Merania na optických sústavách

Σχετικά έγγραφα
Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

MERANIA NA OPTICKÝCH SÚSTAVÁCH

PDF created with pdffactory Pro trial version ZOBRAZOVANIE LOMOM. ŠOŠOVKY AKO ZOBRAZOVACIE SÚSTAVY alebo O spojkách a rozptylkách

Obvod a obsah štvoruholníka

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

17 Optika. 1 princípom: Každý bod vlnoplochy predstavuje nový zdroj. 1 CHRISTIAN HUYGENS ( ) holandský matematik a fyzik, zakladateľ vlnovej

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Bezpečnosť práce v laboratóriu biológie

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Matematika 2. časť: Analytická geometria

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Ekvačná a kvantifikačná logika

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

túdium difrakcie svetla vyu¾itím HeNe lasera Teoretický úvod Difrakcia svetla na vlákne

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

PRUŽNOSŤ A PEVNOSŤ PRE ŠPECIÁLNE INŽINIERSTVO

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

23. Zhodné zobrazenia

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Hydromechanika II. Viskózna kvapalina Povrchové napätie Kapilárne javy. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre EF Dušan PUDIŠ (2013)

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

ABSORPCIA SVETLA I. SKÚMANIE VLASTNOSTÍ SVETLA. Dátum:

2.6 Zobrazovanie odrazom a lomom

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Zadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Tomáš Madaras Prvočísla

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

Výpočet. grafický návrh

TRIGONOMETRIJA TROKUTA

1. písomná práca z matematiky Skupina A. 1. písomná práca z matematiky Skupina B

1. MERANIE VÝKONOV V STRIEDAVÝCH OBVODOCH

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija

0,8A. 1,2a. 1,4a. 1,6a F 2 5 2A. 1,6a 1,2A

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

Kinematika materijalne toke. 2. Prirodni koordinatni sustav. 1. Vektorski nain definiranja gibanja. Krivocrtno gibanje materijalne toke

Dijagrami: Greda i konzola. Prosta greda. II. Dijagrami unutarnjih sila. 2. Popre nih sila TZ 3. Momenata savijanja My. 1. Uzdužnih sila N. 11.

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

Veliine u mehanici. Rad, snaga i energija. Dinamika. Meunarodni sustav mjere (SI) 1. Skalari. 2. Vektori - poetak. 12. dio. 1. Skalari. 2.

UČEBNÉ TEXTY. Pracovný zošit č.2. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Elektrotechnické merania. Ing. Alžbeta Kršňáková

ΥΠΗΡΕΣΙΕΣ ΠΡΟΣΩΠΙΚΟΥ ΔΙΑΧΕΙΡΙΣΗ ΑΠΟΔΟΣΗΣ ΚΑΙ ΣΤΕΛΕΧΩΣΗ

Ohmov zákon pre uzavretý elektrický obvod

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Đường tròn : cung dây tiếp tuyến (V1) Đường tròn cung dây tiếp tuyến. Giải.

DESKRIPTÍVNA GEOMETRIA

Magneti opis i namena Opis: Napon: Snaga: Cena:

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana.

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

transformacija j y i x x promatramo dva koordinatna sustava S i S sa zajedničkim ishodištem z z Homogene funkcije Ortogonalne transformacije

ibemo Kazakhstan Republic of Kazakhstan, West Kazakhstan Oblast, Aksai, Pramzone, BKKS office complex Phone: ; Fax:

Kontrolni zadatak (Tačka, prava, ravan, diedar, poliedar, ortogonalna projekcija), grupa A

3. prednáška. Komplexné čísla

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

KOMUTATIVNI I ASOCIJATIVNI GRUPOIDI. NEUTRALNI ELEMENT GRUPOIDA.

Magneti opis i namena Opis: Napon: Snaga: Cena:

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Zrýchľovanie vesmíru. Zrýchľovanie vesmíru. o výprave na kraj vesmíru a čo tam astronómovia objavili

Eliminacijski zadatak iz Matematike 1 za kemičare

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

Vzorce a definície z fyziky 3. ročník

Решенија на задачите за основно училиште. REGIONALEN NATPREVAR PO FIZIKA ZA U^ENICITE OD OSNOVNITE U^ILI[TA VO REPUBLIKA MAKEDONIJA 25 april 2009

Deformacije. Tenzor deformacija tenzor drugog reda. Simetrinost tenzora deformacija. 1. Duljinska deformacija ε. 1. Duljinska (normalna) deformacija ε

1. Duljinska (normalna) deformacija ε. 2. Kutna (posmina) deformacija γ. 3. Obujamska deformacija Θ

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

OM2 V3 Ime i prezime: Index br: I SAVIJANJE SILAMA TANKOZIDNIH ŠTAPOVA

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

Mate Vijuga: Rijeseni zadaci iz matematike za srednju skolu

Zateplite fasádu! Zabezpečte, aby Vám neuniklo teplo cez fasádu

Funkcie - základné pojmy

Akvizicija tereta. 5660t. Y= masa drva, X=masa cementa. Na brod će se ukrcati 1733 tona drva i 3927 tona cementa.

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)

Dinamika krutog tijela ( ) Gibanje krutog tijela. Gibanje krutog tijela. Pojmovi: C. Složeno gibanje. A. Translacijsko gibanje krutog tijela. 14.

Einsteinove rovnice. obrázkový úvod do Všeobecnej teórie relativity. Pavol Ševera. Katedra teoretickej fyziky a didaktiky fyziky

SEMINAR IZ KOLEGIJA ANALITIČKA KEMIJA I. Studij Primijenjena kemija

Novi Sad god Broj 1 / 06 Veljko Milković Bulevar cara Lazara 56 Novi Sad. Izveštaj o merenju

Diferenciálne rovnice

Kaskadna kompenzacija SAU

F2_ zadaća_ L 2 (-) b 2

Laboratórna úloha č. 40. Difrakcia na štrbine a mriežke

Matematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom

Odporníky. 1. Príklad1. TESLA TR

Gramatická indukcia a jej využitie

C 1 D 1. AB = a, AD = b, AA1 = c. a, b, c : (1) AC 1 ; : (1) AB + BC + CC1, AC 1 = BC = AD, CC1 = AA 1, AC 1 = a + b + c. (2) BD 1 = BD + DD 1,

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

- pravac n je zadan s točkom T(2,0) i koeficijentom smjera k=2. (30 bodova)

Analitička geometrija i linearna algebra. Kartezijev trodimenzionalni pravokutni koordinatni sustav čine 3 međusobno okomite osi: Ox os apscisa,

DIGITΑLNΝ VENKOVNΝ ANTΙNA ANT 708 OI NΑVOD K OBSLUZE

ÚLOHA Č.8 ODCHÝLKY TVARU A POLOHY MERANIE PRIAMOSTI A KOLMOSTI

Transcript:

Merania na optických sústavách Teoretický úvod V tejto úohe si overíme zákadné vastnosti najbe¾nej¹ie pou¾ívaných optick centrovaných sústav - ¹o¹ovk, mikroskopu a transfokátora. Predpokadá sa znaos» z geometrickej optik. o¹ovka a jej ohnisková vzdiaenos» o¹ovka je homogénne a izotropné priehµadné prostredie ohranièené dvomi guµovými pochami. Ak sa úèe rovnobe¾né s optickou osou po prechode ¹o¹ovkou zbiehajú, nazýva sa spojná ¹o¹ovka (spojka), ak sa úèe rozbiehajú, nazýva sa rozptná ¹o¹ovka (rozptka). Pre ohniskové vzdiaenosti ¹o¹ovk patí 1 f 1 ( n )( f ¹ 1 1 + 1 ) n o r 1 r (1) kde f a f sú predmetová a obrazová ohnisková vzdiaenos», n ¹ je index omu materiáu ¹o¹ovk, n o je index omu okoia ¹o¹ovk a r 1, r sú poomer krivosti guµových pôch ¹o¹ovk. Najjednoduch¹ie a najrýchej¹ie mô¾eme mera» ohniskovú vzdiaenos» tenkej ¹o¹ovk priamo s pou¾itím vrchoového tvaru zobrazovacej ¹o¹ovk (obr. 1) odkiaµ 1 a + 1 a 1 f 1 f () f aa a + a (3) Pou¾itie tejto rovnice predpokadá, ¾e vieme presne urèi» poohu havných rovín ¹o¹ovk. Tento nedostatok odstraòuje ïa¹ia metóda. Predpokadajme, ¾e je pevne daná predmetová a obrazová vzdiaenos». Potom existujú en dve pooh (1 a ) ¹o¹ovk (obr.), pri ktorých vzniká Obr. 1 ostrý obraz. Ak oznaèíme a + a z èoho a a a dosadíme do vrchoového tvaru rovnice ¹o¹ovk. Dostaneme a 1, ± 4f (4) 1

èo zodpovedá dvom situáciám na obr., z ktorých vpýva, ¾e a a a 1. Ak sem dosadíme rie¹enie (3) dostaneme a + 4f 4f 4f odkiaµ f ( a) 4 v ktorom nie je potrebná znaos» pooh havných rovín ¹o¹ovk. (5) Obr. Uhové zväè¹enie up a jeho meranie Veµkos» pozorovaného predmetu posudzujeme podµa zorného uha, pod ktorým predmet vidíme, prièom mozog berie automatick do úvah i vzdiaenos» predmetu. Ak je niektorý z týchto údajov chbne posúdený (najmä vzdiaenos»), je chbne posúdená i veµkos» predmetu (obr. 3). Podµa obr. 3 vidíme, ¾e dva rôzne predmet P1 a P vo vzdiaenosti posúdime z hµadiska zorného uha ako rovnako veµké. Drobné predmet preto pribi¾ujeme k oku tak, ab sme zväè¹ii zorný uho, pod ktorým ich vidíme. Uhové zväè¹enie prístrojov denujeme Z u tg u. u tg u 5 u 5

ak u 0. u 5 je uho, pod ktorým vidíme predmet normánm voµným okom v konvenènej vzdiaenosti 0.5 m a u je uho, pod ktorým vidíme tento predmet na optickom prístroji. Ak je rovné konvenènej vzdiaenosti predmetu P1, dosiahneme pribí¾ením do vzdiaenosti 1 uhové zväè¹enie Obr. 3 závisí od akomodácie oka. Dva krajné prípad sú: Z u tg ϕ 1 tg ϕ / 1 / 1 t.j. jeho schopnos» zmeni» optickú mohutnos» tak, ab obraz na sietnici bo ostrý, ktorú kompenzujeme pou- ¾itím vhodnej optickej sústav. Takou sústavou mô¾e b» upa pre maé zväè¹enia aebo mikroskop pre veµké zväè¹enia. Najjednoduch- ¹ím optickým prístrojom je upa, a to buï jednoduchá aebo zo¾ená. Jej zväè¹enie nie je kon¹tantné, ae Zväè¹enie pri neakomodovanom oku, t.j. oko je zaostrené na nekoneèno. Tento prípad nastane vted, keï pozorovaný predmet e¾í v ohniskovej rovine up. Jeho obraz sa vtvorí v nekoneène, je virtuán a oko ho pozoruje bez akomodácie (obr. 4). Zväè¹enie je dané vz»ahom Obr. 4 Z tg u tg u 5 f f Z toho vidíme, ¾e pre Z > 1 musí b» f < 0.5 m. (6) 3

Zväè¹enie Z pri normánej akomodácii oka na konvenènú vzdiaenos». Predmet musíme umiestni» do takej vzdiaenosti od up, ab jeho virtuán obraz vzniko v konvenènej vzdiaenosti od up. Obr. 5 Tento obraz pozorujeme okom tesne prio¾eným k upe, t.j. vzdiaenos» oko-upa 0. Pre zväè¹enie potom patí (obr. 5): Z tg u tg u 5 + f f (7) z èoho Z f + 1 Z + 1 (8) preto¾e pre upu patí f f. Zväè¹enie up mô¾eme urèi» výpoètom zo v»ahu (8) a nameriame jej ohniskovú vzdiaenos», aebo urèíme pomer uhov u /u 5. Postupujeme nasedovne: Lupu upevníme na stojan vo vý¹ke 0.5 m nad povrchom stoa, na ktorý poo- ¾íme poché miimetrové merado M. Na posuvný dr¾iak S pod upou poo¾íme miimetrové merado m tak, ab boo rovnobe¾né. Potom jedným okom tesne prio¾eným k upe pozorujeme stupnicu na stoe (obr. 6). Posúvaním dr¾iaka S dosiahneme zaostrenie oboch stupníc, ktoré sa budú prekrýva» a zistíme poèet N miimetrov merada M, ktoré pripadajú na n miimetrov obrazu merada m (obr. 6). Ak je zorný uho, pod ktorým vidíme 1 mm voµným okom zo vzdiaenosti 0.5 m a po zväè¹ení upou u, ptom pre µubovoµný uho u patí u Nu 1 nu 1 (9) odkiaµ Z u 1 u 1 N n 4

Obr. 6 Mikroskop a jeho zväè¹enie Na dosiahnutie väè¹ích uhových zväè¹ení, t.j. pri pozorovaní drobných objektov pou¾ívame mikroskop. Mikroskop je centrovaná optická sústava zo¾ená z dvoch spojných sústavobjektívu a okuáru. Usporiadanie objektívu a okuáru i chod úèov je vidie» na (obr. 7). Predmet umiestnime vo vzdiaenosti α f ab + ε pred objektívom a okuárom pozorujeme ako pod upou zväè¹ený, skutoèný a prevrátený obraz predmetu vtvoreného objektívom. Ohnisková vzdiaenos» objektívu f ob je men¹ia ako ohnisková vzdiaenos» okuáru f ok. Z obr. 7a, b mô¾eme pre uhové zväè¹enie mikroskopu písa» Z m tg u tg u f ok f ok (10) Keï¾e patí kde τ je optický interva, potom vz»ah (10) prejde na tvar Z m τ f ob τ f ob f ok (11) Vz»ah (11) nám sú¾i na výpoèet zväè¹enia mikroskopu ak poznáme f ob, f ok a τ. 5

Obr. 7 Experimentáne mô¾eme urèi» zväè¹enie priamo ako pomer uhov u /u 5. Usporiadanie aparatúr k takémuto meraniu je naznaèené na obr. 8. K okuáru mikroskopu je na ramienku upevnená upa tak, ab vzdiaenos» optických osí up a okuáru boa rovná vzdiaenosti oèí. Pod upou umiestnime v ohniskovej vzdiaenosti miimetrové merado a pod mikroskop umiestnime mikroskopickú stupnicu a zaostríme. Oèi prio¾íme tesne k upe a k mikroskopu a súèasne pozorujeme obidve rovnobe¾ne upravené stupnice, ktoré sa prekrývajú. Zistíme, ¾e sa n m dieikov v mikrometrickej stupnici prekrýva s n L dieikmi v upe. Pre µubovoµný zorný uho u, v ktorom sa stupnice prekrývajú (obr. 8) potom patí u n m u m n Lu L kde u m a u L sú uh, pod ktorými vidíme 1 dieik cez mikroskop resp. cez upu. Odtiaµ u m u L n L n m (1) 6

Obr. 8 Zväè¹enie v¹ak vz»ahujeme k uhu u L pod upou. Pravú a µavú stranu vz»ahu (1) preto vnásobíme výrazom u L/u 5 a dostaneme Z m u m u 5 u L u 5 n L n m prièom u L/u 5 /f. Pre zväè¹enie mikroskopu tak dostávame Z m f n L n m (13) Vo vz»ahu (13) n L a n m je poèet pozorovaných dieikov vjadrený v rovnakých jednotkách. Nech na obr. 8 má upa f 15 cm a pod mikroskopom je mikroskopická stupnica s deením po 0.1 mm. Potom zväè¹enie mikroskopu je Z m f n L 0.5 m 10 0.1 mm n m 0.15 m 0.1 mm. 83 7