9 PRIESTOROVÁ ÚPRAVA LESOV

9 PRIESTOROVÁ ÚPRAVA LESOV Priestorová úprava lesa je vymedzenie priestorových jednotiek lesa ako rámcov pre hospodárskoúpravnícke plánovanie. 9.1 Lesné oblasti a podoblasti Lesné oblasti sú územné celky, vytvorené ako trvalé prírodné jednotky regionálnej úrovne na základe biogeografickej rajonizácie, pričom rozhodujúcou je syntéza kritérií geomorfologického, makroklimatického a pedogeologického členenia. Sú to regionálne územné ekologické jednotky, rámcovo prírodne homogénne, charakteristické špecifickou kombináciou výskytu základných jednotiek lesníckej typológie a pedológie, špecifické rámcovo príbuznou stanovištnou predispozíciou k ekologickej stabilite, špecifické po produkčnej stránke a z veľkej časti aj funkciami lesa. Lesné podoblastiä sú nižšie územné jednotky regionálnej až lokálnej systematickej úrovne. Lesné podoblasti sú charakteristické predovšetkým významnými pedogeologickými odlišnosťami podporenými aj klimatickými odlišnosťami, ktoré je možné lokalizovať geomorfologickým celkom, alebo ktoroukoľvek nižšou jestvujúcou jednotkou geomorfologického členenia. (Prevaha uplatnenia dvoch základných makrokritérií.) Územná lokalizácia lesných oblastí a podoblastí principiálne vychádza z preferencie geomorfologického územného členenia Slovenska, ktorá je v systéme syntézy vyššie uvedených makrokritérií rozhodovacieho procesu odôvodnená časovou trvalosťou a dobrou identifikovateľnosťou v teréne. Hranice lesných oblastí a podoblastí boli určené prekrytím rastrovej klimatickej, rastrovej pedologickej a vektorovej geomorfologickej mapy. Nakoľko lesné oblasti majú slúžiť potrebám rámcového plánovania, ich hranice boli upresnené na základe databázového vyhodnotenia produkčných charakteristík v databanke. Územné jednotky lesných oblastí a podoblastí sú základom pre: - systém zisťovania a vyhodnocovania informácií o lesoch, ktorý je nezávislý od organizačného a geopolitického členenia, vlastníckych vzťahov a obhospodarovania lesov, - rámcové plánovanie, modelovanie, stanovenie základných rámcov, cieľov a zásad hospodárenia za účelom zachovania ekologickej stability a trvalej urdžateľnosti. Lesné oblasti a podoblasti sa uplatňujú aj pri definovaní semenárskych oblastí. Lesné oblasti a podoblasti sú vymedzené vyhláškou. Zoznam lesných oblastí a podoblastí a ich grafické zobrazenie sú uvedené v prílohe PP č. 9. 9.2 Lesný celok Lesný celok (ďalej len LC ) určí na návrh vlastníka alebo správcu lesných pozemkov, alebo z vlastného podnetu OŠS LH (krajský lesný úrad), minimálne na obdobie platnosti LHP. LC tvorí územne ucelený súbor lesných pozemkov, pre ktorý sa vyhotovuje LHP s výmerou spravidla väčšou ako 1 000 ha. Pre zaradenie lesných pozemkov do LC je rozhodujúce obhospodarovanie týchto pozemkov na základe: - uplatnenia vlastníckych práv, - správcovstva k lesným pozemkom vo vlastníctve štátu, - prenájmu lesných pozemkov. Pre zaradenie lesných pozemkov do LC sa prihliada aj na hranice: - lesného hospodárskeho celku (ďalej len LHC - kapitola 2.6.6), - pôsobnosti prvostupňového orgánu ŠS LH, - lesnej oblasti resp. podoblasti. OŠS LH môže z vlastného podnetu, najmä z dôvodov zachovania či zvýšenia ekologickej stability územia, zabezpečenia základných funkcií a reprodukcie lesov, ochrany lesov, racionálneho hospodárenia a zachovania kontinuity na platné LHP, zlúčiť žiadateľov o určenie LC do jedného LC. Na konanie o určení LC sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Vlastník, alebo správca lesných pozemkov, požiada príslušný OŠS LH o určenie LC najneskôr 20 mesiacov pred skončením platnosti LHP t. j. najneskôr do 30. apríla predposledného roku platnosti LHP. 75

V prípade, že jednotliví vlastníci resp. správcovia nepredložia návrh na určenie LC, krajský lesný úrad určí LC z vlastného podnetu. Po skompletizovaní a posúdení úplnosti podkladov, porovnaní (zosúladení) stykov hraníc navrhovaných LC, krajský lesný úrad určí LC najneskôr 18 mesiacov pred skončením platnosti LHP t. j. do 30. júna predposledného roku platnosti LHP. 9.3 Vlastnícky celok Vlastnícky celok (ďalej len VC ) je jednotka vymedzená zoznamom dielcov a ostatných lesných pozemkov v rámci LC za účelom vyhotovenia výpisu z LHP (kapitola 4.2). Vlastnícke celky sú v rámci LC vymedzené počtom samostatných obhospodarovateľov lesa tak, aby boli v súlade s evidenciou lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesných pozemkov, vedenou príslušným OLÚ v zmysle 60 ods. 2 písm. a) zákona. 9.4 Vlastnícky celok vlastníkov malých výmer Vlastnícky celok vlastníkov lesov malých výmer tvorí súbor lesných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov. Súhrná výmera lesov jedného vlastníka resp. spoluvlastníkov v rámci LC nepresahuje 50 ha. Jednotliví vlastníci lesov malých výmer nemusia mať spoločného obhospodarovateľa. Vlastnícky celok vlastníkov malých výmer je v rámci LC vymedzený počtom samostatných obhospodarovateľov lesa vlastníkov malých výmer tak, aby boli v súlade s evidenciou lesných pozemkov podľa obhospodarovateľov lesných pozemkov, vedenou príslušným OLÚ v zmysle 60 ods. 2 písm. a) zákona. Táto jednotka je vymedzená v rámci LC aj za účelom agregácie lesných pozemkov malých výmer, ktoré nemožno z hľadiska rozdielneho obhospodarovateľa zaradiť v rámci LC k žiadnemu VC. 9.5 Dielec Dielec je hospodársko-úpravnícka jednotka priestorového rozdelenia lesa - porastovej plochy, vytvorená najmä na základe vlastníctva k lesnému pozemku. Je základnou jednotkou pre zisťovanie stavu lesa, plánovanie hospodárenia, vedenie lesnej hospodárskej evidencie a kontroly hospodárenia. Minimálna výmera dielca je spravidla 0,5 hektára. Dielce sa vytvárajú v rámci jedného LC a jedného LHC s ohľadom na prírodné podmienky a využívanie funkcií lesov. Dielec musí byť zaradený do jednej kategórie lesa a spravidla do jedného tvaru lesa. Dielec musí mať jednotné alebo blízke rastové a produkčné podmienky, ciele hospodárenia, výchovné a obnovné postupy. Pri vylišovaní hraníc dielcov je potrebné v maximálnej miere využiť prirodzené hranice (hrebene, potoky), ostatné trvalé hranice (trvalé cesty, prieseky a pod.) a hranice katastrálnych území. Podľa potreby sa v dielci vyčleňujú čiastkové plochy, prípadne porastové skupiny a etáže. 9.5.1 Čiastková plocha Čiastkové plochy sa vytvárajú vždy vtedy, keď sa v dielci nachádzajú výrazné vekove a drevinove odlišné časti, výnimočne odlišného tvaru lesa, ktoré majú nepohyblivé hranice a výmeru spravidla väčšiu ako 0,30 ha. Ak je to hospodársky účelné, môžu sa vylíšiť aj pod 0,30 ha. Ak sú v dielci vylíšené čiastkové plochy, musia byť minimálne dve a musia deliť dielec bezozvyšku. Hranice plôch uvedeného charakteru pod 0,30 ha, ktoré sa nevylišujú ako čiastkové plochy, sa zmapujú podľa skutočného stavu hranicou odlišnej časti porastu podľa Značkového kľúča DMD, preslučkujú a vykolorujú farbou príslušného dielca resp. čiastkovej plochy podľa jeho veku. V pláne sa bližšie charakterizujú a zohľadnia sa pri opise dielca a pláne hospodárskych opatrení. Ako samostatné čiastkové plochy sa vylišujú aj samostatné, od lesných komplexov oddelené, lesné porasty s výmerou do 0,5 ha. Plochy viacero približne rovnovekých, ale plošne nesúvisiacich častí, ktoré si vyžadujú osobitné hospodárske opatrenia nie je možné spájať do jednej čiastkovej plochy. 76

Pre čiastkovú plochu sa určuje samostatne oblasť a podoblasť lesov, subkategória lesov ochranných resp. lesov osobitného určenia, pásmo ohrozenia imisiami, imisný typ, ochranné pásmo vodných zdrojov, špecifikum, zóna rekreácie, funkčný typ, nadmorská výška, združený hospodársky súbor lesných typov. 9.5.2 Porastová skupina Porastové skupiny sú dočasne vylíšené časti dielcov popr. čiastkových plôch s pohyblivými hranicami. Vytvárajú sa spravidla v obnovovaných lesných porastoch resp. ich častiach (až do zabezpečenia poslednej obnovovanej plochy), keď sa dielec alebo čiastková plocha skladá z lesných porastov s pohyblivými hranicami a je predpoklad postupného vekového zjednotenia a jednotného hospodárenia. Porastové skupiny je možné vytvárať aj v lesných porastoch s vekom nižším ako je vek začatia obnovy v prípadoch narušenia týchto porastov plošnou kalamitou. Pokiaľ sa plocha následného porastu skladá z viacerých zreteľných častí s rozdielnymi hospodárskymi úlohami, je možné vytvoriť aj viac porastových skupín. Súvislé holiny nad 0,30 ha sa vždy vylišujú ako samostatné porastové skupiny. Ak je to hospodársky účelné, môžu sa vylíšiť aj holiny pod 0,30 ha, a to najmä v kalamitných územiach s predpokladom zväčšovania kalamitných plôch. 9.5.3 Etáž V rámci dielca, čiastkovej plochy resp. porastovej skupiny sa môžu určiť etáže. Etáže sa v závislosti od druhovej skladby porastov, uplatňovaného spôsobu obnovy a dĺžky obnovnej doby vytvárajú a samostatne opisujú ako dôsledok výrazného vertikálneho a vekového členenia stromov, ktoré sa nedajú samostatne plošne vymedziť. 9.6 Lesný hospodársky celok LHC predstavuje územne ucelenú časť lesov vytvorenú za účelom spracovania súhrných informácií o stave a vývoji lesov ministerstvom poverenou organizáciou správou IS LH. Hranice LHC sú v zásade nemenné. 9.7 Číslovanie, označovanie a stabilizácia hraníc JPRL 9.7.1 Číslovanie dielcov Číslovanie dielcov sa vykoná priebežne bez ohľadu na vlastníctvo lesných pozemkov proti smeru hodinových ručičiek od JV okraja určeného LC arabskými číslicami Pre číslovanie dielcov platí zásada, že v LC sa nesmú vyskytovať rovnako očíslované dielce. Čiastkové plochy sa označujú priebežne v rámci dielca vzostupne vždy od a. Porastové skupiny sa označujú priebežne v rámci dielca vzostupne vždy od 1. Ak sa pri obnove LHP na LC nenachádzajú rovnako očíslované dielce, v zásade sa ponechá doterajšie číslovanie dielcov. Ak sa pri obnove LHP na LC nachádzajú rovnako očíslované dielce (napr. zlúčením JPRL z platného LHP do nového LC), pre zabezpečenie jednoznačného očíslovania dielca je možné využiť nasledujúce alternatívy ich číslovania: a) Predradenie čísla pred doterajšie číslo dielca Ak sú na určenom LC viacerí obhospodarovatelia lesa (pozostáva z viacerých vlastníckych celkov) a v zásade sa na jednom vlastníckom celku rovnaké číslo dielca nevyskytuje (to isté číslo dielca je v inom vlastníckom celku), duplicita číslovania dielcov na LC sa odstráni predradením čísla na prvú pozíciu pred pôvodné čísla všetkých dielcov na celom vlastníckom celku - napr. tisícka (pôvodné číslo dielca 15 sa označí ako 1015, pôvodné číslo dielca 115 sa označí ako 1115). Tento spôsob riešenia číslovania dielcov vyhotovovateľ LHP zabezpečí: - po predchádzajúcom rozbore a zdôvodnení, - po dohode s obhospodarovateľom lesa, - ako úlohu vyplývajúcu mu z protokolu. 77

Ak je na určenom LC jeden obhospodarovateľ lesných pozemkov a podiel dielcov s rovnakým číslom nie je v takom rozsahu, aby bolo potrebné predradiť číslo pred všetky dielce v LC, duplicita očíslovania dielcov sa môže odstrániť podľa bodu c) s dôrazom na dôslednú kontrolu číslovania dielcov v rámci LC. b) Prečíslovanie dielcov v rámci lesného celku Ak sa v LC vyskytuje významný podiel dielcov s rovnakým číslom, vyhotovovateľ LHP všetky dielce v LC nanovo prečísluje: - po predchádzajúcom rozbore a zdôvodnení, - po dohode s obhospodarovateľom lesa, - ako úlohu vyplývajúcej mu z protokolu. Pri číslovaní dielcov vyhotovovateľ LHP dodržiava spravidla nasledujúce pravidlá: - číslovanie dielcov sa začína od JV okraja určeného LC, - číslovanie dielcov pokračuje proti smeru hodinových ručičiek, - číslovanie dielcov sa vykoná priebežne bez ohľadu na vlastníctvo lesných pozemkov. Prečíslovanie dielcov v LC sa odporúča vykonať v prípadoch jedného obhospodarovateľa lesa v LC na základe jeho požiadavky uvedenej v protokole. c) Priradenie nového čísla dielca Duplicitu očíslovania dielcov je možné riešiť aj nahradením opakujúceho sa čísla doplnením nového čísla v poradí za posledným číslom dielca LC. V odôvodnených prípadoch je možné použiť chýbajúce číslo v rozsahu po najväčšie číslo dielca v rámci LC s dôrazom na dôslednú kontrolu číslovania dielcov v rámci LC. d) Duplicitné očíslovanie dielcov v LHC Duplicitné očíslovanie dielcov v LHC je prípustné. Pokiaľ je úloha určená protokolom, aby nebolo duplicitné číslovanie JPRL v rámci LC a LHC, duplicitu je možné odstrániť predradením čísla na prvú pozíciu - tisícka pred doterajšie čísla dielcov podľa jednotlivých LC v rámci LHC resp. kombináciou s riešením v zmysle bodu b). Následne prípadnú duplicitu v jednotlivých LC je potrebné riešiť v zmysle bodu c) s dôrazom na dôslednú kontrolu číslovania dielcov vo všetkých LC v rámci LHC. 9.7.2 Číslovanie kopcov a ostatných lesných pozemkov Číslovanie majetkových a hospodárskych kopcov sa v zásade preberá z platného LHP. Nové kopce (zahustenie kopcov v jednej línii) sa očíslujú podlomením čísla susedného kopca. Kopce sa číslujú priebežne, avšak zvlášť v každom samostatnom komplexe lesov v rámci LC, a to proti smeru hodinových ručičiek od JV okraja lesného komplexu, vždy počínajúc číslom 1. Keďže ostatné lesné pozemky sa označujú v lesníckom digitálnom mapovom diele alfanumericky (mapová skratka s poradovým číslom), číslujú sa priebežne v rámci LC vždy osobitne podľa druhu lesného pozemku počínajúc číslom 1 proti smeru hodinových ručičiek od JV okraja LC (pokiaľ je to možné). Číslovanie ostatných lesných pozemkov sa vykonáva pri vyhotovení LHP spravidla nanovo. Ostatné lesné pozemky (OLP) Mapová skratka Kód druhu pozemku lesné škôlky Š 1 semenné sady SS 2 rozdeľovacie prieseky RP 3 lesné cesty C 4 lesné sklady SK 5 pozemky slúžiace poľovnému hospodáreniu PH 61 pozemky tvorby a ochrany prírodného prostredia CH 62 elektrovody E 71 78

ostatné produktovody P 72 neúrodné lesné pozemky N 8 vysokohorské pozemky, hole H 9 iné lesné pozemky IP 10 čierne plochy ČP 12 9.7.3 Označovanie JPRL a ostatných lesných pozemkov v databázach LHP Dielec sa v LHP v súlade s dátovým štandardom IS LH zaznamenáva číslom max. na 4 miesta (1 9999), okrem čísla 0 (nula). Čiastková plocha (CP) sa v LHP v súlade s dátovým štandardom IS LH zaznamenáva malou abecedou bez diakritiky. Neexistujúca CP sa zapíše znakom "_". Porastová skupina (PS) sa v LHP v súlade s dátovým štandardom IS LH zaznamenáva číslom od 1 po 9. Neexistujúca PS sa zapíše číslom 0 (nula). Etáž (ET) sa v LHP v súlade s dátovým štandardom IS LH zaznamenáva číslom od 1 po 9. Číslom 9 sa označujú porastové zvyšky. Úplné jednoznačné identifikačné označenie JPRL v informačnom systéme lesného hospodárstva (IS LH) obsahuje údaje: RZP, KPL, DC, CP, PS, ET. - RZP - rok začiatku platnosti LHP, - KPL - kód lesného celku, pre ktorý sa vyhotovuje LHP, - DC - dielec, - CP - čiastková plocha, - PS - porastová skupina, - ET - etáž. Úplné jednoznačné identifikačné označenie JPRL v lesníckom digitálnom mapovom diele obsahuje údaje: RZP, KPL, DC, CP, PS. - RZP - rok začiatku platnosti LHP, - KPL - kód lesného celku, pre ktorý sa vyhotovuje LHP, - DC - dielec, - CP - čiastková plocha, - PS - porastová skupina. Druh lesného pozemku (DP) v súlade dátovým štandardom IS LH sa zaznamenáva číslom max. na 3 miesta (prípustné hodnoty podľa tabuľky v kapitole 2.6.7.2). Poradové číslo ostatných lesných pozemkov sa v súlade dátovým štandardom IS LH zaznamenávajú číslom max. na 4 miesta (1 9999), okrem čísla 0 (nula). Úplné jednoznačné identifikačné označenie ostatných lesných pozemkov (OLP) v lesníckom digitálnom mapovom diele obsahuje údaje: RZP, KPL, DP, PC. - RZP - rok začiatku platnosti LHP, - KPL - kód lesného celku, pre ktorý sa vyhotovuje LHP, - DP - druh pozemku, - PC - poradové číslo OLP. 9.7.4 Stabilizácia hraníc JPRL Hranice dielcov sa v teréne označujú značkami tvaru obdĺžnika rozmerov 20 5 centimetrov na hraničných stromoch v smere priebehu hranice vo výške 1,30 m, a to v lesoch hospodárskych a lesoch osobitného určenia bielou farbou a v lesoch ochranných červenou farbou. Pod farebné znaky sa črtákom do kôry stromu vyznačia šípky, ktoré určujú smer priebehu hranice. Hranice čiastkových plôch, a to najmä v prípade nejasných hraníc v teréne, sa odporúča označiť značkami tvaru obdĺžnika rozmerov 10 5 cm podľa tých istých zásad ako hranice dielcov. Hranice porastových skupín sa v teréne nevyznačujú. Hraničné znaky sa umiestňujú na východiskových bodoch, na lomových bodoch, na miestach, kde si to vyžaduje orientácia (na styku s cestou, chodníkom, potokom, priesekom a pod.). V ostatných prípadoch sa umiestňujú vo vzdialenosti 50 100 m od seba v závislosti od terénu a porastových podmienok tak, aby 79

boli viditeľné zo znaku na znak. Východiskové body a umelé hranice dielcov sa stabilizujú hospodárskymi kopcami, ktoré súčasne slúžia ako pevné meračské body. Pre mapovanie lesov pomocou leteckých meračských snímok je účelné prerúbanie hranice dielcov do šírky prieseku max. 4 metre. Zmenu vyznačenia hraníc dielcov, ich farebného označenia príp. vyznačenia čiastkových plôch v teréne v rámci vyhotovenia nového LHP vyznačuje vyhotovovateľ LHP pri obnove LHP. Údržbu vyznačenia hraníc dielca zabezpečuje obhospodarovateľ lesa. V prípade vyznačovania hraníc lesných celkov sa odporúča vyznačiť a stabilizovať ich v teréne v súlade s rozhodnutím o určení LC na hraničných stromoch vo výške 1,3 m znakom tvaru štvorca oranžovej farby, rozmerov 15x15 cm a črtákom vyznačenou šípkou priebežne v smere hranice LC. Pre mapovanie lesov pomocou leteckých meračských snímok je žiaduce aj prerúbanie hranice LC do šírky prieseku max. 4 metre. 80

81

82

83

10 ČASOVÁ ÚPRAVA LESA Časová úprava lesa určuje časový rámec na plánovanie a vykonávanie hospodárskych opatrení v lesoch tak, aby sa dosiahli ciele hospodárenia. Časové usporiadanie hospodárenia v lese určuje: rubnú zrelosť, rubnú dobu, rubný vek, obnovnú dobu, celkové a čiastkové obnovné číslo, vek začatia obnovy lesa, dobu zabezpečenia, dobu návratu, dobu prevodu, cieľovú dimenziu (dimenziu rubného typu), dobu presunu, čakaciu dobu. Obr. 10.01 Základné otázky (tézy) HÚL Základné časové rámce sú súčasťou rámcového plánovania - modelov hospodárenia, odkiaľ sa aplikujú v podrobnom plánovaní. Rozdelenie lesa na rubné a predrubné porasty má zásadný vplyv nielen na podrobné plánovanie, ale z hľadiska presnosti zisťovania zásob aj na podrobné zisťovanie stavu lesa. Časová úprava lesa je zameraná: v hospodárskych lesoch na dosiahnutie maximálnej produkcie akostnej drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečení ostatných požadovaných funkcií lesa. v lesoch ochranných a lesoch osobitného určenia prednostne na optimálne plnenie ich mimoprodukčných funkcií (v primeranej miere aj na funkciu produkčnú). 10.1 Charakteristiky prvkov časovej úpravy Základnou časovou veličinou HÚL je vek, ako časové obdobie medzi vznikom porastu a jeho určitým vývojovým stavom. Časovou jednotkou rok vyjadrujeme takmer všetky prvky časovej úpravy. Výnimkou je hospodársky spôsob výberkový, kde vek neplní účel ako pri podrastovom, holorubnom alebo účelovom hospodárskom spôsobe a túto úlohu preberá hrúbka. V lesoch s podrastovým, holorubným alebo účelovým hospodárskym spôsobom sa používa systém vekových tried a vekových stupňov. V lesoch s výberkovým hospodárskym spôsobom sa vekové stupne nahrádzajú hrúbkovými stupňami. 10.1.1 Rubná zrelosť Rubná zrelosť je stav stromov a porastov, v ktorom dosahujú vlastnosti určené v produkčnom cieli hospodárenia, alebo dochádza k poklesu plnenia požadovaných mimoprodukčných funkcií. Rubná zrelosť dreviny sa vyjadruje vekom rubnej zrelosti a slúži na určenie rubnej doby prevádzkových súborov porastov. Rubná zrelosť sa posudzuje z rôzných hľadísk. Na rubnú zrelosť má okrem funkcie lesa vplyv aj stanovište (vyjadrené HSLT, kde sa nepriamo zohľadňuje bonita), vhodnosť dreviny a stanovištná dispozícia. Medzi významné faktory, ktoré ovplyvňujú vek rubnej zrelosti v podrobnom plánovaní, patrí aj stupeň zakmenenia a stupeň kvality. Všeobecne platí: čím nižšie je zakmenenie alebo kvalita, tým nižší je aj vek rubnej zrelosti. Rubná zrelosť sa stanovuje v modeli hospodárenia diferencovane pre drevinu podľa spôsobu obhospodarovania lesa, funkcie a tvaru lesa. Uvádza sa najviac pre 3 reálne sa vyskytujúce dreviny, ktoré rozhodujú o základných rámcoch v modeli hospodárenia. Udáva sa celým číslom zaokrúhleným na 84 V hospodársko úpravníckom plánovaní je nevyhnutné zladiť priestorovú, ťažbovú a časovú úpravu. Bez vzájomného úzkeho prepojenia a dôsledného využívania časových, priestorových a ťažbových prvkov nemožno dôkladne relizovať obnovu lesa vo vzťahu k rubnej dobe, dĺžke obnovnej doby, intervalu ťažbových zásahov, počtu, veľkosti východísk obnovy (ako jednotiek priestorového rozdelenia lesa) a intenzity ťažby.

desiatky resp. päťky. Vek rubnej zrelosti dreviny sa v prípade zastúpenia viacerých drevín v PS nemusí zhodovať s rubnou dobou PS. Vek rubnej zrelosti v hospodárskych lesoch V hospodárskych lesoch sa rubná zrelosť dreviny stanovuje na základe objektívnych ukazovateľov. V zásade ide o kulmináciu celkového priemerného prírastku CPP max (obr. 10.02). Obr. 10.02 Rastová krivka a prírastkové krivky CBP a CPP (y-rastová veličina, t-vek, i y - prírastok na y) Priebeh krivky okolo kulminácie CPP je plochý. Podľa Greguša (2008) pri uvažovaní 5% prírastkových strát (východiskový stav pri plnom zakmenení) sa minimálna hranica kulminácie posúva o 20 30 rokov skôr a maximálna hranica o 30 40 rokov neskôr v závislosti od bonity. Tieto hranice sú len teoretické (interval pre sm, jd 70 rokov, bo 90 rokov, bk 50 rokov, db 70 rokov), ale naznačujú pomerne vysokú variabilitu veku rubnej zrelosti. V hospodárskych lesoch hovoríme o rubnej zrelosti: kvantitatívnej maximalizuje sa objemová produkcia, hodnotovej maximalizuje sa cena za jednotku dreva (m 3 ), pri zohľadnení cenových indexov jednotlivých sortimentov, technickej maximalizuje sa produkcia vybraných (požadovaných) sortimentov, ekonomickej maximalizuje sa čistý dôchodok lesnej výroby (rozdiel tržieb a nákladov), kombinovanej minimalizujú sa straty na produkcii, vyplývajúce z maximalizácie kvantitatívnej a hodnotovej rubnej zrelosti, komplexnej (optimálnej) intergruje hodnotovú, technickú a ekonomickú rubnú zrelosť so zreteľom na plnenie mimoprodukčných funkcií. Vek rubnej zrelosti v hospodárskych lesoch je vek lesných porastov, v ktorom je optimálne ich ťažiť z hľadiska ich hodnotovej, technickej a ekonomickej zrelosti, pričom sa prihliada na celkový priemerný prírastok dreviny CPP (maximálny priemerný ročný prírastok technicky zrelého dreva požadovanej sortimentačnej štruktúry), priemernú bonitu, priemerné zakmenenie, priemernú kvalitu a priemerný ekotyp dreviny na danom type stanovišťa (vhodnosť dreviny). Okrem toho je potrebné najmä v 85

ohrozených oblastiach uplatniť hľadisko rizika produkcie, v súvislosti so stabilitou a stupňom poškodenia porastu. Na obr. 10.03 sú uvedené regresné modely na odvodenie veku optimálnej rubnej zrelosti dreviny (y) v závislosti od bonity (x). Obr. 10.03 Regresné modely rubnej zrelosti hlavných drevín (Halaj a kol. 1990) V nízkych lesoch sa uplatňuje najčastejšie kombinovaná rubná zrelosť so zohľadnením typu výmladnosti (pňová, koreňová), generácie výmladkov ako aj rizika straty výmladkovej schopnosti drevín. V nízkych lesoch, zaradených do prevodu na vysoký tvar lesa, sa rubná zrelosť v zásade nemení v porovnaní s rubnou zrelosťou drevín lesa nízkeho, ktorý nie je zaradený v prevode. Pokiaľ ide o prevod nepriamy, zohľadňuje sa aj fyziologická rubná zrelosť. Pri lesoch tvaru vysokého zaradených v tzv. nepravých kmeňovinách (stredný les) sa rubná zrelosť drevín znižuje spravidla o 10 rokov. Súvisí to so zníženou životnosťou niektorých stromov, s väčšou náchylnosťou k poškodeniu a na druhej strane dochádza k rýchlejšiemu dosiahnutiu cieľových dimenzií. V porastoch rýchlorastúcich drevín sa uplatňuje kvantitatívna rubná zrelosť (tab. 10.01). Tab. 10.01 Rubná zrelosť topoľových klonov v závislosti od bonity (Petráš, Mecko 1999) Bonita Topoľ šľachtený ROBUSTA Vek kulminácie priemerného prírastku Stredná hrúbka Zásoba hlavného porastu Celková produkcia Bonita Topoľ šľachtený I-214 Vek kulminácie priemerného prírastku Stredná hrúbka Zásoba hlavného porastu Celková produkcia 20 9 32 33 20 8 29 30 22 24 8 27-29 29-31 22 26 8 24-28 27-28 26 28 8 25 29 28 30 7-8 21-23 24-25 30 34 7-8 22-24 26-27 32 34 7 19-20 22-23 36 42 7 19-20 22-24 36 46 7 16-19 19-21 86

V energetických porastoch sa uplatňuje kvantitatívna rubná zrelosť (vek rubnej zrelosti 5 až 20 rokov), ktorá závisí najmä od druhu (podruhu, formy, variety, ekotypu apod.) dreviny a kvality stanovišťa (lesný typ, bonita). Uvádza sa s presnosťou na 1 rok. V porastoch určených na prebudovu na výberkový les sa vek rubnej zrelosti v porovnaní s vysokým lesom spravidla nemení. Prípadná zmena (zvýšenie) je ovplyvnená najmä spôsobom prebudovy. Vo výberkových lesoch je vek rubnej zrelosti (aj rubná doba) veličinou, ktorá sa nevyužíva pre potreby plánovania a nahrádza ju cieľová dimenzia pri zohľadnení fyzickej rubnej zrelosti. Pri nevhodnom drevinovom zložení (pri premenách) sa rubná zrelosť drevín určuje aj s ohľadom na ich predpoklady ďalej plniť požadované funkcie, pričom sa zohľadňuje aj zdravotný stav a schopnosť odolávať škodlivým činiteľom. V tomto prípade je potrebné zohľadniť vhodnosť drevín a stanovištnú dispozíciu. Vek rubnej zrelosti v ochranných lesoch a v lesoch osobitného určenia V ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia sa rubná zrelosť určuje na základe posúdenia ich funkčnej účinnosti pri zohľadnení fyzickej zrelosti drevín a stavu lesných porastov. V ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia sa uvažuje aj s rubnou zrelosťou: fyzickou - pri ktorej sa prejavujú známky prirodzeného odumierania ako napr. zastavenie výškového prírastku, zmenšujúca sa a rednúca koruna, nízky hrúbkový prírastok, vnútorné choroby, postupné odumieranie stromov, zrieďovanie porastov. Ide v podstate o maximálny vek, do ktorého si je porast schopný zachovať charakter zapojeného lesa, nezaburineného druhmi úplne cudzími lesnej fytocenóze, brániacimi obnove. fyziologickou - pri ktorej začínajú stromy a porasty produkovať dostatočné množstvo zdravého semena s vysokým % klíčivosti alebo kedy dosahujú najvyššiu schopnosť prirodzenej obnovy. mimoprodukčnou - pri ktorej sa už začína prejavovať pokles plnenia požadovaných funkcií (protierózna, vodohospodárska, protilavínová, protideflačná, vodoochranná, kúpeľno-liečebná, rekreačná, ochrany genofondu). Ochranné lesy Vek rubnej zrelosti v ochranných lesoch je vek, v ktorom je optimálne ich začať obnovovať z hľadiska fyzickej zrelosti drevín a stavu lesných porastov s ohľadom na plnenie ich ochranných funkcií (pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická) a schopnosť prirodzenej obnovy. V ochranných lesoch sa rubná zrelosť stanovuje vo veku, v ktorom porast už prestáva optimálne plniť svoju funkciu. V prípade konfliktu funkcií predstavuje rámec pre určenie rubnej zrelosti hlavná (dominantná) funkcia. V porastoch nízkeho lesa sa zohľadňuje najmä strata výmladnosti. V prípade výmoľov, strží apod. je potrebné zohľadniť aj možnosť narušenia stability nadrozmernými dimenziami stromov. Na priaznivých stanovištiach ochranných lesov je možné pri posudzovaní rubnej zrelosti primerane uplatniť aj hľadisko využitia produkcie. Podkladom pre určenie rubnej zrelosti drevín v ochranných lesoch je celý rad výskumných štúdií ako napr. rubná zrelosť stanovená pre HSLT s ideálnym drevinovým zložením podľa funkčného zamerania (tab. 10.02), rubná zrelosť stanovená pre porastové zmesi podľa ich funkcie (tab. 10.03), alebo rubná zrelosť stanovená všeobecne pre konkrétnu funkciu podľa dreviny (tab. 10.04). Tab. 10.02 Rubná zrelosť v ochranných lesoch (s prevažujúcou ekologickou funkciou) určená pre cieľové drevinové zloženie(midriak a kol. 1981) Stanovište s produkčným zameraním starý HSLT Vek rubnej zrelosti Obnovná doba 101, 104, 105, 107 80 40 Mimoriadne nepriaznivé stanovištia 201, 203, 204 120 99 bez produkčného významu 301,304, 407 160 99 Mimoriadne nepriaznivé stanovištia s malým produkčným významom 117, 217, 401, 404, 501, 601, 604 120 99 87

Mimoriadne nepriaznivé stanovištia s veľkým produkčným významom 317, 417, 504, 517, 617 120 99 Vysokohorské pod hranicou stromovej vegetácie 618 200 99 (obvody lavín) bez produkčného významu 719 160 99 Pásmo kosodreviny bez produkčného významu 820 200 99 122 60/120 99 Ostatné produkčné lesy bez produkčného významu 622, 623 50/100 99 815 200 99 Ostatné produkčné lesy s malým produkčným významom 614 100 99 Tab. 10.03 Rubná zrelosť v ochranných lesoch (C. Greguš 1989) Funkcia ochranného lesa Porastová zmes Vek začatia obnovy Obnovná doba Vek rubnej zrelosti Protierózna Vodohospodárska, protilavínová, protierózna Dubiny 210 50/90 240 Bukové dubiny 150 90 200 Dubiny s ihličnanmi 160 80 200 Bučiny 130 80 170 Boriny 170 80 210 Smrekovo-jedľové bučiny 250 150 230 Bukovo-jedľové smrečiny 250 100 300 Smrečiny 210/200 100 260 Bučiny 150 90 200 Smrečiny 200 100 250 Kosodrevina - - - Protideflačná Boriny 150 80 190 Vodohospodárska, brehoochranná Protizosuvná Ochrana pôdy vyplývajúca z terénnych a pôdnych pomerov Jelšiny 130 80 170 Boriny (kosodrevina) 160 80 200 Smrečiny 210 90 260 Dubové bučiny 120 90 170 Jelšiny 130 80 170 Smrekovo-jedľové bučiny 250 140 320 Bukovo-jedľové smrečiny 240 110 300 Dubiny 140 30 160 Bukové dubiny 120 40 140 Dubové bučiny 120 40 140 Smrekovo-jedľové bučiny 110 60 140 Bukovo-jedľové smrečiny 110 60 140 Smrečiny 110 50 140 Tab. 10.04 Rubná zrelosť v ochranných lesoch (Halaj a kol.1990) Funkcia Rubná zrelosť SM JD BO BK DB vodohospodárska 100 140 110-130 90-120 110-150 110-190 pôdoochranná 80 100 80-100 80-100 100 100 V súčasnom rámcovom plánovaní (2009) sa vek rubnej zrelosti rieši pre drevinu komplexne z viacerých hľadísk funkčné zameranie, tvar lesa, porastová zmes (HSPT), stanovištné podmienky (HSLT), drevinová vhodnosť, fyzický a fyziologický vek drevín. Priemerné hodnoty veku rubnej zrelosti pre najzastúpenejšie HSLT v jednotlivých subkategóriách ochranných lesov uvádza tab. 10.05. 88

Tab. 10.05 Rubná zrelosť drevín v ochranných lesoch (výťah z rámcového plánovania 2009 pre najzastúpenejšie HSLT) Drevina ZHSLT HSLT SM JD BO SC DB BK HB CR AG TD... JH JS LP BR OS.. 01 02 03 04 Lesy osobitného určenia Vek rubnej zrelosti v lesoch osobitného určenia je určený z hľadiska pomeru významnosti mimoprodukčných funkcií lesa (vodoochranná, zdravotná, kultúrna, rekreačná a prírodoochranná) a produkčnej funkcie lesa. V lesoch osobitného určenia rubná zrelosť predstavuje stav porastov, pri ktorom už prestávajú optimálne plniť svoju špecifickú (spoločenskú) funkciu. Spravidla sa nachádza medzi rubnou zrelosťou určenou z produkčného hľadiska a fyzickou zrelosťou porastov. V lesoch so silne obmedzenou, alebo vylúčenou produkčnou funkciou (chránené lesy) sa rubná zrelosť drevín odvodzuje od štádia rozpadu prírodných lesov na základe fyzickej zrelosti drevín a stavu lesných porastov (tab. 10.06). V lesoch, kde produkčné hľadisko nie je v rozpore s požadovanými funkciami (vojenské lesy), vek rubnej zrelosti drevín sa určuje rovnako ako v lesoch hospodárskych. Tab. 10.06 Cyklus prírodného lesa drevina dĺžka prírodného cyklu obdobie výmeny generácií v štádiu rozpadu fyzický vek SM 300-350 220-330 180 JD 350-400 240-380 180 BO 300-350 290-320 200 DB 250-300(400) 240-270 300 BK 200-250 160-220 150 Rubná zrelosť v kalamitných lesoch a lesoch pod vplyvom imisií V kalamitných lesoch a v lesoch pod vplyvom imisií je potrebné určiť vek, pri ktorom je najvýhodnejšie porast rekonštruovať na cieľový. Hlavným kritériom posúdenia rubnej zrelosti je stupeň poškodenia (zdravotný stav), ktorý je súčasťou stupňa ohrozenia porastu. V takýchto porastoch sa prihliada na zníženie životnosti postihnutých stromov. V hospodárskych lesoch sa uplatňuje skrátená (rekonštrukčná) rubná zrelosť. Ide v podstate o minimalizáciu celkovej straty, ktorá je súčtom straty z predržania neplnohodnotného porastu a straty z predčasného zrúbania neplnohodnotného porastu. Poškodený porast dosiahne rubnú zrelosť vo veku, keď jeho CBP (poškodeného porastu) pretne úroveň kulminácie CPP plnohodnotného (cieľového) porastu. Skrátená rubná zrelosť sa v rámcovom plánovaní aplikuje odchýlkou od rubnej doby, ktorá je zohľadnená v rubnom veku prevádzkového súboru (kapitola 10.1.3). V lesoch pod vplyvom imisií sa uplatňuje najmä doba životnosti v závislosti na pásme ohrozenia a predpokladané doby nárastu poškodenia v jednotlivých stupňoch poškodenia v závislosti na pásme ohrozenia (tab. 10.07). Tab. 10.07 Doby životnosti a doby nárastu poškodenia SM v pásmach ohrozenia imisiami Pásmo ohrozenia imisiami priemerná životnosť Nárast poškodenia o 1 stupeň A do 20r. do 5r. B 20 40r. 5 10r. C 40 60r. 10 20r. 89

V pásme ohrozenia A sa žiadny živý strom nepovažuje za rubne zrelý a ponecháva sa až do jeho dožitia. V rámcovom plánovaní sa uplatňuje fyzicky dosiahnuteľný vek pri danom imisnom zaťažení (pásmo ohrozenia imisiami, imisný typ). V pásme ohrozenia B a C sa rubná zrelosť posudzuje s ohľadom na zdravotný stav, plnenie mimoprodukčných funkcií lesa a potrebu zabezpečiť prirodzenú obnovu porastov skôr, než porasty túto schopnosť stratia. Vek rubnej zrelosti sa v týchto pásmach upravuje s ohľadom na stanovištnú vhodnosť a prispôsobivosť drevín. Pre určenie časových rámcov prevádzkového súboru je veľmi dôležité zastúpenie voči imisiám citlivých alebo tolerantných drevín v prevádzkovom súbore. Odchýlky od rubnej doby sú nielen mínusové (citlivé dreviny podľa pásma ohrozenia 10 až 40 rokov), ale môžu byť v prípade porastovej zmesi tolerantných drevín aj plusové (+10 až + 20 rokov). V kalamitných lesoch s novodobým odumieraním SM sa rubná zrelosť určuje na základe analýzy strát vyplývajúcich z poklesu zakmenenia porastov v dôsledku poškodenia a z podielu suchárovej hmoty v ťažbe. Priebeh rekonštrukčnej rubnej zrelosti SM v kalamitnej oblasti je znáznený v tab 10.08 a na obr. 10.04. Tab. 10.08 Hodnotová skrátená rubná zrelosť smreka (metóda Nymburského-Zárubu) Zóna biotického Ťažená Bonita Poškodenie poškodenia hmota 22 24 26 28 30 32 34 36 38 40 42 Nepoškodené ABC Živé stromy 146 133 122 113 104 97 92 87 81 77 72 Poškodené B Živé stromy 93 90 88 85 81 79 76 73 71 68 66 Sucháre1 88 85 81 78 75 73 69 66 63 61 58 Sucháre2 73 73 68 65 62 58 54 52 48 45 43 A Živé stromy - - - - - - - 43 43 42 41 Obr. 10.04 Rubná zrelosť SM v závislosti od kvality stanovišťa, stupňa poškodenia a zóny biotického ohrozenia 10.1.2 Rubná doba Rubná doba je rámcová produkčná doba lesných porastov. Určuje sa diferencovane v rámci požadovanej funkcie resp. funkcií lesa pre jednotku rámcového plánovania s ohľadom na rubnú zrelosť jednotlivých drevín a ich zastúpenie (príp. spôsob zmiešania) bez akéhokoľvek vplyvu škodlivých činiteľov. 90

Rubná doba je: základom ťažbovej regulácie, rámcom pre porovnávanie skutočného a normálneho stavu lesa, rámcom pre odvodenie, sledovanie a prognózovanie vývoja dôležitých taxačných veličín v porastoch, ukazovateľom cyklickosti reprodukčného procesu a spôsobilosti porastov postúpiť z výchovnej ťažby do obnovnej. Rubná doba je dôležitým technicko - ekonomickým ukazovateľom lesného celku, ktorý má rozhodujúci vplyv na výšku porastových zásob a obnovnú ťažbu. Čím viac sa RD posúva do vyššieho veku, tým viac rastie priemerná hektárová zásoba, čo súvisí s vyšším zastúpením starších vekových stupňov. Keďže rubná doba rozdeľuje zásoby na rubne zrelé a rubne nezrelé, jej poloha vo vekovej štruktúre je rozhodujúca pre určenie ťažbového etátu. Zmena RD o 10 rokov by mohla v súčasnosti znamenať v priemere až 30% zmenu ťažbového etátu (Greguš 2002). Aj napriek tomu, že priemerná rubná doba v hospodárskych vysokých lesoch sa v priebehu posledných cca 100 rokov zvýšila o 25 rokov, s čím môže súvisieť aj možný nárast priemerných hektárových zásob, považuje sa súčasný priemer 108-110 rokov za optimálny. Rubná doba má mať dlhodobý charakter, a preto sa v zásade nemá meniť z desaťročia na desaťročie. Zmeny sú však niekedy nevyhnutné napr. pri zmene funkčného zamerania porastov (kategória, subkategória lesa) alebo pri výraznej zmene zastúpenia drevín (HSPT). Rubná doba sa vypočíta ako vážený aritmetický priemer vekov rubnej zrelosti významných (maximálne troch dominantných) drevín v rámci prevádzkového súboru, kde váhu prestavuje zastúpenie a funkčný význam dreviny. Rubná doba nie je dopredu určenou normou, ale vyplýva zo súčasného stavu porastov lesnej oblasti. Udáva sa v rokoch celým číslom zaokrúhleným na desiatky, u krátkych rubných dôb (do 50 rokov) sa môžu zaokrúhľovať na 5 rokov. V rámcovom plánovaní (v modeli hospodárenia) sa stanovuje jedným číslom, nikdy nie rozpätím, pretože plní najmä funkciu určitého kontrolného rámca, ktorý napomáha zabrániť prípadnému zneužívaniu situácie na okamžité obohacovanie sa vlastníkov lesa bez ohľadu na budúcnosť lesných porastov a lesníctva vôbec. V podrobnom plánovaní pre JPRL, ktorých stav (zastúpenie drevín v HSPT, hospodársky tvar zastúpených drevín apod.) nezodpovedá jednotke rámcového plánovania, je možné upraviť rubnú dobu voči stanovenej rámcovej rubnej dobe prevádzkového súboru. Úprava RD PS predstavuje zníženie alebo zvýšenie RD v JPRL z objektívnych príčin a musí byť zdôvodnená. Pokiaľ majú primiešané dreviny (v sumárnom zastúpení do 30%) odlišné veky rubnej zrelosti ako rubná doba určená na základe vekov rubných zrelostí rozhodujúcich drevín - tie je možné bez väčších strát predržať resp. predčasne vyťažiť v rámci pevne stanovenej rubnej doby (tzn. vplyv veku rubnej zrelosti primiešaných drevín sa nezohľadňuje). Ak primiešané dreviny tvoria celkovo významný podiel v JPRL (30% a viac) je potrebné korigovať rubnú dobu PS tak, aby straty na produkcii boli čo najmenšie. Pri úprave RD v JPRL je možné využiť časový prvok - cieľovú dimenziu alebo dimenziu rubného typu (v prípade jej dosiahnutia v skoršom veku je možné RD skrátiť). Takáto úprava je opodstatnená aj vo vzťahu k veku rubnej zrelosti. Rozdielnosť rubných dôb v súčasnom rámcovom plánovaní (2009) rieši v kategórii hospodárskych lesov tab. 10.09, v kategórii ochranných lesov tab. 10.10. V oblastiach ovplyvnených mimoriadnymi škodlivými činiteľmi sa okrem rubnej doby v rámcovom plánovaní stanovuje aj odchýlka od rubnej doby. Tab. 10.09 Rubná doba v hospodárskych lesoch podľa lvs pre vybrané HSPT cenné smrečiny jedliny boriny dubiny ceriny hrabiny bučiny breziny topoliny agátiny jelšiny HSPT listnáče 15 25 28 31 44 53 62 72 77 78 79 83 1. lvs 2. lvs 3. lvs 4. lvs 91

5. lvs 6. lvs 7. lvs Tab. 10.10 Rubná doba v ochranných lesoch podľa subkategórií a najzastúpenejších HSLT pre vybrané HSPT cenné smrečiny jedliny boriny dubiny ceriny hrabiny bučiny breziny topoliny agátiny jelšiny HSPT listnáče 15 25 28 31 44 53 62 72 77 78 79 83 ZHSLT HSLT 01 02 03 04 10.1.3 Rubný vek V poškodených porastoch - v zónach biotického ohrozenia, v pásmach ohrozenia imisiami, rubná doba stráca funkciu regulátora ťažieb a nadobúda ju rubný vek. Rubný vek je časový nástroj rekonštrukcie lesa a predstavuje produkčnú dobu lesných porastov, v ktorých z dôvodu neprimeraného poškodenia škodlivými činiteľmi sa začalo s obnovou a nemohla byť dodržaná rámcová rubná doba. Pri určení rubného veku sa v rámcovom plánovaní uplatňuje tzv. úprava rubnej doby. Vyjadruje sa ňou miera vplyvu škodlivého činiteľa na RD, najmä cez zníženú životnosť drevín a porastov. Umožňuje sledovať aj stratu produkcie. Úprava rubnej doby (odchýlka od rubnej doby) sa udáva číslom zaokrúhleným na desiatky, u veľmi krátkych RD sa môže zaokrúhľovať na 5 rokov. Rubný vek PS sa určí ako rozdiel rubnej doby a jej odchýlky (úpravy) podľa zdravotného stavu lesa a jeho predpokladaného vývoja. Rubný vek sa v zásade uplatňuje v porastoch so stupňom ohrozenia 3 alebo 4. V prípade odumierania smrečín je pri stupni ohrozenia 3 možnosť zníženia rubnej doby max. o 20 rokov, v prípade 4. stupňa ohrozenia max. o 40 rokov. OD a jej prípadné zníženie v stupňoch ohrozenia 3. resp. 4. je už modeloch hospodárenia. 10.1.4 Obnovná doba Obnovná doba je doba od začiatku obnovy lesa do jej ukončenia s prihliadnutím na hospodársky spôsob, jeho formu, stav lesa, cieľové drevinové zloženie a cieľovú výstavbu. Za začiatok obnovy sa považuje prvý ťažbový zásah do materského porastu za účelom obnovy. Obnovná doba sa netýka len obnovovaného porastu, ale aj nadväzujúcej generácie. Ukončenie obnovy teda predstavuje časový moment, keď sa vyťaží obnovovaný materský porast a následný porast je osamostatnený. V prípade, že po vyťažení materského porastu je mimimálne 50%-né prirodzené zabezpečenie celej plochy cieľovými drevinami možno považovať obnovnú dobu za ukončenú. V prípade, že po vyťažení materského porastu je prirodzené zabezpečenie následného porastu menšie ako 50%, obnova sa neukončila a bude pokračovať vo forme kombinovanej obnovy, s prevažným charakterom umelej obnovy. V takomto prípade sa obnova končí až po biologickom minimálnom 70% zabezpečení celej plochy. Ponechávanie niektorých stromov (výstavkov) materského porastu do ďalšej generácie sa do obnovnej doby nezahŕňa. Týka sa to aj skupín stromov ponechaných z dôvodu nerealizovateľnosti ťažby (časti ochranného rázu), pokiaľ spĺňajú kritériá zvyškov porastu. V prípade, že na ploche porastu zostane po plánovanej ťažbe časť porastu, ktorá nespĺňa kritériá zvyškov a nie je ani predpoklad, že po vykonaní obnovnej ťažby sa tento stav zmení, nemožno plánovať ukončenie obnovy v najbližšom desaťročí. V rámcovom plánovaní je dĺžka a načasovanie obnovy charakterizovaná len jediným číslom - obnovnou dobou. Je stanovená v modeli hospodárenia pre príslušný prevádzkový súbor ako rámcová obnovná doba. Obnovná doba sa vzhľadom na rubnú dobu stanovuje tak, aby ju symetricky obopínala. Pri stanovení dĺžky obnovnej doby je veľmi dôležité stanoviť jej začiatok a koniec. Pre obnovou rozpracované porasty sa okrem rámcovej OD PS uvádza v podrobnom plánovaní aj počet rokov do ukončenia obnovy (zvyšok obnovnej doby). 92

Obnovná doba pre konkrétny porast sa určuje na základe rámcovej obnovnej doby z príslušného modelu hospodárenia so zohľadnením stavu príslušného porastu (stavu obnovy). Pri obnovou rozpracovaných porastoch je obnovná doba porastu (dielca, čiastkovej plochy) súčtom veku najstaršej už obnovenej časti porastu (ak vznikla úmyselne alebo náhodne v rámci OD) a počtu rokov do ukončenia obnovy. Ak sa v poraste začína obnova - obnovná doba porastu je zhodná s rámcovou obnovnou dobou uvedenou v modeli hospodárenia. V prípade uplatnenia odlišného hospodárskeho spôsobu alebo jeho formy (voči doporučenému v modeli hospodárenia), ktorá má podstatný vplyv na hodnotu rámcovej OD, je možné upraviť OD porastu (je však potrebné zdôvodnenie úpravy OD). OD sa uvádza číslom zaokrúhleným na desiatky rokov, v prípade rýchlorastúcich drevín s krátkymi RD a OD je možné zaokrúhľovanie a aj na 5 rokov. Pre porasty v bezzásahovom režime sa v modeloch hospodárenia používa kód 98 a v prípade nepretržitej obnovnej doby kód 99. Nepretržitá OD sa používa pri výberkovom a účelovom hospodárskom spôsobe a je viazaná na stromovú príp. skupinovú formu týchto hospodárskych spôsobov. V rámci obnovy lesa sa určuje celková obnovná doba, ktorá sa vzťahuje na celý porast a čiastková obnovná doba, ktorá sa vzťahuje na časti obnovovaného porastu. Rozlišujeme teda obnovnú dobu porastu a obnovnú dobu obnovného prvku. Obnovná doba v hospodárskych lesoch je spravidla od 10 do 40 rokov. Obnovná doba 40 rokov sa aplikuje pri podrastovom HS pri obnove JD, príp. iných tiennych drevín. V prípade vyššej OD ide skôr o porasty v prebudove z podrastového hospodárskeho spôsobu na výberkový hospodársky spôsob. Pri výberkovom a účelovom hospodárskom spôsobe sa pri skupinovej forme aplikuje OD vyššia ako 50 rokov a pri stromovej forme OD nepretržitá (99). Pri holorubnom hospodárskom spôsobe (OD 5-30 rokov), kde sa používa holrub s následnou umelou obnovou, obnovnú dobu nahrádza ťažbová doba. V kategórii ochranných lesov sa obnovná doba určuje na viac ako 50 rokov alebo ako nepretržitá (účelový hospodársky spôsob). V lesoch osobitného určenia, kde je možné aplikovať všetky HS a ich formy, všeobecne platí - čím jemnejší hospodársky spôsob, tým dlhšia OD. Bezzásahový režim (OD 98) sa v zásade uplatňuje v subkategórii chránené lesy pri najvyššom 5. stupni ochrany prírody. Pri predlžovaní obnovných dôb je dôležité zvážiť začiatok obnovy vo vzťahu k fyziologickej rubnej zrelosti, a ukončenie obnovy vo vzťahu k optimálnemu plneniu funkcií lesa. Predĺženie obnovných dôb v hospodárskych lesoch na 40 a viac rokov nemusí byť z hľadiska produkčnej funkcie vždy efektívne. Skracovanie obnovných dôb súvisí spravidla s predčasným ukončením obnovy, ktoré nastáva najčastejšie v dôsledku rozvrátenia obnovne rozpracovaných porastov. Pre následné porasty to znamená ťažšie dosiahnutie vekovej, výškovej a hrúbkovej diferenciácie, čo môže mať nepriaznivý dopad na ich statickú stabilitu a odolnosť voči škodlivým činiteľom. V nízkych lesoch v prevode na les vysoký obnovnú dobu nahrádza doba prevodu. 10.1.5 Celkové a čiastkové obnovné číslo Obnovná doba sa vyjadruje aj pomocou obnovných čísel a doby návratu (intervalu rubov). Obnovné čísla vyjadrujú počet rubov a ich silu pri redukcii zakmenenia od začiatku obnovy až po jej dokončenie. Súčet číslic obnovného čísla je 10. Rozoznávame celkové a čiastkové obnovné číslo. Celkové obnovné číslo sa vzťahuje na obnovnú dobu celkovú (na celý porast). V celkovom obnovnom čísle každá číslica násobená desiatimi udáva percento ťažby v desaťročí a počet číslic udáva počet desaťročí obnovnej doby. Napr. číslo 244 znamená obnovnú ťažbu v 1. desaťročí 20 % v 2. a 3. desaťročí po 40 %, celková obnovná doba je 30 rokov. Čiastkové obnovné číslo sa vzťahuje na obnovnú dobu čiastkovú (na časť obnovovaného porastu). V čiastkovom obnovnom čísle každá číslica násobená desiatimi udáva percento ťažby pri každom zásahu na obnovnom prvku a počet číslic celkový počet zásahov na obnovnom prvku. Napr. číslo 244 znamená ťažbu v obnovnom prvku na prvý zásah 20 %, na druhý a tretí zásah po 40 %, celkový počet zásahov na obnovnom prvku je 3. Čiastková obnovná doba vyjadrená čiastkovým obnovným číslom závisí od ekologických požiadaviek drevín, od stanovišťa a formy hospodárskeho spôsobu (aj veľkosť a tvar obnovného prvku). Dlhšie čiastkové obnovné doby sa uplatňujú pri tiennych a polotiennych drevinách. Pri čiastkových obnovných dobách v zásade platí, že hodnota prvej číslice je menšia alebo rovná ako hodnota číslice nasledujúcej. Príklad stanovenia obnovného čísla pri časovej úprave lesa uvádza tab. 10.11. 93

Tab. 10.11 Obnovné čísla v hospodárskych lesoch (Štefančík a kol. 1985) ZHSLT ZHSPT Celkové obnovné Čiastkové obnovné Drevina číslo číslo 13 boriny zmiešané s DB - DB 334, 235 21 dubiny zmiešané s HB 46 DB 334 25 dubiny zmiešané s BK 46 DB 334 31 bučiny s DB 334 BK / DB 235 / 334 33 bučiny s DB 334 BK / DB 235 / 334 33 bučiny s JD 2233 / 334 BK / JD 334 / 2233,12223 35 bučiny s DB 55 BK / DB 235 / 334 37 bučiny s DB 334 BK 226,235 41 bučiny s JD a SM 433 BK(SM) / JD 334 / 2233, 11224 43 bučiny s JD a SM 433 (2233) BK(SM) / JD 334 / 2233 45 zmiešané bučiny s JD a SM 244, 2233 BK(SM) / JD 226 / 2233, 12223 45 bučiny 244 BK 226 47 bučiny s JD a SM 334, 1234, 334 BK(SM) / JD 235 / 2233 51 zmiešané smrečiny s BK a JD 433, 2233 SM(BK) / JD 235 / 2233, 12223 53 zmiešané smrečiny s JD a BK (BO) 2233 SM(BK) / JD 334 / 2233, 12223 55 zmiešané smrečiny s BK ajd 334, 433 SM,BK / JD 235 / 2233 55 smrečiny 46 SM,BK / JD 235 / 2233 55 bučiny 244 BK 226 65 smrečiny s JD a BK 235 BK,SM / JD 334 / 223, 12223 10.1.6 Vek začatia obnovy lesa Vek začatia obnovy lesa je vek lesného porastu, v ktorom sa môže začať obnovná ťažba. Predstavuje veľmi dôležitú vekovú hladinu, pretože je hraničným vekom medzi obnovnou a výchovnou ťažbou. Bez ohľadu na to, či v poraste už existuje zmladenie (nálet) alebo nie, začiatkom obnovy je ten časový moment, keď sa uskutočnil prvý zásah s úmyslom vytvoriť podmienky pre novú generáciu jedincov následného porastu, teda aj zámerná príprava (prípravný rub) a nielen bezprostredný vznik (t.j. semenný rub) jedincov sa zahŕňa do obnovnej doby (Korpeľ a kol. 1991). Vek začatia obnovy vo vzťahu k skutočnému začiatku obnovy je len teoretickou hranicou a určuje sa odpočítaním polovice rámcovej obnovnej doby od rubnej doby alebo rubného veku porastu. Pri nepretržitej obnovnej dobe (OD 99) sa vek začatia obnovy určuje v polovici rubnej doby alebo rubného veku porastu. Vek začatia obnovy by mal zohľadňovať: - východiskový stav materského porastu a najmä obnovného cieľa, ktorý je prispôsobený produkčnému cieľu následného porastu tzn. priestorovým a časovým usporiadaním upraviť podmienky tak, aby prvé fázy obnovy prebiehali priaznivo, - všeobecné poznatky o raste a prírastku stromov, najmä o priebehu bežného a priemerného prírastku, - poznatky o rubnej zrelosti porastov a ich jednotlivých častí, - skutočnosť, že aj v rovnoveké porasty môžu dosiahnuť vo vyššom veku hrúbkovú diferencovanosť, čo umožňuje postupnú ťažbu rubne zrelých stromov alebo častí porastov (najvýhodnejšie je pritom určiť hrúbku d 1,3 zrelých stromov podľa drevín). Vek začatia obnovy je dôležitý pri uplatnení clonnej obnovy (podrastový hospodársky spôsob), pretože od neho závisí ďalšie skvalitňovanie zásoby a zvyšovanie prírastku (svetlostný prírastok) atď. Vek začatia obnovy je veľmi významnou veličinou najmä u lesov ochranných a lesov osobitného určenia. Mal by byť stanovený tak, aby poskytoval dostatok času na obnovenie aspoň významnej časti porastu ešte pred obdobím, kedy sa v poraste významným spôsobom obmedzia podmienky pre prirodzenú obnovu (burina, vysoké byliny, kroviny) alebo dreviny stratia prirodzenú schopnosť fruktifikácie alebo produkcie zdravého reprodukčného materiálu. Odkladanie začiatku obnovy v týchto porastoch môže viesť k vzniku ťažko riešiteľnej situácie - nedosiahnutiu obnovy porastov ešte pred ich veľkoplošným rozpadom čo vedie k ohrozeniu plnenia požadovaných funkcií. K tejto situácii môže dôjsť aj neočakávane v dôsledku zhoršovania zdravotného stavu stromov ako aj vplyvom klimatických zmien. Aj keď na druhej 94

strane preriedené alebo čiastočne rozpadajúce sa porasty ešte nemusia stratiť schopnosť prirodzene sa obnovovať. V prípade, že v dôsledku rekonštrukcií lesa nie je možné dodržať vek začatia obnovy (porast rekonštruujeme pred dosiahnutím veku začatia obnovy), určený na základe rubného veku a obnovnej doby, hovoríme o predčasnej obnove. Predčasná obnova sa uvádza v podrobnom plánovaní - v textovej časti plánu hospodárskych opatrení. 10.1.7 Doba zabezpečenia a vek zabezpečenia Doba zabezpečenia je doba, počas ktorej sa po obnove lesa vypestuje nový lesný porast, ktorý spĺňa kritériá zabezpečeného lesného porastu. Za zabezpečený sa považuje lesný porast, ktorý spĺňa 5 kritérií: 1. reprodukčný materiál (spĺňa podmienky legislatívy o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní); 2. drevinové zloženie (najmenej 50 % posudzovanej plochy je porastenej hlavnými drevinami cieľového drevinového zloženia podľa príslušného modelu hospodárenia, pričom za hlavné dreviny cieľového drevinového zloženia sa považujú dreviny, ktorých zastúpenie v príslušnom modeli hospodárenia dosahuje aspoň 10 %); 3. prispôsobenie stanovišťu (prejavuje sa znateľným výškovým prírastkom, a lesný porast dosiahol výšku viac ako 2/3 výšky buriny alebo malinčia); 4. potreba opakovaného zalesňovania (na posudzovanej ploche je rovnomerne rozmiestnený dostatočný počet jedincov v súlade so STN 48 2410 Zalesňovanie a starostlivosť o kultúry a mladiny tak, že sa nevyžaduje ďalšie doplňovanie opakovaným zalesňovaním; 5. poškodenie hlavných drevín (najmenej 60 % jedincov hlavných drevín je dobre vyvinutých, s nepoškodenými vrcholovými výhonmi a bočnými výhonmi bez výrazného poškodenia; za výrazné poškodenie sa nepovažuje také poškodenie, pri ktorom je predpoklad ďalšieho rastu jedinca). Doba zabezpečenia sa určuje diferencovane podľa príslušného modelu hospodárenia v rámcovom plánovaní s ohľadom na stanovištné podmienky a vlastnosti drevín. K skutočnému využitiu celej dĺžky doby zabezpečenia dochádza len vplyvom nepredvídateľných a neplánovateľných okolností. V prípade nezabezpečenia porastu v povinnej lehote 10 rokov, ak boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie porastu môže obhospodarovateľ lesa požiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva o predĺženie doby na zabezpečenie o ďalšie 2 roky. Rámcová doba zabezpečenia v týchto prípadoch slúži najmä ako podklad pre príslušný orgán štátnej správy pri rozhodovaní o predĺžení doby zabezpečenia, ktorý s určitou presnosťou informuje, či vzniknuté problémy s obnovou boli alebo neboli očakávané a či ich vznik možno pripísať odbornému lesnému hospodárovi. Určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob, jeho formu, stav lesného porastu a musí byť v súlade s dĺžkou obnovnej doby. Pri dobe zabezpečenia porastu plní významnú úlohu aj časový prvok vek zabezpečenia. Základným rámcom pre jeho stanovenie je pravidlo 2+10, čiže povinné lehoty na obnovu lesa a zabezpečenie lesného porastu. V prípade mimoriadne nepriaznivého vývoja môže obhospodarovateľ lesa požiadať orgán štátnej správy lesného hospodárstva o predĺženie doby na zalesnenie z dôvodu očakávania prirodzeného zmladenia o ďalšie 2 roky, v prípade harmonogramu zalesňovania aj viac rokov. Vek zabezpečenia lesných porastov na jednotlivých obnovných prvkoch predstavuje ich čiastkovú obnovnú dobu. Pri holorubnom hosposdárskom spôsobe sa vek zabezpečenia určí na základe lehoty na prvé zalesnenie (dvojročná lehota) a z vlastného času potrebného na zabezpečenie následného porastu. Pri podrastovom hospodárskom spôsobe sa musí počítať taktiež s lehotou na umelé alebo prirodzené doplnenie medzier (dvojročná lehota), ako aj s časom na zabezpečenie následného porastu, ktorý je spravidla kratší ako pri holorubnom hospodárskom spôsobe. Pri použití veľkoplošných foriem býva vek zabezpečenia spravidla mierne vyšší oproti formám maloplošným. Pri výberkovom a účelovom hospodárskom spôsobe sa doba zabezpečenia a vek zabezpečenia neuvádza, pretože pri obnove lesa spravidla nevzniká holina, ani súvislý mladý lesný porast a hodnotenie zabezpečenia je najmä pri stromovej forme nereálne. Výnimkou však môže byť využitie umelej obnovy pri oboch hospodárskych spôsoboch. 95

10.1.8 Doba návratu Doba návratu je doba, po uplynutí ktorej možno v obnovovanom lesnom poraste vykonať ďalší obnovný rub resp. priradiť ďalší obnovný prvok alebo vykonať ďalšiu fázu clonného rubu. Doba návratu je technickou veličinou upresňujúcou predstavu o časovom rozvrhnutí obnovy porastov na jednotlivé zásahy. Určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob, jeho formu a stav lesného porastu, príp. dĺžku obnovnej doby a predpokladanej doby zabezpečenia. Pri holorubnom hospodárskom spôsobe je možné priradiť ďalší obnovný prvok až po zabezpečení predchádzajúceho, preto je doba návratu o niečo vyššia ako doba zabezpečenia. V prípade, že sa neočakávajú žiadne problémy so zabezpečením následného porastu je doba návratu rovná dobe zabezpečenia (doba návratu nesmie byť však kratšia než doba zabezpečenia). Keďže celková obnovná doba pri holorubnom hospodárskom spôsobe je súčtom čiastkových obnovných dôb jednotlivých obnovných prvkov, doba návratu sa v tomto prípade teda rovná (príp. je väčšia) čiastkovej obnovnej dobe. Pri podrastovom hospodárskom spôsobe sa doba návratu odvodzuje od priemernej doby medzi fázami clonného rubu. Interval medzi prípravným a semenným rubom nie je možné presne stanoviť, nakoľko semenný rub je viazaný na semenný rok niektorej z drevín. Presvetľovací rub by mal nasledovať 3 až 5 rokov po semennom rube a dorub 3 až 7 rokov po presvetľovacom rube. Celkovo teda možno pri podrastovom hospodárskom spôsobe uvažovať s dobou návratu cca 3 až 7 rokov, u tiennych drevín aj viac rokov. Pri výberkovom hospodárskom spôsobe doba návratu znamená frekvenciu v akej sa má vykonávať výberkový rub. Závisí predovšetkým od dynamiky hrúbkového a výškového prírastku stromov jednotlivých vrstiev a vzájomného pomeru hrúbkových stupňov v porovnaní so štruktúrou vzorovej zásoby. Doba návratu je teda často kompromisom medzi ekonomickou efektívnosťou zásahov (táto súvisí aj s dopravnými a približovacími vzdialenosťami) a ekologickou požiadavkou na jemnosť zásahov. Vo výberkových lesoch sa používajú doby návratu v rozpätí 3 až 10 rokov. V hospodárskych lesoch sú spravidla kratšie, v lesoch ochranných dlhšie. Pri účelovom hospodárskom spôsobe je doba návratu intervalom účelového rubu. So zvyšujúcim sa stupňom prirodzenosti sa doba návratu predlžuje. V súvislosti s požiadavkou podporovať obnovu ochranných lesov sa štandardne uvádza doba návratu 10 rokov. V lesoch osobitného určenia môže dosahovať aj nižšiu hodnotu. 10.1.9 Doba prevodu Doba prevodu je doba potrebná na prevod lesa nízkeho na les vysoký. Vzťahuje sa na priamy alebo nepriamy prevod obnovou. Určuje sa s prihliadnutím na použitý hospodársky spôsob, jeho formu a stav lesného porastu. Uvádza sa v rámcovom plánovaní v prevádzkových súboroch so spôsobom obhospodarovania p (prevody), kde nahrádza obnovnú dobu. 10.1.10 Cieľová dimenzia a dimenzia rubného typu Cieľová dimenzia je maximálna-konečná hrúbka rubne zrelého stromu. Pre zjednodušenie sa môže vyjadriť aj cieľovým hrúbkovým stupňom pre dominantnú drevinu, prípadne pre viac prevládajúcich (dominantných) drevín. Cieľový hrúbkový stupeň vyjadruje charakteristiku produkčného cieľa vo forme cieľovej hrúbky pre charakteristický sortiment, príp. skupinu sortimentov. Zásady voľby cieľového hrúbkového stupňa z komplexných hľadísk sú sformulované v prácach Šušku (1966, 1967) a pri jeho určovaní je potrebné uvažovať s prevládajúcou drevinou, bonitou, rastovou energiou, kvalitou a celkovým hospodárskym a zdravotným stavom porastov. Cieľová dimenzia je rozhodujúcou veličinou úpravy výberkových lesov, kde nahrádza vek rubnej zrelosti drevín a rubnú dobu prevádzkového súboru. Cieľová dimenzia vo výberkových lesoch ovplyvňuje tvar krivky hrúbkových početností a tiež aj výšku optimálnej zásoby. Stanovuje sa bez väzby na vek dreviny. Cieľová dimenzia v rovnovekých porastoch má skôr pomocný charakter. Stanovuje sa vo väzbe na vek s ohľadom na dosiahnuteľnú hornú hrúbku porastu. 96

Z hľadiska časovej úpravy sa najmä v porastoch s hospodárskym spôsobom podrastovým a holorubným uplatňuje dimenzia rubného typu. Dimenzia rubného typu je stredná hrúbka dreviny, určená vo veku jej rubnej zrelosti. Stanovuje sa vo väzbe na vek dreviny s presnosťou na 5 rokov a s ohľadom na technickú rubnú zrelosť. Je vyjadrená v cm alebo pre zjednodušenie aj rubným hrúbkovým stupňom, a dosahuje vždy nižšie hodnoty ako cieľová dimenzia. Dimenzia rubného typu je ďalším významným časovým prvkom na stanovenie začiatku rubnej ťažby v konkrétnom poraste. Začiatok obnovy porastu by sa mal plánovať a realizovať vtedy, keď sa na obnovovanej ploche nachádza dostatočný počet stromov s dimenziou rubného typu tzn. takého počtu stromov, aby sa vytvorili žiaduce priaznivé podmienky na ujatie a prežitie náletu. Predčasné dosiahnutie dimenzie rubného typu býva často odôvodnením úpravy RD v JPRL, pretože rámcovú RD pre prevádzkový súbor porastov je potrebné považovať za priemerný stav a jej uplatnením (rovnakej rámcovej rubnej doby) vo všetkých JPRL môže dôjsť k nevyužitiu ťažbových možností a tak k nežiaducim stratám. Na základe výsledkov grantovej úlohy VEGA 1/7052/20 na modelovom súbore porastov so zastúpením BK 80-100% o výmere cca 400 ha (HSLT 310 46 %, 311 22 %, 410 15 %, 411 15 %, ostatné 2 %, priemerná bonita 28,7 so smerodajnou odchýlkou ± 1,8) možno konštatovať, že vzťah stredných hrúbok porastov a cieľových hrúbok, v ktorých kulminujú kritériá rubnej zrelosti, je vždy dostatočne presne vyjadrený priamkou (obr. 10.05): dimenzia rubného typu = a + b cieľová dimenzia Pre modelový súbor porastov je uvedená cieľová dimenzia a dimenzia rubného typu v tab. 10.12. Tab. 10.12 Cieľová dimenzia a dimenzia rubného typu(majoroš 2000) rubná doba obnovná doba stredná hrúbka vo veku začatia obnovy v cm dimenzia rubného typu v cm cieľová dimenzia hrúbkový stupeň 90 30 26 34 42 100 30, 40 28 37 46 110 30, 40 31 40 50 120 30, 40 33 43 54 Obr. 10.05 Cieľová dimenzia a dimenzia rubného typu (Majoroš 2000) Niektorí autori uvádzajú ciele hospodárenia vo vzťahu k štandardnému veku 100r. (tab. 10.13). 97

Tab. 10.13 Ciele hospodárenia v 1. až 6. lvs (Štefančík a kol. 1985) ZHSLT Stredná hrúbka dreviny v cm v štandardnom veku 100 r. 13 pre HSLT 112: BO 27-28, DB 30-36 (v 160r. DB 50-54) pre HSLT 113a: BO 30-34, DB 30-36 (v 160r. DB 50-54) 19 DL 35-38 21 (časť v 11) DB 32-35, BK 28-30, BO 28 23 (časť v 13) DB 30, BK 29 25 (časť v 15) DB 35-37, BK 29-31, BO 28-32 27 DB 37-39, BK 32, BO30-34 29 SM 38, JS 34 31 JD 40, BK 30-32, DB 36-38, BO 30 33 BK 30-32, DB 35, JD 38-40, SM 36-38, BO 28 35 BK 32-34, DB 36-38, BO 30 (v 70r. SM 26-30) 37 BK 35, DB 40, JD 40 41 (časť v 51) BK 30, JD 37-38, SM 36-40 43 BK 30-31, BO 26-28 ( v 110r. SM, JD 38-40) 45 BK 35-38, JD 40-46, SM 40-43 47 BK 35-37, JD 46, SM 42-46 51 (časť v 61) SM 38-40, JD 37-40, BK 32-34 53 (časť v 63) SM 38-40, JD 36, BK 26-32 55 (časť v 57, 67) SM 42-44, JD 42-46, BK 32-36 59 (časť v 69) SM 36, JD 40, BO 30 65 SM 36-38, JD 38-40, BK 30-32 10.1.11 Doba presunu Doba presunu je obdobie za aký čas strom určitého hrúbkového stupňa zväčší svoju hrúbku o počet centimetrov, ktorý sa rovná veľkosti zvoleného hrúbkového intervalu (4cm hrúbkové stupne). Na základe dôb presunu sa dá určiť za aký čas stromy určitých hrúbok dosiahnu cieľovú dimenziu (dimenziu rubného typu). Pri určení doby presunu sa vychádza z dvoch zisťovaní stavu lesa (na začiatku a na konci inventarizačného obdobia) a realizovanej ťažby podľa hrúbkových stupňov. Predpokladem pre výpočet doby presunu je krátke inventarizačné obdobie, v ktorom žiaden strom nepostúpi o viac ako jeden hrúbkový stupeň. Pre určenie doby presunu možno použiť Meyerovu metódu, ktorá určuje pravdepodobnostnú dobu, počas ktorej sa všetky stromy hrúbkového stupňa presunú. Vychádza z % podielu stromov hrúbkového stupňa (x%), ktorý sa počas inventarizačnej (kontrolnej) doby (a) presunie pri rovnomernom rozdelení stromov vnútri hrúbkového stupňa do vyššieho hrúbkového stupňa. Metóda je vyjadrená jednoduchým vzťahom: a P [ rok] = 100 x% Percentuálny podiel (x%) a doba presunu sa vypočíta samostatne pre každý hrúbkový stupeň (tab. 10.14). Na základe doby presunu môžno jednoducho určiť aj hrúbkový prírastok (i = 4cm / P). Napríklad v hrúbkovom stupni 38 zo 308 stromov za 5 rokov postúpi do hrúbkového stupňa 42 celkom 163 stromov, tj. 53 %. Všetkých 308 stromov postúpi z hrúbkového stupňa 38 do vyššieho hrúbkového stupňa 42 za 9,4 roka (5.100/53) a hrúbkový prírastok bude 0,42 cm (4/9,4). Ďalšia D Alvernyho metóda vycháza z predpokladu, že množstvo stromov, ktoré postúpilo do následujúceho (vyššieho) hrúbkového stupňa je úmerné ich priemernej rýchlosti rastu. Je založená na vzťahu: y P [ rok] = a z 98

kde P - doba presunu, y - priemer počtu stromov v uvažovanom (posudzovanom) hrúbkovom stupni na začiatku a konci inventarizačného obdobia, z - priemer počtu stromov, ktoré postúpili z hrúbkového stupňa najbližšie nižšieho a stupňa uvažovaného, a - inventarizačné (kontrolné) obdobie. Napríklad v hrúbkovom stupni 38 je priemerný počet stromov počas inventarizačnej doby 328,5 (výpočet: (308+349)/2). Za 5 rokov postúpi z hrúbkového stupňa 38 celkom 163 stromov a do hrúbkového stupňa 38 celkom 204 stromov, tzn. v priemere 183,5 stromov (výpočet: (163+204)/2). Pri priemernej rýchlosti rastu doba presunu v hrúbkovom stupni 38 je 9 rokov (výpočet: (328,5/183,5)x 5). Tab. 10.14 Doby životnosti a doby nárastu poškodenia SM v pásmach ohrozenia imisiami 4 cm hrúbkový stupeň Počet stromov (ks) Zostávajúci počet pôvodných stromov v HS Počet stromov presunutých do vyššieho HS 99 Doba presunu pre 4 cm HS Prírastok na hrúbke Meyerova metóda Doba presunu pre 4 cm HS D Alvernyho metóda vo vo veku t+5 rokov veku t (vrátane vyťažených) ks absolútny (ks) relatívny (%) rok mm rok 90 0 0 0 0 0 0 0 0 86 0 1 0 0 0 0 0 0 82 0 0 0 0 0 0 0 0 78 1 0 0 1 100 5,0 8,0 5,0 74 1 3 1 0 0 0 0 10,0 70 4 5 2 2 50 10,0 4,0 9,0 66 7 11 4 3 43 11,6 3,4 9,0 62 12 19 5 7 58 8,6 4,6 7,4 58 23 34 9 14 61 8,2 4,9 7,3 54 41 56 16 25 61 8,2 4,9 7,5 50 64 87 24 40 62 8,1 5,0 7,3 46 112 166 49 63 56 8,9 4,5 7,7 42 219 265 102 117 53 9,4 4,2 8,6 38 308 349 145 163 53 9,4 4,2 9,0 34 394 515 190 204 52 9,6 4,2 8,6 30 613 685 288 325 53 9,4 4,2 9,0 26 772 969 375 397 51 9,8 4,1 8,8 22 1163 1256 569 594 51 9,8 4,1 9,4 18* 14* 10* *údaje neboli zisťované Rozdiel medzi metódami je daný ich výpočtom a najmä zohľadnením počtu stromov, ktoré sa presunuli z nižšieho hrúbkového stupňa. V prípade, ak počas inventarizačného obdobia nedôjde k presunu žiadneho zo stromov do vyššieho hrúbkového stupňa (ako v prípade hrúbkového stupňa 74) je výhodnejšie použiť presnejšiu D Alvernyho metódu. 10.1.12 Čakacia doba (doba útlaku) Čakacia doba alebo doba útlaku je doba, počas ktorej stromy dolnej vrstvy môžu existovať pod silným zatienením tak, že ich ročný výškový prírastok je menší ako jeden decimeter. Po uvoľnení životného priestoru (svetla) takýchto stromov dochádza k pokračovaniu normálneho rastu. Tento časový prvok sa uplatňuje najmä pri výberkovom hospodárskom spôsobe (aj účelový a podrastový hospodársky spôsob). Svetlo ako jeden z hlavných ekologických faktorov ovplyvňuje podmienky obnovy lesa ujímanie, klíčenie, prežívanie a ďalší vývoj semenáčikov (náletu). Miera clonenia náletu materským porastom alebo vegetáciou (vysoké byliny, kroviny) je pre jeho existenciu nesmierne dôležitá. Presvetlenie je rozhodujúci nástroj pre ďalší vývoj následnej generácie. Jedince všetkých drevín obyčajne dosahujú najväčší asimilačný výkon pri plnom osvetlení, no vzhľadom na viaceré nebezpečenstvá (silné vysúšanie, prehrievanie prízemnej vzdušnej vrstvy, neskoré mrazy, zaburinenie) sa často najväčie prírastkové hodnoty dosahujú v polotieni. Keď svetelný pôžitok klesne pod hraničnú hodnotu, pri ktorej sa asimilácia vyrovnáva s disimiláciou, začínajú jedince obnovy

odumierať. Tento kompenzačný moment je však pri tiennych drevinách nižší ako pri slnných drevinách (ale všetky potrebujú svetlo). Schopnosť znášať zatienenie sa prejavuje rozdielne: mladé jedince lepšie znášajú zatienenie ako staršie, jedince vystavené silnejšiemu zatieneniu sú však málo vitálne a stávajú sa obeťou škodlivých činiteľov. Pri silnejšom zatienení sa rastové disproporcie zväčšujú v neprospech koreňa a v prospech ihličia a preto sa jedince obnovy stávajú citlivé na nedostatok vody (dosah koreňov a korún starších stromov tanierový efekt). Špecifická tolerancia k zatieneniu je pri jednotlivých drevinách rozdielna a poskytuje rozmanitý pestovný priestor. Napr. výška smrekového podrastu sa s každým zvýšením zakmenenia o 1 stupeň ročne znižuje asi o 10 cm. Pri rovnakej clone sa brzdiaci účinok zatienenia na výškový rast zvyšuje s vekom podrastu a so slnnosťou dreviny. Zatienenie dreviny v mladosti môže mať pozitívny vplyv na jej odolnosť voči zlomom, pre produkciu bezhrčatej hmoty s úzkymi a pravidelnými ročnými kruhmi vo vnútornej zóne prízemkovej časti kmeňa a pod. Dlhodobé zatienenie sa využíva pri tiennych drevinách, kde v extrémnych prípadoch (JD) môže trvať aj vyše sto rokov. Tento fakt je jednou z príčin prečo vo výberkovom lese využitie vekových stupňov stráca opodstatnenie. Údaj čakacej doby sa uplatňuje aj pri podrastovom a účelovom hospodárskom spôsobe pri určení naliehavosti ťažbového zásahu. 10.2 Časová úprava podrastového lesa Hlavné prvky časovej úpravy sú: vek rubnej zrelosti drevín, rubná doba, obnovná doba, vek začatia obnovy, doba zabezpečenia, doba návratu. Ďalšie prvky časovej úpravy sú: celková a čiastková obnovná doba, celkové a čiastkové obnovné číslo, dimenzia rubného typu, fyzický vek, doba presunu. Ďalšie dôležité charakteristiky vo väzbe na prvky časovej úpravy sú: normálne zastúpenie vekových stupňov, normálna výmera vekových stupňov. Určujú sa na základe rubnej a obnovnej doby (tab. 10.15). Uplatňujú sa pri riešení ťažbovej úpravy lesa vo vzťahu k skutočnému zastúpeniu vekových stupňov a skutočnej výmere vekových stupňov. Tab. 10.15 Percentuálne vyjadrenie výmery vekového stupňa z normálnej výmery VS Obnovná Vekový stupeň vzdialený od rubnej doby doba - 5-4 - 3-2 - 1 +1 +2 +3 +4 20 100 100 100 95 70 30 5 - - 30 100 100 100 89 66 34 11 - - 40 100 100 97 84 63 37 16 3-50 100 100 93 79 60 40 21 7-60 100 98 90 75 58 42 25 10 2 10.3 Časová úprava holorubného lesa Hlavné prvky časovej úpravy sú: vek rubnej zrelosti drevín, rubná doba, obnovná doba (doba ťažby), vek začatia obnovy, doba zabezpečenia, doba návratu. Ďalšie prvky časovej úpravy sú: celkové obnovné číslo, dimenzia rubného typu. Ďalšie dôležité charakteristiky vo väzbe na prvky časovej úpravy sú: normálne zastúpenie vekových stupňov, normálna výmera vekových stupňov, normálne rúbanisko (holina), porubný kľud. Určujú sa na základe dĺžky rubnej doby. Normálne zastúpenie (počet) vekových stupňov (m) sa vypočíta u m = n kde u rubná doba n počet ročníkov vo vekovom stupni (10r.) 100

P Normálna výmera vekových stupňov (p i ) sa vypočíta p = i u + b P Normálna holina (rúbanisko) je potom B = b u + b kde P výmera porastov, b porubný kľud (určuje sa z ohľadom na lehotu obnovy lesa na holine najčastejšie b=1). Tieto charakteristiky sa uplatňujú najmä pri riešení ťažbovej úpravy lesa vo vzťahu k skutočnému zastúpeniu vekových stupňov, skutočnej výmere vekových stupňov a skutočnej holine. 10.4 Časová úprava výberkového lesa Ako hlavný prostriedok hospodárskej úpravy sa namiesto veku a vekových stupňov uplatňuje hrúbka a hrúbkové stupne. Namiesto pomeru vekových stupňov sa uplatňuje pomer hrúbkových stupňov a namiesto rubnej doby sa uplatňuje cieľová dimenzia. Hlavné prvky časovej úpravy sú: cieľová dimenzia, doba presunu, doba návratu, čakacia doba (doba útlaku). Ďalšie prvky časovej úpravy sú: vzorová krivka hrúbkových početností, vzorová zásoba, optimálna zásoba. Ďalšie dôležité charakteristiky vo väzbe na prvky časovej úpravy sú: kvocient q (podľa Liocourta), konštanty k, α (podľa Meyera). Pre vyjadrenie vzorovej (vyrovnanej) štruktúry výberkového lesa sa najviac využíva model hrúbkovej štruktúry založenej na Liocourtovom zákone. Liocourtov zákon: V každom dokonalom výberkovom lese, nachádzajúcom sa v rovnováhe, sa zmenšuje počet stromov od jedného hrúbkového stupňa k druhému podľa stáleho pomeru. Túto skutočnost je možno matematicky napísať: N n = a. q -(n-1) kde N n - počet stromov príslušného hrúbkového stupňa n i, a - začiatočná početnosť v prvom hrúbkovom stupni (maximálna), q - kvocient geometrického radu, n - počet hrúbkových stupňov (tried). Grafické vyjadrenie tejto funkcie je vzorová (vyrovnaná) krivka hrúbkových početností. (v kapitole Výberkový hospodársky spôsob - obrázok 10.3). Vo vyrovnanom stave je to pravidelne klesajúca krivka hrúbkových početností s približne konštantným pomerom dvoch susedných hrúbkových stupňov. Vyjadruje postupný úbytok stromov v závislosti od hrúbkového vývoja, stanovenej dimenzie rubného typu a trvalej schopnosti porastu tento úbytok kompenzovať neustálou obnovou a dorastaním do väčších hrúbkových stupňov. Takýchto vzorových krivek existuje väčšie množstvo, pre rôzne typy výberkových lesov. Vzorovej krivke hrúbkových početností zodpovedá vzorová zásoba. Uvádza sa jedným číslom v m 3 hrubiny bez kôry. Dôležitejším ukazovateľom je však optimálna zásoba. Optimálna zásoba výberkového lesa je taký objem zásoby, ktorý dovoľuje trvalo udržať rovnováhu medzi ťažbou v celom rozpätí hrúbok vrátane cieľových dimenzií, a prírastkom v jednotlivých hrúbkových stupňoch pri trvalom zachovaní výberkovej štruktúry. Uvádza sa rozpätím (intervalom) v m 3 hrubiny bez kôry. Spravidla platí, že vzorová zásoba sa nachádza v intervale optimálnej zásoby. Vzťah medzi vzorovou a optimálnou zásobou je veľmi dôležitý. Pokiaľ sa skutočná štruktúra zásob výrazne líši od vzorovej zásoby, potom sa vzorová zásoba odvodzuje z časti porastu, ktorá sa k nej najviac blíži. V tomto prípade vzorová zásoba nie je optimálna, ale charakterizuje stav dosiahnuteľný v najbližšom období. Prvoradá požiadavka je, aby vzorová zásoba umožňovala primeraný rozsah prirodzenej obnovy, rovnomerne po celej ploche porastu a dosiahnutie, alebo udržanie výberkovej 101

štruktúry. Pri určení vzorovej (vyrovnanej) hrúbkovej štruktúry a vzorovej zásoby možno využiť viac metód, ktoré sú uvedené v nasledujúcich príkladoch. Príklad č.1: Táto metóda je založená na počte stromov v 1. hrúbkovom stupni a tomu sa prispôsobuje výpočet. Vychádza sa z toho, že úbytok stromov v hrúbkových stupňoch možno vyjadriť geometrickým radom: a, a.q -1, a.q -2, a.q -3,..., a.q -(n-1), teda platí vzťah: a = q n. Potom pre a = 244, n = 16 (počet hrúbkových stupňov) je hodnota q určená ako n-tá odmocnina z a tzn. 16-ta odmocnina z 244 (q= 1,41). Počty stromov v hrúbkových stupňoch sa vypočítajú podľa vzťahu N n = a. q -(n-1) v tab. 10.16. Grafické vyrovnanie tejto početnosti predstavuje vzorovú krivku hrúbkových početností. Tab. 10.16 Výpočet vzorovej početnosti stromov po hrúbkových stupňoch Hrúbkový stupeň Skutočný počet Vzdialenosť od 1. HS Vzorový počet Číslo HS výpočet (cm) stromov (ks) (poradie) stromov (ks) 1 10 244 n-16 0 244 244 2 14 161 n-15 1 244/1,41^1 173 3 18 108 n-14 2 244/1,41^2 123 4 22 76 n-13 3 244/1,41^3 87 5 26 51 n-12 4 244/1,41^4 62 6 30 38 n-11 5 244/1,41^5 44 7 34 29 n-10 6 244/1,41^6 31 8 38 20 n-9 7 244/1,41^7 22 9 42 16 n-8 8 244/1,41^8 16 10 46 10 n-7 9 244/1,41^9 11 11 50 8 n-6 10 244/1,41^10 8 12 54 6 n-5 11 244/1,41^11 6 13 58 4 n-4 12 244/1,41^12 4 14 62 2 n-3 13 244/1,41^13 3 15 66 2 n-2 14 244/1,41^14 2 16 70 1 n-1 15 244/1,41^15 1 Príklad č.2: Táto metóda je založená na určení vzorovej Liocourtovej krivky podľa tabuliek. Najskôr sa stanoví cieľová dimenzia, začiatočný (prvý) hrúbkový stupeň (stred = 10 cm) a počet hrúbkových stupňov (n=15) od cieľového hrúbkového stupňa, do ktorého spadá predom stanovená cieľová dimenzia, do začiatočného hrúbkového stupňa. V tabuľke 10.18 v stĺpcoch, ktoré odpovedajú hrúbkovým stupňom 10-22 cm (v tabuľke to odpovedá stĺpcom 15-12) je potrebné určiť ten riadok, ktorý sa bude z pohľadu množstva skutočného počtu stromov z priemerkovania naplno čo najviac približovať údajom v tabuľke 10.17. Takto sa stanoví riadok s koeficientom klesania"q" = 1,48. Tab. 10.17 Počet HS od Počet stromov na 1 ha podľa: Zásoba na 1 ha podľa: d i cieľového HS celoplošného priemerkovania Liocourtovej krivky celoplošného priemerkovania Liocourtovej krivky 1 2 3 4 6 7 10 15 244 266 7,3 8,0 14 14 161 178 12,9 14,2 18 13 108 120 17,8 19,2 22 12 76 80 22,0 23,2 26 11 51 54 24,5 25,9 30 10 38 36 27,0 25,6 102

34 9 29 24 29,0 24,0 38 8 20 16 26,4 21,1 42 7 16 11 27,0 18,6 46 6 10 7 21,3 14,9 50 5 8 5 21,1 13,2 54 4 6 3 19,3 9,7 58 3 4 2 15,5 7,8 62 2 2 1 9,2 4,6 66 1 2 1 10,6 5,3 70-1 - 6,2 - Spolu 776 804 297 230 V tabuľke 10.18 pri tomto koeficiente klesania je však hodnota celkového počtu stromov na 1 ha rovná 743 kusom. To je o 33 kusov menej ako v skutočnosti (podľa údajov z priemerkovania naplno v tab. 10.17 je to 776 ks). Z tohoto dôvodu výslednú Liocourtovú krivku určíme tak, aby súčet stromov bol najbližší vyšší ako je údaj z priemerkovánia naplno. Preto výsledná Liocourtova krivka sa bude riadiť podľa koeficentu klesania q = 1,49 (celkový počet stromov = 804). Následne sa určí vyrovnaná (vzorová) zásoba. Vychádza sa z pomeru mezi počtom stromov z vyrovnanej krivky a skutočným počtom stromov z vypriemerkovania naplno po jednotlivých hrúbkových stupňoch. Napríklad v 1. hrúbkovom stupni tento pomer predstavuje 1,1 (266/244). Hodnota zásoby v tomto hrúbkovom stupni (7,3) sa potom násobí koeficientem 1,1 a pre tento hrúbkový stupeň je veľkosť zásoby podľa Liocourtovej krivky rovná 8,0 m 3 na 1 ha. Takto postupujeme aj v ďalších hrúbkových stupňoch. Tab. 10.18 Početnosti v hrúbkových stupňoch pre zostavenie vzorovej krivky (1.riadok), súčtová početnosť pre hrúbkové stupne od začiatočného HS po cieľový HS (2.riadok) Kvocient počet štvorcentimetrových hrúbkových stupňov od 10 cm po najvyššiu hrúbku dimenzie rubného typu klesania q 16 15 14 13 12 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 1,39 140 101 72 52 37 27 19 14 10 7 5 4 3 2 1 1 495 355 254 182 130 93 66 1,40 156 111 79 57 40 29 21 15 11 8 5 4 3 2 1 1 543 387 276 197 140 100 71 1,41 173 123 87 62 44 31 22 16 11 8 6 4 3 2 1 1 594 421 298 211 149 105 74 1,42 192 136 95 67 47 33 23 17 12 8 6 4 3 2 1 1 647 455 319 224 157 110 77 1,43 214 150 105 73 51 36 25 17 12 9 6 4 3 2 1 1 709 495 345 240 167 116 80 55 1,44 237 165 114 79 55 38 27 18 13 9 6 4 3 2 1 1 772 535 370 256 177 122 84 57 1,45 263 182 125 86 60 41 28 20 13 9 6 4 3 2 1 1 844 581 399 274 188 128 87 59 1,46 292 200 137 94 64 44 30 21 14 10 7 5 3 2 1 1 925 633 433 296 202 138 94 64 1,47 323 220 150 102 69 47 32 22 15 10 7 5 3 2 1 1 1009 686 466 316 214 145 98 66 1,48 358 242 163 110 75 50 34 23 16 11 7 5 3 2 1 1 1101 743 501 338 228 153 103 69 1,49 396 266 178 120 80 54 36 24 16 11 7 5 3 2 1 1 1200 804 538 360 240 160 106 70 1,50 438 292 195 130 86 58 38 26 17 11 8 5 3 2 2 1 1312 874 582 387 257 171 113 75 1,51 484 320 212 141 93 62 41 27 18 12 8 5 3 2 2 1 1431 947 627 415 274 181 119 78 1,52 534 351 231 152 100 66 43 28 19 12 8 5 4 2 2 1 1558 1024 673 442 290 190 124 81 103

1,53 589 385 252 165 108 70 46 30 20 13 8 5 4 2 2 1 1700 1111 726 474 309 201 131 85 1,54 650 422 274 178 116 75 49 32 21 13 9 6 4 2 2 1 1854 1204 782 508 330 214 139 90 1,55 716 462 298 192 124 80 52 33 21 14 9 6 4 2 2 1 2016 1300 838 540 348 224 144 92 1,56 789 506 324 208 133 85 55 35 22 14 9 6 4 2 2 1 2195 1406 900 576 368 235 150 95 60 1,57 868 553 352 224 143 91 58 37 24 15 10 6 4 2 2 1 2390 1522 969 617 393 250 159 101 64 1,58 955 604 382 242 153 97 61 39 25 16 10 6 4 2 2 1 2599 1644 1040 658 416 263 166 105 66 1,59-660 415 261 164 103 65 41 26 16 10 6 4 3 2 1-1777 1117 702 441 277 174 109 68 1,60-721 450 281 176 110 69 43 27 17 10 7 4 3 2 1-1921 1200 750 469 293 183 114 71 1,61-786 488 303 188 117 73 45 28 17 11 7 4 3 2 1-2073 1287 799 496 308 191 118 73 1,62-857 529 327 202 124 77 47 29 18 11 7 4 3 2 1-2238 1381 852 525 323 199 122 75 1,63-935 573 352 216 132 81 50 31 19 12 7 4 3 2 1-2418 1483 910 558 342 210 129 79 1,64-1018 623 379 231 141 86 52 32 19 12 7 4 3 2 1-2608 1590 969 590 359 218 132 80 1,65-1109 672 407 247 150 91 55 33 20 12 7 4 3 2 1-2813 1704 1032 625 378 228 137 82 1,66 - - 727 438 264 159 96 58 35 21 13 8 5 3 2 1 - - 1830 1103 665 401 242 146 88 53 1,67 - - 786 471 282 169 101 60 36 22 13 8 5 3 2 1 - - 1959 1173 702 420 251 150 90 54 1,68 - - 849 505 301 179 107 63 38 22 13 8 5 3 2 1 - - 2096 1247 742 441 262 155 92 54 1,69 - - 917 543 321 190 112 67 39 23 14 8 5 3 2 1 - - 2245 1328 785 464 274 162 95 56 1,70 - - 990 583 343 202 119 70 41 24 14 8 5 3 2 1 - - 2405 1415 832 489 287 168 98 57 1,71 - - 1069 625 366 214 125 73 43 25 15 9 5 3 2 1 - - 2575 1506 881 515 301 176 103 60 1,72 - - 1153 670 390 227 132 77 45 26 15 9 5 3 2 1 - - 2755 1602 932 542 315 183 106 61 1,73 - - - 719 415 240 139 80 46 27 15 9 5 3 2 1 - - - 1701 982 567 327 188 108 62 1,74 - - - 770 443 254 146 84 48 28 16 9 5 3 2 1 - - - 1809 1039 596 342 196 112 64 1,75 - - - 825 471 269 154 88 50 29 16 9 5 3 2 1 - - - 1922 1097 626 357 203 115 65 1,76 - - - 883 502 285 162 92 52 30 17 10 5 3 2 1 - - - 2044 1161 659 374 212 120 68 1,77 - - - 946 534 302 171 96 54 31 17 10 6 3 2 1 - - - 2173 1227 693 391 220 124 70 1,78 - - - 1012 568 319 179 101 57 32 18 10 6 3 2 1 - - - 2308 1296 728 409 230 129 72 1,79 - - - 1082 604 338 189 105 59 33 18 10 6 3 2 1 - - - 2450 1368 764 426 237 132 73 1,80 - - - 1156 643 357 198 110 61 34 19 10 6 3 2 1 - - - 2600 1444 801 444 246 136 75 1,81 - - - 1236 683 377 209 115 64 35 19 11 6 3 2 1 - - - 2761 1525 842 465 256 141 77 1,82 - - - 1321 726 399 219 120 66 36 20 11 6 3 2 1 - - - 2930 1609 883 484 265 145 79 1,83 - - - - 771 421 230 126 69 38 21 11 6 3 2 1 104

1,84 1,85 1,86 1,87 1,88 1,89 1,90 1,91 1,92 - - - - 1699 928 507 277 151 82 - - - - 818 445 242 131 71 39 21 11 6 3 2 1 - - - - 1790 972 527 285 154 83 - - - - 869 470 254 137 74 40 22 12 6 3 2 1 - - - - 1890 1021 551 297 160 86 - - - - 922 496 266 143 77 41 22 12 6 3 2 1 - - - - 1991 1069 573 307 164 87 - - - - 978 523 280 150 80 43 23 12 7 3 2 1 - - - - 2102 1124 601 321 171 91 48 - - - - 1037 552 293 156 83 44 23 12 7 4 2 1 - - - - 2214 1177 625 332 176 93 49 - - - - 1099 582 308 163 86 46 24 13 7 4 2 1 - - - - 2335 1236 654 346 183 97 51 - - - - 1165 613 323 170 89 47 25 13 7 4 2 1 - - - - 2459 1294 681 358 188 99 52 - - - - 1234 696 338 177 93 49 25 13 7 4 2 1 - - - - 2509 1355 709 371 194 101 52 - - - - 1307 681 355 185 96 50 26 14 7 4 2 1 - - - - 2728 1421 740 385 200 104 54 Meyer vyjadril stromovú početnosť vo výberkovom lese ako funkciu hrúbky pomocou prirodzenej exponenciálnej funkcie v tvare: y = k. e -α. x kde y - počet stromov v hrúbkovom stupni, k, α - konštanty, charakterizujúce krivku hrúbkových početností a tým aj špecifický typ výberkového lesa, e - základ prirozeného logaritmu, x - hrúbkový stupeň. Tab. 10.19 Základné parametre rovnice pre výpočet počtu stromov podľa základných typov výberkových lesov (A-E) Veličina Typ výberného lesa A B C D E α 0,050 0,055 0,060 0,065 0,070 0,075 0,080 k 26,2 41,4 56,5 71,7 86,9 102,1 117,3 počet stromov - ks / ha 224 300 350 381 398 405 401 výčetní kruhová základna - m 2 / ha 28,2 31,0 31,8 31,4 30,3 Zásoba na 1 ha v m 3 225 316 343 347 343 323 305 Odstupňovanie typov výberkového lesa(ov) má lokálny charakter a teda platí len pre konkrétnu rastovú oblasť (tab. 10.19, tab. 10.20). Odvodenie výpočtu podľa Meyera je uvedené v publikácii HŮL (Korf 1955, s. 182 184). Z dôvodu racionalizácie výpočtu kalkulácia charakteristík výberkového porastu sa môže vykonať aj pomocou programového riešenia VYBMOD (Burgan 1999). Modelovo sa počty stromov n i v hrúbkových stupňoch d i odvodia z konkrétnych výberkových porastov matematickým vyrovnaním pomocou Meyerovej funkcie v tvare : n i = a. d i b kde a, b sú koeficienty vyrovnávajúcej Meyerovej funkcie. Rovnovážna krivka sa dá tiež počtársky formulovať pre každý hrúbkový stupeň (i), ak poznáme nižšie uvedené údaje : - podiel dorastu p i, ktorý odpovedá príslušnému podielu východiskového počtu stromov, ktorý za určitý časový úsek (spravidla rok, alebo 10 rokov) dosiahnu vyšší hrúbkový stupeň. Tento sa dá ľahko vypočítať, ak je známy hrúbkový prírastok - podiel ťažby e i sa určí analogicky ako podiel k východiskovému počtu stromov, ktorý sa za rovnaký časový úsek vyťaží z vekového stupňa 105

Ak vychádzame z východiskového počtu stromov, možné je rovnovážnu krivku vypočítať pomocou nasledovného vzorca : p i n i+1 = n i. p i+1 + e i+1 Z vyššie uvedeného vzťahu je vidieť, že pokles početností s nárastom hrúbkových stupňov je podmienený jednak rozdielnym prírastkom v jednotlivých hrúbkových stupňoch, ktorý spôsobuje rozdiely medzi počtom stromov, tých, ktoré do hrúbkového stupňa dorastú a tými, čo z hrúbkového stupňa odrastú a vykonanou ťažbou stromov, ktoré dosiahli cieľovú hrúbku a tými, ktoré sa následkom prírastku stali nadbytočné. Pre zaistenie rovnováhy je potrebné preveriť, či suma ťažieb odpovedajúca rovnovážnej krivke sa zhoduje so skutočne zisteným prírastkom, ináč vyjadrené : Σ e i. n i. o i p i. n i. δo i o i je objem jedného stromu v hrúbkovom stupni δo i je prírastok jedného stromu v hrúbkovom stupni Tab. X.20 Základné parametre výberkových lesov podľa Schaefer, Gazin, D Alvernyho Typ I II III IV Počet stromov 286 300 298 299 Zásoba 409 358 310 254 Stredný kmeň 1,44 1,2 1,04 0,85 Kruhová základňa 37 33 30 26 Hrúbkové triedy tenké 17 21 26 34 Hrúbkové triedy stredné 34 37 39 42 Hrúbkové triedy hrubé 49 42 35 24 Kvocient q 1,30 1,35 1,40 1,50 Konštanta α (podľa Meyera) 0,052 0,060 0,067 0,081 Obr. X.6 Typy výberkových lesov podľa Schaefer, Gazin, D Alvernyho Z tab. 10.20 a obr. 10.6 možno konštatovať: - počet stromov na 1 ha je pre všetky typy rovnaký, - čím lepšie je stanovište (väčšia zásoba na 1 ha), tým menší je počet stromov najnižšieho hrúbkového stupňa a tým vyššia je horná hranica hrúbkových stupňov, - kruhová základňa porastu a stredný kmeň klesá s klesajúcou zásobou na 1 ha, - kvocient q, ktorý určuje tvar krivky hrúbkových početností, sa zvyšuje s ubúdaním zásoby na 1 ha. Vhľadom na špecifické stanovištné podmienky Slovenska charakteristika výberkového lesa je viazaná predovšetkým na lesnú oblasť (podoblasť) a drevinovú skladbu tab. 10.21. 106

Tab. 10.21 Základné parametre výberkových lesov na Slovensku (Saniga, Szanyi 1998) geografický celok drevinová skladba funkčné zameranie výberkového lesa Liocourtov kvocient q začiatočný počet jedincov v hrúbkovom stupni 10 (ks/ha) optimálna zásoba (m 3 /ha) cieľová dimenzia (cm) ročný objemový prírastok (m 3 /ha) počet zásahov za decénium sila zásahu (m 3 /ha) Nízke Tatry Nízke Tatry Oravské Beskydy Volovské vrchy Východné Karpaty SM-JD s prímesou BK SM-JD s prímesou BK produkčná 1,25-1,30 160-180 400-450 70 5-8 1 50-80 ochranná (protierózna, protilavínová) 1,30-1,35 130-150 250-300 60 3-4 1 30-40 SM-JD produkčná 1,30-1,35 160-180 300-350 60 5-6 1 50-60 SM-JD-BK produkčná 1,25-1,28 120-150 450-500 70 8-12 2 40-60 JD-BK s prímesou JH a JS produkčná 1,20-1,25 100-120 450-500 70 8-10 2 40-50 Prechodným prvkom časovej úpravy, ktorý sa využíva v súvislosti s výberkovým hospodárskym spôsobom je doba prebudovy. Je to obdobie potrebné na zmenu jedného hospodárskeho spôsobu na iný hospodársky spôsob. Uvádza sa v rámcovom plánovaní v prevádzkových súboroch so spôsobom obhospodarovania - prebudova na výberkový les. Doba prebudovy vtedy nahrádza obnovnú dobu PS. 10.5 Časová úprava lesa s účelovým hospodárskym spôsobom Účelový hospodársky spôsob na rozdiel od výberkového hospodárskeho spôsobu nie je úzko viazaný na diferencovanú štruktúru porastu. Týmto hospodárskym spôsobom je možné obhospodarovať tak porasty s horizontálnym, ako aj s vertikálnym alebo stupňovým zápojom, porasty jednovrstvové alebo viacvrstvové, porasty jednoetážové alebo viacetážové. Účelový hospodársky spôsob v ochranných a chránených lesoch nie je zameraný na cieľovú dimenziu, ale na uvoľňovanie prirodzeného zmladenia. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň prirodzenosti a v týchto lesoch kontrolovať štádium rozpadu a účelovými zásahmi už v štádiu optima udržať vrcholový (ustálený) les. Štruktúra v štádiu optima v mnohých prípadoch nezodpovedá diferencovanej štruktúre lesa, ktorú pri aplikácii účelového hospodárskeho spôsobu nemusíme za každú cenu udržať. V lesoch osobitného určenia je však cieľová štruktúra lesa závislá najmä od požadovaných spoločenských funkcií. V mnohých prípadoch je cieľová štruktúra v porovnaní s lesmi ochrannými a chránenými lesmi odlišná. Je stanovená osobitným režimom hospodárenia, projektovou dokumetáciou a navrhovanými manažmentovými opatreniami. Hlavné prvky časovej úpravy sú: vek rubnej zrelosti drevín, fyzický vek drevín, rubná doba, obnovná doba, vek začatia obnovy, doba návratu. Ďalšie dôležité charakteristiky vo väzbe na prvky časovej úpravy sú: štádium lesa, zastúpenie (počet a výmera) generácií na ploche dielca, stupeň prirodzenosti dielca,... V prípade, že štruktúra porastu obhospodarovaného účelovým hospodárskym spôsobom dosiahne štruktúru výberkového lesa, a v poraste sú dodržané výberkové princípy a je možné uplatňovať výberkový hospodársky spôsob (dobrá sprístupnenosť pre častejšie zásahy ako pri účelovom hospodárskom spôsobe), uvedené prvky časovej úpravy sa nahradia prvkami časovej úpravy výberkového lesa (namiesto veku a vekových stupňov sa uplatnia hrúbka a hrúbkové stupne). 107

11 ŤAŽBOVÁ ÚPRAVA LESA 11.1 Charakteristika, princípy a ciele ťažbovej úpravy lesa Ťažbová úprava lesa určuje objem a plynulosť ťažby tak, aby sa zabezpečilo optimálne využívanie produkčného potenciálu lesa a trvalé plnenie funkcií lesa. Ťažbová úprava je jednou z najdôležitejších úloh hospodárskej úpravy lesa. V hospodárskych lesoch ťažbová úprava vychádza zo zistených produkčných a ťažbových možností skupiny porastov a určuje výšku obnovnej a výchovnej ťažby na plánované obdobie s prihliadnutím na rozloženie a stav porastových zásob, prírastkové pomery a ťažbovú plynulosť. Úlohou ťažbovej úpravy je nielen zabezpečiť trvalú produkciu akostnej drevnej suroviny, ale súčasne zlepšovať ostatné funkcie lesa. Ťažbová úprava v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia kontroluje primeranú obnovu lesa pre optimálne plnenie ekologických alebo spoločenských funkcií so zohľadnením použitia vhodných foriem hospodárskych spôsobov. V dôsledku uplatňovania jemnejších hospodárskych spôsobov sa v súčasnom lesnom hospodárstve požaduje, aby ťažbová úprava lesa zaistila nielen vyrovnanosť a trvalosť ťažby (princíp výnosovej vyrovnanosti, princíp výnosovej plynulosti), ale aby vytvorila v lesných porastoch aj podmienky pre sústavné zvyšovanie ich produktívnosti (princíp rozšírenej reprodukcie), či už zmenami druhového zloženia, alebo úpravou priestorových vzťahov porastových zložiek, zvyšovaním produkčnej schopnosti a miery využitia porastového zloženia, ako aj zvyšovaním stability lesných porastov. Uplatnenie princípu výnosovej (ťažbovej) vyrovnanosti je dôležité pre odstránenie nežiaducich výkyvov vo výške ťažieb na dlhšiu dobu dopredu vzhľadom na ďalšie plánovanie, ako aj pre zlepšenie vekovej štruktúry. Ťažbová úprava uplatňuje ako prvoradý - princíp rozšírenej reprodukcie a ako druhoradý - princíp výnosovej (ťažbovej) vyrovnanosti. Ťažbovú úpravu tvorí vzťah troch zložiek: zásoba - prírastok - ťažba. a) Pri štruktúre zásob a ich rozložení, ktoré zodpovedá cieľovému usporiadaniu vekových stupňov, je možné trvale ťažiť maximálne možný prírastok bez negatívneho narušenia vzťahu: zásoba - prírastok - ťažba. b) Pri nedostatku rubných zásob je možné ťažiť len toľko, aby sa vytvárali postupne rubné zásoby zodpovedajúce cieľovému usporiadaniu vekových stupňov. c) Pri nadbytku rubných zásob je možné ťažiť len výšku potenciálneho prírastku tak, aby dochádzalo k zlepšovaniu cieľového usporiadania vekových stupňov v budúcnosti a tým sa eliminovali výkyvy v plynulosti ťažby. Cieľom ťažbovej úpravy je teda stanovenie takej výšky ťažby a jej rozloženia, aby sa prírastok zvyšoval a to pri plnení všetkých piatich základných princípov dlhodobého rozvoja lesného hospodárstva - trvalosti, optimálneho plnenia verejnoprospešných a produkčných funkcií, stability, ekologizácie a hospodárnosti. Princípy rozvoja lesného hospodárstva vo väzbe na ťažbovú úpravu lesa možno charakterizovať (Greguš 2008): 1. princíp trvalo udržateľného rozvoja produkčných a mimoprodukčných funkcií - tvorí jadro stanovenia výšky ťažby - etátu ako prostriedku fungovania LH, - etát musí byť určený tak, aby sa zabezpečila stálosť ťažby, jej nárast a to tak v blízkej ako aj ďalekej budúcnosti, - princíp zabraňuje ťažbe dobre prirastajúcich porastov a podporuje ťažbu porastov, ktoré produkujú prírastkové straty. 2. princíp optimálnej (maximálnej) produkcie - princíp poskytuje optimálnu (maximálnu) výťaž, - vytvára podmienky na postupné dosiahnutie plnej potenciálnej produkcie, - uprednostňuje sa ťažba menej prirastavých porastov, - etát predstavuje prostriedok dosiahnutia cieľového usporiadania. princíp optimálneho plnenia mimoprodukčných funkcií lesa - princíp poskytuje optimálne uplatňovanie verejnoprospešných funkcií, 108

- uprednostňuje jemnejší hospodársky spôsob a šetrnejšie ťažbovo obnovné postupy, - etát predstavuje prostriedok dosiahnutia požadovanej funkcie (zastúpenie drevín, zakmenenie a porastová výstavba je upravená podľa funkcie). 3. princíp stability - princíp vyjadruje mimoriadne naliehavú orientáciu etátu voči komplexu škodlivých činiteľov, - súvisí so znižovaním rubnej doby ohrozených porastov, - etát predstavuje prostriedok odstránenia poškodených a veľmi ohrozených porastov. 4. princíp ekologizácie (vrátane biodiverzity) - princíp vyjadruje podporu vzťahu medzi stanovištom a prastovou zmesou, s čím súvisí zvyšovanie biodiverzity, - etát predstavuje prostriedok maloplošnosti, rôznovekosti, rozmanitosti v zastúpení drevín a členitosti priestorovej výstavby, - smer - prírode blízke hospodárenie. 5. princíp hospodárnosti - princíp vyjadruje ekomickú efektívnosť, ktorá často nesprávne rozhoduje o skutočnej výške ťažby, - etát sa prejavuje v čo najhospodárnejšom umiestňovaní ťažieb (v úspornosti), - princíp nemožno chápať samostatne - je súčasťou predchádzajúcich princípov. 11.2 Metódy a zásady určenia objemu ťažby Ťažbová úprava lesa sa skladá z dvoch metodicky odlišných postupov, ktoré sa uskutočňujú v dvoch priestorových jednotkách. Prvý postup tvorí podrobné plánovanie ťažbovo-obnovných postupov v jednotlivých porastoch (induktívna metóda). Druhým postupom je ťažbová regulácia, teda výpočet ťažbových ukazovateľov, ktoré určujú, akú výšku zrelej produkcie je možné z lesa odčerpať (deduktívna metóda). Touto druhou jednotkou je skupina porastov v rámci LC. Ťažbový etát sa určuje aj vzájomnou kombináciou induktívnej a deduktívnej metódy. Kombinované metódy sa uplatnia vtedy, keď sa od ťažbovej úpravy lesa vyžaduje zabezpečiť viac princípov. Ide o využitie sústavy ťažbových ukazovateľov. Podľa toho, ktorý princíp prevažuje, kladie sa väčší dôraz na uplatnenie jedných alebo druhých ukazovateľov, pričom spôsob určenia etátu je buď deduktívnoinduktívny, alebo induktívno-deduktívny. Pre väčšie uplatnenie jednej alebo druhej obmeny tohto postupu je rozhodujúci predovšetkým charakter vlastníctva lesov. V minulosti vo veľkých lesných majetkoch sa presadzoval skôr induktívno-deduktívny spôsob. V súčasnosti prevažuje deduktívno-induktívny postup. Objem ťažby sa určuje osobitne pre ťažbu obnovnú a ťažbu výchovnú okrem lesov výberkových, kde sa určuje celková ťažba, ktorá sa však z dôvodu sumarizácie rozdelí podľa dimenzií s hranicou 36 cm na obnovnú a výchovnú ťažbu. Údaje o ťažbách sa uvádzajú v m 3 od 7 cm hrúbky bez kôry (po spracovaní). Objem ťažby sa určuje samostatne za kategóriu, subkategóriu, tvar lesa a spôsob obhospodarovania. Objem výchovnej ťažby sa určí induktívne ako súčet ťažieb plánovaných v jednotlivých porastoch podľa modelovej výchovnej intenzity preverenej na vzorových prebierkových plochách založených pri obnove LHP a podľa zásad a cieľov rámcového plánovania. Objem obnovnej ťažby sa navrhne induktívne v jednotlivých porastoch predpisom výšky ťažby zameraným na obnovu porastu. Za skupinu porastov osobitne pre kategóriu hospodárskeho lesa, tvaru vysokého s výnimkou topoľových a vŕbových porastov a osobitne pre subkategórie lesov osobitného určenia s možnosťou využívania produkcie, sa objem obnovnej ťažby určí aj deduktívne pomocou ťažbových ukazovateľov. Určený ukazovateľ sa stáva hornou hranicou objemu obnovnej ťažby. V prípade, ak objem induktívne navrhnutej obnovnej ťažby prekračuje deduktívne odvodenú výšku obnovnej ťažby, upraví sa induktívne navrhnutá obnovná ťažba do výšky ukazovateľa. Pri stanovení objemu obnovnej ťažby je kľúčovou podmienkou, aby sa pri jej výpočte počítalo len so zásobami rubne zrelými, a aby bola správne určená rubná doba ako priemerný vek rubnej zrelosti vo vzťahu k prírastku. Objem ťažby sa stanoví podľa nasledovných zásad: a) Obnovná ťažba sa má sústrediť čo najviac do obdobia rubnej zrelosti s prihliadnutím na rozloženie zásoby vo vekových stupňoch a stanovenú obnovnú dobu. 109

b) Objem obnovnej ťažby musí ovplyvniť rozloženie vekových stupňov tak, aby s ohľadom na stanovenú rubnú dobu sa postupne vytvárala rovnomerná veková štruktúra. Pri nerovnomernom zastúpení vekových stupňov je potrebné prihliadnuť najmä na to, aby straty na produkcii boli čo najmenšie. c) Prihliadať na plynulosť zmien výšky ťažby v jednotlivých desaťročiach. Je potrebné zohľadniť prípadne aj objem výchovnej ťažby v porastoch nad 50 rokov a objem obnovnej a výchovnej ťažby nad 50 rokov v produkčne významných subkategóriách lesov osobitného určenia. d) Je potrebné zohľadniť skutočnosť, že nenaplnenie deduktívne odvodenej výšky ťažby je možné v najbližších desaťročiach napraviť, pri jej prekročení sa na nápravu musí čakať celú rubnú dobu. Objem obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch pre topoľové a vŕbové lesné porasty sa určuje z objemu zásoby dreva rubných porastov na obdobie platnosti plánu s prihliadnutím na výmeru rubných porastov na desať rokov a bežný prírastok lesných porastov, v ktorých sa plánuje obnova lesa. Objem obnovnej ťažby v hospodárskych lesoch pri prevode lesa, v lesoch hospodárskeho tvaru lesa nízkeho a v energetických porastoch je súčet objemu dreva určeného na ťažbu v jednotlivých dielcoch. Objem obnovnej ťažby v ochranných lesoch a lesoch osobitného určenia je súčet objemu dreva určeného na ťažbu v dielcoch zaradených do príslušnej kategórie (v lesoch osobitného určenia sa na určenie objemu dreva určeného na ťažbu môžu použiť ťažbové ukazovatele). 11.3 Jednotka ťažbovej úpravy lesa Ťažbová úprava je systém určenia objemu ťažby dreva na obdobie platnosti LHP za LC. Priestorovým rámcom pre uplatnenie princípu rozšírenej reprodukcie (zvyšovania produkcie) je prevádzkový súbor. Rámcom pre riešenie princípu ťažbovej vyrovnanosti (plynulosti a trvalosti produkcie) je kategória lesov. Vo výberkových lesoch je jednotným rámcom ťažbovej úpravy trvalá jednotka priestorového rozdelenia lesa dielec. Charakteristickým znakom systému ťažbovej úpravy je jeho priama väzba na modely hospodárenia, z ktorých sa preberajú dva najdôležitejšie údaje rubná doba a obnovná doba. Pre účely ťažbovej úpravy sa JPRL agregujú v rámci rovnakej kategórie, subkategórie, tvaru lesa a spôsobu obhospodarovania podľa rovnakých rubných a obnovných dôb. Takto vytvorená jednotka je najnižšou jednotkou ťažbovej úpravy, z ktorej sa vychádza pri výpočte charakteristík stavu lesa. Vo všeobecnosti však považujeme za základnú jednotku ťažbovej úpravy skupinu porastov v rámci LC rovnakej kategórie, tvaru lesa a spôsobu obhospodarovania. S ohľadom na hospodársky tvar lesa a hospodársky spôsob (spôsob obhospodarovania) sa ťažbová úprava vykonáva samostatne najmä pre: - les vysoký s holorubným, podrastovým a účelovým hospodárskym spôsobom, bez konkétnej identifikácie spôsobu obhospodarovania, - les vysoký, výberkový hospodársky spôsob, - les vysoký, v prebudove na výberkový hospodársky spôsob, - les vysoký, porasty rýchlorastúcich drevín (topoľové a vŕbové porasty), - les vysoký, porasty intenzívne obhospodarované, - les nízky s holorubným, podrastovým a účelovým hospodárskym spôsobom, bez konkétnej identifikácie spôsobu obhospodarovania, - les nízky v prevode na vysoký, - les nízky alebo vysoký, porasty energetické. Rozdrobovanie LHC s výmerami 6 až 10 tisíc hektárov na menšie jednotky (v minulosti LUC s výmerou od niekoľko desiatok hektárov, v súčasnosti LC s výmerou od cca 1000 ha) má výrazný vplyv na novovznikajúcu vekovú štruktúru lesa, ktorá je základom riešenia úpravy jeho ťažbových možností. Vznikajúce LC s výmerou od cca 1000 ha sú na realizáciu princípu ťažbovej vyrovnanosti vhodnejšie ako LUC s výmerou 100, 200 niekedy aj 500 ha, kde často nerovnomerné zastúpenie vekových stupňov, nedostatok alebo prebytok rubných porastov, nerovnomerné rozdelenie drevných zásob vekových stupňov vedie k problému dosiahnutia vyrovnanosti ťažieb. Z rozboru vekových štruktúr v 133 LUC (LESOPROJEKT ZVOLEN) vyplýva: 110

- vo veľkostnej skupine 50 až 500 ha s počtom 59 LUC bolo 60% (40 LUC), ktorým chýbal minimálne 1 vekový stupeň a 45% (27 LUC), kde chýbali minimálne 2 vekové stupne, - vo veľkostnej skupine 501 až 1000 ha so zastúpením 14 LUC bola situácia priaznivejšia, kde 1 vekový stupeň chýbal len v 21% (3 LUC), - podobne tomu bolo aj v tretej skupine od 1001 do 1500 ha, kde v 17 LUC chýbal 1 vekový stupeň len v 12% (2 LUC), - v ostatných veľkostných skupinách, kde sa veľkosť pohybovala nad 1500 ha bol už zastúpený každý vekový stupeň. Rozhodujúci význam pre vhodnú vekovú štruktúru LC ako aj možnosti jej úpravy má nesporne výmera LC. Skutočnú vekovú štruktúru je možné efektívne a reálne upravovať najmä v celkoch, ktoré svojou výmerou dosahujú priemernú výmeru LHC. V prípade výmer do cca 1000 ha je optimalizácia vekovej štruktúry problematická a pri nižšej výmere často neriešiteľná. Optimálny stav vekovej štruktúry sa nemusí dosiahnuť ani za niekoľko rubných dôb. Veľkosť jednotky ťažbovej úpravy lesa je pre použitie ťažbových ukazovateľov a pre následné stanovenie výšky ťažby jeden z najvýznamnejších faktorov. Vhodnosť použitia ťažbového ukazovateľa predpokladá určitú vekovú štruktúru a výmeru základnej jednotky pre ťažbovú úpravu lesa. Objektívne stanovenie výšky ťažby predpokladá použitie takých ťažbových ukazovateľov, pomocou ktorých je možné vystihnúť zložité pomery vekových štruktúr novovznikajúcich LC. Najvhodnejšia je veková štruktúra s rovnomerným zastúpením vekových stupňov a hlavne vekových stupňov nad hranicu polovice stanovenej rubnej doby z hľadiska zachovania určitej vyrovnanosti ťažieb počas najbližších desaťročí. Vzhľadom na menšie výmery skupín porastov vzniká problém objektívneho stanovenia výšky ťažieb, ktorý sa musí riešiť až v priebehu vyhotovenia LHP. Preto je potrebné pred každým stanovením objemu výšky ťažby v príslušnom LC zhodnotenie jeho stavu a všetkých potrebných charakteristík (kapitola xxx). Pre posúdenie ťažbovej úpravy lesa je vhodné využiť, pokiaľ nie sú dostatočné praktické skúsenosti z LC, aj modelové vekové štruktúry blízke vekovým štruktúram. V skupine porastov LC s malou výmerou, nerovnomerným zastúpením vekových stupňov a nedostatkom rubných porastov má v ťažbovej úprave lesa väčší význam a váhu pri konečnom stanovení výšky obnovnej ťažby induktívna metóda. V takýchto jednotkách ťažbovej úpravy sa trvalosť a vyrovnanosť produkčných a mimoprodukčných funkcií nedá prakticky dosiahnuť resp. ju možno docieliť iba za veľmi dlhú dobu a za cenu neprípustných strát na prírastku. Dedukcia tu prakticky nemá význam. 11.4 Hodnotenie vekových štruktúr pri ťažbovej úprave lesa Veková štruktúra skupiny porastov sa hodnotí na základe výmer v jednotlivých vekových stupňoch v porovnaní s výmerou normálnou, ktorá vychádza z modelu holorubného lesa. Normálna výmera vekového stupňa (P n ) závisí od rubnej doby skupiny porastov a porubného pokoja. Hodnoty normálnych výmer jednotlivých vekových stupňov sa určia pre zistenú priemernú rubnú dobu podľa základného vzťahu: P P = 10 = B 10 n u + b n kde: P n - normálna výmera vekového stupňa, P - skutočná celková výmera jednotky ťažbovej úpravy lesa vrátane skutočnej holiny, u - rubná doba, b - porubný pokoj (pri hodnotení vekovej štruktúry b =1 rok), B n - normálne ročné rúbanisko. Na normálnu výmeru vekového stupňa vplýva aj dĺžka obnovnej doby, kde v obnovovaných vekových stupňoch dochádza k jej úpave (znižovaniu) podľa percenta z normálnej výmery uvedeného v tabuľke 11.01. Pokiaľ nadobúda percento najnižšiu hodnotu, normálna výmera vekového stupňa je označená P n,j. Ide o vekový stupeň (j) s najnižšou normálnou výmerou. 111

Tab. 11.01 Normálna výmera vekových stupňov upravená v závislosti od dĺžky OD (vyjadrená v %) Obnovná Vekový stupeň doba 5 4 3 2 1 +1 +2 +3 +4 0 100 100 100 100 100 - - - - 10 100 100 100 - - - 20 100 100 100 95 70 30 5 - - 30 100 100 100 89 66 34 11 - - 40 100 100 97 84 63 37 16 3-50 100 100 93 79 60 40 21 7-60 100 98 90 75 58 42 25 10 2 Súčasný stav a kalkulovaný vývoj vekových štruktúr sa posúdi na základe hodnoty indexu zhody vekovej štruktúry. Index zhody vekovej štruktúry (I zh ) vyjadruje priblíženie skutočnej vekovej štruktúry k normálnej vekovej štruktúre. Vychádza z podielu sumy absolútnych hodnôt rozdielov medzi skutočnou a normálnou výmerou jednotlivých vekových stupňov ( i ) a maximálne možným súčtom diferencií ( max ): n I zh i 1 i = 1 n = max = P P + n,j P max k = 1 n,k kde: P -skutočná výmera hodnotenej skupiny porastov (ha), P n,j - normálna výmera j-teho vekového stupňa (ha), P n,k -normálna výmera k-teho vekového stupňa (ha), j -vekový stupeň s najnižšou normálnou výmerou, k -vekový stupeň s normálnou výmerou väčšou ako j-tý vekový stupeň. Index zhody môže nadobúdať hodnoty v intervale 0 až 1. Zvyšovanie jeho hodnoty znamená, že skutočná veková štruktúra sa približuje k normálnej a naopak, znižovanie indexu svedčí o zhoršovaní stavu vekovej štruktúry. Percentuálnu zhodu zastúpení (%zh) je možné vyjadriť prenásobením indexu číslom 100. Zhodnotenie vekovej štruktúry skupiny porastov možno aj prostredníctvom variačného koeficienta s x % určeného na základe absolútnych diferencií medzi skutočnými vekovými štruktúrami, skutočnými prognózovanými vekovými štruktúrami a normálnymi vekovými štruktúrami po vekových stupňoch. s s % = x 100 x x s x = n 2 (x - x) i i = 1 n s x % - variačný koeficient absolútnych rozdielov, diferencií skutočných a normálnych plôch vekových stupňov [%], s x - smerodajná odchýlka absolútnych rozdielov, diferencií skutočných a normálnych plôch vekových stupňov [%], x - aritmetický priemer absolútnych rozdielov, diferencií skutočných a normálnych plôch vekových stupňov [%], - je hodnota súboru (i = 1, 2,... n). x i 112

RD Modelový príklad č.1: Tab. 11.02 Východisková veková štruktúra LC (v ha) - HV (modelový príklad č.1) OD Vekové stupne 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15+ 80 20 0,00 0,00 0,00 4,07 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 4,07 90 30 0,00 0,00 1,19 0,00 2,45 0,00 13,91 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 17,55 100 20 0,00 0,74 0,00 0,00 0,00 4,17 0,00 8,01 14,52 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 27,44 100 30 12,48 43,20 91,63 52,78 58,80 7,12 45,08 34,21 46,51 3,40 7,50 2,93 0,00 0,00 0,00 405,64 110 30 77,49 96,95 182,13 98,69 100,17 138,98 112,47 115,63 49,01 133,21 32,20 22,91 0,49 0,00 1,15 1162,51 110 40 0,78 0,70 12,10 34,51 21,77 13,09 4,45 0,45 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 0,00 87,85 120 30 1,54 0,00 6,09 0,00 0,00 12,09 28,67 0,00 0,00 33,32 0,00 0,00 0,00 0,48 0,00 82,19 skutočná holina 1,03 spolu 93,32 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 204,58 158,30 110,04 169,93 39,70 25,84 0,49 0,48 1,15 1787,25 Normálne výmery sa určia osobitne pre najnižšie jednotky ťažbovej úpravy lesa (tab. 11.02) na P základe vzorca: P = 10 a ich súčet predstavuje normálnu výmeru súboru porastov n u + b P n = 164,75 ha. Podľa % v tabuľke 11.01 sa normálne výmery upravia pre jednotlivé VS. V 1. VS je započítaná aj normálna holina, ktorá je určená na základe porubného pokoja (b=1). Skutočná holina je započítaná vo výmere 1. VS, s tým, že v nasledujúcom desaťročí zostáva v 1. VS. Porovnanie skutočnej výmery VS alebo prognózovanej výmery VS s normálnou výmerou VS (sú uvedené v tab. 11.03) pomocou indexu zhody I zh je postup uplatňovaný pre zhodnotenie vekovej štruktúry jednotky ťažbovej úpravy lesa. Tab. 11.03 Veková štruktúra LC HV (v ha) prognózovaná na 5 desaťročí pri ťažbovej regulácii vyjadrenej ťažbovými ukazovateľmi (1/20, 1/30, ŤP, EŤP, Vť, PRP)- modelový príklad č.1 Vekové stupne 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15+ normálna desaťročie výmera 181,22 164,75 164,75 164,75 164,75 164,75 164,72 164,38 158,95 135,74 94,84 47,57 15,10 0,98 0,00 1. 93,32 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 204,58 158,30 110,04 169,93 39,70 25,84 0,49 0,48 1,15 2. 133,68 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 204,58 158,30 79,53 101,63 19,85 12,92 0,25 0,82 3. 201,88 133,68 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 197,63 137,19 24,51 16,66 0,00 0,00 0,00 1/20 4. 149,81 201,88 133,68 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 168,13 58,04 0,00 0,00 0,00 0,00 5. 147,95 149,81 201,88 133,68 92,29 141,59 293,14 188,02 181,97 169,81 87,13 0,00 0,00 0,00 0,00 6. 187,14 147,95 149,81 201,88 133,68 92,29 141,59 293,14 185,98 151,34 88,13 14,34 0,00 0,00 0,00 Vekové stupne 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15+ normálna desaťročie výmera 181,22 164,75 164,75 164,75 164,75 164,75 164,72 164,38 158,95 135,74 94,84 47,57 15,10 0,98 0,00 1. 93,32 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 204,58 158,30 110,04 169,93 39,70 25,84 0,49 0,48 1,15 2. 135,62 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 199,94 144,23 73,36 113,29 26,47 17,23 0,33 1,09 3. 188,31 135,62 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 180,28 91,46 36,68 56,64 13,23 8,61 0,71 1/30 4. 233,22 188,31 135,62 92,29 141,59 293,14 188,69 182,37 171,69 121,64 38,69 0,00 0,00 0,00 0,00 5. 178,48 233,22 188,31 135,62 92,29 141,59 293,14 187,34 161,96 117,23 58,09 0,00 0,00 0,00 0,00 6. 187,42 178,48 233,22 188,31 135,62 92,29 141,59 292,74 168,39 100,89 58,75 9,56 0,00 0,00 0,00 Vekové stupne 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15+ normálna desaťročie výmera 181,22 164,75 164,75 164,75 164,75 164,75 164,72 164,38 158,95 135,74 94,84 47,57 15,10 0,98 0,00 1. 93,32 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 204,58 158,30 110,04 169,93 39,70 25,84 0,49 0,48 1,15 2. 113,40 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 204,02 156,93 90,50 126,93 17,00 2,75 0,00 0,00 3. 135,57 113,40 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 198,21 140,40 52,81 69,22 1,93 0,00 0,00 ŤP 4. 160,75 135,57 113,40 92,29 141,59 293,14 190,05 183,09 175,17 175,52 91,46 18,42 16,79 0,00 0,00 5. 151,19 160,75 135,57 113,40 92,29 141,59 293,14 189,03 180,03 164,94 121,59 40,40 1,98 1,34 0,00 6. 176,97 151,19 160,75 135,57 113,40 92,29 141,59 293,09 184,88 155,66 116,60 60,54 4,72 0,00 0,00 Vekové stupne 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15+ desaťročie normálna 181,22 164,75 164,75 164,75 164,75 164,75 164,72 164,38 158,95 135,74 94,84 47,57 15,10 0,98 0,00 113 spolu

výmera 1. 93,32 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 204,58 158,30 110,04 169,93 39,70 25,84 0,49 0,48 1,15 2. 108,95 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 201,70 151,00 85,09 125,94 23,86 13,98 0,25 0,77 3. 135,58 108,95 92,29 141,59 293,14 190,01 183,17 173,70 191,26 121,30 55,83 80,12 12,81 7,02 0,49 EŤP 4. 150,74 135,58 108,95 92,29 141,59 293,14 189,81 181,19 166,82 156,13 83,83 31,90 45,35 6,39 3,55 5. 160,94 150,74 135,58 108,95 92,29 141,59 293,13 187,14 172,37 138,68 110,74 50,22 16,38 23,94 4,56 6. 175,46 160,94 150,74 135,58 108,95 92,29 141,59 290,13 177,74 137,33 100,25 67,65 26,87 7,79 13,95 Vekové stupne 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15+ normálna desaťročie výmera 181,22 164,75 164,75 164,75 164,75 164,75 164,72 164,38 158,95 135,74 94,84 47,57 15,10 0,98 0,00 1. 93,32 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 204,58 158,30 110,04 169,93 39,70 25,84 0,49 0,48 1,15 2. 181,22 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 201,38 158,30 77,60 93,04 0,00 0,00 0,00 0,00 3. 181,22 164,75 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 198,57 134,96 24,65 7,39 0,00 0,00 0,00 Vť 4. 181,22 164,75 164,75 92,29 141,59 293,14 190,05 183,19 175,45 165,00 34,48 1,34 0,00 0,00 0,00 5. 181,22 164,75 164,75 164,75 92,29 141,59 293,14 188,31 183,19 168,33 44,94 0,00 0,00 0,00 0,00 6. 181,22 164,75 164,75 164,75 164,75 92,29 141,59 292,45 185,98 146,66 76,01 12,05 0,00 0,00 0,00 Hodnota max je pri každej vekovej štruktúre konštantou, pretože vychádza z normálnej vekovej štruktúry. max = P P n,14 + P n,k = 3572,51 13 k= 1 Pre vekovú štruktúru v 1. desaťročí (je rovnaká pri všetkých ťažbových ukazovateľoch - obr. 11.01) je n = 87,90 + 23,16 + 128,39 + 25,30 +18,44 + 10,70 + 39,86 + 6,08 + 48,91 + 34,19 + i i = 1 + 55,14 + 21,73 + 14,61 + 0,50 + 1,15 = 516,07 Potom index zhody pre vekovú štruktúru v 1. desaťročí je I zh = 1 n i i = 1 max 516,07 = 1 = 0,856 3 572,51 Obr. 11.01 Skutočná a normálna výmera vekových stupňov (modelový príklad č.1) 114

Obr. 11.02 Zhodnotenie vplyvu ťažovej regulácie (ťažbového ukazovateľa) na vekovú štruktúru LC (modelový príklad č.1) Zo zhodnotenie vplyvu ťažbovej regulácie na vekovú štruktúru (obr. 11.02) vyplýva, že najlepším ťažbovým ukazovateľom je z dlhodobého hľadiska EŤP resp. ŤP. Keďže hodnota indexu zhody sa pohybuje v rozpätí od 0,85 do 0,89 (vysoké hodnoty), nemožno žiadneho ukazovateľa vylúčiť z procesu deduktívneho stanovenia výšky ťažby. Modelový príklad č.2: Celková výmera skupiny porastov kategórie HV je rovnaká ako v modelovom príklade č. 1. Veková štruktúra pre 1. desaťročie (obr. 11.03) je však menej priaznivá s indexom zhody I zh = 0,575. Zo zhodnotenia ťažbových ukazovateľov (obr. 11.04) je najlepším EŤP, ktoré zlepšujú I zh v priebehu 50 rokov o 10% (ŤP o 6%). Z procesu deduktívneho stanovenia výšky ťažby možno jednoznačne vylúčiť ťažbový ukazovateľ 1/20. Obr. 11.03 Skutočná a normálna výmera vekových stupňov (modelový príklad č.2) 115