O tvorcoch a konzumentoch

EDITORIAL O tvorcoch a konzumentoch Bol som v kine na filme Bajkeri. Je to ľahká česká komédia, nič na vážne zamýšľanie sa a do kina sme na ňu išli skôr z núdze. Zaujal ma však pohľad do sveta teens, ktorí ešte aj na bajku hlboko v krásnej prírode trčia na mobile a riešia svoj život na sieti... A bez Wi- Fi a elektrickej zásuvky sú stratení a majú abstinenčné príznaky. Možno to bol autorský zámer, no možno to nebolo až také vzdialené od reality. Veď poznáme situácie, keď sa deti pred školou spolu nerozprávajú, stoja síce vedľa seba, ale čumia do mobilu. Aj staršie ročníky však poznajú situáciu, keď sú síce doma, alebo v reštaurácii fyzicky spolu, ale pohľadom na mobil duchom niekde úplne inde. Nejdem teraz riešiť otázku zdravia (ohnutá krčná chrbtica, kazenie si očí, málo pohybu) či nedostatok skutočného spoločenského kontaktu a sociálnej interakcie. Skôr ma zaujal moment, ako sa z nás stávajú čistí konzumenti. Na vyhľadanie potrebných informácií už netreba ísť do knižnice, niečo si naštudovať, spýtať sa rodičov, ale stačí si ich vygúgliť. Okamžite a bez minimálnej námahy. Netreba si nič pamätať, veď všetko je na Googli, ešte aj na tie sviatky a výročia si vieme nastaviť reminder. Netreba sa vedieť orientovať v priestore, veď zapneme GPS a stačí počúvať pokyny, kde treba odbočiť. Netreba sa stretávať a rozprávať sa, veď všetko podstatné si povieme cez mobil alebo Skype. Cez Facebook alebo nejakú zoznamku si nájdeme kamošov a frajerky, cez WhatsApp si s nimi pokecáme a cez Messenger sa s nimi rozídeme. Všetko pohodlne doma v papučkách. Mládežníkom sa už nechce čítať textové články a už vôbec nie, pokiaľ sú dlhšie, ani nehovoriac o tom, že by boli trošku náročnejšie na pochopenie a rozmýšľanie. Kráľom obsahu sú krátke videá, možno ešte atraktívne obrázky, ktorých na jednu session preklikajú stovky rýchlosťou svetla, že ich ani nestihnú vstrebať, nieto ešte precítiť či zamyslieť sa nad nimi. Nedávno som sledoval diskusiu s uznávaným vedcom a neurochirurgom, ktorý pôsobí na prestížnej americkej univerzite. V rámci debaty sa riešil aj vplyv technológií na intelektuálne schopnosti populácie a záver bol jednoznačný. Hlúpneme. A dokonca sa to už prejavuje aj na organickej štruktúre mozgu. Taký je trend tejto doby. Ak má byť niečo úspešné, treba to čo najviac zjednodušiť a doniesť spotrebiteľovi na tácke až rovno pred nos. Nie som zatrpknutý moralizátor ani rytier Don Quijote, ktorý bojuje proti veterným mlynom, a viem, že tento trend sa asi nezmení, pokiaľ nedostaneme ako ľudská populácia, ako sa hovorí, poriadne po papuly. Ale aby sme ten moment aspoň oddialili a jeho dôsledky zminimalizovali, snažme sa udržovať si zdravý rozumný prístup pri používaní technológií a neustále trénujme svoj mozog, lebo aj ten je ako sval, a ak sa netrénuje, ochabuje. A hádam nikto nechce vedome zdegenerovať na úroveň vývojovo a inteligenčne nižších bytostí. A možno ešte viac alarmujúce je to, že prestávame tvoriť. Je pohodlnejšie byť spotrebiteľom, ktorý dostáva všetko na mieru presne podľa svojich osobných preferencií. Cez reklamné kanály sme bombardovaní na mieru urobenými ponukami na oblečenie, jedlo, hudbu aj potenciálnych životných partnerov. A pripravujeme sa tým o možnosť spoznať niečo nové. Diverzita je pritom prirodzená vlastnosť prírody, ktorú si sama vytvára ako podmienku svojho prežitia. Uniformita vedie k degenerácii a zániku. Tvorba je to, čo vedie k progresu. Tvorba, to je aktívny prístup k svojmu životu, k dianiu okolo seba, k zlepšovaniu sveta, v ktorom žijeme. Iste sa dá namietať, že technologický pokrok predsa napreduje obrovským tempom, tento pokrok však generuje len špička populácie, zvyšok sa vezie ako pasívni konzumenti. Otázne je aj to, do akej miery sú všetky výsledky pokroku skutočne prínosné pre ľudskú spoločnosť, najmä v dlhodobom horizonte. Vynára sa preto potreba tvorivo sa zapojiť do procesu skúmania dôsledkov a robenia zásahov do fungovania systému, aby sme obrovské zmeny, ktoré už čoskoro nastanú, naozaj dokázali ustáť. A tie zmeny prídu a môžu byť veľmi náročné. Napríklad úbytok pracovných miest následkom masívnej robotizácie a zapojenia umelej inteligencie. Ak sa dobrovoľne zbavujeme záujmu a schopnosti aktívne sa podieľať na tvorbe našej budúcnosti, nemusíme to ustáť. A to netýka len ítečkárov, ale všetkých profesií vrátane lekárov, učiteľov, právnikov atď. A všetkých pozícií od mládežníkov cez rodičov až po seniorov. Každý má svoju úlohu a svoje možnosti, ktorými môže aktívne zasiahnuť do tvorby našej spoločnej budúcnosti, aby bola zdravá, bezpečná a progresívna. Kreativita a tvorba to je to, čo nás odlišuje od zvieratiek, tak sa si ju nenechajme zobrať ale aktívne ju rozvíjajme aby sme sa vývojovo nevrátili späť do zvieracej ríše. Zaujímavé čítanie novembrového vydania vám želá

MAGAZÍN Google chce dodať počítačom virtuálnu osobnosť 12 Do vesmíru výťahom 14 Ktorý fotí lepšie? iphone 8 vs. Galaxy S8 16 Kvantové šifrovanie 18 Nahradí raz umelá inteligencia lekárov? 20 TV pod stromček: Doprajte si high-end 22 Vplyv používania smarfónov a tabletov na deti 24 Na rozhraní sci-fi a vedy: Silové polia 26 Minulosť a budúcnosť laserových zbraňových systémov 28 Smarthome: Tepelná pohoda v inteligentnej domácnosti 30 Solárna energia pre domácnosti 32 Moderné spôsoby platieb 34 Skontrolujte si bezpečnosť svojho mobilného zariadenia 36 OBSAH 11/2017 Nákupný poradca: Vyberáme monitor do kancelárie 38 Reportáž z predstavenia Huawei Mate 10 40 Elektromobilita umožňuje chrliť technologické vychytávky 42 Alternatívne palivá budúcnosti 44 Mercedes-Benz GLC 350E 4Matic 46 Nový Opel Insignia Grand Sport 48 Toyota Proace Verso 50 Čo priniesla nová verzia Mac OS X 10.13 High Sierra 52 RECENZIE iphone 8 Plus 58 Samsung J3 (2017) Dual SIM 60 Zenfone Zoom S 61 Doogee BL5000 62 Motorola moto e 4 63 JBL Inspire 500 63 Samsung Gear Fit2 Pro 64 Honor Band 3 64 Canon Selphy CP 1300 65 Sennheiser M2 AEI 66 Navitel T500 3G 66 LG UP970 67 Razer Atheris 68 Sony GTK-XB60 68 Navitel E500 69 Niceboy Dashcam Q5 69 MiVue 751 70 Navitel R1000 70 NAS Server Synology DS918+ 71 Beoplay H9 72 Arctic Z2-3D 73 JBL T110 BT 73 Logitech K3755 Wireless Keyboard 74 Samsung U Flex 74 Logitech MX Sound 75 Navitel R400 75 AB Cryptobox Smart 76 ZyXEL NWA1123-AC HD 77 AOC AG322QCW 78 Ricoh PJ WXC 1110 79 Canon Legria GX10 80 Panasonic Lumix GH5 82 Minulosť a budúcnosť laserových zbraňových systémov, str. 28 Corsair TX750M (750 W) 84 istorage Datashur Personal 2 84 Panasonic Smart Home 85 Telekom Magenta SmartHome 86 Prepojené služby DOCKitIN 87 Ako sa brániť a zbaviť ransomvéru 88 Herné šialenstvo 90 AKO NA TO Ako vytvoriť a nakonfigurovať domácu sieť 92 Možnosti satelitného príjmu v domácnosti 94 Tipy a triky pre ZPS: Ako odstrániť šum na pár kliknutí 97 Tipy, triky a návody 98 BEZPEČNOSŤ Bootkity útočia na UEFI vášho počítača ešte pred nábehom OS 101 Vírusový radar: Nástupca Petya sa prezliekol za zajaca. 103 Praktická kryptológia/ 9. časť: AES prakticky 104 Internet vecí preverí prístup firiem k bezpečnosti 105 IT PRO Reportáž: SUSECON/Kontajner ako služba 106 Predstavujeme Smarhome riešenia Fibaro/3. časť 107 Reportáž: Veeamon Fórum 2017 108 Ako využiť internet vecí v modernej logistike 110 GDPR ste pripravení na nové práva? 111 Čo chystá Synology na rok 2018? 112 Reportáž: IT-SA 2017 113 Pohodlné a bezpečné transakcie 114 Hrozí nám svetový kybernetický útok: 115 Riadenie toku dokumentov vo firme alebo Pandorina skrinka 117 Linux súkromne i pracovne v2.0 118 Reportáž: Udeľovanie slovenských počítačových Oskarov 2017 119 PC REVUE PLUS Bonusový softvér: DiskMax v6.02; EMDB Eric's Movie Database v3.02; My Family Tree v7.4; ESET Internet Security Nájdete na www.pcrevue.sk 2 NOVEMBER 2017

30 rokov po tom, ako začalo naše dobrodružstvo, sa ESET vypracoval na dôveryhodného partnera a je jedinou bezpečnostnou spoločnosťou na svete, ktorej produkt získal viac ako 100 prestížnych ocenení VB100 od renomovanej organizácie Virus Bulletin. Môžete sa spoľahnúť, že vaše zariadenie chránené ESET technológiou, je vždy v bezpečných rukách. novinka ESET Internet Security Program s najviac oceňovanou antivírusovou technológiou teraz aj s ochranou zariadení pripojených v domácej sieti. www.eset.sk w.es e.sk

Policajné hliadky budú čoskoro lietať na vznášadlách ako zo Star Wars Hoversurf Scorpion s batériovým pohonom onedlho umožní policajtom v Dubaji jednoducho preletieť ponad dopravné zápchy. Hoverbiky v štýle Hviezdnych vojen môžu lietať vo výške 5 metrov rýchlosťou okolo 70 km/h. Boli vyvinuté pre havarijné tímy v spolupráci s ruským výrobcom dronov Hoversurf. Podľa novín Gulf News sa bude môcť policajt bez spolucestujúceho v núdzovej situácii vzniesť vznášadlom nad hustú premávku a letieť 6 km. Hoversurf Scorpion môže lietať 25 minút a unesie záťaž 300 kg. Začiatok Transformerov. Robot Primer sa oblieka do skladateľného exoskeletu Výskumníci z MIT CSAIL už roky pracujú na transformujúcich sa robotoch. Ich najnovší výtvor je robot v tvare kocky, ktorý sa nazýva Primer a mení svoj formu a funkciu tým, že si oblieka rôzne exoskelety. Primer je založený na strojoch v tvare kocky, ktoré tím vyvinul v roku 2013. Celý proces sa začína tým, že sa presunie do stredu exoskeletu, ktorý sa potom zatvára ako ploché listy. Keď na tieto listy pôsobí teplo, zložia sa do určitých tvarov. Môžu vytvoriť loď, klzák alebo koleso, ktorých jadrom je Primer. Tvar exoskeletu určuje schopnosť pohybu robota. Štruktúra sa pohybuje ovládaním Primera pomocou magnetov, ale môže lietať, keď má podobu klzáka, kotúľať sa, keď sa zmení na kolesovú konštrukciu, alebo plávať na vode, keď má podobu lode. Ponorením telesa do vody sa exoskelet zasa narovná, čím sa Primer vyslobodí a môže sa premiestniť do ďalšieho exoskeletu. Cieľom výskumníkov je vytvoriť stroj, ktorý môže vykonávať viacero úloh. Shuguang Li, člen tímu a jeden z autorov publikovanej štúdie, to vysvetľuje takto: Predstavte si budúcu aplikáciu pri prieskume kozmického priestoru. Mohli by ste poslať na Mars jediný robot s kopou exoskeletov, ktorý by potom vykonával rôzne úlohy. Takýto robot by sa uplatnil aj pri vyhľadávacích a záchranárskych prácach, pretože by mohol meniť svoju štruktúru podľa prostredia, v ktorom sa musí pohybovať. Nový experiment v prehliadači Googlu vám ukáže, ako sa učí základná umelá inteligencia Otom, ako funguje umelá inteligencia, ste už iste neraz čítali, no najlepší spôsob, ako veci pochopiť, je vyskúšať si ich. Toho sa drží aj Google, keď vo svojom prehliadači ponúka malý experiment s názvom Teachable Machine. Ide o skvelé dvojminútové zhrnutie toho, čo súčasná umelá inteligencia môže a čo nemôže. Teachable Machine umožňuje používať webovú kameru na prípravu úplne základného programu s umelou inteligenciou. Jednoducho stláčate zelené / fialové / oranžové tlačidlá a stroj zaznamená všetko, čo môže vidieť prostredníctvom vašej webovej kamery. A ak sa už dosť naučí, ponúkne vám ľubovoľný výstup (GIF, zvukový efekt alebo reč), keď uvidí objekt alebo činnosť, na ktorú ste ho vycvičili. Môžete ho napríklad naučiť, aby rozpoznával vaše izbové rastliny a ako odpoveď poskytol príslušné súbory GIF. Je to vcelku zábavné, ale zároveň to ukáže niektoré aspekty strojového učenia. Po prvé to, že takéto programy sa učia z príkladov. Nájdu v nich vzory a zapamätajú si ich. Po druhé, na naučenie potrebujú veľa príkladov. A po tretie, ich chápanie sveta je povrchné a ľahko narušiteľné. Napríklad stroj nerozpoznáva vaše izbové rastliny, ale len nejasné pole zelených pixelov. A ak takéto pixely uvidí, poskytne príslušné naprogramované informácie. Hoci oblasť umelej inteligencie v posledných rokoch urobila obrovské pokroky, algoritmy, ktoré sa vytvárajú, nie sú také šikovné, ako by sme ich chceli. Inými slovami, stále sa musia učiť. Experimentálny čip Іntelu pre umelú inteligenciu napodobňuje fungovanie mozgu Іntel, ktorý sa už niekoľko rokov venuje výskumu neuromorfných technológií a prvý takýto čip navrhol už v roku 2012, teraz predstavil experimentálny čip Loihi, ktorý sa nespolieha na surový výpočtový výkon, ale simuluje fungovanie ľudského mozgu. Namiesto logických brán používa ako základnú výpočtovú jednotku neuróny. Loihi je vyrobený 14 nm výrobným procesom, má 130 000 umelých neurónov a 130 miliónov synapsií. Je teda o čosi zložitejší ako mozog homára, ale k ľudskému mozgu s 80 miliardami neurónov má ešte poriadne ďaleko. Ľudský mozog funguje tak, že informácie sa prenášajú pomocou impulzov cez prepojenia nazývané synapsie, pričom často používané spojenia sa posilňujú. Mozgové bunky teda nefungujú samostatne, pretože činnosť jedného neurónu priamo ovplyvňuje ostatné. Simuláciou tohto správania môže čip Loihi (teoreticky) urýchliť strojové učenie, pri niektorých špecifických úlohách je zlepšenie až miliónnásobné v porovnaní s inými typmi neurónových sietí, pričom požiadavky na energiu sa znížia až 1000-krát. Ak sa takýto čip vloží do počítača, mohol by sa naučiť nové veci sám, a nie len nevedome vykonávať úlohy. Tento typ čipov by teda mohol spôsobiť správanie umelej inteligencie, aké očakávame (a obávame sa ho) roboty a zariadenia by sa mohli učiť. Uplatnenie by našiel napr. v automobilovom priemysle a robotike. Neuromorfný čip vyvinuli aj v IBM. Volá sa TrueNorth a svojimi 4096 procesormi simuluje 256 miliónov synapsií. Špecialista Facebooku na hlboké učenie Yann LeCun však povedal, že takýto čip by nebol schopný jednoducho vykonávať úlohy, ako je rozpoznávanie obrázkov pomocou konvolučného modelu NeuFlow, ktorý navrhol. Intel tiež pripustil, že jeho neuromorfný čip by nebol úspešný pri niektorých typoch modelov hlbokého učenia. Spoločnosť chce čip Loihi v prvom polroku 2018 poskytnúť najvýznamnejším univerzitám a výskumným inštitúciám zameraným na umelú inteligenciu. Tie by mali otestovať jeho využiteľnosť pre nové typy aplikácií umelej inteligencie. 4 NOVEMBER 2017

Ostrý obraz v každom detaile Som televízor do tohto tisícročia

Nová éra rýchlych pamätí využívajúcich magnetický moment upravovaný impulzmi elektrického prúdu Magnetické ukladanie dát sa dlho považovalo za príliš pomalé na použitie v pamätiach počítačov. Výskumníci z Technickej vysokej školy v Zürichu (ETH) teraz hľadajú spôsob, ako urobiť magnetické zaznamenávanie údajov oveľa rýchlejším a energeticky úspornejším. Magnetické pásky a pevné disky sa používajú na ukladanie počítačových dát už takmer 70 rokov. Napriek tomu, že sa medzičasom vyvinuli nové technológie, magnetické pamäťové médiá zostávajú voľbou číslo jeden na archiváciu dát pre svoju trvácnosť a nízku cenu. No pre pamäte RAM, ktoré sa používajú ako hlavná pamäť na spracovanie údajov v počítačoch, boli magnetické technológie ukladania dát dlho považované za neadekvátne, a to najmä pre nízku rýchlosť zápisu a pomerne vysokú spotrebu energie. Pietro Gambardella, profesor na Katedre materiálov ETH Zürich, a jeho kolegovia teraz ukázali, že s použitím novej techniky možno dosiahnuť veľmi rýchle magnetické ukladanie, navyše bez plytvania energiou. V tradičných technológiách na magnetické ukladanie dát sa používajú páskové alebo diskové dátové nosiče pokryté kobaltovou zliatinou. Vedci tvrdia, že určite nežijeme v simulovanom vesmíre Od Reného Descarta až po súrodencov Wachowských (režisérov trilógie Matrix) mnohí tvrdili, že naša existencia je súčasťou schémy nadradenej inteligencie a náš život je len simulácia. Je zrejmé, že na to neexistujú žiadne dôkazy a objavilo sa veľa protiargumentov, no teraz sa výskumníci domnievajú, že našli fyzikálnu vlastnosť, ktorá sa vyskytuje v kovoch a ktorú nemožno simulovať. A vyvodili z toho záver, že naše životy sú raz navždy skutočné. Zohar Ringel a Dmitry Kovrizhin z Oxfordskej univerzity študovali výpočtové metódy na opis komplexných kvantových systémov. Štúdia bola publikovaná v časopise Science Advances. Síce sa im nepodarilo dokázať, že svet okolo nás nie je simuláciou, zistili však, že existujú javy súvisiace s kvantovou mechanikou, ktoré jednoducho nemôžu byť simulované. Všetko závisí od toho, či problém môžu vyriešiť počítače. Ak ide o lineárny problém, výpočtové zdroje sa musia zvyšovať s rastom počtu častíc v systéme. To môže byť ťažké, ale čím väčší je počítač, tým komplexnejší je systém, ktorý sa ním dá vyriešiť. Problém môže byť v tom, že rozpätie medzi časticami a procesormi rastie exponenciálne a simulácia je čoskoro nemožná. Výskum dokazuje, že jav kvantovej mechaniky je určite z tejto kategórie. Gravitačná anomália známa ako termálny kvantový Hallov jav nastáva, keď sú systémy vystavené neuveriteľne veľkým magnetickým poliam alebo extrémne nízkym teplotám. Stručne povedané, ide o vznik elektrického poľa za súčasného pôsobenia vonkajšieho elektrického a magnetického poľa. Výskumníci sa snažili simulovať tento efekt, ale zistili, že systém sa stal oveľa zložitejším a simulácia bola nakoniec z princípu nemožná. Simulovanie len niekoľkých stoviek elektrónov si môže vyžadovať počítač, ktorého pamäť by musela mať viac atómov, ako existuje v celom vesmíre. Aby sme simulovali tieto kvantové efekty, potrebujeme dosiaľ nevídanú výpočtovú metódu. A zložitosť systému, ktorý by simuloval celú našu realitu, ďaleko presahuje hranice možností. Na vytváranie magnetického poľa, ktoré mení smer magnetizácie v malej časti dátového nosiča, sa využíva cievka. Tento postup je však v porovnaní s rýchlosťou moderných procesorov veľmi pomalý a elektrický odpor cievky vedie k stratám energie. Bolo by preto oveľa lepšie, keby sa mohol zmeniť smer magnetizácie priamo bez magnetickej cievky. Gambardella a jeho kolegovia demonštrovali takúto technológiu už v roku 2011. Elektrický prúd prechádzajúci špeciálne pokrytým polovodičovým filmom obrátil magnetizáciu v malej kovovej bodke. Technológia bola veľmi sľubná pre ďalší vývoj, a tak vedci skúmali možnosti jej praktického nasadenia. Vedci použili prototyp disku obsahujúceho kobaltové bodky s priemerom len 500 nm, ktorých magnetický moment bol upravovaný impulzmi elektrického prúdu pretekajúceho cez blízky platinový drôt. Pomocou röntgenových lúčov sledovali, ako dochádza k zmene magnetizácie. Týmto spôsobom sme získali dvojrozmerný obraz o magnetizácii vnútri kobaltovej bodky a mohli sme vidieť, ako sa postupne mení pôsobením elektrických impulzov, vysvetlil Manuel Baumgartner, vedúci autor štúdie. Inverzia magnetizácie nastala za menej ako jednu nanosekundu, teda oveľa rýchlejšie ako pri iných nedávno skúmaných technológiách. Vedci overovali tento spôsob vyslaním až biliónov impulzov s frekvenciou 20 MHz cez kobaltovú bodku bez toho, aby pozorovali akékoľvek zníženie kvality inverzie magnetizácie. To podľa nich dáva nádej, že technológia by mala byť vhodná na aplikáciu v magnetických pamätiach RAM. V nasledujúcom kroku chcú vedci optimalizovať svoje materiály, aby sa inverzia vykonala rýchlejšie a pri menšom prúde. Ďalšia možnosť je zlepšiť tvar kobaltových bodiek. V súčasnosti sú kruhovité, ale iné tvary, napr. elipsovité, by boli účinnejšie. Tento elektrický skúter môžete použiť aj ako nákupný vozík v obchode Kalifornský startup URBAN626 so sídlom v Pasadene uviedol na trh elektronické skútre URB-E s hmotnosťou zhruba 13 15 kg, ktoré majú dojazd okolo 32 km a dosiahnu rýchlosť asi 30 km/h. Nový skúter umožní ľuďom prepravovať sa v mestách jednoduchšie a lacnejšie ako pri využití služieb Uber či Lyft. Prototyp URB-E bol vytvorený v roku 2015, bol však veľmi pomalý. Tohtoročný rad elektrických skútrov sa dá zložiť a ľahko prenášať, navyše má bohatšie príslušenstvo. Nový skúter je multifunkčný a nabíjať ho možno viacerými typmi nabíjačiek. Voliteľne sa k nemu dá dokúpiť držiak na smartfón a port USB zabudovaný v rukoväti, takže cestou po meste môžete nabíjať svoj telefón. Verzie URB-E Sport a Sport GT ponúkajú dojazd 25 km na jedno nabitie, upgradované verzie Pro a Pro GT prejdú asi 32 km, kým ich budete musieť nabíjať. Ich batéria poslúži aj na nabitie vášho telefónu a prenosného počítača. Výrobca deklaruje 46 nabití iphonu 7 a 7 nabití bežného notebooku. Batéria obsahuje porty USB typu A a typu C a dokonca aj normálnu stenovú zásuvku s napätím 120 V na nabíjanie iných zariadení. Na skúter si môžete dokúpiť aj rôzne doplnky, napríklad košík na prepravu nákupu. Prídavné klipy na rám vám umožnia použiť skúter po zložení v obchode ako nákupný košík a po nákupe ho zasa rozložiť do podoby skútra. URBAN626 ponúka niekoľko modelov URB-E s rôznymi funkciami a cenami. Základný model Sport stojí 899 dolárov a verzia Sport GT je za 1099 USD. Rozdiel medzi nimi je v tom, že Sport GT má lepší záves a umožňuje pohodlnejšiu jazdu. Okrem toho sú k dispozícii varianty Pro za 1699 dolárov a Pro GT za 1999 dolárov. Hlavná odlišnosť je v tom, že tieto dva modely majú hmotnosť vyššiu asi o 2 kg a umožňujú rýchlejšiu jazdu a dlhší dojazd ako lacnejšie varianty. Výhodou URB-E je aj skladateľná konštrukcia, ktorá uľahčuje prepravu vo vlaku či autobuse. 6 NOVEMBER 2017

Lietajúci taxík čoskoro realitou. V Dubaji otestovali dron typu VTOL na leteckú taxislužbu Mesto Dubaj chce ako prvé na svete ponúknuť lietajúce taxíky. Nedávno sa tu uskutočnil prvý skúšobný let jedného z potenciálnych taxíkov dvojmiestneho 18-rotorového dronu vyrobeného nemeckou firmou Volocopter, ktorú finančne podporila aj nemecká spoločnosť Daimler. Ide o vrtuľník s kolmým vzletom a pristávaním, ktorý uskutočnil 5-minútový let vo výške 200 metrov nad piesočnatým pobrežím Perzského zálivu, zatiaľ bez pasažierov. Bola to však len krátka ukážka, Dubaj a Volocopter chcú ponúkať dlhšie lety, trvajúce asi 30 minút. Nový nanomateriál umožňuje získavať vodík z morskej vody len s pomocou slnka Bolo by skvelé, keby sme mohli získavať vodík pre palivové články z morskej vody. Tento proces je však nákladný, pretože vyžaduje veľa elektrickej energie. Vedci z University of Central Florida (UCF) teraz predkladajú možné riešenie. Asistujúci profesor Yang Yang z UCF pracuje na získavaní vodíka pomocou fotokatalyzátorov už desať rokov. Fotokatalyzátor je materiál, ktorý poháňa chemickú reakciu vďaka svetelnej energii. Fotokatalyzátory však nefungujú veľmi dobre v morskej vode, bráni im v tom soľ a morská biomasa. WD sľubuje 40 TB pevné disky s technológiou MAMR Spoločnosť Western Digital ohlásila novú technológiu magnetického záznamu s podporou mikrovĺn MAMR (Microwave Assisted Magnetic Recording), ktorá by mohla udržať nižšiu cenu za gigabajt pri HDD ako v prípade SSD aspoň počas nasledujúceho desaťročia. Pri technológii MAMR je magnetická zapisovacia hlava upravená tak, aby niesla aj malý oscilátor, ktorý generuje mikrovlny s frekvenciou 20 40 GHz. Tento doplnok však nevyžaduje úplné prepracovanie hlavičky. Mikrovlny znižujú odpor záznamového média, čo zjednodušuje zápis bitov na platňu. Výsledkom je vyššia hustota záznamu bez potreby prepracovania vnútorností disku. Ak bude MAMR fungovať, pravdepodobne nahradí tepelne asistovaný magnetický záznam (HAMR Heat Assisted Magnetic Recording). HAMR používa na ohrev médií a uľahčenie Predpokladá sa, že v budúcnosti bude možné objednať lietajúci taxík podobne ako vozidlo Uber cez smartfónovú aplikáciu. Cestujúci si naň potom počká pri najbližšom voloporte. A aby sa pasažieri cítili bezpečne, každý dron bude vybavený záložnými batériami a rotormi, ako aj dvojicou padákov. Ak všetko pôjde dobre, v lietajúcom taxíku Volocopter by ste sa mohli v Dubaji previezť už o 5 rokov. Yangov výskumný tím prišiel s novým fotokatalyzátorom, ktorý je vhodný na katalytický rozklad nielen čistej vody v laboratóriu, ale lepšie znáša aj morskú vodu a navyše oproti iným materiálom využíva oveľa širšie spektrum elektromagnetického žiarenia. Podľa Yanga ich fotokatalyzátorom možno absorbovať oveľa viac solárnej energie ako s materiálmi, ktoré sa používajú v súčasnosti. Navyše na Floride sú dobré podmienky na jeho komercializáciu, pretože je tu veľa slnka aj morskej vody. Yang tvrdí, že v mnohých prípadoch je lepšie použiť slnečnú energiu na výrobu chemického paliva než na výrobu elektrickej energie pomocou solárnych panelov. Vodík môže byť ľahko skladovaný aj prepravovaný. Okrem toho ich katalyzátor je zložený z hybridného materiálu, je pomerne lacný a ľahko sa vyrába. Získali ho tak, že na ultratenký film z dioxidu titaničitého vyleptali malé nanorezonátory a materiál na niektorých miestach potiahli nanovločkami zo sulfidu molibdeničitého, 2D materiálu s hrúbkou jedného atómu. Takýto katalyzátor funguje od ultrafialovej oblasti až do žiarenia blízkeho infračervenému. Yangov tím pokračuje v zdokonaľovaní technológie a snaží sa ju zlepšiť tak, aby bolo možné získavať vodík aj z odpadovej vody. zápisu laser, takže výsledok je podobný ako pri MAMR. No opakované zahrievanie platne pevného disku na niekoľko sto stupňov Celzia by spôsobilo skrátenie životnosti. Navyše dizajn hlavičky by bol úplne iný ako pri súčasných pevných diskoch, čo znamená ďalšie komplikácie pri výrobe. Pri MAMR sa záznamové médium vôbec nezahrieva a fungovanie technológie je pre hostiteľský počítač neviditeľné. HAMR by si vyžadoval nielen úplne nové výrobné procesy, ale servery by potrebovali aj nový ovládací softvér, aby zvládli opotrebovanie spôsobené rýchlym a opakovaným ohrevom. WD tvrdí, že životnosť diskov MAMR by mala zodpovedať súčasným diskovým jednotkám. Koniec súkromia. V roku 2022 bude na svete 45 miliárd kamier Prieskum v spoločnosti LDV Capital je prvá zverejnená hĺbková analýza, ktorá odhaduje, koľko fotoaparátov a kamier bude na svete v roku 2022. Celý ekosystém vizuálnych technológií stojí na integrácii kamier a vizuálnych dát. Vizuálne technológie zachytávajú, analyzujú, filtrujú, zobrazujú alebo distribuujú vizuálne údaje pre podniky alebo spotrebiteľov. Zvyčajne využívajú počítačové videnie, strojové učenie a umelú inteligenciu. Štúdia očakáva v najbližších piatich rokoch rozšírené integrovanie kamier do produktov v celom priemysle. Zmení sa tak chápanie i používanie kamier a počet fotoaparátov a kamier narastie v najbližších piatich rokoch najmenej o 220 %. Spoločnosť LDV Capital odhaduje v tom čase ich počet na celom svete na 45 miliárd. Tento rast prináša obrovské podnikateľské príležitosti v oblasti zachytávania, analýzy a interpretácie vizuálnych dát. Kamery a fotoaparáty už nezachytávajú len spomienky, stávajú sa základom zlepšovania podnikania. Masové používanie hardvéru s vizuálnymi technológiami však v budúcnosti prinesie aj niektoré alarmujúce dôsledky. Väčšinu zhotovených obrázkov ľudské oko nikdy neuvidí. Napríklad priemerný obyvateľ Londýna je zachytený dohliadacou kamerou s uzavretým okruhom viac ako 300-krát za deň, uvádza sa v správe LDV Capital. A väčšina ľudí žijúcich v tomto meste pravdepodobne nevie o tomto scenári. Pri pomere kamier k ľuďom 11:1 sa zdá, že román Georgea Orwella 1984 sa stáva realitou. Zachytenie hĺbky zdvojnásobí počet kamier v mobilných zariadeniach. V roku 2022 ich bude takmer 12-krát viac ako v roku 2012. Napríklad smartfón bude mať do roku 2022 štyri až desať kamier. To by mohlo znamenať, že používatelia nebudú musieť prepínať zobrazenie kamery počas volania cez Skype. Samozrejme, 4 až 10 kamier v jednom inteligentnom telefóne musí mať nevyhnutne aj nejaké praktické použitie, nebudú určené len na sociálnu komunikáciu. V tejto chvíli však ťažko odhadnúť, aké budú tieto spôsoby použitia. Internet očí bude väčší ako internet vecí. Takisto v robotike bude v nasledujúcich piatich rokoch integrovaných 20 viac kamier. Autonómne roboty budú totiž vizuálnu technológiu potrebovať, aby mohli fungovať úplne samostatne a zhromažďovať údaje v reálnom čase. Takisto vozidlá, ktoré môžu fungovať v režime automatického riadenia, si vyžadujú najmenej 8 kamier na zachytenie 360-stupňového pohľadu. Do roku 2022 budú podľa LDV všetky nové vozidlá vybavené viac než 25 kamerami, pričom tento počet nezahŕňa LIDAR a radar. Čísla sú ohromujúce a skutočnosť, že štúdia LDV Capital predpovedá, že exponenciálny nárast počtu kamier sa uskutoční v priebehu piatich rokov, je mierne šokujúca. Kompletný dokument je dostupný na webe LDV Capital v sekcii Insight. 8 NOVEMBER 2017

ZĽAVA 400 NA RELEX SMILE 3D

DelivAir používa drony na doručovanie zásielok priamo do rúk ľuďom, nie na ich fyzické adresy Startup prináša triky, pomocou ktorých roboty ľahšie zvládnu zložité úlohy Laboratórium DeepMind patriace Googlu používa sofistikované počítačové simulácie, aby sa počítače naučili, ako plniť určité úlohy. Simulovaný tréning, nazývaný reinforcement learning, vyžaduje od počítača, aby vyskúšal tisíce (alebo aj milióny) rôznych vecí, kým sa mu podarí zistiť, ako to robiť. S využitím tohto prístupu v kombinácii s hlbokým učením londýnska výskumná jednotka učí počítače, ako poraziť najlepších svetových hráčov go, a trénuje roboty pohybovať sa po svete. Teraz malý kalifornský startup Bonsai objavil trik, ako prekonať DeepMind v tejto hre. Spoločnosť ho nazvala concept networks (koncepčné siete) a podstatne zvyšuje efektívnosť reinforcement learningu. V nedávno publikovanom článku výskumníci z Bonsai opisujú, ako fungujú koncepčné siete tým, že sa cieľ rozdelí do rôznych problémových oblastí. Ak chcete napríklad, aby sa robot naučil stavať z kociek, treba úlohu rozdeliť na päť konceptov: dosah, usmernenie, uchopenie, pohyb a skladanie. Robot sa musí naučiť všetkých päť úkonov, aby dokázal vykonať úlohu. Bonsai chce riešiť každý koncept individuálne a nakoniec ich skombinuje na dokončenie úlohy. Rozbitím problému na jednotlivé koncepty musí robotické rameno riešiť súbor jednoduchších cieľov, napríklad zistiť, ako uchopiť kocku. Niektoré koncepty, ako je dosah a pohyb, sú už vysoko optimalizované pomocou klasických ovládačov (nie hlbokých neurónových sietí), vyjadril sa zakladateľ Bonsai Mark Hammond. To znamená, že dosah a pohyb netreba opakovane trénovať, čím sa skráti čas potrebný na výcvik. Ostatné úkony, ktoré ešte nie sú optimalizované, musí robot trénovať pomocou simulácie prostredníctvom neurónových sietí. Hoci v dokumente Deep- Mind sa opisuje podobný prístup k učeniu pri uchopení a stohovaní kociek, koncepčné siete Bonsai sú oveľa efektívnejšie. Systém DeepMind potreboval na naučenie úchopu a stohovania milión pokusov (čo znamená, že robotické rameno malo milión pokusov na dokončenie úlohy v simulovanom prostredí), systému Bonsai na to stačilo 22 000 opakovaní cyklu. Deep reinforcement learning je dôležitá metóda, ako učiť systémy s umelou inteligenciu interakcii so svetom. Napríklad Google využíva technológiu DeepMind vo svojich dátových centrách, aby znížil spotrebu energie na ich chladenie o 40 %. Bonsai sa zameriava na veľké priemyselné systémy, napr. veterné elektrárne, kde by sa táto technológia mohla využiť na významné zvýšenie efektivity. Hoci o doručovanie tovaru dronmi sa už dlhšie snaží niekoľko firiem a priekopníkom v tejto oblasti je Amazon, tento model napriek mnohým výhodám naráža na niekoľko problémov. Príjemca napríklad musí byť prítomný na danej adrese. Teraz však tím Cambridge Consultants vyvinul doručovací systém založený na dronoch, ktorý vám tovar prinesie hocikedy a hocikam v priebehu niekoľkých minút. Môžete tak napríklad na výlete v prírode zadať do aplikácie DelivAir objednávku na občerstvenie a pri doručení sa využije GPS a signál z vášho smartfónu na navigáciu do vašej lokality. Dron vás bude počas svojho letu pravidelne žiadať o aktualizáciu polohy, až kým k vám dorazí. Po jeho prílete nasmerujete na oblohu svetelný LED indikátor vášho mobilu, kde bude blikať kódovaný vzor, aby sa dron dozvedel, že doručuje správnej osobe. Dron potom zostane v bezpečnej výške nad zemou, balík vám spustí pomocou stabilizačného navijaka a vy si ho vezmete. Dron sa následne vráti k základni. Samozrejme, dodávky jedla nie sú jediná možnosť aplikácie tejto formy doručovania. Mohla by vám poslúžiť aj v prípade, že počas cyklotúry dostanete defekt v odľahlej oblasti. Dron by k vám mohol dopraviť súpravu pomôcok potrebných na opravu. Ďalšia možnosť uplatnenia sú dodávky pomoci pri katastrofách alebo napríklad doručenie defibrilátora ľuďom, ktorí ho naliehavo potrebujú. Koncepcia DelivAir má potenciál spôsobiť prevrat v procese dodávok tovaru dronmi odstránením obmedzenia v podobe doručovacej adresy. S novým typom citlivej elektronickej pokožky bude úchop robota oveľa jemnejší Roboty čoraz častejšie vstupujú do interakcií s prostredím, objektmi a aj s ľuďmi. Preto je pre ne dôležité napodobnenie jemného a zložitého ľudského úchopu. Pomôcť pri tom má nový typ elektronickej pokožky, ktorá umožní robotom cítiť nielen tlak pri uchopení, ale aj to, či a v akom smere sa objekt posúva alebo kĺže. Informácia o tom, kedy a ako sa uchopený objekt pohybuje, je potrebná napríklad pri premiestňovaní nádob. Pocit, že váš prst sa kĺže po povrchu (a ako rýchlo), vás upozorní, že úchop objektu nie je ideálny. A práve snímač na detegovanie takéhoto typu pohybu vyvíjajú vedci z Washingtonskej univerzity, ktorí sa nechali inšpirovať ľudskými prstami. Vytvorili silikónovú pokožku, ktorú možno navliecť na robotický prst a pritom nebude rušiť tlakové senzory v ňom. Na každej strane takéhoto prsta sú do materiálu narezané malé kanáliky, naplnené vodivým tekutým kovom. Keď sa prst pohybuje a koža na ňom sa deformuje, spôsobuje to zmenu tvaru, stláčanie alebo rozťahovanie kanálikov. Tým sa me-nia ich elektrické vlastnosti, kto- ré sa neustále sledujú. Je to v súlade s podnetmi z biológie človeka, povedal Jianzhu Lin, hlavný autor štúdie opisujúcej systém. Naša elektronická pokožka sa na jednej strane vydúva rovnako ako ľudský prst a senzory, ktoré snímajú šmykové sily, sú fyzicky umiestnené tam, kde je na ľudskom prste príslušná vrstva buniek. To má za následok, že senzor funguje podobne ako ľudský prst. Spôsob, ako sa jedna strana prsta napne a druhá vyduje, indikuje pohyb v určitom smere a s určitou silou. Robot teda vie, či sa objekt v jeho ruke kĺže, alebo je uchopený pevne. Je to len jedna časť neuveriteľne zložitého systému dotykovej spätnej väzby, neskôr možno pridať ďalšie a dotyk robota bude čoraz lepšie imitovať ľudský úchop. 10 NOVEMBER 2017

» Google má špeciálny pracovný tím na tvorbu osobnosti Google Assistanta. Áno, toho virtuálneho hlasovo ovládaného asistenta, ktorého môžete nájsť vo svojich smartfónoch či produktoch rodiny Google Home. Tím, ktorý vedie Ryan Germick, prispôsobuje asistenta okrem iného aj sezónnym okolnostiam. Napríklad pred Halloweenom pracovníci uvažujú nad tým, čo sa budú používatelia počítača, smartfónu či iného zariadenia pýtať. Otázky môžu smerovať napríklad do oblasti rád pri tvorbe kostýmov, ale možno budú chcieť takisto počuť nejaké aktuálne vtipy. Aby bol prístroj schopný takéto otázky adekvátne zodpovedať, musia sa naň pracovníci v Googli pozerať inak ako my. Nevidia v ňom nezaujatý automat na informácie, ale dynamicky sa meniacu osobnosť, ktorú treba neustále zdokonaľovať a usmerňovať. Pochopiteľne, s dôrazom na schopnosť tejto osobnosti zmysluplne hlasovo komunikovať s používateľom, čo znie ľahšie, než to v skutočnosti je. Hlasovo ovládané gadgety sú posledných pár rokov v Silicon Valley jedna z najdôležitejších priorít a zároveň predmet konkurenčného boja. Android Assistant, Amazon Alexa, Apple Siri a Microsoft Cortana spolu súperia o post najľudskejšieho umelého asistenta. Firma emarketer uskutočnila prieskum, podľa ktorého 60 a pol milióna Američanov použije niektorého z nich minimálne raz mesačne. Podľa správy renomovanej spoločnosti Gartner majú predaje smart reproduktorov obsahujúcich týchto asistentov do roka 2021 globálne stúpnuť na 3,52 miliardy dolárov ročne. Je to predpoklad, ktorý počíta so 400 % nárastom popularity týchto služieb od roka 2016. Množstvo expertov pritom verí, že práve hlasová interakcia je ďalší zásadný vývojový krok v kontakte medzi človekom a strojom. Navyše spoločnosť, ktorá tieto preteky vyhrá, by mohla mať výraznú výhodu. Podľa tohtoročného prieskumu spoločnosti VoiceLabs, partnera Googlu, až deväť z desiatich majiteľov zariadení, ako je Google Home či Amazon Echo, už neplánuje prejsť neskôr k inej značke. Tím Googlu stojí pred výzvou naučiť stroj zvládnuť bežnú konverzáciu, a preto firma na GOOGLE chce dodať počítačom VIRTUÁLNU OSOBNOSŤ túto úlohu najala typy pracovníkov, ktoré bežne neuprednostňuje. Pochádzajú z iných firiem, napr. Pixar či The Onion. Ide o kreatívcov, ako sú autori sci-fi, tvorcovia filmov, herní dizajnéri, experti na empatiu, dokonca aj komici. Germick zdôrazňuje, že ich cieľ je umožniť používateľovi vytvoriť si puto k stroju, ktorý bude navonok reprezentovaný virtuálnym asistentom. Na to je, samozrejme, potrebné, aby stroj pochopil ľudské potreby. Nestačí, aby mal o tejto oblasti informácie, ale musí skutočne rozumieť spôsobu, ako ľudia medzi sebou interagujú a tvoria si vzťahy. Je to o to ťažšie, že na tvorbu emócií a vzťahov tu nemožno použiť mimiku tváre, keďže títo asistenti zatiaľ nemajú vizuálnu podobu. Možno ju ani nikdy nebudú potrebovať, keďže interakcia s nimi má slúžiť na dosiahnutie cieľa rozhovoru, a nie pútanie pozornosti na seba. Umelá inteligencia Googlu si musí vedieť zachovať priazeň používateľa a napríklad pri otázke vezmeš si ma?, ktorú prekvapivo dostáva veľmi často, namiesto priamej odpovede by mala dať nepriamo najavo, že je to lichotivé. Algoritmus však musí vyvodiť hlbší záver, že to je otázka, na ktorú očakáva serióznu odpoveď len minimum používateľov. Preto sa firma snaží systematicky porozumieť tomu, ako rozlíšiť rôzne emocionálne stavy používateľov jej asistenta. To má na starosti Danielle Krettek, expertka na empatické dizajnérstvo. Napríklad na vetu som vystresovaný musí asistent odpovedať v zmysle: Máš toho na pleciach veľa. Ako ti môžem pomôcť? Podľa Danielle sa vďaka takejto reakcii cíti používateľ vnímaný, čo je ekvivalent očného kontaktu medzi dvoma ľuďmi. Zaujímavá je aj zábavná stránka osobnosti, ktorú sa tím snaží asistentovi dať. Používajú pri tom princíp nazvaný áno, a..., ktorý nabáda používateľa k ďalšej konverzácii. Dobrý príklad je otázka o tom, akú zmrzlinu má Google Assistant rád. Neodpovie: Nejem zmrzlinu, lebo nemám telo. To by viedlo k ukončeniu rozhovoru. Takisto nepovie ani: Milujem čokoládovú, dávam si ju so sestrou každý štvrtok. To by bolo zjavne nepravdivé. Umelá inteligencia Googlu musí odpovedať v zmysle: Väčšine ľudí chutí čokoládová, pre každého je vhodná nejaká iná príchuť. Práve udržiavanie konverzácie je pre stroj mimoriadne náročné. Hlavne pokiaľ dostane požiadavku, ktorá je inak frázovaná ako otázky, na ktoré je pripravený odpovedať. Možno by v tomto smere pomohla analýza hlasu, ktorý podľa tónu môže napovedať čosi o aktuálnom psychickom rozpoložení používateľa. Reakcie však musia byť rovnako kvalitné aj pri zadávaní úloh či textových otázok. Analýza mimiky tváre nie je k dispozícii a Google pri týchto obmedzených možnostiach používa históriu vyhľadávania. Podľa vyjadrení tímu ju zatiaľ nedokážu využiť naplno, no stačí aspoň na určenie hrubých čŕt. V súčasnom štádiu vývoja história umožňuje zistiť, či napríklad ide o veselého používateľa, ktorý často vyhľadáva vtipy, alebo zaneprázdneného biznismena, ktorý rieši často investície. Germick tvrdí, že svätý grál, ktorý sa snažia dosiahnuť, je bod, v ktorom umelá inteligencia presne pochopí takmer čokoľvek, čo môže počuť, aj keby to obsahovalo emocionálny podtext, sarkazmus či idiómy. Na tejto úrovni však zatiaľ nie je ani konkurencia Googlu a nikto nevie ani približne povedať, kedy k tomuto bodu vývoj dospeje. Zatiaľ sa Germickov tím osobnostných architektov sústreďuje na jemné nuansy ľudskej reči. Napríklad keď požiadate asistenta o predpoveď počasia, zdôrazní neurčité slová, ako napr. väčšinou, ktoré by stroj v podstate nemal chápať práve pre ich nepresnú povahu. Pri vetách, ktoré sa začínajú slovom nie, zasa hlasový výstup jemne zmení svoju výšku. To všetko sú nenápadné, no úmyselné kroky, za ktorými stojí analýza expertov na lingvistiku a prozódiu (zvuková stránka jazyka). Zjavná obťažnosť týchto procesov je tak trochu aj vysvetlenie pre nás Slovákov, keď si lámeme hlavu, prečo tak dlho trvá, kým sa nejaká hlasová služba lokalizuje do slovenčiny. No problematika reči nie je ani zďaleka jediná starosť tímu tvoriaceho osobnosť asistenta Googlu. Spoločnosť nezvykne zverejňovať výsledky svojich interných prieskumov, no súdiac podľa štúdie Creative Strategies používa hlasové rozhranie zriedkavo či občas až 70 % používateľov pri Siri a 62 % pri Google. Napriek výhodnosti a pohodliu to nie je číslo blízke 100 % a môže byť za tým aj obava o súkromie. Nielen v tom zmysle, že ľudia okolo vás by nemali počuť, čo sa umelej inteligencie pýtate, ale aj v zmysle ukladania zvukových záznamov na serveroch poskytovateľa služby. Hlavne pri zariadeniach, ako je Amazon Echo či Google Home, ktoré v podstate počúvajú neustále. Mikrofóny rozmiestnené po domácnosti a zbierajúce údaje sú pre mnohých znepokojivé. Počet osamelých jednotlivcov percentuálne prudko narastá, a to najmä v technologicky vyspelých krajinách. Takže okrem bežnej populácie sa počítač, telefón či domáci asistent môže stať aj ich dobrým priateľom, verne simulujúcim ľudskú spoločnosť.» PETER VNUK 12 NOVEMBER 2017

Do vesmíru VÝŤAHOM Ľudia sa už odnepamäti snažia prísť na to, ako sa lacno a v pomerne krátkom čase dostať zo Zeme do vesmíru. Nehovoríme však o kozmonautoch a vybraných extrémne bohatých ľuďoch.» Riešenie sa má týkať potrebného vesmírneho nákladu či bežných obyvateľov našej planéty, túžiacich dostať sa na miesta mimo Zeme, o ktorých doposiaľ iba snívali. Existuje už mnoho nápadov, ako na to, no tentoraz sa budeme venovať výťahu, ktorý by nás mohol v krátkom čase dopraviť na vysnívané tiché miesto mimo civilizácie. Prvý koncept vesmírneho výťahu, resp. veže, ktorá vedie zo Zeme do vesmíru, vznikol už v roku 1895 a pochádza od Konstantina Ciolkovského. O 64 rokov neskôr Jurij N. Arcutanov navrhol koncept výťahu na princípe tenkých lán, ktoré sa odvíjali opačným smerom z družice vo výške 35 800 km na geostacionárnej dráhe. Jedna časť vedie z geostacionárnej dráhy na Zem a druhá mieri opačným smerom, pričom jedno lano musí byť dlhšie. Systém fungovania opísal v roku 1960 v sovietskych novinách Pravda. Na Západe však, samozrejme, v tom čase tento koncept neuspel. Po šiestich rokoch sa podobná myšlienka objavila aj v USA, tím pod vedením oceánografa Johna D. Isaacsa ju publikoval v časopise Science. Neskôr vznikol ďalší koncept, v roku 1975 Jerome Pearson publikoval už článok o mesačnom vesmírnom výťahu. Myšlienka je tu teda dávno, no až teraz sa pomaličky stáva realitou. Ako sme už spomínali, koncept spočíva v lanách, pričom jedno lano smeruje z družice na geostacionárnu dráhu vo výške 35 800 km od Zeme a druhé opačne. Kabínka pripojená k lanám potom funguje na princípe elektromagnetického pohonu a bezkontaktného systému maglev. Ak má lano k povrchu Zeme dĺžku 35 800 km, druhá časť musí byť dlhšia, aby sa gravitačná a odstredivá sila vzájomne kompenzovali. Celková dĺžka výťahu by tak mala byť okolo 144 000 km. Vesmírny odpad alebo vyradené družice by sa mohli využiť ako závažie úmerne hmotnosti cestovateľa alebo prevážaného materiálu, aby sa tak skrátila dĺžka lana. Gravitačným stredom systému by mala byť družica s navijakmi, ako priestor na manipuláciu, skracovanie a predlžovanie lán, aby bol systém v rovnováhe. Najväčší problém tohto konceptu je materiál lana, čím bude ťažšie, tým väčšie sily vzniknú. Pevnosť materiálu sa meria podľa tržnej dĺžky lana, to znamená, pri akej dĺžke by sa v gravitačnom poli Zeme pretrhlo. Titán, oceľ či hliník majú tržnú dĺžku 20 30 km, no laná z materiálu budúcnosti grafénu (materiál 200-krát pevnejší než najpevnejšia oceľ) by mohli mať tržnú dĺžku 5000 až 6000 km. Okrem pevnosti má grafén aj iné výhody. Dá sa pripraviť ako vodič, nevodič a polovodič. Dnes sa už nanorúrky z grafénu vyrábajú vo veľkom, napríklad v oblasti jadrovej analytiky, no od superpevných rúrok a lán na vesmírny výťah majú ešte ďaleko. Ďalší materiál, s ktorým sa pri tomto koncepte pracuje, je kevlar s tržnou dĺžkou od 100 do 300 km. Tento materiál sa už reálne použil pri testoch podobných projektov. Bol použitý napríklad pri teste odstraňovania odpadu zo stanice ISS pomocou zníženia jeho rýchlosti a presunom na nižšiu obežnú dráhu, kde je atmosféra hustejšia. Dĺžka lana mala byť v tomto prípade 100 km a na dlhom lane mali visieť družice skúmajúce atmosféru na nízkych obežných dráhach, na ktorých pre odpor zvyšku atmosféry nemôžu normálne obiehať. V minulosti sa už uskutočnilo niekoľko experimentov podobného charakteru. Napríklad NASA spolu s talianskou vesmírnou agentúrou TSS vypustila dve sondy v roku 1992, v experimente sa malo zistiť, ako sa systém s dlhým lanom správa v gravitačnom poli Zeme. Pokus nevyšiel, pretože namiesto odvinutia na predpokladaných 20 000 m sa lano rozvinulo na 255 m, čo je hodnota, pri ktorej sa nedali urobiť všetky potrebné testy. Podobné testy sa opakovali v roku 1997. Experiment bol 14 NOVEMBER 2017

úspešnejší, lano sa podarilo rozvinúť do dĺžky 19,7 km, hoci sa nakoniec pretrhlo, napriek tomu vedci získali veľký súbor dát o správaní systému s dlhými lanami. Ďalší zaujímavý počin bol KITE japonský projekt zameraný na generovanie elektriny pre systémy s dlhými vodivými lanami, ktoré mali čistiť vesmírny priestor okolo Zeme od odpadu. Tieto systémy mali mať laná dlhé 700 m, na konci s nákladom s hmotnosťou 20 kg. Systém síce v roku 2016 dopravili na stanicu ISS a v roku 2017 z plošiny vypustili 20 kg náklad, no lano sa opäť nepodarilo rozvinúť. Prvé testy a krôčiky k vytvoreniu pevných lán sa už podarilo s malými úspechmi urobiť. Je len otázkou času, kedy budú úspešnejšie aj testy správania sa lán v gravitačnom poli Zeme. Okrem potrebného pevného materiálu robí vedcom vrásky základňa, na ktorej by mal byť výťah ukotvený. Je dosť nepravdepodobné, že dokážu dosiahnuť, aby bola základňa vo vesmíre stabilná. V atmosfére dochádza k rôznym udalostiam, zmenám počasia, zemetraseniam, víchriciam a ďalším katastrofickým javom. Na druhej strane výťah končí pri rovníku, kde k takýmto javom dochádza len minimálne. Rovník je totiž stabilnejší, čo sa týka dramatických poveternostných udalostí. Jedna alternatíva je taká, že základňa na Zemi by mohla vyzerať ako veľké mobilné plavidlo pri rovníku. Ideálne buď na nejakom kopci, alebo vo veži s výškou až do 20 km. Dnes sa už dajú postaviť veže vysoké niekoľko kilometrov. Zatiaľ neexistujú iba preto, že nemajú zmysel a sú finančne veľmi náročné, no nie nemožné. Musia však mať dostatočne široké a pevné základy. Ďalšie riziko predstavuje kozmický odpad a meteority okolo Zeme. Na nižších obežných dráhach je stále viac a viac odpadu a väčších telies. V súčasnosti je v okolí Zeme viac ako 10-tisíc rôznych sledovaných objektov. V tomto priestore je zatiaľ veľmi rizikové stavať vesmírny výťah. Preto bude treba najprv vyčistiť priestor v okolí Zeme. Funkčné družice v ňom budú musieť koexistovať s výťahom a aktívne sa kolíziám vyhýbať. Niektoré družice totiž denne križujú rovník aj 32-krát. Z toho vyplýva, že jednotlivé časti výťahu sa nemôžu skonštruovať fixne, mali by sa pohybovať, kmitať a posúvať svoje ťažisko, aby sa predchádzalo kolíziám. V prípade katastrof, zrážok a deštrukcie systému pri preprave ľudí musia byť zabezpečené dostatočné zásoby energie a vzduchu. Pri nekontrolovateľnom páde uvoľnenej kabíny by mala autonómna záchrana umožniť ukotvenie kabíny na obežnej dráhe Zeme, aby neopustila jej gravitačné pole. Čo sa týka rýchlosti, na to, aby sa dosiahla veľká rýchlosť pri prevoze nákladu vesmírnym výťahom, vedci uvažujú o elektromagnetickom pohone. Kabíny sa môžu potom pohybovať bezdotykovo a vo veľkej rýchlosti. Predpokladá sa, že pri preprave osôb a krehkého materiálu sa bude používať systém magnetickej levitácie maglev. No pri preprave odolného materiálu bude výhodný elektromagnetický pohon. Maglev môže dosahovať v tuneli so zníženým tlakom rýchlosť 1000 km/h. Na podobnom princípe funguje systém od Elona Muska Hyperloop One. Ďalšia možnosť je systém na princípe koľajnicového elektromagnetického dela (railgun). Americká armáda má veľký záujem o rozvoj tohto systému, vďaka čomu by zbrane dosahovali extrémnu rýchlosť a dokázali by preraziť tie najodolnejšie panciere s rýchlosťou náboja 6000 až 9000 km/h v závislosti od hmotnosti náboja. V testoch sa ukázalo, že náboj s hmotnosťou 3,2 kg dosiahol rýchlosť 9000 km/h (2,5 km/s). Pritom úniková rýchlosť z povrchu Mesiaca je 2,38 km/s. Problém, na ktorý vedci narážajú pri elektromagnetickom dele, je namáhanie koľajníc, a to nielen mechanické, ale aj tepelné. Takýto systém by v prípade vesmírneho výťahu mohol znamenať veľké nároky na elektrický výkon. Okrem výťahu so základňou na GEO sú aj jednoduchšie varianty. Menší výťah môže spájať oblasť hranice atmosféry a nízkej obežnej dráhy. Gravitačný stred tohto systému by bol na nízkej obežnej dráhe a tu by sa vypustilo jedno lano k zemskému povrchu a druhé opačne. Pri využití tejto prepravy by sa znížila orbitálna rýchlosť vypustenia nákladu. Takýto systém by bolo možné vybudovať už dnes pomocou materiálov, ktoré existujú. Stačilo by len korigovať hrúbku lana smerom k družicovej základni. Výťah by tak mohol pravidelne prelietať daným miestom a tu by sa k nemu vypustil zo zemského povrchu náklad a prepravil by sa na druhý koniec výťahu. V takomto prípade by sa dal použiť systém vystreľovania pomocou elektromagnetického dela a prenos vesmírnym výťahom. Dnes by bolo možné zostrojiť dokonca aj mesačný výťah. Lano v tomto prípade nemusí byť až také pevné. Mesiac totiž patrí v Slnečnej sústave medzi ľahšie telesá a je veľmi blízko Zeme. Napríklad kevlar je vhodný materiál na zostrojenie tohto zariadenia. No mesačnému výťahu by v tomto prípade konkurovalo elektromagnetické delo. Vesmírny výťah by mohol byť v blízkej budúcnosti pokojne realitou. Keby sa tak stalo, náklady na prepravu materiálov na rôzne obežné dráhy Zeme by sa mohli radikálne znížiť. Nehovoriac o tom, že všetko potrebné na konštrukciu týchto systémov možno využiť aj v iných oblastiach na Zemi. Superpevný materiál grafén by mohol byť súčasťou stavieb i na Zemi. Maglev či elektromagnetické delo by mohli priniesť fantastické pokroky v pozemnej doprave, nehovoriac o supervysokých budovách. Už dnes existujú koncepty dizajnérov, ktorí hovoria o samostatných mestách a komunitách žijúcich v supervysokej budove. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, zatiaľ poďme snívať o tom, že si raz budeme môcť odskočiť na Mesiac či do vesmírneho priestoru na relaxovanie. Optimisti hovoria, že už v roku 2050 by sa mohli uskutočniť prvé reálne cesty výťahom.» LEA DROBNÁ Zdroj foto: glennclovis.com, NASA/ Pat Rawlings, JAXA NOVEMBER 2017 15

» Do fotografického duelu sme pre nový iphone 8 vybrali rovnocenného súpera Samsung Galaxy S8. Obidva modely majú špičkové fotoaparáty s jedným objektívom. Objektív iphonu 8 má svetelnosť f/1,8, ohniskovú vzdialenosť (fyzickú, neprepočítanú) 3,99 mm, po prepočítaní na full frame je to 29 mm. V porovnaní s predchodcom má iphone 8 väčší a rýchlejší senzor s rozlíšením 12 Mpx a nový farebný filter. Rozmery fotografií sú 4032 3024 pixelov. Samsung Galaxy S8 má objektív so svetelnosťou f/1,7, ohniskovú vzdialenosť (fyzickú, neprepočítanú) 4,2 mm, po prepočítaní na full frame je to 29 mm. Snímač typu Dual Pixel rozmeru 1/2,5" s rozlíšením 12 Mpx má natívny pomer strán obrazu 4:3. Technológia Dual Pixel by mala byť zárukou kvalitných fotografií aj v zhoršených svetelných podmienkach. Každý pixel veľkosti 1,4 μm je totiž zložený z dvoch fotodiód, takže v porovnaní s klasickými snímačmi dokáže zachytiť viac svetla. Rozmery fotografií sú 4032 3024 pixelov. Samozrejmosť pri obidvoch modeloch je optická stabilizácia obrazu a tak ako dosiaľ žiadny fotoaparát smartfónu ani tieto modely neumožňujú nastaviť clonu, takže vždy fotíte na plnú dieru so všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Za jasného dňa, a to ani v tieni, napríklad nemôžete nastaviť rýchlosť uzávierky pod určitú hranicu, aby ste pohybovou neostrosťou pozadia pri panningu zachytili dynamiku pohybu objektu v popredí. V porovnávacom teste som urobili sériu porovnávacích fotografií rôznych scenérií v rozličných svetelných podmienkach. Fotoaparáty som nechal nastavené na automatický režim a s výnimkou jedného nočného záberu fontány som vypol LED blesky. HDR som nastavil na automatiku, nech si fotoaparát poradí, ako najlepšie vie. Obrázky nie sú nijako upravované. Medzi zosnímaním dvojice obrázkov uplynulo menej ako 20 s, takže svetelné pomery sú rovnaké. Keďže posudzovanie fotiek, aj keď ide o technické, a nie umelecké atribúty, je veľmi subjektívna záležitosť, porovnanie nechám na vás. K jednotlivým dvojiciam fotografií opíšem len zámer a okolnosti zosnímania. Prvý záber je urobený v hale so sklenou strechou, aby ste mohli posúdiť možnosti HDR. Obidva fotoaparáty si veľmi dobre poradili so svetelným kontrastom a automatika určila parametre expozície pomerne dobre, keby sa tento záber robil s ručným nastavením, vyskúšal by som kompenzáciu expozície odhadom +0,3 EV. Na snímke zo Samsung Galaxy S8 sú lepšie prekreslené tmavé plochy (obr. 1). Ďalšia dvojica záberov demonštruje zachytenie málo kontrastnej scény s prevahou bie- Ktorý fotí iphone 8 v Obr. 1» ІPHONE 8 F/1,8, EXPOZІČNÝ ČAS 1/100 S A ІSO 50» SAMSUNG GALAXY S8: F/1,7, EXPOZІČNÝ ČAS 1/100 S A ІSO 50 Obr. 2 ІPHONE 8 F/1,8, EXPOZІČNÝ ČAS 1/130 S A ІSO 20» SAMSUNG GALAXY S8: F/1,7, EXPOZІČNÝ ČAS 1/135 S A ІSO 40 Obr. 3» ІPHONE 8 F/1,8, EXPOZІČNÝ ČAS 1/25 S A ІSO 40» SAMSUNG GALAXY S8: F/1,7, EXPOZІČNÝ ČAS 1/50 S A ІSO 100 Obr. 4 16 NOVEMBER 2017» ІPHONE 8 F/1,8, EXPOZІČNÝ ČAS 1/33 S A ІSO 25» SAMSUNG GALAXY S8: F/1,7, EXPOZІČNÝ ČAS 1/50 S A ІSO 40

lepšie? s. Galaxy S8 Obr. 5» ІPHONE 8 F/1,8, EXPOZІČNÝ ČAS 1/4 S A ІSO 200» SAMSUNG GALAXY S8: F/1,7, EXPOZІČNÝ ČAS 1/10 S A ІSO 640 Obr. 6» ІPHONE 8 F/1,8, EXPOZІČNÝ ČAS 1/4 S A ІSO 250» SAMSUNG GALAXY S8: F/1,7, EXPOZІČNÝ ČAS 1/10 S A ІSO 640 Obr. 7 lej farby. Scéna je v interiéri osvetlená cez okno. Aj v tomto prípade by fotograf urobil kompenzáciu expozície odhadom + 0,5 1 EV. Čas uzávierky je v obidvoch prípadoch prakticky rovnaký, no Samsung Galaxy S8 zvolil dvojnásobne vyššie ISO, čiže ako keby posunul expozíciu o 1 EV. Z porovnania obrázkov je zrejmé, že urobil dobre (obr. 2). Medzi najčastejšie fotografované žánre patrí portrét. Jeden z kľúčových faktorov je správne nastavenie vyváženia bielej, aby pleť portrétovanej osoby mala prirodzený farebný odtieň. Je to náročná úloha, obzvlášť ak portrétovaná osoba má šaty sýtej pastelovej farby. Na zábere hostesky v červenom kostýme je navyše časť tváre v tieni a pozadie je vysoko svetelne kontrastné. Farebné podanie pleti slečny je v obidvoch prípadoch excelentné, tvár v tieni lepšie prekreslil Samsung S8. Nastavenie vyváženia bielej sa dá dobre posúdiť na bielej ploche v hornej časti červeného plagátu vľavo nad nápisom IT Transfusion. Prirodzenejšia biela je na zábere zo Samsungu (obr. 3). Starožitné kreslo v interiéri osvetlenom LED svetlami s farebnou teplotou okolo 5000 K. Podanie farby pozlátenej obruby je jednoznačne lepšie pri iphone 8. Samsung Galaxy S8 farby pozlátenej obruby aj koženého poťahu príliš saturoval a posunul jemne do hnedej (obr. 4). Testovanie pokračuje za náročných svetelných podmienok nočné mesto s umelým osvetlením. Práve pri týchto záberoch sme obzvlášť zvedaví, ako dopadne porovnanie. Zábery sa príliš nelíšia, všimnite si lepšie prekreslené detaily oblohy pri lampách vpravo a stromoch vľavo na zábere zo Samsung Galaxy S8. Samsung má na tomto zábere aj prirodzenejšie podanie farieb (obr. 5). Nočná scéna s fontánou v popredí. Opäť dvojica perfektných záberov, je ťažké subjektívne posúdiť, ktorý je lepší. Dlhý expozičný čas dobre zobrazil aj tenké prúdy vody (obr. 6). Nočná scéna je v porovnaní s predchádzajúcimi oveľa menej osvetlená pouličnými lampami. Samsung nechcel predĺžiť expozičnú dobu nad 1/10, radšej zvolil podstatne vyššie ISO, napriek tomu na snímke nevidno rušivé zrnenie (obr. 7). iphone 8 pri nočných záberoch natoľko verí účinnosti stabilizátora, že určil expozičnú dobu až 1/4 s. Ako keby sa za každú cenu snažil zabrániť zvýšeniu ISO. Konštatujeme, že mu táto stratégia vychádza, zábery sú ostré, nerozhýbané a s prijateľnou až malou zrnitosťou. S8 zvolil vyššie ISO a skrátil expozičný čas na 1/10 s.» ĽUBOSLAV LACKO» ІPHONE 8 F/1,8, EXPOZІČNÝ ČAS 1/4 S A ІSO 640» SAMSUNG GALAXY S8: F/1,7, EXPOZІČNÝ ČAS 1/10 S A ІSO 1600 NOVEMBER 2017 17

SLOVENSKÁ VEDA A VÝSKUM Kvantové šifrovanie» V piatok 29. septembra 2017 sa uskutočnil kvantovo zašifrovaný videohovor medzi prezidentmi čínskej a rakúskej akadémie vied. Kvantové šifrovanie tak dosiahlo nový rekord vo vzdialenosti z rádovo stoviek kilometrov sme sa týmto experimentom skokom posunuli na 7400 km. Na komunikáciu sa použil čínsky satelit Micius, ktorý sprostredkoval kvantovú výmenu šifrovacieho kľúča. Odhliadnuc od unikátnosti použitých technológií a významného vedeckého prínosu, tento experiment ukazuje, že kvantovo zabezpečená komunikácia je naozaj otázka relatívne blízkej budúcnosti. Ako to funguje a na čo všetko máme byť pripravení? Kvantová bezpečnosť História kvantovej bezpečnosti informačných technológií sa začala písať ešte v 80. rokoch minulého storočia. Vtedy sa objavili prvé nápady s kvantovými peniazmi a v roku 1984 Charles Bennett a Gill Brassard navrhli prvý kvantový protokol (označovaný ako Vernamova šifra sa BB84), umožňujúci bezpečnú distribúciu šifrova- zakladá na existencii šifrovacieho kľúča, cieho kľúča. V roku 1917 ktorý vlastnia si Gilbert Vernam patentoval spôsob šifrovania výhradne odosielateľ a prijímateľ. dnes známy ako Vernamova šifra. Jeho bezpečnosť sa zakladá práve na existencii šifrovacieho kľúča, ktorý vlastnia výhradne odosielateľ a prijímateľ. V roku 1949 Claude Shannon dokázal, že táto šifra je naozaj nerozlúštiteľná, a dodnes je to prakticky jediná šifra, ktorej nerozlúštiteľnosť je matematicky dokázaná. Napriek tomu sa však v praxi veľmi nepoužíva. Práve výmena šifrovacieho kľúča je v rámci klasických riešení slabinou celého šifrovacieho systému. Vernamova šifra sa preto používa iba na veľmi citlivú komunikáciu, napr. medzi Wa-shingtonom a Moskvou, keď šifrovacie kľúče vymieňajú dosť zložitým postupom vládni agenti. Kvantové riešenie problému distribúcie šifrovacieho kľúča nám umožňuje urobiť z Vernamovej šifry relatívne dostupný a súčasne bezpodmienečne bezpečný šifrovací protokol. Kvantové bity Elementárnu stavebnú jednotku kvantových technológií nazývame kvantový bit, ktorý okrem logických hodnôt nula a jedna môže mať aj logické hodnoty medzi nulou a jednotkou, resp. má (v matematicky presne určenom zmysle) obidve tieto hodnoty zároveň. Rôzne logické hodnoty kvantového bitu si môžeme napríklad predstaviť ako rôzne smery (hodnoty) polarizácie fotónu. Fenomén kvantovej neurčitosti nám hovorí, že vo všeobecnosti smer polarizácie fotónu nevieme určiť, ak máme k dispozícii iba jediný fotón. Vieme to urobiť iba vtedy, ak sú možné smery polarizácie, medzi ktorými sa rozhodujeme, navzájom kolmé. Napríklad fotón môže byť polarizovaný vo vertikálnom (V fotón) alebo v horizontálnom (H fotón) smere. Tieto dva smery sú navzájom kolmé, a teda sa vzájomne vylučujú. Polarizačný filter, resp. polarizátor je zariadenie, ktoré prepúšťa každý V fotón, ale nikdy neprepustí nijaký H fotón. Hovoríme, že tento filter je orientovaný vo vertikálnom smere (V filter) a s jeho pomocou vieme logické hodnoty nula (H fotón) a jedna (V fotón) prečítať. Ak však vertikálne orientovaný filter pootočíme, H fotón aj V fotón majú istú nenulovú pravdepodobnosť (sčítavajúcu sa na jednotku), že cez tento pootočený polarizátor prejdú. Okrem spomínaných dvoch polarizácií fotónov však existujú napríklad aj D fotóny, ktoré sú definované ako tie fotóny, ktoré určite prejdú vertikálnym filtrom otočeným o 45 stupňov. Takto orientovanému filtru budeme hovoriť diagonálne orientovaný polarizátor alebo iba skrátene D filter. Polarizácia D fotónov je teda presne medzi horizontálnym a vertikálnym smerom. Prakticky to znamená, že ak D fotón pošleme smerom k V filtru, s pravdepodobnosťou 50 % ho tento filter zachytí, a teda má polovičnú šancu prejsť vertikálne orientovaným polarizačným filtrom. Symetricky však platí, že V fotón má takisto presne polovičnú šancu prejsť diagonálne orientovaným polarizátorom. Prepustenie konkrétneho fotónu polarizačným filtrom je úplne náhodný proces, ktorého detaily kvantová fyzika nijako nevysvetľuje, resp. nás učí, že táto náhodnosť bude v našom opise vždy prítomná. Kvantová fyzika nám naozaj hovorí, že naše predpovede o pozorovaní sveta sú nevyhnutne sformulované v jazyku pravdepodobností a týchto pravdepodobností sa už nezbavíme. Kvantová distribúcia šifrovacieho kľúča Náhodnosť a neurčitosť, vlastnosti typické pre kvantový svet, nevyzerajú na prvý pohľad veľmi užitočne. Opak je však pravda. Práve kvantová neurčitosť (v hodnote polarizácie) zaručuje, že neexistuje spôsob, ako kvantové protokoly odpočúvať bez toho, aby sme boli odhalení. Ako to vlastne celé funguje? Šifrovacích protokolov aj implementácií existuje viacero, ale základný princíp zostáva ten istý. My si predstavíme protokol označovaný ako Bennett 92, ktorý využíva iba V fotóny a D fotóny. V prvom kroku odosielateľ aj prijímateľ vyberajú náhodne medzi možnosťami V a D. Odosielateľ pripraví postupne fotóny DDVD VVDV VVDV VDDD VDDV a prijímateľ nastaví svoje polarizátory v smere VVDV DDDV VVDV VVVD VDDD a pozoruje, či zachytí fotón, alebo nie. V prípade, že sa na výbere smeru zhodli (D D alebo V V), prijímateľ určite zaznamená fotón za svojím polarizátorom. No ak sa vo výbere smeru nezhodli (D V alebo V D), prijímateľ zaznamená fotón iba s polovičnou pravdepodobnosťou. Dôležité je uvedomiť si, že v prípade, ak prijímateľ fotón nezaregistruje, vie s istotou povedať, že odosielateľ zvolil presne opačný smer ako on. Tento fakt využijeme na vytvorenie šifrovacieho kľúča. Prijímateľ v druhom kroku zverejní pozície, v ktorých nezaznamenal nijaký fotón (napr. 1, 4, 5, 10, 20). Zverejnením výsledkov merania prijímateľ nepovie nič o nastavení svojich smerov, ale odosielateľ sa z tejto informácie recipročne dozvie, aké smery pre tieto pozície zvolil prijímateľ. Obidvaja navzájom teda vedia nastavenia svojich smerov pre tieto pozície (odosielateľ DDVDV a prijímateľ VVDVD). Stačí len označiť tieto smery ako 0 a 1 a obaja tým získajú ten istý šifrovací kľúč» LOGІKA POLARІZÁCІE (v tomto prípade 00101). Akákoľvek snaha o odhalenie šifrovacieho kľúča vnáša do komunikácie chyby, ktoré sa prejavia v tom, že získané reťazce DDVDV a VVDVD nebudú presne opačné. Aby sme vylúčili prítomnosť útočníka, v treťom kroku jednoducho zverejníme zhruba štvrtinu bitov z kľúča (napríklad bit číslo 4, t. j. D na strane odosielateľa a V na strane prijímateľa). Ak nezistíme žiadnu chybu, zvyšok bitov (1100) použijeme na matematicky bezpečnú komunikáciu pomocou Vernamovej šifry. V ideálnom prípade, ak odosielateľ a prijímateľ zistia chybu, celú vygenerovanú sekvenciu núl a jednotiek zahodia, pretože jednak nie sú rovnaké, jednak je tu riziko, že narušiteľ pri ich ignorovaní získa obsah následnej komunikácie. V praxi sa vcelku dá očakávať, že chyby budú nastávať aj bez prítomnosti narušiteľa. Kvantové protokoly v realite dokážu tolerovať istú hladinu šumu (či už pre kvalitu implementácie, alebo v dôsledku snahy o odpočúvanie), a teda nie sú iba myšlienkou na papieri. Asi najpresvedčivejším dôkazom o dostupnosti kvantových šifrovacích protokolov sú existujúce komerčné produkty (IdQuantique, MagiQ atď). Počet firiem zameraných na kvantové šifrovanie a iné aspekty kvantových technológií celosvetovo na- 18 NOVEMBER 2017

rastá. Štáty ako Čína, Japonsko, USA, Veľká Británia, ale aj firmy ako napr. Google, IBM a Microsoft majú definované špecializované výskumné programy. Európska komisia nedávno spustila tzv. kvantový flagship, v rámci ktorého plánuje investovať jednu miliardu eur do vývoja kvantových technológií. Mnoho štátov sa k tejto iniciatíve pripojilo, resp. sa plánuje pripojiť, vytvorením národných programov v tejto oblasti. Kvantové komunikačné siete Jeden z cieľov kvantových technológií je vytvoriť globálnu celosvetovú kvantovú komunikačnú sieť (kvantový internet), ktorá by umožňovala bezpečnú komunikáciu medzi všetkými k nej pripojenými zariadeniami. Internetoví priekopníci z agentúry DARPA (fungujúcej pod americkým ministerstvom obrany) postavili pred 15 rokmi funkčnú kvantovú komunikačnú sieť v rozsahu asi sto kilometrov a fungujúcu nepretržite niekoľko rokov. Praktická funkčnosť podobných kvantových sietí sa testovala aj v Európe (v rokoch 2003 2008 SECOCQ vo Viedni, v rokoch 2009 2011 Swisscom v oblasti Ženevy), v Japonsku (od roku 2009 Tokio) a relatívne nedávno aj v Číne (od roku 2010, Wuho). Hlavný problém pri vybudovaní celosvetovej kvantovej komunikačnej siete je útlm signálu v optických kábloch, resp. v atmosfére, obmedzujúci vzdialenosti na stovky kilometrov. Riešením je teda využitie satelitov umiestnených v horných vrstvách atmosféry, medzi ktorými je prenos fotónov prakticky bez strát. Túto skutočnosť demonštrovala aj konverzácia medzi Viedňou a Pekingom, spomínaná na začiatku tohto článku. Kvantová distribúcia šifrovacieho kľúča slúži na zabezpečenie komunikácie medzi dvoma používateľmi komunikačnej siete. Kvantový internet však bude miestom viacerých používateľov. Otázky zabezpečenia súkromia, identity alebo anonymity sú výzvy v rámci akejkoľvek komunikačnej siete, tú kvantovú nevynímajúc. Pri viacpoužívateľských kvantových komunikačných protokoloch budeme využívať veľmi neintuitívny fenomén kvantovej nelokálnosti, ktorý svojho času Albert Einstein označoval ako čudesné pôsobenie na diaľku. Vďaka kvantovej nelokálnosti hovoríme o kvantovej teleportácii (šifrovaní kvantových bitov) či kvantových pseudotelepatických hrách, ale aj o tzv. prístrojovo nezávislom šifrovaní. Pri tomto spôsobe šifrovania novej generácie si funkčnosť a bezpečnosť zariadení budú vedieť overiť používatelia bez toho, aby dôverovali jednotlivým komponentom, resp. ich výrobcom. Vôbec prvý viacpoužívateľský kvantový komunikačný protokol navrhol pred 20 rokmi Vladimír Bužek (v spolupráci s Markom Hillerym a Andrém Berthiaumom) z Centra pre výskum kvantovej informácie (CVKI) vo Fyzikálnom ústave SAV v Bratislave. V tomto kvantovom protokole sa kvantové bity používajú na tzv. kvantové oznamovanie tajomstva. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa zámok (chrániaci citlivé objekty, napríklad zlaté tehličky alebo jadrové rakety) dal otvoriť iba spoločnou aktivitou viacerých účastníkov a nebol v rukách jedného človeka. Každá z oprávnených osôb (členovia správnej rady banky) má v rukách svoj vlastný a unikátny kľúč, ale zámok (bankový trezor) otvára iba zhodná kombinácia kľúčov (ľubovoľná štvorica členov správnej rady). Výskumníci CVKI sa už dlhodobo venujú teoretickému využitiu kvantovej nelokálnosti a iných kvantových javov pri viacpoužívateľských kvantových komunikačných protokoloch a optimalizáciách architektúry kvantových výpočtových sietí. Pred desiatimi rokmi navrhli prvé kvantové protokoly na anonymné hlasovanie, v ktorom je informácia o hlasoch jednotlivých účastníkov nezvrátiteľne stratená nielen po hlasovaní, ale aj počas hlasovania. Dnešné kvantové technológie ešte neumožňujú v plnom rozsahu implementovať protokoly založené na kvantovej nelokálnosti, ale je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti budeme peniaze (pri platení či prevodoch) teleportovať a hlasovania budú naozaj anonymné.» MÁRIO ZIMAN NOVEMBER 2017 19

Nahradí raz umelá inteligencia LEKÁROV?» Telemedicína nie je žiadna novinka. Lekár sa na vás pozrie cez kameru vášho monitora alebo s vami konzultuje problémy telefonicky. S pokrokom, ktorý dnes vidíme v oblasti umelej inteligencie, sa musíme pýtať: Nezvládli by technológie ešte viac? Diagnostika zdravotných problémov je totiž z veľkej časti rutinná záležitosť. Prvotný kontakt sa odohráva podľa prehľadnej schémy. Skutočný lekár zisťuje subjektívne ťažkosti pacienta a na základe skúseností z predchádzajúcich prípadov a individuálneho zdravotného záznamu stanoví diagnózu. Je to trochu zjednodušené a treba vylúčiť prípady, keď doktor pacienta musí nevyhnutne fyzicky vyšetriť. Americká Spoločnosť klinickej onkológie nedávno uviedla výsledky prieskumu o tom, ako presne riešenie Watson for Oncology dokáže stanovovať diagnózy a určovať plán liečby pacientov s rakovinou. Watson sa zhodol so závermi reálnych lekárov v 96 % prípadov pri rakovine pľúc, 93 % pri rakovine rekta a 81 % pri rakovine hrubého čreva. Iná štúdia, ktorá sa uskutočnila v Thajsku, ukázala, že sa systém umelej inteligencie nielen často zhoduje s doktormi, ale im výrazne konkuruje v rýchlosti stanovenia diagnózy aj plánu liečby. To, čo trvá lekárovi priemerne 110 minút, zvláda AI za 24 minút. Je tiež schopná poukázať na spôsoby liečby, ktoré by u daného pacienta nemuseli byť účinné alebo by boli dokonca celkom nevhodné. Tieto tvrdenia následne Watson podloží aj štúdiami. Z toho jasne vyplýva, že by bol systém použiteľný nielen v oblasti vzdialenej komunikácie s pacientom formou telemedicíny, ale aj pri priamej asistencii skutočným lekárom, čo sa aj v skutočnosti deje. Výhody využitia AI v medicíne však nie sú iba v diagnostike a stanovení liečby. Sú tu aj ďalšie aspekty, ktoré by ocenili hlavne (ale nie výlučne) pacienti. Napríklad schopnosť nepretržitého ordinovania bez prestávky, aktualizácia a učenie sa na základe najnovších zistení v oblasti výskumu s prispôsobením výsledných postupov a bezchybný kompletný prehľad o pacientových záznamoch, ktorý nemôže mať žiadny ľudský doktor. K tomu si pripočítajme aj rentabilitu, keďže komplexný systém, ako je Watson, dokáže obslúžiť množstvo požiadaviek súčasne a spolupracovať s mnohými zdravotníckymi zariadeniami v rôznych jazykoch. Výskum, ktorého výsledky boli publikované v časopise Radiology, naznačuje, že strojové učenie umožňuje vyhnúť sa množstvu chýb a poslúži veľmi dobre aj pri predikcii zdravotných problémov. Konkrétne sa testovala predikcia dĺžky života pacientov s pľúcnou hypertenziou, pri ktorej sa krvný tlak zvyšuje hlavne v oblasti ciev v pľúcach. Softvér skúmal obrazové výsledky magnetickej rezonancie srdca a krvné testy 256 pacientov. Meral pritom pohyb 30 000 rôznych lokalít v pacientovom orgáne počas každého úderu srdca. Vďaka tomu dokázal predpovedať pravdepodobnosť pacientovho prežitia až päť rokov do budúcnosti. Výskumníci zdôraznili, že ich práca demonštruje schopnosť minimalizácie ľudského zásahu pri maximalizácii využitia výpočtových schopností stroja. Ďalší príklad: Google testuje systém, ktorý by mal pomôcť pacientom s cukrovkou. Už minulý rok spoločnosť ohlásila, že zlepšila detekciu vzhľadu očnej sietnice tak, aby bolo možné detegovať jej zmeny súvisiace s diagnózou diabetes, ktorá môže viesť až k slepote. Algoritmus analyzuje fotku sietnice, na ktorej vyhľadáva drobné aneuryzmy. To je vypuklina, ktorá vzniká na oslabenej časti cievy. Takáto zmena nastáva v počiatočnom štádiu choroby, nazýva sa diabetická retinopatia, a keď sa nelieči, môže viesť k strate zraku. Na rozpoznávanie príznakov Google využíva rovnaký systém hlbokého učenia umelej neurónovej siete, ako používa aj vo svojom vyhľadávači a službe na správu fotografií. Sieť nemocníc poskytla na učenie množstvo fotografií, ktoré následne umelá inteligencia analyzovala. Technológia sa v súčasnosti už využíva priamo na reálnych pacientoch, no nebude znamenať náhradu lekárov, ale pomoc pre nich. Vykoná skríning, zatiaľ čo sa doktor môže venovať iným činnostiam. Na Stanfordovej univerzite zasa využívajú algoritmus hĺbkového učenia na detekciu príznakov rakoviny kože. Ako najčastejšia forma rakoviny sa pri prvom kontakte s pacientom diagnostikuje vizuálne. Algoritmy AI sú pritom ideálne na analýzu obrazového materiálu, na ktorom treba rozpoznať drobné zmeny vo vzhľade kožných lézií. Na tieto účely sa hodia hlavne siete typu convolutional neural networks (CNN), keďže už vopred počítajú s tým, že vstupné údaje sú obrázky, a minimalizujú vďaka tomu počet zvažovaných parametrov pri analýze obsahu. Vedci zo Stanfordu použili na analýzu a trénovanie takejto CNN vzorku 129 450 klinických fotografií zobrazujúcich 2032 rôznych kožných ochorení. Výstup, ktorý umelá neurónová sieť poskytla, bol následne porovnaný s názormi 21 certifikovaných dermatológov. Testovalo sa pritom na obrázkoch, ktoré zachytávali vzorky predtým analyzované po biopsii a kategórie boli dve. Rozpoznávalo sa medzi malígnym (zhubným) karcinómom a benígnou (nezhubnou) seboroickou keratózou a v druhej kategórii medzi malígnym melanónom a benígnymi névami (tzv. materské znamienka). Prvé porovnanie reprezentuje najbežnejšiu formu a druhé tú najsmrteľnejšiu formu rakoviny kože. CNN vykázala vyrovnané výsledky s reálnymi dermatológmi pri diagnostike. Keďže sa umelá inteligencia ukázala ako rovnako kom- 20 NOVEMBER 2017

petentná, viedlo to autorov experimentu k záveru, že by sa mala rozšíriť masovo. Hovoria preto o možnosti integrácie takýchto systémov do mobilných telefónov. Keďže sa predpokladá, že v roku 2021 bude na svete 6,3 miliardy smartfónov, prvotná samodiagnostika by mohla prebiehať ich pomocou a pokryť pritom značnú časť ľudskej populácie. Iný tím tej istej univerzity pracuje na podobnom projekte. Algoritmus umelej inteligencie sa učí analyzovať a diagnostikovať srdcovú arytmiu na úrovni profesionálneho kardiológa. Vopred treba poznamenať, že arytmia nie je iba jeden stav, ale existuje v rôznych variantoch. Algoritmus hlbokého učenia na Stanforde dokáže rozlíšiť 14 takýchto variantov v poruche srdcového rytmu. Rovnako ako pri analýze kožných lézií aj tu sa používa sieť typu CNN, určená primárne na posudzovanie parametrov z obrazových materiálov. V práci, ktorú výskumníci zverejnili, sa tvrdí, že ich algoritmus je schopný kompetentnejšej diagnostiky ako reálni kardiológovia. Podľa nich sú výhody nielen vo vysokej presnosti analýzy a diagnostiky, ale aj v dostupnosti pre pacientov, ktorí žijú v oblastiach bez prístupu k sofistikovanejšej medicínskej starostlivosti. Bežný postup je taký, že osoba, pri ktorej je podozrenie na srdcovú arytmiu, navštívi kardiológa a ten pomocou elektrokardiografu určí, či sa v zázname nachádzajú nejaké symptómy. Keby aj neboli a podozrenie zostáva, pacient dostane mobilný monitor srdcového rytmu, ktorého záznamy sa potom vrátia k doktorovi na analýzu. To je práve ideálna oblasť, v ktorej môže stroj prekonať človeka, keďže často ide o stovky hodín záznamu. Zvyčajne sa analyzuje po dvoch týždňoch a treba rozpoznať jemné rozdiely v neškodných a chorobných nepravidelnostiach, čo je extrémne náročná a zdĺhavá činnosť. Výskumníci zo Stanford Machine Learning Group sa pustili do spolupráce s výrobcom mobilných monitorov srdcového rytmu irhytm, aby dokázali svoj algoritmus zásobiť množstvom nazbieraných údajov. Po siedmich mesiacoch hlbokého učenia dokázala umelá neurónová sieť diagnostikovať spomínaných 14 druhov arytmie rovnako a lepšie ako reálni kardiológovia. Vzorka, ktorú vedci dostali od výrobcu mobilných monitorov, obsahovala 30 000 záznamov od reálnych používateľov, resp. potenciálnych pacientov, každý s dĺžkou 30 sekúnd. Spoluautor experimentu Pranav Rajpurkar zdôraznil, že diagnostika je mimoriadne náročná aj pre veľké podobnosti viacerých variantov arytmie, napr. atrioventrikulárny blok druhého stupňa existuje v dvoch mierne odlišných variantoch, pričom jeden si vyžaduje okamžité ošetrenie a druhý nevyžaduje žiadne ošetrenie. Z dôvodu potreby takejto vysokej presnosti sa na otestovanie algoritmu použili aj závery od 300 expertov na kardiológiu. Boli im predložené nediagnostikované záznamy a doktori sa následne zhodli na jednotlivých záveroch. Tieto výsledky boli predložené umelej inteligencii a tá následne odhadovala na ďalších vzorkách, ako by ich asi diagnostikovali reálni lekári. Pochopiteľne, okrem toho, že sa za vyše pol roka dokázal algoritmus dostať na vyššiu úroveň kompetencie ako reálny doktor, je obrovská výhoda aj v možnosti kontinuálnej analýzy záznamov. Stroj sa neunaví a nepotrebuje prestávku. Autori dúfajú, že okrem využitia na serveroch v medicínskych centrách by sa ich algoritmus mohol uplatniť aj v populárnych gadgetoch, ako sú smart náramky, ktoré už dnes množstvo ľudí nosí nonstop. Vďaka tomu by sa dala srdcová nepravidelnosť zachytiť okamžite vo chvíli vzniku, čo je základný predpoklad na úspešnú liečbu. Záver Všetky tieto experimenty naznačujú, ako AI už lekárom pomáha a ako by mohla v blízkej budúcnosti pomáhať ešte viac a lepšie. Algoritmy analyzujúce údaje na serveroch poskytovateľov služieb alebo dokonca priamo v mobilných zariadeniach majú zjavne veľkú šancu na úspech. Už teraz zvládajú skríning, diagnostiku aj predikciu. Povedie to však k náhrade ľudských lekárov? Myslíme si, že skôr k spolupráci, dopĺňaniu a zlepšovaniu poskytovania medicínskej starostlivosti. V niečom je lepší človek a v čomsi inom stroj. Staré úslovie, kam nechodí slnko, tam chodí lekár, sa možno už onedlho zmení na novú podobu: Kam nechodí lekár, tam chodí umelá inteligencia.» PETER VNUK 65PUS7502/12 65 55PUS7502/12 55 49PUS7502/12 49 QuadCore Philips TV séria 7502 s novým procesorom P5 Perfect Pixel Už na prvý pohľad zaujme precízne technické vyhotovenie s dizajnom z autentických a kvalitných materiálov. Otvorený chrómový stojan pôsobí, akoby sa televízor vznášal nad povrchom. Kvalitný dizajn rámu dopĺňa zospodu štíhla lišta zvukového systému. Zvuk je pri sérii 7502 pozdvihnutý na vyššiu úroveň, a to nielen vďaka prirodzeným výškovým tónom, ktoré bez skreslenia mieria priamo na diváka, ale aj vďaka silnému basovému reproduktoru. Ten je umiestnený uprostred zadnej strany televízora a jeho trojmembránová technológia triple ring umožňuje produkovať mohutné basy aj pri minimálnych rozmeroch. O vysokú kvalitu obrazu sa stará najnovší obrazový procesor z dielne Philips P5 Perfect Picture engine v kombinácii so 4K LED displejom. P5 optimalizuje pomocou najmodernejšieho algoritmu všetko, na čo sa pozeráte. Výrazne vyšší výkon spracovania technológie P5 prináša zvýšenie kvality obrazu až o 50 %. Môžete si tak vychutnať hlbokú čiernu, žiarivú bielu a výrazne živšie farby s ohľadom na prirodzene pôsobiace odtiene, plynulejší, ostrý obraz s úžasnými detailmi a hĺbkou pri sledovaní akéhokoľvek žánru, a to z každého zdroja. Samozrejmosť je aj vysoký dynamický rozsah vo verzii HDR Premium. Vizuálny zážitok navyše umocní unikátna funkcia Ambilight, ktorá produkuje svetlo až z troch strán na stenu za televízorom a prispôsobuje farby podľa scény na obrazovke. Navyše je séria 7502 vybavená systémom Android TV. So 4-jadrovým procesorom môžete prehľadávať, spúšťať aplikácie a prehrávať videá spôsobom, ktorý je veľmi rýchly, intuitívny a zábavný. Lokalita Google Play umožňuje preniknúť za hranice bežného televízneho vysielania a otvára bránu k ohromnej zbierke filmov, hudby, aplikácií, hier a iných služieb. K televízoru sa dodáva unikátny diaľkový ovládač s plnohodnotnou klávesnicou na zadnej strane. Vyhľadávanie obsahu je tak nielen rýchle, ale aj pohodlné. Precízny dizajn, špičkový zvuk, dokonalý obraz vďaka P5, umocnený funkciou Amblight, navyše systém Android TV. Philips TV série 7502 je jednoducho plne vybavený 4K LED televízor s prémiovým dizajnom, dostupný v troch uhlopriečkach: 49, 55 a 65 (49PUS7502, 55PUS7502, 65PUS7502).

TV POD STROMČEK: DOPRAJTE SI HIGH-END Pomaly, ale isto sa približuje čas Vianoc a to je obdobie, keď veľa používateľov uvažuje o výmene TV prijímača. Niežeby sa počas roka televízory nekupovali, ide však zväčša o vyššiu investíciu, hlavne v tejto kategórii. Tak kedy si už dopriať, ak nie na Vianoce? Čo dnešné TV dokážu Ak trocha sledujete či už náš, alebo iné odborné časopisy, iste viete, že v tejto oblasti v posledných rokoch panuje pomerne búrlivý vývoj hlavne z dôvodu nástupu najnovších formátov, ktoré ponúkajú až 4-krát vyššie rozlíšenie obrazu oproti full HD a 16 vyššie oproti SD vysielaniu. Full HD modely už dnes nájdete iba v najnižších kategóriách a zostáva iba zopár modelov s malými uhlopriečkami. Rozhodli sme sa preto poskytnúť vám zopár rád pri nákupe TV. Článok je rozdelený na dve časti. V prvej sa pozrieme na aktuálnu ponuku high-end modelov, aby ste vedeli, čo dnes od tejto kategórie možno očakávať a na čo by ste si mali dávať pozor. Niekto môže namietať, že takéto prístroje si môže dovoliť iba zopár zákazníkov, no treba si uvedomiť, že práve táto kategória je hybnou silou vývoja a technológie používané v týchto modeloch sa onedlho začnú implementovať aj do nižších modelových radov. Ak si prečítate recenzie modelov, ktoré sme testovali pred rokom v tejto kategórii, zistíte, že dnes sú takéto modely dostupné takmer za polovicu ceny. Samozrejmé je, že sa budeme zaoberať iba modelmi s Ultra HD (UHD) rozlíšením, teda 3840 2160 bodov. Pri troche retrospektívy zistíte, že nástup televízorov s UHD rozlíšením prešiel niekoľkými fázami, v ktorých sa postupne spĺňali jednotlivé špecifikácie formátu UHD 4K. Zavádzanie formátu bolo preto rozdelené na 4 fázy, ktoré v podstate kopírujú technické možnosti a vývoj jednotlivých štandardov. Plná špecifikácia UHD 4K predpokladá rozlíšenie 3840 2160 bodov so snímkovou frekvenciou 100/120p a s rozšíreným farebným priestorom WCG podľa Rec.2020, vysokým dynamickým rozsahom HDR s kompresiou H.265/HEVC a zvukovým sprievodom v maximálnej konfigurácii 22.2 kanálov. Samozrejme, postupne, ako technológie napredujú, pridávajú sa ďalšie štandardy, hoci v prípade HDR sú v súčasnosti v hre normy HDR10, Dolby Vision, HLG (Hybrid Log Gamma), ale novo pribúdajú HDR by Technicolor a čaká sa na dokončenie špecifikácie pre HDR10+. Medzi zvukovým formátmi pribudli Dolby Atmos, DTS: X, Auro 3D a ďalšie. V prvej fáze prišli na trh televízory s rozlíšením 3840 2160 bodov, toto rozlíšenie však bolo možné používať iba do snímkovej frekvencie 30p. Dôvodom bol nedokončený štandard HDMI 2.0 (HDMI 1.4a vyššiu frekvenciu v 4K nepodporuje), ako aj nedostatočný výkon hardvéru, takže neboli ešte vybavené ani dekodérom H.265/HEVC. Tieto TV sú tak dnes napriek vysokej uvádzacej cene na príjem 4K v podstate nepo - užiteľné, respektíve iba čiastočne použiteľné. Druhá fáza priniesla štandard HDMI 2.0 s predpísanou ochranou HDCP 2.2. Televízory teda dokážu zobrazovať 4K pri 50/60p a niektoré už boli vybavené verziou HDMI 2.0a, ktorá umožní prenášať aj obraz s rozšíreným dynamickým rozsahom HDR. Súčasné high-end prijímače spĺňanú všetky požiadavky pre tretiu fázu, teda podporu HDR aj rozšíreného farebného rozsahu WCG podľa Rec.2020. Pri HDR je podľa výrobcov rôzna podpora noriem pre HDR, všetky však svorne podporujú minimálne štandardy HDR10 a HLG. Pri WCG je podpora síce zaručená, no ani jedna zo súčasných zobrazovacích technológií nedokáže plne zobraziť celý rozsah gamutu podľa Rec.2020. V podstate všetky súčasné TV tak končia pri zobrazení v rozsahu DCI-P3, i keď oproti predchádzajúcim generáciám ide o podstatný pokrok. Aby mali používatelia jednoduchší výber, bola založená UHD Alliance, ktorá udeľuje certifikáciu UHD Premium výrobkom, ktoré spĺňajú aspoň požiadavky pre fázu 3. Samozrejme, keď sa chce niečo sprehľadniť, vždy sa nájde niekto, kto to vidí ináč. Tak sa napríklad v Sony rozhodli, že budú používať vlastné označenie, takže pri výrobkoch Sony označenie Ultra HD Premium nenájdete. Fáza 4 pri zavádzaní UHD nás ešte len čaká a prvé takéto televízory by sa mohli objaviť až v roku 2018. Okrem toho, že so snímkovými frekvenciami 100/120p (HFR High Frame Rate) zatiaľ nie je žiadny obsah, čaká sa aj na novú špecifikáciu HDMI 2.1, ktorá má byť hotová koncom tohto roka a bude už podporovať 4K 100/120p a 8K 50/60p. Testovacie vysielania v HFR už prebiehajú, takže možno predpokladať, že nové modely TV už túto funkcionalitu budú obsahovať. Dá očakávať, že aj do niektorých aktuálnych modelov bude možné aktualizáciou firmvéru HFR pridať. 22 NOVEMBER 2017

QLED nie je OLED Z hľadiska zobrazovacích technológií v high-end kategórii nájdete v podstate iba dve technológie. Samsung zostáva pri zobrazovačoch LCD s technológiou Quantum Dot, ktoré v aktuálnych modeloch dostali marketingové označenie QLED. Technológia Quantum Dot má za úlohu zabezpečiť podsvietenie panela presnou bielou farbou, aby bola možná presná reprodukcia farieb bez odchýlok. Namiesto klasického LED podsvietenia sa tu využíva podsvietenie mod - rou farbou a pomocou dvoch vrstiev nano - kryštálov, ktoré po osvietení modrou farbou generujú presnú červenú a zelenú, sa vytvára presná biela s plným rozsahom spektra. Výhoda tejto technológie je v tom, že umožňuje vysokú úroveň podsvietenia (špičkové modely dosahujú lokálne až 2000 nitov) a výrazné a kvalitné farby. Vďaka vysokej svietivosti je zobrazovač jednoduchšie použiteľný aj pri vyšších hladinách okolitého svetla. Zásadná nevýhoda technológie sú pozorovacie uhly. Vzhľadom na to, že je tu stále v hre LCD panel, aj keď, samozrejme, neporovnateľne dokonalejší ako pri starších modeloch, táto technológia má svoje limity. Žiaľ, v snahe o čo najtenšiu konštrukciu panela sa navyše používa podsvietenie EDGE LED, ktoré pri kontrastných scénach na tmavej ploche robí nepríjemné závoje. Kľúčový rozdiel medzi QLED a OLED je to, že pri OLED svieti každý jednotlivý bod. Toto riešenie má viacero výhod. Vďaka tomu, že panel nepotrebuje ďalšie podsvietenie, pohybuje sa jeho hrúbka v rozsahu 2 4 mm, čo umožňuje podstatne iný dizajn televízorov a panely môžu byť aj flexibilné. Odpadajú problémy s pozorovacími uhlami. Keďže každý bod je priamo ovládaný, možno bez problémov dosiahnuť hlbokú čiernu, ktorá je pri najvyšších modeloch umocnená aj špeciálnymi antireflexnými filtrami. Nevýhodou je nižší dosiahnuteľný jas, ktorý sa pri aktuálne najvyššom modeli dostáva lokálne na 1000 nitov. Vďaka hlbokej čiernej sú však hodnoty dynamického aj statického kontrastu podstate vyššie ako pri QLED. OLED TV bude teda slabší v prostrediach s vysokou úrovňou okolitého osvetlenia. Vzhľadom na použitie organických materiálov v konštrukcii je otázna aj životnosť panelov. Tá však v posledných generáciách bola podstatne zlepšená a pri bežnom používaní sa tým rozhodne trápiť nemusíte. Treba pripomenúť, že súčasné OLED TV majú svoju predlohu v profesionálnych paneloch OLED používaných v signage už niekoľko rokov a tie sú určené na prevádzku 24/7. Jediným výrobcom veľkoplošných panelov OLED je v súčasnosti spoločnosť LG, ktorá ich dodáva aj ostatným výrobcom. V high-end kategórii dnes na našom trhu teda nájdete OLED TV značky LG, Panasonic a Sony, svoj model má aj Philips, ale ten zostáva pri uhlopriečke 55". Veľký a ešte väčší Ak sa budeme rozprávať dnes o high-end modeloch, budeme začínať pri uhlopriečke 65". Tá je pre UHD 4K rozlíšenie vhodná do bežnej obývacej izby v činžiaku. Odporúčaná sledovacia vzdialenosť pri 4K TV je asi 1,3 1,6-násobok uhlopriečky, čo je v tomto prípade približne 2,5 m. Pochopiteľne, TV sa dá sledovať aj z väčšej vzdialenosti, pri 4K obsahu však už nerozoznáte detaily, ktoré dokáže televízor zobraziť. Túto uhlopriečku ponúkajú všetci spomínaní výrobcovia. Potešujúce je, že aj najvyššie modely s touto uhlopriečkou možno dnes kúpiť za ceny, ktoré ešte v minulom roku patrili 55" modelom, a ceny OLED TV klesli ešte viac. Nechceme tým povedať, že by sa dostali priamo na ľudovú úroveň, ale pokles z 8000 eur zhruba na 5000 eur rozhodne stojí za pozornosť. Pre väčšie miestnosti je výhodnejšie použitie väčších uhlopriečok. Tu budú vo výhode QLED a klasické LCD LED TV, ktoré ponúknu výhodnejšie ceny. S technológiou OLED sa dnes dostanete až na 77", pričom aj tu išla cena dole asi o 4500 eur, aj keď sa stále pohybujeme v okolí 19 000 eur. Medzi vrcholné modely tu patrí Wallpaper TV od LG ktorého až 77" panel je ohybný a montuje sa magnetickými závesmi na kovovú podkladovú platňu. V predvianočných zľavách sa však možno dostať ešte nižšie. V podstate v rovnakej cene ponúka Samsung svoj najväčší QLED TV s uhlopriečkou 88" (223 cm). Keby ani to nestačilo, s klasickou technológiou LCD LED má v ponuke najväčší obraz Sony so svojím 100" (253 cm) modelom ZD9, tu sa však už dostávame na 70 700,30 eura (medzi nami, tých 0,30 eura na konci cenovky je fakt úsmevných). Ultra High Defini on Television ( ež UHDTV, ultra HDTV, Ultra High Defini on Video, UHDV) je štandard zahŕňajúci 4K UHD (2160p) a 8K UHD (4320p), čo sú dva formáty digitálneho videa, ktoré sú definované a schválené ITU (Interna onal Telecommu nica on Union). Ultra HD bude používané pre displeje, ktoré majú pomer strán aspoň 16: 9 a aspoň jeden vstup bude schopný prijímať na vne signál v rozlíšení aspoň 3840 2160 bodov. UHDTV je nástupca HDTV (s max. rozlíšením 1920 1080 bodov), najčastejšie označované ako FullHD medzi bežnými spotrebiteľmi. Iba veľkosť nestačí Samozrejme, veľkosť je iba jeden aspekt pri výbere. Ak sa budete pre nákup rozhodovať, odporúčame osobne si nechať predviesť ovládanie prístroja. V používateľských prostrediach sú medzi výrobcami značné rozdiely a v podstate každý z nich používa iné používateľské rozhranie. Môžete si síce prečítať viacero recenzií, ktoré poskytnú odpoveď na mnoho otázok, osobná skúsenosť je však vždy najlepšia. Zvukové diely televízorov sú v tejto kategórii na vysokej úrovni, hoci paradoxne práve v tejto kategórii ich väčšina používateľov nahradí kvalitnou externou aparatúrou s priestorovým zvukom. Pri bežnom sledovaní TV však úplne postačia aj vstavané reproduktory. V nižších kategóriách by bolo vhodné skontrolovať počet vstupov, tunerov a podobne. V najvyššej kategórii je však výbava vždy vyčerpávajúca. Dúfame, že sme vám s orientáciou pri výbere vášho budúceho TV aspoň trochu pomohli. V ďalšej časti sa pozrieme na strednú kategóriu TV prijímačov.» RENÉ HUBINSKÝ SLOVNÍČEK POJMOV: NOVEMBER 2017 23

Vplyv používania smartfónov a tabletov na deti Prečo je používanie zariadení s dotykovou obrazovkou veľmi populárne už u detí vo veku 1 až 3 roky? Poskytuje tento skorý kontakt s technológiami benefity pre ich rozvoj alebo naopak, má skôr negatívny efekt?» Mobilná éra smartfónov a tabletov, vybavených dotykovými displejmi, výrazne ovplyvnila nespočetný zástup detí. To, že deti si s počítačmi dobre rozumejú, nie je nič nové a vieme to od počiatku éry PC. Až dotykové obrazovky a ich jednoduché používateľské rozhrania však umožnili ovládanie aj batoľatám, ktoré nevedia čítať a sú na úplnom začiatku rozvoja svojich rozumových a motorických schopností. Mechanická intuitívnosť a vizuálnosť dotykového rozhrania umožňuje rýchlo odvodiť základné princípy fungovania podobne, ako to dieťa robí na základe reakcie reálnych objektov vo fyzickom svete. Z rôznych štúdií, napríklad z nedávneho výskumu Univerzity v Iowe vieme (číslo vedeckej publikácie doi:10.1145/2702123.2702266), že deti vo veku 12 až 17 mesiacov začínajú javiť prvé známky reálneho ovládania týchto zariadení. Nekontrolované búchanie do obrazovky oboma rukami je pomaly nahradzované dotykom jednej ruky a začína sa objavovať akt vedomého výberu. Vo veku 18 až 23 mesiacov už väčšina detí začína dobre zvládať ovládanie ťahaním a ťukaním v rámci rôznych výučbových aplikácií a tak - isto prehrávania videoobsahu. Vo veku 24 až 29 mesiacov komplexnosť vykonávaných akcií ešte viac narastá a stáva sa badateľným výraznejší akt uvedomenia si konkrétnych funkcií jednotlivých aplikácií. Batoľatá čiže deti vo veku od jedného do troch rokov používanie týchto zariadení milujú. Je pritom zaujímavé snažiť sa odpovedať na to, prečo je to tak a prečo sú batoľatá často až hypnoticky ponorené do ich ovládania. Jedna z najčastejších odpovedí, ktorá vychádza z úst vývojových psychológov, ako je napríklad Hea - ther Kirkorian z Centra pre ľudský vývoj a rodinné štúdie na Wisconsinskej univerzite, je efekt prítomnosti aktu rozhodovania. V základe ide o to, že batoľatá zúfalo túžia po akejkoľvek moci. Obyčajne však žiadnu nemajú. V tomto veku sa preto objavujú prvé viditeľné pokusy ju získať, pričom sa dieťa snaží nezriedkavo absurdnými požiadavkami presvedčiť rodiča, aby reagoval podľa jeho predstáv. Keďže snaha o to, aby sa svet správal tak, ako chcú ony, a nie naopak, je čoraz akútnejšia, tablety a smartfóny sú v tomto prakticky ultimátna odpoveď. Ide o niečo, čo potenciálne plní ich požiadavky a v prípade zvládnutia ovládania okamžite rešpektuje ich akt výberu. Výsledok v podobe, že sa deje to, čo chcú, je zrejme enormne príjemný a nezriedkavo aj návykový zážitok, ktorý by sa bez týchto zariadení nemohol v takom skorom veku rozvinúť. Podľa mnohých psychológov je táto snaha o autonómiu a akt výberu jeden z hlavných faktorov obľuby YouTube. Možno to netušíte, ale po hudobných videoklipoch popových hviezd sú videá určené pre najmenšie deti ten vôbec najprehrávanejší obsah. Nejde pritom len o rozprávky, ale aj o relatívne jednoduché zobrazovanie konkrétnych vecí alebo činností, ktoré majú často desiatky miliónov a v mnohých prípadoch miliardy prehratí. Batoľatá rady pozerajú tie isté videá stále dokola, čo im pomáha lepšie pochopiť správanie osôb a postavičiek na obrazovke, pretože často ešte príliš nerozumejú spojeniu konkrétnych akcií a následkov. Okolo 18. mesiaca života si obvykle vytvoria nejakú oblasť extrémneho záujmu, napríklad ich upúta jeden druh zvieraťa či konkrétny objekt, ktorý následne vizuálne vyhľadávajú v iných videách. Medzi extrémne populárne patria napríklad aj videá zaoberajúce sa vybaľovaním hračiek z obalov alebo rozbaľovaním Kinder vajíčok a skladaním hračiek. Aj keď na dospelého človeka to pôsobí často ako opakovanie toho istého stále dokola, pre mnohé batoľatá je to až hypnotický zážitok, pri ktorom sa hračky zhmotňujú a skladajú pred ich očami. Zlepšuje používanie týchto zariadení vývoj dieťaťa? Medzi mnohými rodičmi je pomerne rozšírená predstava o tom, že používanie týchto zariadení, najmä v súvislosti s detskými výučbovými aplikáciami, pomáha zlepšovať vývoj dieťaťa v rámci pamäti, reakcií, koordinácie a podobne. Zdrojom tohto presvedčenia môže byť pomerne dobre preskúmaný vplyv používania počítačov na rozvoj detí v neskoršom veku, napr. na prvom a druhom stupni základnej školy. Kontakt s počítačom vo veku batoľaťa je však niečo celkom iné a tieto poznatky nemožno automaticky uplatňovať aj tu. V prvých rokoch života totiž prechádzajú deti masívnymi vývojovými zmenami v krátkom čase, ktoré už z hľadiska rýchlosti nikdy viac počas svojho života nezreplikujú. Výskumy vplyvu používania počítačov na batoľatá sú ešte pomerne čerstvé a počet vedeckých prác je oproti výskumom vplyvu na staršie deti stále mizivý. Niet sa čomu čudovať. Rozšírenie mobilných dotykových zariadení je vec len poslednej dekády a zhruba len v posledných piatich rokoch naberá v rámci detského vývoja skutočný význam. Kým v roku 2011 sa v rôznych európskych krajinách takéto zariadenia vyskytovali v 7 % rodín s malými deťmi, v roku 2014 už toto číslo vyskočilo na 75 % a v súčasnosti už obyčajne presahuje hranicu 95 %. Jedna z vôbec prvých vedeckých prác, ktoré sa venovali zabehnutej predstave rodičov, že používanie týchto zariadení zlepšuje rozvoj dieťaťa, je štúdia Vývojového pediatrického oddelenia Cohenovho detského zdravotného centra v New Yorku, ktorá bola publikovaná v marci tohto roka (Touch screen Device Usage in Infants and Toddlers and its Correlations with Cognitive Development, doi: 10.2176/2574-2817.100013). Vo výskume sa zúčastnilo 65 rodín s jedným alebo viacerými deťmi vo veku 0 až 3 roky, pričom 77 % týchto rodičov nechávalo deti smartfón alebo tablet pravidelne používať. Počiatočný vek, od ktorého rodičia používanie povoľovali, sa pohyboval od 7 do 11 mesiacov (priemer 9,5 mesiaca). Doba používania bola v rozsahu od 24 NOVEMBER 2017

1 minúty až po 4 hodiny denne, pričom drvivá väčšina zaznamenaných časov bola v nižšom spektre, čo dávalo priemer 17,5 minúty denne. Väčšina rodičov uvádzala, že deti používajú zariadenia hlavne v súvislosti s edukačnými aplikáciami a videami (66 %), zatiaľ čo zhruba tretina uviedla (30 %), že zariadenia deťom dávajú do rúk hlavne na zábavu. V rámci výskumu boli deti rozdelené podľa svojho veku a podľa stupňa používania tabletov a smartfónov počas dňa a následne boli podrobené štandardným kognitívnym adaptívnym testom, zisťujúcim stupeň jazykového rozvoja a tzv. vývojový kvocient. Výsledky odhalili, že medzi deťmi, ktoré používali dotykové zariadenia s rôznymi výučbovými aplikáciami, nebol žiadny rozdiel v zlepšení či v akcelerovaní kognitívneho a iného vývoja oproti deťom, ktoré dotykové zaradenia vôbec nepoužívali. Nebol zistený ani žiadny štatisticky významný rozdiel medzi deťmi, ktoré používali smartfóny a tablety s výučbovým obsahom, oproti deťom, ktoré dávali prednosť zábavnému obsahu. Výsledky štúdie sú pomerne zaujímavé, pretože sú v rozpore s očakávaniami rodičov a tak - isto s častými tvrdeniami tvorcov jednotlivých aplikácií, ktorí uvádzajú vo svojich opisoch pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa. Deti sú pri používaní dotykových zariadení, pravdaže, viac fyzicky a mentálne aktívne ako napríklad pri pasívnom pozeraní TV, ale podľa výsledkov štúdie rodičia benefity preceňujú a deti z používania týchto zariadení z tohto hľadiska neprofitujú. Skrátenie spánku a možný vznik závislosti To, že používanie dotykových zariadení v súvis - losti s výučbovými aplikáciami nemá vo veku batoľaťa urýchľovací efekt na rozumový vývoj dieťaťa, pravdaže, automaticky neznamená, že nevznikajú žiadne iné pozitívne či negatívne dôsledky. Vo viacerých výskumných prácach autori vyzývajú svojich kolegov, že okrem už vykonaných testov sa treba venovať napríklad aj možnej spojitosti s vývojom zraku, ktorý u batoliat v tejto súvislosti stále nie je preskúmaný. Jeden z čerstvých výskumov negatívnych faktorov sleduje vplyv týchto zariadení na zhoršenie spánku, ktorému sa venuje minuloročná štúdia Centra pre mozgový a kognitívny vývoj Londýnskej univerzity (Daily touchscreen use in infants and toddlers is associated with redu - ced sleep and delayed sleep onset, doi: 10.1038/ srep46104). Šlo o vôbec prvú štúdiu tohto typu na svete, pričom sa v nej zúčastnilo 715 dojčeniec a batoliat vo veku 6 až 36 mesiacov. Priemerný čas používania tabletov a smartfónov bol v tejto skupine 24 minút denne, ale so stúpajúcim vekom narastal. Kým pri deťoch vo veku 6 až 11 mesiacov šlo v priemere o 8,5 minúty denne, batoľatá vo veku 26 až 36 mesiacov ich používali v priemere až 45 minút denne. Zo štúdie v rámci porovnania rovnako starých detí s rôznou dobou kontaktu vyplynulo, že» DETSKÝ OBSAH PATRÍ NA YOUTUBE K NAЈPOPULÁRNEЈŠÍM MÁŠA A MEDVEDÍK MÁ VІAC AKO 2,5 MІLІARDY PREZRETÍ každá hodina používania sa prevteľuje v priemere do 27-minútového zníženia nočného spánkového cyklu a do 10-minútového predĺženia denného spánkového cyklu. To v konečnom dôsledku znamená stratu 17 minút spánku za 24 hodín. Štúdia však nenašla žiadnu asociáciu medzi používaním týchto zariadení a počtom náhodných nočných budení. To, prečo po používaní týchto zariadení doba spánku klesá, je otvorená otázka. Odpoveďou môže byť niekoľko rôznych mechanizmov, pričom medzi staršími deťmi, tínedžermi a takisto dospelými ľuďmi je najčastejšou príčinnou jednoducho to, že používanie zariadenia vytlačí čas určený na spánok a ľudia skrátka idú spať neskôr. To v prípade batoliat neprichádza do úvahy, pretože obyčajne nemajú kontrolu nad vlastným spánkovým režimom, ktorý je plne pod kontrolou rodičov. Takisto pritom nemajú svojvoľný prístup k zariadeniu pred dobou vyhradenou na spánok alebo počas nej, čo by z času ukrajovalo. Autori štúdie sa prikláňajú k hypotéze, že príčinami skrátenia času spánku je zrejme väčšie vzrušenie pri používaní zariadení a interaktívneho obsahu a prevaha modrej zložky svetla v rámci displejov. Medzi časté a veľmi problematické efekty používania tabletov a smartfónov batoľatami patrí vznik závislosti, čomu sa venuje napríklad štúdia Fakulty skorého detského vzdelávania univerzity Eulji v Južnej Kórei (Influence of smartphone addiction proneness of young children on problematic behaviors and emotional intelligence, doi.org/10.1016/j.chb.2016.09.063). Zaujímavé zistenie tejto štúdie je to, že pravdepodobnosť vzniku závislosti batoliat stúpa s klesaním veku rodičov. Batoľatá so známkami závislosti od smartfónov a tabletov boli v štúdii zvyčajne deťmi rodičov vo veku 20 až 29 rokov, ktorí mali menej stabilné zamestnanie a nižšie ako vysokoškolské vzdelanie. Autori štúdie z toho odvodili, že títo rodičia v základe bývajú menej senzitívni na rozpoznanie závislosti, pretože sami tieto technológie nadmerne používajú, neuvedomujúc si odlišnosť svojej situácie od batoľaťa. Oproti vekovej skupine rodičov vo veku 30 až 39 rokov tak dosahovali výrazne horšie výsledky. Najnáchylnejšie na vznik nepriaznivej závis - losti boli deti mladšie ako 2 roky, používajúce tieto zariadenia 1 až 2 hodiny denne. Čím mladšie je batoľa, tým menšie schopnosti sebakontroly má, čo sa dá, pravdaže, očakávať, a pokiaľ to nie je vyvážené adekvátnymi reakciami rodičov, môžu nastať vážne problémy. Pre mladého rodiča, ktorý trávi so smartfónom v ruke väčšiu časť dňa, nemusí vyzerať dvojhodinové používanie tabletu batoľaťom prehnané, ale v tomto vývojovom štádiu, pri ktorom dochádza k rozvoju mnohých kľúčových vlastností, môže nepriaznivé vyvolanie silnej závislosti pôsobiť veľmi negatívne a vyústiť do budovania problematického správania a slabej emočnej kontroly v neskoršom veku. Dieťa, ktoré trpí závislosťou, môže vykazovať po odobratí zariadenia značné známky agresivity či napríklad neschopnosť venovať sa akýmkoľvek iným úlohám. Tu, pravdaže, nejde len o zariadenie, ale aj o prezeraný obsah. Každé dieťa je odlišné a závislosť sa môže prejaviť u každého inak. Rodičia reportujú prípady, keď je dieťa relatívne pokojné napríklad po odobratí zariadenia v prípade hier alebo pozeraní rozprávky, ale nesmierne agresívne a so známkami záchvatov zúrivosti v prípade, že mu je zariadenie odobraté pri pozeraní rozbaľovacích videí rôznych hračiek či iných predmetov. Na základe všetkých uvedených štúdií sa dá rodičom odporučiť, aby držali používanie smartfónov a tabletov vo veku batoľaťa (1 až 3 roky) pod veľkou kontrolou. V štúdiách deti používajúce tieto zariadenia na výučbové účely neprejavili nijaké zlepšenie oproti deťom, ktoré tieto zariadenia nepoužívali, takže z tohto dôvodu netreba nevyhnutne batoľatá tomuto kontaktu vystavovať. Na druhej strane pri používaní počas niekoľkých desiatok minút denne sa neukázalo ani žiadne zhoršenie schopností, a pokiaľ ide o vhodný zdroj zábavy a rozptýlenia, netreba ho ani zásadne potlačovať (i keď musíte počítať s možným skrátením spánku). V prípade, že používanie týchto zariadení povolíte, je nevyhnutné sledovať správanie dieťaťa a byť si dobre vedomý rizika vzniku závislosti, ktoré sa prejavuje napr. agresívnym či iným negatívnym správaním po odobratí zariadenia. Obzvlášť ak sa doba používania pohybuje už na úrovni jednej či dvoch hodín denne, pričom pozostáva z nemonitorovaného prehrávanie obsahu na YouTube a podobne.» FRANTIŠEK URBAN NOVEMBER 2017 25

NA ROZHRANÍ SCI-FI A VEDY: SILOVÉ POLIA» Silové pole je výraz, ktorý môžete poznať hlavne z prostredia sci-fi a hier. Existujú však projekty, ktoré sa snažia fikciu premeniť na skutočnosť. Ako na tom momentálne sú? V prvom rade musíme spresniť, čo si pod pojmom silové pole možno predstaviť. Má ísť o druh fyzikálneho poľa polguľovitého alebo obdĺžnikového tvaru, ktoré ľubovoľným postupom vytvorí nepriestrelnú či radiáciou a rôznymi druhmi energetických častíc nepreniknuteľnú bariéru. Môže, no nemusí byť využiteľné aj na zabránenie pohybu osôb či zvierat v definovanom priestore. To všetko pri zachovaní úplnej či čiastočnej priehľadnosti. Keď si predstavíte napríklad väzenské cely chránené silovými poľami, výhoda je evidentná. Väzeň je pod neustálym dohľadom a nemôže urobiť nič, čo by nebolo pozorované. Z prenosného silového poľa by profitovala armáda, keďže vojak schovaný za takouto bariérou by mohol byť chránený, no pritom by si zachoval úplný prehľad o stave na bojisku a za ideálnych podmienok by mohol strieľať bez obáv o svoju bezpečnosť. Ako životaschopný nápad na riešenie sa zdá ionizácia vzduchu. Pri výskume vesmíru sa totiž už dávnejšie zistilo, že pri pokuse o vyslanie rádiového signálu z kozmu na zemský povrch vrstva ionosféry planéty odrazila signál ako akési zrkadlo na odklon elektromagnetickej radiácie. Teoreticky by bolo možné vytvoriť takéto pole okolo chráneného objektu pomocou veľmi silného magnetu, ktorý by vytváral vrstvu extrémne horúcej plazmy. Pred časom sa do skúmania tejto možnosti pustili na Leicesterskej univerzite. Podľa teórie je zjavné, že takýto elektromagnet by mal extrémne vysokú spotrebu energie. Je teda otázne, či potrebné magnety už existujú a či by bolo možné ich efektívne napájanie súčasnými prostriedkami, resp. zdrojmi energie. Plazma by mala blokovať všetky frekvencie nad a pod prahom vlastnej frekvencie v závislosti od hustoty. Problém je, že pri tomto riešení by mala byť nepriehľadná. Tým by sa výhoda takéhoto plazmového silového poľa, ktorého teória bola zverejnená aj v Journal of Special Physics Topics, prakticky stratila. Myšlienky ionizácie vzduchu sa chopil výrobca lietadiel Boeing v roku 2015 a jeho úmysel, ktorý vyústil do patentu, bol práve v poskytnutí riešenia pre armádu. Hlavný účel má byť ochrana posádky terénnych vozidiel a silové pole má vytvoriť neviditeľný štít v prípade, že sa blíži nárazová vlna z neďalekej explózie. Generátor na palube vozidla pritom prispôsobí oblúkové pole podľa smeru vlny na mieste, v ktorom je potrebná ochrana. Bariéra je generovaná laserovým lúčom, ktorý ionizuje vzduch a vytvára tak plazmu. Toto plazmové silové pole teda vytvára ochranný štít. Nevýhoda systému je v tom, že nefunguje proti priamemu zásahu vozidla. Chráni len v prípade výbuchu v jeho blízkosti, čo je však podľa tvrdenia výrobcu na bojisku pomerne častý jav. Najväčšie straty na životoch vraj vznikajú hlavne pri zranení črepinou či nárazovou vlnou. To isté platí aj o škodách na vozidlách a ich vybavení. V roku 2008 sa spojilo niekoľko vedeckých tímov v experimente, ktorý mal vytvoriť silové pole schopné ochrániť vesmírne plavidlo pred kozmickou radiáciou. Vzhľadom na to, že Elon Musk plánuje začať kolonizáciu Marsu už v roku 2024, táto otázka sa zrejme posunie vyššie v reb - ríčku priorít. Vedci z Rutherford Appleton La - boratory, University of York, University of Strathclyde a Instituto Superior Técnico v Lisabone využili 50-ročné skúsenosti z výskumu nukleárnej fúzie, aby v publikovanej vedeckej práci dokázali, že možno vytvoriť prenosné fyzikálne pole tvoriace lokálnu magnetosféru. V prípade tohto výskumu by výsledné pole malo byť schopné rozptýliť vysoko nabité ionizované častice kozmického žiarenia, čím by ochránilo posádku vesmírneho plavidla. V prostredí vákua by sa na tvorbu poľa musel použiť iný prístup ako v prípade štítu, ktorý ionizuje atmosféru laserom a tvorí tým plazmu. V kozme nepriehľadnosť nie je na prekážku, a tak je táto plazmová bariéra generovaná silným magnetom. Pri pokusoch sa preukázalo, že takéto pole dokáže odraziť simulovaný solárny vietor, ktorý je neustále emi - tovaný našou hviezdou a pre vesmírnych cestovateľov by znamenal riziko. Podľa výsledkov experimentu stačí pomocou silového poľa vytvoriť malú dieru v prúde solárneho vetra, vďaka čomu by častice obtekali chránené vesmírne plavidlo a posádka by mala byť v relatívnom bezpečí. Ako sme už naznačili, silové polia by mohli ponúknuť riešenie aj na ochranu kolonistov na Marse a neskôr aj na ďalších planétach. Proces teraformácie, teda prispôsobenia podmienok planéty pozemským parametrom, je dlhodobý proces, ktorý sa podľa našich súčasných vedomostí dá skrátiť iba odpálením termonukleárnych hlavíc nad pólmi. To by malo viesť k vytvoreniu dvoch minisĺnk a tento postup je súčasťou Muskovho plánu na teraformovanie Marsu. Pohodlné náhradné riešenie by bola energetická bariéra, ktorá by kolonistov chránila od nepriaznivých vonkajších vplyvov cudzej neprispôsobenej planéty, udržiavala by umelo vytvorenú dýchateľnú atmosféru a v prípade potreby by bola ľahko rozmerovo prispôsobiteľná. Napríklad vďaka priepustnosti fotónov by bol život pod takým štítom pre človeka príjemnejší a prirodzenejší ako pod kovovým krytom či iným nepriehľadným materiálom. Zjavná nevýhoda je však v energetickej náročnosti súčasných viac či menej reálnych silových polí. Zdá sa, že výskum bude teda smerovať hlavne do oblasti armádneho využitia na ochranu posádky vozidiel a do sféry vesmírneho cestovania a kolonizácie planét, ktoré sa stávajú čoraz aktuálnejšími. Viac ako na zabránenie pohybu budú zrejme takéto bariéry slúžiť ako štíty proti vonkajším vplyvom. Vieme si však predstaviť aj využitie v medicíne na karanténnu izoláciu pacientov či v poľnohospodárstve na ochranu úrody pred škodcami. Možností je množstvo, no kľúčová je otázka pomeru energetickej efektivity k získaným výhodám.» PETER VNUK 26 NOVEMBER 2017