Slovenská komisia Biologickej olympiády Iuventa ZBIERKA VYBRANÝCH ÚLOH Z MEDZINÁRODNEJ BIOLOGICKEJ OLYMPIÁDY

Slovenská komisia Biologickej olympiády Iuventa ZBIERKA VYBRANÝCH ÚLOH Z MEDZINÁRODNEJ BIOLOGICKEJ OLYMPIÁDY 2005

Názov: Zbierka vybraných úloh z Medzinárodnej biologickej olympiády Zostavovatelia: Mgr. Miroslava Slaninová, PhD. Mgr. Blanka Lehotská, PhD. Mgr. Bohuslav Uher, PhD. Preklad a obsahová úprava: Mgr. Miroslava Slaninová, PhD. Mgr. Blanka Lehotská, PhD. Mgr. Bohuslav Uher, PhD. Prof. RNDr. Pavol Eliáš, CSc. Grafická úprava: Mgr. Blanka Lehotská, PhD. Náklad: 700 ks Vydal: Iuventa 2005 ISBN: 80-8072-042-8 Vydané s finančnou podporou Ministerstva školstva SR. Nepredajné. 2

PREDSLOV Biológia je jedným z najprogresívnejších vedných odborov v súčasnosti. Denne dostávame množstvo informácií o nových liečebných postupoch, moderných biotechnológiách a množstve nových objavov vo všetkých oblastiach biológie. Na jednej strane vďaka skĺbeniu poznatkov z rôznych oblastí biológie, ale aj chémie, fyziky a ďalších vedných disciplín a dynamickému prístupu k študovaným objektom, biologický výskum dospel k mnohým objavom, ktoré výrazne posúvajú vpred poznanie o živých štruktúrach a reguláciách ich životných procesov. Oblasti biológie ako bunková biológia, molekulárna biológia a genetika sa dnes podieľajú na výskume objektov botaniky, zoológie, mikrobiológie a virológie a samozrejme aj antropológie. Na druhej strane poznatky z botaniky, zoológie, mikrobiológie, ale aj etológie a odborov úzko prepojených so životným prostredím ako ekológia, environmentalistika, geológia, či geografia prispeli ku komplexnejšiemu pochopeniu procesov odohrávajúcich sa v našom okolí. Poznatky z týchto oblastí výraznou mierou smerujú k ochrane životného prostredia a prispievajú k riešeniu mnohých environmnetálnych problémov. Takéto smerovanie výskumu si vyžadovalo v prvom rade zmenu prístupu k štúdiu daného objektu z pôvodne statickej deskriptívnej formy na formu dynamickú, komplexnú. Tento trend je jasne viditeľný aj na úrovni Medzinárodnej biologickej olympiády (IBO), kde sa komplexný profil otázok a úloh už jasne udomácnil a študenti musia riešiť problémové úlohy, ktoré začínajú na úrovni jedinca a postupne sa dostanú až na bunkovú a molekulárnu úroveň. Alebo na druhej strane od jedinca pokračujú na úroveň populácie, prípadne celého ekosystému. Takéto typy úloh vyžadujú od študentov úplnú samostatnosť v prepájaní poznatkov z rôznych vedných odborov a vysokú kreativitu v hľadaní odpovedí na otázky, vyplývajúce z takto komplexne postavených úloh. Je značná škoda, že vzhľadom na stále narastajúce množstvo poznatkov sa v našom školskom systéme takýto prístup zatiaľ vo výraznejšej miere nepresadil. Žiaci do seba vstrebávajú obrovské množstvo informácií, ktoré nevedia selektovať a medzi ktorými nevedia hľadať súvislosti. Následne na to, ak sú postavení pred problém, ktorý majú riešiť pomocou uplatnenia a prepojenia poznatkov z rôznych oblastí biológie, je to vo väčšine prípadov pre nich veľmi ťažké. Vzhľadom k možnostiam Slovenskej komisie Biologickej olympiády je v súčasnosti nereálne zasahovať do učebných osnov. Veríme, že časom sa systém výučby biológie viac prispôsobí svetovému trendu. Zostavením tejto zbierky chceme žiakom, ktorí majú hlbší záujem o prírodné vedy, priblížiť komplexný charakter úloh, ktoré sa riešia na Medzinárodnej biologickej olympiáde. 3

Zbierka úloh je len približne rozdelená podľa zamerania úloh. Náš zámer, urobiť obsah, podľa ktorého by sa dalo orientovať bol nereálny práve vzhľadom na charakter úloh, ktoré nebolo možné zaškatuľkovať, pretože kontinuálne prechádzajú od jednej oblasti biológie k druhej a prepájajú ich. Dúfame, že Vás na pohľad zložité biologické úlohy neodradia, a naopak vás budú motivovať k účasti na Biologickej olympiáde. Mgr. Miroslava Slaninová, PhD. 4

1. Baktérie sú prokaryotické mikroorganizmy, ktoré rastú v rôznych podmienkach prostredia. Rast baktérií v laboratórnych podmienkach pri určitej teplote sa môže znázorniť ako logaritmus počtu životaschopných buniek vynesený vzhľadom k dobe/času inkubácie. C Log (počet buniek) B D C A Spojte štyri štádiá označené písmenami A až D na grafe s nasledujúcimi rastovými fázami v tabuľke. Upozornenie: Jedna fáza nie je znázornená a mali by ste ju označiť ako E. Čas Rastová fáza 1. Fáza logaritmického rastu. 2. Fáza úmrtia (smrti). 3. Prechodná fáza. 4. Stacionárna fáza. 5. Fáza oneskorenia (lag fáza). Odpoveď [A/B/C/D/E] 2. Väčšina baktérií rastie v rozsahu teploty 30 40 C, ale termofilné druhy sú schopné prežiť teploty vyššie ako 80 C. Označte, ktoré z nasledujúcich príčin sú dôvodom pre prežitie termofilov, odpovedajúc áno (A) alebo nie (N). 1. Veľká veľkosť. 2. Malá veľkosť. 3. Zloženie bunkovej membrány. 4. Mechanizmy zrýchlenej opravy buniek. 5. Termostabilita bielkovín/proteínov. Odpoveď [A/N] 3. Ktoré tvrdenia o archeobaktériách a eubaktériách sú pravdivé? A. Nemajú jadro. B. Obidve majú rozkonárené reťazce v lipidovej membráne. C. Majú jeden typ RNA polymerázy. D. Majú kruhový chromozóm. 5

4. Väčšina baktérií (mezofilov) neznáša extrémne podmienky, kým extrémofily môžu prežívať v prostredí s vysokou koncentráciou soli, vysokým tlakom alebo extrémnou teplotou (ako je to znázornené na nasledujúcich troch grafoch). Rýchlosť rastu C D E F A B 0 3 6 Koncentrácia solí (M) C D B E A F Rýchlosť rastu 0 40 80 Teplota ( C) C A F D Rýchlosť rastu B E 1 2 3 Hydrostatický tlak (log atm) Nájdite zhodu medzi rastovými charakteristikami označenými na grafoch písmenami A až F a nasledujúcimi typmi baktérií. 6

Typ baktérie 1. Barofily. 2. Iba mezofily. 3. Iba termofily. 4. Iba halofily. 5. Psychrofily. 6. Termofily, halofily. Odpoveď [A/B/C/D/E/F] 5. Aký je rozdiel medzi cyanobaktériami (sinicami) a riasami? A. Cyanobaktérie sú výlučne morské. B. Cyanobaktérie majú vždy bičíky. C. Cyanobaktérie nie sú diploidné. D. Cyanobaktérie vždy využívajú H 2 S na svoju fotosyntézu. 6. Rozsievky sa rozmnožujú nepohlavne podľa vzoru miskovitých kremičitých schránok. Výsledkom tohto rozmnožovania je, že jedna generácia vznikajúca stále z menšej polovice schránky spodnej misky (hypotéky) sa zmenšuje, až kým by úplne zanikla. Ako sa zabráni tomuto problému? A. Tak, že počas pohlavného rozmnožovania zygota vytvorí kremičitú schránku na novo v pôvodnej veľkosti. B. Pomocou konjugácie (fúzia obsahov dvoch drobných buniek a vznikne jedna veľká bunka). C. Pomocou fúzie dvoch drobných kremičitých schránok do veľkej schránky. D. Pomocou fúzie štyroch drobných kremičitých schránok do veľkej schránky. 7. Sinice (cyanobaktérie) sú skupinou veľmi dôležitých baktérií, ktoré sú schopné fotosyntézy. Ktoré z nasledujúcich tvrdení sú správne? (1) Sú to gram-negatívne baktérie. (2) Produkujú kyslík pri fotosyntéze. (3) Všetky cyanobaktérie môžu fixovať dusík. (4) Niektoré cyanobaktérie môžu žiť v symbióze s hubami. (5) Modrá farba cyanobaktérií pochádza výlučne z chlorofylu. A. Všetky tvrdenia sú správne. B. 1, 2, 3, 4. C. 1, 2, 3. D. 1, 2, 4. E. 1, 2. 8. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o endosymbióze je/sú správne? (1) Plastidy ako aj lyzozómy vznikli endosymbiózou. (2) Eukaryotické bunky pohltili iné eukaryotické bunky, čím vytvorili symbiotický vzťah. (3) Sinice (cyanobaktérie) sú predchodcovia plastidov a mitochondrií. (4) Cyanobaktérie stratili svoj gén chlorofylu b v endosymbióze. (5) Bičíky niektorých eukaryotických buniek vznikli z cyanobaktérií. 7

A. 1, 3, 5. B. 1, 2. C. 2, 4. D. 2. E. 4. 9. Vlákna spirogyry boli umiestnené do média, kde boli kultivované striktne aeróbne baktérie občasne bez prístupu kyslíka. Časti vlákna zelenej spájavej riasy Spirogyra boli osvetľované úzkym lúčom svetla prechádzajúcim hranolom, na ktorom sa lúč rozdelí na spektrum od 400 do 800 nm viditeľných farebných pásov (pozri obrázok). 1 2 3 4 400 500 600 700 800 wavelength λ, nm V ktorých častiach vlákna (1 4) sa bude nachádzať najviac aeróbnych baktérií? A. 1, 3. B. 1, 4. C. 2, 3. D. 2, 4. E. 3, 4. 10. Červené riasy majú dva hlavné typy fotosyntetických pigmentov: fykobilíny (fykocyanín a fykoerytrín), ktoré absorbujú zelené svetlo a chlorofyly, ktoré absorbujú červené a modré svetlo. Študent urobil pokus, ktorého výsledky meraní sú uvedené v tabuľke. Intenzita svetla bola vo všetkých prípadoch rovnaká. Kvalita svetla Rýchlosť uvoľňovania kyslíka Iba modré svetlo 28 Iba zelené svetlo 65 Iba červené svetlo 47 Modré a zelené svetlo 150 Modré a červené 73 Zelené a červené 146 Ktoré z nasledujúcich tvrdení nie je/sú správne? (1) Absorbované modré svetlo bolo menej účinné pre prenos elektrónov vo fotosyntéze, pretože modré svetlo prednostne absorbuje chlorofyl b. (2) Červené svetlo je efektívnejšie absorbované chlorofylom ako modré svetlo. (3) V tomto pokuse sa pozoroval zosilňovací účinok (Emerson enhancement effect) spôsobený simultánnou excitáciou dvoch fotosystémov. (4) Predpokladá sa, že medzi absorpčným spektrom fykobilínov a absorpčným spektrom chlorofylu je väčší prekryv v dlhovlnnej oblasti než v krátkovlnnej oblasti. 8

A. 1, 2, 4. B. 1, 3, 4. C. 3, 4. D. 1, 2. E. 1. 11. Ktoré z poradí je správne podľa hodnôt ph v cytosole (1), chloroplastovej stróme (2) a vo vnútri tylakoidov (3), ak sú bunky vystavené svetlu? A. 1 > 2 > 3. B. 1 > 3 > 2. C. 2 > 1 > 3. D. 2 > 3 > 1. E. 3 > 1 > 2. 12. V čom sa odlišujú červené riasy (Rhodophyceae) od zelených (Chlorophyceae) a hnedých rias (Phaeophyceae)? A. Červené riasy tvoria agar. B. Červené riasy netvoria chlorofyl a. C. Červené riasy sa nerozmnožujú pohlavne. D. Žiadna jednobunková červená riasa nebola doposiaľ objavená. E. Červené riasy netvoria vo svojom životnom cykle bičíkaté bunky. 13. Panciernatky (Dinophyta, Dinoflagellata) sú skupinou rias. Ich farbivá sú podobné hnedým riasam. Preto tieto farbivá typické pre panciernatky sú podobné: A. Farbivám plášťovky (Chlamydomonas). B. Farbivám váľača (Volvox). C. Farbivám rozsievok (Bacillariophyceae). D. Farbivám červenej riasy žabie semä (Batrachospermum). E. Farbivám siníc. 14. Ktorá skupina rias by podľa pigmentácie mohla fotosytnetizovať v najhlbšej vode? A. Červené riasy (Rhodophyta). B. Zelené riasy (Chlorophyta). C. Hnedé riasy (Phaeophyta). D. Zlatisté riasy (Chrysophyta). 15. Dve minerálne látky nevyhnutné pre rast rias sú horčík (Mg) and mangán (Mn). Aké sú úlohy týchto minerálnych látok? A. Mg sa zúčastňuje osmózy; Mn sa zúčastňuje pohybu bičíkov. B. Mg je v chlorofyle; Mn je v komplexe fotosyntetického štiepenia vody. C. Mg je v thylakoidných cytochrómoch; Mn je v terminálnej cytochrómoxidáze respiračného transportu elektrónov v mitochondriách. D. Mg 2+ otvára ligand-prístupové Ca 2+ kanály; Mn 2+ zatvára tieto kanály. E. Mg je nevyhnutný pre transport elektrónov, Mn je nevyhnutný pre membránový transport. 9

16. Obrázok znázorňuje jednobunkovú zelenú mikroskopickú riasu z oceánu. Je na ňom označený jeden chloroplast a rôzne iné bunkové komponenty. A. Tylakoidná membrána. B. Stróma chloroplastu. C. Cytosól. D. Plazmatická membrána. E. Bunková stena. F. Bičík. a) Ktoré komponenty obsahujú nasledujúce? 1. Oranžové a žlté karotenoidy, ktoré zbierajú svetelnú energiu pre fotosyntézu. 2. Škrob. 3. Makromolekulové polyméry, ktoré chránia bunky pred roztrhnutím ak sa umiestnia do sladkej vody. 4. Mitochondrie. Odpoveď [A/B/C/D/E/F] b) Ktoré tvrdenie zahŕňa reprodukčné schopnosti riasy na obrázku? A. Rozmnožuje sa mitózou, pri ktorej sa tvoria geneticky premenliví potomkovia. B. Rozmnožuje sa meiózou, pri ktorej sa tvoria geneticky rovnocenní potomkovia. C. Rozmnožuje sa mitózou, pri ktorej sa tvoria geneticky rovnocenní potomkovia. D. Rozmnožuje sa meiózou, pri ktorej sa tvoria geneticky premenliví potomkovia. E. Rozmnožuje sa spôsobom uvedeným v bode C a D. c) Označte odpoveďou áno (A) alebo nie (N), či daná činnosť platí pre tvorbu redukčnej sily fotosyntézy rias a je touto riasou priamo vyžadovaná pre označený bunkový proces. 1. Tvorba cukrov z O 2 a H 2 O. 2. Konverzia nitrátu (NO 3 - ) do amoniaku (NH 4 + ) potrebná pre biosyntézu aminokyselín. 3. Tvorba citrátu z glukózy. 4. Inkorporácia cytosolického fosfátu (HPO 4 2- /H 2 PO 4 - ) do DNA a RNA. 5. Asimilácia sulfátu (SO 4 2- ) do aminokyselín cysteínu a metionínu. Odpoveď [A/N] 10

17. Bičíky sú bežné medzi eukaryotickými organizmami. Niektoré prokaryotické organizmy (baktérie) tiež majú bičíky. Ktoré z nasledujúcich tvrdení sú správne? (1) Bakteriálne bičíky sú pokryté dvoma membránami. (2) Eukaryotické bičíky sa vlnia, keď riadia pohyb bunky. (3) Ako bakteriálne tak aj eukaryotické bičíky využívajú protónové gradienty ako priame zdroje energie. (4) Prokaryotické bičíky sa tvoria z aktínu; eukaryotické bičíky sa tvoria z tubulínu. (5) Prokaryotické bičíky sú bielkovinové špirálovité vlákna pripojené na mnoho-proteínové rotory. (6) Všetky prokaryotické bunky majú najmenej jeden bičík. (7) Všetky eukaryotické bičíky sú pokryté pokračujúcou plazmatickou membránou. (8) Všetky funkčné eukaryotické bičíky obsahujú molekulové pohybové-proteíny (dyneíny). (9) Prokaryotický bičík sa môže otáčať iba jedným smerom. (10) Každý eukaryotický bičík má svoje vlastné bazálne teliesko. A. 2, 5, 7, 8, 10. B. 1, 4, 7, 9, 10. C. 3, 5, 6, 8, 10. D. 2, 4, 7, 8, 9. E. 1, 3, 5, 7, 9. 18. V rámci húb sú rozlišované štyri hlavné skupiny: bunkovky (Chytridiomycetes), plesne (Zygomycetes), vreckaté huby (Ascomycetes) a bazídiové huby (Basidiomycetes). V čom sa odlišujú bunkovky od ostatných troch skupín húb? A. Bunkovky sa nerozmnožujú pohlavne. B. Všetky sú vodné organizmy. C. Bunkovú stenu majú z celulózy. D. Majú bičíkaté štádiá vo vývojom cykle. 19. Schéma znázorňuje životný cyklus (rodozmenu) huby. Ktoré z nasledujúcich tvrdení sú správne? Štruktúry produkujúce spóry Plazmogamia Karyogamia Spóry Cyklus I Mycélium Cyklus II Zygota Pučanie Pučanie Meióza Spóry Štruktúry produkujúce spóry 11

(1) Spóry sú vždy haploidné. (2) Cyklus I je pohlavná generácia a cyklus II je nepohlavná generácia. (3) Diploidná generácia vzniká po plazmogamii. (4) Existujú dva typy mycélií, ktoré vyzerajú morfologicky rovnako. A. 1, 2. B. 1, 3. C. 1, 4. D. 1, 2, 4. E. 1, 3, 4. 20. Ktorý z nasledujúcich výrokov o hubách je pravdivý? A. Askospóry sa tvoria nepohlavne. B. Lupene bazídiových húb sú diploidné. C. Mycélium skoro všetkých húb je väčšinou dikaryotné. D. V dikaryotnom štádiu sa nachádzajú dve nespojené jadrá v jednej bunke. 21. Ku čomu sú homologické gemmy pečeňovky Marchantia? A. K semenám. B. Ku gamétam. C. K nepohlavným bunkám. D. K peľovým zrnám. 22. Graf znázorňuje množstvo vyparenej vody počas roka dvoch rovnako vysokých stromov v rovnakom biotope v Belgicku. Ktorým stromom patria jednotlivé krivky? Množstvo vyparenej vody A. a) borovica (Pinus), b) smrek (Picea). B. a) dub (Quercus), b) breza (Betula). C. a) borovica (Pinus), b) dub (Quercus). D. a) dub (Quercus), b) smrek (Picea). 23. Z čoho vzniká endosperm ihličnanov? A. Z centrálneho jadra po dvojitom oplodnení. B. Z vajíčka po oplodnení. C. Z megaspóry pred oplodnením. D. Z megasporangiových buniek pred oplodnením. 12

24. Aký je počet chromozómov v primárnom endosperme v semene borovice? A. Haploidný. B. Diploidný. C. Triploidný. D. Polyploidný. 25. Ktorá z nasledujúcich štruktúr obsahuje haploidné bunky? A. Sporofyty. B. Sporocyty. C. Sporangiá. D. Gametofyty. 26. Ktoré z nasledujúcich tvrdení vzťahujúce sa na reprodukciu je správne? A. Haploidné organizmy (t. j. organizmy, ktorých bunky majú iba jeden z každého chromozómu) neexistujú; jedinými bunkami, ktoré sú haploidné, sú gaméty (vajíčko a spermia). B. Teoreticky i prakticky je nemožné, aby sa organizmy rozmnožovali bez meiózy. C. Pohlavné rozmnožovanie vždy zahŕňa tvorbu spermie a vajíčka oddelenými samčími a samičími jedincami. D. Všetky bunky všetkých eukaryotických organizmov (vrátane húb) obsahujú jedno jadro (či už haploidné alebo diploidné). E. Pohlavné rozmnožovanie bez meiózy nie je možné. 27. Odkiaľ si získava energiu embryo pri kvitnúcich rastlinách? A. Z haploidného endospermu. B. Z vrstvy tapeta. C. Zo svetla, ktoré sa dostáva cez obaly semena. D. Z triploidného endospermu. 28. Kde v rastlinách môžete nájsť bunky deliace sa meiózou? A. V apikálnych meristémoch vrcholov stoniek. B. V peľových zrnách. C. V zárodočných mieškoch. D. V korunných lupienkoch. E. Vo vaječníku. 29. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o cytokinéze rastlinných buniek je/sú nesprávne? (1) Rastlinné bunky vytvárajú bunkové platničky. (2) Cytokinéza môže začať počas mitózy. (3) Rastlinné bunky majú kontraktilný prstenec. (4) Membránová fúzia zahŕňa bunkovú platničku a cytoplazmatickú membránu materskej bunky. (5) Golgiho aparát sa nezúčastňuje cytokinézy rastlinných buniek pokiaľ nie sú vytvorené dve dcérske bunky. 13

A. 1, 2, 4. B. 3. C. 3, 5. D. 4, 5. E. 4. 30. Ako sú prenášané peľové zrná borovice na samičie šišky? A. Vetrom. B. Vodou. C. Hmyzom. D. Vtákmi. 31. Ktoré z nasledujúcich tvrdení vyjadruje základný (principiálny) rozdiel medzi nahosemennými a krytosemennými rastlinami? A. Nahosemenné rastliny tvoria bičíkatú samčiu pohlavnú bunku, ktorá pláva vo vode, kým krytosemenné tvoria samčie jadro uzavreté v peľovom zrnku. B. Nahosemenné rastliny nemajú semená, kým krytosemenné majú semená. C. Pri nahosemenných rastlinách sa vajíčko vyvíja na semeno, kým pri krytosemenných sa semenník vyvíja na semeno. D. Nahosemenné rastliny nemajú semenník, ktorý sa vyvíja do plodov, kým krytosemenné majú semenník, ktorý sa vyvíja do plodov. E. Nahosemenné rastliny tvoria šupinaté suché plody, kým krytosemenné tvoria mäkké šťavnaté plody. 32. Na obrázku je pozdĺžny rez kvitnúcej rastliny. Akým spôsobom prebieha opeľovanie? otvor tyčinky obal piestiky A. Samoopelením peľom z tyčiniek na piestiky v rámci toho istého kvetu. B. Prenosom peľu z tyčinkového kvetu na piestikový kvet odlišných kvetov tej istej rastliny. C. Vetrom. D. Hmyzom. 14

33. Jeden zo spôsobov ako zabrániť samoopeleniu je samo-neznášanlivosť (inkompatibilita). Ktoré z nasledujúcich tvrdení je/sú správne? (1) Rastliny, ktoré vykazujú samo-neznášanlivosť, majú jedinečnú štruktúru blizny. (2) Kvety rastlín, ktoré vykazujú samo-neznášanlivosť, tvoria peľové zrná potom keď sa ukončí vývin blizny. (3) Samo-neznášanlivosť je analogická imunitnej reakcii živočíchov v tom, že obidve majú schopnosť rozlíšiť bunky vlastné od nevlastných. (4) Peľ z jednej rastliny vyklíči iba na svojej vlastnej blizne, ak je na tejto blizne prítomný peľ z inej rastliny. (5) Peľ z jednej rastliny vyklíči na svojej vlastnej blizne, ale nebude schopný oplodniť vajíčko zárodočného mieška. A. 1, 2. B. 3, 4, 5. C. 4, 5. D. 3. E. 3, 5. 34. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je správne? A. Kvet je reprodukčný orgán. B. Kvet, ktorý nemá žiadne kališné lístky, korunné lupienky, tyčinky alebo semenníky, je neúplný kvet. C. Väčšina tráv má neúplné kvety. D. Kvetné časti krytosemenných rastlín sú usporiadané ako 4 závitnice. E. Kvetné časti sú iniciované postupne kvetným meristémom. 35. Obrázok znázorňuje priečny rez zelenou, nie drevenou stonkou s cievnym zväzkom. Čo z neho vyplýva? A. Škrob sa môže nachádzať v zóne III. B. Zóna II je diferencovaná z protodermy. C. Zóna IV bola zafarbená safranínom. D. Zóna V bola medzizväzkovým kambiom. 15

36. Na obrázkoch I až VI sú znázornené rôzne typy rastlinných buniek. Identifikujte ich a priraďte ku správnemu typu (A F). II A. Sitková bunka. B. Kolenchymatická bunka. C. Sklereida. D. Xylémová cieva. E. Epidermová bunka. F. Palisádová bunka. I III V VI IV A. B. C. D. E. F. 37. Obrázky 1 až 4 predstavujú priečne rezy semenníkom rôznych rastlín. Priraďte čísla obrázkov k jednotlivým typom placentácie (A D). 1 2 3 4 A. Axilárna placentácia (synkarpné gynéceum). B. Stredová placentácia (lyzikarpné gynéceum). C. Marginálna placentácia (apokarpné gynéceum). D. Nástenná placentácia (parakarpné gynéceum). A. B. C. D. 16

38. Na obrázku je znázornený priečny rez koreňa dvojklíčnolistovej rastliny a k nemu sú priradené nasledujúce úlohy: a) K jednotlivým častiam označeným rímskymi číslicami (I VIII) priraďte správne ich názov (1 14). 1. Kolenchým. 2. xylém. 3. cortex. 4. floém. 5. Sprievodné bunky. 6. Mezofyl. 7. Trichóm. 8. Pericykel. 9. Endosperm. 10. Kambium. 11. Epiderma. 12. Parenchýmový xylém. 13. Koreňová čiapočka. 14. Peľové vrecko. I II III IV V VI VII VIII b) Živiny sú získavané z pôdy rastlinou a prenášané do nadzemných častí rastliny. 1. Ktoré pletivo transportuje živiny z koreňa do listov? 2. V tejto časti koreňa niektoré bunky obsahujú suberín (korku podobnú zlúčeninu). Ktoré bunky obsahujú suberín? 3. Na obrázku priečneho rezu koreňa sa nachádzajú mŕtve bunky. Ktoré sú to? Odpoveď [I VIII] 39. Do ktorej čeľade patrí rastlina s týmito znakmi: 5 bazálne zrastených kališných lístkov, 5 voľných okvetných lístkov, vrchné gynéceum tvoriace 5 zrastených piestikov: A. Solanaceae. B. Rosaceae. C. Cactaceae. D. Ranunculaceae. 17

40. Priraďte správne čísla k jednotlivým šípkam smerujúcim k jednotlivým štruktúram na jednotlivých prierezoch označených A F. 1. Endoderma. 11. Periderm. 2. Floém. 12. Sclerenchým. 3. Felogén (korkové kambium). 13. Pericykel. 4. Kolenchým. 14. Xylém. 5. Feloderma. 15. Prieduch. 6. Chlororoplasty. 16. Chlorenchým. 7. Epiderma. 17. Kambium. 8. Exoderma. 18. Stržňový lúč. 9. Stržeň. 19. Interfasciculárne kambium. 10. Aerenchým. 20. Cievny zväzok. A. B. 18

C. D. 19

E. F. 20

41. Priraďte znamienko + k číslam do tabuľky, ktoré označujú tie štruktúry v rastline, ktoré sú farbiteľné floroglucínom v prítomnosti HCl. 1. Endodermálne bunky. 10. Koreňové vlásky. 2. Floém. 11. Bunky felogénu. 3. Korkové bunky (felém). 12. Sklerenchýmové vlákna. 4. Bunky kolenchýmu. 13. Bunky pericyklu. 5. Tracheidy. 14. Xylém. 6. Sitkové bunky. 15. Rizoidy. 7. Epiderma. 16. Bunky parenchýmu. 8. Trichómy. 17. Bunky kambia. 9. Podporné bunky prieduchov. 18. Sprievodné bunky sitkovíc. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 42. Ktorá látka sa zafarbí použitím fluoroglucínu v prítomnosti HCl? A. Celulóza. B. Pektín. C. Lignín. D. Suberín. E. Kutín. F. Hemicelulóza. 43. Ak je vodivé pletivo rastlinnej úponky tvorené len jedným uzavretým kolaterálnym cievnym zväzkom (xylém a floém sa dotýkajú), potom úponka je metamorfózou akého orgánu rastliny? A. Výhonku. B. Listu. C. Stonky. D. Koreňa. E. Nie je to možné určiť. 44. Na obrázku je znázornený priečny rez ihličím smreka. Ktoré rímske číslice označujú vrchnú stranu listu? I II Floém A. I a II. B. II a IV. C. I a III. D. III a IV. E. II a III. III IV Xylém 21

45. Obrázok znázorňuje priečny rez listu. Označte znamienkom +, ktoré tvrdenia o tejto rastline sú pravdivé. 1. Vodný biotop (hydrofyt). 6. Perovitá žilnatina. 2. C 4 rastlina. 7. Čeľaď Astrovité. 3. Izolaterálna stavba mezofylu. 8. Čeľaď Lipnicovité. 4. Terestrický, suchý biotop (xerofyt). 9. Rovnobežná žilnatina. 5. C 3 rastlina. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 46. Na obrázku je schéma priečneho rezu stonky. Do jednotlivých krúžkov napíšte správne čísla (1 10) označujúce názvy štruktúr viditeľných na priereze. 1. Floém. 2. Xylém. 3. Endoderma. 4. Fascikulárne kambium. 5. Epiderma. 6. Parenchým 7. Cortex parenchýmu. 8. Sklerenchým. 9. Medzizväzkové kambium. 10. Kolenchým. 22

47. Ktoré znázornené schémy (I VI) uloženia sporangií sú typické pre jednotlivé kmene rastlín uvedených v tabuľke. (S sporangium) I II III IV V VI S Oddelenie Bryophyta (machorasty: rožteky, pečeňovky a machy). Lycopodiophyta (plavúňorasty). Equisetophyta (prasličkorasty). Pterophyta (Polypodiophyta) (sladičorasty). Odpoveď [I VI] 48. Ako sú machorasty prispôsobené na prežitie na súši? A. Sú prvými rastlinami, čo majú prieduchy. B. Nepotrebujú vlhké podmienky pre reprodukčný cyklus. C. Rastú pri zemi v relatívne vlhkých oblastiach. D. Sporofyt je nezávislý od gametofytu. 49. Rastlinný biológ skúmal pohlavné rozmnožovanie machu, paprade a kvitnúcej rastliny (rajčiak). Biológ nakreslil nasledujúce obrázky: A. palístky machu, stopku a výtrusnicu, B. spodné časti listu paprade a C. priečny rez kvetom rajčiaka. A. B. C. 1 2 4 6 7 5 3 8 9 23

Deväť štruktúr je označených číslami 1 9. Označte, ktoré zo štruktúr zodpovedajú nasledujúcim tvrdeniam: a) Haploidné bunky, ktoré nevykonávajú fotosyntézu. A. Iba 4, 5. B. Iba 3. C. Iba 1, 2, 6. D. Iba 4, 8. b) Diploidné bunky, ktoré fotosyntetizujú. A. Iba 1, 2, 3. B. Iba 3. C. Iba 3, 4, 8. D. Iba 4, 8. c) Listy modifikované pre výkon iných funkcií ako je fotosyntéza. A. Iba 1, 2. B. Iba 1, 2, 6, 7. C. Iba 1, 5, 9. D. Iba 6, 7, 9. d) Štruktúry, v ktorých sa vyskytuje meióza, alebo sa nedávno vyskytovala. A. Iba 1, 5, 7, 9. B. Iba 3, 4, 8. C. Iba 1, 2, 5. D. Iba 2, 8. e) Štruktúra(y), ktoré budú produkovať spóry predurčené klíčiť a tvoriť haploidnú fotosyntetizujúcu rastlinu. A. Iba 1. B. Iba 1, 5. C. Iba 1, 5, 7. D. Iba 5, 7. 50. Prieduchy sa otvárajú, keď zatváravé bunky prieduchov: A. Akumulujú vodu aktívnym transportom. B. Reagujú na zvýšenie hladiny CO 2 vo vzdušných priestoroch listu. C. Zväčšujú svoj objem v dôsledku prijímania iónov K + a následným osmotickým príjmom vody. D. Reagujú na nízky obsah vody v celej rastline. 24

51. Na obrázku je znázornený životný cyklus paprade. Ukazuje päť procesov (očíslované 1, 2, 3, 4, 5) a päť štádií (označených I, II, III, IV, V). I 5 Sporofyt 1 V Zygota II Výtrus 4 2 IV Gaméta (samičia) IV Gaméta (samčia) 3 III Gametofyt Vyberte tie procesy alebo štádiá, ktoré korešpondujú s nasledujúcimi položkami: a) Tvoria genetickú diverzitu. b) Prebieha v nich meióza. A. Iba 1, 3. A. Iba 1. B. Iba 2, 3, 4. B. Iba 1, 2, 3. C. Iba 1, 4. C. Iba 2, 5. D. Iba 3. D. Iba 3, 4. c) Majú haploidné bunky. d) Majú diploidné bunky. A. Iba I, III. A. Iba I, II, III. B. Iba II, III, IV. B. Iba I, II, III, V. C. Iba I, V. C. Iba II, V. D. Iba IV. D. Iba I, V. e) Tie štádiá (alebo ekvivalenty), ktoré nie sú prítomné v životnom cykle človeka. A. Iba I, III. B. Iba II, III. C. Iba III, IV. D. Iba II, III, V. 52. Ktorý z nasledujúcich procesov v rastline môže byť regulovaný fytochrómom? A. Klíčenie semena. B. Kvitnutie. C. Predlžovanie výhonkov. D. Otváranie a zatváranie prieduchov. 25

53. Biológ skúmal pohlavné rozmnožovanie trávy. Sledoval zrno, urobil obrázok priečneho rezu a označil jednotlivé časti (A D). A. Perikarp (osemenie). B. Aleuronová vrstva. C. Endosperm. D. Embryo (zárodok). Pre každú časť rastliny vyberte ploidiu pletiva (n, 2n, 3n, atď.) a ak dve alebo viac pletív má rovnaký stupeň ploidie, označte či sú geneticky identické alebo nie, ako je uvedené nižšie: 2n 2n Geneticky identický Geneticky rozdielny 2n-i 2n-ii A. A: 2n, B: n, C: n, D: 2n. B. A: 2n-i, B: 3n, C: 3n, D: 2n-ii. C. A: 3n-i, B: 3n-ii, C: 3n-iii, D: 2n. D. A: 2n-i, B: n, C: 2n-ii, D: 3n. E. A: 2n, B: 3n-i, C: 3n-ii, D: 2n. 54. Čomu sa pripisujú zmeny, ktoré prebiehajú v ovocí počas dozrievania? A. Obsahu CO 2 v atmosfére. B. Zmenám teploty. C. Syntéze etylénu v rastline. D. Koncentrácii indolovej kyseliny v ovocí. 26

55. Ktorý z nasledujúcich prvkov nie je esenciálny pre rastliny? A. Draslík. B. Horčík. C. Vápnik. D. Uhlík. 56. Ktoré tvrdenie týkajúce sa redukcie nitrátov je pravdivé? A. Prebieha v rastlinách. B. Je umiestnená v mitochondriách. C. Jej katalyzátorom je enzým nitrogenáza. D. Je známa ako proces fixácie molekulového dusíka. 57. Medzi tri hlavné typy rastlín patria C 3 rastliny, C 4 rastliny a CAM rastliny (CAM je skratka pre Crassulacean Acid Metabolism). Vytvorte správne páry medzi výrazmi označenými číslami (1 10) a písmenami (A J). 1. CAM rastliny v tme. 2. CAM rastliny počas suchých horúcich dní. 3. Plastochinón. 4. Kompenzačný bod CO 2. 5. Celulóza. 6. Kyselina linolénová a galaktóza. 7. Fotorespirácia. 8. Flavonoidy. 9. Oleje. 10. Škrob. A. Amylóza a amylopektín. B. Nerozkonárený polymér glukózy. C. Fixácia CO 2 je nasledovaná hromadením malátu vo veľkých vakuolách. D. Zložky polárnych lipidov tylakoidných membrán. E. UV filtre a atraktanty živočíchov. F. CO 2 sa uvoľňuje, keď dva glycíny sa premenia na jeden serín. G. Uložený v organele obklopenou membránou jednovrstvového polárneho lipidu. H. Molekuly transportujúce elektróny. I. Fotosyntéza prebieha napriek zatvoreným prieduchom. J. Respirácia + fotorespirácia = fotosyntéza. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 58. Čo prebieha v C4 rastlinách pri fotosyntéze? A. Prvým produktom fixácie CO 2 sú 3 molekuly PG (fosfoglyceraldehydu). B. V pošve cievnych zväzkov sa karboxylázou vytvára z PEP (fosfofenolpyruvát) štvoruhlíková kyselina. C. Fotosyntéza pokračuje aj pri nižšej koncentrácii CO 2 ako pri C 3 rastlinách. D. CO 2 uvoľnený z RuDP (ribulózobifosfátu) je prenesený na PEP. 27

59. Rastliny štandardného typu kukurice, ktoré majú normálnu funkciu Rubisco enzýmu, boli porovnávané s mutantným typom kukurice, ktorého enzým Rubisco nie je schopný katalyzovať oxygenáciu. Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení sú správne a prečo. А. В. С. D. E. Fotosyntetická kapacita mutantného typu Mala by vykazovať výrazne nižšiu aktivitu ako je to v prípade štandardného typu kukurice. Mala by vykazovať výrazne nižšiu kapacitu ako má štandardný typ kukurice. Mala by vykazovať výrazne vyššiu schopnosť oproti štandardnému typu. Vykazuje sa rovnaká kapacita ako pri štandardnom type. Vykazuje sa rovnaká kapacita ako pri štandardnom type. Príčina Rubisco v pošvách cievnych zväzkov stráca schopnosť fixovať kyslík. Rubisco v pošvách cievnych zväzkov stráca schopnosť oxidu uhličitého. V rámci mezofylových buniek fotorespirácia a fotosyntetická kapacita sa u mutanta neznížila. V rámci mezofylových buniek fotorespirácia a fotosyntetická kapacita sa vplyvom mutácie neznížila. Vplyvom vysokej koncentrácie CO 2 v bunkách pošvy cievnych zväzkov neprebieha fotorespirácia ani v štandardnom ani mutantnom type kukurice. 60. Fotosyntéza rastlín závisí od teploty (T) a intenzity svetla (L). Uvedené grafy znázorňujú výsledky meraní príjmu CO 2 troch rastlín rovnakého druhu pri rôznej intenzite svetla. Ktorá z uvedených kombinácií tvrdení pre rozpätie teplôt -5 až 0 C a rozpätie +20 až +30 C je pravdivá. spotreba CO 2 -consumption CO 2 light intenzita intensity svetla 4-násobná 4-fold hladina 2-násobná 2-fold hladina normálna 1-fold hladina -5 0 5 10 15 20 25 30 temperature ( C) teplota ( C) Rozpätie teplôt od 5 do 0 C Rozpätie teplôt od +20 do +30 C A. T a L sú limitujúce faktory. T a L nie sú limitujúce faktory. B. T je limitujúca, L nie je limitujúce. T nie je limitujúca, L je limitujúce. C. T je limitujúca, L nie je limitujúce. T je limitujúca, L nie je limitujúce. D. T nie je limitujúca, L je limitujúce. T je limitujúca, L nie je limitujúce. E. Ani jedna kombinácia tvrdení nie je správna. 28

61. Bádateľ umiestnil po desať rastlín z troch rôznych typov na niekoľko dní do podmienok s 10 rozdielnymi intenzitami osvetlenia s rozsahom od 0 po maximálne osvetlenie. Vzduch bol v normálnom zložení, teplota vzduchu bola 32 C a rastliny boli dobre zásobené vodou. Boli použité tieto tri typy rastlín: C 3 rastlina adaptovaná na rast pri plnom slnečnom osvetlení (svetlomilná rastlina), C 3 rastlina, ktorá môže rásť iba v podmienkach nízkeho osvetlenia (tieňomilná rastlina), C 4 rastlina, ktorá, podobne ako väčšina C 4 rastlín, je adaptovaná na rast pri plnom slnečnom osvetlení. Bádateľ potom zisťoval rýchlosť fotosyntézy listu každej rastliny a výsledky pre rastliny A, B a C znázornil nasledovne: Rýchlosť fotosyntézy (pomerné jednotky) A B C 0 20 40 60 80 100 Intenzita osvetlenia (% z plného osvetlenia) V nasledujúcich otázkach písmená A, B alebo C zodpovedajú krivkám A, B alebo C na grafe alebo rastlinám predstavujúcim tieto krivky. a) Priraďte, ktorá krivka A, B alebo C správne patrí jednotlivým typom rastlín. 1. C 3 svetlomilná rastlina. 2. C 3 tieňomilná rastlina. 3. C 4 rastlina. Odpoveď [A/B/C] b) Priraďte, pri ktorom zozname rastlín by sme namerali podobné výsledky A, B alebo C? 29

1. Pšenica, ryža, ovos, jačmeň, hrach a fazuľa. 2. Rastlina s tenkými listami. 3. Rastlina s najvyššou účinnosťou využitia vody (WUE). 4. Rastlina, ktorá uprednostňuje využitie dusíka (N) pri tvorbe tylakoidových proteínov a chlorofylu pred tvorbou enzýmov fixácie CO 2. 5. Rastlina s chloroplastami bez Rubisco ( Rubisco = ribulose bisphosphate carboxylase/oxygenase). Odpoveď [A/B/C] c) Krivka C vyjadruje, že rýchlosť fotosyntézy tejto rastliny sa zníži, ak sa intenzita osvetlenia zvýši zo 60 % na 100 % plného osvetlenia. Prečo? A. Nemá chlorofyl a. B. Nezatvára svoje prieduchy, keď sú vystavené vodnému stresu, preto sa dehydrujú v podmienkach vysokého osvetlenia. C. Má nedostatočné množstvo Rubisco, preto nemôže využiť vysoké osvetlenie čím následne dôjde k poškodeniu membrán nahromadením voľných radikálov kyslíka. D. Vysoká intenzita osvetlenia podnecuje jej mitochondriálnu (tmavú) respiráciu, čím sa uvoľňuje viac CO 2 v noci, ktorý fixuje fotosynteticky v priebehu dňa. E. Jej chloroplasty migrujú na okraje listových buniek, čím sa listy stávajú priehľadné (transparentné) a neschopné absorbovať svetlo pre fotosyntézu. d) Kedy by mohli listy týchto troch rastlín na grafe fotosyntetizovať rýchlejšie, pri vystavení 60 % intenzity plného osvetlenia? Uveďte A po zvýšení osvetlenia alebo B po zvýšení prísunu oxidu uhličitého. 1. Rastlina A 2. Rastlina B 3. Rastlina C Odpoveď [A/B] 62. Fotorespirácia prebieha v chloroplastoch rastlín, keď koncentrácia O 2 je oveľa vyššia než koncentrácia CO 2. Vtedy je kyslík O 2 je namiesto oxidu uhličitého CO 2 prijímaný enzýmom Rubisco v Calvinovom cykle. Vyznačte správny substrát, s ktorým je spojený príjem CO 2 pri katalýze enzýmom Rubisco: A. 3-fosfoglycerát. B. Glykol-2-fosfát. C. Glycerát 1,3-bisfosfát. D. 3-fosfoglyceraldehyd. E. Ribulózo 1,5-bisfosfát. 30

63. Prečo zníženie výšky živého plota strihaním stimuluje živý plot tak, aby sa stal hustejším? A. Zníženie plota podnecuje produkciu etylénu v rastline. B. Odstránením apikálnych meristémov sa tvorí viac auxínu, ktorý stimuluje puky bočných konárov k rastu. C. Odstránením apikálnych meristémov sa tvorí menej etylénu, ktorý stimuluje bočné konáre k rastu. D. Odstránením apikálnych meristémov sa tvorí menej auxínu, čo potom umožňuje bočným konárom rast. E. Odstránenie bočných pukov spôsobí, že apikálna dominancia je pod vplyvom cytokinínov. 64. Čo to znamená, keď sa povie rastlina krátkeho dňa? A. Rastlina kvitne v zime. B. Rastlina kvitne, keď je deň kratší ako 12 hodín. C. Rastlina kvitne iba v oblasti rovníka. D. Rastlina kvitne, keď je noc dlhšia ako kritická dĺžka noci. E. Tvrdenia A a D sú správne. 65. Ktoré z nasledujúcich fotoreceptorov reagujú na dĺžku dňa? A. Chlorofyly. B. Karotenoidy. C. Cytochrómy. D. Fytochrómy. E. Retinal. 66. Pri meraniach fotosyntetického prenosu elektrónu sú izolované intaktné chloroplasty a použité na meranie elektrónového prenosu pri rôznych podmienkach. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je správne? A. Pridanie prerušovača vedie k zvýšeniu rýchlosti elektrónového prenosu. B. Kruhový elektrónový prenos nastáva iba vtedy, ak je lineárny elektrónový prenos zastavený. C. Syntéza ATP môže byť pozorovaná len pri kontinuálnom osvetlení. D. Tvorba kyslíka intaktnými chloroplastami je absolútne závislá od prítomnosti CO 2. 67. Označte znamienkom + tie tvrdenia, ktoré môžu inhibovať kvitnutie pre krátkodňové rastliny. Všetky ovplyvnenia boli robené v noci, v tmavej fáze. A. Vystavenie červenému svetlu, potom dlhovlnnému červenému a červenému svetlu. B. Vystavenie červenému svetlu, potom dlhovlnnému červenému a bielemu svetlu. C. Vystavenie bielemu svetlu a potom dlhovlnnému červenému svetlu. D. Vystavenie červenému svetlu, potom dlhovlnnému červenému, bielemu, červenému a bielemu svetlu. A. B. C. D. 31

68. Chlorofyl a sa prejavuje v dvoch svetelných absorpčných maximách a primárne v nábojovom rozdelení fotosyntézy. Ktoré z nasledujúcich tvrdení sú pravdivé? (1) Rozmiestnenie chlorofylu má výrazný vplyv na účinnosť chlorofylu a. (2) Chlorofyl a pri fotosyntetickom reakčnom centre je chemicky modifikovaný preto spôsobuje separáciu náboja. (3) Časť chlorofylu a štrukturálne súvisí so skupinou hemoglobínu. (4) Časť chlorofylu a štrukturálne súvisí s karotenoidmi. A. 1, 2, 3, 4. B. 1, 3, 4. C. 3, 4. D. 1, 2. 69. Hromadenie solí v pôde je významným obmedzením v poľnohospodárstve. Aká je primárna príčina neschopnosti nehalofytov (t. j. rastlín citlivých na obsah solí), aby rástli v pôdach s vysokou koncentráciou solí? A. Kryštály solí sa hromadia v prieduchoch a zastavujú výmenu plynov. B. Veľké množstvo Na + a Cl - vstupuje do rastlinných buniek a pôsobí toxicky. C. Soľ sa hromadí v koreňových bunkách, nasleduje osmóza, ktorá zapríčiní prasknutie buniek. D. Obsah kyslíka v pôde je veľmi nízky. E. Vodný potenciál pôdy je príliš nízky. 70. Ak je ovsená koleoptila zbavená epidermy a umiestnená vo fyziologickom roztoku pri ph = 5,0, relatívne rýchlo sa začne predlžovať. Ktorý hormón svojím účinkom tento experiment napodobňuje? A. Auxin. B. Kyselina giberelová. C. Cytokyníny. D. Etylén. E. Kyselina abscisová. 71. Čo je substrátom pre RUBISCO? (1) Fosfoenolpyruvát (PEP). (2) Ribulózobifosfát (RuBP). (3) Kyselina oxáloctová (OAA). (4) Oxid uhličitý (CO 2 ). (5) Fosfoglyceraldehyd (GAP). (6) Kyslík (O 2 ). A. 1, 2, 4. B. 1, 3, 4. C. 2, 4. D. 1, 2, 5. E. 2, 4, 6. 32

72. Do kultúry rias bol pridaný rádioaktívny izotop uhlíka 14 C, riasy boli umiestnené pod žiarivku, a tým bola spustená fotosyntéza. Po určitom čase bolo vypnuté svetlo a riasy boli premiestnené do tmy. Obrázok dolu znázorňuje graf, ktorý vyjadruje relatívne množstvo rádioaktívne označených zložiek fotosyntézy počas trvania experimentu. Relatívne množstvo rádioaktívne značených komponentov Svetlo Tma Ktorá krivka predstavuje množstvo glycerát 3-fosfátu, ribulózobifosfátu a sacharózy? Čas Zložka 1. Glycerát 3-fosfátu (3GP). 2. Ribulózobifosfát (RuBP). 3. Sacharóza. Odpoveď [A/B/C] 73. Bonsaje potrebujú vodu s veľmi nízkym obsahom vápnika. Aká voda je vhodná na ich polievanie? (1) Uhličitanová minerálna voda. (2) Dažďová voda. (3) Tvrdá voda z vodovodu. (4) Tvrdá voda z vodovodu, ktorú necháme cez noc odstáť v zmesi rašeliny a rozdrvených kameňov a pred použitím ju prefiltrujeme. (5) Roztopený sneh. A. 1, 5. B. 2, 5. C. 1, 3. D. 4, 5. E. 2, 4, 5. 74. Rastliny získavajú z pôdy rôzne minerálne živiny s významnou fyziologickou úlohou. Priraďte správne tvrdenia (A J) k jednotlivým prvkom alebo látkam (1 10). 1. Vápnik 2. Dusík 3. Dusičnan 4. Jód 5. Fosforečňan 33

6. Horčík 7. Draslík 8. Síran 9. Mangán 10. Železo A. Katión významný pre vývoj turgoru zatváravých buniek prieduchov. B. Forma dusíka obvykle vhodná pre príjem rastlinami v prírodných ekosystémoch. C. Vyžaduje sa pre biosyntézu bočných reťazcov aminokyselín cysteínu and methionínu. D. Zložka všetkých aminokyselín, nukleotidov a chlorofylov. E. Centrálny atóm v molekule chlorofylu. F. Umožňuje spojenie bunkových stien pomocou pektátov. G. Významná zložka DNA a RNA, ale nie pre bázy purínu a pyrimidínu. H. Najbežnejší kovový ión v proteínoch prenášajúcich elektróny. I. Má základnú funkciu pri rozložení vody vo fotosyntéze. J. Nie je esenciálny pre rast rastlín. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 75. Vedci použili transformované bunky v podobe pletivovej kalusovej kultúry na vyvolanie rastu celej rastliny použitím kultivačného média s obsahom rastlinných hormónov. K jednotlivým hormónom (1 5) priraďte správne tvrdenie (A E). 1. Auxín kyselina indoloctová (IAA) A. aktivuje rast apikálneho meristému 2. Auxín kyselina 2,4-dichlórfenoxyoctová B. aktivuje organogenézu koreňov (2,4-D) C. aktivuje organogenézu výhonkov 3. Cytokinín zeatín D. dlhodobo udržiava bunky v kalusovej 4. Gibberelín, napr. GA 3 kultúre 5. Kyselina abscisová (ABA) E. aktivuje delenie nediferencovaných buniek v kalusovej kultúre 1. 2. 3. 4. 5. 76. V tabuľke je uvedená dĺžka a šírka 5 listov jednej rastliny z ošetrenia v experimente. Číslo listu Dĺžka listu (mm) Šírka listu (mm) Plocha listu (cm 2 ) 1 112 72 Hodnota a 2 107 71 Hodnota b 3 104 68 Hodnota c 4 99 64 Hodnota d 5 86 57 Hodnota e Priemer Hodnota f Hodnota g Hodnota h Plochu každého jedného listu môžeme stanoviť pomocou rovnice: Plocha (cm 2 ) = [0,0079 * dĺžka (mm) * šírka (mm)] 0,252 34

a) Vypočítajte hodnoty od a až po h v tabuľke s presnosťou 0,1 mm alebo 0,1 cm 2. Hodnota h by mala byť vypočítaná ako priemer hodnôt a až e. b) Vypočítajte priemernú listovú plochu rastliny v predchádzajúcej úlohe pomocou priemerných hodnôt pre dĺžku listu (hodnota f) a šírku listu (hodnota g) vo vzorci pre stanovenie plochy listu, ktorý je uvedený vyššie. c) Porovnajte hodnoty priemernej listovej plochy, vypočítané z priemeru plochy každého jednotlivého listu, s hodnotami, vypočítanými pomocou hodnôt priemernej dĺžky a priemernej šírky. Označte, ktoré z nasledujúcich tvrdení je správne: A. Hodnoty sú rovnaké. B. Hodnoty nie sú rovnaké, pretože súbor údajov je nevyrovnaný. C. Hodnoty nie sú rovnaké, pretože je chyba vo výpočte. D. Hodnoty nie sú rovnaké, v dôsledku normálnej distribúcie údajov listovej plochy okolo priemeru. E. Hodnoty nie sú rovnaké, v dôsledku súmerného/symetrického rozdelenia/distribúcie údajov dĺžky listu okolo priemeru. F. Hodnoty nie sú rovnaké, v dôsledku nerovnomernej distribúcie hodnôt v rámci súborov údajov. 77. Tabuľka obsahuje hodnoty priemernej plochy listu (v cm 2 ) pre 5 najmladších úplne vyvinutých listov rastliny, ktoré rástli 20 týždňov pri dvoch úrovniach koncentrácie CO 2 v okolí a 5 režimoch dusičnanovej výživy (resp. koncentráciách dusičnanu). Dusičnan Koncentrácia CO 2 v okolí (ppm) (mm) 350 700 0 19,8 17,2 1 33,0 31,6 2 44,4 45,6 4 50,2 51,5 8 39,5 53,2 Nakreslite si grafy závislosti priemernej listovej plochy od koncentrácie dusičnanu v živnom roztoku pre každú z dvoch koncentrácií CO 2 a podľa nich rozhodnite, ktoré z nasledujúcich tvrdení sú správne? (1) Pri obidvoch koncentráciách 350 a 700 ppm CO 2 a pri koncentrácii dusičnanov v živnom médiu medzi 0 a 2 mm, listová plocha je limitovaná dostupnosťou dusičnanov. (2) Pri koncentrácii 700 ppm CO 2, hustota toku fotónov je pravdepodobne limitom veľkosti listu pri koncentrácii dusičnanov v živnom médiu vyššej ako 4 mm. (3) Tento dôkaz ukazuje, že pri koncentrácii 350 ppm CO 2, celková plocha listov rastliny sa zmenší, keď zásoba dusičnanu sa zvýši od 4 do 8 mm. A. Iba (1). B. Iba (3). C. Iba (2) a (3). D. Iba (1) a (2). E. (1), (2) aj (3). 35

78. Naznačte smer pohybu prvokov A a B. Šípky na obrázku naznačujú smer vlnenia spôsobeného posunom bŕv. A. B. 79. Ulita suchozemského ulitníka môže mať rôznu farbu a počet pásikov. Číslovanie jednotlivých pásikov (1 5) od vrchu až po najdlhší závit je znázornené na obrázku. 0 sa používa, ak niektorý pásik na ulite chýba a hranaté zátvorky znázorňujú spojenie dvoch pásikov. tmavý pásik (zápis rozloženia pásikov = 12345) ružová zelená hnedá hnedá a) Ako by vyzeral zápis rozloženia pásikov na ulite S? А. 030[45] B. 03045 C. 02045 D. 003[45] b) Drozd (ktorý má dobré farebné videnie) rozbíja ulity suchozemských ulitníkov o kameň (tzv. nákovu), aby mohol skonzumovať mäkké telo ulitníka. Ak typy ulít P, Q, R a S boli v rovnakom počte v trávnatom poraste, ktorý z týchto typov by bol najobľúbenejší medzi vtákmi? A. P. B. Q. C. R. D. S. c) Bol vykonaný prieskum polámaných ulít zozbieraných z tzv. nákovy v lesnom prostredí. Predpovedzte, aký bol výsledok zastúpenia jednotlivých typov ulít. 36

Zastúpenie polámaných ulít jednotlivých typov (%) P Q R S A. 13 33 1 5 B. 11 1 34 6 C. 5 1 14 32 D. 6 21 20 5 80. Ktoré z nasledujúcich tvrdení môže byť použité ako dôkaz blízkeho evolučného vzťahu medzi kmeňom obrúčkavce (Annelida) a kmeňom mäkkýše (Mollusca)? A. Zástupcovia oboch kmeňov majú telo bilaterálne súmerné. B. Ich tráviaca sústava má podobné časti. C. Ich telo pozostáva z podobných segmentov. D. Zástupcovia oboch kmeňov majú uzatvorenú cievnu sústavu. E. Mnoho mäkkýšov a morských obrúčkavcov má vo svojom životnom cykle larvu (trochofóru). 81. K jednotlivým druhom bezstavovcov (1 4) priraďte správny počet tykadiel a končatín (A F). A. 1 pár tykadiel, 3 páry nôh. B. 1 pár tykadiel, viac ako 4 páry nôh. C. 2 páry tykadiel, 4 páry nôh. D. 2 páry tykadiel, viac ako 4 páry nôh. E. Žiadne tykadlá, 3 páry nôh. F. Žiadne tykadlá, viac ako 3 páry nôh. 1. Pavúk. 2. Lúčny koník. 3. Stonožka. 4. Morský ráčik. Odpoveď [A/B/C/D/E/F] 82. Zvliekanie je proces vyskytujúci sa u hmyzu. Ktoré z nasledujúcich tvrdení sú pravdivé? (1) Vonkajšia schránka hmyzu je prevažne tvorená bielkovinami a chitínom. (2) Štruktúra chitínu je podobná peptidoglykánu v bunkovej stene baktérií. (3) Nebol nájdený žiaden enzým na trávenie chitínu. (4) Zvliekanie bolo pozorované u všetkých článkonožcov. (5) Jediné miesta, ktoré nie je pokryté vonkajšou schránkou sú spojenia medzi telom a kráčajúcimi nohami. A. 1, 2, 4, 5. B. 1, 4. C. 1, 4, 5. D. 1, 5. 37

83. Mechanizmus zvliekania bol z veľkej časti objasnený. Na obrázku je znázornený diagram takéhoto procesu. Plochy A, B a C predstavujú 3 rozličné rastové hormóny a hormóny zvliekania. Priraďte k typom hormónov (1 3) prislúchajúce písmená A, B a C. B A C larva larva kukla dospelý jedinec 1. Hormón mozgu. 2. Juvenilný hormón. 3. Hormón zvliekania. Odpoveď [A/B/C] 84. Motolice (Trematodes) sú častými vnútornými alebo vonkajšími parazitmi živočíchov. Môžu spôsobiť choroby ľudí. Schistosoma mansoni je parazitická motolica, ktorá môže infikovať človeka. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o jej životnom cykle nie je pravdivé. A. Má dva typy lariev. B. V ľudskom hostiteľovi sa rozmnožuje nepohlavne. C. Larva potrebuje vodu na plávanie. D. Človek sa infikuje prostredníctvom pokožky. E. Pre ukončenie životného cyklu je potrebný medzihostiteľ. 85. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o rozmnožovaní bezstavovcov nie je pravdivé? A. Mnohé bezstavovce sú oddeleného pohlavia. B. Mnohé bezstavovce využívajú vonkajšie oplodnenie. C. Niektoré bezstavovce majú možnosť uchovávať spermie. D. Bezstavovce sa nezapájajú do párenia (kopulácie). 38

86. Pre 10 skupín bezstavovcov bol zostavený určovací kľúč založený na 7 parametroch. vnútorná schránka bilaterálna súmernosť A majú schránku nemajú schránku vonkajšia schránka majú anus nemajú anus radiálna súmernosť bez súmernosti bilaterálna súmernosť telo členené na segmenty telo nečlenené na segmenty majú ústa F G vodné B C vodné aj suchozemské vodné vodné aj suchozemské D E H I nemajú ústa J Ktorými písmenami (A J) sú jednotlivé skupiny bezstavovcov (1 10) označené na obrázku? 1. Obrúčkavce (Annelida). 2. Článkonožce (Arthropoda). 3. Pŕhlivce (Cnidaria). 4. Ostnatokožce (Echinodermata). 5. Lasúrniky (Bivalvia). 6. Ulitníky (Gastropoda). 7. Hlavonožce (Cephalopoda). 8. Hlístovce (Nematoda). 9. Ploskavce (Plathelmintes). 10. Hubky (Porifera). Odpoveď [A J] 39

87. Obrázok znázorňuje schematický náčrt amniotického vajíčka. a) Priraďte k jednotlivým častiam (1 7) ich názvy (A G). A. Amnion. B. Embryo. C. Allantois. D. Chorion. E. Žĺtkový vak. F. Črevo. G. Dutina allantoisu. 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. b) Ktoré z častí amniotického vajíčka (A G) plnia uvedené funkcie? Hlavná funkcia 1. Chráni embryo v dutine pred dehydratáciou. 2. Zabezpečuje živiny pre embryo. 3. Má funkciu vaku na odpadové produkty metabolizmu. 4. Je bohatá na cievy a tvorí vak na zber odpadových látok. Odpoveď [A G] 88. Ktoré z nasledujúcich skupín živočíchov zaraďujeme medzi Amniota? (1) Kostnaté ryby. (2) Plazy. (3) Drsnokožce. (4) Kruhoústnice. (5) Cicavce. (6) Obojživelníky. (7) Vtáky. A. 1, 4, 6, 7. B. 2, 3, 5. C. 2, 5, 7. D. 2, 4, 5, 6. E. 2, 5, 6, 7. F. 4, 5, 6, 7. G. 5, 6, 7. 40

89. Ku ktorej skupine živočíchov patria tučniaky? A. Bežce (vtáky s plochou hruďou a slabými prsnými svalmi). B. Letce (vtáky so silnými prsnými svalmi). C. Ani bežce, ani letce, nie sú to vtáky. 90. Aj had aj lasica hibernujú. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je správne? A. Obaja zahynú, keď sa teplota zníži pod neznesiteľnú hranicu. B. Lasica zahynie, keď sa teplota zníži pod neznesiteľnú hranicu. C. Had zahynie a lasica sa zobudí, keď sa teplota zníži pod neznesiteľnú hranicu. D. Lasica si udržiava nízku teplotu tela a pomalý tep srdca počas hibernácie. 91. Heterotermia je schopnosť znížiť teplotu tela počas hibernácie, až kým sa nepriblíži teplote okolitého prostredia. Ktoré živočíšne skupiny majú heterotermálne živočíchy? A. Hlodavce (Rodentia), netopiere (Chiroptera), hmyzožravce (Insectivora). B. Len mäsožravce (Carnivora). C. Mäsožravce (Carnivora), netopiere (Chiroptera). D. Tučniaky. E. Všetky cicavce žijúce v norách. 92. V jednej čeľadi máme 5 druhov (K, L, M, N, O). Všetky patria do rovnakého rodu. V tabuľke je znázornená prítomnosť alebo absencia šiestich charakteristických znakov (1 6) týchto druhov. Druhy/ Znaky 1 2 3 4 5 6 K + + + + L + M + N + O + + + Predpokladajme, že najpravdepodobnejšia schéma fylogenetického vývoja je, že druh, ktorý vyžaduje najmenší počet evolučných zmien je najpravdepodobnejším predchodcom druhu O. Ktorý je to druh? A. K. B. L. C. M. D. N. 93. Taxonomickú klasifikáciu organizmov môžeme realizovať viacerými spôsobmi. Jednou z možnosti je zohľadnenie vybraných charakteristík určitého počtu organizmov a zostrojenie mriežky (dátovej matrice), ktorá v percentách znázorňuje podobnosť jednotlivých organizmov vzhľadom na vybrané charakteristiky. Príklad takejto matrice podobnosti pre 10 organizmov: 41

1 100 2 54 100 3 80 55 100 4 63 57 62 100 5 62 57 64 74 100 6 81 55 85 63 64 100 7 50 86 51 56 56 54 100 8 83 56 86 65 67 87 54 100 9 50 87 50 56 56 52 85 54 100 10 61 56 62 90 72 65 55 67 55 100 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 Na základe tejto matrice je možné zostrojiť diagram, v ktorom na základe podobnosti jednotlivých organizmov jedna vetva spája 4 organizmy (1. skupina), druhá vetva 3 (2 + 1) organizmy (2. skupina) a tretia vetva 3 organizmy (3. skupina). 1. skupina 2. skupina 3. skupina % podobnosti Určite, ktoré organizmy patria do ktorej skupiny. 1. skupina: 2. skupina: 3. skupina: 94. Ak by sme do holennej kosti novorodeného potkana implantovali 4 zlaté drôtiky (tak ako je znázornené na obrázku), vzdialenosť ktorých dvoch drôtikov by sa počas rastu potkana najviac zmenila? 1 2 4 3 42

A. 1 a 2. B. 2 a 3. C. 3 a 4. D. 3 a 1. 95. Ktoré z nasledujúcich látok sú charakteristické pre živočíchy s otvorenou cievnou sústavou? A. Hemoglobín, hemocél, lymfa. B. Hemocyanín, hemocél, hemolymfa. C. Hemoglobín, neprítomnosť hemocélu, hemolymfa. D. Hemocyanín, neprítomnosť hemocélu, lymfa. E. Hemocyanín, hemocél, lymfa. 96. Väčšina vyšších živočíchov má kardiovaskulárny systém, ktorý transportuje krv a telové tekutiny do tkanív. Celá krv stavovcov pozostáva z plazmy a rozptýlených buniek alebo fragmentov. Ktoré z nasledujúcich tvrdení týkajúcich sa zloženia normálnej vzorky krvi sú správne? (1) Červené bunky získali svoju farbu z odpadového CO 2, ktorý bol prinesený hemoglobínom. (2) Červené krvinky (erytrocyty) sú najhojnejšie typy buniek v krvi. (3) Krvné doštičky obsahujú jadro a DNA. (4) Hemoglobín je tvorený dvoma peptidovými reťazcami. (5) Gama-globulín je kľúčovým proteínom v plazme. (6) Všetky krvné bunky vznikajú v kostnej dreni. A. 3, 4, 5. B. 2, 5, 6. C. 1, 2, 3, 5, 6. D. 4, 5, 6. E. 2, 4, 6. 97. Ktorý z nasledujúcich grafov znázorňuje zmenu tlaku (P) počas toku krvi zo srdcovej komory (V) do predsiene (A) rýb? A. P B. P C. P V A V A V A D. P E. P V A V A 43