Pohyb vozíka. A. Pohyb vďaka tiaži závažia. V tomto prípade sila, ktorá spôsobuje rovnomerne zrýchlený pohyb vozíka je rovná tiaži závažia: F = G zav.

Σχετικά έγγραφα
Obvod a obsah štvoruholníka

1 Kinematika hmotného bodu

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

ZADANIE 2 _ ÚLOHA 10

Fyzika 4 roč. Gymnázium prvý polrok Vlnové vlastnosti svetla

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

56. ročník Fyzikálnej olympiády v školskom roku 2014/2015 Kategória F domáce kolo Texty úloh

ZONES.SK Zóny pre každého študenta

DOMÁCE ZADANIE 1 - PRÍKLAD č. 2

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Oddělení fyzikálních praktik při Kabinetu výuky obecné fyziky MFF UK

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.2. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

1. písomná práca z matematiky Skupina A

13 Elektrický prúd v látkach

Model redistribúcie krvi

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

ss rt çã r s t Pr r Pós r çã ê t çã st t t ê s 1 t s r s r s r s r q s t r r t çã r str ê t çã r t r r r t r s

Ekvačná a kvantifikačná logika

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

ÚLOHA Č.8 ODCHÝLKY TVARU A POLOHY MERANIE PRIAMOSTI A KOLMOSTI

11 Štruktúra a vlastnosti kvapalín

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

14 Obvod striedavého prúdu

GYMNÁZIUM V ŽILINE, HLINSKÁ 29 ALTERNATÍVNA ZBIERKA ÚLOH Z FYZIKY PRE 1. ROČNÍK. Spracovali: Mgr. Andrea Bednárová, PhD., Mgr.

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Lineárne funkcie. Lineárna funkcia je každá funkcia určená predpisom f: y = a.x + b, kde a, b R a.a 0 D(f) = R. a > 0 a < 0

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Geodetická astronómia 1

Analýza údajov. W bozóny.

URČENIE MOMENTU ZOTRVAČNOSTI FYZIKÁLNEHO KYVADLA

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

rs r r â t át r st tíst Ó P ã t r r r â

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.7. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

1 MERANIE VLASTNOSTÍ PARTIKULÁRNYCH LÁTOK

Laboratórna práca č.1. Meranie dĺžky telesa. Úloha : Odmerajte priemer a výšku valcového telesa posúvnym meradlom s nóniom

3 Kinematika hmotného bodu

UČEBNÉ TEXTY. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Meranie a diagnostika. Meranie snímačov a akčných členov

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

9 Štruktúra a vlastnosti plynov

21 Optické zobrazovanie

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE. Chemickotechnologická fakulta. Doc. RNDr. Viliam Laurinc, CSc. a kolektív FYZIKA I

Fyzikálna olympiáda. 52. ročník. školský rok 2010/2011. Kategória D. Úlohy školského kola

Úloha 3.7 Teleso hmotnosti 2 kg sa pohybuje pozdĺž osi x tak, že jeho dráha je vyjadrená rovnicou

Rešenje: X C. Efektivne vrednosti struja kroz pojedine prijemnike su: I R R U I. Ekvivalentna struja se određuje kao: I

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

Matematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom

Metódy vol nej optimalizácie

1. Určenie tiažového zrýchlenia reverzným kyvadlom

Zadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

1. ÚVOD Merací kanál Rozdelenie senzorov Generácie senzorov

2.1. FEROMAGNETIZMUS. H / m je permeabilita vákua. Ak vnútro toroidu je vyplnené vzduchom,

P P Ó P. r r t r r r s 1. r r ó t t ó rr r rr r rí st s t s. Pr s t P r s rr. r t r s s s é 3 ñ

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

SLOVENSKO maloobchodný cenník (bez DPH)

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Pevné ložiská. Voľné ložiská

2. kolo zimnej časti 24. ročníka FKS, KTFDF FMFI UK (Pozor je to utorok!)

Menovky na dvere, čísla, prívesky, kľúčenky

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

18 Kmitavý pohyb. 1 = Hz (jednotkou frekvencie je Herz)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

Trigonometrijski oblik kompleksnog broja

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

Telesá v pohybe. Kapitola 7

Kmitavý pohyb telesa zaveseného na pružine (Aktivity súvisiace s kmitaním uskutočnené pomocou programu Coach 6) Michal Kriško FMFI UK

Skrutka je valcovité teleso, na obvode ktorého je závit skrutkovice.

2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania

DRUGI KOLOKVIJUM IZ MATEMATIKE 9x + 6y + z = 1 4x 2y + z = 1 x + 2y + 3z = 2. je neprekidna za a =

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.5. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

Meno: Teória Tabuľka Výpočet Zaokrúhľovanie Záver Graf Meranie

Funkcijske vrste. Matematika 2. Gregor Dolinar. Fakulteta za elektrotehniko Univerza v Ljubljani. 2. april Gregor Dolinar Matematika 2

Odvod. Matematika 1. Gregor Dolinar. Fakulteta za elektrotehniko Univerza v Ljubljani. 5. december Gregor Dolinar Matematika 1

ELEKTROTEHNIČKI ODJEL

1 Meranie dĺžky posuvným meradlom a mikrometrom Meranie hustoty tuhej látky Meranie veľkosti zrýchlenia priamočiareho pohybu 23

FTN Novi Sad Katedra za motore i vozila. Teorija kretanja drumskih vozila Vučno-dinamičke performanse vozila: MAKSIMALNA BRZINA

Laboratórna úloha č. 4. Matematické kyvadlo

MOSTÍKOVÁ METÓDA 1.ÚLOHA: 2.OPIS MERANÉHO PREDMETU: 3.TEORETICKÝ ROZBOR: 4.SCHÉMA ZAPOJENIA:

4 Fyzikálne polia. - forma hmoty, ktorej základným prejavom je silové pôsobenie na všetky hmotné objekty

Motivácia pojmu derivácia

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

Betonske konstrukcije 1 - vežbe 3 - Veliki ekscentricitet -Dodatni primeri

Modul pružnosti betónu

OSNOVI ELEKTRONIKE VEŽBA BROJ 1 OSNOVNA KOLA SA DIODAMA

Diferencialna enačba, v kateri nastopata neznana funkcija in njen odvod v prvi potenci

Elektronická stabilizácia jazdy vozidla ESP

IspitivaƬe funkcija: 1. Oblast definisanosti funkcije (ili domen funkcije) D f

SKUPINOVÁ PRÁCA ŽIAKOV GYMNÁZIA, VEDENIE ŽIAKOV K TAKEJTO PRÁCI PROSTREDNÍCTVOM METODICKÝCH MATERIÁLOV

Apsolutno neprekidne raspodele Raspodele apsolutno neprekidnih sluqajnih promenljivih nazivaju se apsolutno neprekidnim raspodelama.

Transcript:

Phyb vzíka Rvnmerný phyb vzíka sa uskutčňuje pri knštantnej rýchlsti v, ktrá sa nemení s časm. Pri takmt phybe vzík za určitý čas t prejde dráhu s s = v t (). V prípade, že rýchlsť vzíka rastie rvnmerne s časm jedná sa rvnmerne zrýchlený phyb. Rýchlsť sa mení pdľa vzťahu v = a t +v 0 (), kde a [m.s - ] je zrýchlenie vzíka a v 0 [m/s] je pčiatčná rýchlsť. Dráha pre prípad rvnmerne zrýchlenéh phybu je daná vzťahm: s = ½ a t + v 0 t + s 0 (3), kde s 0 je dráha v čase 0 sekúnd. V našm prípade bude vzík na začiatku phybu stáť (v 0 = 0 m/s) a jeh pčiatčná dráha bude nulvá. Vzťah prejde d jednduchšieh tvaru s = ½ a t (4), z ktréh ptm nebude prblém určiť zrýchlenie. Zrýchlený phyb vzíka nastáva v prípade, ak naň pôsbí vnkajšia sila F. Ptm na základe II. Newtnvh zákna ( F = m a ), dkážeme určiť výsledné zrýchlenie a vzíka pri známej hdnte jeh hmtnsti m. V našm prípade budeme skúmať tri typy rvnmerne zrýchlenéh phybu. A. Phyb vďaka tiaži závažia. V tmt prípade sila, ktrá spôsbuje rvnmerne zrýchlený phyb vzíka je rvná tiaži závažia: F = G zav. Tu sa jedná a zviazaný phyb dvch telies: vzíka a závažia. Na vzík pôsbí len ťahvá sila T a na závažie rzdiel jeh tiaže a ťahvej sily č sa dá zapísať nasledvne: mvz avz = T azav = Gzav T = g T, keďže vzík a závažie sú prepjené nitku ich zrýchlenie je rvnaké: a = a vz = azav mvz a = g m a a = ater = g () mvz +

B. Phyb p naklnenej dráhe vplyvm tiaže vzíka. V tmt prípade sila, ktrá spôsbuje rvnmerne zrýchlený phyb vzíka je rvná len sínusvej zlžke tiaži vzíka: F = G vz sin α. mvz a = Gvz sinα = mvz g sinα a = at er = g sinα (6) C. Phyb p naklnenej dráhe vplyvm rzdielu tieže závažia a vzíka. V tmt prípade sila, ktrá spôsbuje rvnmerne zrýchlený phyb vzíka je rvná rzdielu tiaži závažia a sínusvej zlžke tiaže vzíka: F = G zav - G vz sin α. Tu sa jedná zase zviazaný phyb dvch telies: vzík a závažie. Na vzík však v tmt prípade pôsbí krem ťahvej sily T aj pačným smerm sínusvá zlžka tiaže vzíka. Na závažie ak v predšlm prípade rzdiel jeh tiaže a ťahvej sily č sa dá zapísať nasledvne: mvz avz = T + Gvz sinα azav = Gzav T = g T keďže vzík a závažie sú prepjené nitku ich zrýchlenie je rvnaké: a = a vz = azav mvz sinα a = g mvz a mvz g sinα a = ater = g (7). mvz +

Ciele merania. Phyb p rvine a. Phyb s mtrčekm b. Phyb z závažím. Phyb p naklnenej dráhe a. Phyb nadl vplyvm tiaže b. Phyb nahr vďaka závažiu Pmôcky: Vzík, vzík s mtrčekm, žávažia, nitka ptické brány s čítačm Dráha, pdstavec, uhlmer Váha, meter

.a) Phyb p rvine s mtrčekm. Jedná sa rvnmerný phyb vďaka vlastnému zdrju vzíka mtrček.. Zstavte aparatúru pdľa brázku. Na dráhu pripevnite ptické brány L a L, ktré zapjíte d snímača. Obr.. Na snímači vyberte plhu: L START L STOP. 3. Zmerajte si vzdialensť medzi ptickými bránami L a L a značte ak s [m]. 4. Vynulujte snímaš a na vzíku nastavte rýchlsť. Zapnite mtrček a pustite p pripravenej dráhe. P prejdení danej dráhy si zaznamenajte čas ti [s] a zapíšte d tabuľky č.. Meranie zpakujte krát. Tabuľka č. Rýchlsť Hmtnsť t t t 3 t 4 t t = t i v [m/s]. Z nameraných hdnôt vypčítajte priemernú hdntu t a určte rýchlsť s rvnmernéh phybu z vzťahu (): v = [ m / s]. t 6. Meranie skúste zpakvať aj pre rôzne hmtnsti vzíka, závažia. 7. Meranie zpakujte aj pre iné rýchlsti vzíka.

. b) Phyb p rvine vplyvm závažia.. Pripjte na knci dráhy kliesk a k vzíku priviažte nitku, na knci ktrej sa bude dať upevniť závažie (Obr. ). Obr.. Zvážte vzík m vz. 3. Na kniec nitky pripevnite držiak na závažia hmtnsti m zav. 4. Uvľnite vzík a zaznamenajte si čas ti [s] a zapíšte d tabuľky č.. Meranie zpakujte krát. Tabuľka č. mvz t t t 3 t 4 t t = t i a a ter. Z priemernéh času určte zrýchlenie vzíka a, pmcu vzťahu (4). s Odvdenie: s = a t a = t 6. Meranie zpakujte pre rôzne hmtnsti závažia. 7. Bdy merania 4. 6. zpakujte pre rôzne hmtnsti vzíka (pridanie závažia). 8. Určte teretické hdnty zrýchlenia a ter pmcu vzťahu (). 9. Diskutujte experimentálne a teretické hdnty zrýchlenia.

. a) Phyb p naklnenej dráhe nadl vplyvm tiaže.. Zstavte aparatúru pdľa brázku 3. Na dráhu pripevnite ptické brány L a L, ktré zapjíte d snímača.. Na snímači nastavte plhu: L START L STOP. 3. Zmerajte si vzdialensť medzi ptickými bránami L a L a značte ak s [m]. 4. Celú dráhu pdprite na knci tak aby uhl sklnu bl α (Obr. 3). Obr. 3. Zvážte vzík m vz. 6. Uvľnite vzík a zaznamenajte si čas ti [s] a zapíšte d tabuľky č.3. Meranie zpakujte krát a určte priemerný čas. Tabuľka č.3 α mvz t t t 3 t 4 t t = t i a exp a ter 7. Meranie zpakujte pre rôzne hmtnsti vzíka. 8. Bdy merania 6. a 7. zpakujete pre rôzne uhly α 0, α3 0. 9. Z známych hdnôt určte priemerný čas t phybu vdíka. 0. Z priemernéh času určte experimentálne zrýchlenie vzíka. s Odvdenie: s = a t a = t 0. Určte teretické hdnty zrýchlenia ater pmcu vzťahu (6).. Diskutujte experimentálne a teretické hdnty zrýchlenia. Na základe výsledkv meraní dpvedzte na nasledujúce tázky: Ak sa mení rýchlsť v vzíka, ak dráha s sa zväčšuje a výška h naklnenej rviny zstáva rvnaká? Ak sa mení rýchlsť v, ak dráha s rvnaká a výška h naklnenej rviny sa zmenší? Vyknajte meranie určenia rýchlsti vzíka pri výške h = 0 cm pre nasledujúce dráhy s = 0, m; 0,4 m; 0,60 m. Skúste najprv dhadnúť rýchlsť vzíka, ktrú bude mať p prejdení dráhy s = 0,90 m a kedy dsiahne rýchlsť 0,90 m/s. Svje predpvede verte ptm aj experimentálne. Napadajú vás ešte nejaké fyzikálne závery?

. b) Phyb p naklnenej rvine nahr vďaka závažiu.. Pripjte na knci dráhy kliesk a k vzíku priviažte nitku, na knci ktrej sa bude dať upevniť závažie (Obr. 4).. Celú dráhu pdprite na jednm tak aby uhl sklnu bl α (Obr. 4). Obr. 4 3. Zvážte vzík m vz a hmtnsť závažia m zav. 4. Uvľnite vzík a zaznamenajte si čas ti [s] a zapíšte d tabuľky č. 4. Meranie zpakujte krát a určte priemerný čas t. Tabuľka č. 4 α mvz t t t 3 t 4 t t = t i t ter. Meranie zpakujte pre rôzne hmtnsti závaží. 6. Bdy merania 4. a. zpakujete pre rôzne hmtnsti vzíka. 7. Bdy merania 4. 6. zpakujete pre rôzne uhly α 0, α3 0. 8. Z známych hdnôt určte teretický čas phybu vdíka na základe prejdenej dráhy a teretickéh zrýchlenia pdľa vzťahu (7). 9. Diskutujte experimentálne a teretické hdnty času.