15 ZISŤOVANIE A VÝPOČET ZÁSOBY LESNÝCH PORASTOV

Transcript

1 15 ZISŤOVANIE A VÝPOČET ZÁSOBY LESNÝCH PORASTOV Porastová zásoba alebo zásoba porastu je objem všetkých stromov tvoriacich porast. Poznať jej celkové množstvo a jej rozčlenenie podľa drevín, hrúbkových, prípadne aj kvalitových tried je potrebné pre zhodnotenie výsledkov hospodárenia, pre kontrolu produkčnej schopnosti lesa, pre plánovanie hospodárskych opatrení, pre odvodenie možnosti ťažby a pre koncepčné štúdie rozvoja lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu. Zisťuje sa periodicky vo všetkých porastoch pri vyhotovení lesného hospodárskeho plánu spravidla každých 10 rokov. Na určenie zásoby porastu sú známe rôzne metódy, ktoré možno rozdeliť v podstate do dvoch hlavných skupín: 1. metódy priameho merania 2. metódy odhadu metóda celoplošného priemerkovania metóda nediferencovaných (na celej ploche porastu) a diferencovaných rastových tabuliek reprezentatívne metódy okulárne, na základe skúseností (na skusných plochách) Metóda celoplošného merania sa zakladá na meraní všetkých stromov v poraste. Umožňuje dosiahnuť relatívne najpresnejšie výsledky, ale je ekonomicky (časove) veľmi náročná. Pri metóde skusných plôch sa meranie robí iba na časti stromov a z takto získaných výsledkov sa odvodzuje zásoba celého porastu, meranie je tým hospodárnejšie, čím je porast väčší a homogénnejší, ale výsledky sú menej presné ako pri metóde celoplošného priemerkovania. Pri metóde odhadu sa používa buď čistý okulárny odhad alebo jeho kombinácia s meraním niektorých veličín. Odhady vyžadujú málo času a finančných nákladov, ale výsledky sú menej presné ako pri metódach priameho merania a môžu byť zaťažené aj subjektívnymi chybami. O voľbe metódy rozhoduje predovšetkým účel a požadovaná presnosť určenia zásoby porastu. Na Slovensku sa pre praktické účely hospodárskej úpravy lesov používajú priame metódy a metódy odhadu, pričom sa vychádza zo zásady, že najpresnejšie sa má zistiť zásoba v porastoch starších a hodnotovo i hospodársky významnejších. V súlade s tým v zmysle platnej legislatívy, týkajúcej sa HÚL, sa volí spôsob zisťovania diferencovane podľa kategórií lesov, hospodárskeho tvaru lesa, hospodárskeho spôsobu, skutočného stavu lesného porastu (rozrôznenosti zásoby), požadovanej presnosti a hospodárnosti nasledovne: 1. V porastoch s hospodárskym spôsobom výberkovým - celoplošným priemerkovaním (CP) alebo reprezentatívnymi metódami (RM) s presnosťou +15 % a spoľahlivosťou 95 %, ale s podmienkou, že sa súčasne zisťuje aj hrúbková štruktúra porastu; 2. Vo vysokých hospodáskych lesoch s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným nasledovne: - v porastoch s plánovaným ukončením obnovy v najbližšom decéniu resp. počas platnosti plánu - celoplošným priemerkovaním (CP) alebo reprezentatívnymi metódami (RM) s požadovanou presnosťou +10 % a spoľahlivosťou 95 %, - v porastoch, v ktorých sa plánuje obnovná ťažba, ak sú homogénne - rastovými tabuľkami diferencovanými (DRT) podľa zásobových úrovní (môže sa použiť aj celoplošné priemerkovanie), ak sú nehomogénne - CP alebo RM s presnosťou +15 % a spoľahlivosťou 95 %, prípadne kombináciou priemerkovania a výberového merania s presnosťou +/-15 % a spoľahlivosťou 95 %, - v ostatných rubných porastoch, v ktorých sa neplánuje obnovná ťažba - rastové tabuľky diferencované (DRT) alebo RM s presnosťou +15 % a spoľahlivosťou 95 %, - vo všetkých ostatných porastoch - rastové tabuľky nediferencované (RT) podľa dreviny, bonity a veku; 3. Vo vysokých lesoch osobitného určenia s hospodáskym spôsobom podrastovým, účelovým a holorubným nasledovne: - v porastoch s plánovaným ukončením obnovy v najbližšom decéniu resp. počas platnosti plánu - celoplošným priemerkovaním (CP) alebo RM s presnosťou +10 % a spoľahlivosťou 95 %, - v rubných porastoch s plánovanou obnovnou ťažbou nad 20 % zo zásoby porastu - RT diferencované alebo RM s presnosťou +15 % a spoľahlivosťou 95 %, 303

2 - v rubných porastoch s neplánovanou obnovnou ťažbou alebo s plánovanou obnovnou ťažbou pod 20 % zo zásoby porastu - RT nediferencované, - v ostatných porastoch - RT nediferencované; 4. V ochranných lesoch - RT nediferencované; 5. V nízkych lesoch a lesoch v prevode na les vysoký - RT nediferencované alebo odvodenie z predchádzajúcich ťažbových výsledkov; kategória lesa a hospodársky spôsob sa nezohľadňuje; 6. V topoľových a vŕbových porastoch tvaru lesa vysokého - RT nediferencované alebo vzorníková metóda (metódou porastového vzorníka podľa počtu stromov na hektár a objemu stredného kmeňa); kategória lesa a hospodársky spôsob sa nezohľadňuje; 7. V energetických porastoch - odvodenie z predchádzajúcich ťažbových výsledkov alebo odhad podľa druhu dreviny a kvality stanovišťa; 8. V odôvodnených prípadoch, najmä ak sa nedosiahne požadovaná presnosť a spoľahlivosť zisťovania, sa v pokynoch na vyhotovenie plánu môže určiť iný spôsob zisťovania. Uvedené spôsoby sú záväzné pre zisťovanie zásob v hospodárskej úprave lesov (obr ). Sú dostatočne variabilné a dobre sa dajú prispôsobiť konkrétnemu stavu lesa. K ich praktickej apikácii je potrebné ešte dodať, že: - zásoba sa zisťuje osobitne pre jednotlivé dreviny v poraste a spolu za celý porast, - zásoba sa vyjadruje v m 3 hrubiny bez kôry na pni a uvažuje sa s ňou pri stromoch od 8 cm hrúbky meranej s kôrou vo výške 130 cm nad zemou, - hrubina sa začína vytvárať v rôznom veku v závislosti od druhu dreviny a kvality stanovišťa (bonity), pri väčšine drevín až od veku rokov, - prakticky dosiahnuteľná presnosť jednotlivych metód so spoľahlivosťou 95% je nasledovná: premerkovanie naplno +5 %, reprezentatívne metódy +10 % alebo +15 % (podľa zvoleného a vopred vykalkulovaného výberového plánu), diferencované rastové tabuľky (DRT) +15 %, nediferencované rastové tabuľky (RT) +20 %, okuárne odhady +25 %, - v prípadoch, keď sa umožňuje alternatívne použitie CP i RM (ako je to v bodoch 1 3), je potrebné v porastoch s malou výmerou a s vysokým stupňom rozrôznenosti uprednostniť celoplošné priemerkovanie, lebo reprezentatívne zisťovanie by už bolo neekonomické, - určenie zásoby porastu pozostáva všeobecne z dvoch základných etáp: meranie zásoby (hrúbky, výšky, kruhovej základne a iných taxačných veličín) a výpočet zásoby, - určenie zásoby porastu priamym meraním sa skladá prakticky z na seba nadväzujúcich operácií: - z merania hrúbok (priemerkovania) - zo zatrieďovania stromov do hrúbkových stupňov, - z merania výšok - počet meraných výšok závisí od použitej metódy výpočtu zásoby, - z výpočtu zásoby porastu - výber metódy výpočtu závisí od stavu porastu, - z výpočtu zakmenenia a zastúpenia devín v poraste o známej výmere. - pri metódach odhadu je určenie zásoby odlišné a pozostáva: - z merania základných taxačných veličín (strednej hrúbky, strednej výšky drevín, atď.) na vybraných stanovištiach v poraste, - z odhadu zakmenenia a zastúpenia drevín v poraste, - z výpočtu zásoby porastu o známej výmere, kde výber metódy závisí od stavu porastu. 304

3 Hospodársky spôsob výberkový áno Celoplošné priemerkovanie + 5 % alebo reprezentatívne metódy + 15 % nie Hospodársky spôsob podrastový, holorubný a účelový Kategória ochranných lesov áno Nediferencované rastové tabuľky pre priemerné pomery Slovenska + 20 % nie Kategória hospodárskych lesov alebo lesov osobitného určenia áno Nediferencované rastové tabuľky pre Nízky tvar lesa priemerné pomery Slovenska + 20 % nie Vysoký tvar lesa alebo nepravá kmeňovina topoľové alebo vŕbové porasty áno Nediferencované rastové tabuľky pre priemerné pomery Slovenska + 20 % nie Ostatné porastové typy Predrubné resp. prebierkové porasty áno Nediferencované rastové tabuľky pre priemerné pomery Slovenska + 20 % nie Rubné porasty Ukončenie obnovnej ťažby je plánované v najbližšom decéniu áno Celoplošné priemerkovanie + 5 % alebo reprezentatívne metódy + 10 % nie Obnovná ťažba sa neplánuje, alebo sa len začína (prípadne rozpracované porasty) Homogénne porasty s minimálne 80% zastúpením hlavných drevín áno Hospodárske lesy nie Obnovná ťažba je väčšia ako 20 % zásoby porastu áno Lesy osobitného určenia áno Diferencované rastové tabuľky podľa zásobových úrovní drevín + 15 % Diferencované rastové tabuľky podľa zásobových úrovní drevín + 15 % nie SRZ 3 nie Obnovná ťažba sa neplánuje alebo je menšia ako 20 % zásoby porastu reprezentatívne metódy + 15 % Nediferencované rastové tabuľky pre priemerné pomery Slovenska + 20 % Obr Rozhodovací mechanizmus pre výber základnej metódy (spôsobu) zisťovania zásoby porastu 305

4 Tab Spôsoby zisťovania porastových zásob pri vyhotovení LHP Kód spôsobu zisťovania zásob Názov spôsobu zisťovania zásob 1 rastové tabuľky nediferencované na zásobové úrovne 2 rastové tabuľky diferencované na zásobové úrovne 3 priemerkovanie naplno 4 pásové skusné plochy 5 kruhové skusné plochy 6 stromové rozostupy 7 relaskopická metóda 8 spočítavanie stromov a výberové meranie na taxačných líniách 9 ťažbové výsledky z LHE 10 ostatné neštandardné štatistické metódy 11 odhad 12 aktualizácia zásob 13 vzorníková metóda (stredného kmeňa) 14 iné metódy povolené protokolom 15 rastové tabuľky nediferencované s objemovým indexom 16 snímkové metódy, snímkovo-terestrické metódy 15.1 Metódy rastových tabuliek Rastové tabuľky sú číselné prehľady vyjadrujúce vývoj dendrometrických veličín rovnovekých, rovnorodých (nezmiešaných), plne zakmenených porastov na ploche 1 ha, v ktorých sa predpokladá porastová výchova. Slúžia na určovanie bonity drevín, na určovanie zásoby, kruhovej základne, prírastkov porastov a ďalších porastových veličín (počet stromov na 1 ha). Používajú sa tiež na porovnávanie skutočného vývoja porastov s predpokladaným modelom rastových tabuliek, ako aj na prognózu budúceho vývoja a produkcie porastov. Rastové tabuľky udávajú priemerné hodnoty na 1 ha pre všetky porastové veličiny (stredná, horná hrúbka, stredná, horná výška, výtvarnica, počet stromov na 1 ha, kruhová základňa na 1 ha, zásoba na 1 ha, celková objemová produkcia a prírastky). Tieto údaje sú rozčlenené pre tri stavy porastu (tab ), ktoré vznikajú v priebehu jeho vývoja opakujúcimi sa pestovnými zásahmi do lesa. Je to: - združený porast, reprezentovaný súborom stromov v čase bezprostredne pred vykonaním prebierky a spája (združuje) v sebe ďalšie dve zložky (porast hlavný a podružný); - hlavný porast, reprezentovaný súborom stromov hneď po vykonaní prebierky; - podružný porast - súbor stromov vylúčených (vyťažených) z porastu v rámci prebierky. Všetky uvedené údaje o každej porastovej veličine Y sú v rastových tabuľkách zostavené osobitne podľa drevín v závislosti od dvoch alebo troch argumentov, ktoré sú vek t, bonita q, resp. ďalšia spresňujúca veličina X. Rastové tabuľky vyjadrujú všeobecný vzťah: Y = f (t, q) resp. Y = f (t, q, X) Rastové tabuľky založené na dvoch argumentoch (t, q) sú nediferencované rastové tabuľky. V prípade trojargumentových tabuliek hovoríme o rastových tabuľkách diferencovaných podľa veličiny X. Spresňujúca veličina X sa do rastových tabuliek zaviedla z dôvodu lepšieho priblíženia k skutočnému rastovému procesu porastov. Môže byť definovaná celkovou objemovou produkciou, bežným objemovým prírastkom, rýchlosťou výškového rastu alebo hektárovou zásobou pri plnom zakmenení. Na Slovensku sa v hospodárskej úprave lesa a bežnej lesníckej praxi dlhú dobu (od roku 1896) používali cudzie rastové tabuľky. Boli to najmä nemecké Schwappachove a Wimmenauerove rastové tabuľky. Skúsenosti z lesníckej praxe a výskumu potvrdili, že pre naše domáce pomery nevyhovujú. Keďže rastové tabuľky by mali čo najlepšie zodpovedať konkrétnym rastovým podmienkam, pre ktoré sa používajú, v roku 1965 bolo prijaté rozhodnutie na vypracovanie vlastných rastových tabuliek pre hlavné dreviny bývalej ČSSR. Plánovaný celoštátny program mal trvať 25 rokov. V roku 1987 sa 306

5 spracovali rastové tabuľky pre 5 hlavných drevín (smrek, jedľa, borovica, buk, dub) bývalého ČSSR. Po roku 1987 sa spracovávali ďalšie údaje len pre pomery Slovenska a v roku 1990 boli vypracované rastové tabuľky pre hlavné dreviny Slovenska a knižne vydané v roku 1998 (HALAJ, PETRÁŠ). Ostatné menej zastúpené dreviny sa prevzali a primerane upravili z rastových tabuliek zahraničných autorov. V súčasnosti je na Slovensku sústava dvoch typov rastových tabuliek - nediferencované rastové tabuľky pre priemerné pomery Slovenska a diferencované rastové tabuľky podľa zásobových úrovní hlavných drevín Slovenska. Od roku 1992 sú oficiálne zaradené do lesníckej praxe. Od predchádzajúcich rastových tabuliek sa líšia: - zavedením absolútnych výškových bonít, - zavedením novej objemovej jednotky m 3 hrubiny bez kôry, - k údajom pre hlavný a podružný porast pribudli aj údaje pre združený porast, - zavedením tretieho argumentu (zásobovej úrovne drevín) vznikla možnosť variantného použitia diferencovaných, resp. nediferencovaných rastových tabuliek Nediferencované rastové tabuľky pre priemerné pomery Slovenska Nediferencované rastové tabuľky vyjadrujú vývoj všetkých porastových veličín v závislosti od veku a bonity. Tvoria ich dve skupiny tabuliek: 1. Domáce rastové tabuľky, ktoré boli spracované pre hlavné dreviny Slovenska v roku Knižne ich vydali HALAJ PETRÁŠ (1998). Domáce rastové tabuľky (tab ) boli skonštruované pre priemerný stupeň zásobovej úrovne pre smrek, jedľu, dub a buk - 2,2 a pre borovicu - 2,9. V roku 1997 pribudli domáce rastové tabuľky pre šľachtené topole (Robusta, I- 214). 2. Upravené cudzie rastové tabuľky, ktoré sa týkajú menej zastúpených drevín (duglaska, breza, domáci topoľ, smrekovec, jelša, výmladkový hrab a výmladkový dub), pre ktoré v zahraničí existujú samostatné rastové tabuľky. Podľa predbežných skúšok sa vybrali tie cudzie rastové tabuľky, ktoré najviac vyhovujú našim domácim porastovým pomerom a upravili sa na podobu našich rastových tabuliek hlavných drevín. Tab Použitie nediferencovaných rastových tabuliek pre konkrétny druh dreviny Tabuľkové označenie Tabuľková drevina skupiny drevín (skratka) Príbuzná drevina (skratka) smrek SM SP jedľa JD JO, TX borovica BO BC, BB, BS, LB smrekovec SC SJ duglaska DG dub DB DL, DZ, DC, DP, DX, DS, CR, OC, OV, GJ, GK, PL, OH dub výmladkový DB DL, DZ, DC, DP, DX, DS, CR buk BK HB, JH, JM, JP, JT, JI, JJ, JS, JA, JU, JK, PJ, BH, BP, VZ, BD, LM, LV, CS, MH, MK, BX, OK, TP, HR, JN hrab výmladkový HB BK, JM, JP, JT, JI, JJ, JS, JA, JU, JK, PJ, BH, BP, VZ, BD, LM, LV jelša JL JX, JZ breza BR BA, JB agát AG topoľ domáci TD OS, TB, TC, VB, VF, VV, VK topoľ šľachtený TS TI, TR Obidve skupiny rastových tabuliek spracoval LESOPROJEKT (1992) ako osobitné pracovné vydanie Rastové tabuľky pre priemerné pomery Slovenska I. časť - zásoby pre priemerné pomery Slovenska, ktoré obsahujú: - v tabuľkovej časti (tab ) pre 5-ročné vekové intervaly a rozpätia stredných výšok (s presnosťou na 1 meter) absolútne výškové bonity a hektárovú zásobu hlavného porastu v m 3 hrubiny bez kôry, - v grafickej časti (obr ) krivky absolútnych výškových bonít (bonitný vejár). 307

6 Určenie zásoby porastu metódou nediferencovaných rastových tabuliek pre priemerné pomery Slovenska (metóda RT) Vstupnými veličinami (kapitola ) pre určenie zásoby porastu metódou RT sú: - vek dreviny t je vstupná veličina RT na určnie bonity a tabuľkovej zásoby dreviny, - stredná výška dreviny h s je vstupná veličina RT na určenie bonity dreviny, - bonita dreviny q je vstupná veličina RT na určenie tabuľkovej zásoby dreviny, - zakmenenie porastu Z, - zastúpenie drevín ZD %, - skutočná plocha (výmera) porastu P sk. Tabuľka Výťah z nediferencovaných RT hlavných drevín (PETRÁŠ HALAJ 1998) Praktický postup stanovenia zásoby sa skladá z čiastkových krokov: 1. Určenie bonity drevín q. Na základe veku t a strednej výšky dreviny h s sa do grafu bonitných výškových kriviek (tzv. bonitného vejára - obr ) vnesie bod so súradnicami [t, h s ] a určí sa 308

7 zodpovedajúci bonitný stupeň dreviny. Rovnaký bonitný stupeň q sa získa aj z číselnej časti rastových tabuliek (tab ). Obr Systém absolútnych výškových bonít podľa strednej výšky združeného porastu, drevina smrek (PETRÁŠ HALAJ 1998) 309

8 Tabuľka Ukážka pracovnej verzie nediferencovaných RT pre priemerné pomery Slovenska, tabuľková časť drevina smrek (LESOPROJEKT 1992) 2. Určenie tabuľkovej zásoby drevín V tab. Na základe bonity q a veku dreviny t sa v rastových tabuľkách (tab ) vyhľadá tabuľková zásoba dreviny V tab. Tabuľková zásoba vyjadruje zásobu na 1 ha pri plnom zakmenení (1,0) a 100 % zastúpení dreviny. 3. Výpočet skutočnej zásoby drevín na 1ha V sk /ha. Tabuľková zásoba dreviny V tab sa redukuje zakmenením porastu Z a zastúpením dreviny ZD %: ZD% V sk /ha [drevina] = V tab Z

9 Skutočná zásoba porastu na 1 ha V sk /ha je súčtom skutočných hektárových zásob jednotlivých drevín: V sk /ha = V sk /ha [drevina 1] + V sk /ha [drevina 2] + V sk /ha [drevina 3] Výpočet skutočnej zásoby porastu V sk. Skutočná hektárová zásoba porastu V sk /ha sa vynásobí skutočnou plochou (výmerou) porastu P sk : V sk = V sk /ha P sk Presnosť a použitie metódy nediferencovaných rastových tabuliek pre priemerné pomery Slovenska (metóda RT) Vzhľadom na to, že táto metóda je v porovnaní s metódou DRT (± 15 %) menej presná (± 20 %), jej použitie je obmedzené len na porasty, kde je táto presnosť postačujúca: vysoké hospodárske lesy s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným - predrubné porasty, vysoké lesy osobitného určenia s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným - predrubné porasty, vysoké lesy osobitného určenia s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným - homogénne rubné porasty, kde sa ťažba neplánuje, alebo je plánovaná len do výšky 20 % zásoby porastu, ochranné lesy, nízke lesy všetkých kategórií lesa, topoľové a vŕbové porasty Diferencované rastové tabuľky podľa zásobových úrovní Diferencované rastové tabuľky sú vyhotovené pre 5 hlavných drevín Slovenska - smrek, jedľu, borovicu, dub a buk. Vyjadrujú vývoj všetkých porastových veličín v závislosti od veku, bonity a zásobovej úrovne porastov. Vypracované a knižne vydané boli v roku 1987 (HALAJ a kol.) pre celé územie bývalej ČSSR. Dôvodom rozčlenenia tabuliek podľa tretieho argumentu - zásobovej úrovne drevín bolo zistenie, že v porastoch, ktoré majú rovnaký vek, bonitu a plné zakmenenie je zásoba, kruhová základňa a počet stromov na 1 ha značne odlišná (± 45 % od priemernej hodnoty). Spôsobuje to komplexný vplyv viacerých faktorov, predovšetkým stanovišťa (vodný režim), rastovej oblasti, spôsobu založenia a výchovy porastu. Rozdelením rastových tabuliek podľa zásobovej úrovne, ktorá je udaná troma stupňami: 1 (nízka), 2 (stredná), 3 (vysoká), došlo k zvýšeniu presnosti rastových tabuliek až na ± 15 %. Pre každú drevinu rovnakého veku a bonity pri 100 % zastúpení a plnom zakmenení tak vznikla trojica rastových tabuliek, v ktorých sa hodnoty porastových veličín (počet stromov na 1 ha, kruhová základňa na 1 ha, zásoba na 1 ha, celková objemová produkcia a prírastky) navzájom líšia. Diferencované rastové tabuľky sú zostavené v číselnej i grafickej forme osobitne podľa drevín a v rámci dreviny podľa zásobovej úrovne 1, 2 a 3. Číselné tabuľky (tab ) obsahujú údaje zoradené v závislosti od veku v 5-ročných intervaloch. Grafické tabuľky (obr ) sú zjednodušené a zobrazujú zásobu združeného porastu na 1 ha v m 3 hrubiny bez kôry v závislosti od veku, strednej výšky a bonity. Pre praktické potreby vydal LESOPROJEKT (1994) pracovnú verziu diferencovaných rastových tabuliek DRT Rastové tabuľky drevín III. časť - zásoby a kruhové plochy hlavných drevín podľa zásobových úrovní, ktoré obsahujú: - pre 5-ročné vekové intervaly a rozpätia stredných výšok združeného porastu (s presnosťou na 0,1 metra) absolútne výškové bonity (tab ), - pre zásobové úrovne interpolované na pol stupňa 1,5 2,0 2,5 3,0 udávajú hektárovú zásobu hlavného porastu v m 3 hrubiny bez kôry (tab ) a hektárovú kruhovú základňu hlavného porastu v m 2 (tab ). 311

10 Určenie zásoby porastu metódou diferencovaných rastových tabuliek podľa zásobových úrovní drevín (metóda DRT) Vstupnými veličinami pre určenie zásoby porastu metódou DRT sú: vek drevín t je vstupná veličina DRT na určnie bonity a tabuľkovej zásoby dreviny, stredná výška drevín h s je vstupná veličina DRT na určenie bonity dreviny, bonita dreviny q je vstupná veličina DRT na určenie tabuľkovej zásoby dreviny, podklady pre stanovenie stupňa zásobovej úrovne drevín (lesný celok, HSLT), zakmenenie porastu Z, zastúpenie drevín ZD %, skutočná plocha (výmera) porastu P sk. Praktický postup stanovenia zásoby sa skladá z čiastkových krokov : 1. Určenie bonity drevín q. Na základe veku t a strednej výšky dreviny h s sa v číselných tabuľkách pre bonitovanie drevín (tab ) vyhľadá príslušný bonitný stupeň. Pri určovaní bonity platí zásada, že spodná hraničná hodnota rozpätia stredných výšok sa priraďuje vždy do nižšej bonity. Bonitačné tabuľky v pracovnej verzii diferencovaných rastových tabuliek (LESOPROJEKT 1994) sa používajú nielen pre hlavné dreviny, ale aj pre dreviny, ktoré nemajú vlastné rastové tabuľky (priradené dreviny). 2. Určenie stupňa zásobovej úrovne drevín ZÚ. Stupeň zásobovej úrovne je popri bonite a veku tretím argumentom diferencovaných tabuliek. Predstavuje relatívnu mieru hustoty rovnorodých plne zakmenených porastov rovnakej bonity a veku. Charakterizuje rozdielnosti v zásobách relatívne rovnakých porastov. Určenie stupňa zásobovej úrovne sa robí na podklade stanovištných ukazovateľov v určitej rastovej oblasti v dvoch krokoch: - určenie rastovej oblasti. Na základe lesného hospodárskeho celku (tab ) sa zaradia dreviny (smrek, jedľa, dub, buk) do rastovej oblasti s nízkou (N), priemernou (P) alebo vysokou (V) zásobovou úrovňou. Na Slovensku je rastová oblasť pre borovicu vždy priemerná (P). - určenie zásobovej úrovne dreviny ZÚ s presnosťou na 0,5 stupňa. Na základe rastovej oblasti (N, P, V) a čísla hospodárskeho súboru lesných typov (HSLT), do ktorého porast patrí, sa určí výsledný stupeň zásobovej úrovne dreviny (tab ). 3. Určenie tabuľkovej zásoby drevín V tab. Na základe bonity q, veku dreviny t a stupňa zásobovej úrovne ZÚ sa v rastových tabuľkách (tab ) vyhľadá tabuľková zásoba dreviny V tab (na 1 ha pri plnom zakmenení a zastúpení dreviny 100 %). Ďalší postup a výpočet skutočných zásob drevín a porastu je totožný s metódou RT. 312

11 Tabuľka Výťah z diferencovaných RT podľa 3 stupňov zásobovej úrovne hlavných drevín (HALAJ a kol. 1987) 313

12 Obr Zásoba združeného porastu na 1 ha (m 3 hrubiny bez kôry) v závislosti od veku, bonity a strednej výšky - drevina smrek, stupeň zásobovej úrovne 2,0 (HALAJ a kol. 1987) Tab Ukážka pracovnej verzie diferencovaných RT podľa 3 stupňov zásobovej úrovne hlavných drevín Slovenska, bonitačné tabuľky - drevina smrek (LESOPROJEKT 1994) 314

13 Tab Ukážka pracovnej verzie diferencovaných RT podľa zásobových úrovní hlavných drevín Slovenska, zásoba hlavného porastu - drevina smrek, stupeň zásobovej úrovne 2,5 (LESOPROJEKT 1994) Tab Ukážka pracovnej verzie diferencovaných RT podľa zásobových úrovní hlavných drevín Slovenska, kruhová plocha hlavného porastu - drevina smrek, stupeň zásobovej úrovne 2,5 (LESOPROJEKT 1994) 315

14 4. Výpočet skutočnej zásoby drevín na 1ha V tab /ha. Tabuľková zásoba dreviny V tab sa redukuje zakmenením porastu Z a zastúpením dreviny ZD %: V sk /ha [drevina] = V tab Z ZD% 100 Skutočná zásoba porastu na 1 ha V sk /ha je súčtom skutočných hektárových zásob jednotlivých drevín: V sk /ha = V sk /ha [drevina 1] + V sk /ha [drevina 2] + V sk /ha [drevina 3] Výpočet skutočnej zásoby porastu V sk. Skutočná hektárová zásoba porastu V sk /ha sa vynásobí skutočnou plochou (výmerou) porastu P sk : V sk = V sk /ha P sk Tab Lesné hospodárske celky stredného Slovenska a im zodpovedajúce rastové oblasti drevín s nízkou (N), priemernou (P) a vysokou (V) zásobovou úrovňou - výťah z pracovnej verzie DRT (LESOPROJEKT 1994) Lesný hosp. celok rastová oblasť ZÚ Lesný hosp. celok rastová oblasť ZÚ Lesný hosp. celok rastová oblasť ZÚ SM JD DB BK SM JD DB BK SM JD DB BK Švermovo P P N N Hrabičov P P N N Tisovec P P N N Červená Skala P P N N Brod P P N N Klenovec V V V N Pohorelá V V N N Hliník P N V N Kokava V V V N Závadka V V V N Žarnovica P N V N Rim. Brezovo V V V N Polomka V V N N Brehy P N V N Brádno V V V N Beňuš V V N N Nová Baňa P N V N Hnúšťa V V V N Brezno V V V N Čeb. Bukovina P N V N Banská Bystrica P P N N Ďumbier V V N N Nová Ves P P N N Harmanec P P N N Michalová V V V N Slov. Kľačany P N V N Staré Hory V V N N Predajná V V N N Halič P N V N Badín P P N N Dobroč V V V N Ban. Štiavnica P N V N Lučenec P P N N Šaling V V V N Ladzany P N V N Fiľakovo P P V N Čierny Balog V V V N Antol P N V N Kalinovo P P N N Hronec V V V N Krupina P N V N Poltár V V V N Sihla V V V N Zvolen P N V N Málinec V V V N Osrblie V V V N Dobrá Niva P N V N Teplý Vrch P P V N Lutila P P N N Očová P P N N Rim. Sobota P P N N Janova Lehota P P N N Vígľaš P N V N Jesenské P P V N Ždáňa P P N N Kyslinky P P N N Šafárikovo P P N N Ihráč P P N N Poľana P P N N Stárňa P P N N Kremnica P P N N Hriňová V V V N ŠLP Zvolen P P N N Jalná P N V N Divín V V V N Kysihýbel P N V N 316

15 Tab Stupne zásobovej úrovne drevín v závislosti od rastovej oblasti a HSLT - hospodárskeho súboru lesných typov (HALAJ a kol., PETRÁŠ a kol.) Použitie metódy diferencovaných rastových tabuliek podľa zásobových úrovní hlavných drevín Slovenska (metóda DRT) Táto metóda zisťovania a výpočtu zásoby porastov je viazaná výlučne na rubné homogénne porasty s výnimkou porastov, v ktorých sa plánuje ukončenie obnovy v najbližšom decéniu. Homogénny porast musí spĺňať tri hlavné kritériá: - vek - porasty rovnoveké (vekové rozdiely maximálne 10 príp. 20 rokov), - zakmenenie - porasty s priemerným zakmenením 0,7 a viac a jeho malou variabilitou (porasty so stupňom zásobovej rozrôznenosti 1 príp. 2), - zastúpenie drevín - rovnorodé porasty hlavných drevín a porasty nerovnorodé (zmiešané), v ktorých súčet zastúpenia hlavných drevín dosahuje minimálne 80 %. Metóda DRT z hľadiska kategórie, tvaru lesa a hospodárskeho spôsobu sa používa: 317

16 1. vo vysokých hospodárskych lesoch s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným, kde sa obnovná ťažba neplánuje, alebo sa plánuje jej začatie, príp. v porastoch obnovne rozpracovaných s podmienkou homogénnosti a neplánovaného ukončenia obnovy v najbližšom decéniu, 2. vo vysokých lesoch osobitného určenia s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným, kde sa plánuje obnovná ťažba väčšia ako 20 % zásoby porastu s podmienkou homogénnosti a neplánovaného ukončenia obnovy v najbližšom decéniu Nediferencované rastové tabuľky s objemovým indexom Nediferencované rastové tabuľky modelujú rovnorodé porasty so zakmenením 0,8 až 1,0 pre priemernú zásobovú úroveň s pravidelnou výchovou. Pri zmene zakmenenia, kvality stanovišťa alebo konkurencie iných drevín v uvedených porastoch dochádza (vo vzťahu k rastovým tabuľkám) k chybe na hrúbke a objeme stredného kmeňa v porovnaní s hrúbkou a objemom stredného kmeňa modelového porastu, pre ktorý je určená tabuľková hektárová zásoba V tab. V prípade zanedbanej výchovy dochádza aj k chybe početnosti stromov v porovnaní s počtom stromov na 1 ha modelového porastu N tab. Chyba rastových tabuliek získava systematický charakter pri znižovaní zakmenenia pod 0,8 (pri intenzívnejšej výchove) alebo na kvalitnejších stanovištiach. Rastové tabuľky vtedy podhodnocujú skutočnú zásobu drevnej hmoty. Rovnaký trend nastáva v prehustlých porastoch so zanedbanou výchovou, kde skutočné zakmenenie porastu nezodpovedá plnému tabuľkovému zakmeneniu hlavného porastu. Podobne je to aj v zmiešaných (nerovnorodých) porastoch pri použití rastových tabuliek pre príbuzné dreviny, ktorých konkurencie schopnosť prevyšuje tabuľkovú drevinu. V publikácii Vyhotovenie rastových tabuliek hlavných drevín ČSSR (J.Halaj, J.Řehák 1979) je zhodnotená presnosť vtedajších RT: 1. Určovanie zásoby v závislosti od výšky a bonity je všeobecná metóda rastových tabuliek. Pri ihličnatých drevinách má strednú chybu ±11,2%, pri listnatých priemerne 11,5%. Vplyvom uvažovania s bonitou sa stredná chyba pri listnáčoch zníži z 13,2% na 11,5%. Presnosť tejto metódy je pri ihličnatých drevinách ±22,4%, listnatých 23,0%. Nedosahuje teda požadovanú presnosť rastových tabuliek ±15%. 2. Určovanie zásoby v závislosti od výšky, bonity, zásobovej úrovne vykazuje podstatne nižšie stredné chyby. Pri ihličnatých drevinách sa chyba zníži z 11,2% priemerne na 3% (na štvrtinu), pri listnatých z 11,5% na 6,5% (na polovicu). Údaje potvrdzujú veľký význam zásobovej úrovne pre rastové tabuľky. Presnosť určenia hmoty porastov touto metódou je pri ihličnatých drevinách ±6,0%, pri listnatých ±13,0%. Vyhovuje teda požadovanej presnosti rastových tabuliek. Prekvapuje veľký rozdiel v presnosti pri ihličnatých a listnatých drevinách. Poukazuje na to, že pri listnatých drevinách musí existovať ešte ďalšia veličina, ktorá vplýva na zásobu porastov. Je to variabilita strednej hrúbky porastov, ktorá sa prejavuje pri listnatých drevinách výraznejšie ako pri ihličnatých. 3. Určovanie zásoby v závislosti od výšky, bonity, zásobovej úrovne a hrúbkového kvocientu znamená ďalšie zníženie strednej chyby, a to pri ihličnatých drevinách z 3,0% na 2,5% (približne o pätinu) a pri listnatých zo 6,5% na 3,6% (približne na polovicu). To súhlasí z javom, že dub a buk vykazujú väčšiu prirodzenú variabilitu strednej hrúbky ako smrek a jedľa. Presnosť určenia zásoby touto metódou je pri ihličnatých drevinách ±5%, pri listnatých ±7,2%. Odvodená presnosť metód určovania zásoby rastovými tabuľkami však má len teoretický význam. V praxi sa môžu určovať vstupné veličiny len jednoduchšími metódami v rámci opisu porastov, nie ako na výskumných plochách, kde sa určujú s presnosťou priemerkovania naplno. Z tohto dôvodu bude presnosť uvedených metód v praxi nižšia, ako odvodené teoretické údaje. Určenie zásoby v závislosti od strednej výšky, bonity a opravného koeficienta Variabilita strednej hrúbky porastov (pri rovnakej výške a bonite) vyvolaná porastovými a stanovištnými faktormi má za následok zodpovedajúcu variabilitu zásoby. Pri porastoch, ktorých stredná hrúbka sa rovná tabuľkovej hrúbke príslušnej bonity, aj zásoba sa rovná tabuľkovej. Zásoba porastov so strednou hrúbkou vyššou (nižšou) je oproti tabuľkovej zásobe vyššia (nižšia). 318

17 BK DB Obr Objemový opravný koeficient (hmotový kvocient) pre drevinu BK a DB SM JD Obr Objemový opravný koeficient (hmotový kvocient) pre drevinu SM a JD Korekcia je v určení odchýlky skutočnej hrúbky od tabuľkovej. Na tento účel sa môže použiť hrúbkový opravný koeficient, definovaný ako pomer skutočnej strednej hrúbky dreviny a tabuľkovej hrúbky. Analogickým riešením je určenie odchýlky skutočnej zásoby porastu V sk od tabuľkovej V tab na základe objemového opravného koeficienta. Objemové opravné koeficienty (hmotové kvocienty) sa 319

18 odvodili dendrometricky v závislosti od hrúbkových kvocientov (Halaj 1975). Znázornené sú na obr a obr pre drevinu a to v závislosti od strednej výšky a hrúbkového kvocientu. Určitou alternatívou tohto riešenia je objemový index OI, definovaný ako pomer skutočného objemu stredného kmeňa (v sk ) k tabuľkovému objemu stredného kmeňa (v tab ). OI = v sk / v tab Potom pre korigovanú (presnejšiu) hektárovú zásobu dreviny v poraste platí: ZD % V sk /ha [drevina] = V tab Z OI 100 kde V tab tabuľková hektárová zásoba dreviny je zaťažená chybou vyplývajúcou z odchýlky skutočnej hrúbky a objemu stredného kmeňa od tabuľkových údajov. Použitie objemového indexu predpokladá, že skutočný hektárový počet stromov pri plnom zakmenení zodpovedá tabuľkovému resp. odhad zakmenenia je realizovaný cez tabuľkový počet stromov. V prehustlých alebo zanedbaných porastoch so zakmenením 1,0 sa použitie objemového indexu neodporúča, skôr je vhodné chybu rastových tabuliek odstrániť dopočtom hodnoty podružných porastov za nevychovávané obdobie k tabuľkovej zásobe hlavného porastu. Použitie metódy nediferencovaných rastových tabuliek s objemovým indexom sa odporúča v predrubných porastoch s vytvorenou zásobou hrubiny: - so zakmenením nižším ako 0,8, pri hlavných drevinách (SM, JD, BO, DB, BK) najmä vo veku nad 50 rokov, - so zakmenením nižším ako 1,0, kde dominujú tzv. príbuzné dreviny - dreviny, pre ktoré nie sú zkonštruované alebo odvodené rastové tabuľky, a ktoré evidentne vykazujú odlišnú reakciu na rovnaké stanovištné podmienky ako tabuľková drevina (napr. dub červený, orech čierny apod.), - so zakmenením nižším ako 1,0, kde vzhľadom na extrémne podpriemernú alebo extrémne nadpriemernú zásobovú úroveň mohlo dôjsť použitím metódy RT bez korekcie k nižšej presnosti ako ± 20% so spoľahlivosťou 95%. Pokiaľ pokyny na vyhotovenie LHP (protokol k prerokovaniu správy) nestanovujú inak je možné použiť túto metódu vo vysokých (primerane aj v nízkych) lesoch hospodárskych a osobitného určenia aj v rubných porastoch s dominantným (min. 80%) zastúpením dreviny CR, AG, HB, BR a JL so zakmenením nižším ako 1,0 a zároveň neklesajúcim pod 0,7, kde platí podmienka homogenity zakmenenia so stupňom zásobovej rozrôznenosti 1 príp. 2, a kde sa v najbližšom desaťročí (počas platnosti LHP) obnovná ťažba neukončí. Zisťovanie vstupných veličín v rubných porastoch zodpovedá metóde diferencovaných rastových tabuliek Zisťovanie vstupných údajov pri metódach rastových tabuliek Vstupné údaje sa zisťujú pri opise porastu na 6 12 stanovištiach, rozmiestnených reprezentatívne po ploche porastu. Odhad zakmenenia sa robí na základe okulárneho posúdenia hustoty porastu podľa medzier medzi stromami. Ak do existujúcich medzier možno na každých desať stromov doplniť za predpokladu ich normálneho vývoja ďalšie jeden, dva stromy, stupeň zakmenenia je približne 0,9; 0,8;... atď. Vychádza sa z hektárového počtu stromov podľa RT ako miery plného zakmenenia. Pri odhade možno použiť vzťah: m Z = m + k kde m počet posudzovaných stromov na stanovišti, k počet stromov, ktoré treba doplniť na stav plného zakmenenia. Zastúpenie drevín sa určuje ako podiel počtu stromov dreviny N j k celkovému počtu stromov N na stanovišti: N j ZD% = 100 N Odhadovať plošné zastúpenie drevín podľa počtu stromov však môže výsledné zastúpenie dreviny v poraste skresľovať. Platí to najmä v porastoch zložených z drevín s rozdielnou produktívnosťou a rozdielnou bonitou (napr. jedľa - buk, buk - hrab). Drevina, ktorá má v zmiešanom poraste vyššiu 320

19 produktívnosť (objemovosť) a lepšiu bonitu, má zastúpenie vždy vyššie ako zastúpenie určené podľa počtu stromov. Objem stredného kmeňa dreviny v poraste sa určí z objemových tabuliek na základe jeho výšky a hrúbky. Zastúpenie drevín v poraste, zakmenenie porastu a stredné porastové veličiny dreviny v poraste (výška a hrúbka stredného kmeňa) sa určia ako aritmetický priemer hodnôt týchto veličín zistených pri opise porastu na 6 12 stanovištiach. Počet plôch závisí od rozrôznenosti a veľkosti porastu. V porastoch malých výmer spravidla pod 1 ha sa môže počet stanovíšť znížiť na 1 6. Odstupová vzdialenosť stanovíšť sa vypočíta na základe plochy porastu a počtu stanovíšť. Rozmiestnenie stanovíšť po ploche porastu by malo byť objektívne, nezaťažené subjektívnou chybou. Tieto podmienky najlepšie spĺňa systematický výber s rovnomerným rozložením plôch po celej ploche porastu. Vypočítané priemery za celý porast sa zaokrúhlia: zastúpenie drevín sa zaokrúhľuje na 5 % (v ojedinelých prípadoch na 1 %), zakmenenie sa zaokrúhľuje na 2 desatinné miesta na 0,05 (v ojedinelých prípadoch s presnosťou na 0,01), hrúbka stredného kmeňa sa zaokrúhľuje na 1 cm, výška stredného kmeňa na 0,5 m. Výmera JPRL sa určí z lesníckej digitálnej mapy. Vek drevín a vek JPRL sa určí buď priamym meraním v poraste, alebo sa prevezme z platného LHP a aktualizuje sa. Bonita sa určuje z rastových tabuliek nediferencovaných RT (bonitu možno určiť aj presnejšie z rastových tabuliek diferencovaných podľa zásobových úrovní DRT) na základe stredného veku a strednej výšky dreviny. Pri diferencovaných RT sa určí aj stupeň zásobovej úrovne (postup opísaný v kapitole ). Príklad zápisu vstupných údajov pri metódach rastových tabuliek je uvedený v zápisníku resp. v tabuľke

20 LC:... JPRL:... Strana:... Výmera: Odstupová vzdialenosť: Sklon: Stanovište Vek Zakmenenie Drevina Zastúpenie Stredný kmeň výška hrúbka I M 2 Poškodenie v 10% I M 3+4 Sortim. Druh Rozsah Intenzita Kvalit. trieda v 10% A C Korunovosť Tvar koruny Tvar kmeňa Pôvod dreviny Poznámka P r i e m e r z a J P R L Dátum:... Zaznamenal:... Tab Zápisník pre zisťovanie zásoby porastu metódou diferencovaných RT 322

21 15.2 Celoplošné priemerkovanie Celoplošné priemerkovanie (priemerkovanie naplno) je meranie hrúbok vo výške 1,3 m od zeme d 1,3 na všetkých stromoch v poraste a ich súčasné zaraďovanie do presne definovaných skupín tzv. hrúbkových stupňov. V podstate ide o zistenie početnosti stromov v poraste podľa hrúbkových stupňov. Hrúbkový stupeň je interval hrúbky d 1,3 vymedzený spodnou a hornou hraničnou hodnotou a charakterizovaný stredovou hrúbkou. Môže byť rôzne veľký. Vo svete sa používa hrúbkový interval 2 cm, 4 cm alebo 5 cm. U nás sa v hospodársko-úpravníckej praxi od roku 1961 zaviedli 4 cm hrúbkové stupne so stredovými hodnotami 10, 14, 18, 22 cm a zaokrúhľovaním hrúbok na stred intervalu. To znamená, že do hrúbkového stupňa 10 cm patria stromy, ktorých hrúbka d 1,3 je 8,1-12,0 cm, do hrúbkového stupňa 14 stromy o hrúbke 12,1-16,0 cm atď. Registračnou hranicou, čiže najmenšou hodnotou hrúbky, od ktorej sa priemerkuje, je hrúbka 8,1 cm s kôrou. Metodický postup celoplošného priemerkovania Hrúbky stromov d 1,3 sa merajú taxačnými priemerkami, ktorých stupnica na pravítku je vhodne upravená tak, že priamo udáva zaokrúhlené hodnoty hrúbky na stred predpísaných 4 cm hrúbkových stupňov. Priemerkovanie porastu naplno vykonáva pracovná skupina zložená z vedúceho, ktorý je súčasne aj zapisovateľom a z 2 alebo 3 meračov (pomocníkov). Dvaja merači sa doporučujú v hustejších porastoch s miernejšími sklonmi a traja merači v redších a strmších porastoch s rôznymi prekážkami. Priemerkovacia skupina musí byť vybavená všetkými pomôckami na meranie, a to: taxačnými priemerkami pre každého merača, dostatočným množstvom taxačnej kriedy na označovanie zmeraných stromov, priemerkovacím zápisníkom (obr ), ktorý má byť zviazaný a pozostáva z dvoch strán. Na oboch stranách sa nachádza tabuľka na zapisovanie počtu stromov podľa drevín do jednotlivých hrúbkových stupňov 10, 14, 18, cm. Okrem označenia, výmery dielca, dátumu priemerkovania a podpisu zodpovedného vedúceho priemerkovacej skupiny sa na prvej strane nachádza tabuľka, ktorá sa používa pri výpočte zásoby metódou jednotných objemových kriviek (JOK). Na druhej strane priemerkovacieho zápisníka je tabuľka na zapisovanie nameraných výšok podľa drevín, ktorá sa používa tiež pri metóde JOK, porastovou mapou, ktorá slúži ako pomôcka na vyhľadanie príslušného porastu a jeho správne označenie v priemerkovacom zápisníku, písacími potrebami (ceruza v prípade dažďa). Pred začatím priemerkovania je vedúci skupiny povinný urobiť určité prípravné práce: pripraviť priemerkovací zápisník a skontrolovať meračské pomôcky, prípadne ich rektifikovať, tzn. pred priemerkovaním skontrolovať správnosť vzájomnej polohy ramien a pravítka každej priemerky - ak nie je pohyblivé rameno rovnobežné s pevným ramenom, vtedy pohyblivé rameno na priemerke rektifikujeme. v teréne sa oboznámiť s hranicami porastu a zabezpečiť ich viditeľnosť, oboznámiť sa s porastom a rozhodnúť o tom, ktoré dreviny sa budú priemerkovať oddelene, a ktoré sa priradia k príbuznej viac zastúpenej drevine (osobitne sa evidujú dreviny s minimálnou zásobou 1 m 3 na 1 ha), v etážových porastoch stanoviť pre hornú etáž pred meraním dolnú registračnú hranicu len vtedy, ak neplánujeme merať spolu s hornou aj dolnú etáž. V etážových porastoch, kde plánujeme merať spolu s hornou aj druhú etáž, stanovíme ich hrúbkové rozhranie podľa hrúbok spolu vypriemerkovaných napr. v dvojetážových porastoch s dvoj-vrcholovou krivkou hrúbkových početností je hrúbkové rozhranie oboch etáží v tom hrúbkovom stupni medzi dvoma vrcholmi krivky hrúbkových početností, kde je najmenej stromov. 323

22 Obr Zápisník pre celoplošné priemerkovanie 324

23 Všeobecné zásady merania Pri vlastnom meraní je potrebné v záujme presnosti a spoľahlivosti výsledkov dodržať všeobecné pravidlá priemerkovania, ktoré sa týkajú najmä spôsobu merania hrúbok stromov a postupu práce priemerkovacej skupiny. Keďže funkciu meračov vykonávajú spravidla menej kvalifikovaní sezónni zamestnanci, je veľmi dôležité, aby vedúci skupiny oboznámil s týmito zásadami všetkých pri nástupe do práce formou krátkej inštruktáže. Spôsob a zásady merania hrúbok stojacich stromov Hrúbka stromu d 1,3 sa priemerkou meria v prsnej výške tzn. vo výške 1,3 m od zeme (od päty stromu), pričom sa táto výška rozumie na rovine z ktorejkoľvek strany stromu, na svahu z hornej (k svahu privrátenej) strany stromu a pri naklonenom strome po dĺžke jeho osi. Aby merač túto výšku presne dodržiaval, odporúča sa vyznačiť ju na začiatku merania vhodným spôsobom (napr. kriedou na pracovnom odeve) a počas merania si správnu polohu merania viackrát skontrolovať. Pokiaľ ide o rozhodnutie, v ktorom smere sa majú hrúbky merať, treba vychádzať z už známej skutočnosti, že priečne prierezy stromov nie sú pravidelné kruhy, a že prípadné systematické diferencie v ich hrúbkach sa najlepšie odstránia vtedy, keď sa smer merania hrúbky od stromu k stromu postupne strieda. Prakticky sa to môže dobre zabezpečiť tak, že hrúbku jedného stromu merač meria v smere postupu priemerkovania a hrúbku druhého stromu kolmo na tento smer (na svahu sa však výška 1,3 m od zeme musí dodržať vždy z hornej strany stromu). Priemerku je potrebné prikladať k stromu vždy kolmo k vegetačnej osi stromu a jej ramená pritláčať mierne a rovnakou silou. V okamžiku odčítania hrúbky sa musí priemerka dotýkať obvodu stromu vo výške 1,3 m v troch bodoch ramenami a pravítkom. Ak sa stane, že odmeraná hrúbka padne presne na hranicu medzi dvoma hrúbkovými stupňami, treba pootočiť priemerku doľava alebo doprava po obvode kmeňa, kým sa jednoznačne neukáže, do ktorého hrúbkového stupňa strom patrí. Niekedy sa vyskytnú zvláštne prípady vyžadujúce špeciálny spôsob merania (obr ): ak má strom mimoriadne nepravidelný prierez, možno jeho najvhodnejšiu hodnotu hrúbky určiť takto: - zmerať maximálnu a minimálnu hodnotu hrúbky a vypočítať z nich aritmetický priemer, - zmerať hrúbku vzdialenú o 45 0 naľavo alebo napravo od maximálnej hodnoty, v prípade, že v mieste merania je strom vážne poškodený alebo inak zdeformovaný, treba hrúbku zmerať v rovnakej vzdialenosti nad a pod výškou 1,3 m a z výsledkov urobiť aritmetický priemer, pri dvojakoch sa meria každý kmeň samostatne, stromy čerstvo vyvrátené, ak sa z nich dá vyrobiť aspoň palivo, sa priemerkujú, zlomené stromy sa nepriemerkujú (ak je zlomený len vrchol stromu, tak sa priemerkuje), sucháre sa evidujú osobitne, o spôsobe zistenia väčšieho rozsahu hmoty suchárov a nespracovanej kalamity v porastoch, rozhodne protokol o výsledkoch prerokovania správy o hospodárení, pripomienkach, požiadavkách a pokynoch na vyhotovenie LHP. Pri priemerkovaní naplno sa meria okrem hrúbok stromov aj ich výšky, ktoré sú nevyhnutné pre výpočet zásoby porastu. Na rozdiel od hrúbky, ktorá sa zisťuje bezprostredným meraním celoplošne, výšky v poraste sa merajú vždy iba výberovým spôsobom na podstatne menšom súbore stromov. Je to preto, lebo: Obr Normálne a zvláštne spôsoby merania hrúbky stromu d 1,3 pri priemerkovaní 325

24 meranie výšok je prácnejšie a zložitejšie, variabilita výšok je oveľa menšia ako variabilita hrúbok, výšky stromov veľmi tesne súvisia s hrúbkou stromov. Vlastné meranie výšok sa môže vykonať buď súbežne s priemerkovaním, alebo po ukončení priemerkovania určitej časti porastu. Odmerané výšky je potrebné zaokrúhľovať na 0,5 m a zaznamenať do pripraveného zápisníka (tab alebo tab ). Potrebný počet meraných výšok pri celoplošnom priemerkovaní závisí od použitia metódy zisťovania porastovej zásoby: 1. V priemerkovaných porastoch (celoplošné priemerkovanie, pásové a kruhové skusné plochy), kde sa porastová zásoba počíta metódou klasických objemových tabuliek sa požaduje meranie výšok vo všetkých hrubkových stupňoch. Najviac meraní (5 7 meraní v jednom hrúbkovom stupni) sa vykoná v hrúbkových stupňoch s najväčšou početnosťou. V hrúbkových stupňoch s menším počtom stromov postačujú 2 4 namerané výšky. Celkový počet výšok potrebný pre zostrojenie výškovej krivky pri dominujúcich drevinách predstavuje cca 4-násobok a pri menej zastúpených drevinách 2- až 3-násobok počtu štvorcentimetrových hrúbkových stupňov, kde možno bez zdĺhavého hľadania zmerať aspoň 3 výšky tzn. pre zastúpenú drevinu v poraste rádovo výšok (tab ). 2. V priemerkovaných porastoch (celoplošné priemerkovanie, pásové a kruhové skusné plochy), kde sa porastová zásoba počíta metódou jednotných objemových kriviek, sa výšky merajú iba na stromoch okolo strednej hrúbky (d k alebo d w ) v rozmedzí ± 3 cm - pre každú drevinu v počte stromov (tab ). Pri drevinách zastúpených do 5 % je možné stanoviť výšku aj podľa príbuzných drevín. Spôsob a zásady merania výšok stromov Stromy k meraniu výšok sa vyberajú po celej ploche porastu v pravidelných odstupoch tak, aby čo najlepšie reprezentovali celú premenlivosť výšok stromov v poraste. Neodporúča sa merať netypické výšky stromov na okraji lesa, na hranici širokých ciest a priesekov, stromy so zlomenými korunami, stromy deformované, predrastavé, potlačené, stromy bez vrcholcov a pod. Okrem všeobecných zásad pri meraní sa musia dodržiavať aj zásady merania výšky stromu výškomermi: - pred meraním overiť správnosť merania výškomeru na určitej známej výške (budova), - pri meraní je potrebné vyhýbať sa výrazným sklonom terénu - pokiaľ je to možné výšky merať po vrstevnici, - pri meraní je potrebné sa najprv postaviť od stromu na približnú vzdialenosť jeho výšky tak, aby vodorovná zámerná rovina vo výške očí bola medzi vrcholom a pätou meraného stromu, a potom sa výška meria z takej vzdialenosti, z ktorej je vrchol a päta stromu dobre viditeľná a pri niektorých výškomeroch je potrebné dodržať aj presnú odstupovú vzdialenosť (15, 20, 30, 40 m), - výška sa meria minimálne 2x, čím sa vylúči hrubá chyba, - výšky stromov meriame pri všetkých drevinách od výšky 1 m, Obr Merania výšky košatých alebo naklonených stromov 326

25 - pri stromoch s košatou korunou vrchol stromu určujeme odhadom, čiže zacielime na vrchol nie okrajom koruny (výška by sa nadhodnotila), ale odhadom cez korunu (obr ), - vyhnúť sa meraniu naklonených stromov od merača alebo k meračovi (pri vychýlení stromu 2 3 m vzniká chyba v nameranej výške 2 3 m); naklonené stromy je potrebné merať pri vychýlení napravo alebo naľavo (pri vychýlení 2 3 m je chyba len 0,5 1 m), - výšky sa merajú s presnosťou na 0,5 m. Postup práce priemerkovacej skupiny Vlastné priemerkovanie (pre 1 merača pracovnej skupiny) sa vykonáva spravidla v pásoch o šírke 5 15 m (v závislosti od schodnosti terénu a hustoty porastu) a to na rovine v ľubovoľnom smere, rovnobežne s niektorou hranicou porastu, na svahu zásadne po vrstevnici a v smere zdola nahor. Merači postupujú vedľa seba tak, že prvý merač predstihuje o niečo druhého a druhý tretieho, aby mohli zmerať aj tie stromy, ktoré predchádzajúci merač prípadne vynechal (obr ). Každú odmeranú hrúbku hlási merač zapisovateľovi. Zaužívalo sa, že pri najviac zastúpenej drevine sa hlásia len hrúbkové stupne, napr. 22, 10, 34 atď. Pri všetkých ostatných drevinách sa hlási najprv druh dreviny a potom hrúbka, napr. jedľa 42, buk 18, jedľa 30 atď. Tým sa uľahčuje práca zapisovateľovi. Obr Postup pri priemerkovaní porastu Hneď po odčítaní a zahlásení hrúbky d 1,3 je merač povinný odmeraný strom označiť taxačnou kriedou. Označenie sa robí zásadne na tej strane stromu, ktorá je obrátená k nepriemerkovanej časti porastu a to najlepšie šikmou čiarou, ktorú dobre vidieť aj zo širšieho zorného uhla (úlomky kriedy a kôry pri označovaní by nemali znečistiť pravítko a sťažovať viditeľnosť stupnice a chod pohyblivého ramena priemerky). Takto označené stromy vytvoria viditeľnú hranicu na rozhraní medzi vypriemerkovanou a ešte nevypriemerkovanou časťou porastu, čo uľahčuje meračom orientáciu pri práci a zapisovateľovi priebežnú kontrolu priemerkovania. Zapisovateľ postupuje tesne za meračmi a zaznamenáva hlásené výsledky do priemerkovacieho zápisníka čiarkovacou metódou, ktorá umožňuje jednoduché spočítanie stromov v hrúbkových stupňoch. Zároveň kontroluje, či všetky stromy boli riadne zmerané a označené. Ak sa stane, že merači náhodou zahlásia výsledky merania naraz, alebo zapisovateľ sa v zápise pomýli, resp. nestačí zapisovať, zistí porušenie pravidiel merania a pod., dá pokyn k prerušeniu priemerkovania, kým merači jasne nezopakujú hlásenie, alebo kým sa chyba neodstráni. Po vypriemerkovaní prvého radu pásov sa celá skupina obráti, pričom posledný merač ide v novom rade ako prvý, aby mohol nadviazať na svoje vlastné predchádzajúce priemerkovanie. Na rovine je možné postupovať aj v špirále, v pásoch od obvodu (hraníc) porastu smerom dostredu. Výhodou je prehľadnejšia kontrola primerkovania, odstránenie 327

26 nebezpečia prekročenia hraníc porastu a bezproblémové striedavé meranie hrúbok vo všetkých smeroch. Pri nedokončenom meraní porastu sa označí okraj naposledy zmeraného pruhu tak výrazne, aby sa mohlo v práci bezchybne pokračovať aj na druhý deň. Tab Tabuľka na meranie výšok pri výpočte zásoby metódou klasických Tab Tabuľka na meranie výšok pri výpočte zásoby metódou jednotných objemových kriviek Dreviny Smrek Jedľa Buk d i výšky h i d i výšky h i d i výšky h i Pracovný výkon priemerkovacej skupiny závisí od viacerých faktorov. V podstate sú to: počet členov pracovnej skupiny, počet stromov porastu na 1 ha, podmienky priemerkovania dané stavom porastu a terénu. Väčší počet drevín, hustý a vysoký podrast, zaburinenie, strmý svah, kamenitý terén, veľa zvyškov po ťažbe, kalamite a podobne meranie sťažuje a spomaľuje. Orientačne možno pri priemerkovacej skupine 1+3 v priemerných pracovných podmienkach počítať s týmito údajmi (HALAJ 1960): 328

27 celkový denný výkon stromov, priemerný čas potrebný na vypriemerkovanie 1 ha pri počte stromov N.ha -1 : N.ha Čas (minúty) Presnosť výsledkov celoplošného priemerkovania Všetky chyby vzniknuté pri priemerkovaní možno podľa príčin vzniku a možností odstránenia rozdeliť do 3 hlavných skupín: chyby odstrániteľné - patria sem chyby z nesprávnej priemerky (±5 %) a chyby z nedodržania výšky merania 1,3 m od zeme (±5 %). Sú prevažne systematického rázu a zaťažujú vždy výsledok v jednom smere. So zväčšujúcim počtom meraní sa nevyrovnávajú a preto sú nebezpečné a treba ich z merania vylúčiť, chyby neodstrániteľné (±1 %) - patria sem chyby z nepravidelného tvaru priečnych rezov stromov, ako aj subjektívne chyby merania tzn. šikmé prikladanie priemerky k osi stromu, vynechanie alebo dvojnásobné spriemerkovanie stromu, nesprávne odčítanie hodnôt na priemerke, zlé počutie hlásených hodnôt, príp. nesprávne zapísanie hodnôt do priemerkovacieho zápisníka. Tieto chyby sú prevažne náhodné, a keďže nadobúdajú kladné i záporné hodnoty, s pribúdajúcim počtom stromov sa vyrovnávajú. Z výsledkov priemerkovania sa nedajú úplne odstrániť, iba do určitej miery obmedziť, chyby úmyselné - sem patrí chyba z používania hrúbkových stupňov, ktorá sa do výsledkov priemerkovania dostáva vedome (úmyselne) kvôli zjednodušeniu prác a výpočtov (±1 %). Celková chyba priemerkovania za predpokladu, že odstrániteľné chyby sme z merania vylúčili, je tvorená chybami neodstrániteľnými a úmyselnými. Presnosť zisťovania zásoby porastu celoplošným priemerkovaním však ovplyvňuje aj chyba z merania výšok stromov v poraste. Celková dosiahnuteľná presnosť zistenia zásoby porastu priemerkovaním naplno je limitovaná hranicou ± 4 5 %. Tolerancia odchýlok porastových zásob medzi pôvodným a opakovaným meraním (kontrolným meraním) vykonanom v oboch prípadoch celoplošným priemerkovaním (naplno) je ±7 % Metódy skusných plôch - reprezentatívne metódy Pri metóde skusných plôch sa zásoba zisťuje priamym meraním menšieho počtu stromov, nachádzajúcich sa na skusných plochách rozmiestnených po poraste tak, aby po všetkých stránkach reprezentovali celý porast, a to nielen jeho zásobu, ale aj drevinovú a hrúbkovú štruktúru prastu. V porovnaní s priemerkovaním naplno táto metóda vyžaduje oveľa menej času a finančných nákladov. Výsledky získané na skusných plochách napr. zásoby drevín sa prepočítavajú na 1 ha alebo na výmeru celého porastu: Vskp V = P = V ha P p kde V zásoba celého porastu (m³) V/ha zásoba na 1 ha (m³.ha -1 ) V skp zásoba na skusných plochách (m³) i P výmera celého porastu (ha) p i výmera jednej skusnej plochy (ha) p výmera skusných plôch (ha) Základnou úlohou pri reprezentátívnych metódach je určenie hlavných vytyčovacích údajov (počtu, veľkosti a rozmiestnenia skusných plôch v poraste). Táto úloha sa rieši dvojako: subjektívnym odhadom alebo objektívnym odvodením pomocou matematicko -štatistických metód. 1. Subjektívny odhad vytyčovacích údajov skusných plôch Pri tomto spôsobe sa o počte, veľkosti, polohe a tvare skusných plôch rozhodne subjektívnym odhadom po dôkladnom spoznaní stavu celého porastu. Čím je porast rozsiahlejší a nepravidelnejší, tým je výber miesta pre skusnú plochu ťažší. Skusné plochy sa musia umiestniť tak, aby sa zachytili priemerné taxačné veličiny celého porastu, v nerovnorodých porastoch aj priemerné zastúpenie drevín. Napríklad na svahu možno umiestniť skusnú plochu v strednej časti i 329

28 svahu s priemerným vzrastom, alebo sa rozhodnúť pre dve plochy - jednu v dolnej a druhú v hornej časti svahu. Presnosť výsledkov subjektívneho spôsobu zisťovania vytyčovacích údajov je do značnej miery zaťažená subjektívnymi vplyvmi (napr. taxátor umiestňuje skusné plochy podvedome do hustejších partií porastu, volí sa zbytočne veľký alebo malý počet skusných plôch). V minulosti bol tento spôsob bežný, no v súčasnosti sa od neho stále viac upúšťa. 2. Objektívne matematicko - štatistické odvodenie vytyčovacích údajov Tento spôsob odstraňuje nevýhody subjektívneho odhadu a umožňuje stanoviť minimálny počet a veľkosť skusných plôch. Počet skusných plôch stúpa úmerne s rastúcou variabilitou (rozrôznenosťou) zásoby po ploche a so zväčšujúcou sa požadovanou presnosťou výsledku. Veľkosť skusných plôch ovplyvňuje najmä početnosť stromov na 1 ha a výmera porastu. Matematicko - štatistické odvodenie počtu a veľkosti skusných plôch určuje hranicu presnosti a hospodárnosti reprezentatívnych metód. Väčším počtom malých skusných plôch sa získa presnejší výsledok ako menším počtom veľkých skusných plôch. Menšie skusné plochy sú reprezentatívnejšie a s rastúcou veľkosťou sa ich presnosť znižuje. Väčšie skusné plochy sú zase hospodárnejšie - rovnaká celková výmera skusných plôch sa vytýči za kratší čas. Odvodený počet skusných plôch o určitej veľkosti možno v poraste rozmiestniť viacerými známymi spôsobmi. Dôležité je, aby výber (rozmiestnenie) bol objektívny, rozložený rovnomerne po celej ploche porastu. Z tohto hľadiska má najlepšie uplatnenie systematický výber, vykonávaný podľa určitej pravidelnej schémy (siete). Môže byť: rovnomerný - ak odstupové vzdialenosti medzi skusnými plochami sú v obidvoch smeroch rovnaké (štvorcová sieť s x s), nerovnomerný - ak vzdialenosti medzi plochami sú v jednom smere väčšie, v druhom smere menšie (obdĺžniková sieť s 1 x s 2 ). Systematický (objektívny) výber dáva presnejšie výsledky ako náhodný (subjektívny) výber a aj v teréne sa ľahšie uskutočňuje (obr ). Pritom rovnomerný systematický výber lepšie vystihuje zmeny v štruktúre porastu v obidvoch smeroch, nerovnomerný je zasa časovo úspornejší. Obr Výber skusných plôch v lesnom poraste a) subjektívny (náhodný) b) objektívny (systematický rovnomerný) c) objektívny (systematický nerovnomerný) Z hľadiska objektívnosti je dôležité, aby sa skusná plocha založila v poraste presne v mieste určenom odstupovou vzdialenosťou a aby sa neposúvala. Stromy sa do skusnej plochy zaraďujú podľa zásady: Do skusnej plochy patria všetky stromy, ktorých vegetačná os sa nachádza vnútri plochy. Stromy, ktorým hranica plochy prebieha presne vegetačnou osou sa berú len polovicou (1/2 ich objemu) a označujú sa ako stromy hraničné. V praxi HÚL sa v súčasnosti používajú viaceré druhy reprezentatívnych metód. Najpoužívanejšie sú: 1. kruhové skusné plochy, 2. pásové skusné plochy, 3. metódy stromových rozstupov, 4. relaskopické skusné plochy, 5. metóda spočítavania stromov. 330

29 Použitie najvhodnejšieho druhu skusných plôch sa určí na základe posúdenia a zváženia prednosti niektorej reprezentatívnej metódy pre konkrétnu štruktúru, stav a podmienky porastu. Reprezentatívne metódy poskytujú pri zisťovaní zásoby porastov potrebnú ±10% alebo ±15% presnosť s 95% spoľahlivosťou. Tolerancia odchýlok zásob porastov medzi pôvodným a opakovaným meraním vykonaným v oboch prípadoch niektorou z reprezentatívnych metód (s presnosťou ± 10% s 95% spoľahlivosťou) je ± 14 % a pri vykonaní kontrolného merania celoplošným priemerkovaním (naplno) ± 11 % Predodhad taxačných veličín porastu Predodhad taxačných veličín (štatistická predkalkulácia) porastu sa vykonáva za účelom stanovenia hlavných vytačovacích údajov pri reprezentatívnych metódach. Ide o zistenie základných údajov o poraste pred určením vytyčovacích údajov a začatím vlastných meračských prác. Vykonáva sa na plôškach 20 x 20 m (400 m 2 ). V porastoch s väčšou výmerou sa obyčajne založí jedna plôška na 1 ha. V prípade, keď je výmera porastu menšia (do 1 2 ha) môžeme použiť viac plôch na 1 ha (2 3). Pri predodhade taxačných veličín (tab ) sa zisťujú tieto údaje: výmera porastu P (priamym meraním, z lesníckej digitálnej mapy, prípadne z platného lesného hospodárskeho plánu - LHP), pri sklone väčšom ako 12,5 % sa odmeria priemerný sklon terénu, percentuálne zastúpenie drevín, celková stredná hrúbka porastu, skutočný počet stromov na 1 ha N.ha -1 a to tak, že na plôške (20 x 20 m) sa zrátajú všetky stromy a prepočítajú sa na 1 ha (počet stromov na 1 plôške 25 = skutočný počet stromov na 1 ha), Tabuľka Predodhad taxačných veličín porastu na 4-árových plôškach (20 x 20 m) Dielec : 115 a plôška č. sklon na plôške 20x20m Počet stromov na 1 ha Výmera dielca: 6,00 ha zastúpenie drevín v % stredná hrúbka SM 70 BK SM 50 BK SM 90 BK SM 100 BK SM 30 BK SM 100 BK 0 29 x SM 73 BK stupeň zásobovej rozrôznenosti porastu (SZR): 2 stupeň zásobovej rozrôznenosti (SZR) vyjadruje relatívnu mieru variability zásoby na ploche porastu. SZR sa odhadne podľa premenlivosti všetkých činiteľov, ktoré ovplyvňujú kolísanie zásoby na rôznych miestach v poraste - predovšetkým podľa premenlivosti zmiešania drevín, hustoty N.ha -1 a hrúbkovej vyspelosti porastu. Čím viac sa tieto činitele odlišujú, tým je stupeň zásobovej rozrôznenosti väčší; Pri skusných plochách kruhových, pásových a relaskopických používame podľa Šmelka (2000) 3 stupne zásobovej rozrôznenosti (SZR) porastu: pri malom kolísaní zásoby na ploche porastu je SZR 1. Patria sem porasty s rovnomerným zakmenením, rovnomerným zmiešaním drevín (produkčné príbuzných drevín) a rovnakou strednou hrúbkou po celej ploche porastu, tiež nerovnoveké porasty s rovnomerne po celej ploche striedajúcou sa hrúbkovou a výškovou diferenciáciou, pri veľmi veľkom kolísaní zásoby na ploche porastu je SZR 3. Patria sem porasty, v ktorých sa veľmi nepravidelne striedajú husté partie s riedkymi, zastúpené dreviny tvoria po ploche nepravidelne rozmiestnené skupiny, alebo sa nachádzajú len v niektorých častiach porastu, hrubé partie sa nepravidelne striedajú s tenkými, staršie s mladšími, po ploche sa vyskytujú veľké rozdiely v kvalite stanovišťa, porasty s veľmi nerovnomerným zakmenením - obnovne rozpracované skupinovitým rubom alebo rubmi podobného charakteru. stupeň rozrôznenosti porastu 2 predstavuje stred medzi stupňami 1 a

30 Stupeň zásobovej rozrôznenosti porastu je účelné určovať podľa snímkovoterestrickej metódy (Šmelko 1968), ktorá spočíva v tom, že pod stereoskopom odhadnutý stupeň z leteckej snímky preveríme v teréne pri opise porastu. Pri použití snímky, kde možno celý porast pozorovať naraz si všímame najmä: premenlivosť snímkového zápoja a tým aj zakmenenia, premenlivosť počtu korunových projekcií a tým aj hustoty, premenlivosť viditeľných šírok korún a tým aj hrúbky stromov, premenlivosť textúry korún a tým aj veku a premenlivosť zmiešania drevín v poraste. Na predodhad taxačných veličín sa v praxi využíva zápisník pre reprezentatívne metódy, ktorý pozostáva z dvoch strán (obr ). Je podobný zápisníku pre celoplošné priemerkovanie. Odlišuje sa tabuľkami na predodhad taxačných veličín tzv. štatistickou predkalkuláciou (prvá strana) a tabuľkou na zapisovanie počtu skusných plôch (druhá strana) Kruhové skusné plochy Dendrometrické a matematicko-štatistické vlastnosti kruhových skusných plôch Kruhové skusné plochy majú veľmi dobré dendrometrické i matematicko - štatistické vlastnosti: dajú sa presne v teréne vytýčiť, majú v porovnaní so štvorcovými alebo obdĺžnikovými skusnými plochami kratší obvod a tým aj menej hraničných stromov, keďže sa najčastejšie používajú kruhy menšej výmery (1 10 árové), v poraste sa ich vytyčuje vždy väčší počet, čo má veľkú výhodu v tom, že vystihujú presnejšie zásobovú rozrôznenosť porastu, vhodnou zmenou veľkosti a hustoty kruhových skusných plôch možno veľmi dobre prispôsobiť odlišné časti porastu stratifikovanému výberu, jedinou nevýhodou je, že v strmých svahoch a v porastoch s podrastom je vytyčovanie kruhov (najmä s väčším priemerom) dosť obtiažne a zdĺhavé. Používanie kruhových skusných plôch je odvôvodnené v porastoch (s rôznou hustotou stromov na 1 hektár) pri intenzite výberu pod 7,5 % (kedy sú presnejšie ako pásy), v porastoch riedkych s počtom stromov pod 300 na 1 ha (kedy sú hospodárnejšie ako pásy), v porastoch stredne hustých iba vtedy, ak sú u taxačnej skupiny obľúbenejšie ako pásy, a ak ide o porasty bez hustého prekážajúceho podrastu, na miernych svahoch a v schodnejšom teréne. Sú najpoužívanejšími skusnými plochami v celosvetovom meradle. Stanovenie hlavných vytyčovacích údajov pásových skusných plôch Hlavné vytyčovacie údaje kruhových skusných plôch sú: veľkosť, počet, intenzita a odstupová vzdialenosť skusných plôch. 1. Veľkosť skusných plôch p Nie je vhodné používať konštantnú veľkosť kruhov (napr. 5 árov), ale kruhy rôznej veľkosti 1 10 árové tak, aby sa v kruhu nachádzalo stromov. Takéto kruhy sú optimálne, lebo zaručujú pri minimálnej spotrebe času na vytyčovanie najväčšiu presnosť výsledkov. V hustých (prevažne mladších) porastoch, s veľkým počtom stromov na 1 ha, sú optimálne kruhy 1, 2 alebo 3 árové. V redších (prevažne starších) porastoch, s nízkym počtom stromov na 1 ha, sú optimálne veľké 5 alebo 10 árové skusné plochy. V praxi HÚL sa používa týchto päť typizovaných veľkostí kruhov v závislosti od priemerného počtu stromov na 1 ha N.ha -1 (obr , obr ). 2. Počet skusných plôch n Počet kruhových skusných plôch závisí najmä od stupňa zásobovej rozrôznenosti (SZR) a požadovanej presnosti zistenia zásoby. Pri vyššej presnosti a rozrôznenosti porastu je potrebné viac kruhových skusných plôch. Na počet skusných plôch vplýva aj výmera porastu. 3. Odstupová vzdialenosť skusných plôch s Odstupová vzdialenosť kruhových skusných plôch pri použití štvorcovej siete (s s) sa vypočíta: P P s = resp. n = 2 n s kde P výmera porastu [m 2 ] n počet skusných plôch [ks] s odstupová vzdialenosť skusných plôch [m] 332

31 Obr Nomogram na určenie základných vytyčovacích údajov kruhových, pásových a relaskopických skusných plôch pre požadovanú presnosť ± 10 % a spoľahlivosť 95 % 333

32 Obr Nomogram na určenie základných vytyčovacích údajov kruhových, pásových a relaskopických skusných plôch pre požadovanú presnosť ± 15 % a spoľahlivosť 95 % 334

33 Počet skusných plôch na 1 ha a odstupovú vzdialenosť možno odvodiť matematicky, no pre potreby hospodársko - úpravníckej praxe bol vypracovaný jednoduchší spôsob vo forme nomogramov (obr a 15.12). Tie umožňujú na základe výmery porastu a stupňa zásobovej rozrôznenosti priamo bez akýchkoľvek výpočtov určiť všetky potrebné optimálne vytyčovacie údaje skusných plôch pre požadovanú presnosť zisťovania zásoby porastu. Pre určenie vstupných údajov pre presnosť ±10% s 95% spoľahlivosťou možno využiť tab Intenzita výberu i % Intenzita výberu je mierou výhodnosti použitia kruhových skusných plôch v porovnaní s celoplošným priemerkovaním a nemala by prekročiť hranicu % (pretože pri vyššej intenzite výberu je vhodnejšie použiť inú metódu). Vypočíta sa podľa vzťahu: p i % = i 100 P kde p i celková výmera skusných plôch (m 2 ) P výmera porastu (m 2 ) Intenzitu výberu možno taktiež určiť na pravej strane nomogramu na základe známych vstupných údajov. Príklad: dielec 115a; výmera 6,00ha; vek 95 rokov; predodhad taxačných veličín porastu na 6 plôškach m v tab ; požadovaná presnosť zistenia zásoby je 15 % pri spoľahlivosti 95 %. 1. V tabuľke v záhlaví nomogramu (obr ) sa podľa počtu stromov na 1 ha N.ha -1 = 521 zvolí veľkosť kruhovej skusnej plochy p = 3 áre (t.j. 0,03 ha); 2. V ľavej časti nomogramu sa na základe výmery porastu P = 6,00 ha a stupňa zásobovej rozrôznenosti porastu SZR = 2 odčíta odstupová vzdialenosť s = 62 m a priemerný počet kruhových skusných plôch na 1 ha = 2,8 kruhov (celkový počet kruhových skusných plôch je n = počet kruhov na 1 ha výmera porastu = 2,8 kruhov na 1ha 6,00 ha = 17); 3. V ľavej časti nomogramu na základe výmery porastu P = 6,00 ha a stupňa zásobovej rozrôznenosti porastu SZR = 2 sa odčíta na stupnici vpravo pre 3 árové kruhové skusné plochy intenzita výberu i % = 9 %. Vytýčenie a vypriemerkovanie kruhových skusných plôch v teréne Vykalkulovaný počet skusných plôch sa po ploche porastu rozmiestni objektívne podľa zásad systematického výberu. Môže sa to vykonať dvoma spôsobmi: s použitím siete alebo bez použitia siete (obr ). Pri použití siete sa zhotoví na priesvitke sieť vzdialenosti stredov kruhov (s s alebo s 1 s 2 ). Priesečníky sa prepichnú do mapy a potom sa vytýčia v teréne (obr a). Tento spôsob je vhodný najmä vtedy, keď porast susedí s iným porastom a jeho štruktúra pri hranici sa zásadne nelíši od štruktúry vo vnútri porastu. Pri spôsobe bez použitia siete sa v poraste určí vhodný smer tzn. v rovinatých terénoch v smere kratšieho rozmeru porastu alebo na strmších svahoch po vrstevnici a podľa zvoleného azimutu sa vytyčuje línia kruhových skusných plôch (obr b). Taxačné línie sú rovnobežné vo vzdialenosti s (odstupová vzdialenosť). Poloha kruhových skusných plôch na taxačnej línii sa určuje tak, že prvý kruh tzn. stred kruhovej skusnej plochy sa umiestni od hranice porastu na vzdialenosť s/2 a ďalšie kruhy na vzdialenosť s. V prípade, že posledný kruh na taxačnej línii padne na hranicu porastu posunieme jeho stred do porastu v smere línie o vzdialenosť rovnú polomeru kruhu. Na ďalšej línii sa postupuje podobne, len opačným smerom, pričom prvý kruh sa umiestni od hranice porastu na vzdialenosť, ktorá predstavuje rozdiel celej odstupovej vzdialenosti a dĺžky odmeranej na predošlej taxačnej línii od posledného stredu kruhu po hranicu porastu. Vzdialenosti medzi stredmi kruhových skusných plôch sa merajú oceľovým lankom alebo sa krokujú. Ďalšou alternatívou je umiestenie prvej kruhovej skusnej plochy v odstupe s/2 od hranice porastu. Tento spôsob sa musí použiť v prípadoch, keď ide o hranicu lesa voči lúke, poľnohospodárskemu pozemku a pod., kedy sa na okraji lesného porastu vytvára celkom rozdielna drevinová i hrúbková štruktúra. Spôsob bez použita siete dáva rovnaké výsledky ako vytyčovanie so sieťou, pretože princípy objektívneho výberu sú aj pri ňom presne dodržané. Tento spôsob je pre prax výhodnejší a používa sa častejšie. 335

34 Kruhové skusné plochy, ktoré určitou časťou presahujú hranicu meraného porastu, alebo inej nesúvisiacej plochy s meraným porastom (škôlky, sklady ap.), posunieme dovnútra meraného porastu tak, aby boli celým svojim obvodom v meranom poraste. Obr Schéma rozloženia kruhových skusných plôch v poraste a) s použitím siete b) bez použita siete Pri vytyčovaní línií skusných plôch sa používa napr. buzola, výtyčky, meracie pásmo a pomôcky na vytyčovanie pravých uhlov. Vlastné vytýčenie kruhových skusných plôch sa robí oceľovým lankom s presne vyznačeným polomerom. Ako pomôcka na vytyčovanie sa používa jednoduchá vytyčovacia súprava (obr ). Pozostáva z centrovacej tyče (výtyčky), ktorá sa postaví do stredu kruhu a z oceľového lanka (tenkého kábla), ktorým sa vytyčuje polomer. Lanko má na koncoch krúžky, jedným sa nasunie na výtyčku, druhý označuje príslušnú dĺžku polomeru a zároveň slúži na nadpojenie ďalších segmentov pre väčšie polomery kruhov. Obr Vytyčovacia súprava kruhových skusných plôch V poslednom čase boli u nás i v zahraničí skonštruované špeciálne prístroje (ultrazvukový diaľkomer Forestor), špeciálne vytyčovacie súpravy a systémy na optické vytyčovanie kruhov (zrkadlový relaskop so špeciálnou horizontálnou zámernou latou). Pri kruhových skusných plochách sa pracuje v 2 3 člennej pracovnej skupine. Zapisovateľ (vedúci pracovnej skupiny) zapisuje výsledky priemerkovania a vytyčuje buzolkou smer taxačných línií. Merač vytyčuje hranicu kruhu a zároveň priemerkuje všetky stromy na nej. Druhý merač priemerkuje stromy v centrálnej časti kruhu. Stromy sa do kruhu zaraďujú objektívne podľa predtým spomínanej zásady (obr ). Hrúbky stromov d 1,3 by sa mali merať vždy v smere do stredu kruhu (predĺžená os pravítka priemerky smeruje do stredu kruhovej skusnej plochy), s cieľom striedania smeru priemerkovania z dôvodu odchýlok v tvare priečnych prierezov stromov. Podobne ako pri priemerkovaní naplno merači hlásia druh dreviny, hrúbkový stupeň a označujú spriemerkované stromy. Merači ďalej krokujú odstupové vzdialenosti kruhových skusných plôch a prenášajú vytyčovaciu súpravu. 336

35 Obr Zásady pre vytyčovanie a priemerkovanie kruhovej skusnej plochy (v sklonitom teréne dodržať vodorovnú vzdialenosť polomeru, pravítko priemerky orientovať vždy do stredu kruhu, hraničný strom brať ako 1/2) V rovinaton teréne alebo v teréne s miernym sklonom sa kruhy vytyčujú vodorovne. V strmom svahu, keď sa vytyčovací kábel (oceľové lanko) nedá držať vodorovne, majú sa kruhy vytyčovať rovnobežne s terénom, s polomerom zväčšeným o prirážku v závislosti od sklonu terénu a veľkosti kruhu (tab ). Takto sa vo vodorovnom priemete vytýči vlastne elipsa s kratšou osou v smere spádu terénu, ktorej plocha sa presne rovná žiadanej ploche kruhu. Tab Polomery kruhov v závislosti od sklonu terénu (čísla v zátvorke udávajú zväčšenie polomeru oproti sklonu β = 0) Výsledky priemerkovania sa zapisujú do priemerkovacieho zápisníka čiarkovou metódou (obr ), tak isto ako pri priemerkovaní naplno. Dôležité je, aby zapisovateľ zaznamenával veľmi dôkladne počet vytýčených kruhových skusných plôch čiarkami v zápisníku, pretože inak by mohlo dôjsť k veľkej chybe v zásobe pri jej prepočte na celú výmeru. Okrem priemerkovania sa vykonáva aj meranie výšok stromov, ktoré sú nevyhnutné pre výpočet zásoby porastu. Nemeriame však výšky všetkých stromov, ale len určitý počet výšok daný metódou výpočtu zásoby (kapitola 15.2). Výšky meriame podľa zásad (kapitola 15.2) najčastejšie po ukončení priemerkovania jednotlivých skusných plôch. Čas potrebný na vytýčenie a spriemerkovanie jednej kruhovej skusnej plochy bežným spôsobom v pracovnej skupine sa pohybuje približne 5 20 minút a s rastúcou veľkosťou kruhu prípadne ťažšími podmienkami sa zvyšuje. 337

36 Obr Zápisník pre reprezentatívne metódy (metóda kruhových skusných plôch) 338