MERACIE JEDNOTKY V LETECKEJ PREVÁDZKE

Transcript

1 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky L5 MERACIE JEDNOTKY V LETECKEJ PREVÁDZKE Prvé vydanie október 1998 Publikácia Leteckej informa nej služby Slovenskej republiky

2

3 DOPLNKY A OPRAVY DOPLNKY OPRAVY íslo doplnku Dátum platnosti Dátum záznamu a podpis íslo opravy Dátum platnosti Dátum záznamu a podpis 1 1/12/2000 L5 1/12/2000 1/10/

4 ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

5 5 MINISTERSTVO DOPRAVY, PÔŠT A TELEKOMUNIKÁCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY Sekcia civilného letectva Úprava. 5/97 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo 17. júna 1998, ktorou sa mení a dop a predpis L 5 - Používanie merných jednotiek pri spojení lietadlo-zem a pri koordinácii riadenia letovej prevádzky. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií vydáva pod a oznámenia Ministerstva zahrani ných vecí. 196 uverejneného v iastke 66 Zbierky zákonov z 29. septembra 1995, ktorým bola oznámená notifikácia sukcesie Slovenskej republiky k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve (Chicago 7. decembra 1944), ktorého znenie je registrované pod íslom 147 v iastke 68 Zbierky zákonov z 20. augusta 1947 v znení vyhlášky ministra zahrani ných vecí.29/1957 Zb. túto úpravu: l. 1 Názov predpisu L 5 Predpis pre používanie meracích jednotiek pri spojení lietadlo-zem a pri koordinácii riadenia letovej prevádzky sa mení na L5MERACIEJEDNOTKYVLETECKEJPREVÁDZKE ( alej len "predpis L 5"). l. 2 Touto úpravou sa pod a Dodatku 5 k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve, Merné jednotky ur ené na používanie v leteckej a pozemnej prevádzke, štvrté vydanie - júl 1979 (Annex 5 to the Convention on International Civil Aviation, Units of Measurement to be Used in Air and Ground Operations, Fourth edition - July 1979), v znení zmien 1 až 16, schválených Radou Medzinárodnej organizácie civilného letectva, mení a dop a v celom rozsahu predpis L 5 Používanie merných jednotiek pri spojení lietadlo-zem a pri koordinácii riadenia letovej prevádzky, schválený opatrením námestníka Federálneho ministerstva dopravy /75-20 z 20. septembra 1975 v znení neskorších zmien. l. 3 1) Výkon pôsobnosti vyplývajúci z tejto úpravy zabezpe uje v súlade s Dohovorom, jeho dodatkami a zmenami, zákonom. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, jeho vykonávacími predpismi ministerstvo a Letecký úrad Slovenskej republiky prostredníctvom splnomocnených priamo riadených útvarov a organizácií. 2) Predpis L 5 je záväznou riadiacou normou ministerstva pre výkonných letcov, riadiacich letovej prevádzky, letecké organizácie, ob ianske združenia, prevádzkovate ov lietadiel a pracovníkov civilného letectva, ktorí sú zapojení do prípravy, zabezpe ovania a vykonávania letov nad územím Slovenskej republiky a pri medzinárodných letoch nad územím iných štátov, pokia podobné predpisy štátu, nad ktorého územím lietadlo letí nestanovujú inak. 3) Predpis L 5 musia ovláda výkonní letci, riadiaci letovej prevádzky a pracovníci, ktorí sa podie ajú na zabezpe ovaní leteckej prevádzky v plnom rozsahu. Ostatní pracovníci subjektov uvedených v odseku 2 v rozsahu potrebnom na výkon pôsobnosti svojej funkcie. L5 1/12/2000 1/10/

6 6 ÚPRAVA l. 4 Predpis L 5 je vnútorne lenený na nasledujúce asti: Hlava 1 Definície Hlava 2 Použitie Hlava 3 Normalizované používanie meracích jednotiek Hlava 4 Ukon enie používania meracích jednotiek, ktoré nepatria do Medzinárodnej sústavy jednotiek Doložka A Vývoj Medzinárodnej sústavy jednotiek SI Doložka B Návod na používanie Medzinárodnej sústavy jednotiek SI Doložka C Prevodné koeficienty Doložka D Svetový koordinovaný as Doložka E Udávanie dátumu a asu v celo íselnom tvare alej lenených na jednotlivé body, ktoré vecne a technicky definujú a popisujú jednotlivé požiadavky pod a noriem a odporu ení ICAO, ktorými je Slovenská republika viazaná. l. 5 Výnimky z tohto predpisu môže v jednotlivých odôvodnených prípadoch povoli ministerstvo. l. 6 Táto úprava nadobúda ú innos 1. októbra Ing. Ján Jasovský, v. r minister 1/10/1998 L5

7 7 OBSAH HLAVA 1 DEFINÍCIE 9 HLAVA 2 POUŽITIE 13 HLAVA 3 NORMALIZOVANÉ POUŽÍVANIE MERACÍCH JEDNOTIEK Jednotky SI Jednotky, ktoré nepatria do medzinárodnej sústavy meracích jednotiek SI (alternatívne jednotky) Používanie stanovených jednotiek 16 HLAVA 4 UKON ENIE POUŽÍVANIA JEDNOTIEK, KTORÉ NEPATRIA DO MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI 21 DOLOŽKA A VÝVOJ MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK (SI) 23 1 Historické podklady 23 2 Medzinárodný úrad pre miery a váhy 23 3 Medzinárodná organizácia pre normalizáciu 24 DOLOŽKA B NÁVOD NA POUŽÍVANIE MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI 25 1 Úvod 25 2 Hmotnos, tiaž a váha 26 3 Energia a krútiaci moment 29 4 Predpony medzinárodnej sústavy jednotiek 29 5 Štýl a použitie 30 DOLOŽKA C PREVODNÉ KOEFICIENTY 33 1 Všeobecne 33 2 Neuvedené koeficienty 33 DOLOŽKA D KOORDINOVANÝ SVETOVÝ AS 43 DOLOŽKA E CELO ÍSELNÁ FORMA ZÁPISU DÁTUMU A ASU 45 1 Úvod 45 2 Zápis dátumu 45 3 Vyjadrenie asu 45 4 Kombinácia skupiny dátumu a asu 45 L5 1/12/2000 1/10/

8 ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

9 9 HLAVA 1 - DEFINÍCIE Meracie jednotky použité v tomto predpise sú definované nasledovne: Ampér (A) Ampere Ampér je stály elektrický prúd, ktorý pri prietoku dvoma rovnobežnými priamymi a nekone ne dlhými vodi mi zanedbate ného kruhového prierezu, umiestnenými vo vákuu vo vzájomnej vzdialenosti 1 meter, vyvolá medzi nimi stálu silu newtona na 1 meter d žky. Becquerel (Bq) Aktivita rádionuklidu, v ktorom nastáva jeden spontánny rádioaktívny rozpad za jednu sekundu. Poznámka: Nuklid je atóm, ktorého jadro obsahuje definovaný po et protónov a neutrónov. Coulomb (C) Elektrické množstvo prenesené prúdom 1 ampér za 1 sekundu. Poznámka: Coulomb sa ozna uje aj ako ampérsekunda (As). Decibel (db) Bezrozmerná logaritmická jednotka na vyjadrenie pomeru dvoch hodnôt nejakej veli iny. Definovaná je nasledovným vz ahom: 1dB=10.log(X /X) pokia ideoveli inu "energetickú", ako je energia, hustota energie, výkon a pod., resp.: 1dB=20.log(X /X) ak ide o veli inu, ktorá charakterizuje silové pole, ako napr. elektrický prúd, napätie, akustický tlak, sila, rýchlos, kde X je porovnávaná hodnota a X je vz ažná (referen ná) hodnota. Poznámka: V letectve sa jednotka decibel používa najmä na vyjadrenie ve kosti hladiny akustického tlaku (hluková certifikácia lietadla). Dioptria (D) Dioptrie 1 D je optická mohutnos šošovky, ktorá má obrazovú ohniskovú vzdialenos 1m. EPNdB (EPNdB) Jednotka efektívnej hladiny vnímaného hluku ozna ovanej ako EPNL (Effective perceived noise level). Táto jednotka tu nahradzuje jednotku decibel. Poznámka: Postup na výpo et efektívnej hladiny vnímaného hluku EPNL stanovuje dodatok 1, 2 prílohy 16/I Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve (Annex 16, Environmental protection, Volume I Aircraft noise, Appendix 1, 2). Farad (F) Kapacita kondenzátora, ktorý pri napätí 1 volt pojme náboj 1 coulomb. Fón (Ph) Phon 1 Ph je hladina hlasitosti ak platí, 20.log(p eff /p o ) 1kHz =1Ph, kde p eff je skuto ný akustický tlak tónu frekvencie 1 khz nameraný pri štandardných podmienkach a p o je prahom po ute nosti normálneho udského ucha a je rovný Pa. Gray (Gy) Energia dodaná látke ionizujúcim žiarením odpovedajúca 1 joulu na kilogram hmoty. Henry (H) Induk nos uzavretého obvodu, v ktorom pri rovnomernej zmene elektrického prúdu 1 ampér za sekundu vznikne napätie 1 volt. Hertz (Hz) Frekvencia harmonického periodického javu s periódou 1 sekunda. Joule (J) Práca vykonaná prenesením pôsobiska sily 1 N o 1 m v smere pôsobenia sily. Kandela (cd) Candela Kandela je svietivos zdroja, ktorý v danom smere vysiela monochromatické žiarenie s frekvenciou hertzov, a ktorého žiarivos v tomto smere je 1/683 wattov na steradián. L5 1/10/1998

10 10 HLAVA 1 - DEFINÍCIE Kelvin (K) Jednotka termodynamickej teploty, s ve kos ou podielu 1/273,16 termodynamickej teploty trojného bodu vody. Poznámka: Pri použití jednotky mól sa musia elementárne astice špecifikova ; asticami môžu by atómy, molekuly, ióny, elektróny alebo iné elementárne astice alebo skupiny astíc. Kilogram (kg) Kilogram je hmotnos medzinárodného prototypu kilogramu, uloženého v Medzinárodnom úrade pre váhy a miery v Sévres. Liter (l) Litre Jednotka objemu ur ená na meranie objemu kvapalín a plynov rovnajúca sa 1 decimetru kubickému. Lumen (lm) Svetelný tok vyžarovaný do priestorového uhla 1 steradián bodovým zdrojom so svietivos ou 1 kandela vo všetkých smeroch. Lux (lx) Osvetlenie svetelným tokom 1 lumen rovnomerne rozdeleným na plochu s ve kos ou 1 meter štvorcový. udská výkonnos (Human performance) udské schopnosti a obmedzenia, ktoré majú vplyv na bezpe nos aú innos pri výkone leteckých inností. Machovo íslo (Ma) Relatívne íslo vyjadrujúce pomer rýchlosti prúdenia (letu) k rýchlosti zvuku. M a =v/c v je rýchlos prúdenia (letu) a c je rýchlos zvuku, pre ktorú pod a štandardnej atmosféry platí c = 20, T kde T je okolitá teplota v kelvinoch. Meter (m) Metre Meter je d žka dráhy, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/ sekundy. Mol (mol) Mole Látkové množstvo sústavy, ktorá obsahuje práve to ko elementárnych astíc, ko ko je atómov v 0,012 kg izotopu uhlíka C 12. Námorná mí a (NM)Nautical mile D žka rovnajúca sa presne metrov. Newton (N) Sila, ktorá udelí telesu s hmotnos ou 1 kg zrýchlenie1m.s -2. Noy (n) 1 n je vnímaný hluk (rušivos ), ktorého hladina akustického tlaku má ve kos 40 db pri frekvencii 800 Hz. Ohm (Ω) Elektrický odpor medzi dvoma bodmi vodi a má jeden ohm, ke konštantný rozdiel potenciálov 1 volt medzi týmito bodmi vyvolá prúd 1 ampér, pri om uvažovaný vodi nie je zdrojom elektromotorickej sily. Pascal (Pa) Tlak alebo napätie vyvolané silou 1 newton pôsobiacou kolmo na plochu s ve kos ou1m 2. Radián (rad) Radian Rovinný uhol, ktorý zvierajú dva polomery kružnice vymedzujúce na jej obvode oblúk s d žkou rovnajúcou sa d žke polomeru. Sekunda (s) Second asový interval rovnajúci sa periódam žiarenia, ktoré odpovedá prechodu medzi dvoma hladinami ve mi jemnej štruktúry základného stavu atómu cézia 133. Siemens (S) Elektrická vodivos vodi a, v ktorom rozdiel potenciálov 1 volt vyvolá prúd 1 ampér. Sievert (Sv) Biologický ekvivalent dávky ionizujúceho žiarenia sve kos ou1gray. Poznámka: Staršia jednotka je 1 rem, ktorá odpovedala predtým používanej jednotke 1 rad: 1 Sv = 100 rem 1/10/1998 1/12/2000 L5. 1

11 HLAVA 1 - DEFINÍCIE 11 Son (son) 1 son je hlasitos tónu s frekvenciou 1 khz a hladinou intenzity 40 db. Steradián (sr) Steradian Priestorový uhol s vrcholom v strede gule, vymedzujúci na jej povrchu plochu rovnajúcu sa ploche štvorca so stranami rovnajúcimi sa polomeru gule. Stopa (ft) Foot D žka rovnajúca sa 0,304 8 metra. Stupe Celzia ( C) Degree Celsius Zvláštny názov jednotky kelvin, používaný na vyjadrenie teploty v stup och Celzia. Teplota v stup och Celzia (t C) Celsius Temperature Teplota v stup och Celzia je rovná rozdielu medzi dvoma termodynamickými teplotami t C =T-T 0,kde T 0 = 273,15 kelvina. Tesla (T) Magnetická indukcia pri magnetickom toku 1 weber na štvorcový meter. Tona (t) Tonne Hmotnos rovnajúca sa kilogramov. Uzol (kt) Knot Rýchlos rovnajúca sa 1 námornej míle za hodinu. Poznámka: Uzol je rýchlos rovnajúca sa 0,514 m.s -1. V letectve sa používa na vyjadrenie rýchlosti letu a rýchlosti vetra. Volt (V) Jednotka rozdielu potenciálu medzi dvoma bodmi vodi a, ktorým preteká konštantný prúd 1A, ak sa výkon spotrebovaný vo vodi i medzi týmito dvoma bodmi rovná 1 W. Watt (W) Výkon, pri ktorom sa vykoná práca 1 J za sekundu. Weber (Wb) Magnetický tok indukujúci v závite vodi a, ktorý ho obopína, elektromotorické napätie 1 V, ak sa tento tok zmenšuje rovnomerne tak, že zanikne za 1 sekundu. L5 1/12/2000 1/10/

12 ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

13 13 HLAVA 2 - POUŽITIE Úvodná poznámka: Tento predpis obsahuje špecifikácie na používanie normalizovanej sústavy meracích jednotiek v letovej a pozemnej prevádzke civilného letectva. Táto normalizovaná sústava meracích jednotiek je založená na medzinárodnej sústave jednotiek SI a je doplnená ur itými jednotkami, ktoré do tejto sústavy nepatria, ale sú považované za nevyhnutné na splnenie niektorých špecifických požiadaviek medzinárodného civilného letectva. 2.1 Použitie Požiadavky tohto predpisu platia na používanie meracích jednotiek v leteckej prevádzke civilného letectva. L5 1/10/1998

14 ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

15 15 HLAVA 3 - NORMALIZOVANÉ POUŽÍVANIE MERACÍCH JEDNOTIEK 3.1 Jednotky SI Medzinárodná sústava jednotiek SI vypracovaná a udržiavaná Generálnou konferenciou pre miery a váhy sa musí používa, s prihliadnutím na ustanovenia 3.2 a 3.3, ako normalizovaná sústava meracích jednotiek v celom rozsahu letovej a pozemnej prevádzky civilného letectva. Poznámka: Používanie meracích jednotiek, ktoré nie sú v tomto predpise uvedené stanovujú Slovenské technické normy (STN) až08, , , a Predpony Pri tvorbe názvov a symbolov desa násobkov jednotiek medzinárodnej sústavy SI sa musia používa predpony a symboly uvedené v tabu ke 3-1. Poznámka 1: Pojem "jednotka medzinárodnej sústavy" používaný v tomto predpise sa chápe tak, že zah a základné, doplnkové a odvodené jednotky, tak isto ako aj ich desa násobky. Poznámka 2: Pokyny pre všeobecné používanie predpôn sú uvedené v doložke B. Poznámka 3: U jednotiek ozna ených v tabu ke 3-2hviezdi kou sa na vytváranie násobkov a dielov nesmú používa normalizované predpony. 3.2 Jednotky, ktoré nepatria do medzinárodnej sústavy meracích jednotiek SI (alternatívne jednotky) Alternatívne jednotky ur ené na trvalé používanie s jednotkami medzinárodnej sústavy SI Alternatívne jednotky uvedené v tabu ke 3-2 sa môžu používa namiesto normalizovaných jednotiek alebo spolu s nimi ako hlavné meracie jednotky, ale len v prípadoch presne stanovených v tabu ke 3-4. Trvale je možné používa pomerové a dekadické logaritmické jednotky (napr. percento - %, promile - o / oo, milióntina - ppm, decibel - db, oktáva, dekáda, fón - Ph) Alternatívne jednotky, ktorých do asné používanie je spolu s jednotkami SI povolené Alternatívne jednotky uvedené v tabu ke 3-3, ktorých používanie je do asne schválené, je povolené používa iba pre tie konkrétne veli iny, pri ktorých sú v tabu ke 3-4 uvedené ako alternatívne. Poznámka: Používanie jednotiek uvedených vtabu ke 3-3, ktoré nepatria do medzinárodnej sústavy, spôsobom uvedeným v tabu ke 3-4, môže by ukon ené v súlade s termínmi stanovenými Radou ICAO. Termíny ukon enia použite nosti jednotiek sú uvedené v hlave 4 tohto predpisu (ak boli stanovené). Tabu ka 3-1. Predpony jednotiek medzinárodnej sústavy SI Násobite Predpona Symbol = exa E = peta P = tera T = 10 9 giga G = 10 6 mega M = 10 3 kilo k 100 = 10 2 hekto h 10 = 10 1 deka da 0,1 = 10-1 deci d 0,01 = 10-2 centi c 0,001 = 10-3 mili m 0, = 10-6 mikro µ 0, = 10-9 nano n 0, = piko p 0, = femto f 0, = atto a L5 1/10/1998

16 16 HLAVA 3 - NORMALIZOVANÉ POUŽÍVANIE MERACÍCH JEDNOTIEK Tabu ka 3-2. Alternatívne jednotky ur ené na trvalé používanie spolu s jednotkami medzinárodnej sústavy SI Veli ina Jednotka Symbol Vyjadrenie v jednotkách SI Hmotnos tona t 1 t = 10 3 kg Rovinný uhol stupe * 1 = ( π/180 ) rad minúta* ' 1' = ( 1/60 ) = ( π/ ) rad sekunda* " 1" = ( 1/60 )' = ( π/ ) rad Teplota stupe Celzia* C 1 C = 1 K a) as minúta min 1 min = 60 s hodina h 1 h = 60 min = 3600 s de * d 1d=24h=86400s týžde, mesiac,rok - Objem liter l 1 l = 1 dm 3 =10-3 m 3 Optická mohutnos dioptria* D 1 m -1 a) Prevodné koeficienty udáva tabu ka C-2 doložky C. Tabu ka 3-3. Alternatívne jednotky, ktorých do asné používanie je spolu s jednotkami SI povolené Veli iny, pre ktoré sú v tabu ke 3-4 uvedené Jednotka Symbol Vyjadrenie v jednotkách SI alternatívne jednotky Vzdialenos (ve ká) námorná mí a NM 1 NM = m Vzdialenos (zvislá) a) stopa ft 1 ft = 0,304 8 m Rýchlos uzol kt 1 kt = 0, m.s -1 a) nadmorská výška, výška nad vz ažnou hladinou 3.3 Používanie stanovených jednotiek Používanie meracích jednotiek pre ur ité veli iny používané v leteckej prevádzke civilného letectva musí by v súlade s tabu kou 3-4. Poznámka: Tabu ka3-4jeur ená na normalizáciu používania jednotiek pre veli iny bežne používané v leteckej prevádzke (vrátane predpôn). Pre veli iny, ktoré nie sú v tabu ke uvedené platia základné ustanovenia tohto predpisu. Pozri ustanovenie Odporú anie: Mali by sa zavies opatrenia a vytvori podmienky pre projektovanie, prípravu postupov a výcvik personálu na zabezpe enie práce v takých podmienkach, ke sa používajú štandardné a alternatívne špecifické meracie jednotky, ktoré nepatria do sústavy SI, ako aj pri prechode z podmienok, ke sa používajú ur ité meracie jednotky na podmienky používania iných meracích jednotiek a príslušne pri tom zoh ad ova udskú výkonnos. Poznámka: Sprievodný materiál týkajúci sa udskej výkonnosti je uvedený v dokumente Human Factors Training Manual (Doc 9683) a Circular 238 (Human Factor Digest No. 6 Ergonomics). 1/10/1998 1/12/2000 L5. 1

17 HLAVA 3 - NORMALIZOVANÉ POUŽÍVANIE MERACÍCH JEDNOTIEK 17 Tabu ka 3-4. Normalizované používanie stanovených meracích jednotiek v leteckej prevádzke Por.. Veli ina Základná jednotka Alternatívna jednotka (symbol) (symbol) 1. Veli iny vz ahujúce sa na smer, priestor a as 1.1 Nadmorská výška (altitude) m ft 1.2 Plocha m Vzdialenos (ve ká) a) km NM 1.4 Vzdialenos (malá) m 1.5 Výška na povrchu zeme (elevation) m ft 1.6 Vytrvalos hamin 1.7 Výška nad vz ažnou hladinou (height) m ft 1.8 Zemepisná šírka ' " 1.9 D žka m 1.10 Zemepisná d žka ' " 1.11 Rovinný uhol (Ak sa to vyžaduje, používa sa desatinné delenie stup a) 1.12 D žka dráhy m 1.13 Dráhová doh adnos m 1.14 Objem nádrží (lietadla) b) l 1.15 as s min h d týžde mesiac rok 1.16 Doh adnos c) km 1.17 Objem m Smer vetra (smery vetra iné než na pristátie avzletmusiaby vyjadrené zemepisným smerom, na pristátie a vzlet magnetickým smerom) 2. Veli iny vz ahujúce sa na hmotnos 2.1 Hustota vzduchu kg.m Hustota plošná kg.m Kapacita nákladového priestoru kg 2.4 Hustota nákladu kg.m Hustota, merná hmotnos kg.m Množstvo paliva (gravimetrické) kg 2.7 Hustota plynu kg.m Celková hmotnos alebo užito né kg,t za aženie 2.9 Únosnos zdvíhacích zariadení kg 2.10 Hustota lineárna kg.m Hustota kvapaliny kg.m Hmotnos kg 2.13 Moment zotrva nosti kg.m Moment hybnosti kg.m 2.s Hybnos kg.m.s -1 L5 1/10/1998

18 18 HLAVA 3 - NORMALIZOVANÉ POUŽÍVANIE MERACÍCH JEDNOTIEK Por.. Veli ina Základná jednotka Alternatívna jednotka (symbol) (symbol) 3. Veli iny vz ahujúcesanasilu 3.1 Tlak vzduchu (všeobecný) kpa 3.2 Barometrický tlak pri nastavení výškomera hpa 3.3 Barometrický tlak hpa 3.4 Ohybový moment kn.m 3.5 Sila N 3.6 Plniaci tlak kpa e) 3.7 Hydralický tlak kpa e) 3.8 Modul pružnosti MPa 3.9 Tlak kpa e) 3.10 Napätie MPa 3.11 Povrchové napätie mn.m ah kn 3.13 Krútiaci moment, moment sily N.m 3.14 Podtlak Pa 4. Mechanika 4.1 Vzdušná rýchlos d) km.h -1 kt, M a 4.2 Uhlové zrýchlenie rad.s Uhlová rýchlos rad.s Energia alebo práca J 4.5 Ekvivalentný výkon na hriadeli kw 4.6 Frekvencia Hz 4.7 Tra ová rýchlos, rýchlos lietadla km.h -1 kt, M a 4.8 Náraz J.m Kinetická energia pohltená brzdami MJ 4.10 Lineárne zrýchlenie m.s Výkon kw 4.12 Rýchlos vyvažovania (reakcia na riadenie).s Výkon na hriadeli kw 4.14 Rýchlos m.s Vertikálna rýchlos m.s -1 ft.min Rýchlos vetra m.s -1 kt, km.h Otá ky -1 min f) 5. Prietok 5.1 Prietok vzduchu motorom kg.s Prietok vody motorom kg.h Merná spotreba piestového motora kg.(kw.h) -1 turbovrtu ového motora kg.(kw.h) -1 prúdového motora kg.(kn.h) Prietok paliva kg.h Rýchlos plnenia paliva (gravimetrická) kg.min Prietok plynu kg.s Prietok kvapaliny (gravimetrický) g.s Prietok kvapaliny (volumetrický) l.s Hmotnostný prietok kg.s Spotreba oleja lopatkového motora kg.h -1 piestového motora (merná) g.(kw.h) Prietok oleja g.s Výtlak erpadla l.min -1 1/10/1998 L5

19 HLAVA 3 - NORMALIZOVANÉ POUŽÍVANIE MERACÍCH JEDNOTIEK 19 Por.. Veli ina Základná jednotka Alternatívna jednotka (symbol) (symbol) 5.13 Prietok vzduchu ventilácie m 3.min Viskozita (dynamická) Pa.s 5.15 Viskozita (kinematická) m 2.s Termodynamika 6.1 Koeficient prestupu tepla W.(m 2.K) Merný tepelný tok J.m Rýchlos tepelného toku W 6.4 Vlhkos (absolútna) g.kg Sú inite lineárnej roz ažnosti C Množstvo tepla, teplo J 6.7 Teplota C K 7. Elektrina a magnetizmus 7.1 Elektrická kapacita F 7.2 Elektrická vodivos S 7.3 Merná vodivos S.m Prúdová hustota A.m Elektrický prúd A 7.6 Elektrická indukcia C.m Elektrické napätie, elektrický potenciál, elektromotorické napätie V 7.8 Elektromotorická sila V 7.9 Intenzita magnetického po a A.m Magnetický induk ný tok Wb 7.11 Magnetická indukcia T 7.12 Výkon W 7.13 Elektrický náboj C 7.14 Elektrický odpor Ω 8. Svetlo a iné elekromagnetické žiarenie 8.1 Osvetlenie lx 8.2 Jas cd.m Hustota svetelného toku lm.m Svetelný tok lm 8.5 Svietivos cd 8.6 Svetelné množstvo lm.s 8.7 Energia žiarenia J 8.8 Vlnová d žka m 9. Akustika 9.1 Frekvencia Hz 9.2 Hustota (merná hmotnos ) kg.m Úrove hluku db g) 9.4 Perióda (periodický interval) s 9.5 Intenzita zvuku (akustická intenzita) W.m Akustický výkon W 9.7 Akustický tlak Pa 9.8 Hladina akustického tlaku db g) 9.9 Statický tlak (okamžitý) Pa 9.10 Rýchlos šíreniasazvuku m.s Objemová rýchlos (okamžitá) m 3.s -1 L5 1/10/1998

20 20 HLAVA 3 - NORMALIZOVANÉ POUŽÍVANIE MERACÍCH JEDNOTIEK Por.. Veli ina Základná jednotka Alternatívna jednotka (symbol) (symbol) 9.12 Vlnová d žka m 9.13 Efektívna hladina vnímaného hluku EPNdB h) 9.14 Vnímaný hluk (rušivos ) n h) 10. Jadrová fyzika a ionizujúce žiarenie 10.1 Absorbovaná dávka Gy 10.2 Dávkový príkon Gy.s Aktivita Bq 10.4 Dávkový ekvivalent Sv 10.5 Ožiarenie C.kg Intenzita ožiarenia C.kg -1.s -1 a) Tak, ako sa používa v navigácii, všeobecne nad m. b) Napr. leteckých pohonných látok, hydraulickej kvapaliny, vody, oleja a tlakových nádob. c) Doh adnos menšia ako 5000 m sa udáva v zmysle ustanovenia predpisu L 3. d) Vzdušná rýchlos sa v letovej prevádzke niekedy udáva ako pomer Machovho ísla. Pozri definíciu Machovho ísla v hlave 1. e) Niektoré štáty používajú na ozna enie tlaku anglosaskú jednotku psi (pound-force per square inch). Jednotka psi sa ozna uje aj ako lbf/in 2. Jej prevodný koeficient na SI jednotku tlaku (Pa) je uvedený v doložke C tohto predpisu. f) V praxi sa ve mi asto vyskytuje ozna enie ot.min -1 alebo anglosaské ozna enie rpm (revolutions per minute). g) Decibel (db) je pomer, ktorý nie je možné používa ako jednotku na vyjadrenie hladiny akustického tlaku alebo hladiny akustického výkonu pokia nie je udaná vz ažná hladina. h) Jednotky EPNdB a n (noy) v sú asnosti nepatria medzi jednotky SI ani medzi jednotky ur ené na do asné alebo trvalé používanie s jednotkami SI. Využívajú sa pri hlukovej certifikácii lietadiel. Pozri Annex 16, Environmental protection, Volume I, Aircraft noise. 1/10/1998 L5

21 21 HLAVA 4 - UKON ENIE POUŽÍVANIA JEDNOTIEK, KTORÉ NEPATRIA DO MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI Úvodná poznámka: Jednotky nepatriace do medzinárodnej sústavy jednotiek SI boli do asne zachované. Môžu sa používa ako alternatívne jednotky vzh adom na ich ve ké rozšírenie a na zabránenie vzniku možných problémov v oblasti bezpe nosti, ktoré by mohli by výsledkom nedostato nej medzinárodnej koordinácie, týkajúcej sa ukon enia ich používania. Termíny ukon enia používania týchto jednotiek budú publikované s dostato ným predstihom. So všetkými zvláštnymi postupmi, ktoré sa týkajú ukon enia používania týchto jednotiek, bude oboznámený každý lenský štát. 4.1 Používanie alternatívnych jednotiek nepatriacich do medzinárodnej sústavy jednotiek SI v medzinárodnej leteckej prevádzke uvedených v tabu ke 3-3 bude ukon ené v termínoch uvedených v tabu ke 4-1. Tabu ka 4-1. Termíny ukon enia používania alternatívnych jednotiek nepatriacich do medzinárodnej sústavy SI Alternatívna jednotka Uzol Námorná mí a Stopa Dátum ukon enia používania nestanovený nestanovený nestanovený L5 1/10/1998

22 ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

23 23 DOLOŽKA A - VÝVOJ MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK (SI) 1 Historické podklady 1.1 Názov Medzinárodná sústava jednotiek (SI) je odvodený od "Systéme International d Unités". Sústava sa vyvinula z jednotiek d žky a hmotnosti (metra a kilogramu), ktoré boli vytvorené lenmi Parížskej akadémie vied a ktoré boli prijaté Francúzskym národným zhromaždením v roku 1795 ako praktické miery prospešné pre priemysel a obchod. Pôvodná sústava sa stala známou ako metrická sústava. Fyzici si uvedomili výhody tejto sústavy a oskoro bola prijatá vo vedeckých a technických kruhoch. 1.2 Medzinárodná normalizácia za ala v roku 1870 poradou zástupcov 15 štátov v Paríži, ktorá viedla k Medzinárodnému metrickému dohovoru v roku 1875 a k zriadeniu Stáleho medzinárodného úradu pre miery a váhy. Na riešenie všetkých záležitostí týkajúcich sa metrickej sústavy bola zriadená Generálna konferencia pre miery a váhy (General Conference on Weights and Measures CGPM). V roku 1889 legalizovalo 1. zasadanie CGPM staré etalóny metra a kilogramu za medzinárodné etalóny d žky a hmotnosti. Ostatné jednotky boli dohodnuté na nasledujúcich zasadaniach a CGPM prijala na svojom 10. zasadaní v roku 1954 racionalizovanú a koherentnú sústavu jednotiek, založenú na jednotkách meter - kilogram - sekunda - ampér (MKSA), ktorá bola spracovaná skôr a ku ktorej bola pridaná jednotka teploty kelvin a jednotka svietivosti kandela. 11. zasadnutie CGPM, ktoré sa konalo v roku 1960 a ktorého sa zú astnilo 36 lenských štátov, prijalo názov Medzinárodná sústava jednotiek a stanovilo pravidlá pre predpony, doplnkové a odvodené jednotky a pre ostatné záležitosti, ím vytvorilo vy erpávajúcu špecifikáciu pre medzinárodné meracie jednotky. 12. zasadanie CGPM v roku 1964 urobilo niektoré zlepšenia sústavy, 13. zasadanie CGPM v roku 1967 zaviedlo novú definíciu sekundy, premenovalo jednotku teploty a zmenilo definíciu kandely. 14. zasadanie CGPM v roku 1971 pridalo siedmu základnú jednotku mol a schválilo názov pascal (Pa) ako zvláštny názov pre medzinárodnú meraciu jednotku tlaku alebo mechanického napätia, newton (N) na meter štvorcový (m 2 ), a siemens (S) ako zvláštne ozna- enie jednotky elektrickej vodivosti. V roku 1975 prijalo CGPM bequerel (Bq) ako jednotku aktivity rádioaktívnych nuklidov a gray (Gy) ako jednotku pre pohltenú dávku. 2 Medzinárodný úrad pre miery a váhy 2.1 Medzinárodný úrad pre miery a váhy (Bureau International des Poids et Mesures - BIPM) bol zriadený Metrickým dohovorom podpísaným v Paríži 20. mája 1875 sedemnástimi lenskými štátmi v priebehu závere ného zasadania Diplomatickej metrickej konferencie. Tento dohovor bol doplnený v roku BIPM má svoje riadite stvo ne aleko Paríža a jeho prevádzkové náklady sú financované lenskými štátmi Metrického dohovoru. Úlohou BIPM je zabezpe i celosvetové zjednotenie fyzikálnych meraní. Zodpovedá za - vytvorenie základných etalónov a stupníc na meranie hlavných fyzikálnych veli ín a za udržovanie medzinárodných etalónov; - porovnávanie národných a medzinárodných etalónov; - zabezpe enie koordinácie príslušných metód merania a - stanovenie a koordináciu meraní vo vz ahu k základným fyzikálnym konštantám. 2.2 BIMP pracuje pod výhradným dozorom Medzinárodného výboru mier a váh (CIPM), ktorý je podriadený Generálnej konferencii mier a váh (CGPM). Medzinárodný výbor tvorí 18 lenov, každý z iného lenského štátu. Výbor zasadá najmenej raz za dva roky. Funkcionári tohto výboru podávajú výro nú správu vládam lenských štátov Metrického dohovoru o správnom a finan- nom postavení BIPM. 2.3 innosti BIPM, ktoré sa na za iatku obmedzovali na meranie d žky a hmotnosti a na metrologické štúdie, týkajúce sa týchto veli ín, boli rozšírené o etalóny merania pre elektrotechniku (1927), fotometriu (1937) a ionizujúce žiarenie (1960). Na tento ú el boli pôvodné laboratóriá vybudované v rokoch rozšírené v roku 1929 a v rokoch boli postavené dve nové budovy pre laboratóriá ionizujúceho žiarenia. V laboratóriách BIPM je zamestnaných približne 30 fyzikov a technikov. Vykonávajú metrologický výskum a tiež merania a osved ovanie etalónov uvedených veli ín. 2.4 Vzh adom na rozšírenie práce, ktorou bol BIPM poverený, CIPM zriadil od roku 1927 orgány nazývané poradné výbory, ktorých ú elom je poskytova informácie o záležitostiach, ktoré im L5 1/10/1998

24 24 DOLOŽKA A - VÝVOJ MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK (SI) postúpi na preštudovanie a spracovanie kvalifikovaného odporú ania. Tieto poradné výbory, ktoré môžu tvori do asné alebo stále pracovné skupiny na štúdium zvláštnych úloh, zodpovedajú za koordináciu medzinárodných prác, vykonaných v príslušných oblastiach a za návrhy odporú aní na doplnenie definícií a hodnôt jednotiek. V záujme zabezpe enia svetovej jednotnosti meracích jednotiek koná Medzinárodný výbor bu priamo, alebo predkladá Generálnej konferencii návrhy na schválenie. 2.5 Poradné výbory majú spolo né predpisy (Procés-Verbaux CIPM, 1963, 31, 97). Každý poradný výbor, ktorého predseda je obvykle lenom CIPM, sa skladá z delegátov z každého ve kého metrologického laboratória a špecializovaného inštitútu, ktorých zoznam je navrhnutý CIPM, z jednotlivých lenov, taktiež navrhnutých CIPM a jedného zástupcu BIPM. Tieto výbory zasadajú v nepravidelných intervaloch. V sú asnosti existuje sedem takýchto výborov, a to: 1) Poradný výbor pre elektrotechniku (CCE) zriadený v roku ) Poradný výbor pre fotometriu a rádiometriu (CCPR), o je nový názov prijatý v roku 1971 pre Poradný výbor pre fotometriu, zriadený v roku 1933 (v rokoch sa záležitos- ami fotometrie zaoberal Poradný výbor pre elektrotechniku - CCE). 3) Poradný výbor pre meranie tepla (CCT) zriadený v roku ) Poradný výbor pre definíciu metra (CCDM) zriadený v roku ) Poradný výbor pre definíciu sekundy (CCDS) zriadený v roku ) Poradný výbor pre etalóny merania ionizujúceho žiarenia (CCEMRI) zriadený v roku Od roku 1959 tvoria tento výbor štyri sekcie, a to: Sekcia I (meranie röntgenových a gama lú- ov), Sekcia II (meranie rádioaktívnych nuklidov), Sekcia III (merania neutrónov), Sekcia IV (etalóny -energie). 7) Poradný výbor pre jednotky (CCU) zriadený v roku Materiály o rokovaniach Generálnej konferencie, Medzinárodného výboru, Poradných výborov a Medzinárodného úradu sa vydávajú pod patronátom posledného z uvedených orgánov v týchto publikáciách: - Comptes rendus des séances de la Conférence Générale des Poids et Mesures, - Procées - Verbaux des séances du Comité International des Poids et Mesures, - Sessions des Comités Consultatifs, - Recueil de Travaux du Bureau International des Poids et Mesures (je to súhrn lánkov publikovaných vo vedeckých a v technických asopisoch a v knihách, tak isto ako aj ur itých prác vydávaných formou kópií správ). 2.6 Z asu na as vydáva BIPM správu o vývoji metrickej sústavy vo svete, nazývanú Les récents progrés du Systéme Métrique. Zbierka Travaux et Mémoires du Bureau International des Poids et Mesures (22 zväzkov, vydávaná v rokoch 1881 až 1996) bola v roku 1996 zrušená rozhodnutím CIPM. Od roku 1965 asopis Metrológia vydávaný pod patronátom CIPM publikuje lánky o dôležitých prácach vedeckej metrológie, spracovaných na zlepšenie meracích metód a etalónov, jednotiek at. tak isto ako aj správy týkajúce sa innosti, rozhodnutí a odporú aní rôznych orgánov, zriadených v rámci Metrologického dohovoru. 3 Medzinárodná organizácia pre normalizáciu Medzinárodná organizácia pre normalizáciu (ISO) je celosvetová federácia národných normaliza ných organizácií, ktorá napriek tomu, že nie je zložkou BIPM, poskytuje odporú ania na používanie jednotiek medzinárodnej sústavy a niektorých iných jednotiek. Normy ISO série 31-0 až 13 a ISO 1000 podávajú všeobecnú informáciu o zásadách týkajúcich sa fyzikálnych veli ín a jednotiek koherentnej sústavy jednotiek; najmä medzinárodnej sústavy SI. ISO 31-0 uvádza zásady slúžiace na všeobecné použitie v rôznych odboroch vedy a techniky. Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) udržuje s ISO spojenie týkajúce sa normalizovaného používania medzinárodných meracích jednotiek v letectve. 1/10/1998 L5

25 25 DOLOŽKA B - NÁVOD NA POUŽÍVANIE MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI 1 Úvod 1.1 Medzinárodná sústava jednotiek SI je úplná koherentná sústava obsahujúca nasledujúce tri triedy jednotiek: a) základné jednotky, b) doplnkové jednotky a c) odvodené jednotky. 1.2 Medzinárodná sústava jednotiek SI je založená na siedmich rozmerovo nezávislých jednotkách, ktoré sú uvedené v tabu ke B Doplnkové jednotky medzinárodnej sústavy SI sú uvedené v tabu keb-2amôžusa považova ako za základné tak aj za odvodené jednotky. 1.4 Odvodené jednotky medzinárodnej sústavy SI sa tvoria kombináciou základných jednotiek, doplnkových jednotiek a ostatných odvodených jednotiek v súlade s algebraickými vz ahmi vyjadrujúcimi príslušné veli iny. Symboly odvodených jednotiek získame použitím matematických znakov násobenia, delenia a exponentov. Odvodené jednotky medzinárodnej sústavy, ktoré majú samostatný názov a symboly sú uvedené v tabu ke B-3. Poznámka: Konkrétne použitie odvodených jednotiek, uvedených v tabu ke B-3 a ostatných jednotiek používaných v civilnej leteckej prevádzke, je uvedené v tabu ke 3-4. Tabu ka B-1. Základné jednotky medzinárodnej sústavy SI Veli ina Jednotka Symbol as sekunda s D žka meter m Elektrický prúd ampér A Hmotnos kilogram kg Látkové množstvo mol mol Svietivos kandela cd Termodynamická teplota kelvin K Tabu ka B-2. Doplnkové jednotky medzinárodnej sústavy SI Veli ina Jednotka Symbol Rovinný uhol radián rad Priestorový uhol steradián sr Tabu ka B-3. Odvodené jednotky medzinárodnej sústavy SI so samostatným názvom Veli ina Jednotka Symbol Odvodenie Aktivita rádioaktívnych nuklidov becquerel Bq 1.s -1 Ekvivalent dávky (žiarenia) sievert Sv J.kg -1 Elektrický náboj, elektrické množstvo coulomb C A.s Elektrický odpor ohm V.A -1 Elektrický potenciál, rozdiel potenciálu, elektromotorická sila volt V W.A -1 Energia, práca, množstvo tepla joule J N.m Frekvencia hertz Hz 1.s -1 Kapacita farad F C.V -1 Magnetická indukcia tesla T Wb.m -2 Magnetický tok weber Wb V.s Osvetlenie lux lx lm.m -2 L5 1/10/1998

26 26 DOLOŽKA B - NÁVOD NA POUŽÍVANIE MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI Pohltená dávka (žiarenia) gray Gy J.kg -1 Sila newton N kg.m.s -2 Svetelný tok lumen lm cd.sr Induk nos henry H Wb.A -1 Vodivos siemens S A.V -1 Výkon, tok žiarenia watt W J.s -1 Tlak, mechanické napätie pascal Pa N.m Medzinárodná sústava jednotiek SI je racionalizovaný výber jednotiek z metrickej sústavy, ktoré samostatne nie sú nové. Ve kou výhodou medzinárodnej sústavy SI je, že pre každú fyzikálnu veli inu existuje iba jedna jednotka - pre d žku meter, pre hmotnos kilogram (namiesto gramu), pre as sekunda, at. Z týchto základných alebo elementárnych jednotiek sa odvodzujú jednotky pre všetky ostatné mechanické veli iny. Tieto odvodené jednotky sú definované jednoduchými vz ahmi ako napr. rýchlos sa rovná asovej zmene prejdenej vzdialenosti, zrýchlenie sa rovná asovej zmene rýchlosti, sila je sú inom hmotnosti a zrýchlenia, práca alebo energia je sú inom sily a prejdenej vzdialenosti, výkon je práca vykonaná za jednotku asu at. Niektoré z týchto jednotiek majú iba všeobecne použite né názvy ako napr. meter za sekundu pre jednotku rýchlosti. Iné majú samostatný názov ako napr. newton (N) pre silu, joule (J) pre prácu alebo energiu, watt (W) pre výkon. Jednotky medzinárodnej sústavy pre silu, energiu a výkon sú rovnaké bez oh adu na to, i ide o proces mechanický, elektrický, chemický alebo jadrový. Sila 1 newtonu pôsobiaca na dráhe 1 meter dáva 1 joule tepla, ktorý je rovný s 1 joulom tepla, ktorý sa vyrobí elektrickým výkonom 1 watt za 1 sekundu. 1.6 Výhodám medzinárodnej sústavy SI plynúcim z používania jednozna nej jednotky pre každú fyzikálnu veli inu, zodpovedajú výhody, ktoré plynú z použitia príslušného jednozna ného a presne vymedzeného súboru symbolov a skratiek. Takéto symboly a skratky vylu ujú nejednozna nos, ktorámôževznika v bežnej praxi v rôznych odboroch ako napr. používanie ozna enia "b" pre bar (jednotka tlaku) a barn (plošná jednotka). 1.7 alšou výhodou medzinárodnej sústavy SI je, že zachováva desatinné vz ahy medzi násobkami a zlomkami základných jednotiek pre každú fyzikálnu veli inu. Na u ah enie zápisu a ítaniasúnaozna ovanie desatinných násobkov a zlomkov jednotiek stanovené predpony od "exa" (10 18 ) až po "atto" (10-18 ). 1.8 alšou ve kou výhodou medzinárodnej sústavy SI je jej koherencia. Jednotky je možné ubovo ne zvoli, ale nezávislá vo ba jednotky pre každú kategóriu vzájomne porovnate ných veli ín by viedla všeobecne ku vzniku nieko kých doplnkových koeficientov vo vz ahoch medzi íselnými hodnotami. Je však možné, a v praxi pohodlnejšie, zvoli sústavu jednotiek takým spôsobom, aby vz ahy medzi íselnými hodnotami, obsahujúce íselné koeficienty, mali presne taký istý tvar ako zodpovedajúce vz ahy medzi veli inami. Takto definovaná sústava jednotiek sa nazýva koherentná vzh adom na sústavu veli ín a rovníc, na ktorésavz ahuje. Vz ahy medzi jednotkami koherentnej sústavy jednotiek obsahujú ako íselné koeficienty iba íslo 1. V koherentnej sústave je sú in alebo podiel ubovo ných dvoch jednotkových veli ín jednotkou výslednej veli iny. Napr. v ubovo nej koherentnej sústave dostaneme jednotkovú plochu, ak jednotkovú d žku vynásobíme jednotkovou d žkou a jednotkovú rýchlos, akjednotkovú d žku vydelíme jednotkovým asom, alebo jednotkovú silu, ak jednotkovú hmotnos vynásobíme jednotkovým zrýchlením. Poznámka: Obrázok B-1 zobrazuje vzájomné vz ahy medzi jednotkami SI. 2 Hmotnos, tiažaváha 2.1 Hlavnou odchýlkou medzinárodnej sústavy jednotiek SI od gravimetrickej sústavy technických meracích jednotiek je použitie výrazne odlišných jednotiek pre hmotnos a silu. V medzinárodnej sústave SI je názov kilogram obmedzený na jednotku hmotnosti a nepoužíva sa kilogram sily, u ktorého sa v praxi asto vypúš alo slovo sila. Namiesto neho sa používa newton ako jednotka sily v medzinárodnej sústave SI. Podobne sa pri tvorbe odvodených jednotiek, v ktorých sa objavuje sila, používa skôr newton než kilogram sily, napr. jednotiek tlaku a napätia (N.m -2 =Pa), energie (N.m=J) alebo výkonu (N.m.s -1 =W). 2.2 Existuje výrazná nejednozna nos v používaní a preklade pojmu "weight" ako veli iny s významom bu sila(tiaž), alebo hmotnos. V bežnom používaní znamená "weight" takmer vždy hmotnos (váhu). Ak sa teda hovorí o "person s weight" (váhe osoby), potom veli inou, oktorej je re, je hmotnos. Vo vede a technike znamená pojem "weight" telesa zvy ajne silu, ktorá by udelila telesu zrýchlenie rovné miestnemu 1/10/1998 L5

27 DOLOŽKA B - NÁVOD NA POUŽÍVANIE MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI 27 zrýchleniu vo ného pádu (tiaž). Prídavné meno "miestny" v pojme "miestne zrýchlenie vo ného pádu" zvy ajne znamenalo miesto na zemskom povrchu. V tejto súvislosti miestne zrýchlenie ozna ujeme symbolom "g" (niekedy ozna ované ako tiažové zrýchlenie), s hodnotami g, ktoré sa líšia o viac než 0,5% v rôznych bodoch zemského povrchu a zmenšujú sa so zvä šujúcou sa vzdialenos ou od zeme. A tak, pretože tiaž je silou rovnajúcou sa sú inu hmotnosti a zrýchlenia, tiaž osoby v dôsledku gravitácie závisí od jej polohy, zatia o hmotnos nie. Osoba s hmotnos ou 70 kg môže poci ova pôsobenie sily (tiaže) 686 newtonov na Zemi a iba 113 newtonov na Mesiaci. Vzh adom na dvojité používanie pojmu "weight" v anglickom texte, je potrebné sa používaniu tohto pojmu v technickej praxi vyhnú s výnimkou, ke je za daných okolností význam pojmu jednozna ný. Ak sa pojem použije, potom je dôležité vedie, i jeur ený pre hmotu alebo silu a použi správne jednotky medzinárodnej sústavy, použitím kilogramu pre hmotnos a newtonu pre silu. Poznámka: V slovenskom jazyku takáto nejednozna nos neexistuje. Sila, ktorá by udelila telesu zrýchlenie rovné miestnemu zrýchleniu vo ného pádu je jednozna ne ur ená slovom "tiaž". L5 1/10/1998

28 28 DOLOŽKA B - NÁVOD NA POUŽÍVANIE MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI Obrázok B-1 Základné jednotky SI Odvodené jednotky SI s vlastným názvom PLOCHA m 2 pascal (N/m 2 ) D ŽKA meter m m 3 OBJEM TLAK Pa NAPÄTIE J joule (N.m) HMOTNOS AS kilogram kg sek nda s RÝCHLOS m/s m/s 2 ZRÝCHLENIE Hz N SILA hertz (1/s) newton (kg.m/s 2 ) VÝKON W ENERGIA PRÁCA TEPLO watt (J/s) TEPEL- NÝ TOK LÁTKOVÉ MNOŽSTVO mol mol henry (Wb.A) INDUK NOS H FREKVENCIA weber (V.s) Wb MAGNETIC- KÝ TOK tesla (Wb/m 2 ) T m 2 MAGNETICKÁ INDUKCIA coulomb (A.s) C farad (C/V) F ELEKTRICKÝ PRÚD TERMODYNAMICKÁ TEPLOTA SVIETIVOS ampér A kelvin K kandela cd stupe Celzia (K ) ELEKTRICKÝ NÁBOJ C TEPLOTA ELEKTRICKÝ KAPACITA ohm (V/A) S ODPOR VODIVOS siemens (1/ ) V volt (W/A) ELEKTRICKÝ POTENCIÁL Doplnkové jednotky lumen (cd.sr) lux (lm/m 2 ) ROVINNÝ UHOL radián rad lm SVETELNÝ TOK lx OSVETLENIE m 2 PRIESTOROVÝ UHOL steradián sr 1/10/1998 L5

29 DOLOŽKA B - NÁVOD NA POUŽÍVANIE MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI Pri stanovení hmotnosti pomocou váh spolupôsobí gravitácia. Ak je na vyváženie meranej hmoty použitý etalón hmoty, potom sa priamy ú inok gravitácie na obidve hmoty ruší, ale nepriamy ú inok spôsobený výtlakom vzduchu alebo kvapaliny sa vo všeobecnosti neruší. Pri použití pružinových váh sa meria hmotnos nepriamo, pretože váhy reagujú na gravita nú silu. Takéto váhy možno kalibrova v jednotkách hmotnosti, ak odchýlky gravita ného zrýchlenia a opravy na výtlak nie sú pri ich použití významné. 3 Energia a krútiaci moment 3.1 Vektorový sú in sily a ramena sily je ve mi asto vyjadrovaný jednotkou newton meter. Táto jednotka pre ohybový alebo krútiaci moment môže vies k zámene za jednotku energie, ktorou je tiež newtonmeter. Ak krútiaci moment vyjadríme v newtonmetroch na radián, vyjasní sa tým vz ah k energii, pretože sú in krútiaceho momentu a uhlového posuvu je energia ( N.m.rad -1 ).rad = N.m 3.2 Pri zobrazení vektorov by bol rozdiel medzi energiou a krútiacim momentom zrejmý, pretože orientácia sily a dráhy je v obidvoch prípadoch rozdielna. Preto je pri používaní krútiaceho momentu a energie dôležité rozoznáva tento rozdiel a jednotka joule sa nesmie nikdy pre krútiaci moment použi. 4 Predpony medzinárodnej sústavy jednotiek 4.1 Vo ba predpôn Všeobecne sa predpony medzinárodnej sústavy jednotiek SI používajú na ozna enie rádu ve kosti, ím znižujú po et íslic v desatinnom delení. Poskytujú tak vhodnú alternatívu na ozna- ovanie mocnín so základom desa, omusapri výpo toch dáva prednos. Napr.: mm bude 12,3 m 12,3 x 10 3 m bude 12,3 km 0, µa bude 1,23 na Ak sa vyjadruje veli ina íselnou hodnotou a jednotkou, potom majú by predpony prednostne zvolené tak, aby íselná hodnota bola v rozmedzí 0,1 až Aby sa minimalizovala rôznorodos, odporú a sa používa predpony predstavujúce mocniny tisícov. V nasledujúcich prípadoch však dochádza k odchýlkam od tohto pravidla, a to: a) Pri vyjadrovaní plochy a objemu bývajú použité predpony hekto, deka, deci a centi. Napr.: hektoliter, centimeter štvorcový. b) V tabu kách hodnôt tej istej veli iny alebo v diskusii takýchto hodnôt v danej súvislosti, je vo všeobecnosti výhodné po celý as používa ten istý násobok danej jednotky. c) Pre ur ité veli iny pri danom použití je zvykom používa konkrétny násobok. Napr. na nastavenie výškomeru sa používa hektopascal a v technických výkresoch sa používajú milimetre na ozna enie lineárnych rozmerov aj v prípadoch, ke násobok rozmerovej jednotky nie je v rozsahu 0, Predpony v zložených jednotkách 1 Pri tvorbe násobkov zloženej jednotky sa odporú- a používa iba jedinú predponu. Obvykle by mala by predpona pripojená k jednotke v itateli. U tohto pravidla je však jedna výnimka a to v prípade, že niektorou z jednotiek je kilogram. Napríklad: V.m -1, nie mv.mm -1, MJ.kg -1,nie kj.g Zložené predpony Zložené predpony tvorené dvoma alebo viacerými predponami medzinárodnej sústavy kladenými ved a seba sa nesmú používa. Napríklad: 1 nm nie 1 mµm, 1 pf nie 1µµF Ak sú požadované mocniny mimo rozsahu predpôn, vyjadrujú sa sú inom mocniny so základom desa a základnej jednotky. 4.4 Mocniny jednotiek Exponent spojený so symbolom obsahujúcim predponu znamená, že násobok jednotky (jednotky s jej predponou) sa umocní tak, ako udáva exponent. Napríklad: 1cm 3 =(10-2 m) 3 =10-6 m 3 1ns -1 =(10-9 s) -1 =10 9.s -1 1mm 2.s -1 =(10-3 m) 2.s -1 =10-6 m 2.s -1 1) Zložená jednotka je odvodená jednotka, vyjadrená dvoma alebo viacerými jednotkami, tj. jednotka, ktorá nie je vyjadrená jedným vlastným názvom. L5 1/10/1998

30 30 DOLOŽKA B - NÁVOD NA POUŽÍVANIE MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI 5 Štýl a použitie 5.1 Pravidlá písania symbolov jednotiek Symboly jednotiek musia by vytla ené nenaklonenými znakmi, vždy rovnakého typu bez oh adu na typ písma používaný v okolitom texte Symboly jednotiek majú v množnom ísle nezmenený tvar Za symbolmi jednotiek nesmie nasledova bodka s výnimkou, ke sú na konci vety Písmenové symboly jednotiek sa píšu malými písmenami (cd), ak názov jednotky nebol odvodený od vlastného mena. V takom prípade sa prvé písmeno symbolu píše ve kým písmenom (W, Pa). Predpony a symboly jednotiek si zachovávajú svoj predpísaný tvar bez oh adu na typografickú realizáciu okolitého textu Pri úplnom vyjadrení veli iny sa medzi íselnou hodnotou a symbolom vynecháva medzera. Napr. píše sa 35 mm a nie 35mm, a 2,37 lm a nie 2,37lm. Ak sa použije ur itá veli ina v zmysle prídavného mena, používa sa asto spojovník, napr. 35-mm film. Výnimka: Medzi symboly stup a Celzia, stup a, minúty a sekundy rovinného uhla a ich íselnú hodnotu sa medzera nedáva Medzi predponu a symbol sa medzera nedáva Jednotky sa záväzne ozna ujú symbolmi, a nie skratkami. Napríklad ampér sa ozna- uje "A", a nie "amp". 5.2 Pravidlá písania názvov jednotiek S písaným názvom jednotky narábame ako s oby ajným podstatným menom. To znamená, že prvé písmeno názvu nebude ve ké, pokia niejenaza iatku vety, a to aj v prípadoch, kedy je názov jednotky odvodený od vlastného mena a jeho symbol sa teda píše ve kým písmenom. Napríklad sa píše "newton" a nie "Newton", hoci symbol je N. Poznámka: Skratka starej jednotky tlaku (mmhg) sa píše Torr (napr. 760 Torr), avšak názov jednotky torr Množné íslo sa používa všade, kde to vyžaduje pravopis a tvorí sa obvyklým spôsobom Medzi predponu a názov jednotky sa poml ka ani medzera nedáva. 5.3 Pravidlá písania odvodených jednotiek Názvy jednotiek Názvy odvodených jednotiek sa píšu spolu; teda nie s medzerou alebo spojovníkom. Napríklad newtonmeter, nie newton meter alebo newton-meter Ak ide o podiel dvoch jednotiek, spájajú sa jednotky príslušnou predložkou, nie lomkou. Napríklad meter za sekundu, nie meter/sekunda Mocniny sa píšu za názvom jednotky, napríklad meter štvorcový, meter kubický, meter za sekundu na druhú. Poznámka: Aby sa zabránilo dvojzna nosti, v komplikovaných výrazoch sa dáva prednos používaniu symbolov Symboly jednotiek Ak ide o sú in symbolov jednotiek, symboly sa spájajú bodkou, znakom násobenia alebo sa píšu spolu. Napríklad N.m alebo N x m alebo Nm pre newtonmeter Poznámka: Aby sa zabránilo omylu musí sa predpone, ktorá má zhodný symbol so symbolom jednotky, venova zvláštna pozornos. Jednotka newtonmeter pre krútiaci moment sa musí písa N.m alebo Nm, aby nedošlo k zámene za mn, o je ozna enie pre milinewton. Podiel je možné písa viacerými spôsobmi. Napríklad rýchlos v metroch za sekundu takto: m.s -1 alebo m/s alebo V žiadnom prípade sa nesmie použi viac ako jedna lomka v tom istom výraze, pokia nie je použitá zátvorka, aby nedochádzalo k dvojzna nosti. Správny ja napríklad zápis J/(mol.K) alebo J.mol -1.K -1 alebo (J/mol)/K nie však J/mol/K V jednom výraze sa neodporú a použi sú asne symboly a názvy jednotiek. Správny je napríklad zápis joul na kilogram alebo J/kg alebo J.kg -1, ale nie joul/kg alebo joul.kg -1. m s 1/10/1998 L5

31 DOLOŽKA B - NÁVOD NA POUŽÍVANIE MEDZINÁRODNEJ SÚSTAVY JEDNOTIEK SI ísla Desatinné ísla sa odde ujú iarkou. Pri písaní íselmenšíchakonulasapíšepreddesatinnú iarku nula Odde ovanie tisícov iarkou alebo bodkou sa nepoužíva. Každá skupina troch íslic od desatinnej iarky vpravo alebo v avosaodde uje medzerou. Napríklad: , , Medzera medzi skupinami íslic má ma šírku približne písmena "i" a šírka medzery má by stála aj ke sa pri tla i a písaní na stroji medzi slovami používajú rôzne široké medzery Znakom násobenia ísel je bodka alebo iks (x) v polovici výšky písmen. Pokia to nie je prakticky možné píše sa bodka na úrove linky Pripájanie písmen k symbolom jednotiek ako prostriedok na poskytovanie informácií o povahe uvažovanej veli iny je neprípustné. Z tohto dôvodu je neprijate né písa MWe v prípadoch megawattov elektrického výkonu, Vstr pokia ide o napätie striedavého prúdu, ani kjt pre kilojouly tepelnej energie. Z toho istého dôvodu je neprípustná snaha o tvorbu skratiek na doplnenie jednotiek sústavy ako napr. "psia" a "psim" na rozlíšenie absolútneho tlaku a tlaku udávaného manometrom. Pokia by z kontextu nebolo jasné o aký tlak ide, musí sa da vysvetlenie slovne, napr. "pri tlaku 16 kpa pod a manometra" alebo "pri absolútnom tlaku 13 kpa". Výnimka: Pripájanie písmen k symbolom jednotiek ako prostriedok na poskytovanie informácií o povahe uvažovanej veli iny je prípustné v prípade jednotky decibel (EPNdB). L5 1/10/1998

32 ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

33 33 DOLOŽKA C - PREVODNÉ KOEFICIENTY 1 Všeobecne 1.1 Zoznam prevodných koeficientov, ktoré sú obsahom tejto doložky je ur ený na vyjadrenie definícií rôznych meracích jednotiek ako íselných násobkov jednotiek medzinárodnej sústavy SI. 1.2 Prevodné koeficienty sa uvádzajú v tvaroch, ktoré sú prispôsobené po íta ovému spracovaniu a elektronickému prenosu údajov. Koeficientysapíšuako íslo rovné alebo vä šie ako 1 a menšie ako 10, s maximálne šiestimi desatinnými miestami. Za týmto íslom nasleduje písmeno E (exponent), znamienko plus alebo mínus a dve ísla vyjadrujúce mocninu so základom desa, ktorou sa musí íslo vynásobi, aby sme dostali správnu hodnotu. Napríklad: 3, E-02 je 3, x 10-2 alebo 0, Podobne, 3, E+03 je 3, x 10 3 alebo 3 386, Hviezdi ka za šiestym desatinným miestom znamená, že prevodný koeficient má presnú hodnotu, teda všetky za ním nasledujúce íslice sú nuly. Ak má zápis menej ako šes desatinných miest znamená to, že vä šia presnos nie je zaru ená alebo požadovaná. 1.4 alšie príklady používania tabuliek Prevod z na Násobi libry sily na štvorcovú stopu Pa 4, E+01 palca m 2, *E-02 takže: 1lb/ft 2 = 47, Pa 1 inch = 0,025 4 m (presne) 2 Neuvedené koeficienty 2.1 Prevodné koeficienty pre zložené jednotky, ktoré nie sú uvedené v tabu ke C-1 sa dajú jednoducho odvodi z ísel uvedených v tabu ke dosadením prevodných jednotiek tak, ako to je uvedené v nasledovnom príklade. Úloha: Treba nájs prevodný koeficient prevodu lb.ft/s na kg.m/s najprv sa vyjadrí 1lb=0, kg 1ft =0,3048m potom sa dosadí (0, kg)x(0,304 8 m)/s = 0, kg.m/s Koeficient je teda 1, E-01. Tabu ka C-1.* (Symboly jednotiek medzinárodnej sústavy SI sú uvedené v zátvorkách) Prevod z na Násobi abamper ampér (A) 1, *E+01 abcoulomb coulomb (C) 1, *E+01 abfarad farad (F) 1, *E+09 abhenry henry (H) 1, *E- 09 abmho siemens (S) 1, *E+09 abohm ohm ( ) 1, *E- 09 abvolt volt (V) 1, *E- 08 acre (U.S.survey) meter štvorcový (m 2 ) 1, E+03 amper hour coulomb (C) 3, *E+03 are meter štvorcový (m 2 ) 1, *E+02 atmosphere (standard) pascal (Pa) 1, *E+05 atmosphere (technical 1kgf/cm 2 ) pascal (Pa) 9, *E+04 bar pascal (Pa) 1, *E+05 barrel (for petroleum, 42 U.S. liquid gal) meter kubický (m 3 ) 1, E-01 Brithish thermal unit (International Table) joule (J) 1, E+03 L5 1/10/1998