ŽSR vedúce odborové normalizačné stredisko žel. doravy TECHNICKÁ NORMA ŽELEZNÍC GEOMETRICKÁ POLOHA A USPORIADANIE KOĽAJE ŽELEZNIČNÝCH DRÁH ROZCHODU 1000 mm Schválená: setember 007 TNŽ 73 63 61 č. výtlačku Zmena Účinnosť 1 Úvodné ustanovenia 1.1 Predmet normy Táto norma určuje ožiadavky na navrhovanie, stavbu, rekonštrukciu, revádzku, kontrolu a údržbu železničných dráh s rozchodom 1000 mm do rýchlosti 80 km/h vrátane. Ak bola koľaj navrhnutá a zriadená odľa skôr latných noriem, môže sa revádzkovať s odmienkou, že jej konštrukčné a geometrické usoriadanie vyhovuje medzným hodnotám, ktoré sú uvedené v tejto norme. V oačnom ríade sa geometrická oloha koľaje musí uraviť odľa tejto normy ri najbližšej rekonštrukcii. 1. Ustanovenia tejto normy sú : záväzné re všetky subjekty so zmluvne dohodnutým vzťahom so Železnicami Slovenskej reubliky (ďalej len ŽSR), ktoré navrhujú alebo osudzujú GPK železničných tratí s rozchodom 1000 mm v ôsobnosti ŽSR, odorúčané re všetky subjekty, ktoré navrhujú alebo osudzujú GPK železničných tratí s rozchodom 1000 mm u iných železničných dráh. Nahrádza: Časť rílohy 9 redisu ŽSR S 3 Účinnosť od: 01.10.007
Citované normy STN ISO 83 4 Geometrická resnosť vo výstavbe. Kontrola resnosti meracích (73 01) rístrojov. Časť 4: Teodolity STN 73 04 Presnosť vytyčovania líniových a lošných stavebných objektov Súvisiace normy STN 73 601 Projektovanie mostných objektov STN 73 6360 Geometrická oloha a usoriadanie koľaje železničných dráh normálneho rozchodu Súvisiace redisy P1 Pravidlá technickej revádzky železníc S3 Železničný zvršok Súvisiace rávne redisy Zákon NR SR č. 164/96 Z.z. o dráhach v znení neskorších redisov Zákon č. 58/97 Z.z., ktorým sa mení a doĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o ozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších redisov Zákon NR SR č. 168/1996 Z.z. o cestnej dorave Zákon NR SR č. /1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej srávy a o zmene a dolnení niektorých zákonov
VYPRACOVANIE NORMY Zadávateľ : Sracovateľ : Soluráca: Generálne riaditeľstvo ŽSR Odbor infraštruktúry O430 Klemensova 8, 813 61 Bratislava Výskumný a vývojový ústav železníc, Žilina Sekcia železničných tratí Hviezdoslavova 31, 010 0 Žilina Ing. Miroslav Ďurkovský - Výskumný a vývojový ústav železníc Žilina, Ing. Milan Kubala - Výskumný a vývojový ústav železníc Žilina, Ing. Marta Jesenská ŽSR Oblastné riaditeľstvo Košice, Sekcia železničných tratí a stavieb, Ing. Miroslav Bartko ŽSR Oblastné riaditeľstvo Košice, Sekcia železničných tratí a stavieb, Bc. Ján Gallik ŽSR Atrakčný obvod Sišská Nová Ves Stredisko miestnej srávy železničných tratí a stavieb Vysoké Tatry. 3
Obsah 1 Úvodné ustanovenia... 1 Termíny a definície... 6 3 Značky a skratky... 8 4 Navrhovanie... 11 4.1 Všeobecne... 11 4. Rozchod a rozšírenie rozchodu... 11 4..1 Rozchod koľaje... 11 4.. Rozšírenie rozchodu koľaje v kružnicovom oblúku... 1 4.3 Vzájomná výšková oloha koľajnicových ásov... 13 4.3.1 Priama koľaj... 13 4.3. Prevýšenie koľaje v kružnicovom oblúku... 13 4.3.3 Vzostunica... 14 4.4 Smerová oloha koľaje... 15 4.4.1 Kružnicové oblúky... 15 4.4. Smerové omery vo výhybkách a výhybkových sojeniach... 16 4.4.3 Prechodnica... 16 4.5 Sklonové omery koľaje... 17 5 Stavba, revádzka, kontrola a údržba... 18 5.1 Všeobecne... 18 5. Stavba - revzatie rác... 19 5..1 Rozchod koľaje... 19 5.. Vzájomná výšková oloha koľajnicových ásov... 0 5..3 Smerová oloha koľaje... 0 5..4 Stavebné odchýlky riestorovej olohy koľaje... 1 5.3 Prevádzka a údržba koľaje... 5.3.1 Rozchod koľaje... 5.3. Vzájomná výšková oloha koľajnicových ásov... 3 5.3.3 Smerová oloha koľaje... 4 5.3.4 Prevádzkové odchýlky riestorovej olohy koľaje... 5 4
Prílohy Zoznam ríloh... 6 A Vzájomná výšková oloha koľajnicových ásov... 7 B Smerové omery... 30 C Sklonové omery... 34 D Geometrická oloha koľaje... 36 E Vzoätie... 37 5
Termíny a definície V tejto norme sa oužívajú nasledujúce definície:.1 os koľaje: sojnica bodov nachádzajúcich sa urostred úsečky sájajúcej rotiľahlé ojazdné hrany koľajnicových ásov. Pri rozšírení rozchodu je os koľaje vzdialená o olovicu hodnoty rozchodu koľaje od vonkajšieho koľajnicového ásu. geometrická os koľaje: sojnica bodov ležiacich urostred vzdialenosti medzi rotiľahlými bodmi ojazdných hrán v rovine riečneho rezu.3 rovina riečneho rezu: zvislá rovina, v ôdoryse kolmá na os koľaje.4 geometrické usoriadanie koľaje: rozchod koľaje, smerová a výšková oloha koľajnicových ásov a ich sklon v rovine riečneho rezu.5 riestorová oloha koľaje: určenie osi koľaje jednoznačne definovanej rojektom v olohovom a výškovom súradnicovom systéme.6 temeno hlavy koľajnice: riesečník neojazdenej hlavy koľajnice so zvislou osou koľajnicového rofilu.7 temená koľajnicových ásov: body dotyku soločnej dotyčnice k horným lochám oboch hláv koľajnicových ásov ležiacich v rovine riečneho rezu.8 ojazdná hrana (koľajnicového ásu): sojnica bodov ležiacich na vnútornej časti hlavy koľajnice 14 mm od temenom koľajnicového ásu, u žliabkových koľajníc 9 mm od temenom koľajnicového ásu..9 revýšenie koľaje: výškový rozdiel temien koľajnicových ásov meraný v rovine riečneho rezu.10 nedostatok revýšenia: kladný rozdiel medzi hodnotou teoretického revýšenia a hodnotou rojektovaného revýšenia.11 rebytok revýšenia: kladný rozdiel medzi hodnotou rojektovaného revýšenia a hodnotou teoretického revýšenia.1 rozchod koľaje: vzdialenosť ojazdných hrán koľajnicových ásov meraná v rovine riečneho rezu.13 zmena rozchodu koľaje: rozdiel hodnôt rozchodu koľaje vzdialených od seba 1 m.14 ozdĺžna výška koľaje: výškový riebeh temena nerevýšeného koľajnicového ásu.15 zbortenie koľaje: zmena vzájomnej ozdĺžnej výškovej olohy temien rotiľahlých koľajnicových ásov na zvolenej meracej základni vyjadrená omerom (1 : n) 6
.16 niveleta koľaje: sojnica úložných lôch koľajnicových odkladov od osou nerevýšeného koľajnicového ásu.17 niveleta temena koľajnicového ásu: výškový riebeh temena nerevýšeného koľajnicového ásu (okrem inflexného bodu).18 ozdĺžna výška koľaje v osi: výškový riebeh osi koľaje.19 ozdĺžna výška koľajnicových ásov: výškový riebeh temien koľajnicových ásov.0 smer koľaje v osi: riebeh osi koľaje v ôdoryse.1 smer koľajnicového ásu: riebeh ojazdnej hrany koľajnicového ásu v ôdoryse. stavebná odchýlka: rozdiel medzi nameranou hodnotou a rojektovanou alebo redísanou hodnotou geometrickej olohy koľaje ri reberaní stavebných rác v koľaji.3 revádzková odchýlka: rozdiel medzi nameranou hodnotou a rojektovanou alebo redísanou hodnotou geometrickej olohy koľaje za revádzky.4 medzná odchýlka: odchýlka, ktorá sa nesmie rekročiť, stanovená s bezečnostnou rezervou.5 absolútna olohová odchýlka SKa: riečna odchýlka osi koľaje od jej rojektovanej olohy.6 absolútna výšková odchýlka VKa: odchýlka nivelety koľaje od jej rojektovanej nadmorskej výšky.7 relatívna odchýlka (VK, SK, ZK, PK): odchýlka vo vlnovom ásme od 1 m do 5 m odčítaná k strednici geometrickej veličiny zmeranej vo vlnovom ásme od 1 m až do.8 skutočná geometria: hodnotenie VK a SK vo vlnovom ásme od 1 m do 5 m s renosovou funkciou rovnajúcou sa jednej 7
3 Značky a skratky a n nevyrovnané riečne zrýchlenie [m/s ] a v vertikálne kvázistatické zrýchlenie [m/s ] b dĺžka tetivy [m] d a časová zmena riečneho zrýchlenia [m/s 3 ] d 1 časová zmena nedostatku revýšenia [mm/s] d o dĺžka kružnicovej časti oblúka [m] d časová zmena revýšenia [mm/s] e rojektovaný rozchod koľaje [mm] e max najväčší rozchod koľaje [mm] e min najmenší rozchod koľaje [mm] E rebytok revýšenia [mm] f vzoätie [mm] H M skutočná výška ľubovoľného bodu [m] I 1000 nedostatok revýšenia [mm] k súradnica y koncového bodu rechodnice [m] k x rozdiel súradníc y, koncových bodov medziľahlej [m] rechodnice l n dĺžka riemetu vloženého riamkového sklonu [m] l o dĺžka rechodnice v osi koľaji [m] l dĺžka riemetu rechodnice do dotyčnice [m] l v dĺžka vzostunice [m] l z dĺžka riemetu zakružovacieho oblúka [m] m odsadenie kružnicového oblúka [m] n súčiniteľ sklonu vzostunice 8
o r odor zo zakrivenia koľaje [ ] rojektované revýšenie koľaje [mm] 1, revýšenie v susedných častiach zloženého oblúka [mm] PK revýšenie koľaje [mm] min najmenšie revýšenie [mm] t teoretické revýšenie [mm] r olomer kružnicového oblúka [mm] RK rozchod koľaje [mm] r min najmenší olomer kružnicového oblúka [m] r x náhradný olomer [m] s ozdĺžny sklon koľaje [ ] SK smer koľaje [mm] SL smer ľavého koľajnicového ása [mm] SP smer ravého koľajnicového ásu [mm] SKa V absolútna olohová odchýlka od rojektovaných súradníc osi koľaje rýchlosť [mm] [km/h] VK ozdĺžna výška temena koľajnicového ása [mm] VKa absolútna výšková odchýlka nivelety nerevýšeného koľajnicového ásu [mm] VL,VP ozdĺžna výšková odchýlka nerevýšeného koľajnicového [mm] ásu ZK zbortenie koľaje [1 : n] ZR zmena rozchodu koľaje na meter dĺžky koľaje [mm/m] x o dĺžka časti rechodnice meraná v osi koľaje [m] x,y súradnice ravouhlého systému [m] y c súradnica y kružnicového oblúka s väčším olomerom, [m] 9
ktorý nadväzuje na medziľahlú rechodnicu y M súradnica ľubovoľného bodu zaoblenia [m] y v súradnica vrcholu zaoblenia [m] y ZT súradnica koncového bodu zaoblenia [m] λ uhol smernice dotyčnice v koncovom bode rechodnice [rad, grad, deg] β i uhol smernice dotyčnice v ľubovoľnom bode rechodnice [rad, grad, deg] γ oravný súčiniteľ ρ olomer zaoblenia lomu sklonu koľaje [m] ρ v,min najmenší olomer zakružovacieho oblúka [m] τ dĺžka dotyčnice zaoblenia lomu sklonu [m] a interval latnosti meracej základne na vyhodnotenie [m] zbortenia koľaje Δe rozšírenie rozchodu koľaje [mm] Δƒ odchýlka vzoätí [mm] RP 1000 rýchlostné ásmo I max maximálny nedostatok revýšenia [mm] s v vyrovnaný sklon [ ] a KP ZP PD KO ZO dĺžka úseku koniec rechodnice začiatok rechodnice rojektová dokumentácia koniec oblúka začiatok oblúka [m] 10
4 Navrhovanie 4.1 Všeobecne 4.1.1 Základné arametre geometrického usoriadania koľaje v oblúkoch a rechodniciach a ich dovolené hodnoty stanovené v závislosti od traťovej rýchlosti sú v Tab. 1. Tab. 1 Základné arametre geometrického usoriadania koľaje Parameter Rozmer Normálny Maximálny *) mm 100 100 E mm 35 50 I mm 70 85 a n m/s 0,53 0,65 a v m/s 0,0 0,30 Prechodnica s lineárnou vzostunicou d 1 mm/s 5 70 d mm/s 8 46 d a m/s 3 0,17 0,47 * Hodnoty maximálne sú odmienené súhlasom GR 4.1. Grafické znázornenie arametrov geometrickej olohy a usoriadania koľaje je uvedené v rílohe D, obr.d.1. 4.1.3 V tejto norme sa trate rozdeľujú do troch rýchlostných ásiem označených RP 1000 1 až RP 1000 3. Odlišnosti oužitých rvkov a geometrického usoriadania rerezentuje traťová rýchlosť V [km/h]. RP 1000 1 30 km/ V 30 km/h RP 1000 30 km/h < V 50 km/h RP 1000 3 50 km/h < V 80 km/h 4. Rozchod a rozšírenie rozchodu 4..1 Rozchod koľaje 4..1.1 Rozchod koľaje sa musí merať ri širokoätných koľajniciach 14 mm, ri žliabkových 9 mm od temenami koľajnicových ásov. 4..1. V koľajach s rozchodom 1000 mm nesmie byť rozchod koľaje nikdy menší ako 995 mm a väčší ako 1035 mm. 11
4.. Rozšírenie rozchodu koľaje v kružnicovom oblúku 4...1 V oblúkoch sa rozchod koľaje rozširuje odľa Tab.. Tab. Rozšírenie rozchodu koľaje v oblúkoch Rozchod koľaje 1000 mm Polomer oblúka [m] Rozšírenie rozchodu [mm] 300 a väčší 0 00 99 4 160 199 8 10 159 1 100 119 16 menší než 100 0 Alebo vzťahu: 400 Δe = - 8; (1) r Rozšírenie rozchodu koľaje má mať stanovenú hodnotu už na začiatku kružnicovej časti oblúka. 4... V oblúku so žliabkovými koľajnicami sa rozchod koľaje nerozširuje. 4...3 Zmena rozchodu koľaje z nominálneho do rozšíreného rozchodu a naoak, ako aj medzi úsekmi s rozdielnymi hodnotami rozšírenia rozchodu koľaje má byť rovnomerná, a to 1 mm na 1 m dĺžky koľaje, nemá byť väčšia ako mm na 1 m dĺžky koľaje, najviac však 3 mm na 1 m. 4...4 V iných ako hlavných koľajach sa zmena rozchodu navrhne odľa rovnakých zásad; ri stiesnených omeroch môže byť najviac 4 mm na 1 m v rýchlostnom ásme RP 1000 1 a RP 1000. Vo výhybkách je rojektovaná zmena rozchodu stanovená ríslušnými vzorovými listami. 4...5 Zmena rozchodu koľaje sa vykonáva vo vnútornom koľajnicovom áse tak, aby na začiatku kružnicového oblúka bolo stanovené rozšírenie. 4...6 Pre oblúk bez rechodnice má mať rozšírenie rozchodu koľaje stanovenú hodnotu už na začiatku kružnicovej časti oblúka. 1
Zmena rozchodu koľaje v oblúku bez rechodníc sa má uskutočniť v riľahlej riamej koľaji. 4...7 V oblúku s krajnou rechodnicou má byť zmena rozchodu koľaje uskutočnená v časti rechodnice nadväzujúcej na kružnicový oblúk. 4.3 Vzájomná výšková oloha koľajnicových ásov 4.3.1 Priama koľaj V riamej koľaji sú obidva koľajnicové ásy v rovnakej úrovni. Ak je trať vedená v telese cesty, môžu byť koľajnicové ásy v rôznej výškovej úrovni, ak nie je traťová rýchlosť v úseku väčšia ako 15 km.h -1. Hodnota revýšenia v tomto úseku koľaje smie byť najviac 35 mm. 4.3. Prevýšenie koľaje v kružnicovom oblúku 4.3..1 Prevýšenie v traťových a v hlavných staničných koľajach v oblúku sa uravuje re ríslušnú najvyššiu dovolenú rýchlosť. Oblúky v ostatných staničných koľajách, v ktorých je najväčšia rýchlosť 15 km/h sa uravujú bez revýšenia. 4.3.. V koľajach, kde všetky vlaky rechádzajú ribližne rovnakou rýchlosťou, sa uravuje revýšenie odľa vzorca 8,4 V = () r t 1000 Hodnoty teoretického revýšenia odľa tohto vzorca sú uvedené v rílohe A, Tab. A.1. 4.3..3 V odôvodnených ríadoch možno uraviť revýšenie koľaje nižšie, a to až do hodnoty maximálneho nedostatku revýšenia. 4.3..4 Najmenšie revýšenie sa stanovuje odľa vzorca: kde: = I 1000 min1000 t max1000 (3) a) ri olomere r 00 m I 1000 70, maximálne 85 b) ri olomere r < 00 m I 1000 r = + 0 4 (4) 13
4.3..5 V zložených oblúkoch sa uraví v ríslušnej časti oblúka revýšenie, ktoré zodovedá ríslušnému olomeru a rýchlosti. V záujme zmenšenia rozdielu oužitých revýšení možno znížiť vyššiu hodnotu revýšenia až na hodnotu min1000 odľa čl. 4.3..4. 4.3..6 Ak vychádza revýšenie odľa čl. 4.3.. menšie ako 10 mm, uraví sa koľaj bez revýšenia. Pri oužití hodnoty revýšenia odľa čl. 4.3..4 uraví sa revýšenie na hodnotu 10 mm, okiaľ by výočtom vyšla hodnota nižšia ako 10 mm. V ríade záorného výsledku sa uraví koľaj bez revýšenia. 1) 4.3..7 Vo výhybkách sa revýšenie obvykle nezriaďuje. 4.3.3 Vzostunica 4.3.3.1 Vzostunica tvorí lynulý lineárny výškový rechod medzi úsekom koľaje bez revýšenia a úsekom koľaje s revýšením. Vzostunica sa má navrhovať (s výnimkou styku dvoch oblúkov oačných smerov bez medziľahlej riamky) v dĺžke: n. 1000 l v 1000 = (5) 1000 Tab. 3 Súčiniteľ sklonu vzostunice Pásmo Projektované Stiesnené omery RP 1000 1 600 350 RP 1000 600 350 RP 1000 3 10 V* 8 V *minimálna hodnota n = 600 Vyočítaná dĺžka vzostunice sa má zaokrúhliť na najbližší celý meter smerom hore. 4.3.3. Pri neriaznivých smerových omeroch môže vzostunica zasahovať do kružnicového oblúka tak, že na začiatku kružnicového oblúka nesmie mať revýšenie nižšiu hodnotu, ako je uvedené v čl. 4.3..4 Vzostunica otom okračuje v kružnicovom oblúku, až dosiahne revýšenie stanovenú hodnotu. 4.3.3.3 V ríade, že vzostunica zasahuje do kružnicovej časti oblúka odľa čl. 4.3.3. minimálna dĺžka kružnicovej časti oblúka s maximálnym vyočítaným revýšením nesmie byť menšia ako 13 m. 4.3.3.4 V oblúkoch bez rechodníc, ale s revýšením, sa vzostunice uravujú v riľahlých riamych koľajách. Na začiatku a na konci kružnicového oblúka má mať revýšenie lnú hodnotu, výnimočne ri stiesnených omeroch môže vzostunica zasahovať do kružnicového oblúka, tak, ako je uvedené v čl. 4.3.3. a 4.3.3.3. 4.3.3.5 V zloženom oblúku sa medziľahlá vzostunica uravuje v medziľahlej rechodnici. Ak sú v zloženom oblúku časti oblúka s rôznymi revýšeniami, navrhuje sa medzi nimi medziľahlá vzostunica. Dĺžka medziľahlej vzostunice sa vyočíta odľa vzťahu... 1 Z dôvodu nízkych hmotností na náravu je vhodné navrhovať revýšenie blízke teoretickému. 14
l v ( ) n = 1 (6) 1000 kde 1 a (ričom > 1 ) sú revýšenia koľaje odľa 4.3..6. Ak nie je medziľahlá rechodnica vložená, uraví sa vzostunica v oblúku s väčším olomerom. 4.3.3.6 Medzi oblúkmi oačných smerov bez medziľahlej riamej sa vkladá vzostunica, ak majú obidva oblúky revýšenie, na celú dĺžku oboch dotýkajúcich sa rechodníc. 4.4 Smerová oloha koľaje 4.4.1 Kružnicové oblúky 4.4.1.1 Najmenšie olomery oblúkov sú uvedené v Tab. 4. Tab. 4 Najmenšie olomery oblúkov max dovolená rýchlosť V (kmh -1 ) Pri t1000 Pri 1000 = 0 0 5 30 35 40 45 50 55 60 65 70 75 80 Najmenší olomer oblúka r [m] (zaokrúhlené nahor na celých 5 m) 50 60 80 110 140 175 10 55 315 360 445 490 540 60 95 135 180 35 95 365 440 55 615 715 80 935 4.4.1. Hodnoty olomeru r menšie ako 50 m nemožno oužiť. 4.4.1.3 Najmenšia dĺžka kružnicovej časti oblúka s revýšením má byť asoň V/4, najmenej však 13 m. 4.4.1.4 Dĺžka riamej medzi vzostunicami oblúkov rovnakého smeru, alebo ri oblúkoch bez rechodníc má byť najmenej V/4 a nesmie byť menšia ako 13 m. V oblúkoch oačných smerov má byť táto dĺžka asoň V/, najmenej však 15 m. V stiesnených odmienkach môže byť táto medziriama kratšia, najmenej však 13 m. 4.4.1.5 Ak sa stýkajú dva oblúky oačných smerov s revýšením v bode obratu, vzájomný sklon oboch koľajnicových ásov nesmie byť strmší, ako je uvedené v čl. 4.3.3.1. 4.4.1.6 Oblúky oačných smerov bez rechodníc a bez revýšenia sa môžu solu dotýkať v bode obratu a) ri rovnakých olomeroch, ak je olomer najmenej V ; b) ri rôznych olomeroch, ak je olomer r 1 väčší ako V / a olomer r najmenej 15
V.r1.r V 1 (7) Ak nie sú slnené odmienky v bodoch a) alebo b), je treba vložiť medziriamku min. dĺžky 4 m. 4.4. Smerové omery vo výhybkách a výhybkových sojeniach 4.4..1 Medzi začiatkom alebo koncom výhybky a oblúkom s revýšením musí byť riama v dĺžke, ktorá sa rovná asoň dĺžke dotyčnice zaoblenia vzostunice. 4.4.. V oblúkoch bez revýšenia môže kružnicový oblúk siahať až o výhybku. Ak má oblúk bez revýšenia a bez rechodníc olomer menší ako 100 m a ak je oačného smeru ako oblúk v odbočnej vetve výhybky, musí byť medzi krajným bodom oblúka a medzi výmenovým (koncovým) stykom výhybky riama v dĺžke 6 m. 4.4..3 Medzi dvoma výhybkami so sečným usoriadaním jazykov s oblúkmi rovnakého smeru s výmenovými stykmi roti sebe musí byť medziriama asoň 3 m dlhá. Medzi dvoma výhybkami so sečným usoriadaním jazykov s oblúkmi oačných smerov s výmenovými stykmi roti sebe musí byť medziriama asoň 9 m dlhá. 4.4..4 Vo výhybkách s dotyčnicovým usoriadaním jazykov s oblúkmi rovnakých smerov, nie je otrebné zriaďovať medziriamu. Ak sú oblúky vo výhybkách oačného smeru s výmenovými stykmi roti sebe, vloží sa medziriama dĺžky 6 m. 4.4.3 Prechodnica 4.4.3.1 Prechodnica tvorí lynulý smerový rechod medzi úsekmi koľaje s odlišnou krivosťou (medzi riamou a kružnicovým oblúkom krajná rechodnica alebo medzi dvoma kružnicovými oblúkmi medziľahlá rechodnica). 4.4.3. Prechodnica sa vkladá v oblúkoch s revýšením 15 mm a väčším. V koľajach s revýšením menším ako 15 mm a v oblúkoch bez revýšenia sa vkladá iba vtedy, ak je účelné zachovať rovnakú osovú vzdialenosť súbežných koľají. 4.4.3.3 Dĺžka rechodnice má byť rovná dĺžke vzostunice, ktorá sa vyočíta odľa čl. 4.3.3.1. 4.4.3.4 V zloženom oblúku sa vkladá medziľahlá rechodnica vtedy, ak je v jeho susediacich častiach rozdiel revýšenia viac ako 30 mm. 16
4.5 Sklonové omery koľaje 4.5.1 V traťových a hlavných koľajach má byť lom sklonu koľaje zaoblený olomerom asoň 1000 m. V stiesnených omeroch a v staniciach, možno výnimočne oužiť menší olomer, najmenej však 800 m. ) 4.5. Do výhybiek a koľajových križovatiek nemá zaoblenie lomov sklonov zasahovať. Pri veľmi neriaznivých miestnych omeroch sa môžu vkladať výhybky a koľajové križovatky aj do zaoblenia lomu sklonu, ritom olomer vydutého (konkávneho) zaoblenia nesmie byť menší ako 800 m a vyuklého (konvexného) zaoblenia menší ako 1000 m. 4.5.3 Dva úseky v traťových a hlavných koľajach, z ktorých obidva majú väčší sklon ako 5 a jeden z nich klesá a druhý stúa, sa nemajú stýkať, ak je výškový rozdiel v každom úseku 10 m a väčší. Medzi takéto úseky sa vkladá úsek vodorovnej koľaje, alebo úsek so sklonom najviac 3. Tento úsek má mať dĺžku asoň 50 m. 4.5.4 Pri výstavbe koľaje, ri orave jej nivelety za revádzky a vkladaní mostných konštrukcií a od. nesmie dočasný výškový rechod vytvoriť sklon vzhľadom k danej nivelete strmší ako 1 : 00, za súčasného zníženia rýchlosti. 4.5.5 Na frekventovaných cestných riecestiach cez dve alebo viac koľají je otrebné uraviť riečny sklon koľají tak, aby všetky koľajnicové ásy boli v jednej rovine. Ak to nie je možné, majú byť asoň najbližšie koľajnicové ásy dvoch vedľajších koľají v rovnakej úrovni. 4.5.6 Niveleta koľají v traťových úsekoch, navrhnutých vo väčších sklonoch, sa má uraviť tak, aby jazdné odory v riamych a v oblúkoch boli ribližne rovnaké. 4.5.7 Vlyv odoru zo zakrivenia sa vyjadruje v, ktoré sa vyočíta odľa vzorca: o r1000 400 = (8) r 0 4.5.8 Vyrovnaný sklon celého úseku s v1000 v sa stanoví odľa vzorca: s v1000 o.d r1000 0 = s + (9) a Δh s = (10) a ) do najbližšej KR môže ostať ôvodná hodnota kde: s je riemerný sklon vyrovnávaného úseku d 0 je dĺžka čistých kružnicových oblúkov a je dĺžka celého vyrovnávaného úseku Δh je rozdiel absolútnej výšky začiatku a konca úseku 17
Vyrovnaný sklon s v1000 sa oužije v riamych úsekoch trate. Úseky koľaje v oblúku majú sklon s r1000 : s r1000 = s v1000 - o r1000 (11) 4.5.9 Podružné lomy sklonu, vylývajúce z vyrovnania nivelety, sa umiestnia v smere stúania na začiatku rechodnice a na konci kružnicového oblúka, ri oblúkoch bez rechodníc sa tieto lomy umiestňujú na začiatku a na konci vlastného kružnicového oblúka. 5 Stavba, revádzka, kontrola a údržba 5.1 Všeobecne Na hodnotenie stavu tratí latí rovnaké rozdelenie tratí do troch rýchlostných ásiem označených RP 1000 1 až RP 1000 3. Priestorová oloha koľaje sa kontroluje geodetickými rostriedkami s kontinuálnym záznamom nasledujúcich veličín: - olohové súradnice osi koľaje, - výšková súradnica nerevýšeného temena koľajnicového ása. V odôvodnených ríadoch je možné kontrolovať riestorovú olohu koľaje konvenčnými geodetickými metódami. Geometrické usoriadanie koľaje sa kontroluje ri revzatí rác v koľaji, za revádzky a ri údržbe koľaje meracími rostriedkami s kontinuálnym záznamom nasledujúcich veličín: - smer koľaje (SK), - ozdĺžna výška koľaje (VK), - rozchod koľaje (RK), - revýšenie koľaje (PK), - zbortenie koľaje (ZK). V odôvodnených ríadoch je možné kontrolovať uvedené veličiny ručnými meracími rostriedkami bez kontinuálneho záznamu, ričom namerané hodnoty majú len informatívny charakter. 18
5. Stavba - revzatie rác 5..1 Rozchod koľaje 5..1.1 Medzné stavebné odchýlky na revzatie dokončených rác red začatím trvalej revádzky v koľaji, rozchod koľaje (RK) a zmena rozchodu koľaje (ZR), sú uvedené v Tab. 5. Tab. 5 - Medzné stavebné odchýlky veličín RK a hodnoty ZR red začatím trvalej revádzky v koľaji RP RK ZR odchýlky [ mm ] [ mm/m ] a) b) c)* a) b) c)* RP 1000 1 +3 - +5-3 +6-3 3 4 4 RP 1000 +3 - +5-3 +6-3 3 4 4 RP 1000 3 +3 - +5-3 +6-3 3 3 Poznámka: Pre označenie a) až c) latí: a) ri revzatí koľaje o rekonštrukcii novým materiálom b) ri revzatí koľaje o rekonštrukcii oužitým materiálom c) ri revzatí ostatných rác v koľaji, keď úrava rozchodu bola ich súčasťou *) Ak úrava rozchodu nebola súčasťou oravných rác, latí Tab. 10 5..1. Vo výhybkách nesmú byť ri reberaní rác rekročené odchýlky od stanoveného rozchodu, uvedené v Tab. 6. Tab. 6 Medzné stavebné odchýlky od stanoveného rozchodu vo výhybkách ri reberaní rác Miesto vo výhybke stavby alebo rekonštrukcie výhybiek Odchýlky [mm] Pri reberaní ostatných rác vo výhybke na výmenovom styku + - +4 - na hrote jazyka + - +4 - na koreni jazyka v hlavnej vetve + - +3 - v odbočnej vetve + - +3 - v strednej časti výhybky v hlavnej vetve + - +3 - v odbočnej vetve + - +5 - na srdcovke v hlavnej vetve * ) + - +3 - v odbočnej vetve * ) + - +3 - na koncových stykoch výhybky v hlavnej vetve + - + - v odbočnej vetve + - +3 - * ) Platí v celej dĺžke rídržnice. 19
5.. Vzájomná výšková oloha koľajnicových ásov 5...1 Projektovaná hodnota sklonu koľajnicových ásov a zbortenie koľaje sa má skontrolovať ri reberaní dokončených rác red začatím trvalej revádzky na meracej základni dĺžky 6 m. Nesmie rekročiť zbortenie koľaje (ZK) uvedené v Tab. 7. Súčasne lokálne chyby vzájomného sklonu koľajnicových ásov hodnotené na meracej základni dĺžky 1,8 m nesmú rekročiť zbortenie koľaje (ZK) dané Tab. 10. 5... Medzné relatívne odchýlky ozdĺžnej výšky ľavého a ravého temena koľajnicového ásu (VL) a (VP) (hodnotená skutočná geometria), medzné hodnoty zbortenia koľaje (ZK) a medzné stavebné odchýlky revýšenia koľaje (PK) na reberanie dokončených rác red začatím trvalej revádzky sú uvedené v Tab. 7. Medzné hodnoty ZK v Tab. 7 latia re lineárnu vzostunicu s normálnym súčiniteľom sklonu vzostunice n rovnajúcim sa 10V a so zmenšeným súčiniteľom. Tab. 7- Medzné relatívne odchýlky VL a VP, medzné hodnoty veličiny ZK a medzné stavebné odchýlky veličiny PK red začatím trvalej revádzky RP VL, VP ZK PK odchýlky [ mm ] [ 1 : n ] odchýlky [ mm ] a) b) c) *) a), b) c) *) a) b) c) *) RP 1000 1 +,-4 +,-5 +,-6 1:80 1:50 +,-4 +,-5 +,-6 RP 1000 +,-4 +,-5 +,-6 1:80 1:50 +,-4 +,-5 +,-6 RP 1000 3 +,-3 +,-4 +,-5 1:384 1:50 +,-3 +,-4 +,-5 Poznámka: Pre označenie a) až c) latí: a) ri revzatí koľaje o rekonštrukcii novým materiálom b) ri revzatí koľaje o rekonštrukcii oužitým materiálom c) ri revzatí ostatných rác v koľaji, ak úrava výškovej olohy bola súčasťou rác *) Ak úrava výškovej olohy nebola súčasťou rác, latí Tab.10 5..3 Smerová oloha koľaje 5..3.1 Medzné relatívne odchýlky smeru ľavého a ravého koľajnicového ásu (SL), (SP) (hodnotená skutočná geometria) red začatím trvalej revádzky v koľaji sú v Tab. 8. Tab. 8 - Medzné relatívne odchýlky veličín SL a SP red začatím trvalej revádzky v koľaji SL,SP RP odchýlky [mm] a) b) RP 1000 1 +,-10 +,-1 RP 1000 +,-6 +,-8 RP 1000 3 +,-4 +,-7 Poznámka: Pre označenie a) a b) latí: a) ri revzatí koľaje o rekonštrukcii novým materiálom b) ri revzatí koľaje o rekonštrukcii oužitým materiálom 0
Pozn.: Pri revzatí ostatných rác v koľaji, ak úrava smerovej olohy bola súčasťou rác sa smer SL a SP hodnotí odľa tab.10. 5..3. Vzoätie f nad stredom tetivy dĺžky b sa vyočíta: V kružnicovom oblúku odľa vzorca: f b = (1) 8.r Hodnoty odchýlok vzoätia sú uvedené v Tab. 8. Rozdiel medzi rojektovaným a nameraným vzoätím a súčasne rozdiel dvoch susedných hodnôt vzoätia meraných v kružnicovej časti oblúka vo vzdialenosti rovnej olovici dĺžky tetivy, nesmú rekročiť stanovené hodnoty v Tab. 8. Vzoätie sa meria v strede 10 m dlhej tetivy. V rechodnici, na styku kružnicového oblúka bez rechodníc s riamou a na styku dvoch kružnicových oblúkov rôznych olomerov sa hodnota vyočíta odľa Prílohy E. 5..4 Stavebné odchýlky riestorovej olohy koľaje 5..4.1 Absolútna smerová odchýlka SKa osi koľaje od jej rojektovanej olohy nemá byť ri reberaní dokončených rác red začatím trvalej revádzky v riamej koľaji väčšia ako ± 15 mm a v oblúku väčšia ako ± 0 mm. 5..4. Absolútna výšková odchýlka VKa nivelety temena nerevýšeného koľajnicového ása od jej rojektovanej nadmorskej výšky nemá red začatím trvalej revádzky v koľaji rekročiť hodnoty v Tab. 9. Medzi susednými meranými bodmi nemá byť odchýlka VKa na vzdialenosť 30 m väčšia ako 0 mm. Tab. 9 - Absolútne výškové odchýlky VKa nivelety temena koľajnicového ása od jej rojektovanej nadmorskej výšky ri revzatí dokončených rác red začiatkom trvalej revádzky v koľaji VKa RP [ mm] v hlavných v ostatných ri nástuišti koľajach koľajach RP 1000 1 +10-15 +10-0 +0-10 RP 1000 +10-15 +10-0 +0-10 RP 1000 3 +5-10 +10-10 +0-10 5..4.3 Absolútne odchýlky SKa a VKa riestorovej olohy osi koľaje od jej rojektovanej olohy sa určujú: a) vyhodnotením kontinuálneho geodetického záznamu merania riestorovej olohy koľaje so zodovedajúcimi miestami v rojekte, 1
b) z geodeticky overenej riestorovej olohy zaisťovacích značiek, k nim meraných osových vzdialenosti a výškových rozdielov nivelety nerevýšeného koľajnicového ása. Tieto kontrolné merania sa vykonávajú geodeticky a ich výsledky sú sracované v súradnicovom a výškovom systéme, v ktorom sa vytýčila stavba odľa rojektu. Pri kontrolných geodetických meraniach sa musia oužiť overené body vytyčovacej siete stavby v súlade s STN 73 04. 5.3 Prevádzka a údržba koľaje 5.3.1 Rozchod koľaje 5.3.1.1 Prevádzkové odchýlky rozchodu koľaje (RK) a zmeny rozchodu koľaje na 1 m dĺžky koľaje (ZR), ktoré sa nemajú rekročiť, sú v Tab. 10. Zmeny rozchodu koľaje v Tab. 10 sa vzťahujú na rojektovanú hodnotu. Hodnoty + odchýlky od RK v Tab. 10 a 11 zahŕňajú aj rojektované rozšírenie rozchodu koľaje v kružnicovom oblúku. Tab. 10- Prevádzkové odchýlky veličín RK,ZR,VL,VP,SL,SP,PK a revádzkové hodnoty veličiny ZK, ktoré sa nemajú rekročiť RP RK odchýlky [ mm ] ZR [ mm/m ] VL, VP odchýlky [ mm/m ] ZK [ 1: n ] SL, SP odchýlky [ mm ] riama *) PK odchýlky [ mm ] riama *) riama *) RP 1000 1 +6-3 +30-3 4 5 ± 15 1:50 ± 15 ± 30 ± 15 RP 1000 +6-3 +6-3 4 5 ± 15 1:50 ± 15 ± 0 ± 15 RP 1000 3 +5-3 +0-3 3 4 ± 10 1:50 ± 10 ± 15 ± 10 *) V kružnicovom oblúku 5.3.1. Medzné revádzkové odchýlky rozchodu (RK) a zmeny rozchodu koľaje na 1 m dĺžky koľaje (ZR) sú v Tab. 11. Zmeny rozchodu koľaje v Tab. 11 sa vzťahujú na rojektovanú hodnotu. RP Tab.11 - Medzné revádzkové odchýlky veličín RK,ZR,VL,VP,SL,SP RK odchýlky [ mm ] ZR [ mm/m ] riama *) riama *) VL, VP SL, SP odchýlky odchýlky [ mm ] [ mm/m ] riama *) RP 1000 1 +1-5 +35-5 5 6 ± 0 ± 0 ± 40 RP 1000 +1-5 +35-5 5 6 ± 0 ± 0 ± 30 RP 1000 3 +10-5 +5-5 4 5 ± 15 ± 15 ± 5 *) V kružnicovom oblúku
5.3.1.3 Vo výhybkách nemajú byť za revádzky rekročené odchýlky od stanoveného rozchodu, uvedené v Tab. 1. Tab. 1 Prevádzkové odchýlky od stanoveného rozchodu vo výhybkách Miesto vo výhybke Odchýlky [mm] očas revádzky na výmenovom styku +6-3 na hrote jazyka +6-3 na koreni jazyka v hlavnej vetve +6-3 v odbočnej vetve +6-3 v strednej časti výhybky v hlavnej vetve +10-3 v odbočnej vetve +10-3 na srdcovke v hlavnej vetve * ) +5 - v odbočnej vetve * ) +5 - na koncových stykoch výhybky v hlavnej vetve +10-3 v odbočnej vetve +10-3 * ) Platí v celej dĺžke rídržnice. 5.3.1.4 Vzdialenosť ojazdnej hrany srdcovky od vedúcej hrany rídržnice nesmie byť menšia ako 964 mm. Vzdialenosť medzi vedúcou hranou rídržnice a zodovedajúcou hranou krídlovej koľajnice nesmie byť väčšia ako 934 mm. 5.3. Vzájomná výšková oloha koľajnicových ásov 5.3..1 Prevádzkové odchýlky ozdĺžnej výšky ľavého a ravého koľajnicového ásu (VL) a (VP) (hodnotená skutočná geometria), revýšenie koľaje (PK) a revádzkové hodnoty zbortenia (ZK) hodnotené na meracej základni 1,8 m, ktoré sa nemajú rekročiť, sú uvedené v Tab. 10. Ulatnenie revádzkových hodnôt ZK v Tab. 10 je odmienené zotrvaním revádzkovej hodnoty ZK v dĺžke najmenej,0 m. Hodnoty ZK v Tab. 10 latia re lineárnu vzostunicu s normálnymi a zmenšenými súčiniteľmi sklonu vzostunice. 5.3.. Relatívne revádzkové odchýlky ozdĺžnej výšky ľavého a ravého koľajnicového ásu (VL) a (PL) (hodnotená skutočná geometria), ktoré sa nesmú rekročiť, sú v Tab. 11. Medzné hodnoty zbortenia koľaje (ZK) za revádzky hodnotené na meracej základni 1,8 m, 6,0 m a 1,0 m sú v Tab. 13. Meracie základne 1,8 m, 6,0 m a 1,0 m a im zodovedajúce medzné hodnoty ZK očas revádzky latia v nasledujúcich intervaloch: 3
a) re meraciu základňu 1,8 m... 1,3 m a < 4,5 m; a) re meraciu základňu 6,0 m... 4,5 m a < 8,0 m; a) re meraciu základňu 1,0 m... 8,0 m a < 0,0 m. Tab. 13 - Medzné hodnoty veličiny ZK za revádzky hodnotené na meracej základni 1,8m, 6,0m a 1,0 m Zbortenie koľaje ZK [1 : n] RP meracia základňa 1,8 m 6,0 m 1,0 m RP 1000 1 1:00 1:50 1:333 RP 1000 1:00 1:50 1:333 RP 1000 3 1:00 1:50 1:333 Ulatnenie medzných hodnôt v Tab. 13 je odmienené zotrvaním medznej hodnoty ZK v dĺžke najmenej,0 m. 5.3..3 Odchýlky revýšenia od rojektovanej (redísanej) hodnoty v koľaji a vo výhybkách očas revádzky, ktoré sa nemajú rekročiť, sú v Tab. 14. Tab.14 - Odchýlky veličiny PK od rojektovanej ( redísanej ) hodnoty, ktoré sa nemajú rekročiť RP PK odchýlky (mm) Platnosť ri nedostatku revýšenia RP 1000 1, RP 1000 RP 1000 3 +10-10 I 70 +10-5 I > 70 +8-8 I 70 +8-5 I > 70 5.3.3 Smerová oloha koľaje 5.3.3.1 Relatívne revádzkové odchýlky smeru ľavého a ravého koľajnicového ása (SL a SP) (hodnotená skutočná geometria), ktoré sa nemajú rekročiť, sú v Tab. 10. 5.3.3. Relatívne revádzkové odchýlky smeru ľavého a ravého koľajnicového ásu (SL a SP) (hodnotená skutočná geometria), ktoré sa nesmú rekročiť, sú v Tab. 11. Vyočítaný rozdiel rojektovaného a nameraného vzoätia nemá rekročiť hodnoty v Tab. 10 a nesmie rekročiť hodnoty v Tab. 11. Rozdiel dvoch o sebe idúcich vzoätí 4
meraných v kružnicovej časti oblúka nemá rekročiť hodnoty v Tab. 10 a nesmie rekročiť hodnoty v Tab. 11. 5.3.4 Prevádzkové odchýlky riestorovej olohy koľaje 5.3.4.1 Prevádzkové odchýlky riestorovej olohy koľaje od jej rojektovanej olohy, ktoré sa nemajú rekročiť, sú uvedené v Tab. 15. Tieto odchýlky sa určujú z rozdielu rojektovaných a meraných hodnôt: a) vzdialenosti osi koľaje od zaisťovacích značiek odrobných bodov trasy a jej výšok nad (od) temenom nerevýšeného koľajnicového ása, b) súradníc odrobných bodov nad tetivou, ktorej koncové body sú evne stabilizované a geodeticky určené v rojekte. Tab.15- Prevádzkové odchýlky olohy koľaje od jej rojektovanej olohy RP SKa [ mm ] VKa [ mm ] RP 1000 1 ± 30 +0-50 RP 1000 ± 30 +0-50 RP 1000 3 ± 5 +0-30 5
Prílohy A Vzájomná výšková oloha koľajnicových ásov A.1 t1000 A. min1000 Obr. A.1 Oblúky oačných smerov s rechodnicami bez medziľahlej riamej koľaje s inflexným bodom Lineárna vzostunica B Smerové omery Obr. B.1 Krajná lineárna vzostunica a rechodnica Tab. B.1 Vzťahy re výočet krajnej lineárnej rechodnice Obr. B. Medziľahlá lineárna vzostunica a rechodnica Tab. B. Vzťahy re výočet medziľahlej lineárnej rechodnice C Sklonové omery Obr. C.1 - Zaoblenie lomu sklonu koľaje Tab. C.1 - Vzťahy na výočet zaoblenia D Geometrická oloha koľaje Obr. D.1 - Grafické znázornenie arametrov geometrickej olohy a usoriadania koľaje E Vzoätie 6
Príloha A Vzájomná výšková oloha koľajnicových ásov A.1-8,4 V = r t 1000 R 10 15 0 5 30 35 40 rýchlosť V km/h 45 50 55 60 65 70 75 80 revýšenie t 50 17 38 67 60 14 3 56 88 70 1 7 48 75 80 11 4 4 66 95 90 1 37 58 84 100 19 34 53 76 110 17 31 48 69 94 10 16 8 44 63 86 130 15 6 40 58 79 140 14 4 38 54 74 96 150 13 35 50 69 90 160 1 1 33 47 64 84 170 11 0 31 44 61 79 180 11 19 9 4 57 75 95 190 18 8 40 54 71 90 00 17 6 38 51 67 85 10 16 5 36 49 64 81 100 0 15 4 34 47 61 77 95 30 15 3 33 45 58 74 91 40 14 3 43 56 71 88 50 13 1 30 41 54 68 84 60 13 0 9 40 5 65 81 98 70 1 19 8 38 50 63 78 94 80 1 19 7 37 48 61 75 91 90 1 18 6 35 46 59 7 88 300 11 18 5 34 45 57 70 85 30 11 16 4 3 4 53 66 79 95 340 15 30 40 50 6 75 89 360 15 1 9 37 47 58 71 84 99 380 14 0 7 35 45 55 67 80 93 400 13 19 6 34 43 53 64 76 89 450 1 17 3 30 38 47 56 67 79 91 500 11 15 1 7 34 4 51 60 71 8 95 550 14 19 4 31 38 46 55 65 75 86 98 600 13 17 8 35 4 50 59 69 79 90 650 1 16 1 6 3 39 47 55 63 73 83 700 11 15 19 4 30 36 43 51 59 68 77 750 10 14 18 3 8 34 40 47 55 63 7 800 13 17 1 6 3 38 44 51 59 67 850 1 16 0 5 30 36 4 48 56 63 900 11 15 19 3 8 34 39 46 53 60 950 11 14 18 7 3 37 43 50 57 1000 10 13 17 1 5 30 35 41 47 54 150 11 14 17 0 4 8 33 38 43 1500 11 14 17 0 4 7 3 36 1750 1 15 17 0 4 7 31 000 11 13 15 18 1 4 7 50 11 13 16 18 1 4 500 10 1 14 16 19 750 11 13 15 17 0 3000 10 1 14 16 18 350 11 13 15 17 3500 10 1 14 15 3750 11 13 14 4000 10 1 13 450 11 13 4500 11 1 4750 11 5000 11 550 10 7
8,4 V A. - min1000 = I max r R 10 15 0 5 30 35 40 rýchlosť V km/h 45 50 55 60 65 70 75 80 revýšenie min 50 35 73 60 1 53 91 70 11 38 71 80 6 55 89 90 16 4 7 100 31 58 89 110 1 46 75 10 13 36 6 9 130 7 51 78 140 19 41 67 95 150 11 3 56 83 160 4 46 71 99 170 17 38 61 87 180 30 5 76 190 43 66 9 00 15 35 57 81 10 11 30 51 74 99 0 5 46 67 91 30 1 40 61 84 40 18 36 56 78 50 14 3 51 7 95 60 11 8 46 67 88 70 4 4 61 8 80 1 38 57 77 99 90 18 34 5 7 93 300 15 31 48 67 88 30 5 41 59 78 98 340 19 34 51 69 88 360 14 9 44 61 79 380 3 38 54 71 400 19 33 48 64 450 1 35 49 500 1 5 38 550 16 8 600 0 650 13 8
Obr. A.1 Oblúky oačných smerov s rechodnicami bez medziľahlej riamej koľaje s inflexným bodom Lineárna vzostunica (ríklad riešenia) 9
Príloha B Smerové omery Obr. B.1 Krajná lineárna vzostunica a rechodnica 30
Tab. B.1 Vzťahy re výočet krajnej lineárnej rechodnice Rovnica rechodnice Súradnica y ľubovoľného bodu rechodnice (vo vzdialenosti x od ZP) Uhol smernice dotyčnice v koncovom bode rechodnice λ y sin 3 = γ x 6rl l λ = r tgλ = 3 x l 3 = k x l 3 Oravný súčiniteľ γ Súradnica koncového bodu rechodnice k 1 γ = cosλ l l k = γ = tgλ 6r 3 Odsadenie kružnicového oblúka m m = k r ( 1 cosλ) Dĺžka rechodnice v osi koľaje l o Dĺžka časti rechodnice meraná v osi koľaje x o 3 l lo = l + Δlo = l + γ 40r l lo = l + tg λ 10 x xo = x + tg β = x + Δl o 10 kde : Δl o = l 0 l x l 5 Uhol β smernice dotyčnice v ľubovoľnom bode rechodnice x l tgβ = γ = γ rl r tgβ = tgλ x l x l 31
Obr. B. Medziľahlá lineárna vzostunica a rechodnica 3
Tab. B. Vzťahy re výočet medziľahlej lineárnej rechodnice Náhradný olomer r x, ričom latí, že r 1 > r Rovnica rechodnice Súradnica y ľubovoľného bodu rechodnice (vo vzdialenosti x od ZP) Súradnica y c kružnicového oblúka s väčším olomerom Uhly smernice dotyčnice rechodnice λ x, λ 1,λ Oravný súčiniteľ γ r1.r rx = r r y = y y c c = r 1 3 x + γ. 6r l r l sin λx = r l 1 x x l x sin λ1 = ; sinλ = r1 γ = 1 1 cos λ x l r Rozdiel súradníc y koncových bodov medziľahlej rechodnice k x k x l l = γ = tgλ 6r 3 x x Súradnica koncových bodov rechodnice k 1, k k k ( 1 λ1 ) ( 1 λ ) 1 = r1 cos = r cos Odsadenie kružnicového oblúka s menším olomerom m Dĺžka medziľahlej rechodnice v osi koľaje l o l m = k o = r 1 x + k 1 m 4 k arcλ 1 + r m + arcλ 4 Dĺžka časti rechodnice meraná v osi koľaje x o Uhol β smernice dotyčnice v ľubovoľnom bode rechodnice x 3 o = x + γo.x 1 γ γ γ o = + + 4r 4r.r 40r 1 1 l x x tgβ = + γ r y r.l c 1 x x x 33
Príloha C Sklonové omery Obr. C.1 Zaoblenie lomu sklonu koľaje 34
τ τ = ρ. ± 1 + ( ± ) s s 1000 TNŽ 73 6361 Tab. C.1 Vzťahy na výočet zaoblenia Dĺžka dotyčnice zaoblenia τ remietnutá do horizontály ri rechode zo sklonu s 1 do sklonu s * ) τ = ρ. ± s 1 + ± 1000 ( s ) Súradnica ľubovoľného bodu zaoblenia y M, vo vodorovnej vzdialenosti x M od krajného bodu (TZ dotyčnica zaoblenia) y M = xm ρ Súradnica koncového bodu (krajného bodu) zaoblenia y ZT y ZT Iz = ± s + 1 1000 ( ± s ) Súradnica vrcholu zaoblenia y v y v = τ ρ Skutočná výška ľubovoľného bodu H M H = H ± y M Mo M * ) s 1 a s je kladné alebo záorné z hľadiska lomu sklonu koľaje. Vyočítané hodnoty sú v metroch. 35
Príloha D Geometrická oloha koľaje Obr. D.1 Grafické znázornenie arametrov geometrickej olohy a usoriadania koľaje 36
Príloha E Vzoätie Vzoätie f nad stredom tetivy dĺžky b sa vyočíta: a) v kružnicovom oblúku odľa vzorca b f = 8.r (1E) b) v krajnej rechodnici odľa vzorca f = b x. 8.r l, (E) kde x je vzdialenosť stredu tetivy od začiatku rechodnice ZP c) v medziľahlej rechodnici odľa vzorca f b r r x. 1 = 1+., (3E) 8.r 1 r l kde x je vzdialenosť stredu tetivy od začiatku medziľahlej rechodnice ZP d) v mieste začiatku rechodnice (styk riamej a rechodnice) 3 b f = (4E) 96.r.l e) v mieste konca rechodnice (styk rechodnice a oblúka) 3 b b f = - (5E) 8.r 96.r.l f) v mieste začiatku oblúka bez rechodnice (styk riamej a oblúka) f b = (6E) 16.r g) v mieste zmeny olomeru zloženého oblúka bez medziľahlej rechodnice KO 1 ZO b b f = + (7E) 16.r 16.r 1 37