysokej frekvencie vystuuje striedavý úinok medzi atómami hélia a neónu. Tým vzniká fotónové žiarenie ktoré sa odráža od kremíkových latniiek a vzniká rezonancia. as svetla vystuuje olorieustným zrkadlom ako laserový lú. Obr Schéma lynového lasera Laserové lúe sú takmer rovnobežné. Divergencia lúov vymedzuje kvalitu rístroja ohybuje sa od 05 do 0. Táto divergencia lúov sa môže rídavným otickým systémom (objektívom lasera) ešte zmenši až na. Lúe lasera sú re loveka neškodné. Nebezené sú len re oi ke lúe vstuujú riamo do oka. Pri ráci s laserovým rístrojom oužívame výstražnú tabuu Charakteristiky laserových rístrojov Každý laser má svoju charakteristiku. Závisí od 1. Divergencie výstuného žiarenia ktorá je u každého rístroja iná. Mení sa oda kvality vybrúsenia odrazových lôch rezonátora (zrkadiel). Divergenciu urujeme zo vzahu (obr. 1.64) 309

10 δ 1. (1.4) d Obr Urenie divergencie lasera Obr Stabilita zväzku lúov lasera Obr Nasadzovací laserový okulár Obr Laserový teodolit Kern DKM -L Srávne urenie divergencie lasera závisí hlavne na resnosti urenia riemeru stoy zväzku laserových lúov. Symetria závisí od kvality vybrúsenia a stálosti nastavenia zrkadiel. 3

11 . Stabilita zväzku lúov odmieuje nemennos rozmeru a olohy stoy laserových lúov (obr. 1.65). U kvalitných rístrojov sa rozmer a oloha stoy lúov rakticky nemení. 3. Fokusácia zväzku lúov znamená zmenu divergencie. Pri geodetických meraniach nie je otrebné zaostrova na bod. Na cieovej loche sa stoa rozostruje na riemer niekoko milimetrov až centimetrov. V týchto ríadoch sa stred odhaduje najlešie. 4. Úrava fokusového zväzku lúov umožuje roztiahnutie stoy lúa do roviny. Uskutouje sa to tak že do cesty zväzku lúov sa vloží sklenená cylindrická locha. k sú cylindrické lochy dve a ich osi sú na seba kolmé stoou laserového zväzku lúov je zámerný kríž (rístroj Kern DKMM - L obr. 1.66) Použitie laserových rístrojov Obr Laserový teodolit SLT 0 SOKIS Lasery v geodézii oužívame v sojení s teodolitom alebo nivelaným rístrojom a tiež aj ako samostatné rístroje. Sojenie s geodetickým rístrojom môžeme docieli dvoma sôsobmi a to nasadením laserovej jednotky na tubus alekohadu (staršie využitie laserov) ako nar. Wild GL alebo rievnením laserového okulára k teodolitu alebo nivelanému rístroju. Prievnenie môže by trvalé ako u laserového teodolitu Kern DKM -L (obr. 1.66) alebo vymenitené (obr. 1.67) ako u laserového okulára Wild GLO. Samostatné laserové rístroje využívame v geodézii na vytyovanie smeru vo vodorovnej úrovni alebo v uritom sklone (obr. 1.68) Laserové rístroje s rotujúcimi laserovými lúmi vytyujú vodorovnú alebo sklonenú vzažnú rovinu (obr. 1.69). 311

12 Obr Laserlevel laserový rístroj s rotujúcou hlavicou Geodetické využitie laserových rístrojov je hlavne ri vytyovacích rácach a to: 1. výškových stavieb ri montáži stien a skeletu stavby montáži koajníc mostových žeriavov. inžinierskych stavieb ri stavbe kanálov a otrubí mostov tunelov bagrovaní riek a kanálov meraní osunov a retvorení stavieb v riebehu zaažovacích skúšok ri betonárských rácach 3. tunelovaní vedení raziacich strojov 4. železninom stavitestve vedení smerovacích a odbíjacích mechanizmov úrave terénu 5. melioráciách vedení bagrovacích mechanizmov kladení drenážnych otrubí at. Laserové rístroje sa vo všeobecnosti využívajú tak že technik ri rístroji ako aj jeho omocník ri cieovej znake (obr. 1.70) sú v riamom kontakte s aktívnym svetelným lúom a nie sú otrebné dolujúce akustické i vizuálne okyny týkajúce sa zmeny olohy cieovej znaky. Pri vedení stavebných strojov nar. tunelovacieho štítu (obr. 1.71) odbíjacích mechanizmov bagrovacích strojov at. laserovým rístrojom vytýime vyžadovaný smer ktorý na cieovej znake sleduje oerátor v riebehu innosti stroja. Privedenie laserového lúa na cieovú znaku môže by riame alebo zalomené sústavou zrkadiel. Na obr je schéma tunelovacieho štítu riadeného laserovým rístrojom ktorého lú doadol na zrkadlo a odrazil sa na cieovú znaku. Zmenou olohy štítu v horizontálnom a vertikálnom smere sa usmerní laserový lú do vyžadovanej olohy (stredu) na cieovej znake. Os štítu sa otom udržuje oda tejto olohy laserového lúa v riebehu razenia. 31

13 Obr Cieová znaka k laserovému rístroju Obr Schéma vedenia tunelovacieho štítu laserovým rístrojom Okrem oužitia laserových rístrojov na vytyovanie sa v geodetickej raxi využívajú na meranie vzdialenosti u elektronických teodolitov (ET firmy G) na meranie vzdialenosti bez odrazového zariadenia (ET TCR 705 Leica) a ako omôcky na centráciu rístroja a meranie omerných mier (DISTO Leica). Laserový rístroj PROFILER 4000 (mberg) je šecializovane škonštruovaný na automatizované meranie rofilov na stavbách v odzemí (obr. 1.7). 313

14 b/ a/ c/ Obr a) Profiler b) utomatické 3 D meranie rofilov. c) Výsledok vyhodnotenia odmeraného rofilu 1.9 POUŽITIE STN PRESNOS VYTYOVNI LÍNIOVÝC PLOŠNÝC STVIEB Ukážku oužitia noriem si uvedieme ri urení ožiadavky na resnos vytýenia železnice oda STN

15 Presnos vytýenia riestorovej olohy železnice sa osudzuje oda kritérií re resnos vytýenia hlavných bodov trasy a urenia výšky hlavných výškových bodov. lavné body trasy (B) sú body v trase železnice. Rozdeujú trasu na úseky o džkach 150 až 500 m re najväšiu ovolenú rýchlos V 50 km h -1 a na úseky 50 až 500 m re V > 50 km h -1. ko B trasy sa oužívajú redovšetkým body na styku riameho úseku rechodnice a oblúka železnice body na styku dvoch rotismerných oblúkov v riamych úsekoch sú to body v odstuoch do 500 m. lavné výškové body sa vytyujú do maximálnej vzdialenosti 00 m od trasy železnice. Kritériom resnosti vytýenia hlavných bodov trasy sú krajné odchýlky v ich súradniciach y a x a krajné hodnoty rozdielov odchýlok v súradniciach y a x susedných hlavných bodov trasy sú uvedené v tab. 1.. Kritériom resnosti urenia výšok hlavných výškových bodov je krajná výšková chyba uvedená je v tab. 1.. Presnos urenia hlavných bodov trasy sa osudzuje vzhadom k najbližším bodom ŠTS a k bodom ŠNS ktoré z hadiska vytyovania ovažujeme za absolútne resné. Krajné odchýlky B trasy Tabuka 1. Kritérium resnosti Krajná odchýlka v súradniciach y a x hlavných bodov trasy Krajná odchýlka rozdielu odchýlok v súradniciach y a x susedných hlavných bodov trasy Krajná výšková chyba hlavného výškového bodu Najväšia ovolená rýchlos V 50 km h -1 V > 50 km h -1 mm mm 60 mm 50 mm mm 6 mm Presnos odrobného vytýenia železnice sa osudzuje oda kritérií re resnos vytýenia odrobných bodov trate t. j. železniného sodku železniného zvršku a ríslušných zariadení železnice. Kritériom resnosti vytýenia odrobných bodov železnice sú krajné ozdžne a riene odchýlky vztiahnuté k hlavným bodom trasy a krajné výškové odchýlky vztiahnuté k hlavným výškovým bodom. Z nich si uvedieme hodnoty krajných ozdžnych odchýlok vytýenia železniného zvršku (tab. 1.3). Závisia od vzdialenosti d od hlavného bodu trasy. Krajné ozdžne odchýlky odrobného vytýenia Tabuka 1.3 Najväšia ovolená rýchlos Krajné ozdžne odchýlky v [mm] bodov odrobného vytýenia železniného zvršku re vzdialenos d [m] [mm] V 50 km h V 50 km h Priene odchýlky odrobného vytýenia nesmú rekroi hodnoty krajných rienych odchýlok oda tab Okrem toho rozdiel rienych odchýlok dvoch susedných bodov odrobného vytýenia vo vzájomnej vzdialenosti d < 5 m v riamom úseku a d < 30 m v oblúku nesmú tiež rekroi hodnoty krajných rienych odchýlok re tieto vzdialenosti uvedené v tab odnota 315

16 krajnej rienej odchýlky sa vyhadá v tab. 1.4 oda vzdialenosti d od najbližšieho bodu trasy a re rozdiel rienych odchýlok oda vzdialenosti dvoch susedných bodov odrobného vytýenia. Krajné výškové odchýlky odrobného výškového vytýenia bodov železniného zvršku re V 50 km h -1 sú 1 mm a V 50 km h -1 8 mm. O tom i sme nerekroili ríslušné krajné odchýlky sa resvedíme na stykovom bode P S vytýenom z dvoch vetiev oblúka (ka ) alebo kontrolným meraním nar. olárnou metódou s elektronickým meraním džok geometrickou niveláciou zo stredu at. Po zohadnení možných meraských chýb v meraní olárnych rvkov orovnáme rojektované a dané súradnice u B trasy. U odrobne vytýených bodov zistíme ozdžne a riene odchýlky ktoré orovnáme s krajnými odchýlkami uvedenými v tab. 1. až 1.4. Pozdžnu odchýlku nám redstavuje na obr úseka P P 0 a rienu odchýlku úseka q ke P je rojektovaná oloha bodu a P je vytýená oloha bodu. Výšková odchýlka je rozdiel medzi skutone vytýenou výškou odrobného bodu a jej rojektovanou hodnotou. k emiricky zistená odchýlka rekrauje krajnú hodnotu odchýlky ríslušné vytyovanie musíme zoakova. Krajné riene odchýlky odrobného vytýenia Tabuka 1.4 Najväšia ovolená rýchlos Priama V 50 km h -1 3 tra V > 50 km h -1 Oblúk V 50 km h -1 V > 50 km h-1 Krajné ozdžne odchýlky v [mm] bodov odrobného vytýenia železniného zvršku re vzdialenos d [m] 5 m 50 m 0 m 00 m 8 5 [mm] 0 m 30 m 40 m 50 m 60 m 80 m 0 m 00 m Obr Vyjadrenie ozdžnej a rienej odchýlky nalogicky ostuujeme ri konfrontovaní emiricky zistených a krajných odchýlok u alších líniových a lošných objektov. K samotnému vytyovaniu ristuujeme až o analýze resnosti vytyovania v ktorej zohadujeme oužité rístrojové vybavenie a technológiu vytyovania. Odvodenú strednú chybu vytyovania m V orovnáme s krajnou vytyovacou odchýlkou u MV (tab. 1.4) ri oužití koeficienta u MV konfidencie t α (1.6). k latí m otom s 95% ravdeodobnosou nerekroíme krajnú vytyovaciu odchýlku. V t α 316