.5 VYTYOVANIE OBLÚKOV Smeovým vkam doavných ínových staveb sú smeové dotnce, echodnce (kajné a medzahé) a kužncové obúk. Vo väšne íadov sú v stavebnej a dané dve smeové dotnce, medz ktoé je otebné vož kužncový obúk s kajným echodncam. Stedový uho sa uuje výotom aebo meaním. Poome kužncového obúka sa voí v závsost na ýchost doavného ostedku, ekonštukných ácach sa otmazuje. Najv vtujeme havné bod obúka. V žeeznnom stavtestve ch oznaujeme v smee stanena: ZP (zaatok echodnce), KP ZO (konec echodnce, zaatok obúka) KO ZP (konec obúka, zaatok echodnce), KP (konec echodnce), at. V cestnom stavtestve TP (sooný bod dotnce a echodnce), PK (echodnca, kužnca), KP (kužnca, echodnca), PT (echodnca, dotnca) at. Potebný oet odobných bodov sa vtuje v ánch zomkoch echodnce a kužncového obúka aebo vo zvoenom koku náastu stanena. Anatck voítané vtovace vk havných a odobných bodov echodníc a obúkov zostavujeme do tabuek a gafck znázoujeme vo vtovacom výkese. P anatckom ojektovaní ínových staveb jednou zo súastí ojektu sú vtovace vk havných a odobných bodov v ozsahu ojektovanej ínovej stavb..5. Uene stedového uha Stedový uho α môžeme u:. Pamm odmeaním vo vchoe dotníc (ob..3) g α = 00 τ (.4) Ob..3. Uene stedového uha. Rešením tojuhoníka, ke odmeame uh ϕ a ψ (ob..3) g τ = ϕ + ψ 00. (.5) 3. Pomocou ogónu voženého medz smeové dotnce (ob..4) ( g n ) 00 τ = ω. (.6) 4. Výotom zo smeníkov, ak na dotncach oznáme súadnce dvojíc bodov, aebo sú známe súadnce vchoov dotncového ogónu (ob..4) α = σ σ = σ V σ (.7) 34 V 3 VV 74
Ob..4. Uene stedového uha ogónom a z ozdeu smeníkov Ob..5. Uene stedového uha z odmeaných džok 5. Z odmeaných džok vchoe dotníc (ob. 4.5) oda ovníc α = acsn b a = actg b c. (.8).5. Uene oomeu kužncového obúka P ektfkác obúka uujeme stednú hodnotu oomeu kužncového obúka. Môžeme ju u z odmeaných vzoätí aebo anatck zo súadníc bodov, ktoé eža na obúku. Vzoäta f odmeame ozdž vnútonej han vonkajšeho koajncového ásu, ktoý ozdeíme na džk b (b = 0 m). Postu meana je oda ob..6. Poome uíme z ovnce: (b/) = f ( f), ktoú uavíme na tva b e. (.9) 8 f Ob..6. Meane vzoätí na obúku Údaj e edstavuje ozchod koaje (e = 435 mm). V aších výotoch sa oužíva emená hodnota z voítaných oomeov oda ovnce (.9). Na odkade meana vzoätí ozdž ceého obúka a obastí echodníc, sú vacované ôzne metód vjadena obúka (obúkovým súadncam), oda ktoých sa uskutouje vtovane a smeové oav žeeznných obúkov. Ab sa uaho a sesno meane vzoätí, vob sa 75
šecáne meace súav zaožené na otcko-mechanckých ncíoch. K najmodenejším ístojom tohto duhu atí unvezán otcký measký ístoj GLUNI fm Bethaut (ob..7), ktoý sa okem meana a vtovana vzoätí nad tetvou môže sôsob na meane vzdaeností bodov v os koaje od zasovacích znaek, vtýene susedných koají v smee nomá, nveácu a výškové vtovane koajncových ásov. Pístojom môžeme odmea vzoäte s esnosou mm. Ob..7. GLUNI ístoj na meane vzoätí na obúku Pe anatcké uene vekost oomeu obúka otebujeme ozna súadnce toch bodov vhodne ozožených na obúku. Súadnce stedu kužncového obúka S voítame na. ako eseník smetá úseek P P a P P 3, (ob..8): kde k ( + ) + k( + 3 ) ( k k ) 3 S =, (.0) k ( + 3 ) + k( + ) + kk ( 3) ( k k ) S =, k = a k 3 =. 3 Poome voítame zo súadníc stedu kužncového obúka a nektoého z bodov na obúku. Iným ešením je uene súadníc stedu kužncového obúka etínaním naed, ako to výva z ob..8. 76
Ob..8. Výoet oomeu obúka zo súadníc Ak je kužncový obúk uený vac ako tom bodm, otom sa voítané súadnce S( S, S ),. Rovnce oáv majú t en a oome stávajú edbežným hodnotam ( ) S 0 S 0, 0 v( n, ) = C( n,3) ( 3, ) (n,), (.) kde C (n,3) = ( S0 ) / ( S0 )/, (.) d ( 3,) = d, (.3) d (n,) = 0, (.4) ( ) + ( ) =, e =,..., n. Vešme ovncu S 0 S 0 T T ( ) ( ) ( 3,) = C( 3, n ) C( n,3) C 3, n (n,) (.5) a k voítaným oavám d, d a d oítame edbežné hodnot S0, S0, 0. Poome kužncového obúka sa dá tež voíta, ak máme odmeaný jeden bod na obúku a oznáme anatck defnované sme dotníc. Vekos oomeu voítame teaným ostuom..5.3 Vtovane havných bodov kužncového obúka Ke vtujeme obúk bez kajných echodníc, oohu zaatku (ZO) a konca kužncového obúka (KO), uíme vtýením džk dotnce t od vchou V. ZOV = VKO = t = tg α. (.6) 77
V íade, že vcho dotníc je neístuný, uíme stedový uho α ešením tojuhoníka (ob..3) aebo ogónom (ob..4). Odmeame džku s, aebo ju voítame z ogónu voženého medz bod P a P. ZO a KO otom vtýme od bodov P a P oda voítaných údajov P ZO = t a, (.7) kde P ZO = t b, snϕ a = s a snτ snψ b = s. snτ Ob..9. Havné bod kužncového obúka (α < 00 g ) Poohu bodu v stede na kužncovom obúku SO môžeme vtý (ob..9):. Pavouhým súadncam z bodov ZO a KO α = ZOE = ZOE = sn, (.8) 78
α = ESO = SOE f = cos. (.9). Dotncou v bode SO α t ZOT = T SO = tg. (.30) 4 3. Vzdaenos od bodu V α z VSO ttg =. (.3) α cos Džku obúka voítame oda ovnce π a o = ZOKO = 00 g g. (.3) Rovnce (.8) až (.3) sú atné aj e obúk so stedovým uhom väším ako 00 g..5.4 Vtovane odobných bodov kužncového obúka Na odobné vtýene bodov kužncového obúka najastejše oužívame metódu avouhých súadníc a metódu semoánch súadníc. Ob..30. Vtovane odobných bodov kužncového obúka e = konšt..5.4. Vtovane avouhým súadncam od dotnce Od ZO na dotnc vtujeme zaokúhené hodnot úseek a k nm na komc oadnce (ob..30). 79
=, (.33) aebo odobné bod vtujeme ovnako dhých obúkoch s (ob..3). Stedový uho, ktoý zodovedá džke s je g g s 400 ϕ = π s g = ρ. (.34) Pavouhé súadnce odobných bodov obúka voítame oda ovníc n = snϕ = sn ϕ = sn nϕ n = = ( cosϕ ), ( cosϕ ), = ( cosnϕ ), (.35) Ob..3. Vtovane odobných bodov kužncového obúka e s = konšt..5.4. Vtovane odobných bodov kužncového obúka metódou semoánch súadníc Metóda je zaožená na ouke o obvodových uhoch: sme, ktoé vchádzajú z bodu na kužnc a zveajú medz sebou ovnaké uh, vtváajú na tejto kužnc ovnaké džk obúkov (ob..3). Pe zvoené s (na. e án zomok džk obúka) voítame δ δ g g = ρ (.36) s a džku tetv t = snδ. (.37) Z bodu ZO a smeu na bod V vtýme uho δ (es. 400 g - δ), v smee ktoého vo vzdaenost t vtýme bod P. aší bod vtýme v smee uha δ (es. 400 g δ) od osedne vtýeného bodu vo vzdaenost t, at. Obúk vtujeme zo zaatku obúka (ZO) a konca obúka (KO) o stkový bod, ktoý je naješe zvo v stede na obúku (SO). 80
Ob..3. Vtovane odobných bodov kužncového obúka metódou semoánch súadníc.5.4.3 Vtovane odobných bodov kužncového obúka metódou semoánch súadníc o obvode Po vtýení bodu P edchádzajúcm ostuom, centujeme a hozontujeme teodot nad bodom P, zaceme na bod ZO, od ktoého vtýme uho δ + 00 g, v smee ktoého vo vzdaenost t je bod P. Podobne ostuujeme aej a z bodu P vtýme aše bod P 3, at. (ob..33). Ob..33. Vtovane odobných bodov obúka metódou semoánch súadníc o obvode 8
.5.5 Vtovane obúkov echodncam Pechodnce sú kvk, ktoé vkadáme medz ame úsek a kužncové obúk. Na ínových stavbách sa oužívajú ôzne kvk vo funkc echodnce. Pechodnce zasujú nuý echod z amej ast tas do kužncového obúka. Sojením dvoch amch úskov kužncovým obúkom, nastáva v dotkových bodoch amk a kužncového obúka okamžtá zmena kvost a edchádzajúce vozdá sú vstavené náhe vznknutej odstedvej se. Únok odstedvej s emnujeme evýšením koajncových ásov, es. enm skonom vozovk. Petože na konc ameho úseku nemá b ešte žadne evýšene a súasne na zaatku obúka má b už né evýšene, vkadáme medz am úsek a kužncový obúk kvku nazvanú echodnca s nasedujúcm vastnosam (ob..34): - kvos echodnce ostune naaste od ameho úseku, kde je kvos /, o kužncový obúk, kde je kvos /, - súasne nastáva ostuné zvšovane vonkajšeho koajncového ásu, es. vozovk od 0 v amom úseku o nú hodnotu evýšena v kužncovom obúku. Hodnota evýšena je funkcou navhovanej ýchost a oomeu obúka. Stúane z ameho úseku do nakonenej ast ebeha o vzostunc, ktoej skon v emete na dotncu vjadujeme omeom : n, kde n je eatívn sád vzostunce. Tva vzostuníc je am aebo zaobený. U nás sa v žeeznnom stavtestve oužívajú aabo 3 a 5 (Bossova echodnca), v zahaní kotoda, Höfeova echodnca a né. V cestnom stavtestve sa oužíva výhadne kotoda..5.5. Výoet vtovacích vkov echodnce v tvae kubckej aabo Ob..34. Pechodnca a vzostunca 8
Džka echodnce na obúku s evýšením koajncových ásov sa ovná džke vzostunce (ob..34) n =, (.38) 000 kde n je koefcent, ktoý uuje skon (stmos) vzostunce. Nomán koefcent skonu vzostunce sa voí n = 0 V (V je ýchos v km h - ). V ojekne stesnených omeoch a v ekonomck odôvodnených íadoch je dovoené oda STN 73 6360 Geometcká ooha a usoadane koaje žeeznných dáh nománeho ozchodu ouž aj menše hodnot koefcentu n. Pe kubckú aabou sa oužíva ama vzostunca. Bossova echodnca má zaobený ebeh vzostunce. Ob..35. Zobazene smeových omeov a ebehu kvost echodnce Rovnca kubckej aabo má tva v tvae kubckej aabo 3 = γ, 6 (.39) kde γ =. Uho λ voítame z ovnce cos λ λ =acsn. Dosadením za do ovnce kubckej aabo voítame oadncu KP na konc echodnce (ob..35) KP = k = γ. (.40) 6 Odsadene kužncového obúka m je 83
m = KP ( cos λ) = γ ( cos λ) = tgλ ( cos λ). (.4) 6 3 Súadnce stedu echodnce sú: SP m =, SP = γ = KP. (.4) 48 8 Džku echodnce v os koaje voítame z enov ozvoja bnomckého adu 3 5 0 = + 4 + γ γ.... 4 40 5 STN 73 6360 na výoet džk echodnce, es. jej astí, uvádza en vé dva en z bnomckého ozvoja. Odchýk ádové v mm od eaktnej džk sú echodncach s obúkm o maých oomeoch ( mn. ). (.43).5.5. Výoet vtovacích vkov echodnce v tvae aabo 5 Ob..36. Zobazene smeových omeov a ebehu kvost echodnce v tvae aabo 5 (Bossova echodnca) Rovnca echodnce v tvae aabo 5 (Bossova echodnca ob..36) má tva 4 5 =. 3 4 0 (.44) 84
Dosadením za do ovnce aabo 5 voítame oadncu KP na konc echodnce KP 3 = k = = = 0,5. (.45) 4 0 0 Odsadene kužncového obúka je m = KP - ( - cos λ) 0,05 (.46) ke λ voítame z ovnce λ = actg. Súadnce stedu echodnce sú SP = - sn λ, SP = = = 0,05. (.47) 64 30 80 Džku echodnce v os koaje voítame z enov ozvoja bnomckého adu 3 5 = +.... (.48) 4 43,83 75, 0 + Ob..37. Zobazene smeových omeov a ebehu kvost echodnce v tvae aabo 5 na otsmených obúkoch 85
.5.5.3 Výoet vtovacích vkov echodnce v tvae aabo 5 na otsmených obúkoch Rovnca echodnce v tvae aabo 5 na otsmených obúkoch (ob..37) má tva 3 5 =. 3 4 40 (.49) Dosadením za do ovnce aabo 5 voítame oadncu KP na konc echodnce KP = k = 0,5. Odsadene kužncového obúka je (.50) m = KP - ( - cos λ) 9 0,06, (.5) 730 ke λ voítame z ovnce λ = actg 0,65. Súadnca S je S = sn λ. (.5) Džku echodnce v os koaje voítame z enov ozvoja bnomckého adu 3 5 = +.... (.53) 4,87 406,94 0 +.5.5.4 Výoet vtovacích vkov medzahej echodnce Na zoženom obúku sa ozde evýšena koajncových ásov vovnáva v ozsahu medzahej echodnce (ob..38). Džku medzahej echodnce voítame oda ovnce ( ) n =, 000 (.54) kde je evýšene koajncových ásov na obúku s oomeom a na obúku s oomeom, n = 0 V (oz ovncu (.38)). V žeeznnom stavtestve sa ako medzahá echodnca oužíva as kubckej aabo. Jej vtovace vk sa oítajú e náhadný oome, ktoý sa e > voíta z ovnce =. (.55) Poadncu v koncovom bode medzahej echodnce k a oadnce k, k kužncových obúkov k dotncam t, t voítame z ovníc = γ, k = ( cosλ ), k = ( cosλ ), (.56) 6 k 86
87 kde uh λ, λ a koefcent γ vjadujú ovnce sn, sn, sn cos. λ λ λ γ λ = = = = a (.57) Ob..38. Medzahá echodnca Odsadene kužncového obúka o menšom oomee od dotnce sa voíta z ovnce k k k m + =. (.58) Medzahá echodnca sa vtuje oadncam dotnce kužncového obúka s väším oomeom od bodu M na obdve stan. Poadnce e väší oome voítame z ovníc, η η + = + = Y Y, (.59) kde,, η a η voítame z ovníc b a k b k a + = = = + = = =,, 6, 6 3 3 3 3 γ γ, (.60) ( ) ( ); cos, cos b a ϕ η ϕ η = = om acsn, acsn b a b a = = ϕ ϕ. (.6) Džka medzahej echodnce v os koaje 0 sa oíta z džok obúkov, voítaných z náhadných oomeov (e > ) 4, 4 m m + = = a obúkom odovedajúcm uhom λ a λ
m π m π 0 = λ + + λ. (.6) 4 00 4 00.5.5.5 Výoet vtovacích vkov echodnce v tvae kotod Tva a džku kotod vjaduje (ob..39) ovnca A =, (.63) kde A je aamete kotod, je oome oskuanej kužnce v uvažovanom bode, zvajne sa voí na stku echodnce s kužncovým obúkom je džka echodnce. Džka echodnce sa odvodzuje Ob..39. Vtovace vk kotod - z íustného íastku odstedvého zýchena za jednotku asu jazde o echodnc, - z asu otebného na nuý echod z ameho úseku do obúka, - zo skonu vzostunce vonkajšej han vozovk zmene obojstanného eneho skonu v amom úseku na dostedvý skon v obúku, - z jazdno-schoogckých a estetckých ožadavek. Poda STN 73 60 Pojektovane cest a danc má b vzah medz oomeom a džkou 88
echodnce 0, < <, es. oomeom a aametom kotod 0,33 < A <. ) Na vtýene echodnce v tvae kotod musíme voíta (ob..39): - uho dotnce v koncovom bode echodnce τ k, - avouhé súadnce kotod,, - odsadene kužncového obúka, - vtovace vk kotod: súadnce stedu kužncového obúka, džk nomá, subtangent a tetv. Vzah medz uhom τ k, džkou echodnce a oomeom vjadujú ovnce: τ g k g g A = ρ, = A τ / ρ,. k = (.64) A g τ / ρ k Pavouhé súadnce kotod voítame z ovníc = 40A 3 = 6A 5 4 336A + 3456A 7 6 9 8..., + 440A 0... (.65) Rad (.65) ýche konvegujú, na aktcké oužte staí voíta ba vé dva en ovníc. Dosadením do ovnce (.65) voítame úseku PK a oadncu PK na konc echodnce. Odsadene kužncového obúka voítame z ovnce ( cosτ ) = PK. (.66) k Súadnce stedu kužncového obúka vjadujú ovnce S = snτ, = +. (.67) PK k S Džk kátkej dotnce t k, nomá z a subtangent s t = MN voítame z ovníc t PK PK k =, z =, st = PK cotgτ k. (.68) sn τ k cosτ k Vožene echodnce medz dotncu a kužncový obúk je možné ba vted, ak α > τ k. Ke α = τ k vznkne ebežný echodncový obúk, ktoý je vtvoený z dvoch echodníc. Rešene ne je možné, ke α < τ k. Vted bu zväšíme oome obúka, aebo zmenšíme džku echodnce..5.5.6 Výoet džok dotníc s neovnakým vekosam kajných echodníc Poohu bodov ZP a KP na dotncach neovnako dhých echodncach voítame oda ob..40, omocou súadníc stedu obúka S S S = = sn λ, sn λ, S = k S = k + cosλ, + cosλ. (.68) ) V cestnom stavtestve sa oužíva oznaene R, L, A. 89
Voítame džk úseek u a u S S = = S S cosα + u cosα + u snα, u snα, u = = S S S cosα, snα S cosα. snα Vzdaenost t = ZPV a t = VKP otom budú: t = t S = S + u, + u. (.69) (.70) Ob..40. Obúk s neovnako dhým kajným echodncam.5.6 Vtýene havných bodov kužncového obúka s kajným echodncam v tvae aabo 3 a 5 Džku dotnce ovnako dhých echodncach a vzdaenos z (VSO ) voítame z ovníc t = ( + m) tg α, z = α cos ( + m). (.7) (.7) Pemet stedov echodnce na dotnc E a E vtýme od vchou V aebo od omocných bodov P a P, ak je bod V neístuný (ob..3). Vnesením úseek S a - S na obdve 90
stan od bodov E a E dostaneme bod echodníc ZP a KP ako aj bod ZO 0, es. KO 0, ktoé sú ätam komíc z bodov echodníc KP ZO a ZP KO. Na komce vtýené v bodoch ZO 0 a KO 0 vneseme hodnot oadníc KP, ím dostaneme oohu bodov na zaatku ZO a konc obúka KO. Na komce v bodoch E a E vtýme sted M a M echodníc vo vzdaenost SP. Ob..4. Vtovane kužncového obúka s echodncam v tvae aabo 3 Na komce vtýené v bodoch ZO 0 a KO 0 vneseme hodnot oadníc KP, ím dostaneme oohu bodov na zaatku ZO a konc obúka KO. Na komce vztýené v bodoch E a E vtýme sted echodníc vo vzdaenost SP. Poznámka: Džk komíc väše ako m vtujeme teodotom. Džk komíc v ntevae 0,4 m až m môžeme vtý oužtím Ptagoovho tojuhoníka, džk katše ako 0,4 m vtýme vzuáne (zakom). Vtovane odobných bodov echodnce Vtýene bodov ZP, M, ZO, es. KO, M, KP, savda nestaí na vtýene echodnce. aše odobné bod echodnce vtujeme v ánch zomkoch džk echodnce v závsost od vekost oomeu kužncového obúka, om b vzdaenost medz susedným bodm nema eko hodnot: 5 m e 300 m, 0 m e 300 m < 500 m, (.73) 5 m e > 500 m. 9
Ob..4. Vtovane odobných bodov echodnce Najvhodnejše vtovane odobných bodov echodnce je omocou semoánej metód. Postu vtovana je ovnaký ako kužncovom obúku (ob..3). Vtovace vk uh ϕ a džk t (-), medz susedným odobným bodm (ob.. 4) voítame omocou avouhých súadníc odobných bodov a ( ) ( ( ) ) ϕ = actg at( ), = ( ) +. (.74) Vtovane kužncového obúka z koncových bodov echodnce V bode dotku echodnce s kužncovým obúkom vtýme sme dotnce, od ktoej vtujeme odobné bod kužncového obúka. Sme dotnce uuje sojnca ZOT + 00 g. Dotncu vtýme esnejše na. od sojnce ZOZP omocou uha ω (ob..43), ktoý voítame oda ovnce ω = 00 g ϕ = 00 g + actg Na duhom bode dotku kužnce a echodnce bude uho ω KP λ. (.75) g g KP ω = 00 + ϕ = 00 actg + λ. (.76) Po vtýení smeu dotnce, odobné bod kužncového obúka vtujeme oda ka..4.4, ak stedový uho kužncového obúka bude α λ. Ob..43. Vtýene dotnce v koncovom bode echodnce 9
Ob..44. Vtovane obúka s echodncam v tvae kubckej aabo a amou vzostuncou 93
Píkad. : Obúk s echodncam v tvae kubckej aabo a s amou vzostuncou má vtovace vk: = 500 m, α = 36,390 g, V = 75 km h -, = 33 mm. Vtovace vk havných bodov obúka a vtovace vk na odobné vtýene obúka a echodnce sú na ob..44. Pesnos odobného vtýena na žeeznc Ktéom esnost vtýena odobných bodov sú kajné ozdžne a ene odchýk vo vzahu k havným bodom tas (ka..9). Neekoene týchto odchýok má zast oohovo vhovujúce vtýene tas. Vtýene aej musí zodoveda STN 73 6360, kde je uená stavebná odchýka od ueného vzoäta a ozde dvoch susedných odchýok od stanoveného vzoäta na kužncovom obúku a na echodnc. Vzoäta meame na vonkajšom koajncovom áse nad stedom tetv o džke b. Na evádzku žeeznce je ozhodujúca tvaová sávnos vtýena ísušnej kvk. Zachovane edísanej kvost je závsé na vekost ench odchýok susedných toch vtýených odobných bodov. Stedná chba vzoäta m f je jedným hodnotacm ktéom tvaovej sávnost vtýena kvk. Hadkos vtýena kvk sa osudzuje oovnaním dvoch susedných odmeaných vzoätí s teoetckým hodnotam. Meou esnost vtýena je otom stedná chba ozdeu dvoch susedných vzoätí m f. Hodnot odchýok od ojektovaného vzoäta ( f) na kužncovom obúku a echodnc sú v S TN 73 6360. Výoet f a je uvedený v ka..59..5.7 Vtýene kužncového obúka s echodncam v tvae kotod Ob..45. Vtovane kužncového obúka s echodncam v tvae kotod Džku dotnce t a vzdaenos z (VSO ) na kužncovom obúku s echodncou v tvae kotod (ob..45) voítame z ovníc 94
t = ( ) tg α S + +, (.77) z = α cos ( + ). (.78) Vo vzahu k vchou dotncového ogónu, vtýme na dotncach zaatok (TP, es. PT) a konec echodnce (PK, es. KP) omocou úseek t, PK, PK. Poohu bodov T a T vtýme dvakát od bodov TP, es. PT omocou úseek T = PK s t a od bodu PK 0, es. KP 0 omocou úsek s t. Sojnce bodov T a PK, es. T a KP vtváajú sooné dotnce e echodncu a kužncový obúk. Vtýene dotnce a vtovane odobných bodov kotod a kužncového obúka je odobné, ako sme to uved v edchádzajúcch astach. Píkad.: Obúk s echodncam v tvae kotod je uený aametam: = 300 m, A = 60, α = 44,030 g. Vtovace vk havných bodov obúka a vtovace vk na odobné vtýene obúka a echodnce sú na ob..46. Vovnane enej odchýk zstenej na stkovom bode. Únkom nevhnutných chýb vtovaní nebude stkový bod dentcký. Vtovaním z oboch smeov dostaneme bod P a P. Vzdaenos medz nm v smee obúka je ozdžna odchýka, vzdaenos v smee nomá je ena odchýka q (ob..47). Odchýk a q oovnáme s kajným odchýkam uvedeným v STN 73 04. Ak ch neekaujú, odchýk neáne vovnáme oda otu bodov. Oav z enej odchýk vovnávame v smee nomá. Odchýka v ozdžnom smee sa savda nevovnáva. S S Ob..47. Odchýk o vtýení kužncového obúka.5.8 Podobné vtovane bodov echodnce kužncového obúka e smeovú oavu koaje V katoách.5.3 a.5.6 sme s ukáza ostu výotu vtovacích vkov a vtovana havných a odobných bodov kužncového obúka a echodnce. Vzdaenost vtýených bodov sú v odstuoch 5 až 30 m a v nektoých íadoch až 50 m. Táto hustota bodov neostauje na oožene koaje do ojektovaného stavu komenej ekonštukc žeeznného zvšku a eodckých oavách koaje zaožených na absoútnch ncíoch, ked sa koaj smeovacím a odbíjacím mechanzmam uavuje do ojektovaného tvau. Vted sa vžaduje hustota 95
Ob..46. Obúk s echodncam v tvae kotod 96
vtýených bodov vo vzdaenostach až 5 m v súade s kokom automatckej stojnej odbíjak. Vtýene bodov k takejto hustote edchádzajúcm metódam b neboo efektívne a an b sa nesna vžadovaná esnos. Uskutoníme ho vo vzahu k vtýeným odobným bodom kužncového obúka a echodnce, ktoé v ase takéhoto odobného vtovana sú už odsadené od os koaje na zasovacích znakách koaje. Bod zo zasovacích znaek emetneme do estou, kde sa má nachádza od os koaje odsadený koajncový ás na. e = 3,0 0,78 m =,8 m (ob..48). Vtýené bod stabzujeme osobtnou íchtkou ku koajncovému ásu. Medz susedným bodm vtváame dhú tetvu, na ktoej vo vžadovaných odstuoch voítame vzoäta f. Voítané vzoäta sa oovnajú s odmeaným vzoätam a zstené ozde edstavujú oav, ktoé je otebné nasad k estujúcej oohe os obúka aebo echodnce. Oav sa zasujú na stojne koajnce oda dohovou, na. kadná oava znamená osun os koaje naavo, záoná osun naavo v smee stanena. Ob..48. Podobné vtovane kužncového obúka Dhá tetva sa vtváa otck medz teodotom a ceovou znakou, ktoé sú scentované nad koncovým bodm P, P ; P, P 3 at. Meané hodnot vzoäta f odmeame meadekom vo vznaených mestach s. Odstu voíme v ovnakej hustote ebežne, na. od zaatku smeovej oav koaje. Neznamená to však, že v utých vzdaenostach sa nemôžu zmen. Ak na. ed bodom P (ob..48) bo úsek s, za bodom P je úsek s - s. Výoet vzoätí na echodnc V súadncovom sstéme echodnce voítame oadnce bodov P, ežacch na ovnako dhých odstuoch echodnce, o ktoých atí (ob..49). Výoet uskutoníme ostuným dosadzovaním hodnôt za do ovnce (.39). Vzoäta k súadncovo ueným bodom P, voítame ako džk komíc sustených na ísušnú tetvu. echodnce ( ) Vzoäta a stanena na tetve voítame tansfomácou súadníc bodov zo sstému XY do sstému X Y. Uho otáce α (ob..50) voítame z ovnce α = ac tg, (.78) 97
Ob..49. Dhá tetva na echodnc vzoäta a stanena voítame oda ovníc f s = snα cosα, = cosα + snα. (.79) Ob..50. Výoet vzoäta na echodnc Výoet vzoäta na kužncovom obúku Vzoäta nad dhou tetvou kužncového obúka voítame oda ovnce b b f =. (.80) Odvodene ovnce je zejmé oda ob..5. Vzoäta oítame do oovce a od oovce dhej tetv. P vtovaní úsekov s na obúku vchádzame z edokadu, že s. Vzoäta na stku ameho úseku a echodnce, echodnce a kužncového obúku, at., voítame tak, že v odstuoch s voítame súadnce bodov P na ísušných smeových úsekoch koaje. Vzoäta oítame ako na echodnc s oužtím ovníc (.78) a (.79). Ak vzoäta meame na vonkajšom koajncovom áse, eaktnom výote zväšíme hodnotu oomeu o oovcu ozchodu koaje. Pístojom GLUNI meame vzoäta v os koaje. 98
Ob..5. Výoet vzoäta na kužncovom obúku Ped odobným vtovaním oovnáme vzdaenost medz zasovacím znakam koaje. Ak je nesúad medz danou a odmeanou džkou, aebo ak je znaka oškodená, môžeme sa oj na ašu zasovacu znaku. Naznaený ostu odobného vtovana koaje o ísušnej íave a výotoch je vem ých a dá sa oda oteb ed každou oavou koaje bezostedne zoakova. Vchádza však zo závažnej ožadavk, že ooha zasovacích znaek zodovedá esnému odsadenu vtýených bodov echodnce a obúka, a esnos vtýena je v súade s STN 73 04. 3.5.9 Kontoa vtýena echodníc a obúkov Sávnos ooh koaje v echodnc a kužncovom obúku kontoujeme omocou vžadovaného vzoäta v stede tetv, ktoé oovnávame s odmeaným vzoätím. Povoené odchýk uvádza STN 73 6360. Závsa od najväšej ovoenej ýchost na tat a duhu stavebnej nnost na tat, es. vznaujú dovoené odchýk za evádzk na tat. Vžadované vzoäte na kužncovom obúku voítame úavou ovnce (.9), ke zanedbáme ozde vzoäta v os koaje a na vonkajšom koajncovom áse: f b (.8) 8 Na echodnc vekos vzoäta e zvoené b (b = 0, 6 aebo 4 m) voítame oda ovnce f = f, (.8) kde znamená vzdaenos, v ktoej sa mea vzoäte od zaatku echodnce, f je vekos vzoäta na ahom obúku o oomee. Po ukonení obnov aebo ekonštukc žeeznného zvšku, odchýka od ueného vzoäta nemá eko hodnotu 99
00 b b f = + [mm, m, km h -, m] (.83) V 00 a e V > 60 km h - 00 b f = [mm, m, km h - ]. V Okem toho ozde dvoch susedných odchýok od ueného vzoäta nesme tež eko f..6 VYTÝENIE NORMÁLY KU KRIVKE P vtovaní echodnce a obúka sa nám môže vsktnú úoha vtýena nomá k ísušnej kvke. Poda ožadavek na esnos, nomáu vtýme entagónom aebo teodotom. Ob..5. Vtýene nomá na echodnc Nomáu k echodnc v danom bode o súadnc vtýme ako komcu k dotnc t. Poda ob..5 nám sojnca P B edstavuje dotncu. Bod B vtýme od bodu P 0 vo vzdaenost /3. Na ob..53 sú né metód vtýena nomá..7 VÝŠKOVÉ VYTYOVANIE Ob..53 Vtýene nomá na kužncovom obúku Výšk, es. evýšena najastejše vtujeme nveaným ístojom, aebo teodotom. Použte toho-ktoého ístoja závsí od entost teénu, vžadovanej esnost a vzdaenost k vtovanému bodu. 300