NÁVRH A EXPERIMENTÁLNE OVERENIE ALGORITMU OPTIMÁLNEHO RIADENIA PRE VÝUKOVÝ MODEL MECHANICKÉHO SYSTÉMU

Σχετικά έγγραφα
M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

M8 Model "Valcová a kužeľová nádrž v sérií bez interakcie"

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

Otáčky jednosmerného motora

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

Vlastnosti regulátorov pri spätnoväzbovom riadení procesov

Obvod a obsah štvoruholníka

Ekvačná a kvantifikačná logika

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Matematika 2. časť: Analytická geometria

Matematický model robota s diferenciálnym kolesovým podvozkom

Riadenie zásobníkov kvapaliny

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

x x x2 n

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

Základy automatického riadenia

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

RIEŠENIE WHEATSONOVHO MOSTÍKA

3. Striedavé prúdy. Sínusoida

Metódy vol nej optimalizácie

Riešenie sústavy lineárnych rovníc. Priame metódy.

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Riešenie rovníc s aplikáciou na elektrické obvody

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

HASLIM112V, HASLIM123V, HASLIM136V HASLIM112Z, HASLIM123Z, HASLIM136Z HASLIM112S, HASLIM123S, HASLIM136S

AerobTec Altis Micro

Meranie na jednofázovom transformátore

Návrh vzduchotesnosti pre detaily napojení

Základy automatického riadenia

Základy automatického riadenia

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

URČENIE MOMENTU ZOTRVAČNOSTI FYZIKÁLNEHO KYVADLA

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

,Zohrievanie vody indukčným varičom bez pokrievky,

Návrh regulačných obvodov pomocou vybraných metód a ich porovnanie

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Pevné ložiská. Voľné ložiská

Cieľom cvičenia je zvládnuť riešenie diferenciálnych rovníc pomocou Laplaceovej transformácie,

Obyčajné diferenciálne rovnice

FYZIKÁLNEHO EXPERIMENTU VANIA VZDELÁVANIA. RNDr. Karol Kvetan, CSc. Ing. Robert Riedlmajer, PhD.

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

Riadiaca karta PiDi_3805

Úvod do modelovania a simulácie, metóda Monte Carlo

7 Derivácia funkcie. 7.1 Motivácia k derivácii

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana.

Modelovanie dynamickej podmienenej korelácie kurzov V4

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

Nelineárne optimalizačné modely a metódy

Základy automatického riadenia

Prezentácia činnosti dynamických systémov Gulička na rovine

PREHĽAD ZÁKLADNÝCH VZORCOV A VZŤAHOV ZO STREDOŠKOLSKEJ MATEMATIKY. Pomôcka pre prípravný kurz

η = 1,0-(f ck -50)/200 pre 50 < f ck 90 MPa

Tomáš Madaras Prvočísla

M7 Model Hydraulický ráz

Integrovanie racionálnych funkcií

ZADANIE 1_ ÚLOHA 3_Všeobecná rovinná silová sústava ZADANIE 1 _ ÚLOHA 3

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

Kompilátory. Cvičenie 6: LLVM. Peter Kostolányi. 21. novembra 2017

Numerické metódy Učebný text pre bakalárske štúdium

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

Súradnicová sústava (karteziánska)

8. RIADENIE V KĹZAVOM REŽIME

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Rozsah akreditácie 1/5. Príloha zo dňa k osvedčeniu o akreditácii č. K-003

Mini minimaliz acia an BUˇ Koˇ sice 2011

Margita Vajsáblová. ρ priemetňa, s smer premietania. Súradnicová sústava (O, x, y, z ) (O a, x a, y a, z a )

Numerické metódy matematiky I

6 APLIKÁCIE FUNKCIE DVOCH PREMENNÝCH

C. Kontaktný fasádny zatepľovací systém

Metodicko pedagogické centrum. Národný projekt VZDELÁVANÍM PEDAGOGICKÝCH ZAMESTNANCOV K INKLÚZII MARGINALIZOVANÝCH RÓMSKYCH KOMUNÍT

Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

Príklady na precvičovanie Fourierove rady

Riešenie úloh v simulačnom jazyku MATLAB s využitím skriptov a funkcií

Úvod 2 Predhovor... 2 Sylaby a literatúra... 2 Označenia... 2

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

Numerické metódy, pravdepodobnosť a matematická štatistika. Ján BUŠA Viktor PIRČ Štefan SCHRÖTTER

MERANIE NA IO MH7493A

Základné poznatky molekulovej fyziky a termodynamiky

2 Základy vektorového počtu

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

Funkcie - základné pojmy

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE. Ekonomická a finančná matematika DIPLOMOVÁ PRÁCA

Harmonizované technické špecifikácie Trieda GP - CS lv EN Pevnosť v tlaku 6 N/mm² EN Prídržnosť

8. TRANSFORMÁCIA SÚRADNÍC

Chí kvadrát test dobrej zhody. Metódy riešenia úloh z pravdepodobnosti a štatistiky

Technická univerzita v Košiciach. ROČNÍKOVÁ PRÁCA č. 3 PRIBLIŽNÝ VÝPOČET TEPELNÉHO OBEHU LTKM

Transcript:

NÁVRH A XPRIMNÁLN OVRNI ALGORIMU OPIMÁLNHO RIADNIA PR VÝUKOVÝ MODL MHANIKÉHO SYSÉMU A. Jadlovská, R. Lonščák Katedra kybernetiky a umelej inteligencie, Fakulta elektrotechniky a informatiky, U v Košiciach, Letná 9/A, 4 Košice e-mail : Anna.Jadlovska@tuke.sk, Richard.Lonscak@tuke.sk Anotácia: Článok sa zaoberá návrhom algoritmu optimálneho riadenia podľa kvadratického kritéria s využitím sumátora a jeho aplikáciou na riadenie simulačného/reálneho laboratórneho modelu helikoptéra s cieľom riešiť problém sledovania zmien referenčných hodnôt riadiacej veličiny. Návrh modifikovaného algoritmu optimálneho riadenia so sumátorom vychádza zo znalosti stavového popisu modelu mechanického systému a je verifikovaný v riadiacej štruktúre naprogramovanej v simulačnom jazyku Matlab/Simulink s využitím S-funkcií. Vizualizácia získaných výsledkov je zrealizovaná pomocou vytvorených internetových aplikácií a technológie Matlab Web Server. Internetový prístup zjednodušuje verifikáciu navrhnutého algoritmu v simulačných schémach za účelom testovania jeho vlastností na riadenie simulačného nelineárneho a virtuálneho modelu helikoptéry. Článok sa zaoberá aj možnosťou aplikácie algoritmu optimálneho riadenia na nelineárny výukový model s využitím vstupno/výstupnej karty a funkcií Real ime oolboxu na jej ovládanie. ÚVOD Článok sa zaoberá návrhom a experimentálnym overením algoritmu optimálneho riadenia podľa kvadratického kritéria so sumátorom s cieľom riešiť problém kompenzácie trvalých porúch a problém sledovania zmien referenčných hodnôt riadiacej veličiny v aplikácii na riadenie simulačného a reálneho výukového modelu mechanického systému helikoptéra [6], []. Mechanický systém helikoptéra [], [3] patrí medzi reálne výukové modely firmy Humusoft (model magnetickej levitácie, model gulička na ploche) umiestnené v laboratóriu Kybernetiky na Katedre Kybernetiky a Umelej Inteligencie FI U v Košiciach za účelom testovania vlastností navrhnutých algoritmov riadenia v rámci výuky predmetov teórie riadenia. Laboratórny model helikoptéra predstavuje mnohorozmerný (MIMO) nelineárny nestabilný dynamický systém, ktorý môže byť riadený v reálnom čase pomocou počítača navrhnutým modifikovaným algoritmom optimálneho riadenia so sumátorom s využitím multifunkčnej karty MF64. Algoritmus optimálneho riadenia so sumátorom [9] vychádza zo znalosti lineárneho diskrétneho modelu helikoptéry v stavovom priestore, ktorý získame linearizáciou pôvodného matematicko-fyzikálneho modelu dynamického systému v definovanom pracovnom bode blízko ustáleného stavu. Navrhnutý algoritmus optimálneho riadenia je overený simuláciou riadiacej štruktúry v jazyku Matlab/Simulink s využitím vytvorených S-funkcií z knižnice 5Lib [8]. Vizualizácia získaných výsledkov je zrealizovaná pomocou vytvorených internetových aplikácií a technológie Matlab Web Server (MWS) []. LINÁRN KVADRAIKÉ RIADNI RIADNI DO ROVNOVÁŽNHO SAVU Návrh riadiacich systémov, ktoré zabezpečujú optimalizáciu kvadratického kritéria patrí medzi moderné metódy návrhu optimálnych riadiacich systémov pre dynamické systémy s jedným vstupom a výstupom (SISO - Single Input Single Output) a pre dynamické systémy s viacerými vstupmi a výstupmi (MIMO Multi Inputs Multi Outputs) [], []. Uvažujme stavový opis diskrétneho lineárneho dynamického systému x( k+ ) = Ax( k) + Bu( k) y( k) = x( k) + Du( k) kde x( k) je vektor stavových premenných, rozmeru n, () u( k) je vektor vstupných (riadiacich) premenných, rozmeru r, y( k) je vektor výstupných premenných, rozmeru m, A je matica dynamiky ( n n), B je vstupná matica ( n r), je výstupná matica ( m n), D je matica koeficientov priamych väzieb ( m r ). Úlohou syntézy klasického optimálneho riadenia do rovnovážneho stavu pre riaditeľný diskrétny lineárny systém definovaný modelom v stavovom priestore (), je určiť taký návrh algoritmu riadenia

u( k) = K( k) x( k) () ktorý minimalizuje pri riadení za konečný interval času kvadratický funkcionál N JLQ = k k + k k = x ( ) Qx( ) u ( ) Ru( k) + + x * ( N) Q x( N) (3) pričom matice váh vo funkcionáli J LQ sú zvolené tak, že Q a Q sú pozitívne semidefinitné matice rozmeru n n a R je pozitívne definitná matica rozmeru r r. Matica K( k) v zákone riadenia () je matica spätnoväzobných zosilnení rozmeru r n, ( n je počet stavov systému, r je počet vstupov systému). Pretože pri reálnych systémoch musí byť riadiaci vstup u( k) vždy ohraničený, úlohou matice R vo funkcionáli (3) je zabezpečiť ohraničenie prvkov vektora riadiacich veličín u( k) na fyzikálne realizovateľné hodnoty. Význam začlenenia kladne semidefinitnej matice Q je zabezpečiť pri riadení systému konvergenciu zložiek vektora stavových veličín do nuly. Kladne semidefinitná matica Q reprezentuje váhu vektora stavových veličín x( N) v kroku N, kedy vektor riadiacich veličín je už nulový, t.j. u( N ) =, pričom maticu Q môžeme voliť tak, že Q = Q. Pre dynamický systém daný stavovým opisom () môžeme vypočítať optimálnu postupnosť symetrických, kladne definitných matíc { P ( k), k = N, N,...,}, ktorá spĺňa okrajové podmienky P( N ) = Q, P( ) = P() a získame ju riešením diskrétnej Riccatiho rovnice P( k ) = Q+ A P( k) A AP( k) BR ( + BP( k) B) BP( k) A (4) Z tejto postupnosti môžeme určiť požadovanú postupnosť matíc zosilnení spätnej väzby K( k), k = N, N,..., z rovnice { } K( k) = ( R+ B P( k) B) B P ( k) A (5) Podmienkou existencie riešenia pre riadenie do rovnovážneho stavu je, aby dynamický systém () bol riaditeľný. Určené hodnoty matice spätnoväzobných zosilnení K( k) na definovanom intervale riadenia použijeme na výpočet riadiaceho signálu podľa () pre k =,,,... N. akto vypočítané riadenie má názov lineárne kvadratické riadenie (Linear Quadratic ontrol LQ ontrol) [], [7]. MODIFIKÁIA ALGORIMU LQ RIADNIA V tejto časti sa budeme zaoberať návrhom algoritmu optimálneho riadenia podľa kvadratického kritéria (LQ riadenie) s využitím sumátora s cieľom riešiť problém kompenzácie trvalých porúch pôsobiacich na dynamický systém a problém sledovania zmien referenčných hodnôt riadiacej veličiny bez trvalej regulačnej odchýlky v riadiacej štruktúre za účelom aplikovať modifikovaný algoritmus LQ riadenia na riadenie reálneho a simulačného nelineárneho modelu helikoptéra [], [3]. Modifikovaný algoritmus LQ riadenia vychádza zo znalosti linearizovaného diskrétneho modelu MIMO dynamického systému () a matice spätnoväzobných zosilnení K stavového regulátora, ktorá je vypočítaná podľa (4) a (5) minimalizáciou kvadratického kritéria (3). Pre návrh algoritmu riadenia so sumátorom [9], budeme uvažovať rozšírený stavový popis uzavretého obvodu, ktorý získame zaradením akčnej veličiny u ( k + ) pre ktorú platí: [ ] u( k+ ) = Kx( k+ ) = K Ax( k) + Bu( k ) (6) kde K je matica spätnoväzobných zosilnení stavového regulátora (vypočítaná klasickým algoritmom LQ riadenia) a zabezpečuje optimálnu kompenzáciu nenulového vektora počiatočných hodnôt x(). Rozšírený stavový popis uzavretého obvodu má tvar ( k ) ( k ) ( k) ( k) x + A B = + x u KA KB u (7) Predpokladajme, že existuje transformačná matica tvaru: I = K I na základe ktorej je možné prepísať maticu dynamiky rozšíreného stavového popisu uzavretého regulačného obvodu (7) do tvaru A B A BK B = KA KB (8)

Z rovnosti (8) môžeme vidieť, že vlastné čísla uzavretého regulačného obvodu v rozšírenom tvare sú rovné vlastným číslam matice ( A BK ) a nulovému vlastnému číslu, ktoré odpovedá počiatočnej podmienke u(), ktorá odznie v jednom kroku. V modifikovanej štruktúre so sumátorom (obr.) budeme uvažovať účinok vektora trvalých porúch, takže dynamický systém v stavovom priestore s pôsobením trvalých porúch má tvar: Stavový regulátor v spätnej väzbe generuje signál u ( ) ( ) R k = Kx k, kde K je zatiaľ neurčený vektor stavového regulátora modifikovanej štruktúry. Akčnú veličinu vstupujúcu do dynamického systému tvoria tri zložky ( k) = R( k) + S ( k) + ref ( k) = = Kx( k) + S( k) + Kr( k) u u u u () ( k ) ( k) ( k) d ( k) = Ax ( k) + Bu( k) + d x + = Ax + Bu + B z = (9) Pre takto definovanú akčnú veličinu v kroku ( k + ) platí kde pre vektor nemerateľných porúch platí d = Bd z( k). Aby sme mohli zaistiť sledovanie zmien hodnôt riadiacej veličiny budeme uvažovať modifikovanú riadiacu štruktúru so sumátorom (obr.), ktorého dynamiku môžeme vyjadriť nasledujúcou diferenčnou rovnicou ( k + ) = ( k) + ( k) = = S( k) + K ( r( k) y( k) ) = S( k) + K r( k) K x( k) S S K e = () kde K je zatiaľ neurčené zosilnenie. Nakoľko akčný zásah počítame v okamihu k, je nutné pre akčnú veličinu u ( k S ), ktorú generuje sumátor, zaradiť za S ( k + ), oneskorenie o jeden krok, čo je realizované členom z, takže platí u ( k ) = S S ( k ). Zavedením oneskorenia vzniká pri skokovej zmene riadiacej veličiny r( k) oneskorenie na akčnej veličine o jeden krok, čo je v riadiacej štruktúre ošetrené doprednou väzbou priamo od vstupu riadiacej veličiny ( k) so zosilnením K, čiže platí u ( k) = Kr( k), [9]. ref r ( ) ( ) ( ) ( u + = Kx + + S + + Kr k+ (a) k k k ) Dosadením za S ( k + ) a x( k + ) z rovnice (9) a () dostávame ( k ) ( k) ( k) + S( k) + Kr( k) Kx( k) + Kr( k + ) u + = K Ax K Bu K d + Vylúčenie premennej S( k) z rovnice () S( k) ( k + ) = ( ) ( k) + ( KB) u( k) + Kr( k+ ) + (b) zaistíme dosadením za u K KA K x Kd+ (c) Rozšírený stavový popis uzavretého regulačného obvodu má tvar ( k ) ( k ) x + I = r( k + ) + d + u + K K ( k ) ( k ) I A I B x + I + K K u () kde I je jednotková matica. Porovnaním matice uzavretého regulačného obvodu z (7) a () A B I A I B = I + KA KB K K (3) Obr. Modifikovaná riadiaca štruktúra so sumátorom a doprednou väzbou so zosilnením K môžeme dosiahnuť rovnakú dynamiku (rovnaké póly charakteristickej rovnice uzavretého regulačného obvodu), ak platí:

A I B K K = KA I KB [ ] [ ] (4) Z rovnice (4) môžeme vypočítať hľadaný vektor stavového regulátora K, a zosilnenie K [ K K ] [ KA I KB] A I B = + (5) Rozklad stavového regulátora K na modifikovaný stavový regulátor K a zosilnenie K zachovávajúce pôvodné dynamické vlastnosti existuje vtedy, ak existuje inverzná matica matice A I B. SIMULAČNÉ OVRNI ALGORIMU OPIMÁLNHO RIADNIA SO SUMÁOROM Navrhnutý modifikovaný algoritmus optimálneho riadenia budeme aplikovať na riadenie simulačného a reálneho modelu mechanického systému výukový model helikoptéra firmy Humusoft [], [3]. Pre verifikáciu algoritmu optimálneho riadenia v riadiacej štruktúre na obr. v simulačnom jazyku Matlab/Simulink sme vytvorili model helikoptéry v stavovom priestore ako S-funkciu, pričom ako východzí nelineárny matematicko-fyzikálny model helikoptéry bol použitý model uvedený v [] a [3], ktorého neznáme parametre boli dourčené dodatočnou experimentálnou identifikáciou [8]. u y u y Implementácia modifikovaného algoritmu LQ riadenia so sumátorom do simulačného jazyka MALAB V tejto časti uvedieme modifikovaný algoritmus výpočtu akčného zásahu LQ stavového regulátora a jeho aplikáciu na riadený dynamický systém y(k) xe (k ) u(k) Diskretny Kalmanov estimator Model nelinearneho dynamickeho systemu helikoptera generator Referencna trajektoria pre elevaciu. štart simulácie,. výpočet matice zosilnenia K( k) rekurzívnym spôsobom pomocou Riccatiho rovníc (4) a rovnice (5), ktorý sa ukončí, ak je splnená podmienka K k K k ε, kde ε je ( ) ( ) presnosť výpočtu, 3. ak t = t koniec _ sim potom skok na krok, 4. načítanie vektora stavov systému x( k), výstupov systému r( k), y( k) a riadiacej veličiny 5. výpočet matíc zosilnení K, K z matice K( k) podľa vzťahu (5), 6. výpočet akčného zásahu u k = u k K x k + K r k ( ) ( ) ( ) ( ), S 7. výpočet výstupu sumátora u k + = u k + K r k y k S ( ) S ( ) ( ( ) ( )) 8. výpočet matice K( k + ) podľa (4) a (5), 9. obmedzenie vypočítaného akčného zásahu u( k), voľbou prvkov na hlavnej diagonále pre maticu Q.. privedenie vypočítaného akčného zásahu na vstupy systému (9), výpočet stavového vektora systému, skok na krok 3,. koniec simulácie. u(k) x(k) r(k) y(k) LQ algoritmus riadenia so sumatorom generator Referencna trajektoria pre azimut Obr. Simulačná schéma riadiacej štruktúry optimálne riadenie nelineárneho dynamického systému helikoptéra Mechanický systém helikoptéra patrí medzi reálne výukové modely umiestnené v laboratóriu Kybernetiky KKUI FI U v Košiciach za účelom testovania vlastností navrhovaných algoritmov riadenia v rámci výuky predmetov teórie riadenia a tiež v priebehu riešenia bakalárskych a diplomových prác. Výukový model predstavuje mnohorozmerný (MIMO) nelineárny dynamický systém s troma riadiacimi vstupmi a dvoma meranými výstupmi (obr.3). Model je zložený z tela helikoptéry, na ktorom sú dve vrtule poháňané jednosmernými motormi a z nosníka, t.j. helikoptéra predstavuje dynamický systém s dvoma stupňami voľnosti. Prvý stupeň voľnosti predstavuje pohyb v smere osi y (elevácia y ) a druhý stupeň predstavuje pohyb v smere osi x (azimut y ). Hodnoty oboch uhlov natočenia tela helikoptéry sú závislé od otáčania vrtúľ, ktorých osi sú na seba kolmé [3]. Obidva uhly

natočenia (φ - uhol pre eleváciu, ψ uhol pre azimut) sú merané pomocou inkrementálnych snímačov. Motory sú riadené výkonnými zosilňovačmi, pričom napätie privedené na motory je priamo úmerné výstupu z počítača. Model sa pripája k P cez multifunkčnú vstupno/výstupnú kartu MF64 [4], ktorá komunikuje s počítačom pomocou funkcií Real ime oolboxu [5]. echnické parametre reálneho mechanického systému, ktoré boli zohľadnené pri návrhu algoritmu optimálneho riadenia so sumátorom sú nasledovné: helikoptéra sa môže pohybovať v rozmedzí 45, 45 pre polohu helikoptéry v elevácii y a v rozmedzí 3,3 pre polohu helikoptéry v azimute y. Vstupy do výukového modelu sú: napätie hlavného motora u (vstup pre ovládanie hlavnej vrtule), napätie ovplyvňujúce vedľajší motor u (vstup pre ovládanie pomocnej vrtule), pričom obidva vstupy sú v rozmedzí V,V [3], (obr.3). Vstup u 3 pre ovládanie polohy ťažiska mechanického systému neuvažujeme ako riadiaci vstup, t.j. u 3 =. vstup d porucha Nelineárny dynamický MIMO systém x stav výstup Obr.3 Štruktúra modelu mechanického systému helikoptéra z pohľadu vstupov/výstupov vektor vstupu u ( k) = [ u ( k) u ( k) u 3 ( k) ] vektor výstupu y k = [ y k y k ] ( ) ( ) ( ) x () t = f ( x(), t u(), t t) y() t = g( x(), t u(), t t) Navrhovaný algoritmus optimálneho riadenia, ktorý umožňuje kompenzáciu trvalých porúch d a sledovanie zmien riadiacej veličiny r bez trvalej regulačnej odchýlky predpokladá linearizáciu nelineárneho dynamického systému helikoptéra v okolí pracovného bodu. Predpokladajme, že mechanický systém helikoptéra vieme popísať nelineárnymi diferenciálnymi rovnicami [], [3], [8]: (6) kde f a g sú nelineárne vektorové funkcie. Ak rozvinieme do aylorovho radu vektorové funkcie a v pracovnom bode P x, u, pričom f g [ ] členy vyšších rádov zanedbáme dostaneme stavový lineárny model mechanického systému: kde A pričom Jacobian x () t = A x() t + B u() t yt () = x() t + D u() t f f B i i = = xj x = x u j x= x u= u u= u A je matica dynamiky systému (7) Jacobian B je matica riadenia systému. Matice lineárneho časovo invariantného (Linear ime Invariant - LI) dynamického systému (7) popisujúce model helikoptéry v stavovom priestore majú nasledujúcu štruktúru B A A A A A A A 3 3 33 34 = A43 A5 A5 A54 A55 A64 A65 B B = D = = 4 6 pričom prvky matíc A, B,, D s významom fyzikálnych parametrov sú definované v [8]. Vektor stavu x () t a vektor vstupu u() t (vektor riadiacich veličín) majú tvar: [ 3 4 5 6 ] [ ] x() t = x () t x () t x () t x () t x () t x () t u() t = u () t u () t kde x () t rýchlosť otáčania hlavného motora, x () t rýchlosť otáčania vedľajšieho motora, x () 3 t rýchlosť otáčania modelu helikoptéry v elevácii, x () 4 t poloha modelu helikoptéry v elevácii, x () 5 t rýchlosť otáčania modelu helikoptéry v azimute, x () 6 t poloha modelu helikoptéry v azimute, u () t riadiaci vstup pre hodnotu napätia na hlavnom motore,

u () t riadiaci vstup pre hodnotu napätia na vedľajšom motore. Snímače merajú dva stavy: stav x () t, ktorý 4 odpovedá polohe helikoptéry v elevácii v radiánoch a stav x () t 6, ktorý odpovedá polohe helikoptéry v azimute v radiánoch, pričom medzi stavom a výstupom platí: y = x4() t ; y = x6() t π π potom y () t vyjadruje polohu modelu helikoptéry v elevácii y () t vyjadruje polohu modelu helikoptéry v azimute. Pre linearizáciu nelineárneho diskrétneho systému P x, u, budeme uvažovať pracovný bod [ ] v ktorom pre polohu v elevácii ϕ = ( y = ) a pre polohu v azimute vnútorné stavy: ψ = ( y = ) odpovedajú x = x =.5837 x = x =.44 x = x = 3 3 x = x = x = x = x = x = 4 4 5 5 6 6 pri zvolených vstupných napätiach u =.5837V u =.44V. Nakoľko navrhnutý modifikovaný algoritmus optimálneho riadenia vyžaduje lineárny diskrétny stavový model MIMO dynamického systému v tvare (), získaný LI spojitý model (7) je nutné diskretizovať v jazyku Matlab s využitím funkcie cd s vhodne zvolenou periódou vzorkovania S. Parametre simulácie pre modifikovaný optimálny algoritmus LQ riadenia so sumátorom pozostávajú z nasledovných vhodne zvolených hodnôt: pracovného bodu helikoptéry [, ] P x u, periódy vzorkovania, ( =.s ), S koeficientov váhových matíc Q a R účelovej funkcie J LQ (3), pričom vhodná voľba prvkov matice R zabezpečuje ohraničenie na riadiace vstupy u ( k) a u ( k). Na obr.4 a obr.5 sú znázornené výsledky sledovania zmien hodnôt referenčných trajektórii r() t a r () t výstupmi nelineárneho dynamického systému y () t a y () t, ktoré boli získané aplikáciou modifikovaného algoritmu optimálneho riadenia so sumátorom v riadiacej štruktúre na obr.. Výstupy LQ regulátora so sumátorom - optimálne riadiace signály u () t, u () t sú na obr.6. S y[mu].5..5..5 -.5 -. -.5 -. -.5 4 6 8 4 6 8 Obr. 4 LQ riadenie so sumátorom sledovanie referenčnej trajektórie rt () výstupom nelineárneho systému y () t y[mu] -. -. -.3 -.4 -.5 -.6 -.7 r y r y -.8 4 6 8 4 6 8 Obr. 5 LQ riadenie so sumátorom sledovanie referenčnej trajektórie rt () výstupom nelineárneho systému y () t u[v].8.6.4. -. -.4 -.6 -.8 u u - 4 6 8 4 6 8 Obr. 6 Riadiace signály LQ regulátora so sumátorom u () t, u () t Z uvedeného vyplýva, že modifikovaný algoritmus optimálneho riadenia so sumátorom

kompenzuje trvalé poruchy a umožňuje sledovanie zmien referenčných trajektórii bez trvalej regulačnej odchýlky nie len v prípade aplikácie na linearizovaný model helikoptéry, ale aj v prípade jeho použitia na riadenie nelineárneho simulačného mechanického systému - helikoptéra (obr.4), (obr.5) pričom na odhad nemerateľných stavov stavového vektora x( k) sme použili diskrétny Kalmanov estimátor ktorý bol navrhnutý pomocou funkcie ontrol oolboxu kalman alebo place. áto skutočnosť umožňuje daný algoritmus optimálneho riadenia so sumátorom využívať aj na riadenie reálneho výukového modelu helikoptéra nakoľko algoritmus uvažuje s obmedzením na riadiace vstupy u () t a u () t. Pre riadenie reálneho výukového modelu helikoptéra algoritmom optimálneho riadenia so sumátorom sa využíva vstupno výstupná karta MF64 v spolupráci s funkciami Real ime oolboxu. Na obr.7 je uvedená schéma zapojenia pre riadenie reálneho modelu algoritmom LQ so sumátorom s využitím funkcií Real ime oolboxu [5]. Obr. 7 Simulačná schéma pre riadenie reálneho modelu helikoptéra Na obr.8 a obr.9 sú znázornené výsledky sledovania zmien hodnôt referenčných trajektórií r() t a r () t výstupmi reálneho výukového modelu helikoptéry, ktoré boli získané aplikáciou LQ algoritmu so sumátorom. y[mu] -. -. -.3 -.4.3.. r y -.5 -.6 -.7 r y y[mu] -. -. 4 6 8 4 6 8 Obr. 9 LQ riadenie so sumátorom graf azimutu reálneho modelu helikoptéry -.3 -.4 4 6 8 4 6 8 Obr. 8 LQ riadenie so sumátorom graf elevácie reálneho modelu helikoptéry Hoci do návrhu algoritmu LQ so sumátorom sme brali do úvahy vyhovujúci test validity medzi nelineárnym simulačným modelom helikoptéry a reálnym modelom helikoptéry, získané priebehy na obr.8 a obr.9 sa vyznačujú výraznejším kmitaním výukového modelu

y[mu] helikoptéry v elevácii a v azimute pri sledovaní zmien referenčných trajektórií (v porovnaní s výsledkami na obr.4 a obr.5, ktoré sú získané z aplikácie LQ algoritmu riadenia na simulačnom nelineárnom modeli), ktoré mohlo byť spôsobené odchýlkami medzi nelineárnym simulačným a reálnym modelom helikoptéry nepresnosti v modelovaní mechanických častí výukového modelu, pôsobením nemerateľných porúch okolia napr. vírenie vzduchu, aplikáciou algoritmu LQ na reálny dynamický systém, pričom jeho syntéza bola navrhnutá pre jeden pracovný bod..3.. -. -. -.3 r y - LQ y - PID BW -.4 4 6 8 4 6 8 Obr. Porovnanie LQ riadenia so sumátorom s PID syntézou graf elevácie reálneho modelu helikoptéry -. (obr.) v aplikácii na reálny výukový model helikoptéry, kde významnú úlohu zohráva aj voľba počtu pracovných bodov pre definovaný typ algoritmu (pre číslicový PID algoritmus sme volili štyri pracovné body pre pohyb v elevácii a jeden pracovný bod pre pohyb v azimute). INRNOVÁ APLIKÁIA LQ ALGORIMU RIADNIA PR LAB MODL HLIKOPÉRA Pomocou technológie Matlab Web Server (MWS) [] boli naprogramované internetové aplikácie pre prezentovanie vybraných algoritmov riadenia s aplikáciou na mechanický systém helikoptéra. Vytvorené internetové aplikácie zjednodušujú užívateľom použitie navrhnutých algoritmov (algoritmus LQ optimálneho riadenia so sumátorom prezentovaný v tomto článku, algoritmus prediktívneho riadenia MP [6], algoritmus využívajúci metódu exaktnej linearizácie, číslicové PID algoritmy na báze metód: štandartné tvary Graham-Lathrop a Butterworth, umiestnenie pólov (Pole Placement Method), Naslin a fuzzy regulátory navrhnuté podľa koeficientov číslicových PID regulátorov), v riadiacich štruktúrach za účelom testovania ich vlastností v aplikácii na simulačný lineárny/nelineárny MIMO model helikoptéra aj bez vlastnej inštalácie simulačného jazyka Matlab/Simulink na klientovom P. echnológia MWS umožňuje užívateľom sprístupnenie vopred vytvorených aplikácií v prostredí Matlab/Simulink na webe prostredníctvom internetového prehliadača. Ako vyplýva z principiálnej schémy MWS na obr. MWS pozostáva z programov matlabweb, matlabserver a ich konfiguračných súborov. -. -.3 y[mu] -.4 -.5 -.6 -.7 r y - LQ y - PID BW 4 6 8 4 6 8 Obr. Porovnanie LQ riadenia so sumátorom s PID syntézou graf azimutu reálneho modelu helikoptéry Záverom môžeme konštatovať, že algoritmus LQ so sumátorom vychádzajúci zo stavového popisu lineárneho dynamického systému helikoptéra je citlivejší na zmeny riadiacej veličiny r(k) ako algoritmus číslicového PID regulátora navrhnutý metódou štandardných tvarov - Butterworth (obr.), Obr. Štrukturálna schéma Matlab Web Server technológie

Program matlabserver je P/IP server, ktorý riadi komunikáciu medzi webovou aplikáciou a simulačným jazykom Matlab, umožňuje spustenie m-súborov, ktoré sú zadefinované v skrytom poli HML dokumentu. Program matlabweb je P/IP klient programu matlabserver, ktorý používa štandard GI (ommon Gateway Interface) na získanie potrebných dát z HML dokumentu. Navrhnuté aplikácie sú tvorené stránkami HML, ktoré sa používajú pre sprístupnenie informácií a na komunikáciu s užívateľom a pripravenými prezentáciami v m-súboroch, čiže môžeme konštatovať, že MWS aplikácie sú kombináciou m-súborov jazyka Matlab/Simulink, HML súborov a grafiky. Znalosti programovania v simulačnom jazyku Matlab/Simulink a základy jazyka HML (Hyperext Markup Language) patria medzi jediné požiadavky pre vytváranie a správne fungovanie aplikácií. Možnosť vytvárať takéto aplikácie robí z simulačného jazyka Matlab silný nástroj pre vzdialené spracovanie a vizualizáciu dát na internete. Ďalším nástrojom, ktorý výrazne rozširuje možnosti vizualizácie 3D aplikácií prostredníctvom internetu je Virtual Reality oolbox []. Virtual Reality oolbox umožňuje obojsmernú interakciu prostredia Matlab/Simulink s prostredím virtuálnej reality pomocou formátu VRML Virtual Reality Markup Language. Prepojenie tohto oolboxu so simulačným modelom vytvoreným v programovom prostredí Matlab/Simulink zabezpečí, že aktuálne hodnoty z výpočtov simulácie riadenia modelu dynamického systému sa počas nej zasielajú do virtuálnej scény. Zmenou jednotlivých súradníc objektu je možné vytvoriť dojem pohybu objektu a tak lepšie vizuálne znázorniť aktuálny stav reálneho systému, ktorého model je popísaný diferenciálnymi rovnicami v simulačnom jazyku Matlab/Simulink. Virtuálny model reálneho systému je možné prepojiť pomocou Real-ime-oolbox-u a príslušným vstupno/výstupným hardvérom aj s reálnym fyzikálnym modelom a tak vytvoriť jeho vizualizáciu na P. Užívateľovi stačí k práci s navrhnutou aplikáciou internetový prehliadač, v ktorom sa mu po zadaní adresy http://matlab.fei.tuke.sk/5 zobrazí úvodné okno hlavnej stránky pre výukový model helikoptéry 5 firmy Humusoft (obr. 3), na ktorej sa nachádza stručný popis výukového modelu a navrhnuté algoritmy riadenia spolu s možnosťou ich simulačného overenia nielen na simulačnom ale aj na virtuálnom modeli helikoptéry. Na obr.4 je znázornený virtuálny 3D model nelineárneho dynamického systému helikoptéra použitý pri internetových prezentáciách. Obr. 3 Hlavná stránka pre výukový model helikoptéry 5 Obr. 4 Virtuálny model výukového modelu helikoptéry 5 ZÁVR Článok prezentuje výsledky sledovania zmien referenčných trajektórií bez regulačnej odchýlky pre eleváciu, azimut a tiež kompenzáciu trvalých porúch, ktoré boli získané aplikáciou algoritmu optimálneho riadenia so sumátorom v riadiacej štruktúre naprogramovanej v simulačnom jazyku Matlab/Simulink za podpory S - funkcií, nielen v prípade použitia na riadenie nelineárneho simulačného modelu mechanického systému, ale aj v prípade riadenia reálneho výukového modelu helikoptéra. Vizualizácia získaných výsledkov je zrealizovaná pomocou vytvorených internetových aplikácií s využitím technológie Matlab Web Server. Navrhnuté internetové aplikácie môžu byť využité študentami ako praktické ukážky na cvičeniach z predmetov teórie riadenia ako napr. Úvod do nelineárnych systémov, eória optimálnych a adaptívnych systémov, Riadenie a umelá inteligencia prednášaných na KKUI FI U v Košiciach. Internetový prístup zjednodušuje verifikáciu existujúcich algoritmov za účelom testovania ich vlastností v aplikácii na riadenie

simulačného lineárneho/nelineárneho a virtuálneho modelu helikoptéry aj bez vlastnej inštalácie simulačného jazyka Matlab/Simulink na klientovom P. Článok obsahuje zhodnotenie praktických skúseností získaných z real-time aplikácie algoritmu optimálneho riadenia so sumátorom na nelineárny laboratórny model helikoptéra za podpory funkcií Real ime oolbox-u a vstupno/výstupnej karty MF64. [] he MathWorks: Virtual Reality oolbox User s Guide. POĎAKOVANI Článok bol podporovaný a riešený ako súčasť vedeckého projektu Vega No./83/5 Grantovej Agentúry MŠ SR a SAV pod názvom Multiagentové hybridné riadenie zložitých systémov a projektu Kega No.3/43/6 Monitorovanie a supervízne riadenie simulačných procesov Virtuálne laboratórium IIRS. LIRAÚRA [] Havlena, V., Štecha, J. (996) Moderní teorie řízení, ČVU Ltd., Praha, ISBN 8--76-7 [] Humusoft (996-). 5 Helicopter Model ducational Manual [3] Humusoft (996-). 5 Helicopter Model User s Manual, revision 3. [4] Humusoft (996-). MF64 Multifunction I/O ard User`s manual [5] Humusoft (996-). Real ime oolbox User s Manual [6] Jadlovská, A. (3). Modelovanie a riadenie dynamických procesov s využitím neurónových sietí, dícia vedeckých spisov FI U Košice, Informatech, Ltd., 73s, ISBN 8-88 94--9 [7] Krokavec, D. Filasová, A. (6). Diskrétne systémy, lfa Ltd., Košice, ISBN 8-886-8. [8] Lonščák, R. (6). Algoritmy riadenia virtuálnych modelov dynamických systémov s využitím Matlab Web Servera, Diplomová práca, (doc. Ing. A. Jadlovská, PhD.-vedúca práce), FI U, Košice. [9] Modrlák, O. (4). Princípy analýzy a syntézy v stavovom priestore študijné materiály, Liberec [] Sarnovský, J., Jadlovská, A., Kica P. (5). eória optimálnych a adaptívnych systémov, lfa Ltd., 7 strán, ISBN 8-886 - -3. [] he MathWorks: MALAB Web Server User s Guide.