PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO
|
|
- Μυρίνη Μακρή
- 7 χρόνια πριν
- Προβολές:
Transcript
1 MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SLOVENSKEJ TECHNICKEJ UNIVERZITY V BRATISLAVE SO SÍDLOM V TRNAVE Ing. Viera Bestvinová - Doc. Ing. Rudolf Burcl, CSc. PODNIKOVÉ HOSPODÁRSTVO MtF STU 2003
2 Recenzenti: Prof. Ing. Ján Štefánik, CSc. Strojnícka fakulta ŽU, Žilina Doc. Ing. Eva Doubková, CSc. MtF STU, Trnava Autori: Doc. Ing. Rudolf Burcl, CSc. časť: II. a III. Ing. Viera Bestvinová časť: I. a IV. Za odbornú stránku textu a konečnú verziu publikácie zodpovedajú autori. Publikácia schválená pedagogickou a edičnou komisiou MtF STU v Trnave v edičnom programe na rok 2003 ako vysokoškolské skriptum. ISBN
3 Úvod Skriptá podnikové hospodárstvo predstavujú študijnú literatúru (sú doplnkom prednášok) a sú určené pre všetky študijné odbory na MtF STU pre predmety: 1. Podnikové hospodárstvo I, 2. Podnikové hospodárstvo, 3. Základy podnikového hospodárstva. Predmet s poradovým číslom 1 je obsahom osnovy študijného odboru Priemyselné inžinierstvo a manažment, s poradovým číslom 2 študijného odboru Inžinierstva kvality produkcie. Predmet pod poradovým číslom 3 je obsahom štúdia ostatných študijných odborov. Snahou autorov bolo napísať predkladané skriptá tak, aby poskytli poslucháčom (prípadne i pracovníkom v praxi priemyselných podnikov) prehľad v rozsiahlej problematike. Osobitosť predmetnej problematiky je v tom, že vychádza z časti teoretických poznatkov a z časti z praktických poznatkov tak, aby poslúžili okrem poslucháčov i pracovníkom hospodárskej praxe s cieľom prispieť k zvýšeniu účelnosti a ekonomickosti ich činností. Obsah skrípt je rozdelený do štyroch častí: V prvej časti analyzujeme základy ekonómie ako vednej disciplíny, zákony fungovania a skúmania ekonomiky, princípy trhového mechanizmu a úlohu vlády v ekonomike. V druhej časti rozoberáme podstatu, právne formy a postavenie podniku - firmy v trhovej ekonomike. Analyzujeme podmienky existencie firmy od jej vzniku až po jej prípadné ukončenie tak, aby si čitateľ vedel urobiť záver o výhodách - nevýhodách a vedel sa rozhodovať i pre prípadný výber vhodnej formy pre vlastné podnikanie. Tretia časť je najrozsiahlejšia, zaoberáme sa v nej činnosťami podniku. V tejto časti je vymedzený transformačný proces a jeho výrobné faktory, dlhodobý majetok podniku, jeho štruktúra, zabezpečenie prevádzkyschopnosti strojov a zariadení. Analyzujeme krátkodobý majetok podniku a jeho kolobeh v transformačnom procese. Záver tejto časti je venovaný výrobnému procesu a vedecko-technickej činnosti podniku. V štvrtej časti opisujeme ekonomickú stránku podnikových činností. Zameriavame sa na podstatu nákladov, ich členenie, hospodárenie a možnosti znižovania nákladov. V závere rozoberáme finančnú stránku transformačného procesu. V niektorých častiach skrípt sú uplatnené poznatky z riešenia úlohy VEGA č. 1/9099/2. Na záver ďakujeme všetkým, ktorí nám umožnili napísanie a vydanie týchto skrípt. Budeme čitateľom povďační za prípadné pripomienky. 5
4 I. VYBRANÉ PROBLÉMY FUNGOVANIA TRHOVÉHO HOSPODÁRSTVA Autori Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní: stručne charakterizovať etapy vývoja ekonomického myslenia, vysvetliť podstatu dvoch hlavných prúdov ekonomickej teórie a cieľ neoklasickej syntézy, definovať ekonómiu ako vedu, porovnať prístupy makroekonómie a mikroekonómie, pozitívnej a normatívnej ekonómie k ekonomickej realite, chápať metódy skúmania používané v ekonómii, analyzovať a interpretovať základné ekonomické zákony, vysvetliť základné problémy organizácie ekonomiky. Prvá kapitola bude obsahovať stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia. Vysvetlíme podstatu dvoch hlavných prúdov ekonomickej teórie a poukážeme na snahu neoklasickej syntézy o ich spojenie. Budeme sa zaoberať ekonómiou ako vedou, vymedzíme rozdielny prístup makroekonómie a mikroekonómie ku skúmaniu ekonomiky. Popíšeme základné metódy skúmania používané v ekonómii. Budeme analyzovať základné ekonomické zákony. Popíšeme základné ekonomické problémy súvisiace s organizáciou ekonomiky. Porovnáme, ako alternatívne ekonomické systémy riešia triádu ekonomických problémov. Vek rytierov pominul; nadišiel čas učencov, ekonómov a matematikov. Edmund Burke 1 1. Úvod do ekonómie Ekonómia je spoločenská disciplína, ktorá sa zaoberá najvšeobecnejšími zákonitosťami ekonomického života, opisuje mechanizmy jeho fungovania a pomáha pochopiť reálne ekonomické procesy. Jej skúmanie musí vychádzať z reality ekonomického života a jej závery musia byť pre spoločnosť prakticky využiteľné. 1 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s
5 1.1 Stručný prehľad vývoja ekonomického myslenia S rozvojom hospodárskeho života ľudskej spoločnosti v dávnej minulosti sú späté začiatky ekonomického myslenia. Ekonomická teória spočiatku neexistovala ako samostatná vedná disciplína, ale bola súčasťou filozofických, teologických a politických názorov v spoločnosti. Predhistóriu súčasnej ekonomickej vedy tvoria myšlienky pochádzajúce zo starovekého antického Grécka a to z diel takých mysliteľov, akými boli Xenofón, Platón a Aristoteles. Stredoveké ekonomické myslenie sa rozvíjalo v duchu náboženského, v Európe najmä kresťanského učenia. V západnej Európe vyvrcholilo v učení talianskeho dominikánskeho mnícha Tomáša Akvinského. Rozdelenie stredovekej spoločnosti na triedy a stavy, na poddaných a pánov považoval za prirodzené a večné. Pokora bola cnosťou poddaných, ktorých prirodzená deľba práce predurčila na fyzickú prácu. Tomáš Akvinský zdôrazňoval veľký význam súkromného vlastníctva. Hromadenie bohatstva nebolo podľa neho hriešnym konaním, bolo treba pritom zachovávať určitú umiernenosť a nezabúdať na almužny chudobným. Peniaze chápal ako mieru hodnoty, prostriedok výmeny a záruku na budúce statky. V novoveku začali vznikať samostatné ekonomické teórie. Prvú ucelenú podobu, v ktorej sa ekonomické myslenie pokúsilo o teoretické zdôvodnenie základov trhovej ekonomiky, predstavuje merkantilizmus. Toto učenie sa vyvíjalo od 16. do polovice 18. storočia predovšetkým v Anglicku a vo Francúzsku nielen v podobe ekonomickej teórie, ale aj ako praktický prúd ekonomických názorov. Cieľom merkantilistickej hospodárskej politiky bola bohatá a vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva sa považoval vývoz tovarov, ktorý zabezpečoval do krajiny prílev drahých kovov. Snahou bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu. V období rozvinutého merkantilizmu sa zásahy štátu popri regulovaní pohybu peňazí zamerali aj na podporu manufaktúrnej výroby. Táto výroba bola považovaná za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny. Ako reakcia na učenie merkantilizmu vznikol vo Francúzsku v polovici 18. storočia fyziokratizmus. Jeho hlavnými predstaviteľmi boli F. Quesnay a A. R. Turgot. Kritizovali merkantilistov za ich názor, že bohatstvo vzniká vo sfére obehu. Odmietali peniaze a drahé kovy ako zdroj bohatstva krajiny. Za hlavný zdroj bohatstva považovali výrobu, avšak obmedzenú len na poľnohospodárstvo. Priemysel považovali za neproduktívne odvetvie 7
6 hospodárstva. Na základe týchto tvrdení odvodili triednu štruktúru spoločnosti. Vtedajšiu spoločnosť delili na tri triedy: produktívnu triedu, ktorú tvorili poľnohospodárski pracovníci, triedu vlastníkov, do ktorej patrili panovník a ostatní pozemkoví vlastníci a napokon sterilnú triedu, ktorá zahŕňala všetkých obchodníkov, priemyselníkov a remeselníkov. Zásluhou fyziokratov bolo, že uskutočnili analýzu kapitálu. Za produktívny považovali len kapitál vložený do poľnohospodárstva. Kapitál používaný v priemysle nazývali sterilným. Vyvrcholením učenia fyziokratov bola Quesnayho ekonomická tabuľka, v ktorej názorne vyjadril, akým spôsobom sa úhrnný ročný produkt krajiny rozdeľuje medzi triedy, aby sa mohol uskutočniť jednoduchý reprodukčný proces. Vznik ekonómie ako samostatnej vednej disciplíny má podstatne kratšiu, vyše dvestoročnú históriu a súvisel so vznikom klasickej ekonómie, ktorej hlavnými predstaviteľmi boli W. Petty, Adam Smith, David Ricardo, Jean Baptiste Say, Thomas Robert Malthus a iní. Základom vzniku klasickej ekonómie bolo dielo Adama Smitha Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov (Bohatstvo národov), ktoré vyšlo v roku V tejto práci Adam Smith vysvetlil princípy fungovania trhového hospodárstva, najmä podstatu hospodárskeho liberalizmu. Predpokladal, že práca je významným predpokladom spoločenského bohatstva, jeho veľkosť závisí od množstva vynaloženej práce a jej produktivity. Za najdôležitejší faktor rastu produktivity práce považoval rozvoj deľby práce. Bol stúpencom teórie pracovnej hodnoty a vysvetlil aj tzv. dôchodkovú teóriu hodnoty, podľa ktorej hodnotu určujú tri základné dôchodky: mzda, zisk a renta. Podľa Smitha základným motívom hospodárskej činnosti ľudí je záujem o vlastný prospech. Ľudia si ho môžu zabezpečiť len vtedy, keď poskytujú služby iným ľuďom, keď vymieňajú produkty svojej práce. Ľudia pomáhajú jeden druhému a zároveň prispievajú k rozvoju spoločnosti. Tým, že človek ide za svojím vlastným záujmom, neraz prospeje záujmom spoločnosti vo väčšej miere, než by naozaj chcel. Čím slobodnejšia a všeobecnejšia bude konkurencia medzi ľuďmi, tým väčší bude aj blahobyt jednotlivcov a celej spoločnosti. Na Smithovo učenie nadviazal David Ricardo svojím najdôležitejším dielom Zásady politickej ekonómie a zdaňovania. K jeho najvýznamnejším príspevkom patrí objasnenie podstaty ekonomickej renty, teórie komparatívnych výhod, zákona klesajúcich výnosov, kvantitatívnej teórie peňazí. Ricardo vychádzal z predpokladu, že krajina môže zvýšiť svoju životnú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce. 8
7 Thomas Robert Malthus je známy svojou populačnou teóriou, podľa ktorej má ľudstvo tendenciu rozmnožovať sa geometrickým radom, t. j. rýchlejšie, kým prostriedky obživy sa rozmnožujú aritmetickým radom, teda pomalšie. Takémuto extrémnemu rastu obyvateľstva v skutočnosti bránia podľa Malthusa pozitívne a preventívne prekážky. K pozitívnym prekážkam zaradil choroby, epidémie, vojny, hlad, chudobu a pod. K preventívnym prekážkam zaradil mravnú zdržanlivosť, uzatváranie manželstiev v pokročilejšom veku, staromládenectvo a pod. Jean Baptiste Say sformuloval a vysvetlil jeden z klasických zákonov trhovej ekonomiky, známy ako Sayov zákon trhu. Podľa tohto zákona ponuka automaticky vytvára dopyt, rozsah dopytu je úmerný rozsahu ponuky, čo je predpokladom toho, že všetky tovary sa na trhu predajú. Klasická ekonómia vyvrcholila v diele Johna Stuarta Milla, ktorý sa pokúsil zhrnúť všetky výsledky, ku ktorým dospela klasická ekonómia. V 40. rokoch 19. storočia vznikol marxizmus ako filozofická, sociálno-politická a tiež ekonomická teória, ktorá tvorila ideologický základ ekonomickej organizácie spoločnosti bývalých socialistických krajín. Od 70. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia mala dominantné postavenie neoklasická ekonómia, ktorá nadväzovala na ekonomické myslenie Smitha a Ricarda. Základy tohto prúdu v ekonomickej teórii položili Wiliam Stanley Jevons, Carl Menger a Leon Walras. Títo ekonómovia nezávisle od seba rozvíjali teóriu hraničnej užitočnosti, podľa ktorej spotrebitelia i firmy sa snažia maximalizovať svoje uspokojenie a vďaka výmene racionálne využívajú výrobné zdroje. V Jevonsovom ekonomickom učení osobitné miesto mala matematika, pripisoval jej veľký význam, ekonómiu chápal ako matematiku pocitov slastí a strastí. Základnú myšlienku teórie hraničnej užitočnosti, ktorou je myšlienka racionálnosti, vysvetľoval tak, že každá hospodárska činnosť je porovnávaním rozsahu výhod a nevýhod. Preto základom optimalizácie podnikovej činnosti podľa neho je voľba takej činnosti, ktorá prináša najväčší úžitok. Menger bol zakladateľom rakúskej školy a teórie hraničnej užitočnosti. Okrem toho, že zdôrazňoval potrebu postaviť ekonómiu na vedecký základ metódou abstrakcie, dedukcie a indukcie, tiež presadzoval používanie matematiky pri vedeckej ekonomickej analýze. 9
8 Prínos Walrasa, francúzskeho ekonóma, do ekonomickej teórie spočíva najmä v tom, že bol tvorcom modelu všeobecnej ekonomickej rovnováhy a dokázal, že systém dokonalej konkurencie predstavuje relatívne optimum všetkej hospodárskej činnosti. Neoklasická ekonómia sa zaoberala len mikroekonomickými problémami, chýbala vyargumentovaná makroekonomická teória. K obratu prispel John Maynard Keynes, jeden z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia. Keynes teoreticky zdôvodnil nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhového hospodárstva, čím významne prispel k novej makroekonomickej orientácii ekonómie. Jeho najvýznamnejšou prácou, v ktorej vysvetlil základné princípy svojej teórie, je Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936). Keynes dospel k presvedčeniu, že politika laissez fair musela byť nahradená regulovaním ekonomiky štátom. V rozvinutej trhovej ekonomike úlohou štátu je kontrolovať celkovú úroveň spotrebiteľského dopytu, ktorý je funkciou dôchodkov, ako aj úroveň dopytu po investíciách, ktorý závisí od výšky úrokovej miery. Keynesova teória bola úspešná v 50. a 60. rokoch 20. storočia, ale v priebehu 70. rokov sa stali štátne zásahy málo účinné, čo viedlo ku kritike keynesovstva a zároveň sa populárnejšími stali teórie vyzdvihujúce slobodný trh. Medzi takéto teórie patrí hlavne monetarizmus, teória racionálnych očakávaní a ekonómia ponuky. Monetarizmus je jeden zo súčasných ekonomických smerov považujúci za základ úspešného fungovania ekonomiky rovnováhu na peňažnom trhu, ktorú vysvetľuje a zdôvodňuje kvantitatívnou teóriou peňazí. Tempo rastu peňazí v obehu musí zodpovedať tempu rastu hrubého domáceho produktu. Ak sa zvýši množstvo peňazí v obehu, vedie to k zvýšeniu cien, k následnému rastu nezamestnanosti a poklesu výroby. Najznámejším predstaviteľom monetarizmu je laureát Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 1976 Milton Friedman. Teória racionálnych očakávaní predpokladá, že sa spotrebitelia i podnikatelia správajú racionálne, robia všetko, ako najlepšie vedia. Využívajú všetky dostupné zdroje informácií pri formulovaní svojich budúcich predstáv. Hlavným predstaviteľom tohto ekonomického smeru je Robert Lucas. Ekonómia ponuky sa usiluje vysvetliť, ako vyrábať viac, efektívnejšie a racionálnejšie. Riešenie vidí v podpore a stimulovaní podnikavosti, iniciatívy, aktivity, tvorivosti, v hľadaní nových poznatkov a v neustálom zavádzaní inovácií. Potrebné je tiež ľudí motivovať k záujmu o prácu, investície a úspory. Predstaviteľom tejto ekonomickej teórie je Arthur 10
9 Laffer, ktorý sa stal známy predovšetkým tzv. Lafferovou krivkou, vyjadrujúcou optimálne daňové zaťaženie, ktoré maximalizuje daňové príjmy štátu. Ak je daňové zaťaženie vyššie než optimálne, vedie to k znižovaniu výroby a príjmov do štátneho rozpočtu. Uvedené teórie sú zdrojmi, z ktorých vychádza a o ktoré sa opiera prax vyspelých trhových ekonomík. Predklasické obdobie Klasická ekonómia (teória prac. hodnoty: veľkosť hodnoty tovaru závisí od množstva vynaloženej práce) Prehľad vývoja ekonomického myslenia 2 Starovek Scholastika Merkantilizmus Fyziokratizmus Xenofón, Platón, Aristoteles Tomáš Akvinský Anglicko T. Mun Francúzsko J. B. Colbert za zdroj bohatstva považujú drahé kovy Francúzsko F. Quesnay zdroj bohatstva poľnohosp. Tab. 1.1 W. Petty zakladateľ klasickej ekonómie A. Smith Bohatstvo národov hospodársky liberalizmus D. Ricardo Zásady politickej ekonómie a zdaňovania: zákon klesajúcich výnosov, teória komparatívnych výhod T. R. Malthus populačná teória J. B. Say zákon trhu J. S. Mill zhrnutie poznatkov klasikov Marxistická ekonómia K. Marx Kapitál rozvinul teóriu prac. hodnoty Neoklasická ekonómia C. Menger W. S. Jevons L. Walras A. Marshall zaoberala sa mikroekonómiou teoretické východisko: teória hraničnej užitočnosti J. B. Clark Keynesovská ekonómia John Maynard Keynes zdôvodnil štátne zásahy do trhovej ekonomiky Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí monetarizmus Milton Friedman kritika keynesovských teórií, do popredia teórie kvantitatívna teória peňazí 2 Spracované podľa: Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995, s
10 teória racionálnych očakávaní ekonómia ponuky Robert Lucas Arthur Laffer zdôvodňujúce význam slobodného trhu bez štát. zásahov racionálne správanie spotrebiteľov a podnikateľov navrhuje zníženie daní 1.2 Dva prúdy ekonomickej teórie a neoklasická syntéza Vo vývoji ekonomickej teórie a z nej vychádzajúcej hospodárskej politiky sa dejinách vyformovali dva protichodné ekonomické prúdy: klasický, resp. neoklasický prúd a keynesovský prúd. Ekonómovia klasickej, resp. neoklasickej ekonómie (napr. A. Smith, J. B. Say, J. S. Mill, A. Marschal, M. Friedman) boli zástancami hospodárskeho liberalizmu, ktorý hlásal slobodu podnikania, voľnú konkurenciu a automatické fungovanie trhového mechanizmu bez zásahov štátu. Títo ekonómovia odporúčali využívať monetárne (peňažné) nástroje regulácie trhu a ekonomickú rovnováhu nastoľovať najmä regulovaním množstva peňazí v obehu (kvantitatívna teória peňazí). Keynesovský prúd predpokladal, že neviditeľná ruka trhu môže čiastočne alebo úplne zlyhať, a preto sú nevyhnutné štátne zásahy. Predstaviteľmi tohto prúdu v ekonómii boli, napr. J. M. Keyns, A. Domar, R. Harrod. Títo ekonómovia odporúčali aktívnu rozpočtovú politiku, ktorá zabezpečí zvýšenie efektívneho dopytu, výroby a tým aj zamestnanosti. V ekonomickej teórii i v hospodárskej praxi sa prejavovala tendencia k spojeniu syntéze týchto dvoch hlavných ekonomických prúdov. Toto spájanie a prelínanie neoklasického a keynesovského prúdu sa nazýva neoklasická syntéza, ktorá v 50. a 60. rokoch 20.storočia sa spájala s menom amerického profesora ekonómie, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu v roku 1970, Paulom Anthony Samuelsonom. Podľa stúpencov neoklasickej syntézy v období krízy a depresie, ako aj z krátkodobého hľadiska, keď zlyháva automatický trhový mechanizmus, potrebná je regulácia zo strany štátu. V hospodárskej politike sa opierajú o keynesovskú ekonomickú teóriu. V období oživenia a rozmachu, ako aj z dlhodobého hľadiska je potrebné rešpektovať neoklasickú teóriu a je nevyhnutné nechať pôsobiť v hospodárstve trhový mechanizmus. 12
11 1.3 Predmet ekonómie Čo je ekonómia? Čo je predmetom jej skúmania? V odbornej literatúre možno nájsť mnohé definície tejto vedy. Autori učebnice Ekonómia, P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus, uvádzajú tieto: 3 Ekonómia skúma tie činnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou a výmenou tovarov. Ekonómia analyzuje celkový pohyb v ekonomike - vývoj cien, výroby a zamestnanosti. Na základe pochopenia týchto javov ekonómia pomáha rozvíjať politiku, pomocou ktorej môže vláda zlepšiť fungovanie hospodárstva. Ekonómia je veda o voľbe. Skúma, ako ľudia rozhodujú o využití vzácnych alebo obmedzených výrobných zdrojov (pôdy, práce, technického vybavenia, technických poznatkov) na produkciu rôznych tovarov (pšenice, mäsa, odevov, ciest a ďalších) a ako sa tieto tovary rozdeľujú medzi rôznych členov spoločnosti na spotrebu. Ekonómia je veda o obchode medzi krajinami. Pomáha vysvetľovať, prečo krajiny niektoré tovary vyvážajú a iné dovážajú, a analyzuje účinky ekonomických bariér, ktoré sú dané hranicami štátov. Ekonómia je veda o peniazoch, bankách, kapitáli a bohatstve. Ak si spojíme všetky uvedené definície, tvrdia autori, nájdeme v nich nasledujúce spoločné črty: Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. 4 Vo veľkej ekonomickej encyklopédii je vymedzená ekonómia ako spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivcov i spoločnosti ako celku o alternatívnom využití vzácnych výrobných zdrojov, skúma spôsoby rozdeľovania výrobných statkov na súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivé osoby a spoločenské skupiny, výmenné procesy, ku ktorým pritom dochádza. 5 Ekonómia plní tri významné funkcie: 6 3 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s Tamtiež, s Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT, 1996, s Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s
12 1. poznávaciu skúma ekonomické javy a procesy prebiehajúce v spoločnosti a usiluje sa ich vysvetliť, 2. pragmatickú (praktickú) jej poznatky sa stávajú základom pre praktické konanie rôznych ekonomických subjektov, 3. metodologickú je metodologickým základom pre ostatné ekonomické vedy. Existujú dve základné roviny skúmania ekonómie: mikroekonómia a makroekonómia. Mikroekonómia venuje pozornosť jednotlivým hospodárskym subjektom (domácnostiam, firmám), analyzuje a popisuje ich správanie na trhu. Vysvetľuje, napr. proces tvorby ponuky a dopytu po určitom tovare, proces tvorby ceny tohoto tovaru, vysvetľuje, kedy spotrebiteľ racionálne uspokojuje svoje potreby. Skúma dôsledky monopolného postavenia výrobcov na jednotlivých trhoch. Makroekonómia analyzuje ekonomiku ako celok a vysvetľuje jej fungovanie. Zaoberá sa výrobou tovarov a služieb, poklesom a rastom ekonomickej aktivity, mierou inflácie, mierou nezamestnanosti v spoločnosti. Venuje pozornosť menovej a fiškálnej politike, vzťahu medzi spotrebou, úsporami a investíciami, vývoju úrokovej miery, väzbám medzi trhmi tovarov, práce a kapitálu a pod. Jednotlivé ekonomické teórie sa od seba líšia svojím prístupom ku skúmaniu ekonomických javov a na základe toho rozoznávame dva prístupy: pozitívnu ekonómiu a normatívnu ekonómiu. Pozitívna ekonómia analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti jej fungovania. Pri skúmaní rozličných vzťahov v ekonomike sústreďuje sa na konštatovanie a popis faktov. Napríklad konštatuje sa existencia určitej miery nezamestnanosti, miery inflácie, miery rastu. Odpovedá na otázky: Aký vplyv bude mať zmena ceny benzínu na výšku jeho spotreby? Aké dôsledky bude mať zvýšenie cien energií na výrobu a spotrebu obyvateľstva? Normatívna ekonómia vychádza z poznatkov pozitívnej ekonómie. Ide však nad jej rámec tým, že vyslovuje hodnotiace úsudky, robí závery, načrtáva cesty, ako sa majú problémy riešiť. Usiluje sa vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického systému. Napríklad rieši otázky: Aká je pre štát únosná miera nezamestnanosti? Aká miera inflácie je v spoločnosti prijateľná? Na otázky takéhoto typu neexistuje správna alebo nesprávna odpoveď, riešia sa na základe politických rozhodnutí. 14
13 Predmetom skúmania ekonómie je ekonomika, t. j. organizovaný systém výroby, rozdeľovania, výmeny a spotreby. Využitie ekonomických poznatkov je mnohostranné. Pomáhajú nám zvládnuť problémy každodenného života, porozumieť ekonomickým javom. Bez ekonomických znalostí sa nezaobídu tak podnikatelia, ako aj hospodárski a technickí zamestnanci. Nadobudnutie ekonomických vedomostí ako súčasť vysokoškolského vzdelania vám umožní pochopiť fungovanie spoločnosti ako aj hospodársku politiku vlády. 1.4 Metódy skúmania používané v ekonómii Ekonomická realita patrí k najzložitejším objektom skúmania. Pochopiť a vysvetliť ekonomické javy v ich zložitosti a rozpornosti možno len na základe vedeckého prístupu, ktorý umožňuje pochopiť príčiny a súvislosti ekonomických javov a usporiadať roztrieštené fakty do ucelenej ekonomickej teórie. Vedecký prístup je založený na používaní takých metód skúmania, akými sú: pozorovanie, analýza (ekonomická), štatistika a experimenty. Pozorovanie je metóda výskumu, slúžiaca na zber primárnych informácií pozorovaním. Pozorujeme súčasné i historické javy. Pozorovanie môže vyústiť do jednoduchého opisu javu a triedenia javu. Analýza. Fakty získané pozorovaním (zberom informácií) majú malú vypovedaciu schopnosť. K formulovaniu záverov je potrebné celok rozložiť na časti, hľadať medzi nimi súvislosti, abstrahovať od nepodstatných stránok javu. Následne sa formuluje hypotéza, ktorá sa testuje a overuje. Napokon sa čiastkové poznatky spájajú a vytvára sa ekonomická teória. Teória vysvetľuje fakty a poskytuje o nich ucelený prehľad. Na základe toho možno urobiť záver, že ekonomická analýza je postup, ktorý dedukuje alebo predikuje určité formy ekonomického správania na základe východiskových hypotéz o tom, ako sú ľudia či firmy motivovaní alebo budú konať. Štatistika sa zameriava na zber údajov, spracúva tieto údaje a na základe nich vyvodzuje konkrétne závery. Predpokladom správnosti pochopenia sledovaných javov je zvládnutie nielen matematických a štatistických metód, ale aj ekonomickej teórie a logické uvažovanie. Experimenty sú najnovším spôsobom skúmania ekonomických vzťahov. Ekonómovia sa čoraz častejšie obracajú k laboratórnym a iným riadeným experimentom. Podstatou experimentov v ekonómii je vytváranie skupín ľudí, ktoré predstavujú firmy a spotrebiteľov, 15
14 pričom s každou skupinou sa zaobchádza rovnako, s výnimkou jedného faktora, ktorý sa experimentom overuje. Experimenty v ekonómii sú oveľa zložitejšie ako vo väčšine ostatných vied, pretože napodobniť ekonomickú realitu v laboratóriu je veľmi ťažké. Aj ľudia sa v experimentálnych situáciách často správajú neprirodzene. Chyby, ktorým sa treba v ekonomickom skúmaní vyvarovať, sú: Nedodržanie predpokladu ostatné premenné nezmenené (ceteris paribus). Znamená to, že pri skúmaní vplyvu jedného meniaceho sa faktora, ostatné faktory musia zostať nezmenené. Post hoc klam predstavuje mylné vyvodzovanie príčinnej súvislosti z časovej následnosti javov. Ak jav A predchádza javu B, neznamená to, že jav A je príčinou vzniku javu B. Omyl kompozície je chybné usudzovanie z častí na celok. Nie vždy to, čo platí pre jednotlivú časť celku, platí aj pre celok. Subjektívnosť v ekonomickom uvažovaní je spôsobená tým, že ekonóm je ovplyvnený doterajšími znalosťami, osobnými skúsenosťami, presvedčením a záujmami, s ktorými sa stotožňuje. Neistota v ekonomickom myslení. Ekonomické zákony na rozdiel od exaktných zákonov platia v priemere, nie pre jednotlivý prípad. Platia pre veľa javov, ale nie pre ojedinelý jav. Ignorovanie sekundárnych účinkov, ktoré bývajú často významnejšie ako primárne. Sekundárne účinky sa môžu prejaviť neskôr a nemusia byť vždy zreteľné. V ekonomickom skúmaní sa však musia brať do úvahy. 1.5 Výroba a výrobné faktory Cieľom a podstatou ekonomickej činnosti ľudí je zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie potrieb ľudí. Ľudia vyrábajú, aby uspokojili svoje potreby. Potrebou sa rozumie pocit určitého nedostatku, ktorý si človek uvedomuje a snaží sa ho nejakým spôsobom odstrániť. Ľudia uspokojujú svoje potreby: statkami, službami. Statkom rozumieme každú vec, ktorá slúži na uspokojovanie ľudských potrieb, má hmotnú podobu. Z hľadiska dostupnosti statky možno rozdeliť na: 16
15 voľné, ekonomické (vzácne) statky. Voľné statky sú tie, ktoré sú pre človeka dôležité, ale zároveň sa nachádzajú voľne v prírode (napr. vzduch, hríby nazberané v prírode, voda v riekach). Väčšina predmetov, ktoré človek potrebuje na uspokojenie potrieb, sú ekonomické statky. Ekonomické statky sú tie predmety, ktoré neexistujú v neobmedzenom množstve a ktoré sú výsledkom výroby v spoločnosti. Preto ich nazývame aj výrobkami, čo je užší pojem ako statok. Ešte užší pojem je tovar to je výrobok, ktorý je určený na predaj a spotrebiteľ si ho obstaráva (kupuje) na trhu. Pre ekonomické statky je typická ich vzácnosť. Vzácnosť ekonomických statkov vyplýva z obmedzenosti výrobných zdrojov a zároveň z ich užitočnosti. Preto spoločnosť musí rozhodovať o tom, na výrobu akých statkov využije jestvujúce výrobné zdroje a akým spôsobom budú vynaložené, aby boli efektívne využité. Službou rozumieme takú užitočnú ľudskú činnosť, ktorá uspokojuje potreby ľudí svojím priebehom, má teda nehmotnú podobu. Služby možno deliť na výrobné (napr. údržbárske a opravárenské) a nevýrobné (napr. lekárske ošetrenie, návšteva kina, divadla), resp. trhové a netrhové. Čím je spoločnosť vyspelejšia, tým zabezpečuje vyšší stupeň uspokojovania potrieb hmotnými statkami a tiež rastie záujem ľudí o služby. Statky a služby sú výsledkom spoločenskej výroby. Výroba je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov (inputov) na statky a služby (outputy) užitočné pre ľudí. Inputy teda predstavujú všetky vstupy do výroby. Označujeme ich aj pojmom výrobné zdroje, výrobné činitele či výrobné faktory. Outputy predstavujú výsledky (výstupy) ekonomickej činnosti v podobe statkov a služieb, ktoré sa buď bezprostredne spotrebúvajú, alebo používajú na ďalšiu výrobu (kapitálové statky). Na zabezpečenie výroby sú potrebné tri základné výrobné faktory: práca, pôda a prírodné zdroje, kapitál. 17
16 Práca je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť, je to vynakladanie fyzických a duševných schopností človeka. Práca ako výrobný faktor predstavuje vlastný ľudský kapitál. Množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje, závisí od počtu osôb schopných a ochotných pracovať. Pokiaľ ide o konkrétnu prácu, jej množstvo závisí od dĺžky pracovného času a od intenzity práce. Kvalitu práce určuje predovšetkým vzdelanie ľudí, ich kvalifikácia, prax, iniciatíva a tvorivosť. Pôda a prírodné zdroje predstavujú dary prírody pre výrobné procesy. Zahŕňajú pôdu využívanú na poľnohospodárske i na nepoľnohospodárske účely, zdroje energie, minerálne látky a neenergetické zdroje. V širších súvislostiach súčasťou prírodných zdrojov je i vzduch a voda. Kapitálom nazývame statky, ktoré sú výsledkom výroby, neslúžia na bezprostrednú spotrebu, ale na výrobu ďalších statkov, napr. stroje, výrobné zariadenia. Kapitál môže mať naturálno-vecnú podobu alebo peňažnú podobu. Osobitnou formou kapitálu je technológia, ktorá má podobu myšlienky, invencie, tvorivosti. Dobrá technológia môže výrazne zvýšiť efektívnosť práce, pôdy i kapitálu. Preto sa samotná technológia stáva výrobným faktorom. Vlastníctvo výrobných faktorov prináša jeho vlastníkovi dôchodok. Dôchodky majú veľký motivačný význam. Keby pôda neprinášala vlastníkovi rentu, ľudia by ju neobrábali. Keby práca nezabezpečovala ľuďom mzdu, nikto by pravdepodobne nepracoval. Keby kapitál jeho vlastníkovi neprinášal zisk, nemal by podnikateľ dôvod podstupovať podnikateľské riziko. Dôchodky z troch výrobných faktorov mzda, renta a zisk sú hnacím motorom trhovej ekonomiky. 1.6 Základné ekonomické zákony Základné ekonomické zákony vyjadrujú limity rastu bohatstva spoločnosti. Vychádzajú z toho, že výrobné zdroje sú obmedzené, preto sú vzácne a spoločnosť nemôže vyrobiť všetko, čo by potrebovala a chcela Zákon vzácnosti a hranica produkčných možností Zákon vzácnosti vyjadruje, že výrobné zdroje sú vzácne, preto nie je možné vyrábať všetko, čo by ľudia chceli. Ľudia a spoločnosť musia rozhodnúť, ako tieto zdroje rozdeliť na 18
17 výrobu jednotlivých výrobkov. Problém nedostatku (vzácnosti) a výberu možno ilustrovať pomocou krivky PPF (Production-Possibility Frontier), t. j. krivky hranice produkčných možností. Táto krivka sa nazýva aj transformačná krivka, pretože predstavuje transformáciu obmedzených zdrojov z jedného využitia na iné využitie. Hranica produkčných možností zobrazuje všetky dostupné kombinácie dvoch statkov (dvoch skupín statkov), ktoré sa môžu vyrobiť pri daných výrobných zdrojoch a technológiá. 160 Statok B Y C Z D Statok A Obr. 1.1 Krivka hranice produkčných možností Obrázok 1.1 predpokladá obmedzenosť zdrojov: keby všetky zdroje boli vynaložené na výrobu statku A, mohlo by sa ho vyrobiť 80 jednotiek a žiadny výrobok B. Naopak, ak sa zdroje vynaložia len na výrobu statku B, vyrobí sa tohto statku 120 jednotiek a nevyrobí sa žiadny statok A. Pri kombinovanej alokácii zdrojov sa môže vyrobiť rôzne množstvo statkov A a B (napr. body C, D na krivke PPF). Body za krivkou PPF (napr. bod Z) sú nedosiahnuteľné, ekonomika nemá dostatočné zdroje na výrobu zodpovedajúcich kombinácií statkov A, B. Body vnútri PPF (napr. bod Y) znamenajú, že zdroje sa nevyužívajú úplne, resp. využívajú sa neefektívne. Efektívna je taká ekonomika, v ktorej sa plne využívajú výrobné zdroje. Takáto ekonomika sa pohybuje na krivke hranice produkčných možností, dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť Paretovo optimum. Alokačná efektívnosť je stav, v ktorom sa zo zdrojov spoločnosti vyťaží maximálny objem statkov, nemožno zvýšiť výrobu statku bez toho, aby sa neznížila výroba druhého statku. 19
18 Krivka PPF nie je navždy daná. Ak vzrastie množstvo zdrojov, začnú sa zdroje využívať novým, efektívnejším spôsobom, alebo sa zavedú výsledky vedecko-technického pokroku do výroby, krivka PPF sa posúva doprava, navonok, dochádza k rastu výroby (obr. 1.2). V súvislosti s voľbou využitia výrobných faktorov na výrobu rôznych výrobkov súvisí pojem alternatívne náklady (náklady obetovanej príležitosti). Alternatívne náklady predstavujú hodnotu druhého najlepšieho variantu, ktorého sme sa vzdali. Statok B PPF 1 PPF Statok A Obr. 1.2 Posun krivky PPF Zákon klesajúcich výnosov Za tvorcu tohto zákona sa považuje fyziokrat A. R. Turgot, prevzali ho aj predstavitelia klasickej ekonómie okrem A. Smitha. Zákon klesajúcich výnosov sa týka vzťahu medzi klesajúcimi inputmi a outputmi. S rastúcim množstvom jedného inputu (napr. práca), ktorý pridávame k fixnému množstvu druhého inputu (napr. pôda), output rastie stále pomalšie a dodatočný output klesá. Tab. 1.2 Zákon klesajúcich výnosov Jednotky práce Jednotky pôdy Celkový output Dodatočný output
19 Ak sa bude meniť viac inputov zapojených do výroby, hovoríme o výnosoch z rozsahu a môžu nastať nasledujúce prípady: Ak output rastie rýchlejšie ako množstvo zapojených inputov, hovoríme o rastúcich výnosoch z rozsahu. Ak output rastie proporcionálne s množstvom zapojených inputov, hovoríme o konštantných výnosoch z rozsahu. Ak output rastie pomalšie, ako množstvo zapojených inputov, hovoríme o klesajúcich výnosoch z rozsahu. Zákon klesajúcich výnosov patrí medzi základné ekonomické zákony a v modifikovanej forme sa vyskytuje i v teórii A. Marshalla. Tento zákon v súčinnosti s Malthusovou populačnou teóriou sa stáva limitujúcim faktorom ekonomického rastu spoločnosti. 1.7 Triáda ekonomických problémov a ich riešenie v rôznych typoch ekonomík Každá spoločnosť musí riešiť tri základné, navzájom súvisiace problémy: ČO, AKO a PRE KOHO vyrábať, aby ekonomika bola efektívna. Čo, aké outputy vyrábať, v akom množstve, teda aké statky a služby má spoločnosť vyrobiť, aby sa efektívne využili výrobné faktory a zároveň, aby sa dosiahlo najlepšie uspokojenie potrieb ľudí. Ako outputy vyrábať, teda kto ich má vyrábať, s akými zdrojmi a s akými technologickými postupmi. Pre koho outputy vyrábať, t. j., kto bude spotrebiteľ, ako sa statky a služby rozdelia medzi osoby a jednotlivé skupiny. Uvedenú triádu ekonomických problémov v historickom vývoji každá spoločnosť riešila rôzne. V rôznych teoretických prácach nachádzame rôzne vymedzenia toho, ako alternatívne ekonomické systémy riešili trojakú úlohu ekonomiky. P. A. Samuelson a W. D. Nordhaus rozlišujú tieto typy ekonomík: 7 7 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s. 41,
20 V primitívnych civilizáciách ovláda všetky stránky správania zvyk. O tom, čo, ako a pre koho vyrábať spravidla rozhodujú tradície, ktoré prechádzajú zo starších generácií na mladšie. V príkazovej ekonomike vláda robí všetky rozhodnutia o výrobe a rozdeľovaní. Takáto vláda môže byť diktátorská, ale aj demokratická. V extrémnych prípadoch prikazuje ľuďom aj to, čo majú jesť a piť, ako sa majú vyrábať potraviny a oceľ a kto má žiť dobre a kto má byť chudobný. Čo, ako a pre koho vyrábať sa v trhovej ekonomike určuje pomocou systému cien, trhov, ziskov a strát, stimulácií a odmien. Firmy produkujú tie tovary, ktoré prinášajú najvyšší zisk, výrobnými technológiami, ktoré sú najmenej nákladné a spotreba ľudí sa riadi ich rozhodovaním o tom, ako minú svoje mzdy, ktoré dostávajú za svoju prácu a dôchodky, ktoré im plynú z vlastníctva majetku. Stopercentná trhová ekonomika nikdy neexistovala (najbližšie jej bolo Anglicko v 19. storočí). V súčasnosti ani jedna ekonomika nepredstavuje niektorú z týchto čistých foriem. Spravidla ide o zmiešané ekonomiky s prvkami trhu, príkazov a zvyku. Predstaviteľ neoliberalizmu, Walter Eucken, rozlišuje tzv. dva ideálne typy hospodárstiev: trhové a riadené, ktorým zodpovedajú reálne typy hospodárstiev a tzv. riadené trhové hospodárstvo v reálnej podobe. Český ekonóm K. Engliš a slovenský ekonóm I. Karvaš pristupovali k reálnej ekonomike ako k zmesi čistých hospodárskych sústav. Za čisté hospodárske sústavy považovali sústavu individualistickú a solidaristickú. V individualistickej sústave je subjektom vôle jednotlivec a jeho cieľom je maximalizácia vlastného blahobytu. V solidaristickej sústave je subjektom vôle štát a jeho cieľom je zdravý a kultúrny národ. Spomenuté prístupy, napriek rozdielnosti pomenovania jednotlivých alternatívnych hospodárskych systémov, sa zhodujú v podstate v jednom: či triádu ekonomických problémov má riešiť trh alebo štát, resp. v realite prepojenie obidvoch princípov. Riešenie tejto triády ekonomických problémov je základným problémom i súčasných ekonomických teórií Zhrnutie Ekonómia ako samostatná veda vznikla v období klasickej ekonómie a jej základom sa stalo dielo Adama Smitha Pojednanie o pôvode a podstate bohatstva národov (Bohatstvo národov), ktoré vyšlo v roku
21 Vo vývoji ekonomickej teórie a z nej vychádzajúcej hospodárskej politiky sa v dejinách vyformovali dva protichodné ekonomické prúdy: klasický, resp neoklasický prúd a keynesovský prúd. Klasická, resp. neoklasická ekonómia hlásala hospodársky liberalizmus, automatické fungovanie trhového mechanizmu bez zásahov štátu. Keynesovský prúd predpokladal nevyhnutnosť štátnych zásahov do ekonomiky. Syntéza týchto dvoch prúdov v ekonómii sa nazýva neoklasická syntéza. Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne obmedzené zdroje s alternatívnym použitím na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. Mikroekonómia venuje pozornosť jednotlivým hospodárskym subjektom (domácnostiam, firmám), analyzuje a popisuje ich správanie na trhu. Makroekonómia analyzuje ekonomiku ako celok a vysvetľuje jej fungovanie. Pozitívna ekonómia analyzuje ekonomickú realitu takú, aká je a hľadá v nej zákonitosti jej fungovania. Normatívna ekonómia vyslovuje hodnotiace úsudky, robí závery, načrtáva cesty, ako sa majú problémy riešiť. Usiluje sa vytvoriť ideálny model fungovania dokonalého ekonomického systému. Metódy skúmania používané v ekonómii sú: pozorovanie, analýza (ekonomická), štatistika a experimenty. Medzi chyby, ktorým sa treba v ekonomickom skúmaní vyvarovať, patria: nedodržanie predpokladu ostatné premenné nezmenené (ceteris paribus), post hoc klam, omyl kompozície, subjektívnosť v ekonomickom uvažovaní, neistota v ekonomickom myslení a ignorovanie sekundárnych účinkov. Cieľom a podstatou ekonomickej činnosti ľudí je zabezpečiť prostriedky na uspokojovanie potrieb ľudí. Prostriedky uspokojovania potrieb sú statky a služby. Väčšina statkov sa získava výrobou. Výroba je proces cieľavedomej premeny výrobných faktorov (inputov) na statky a služby (outputy) užitočné pre ľudí. Základné výrobné faktory sú práca, pôda a prírodné zdroje a kapitál. Zákon vzácnosti vyplýva z obmedzenosti výrobných zdrojov. Problém vzácnosti a výberu zdrojov na výrobu rôznych statkov ilustruje krivka hranice produkčných možností (krivka PPF). Ekonomika, ktorá sa pohybuje na krivke PPF, dosahuje tzv. alokačnú efektívnosť. Zákon klesajúcich výnosov vyjadruje skutočnosť, že s rastúcim množstvom jedného inputu pri fixnom množstve druhého inputu rastie output stále pomalšie a dodatočný output klesá. Ak sa menia všetky inputy, možno hovoriť o rastúcich, klesajúcich alebo konštatných výnosoch z rozsahu. 23
22 Triáda ekonomických problémov predstavuje otázky: čo, ako a pre koho vyrábať. Rôzne spoločnosti sa s týmito problémami vyrovnávajú rôzne: zvykom, príkazmi alebo systémom cien a trhov. Základné alternatívne systémy sú zvyková, príkazová, trhová a zmiešaná ekonomika. Otázky na diskusiu 1. Čo je charakteristické pre jednotlivé etapy vývoja ekonomického myslenia? 2. Čím sa vyznačujú dva hlavné prúdy ekonomickej teórie a aký je cieľ neoklasickej syntézy? 3. Čo je predmetom ekonómie a aký je prístup makroekonómie a mikroekonómie, ako aj pozitívnej a normatívnej ekonómie k ekonomickej realite? 4. Aké metódy skúmania sa používajú v ekonómii? 5. V čom tkvie podstata zákona vzácnosti? 6. V čom tkvie podstata zákona klesajúcich výnosov? 7. Ako riešia alternatívne ekonomické systémy základné problémy organizácie ekonomiky? Zoznam použitej a odporúčanej literatúry [1.] Hontyová, K., Lisý, J.: Základy modernej ekonómie. Bratislava: Elita, 1995 [2.] Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002 [3.] Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992 [4.] Šíbl, D. a kol.: Veľká ekonomická encyklopédia. Bratislava: SPRINT,
23 2. Úloha trhu a štátu v ekonomike Po preštudovaní kapitoly by ste mali byť schopní: vysvetliť pojmy trh a úlohy trhu, vysvetliť fungovanie trhu, zdôvodniť, prečo zlyháva fungovanie trhu, analyzovať ekonomické úlohy štátu v trhovej ekonomike. V druhej kapitole vysvetlíme teoretické názory na trh a jeho fungovanie. Vymedzíme pojem trh, základné úlohy trhu a typy trhov. Popíšeme subjekty trhu a systém fungovania trhu. Poukážeme na to, že trh zlyháva v dôsledku nedostatkov a nedokonalosti trhu. V závere kapitoly budeme krátko analyzovať úlohu štátu v trhovej ekonomike. Každý jednotlivec sa snaží využiť svoj kapitál tak, aby vyrobil čo najväčšiu hodnotu... Tým, že má pred sebou len svoj vlastný záujem, slúži často záujmom spoločnosti účinnejšie, než keď sa o to vedome usiluje. Adam Smith Bohatstvo národov (1776) Vymedzenie pojmu trh, základné úlohy trhu a typy trhov Trh a trhový mechanizmus sú základom celej ekonomickej teórie. Základné črty fungovania trhu a trhovej ekonomiky položil koncom 18.storočia škótsky ekonóm Adam Smith koncepciou neviditeľnej ruky. Jej podstata spočíva v tom, že každý účastník hospodárskeho života sleduje síce svoj vlastný súkromný záujem, ale trhový systém napriek tomu funguje v prospech všetkých, ako keby celý proces usmerňovala neviditeľná ruka. Trhový systém funguje tým dokonalejšie, čím slobodnejšie môžu jednotlivci sledovať svoje vlastné ekonomické záujmy (hospodársky liberalizmus). Prirodzené úsilie ľudí zlepšovať svoje materiálne postavenie je takým silným stimulom, že ak môže nerušene pôsobiť, vedie k blahobytu jednotlivca i celej spoločnosti. 8 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonómia I. Bratislava : BRADLO, 1992, s
24 Trhová ekonomika je ekonomikou slobodných ľudí, kde existuje sloboda vlastníctva, voľná konkurencia a voľná tvorba cien na základe ponuky a dopytu. Základy teórie trhu rozpracovali i ďalší predstavitelia klasickej ekonómie (Ricardo, Say, Malthus, Mill), ale najmä neoklasickej ekonómie (Menger, Jevons, Marshall, Clark, Wallras). Trh je priestor, v ktorom si jednotlivé ekonomické subjekty vymieňajú výsledky svojej činnosti (tovary), vrátane ich objektívnych a subjektívnych podmienok, t. j. súhrn rozličných nástrojov, foriem, mechanizmov a sociálno-ekonomických vzťahov, ktoré túto výmenu umožňujú. 9 Trh vznikol a vyvíjal sa ako výsledok vývoja tovarovej výroby a spoločenskej deľby práce. V dôsledku rozvoja spoločenskej deľby práce sa výroba špecializovala, sebestačnosť výrobcov klesala, rástla ich vzájomná závislosť a nevyhnutnosť výmeny výsledkov ich činnosti. Výmena sa uskutočňovala najskôr ako naturálna výmena (barter), kde sa priamo zamieňala vec za vec. Neskôr sa vyvinula peňažná výmena, kde sa statky vymieňajú prostredníctvom peňazí. Moderná ekonomika sa zakladá na rozvinutej deľbe práce. Každý výrobca produkuje výrobky a služby pre množstvo iných výrobcov či spotrebiteľov. Všetci sú navzájom prepojení prostredníctvom trhu. Trh predstavuje mechanizmus realizácie trhovej ekonomiky, ktorý sa všeobecne vyznačuje nasledujúcimi znakmi: slobodou ekonomickej činnosti hospodárskych subjektov a ich zodpovednosťou za jej výsledky, slobodnou voľbou partnerov, voľnou tvorbou cien, konkurenciou medzi účastníkmi trhu, minimálnou priamou účasťou štátu v hospodárskej činnosti uskutočňovanou pomocou príslušných regulátorov. Pri riešení triády problémov (čo, ako a pre koho vyrábať) trh plní tri úlohy: 10 poskytuje informácie, 9 Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s
25 poskytuje podnety pre správanie spotrebiteľov a výrobcov, rozdeľuje dôchodky. Trh zabezpečuje odovzdávanie informácií, pričom informácie sa šíria automaticky, bez toho, aby sa niekto o to staral. Hlavným nositeľom informácií je cena. Trh cez systém cien sprostredkúva informácie a poskytuje podnety pre správanie kupujúcich a predávajúcich na trhu. Ak napr. dopyt po tovare rastie, rastie aj cena tohto tovaru, pre výrobcu je to signál, že zvýši výrobu tohto tovaru a naopak. Ak dopyt po tovare klesá, výrobca v snahe predať tovar, cenu tohto tovaru zníži a zníži aj jeho výrobu. Cena teda pôsobí ako nástroj nastoľovania rovnováhy na trhu. K členeniu trhov možno pristupovať z rôznych hľadísk. 11 Z územného hľadiska rozlišujeme trh miestny, trh regionálny, trh národný, trh ekonomických zoskupení a trh svetový. Z hľadiska predmetu kúpy a predaja členíme trhy na: trh tovarov a služieb, trh výrobných faktorov ( trh práce, trh pôdy, trh kapitálu), finančný trh. Z hľadiska podmienok pre fungovanie komponentov trhu trh môže byť voľný (ponuka a dopyt sú veľmi pružné) alebo regulovaný (ponuka a dopyt sú úradne alebo iným spôsobom regulované). Podľa stupňa organizovanosti rozlišujeme trhy organizované (napr. burza) a neorganizované (napr. susedská výpomoc). Z hľadiska súladu s existujúcim zákonodarstvom možno rozlíšiť trh legálny (oficiálny) a nelegálny (čierny) trh. Podľa počtu sledovaných tovarov rozlišujeme čiastkový a agregátny trh. Uvedené členenie trhov je v značnej miere relatívne. V reálnej ekonomike jednotlivé trhy spolu úzko súvisia a sú navzájom prepojené. 2.2 Trh a jeho fungovanie Na trhu vystupujú tri skupiny ekonomických subjektov: domácnosti, firmy a štát. 12 Tieto subjekty prichádzajú na trh s rôznymi cieľmi. 11 Spracované podľa: Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s
26 1. Domácnosti vystupujú na trhu tovarov a služieb ako kupujúci. Na druhej strane, na trhu výrobných faktorov vystupujú ako predávajúci práce, pôdy a kapitálu. Cieľom domácností na trhu je zabezpečenie prostriedkov na uspokojovanie potrieb. 2. Firmy (organizácie) sú subjekty trhu vyrábajúce tovary za účelom ich predaja. Na trhu tovarov a služieb vystupujú ako predávajúci a na trhu výrobných faktorov ako kupujúci. Ich cieľom je dosiahnutie zisku. 3. Štát je špecifickým subjektom trhu. Na trh by mal vstupovať len vtedy, keď je potrebné odstraňovať niektoré negatívne prejavy trhu a keď je potrebné stimulovať pôsobenie pozitívnych vplyvov. Mal by tiež vytvárať a ochraňovať slobodné konkurenčné prostredie. Štát Vytvára právne predpoklady pre hospodársky život a ochraňuje konkurenciu kupujúci Trh tovarov a služieb predávajúci Domácnosti Čo vyrábať? Ako vyrábať? Pre koho vyrábať? Firmy predávajúci Trh výrobných faktorov kupujúci Obr. 2.1 Prepojenie subjektov na trhu Na trhu tovarov a služieb v závislosti od ceny sa kupujúci i predávajúci rozhodujú, či sa kúpa alebo predaj tovaru uskutoční alebo nie. Ak sa kupujúcemu zdá cena príliš vysoká a konkurencia ponúka nižšiu cenu alebo vyššiu kvalitu tovaru, daný tovar nekúpi. Predávajúci musí znížiť cenu na úroveň, za akú sú kupujúci ochotní tovar kúpiť. Ak je na trhu tovaru nedostatok, sú kupujúci ochotní za nedostatkový tovar zaplatiť i vysokú cenu. Ceny vzrastú na takú úroveň, pri ktorej sa ešte všetky výrobky a služby príslušného druhu predajú. 28
27 Situácia na trhu výrobných faktorov je obdobná. Nástrojom zladenia ponuky práce a dopytu po práci je cena práce, mzda. Na trhu pôdy je takýmto nástrojom cena pôdy, renta. Na finančnom, resp. peňažnom trhu je nástrojom zlaďovania ponuky a dopytu po rôznych druhoch peňazí úroková miera. V prípade otvorenej ekonomiky, kde na peňažný trh vstupujú i cudzie meny, takýmto nástrojom je menový kurz. Jednotlivé trhy sú prostredníctvom ekonomických subjektov a tokov peňazí navzájom úzko prepojené. Hybnou silou trhu je trhová konkurencia. Je to proces, v ktorom sa stretávajú záujmy spotrebiteľov a výrobcov, pričom každý z nich sa snaží dosiahnuť maximálnu hmotnú výhodu. Trhová konkurencia sa môže realizovať v niekoľkých rovinách: 13 Konkurencia medzi ponukou a dopytom. Záujmy spotrebiteľov a výrobcov sú protichodné: spotrebiteľ má záujem lacno kúpiť, výrobca má záujem draho predať. Na trhu prichádza ku vzniku kompromisu medzi týmito protichodnými záujmami. Konkurencia medzi spotrebiteľmi ( konkurencia na strane dopytu) je motivovaná záujmom kúpiť čo najlacnejšie a čo najviac, a to hoci aj na úkor ostatných spotrebiteľov. Táto forma konkurencie sa najviac prejavuje, ak je tovaru nedostatok. Konkurencia medzi výrobcami ( konkurencia na strane ponuky) je motivovaná záujmom výrobcov predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Cieľom je maximalizácia zisku a vytlačenie konkurenčného výrobcu z trhu. Najsilnejšie sa táto konkurencia prejavuje pri prebytku tovaru na trhu. Konkurencia medzi výrobcami sa uskutočňuje ako cenová a necenová konkurencia. Cenová konkurencia využíva ako nástroj konkurenčného boja cenu, necenová konkurencia je založená na snahe získať kupujúceho inými než cenovými nástrojmi, napr. reklamou, príťažlivým dizajnom, predajom na úver, dokonalejším servisom. Konkurencia na strane ponuky sa zvyčajne realizuje ako kombinácia cenovej a necenovej konkurencie. Z hľadiska podmienok, ktoré majú jednotliví výrobcovia na trhu, rozlišujeme dokonalú a nedokonalú konkurenciu. Dokonalá konkurencia predstavuje teoretickú abstrakciu, stav, ktorý v reálnej ekonomike sa prakticky nevyskytuje. V hospodárstve nie je možné totiž vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých výrobcov na trhu. V reálnej ekonomike existuje nedokonalá konkurencia, ktorá má tieto formy: úplný (čistý) monopol, oligopol, monopolistickú konkurenciu. 13 Lisý, J. a kol.: Ekonómia všeobecná ekonomická teória. Bratislava: IURA EDITION, 2002, s
Trh výrobných faktorov
Trh výrobných faktorov ZE PI Prednáška 4. Ako sa tvoria a od čoho závisia ceny VF? Zaujímajú nás ceny plynúce zo služieb VF tvorba cien VF Prepojenosť trhu VF s trhom SaS potreba vedieť typ konkurencie
Διαβάστε περισσότεραMakroekonomické agregáty. Prednáška 8
Makroekonomické agregáty Prednáška 8 Hrubý domáci produkt (HDP) trhová hodnota všetkých finálnych statkov, ktoré boli vyprodukované v ekonomike za určité časové obdobie. Finálny statok predstavuje produkt,
Διαβάστε περισσότερα6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH
6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH 6. Otázky Definujte pojem produkčná funkcia. Definujte pojem marginálny produkt. 6. Produkčná funkcia a marginálny produkt Definícia 6. Ak v ekonomickom procese počet
Διαβάστε περισσότεραJozef Horeháj. Základy ekonómie Pre spoločenskovedné odbory
Jozef Horeháj Základy ekonómie Pre spoločenskovedné odbory Vysokoškolská učebnica Trnava 2014 OBSAH Úvod 1 Hospodársky vývoj 1.1 Vývoj v najstaršom období 1.2 Civilizácia a vznik trhového systému 1.3 Vznik
Διαβάστε περισσότερα18 1. kapitola. Obr. 1.1 Hranica produkčných možností. Alternatívne produkčné možnosti Tabuľka 1.1
18 1. kapitola z tab. 1.1 znázornime hranicu produkčných možností. Bod U pod hranicou produkčných možností znamená, že ekonomika nevyužíva všetky výrobné faktory a bod I je nedosiahnuteľná oblasť (ekonomika
Διαβάστε περισσότερα1. STRUČNÝ PREHĽAD VÝVOJA EKONOMICKÉHO MYSLENIA
Úvod Predkladaná učebnica je určená pre študentov stredných škôl. V tejto učebnici sú jednoduchou a prijateľnou formou prezentované vybrané kapitoly zo základov ekonómie. Verím, že na ceste spoznávania
Διαβάστε περισσότεραEkvačná a kvantifikačná logika
a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných
Διαβάστε περισσότεραObvod a obsah štvoruholníka
Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka
Διαβάστε περισσότεραFakulta podnikového manažmentu Ekonomická univerzita v Bratislave Rovnováha firmy z pohľadu stabilného podnikania
Fakulta podnikového manažmentu Ekonomická univerzita v Bratislave Rovnováha firmy z pohľadu stabilného podnikania Projekt Bratislava 2012 O b s a h Úvod (3) 1. Podnikanie a ciele firmy (3 s.) 1.1 Maximalizácia
Διαβάστε περισσότεραMeranie výstupu ekonomiky
Meranie výstupu ekonomiky ZE PI Prednáška 6. Posudzovanie úspešnosti fungovania ekonomiky na základe jej finálnych výsledkov. Makroekonomické ukazovatele Hrubý domáci produkt HDP (základný makroekonomický
Διαβάστε περισσότεραTrh výrobných faktorov. Ing. Zuzana Staníková, PhD.
Trh výrobných faktorov Subjekty na trhu VF: Firmy vystupujú na strane dopytu (nakupujú VF) Domácnosti, ako vlastníci VF tvoria stranu ponuky Štát môže ovplyvňovať dopyt aj ponuku VF. Určenie cien výrobných
Διαβάστε περισσότεραM A K R O E K O N Ó M I A
M A K R O E K O N Ó M I A 1.VÝVOJ EKONOMICKÝCH TEÓRIÍ Vznik a vývoj ekonomickej vedy Už u Aristotela (384-322 pred n. l.) nachádzame dva páry dôležitých ekonomických pojmov: 1. úžitková hodnota ako individuálna
Διαβάστε περισσότεραMatematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie
Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x
Διαβάστε περισσότεραPodnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %
Podnikateľ 90 Samsung S5230 Samsung C3530 Nokia C5 Samsung Shark Slider S3550 Samsung Xcover 271 T-Mobile Pulse Mini Sony Ericsson ZYLO Sony Ericsson Cedar LG GM360 Viewty Snap Nokia C3 Sony Ericsson ZYLO
Διαβάστε περισσότεραMakroekonómia - prednášky
1 Makroekonómia - prednášky skúška: - písomka zápočtová 8. alebo 9. týžden - ekonomická esej - písomná Literatúra: Groman: Makroekonómia, 1995 Dorbuš-Fischer: Makroekonómia Felderer: Makroekonomie a nová
Διαβάστε περισσότερα,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,
Farba skupiny: zelená Označenie úlohy:,zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky, Úloha: Zistiť, ako závisí účinnosť zohrievania vody na indukčnom variči od priemeru použitého hrnca. Hypotéza: Účinnosť
Διαβάστε περισσότερα3. Striedavé prúdy. Sínusoida
. Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa
Διαβάστε περισσότεραMatematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad
Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov
Διαβάστε περισσότερα1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej
. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny
Διαβάστε περισσότεραM6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou
M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny
Διαβάστε περισσότεραGoniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice
Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami
Διαβάστε περισσότερα1. písomná práca z matematiky Skupina A
1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi
Διαβάστε περισσότερα7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE
7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje
Διαβάστε περισσότεραStart. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop
1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s
Διαβάστε περισσότεραJednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy
Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18
Διαβάστε περισσότεραMatematika 2. časť: Analytická geometria
Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové
Διαβάστε περισσότεραMotivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.
14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12
Διαβάστε περισσότεραDANE UNIVERZITA MATEJA BELA BANSKÁ BYSTRICA FINANČNÝ MANAŽMENT VO VEREJNEJ SPRÁVE FAKULTA FINANCIÍ KATEDRA TEÓRIE FINANCIÍ
FINANČNÝ MANAŽMENT VO VEREJNEJ SPRÁVE DANE UNIVERZITA MATEJA BELA BANSKÁ BYSTRICA 2003-2004 FAKULTA FINANCIÍ KATEDRA TEÓRIE FINANCIÍ NEMEC, J. - ORVISKÁ, M. - POMPURA, L. ČIŽMÁRIK, P. KUBÍKOVÁ, K. Manuál
Διαβάστε περισσότεραPrechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009
Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραMotivácia pojmu derivácia
Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)
Διαβάστε περισσότεραZákladné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky
Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky Opakovanie učiva II. ročníka, Téma 1. A. Príprava na maturity z fyziky, 2008 Outline Molekulová fyzika 1 Molekulová fyzika Predmet Molekulovej fyziky
Διαβάστε περισσότεραŽivot vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R
Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R Ako nadprirodzené stretnutie s murárikom červenokrídlym naformátovalo môj profesijný i súkromný život... Osudové stretnutie s murárikom
Διαβάστε περισσότεραKontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.
Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť. Ktoré fyzikálne jednotky zodpovedajú sústave SI: a) Dĺžka, čas,
Διαβάστε περισσότεραCvičenie č. 4,5 Limita funkcie
Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(
Διαβάστε περισσότεραTEÓRIA FIRMY: Výroba, Náklady
TEÓRIA FIRMY: Výroba, Náklady Prednáška 2. rozhodnutia na strane ponuky Hlavný cieľ firmy = maximalizácia zisku VÝROBA Čo je produkcia (výroba)? je proces, v rámci ktorého firmy kombinujú výrobné vstupy,
Διαβάστε περισσότεραMichal Páleník. Fiškálna politika v kontexte regionalizácie a globalizácie:
Fiškálna politika v kontexte regionalizácie a globalizácie: Metodologické prístupy pri meraní konvergencie s aplikáciou na Európske regióny Štruktúra prezentácie 1. Úvod 2. Ciele práce 3. Definícia základných
Διαβάστε περισσότεραAKADÉMIA KLASICKEJ EKONÓMIE 2008/2009 ZNALOSTNÁ EKONOMIKA ALEBO PREČO BY EUROBYROKRATI MALI ČÍTAŤ HAYEKA
AKADÉMIA KLASICKEJ EKONÓMIE 2008/2009 ZNALOSTNÁ EKONOMIKA ALEBO PREČO BY EUROBYROKRATI MALI ČÍTAŤ HAYEKA DANIEL DUJAVA 5. júna 2009 ÚVOD Máloktorý pojem nájdeme v súčasnej ekonomickej literatúre tak často
Διαβάστε περισσότεραMetodicko-pedagogické centrum Bratislavského kraja v Bratislave Ševčenkova 11, P. O. BOX 58, Bratislava 55. Ing.
Metodicko-pedagogické centrum Bratislavského kraja v Bratislave Ševčenkova 11, P. O. BOX 58, 850 05 Bratislava 55 MARKETING PRE STREDNÉ ŠKOLY I. ČASŤ Ing. Daniel Boďo BRATISLAVA 2006 METODICKO-PEDAGOGICKÉ
Διαβάστε περισσότεραModelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4
Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie menových kurzov V4 Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach Ekonomická univerzita v Bratislave Cieľ a motivácia Východiská Cieľ a motivácia Cieľ Kvantifikovať
Διαβάστε περισσότεραAerobTec Altis Micro
AerobTec Altis Micro Záznamový / súťažný výškomer s telemetriou Výrobca: AerobTec, s.r.o. Pionierska 15 831 02 Bratislava www.aerobtec.com info@aerobtec.com Obsah 1.Vlastnosti... 3 2.Úvod... 3 3.Princíp
Διαβάστε περισσότερα24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny
24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá
Διαβάστε περισσότεραARMA modely čast 2: moving average modely (MA)
ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely
Διαβάστε περισσότεραMIDTERM (A) riešenia a bodovanie
MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude
Διαβάστε περισσότεραPriamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava
Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné
Διαβάστε περισσότεραModerné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A
M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x
Διαβάστε περισσότεραMetódy vol nej optimalizácie
Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie p. 1/28 Motivácia k metódam vol nej optimalizácie APLIKÁCIE p. 2/28 II 1. PRÍKLAD: Lineárna regresia - metóda najmenších štvorcov Na základe dostupných
Διαβάστε περισσότεραPRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm
PRUŽINY PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY VIAC AKO 200 RUHOV SKRUTNÝCH PRUŽÍN PRIEMER ROTU d = 0,4-6,3 mm èíslo 3.0 22.8.2008 8:28:57 22.8.2008 8:28:58 PRUŽINY SKRUTNÉ PRUŽINY TECHNICKÉ PARAMETRE h d L S Legenda
Διαβάστε περισσότεραKompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017
Kompilátory Cvičenie 6: LLVM Peter Kostolányi 21. novembra 2017 LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov Pôvodne Low Level Virtual Machine
Διαβάστε περισσότεραModul pružnosti betónu
f cm tan α = E cm 0,4f cm ε cl E = σ ε ε cul Modul pružnosti betónu α Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Modul pružnosti betónu Autori: Stanislav Unčík Patrik Ševčík Trnava 2008 Obsah 1 Úvod...7 2 Deformácie
Διαβάστε περισσότεραZrýchľovanie vesmíru. Zrýchľovanie vesmíru. o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili
Zrýchľovanie vesmíru o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili Zrýchľovanie vesmíru o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili Zrýchľovanie vesmíru o výprave na kraj vesmíru
Διαβάστε περισσότεραTermodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)
ermodynamika nútorná energia lynov,. veta termodynamická, Izochorický dej, Izotermický dej, Izobarický dej, diabatický dej, Práca lynu ri termodynamických rocesoch, arnotov cyklus, Entroia Dolnkové materiály
Διαβάστε περισσότεραURČUJÚ JEDNOTKOVÉ NÁKLADY PRÁCE INFLÁCIU? SANDRA TATIERSKÁ NETECHNICKÉ
URČUJÚ JEDNOTKOVÉ NÁKLADY PRÁCE INFLÁCIU? SANDRA TATIERSKÁ NETECHNICKÉ ZHRNUTIE 2/21 Národná banka Slovenska www.nbs.sk Imricha Karvaša 1 813 25 Bratislava research@nbs.sk december 21 ISSN 1337-583 Práca
Διαβάστε περισσότεραModel redistribúcie krvi
.xlsx/pracovný postup Cieľ: Vyhodnoťte redistribúciu krvi na začiatku cirkulačného šoku pomocou modelu založeného na analógii s elektrickým obvodom. Úlohy: 1. Simulujte redistribúciu krvi v ľudskom tele
Διαβάστε περισσότεραBiogénne pozitrónové PET rádionuklidy
Netradičné rádionuklidy pre prípravu pravu PET rádiofarmák. P. Rajec 1,2, J. Ometáková 2 1.Biont, a.s., BIONT a.s., Karlovesk8 63, 842 29 Bratislava 2.Katedra jadrovej chémie Prírodovedecká fakulta Univerzity
Διαβάστε περισσότερα6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu
6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis
Διαβάστε περισσότεραIII. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA
III. časť PRÍKLADY ÚČTOVANIA 1. Účtovanie stravovania poskytovaného zamestnávateľom zamestnancom ( 152 Zák. práce) Obsah účtovného prípadu Suma MD Účt. predpis D A. Poskytovanie stravovania vo vlastnom
Διαβάστε περισσότεραKATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE
H KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE 0 Základné požiadavky zadávania VZT potrubia pre výrobu 1. Zadávanie do výroby v spoločnosti APIAGRA s.r.o. V digitálnej forme na tlačive F05-8.0_Rozpis_potrubia, zaslané mailom
Διαβάστε περισσότεραc 2 Podnikové financie Ing. Zuzana Čierna Katedra financií 037/
c 2 Podnikové financie Ing. Zuzana Čierna Katedra financií zuzana.cierna@fem.uniag.sk 037/641 4140 definícia PODNIKOVÉ FINANCIE predstavujú sústavu peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaní
Διαβάστε περισσότεραÚvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky
Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc
Διαβάστε περισσότεραAnalýza údajov. W bozóny.
Analýza údajov W bozóny http://www.physicsmasterclasses.org/index.php 1 Identifikácia častíc https://kjende.web.cern.ch/kjende/sl/wpath_teilchenid1.htm 2 Identifikácia častíc Cvičenie 1 Na web stránke
Διαβάστε περισσότεραAUTORIZOVANÝ PREDAJCA
AUTORIZOVANÝ PREDAJCA Julianovi Verekerovi, už zosnulému zakladateľovi spoločnosti, bol v polovici deväťdesiatych rokov udelený rad Britského impéria za celoživotnú prácu v oblasti audio elektroniky a
Διαβάστε περισσότεραPevné ložiská. Voľné ložiská
SUPPORTS D EXTREMITES DE PRECISION - SUPPORT UNIT FOR BALLSCREWS LOŽISKA PRE GULIČKOVÉ SKRUTKY A TRAPÉZOVÉ SKRUTKY Výber správnej podpory konca uličkovej skrutky či trapézovej skrutky je dôležité pre správnu
Διαβάστε περισσότεραRozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla
Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti príloha č. 7 k vyhláške č. 428/2010 Názov prevádzkovateľa verejného : Spravbytkomfort a.s. Prešov Adresa: IČO: Volgogradská 88, 080 01 Prešov 31718523
Διαβάστε περισσότεραZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3
ZDNIE _ ÚLOH 3_Všeobecná rovinná silová sústv ZDNIE _ ÚLOH 3 ÚLOH 3.: Vypočítjte veľkosti rekcií vo väzbách nosník zťženého podľ obrázku 3.. Veľkosti známych síl, momentov dĺžkové rozmery sú uvedené v
Διαβάστε περισσότεραUČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.2. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková
Stredná priemyselná škola dopravná, Sokolská 911/94, 960 01 Zvolen Kód ITMS projektu: 26110130667 Názov projektu: Zvyšovanie flexibility absolventov v oblasti dopravy UČEBNÉ TEXTY Pracovný zošit č.2 Vzdelávacia
Διαβάστε περισσότεραREZISTORY. Rezistory (súčiastky) sú pasívne prvky. Používajú sa vo všetkých elektrických
REZISTORY Rezistory (súčiastky) sú pasívne prvky. Používajú sa vo všetkých elektrických obvodoch. Základnou vlastnosťou rezistora je jeho odpor. Odpor je fyzikálna vlastnosť, ktorá je daná štruktúrou materiálu
Διαβάστε περισσότεραMetodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Kód ITMS: 26130130051 číslo zmluvy: OPV/24/2011 Metodicko pedagogické centrum Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH
Διαβάστε περισσότεραHarmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť
Baumit Prednástrek / Vorspritzer Vyhlásenie o parametroch č.: 01-BSK- Prednástrek / Vorspritzer 1. Jedinečný identifikačný kód typu a výrobku: Baumit Prednástrek / Vorspritzer 2. Typ, číslo výrobnej dávky
Διαβάστε περισσότεραNávrh vzduchotesnosti pre detaily napojení
Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová
Διαβάστε περισσότεραHASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S
PROUKTOVÝ LIST HKL SLIM č. sklad. karty / obj. číslo: HSLIM112V, HSLIM123V, HSLIM136V HSLIM112Z, HSLIM123Z, HSLIM136Z HSLIM112S, HSLIM123S, HSLIM136S fakturačný názov výrobku: HKL SLIMv 1,2kW HKL SLIMv
Διαβάστε περισσότεραRIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA
SNÁ PMYSLNÁ ŠKOL LKONKÁ V PŠŤNO KOMPLXNÁ PÁ Č. / ŠN WSONOVO MOSÍK Piešťany, október 00 utor : Marek eteš. Komplexná práca č. / Strana č. / Obsah:. eoretický rozbor Wheatsonovho mostíka. eoretický rozbor
Διαβάστε περισσότεραCHARAKTERISTIKY A UČEBNÉ OSNOVY ODBORNÝCH A VOLITEĽNÝCH PREDMETOV
OBCHODNÁ AKADÉMIA SCOTA VIATORA 4, RUŽOMBEROK Príloha B ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM OBCHODNÁ AKADÉMIA CHARAKTERISTIKY A UČEBNÉ OSNOVY ODBORNÝCH A VOLITEĽNÝCH PREDMETOV Kód a názov ŠVP 63 Ekonomika a organizácia,
Διαβάστε περισσότεραROZSAH ANALÝZ A POČETNOSŤ ODBEROV VZORIEK PITNEJ VODY
ROZSAH ANALÝZ A POČETNOSŤ ODBEROV VZORIEK PITNEJ VODY 2.1. Rozsah analýz 2.1.1. Minimálna analýza Minimálna analýza je určená na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite zdroja pitnej
Διαβάστε περισσότεραEKONOMIKA STAVEBNÉHO PODNIKANIA
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE, STAVEBNÁ FAKULTA PROF. ING. IGOR TRÁVNIK, DRSC. A KOL. EKONOMIKA STAVEBNÉHO PODNIKANIA 2. VYDANIE, ELEKTRONICKÁ FORMA BRATISLAVA 2003 Autori: Prof. Ing. Igor
Διαβάστε περισσότεραKontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín
Verzia zo dňa 6. 9. 008. Kontrolné otázky z jednotiek fyzikálnych veličín Upozornenie: Umiestnenie správnej odpovede sa môže v kontrolnom teste meniť. Takisto aj znenie nesprávnych odpovedí. Uvedomte si
Διαβάστε περισσότεραGramatická indukcia a jej využitie
a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)
Διαβάστε περισσότεραExt. f. c 1. Podnikové financie. Ing. Zuzana Čierna. Katedra financií. 037/
Ext. f. c 1 Podnikové financie Ing. Zuzana Čierna Katedra financií zuzana.cierna@fem.uniag.sk 037/641 4140 Obsah a zameranie predmetu 1/2 Cieľ predmetu: Oboznámiť študentov s fundamentálnymi otázkami teórie
Διαβάστε περισσότεραCena a cenová politika organizace o.s. Hvězda. Matej Vlasko
Cena a cenová politika organizace o.s. Hvězda Matej Vlasko Bakalářská práce 2013 ABSTRAKT Predmetom tejto bakalárskej práce je analýza ceny a cenovej politiky v organizácii "Hvězda občanské sdružení"
Διαβάστε περισσότεραKATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita
132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:
Διαβάστε περισσότεραManažment v teórii a praxi 2/2005
MODELOVANIE VÝVOJA MIEZD Lukáčiková Adriana - zomolányi Karol - Lukáčik Martin ABTRAKT Mzdový vývoj je dôležitým ekonomickým ukazovateľom, ktorý má významný vplyv na konkurencieschopnosť podnikov na mikroekonomickej
Διαβάστε περισσότεραC. Kontaktný fasádny zatepľovací systém
C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém C.1. Tepelná izolácia penový polystyrén C.2. Tepelná izolácia minerálne dosky alebo lamely C.3. Tepelná izolácia extrudovaný polystyrén C.4. Tepelná izolácia penový
Διαβάστε περισσότερα2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania
2 Chyby a neistoty merania, zápis výsledku merania Akej chyby sa môžeme dopustiť pri meraní na stopkách? Ako určíme ich presnosť? Základné pojmy: chyba merania, hrubé chyby, systematické chyby, náhodné
Διαβάστε περισσότεραTomáš Madaras Prvočísla
Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,
Διαβάστε περισσότεραNÁSTROJE SYSTEMATICKÉHO RIEŠENIA PROBLÉMOV. Peter Madzík
Peter Madzík NÁSTROJE SYSTEMATICKÉHO RIEŠENIA PROBLÉMOV Peter Madzík Táto publikácia bola vydaná za podpory spoločnosti IPA Slovakia. Peter Madzík Nástroje systematického riešenia problémov Ruţomberok
Διαβάστε περισσότεραMAJETOK PODNIKU. Majetok tvoria všetky veci (hmotné aj nehmotné), ktoré podnik vlastní
MAJETOK PODNIKU Majetok tvoria všetky veci (hmotné aj nehmotné), ktoré podnik vlastní Majetok tvoria prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti obstaráva, používa a vytvára a s ktorými vo vlastnom záujme
Διαβάστε περισσότεραFYZIKÁLNEHO EXPERIMENTU VANIA VZDELÁVANIA. RNDr. Karol Kvetan, CSc. Ing. Robert Riedlmajer, PhD.
DIAĽKOV KOVÉ OVLÁDANIE FYZIKÁLNEHO EXPERIMENTU AKO SÚČASS ASŤ E-LEARNINGOVÉHO VZDELÁVANIA VANIA RNDr. Karol Kvetan, CSc. Ing. Robert Riedlmajer, PhD. Je známa skutočnosť, že výučba technických disciplín
Διαβάστε περισσότεραSpojitosť a limity trochu inak
Spojitosť a limity trochu inak Štefan Tkačik Abstrakt Spojitosť funkcie alebo oblastí je základným stavebným kameňom matematickej analýzy. Pochopenie jej podstaty uľahčí chápanie diferenciálneho a integrálneho
Διαβάστε περισσότερα7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii
Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických
Διαβάστε περισσότεραu R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.
Pasívne prvky, L, C v obvode stredavého prúdu Čnný odpor u u prebeh prúdu a napäta fázorový dagram prúdu a napäta u u /2 /2 t Napäte zdroja sa rovná úbytku napäta na čnnom odpore. Prúd je vo fáze s napätím.
Διαβάστε περισσότεραChí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky
Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.
Διαβάστε περισσότεραNÁVRH MARKETINGOVEJ STRATÉGIE VYBRANÉHO PODNIKU
Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica NÁVRH MARKETINGOVEJ STRATÉGIE VYBRANÉHO PODNIKU Diplomová práce Valiašková Ingrida jún 2011 Bankovní institut vysoká škola Praha
Διαβάστε περισσότεραNávrh využití finančních fondů EU pro zvýšení konkurenceschopnosti společnosti XYZ. Bc. Zuzana Lichvárová
Návrh využití finančních fondů EU pro zvýšení konkurenceschopnosti společnosti XYZ Bc. Zuzana Lichvárová Diplomová práce 2010 ABSTRAKT Diplomová práca sa zaoberá problematikou moţnosti čerpania finačných
Διαβάστε περισσότεραPlanárne a rovinné grafy
Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia
Διαβάστε περισσότεραOceňovanie firiem v investičnom procese private equity investície DIPLOMOVÁ PRÁCA
Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Oceňovanie firiem v investičnom procese private equity investície DIPLOMOVÁ PRÁCA František Salamon Bratislava 2008 Oceňovanie
Διαβάστε περισσότεραProduktivita podniku. Mgr.Ing. Zuzana Tekulová, PhD.
Produktivita podniku Mgr.Ing. Zuzana Tekulová, PhD. Cieľom učebnice Produktivita podniku je prezentovať najnovšie teoretické poznatky o produktivite, ktorá je jedným z hlavných faktorov konkurencieschopnosti
Διαβάστε περισσότεραZNIŽOVANIE LOGISTICKÝCH NÁKLADOV PROSTREDNÍCTVOM NOVÝCH MANAŽÉRSKYCH PRÍSTUPOV DECREASING OF LOGISTIC COSTS BY NEW MANAGERIAL ACCESSES
ZNIŽOVANIE LOGISTICKÝCH NÁKLADOV PROSTREDNÍCTVOM NOVÝCH MANAŽÉRSKYCH PRÍSTUPOV DECREASING OF LOGISTIC COSTS BY NEW MANAGERIAL ACCESSES doc. Ing. Katarína Teplická, PhD., Ing. Martina Ďurková Ústav podnikania
Διαβάστε περισσότεραVývoj peňazí. Funkcie peňazí Menová politika súčasť hospodárskej politiky, ktorá sa zaoberá využívaním funkcií peňazí.
Mena (2. prednáška) peňažná sústava platná v určitom štáte upravená právnym poriadkom použitie v 2. významoch: druh peňazí (papierová mena) forma národných peňazí (česká mena) Menová politika súčasť hospodárskej
Διαβάστε περισσότεραStanovenie nákladov vlastného kapitálu metódou Build up 1
prof.ing.eva Horvátová, PhD. Stanovenie nákladov vlastného kapitálu metódou Build up 1 V rámci postupnosti krokov pri stanovení nákladov vlastného kapitálu na základe metódy Build up (stavebnicovej metódy)
Διαβάστε περισσότεραEfektívne riadenie cash flow firmy. Ing. Dušan Preisinger
Efektívne riadenie cash flow firmy Ing. Dušan Preisinger 1 Cash flow ukazovateľ finančného zdravia firmy Reprodukcia prevádzkového cyklu a zabezpečenie jej financovania sú ovplyvnené štruktúrou obežných
Διαβάστε περισσότερα