9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody

Μέγεθος: px
Εμφάνιση ξεκινά από τη σελίδα:

Download "9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody"

Transcript

1 9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody Priesvitka 1

2 Boolova algebra Elektronické obvody v počítačoch a v podobných zariadeniach sú charakterizované binárnymi vstupmi a výstupmi (rovnajúcimi sa 0 alebo 1), transformácia vstupu na výstupu sa uskutočňuje prostredníctvom elektronického obvodu, ktorý tvorí jadro tohto transformačného zariadenia. Elektronický obvod môže byť formálne simulovaný tzv. Boolovou funkciou, ktorá transformuje m binárnych vstupných premenných na n výstupných binárnych premenných. m binárných vstupov elektronický obvod n binárných výstupov Priesvitka 2

3 Všeobecná definícia Boolovej funkcie je f :{ 0, 1} m { 0, 1} transformuje binárny vektor dĺžky m na binárny vektor dĺžky n. n, táto funkcia Môžeme si položiť otázku, ako realizovať túto Boolovu funkciu, aby mala vopred špecifikované vlastnosti? Tento problém je realizovaný pomocou Boolovej algebry, ktorá pomocou premenných s 0-1 ohodnotením (t. j. binárnych) premenných a pomocou niekoľkých binárnych algebraických operácií a jednej unárnej algebraickej operácie je schopná dostatočne všeobecne modelovať Boolove funkcie s vopred špecifikovanými vlastnosťami. Boolova algebra má dva známe modely, prvým je výroková logika a druhým algebra teórie množín. Dobrým, ilustratívnym príkladom tohto dualizmu sú De Morganove formuly, ktoré vo výrokovej logike a v teórii množín majú tvary ( p q) ( p q) A B = A B ( p q) ( p q) A B = A B Priesvitka 3

4 Definícia. Boolova algebra je algebraická štruktúra špecifikovaná usporiadanou 6- B,,,,, B = a,b,...,x, y,... je neprázdna množina elementov + 0 1, kde { } ticou ( ) (premenných Boolovej algebry), ktorá obsahuje dva špeciálne odlíšené elementy - konštanty 0, 1 B a nad ktorou sú definované binárne operácie súčinu a súčtu : B B B, + : B B B a unárna operácia komplementu : B B ktoré vyhovujú týmto podmienkam (1) komutatívnosť: x y = y x, x + y = y + x (2) asociatívnosť: ( x y) z = x ( y z), ( x + y) + z = x + ( y + z) (3) distributívnosť: x ( y + z) = ( x y) + ( x z), x + ( y z) = ( x + y) ( x + z) (4) vlastnosť konštanty 0: x = x + 0, x x = 0 (5) vlastnosť konštanty 1 : x = x 1, x + x = 1 Priesvitka 4

5 Príklad Nech A = { a,b,c,... } je neprázdna množina, položme B ( A) =P. Operácie a + sú realizované pomocou množinových operácií resp., operácia komplementu je realizovaná ako množinový komplement vzhľadom k množine A, x = A x. Potom platí: (a) binárne operácie sú asociatívne, komutatívne, (b) medzi binárnymi operáciami platia distributívne zákony, (c) prázdna množina má vlastnosti jednotkového elementu pre operáciu X B X = X = X (d) ( )( ) množina A má vlastnosti jednotkového elementu pre operáciu X B X A = A X = X ( )( ) (e) pre každé X B existuje komplement X B taký, že X B X X = Algebraická štruktúra ( ) ( )( ) ( X B)( X X = A) ( A,,,,, A) P je Boolova algebra. Priesvitka 5

6 Nech B { p,q,r,... } Príklad = je množina výrokových formúl, ktorá je uzavretá vzhľadom k binárnym operácia konjunkcie ( ), disjunkcie ( ) a k unárnej operácii negácie ( ). Pre túto množinu je definovaná aj relácia ekvivalentnosti, dve formuly sú ekvivalentné vtedy a len vtedy, ak majú rovnakú pravdivostnú interpretáciu (logicky ekvivalentné). Z množiny B vyberieme formulu kontradikciu (napr. p p) a označíme ju symbolom 0; podobne formula tautológia (napr. p p) je označená symbolom 1. To znamená, že symboly 0 a 1 patria do množiny B. Pre každú formulu p platia tieto vzťahy p 0 = 0 p = p p 1 = 1 p = p Pretože logické spojky konjunkcie a disjunkcie sú komutatívne a asociatívne, pre tieto operácie platia taktiež distributívne zákony, t. j. algebraická štruktúra B,,,, 0, 1 tvorí Boolovu algebru. ( ) Priesvitka 6

7 Vlastnosti Boolovej algebry V úvodnej časti kapitoly A.1 bol zmienený princíp duality medzi algebrou teórie množín a výrokovou logikou. Ukážeme, že tento princíp je aplikovateľný aj pre rôzne Boolove algebry. Jednoduchými prostriedkami je možné dokázať jednoznačnosť jednotkového (neutrálneho) elementu a taktiež aj jednoznačnosť komplementu.. Veta. Jednotkové elementy 1 a 0 existujú jednoznačne. Podobne sa dá dokázať aj jednoznačnosť existencie inverzných elementov v Boolovej algebre. Veta. Pre každý element x B existuje jednoznačne element x B taký, že x x = 0 a x + x = 1. Priesvitka 7

8 Veta. Nech ( B, +,,, 0, 1 ) je Boolova algebra, potom platia tieto formule: Involutívnosť komplementu Idempotentnosť De Morganove zákony Nulitnosť Absorpcia ( x B)( x = x) ( x B)( x x = x), ( x B)( x + x = x) ( x, y B)( x + y = x y ), ( x, y B)( x y = x + y ) ( x B)( x + 1 = 1 ), ( x B)( x 0 = 0 ) ( ) ( ) ( x, y B) x + ( x y) = x, ( ) ( ) x B x x + y = x Komplementy konštánt 0 = 1, 1 = 0 Vlastnosti konštánt vzhľadom k binárnym operáciam = 0, = 1, = 1, = = 0, 0 1 = 0, 1 0 = 0, 1 1 = 1 Priesvitka 8

9 Boolove funkcie V úvode k tejto kapitole bola Boolova funkcia definovaná ako funkcia nad binárnymi premennými { 0, 1}. Tento pomerne zjednodušený pohľad na Boolovu funkciu bude teraz rozšírený tak, aby koncepcia Boolovej funkcie bola časťou Boolovej algebry. Definícia. Nech ( B, +,,, 0, 1 ) je Boolova algebra. Potom, (1) Boolova premenná je taká premenná, ktorá nadobúda hodnoty z množiny B, (2) komplement premennej x, označený x, je taká premenná, ktorej hodnota sa rovná komplementu hodnoty premennej x (t. j. ak x = b B, potom x = b B, (3) literál je Boolova premenná x alebo jej komplement x. V ďalšom texte budeme používať notáciu, ktorá umožní rozlíšiť literál e x ( pre e 1 x = = ) x ( pre e = 0) Priesvitka 9

10 Podobne ako pre reálnu premennú, aj Boolova premenná môže byť kombinovaná do tvaru Boolových formúl použitím binárnych operácií súčinu, súčtu a komplementu. Definícia. Nech ( B, +,,, 0, 1 ) je Boolova algebra. Potom Boolova formula, obsahujúca Boolove premenné x 1,x 2,...,x n, je definovaná takto: (1) konštanty 0 a 1 sú Boolove formuly, (2) Boolove premenné x 1,x 2,...,x n sú Boolove formuly, (3) ak X a Y sú Boolove formuly, potom aj výrazy ( X Y ) Boolove formuly., ( X Y ) +, X a Y sú V tejto definícii bod (3) môže byť rozšírený ešte o ďalšie Boolove spojky, napr. spojku, ktorá sa nazýva exkluzívna disjunkcia (XOR). Priesvitka 10

11 Definícia. Dve Boolove formule sú ekvivalentné (alebo rovné) vtedy a len vtedy, ak jedna pomocou konečného počtu aplikácií axióm Booloej algebry je pretransformovaná na druhú formulu. f x,x,...,x ako Boolovej formuly, ktorá obsahuje premenné x 1,x 2,...,x n. Napríklad f x,x,x = x x + x Konečne sa dostávame k definícii Boolovej funkcie ( ) 1 2 n ( ) ( ) Definícia. Nech ( B, +,,, 0, 1 ) je Boolova algebra. f x,x,...,x premenných x 1,x 2,...,x n, je zobrazenie f x 1,x 2,...,x n je špecifikovaná ako Boolova formula. (2) Všetky Boolove formuly, ktoré sú navzájom ekvivalentné, definujú jednu funkciu. (1) Boolova funkcia ( 1 2 n ) n f : B B, pričom ( ) Priesvitka 11

12 Pretože Boolova funkcia môže byť vyjadrená rôznymi formulami, ktoré sú navzájom ekvivaletné, vzniká otázka, ako efektívne rozhodnúť, či dve Boolove formuly sú ekvivalentné. Ukážeme postup, ktorý nie je založený na transformácii jednej formuly na druhú, aby sme rozhodli, či funkcie sú rovnaké, ale navrhne sa kanonická reprezentácia Boolovej funkcie, podľa ktorej môžeme jednoducho rozhodnúť, či dve Boolove funkcie sú rovnaké alebo nie. Definícia. Súčinová klauzula premenných x 1,x 2,...,x n je Boolova formula, ktorá obsahuje súčin n literálov (t. j. premennú alebo jej komplement) pre každú premennú. Ak použijeme formalizmus e x, potom súčinovú klauzulu premenných 1 2 n ktorá je špecifikovaná binárnym vektorom e = ( e,e,...,e ) 1 2 n e1 e2 e l n e = x1 x 2...x n Napríklad, pre e = ( 11011) súčinová klauzula má tvar l = x x x x x = x x x x x ( 11011) , má tvar x,x,...,x, Priesvitka 12

13 Definícia. Súčtová klauzula premenných x 1,x 2,...,x n je Boolova formula, ktorá obsahuje súčet n literálov (t. j. premennú alebo jej komplement) pre každú premennú. Podobne ako pre súčinovú klauzulu, môžeme aj súčtovú klauzulu pre premenné e = e,e,...,e x 1,x 2,...,x n špecifikovať binárnym vektorom ( ) 1 2 n e = e = súčtová klauzula má tvar Pre ( ) e1 e2 e L x n 1 x 2... x n Le = x1 + x2 + x3 + x4 + x5 = x1 + x2 + x3 + x4 + x5 Týmto sa dostávame k formulácii hlavného výsledku tejto kapitoly, že každá Boolova funkcia môže byť jednoznačne vyjadrená ako sumácia súčinových klauzúl (tento tvar sa nazýva vo výrokovej logike disjunktívna normálna forma, skratka DNF). Priesvitka 13

14 Vyjadrite Boolovu funkciu x1x2 ( x1 x3 ) ( + ) = + Príklad + pomocou súčtu súčinových klauzúl (DNF) x1x2 x1 x3 x1x2 x1 x1x 2x3 = x x x + x x x = x x + x x x x 1 ( ) = x x 1 + x x x = x x x + x + x x x = x1x 2x3 + x1x 2x3 + x1x2 x x x x = x1x 2x3 + x1x 2x3 Veta. Každá Boolova funkcia f ( x 1,x 2,...,x n ), ktorá sa identicky nerovná nule, môže byť špecifikovaná ako suma súčinových klauzúl (DNF tvar) e1 e2 en f x,x,...,x = f e,e,...,e x x...x ( ) ( ) 1 2 n 1 2 n 1 2 n e = = e e ( f ( e) = 1) ( 1 2 n ) l ( e,e,...,e ) f e,e,...,e f ( e) l e 1 2 n Priesvitka 14

15 Naznačíme jednoduchý konštruktívny dôkaz. Boolova funkcia f ( x 1,x 2,...,x n ) je alternatívne špecifikovaná pomocou jej funkčných hodnôt f ( e 1,e 2,...,e n ), pre všetky hodnoty binárneho vektora e = ( e,e,...,e ) {, } n n # e = ( e 1,e 2,...,e n ) f ( e 1,e 2,...,e n ) 1 ( ) 0 2 ( ) i ( i) ( i) ( i) ( e 1,e 2,...,e n ) 1/ n ( ) 0 e1 e2 Súčinová klauzula ( ) ( ) vektoru = ( e,e,...,e ) {, } l x,x,...,x x x...x e 1,e 2,...,en 1 2 n 1 2 en =, ktorá je priradená binárnemu e n n má zaujímavú vlastnosť, jej funkčná hodnota sa n Priesvitka 15

16 rovná 1 len pre ( x,x,...,x ) = ( e, e,..., e ), kde e { 0,1} funkčná hodnota je n 1 2 n i ( pre ( x 1,x 2,...,x n ) ( e1, e2,..., en )) pre ( x,x,...,x ) ( e, e,..., e ), pre všetky iné prípady 1 = l( ) ( x ) 1 2 1,x 2,...,x e,e,...,e n n = 0 ( 1 2 n 1 2 n ) To znamená, že sú dôležité len funkčné hodnoty 1, funkčné hodnoty 0 nie sú podstatné pre náš konštruktívny dôkaz. Zostrojíme Boolovu formulu ako sumáciu týchto klauzúl (t. j. v DNF tvare) = ( n ) ( n ) ( e,e,...,e ) F x,x,...,x f e,e,...,e l n e Z konštrukcie tejto Boolovej funkcie, vyplýva, že jej funkčné hodnoty sú špecifikované tabuľkou funkčných hodnôt Boolovej funkcie f ( x 1,x 2,...,x n ). To znamená, že Boolove funkcie f ( x 1,x 2,...,x n ) a F ( x 1,x 2,...,x n ) sú ekvivalentné, t. j. majú rovnaké funkčné hodnoty pre rôzne hodnoty argumentov. Priesvitka 16

17 Príklad Jednoduchý dôkaz formuly (9.6) môžeme zostrojiť pomocou Shannonovej formuly Boolovej funkcie f(x 1 ) f ( x1 ) = x1 f ( 0) + x1 f ( 1) Ktorá je jednoduchým dôsledkom skutočnosti, že v Boolovej algebre funkcia f(x 1 ) má len dve možné hodnoty 0 alebo 1. Túto formulu môžeme aplikovať k funkcii f ( x 1,x 2 ) k premennej x 1 f ( x,x ) = x f ( 0,x ) + x f ( 1,x ) Na komponenty f ( 0,x2 ) a f ( 1,x 2 ) použijeme opakovane Shanonnovu formulu f ( 0,x2 ) = x2 f ( 0,0) + x2 f ( 0,1) f ( 1,x2 ) = x2 f ( 1,0) + x2 f ( 1,1) Potom pre f ( x 1,x 2 ) dostaneme f x,x = x x f 0,0 + x x f 0,1 + x x f 1,0 + x x f 1,1 ( ) ( ) ( ) ( ) ( ) Priesvitka 17

18 Zostrojte Boolovu funkciu ( ) Príklad f x 1,x2 = x1 + x2 v tvare DNF. Podľa vety 8.5 DNF tvar tejto funkcie je f ( x 1,x2 ) = f ( 0,0) x1 x2 + f ( 0,1) x1 x2 + f ( 1,0) x1 x2 + f ( 1,1) x1 x2 kde jednotlivé funkčné hodnoty sú uvedené v tabuľke # e 1 e 2 f(e 1,e 2 ) Potom funkcia f má tvar ( ) f x,x = 0x x + 1x x + 1x x + 1x x = x x + x x + x x Priesvitka 18

19 Zostrojte Boolovu funkciu ( ) Príklad f x 1,x 2,x3 = x2x3 + x1x 3 v tvare DNF. Táto Boolova funkcia je určená tabuľkou funkčných hodnôt # e 1 e 2 e 3 e 2 e 3 e 1 e 3 e 2 e 3 + e 1 e Priesvitka 19

20 Potom funkcia f ( x 1,x 2,x 3 ) (uvažujeme len jednotkové funkčné hodnoty) má DNF tvar ( ) f x,x,x = x x x + x x x + x x x Veta. Každá Boolova funkcia f ( x 1,x 2,...,x n ), ktorá sa identicky nerovná nule, môže byť špecifikovaná ako súčin sumačných klauzúl (KNF tvar) 1 e1 1 e2 f x,x,...,x = f e,e,...,e + x + x x ( ) ( ) ( f ( e) = 0) ( 1 e ) n 1 2 n 1 2 n 1 2 n e ( f e,e,...,e ) ( 1 2 n ) L( 1 e, 1 e,..., 1 e ) = + e ( f ( e) Le ) = + kde = ( e,e,...,e ) = ( 1 e, 1 e,..., 1 e ) e. 1 2 n 1 2 e n 1 2 n Priesvitka 20

21 Vyjadrite f ( x,x ) x ( x x ) Príklad 1 2 = v KNF tvare. V prvom kroku zostrojíme tabuľku funkčných hodnôt tejto Boolovej funkcie # e 1 e 2 e 1 +e 2 e 1 (e 1 +e 2 ) f x,x = x x + x v KNF Použitím (8.9) dostaneme vyjadrenú Boolovu funkciu ( ) ( ) ( ) ( ) f ( x 1,x2 ) = f ( 0,0) + x1 + x 2 f ( 0,1) + x1 + x 2 f ( 1,0) + x1 + x 2 f ( 1,1) + x1 + x = x + x x + x = x x x1x 2 x2x1 x2x ( ) = x x + x + x = x Priesvitka 21

22 Príklad Zostrojte KNF Boolovej funkcie f ( x,x,x ) ( x x ) ( x x ) funkčných hodnôt má tvar # e 1 e 2 e 3 e 1 3 e e1 + e2 e1 e3 = + +. Tabuľka ( e + e ) ( e + e ) KNF má potom tvar (využívame len tri riadky s nulovou výslednou funkčnou hodnotou) f x,x,x = x + x + x x + x + x x + x + x ( ) ( ) ( ) ( ) Priesvitka 22

23 C. Shannon ( ) Spínacie obvody Mnohé elektronické zariadenia, akými sú napr. počítače, telefónne ústredne, zariadenia na riadenie dopravy, obsahujú ako časť spínancie obvody. Ich teória bola vypracovaná v r C. Shannonom v rámci jeho MSc. dizertacie. Spínač môže byť chápaný ako taký spoj v obvode, ktorý ak je uzavretý, potom ním prechádza elektrický prúd, v opačnom prípade, ak je otvorený, elektrický prúd ním neprechádza. Spínač môžeme znázorniť takto: Priesvitka 23

24 A Predpokladajme, že v spínacom obvode máme spínač A. Stav tohto spínača označíme premennou x, ak x = 1 (x = 0), potom spínač A je uzavretý (otvorený). O trochu zložitejší prípad spínacieho obvodu obsahuje dva spínače A 1 a A 2 A 1 A 2 Hovoríme, že v tomto prípade sú spínače zapojené sériovo. Nech x 1 a x 2 sú premenné popisujúce stavy spínačov A 1 resp. A 2, tieto premenné ak sa rovnajú 1 (0), potom daný spínač je uzavretý (otvorený). Nech f ( x 1,x 2 ) je funkcia, ktorej hodnota sa rovná 1 (0) pre tie hodnoty x 1 a x 2, ktoré umožňujú (znemožňujú) tok prúdu. Táto funkcia môže byť chápaná ako binárna funkcia f :{ 0, 1} 2 { 0, 1}, ktorej funkčné hodnoty sú určené tabuľkou Priesvitka 24

25 # x 1 x 2 f ( x 1,x 2 ) Z tejto tabuľky vyplýva, že funkcia f je vyjadrená ako súčin premenných x 1 a x 2 f x,x = x x ( ) Nový druh spínacieho obvodu, ktorý je podobný sériovému obvodu, ale v paralelnom zapojení, má tvar A 1 A 2 Priesvitka 25

26 Podobne ako v predchádzajúcom príklade (9.11), nech spínače A 1 a A 2 sú popísané premennými x 1 a x 2, tento obvod je popísaný funkciou g(x 1,x 2 ) nad Boolovou algebrou ({ 0, 1}, +,, G, 0, 1), ktorá je špecifikovaná tabuľkou # x 1 x 2 g ( x 1,x 2 ) g x,x je špecifikovaná ako súčet premenných g ( x 1,x2 ) = x1 + x2 (9.14) Funkcie popisujú vlastnosti spínacieho obvodu pomocou stavov spínačov, ktoré sú súčasťou daného obvodu. Takéto funkcie sa nazývajú spínacie funkcie. Majme n spínačov, ktorých stavy sú špecifikované premennými x 1, x 2,..., x n. Spínacia funkcia Potom funkcia ( ) 1 2 { 0 1} n { 0 1} f :,, popisuje správanie sa spínacieho obvodu pre všetky možné 2 n stavy spínačov. Ako už bolo ukázané na predchádzajúcich ilustračných príkladoch, funkcia f môže byť reprezentovaná Boolovou formulou a teda aj Boolovou funkciou. Priesvitka 26

27 Nasledujúci príklad spínacieho obvodu bude zložitejší spínací obvod, ktorý obsahuje tri spoínače v sériovo-paralelnom zapojení A 1 A 2 A 3 Nech jednotlivé spínače A 1, A 2 a A 3 sú špecifikované premennými x 1, x 2 resp. x 3. Celkový obvod potom môžeme zložiť z dvoch paralelných podštruktúr, horná je reprezentovaná funkciou f1 ( x 1,x2 ) = x1x2 a dolná je reprezentovaná funkciou f2 ( x3 ) = x3. Spojením týchto dvoch funkcií pomocou (9.14) dostaneme Boolovu funkciu celého spínacieho obvodu (9.15) f x,x,x = f x,x + f x = x x + x ( ) ( ) ( ) Priesvitka 27

28 Príklad Zostrojte spínaciu funkciu f spínacieho zariadenia A 1 A 2 A 3 A 4 Nech x 1,x 2,x3 a x 4 sú premenné označujúce stavy spínačov A 1,A 2,A3 resp. A 4. Potom celková spínacia funkcia zariadenia má tvar f ( x 1,x 2,x 3,x 4 ). V prvom kroku určíme pomocné spínacie funkcie f1 ( x 1,x 2 ) a f2 ( x 3,x 4 ), ktoré sú priradené hornej časti obsahujúcej spínače A 1,A 2 resp. dolnej časti obsahujúcej spínače A 3,A 4. Tieto funkcie sú určené spínacími funkciami, f1 ( x 1,x2 ) = x1x2 resp. f2 ( x 3,x4 ) = x3 + x4. Hľadaná spínacia funkcia má potom tvar f x,x,x,x = f x,x + f x,x = x x + x + x ( ) ( ) ( ) Priesvitka 28

29 Príklad Budeme riešiť veľmi praktickú úlohu, ktorá pre mnohých z nás je záhadou ako vlastne funguje. Predstavme si schodište, na začiatku a konci ktorého sú umiestnené stenové vypínače S 1 a S 2, pomocou ktorých zapneme alebo vypneme svetlo nad schodišťom. Hlavná požiadavka je taká, aby sa na jednom konci mohlo svetlo buď vypnúť, ak na druhom konci je zapnuté, alebo zapnúť, ak je na druhom konci vypnuté. Túto podmienku môžeme formulovať alternatívne tak, že ak sú oba spínače S 1 a S 2 vypnuté alebo zapnuté, potom zariadením nepreteká prúd, ale stačí, aby bolo zapnuté práve jedno, potom zariadením preteká prúd, čo môžeme vyjadriť touto tabuľkou S 1 S 2 prúd zapnuté zapnuté nie zapnuté vypnuté áno vypnuté zapnuté áno vypnuté vypnuté nie Priesvitka 29

30 Predpokladajme, že vypínače S 1 a S 2 sú realizovaný pomocou dvoch spínačov A 1 a A 2. Ak použijeme premenné x 1 a x 2, ktoré označujú stavy spínačov A 1 a A 2, potom vyššie uvedená tabuľka môže byť prepísaná do tvaru x 1 x 2 f(x 1,x 2 ) Táto tabuľka špecifikuje Boolovu funkciu v DNF f ( x 1,x2 ) = x1x 2 + x1x 2 Spínací obvod so spínacou funkciou takto špecifikovanou má tvar A 1 A 2 A 1 A 2 Priesvitka 30

31 Tanto diagram znázorňuje realizáciu tohto spínacieho obvodu, kde vytieňované oblasti tvoria stenové vypínače, ktoré sú spojené dvojvláknovým káblom. svetlo zdroj A 1 dvojvláknový kábel A 2 (9.26) A 1 A 2 prvý vypínač druhý vypínač Vyriešili sme praktický príklad, ako realizovať zapínanie a vypínanie svetla na schodišti (alebo na dlhej chodbe) tak, že každým vypínačom môžeme svetlo zapnúť alebo vypnúť, nezávisle od polohy druhého vypínača. Priesvitka 31

32 Príklad Ústredné kúrenie v rodinnom dome je riadené troma termostatmi, ktoré sú umiestnené v každej izbe domu. Termostaty sú nastavené na 18 C, pričom z dôvodu šetrenia energiou sa požaduje, aby systém ústredného kúrenia bol zapnutý len ak teplota aspoň v dvoch izbách je menšia ako 18 C, v opačnom prípade je systém vypnutý. Navrhnite spínačový systém, ktorý prijíma signály z termostatov a ktorý riadi ústredné kúrenie. Pokúste sa minimalizovať navrhnutý systém, aby bol čo najjednoduchší. x 1 x 2 x 3 F ( x 1,x 2,x 3 ) Priesvitka 32

33 Boolova funkcia špecifikovaná touto tabuľkou má tvar F x,x,x = x x x + x x x + x x x + x x x = ( ) = x1x 2x3 + x1x 2x3 + x1x 2x3 + x1x2 x3 + x1x2 x3 + x1x 2x3 = x x x ( ) ( ) ( ) = x x x + x + x x + x x + x + x x x = x1x 2 + x1x3 + x2x3 Potom spínací obvod pre automatické zapínanie a vypínanie ústredného kúrenia má podobu A 1 A 2 A 1 A 3 A 2 A 3 Priesvitka 33

34 Logické obvody Na tomto mieste je vhodné pripomenúť si pioniersku prácu McCullocha a Pittsa z r. 1943, v ktorej boli formulované teoretické základy neurónových sietí s logickými neurónmi a ktorá je v súčasnosti pokladaná za jednu prvých prác, na základe ktorých vznikol nový informatický vedný odbor umelá inteligencia. Autori dokázali, že ľubovoľná Boolova funkcia môže byť simulovaná pomocou obvodu (neurónovej siete) obsahujúcej elementárne obvody neuróny, ktoré simulujú disjunktívne a konjunktívne klauzuly. V prípade logických obvodov sa jedná o abstrakciu, ktorá ignoruje vnútornú architektúru neurónov a postuluje existenciu elementárnych logických brán pre operácie disjunkcie, konjunkcie a negácie. V tejto kapitole sa budeme zaoberať logickými obvodmi, ktoré tvoria základné funkčné jednotky v počítačoch. Logické obvody obsahujú logické brány typu disjunkcie, konjunkcie a negácie Priesvitka 34

35 logická brána konjunkcie Logické brány Logická brána disjunkcie Logická brána exkluzívnej disjunkcie x 1 x 2 x 1 z=x 1 x 2 z=x + x x x 1 z=x1 x2 x 2 x 1 x 2 x 1 x x 1 x 2 x 1 +x logická brána negácie x 1 x 2 x 1 +x x z=x x x Priesvitka 35

36 Príklad Zostrojte Boolovu funkciu pre logický obvod x 1 x 2 x 3 x 4 Použitím tabuľky logických brán jednotlivé spoje tohto logického obvodu ohodnotíme takto x 1 x 2 x 3 x 4 x 1 x 2 x 3 x 4 x 1 x 2 +x 3 x 4 x 1 x 2 + x 3 x 4 To znamená, že Boolova funkcia priradená tomuto obvodu má tvar f x,x,x,x = x x + x x ( ) Priesvitka 36

37 Príklad f x,x,x,x = x x + x x. Zostrojte logický obvod, ktorý simuluje Boolovu funkciu ( ) Pre ilustráciu zostrojíme syntaktický strom tejto funkcie x x 2 + x 1. x 3 Logický obvod zostrojíme jednoducho z tohto syntaktického stromu, ktorý interpretuje Boolovu funkciu f ( x 1,x 2,x 3,x4 ) = x1x 2 + x1x3, tak, že jednotlivé vrcholy znázorňujúce algebraické operácie nahradíme príslušnými logickými bránami x 1 x 1 x 2 x 2 x 1 x 2 + x 1 x 3 x 1 x 3 x 3 Priesvitka 37

38 Sumátor dvoch binárnych čísel (polosumátor) Technika logických obvodov je aplikovateľná ku konštrukcii súčtu dvoch kladných celých čísel, ktoré sú prezentované v binárnej reprezentácií. Táto konštrukciu obsahuje tri etapy. Prvá etapa spočíva v návrhu logického obvodu (nazývaného polosumátor) ktorý sčíta dve jednobitové čísla x a y x y c s Uvedieme tabuľku všetkých prípadov tejto schémy, ktoré môžu nastať vstup výstup x y c s s = f ( x, y) = xy + xy = ( x + y)( x + y ) = ( x + y)( xy) c = g ( x, y) = xy x y x + y s= ( x+y)( xy) x s x y x y (9.30) y c c=xy Priesvitka 38

39 Sumátor troch binárnych čísel (dvojitý sumátor) Konštrukcii logického obvodu (nazývaného dvojitý sumátor) pre sčítanie troch jednobitových čísel x y z u v Všetky možné prípady tejto schémy sú uvedené v tabuľke vstup výstup x y z u v ( ) ( ) ( ) ( ) u = xyz + xyz + xyz + xyz = xy + xy z + xy z + z = x y z + xy ( ) ( ) v = x yz + xyz + xyz + xyz = xy + xy z + x y + xy z = x y z Priesvitka 39

40 Výstupné veličiny u a v môžu byť reprezentované pomocou spoločnečj Boolovej funkcie, ktorá je reprezentované obvodom x y z v u x y z v u Priesvitka 40

41 Optimalizácia logických obvodov Efektívnosť logických obvodov závisí na počte a prepojení jej logických brán. Proces návrhu logického obvodu začína návrhom tabuľky špecifikujúcej Boolovu funkciu, ktorá transfomuje vstupné binárne veličiny na výstupné binárne veličiny. Boolova funkcia je zostrojená pomocou súčtu konjunktívnych klauzúl. Táto konštrukcia nezaručuje optimálnosť zostrojenej funkcie (minimálny počet literálov). Uvažujme logický obvod, ktorý má výstup 1 vtedy a len vtedy, ak x = y = z = 1 alebo ak x = z = 1 a y = 0. Boolova funkcia, ktorá simuluje tento logický obvod má tvar f ( x, y,z) = xyz + zyz, môže byť podstatne zjednodušená takto f ( x, y,z) = xyz + xyz = x( y + y ) z = x 1 z = xz To znamená, že táto funkcia xz, ktorá obsahuje dva literály, je ekvivalentná s pôvodnou funkciou obsahujúcej 6 literálov; môžeme teda povedať, že optimálny tvar Boolovej funkcie f ( x, y,z) = xyz + zyz je nová funkcia g ( x,z) = xz, ktorá aj keď je s pôvodnou ekvivalentná, má podstatne menej literálov. Priesvitka 41

42 Tento jednoduchý príklad dostatočne jasne ukazuje dôležitosť hľadať optimálny tvar Boolovej funkcie, ktorý môže v špeciálnych prípadoch podstatné zjednodušiť navrhovaný logický obvodu. Ako ilustračný príklad budeme študovať logické obvody f x, y,z xyz zyz g x,z = xz priradené Boolovej funkcii ( ) = + a jej optimálnej formy ( ) x y proces optimalizácie z x y xyz+xyz x z xz z Logický obvod zostrojený pomocou optimálneho tvaru (vpravo), obsahujúceho minimálny počet literálov je podstatne jednoduchší ako logický obvod (vľavo), ktorý obsahuje šesť logických hradiel. Priesvitka 42

43 Optimalizácia Boolových funkcií pomocou Quinovej a McCluskeyovej metódy Willard Van Orman Quine (* ) Edward J. McCluskey (*1929) Priesvitka 43

44 Ilustračný príklad Quinovu a McCluskeyho metóda bude ilustrovaná konkrétnym prípadom optimalizácie jednoduchej Boolovej funkcie: # x y z f f ( x, y,z) = x y z + x yz + xyz + xyz + xyz Priesvitka 44

45 Každá klauzula môže byť reprezentovaná bitovým reťazcom e = ( e ) { } 3 1,e 2,e 3 0, 1 e1 e2 e3 l ( x,y,z) = x y z ( e,e,e ) e e e kde ξ = ξ, ak e = 1, ξ = ξ, ak e = 0, pre ξ = x, y,z. f x,y,z = ( ) ( ) ( ) ( ) ( ) ( ) Pre takto definovanú binárnu reprezentáciu môžeme použiť metriku Hammingovej vzdialenosti ku kvantifikácii podobnosti medzi binárnymi vektormi. Nech ( i ) ( i ) ( i ) ( ) ( ) ( ) e = e,e,...,e a e = e j,e j,...,e j sú dve binárne reprezentácie klauzúl, i potom ( ) 1 2 n j ( ) 1 2 n n ( i) ( j) ( e e ) = d, e e H i j k k k= 1 Táto vzdialenosť pre binárne vektory nám špecifikuje počet polôh v ktorých sa binárne vektory vzájomne odlišujú. Priesvitka 45

46 Pre ilustračný príklad Boolova funkcia je reprezentovaná pomocou množiny 5 binárnych reťazcov dĺžky 3 U f = {(111),(101),(011),(001),(000)} Dve klauzuly z množiny U f môžu byť vzájomne sčítané do jednej klauzuly vtedy a len vtedy, ak sa líšia ich binárne reťazce práve v jednej polohe, čiže ak ich vzájomná Hammingova vzdialenosť sa rovná 1. Priesvitka 46

47 Proces sčítania klauzúl Z množiny U f vyberieme prvú a druhú klauzulu, ich binárne reprezentácie (111) a (101) sa líšia len hodnotou binárnej premennej v druhej polohe, d H ( 111, 101) = 1. Tieto dve klauzuly sú sčítané takto ( ) xyx + xyz = x y + y z = xz V binárnej reprezentácii tento proces zjednodušenia formálne vyjadríme takto = sum 111, 101 = 1# 1 ( ) ( ) ( ) ( ) 1 ( ) ( ) prázdny symbol # reprezentuje prázdne miesto v binárnej reprezentácii novej klauzuly xz. Priesvitka 47

48 Nové klauzuly obsahujúce jeden symbol # tvoria množinu ( 1) U f = {(1#1),(#11),(#01),(0#1),(00#)} ( 1) ( 2) V ďalšej etape vytvárame z množiny U f novú množinu U f, ktorá obsahuje klauzuly s dvoma prázdnymi symbolmi # a ktoré boli vytvorené operáciou súčtu ( 1) klauzúl z množiny U f ( 2) f {( 1) } U = ## Proces sčítania klauzúl obsahujúcich symboly # musí byť podrobnejšie špecifikovaný: (a) Sčítať môžeme len také dve klauzuly, ktoré obsahujú rovnaký počet symbolov #, pričom tieto symboly v oboch použitých klauzulách musia byť umiestnené v rovnakých polohách v oboch binárnych reprezentáciách. (b) Klauzuly, ktoré vyhovujú podmienke (1) môžeme sčítať len vtedy, ak ich binárne komponenty sa líšia len v jednej polohe. Priesvitka 48

49 Zavedieme operátor A, ktorý špecifikuje prechod množiny pomocou rekurentnej formuly U ( U ) f ( k+ 1) ( k ) f =A Rekurentná formula je inicializovaná množinou U ( 0) f f ( k ) U na množinu f ( k 1) U + f = U. Musí existovať také kladné celé číslo n, že tento proces tvorby nových množín je ukončený, t. j. platí ( n+ 1) ( n) U = A U =. f ( ) f V 1. etape vytvoríme procesom sčítania dvoch klauzúl z množiny klauzuly s jedným prázdnym symbolom #, ( 1) v 2. etape vytvoríme z množiny U klauzuly s dvoma symbolmi #. f Tento rekurentný proces je ukončený vtedy, ak operátor A aplikovaný na množinu ( n) U produkuje prázdnu množinu, t. j. f ( ( n) U ) f A =. U ( 0) f = U f Priesvitka 49

50 0. etapa 1. etapa 2. etapa 1 (111) 1 (1,2) (1#1) 1 (1,4) (##1) 2 (101) 2 (1,3) (#11) 2 (2,3) (##1) 3 (011) 3 (2,4) (#01) 4 (001) 4 (3,4) (0#1) 5 (000) 5 (4,5) (00#) V stĺpcoch pre prvú a druhú etapu sú uvedené aj dvojice indexov klauzúl z predchádzajúceho stĺpca, ktoré boli použité v sumačnom procese. Úloha: ako vybrať taký minimálny počet klauzúl zostrojených v prvej alebo v ďalších etapách, ktoré sú odvoditeľné zo všetkých pôvodných klauzúl z množiny ( 0) U = U. f f Priesvitka 50

51 0 Množina klauzúl, ktorá vznikne zjednotením množín U f, U f, ( 0) ( 1) ( 2) Uɶ = U U U... f f f f je čiastočne usporiadaná a je znázornená Hasseho diagramom ( ) ( 1) ( 3) U,... f U f (0) (111) (101) (011) (001) (000) U f (1) (1#1) (#11) (#01) (0#1) (00#) U f (2) (##1) Z tohto diagramu vyplýva, že má 5 maximálnych klauzúl (klauzuly patriace do ( 0) množiny U ) a dve minimálne klauzuly (##1) a (00#), ktoré sú na Hasseho diagrame vysvietené. f Priesvitka 51

52 Úloha: Vybrať také minimálne klauzuly, ktoré pokrývajú pôvodné klauzuly ( 0) ( 1) ( 2) z množiny U. Pre každú klauzulu e U U..., ktorá obsahuje aspoň jeden f prázdny symbol, zostrojíme množinu U e = e ; e U e e U ( ) ( ) ( ) f { } f ktorá obsahuje všetky pôvodné klauzuly (neobsahujúce prázdne symboly #), ktoré sú pokryté klauzulou e Nech množina minimálnych klauzúl je označená V, potom hľadáme takú jej podmnožinu V ( 0) V, ktorej klauzuly plne pokrývajú množinu U e V ( ) U e = U Podmnožina V je určená podmienkou minimálnosti počtu literálov, obsahuje V = arg min [ V ] V V f f f f [ V ], ktoré Priesvitka 52

53 Riešenie tohto optimalizačného problému je pre malý počet premenných (cca do päť) obvykle zvládnuteľný ručne tak, že preberieme všetky možnosti, ktoré pokrývajú množinu U f. Pre väčšie problémy môže byť použitá metóda spätného prehľadávania, ktorá systematicky preskúma všetky možnosti. Žiaľ, tento prístup je nepoužiteľný pre niekoľko desiatok premenných, v dôsledku exponenciálneho rastu zložitosti. Potom nastupujú evolučné metódy, ktoré poskytujú v reálnom čase kvalitné suboptimálne riešenie, ktoré je často rovné optimálnemu riešeniu. Priesvitka 53

54 V tomto konkrétnom prípade sa jedná o jednoduchý problém, musíme vybrať obe minimálne klauzuly (##1) a (00#), ktoré pokrývajú pôvodné klauzuly. Potom môžeme písať Boolovu funkciu f ( x, y,z) = xyz + xyz + xyz + x yz + x y z v ekvivalentnom tvare f ( x,y,z) = z + x y čo reprezentuje podstatné zjednodušenie (optimalizáciu) pôvodnej Boolovej funkcie, ktorej počet literálov z 15 klesol na 3. Priesvitka 54

55 f ( x, y,z) = xyz + xyz + xyz + x yz + x y z f ( x, y,z) = z + x y Priesvitka 55

56 Uvažujme Boolovu funkciu Príklad f ( w,x, y,z) = wxyz + wxyz + wxyz + wxyz + wxyz + wxyz + w x yz V nasledujúcej tabuľke je znázornený postup vytvárania všetkých možných sumácií medzi klauzulami (v binárnej reprezentácii) k tejto Boolovej funkcie 0. etapa 1. etapa 2. etapa 1 (1110) 1 (1,4) (1#10) 1 (4,7),(5,6) (0##1) 2 (1011) 2 (2,4) (101#) 3 (0111) 3 (2,6) (#011) 4 (1010) 4 (3,5) (01#1) 5 (0101) 5 (3,6) (0#11) 6 (0011) 6 (5,7) (0#01) 7 (0001) 7 (6,7) (00#1) Priesvitka 56

57 Hasseho diagram U f (0) (1110) (1011) (0111) (1010) (0101) (0011) (0001) U f (1) (1#10) (101#) (#011) (01#1) (0#11) (0#01) (00#1) U f (2) (0##1) Teraz stojíme pred problémom ako vybrať taký minimálny počet klauzúl, ktoré nám budú pokrývať celú pôvodnú množinu klauzúl. Priesvitka 57

58 Greedy metóda Použitie jednoduchej greedy heuristiky pre konštrukciu cesty obchodného cestujúceho. Algoritmus je inicializovaný trojuholníkom, ktorý je zostrojený z najkratšej hrany doplnenej o najbližší vrchol. V ďalšom kroku nájdeme voľný vrchol x a hranu (y,z) tak, aby veličina d(x,y)+d(x,z)-d(y,z) bola minimálna. Aktuálny cyklus rozšírime o hrany (x,y) a (x,z), pričom pôvodnú hranu (y,z) odstránime. Tento proces opakujeme tak dlho, až každý vrchol je zapojený do vytvoreného cyklu. Naše simulačné výpočty naznačujú, že takto vytvorená uzavretá cesta obchodného cestujúceho poskytuje kvalitné suboptimálne riešenie (ktoré v mnohých prípadoch je totožné s optimálnym riešením). Priesvitka 58

59 V prvom kroku vyberieme takú minimálnu klauzulu, ktorá pokrýva najväčší počet maximálnych klauzúl. V prípade, že existuje niekoľko rovnocenných minimálnych klauzúl, ktoré pokrývajú rovnaký počet maximálnych klauzúl, tak vyberieme takú minimálnu klauzulu, ktorá má minimálny počet literálov. V tomto prvom kroku vyberieme minimálnu klauzulu (0##1), ktorá pokrýva štyri maximálne klauzuly. Táto možnosť je znázornená na nasledujúcej tabuľke: minimálne maximálne (pôvodne) klauzuly klauzuly (1110) (1011) (0111) (1010) (0101) (0011) (0001) (1#10) 1 1 (101#) 1 1 (#011) 1 1 (0##1) Priesvitka 59

60 V druhom kroku máme dve alternatívne možnosti, a to výber minimálnej klauzuly (1#10) alebo výber minimálnej klauzuly (101#). V oboch prípadoch tieto mimimálne klauzuly pokrývajú dve maximálne klauzuly, pretože majú rovnaký počet literálov, tak sú rovnocenné. Predpokladajme, že vyberieme prvú možnosť, potom predchádzajúca tabuľka má tvar: minimálne maximálne (pôvodne) klauzuly klauzuly (1110) (1011) (1010) (1#10) 1 1 (101#) 1 1 (#011) 1 (0##1) Priesvitka 60

61 Ak z tejto tabuľky odstránime vybranú klauzulu, potom sa tabuľka ďalej zjednoduší do tvaru: minimálne maximálne (pôvodne) klauzuly klauzuly (1011) (1#10) (101#) 1 (#011) 1 (0##1) Na záver v treťom kroku máme dve rovnocenné možnosti výberu minimálnych klauzúl (101#) resp. (#011), vybrali sme prvú možnosť (101#), tým sme dokázali, že sedem maximálnych klauzúl môže byť pokrytých pomocou troch minimálnych klauzúl (0##1), (1#10) a (101#), ktoré majú dohromady osem literálov. Ekvivalentná (minimálna) Boolova funkcia, ktorá je určená týmito klauzulami má tvar f1 ( w,x, y,z) = wz + wyz + wxy Ak by sme vybrali druhú alternatívnu možnosť (#011), potom alternatívny tvar minimálnej Boolovej funkcie je f2 ( w,x, y,z) = wz + wyz + xyz Priesvitka 61

62 Optimalizácia Boolovej funkcie s viacerými funkčnými hodnotami m { } { } f : 0, 1 0, 1, kde n 2 n x 1 m binárnych vstupov x 2... Boolova funkcia... y 1 y n n binárnych výstupov x m Poznámka: Optimalizačná metóda Q-M sa ľahko zovšeobecní aj pre tento prípad. Jednotlivé členy Boolovej funkcie budú označené horným indexom výstupu, ktorý špecifikuje každú klauzulu. Priesvitka 62

63 Tabuľka špecifikujúca Boolovu funkciu # x 1 x 2 x 3 x 4 f A f B # x 1 x 2 x 3 x 4 f A f B Priesvitka 63

64 Poznámka: Budeme vyberať do procesu súčtu len také dva riadky, ktoré (1) majú jednotkovú Hammingovu vzdialenosť, (2) prienik indexov funkčných hodnôt je neprázdna množina, pričom výsledný súčet je označený týmto prienikom. Vybrané riadky s jednotkovou funkčnou hodnotou # x 1 x 2 x 3 x 4 f X A,B A,B A,B A,B A,B A # r i - r j x 1 x 2 x 3 x 4 f X # 0 1 A,B # A,B # 1 0 A,B # A Priesvitka 64

65 0001 A,B 0010 A,B 0101 AB 1010 A,B 1110 A,B 1111 A A,B 0# 01 # 010 A,B 1# 10 A,B 111# A f = 0# 01 + # # # A x 1 f A x 2 f = 0#01+ # #10 B x 3 x 4 f B Priesvitka 65

66 The End Priesvitka 66

Ekvačná a kvantifikačná logika

Ekvačná a kvantifikačná logika a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004) Prehľad 1 1 (dokončenie) ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných

Διαβάστε περισσότερα

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Matematika 2-01 Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie Euklidovská metrika na množine R n všetkých usporiadaných n-íc reálnych čísel je reálna funkcia ρ: R n R n R definovaná nasledovne: Ak X = x

Διαβάστε περισσότερα

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin 2. prednáška Teória množín I množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin Verzia: 27. 9. 2009 Priesvtika: 1 Definícia množiny Koncepcia množiny patrí medzi

Διαβάστε περισσότερα

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE 7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE Funkcia f reálnej premennej je : - každé zobrazenie f v množine všetkých reálnych čísel; - množina f všetkých usporiadaných dvojíc[,y] R R pre ktorú platí: ku každému R eistuje

Διαβάστε περισσότερα

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus 1. prednáška Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus Matematickým základom kvantovej mechaniky je teória Hilbertových

Διαβάστε περισσότερα

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Matematika 3-13. prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad Erika Škrabul áková F BERG, TU Košice 15. 12. 2015 Erika Škrabul áková (TUKE) Taylorov

Διαβάστε περισσότερα

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej . Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej Definícia.: Hromadný bod a R množiny A R: v každom jeho okolí leží aspoň jeden bod z množiny A, ktorý je rôzny od bodu a Zadanie množiny

Διαβάστε περισσότερα

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop 1) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet obvodu kruhu. O=2xπxr ; S=πxrxr Vstup r O = 2*π*r S = π*r*r Vystup O, S 2) Vytvorte algoritmus (vývojový diagram) na výpočet celkovej ceny výrobku s

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice Goniometrické rovnice a nerovnice Definícia: Rovnice (nerovnice) obsahujúce neznámu x alebo výrazy s neznámou x ako argumenty jednej alebo niekoľkých goniometrických funkcií nazývame goniometrickými rovnicami

Διαβάστε περισσότερα

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu 6 Limita funkcie 6 Myšlienka ity, interval bez bodu Intuitívna myšlienka ity je prirodzená, ale definovať presne pojem ity je značne obtiažne Nech f je funkcia a nech a je reálne číslo Čo znamená zápis

Διαβάστε περισσότερα

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1 3. kapitola Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou priesvitka 1 Axiomatická výstavba modálnej logiky Cieľom tejto prednášky je ukázať axiomatickú výstavbu rôznych verzií

Διαβάστε περισσότερα

Tomáš Madaras Prvočísla

Tomáš Madaras Prvočísla Prvočísla Tomáš Madaras 2011 Definícia Nech a Z. Čísla 1, 1, a, a sa nazývajú triviálne delitele čísla a. Cele číslo a / {0, 1, 1} sa nazýva prvočíslo, ak má iba triviálne delitele; ak má aj iné delitele,

Διαβάστε περισσότερα

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky Úvod do lineárnej algebry Monika Molnárová Prednášky 2006 Prednášky: 3 17 marca 2006 4 24 marca 2006 c RNDr Monika Molnárová, PhD Obsah 2 Sústavy lineárnych rovníc 25 21 Riešenie sústavy lineárnych rovníc

Διαβάστε περισσότερα

Obvod a obsah štvoruholníka

Obvod a obsah štvoruholníka Obvod a štvoruholníka D. Štyri body roviny z ktorých žiadne tri nie sú kolineárne (neležia na jednej priamke) tvoria jeden štvoruholník. Tie body (A, B, C, D) sú vrcholy štvoruholníka. strany štvoruholníka

Διαβάστε περισσότερα

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie Definícia ity Limita funkcie (vlastná vo vlastnom bode) Nech funkcia f je definovaná na nejakom okolí U( ) bodu. Hovoríme, že funkcia f má v bode itu rovnú A, ak ( ε > )(

Διαβάστε περισσότερα

Gramatická indukcia a jej využitie

Gramatická indukcia a jej využitie a jej využitie KAI FMFI UK 29. Marec 2010 a jej využitie Prehľad Teória formálnych jazykov 1 Teória formálnych jazykov 2 3 a jej využitie Na počiatku bolo slovo. A slovo... a jej využitie Definícia (Slovo)

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematika 2. časť: Analytická geometria Matematika 2 časť: Analytická geometria RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk Súradnicové

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010. 14. decembra 2010 Rie²enie sústav Plocha rovnobeºníka Objem rovnobeºnostena Rie²enie sústav Príklad a 11 x 1 + a 12 x 2 = c 1 a 21 x 1 + a 22 x 2 = c 2 Dostaneme: x 1 = c 1a 22 c 2 a 12 a 11 a 22 a 12

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2014/2015 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/24 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Automatizácia technologických procesov

Automatizácia technologických procesov Téma: Logické obvody. Základné pojmy. Logická algebra,logické funkcie. Znázornenie logických funkcií a základy ich minimalizácie. - sú častým druhom riadenia, ktoré sa vyskytujú ako samostatné ako aj v

Διαβάστε περισσότερα

8. prednáška Logické neuróny a neurónové siete

8. prednáška Logické neuróny a neurónové siete 8. prednáška Logické neuróny a neurónové siete Priesvitka Logické neuróny McCullocha a Pittsa Logické neuróny a neurónové siete boli prvý krát študované v publikácii Warrena McCullocha a Waltera Pittsa

Διαβάστε περισσότερα

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1 Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia Komplexné čísla C - množina všetkých komplexných čísel komplexné číslo: z = a + bi, kde a, b R, i - imaginárna jednotka i =, t.j. i =. komplexne združené

Διαβάστε περισσότερα

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 Matematika 2 časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014 RNDr. Jana Pócsová, PhD. Ústav riadenia a informatizácie výrobných procesov Fakulta BERG Technická univerzita v Košiciach e-mail: jana.pocsova@tuke.sk

Διαβάστε περισσότερα

3. prednáška. Komplexné čísla

3. prednáška. Komplexné čísla 3. predáška Komplexé čísla Úvodé pozámky Vieme, že existujú také kvadratické rovice, ktoré emajú riešeie v obore reálych čísel. Študujme kvadratickú rovicu x x + 5 = 0 Použitím štadardej formule pre výpočet

Διαβάστε περισσότερα

x x x2 n

x x x2 n Reálne symetrické matice Skalárny súčin v R n. Pripomeniem, že pre vektory u = u, u, u, v = v, v, v R platí. dĺžka vektora u je u = u + u + u,. ak sú oba vektory nenulové a zvierajú neorientovaný uhol

Διαβάστε περισσότερα

9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka

9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka 9. kapitola Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika 1 Úvodné poznámky o viachodnotových logikách V klasickej logike existujú prípady, keď dichotomický pravdivostný

Διαβάστε περισσότερα

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) ARMA modely čast 2: moving average modely (MA) Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2011/2012 ARMA modely časť 2: moving average modely(ma) p.1/25 V. Moving average proces prvého rádu - MA(1) ARMA modely

Διαβάστε περισσότερα

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita. Teória prednáška č. 9 Deinícia parciálna deriácia nkcie podľa premennej Nech nkcia Ak eistje limita je deinoaná okolí bod [ ] lim. tak túto limit nazýame parciálno deriácio nkcie podľa premennej bode [

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2012/2013 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/18

Διαβάστε περισσότερα

Logické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD.

Logické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD. Logické systémy doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD. KAPITOLA 1 Úvodné pojmy V tejto časti uvádzame základné pojmy, prevažne z diskrétnej matematiky, ktoré

Διαβάστε περισσότερα

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

3. Striedavé prúdy. Sínusoida . Striedavé prúdy VZNIK: Striedavý elektrický prúd prechádza obvodom, ktorý je pripojený na zdroj striedavého napätia. Striedavé napätie vyrába synchrónny generátor, kde na koncoch rotorového vinutia sa

Διαβάστε περισσότερα

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie MIDTERM (A) riešenia a bodovanie 1. (7b) Nech vzhl adom na štandardnú karteziánsku sústavu súradníc S 1 := O, e 1, e 2 majú bod P a vektory u, v súradnice P = [0, 1], u = e 1, v = 2 e 2. Aký predpis bude

Διαβάστε περισσότερα

Metódy vol nej optimalizácie

Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie Metódy vol nej optimalizácie p. 1/28 Motivácia k metódam vol nej optimalizácie APLIKÁCIE p. 2/28 II 1. PRÍKLAD: Lineárna regresia - metóda najmenších štvorcov Na základe dostupných

Διαβάστε περισσότερα

Vladimír Kvasnička. Úvod do logiky pre informatikov

Vladimír Kvasnička. Úvod do logiky pre informatikov Vladimír Kvasnička Úvod do logiky pre informatikov Ústav aplikovanej informatiky Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita v Bratislave 202 2 Úvod V tejto knihe, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

Vybrané partie z logiky

Vybrané partie z logiky FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky poznámky z prednášok martin florek 22. mája 2004 Predhovor Vďaka nude a oprášeniu vedomostí z

Διαβάστε περισσότερα

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich Tuesday 15 th January, 2013, 19:53 Základy tenzorového počtu M.Gintner Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich násobenie reálnym číslom tak, že platí:

Διαβάστε περισσότερα

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika Matematická logika VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Matematická logika Slovenská technická univerzita v Bratislave 2006 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., doc. RNDr. Jiří Pospíchal, DrSc. Lektori:

Διαβάστε περισσότερα

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla

Prirodzené čísla. Kardinálne čísla Prirodzené čísla Doteraz sme sa vždy uspokojili s tým, že sme pod množinou prirodzených čísel rozumeli množinu N = { 1, 2,3, 4,5, 6, 7,8,9,10,11,12, } Túto množinu sme chápali intuitívne a presne sme ju

Διαβάστε περισσότερα

1. prednáška Logické neuróny a neurónové siete

1. prednáška Logické neuróny a neurónové siete . prednáška Logické neuróny a neurónové siete priesvitka: Mozog a neurónové siete Metafora ľudského mozgu hrá dôležitú úlohu v modernej informatike. Pomocou tejto metafory boli navrhnuté nové paralelné

Διαβάστε περισσότερα

Motivácia pojmu derivácia

Motivácia pojmu derivácia Derivácia funkcie Motivácia pojmu derivácia Zaujíma nás priemerná intenzita zmeny nejakej veličiny (dráhy, rastu populácie, veľkosti elektrického náboja, hmotnosti), vzhľadom na inú veličinu (čas, dĺžka)

Διαβάστε περισσότερα

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti 4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti Výroková funkcia (forma) ϕ ( x) je formálny výraz (formula), ktorý obsahuje znak x, pričom x berieme z nejakej množiny M. Ak za x zvolíme

Διαβάστε περισσότερα

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH RNDr. Kristína Rostás, PhD. PREDMET: Matematická analýza ) 2010/2011 1. DEFINÍCIA REÁLNEJ FUNKCIE

Διαβάστε περισσότερα

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Deliteľnosť a znaky deliteľnosti Medzi základné pojmy v aritmetike celých čísel patrí aj pojem deliteľnosť. Najprv si povieme, čo znamená, že celé číslo a delí celé číslo b a ako to zapisujeme. Nech a

Διαβάστε περισσότερα

1-MAT-220 Algebra februára 2012

1-MAT-220 Algebra februára 2012 1-MAT-220 Algebra 1 12. februára 2012 Obsah 1 Grupy 3 1.1 Binárne operácie.................................. 3 1.2 Cayleyho veta.................................... 3 2 Faktorizácia 5 2.1 Relácie ekvivalencie

Διαβάστε περισσότερα

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky 5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky Priesvitka 1 Gottlob Frege (1848-1925) Bertrand Russell (1872-1970) Priesvitka 2 Intuitívny prechod od výrokovej logiky k predikátovej logike

Διαβάστε περισσότερα

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017 Kompilátory Cvičenie 6: LLVM Peter Kostolányi 21. novembra 2017 LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov LLVM V podstate sada nástrojov pre tvorbu kompilátorov Pôvodne Low Level Virtual Machine

Διαβάστε περισσότερα

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009 Počítačová grafika 2 Prechod z 2D do 3D Martin Florek florek@sccg.sk FMFI UK 3. marca 2009 Prechod z 2D do 3D Čo to znamená? Ako zobraziť? Súradnicové systémy Čo to znamená? Ako zobraziť? tretia súradnica

Διαβάστε περισσότερα

Funkcie - základné pojmy

Funkcie - základné pojmy Funkcie - základné pojmy DEFINÍCIA FUNKCIE Nech A, B sú dve neprázdne číselné množiny. Ak každému prvku x A je priradený najviac jeden prvok y B, tak hovoríme, že je daná funkcia z množiny A do množiny

Διαβάστε περισσότερα

1. písomná práca z matematiky Skupina A

1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. písomná práca z matematiky Skupina A 1. Vypočítajte : a) 84º 56 + 32º 38 = b) 140º 53º 24 = c) 55º 12 : 2 = 2. Vypočítajte zvyšné uhly na obrázku : β γ α = 35 12 δ a b 3. Znázornite na číselnej osi

Διαβάστε περισσότερα

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR Michal Zajac Vlastné čísla a vlastné vektory Pripomeňme najprv, že lineárny operátor T : L L je vzhl adom na bázu B = {b 1, b 2,, b n } lineárneho priestoru L určený

Διαβάστε περισσότερα

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu. Teória množín To, že medzi množinami A, B existuje bijektívne zobrazenie, budeme symbolicky označovať A B alebo A B. Vtedy hovoríme, že množiny A, B sú ekvivalentné. Hovoríme tiež, že také množiny A, B

Διαβάστε περισσότερα

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A M A T E M A T I K A PRACOVNÝ ZOŠIT II. ROČNÍK Mgr. Agnesa Balážová Obchodná akadémia, Akademika Hronca 8, Rožňava PRACOVNÝ LIST 1 Urč typ kvadratickej rovnice : 1. x 2 3x = 0... 2. 3x 2 = - 2... 3. -4x

Διαβάστε περισσότερα

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny 24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny Voľné rovnobežné premietanie Presné metódy zobrazenia trojrozmerného priestoru do dvojrozmernej roviny skúma samostatná matematická disciplína, ktorá

Διαβάστε περισσότερα

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii Híc, P Pokorný, M: Matematika pre informatikov a prírodné vedy 7 Derivácia funkcie 7 Motivácia k derivácii S využitím derivácií sa stretávame veľmi často v matematike, geometrii, fyzike, či v rôznych technických

Διαβάστε περισσότερα

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy Priamkové plochy Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava Priamkové plochy rozdeľujeme na: Rozvinuteľné

Διαβάστε περισσότερα

Planárne a rovinné grafy

Planárne a rovinné grafy Planárne a rovinné grafy Definícia Graf G sa nazýva planárny, ak existuje jeho nakreslenie D, v ktorom sa žiadne dve hrany nepretínajú. D sa potom nazýva rovinný graf. Planárne a rovinné grafy Definícia

Διαβάστε περισσότερα

LR(0) syntaktické analyzátory. doc. RNDr. Ľubomír Dedera

LR(0) syntaktické analyzátory. doc. RNDr. Ľubomír Dedera LR0) syntaktické analyzátory doc. RNDr. Ľubomír Dedera Učebné otázky LR0) automat a jeho konštrukcia Konštrukcia tabuliek ACION a GOO LR0) syntaktického analyzátora LR0) syntaktický analyzátor Sám osebe

Διαβάστε περισσότερα

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú

XVIII. ročník BRKOS 2011/2012. Pomocný text. Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú Pomocný text Číselné obory Číselné obory Kde by bola matematika bez čísel? Čísla predstavujú jednu z prvých abstrakcií, ktorú ľudia začali vnímať. Abstrakcia spočívala v tom, že množstvo, ktoré sa snažili

Διαβάστε περισσότερα

Riešenie cvičení z 5. kapitoly

Riešenie cvičení z 5. kapitoly Riešenie cvičení z 5. kapitoly Cvičenie 5.1. Vety prepíšte pomocou jazyka predikátovej logiky, použite symboly uvedené v úlohách. (a Niekto má hudobný sluch (H a niekto ho nemá. ( H( ( H( (b Niektoré dieťa

Διαβάστε περισσότερα

Reálna funkcia reálnej premennej

Reálna funkcia reálnej premennej (ÚMV/MAN3a/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 18.10.2012 Úvod V každodennom živote, hlavne pri skúmaní prírodných javov, procesov sa stretávame so závislosťou veľkosti niektorých veličín od

Διαβάστε περισσότερα

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti... 7 1.1.1 Komplexné čísla... 8 Obsah 1 Číselné obory 7 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti............................ 7 1.1.1 Komplexné čísla................................... 8 1.2 Číselné množiny.......................................

Διαβάστε περισσότερα

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19

Lineárne kódy. Ján Karabáš. Kódovanie ZS 13/14 KM FPV UMB. J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Lineárne kódy Ján Karabáš KM FPV UMB Kódovanie ZS 13/14 J. Karabáš (FPV UMB) Lineárne kódy Kodo ZS 13/14 1 / 19 Algebraické štruktúry Grupy Grupa je algebraická štruktúra G = (G;, 1, e), spolu s binárnou

Διαβάστε περισσότερα

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Príklady na precvičovanie Fourierove rady Príklady na precvičovanie Fourierove rady Ďalším významným typom funkcionálnych radov sú trigonometrické rady, pri ktorých sú jednotlivé členy trigonometrickými funkciami. Konkrétne, jedná sa o rady tvaru

Διαβάστε περισσότερα

Vybrané partie z logiky

Vybrané partie z logiky FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO Katedra informatiky Vybrané partie z logiky Eduard Toman Bratislava 2005 Obsah 1 Úvod 3 1.1 Jazyk logiky..................................

Διαβάστε περισσότερα

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL Matematická logika Slovenská technická univerzita v Bratislave 2006 prof. Ing. Vladimír Kvasnička, DrSc., doc. RNDr. Jiří Pospíchal, DrSc. Lektori: doc. PhDr. Ján Šefránek,

Διαβάστε περισσότερα

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky Chí kvadrát test dobrej zhody Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky www.iam.fmph.uniba.sk/institute/stehlikova Test dobrej zhody I. Chceme overiť, či naše dáta pochádzajú z konkrétneho pravdep.

Διαβάστε περισσότερα

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety Výrok je každá oznamovacia veta (tvrdenie), o ktorej má zmysel uvažovať, či je pravdivá alebo nepravdivá. Výroky označujeme pomocou symbolov: A, B,

Διαβάστε περισσότερα

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana.

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana. Spojité rozdelenia pravdepodobnosti Pomôcka k predmetu PaŠ Strana z 7 RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 6. marca 3 Zoznam obrázkov Rovnomerné rozdelenie Ro (a, b). Definícia.........................................

Διαβάστε περισσότερα

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou M6: Model Hydraulický ytém dvoch záobníkov kvapaliny interakciou Úlohy:. Zotavte matematický popi modelu Hydraulický ytém. Vytvorte imulačný model v jazyku: a. Matlab b. imulink 3. Linearizujte nelineárny

Διαβάστε περισσότερα

23. Zhodné zobrazenia

23. Zhodné zobrazenia 23. Zhodné zobrazenia Zhodné zobrazenie sa nazýva zhodné ak pre každé dva vzorové body X,Y a ich obrazy X,Y platí: X,Y = X,Y {Vzdialenosť vzorov sa rovná vzdialenosti obrazov} Medzi zhodné zobrazenia patria:

Διαβάστε περισσότερα

Obyčajné diferenciálne rovnice

Obyčajné diferenciálne rovnice (ÚMV/MAN3b/10) RNDr. Ivan Mojsej, PhD ivan.mojsej@upjs.sk 14.3.2013 Úvod patria k najdôležitejším a najviac prepracovaným matematickým disciplínam. Nielen v minulosti, ale aj v súčastnosti predstavujú

Διαβάστε περισσότερα

Integrovanie racionálnych funkcií

Integrovanie racionálnych funkcií Integrovanie racionálnych funkcií Tomáš Madaras 2009-20 Z teórie funkcií už vieme, že každá racionálna funkcia (t.j. podiel dvoch polynomických funkcií) sa dá zapísať ako súčet polynomickej funkcie a funkcie

Διαβάστε περισσότερα

1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín:

1. Komplexné čísla. Doteraz ste pracovali s číslami, ktoré pochádzali z nasledovných množín: 1. Komplexné čísla Po preštudovaní danej kapitoly by ste mali byť shopní: poznať použitie a význam komplexnýh čísel v elektrikýh obvodoh rozumieť pojmom reálna a imaginárna časť, imaginárna jednotka, veľkosť,

Διαβάστε περισσότερα

Automaty a formálne jazyky

Automaty a formálne jazyky Automaty a formálne jazyky Podľa prednášok prof. RNDr. Viliama Gefferta, DrSc., PrírF UPJŠ Dňa 8. februára 2005 zostavil Róbert Novotný, r.novotny@szm.sk. Typeset by LATEX. Illustrations by jpicedit. Úvodné

Διαβάστε περισσότερα

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Výpočet lineárneho stratového súčiniteľa tepelného mosta vzťahujúceho sa k vonkajším rozmerom: Ψ e podľa STN EN ISO 10211 Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení Objednávateľ: Ing. Natália Voltmannová

Διαβάστε περισσότερα

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Reálna unkcia reálnej premennej a jej vlastnosti Táto kapitola je venovaná štúdiu reálnej unkcie jednej reálnej premennej. Pojem unkcie patrí medzi základné pojmy v matematike. Je to vlastne matematický

Διαβάστε περισσότερα

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH Prírodovedecká fakulta Ústav matematických vied Božena Mihalíková, Ján Ohriska MATEMATICKÁ ANALÝZA Vysokoškolský učebný text Košice, 202 202 doc. RNDr. Božena

Διαβάστε περισσότερα

Katedra Informatiky Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzita Komenského, Bratislava. Lucia Haviarová

Katedra Informatiky Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzita Komenského, Bratislava. Lucia Haviarová Katedra Informatiky Fakulta Matematiky, Fyziky a Informatiky Univerzita Komenského, Bratislava Čiastočné boolovské funkcie (Bakalárska práca) Lucia Haviarová Vedúci: doc. RNDr. Eduard Toman, CSc. Bratislava,

Διαβάστε περισσότερα

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy Beáta Stehlíková Časové rady, FMFI UK, 2013/2014 Jednotkový koreň(unit root),diferencovanie časového radu, unit root testy p.1/27

Διαβάστε περισσότερα

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2 Obsah Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Označenia Euklidovské vektorové priestory 3 Skalárny súčin 3 Gram-Schmidtov ortogonalizačný proces 8 Kvadratické formy 6 Definícia a základné vlastnosti 6 Kanonický

Διαβάστε περισσότερα

Ján Buša Štefan Schrötter

Ján Buša Štefan Schrötter Ján Buša Štefan Schrötter 1 KOMPLEXNÉ ČÍSLA 1 1.1 Pojem komplexného čísla Väčšine z nás je známe, že druhá mocnina ľubovoľného reálneho čísla nemôže byť záporná (ináč povedané: pre každé x R je x 0). Ako

Διαβάστε περισσότερα

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková Matematická logika Emília Draženská Helena Myšková Košice 2014 Recenzenti: RNDr. Ján Buša, CSc. RNDr. Daniela Kravecová, PhD. Tretie rozšírene a opravené vydanie Za odbornú stránku učebného textu zodpovedajú

Διαβάστε περισσότερα

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17 Obsah 1 Polynómy a racionálne funkcie 3 11 Základy 3 1 Polynómy 7 11 Cvičenia 13 13 Racionálne funkcie 17 131 Cvičenia 19 Lineárna algebra 3 1 Matice 3 11 Matice - základné vlastnosti 3 1 Cvičenia 6 Sústavy

Διαβάστε περισσότερα

Mini minimaliz acia an BUˇ Koˇ sice 2011

Mini minimaliz acia an BUˇ Koˇ sice 2011 Mini minimalizácia Ján BUŠA Košice 2011 RECENZOVALI: Prof. RNDr. Noname, CSc. Doc. RNDr. Emanname, PhD. Prvé vydanie Za odbornú stránku učebného textu zodpovedá autor. Rukopis neprešiel redakčnou ani jazykovou

Διαβάστε περισσότερα

ELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies.

ELEKTRICKÉ POLE. Elektrický náboj je základná vlastnosť častíc, je viazaný na častice látky a vyjadruje stav elektricky nabitých telies. ELEKTRICKÉ POLE 1. ELEKTRICKÝ NÁBOJ, COULOMBOV ZÁKON Skúmajme napr. trenie celuloidového pravítka látkou, hrebeň suché vlasy, mikrotén slabý prúd vody... Príčinou spomenutých javov je elektrický náboj,

Διαβάστε περισσότερα

Algoritmy teórie grafov

Algoritmy teórie grafov Algoritmy teórie grafov Hľadanie minimálnej kostry grafu Kostra grafu taký strom grafu G = [U, H], pre ktorého podrgaf G = [U, H ] platí U = U a H H (faktor grafu). Kostra grafu každý súvislý graf má kostru.

Διαβάστε περισσότερα

Goniometrické substitúcie

Goniometrické substitúcie Goniometrické substitúcie Marta Kossaczká S goniometrickými funkciami ste sa už určite stretli, pravdepodobne predovšetkým v geometrii. Ich použitie tam ale zďaleka nekončí. Nazačiatoksizhrňme,čoonichvieme.Funkciesínusakosínussadajúdefinovať

Διαβάστε περισσότερα

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita 132 1 Absolútna chyba: ) = - skut absolútna ochýlka: ) ' = - spr. relatívna chyba: alebo Chyby (ochýlky): M systematické, M náhoné, M hrubé. Korekcia: k = spr - = - Î' pomerná korekcia: Správna honota:

Διαβάστε περισσότερα

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =.

Súčtové vzorce. cos (α + β) = cos α.cos β sin α.sin β cos (α β) = cos α.cos β + sin α.sin β. tg (α β) = cotg (α β) =. Súčtové vzorce Súčtové vzorce sú goniometrické hodnoty súčtov a rozdielov dvoch uhlov Sem patria aj goniometrické hodnoty dvojnásobného a polovičného uhla a pridám aj súčet a rozdiel goniometrických funkcií

Διαβάστε περισσότερα

množiny F G = {t1, t2,, tn} T a pre ľubovoľný valec C so základňou B1, B2,, Bn v bodoch t1, t2,, tn, takou, že pre t G - F je Bt = E, platí PF(C) = PG

množiny F G = {t1, t2,, tn} T a pre ľubovoľný valec C so základňou B1, B2,, Bn v bodoch t1, t2,, tn, takou, že pre t G - F je Bt = E, platí PF(C) = PG STOCHASTICKÝ PROCES Definícia stochastického procesu Definícia 1 Nech (Ω, F, P) je pravdepodobnostný priestor a nech T je podmnožina R. Pre každé t T nech X(t, ω) je náhodná premenná definovaná na pravdepodobnostnom

Διαβάστε περισσότερα

STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY

STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY STRIEDAVÝ PRÚD - PRÍKLADY Príklad0: V sieti je frekvencia 50 Hz. Vypočítajte periódu. T = = = 0,02 s = 20 ms f 50 Hz Príklad02: Elektromotor sa otočí 50x za sekundu. Koľko otáčok má za minútu? 50 Hz =

Διαβάστε περισσότερα

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz KATEDRA APLIKOVANEJ MATEMATIKY A INFORMATIKY STROJNÍCKA FAKULTA TU KOŠICE PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY Pomôcka pre prípravný kurz 8 ZÁKLADNÉ ALGEBRAICKÉ VZORCE ) (a±b)

Διαβάστε περισσότερα

p(α 1 ) = u 1. p(α n ) = u n. Definícia (modulárna reprezentácia polynómu). Zobrazenie

p(α 1 ) = u 1. p(α n ) = u n. Definícia (modulárna reprezentácia polynómu). Zobrazenie 1. Rychlá Fourierová transformácia Budeme značiť teleso T a ω jeho prvok. Veta 1.1 (o interpolácií). Nech α 0, α 1,..., α n sú po dvoch rôzne prvky telesa T[x]. Potom pre každé u 0, u 1,..., u n T existuje

Διαβάστε περισσότερα

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov ALGEBRA Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov Definícia Množinu považujeme za určenú, ak vieme o ľubovoľnom objekte rozhodnúť, či je alebo nie je prvkom množiny. Množinu určujeme

Διαβάστε περισσότερα

Teória funkcionálneho a logického programovania

Teória funkcionálneho a logického programovania Prírodovedecká fakulta UPJŠ Košice Teória fucionálneho a logického programovania (poznámky z prednášok z akademického roka 2002/2003) prednáša: Prof. RNDr. Peter Vojtáš, DrSc. 2 TEÓRIA FUNKCIONÁLNEHO A

Διαβάστε περισσότερα

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3 Obsah 1 Úvod 3 1.1 Predhovor...................................... 3 1.2 Sylaby a literatúra................................. 3 1.3 Základné označenia................................. 3 2 Množiny a zobrazenia

Διαβάστε περισσότερα

Ú V O D Z Á K L A D N É L O G I C K É Č L E N Y

Ú V O D Z Á K L A D N É L O G I C K É Č L E N Y Ú V O D Z Á K L A D N É L O G I C K É Č L E N Y Všetky logické integrované obvody (IO) pracujú v dvojkovej sústave; sú citlivé len na dva druhy diskrétnych signálov. a) Tzv. log.1 prestavuje vstupný signál

Διαβάστε περισσότερα

1.1 Zobrazenia a funkcie

1.1 Zobrazenia a funkcie 1 Teória vypočítateľnosti poznámky z prednášky #1 1.1 Zobrazenia a funkcie Definícia. Čiastočné (totálne) zobrazenie trojice (A, B, f) pre ktoré platí: f A B Ku každému vstupu a A existuje najviac jeden

Διαβάστε περισσότερα

2-UMA-115 Teória množín. Martin Sleziak

2-UMA-115 Teória množín. Martin Sleziak 2-UMA-115 Teória množín Martin Sleziak 20. septembra 2011 Obsah 1 Úvod 5 1.1 Predhovor...................................... 5 1.2 Sylaby a literatúra................................. 6 1.2.1 Literatúra..................................

Διαβάστε περισσότερα

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie, Kapitola Riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej tranformácie, keď charakteritická rovnica má rôzne

Διαβάστε περισσότερα