4. Hydromechanika. , kde r j je jednotkový vektor v smere osi y.

Σχετικά έγγραφα
ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B

6 HYDROMECHANIKA PRÍKLAD 6.1 (D)

Príklady a úlohy z krivkových integrálov

MECHANIKA TEKUTÍN. Ideálna kvapalina je dokonale tekutá a celkom nestlačiteľná, pričom zanedbávame jej vnútornú štruktúru.

6. Mocniny a odmocniny

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

6. V stene suda naplneného vodou je v hĺbke 1 m pod hladinou otvor veľkosti 5 cm 2. Aká veľká tlaková sila pôsobí na zátku v otvore?

22 Špeciálne substitúcie, postupy a vzorce používané pri výpočte

Obvod a obsah štvoruholníka

CHÉMIA Ing. Iveta Bruončová

MATEMATIKA. (zbierka úloh) Matematika. 2. ročník. PaedDr. K. Petergáčová

A 1 A 2 A 3 B 1 B 2 B 3

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

m i N 1 F i = j i F ij + F x

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

JMAK の式の一般化と粒子サイズ分布の計算 by T.Koyama

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

1. písomná práca z matematiky Skupina A

d dx x 2 = 2x d dx x 3 = 3x 2 d dx x n = nx n 1

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Výpočet. grafický návrh

ZADANIE 2 _ ÚLOHA 10

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

!"#$ % &# &%#'()(! $ * +

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

PDF created with pdffactory Pro trial version

m r = F m r = F ( r) m r = F ( v) F = F (x) m dv dt = F (x) vdv = F (x)dx d dt = dx dv dt dx = v dv dx

ZBIERKA ÚLOH Z FYZIKY PRE 3. ROČNÍK

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

ELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies.

Kontrolné otázky z hydrostatiky a hydrodynamiky

Chapter 1 Fundamentals in Elasticity

Algebraické výrazy I.

KAGEDA AUTORIZOVANÝ DISTRIBÚTOR PRE SLOVENSKÚ REPUBLIKU

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

4. Zapiši Eulerjeve dinamične enačbe za prosto osnosimetrično vrtavko. ω 2


STATIKA STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ I Doc. Ing. Daniela Kuchárová, PhD. Priebeh vnútorných síl na prostom nosníku a na konzole od jednotlivých typov

UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA v NITRE FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED GEOMETRIA V

Matematika 2. časť: Analytická geometria

5 Ι ^ο 3 X X X. go > 'α. ο. o f Ο > = S 3. > 3 w»a. *= < ^> ^ o,2 l g f ^ 2-3 ο. χ χ. > ω. m > ο ο ο - * * ^r 2 =>^ 3^ =5 b Ο? UJ. > ο ο.

Hydromechanika II. Viskózna kvapalina Povrchové napätie Kapilárne javy. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre EF Dušan PUDIŠ (2013)

2. Dva hmotné body sa navzájom priťahujú zo vzdialenosti r silou 12 N. Akou silou sa budú priťahovať zo vzdialenosti r/2? [48 N]

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Elektrické pole a elektrický prúd

3. Striedavé prúdy. Sínusoida


Pevné ložiská. Voľné ložiská

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Dinamika krutog tijela ( ) Gibanje krutog tijela. Gibanje krutog tijela. Pojmovi: C. Složeno gibanje. A. Translacijsko gibanje krutog tijela. 14.

( r) ρ = DOHM. Elektrostatické pole MH SULHVWRU VLORYêFK ~þlqnry Y okolí nepohyblivých elektrických nábojov. Coulombov zákon.

Objem a povrch hranolov

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Témy prednášok ADSORPCIA IÓNOVÁ VÝMENA MEMBRÁNOVÉ SEPARÁCIE KRYŠTALIZÁCIA ÚPRAVA VZDUCHU A SUŠENIE



Kinematika hmotného bodu

Π Ο Λ Ι Τ Ι Κ Α Κ Α Ι Σ Τ Ρ Α Τ Ι Ω Τ Ι Κ Α Γ Ε Γ Ο Ν Ο Τ Α

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ασκήσεις Προβλήματα. Μετρήσεις Μονάδες Γνωρίσματα της Ύλης

3. prednáška. Komplexné čísla


12 Elektrostatické pole vo vákuu

Ειδικά κεφάλαια δικτύων αποχέτευσης

Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky

➆t r r 3 r st 40 Ω r t st 20 V t s. 3 t st U = U = U t s s t I = I + I

56. ročník Fyzikálnej olympiády v školskom roku 2014/2015 Kategória A celoštátne kolo riešenie úloh

priemer d a vložíme ho do mosadzného kalorimetra s vodou. Hmotnosť vnútornej nádoby s miešačkou je m a začiatočná teplota vody t3 17 C

Úvod. Na čo nám je numerická matematika? Poskytuje nástroje na matematické riešenie problémov reálneho sveta (fyzika, biológia, ekonómia,...

Δύναμη F F=m*a kgm/s 2. N = W / t 1 J / s = 1 Watt ( W ) 1 HP ~ 76 kp*m / s ~ 746 W. 1 PS ~ 75 kp*m / s ~ 736 W. 1 τεχνική ατμόσφαιρα 1 at


* _0916* Συστήματα κίνησης \ Αυτόματα συστήματα κίνησης \ Ενσωμάτωση συστήματος \ Υπηρεσίες. Διόρθωση. Σύγχρονοι γραμμικοί κινητήρες SL2

dužina usmjerena (orijentirana) dužina (zna se koja je točka početna, a koja krajnja) vektor

5 Magnetické pole v magnetikách

FORD RANGER Ranger_2013.5_Cover_V2.indd 1 20/12/ :57

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Úloha 3.7 Teleso hmotnosti 2 kg sa pohybuje pozdĺž osi x tak, že jeho dráha je vyjadrená rovnicou

Veliine u mehanici. Rad, snaga i energija. Dinamika. Meunarodni sustav mjere (SI) 1. Skalari. 2. Vektori - poetak. 12. dio. 1. Skalari. 2.

C 1 D 1. AB = a, AD = b, AA1 = c. a, b, c : (1) AC 1 ; : (1) AB + BC + CC1, AC 1 = BC = AD, CC1 = AA 1, AC 1 = a + b + c. (2) BD 1 = BD + DD 1,

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

Dinamika krutog tijela. 14. dio

Κεφάλαιο 1 Πραγματικοί Αριθμοί 1.1 Σύνολα

#%" )*& ##+," $ -,!./" %#/%0! %,!

ΘΕΩΡΙΑ - ΠΑΡΑ ΕΙΓΜΑΤΑ ΑΝΑΛΥΤΙΚΑ ΛΥΜΕΝΕΣ ΑΣΚΗΣΕΙΣ ΘΕΜΑΤΑ ΕΞΕΤΑΣΕΩΝ

!!" #7 $39 %" (07) ..,..,.. $ 39. ) :. :, «(», «%», «%», «%» «%». & ,. ). & :..,. '.. ( () #*. );..,..'. + (# ).

9 Mechanika kvapalín. 9.1 Tlak v kvapalinách a plynoch

1. Στοιχεία Μεταφοράς Μάζας και Εξισώσεις Διατήρησης


Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Priezvisko: Ročník: Katedra chemickej fyziky. Krúžok: Meno: Dátum cvičenia: Dvojica:

C M. V n: n =, (D): V 0,M : V M P = ρ ρ V V. = ρ

PDF created with pdffactory Pro trial version ZOBRAZOVANIE LOMOM. ŠOŠOVKY AKO ZOBRAZOVACIE SÚSTAVY alebo O spojkách a rozptylkách

Reálna funkcia reálnej premennej

STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY

Transcript:

Hydomechnik ákldné pojmy: ideáln kvplin, tlk, zákldná ovnic hydosttiky, hydosttický tlk, Achimedov zákon, Psclov zákon, púdenie ideálnej kvpliny, ovnic kontinuity, hmotnostný objemový tok, Benoulliho ovnic, Toicelliho vzoec, Stokesov zákon Riešené úlohy: O ký uhol s odchýli od vodoovnej oviny hldin kvpliny v cistenovom voze, ktoý bzdí so spomlením = 5 m/s? (súčsťou úlohy je obázok) Pedpokldjme, že cisten s pohybuje v ovine xy, v smee osi x Nšou úlohou je nájsť uhol α, ktoý pi bzdení zvie hldin kvpliny s osou x Ak uvžujeme vzťžnú sústvu (VS) pevne spojenú s cistenou, kvplin je v tejto VS v pokoji Cisten s pohybuje so spomlením, VS je neineciáln N ľubovoľnú čsticu kvpliny peto okem jej tiže pôsobí j zotvčná sil F z, F z = m, kde m je hmotnosť vybnej čstice je veľkosť spomleni cisteny otvčná sil je oientovná opčne ko je sme spomleni, F = m V nšej VS je kvplin v pokoji, ted podľ zákldnej ovnice hydosttiky ρϕ + p = konšt V kždom bode povchu kvpliny je tlk ovnký, kvplin je homogénn jej hustot je peto tiež konštntná Potom zákldná ovnic hydosttiky pe povch kvpliny bude mť tv: ϕ = konšt, kde ϕ je potenciál pôsobicich síl, tj súčet potenciálov tiže zotvčnej sily V ďlšom njpv nájdeme tento potenciál (body,, ), potom učíme hodnotu konštnty, ktoej s má ovnť (bod ) nkoniec vypočítme hľdný uhol (bod 5): potenciál tiže ϕ : Vychádzme zo známeho vzťhu medzi intenzitou potenciálom silového poľ E = gdϕ, F pičom vieme, že E =, kde F je pôsobic sil m V nšom pípde F = = mg = gj, kde j je jednotkový vekto v smee osi y d Po dosdení do ovnice E = gdϕ dostneme: gj ϕ = j Riešením tejto ovnice je dy ϕ = gy c Hodnotu integčnej konštnty c učíme tk, že definujeme nulovú hldinu + ϕ y = = potenciálu, npíkld n osi x-ovej: ( ) Potom c = máme: ϕ gy = potenciál zotvčnej sily ϕ z : Úvh je podobná ko pe potenciál tiže otvčná sil F = m = mi, kde i je jednotkový vekto v smee osi x d Po dosdení do ovnice E = gdϕ dostneme: i ϕ = i Riešením tejto ovnice je dx ϕ = x + c Hodnotu integčnej konštnty c učíme podobne ko pedtým Os x je hldinou nulového potenciálu, peto v bode [ ;] je j ϕ = Potom c = máme ϕ = x

výsledný potenciál ϕ: Výsledný potenciál je súčtom potenciálov tiže zotvčnej sily: ϕ = ϕ + ϕ = gy x hodnot výsledného potenciálu: Hldin kvpliny pechádz bodom [ ;], peto môžeme písť: ϕ = g = = konšt Dostli sme ovnicu pimky gy x =, čiže y = x Toto je ovnic hldiny kvpliny g v cistene 5 výpočet uhl α: Rovnic y = x je smenicovým tvom pimky, podiel = tgα Peto g g 5ms o α = ctg = ctg = 7 g 9,8ms Hldin kvpliny s odchýli o uhol 7 Akou silou pôsobí vod n bočnú stenu kvái, ktoá má tv štvoc so stnou = cm, k je kváium nplnené ž po okj? V kej hĺbke leží pôsobisko sily ekvivlentnej tlkovej sile n bočnú stenu? (súčsťou úlohy je obázok) Tlk v kvpline závisí od hĺbky pod hldinou Ak skúmme tlk (tlkovú silu) n bočnú stenu, pohybujeme s od hldiny kvpliny ž po dno kvái Hĺbk s ted mení v intevle <; > V konštntnej hĺbke je konštntný tlk Peto vybeieme elementánu plochu bočnej steny ds = dy, ktoej kždý bod leží v hĺbke y Tlk pôsobici n túto plochu je p = yρg tlková sil bude df = pds = yρgdy Celkovú tlkovú silu vypočítme tk, že spojito sčítme tlkové sily pôsobice n všetky elementáne plochy, ted ydy = ρ g F = df = ρg Pod silou ekvivlentnou sile tlkovej budeme ozumieť tkú silu, ktoej účinok n bočnú stenu kvái by bol ovnký ko v pípde tlkovej sily To znmená, že momenty síl musi byť ovnké Ak oznčíme meno pedtým vypočítnej sily ko, potom pe jej moment pltí M = F = ρ g Moment sily pôsobicej vody vypočítme pomocou momentu, ktoým pôsobí vod n elementánu plochu steny v hĺbke y: dm = ydf = yyρgdy Celkový moment bude M dm = ρ g y dy = = ovnosti momentov = =,m =, 66m ρ g g g ρ = ρ vyplýv, že hľdná hĺbk

Učte hĺbku vody, do ktoej teb ponoiť vzduchovú pištoľ klibu d = 7 mm, by po stisnutí kohútik nevyšiel z hlvne náboj! Hlveň má dĺžku l =, m, hmotnosť náboj je m = 7 g jeho ýchlosť pi výstele v okmihu opusteni hlvne je v = 7 m/s Pištoľ musí byť ponoená do tkej hĺbky, by pi výstele vod pôsobil n náboj bzdnou silou, ktoá náboj v hlvni zství Bzdná sil musí n dáhe l vykonť pácu, ktoá je ovná zmene kinetickej enegie náboj: A Fl E mv = = k = Sil, ktoou vod pôsobí poti pohybu náboj je vyjdená pomocou hydosttického tlku: d F = ps = hρgπ d Po dosdení do pvej ovnice dostneme: psl = mv, ted h ρg π l = mv, odkiľ pe mv,7kg ( 7m / s) hĺbku vyplýv h = = =, 7m ρgπd l kg / m 9,8m / s,,7m,m ( ) Do vlcovej nádoby polomeu =,5 m piteká vod ovnomeným púdom, pičom z jednu sekundu jej pitečie Q = 5 cm s - N dne nádoby je otvo s pieezom S =,5 cm V kej výške s ustáli vod v nádobe, k znedbáme zúženie vytekjúceho vodného lúč otvoom? ký čs vytečie vod z nádoby, k po ustálení vodnej hldiny zstvíme pítok vody? Podľ Toicelliho vzoc výtoková ýchlosť závisí od výšky hldiny nd otvoom (h) podľ vzťhu v = hg Čím bude hldin vody v nádobe vyššie, tým bude väčši výtoková ýchlosť tým vic vody z jednotku čsu z nádoby vytečie Hldin s ustáli vtedy, k množstvo vody, ktoé z jednotku čsu do nádoby pitečie (Q p ) bude ovné množstvu vody, ktoé z ten istý čs z nádoby vytečie (Q v ) (Ak by vyteklo menej vody ko piteká, hldin by stúpl; k by vyteklo vic vody ko piteká, hldin by klesl) Ak oznčíme výšku ustálenej hldiny h mx, potom pltí: Q p = Q v, čo v nšom pípde znmená Q Q = vs = S hmx g, odkiľ pe hľdnú výšku hldiny dostneme h mx = gs 6 ( 5 m s ) Číselne = 9,8ms (,5 m ) h =,6m 6cm mx = Ak zstvíme pítok vody, hldin, ted j výtoková ýchlosť budú klesť To znmená, že výtok (objemový tok) nebude konštntný Peto musíme uvžovť množstvo vytečenej vody dv z elementány čsový okmih dt: Q v = nmienko - znmená, že s čsom objem dt vody v nádobe klesá Nech hldin kvpliny v čse t bol vo výške h nd dnom Oznčíme vzdilenosť, o ktoú s hldin v nádobe z čs dt zmenšil ko dh Potom z čs dt ubudol z nádoby objem vody

dv = π dh ten istý čs dt vytiekol otvoom n dne objem S hgdt, čo pedstvuje výtok Q S hg v = dv π dh Po dosdení do ovnice Q v = dostávme: S hg =, odkiľ chceme vypočítť dt dt čs, z ktoý klesne hldin z výšky h = h mx n výšku h = t π dh π Dostneme ovnicu dt =, ktoú integujeme: dt = h dh S g h S g π hmx Po integovní pe hľdný čs dostneme: t = S g Dosdením číselných hodnôt dostneme t = s = minút hmx 5 Aký výkon má ľudské sdce, k pi kždom údee ľvá pedsieň vytlčí do oty m = 7 g kvi pod tlkom p = 6 kp? Hustot kvi je ρ =,5 kg/m, nomálny tep je n = 75 údeov z minútu Pedpokldjme, že sdce bije ovnomene, potom j pác je konná ovnomene V tkom A pípde, k vychádzme zo známej definície výkonu, dostneme: P =, kde A je pác t vykonná sdcom z čs t n n m jednu sekundu pejde do oty Q = V = množstvo kvi (objemový tok) t t ρ Q Kv púdi ýchlosťou v =, kde S je pieez oty, pičom je z pedsiene vytláčná silou S F = ps, kde p je tlk Ak pedpokldáme, že pôsobic sil je konštntná, potom vzťh pe A Fs Q nm výkon môžeme upviť tkto: P = = = Fv = ps = pq = p t t S tρ Po dosdení číselných hodnôt dostneme hodnotu výkonu P =,7 W Neiešené úlohy: Vo vlcovej nádobe polomeu je kvplin hustoty ρ Nádob s otáč okolo svojej geometickej osi y stálou uhlovou ýchlosťou ω Učte: ) ko s ustáli povch kvpliny v nádobe; b) o koľko s zníži hldin kvpliny v stede nádoby opoti pôvodnej polohe, keď bol nádob v pokoji; c) ký je tlk v kvpline v hĺbke h (menej od povchu kvpliny v stede nádoby) vo vzdilenosti x od osi otáčni, keď n povch kvpliny pôsobí bometický tlk b! (súčsťou úlohy je obázok) ω [ y = g x ω - otčný pboloid; h = ; p = b + hρ g + ρω x ] g Dve otvoené mená spojených nádob A B sú nplnené nemiešjúcimi s kvplinmi s hustotmi ρ = 9 kg/m ρ = kg/m Aká je vzdilenosť hldín kvplín v jednotlivých menách od spoločného ozhni, keď ozdiel výšok hldín v jednotlivých menách je h = cm? (súčsťou úlohy je obázok) [h = cm; h = 9 cm]

Aká sil je potebná n zdvihnutie ovinnej hte, ktoá je pod tlkom vody, k hmotnosť hte m = 5 kg, šík hte b = m, hĺbk vody h =,5 m koeficient teni hte o opoy µ =,? (súčsťou úlohy je obázok) [9 N] Kúsok skl má tiž =,7 N Vo vode je jeho zdnlivá tiž z =,8 N Aká je hustot skl? [5 kg/m ] 5 Akou veľkou silou zdvihneme vo vode kmeň, ktoý má n vzduchu tiž = 7, N, keď hustot kmeň je ρ = kg/m? [98, N] 6 Dutá mosdzná guľ má vonkjší pieme d = cm húbku steny h =, cm istite, či táto guľ bude n vode plávť, lebo klesne n dno, keď hustot mosdze je ρ = 85 kg/m! [klesne n dno] 7 Dutá mosdzná guľ hmotnosti m =, kg s ponoí do vody polovicou svojho objemu Aký je jej vonkjší pieme húbk steny, keď hustot mosdze je ρ = 8 kg/m? [d =,6 cm; h =, cm] 8 Vzduchom nplnená gumová lopt pláv n vodnej hldine je ponoená,66 násobkom svojho objemu Pome objemu lopty objemu dutiny je : 9 Hustot gumy je 6 kg/m Učte hustotu vzduchu v dutine lopty! [ kg/m ] 9 Vod v nádobe má hldinu vo výške h = cm Ako vysoko nd dnom teb uobiť v stene nádoby otvo, by vod stiekl čo njďlej n vodoovnú ovinu, n ktoej je nádob položená? (súčsťou úlohy je obázok) [y = h/ = 5 cm] Nádob vlcovitého tvu má v stene nd sebou dv otvoy vo výškch h h od dn V kej výške má byť hldin tekutiny nd dnom nádoby, by tekutin stiekl z obidvoch otvoov do ovnkej vzdilenosti n vodoovnú ovinu, n ktoej je nádob položená? (súčsťou úlohy je obázok) [h = h + h ] ký čs vytečie polovic kvpliny z vlcovej nádoby pieezu S mlým kuhovým otvoom n dne s pieezom S *, keď koeficient zúženi vytekjúceho vodného lúč je µ keď hldin kvpliny je n zčitku vo výške h nd dnom? (súčsťou úlohy je obázok) S h [ t ( ) = * µ S g ] N vozíku stojí vlcová nádob nplnemá vodou do výšky h = m V nádobe sú n potiľhlých stnách dv ovnké ventily s otvomi s plošnými obshmi S = cm Jeden ventil je vo výške h = 5 cm nd dnom nádoby, duhý ventil vo výške h = 5 cm Aká veľká sil F v ktoom smee musí pôsobiť n vozík, by s nepohybovl, keď sú obidv ventily otvoené? (súčsťou úlohy je obázok) [F =,9 N v smee kvpliny vytekjúcej z otvou vo výške h ] Vodoovnou tubicou neovnkého pieezu peteká vod Učte, ké množstvo vody peteká kždým pieezom tubice z jednu sekundu, keď mnometické tubice umiestnené v miestch s pieezom S = cm, esp S = cm ukzujú ozdiel vodných hldín h = cm! (súčsťou úlohy je obázok) [Q =,9 - m /s] Injekčná stiekčk má plošný obsh piest S =, cm jej otvo má pieez S = mm Ako dlho bude vytekť vod zo stiekčky uloženej vodoovne, k n piest bude 5

pôsobiť sil F =,9 N, pičom s piest posunie celkom o dĺžku l = cm? (Vnútoné tenie znedbjte!) [,5 s] 5 uľôčk z mteiálu hustoty ρ má polome Necháme ju voľne pdť v kvpline s koeficientom viskozity η hustoty ρ Aká bude ýchlosť guľôčky po čse t od zčitku pohybu kú dáhu pejde z tento čs? ρ mg k k t [ = m t ρ m v v e, = + m s v t e ; kde v =, k = 6πη ] k 6πη 6 Nádob je nplnená glyceínom s hustotou ρ g = kg/m do výšky h = m N povch glyceínu položíme dve oceľové guľôčky s polomemi = mm = mm, hustoty ρ Pb = kg/m Vypočítjte, z ký čs od dopdu väčšej guľôčky dopdne n dno nádoby menši guľôčk! Dynmická viskozit glyceínu je η =,7 Ps [ t = 58,8 s] 7 Potubím petečie Q = cm /s vody s dynmickou viskozitou η =, Ps Vypočítjte, ký njmenší môže byť pieme potubi, by púdenie bolo lmináne! [,6 cm] 6