Ekvačná a kvantifikačná logika

Σχετικά έγγραφα
Matematika Funkcia viac premenných, Parciálne derivácie

3. kapitola. Axiomatická formulácia modálnej logiky Vzťah medzi syntaxou a sémantikou. priesvitka 1

Vybrané partie z logiky

1. Limita, spojitost a diferenciálny počet funkcie jednej premennej

5. kapitola Predikátová logika I Úvod do predikátovej logiky

Motivácia Denícia determinantu Výpo et determinantov Determinant sú inu matíc Vyuºitie determinantov. Determinanty. 14. decembra 2010.

Cvičenie č. 4,5 Limita funkcie

Gramatická indukcia a jej využitie

9. kapitola. Viachodnotové logiky trojhodnotová Łukasiewiczova logika a Zadehova fuzzy logika. priesvitka

Riešenie cvičení z 5. kapitoly

7. FUNKCIE POJEM FUNKCIE

Planárne a rovinné grafy

Obvod a obsah štvoruholníka

Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej x. Definícia parciálna derivácia funkcie podľa premennej y. Ak existuje limita.

Matematika 2. časť: Funkcia viac premenných Letný semester 2013/2014

Goniometrické rovnice a nerovnice. Základné goniometrické rovnice

Matematika prednáška 4 Postupnosti a rady 4.5 Funkcionálne rady - mocninové rady - Taylorov rad, MacLaurinov rad

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika

Start. Vstup r. O = 2*π*r S = π*r*r. Vystup O, S. Stop. Start. Vstup P, C V = P*C*1,19. Vystup V. Stop

VLASTNÉ ČÍSLA A JORDANOV KANONICKÝ TVAR. Michal Zajac. 3 T b 1 = T b 2 = = = 2b

Úvod do lineárnej algebry. Monika Molnárová Prednášky

Život vedca krajší od vysnívaného... s prírodou na hladine α R-P-R

x x x2 n

Vybrané partie z logiky

Tomáš Madaras Prvočísla

Teória funkcionálneho a logického programovania

Matematická logika. Emília Draženská Helena Myšková

7. Dokážte, že z každej nekonečnej množiny môžeme vydeliť spočítateľnú podmnožinu.

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Priamkové plochy. Ak každým bodom plochy Φ prechádza aspoň jedna priamka, ktorá (celá) na nej leží potom plocha Φ je priamková. Santiago Calatrava

Prechod z 2D do 3D. Martin Florek 3. marca 2009

Lineárna algebra I - pole skalárov, lineárny priestor, lineárna závislosť, dimenzia, podpriestor, suma podpriestorov, izomorfizmus

4. Výrokové funkcie (formy), ich definičný obor a obor pravdivosti

Jednotkový koreň (unit root), diferencovanie časového radu, unit root testy

Funkcie - základné pojmy

Goniometrické substitúcie

6 Limita funkcie. 6.1 Myšlienka limity, interval bez bodu

množiny F G = {t1, t2,, tn} T a pre ľubovoľný valec C so základňou B1, B2,, Bn v bodoch t1, t2,, tn, takou, že pre t G - F je Bt = E, platí PF(C) = PG

1.1 Zobrazenia a funkcie

Vektorový priestor V : Množina prvkov (vektory), na ktorej je definované ich sčítanie a ich

Výroky, hypotézy, axiómy, definície a matematické vety

Spojité rozdelenia pravdepodobnosti. Pomôcka k predmetu PaŠ. RNDr. Aleš Kozubík, PhD. 26. marca Domovská stránka. Titulná strana.

VLADIMÍR KVASNIČKA JIŘÍ POSPÍCHAL. Matematická logika

KATEDRA DOPRAVNEJ A MANIPULAČNEJ TECHNIKY Strojnícka fakulta, Žilinská Univerzita

KATALÓG KRUHOVÉ POTRUBIE

Zadaci sa prethodnih prijemnih ispita iz matematike na Beogradskom univerzitetu

3. Výroková logika. Princíp dvojhodnotovosti (bivalencie): Existujú práve dve pravdivostné hodnoty pravda a nepravda.

Pevné ložiská. Voľné ložiská

FUNKCIE N REÁLNYCH PREMENNÝCH

Metódy vol nej optimalizácie

Pravdivostná hodnota negácie výroku A je opačná ako pravdivostná hodnota výroku A.

Komplexné čísla, Diskrétna Fourierova transformácia 1

PRIEMER DROTU d = 0,4-6,3 mm

BANACHOVE A HILBERTOVE PRIESTORY

Podnikateľ 90 Mobilný telefón Cena 95 % 50 % 25 %

Finitary proof systems for Kozen s µ

Rozsah hodnotenia a spôsob výpočtu energetickej účinnosti rozvodu tepla

4 Reálna funkcia reálnej premennej a jej vlastnosti

2. prednáška. Teória množín I. množina operácie nad množinami množinová algebra mohutnosť a enumerácia karteziánsky súčin

Kontrolné otázky na kvíz z jednotiek fyzikálnych veličín. Upozornenie: Umiestnenie správnej a nesprávnych odpovedí sa môže v teste meniť.

ARMA modely čast 2: moving average modely (MA)

Symbolická logika. Stanislav Krajči. Prírodovedecká fakulta

1. písomná práca z matematiky Skupina A

Algebra a diskrétna matematika

Obyčajné diferenciálne rovnice

Reálna funkcia reálnej premennej

Riešenia. Základy matematiky. 1. a) A = { 4; 3; 2; 1; 0; 1; 2; 3}, b) B = {4; 9; 16}, c) C = {2; 3; 5},

DIFERENCÁLNE ROVNICE Matematická analýza (MAN 2c)

ÚVAHA NAD KNIHOU MARIÁNA ZOUHARA Základy logiky pre spoločenskovedné a humanitné odbory

Deliteľnosť a znaky deliteľnosti

1 Polynómy a racionálne funkcie Základy Polynómy Cvičenia Racionálne funkcie... 17

Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ M A T E M A T I K A

Prednáška Fourierove rady. Matematická analýza pre fyzikov IV. Jozef Kise lák

1 Úvod Predhovor Sylaby a literatúra Základné označenia... 3

Automaty a formálne jazyky

2-UMA-115 Teória množín. Martin Sleziak

ALGEBRA. Číselné množiny a operácie s nimi. Úprava algebrických výrazov

Obsah. 1.1 Reálne čísla a ich základné vlastnosti Komplexné čísla... 8

zlomok poznatel nej časti skutočnosti. Robí tak prostredníctvom svojich pojmov (tento proces môžeme nazvat formalizácia), jej hlavnou úlohou je potom

9. kapitola Boolove funkcie a logické obvody

Računarska grafika. Rasterizacija linije

Základy matematickej štatistiky

Pismeni ispit iz matematike GRUPA A 1. Napisati u trigonometrijskom i eksponencijalnom obliku kompleksni broj, zatim naći 4 z.

24. Základné spôsoby zobrazovania priestoru do roviny

MIDTERM (A) riešenia a bodovanie

Funkcie komplexnej premennej

ÚVOD DO MATEMATICKEJ LOGIKY Podporné učebné texty pre vyučovanie matematiky v 1.ročníku gymnázia

u R Pasívne prvky R, L, C v obvode striedavého prúdu Činný odpor R Napätie zdroja sa rovná úbytku napätia na činnom odpore.

2742/ 207/ / «&»

Termodynamika. Doplnkové materiály k prednáškam z Fyziky I pre SjF Dušan PUDIŠ (2008)

NUMERICKÁ MATEMATIKA. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/ Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Fakulta elektrotechniky a informatiky

MATEMATICKÁ ANALÝZA 1

Logické systémy. doc. RNDr. Jana Galanová, PhD. RNDr. Peter Kaprálik, PhD. Mgr. Marcel Polakovič, PhD.

1-MAT-220 Algebra februára 2012

M6: Model Hydraulický systém dvoch zásobníkov kvapaliny s interakciou

Technická univerzita v Košiciach Fakulta elektrotechniky a informatiky MATEMATIKA II. Zbierka riešených a neriešených úloh

Sequent Calculi for the Modal µ-calculus over S5. Luca Alberucci, University of Berne. Logic Colloquium Berne, July 4th 2008

Rudolf Blaško MATEMATICKÁ ANALÝZA I

Číslo a číslica. Pojem čísla je jedným zo základných pojmov matematiky. Číslo je abstraktná entita (fil. niečo existujúce) používaná na opis množstva.

Ispitivanje toka i skiciranje grafika funkcija

Transcript:

a kvantifikačná 3. prednáška (6. 10. 004)

Prehľad 1 1 (dokončenie)

ekvačných tabliel Formula A je ekvačne dokázateľná z množiny axióm T (T i A) práve vtedy, keď existuje uzavreté tablo pre cieľ A ekvačných tabiel (soundness & completeness) T i A práve vtedy, keď T i A Sporom: Predpokladáme T i A a skonštruujeme interpretáciu M zo syntaktického materiálu (herbrandovskú) tak, aby = M i T, ale = M i A

ekvačnej do propozičnej Syntaktická redukcia T i A práve vtedy, keď T, Eq p A Sémantická redukcia T i A práve vtedy, keď T, Eq A,T p A T i A T i A T, Eq p A T, Eq p A

Prehľad 1 1 (dokončenie)

Termy ako v ekvačnej logike Formuly atomické: P i (τ 1,..., τ n ), ak τ 1,..., τ n sú termy a P i je predikátový symbol arity n propozičné:,, A 1, A 1 A, A 1 A, A 1 A, A 1 A, ak A 1 a A sú formuly kvantifikačné: existenčné: x A[x], všeobecné: x A[x], ak A[x] je formula, v ktorej sa môže vyskytovať objektová premenná x

Voľné a viazané premenné Premenná x je viazaná (bound) vo formulách x A[x] a x A[x] Premenné, ktoré nie sú viazané, sú voľné (free) z x = f (z) y(p(y, x) x y = g(x, x)) Dosadenie: Ak A[x] je formula, v ktorej sa môže vyskytovať premenná x, A[τ] vznikne dosadením termu τ za voľné výskyty x τ f f (7) z f f (7) = f (z) y(p(y, f f (7)) x y = g(x, x)) Formula bez voľných premenných sa nazýva veta (sentence)

Interpretácie a spĺňanie formúl Štruktúry a interpretácie ako v ekvačnej logike Relácia = M A: formula A je splnená (satisfied; tiež pravdivá) v interpretácii M pre atomické A ako = M i A = M x A[x] práve vtedy, keď = M A[y] platí pre aspoň jedno rozšírenie (expansion) M interpretácie M o intepretáciu novej premennej y = M x A[x] práve vtedy, keď = M A[y] platí pre všetky rozšírenia M interpretácie M o intepretáciu novej premennej y pre propozičné A ( A 1, A 1 A,... ) analogicky ako propozičná Interpretácia M spĺňa množinu formúl T ( = M T ) práve vtedy, keď pre všetky formuly A T platí = M A

ké vyplývanie a platné formuly Množina formúl S logicky vyplýva z množiny formúl T (S is a logical consequence of T ; T S) práve vtedy, keď v každej interpretácii M spĺňajúcej T platí = M A pre aspoň jedno A S Formula A je platná (valid; A), keď {A}, teda keď je A splnená v každej interpretácii

Tautológie, kvázitautológie a platné formuly Všetky tautológie sú kvázitautológiami ( p A = i A) Všetky kvázitautológie sú platnými formulami ( i A = A) Ale nie naopak! x = y y = x: kvázitautológia, ale nie tautológia Z pohľadu propozičnej sú atomické a kvantifikačné formuly propozičnými premennými x(a = b b = c) a = c: platná formula, ale nie kvázitautológia Z pohľadu ekvačnej sú kvantifikačné formuly propozičnými konštantami

ké vyplývanie T S má nasledujúce vlastnosti, ktoré nám umožnia saturovať množiny T a S. x A[x], T S práve vtedy, keď A[τ], x A[x], T S pre ľubovoľný term τ T x A[x], S práve vtedy, keď T A[τ], x A[x], S pre ľubovoľný term τ x A[x], T S práve vtedy, keď A[z], x A[x], T S pre novú premennú z (nie je voľná v T ani v S) T x A[x], S práve vtedy, keď T A[z], x A[x], S pre novú premennú z Všetky saturačné vlastnosti kvázitautologického a propozičného vyplývania

Tablové pravidlá pre Inštanciačné pravidlá (instantiation rules) x A[x] x A[x] ( ), A[τ] A[τ] ( ) pre ľubovoľný term τ Pravidlá s vlastnou premennou (eigen-variable rules) x A[x] x A[x] ( ), A[z] A[z] ( ), kde z je premenná, ktorá sa v table ešte nevyskytla voľná

Kvantifikačným pravidlám zodpovedajú kvantifikačné Inštanciačné x A[x] A[τ] A[τ] x A[x] pre ľubovoľný term τ Axiómy s vlastnými premennými dosvedčujúca (witnessing) x A[x] A[z] vlastná premenná z sa nazýva svedok (witness) kontrapríkladová A[z] x A[x] vlastná premenná z sa nazýva kontrapríklad (counterexample) pre vhodnú premennú z

Regulárne množiny axióm Požiadavky na vlastné premenné Vlastná premenná x A[x] A[z] sa nesmie vyskytovať v x A[x] Vlastná premenná A[z] x A[x] sa nesmie vyskytovať v x A[x] Všetky kvantifikačné použité v table musia tvoriť regulárnu množinu, teda je možné usporiadať ich do postupnosti Q 1, Q,..., Q n tak, že vlastná premenná Q i+1, i < n, sa nevyskytuje v žiadnej axióme Q j pre 1 j i

Význam axióm umožnia redukovať kvantifikačnú logiku do ekvačnej: T S práve vtedy, keď T, Q i S pre vhodne zvolenú množinu axióm Q