5 DIFERENCIÁLNY POČET FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

Σχετικά έγγραφα
Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Π Ο Λ Ι Τ Ι Κ Α Κ Α Ι Σ Τ Ρ Α Τ Ι Ω Τ Ι Κ Α Γ Ε Γ Ο Ν Ο Τ Α

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Obvod a obsah štvoruholníka

... 5 A.. RS-232C ( ) RS-232C ( ) RS-232C-LK & RS-232C-MK RS-232C-JK & RS-232C-KK

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

JMAK の式の一般化と粒子サイズ分布の計算 by T.Koyama

.. ntsets ofa.. d ffeom.. orp ism.. na s.. m ooth.. man iod period I n open square. n t s e t s ofa \quad d ffeom \quad orp ism \quad na s \quad m o

Α Ρ Ι Θ Μ Ο Σ : 6.913

ibemo Kazakhstan Republic of Kazakhstan, West Kazakhstan Oblast, Aksai, Pramzone, BKKS office complex Phone: ; Fax:

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

2. Α ν ά λ υ σ η Π ε ρ ι ο χ ή ς. 3. Α π α ι τ ή σ ε ι ς Ε ρ γ ο δ ό τ η. 4. Τ υ π ο λ ο γ ί α κ τ ι ρ ί ω ν. 5. Π ρ ό τ α σ η. 6.

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

9 Neurčitý integrál. 9.1 Primitívna funkcia a neurčitý integrál. sa nazýva primitívnou funkciou k funkcii f ( x) každé x ( a,

, ktorú nazveme afinnou súradnicovou sústavou. Pomocou tejto trojice priradíme každému bodu X roviny E 2 jeho polohový vektor

ΦΥΣΙΚΑ ΜΕΓΕΘΗ Αριθμητικά ή Μονόμετρα μεγέθη: Όγκος Μάζα Χρόνος Ενέργεια κ.λ.π. Διανυσματικά μεγέθη: Μετατόπιση Δύναμη Ορμή Διανυσματικοί τελεστές

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗ ΑΠΟΔΟΣΗΣ ΚΑΙ ΣΤΕΛΕΧΩΣΗ

T : g r i l l b a r t a s o s Α Γ Ί Α Σ Σ Ο Φ Ί Α Σ 3, Δ Ρ Α Μ Α. Δ ι α ν ο μ έ ς κ α τ ο ί κ ο ν : 1 2 : 0 0 έ ω ς 0 1 : 0 0 π μ

ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΘΕΤΙΚΗΣ ΚΑΙ ΤΕΧΝΟΛΟΓΙΚΗΣ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ ΣΤΑ ΘΕΜΑΤΑ ΕΞΕΤΑΣΕΩΝ 2012

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

ÏÑÏÓÇÌÏ ÇÑÁÊËÅÉÏ ( )( ) ( )( ) Γ' ΤΑΞΗ ΓΕΝ.ΛΥΚΕΙΟΥ ΘΕΤΙΚΗ & ΤΕΧΝΟΛΟΓΙΚΗ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗ ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ. ΘΕΜΑ 1 ο. ΘΕΜΑ 2 ο. w w + 1= + 1. α= α.

C 1 D 1. AB = a, AD = b, AA1 = c. a, b, c : (1) AC 1 ; : (1) AB + BC + CC1, AC 1 = BC = AD, CC1 = AA 1, AC 1 = a + b + c. (2) BD 1 = BD + DD 1,

Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija

Hydromechanika II. Viskózna kvapalina Povrchové napätie Kapilárne javy. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre EF Dušan PUDIŠ (2013)

ΛΥΜΕΝΕΣ ΑΣΚΗΣΕΙΣ ΣΤΙΣ ΠΙΘΑΝΟΤΗΤΕΣ (Νο2) ΧΡΗΣΙΜΕΣ ΣΧΕΣΕΙΣ έ ώ ό έ ώ. ώ ό. ί ό ό 1, 1,2,, 1,,,,,,, 1,2,,, V ό V V. ή ό ί ά ύ. ό, ί ί ή έ ύ.


! "# $ % $&'& () *+ (,-. / 0 1(,21(,*) (3 4 5 "$ 6, ::: ;"<$& = = 7 + > + 5 $?"# 46(A *( / A 6 ( 1,*1 B"',CD77E *+ *),*,*) F? $G'& 0/ (,.

έχει μοναδική ρίζα στο. β. Να δείξετε ότι για κάθε x. x 2

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

Τελευταία Επανάληψη. την ευθεία x=1 και τoν x x. 2 1 x. Λύση. x 2 1 x 0, άρα. x 1 x. x x 1. γ) x 1 e x x 1 x e ln x 1 x f x.

Αυτό το κεφάλαιο εξηγεί τις ΠΑΡΑΜΕΤΡΟΥΣ προς χρήση αυτού του προϊόντος. Πάντα να μελετάτε αυτές τις οδηγίες πριν την χρήση.

ΕΘΝΙΚΟΝ ΚΑΙ ΚΑΠΟΔΙΣΤΡΙΑΚΟΝ ΠΑΝΕΠΙΣΤΗΜΙΟΝ ΑΘΗΝΩΝ ΣΧΟΛΗ ΘΕΤΙΚΩΝ ΕΠΙΣΤΗΜΩΝ ΤΜΗΜΑ ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΏΝ

Κεφάλαιο 2 Διαχείριση Σηµάτων σε Ψηφιακά Συστήµατα Ελέγχου

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA


ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ Γ ΛΥΚΕΙΟΥ & ΕΠΑ.Λ. Β 28 ΜΑΪΟΥ 2012 ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ. y R, η σχέση (1) γράφεται

ITU-R M MHz ITU-R M ( ) (epfd) (ARNS) (RNSS) ( /(DME) MHz (ARNS) MHz ITU-R M.

Dinamika krutog tijela ( ) Gibanje krutog tijela. Gibanje krutog tijela. Pojmovi: C. Složeno gibanje. A. Translacijsko gibanje krutog tijela. 14.

Funkcie - základné pojmy

ΕΠΑΝΑΛΗΠΤΙΚΑ ΘΕΜΑΤΑ ΚΕΦΑΛΑΙΟ

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

1.2 ΑΘΡΟΙΣΜΑ ΔΙΑΝΥΣΜΑΤΩΝ ΜΕ ΚΟΙΝΗ ΑΡΧΗ. ΚΑΝΟΝΑΣ ΠΑΡΑΛΛΗΛΟΓΡΑΜΜΟΥ: a a a

DISKRETNA MATEMATIKA - PREDAVANJE 7 - Jovanka Pantović

HÀM NHIỀU BIẾN Lân cận tại một điểm. 1. Định nghĩa Hàm 2 biến. Miền xác định của hàm f(x,y) là miền VD:

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

TECHNICKÁ UNIVERZITA V KOŠICIACH STROJNÍCKA FAKULTA MATEMATIKA 1. Funkcia jednej premennej a jej diferenciálny počet

52 Χρόνια ΦΡΟΝΤΙΣΤΗΡΙΑ ΜΕΣΗΣ ΕΚΠΑΙΔΕΥΣΗΣ ΣΑΒΒΑΪΔΗ-ΜΑΝΩΛΑΡΑΚΗ ΠΑΓΚΡΑΤΙ : Εκφαντίδου 26 και Φιλολάου : Τηλ.:

(... )..!, ".. (! ) # - $ % % $ & % 2007

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ ΕΥΤΕΡΑ 28 ΜΑΙΟΥ 2012 ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ ΗΜΕΡΗΣΙΩΝ ΛΥΚΕΙΩΝ. Άρα ο γ.τ. των Μ(z) είναι κύκλος µε κέντρο το Ο(0, 0) και ακτίνα ρ=1

1. písomná práca z matematiky Skupina A

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

18. listopada listopada / 13

Γ ε ν ι κ έ ς εξ ε τ ά σ ε ι ς Χημεία Γ λυκείου θ ε τ ι κ ών σπο υ δ ών

Αθήνα, 1/07/2016 Αρ. Πρωτ. ΕΣΔΥ/οικ1813

Ekvačná a kvantifikačná logika

DOMÁCE ZADANIE 1 - PRÍKLAD č. 2

met la disposition du public, via de la documentation technique dont les rιfιrences, marques et logos, sont

( ) ( ) ɶ = = α = + + = = z1 z2 = = Οπότε. Έχουµε. ii) γ) 1ος Τρόπος. Οπότε Ελάχιστη απόσταση είναι:

Tối ưu tuyến tính. f(z) < inf. Khi đó tồn tại y X sao cho (i) d(z, y) 1. (ii) f(y) + εd(z, y) f(z). (iii) f(x) + εd(x, y) f(y), x X.

ΠΑΝΕΠΙΣΤΗΜΙΟ ΚΥΠΡΟΥ ΤΜΗΜΑ ΠΛΗΡΟΦΟΡΙΚΗΣ

Fakulta matematiky, fyziky a informatiky. Univerzita Komenského

6. ΤΕΛΙΚΗ ΙΑΘΕΣΗ ΤΑΦΗ Γενικά

ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ Γ ΛΥΚΕΙΟΥ 24 / 5 / 08 ΕΝΔΕΙΚΤΙΚΕΣ ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ. Άρα ο γεωμετρικός τόπος του z είναι κύκλος με κέντρο Κ(0, 0) και ακτίνα ρ = 2

Polarizacija. Procesi nastajanja polarizirane svjetlosti: a) refleksija b) raspršenje c) dvolom d) dikroizam

Moguća i virtuelna pomjeranja

J! "#$ %"& ( ) ) ) " *+, -./0-, *- /! /!+12, ,. 6 /72-, 0,,3-8 / ',913-51:-*/;+ 5/<3/ +15;+ 5/<3=9 -!.1!-9 +17/> ) ) &

23. Zhodné zobrazenia

Α Δ Ι. Παρασκευή 15 Νοεμβρίου Ασκηση 1. Να ευρεθεί η τάξη τού στοιχείου a τής ομάδας (G, ), όπου. (4) a = ( 1 + i 3)/2, (G, ) = (C, ),

( ) ΘΕ ΑΝ4 / 2 0. α) β) f(x) f ( x) cos x

Japanese Fuzzy String Matching in Cooking Recipes

Α ΛΥΚΕΙΟ ΓΕΡΑΚΑ. ΑΣΚΗΣΕΙΣ ΕΠΑΝΑΛΗΨΗΣ ΣΤΗΝ ΑΛΓΕΒΡΑ Β ΛΥΚΕΙΟΥ Σχολικό Έτος ΜΑΝΩΛΗ ΨΑΡΡΑ. Μανώλης Ψαρράς Σελίδα 1

XAΡ Τ Η Σ Ε Τ Α Ι ΡΙ ΚΗ Σ Δ Ι Α Κ Υ Β Ε Ρ Ν Η ΣΗ Σ ΤΗΣ V I O H A L C O SA

Technická univerzita v Košiciach MATEMATIKA I

Trigonometrijski oblik kompleksnog broja

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

ÖÑÏÍÔÉÓÔÇÑÉÏ ÖÁÓÌÁ ÐÅÔÑÏÕÐÏËÇ ΧΗΜΕΙΑ ΘΕΜΑ Α ΘΕΤΙΚΗΣ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ Γ ΛΥΚΕΙΟΥ 29 ΜΑΪΟΥ 2013 ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ. Α1. γ. Α2. β. Α3. δ. Α4. β

ΚΕΦΑΛΑΙΟ 4 ΘΕΡΜΟΦΥΣΙΚΕΣ Ι ΙΟΤΗΤΕΣ ΤΩΝ ΤΡΟΦΙΜΩΝ

rs r r â t át r st tíst Ó P ã t r r r â

!"# '1,2-0- +,$%& &-

ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ Γ ΛΥΚΕΙΟΥ & ΕΠΑ.Λ. Β 28 ΜΑΪΟΥ 2012 ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ. y R, η σχέση (1) γράφεται

Deformacije. Tenzor deformacija tenzor drugog reda. Simetrinost tenzora deformacija. 1. Duljinska deformacija ε. 1. Duljinska (normalna) deformacija ε

1. Duljinska (normalna) deformacija ε. 2. Kutna (posmina) deformacija γ. 3. Obujamska deformacija Θ

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B

Gapso t e q u t e n t a g ebra P open parenthesis N closing parenthesis fin i s a.. pheno mno nd iscovere \ centerline

ITU-R P (2009/10)

dužina usmjerena (orijentirana) dužina (zna se koja je točka početna, a koja krajnja) vektor

Ovo nam govori da funkcija nije ni parna ni neparna, odnosno da nije simetrična ni u odnosu na y osu ni u odnosu na

επικινδυνότητας του ρυπαντικού φορτίου των

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

DRUGI KOLOKVIJUM IZ MATEMATIKE 9x + 6y + z = 1 4x 2y + z = 1 x + 2y + 3z = 2. je neprekidna za a =

ΜΑΘΗΜΑΤΙΚΑ ΚΑΤΕΥΘΥΝΣΗΣ Γ ΛΥΚΕΙΟΥ & ΕΠΑ.Λ. Β 28 ΜΑΪΟΥ 2012 ΑΠΑΝΤΗΣΕΙΣ. y R, η σχέση (1) γράφεται

VaFu18-T List 1. Mocninové funkcie. RNDr. Beáta Vavrinčíková

VaFu02-T List 1. Graf funkcie. RNDr. Beáta Vavrinčíková

Transcript:

5 DIFERENCIÁLNY POČET FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 5. Oák Dfinj pojm fnkcia prmnných. Dfinj pojm hladinoá krika. Dfinj pojm parciáa driácia. Dfinj pojm úpý difrnciál. Dfinj pojm loká maimm fnkci prmnných. Dfinj pojm loká minimm fnkci prmnných. Sformlj o nnj podmink isnci lokáho rém fnkci prmnných. Sformlj o posačjúcj podmink isnci lokáho rém fnkci prmnných. 5. Základné pojm akých ž A B naýam kariánskm súčinom množín A B a onačjm A B. Dfinícia 5. Množin škých sporiadaných dojíc [ ] Dfinícia 5. Onačm R RR. Ak na R j pr každú dojic bodo A [ ] a B [ ] dfinoaná diaosť ρ ( a b ) ( a ) ( ρ ) b b R naýam Eklido koroý prisor E. b a a poom dojic Dfinícia 5. Fnkcia doch prmnných j prdpis f korý každém X M E priradí prá jdno R f X f. [ ] píšm ( ) albo ( ) Dfinícia 5. Množin M naýam dfiničným oborom fnkci f on. D ( f ). Ponámka Ak množina M ni j adaná ak pod (prirodným) dfiničným oborom fnkci f romim najäčši podmnožin R pr korú má daná fnkcia msl. Príklad 5. Nájdim dfiničný obor fnkci ( 9 ) Rišni:. 59

Fnkcia j dfinoaná pr bod [ ] spĺňajúc podmink 9 > 0 čiž < 9. Dfiničný obor fnkci j da núro krh so srdom bod [ 0 0] a polomrom r. Dfinícia 5.5 Množin H ( f ) { R X M f ( X )} fnkci f. naýam obor hodnô Dfinícia 5.6 Majm fnkci f ( ) hodnô H ( f ). Ak c H ( f ) poom množin bodo [ ] M hodnoa j roná čísl c čiž c f ( ) dfinoanú na množin M E s oborom korých fnkčná naýam hladinoá krika. Príklad 5. Určm hladinoé krik fnkci. Rišni: Ak c > 0 poom c. Hladinoé krik danj fnkci sú kržnic so srdom 0 0 a polomrom r c. bod [ ] 60

5. Parciá driáci Dfinícia 5.7 Majm fnkci f ( ) dfinoanú okolí bod [ ] Parciáo driácio fnkci ( ) f on. A f f Parciáo driácio fnkci ( ) ( ). A a a. f podľa prmnnj bod A naýam limi ( a ) f ( a a ) f lim a a f podľa prmnnj bod A naýam limi ( a ) f ( a a ) f lim a a f f A on. f. A Pri ýpoč parciáj driáci podľa hocikorj prmnnj pospjm ak ako kb drhá prmnná bola konšana. Príklad 5. Vpočíajm parciá driáci fnkci 5. Rišni: 6 5 5 5 Dfinícia 5.8 Nch fnkcia f ( ) má okolí bod [ ] driáci A a a parciá f. Ak isj driácia fnkci f podľa prmnnj rsp. naýam f da krá podľa prmnnj j parciáa driácia drhého rád fnkci ( ) rsp. podľa prmnnj a prmnnj f on. A f f f. rsp. f Dfinícia 5.9 Nch fnkcia f ( ) má okolí bod [ ] driáci f. Ak isj driácia fnkci A A a a parciá f podľa prmnnj rsp. naýam j parciáa driácia drhého rád fnkci podľa prmnnj a prmnnj rsp. da krá podľa prmnnj f on. f A f rsp. A f f. 6

Príklad 5. Vpočíajm šk parciá driáci drhého rád fnkci 5. Rišni: 6 5 5 5 5 5 5 ( 6 ) 6 ( 6 ) 6 5 5 5 5 5 ( 5 ) 6 5 ( 5 ) 5 Ponámka Ak. a sú spojié na množin A poom na množin A plaí 5. Parciá driáci ložnj fnkci Majm danú fnkci f ( ) pričom ϕ ( ) ψ ( ). Ak majú fnkci f ϕ ψ spojié parciá driáci poom má spojié parciá driáci aj ložná fnkcia a plaí. Príklad 5.5 Vpočíajm. a ak sú dané fnkci 5 Rišni: ( ) ( 5) ( 5) ( ) 5 ( 5)( ). Ak mám f ( ) pričom ( ) ( ) poom d d d. d d d 6

d Príklad 5.6 Vpočíajm ak sú dané fnkci d. Rišni: d d d d d d. Ak mám f ( ) pričom ( ) d d poom d. d d Príklad 5.7 Vpočíajm ak sú dané fnkci d d d Rišni: d ( ). d. 5.5 Driácia implicinj fnkci Dfinícia 5.0 Nch ( ) fnkcia f ( ) aká ž pr šk dfiničného obor fnkci f ( ) plaí F [ f ( ) ] 0 poom fnkci f ( ) naýam fnkcio rčno implicin ronico ( ) 0 F j spojiá fnkcia doch prmnných. Ak isj spojiá F. Majm fnkci F ( ) dfinoanú okolí bod A [ 0 0 ]. Ak j fnkcia F ( ) okolí bod A [ 0 0 ] spojiá a má am spojié parciá driáci do drhého rád A pričom ( ) 0 f poom jj prú driáci rčím ako F F d 0 d F F 0 a pro F. F 6

Príklad 5.8 Vpočíajm pr fnkci 0. Rišni: F ( ) poom F F. 5.6 Úpý difrnciál Dfinícia 5. Majm fnkci f ( ) korá má bod [ ] parciá driáci. rád. Poom ýra df ( A X ) f f A a a spojié kd a a naýam úpým difrnciálom fnkci f bod A. Ponámka Môžm ho požiť pri približnom ýpoč hodno fnkci f bod X ( X ) f df ( A X ) f &. 5.7 Loká rém fnkci doch prmnných Dfinícia 5. Fnkcia f ( ) má bod A [ 0 0 ] D( f ) loká maimm (minimm) ak isj okoli bod A aké ž pr každý bod X [ ] D( f ) okolia bod A X A plaí f ( ) f ( ) rsp. ( ) f ( ) 0 0 f 0 0. Ponámka Ak má fnkcia njakom bod loká maimm albo minimm hoorím ž má om bod loká rém. Va 5. (Nná podminka isnci lokáho rém) Nch fnkcia f ( ) má bod [ ] driáci f f isjú ak sú ob roné nl. A 0 0 loká rém. Ak parciá Ponámka Bod A [ 0 0 ] korom parciá driáci sú roné nl naýam sacionárn bod. 6

Ponámka Sacionárn bod a bod korých parciá driáci nisjú sa naýajú kriické bod. Fnkcia môž mať loká rém kriickom bod. Va 5. (Posačjúca podminka isnci lokáho rém) Nch bod A [ 0 0 ] j sacionárnm bodom fnkci f ( ) f f f f isjú spojié parciá driáci drhého rád f f Onačm D a D f f a nch ňom. f. Ak plaí D > D 0 poom má fnkcia f ( ) bod A [ ] loká maimm. 0 < Ak plaí D > D 0 poom má fnkcia f ( ) 0 > A [ 0 0 ] loká minimm. Ak D 0 poom fnkcia f ( ) bod [ ] < A [ 0 0 ] sa naýa sdloý bod). 0 0 bod A 0 0 nmá rém (bod Príklad 5.9 Nájdim loká rém fnkci ( ) 8 6 Rišni: Prož f 6 f 6 sacionárn bod nájdm rišním súsa roníc. f 0 f 0. Rišním jo súsa dosáam da bod A [ 00 ] B. f. 65

Vžiím V 5. orím rém sacionárnch bodoch. f 6 f f f 6 6 8 0 6 D A bod A ni j rém 6 0 Pr sacionárn bod A plaí: ( ) 6 < 0 a bod A j sdloý bod. Pr sacionárn bod B plaí: D ( B) 08 > 0 D ( ) 6 > 0 bod B j loká minimm a ( B) 0 6 6 6 B f. 5.8 Viaané rém fnkci doch prmnných Majm fnkci f ( ) a hľadajm jj loká rém na množin M akých bodo [ ] D( f ) koré spĺňajú podmink ( ) 0 g. Takéo rém naýam iaané loká rém fnkci f ( ) ( ) 0 g naýam äba. a podmink. Ak sa äb ( ) 0 do fnkci f ( ). Ak sa äb ( ) 0 Lagrango fnkci g dá jdnonačn jadriť nikorá prmnná dosadím j a dosanm fnkci prmnnj (Mamaika ). g ndá jdnonačn jadriť žiadna prmnná osrojím a hľadám rém jo fnkci. ( ) f ( ) λ g( ) L Ponámka Erém Lagrangoj fnkci ( ) fnkci ( ) f. Sacionárn bod Lagrangoj fnkci ( ) L sú ároň aj rémami pôodnj L nájdm rišním roníc L 0 L 0. 0 L λ 66

Zár pr isnci iaaného lokáho rém sú ronaké ako pri lokách rémoch čiž Ak plaí D > D 0 poom má fnkcia L ( ) bod A [ ] 0 < iaané loká maimm. 0 0 Ak plaí D > D 0 poom má fnkcia L ( ) bod A [ ] 0 > iaané loká minimm. Ak D 0 poom fnkcia L ( ) bod [ ] < A [ 0 0 ] sa naýa sdloý bod). 0 0 A 0 0 nmá rém (bod Príklad 5.0 Nájdim iaané rém fnkci f ( ) ak 5. Rišni: Kďž fnkci g ( ) 0 ( 5 0) prdsajúcj äb nmôžm jdnonačn jadriť žiadn doch prmnných osrojím Lagrango fnkci L( ) λ.( 5) λ R a hľadám jj rém. Rišim súsa roníc L λ 0 L λ 0 L λ 5 0 Ak prj ronic jadrím drhj a dosadím ich do rj ronic dosanm 5 0. λ λ Rišním danj ronic dosanm λ ± a rčím sacionárn bod. Pr λ j A [ ] pr λ j B [ ]. Ďalj pospjm podobn ako Príklad 5.9. Vpočíam parciá driáci drhého rád a rčím ich hodno sacionárnch bodoch. L L L L λ 0 0 λ 67

0 D A bod 0 Pr sacionárn bod A dosáam: > 0 D ( ) > 0 A j iaané loká minimm a 5 f. Pr sacionárn bod B dosáam: D ( B) > 0 D ( ) < 0 bod B j iaané loká maimm a ( B) 5 0 0 B f. 5.9 Úloh V úlohách rč dfiničný obor fnkci f ( ) a náorni ho grafick:.... 5. 6. 7 5 7. 5 8. 9. 0. 6. 5. 9.. 5. 6 6. ( ) 7. ( ) 8. ( ) 9. ( ) 0.. ( ) V úlohách 5 rč parciá driáci a fnkci f ( ) Výsldk: :. ( ) 68

69. 7 ( ) 7 ( ) 7. ( ) ( ) 5. ( ) ( ) ( ) ( ) 6. ( ) ( ) ( ) 6 7. 5 ( ) 5 5 ( ) 5 8 8. 5 5 5 9. 0. ( ) ( )

70. 6 6 6. 5 5. 9 9 9. ( ) ( ) 5. ( ) ( ) 6. 6 ( ) ( ) 6 6 6 6 7. ( ) 8. ( ) ( ) 9. ( ) ( )

0. ( ).. ( ).. ( ) ( ) ( ) ( ) 5. ( ) ( ) ( ) 6. Dokáž ž fnkcia f ( ) hoj ronici 7. Dokáž ž fnkcia f ( ) ( ) f f ( f ) 0 f f. 8. Dokáž ž fnkcia f ( ) f hoj roniciam hoj ronici f f f f. f f. V úlohách 9-57 rč driáci d d ložnj fnkci f ( ). Výsldk: 9. 50. 5 5 5 7

7 5. 5. 5. 5 5. 55. 56. 5 ( ) 0 5 57. ( ) ( ) V úlohách 58-6 rč driáci a ložnj fnkci ( ) f. Výsldk: 58. 59. 60. ( ) ( ) ( ) ( ) ( ) ( ) 6. ( ) ( ) ( )

6. ( ) ( ) 6. ( ) ( ) V úlohách 6-0 rč kriické bod klasifikj ich ako loká maimá loká minimá a sdloé bod. Výsldk: 6. f ( ) lok. ma. [ 0 0] 65. f ( ) 0 lok. ma. [ 0 0] 66. f ( ) lok. min. [ 0 0] 67. f ( ) lok. min. [ 0 0] 68. f ( ) lok. min. [ 0] 69. f ( ) lok. min. [ 0 ] 70. f ( ) lok. ma. [ 0] 7. f ( ) 8 lok. min. [ ] 7. f ( ) 6 lok. ma. [ ] 7. f ( ) 5 5 lok. min. [ 55] 7. f ( ) 6 sdl. bod [ ] 75. f ( ) 0 lok. min. [ 86] 76. f ( ) 6 6 sdl. bod [ ] 7

77. f ( ) 6 lok. ma. [ ] 78. f ( ) 6 lok. ma. [ 0 0] 79. f ( ) 0 5 8 0 lok. min [ 8] 80. f ( ) 8 5 sdl. bod [ 0 0] lok. min. [ 6 6] 8. f ( ) 8 6 sdl. bod [ 0 0] lok. min. [ ] 8. f ( ) sdl. bod [ 0 0] lok. ma. [ ] 8. f ( ) 6 9 5 sdl. bod [ 7 ] lok. min. [ 9 ] 8. f ( ) 7 sdl. bod 5 5 sdl. bod 5 5 lok. min. 0 lok. ma. 0 85. f ( ) sdl. bod [ ] sdl. bod [ ] lok. min. [ ] lok. ma. [ ] 86. f ( ) 8 0 sdl. bod [ ] sdl. bod [ ] lok. min. [ ] lok. ma. [ ] 87. f ( ) o rém [ 0] lok. min. [ ] lok. min. [ ] 0 nim rohodnúť

88. f ( ) sdl. bod [ 0 0] lok. min. [ ] lok. min. [ ] 89. f ( ) ( ) lok. min. [ ] 90. f ( ) ( ) lok. min. [ 0] 9. f ( ) ( ) 9. 9. 9. * f ( ) ( ) * f ( ) ( ) * f ( ) ( ) sdl. bod [ 0 0] lok. ma. [ ] sdl. bod [ 0 ] sdl. bod [ 0 ] lok. min. [ 0 0] sdl. bod [ 0 ] sdl. bod [ 0 ] lok. min. [ 0 0] sdl. bod [ 0 ] sdl. bod [ 0 ] lok. min. [ 0 0] 95. f ( ) 6 lok. ma. [ ] 96. f ( ) 8 8 lok. min. [ ] 5 8 97. f ( ) 5 lok. min. [ 5 5] 98. f ( ) sdl. bod [ ] sdl. bod [ ] lok. min. [ ] lok. ma. [ ] 99. f ( ) lok. min. [ ] 75

8 00. f ( ) lok. min. [ ] sdl. bod 0. f ( ) lok. min. lok. min. 0. f ( ) ( ) V úlohách 0-5 rč iaané rém fnkci f ( ) g ( ). 0. f ( ) 76 ak 0 0. ( ) f ak 05. ( ) f ak 06. f ( ) ak 07. ( ) 8 f ak 0 08. f ( ) 6 ak j daná äba Výsldk: lok. ma. [ 0 0] ak 0 09. ( ) 5 5 lok. min. [ 0] f ak 0 0. f ( ) 6 ak 0. ( ) 8 5 f ak 0. ( ) 8 6 f ak 0. f ( ) ak 0. f ( ) ak 5. f ( ) ak 8 lok. min. [ 0 ] lok. ma. [ 0] lok. min. [ ] lok. ma. [ ] lok. min. [ 55] lok. ma. [ 0 0] lok. min. [ 6 6] lok. ma. [ 0 0] lok. min. [ ] lok. ma. [ 0 0] lok. min [ 0 0] lok. ma. [ ] lok. min. [ ] lok. ma. [ 5 ]

6. f ( ) ak 8 7. f ( ) ak 5 8. f ( ) 8 lok. min. [ 5 ] lok. min. [ ] ak 9. f ( ) 6 0 0. ( ) ak 69 f ak 5. f ( ). * f ( ) ak ak lok. ma. [ ] lok. min. [ ] lok. ma. [ ] lok. min. [ 5 ] lok. ma. [ 5 ] lok. min. [ ] lok. ma. [ ] lok. min. [ ] lok. ma. [ ] lok. min. [ ] lok. min. [ ] lok. ma. [ ] lok. ma. [ ]. * ( ) f 8 ak lok. ma. [ 5 5] lok. ma. [ 5 5] lok. min. [ 5 5] lok. min. [ 5 5]. f ( ) 5. f ( ) ak ak lok. min. [ ] lok. ma. [ ] lok. min. [ ] lok. ma. [ ] V úlohách 6- nájdi úpý difrnciál fnkci. Výsldk: 6. f ( ) df ( ) d ( )d 77

7. f ( ) df ( ) d ( )d 8. f ( ) 9. f ( ) df ( 6 ) d ( 6 8 )d df d d 0. f ( ) ( ) df d d df d d 6 6. f ( ) 6. f ( ) df d d V úlohách -6 počíaj približn pomoco difrnciál.. 00 098 0. ( 00 098 ) -00 Výsldk: 5. 6. 6 0 0 985 99 0 98 09 V úlohách 7-7 nájdi driáci implicinj fnkci. 7. 5 0 8. 5 0 9. 0 0. 0. ( ) 0. ( ) 6 0 Výsldk: 6 ( ) 78

. ( ) 0. ( ) ( ) 0 5. 0 6. 0 7. 0 79