Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky L 10 LETECKÉ TELEKOMUNIKÁCIE ZVÄZOK I RÁDIONAVIGA NÉ ZARIADENIA

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky L 10 LETECKÉ TELEKOMUNIKÁCIE ZVÄZOK I RÁDIONAVIGA NÉ ZARIADENIA Prvé vydanie december 1998 Publikácia Leteckej informa nej služby Slovenskej republiky

DOPLNKY A OPRAVY DOPLNKY OPRAVY íslo doplnku Dátum platnosti Dátum záznamu a podpis íslo opravy Dátum platnosti Dátum záznamu a podpis 1 4/11/1999 L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

5 MINISTERSTVO DOPRAVY, PÔŠT A TELEKOMUNIKÁCIÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY Sekcia civilného letectva Úprava. /98 Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 29. júla 1998, ktorou sa vydáva predpis L 10/I LETECKÉ TELEKOMUNIKÁCIE, Zväzok I - Rádionaviga né zariadenia. Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR ( alej len ministerstvo") v súlade s oznámením MZV SR.196/1995 Z.z., ktorým bola oznámená notifikácia sukcesie Slovenskej republiky k Dohovoru o medzinárodnom civilnom letectve uzavretého 7. decembra 1944 v Chicagu ( alej len Dohovor ), ktorého znenie je publikované pod. 147/1947 Zb. v znení vyhlášky ministra zahrani ných vecí. 29/1957 Zb. a v súlade s 56 ods. 1 zákona. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vydáva túto úpravu: l. 1 Touto úpravou sa pod a Dodatku 10 LETECKÉ TELEKOMUNIKÁCIE, Zväzku I - Rádionaviga né zariadenia, piate vydanie zväzku I - júl 1996, k Dohovoru (Annex 10 to the Convention on International Civil Aviation, AERONAUTICAL TELECOMMUNICATIONS, Volume I - Radio Navigation Aids, Fifth Edition of Volume I - July 1996), v znení zmien. 1 až 74, schválených Medzinárodnou organizáciou civilného letectva (ICAO) vydáva predpis L 10/I LETECKÉ TELEKOMUNIKÁCIE, Zväzok I - Rádionaviga né zariadenia ( alej len predpis L 10/I). l. 2 1) Výkon pôsobnosti vyplývajúci z tejto úpravy zabezpe uje v súlade s Dohovorom, jeho dodatkami a zmenami, zákonom. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo, Letecký úrad a splnomocnené priamo riadené organizácie. Výkon štátneho odborného dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto predpisu v leteckej prevádzke je v pôsobnosti Leteckého úradu. 2) Predpis L 10/I je záväznou riadiacou normou ministerstva pre výrobné a opravárenské subjekty, letecké organizácie, ob ianske združenia, prevádzkovate ov lietadiel a letísk, pozemných rádionaviga ných zariadení a pracovníkov civilného letectva, ktorí sú zapojení do prípravy, zabezpe ovania a vykonávania letov nad územím Slovenskej republiky a pri medzinárodných letoch nad územím iných štátov, pokia podobné predpisy štátu, nad ktorého územím lietadlo letí nestanovujú inak. 3) Predpis L 10/I musia ovláda výrobcovia, opravári, prevádzkovatelia rádionaviga ných zariadení a pracovníci poverení výkonom štátneho odborného dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto predpisu v plnom rozsahu. Ostatní pracovníci subjektov uvedených v odseku 2 v rozsahu potrebnom na výkon pôsobnosti svojej funkcie. l. 3 Predpis L 10/I sa lení pod a hláv takto: Hlava 1 Definície, skratky a symboly Hlava 2 Všeobecné ustanovenia o rádionaviga ných zariadeniach Hlava 3 Špecifikácia rádionaviga ných zariadení Dodatok A Charakteristiky mikrovlnného pristávacieho systému (MLS) Doložka A Stanovenie integrity a nepretržitosti prevádzky metódou "stromu risku" Doložka B Stratégia zavádzania a používania nevizuálnych prostriedkov na priblíženie a pristátie L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

6 ÚPRAVA Doložka C Informácie a návody na použitie noriem týkajúcich sa ILS, VOR, PAR, tra ových návestidiel 75 MHz, NDB a DME Doložka D Rezervované Doložka E Podklady na predletovú kontrolu palubného zariadenia VOR Doložka F Podkladový materiál týkajúci sa spo ahlivosti a prevádzkyschopnosti rádiokomunika ných a rádionaviga ných zariadení Doložka G Informácie a návody na použitie noriem a odporu ení týkajúcich sa MLS alej lenených na jednotlivé ustanovenia, ktoré vecne a technický definujú a popisujú jednotlivé požiadavky pod a noriem a odporu ení ICAO, ktorými je Slovenská republika viazaná. l. 4 Výnimky z tohto predpisu môže v jednotlivých odôvodnených prípadoch povoli ministerstvo. l. 5 Táto úprava nadobúda ú innos 1. decembra 1998. Ing. Ján Jasovský v. r. minister 1/12/1998 L 10/I

7 OBSAH HLAVA 1 DEFINÍCIE 1 HLAVA 2 VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENIACH 1 2.1 Zariadenia na kone né priblíženie a pristátie 1 2.2 Naviga né zariadenia na krátke vzdialenosti 2 2.3 Rádiomajáky 3 2.4 Naviga né zariadenia na ve ké vzdialenosti 3 2.5 Sekundárny preh adový radar (SSR) 3 2.6 Zariadenia na meranie vzdialenosti 3 2.7 Pozemné a letové kontroly 3 2.8 Poskytovanie informácií o prevádzkovom stave rádionaviga ných zariadení 3 2.9 Náhradné zdroje elektrickej energie pre rádionaviga né zariadenia a spojovacie systémy 3 2.10 udský inite 3 HLAVA 3 ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 1 3.1 Špecifikácia systému ILS 1 3.2 Špecifikácia systému presného radarového priblíženia 18 3.3 Špecifikácia VHF všesmerového rádiomajáka (VOR) 20 3.4 Špecifikácia nesmerového rádiomajáka (NDB) 23 3.5 Špecifikácia UHF zariadení na meranie vzdialenosti (DME) 26 3.6 Špecifikácia VHF tra ových návestidiel (75 MHz) 42 3.7 (Rezervované) 42 3.8 Charakteristiky systému sekundárneho preh adového radaru (SSR) 42 3.9 Systémové charakteristiky prijíma a palubného rádiokompasu 43 3.10 (Rezervované) 43 3.11 Charakteristiky mikrovlnného pristávacieho systému MLS 43 DODATOK A CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU MLS 1 DOLOŽKA A STANOVENIE INTEGRITY A NEPRETRŽITOSTI PREVÁDZKY STROMU RIZIKA 1 DOLOŽKA B STRATÉGIA ZAVÁDZANIA A POUŽÍVANIA NEVIZUÁLNYCH PROSTRIEDKOV NA PRIBLÍŽENIE A PRISTÁTIE 1 DOLOŽKA C INFORMÁCIE A NÁVODY NA POUŽITIE NORIEM TÝKAJÚCICH SA ILS, VOR, PAR, TRA OVÝCH NÁVESTIDIEL 75 MHz, NDB A DME 1 1 Úvod 1 2 Systém ILS 2 3 Údaje týkajúce sa VOR 36/b L 10/I 4/11/1999 1/7/1999. 1

8 OBSAH 4 Systém presného radarového priblíženia 46 5 Špecifikácia tra ových návestidiel 75 MHz 48 6 Nesmerové majáky NDB 48 7 DME 57 8 Prepínacie asy náhradných zdrojov elektrickej energie 68 DOLOŽKA D (Rezervované) 1 DOLOŽKA E PODKLADY NA PREDLETOVÚ KONTROLU PALUBNÉHO ZARIADENIA VOR 1 1 Špecifikácia testovacieho zariadenia na kontrolu palubného vybavenia VOR (VOT) 1 2 Výber a použitie letiskových kontrolných bodov VOR 2 DOLOŽKA F PODKLADOVÝ MATERIÁL TÝKAJÚCI SA SPO AHLIVOSTI A PREVÁDZKY- SCHOPNOSTI RÁDIOKOMUNIKA NÝCH A RÁDIONAVIGA NÝCH PROSTRIEDKOV 1 1 Úvod a základné poznámky 1 2 Hodnotenie spo ahlivosti a prevádzkyschopnosti v praxi 3 DOLOŽKA G INFORMÁCIE A NÁVODY NA POUŽITIE NORIEM A ODPORÚ ANÍ TÝKAJÚCICH SA MLS 1 1 Definície (pozri tiež 3.11.1 hlavy 3) 1 2 Charakteristiky signálu v priestore - uhlové a dátové funkcie 1 3 Pozemné zariadenia 9 4 Faktory ovplyv ujúce umiestnenie 10 5 Prevádzkové faktory ovplyv ujúce výber umiestnenia DME 18 6 Vzájomný vz ah medzi monitorovacími a riadiacimi innos ami pozemného zariadenia 18 7 Palubné vybavenie 18 8 Lety na hranici a mimo publikovaných sektorov krytia MLS 22 9 Kritériá rozmiestnenia pod a pomeru signálov a strát spôsobených šírením 22 10 Inštalácie MLS v zvláštnych lokalitách 23 11 Integrita a nepretržitos prevádzky - pozemného zariadenia MLS 23 12 Klasifikácia pozemných zariadení MLS azimutu priblíženia, elevácie a DME 27 13 Priblíženie s vypo ítanou osou 28 14 Použitie tabu ky G-15 - požiadavky na úrove obsluhy pri prevádzke MLS/RNAV 32 15 Použitie zjednodušenej konfigurácie MLS 33 1/7/1999 4/11/1999 L 10/I. 1

1 SKRATKY A SYMBOLY Skratky a symboly použité v tomto predpise majú tento význam: Skratky Automatický zameriava ADF Automatic Direction Finding Equipment Približovací svetelný systém ALS Approach Lighting System Referen ná výška priblíženia ARDH Approach Reference Datum Height Automatické vyrovnávanie citlivosti AVC Automatic Volume Control Šum riadenia CMN Control Motion Noise Nepretržitos prevádzky (zariadenia) COS Continuity of Service Skratka používaná na ozna enie matematického algoritmu aplikovaného na digitálne vyjadrené údaje, ktorý poskytuje ur itú požadovanú úrove ochrany proti strate alebo zmene údajov. CRC Cyclic Redundancy Check Rozdiel h bok modulácií DDM Difference in Depth of Modulation Výška rozhodnutia DH Decision Height Zariadenie na meranie vzdialenosti DME Distance Measuring Equipment K ú ovanie diferenciálnym fázovým DPSK Differential Phase Shift Keying posunom Efektívny vyžiarený výkon ERP Effective Radiated Power Kone né priblíženie FA Final Approach Stopa ft Foot Ozna enie zostupového majáka ILS GP Glide Path (as a part of ILS) Po iato né priblíženie IA Initial Approach Medzinárodná organizácia civilného ICAO International Civil Aviation Organization letectva Systém zariadení na presné priblíženie ILS Instrument Landing System a pristátie Ozna enie kurzového majáka ILS LLZ Localizer Bod za atia postupu nevydareného MAP t Missed Approach Point priblíženia Mikrovlnný pristávací systém MLS Microwave Landing System Viacú elový prijíma MMR Multi-Mode Receiver Najvyšší platný bit MSB Mean Sign Bit Úrove strednej hladiny mora MSL Mean Sea Level Stredný as medzi poruchami MTBF Mean Time Between Failures Stredný as medzi vypnutiami MTBO Mean Time Between Outages Nesmerový rádiomaják NDB Non-Directional Radio Beacon Indikácia mimo krytia OCI Out-of-Coverage Indication L 10/I 1/12/1998

2 SKRATKY A SYMBOLY Vyosenie antény OS Antenna offset Presný približovací radar PAR Precision Approach Radar Výška fázového stredu PCH Phase Centre Height Chyba sledovania dráhy PFE Path Following Error Šum sledovania dráhy PFN Path Following Noise Relatívna výška fázového stredu RPCH Relative Phase Centre Height Dráhová doh adnos RVR Runway Visual Range Vzletová a pristávacia dráha RWY Runway Posunutie antény dozadu SB Antenna Set-Back asový multiplex TDM Time-Division Multiplex Decimetrové (ultrakrátke) vlny UHF Ultra High Frequency Metrové (ve mi krátke) vlny VHF Very High Frequency VHF všesmerový rádiomaják VOR VHF Omnidirectional Radio Range Symboly θ ϑ ozna enie nominálneho uhla zostupovej dráhy ozna enie uhla migra ného priestoru Fresnelovej zóny ozna enie požiadaviek na DME/N inštalované po 1.1.1998 1/12/1998 L 10/I

1 HLAVA 1 - DEFINÍCIE Výrazy použité v tomto predpise majú nasledujúci význam (v zátvorkách sú uvedené anglické ekvivalenty). Bod dotyku (Touchdown) Bod, v ktorom sa vopred stanovená zostupová dráha pretína so vzletovou a pristávacou dráhou. Poznámka: Bod dotyku je v zmysle tejto definície len teoretický údaj, ktorý nemusí by skuto ným bodom, v ktorom dôjde pri pristávaní lietadla k prvému dotyku podvozka lietadla s RWY. Chránený prevádzkový priestor (Protected service volume) as priestoru krytia, v ktorej zariadenie poskytuje špecifickú službu v súlade s príslušnými normami, a v ktorej sa poskytuje frekven ná ochrana. Nadmorská výška (Altitude) Vertikálna vzdialenos hladiny, bodu alebo predmetu považovaného za bod mimo povrchu zeme meraná od strednej hladiny mora. Poznámka: Oby ajne sa volí asový interval 0, s, po as ktorého stredný výkon dosahuje svoju najvä šiu hodnotu). Tlaková výška (Pressure-altitude) Výška, ktorá zodpovedá tlaku pod a štandardnej atmosféry ICAO. Ú inné potla enie susedného kanála (Effective adjacent channel rejection) Potla enie, ktoré sa získa na frekvencii príslušného susedného kanála, dosiahnuté pri rešpektovaní všetkých tolerancií parametrov prijíma a. Užito ná šírka pásma príjmu (Effective acceptance band width) Rozsah frekvencií okolo pridelenej frekvencie, ktorých príjem je zabezpe ený pri rešpektovaní všetkých tolerancií parametrov prijíma a. Vejárovité návestidlo (Fan marker beacon) Typ rádiomajáka, ktorého vyžarovací diagram má tvar vertikálneho vejára. Nadmorská výška na povrchu zeme (Elevation) Vertikálna vzdialenos hladiny alebo bodu ležiaceho na povrchu zeme alebo spojeného s povrchom zeme meraná od strednej hladiny mora. Návestidlo Z (Z marker beacon) Typ rádiomajáka, ktorého vyžarovací diagram má tvar vertikálneho kuže a. Stredný výkon rádiového vysiela a (Mean power of a radio transmitter) Priemerný výkon dodávaný vysiela om do anténového napája a po as dostato ne dlhého asového intervalu v porovnaní s najnižšou modula nou frekvenciou pri normálnych prevádzkových podmienkach. Výška (Height) a) Vertikálna vzdialenos hladiny, bodu alebo predmetu považovaného za bod, meraná od stanoveného vz ažného údaja. b) Vertikálny rozmer predmetu. Zásady zoh ad ujúce udský inite (Human factors principles) Zásady uplat ované v letectve pri projektovaní, konštrukcii, certifikovaní, výcviku, prevádzke a údržbe s cie om zabezpe enia spo ahlivého prispôsobenia udských a ostatných zložiek systému náležitým zoh adnením udskej výkonnosti. L 10/I 1/12/1998 4/11/1999. 1

ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

1 HLAVA 2 - VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENIACH 2. Zariadenia na priblíženie, pristátie a odlet 2.. Štandardné nevizuálne zariadenia na presné priblíženie a pristátie sú a) systém zariadení na presné priblíženie (ILS) vyhovujúci požiadavkám uvedeným v 3.1 hlavy 3 a b) mikrovlnný pristávací systém (MLS) vyhovujúci požiadavkám uvedeným v 3.11 hlavy 3. Poznámka 1: Termín nevizuálne zariadenie na presné priblíženie a pristátie sa musí používa vo vz ahu k vyššie uvedeným systémom, ktorých parametre sú uvedené v hlave 3. Ako alternatíva k vyššie uvedeným systémom sa môžu používa len také alšie nevizuálne prostriedky, ktoré sp - ajú stanovené parametre RNP na presné priblíženie a pristátie uvedené v 2.1.6 alej. Poznámka 2: Ak je inštalovaný ILS vyhovujúci požiadavkám uvedeným v 3.1 hlavy 3, žiadne zmeny alebo dodatky k týmto požiadavkám nesmú vyžadova výmenu takéhoto zariadenia pred 1.1.2010. Poznámka 3: Ak je inštalovaný MLS vyhovujúci požiadavkám uvedeným v 3.11 hlavy 3, žiadne zmeny alebo dodatky k týmto požiadavkám nesmú vyžadova výmenu takéhoto zariadenia do 31.12.2015. Poznámka 4: Požiadavky na umiestnenie nevizuálnych rádionaviga ných zariadení sa oby ajne ur ia na základe regionálnej naviga nej dohody. Poznámka 5: Ke že v poslednej fáze priblíženia a pri pristátí je vizuálne vedenie lietadla dôležité, inštalácia nevizuálnych prostriedkov nenahradzuje potrebu vizuálnych približovacích a pristávacích prostriedkov za podmienok malej doh adnosti. Poznámka 6: Nevizuálne zariadenia na priblíženie a pristátie sa môžu využíva aj v prípade odletových postupov. 2... Na základe regionálnej naviga nej dohody sa môže nevizuálne zariadenie nahradi iným nevizuálnym zariadením. 2...2 Zámer nahradi zariadenia pod a 2.1.1.1 sa musí oznámi ICAO najmenej 5 rokov vopred. Poznámka: Cie om je, aby sa zavádzanie a využívanie nevizuálnych prostriedkov uskuto ovalo v súlade so stratégiou uvedenou v doložke B tohto zväzku. 2...3 Ak sa má inštalova nevizuálne zariadenie, musí jeho výkonnostná kategória zodpoveda najmenej kategórii presného priblíženia prístrojovej RWY, pre ktorú je ur ené. Poznámka 1: Kategórie presných priblížení na pristátie sú uvedené v predpise L 6/I, hlava 1. Poznámka 2: Informácie o prevádzkových požiadavkách na výkonnostné kategórie ILS sú uvedené v 2.1 a 2.14 doložky C tohto zväzku. Poznámka 3: Informácie o prevádzkových požiadavkách na výkonnos zariadení MLS sú uvedené v ustanovení 11 doložky G tohto zväzku. 2..2 Všetky rozdiely nevizuálnych prostriedkov oproti štandardom uvedeným v hlave 3 sa musia publikova v leteckej informa nej príru ke. 2..2. Nevizuálne prostriedky, ktoré nezodpovedajú a) štandardom uvedeným v 3.1.2.1, 3.1.2.2 a 3.1.7.1 a) hlavy 3 sa nesmú ozna ova ako ILS; b) štandardom uvedeným v 3.11.3 hlavy 3 sa nesmú ozna ova ako MLS. 2..3 Tam, kde nevizuálne zariadenie netvorí ani systém ILS ani MLS, ale môže sa úplne alebo z asti využíva palubným zariadením ur eným na využitie spolo ne s ILS alebo MLS, sa musí podrobný opis týchto astí zariadenia publikova v leteckej informa nej príru ke. Poznámka: Význam tohto ustanovenia uprednost uje nevyhnutnos publikovania príslušnej informácie, nie však schválenia takých inštalácií. 2..4 Presný pristávací radar, ktorý vyhovuje požiadavkám 3.2 hlavy 3 a komunika né zariadenie na obojsmerné spojenie s lietadlami, ako aj prostriedky na ú innú koordináciu s riadením letovej prevádzky sa musia inštalova a prevádzkova ako dopl ujúce k nevizuálnym prostriedkom v tých prípadoch, ke a) riadeniu letovej prevádzky inštalácia týchto zariadení prinesie materiálnu pomoc pri pri- L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

2 HLAVA 2 - VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENIACH stávaní lietadiel, ktoré používajú nevizuálne prostriedky a b) ke inštalácia umožní lietadlám, ktoré nie sú vybavené na použitie nevizuálnych prostriedkov, vykona kone né priblíženie s podstatne vä šou presnos ou a rýchlos ou. 2..4. Ak sa rozhodlo, že prvok systému presného radarového priblíženia - preh adový radar (SRE) nemusí tvori sú as tohto systému, môže sa inštalova len taký presný pristávací radar (PAR), ktorý sp a podmienky uvedené v 3.2.3 hlavy 3 vrátane vybavenia a zariadení stanovených v 2.1.4. Poznámka: SRE sa v žiadnom prípade nepovažuje za vyhovujúcu alternatívu systému presného radarového priblíženia. 2..4.2 Aj ke sa SRE nepovažuje za dostato nú alternatívu systému radarového priblíženia, môže sa SRE, ak vyhovuje požiadavkám 3.2.4 hlavy 3 a existuje komunika né zariadenie na obojstranné spojenie s lietadlami, inštalova a používa na a) pomoc riadeniu letovej prevádzky pri letoch zamýš ajúcich použi nevizuálne prostriedky; b) priblíženia a odlety pomocou preh adového radaru. 2..5 Nevizuálne zariadenia sa musia pod a potreby doplni jedným alebo viacerými zdrojmi informácií, ktoré s príslušnými postupmi zabezpe- ia ú inné navedenie lietadla na požadovanú letovú dráhu a jeho dostato né vedenie (ru né alebo automatické) po tejto dráhe. Poznámka: Na tento ú el sa môžu použi tieto základné zariadenia: a) vhodne umiestnený VHF všesmerový rádiomaják (VOR) zodpovedajúci požiadavkám uvedeným v 3.5 hlavy 3 alebo jeho ekvivalent; b) jeden alebo viac polohových rádiomajákov zodpovedajúcich požiadavkám uvedeným v 3.4 hlavy 3 alebo vhodne umiestnený nesmerový rádiomaják (NDB); c) vhodne umiestnený UHF mera vzdialenosti (DME) zodpovedajúci požiadavkám uvedeným v 3.5 hlavy 3 a dávajúci plynulú informáciu o vzdialenosti po as fázy priblíženia a nevydareného priblíženia. 2..6 Požadovaná naviga ná výkonnos (RNP) na priblíženie, pristátie a odlety 2..6. Tam, kde sa používa RNP na priblíženie, pristátie a odlety, musí sa typ RNP stanovi. Poznámka: Typy RNP na priblíženie, pristátie a odlety a návod na používanie RNP sú uvedené v dokumente The Manual on Required Navigation Performance (RNP) for Approach, Landing and Departure Operations (dokument sa pripravuje). 2..6.2 Tam, kde je stanovený typ RNP na presné priblíženie a pristátie, postupy sa musia konštruova len na štandardné nevizuálne zariadenia v súlade s 2.1.1 vyššie. 2.2 Naviga né zariadenia na krátke vzdialenosti 2.2. V lokalitách a na tratiach, kde hustota prevádzky a malá doh adnos vyžadujú inštaláciu pozemných naviga ných zariadení na navigáciu na krátke vzdialenosti na ú inné poskytovanie služby riadenia letovej prevádzky, alebo ak sú také prostriedky nutné kvôli bezpe nosti a hospodárnosti letov, je štandardným zariadením VHF všesmerový rádiomaják (VOR) pracujúci s neprerušovanou nosnou vlnou a na princípe porovnávania fáz v súlade s požiadavkami uvedenými v 3.3 hlavy 3. Poznámka 1: Nie je zámerom, aby sa naviga né zariadenia na krátke vzdialenosti zriadené pod a 2.2.1 používali pri dia kových letoch. Poznámka 2: Požiadavky na inštaláciu a charakteristiky zariadení VOR sa riadia pod a príslušných ustanovení tohto predpisu. 2.2.. Na medzinárodných letiskách používaných na pravidelnú leteckú prevádzku musia by k dispozícii prostriedky na vykonávanie predletových kontrol palubného zariadenia VOR. Poznámka: Návod na predletovú kontrolu palubného zariadenia VOR je uvedený v doložke E tohto zväzku. 2.2.2 V lokalitách, kde si prevádzkové dôvody alebo podmienky riadenia letovej prevádzky (napríklad hustota prevádzky alebo blízkos letových ciest) vyžadujú presnejšie naviga né vedenie ako to, ktoré poskytuje VOR, zariadenie VOR sa musí doplni zariadením na meranie vzdialenosti DME s vlastnos ami pod a 3.5. 2.2.2. Zariadenie DME/N prvýkrát inštalované po 1.1.1989 musí tiež vyhovova požiadavkám uvedeným v 3.5 hlavy 3 ozna eným znakom. 1/12/1998 4/11/1999 L 10/I. 1

HLAVA 2 - VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENIACH 3 Poznámka: Predpokladá sa, že žiadne úpravy alebo dodatky k 2.2.2 nebudú pred 1.1.2010 vyžadova náhradu zariadenia DME inštalovaného v súlade s týmto ustanovením. 2.2.3 Zariadenie DME/W sp ajúce požiadavky pod a 3.5.3.1.3 f) sa môže inštalova iba na základe regionálnej naviga nej dohody. Poznámka: Inštalácia DME/W môže by v niektorých prípadoch užito ná najmä na vnútroštátne použitie. Na zabránenie vzniku možného rušenia a na udržanie platnosti a úplnosti plánu rozdelenia frekvencií je nutné, aby sa vykonávala koordinácia prevádzky týchto zariadení v rámci príslušnej oblasti alebo oblastí. 2.2.3. Od 1. 1. 1987 sa zariadenia DME/W nesmú inštalova. 2.3 Rádiomajáky 2.3. Nesmerové rádiomajáky (NDB) 2.3.. Nesmerový rádiomaják sp ajúci požiadavky pod a 3.4 hlavy 3 sa musí inštalova a prevádzkova v tých miestach, kde v spojení s palubným rádiokompasom sp a prevádzkové požiadavky na rádionaviga né vedenie. 2.3.2 VHF tra ové návestidlá (75 MHz) 2.3.2. Ak sa na vyzna enie polohy na akejko vek trati ATS požaduje VHF návestidlo, musí sa na tento ú el inštalova a prevádzkova vejárovité návestidlo sp ajúce požiadavky 3.6 hlavy 3. Poznámka: Toto ustanovenie nevylu uje použitie vejárovitých návestidiel aj v iných bodoch ako sú body na vyzna enie trate, napr. ako prostriedku na klesanie v podmienkach IMC. 2.3.2.2 Ak sa na vyzna enie polohy rádionaviga ného zariadenia poskytujúceho smerové alebo tra ové vedenie požaduje VHF návestidlo, musí sa inštalova a prevádzkova návestidlo Z sp ajúce požiadavky 3.6 hlavy 3. 2.4 Naviga né zariadenia na ve ké vzdialenosti Poznámka: Obsah tohto ustanovenia sa pripravuje. 2.5 Sekundárny preh adový radar (SSR) Poznámka: Ustanovenia týkajúce sa SSR sú po zmene. 71 uvedené v predpise L 10/IV. 2.6 Zariadenia na meranie vzdialenosti 2.6. Ak sa inštalujú a prevádzkujú zariadenia na meranie vzdialenosti na akýko vek iný ú el ako pod a 2.2.2, musia sp a požiadavky uvedené v 3.5 hlavy 3. 2.7 Pozemné a letové kontroly 2.7. Rádionaviga né zariadenia, ktoré musia sp a technické požiadavky hlavy 3, podliehajú periodickým pozemným a letovým kontrolám. Poznámka: Návody na pozemné a letové kontroly niektorých štandardných zariadení ICAO sú uvedené v doložke C tohto zväzku a v dokumente Doc 8071. 2.8 Poskytovanie informácií o prevádzkovom stave rádionaviga ných zariadení 2.8. Letiskové riadiace veže a približovacie stanovištia riadenia musia by ihne informované o prevádzkovom stave rádionaviga ných zariadení dôležitých na priblíženie, pristátie a vzlet na daných letiskách. 2.9 Náhradné zdroje elektrickej energie pre rádionaviga né zariadenia a spojovacie systémy 2.9. Rádionaviga né zariadenia a pozemné asti spojovacích systémov typov uvedených v tomto predpise musia by vybavené zdrojmi a prostriedkami na zabezpe enie ich nepretržitej innosti v súlade s požiadavkami poskytovanej služby. Poznámka: Podrobnejšie informácie sú uvedené v ustanovení 8 doložky C tohto zväzku. 2. 0 udský inite 2. 0. Odporú anie Pri konštruovaní a certifikovaní rádionaviga ných zariadení sa majú bra do úvahy zásady, ktoré zoh ad ujú udský inite. Poznámka: Informácie o zásadách zoh ad ujúcich udský inite sú uvedené v leteckých obežníkoch Circular 216 (Human Factors Digest No.1 - Fundamental Human Factors Concepts), Circular 238 (Human Factors Digest No.6 Ergonomics) a Circular 249 (Human Factors Digest No.11 Human Factors in CNS/ATM Systems). L 10/I 1/12/1998

ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

1 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ Poznámka: Špecifikácie týkajúce sa umiestnenia, konštrukcie zariadení a ich inštalácie v prevádzkových priestoroch, ktoré sú ur ené na zmenšenie nebezpe enstva pre lietadlá na minimum, sú uvedené v predpise L 4, hlava 8. 3. 3.. Špecifikácia systému ILS Definície Bod A systému ILS (ILS Point A ) Bod ležiaci na zostupovej dráhe ILS vo vzdialenosti 7,5 km (4 NM) od prahu RWY na pred ženej osi v smere priblíženia. Bod "B" systému ILS (ILS Point B ) Bod ležiaci na zostupovej dráhe ILS vo vzdialenosti 1 050 m (3 500 ft) od prahu RWY na pred ženej osi v smere priblíženia. Bod "C" systému ILS (ILS Point C ) Bod, ktorým prechádza pred žená klesajúca priamková as nominálnej zostupovej dráhy ILS vo výške 30 m (100 ft) nad vodorovnou rovinou obsahujúcou prah RWY. Bod "D" systému ILS (ILS Point D ) Bod ležiaci vo výške 4 m (12 ft) nad osou RWY a vo vzdialenosti 900 m od jej prahu v smere ku kurzovému majáku. Bod "E" systému ILS (ILS Point E ) Bod ležiaci vo výške 4 m (12 ft) nad osou RWY a vo vzdialenosti 600 m od jej konca v smere k prahu RWY. Poznámka: Pozri doložku C, obr. C-. Dvojfrekven ný kurzový maják (Twofrequency localizer system) Kurzový maják ILS, ktorý zabezpe uje požadované krytie dvoma nezávislými vyžarovacími diagrammi so samostatnými oddelenými nosnými frekvenciami na ur enom frekven nom kanáli kurzového majáka. Dvojfrekven ný zostupový maják (Twofrequency glide path systém) Zostupový maják ILS, ktorý zabezpe uje požadované krytie dvoma nezávislými vyžarovacími diagrammi so samostatnými nosnými frekvenciami na ur enom frekven nom kanáli zostupového majáka. ILS I. kategórie (Facility Performance Category I-ILS) Systém ILS poskytujúci vedenie lietadla od hranice krytia po priese ník kurzovej iary a zostupovej dráhy ILS ležiaci vo výške 60 m (200 ft) alebo menšej nad vodorovnou rovinou obsahujúcou prah RWY. Poznámka: Táto definícia nevylu uje využitie systému ILS I. kategórie pod výškou 60 m s vizuálnym vedením v prípadoch, kedy je zaistená kvalitná informácia na vedenie lietadla a zodpovedajúce prevádzkové postupy. ILS II. kategórie (Facility Performance Category II-ILS) Systém ILS poskytujúci vedenie lietadla od hranice krytia po priese ník kurzovej iary a zostupovej dráhy ILS ležiaci vo výške 15 m (50 ft) alebo menšej nad vodorovnou rovinou obsahujúcou prah RWY. ILS III. kategórie (Facility Performance Category III-ILS) Systém ILS doplnený v prípade potreby alším zariadením poskytujúci vedenie lietadla od hranice krytia až na RWY a na nej. Integrita systému ILS (ILS integrity) Parameter systému vyjadrujúci dôveryhodnos správnosti informácií poskytovaných systémom. Úrove integrity kurzového alebo zostupového majáka sa udáva ako hodnota pravdepodobnosti, že sa nevyžiaria falošné navádzacie signály. Kurzová iara (Course line) Geometrické miesto bodov ležiacich najbližšie k osi RWY v ubovo nej vodorovnej rovine, v ktorom DDM = 0 %. Kurzový sektor (Course sector) Sektor vo vodorovnej rovine obsahujúci kurzovú iaru ohrani ený spojnicami bodov ležiacich najbližšie ku kurzovej iare, v ktorých DDM = 15,5 %. Polohová citlivos kurzového majáka (Angular displacement sensibility) Pomer medzi nameraným DDM a zodpovedajúcou bo nou odchýlkou od príslušnej referen nej iary. L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

2 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ Polovi ný kurzový sektor ILS (Half course sector) Sektor vo vodorovnej rovine obsahujúci kurzovú iaru ohrani ený spojnicami bodov, ktoré ležia najbližšie ku kurzovej iare, v ktorých DDM = 7,75 %. Polovi ný zostupový sektor ILS (Half ILS glide path sector) Sektor vo zvislej rovine obsahujúcej zostupovú dráhu ohrani ený spojnicami bodov ležiacich najbližšie k zostupovej dráhe, v ktorých DDM = 8,75 %. Nepretržitos prevádzky ILS (ILS continuity of service) Vlastnos, ktorá sa vz ahuje na zriedkavos prerušenia vyžarovaného signálu. Úrove nepretržitosti prevádzky kurzového alebo zostupového majáka sa vyjadruje pravdepodobnos ou, že vyžarované naviga né signály sa nestratia. Predný kurzový sektor (Front course sector) Kurzový sektor ležiaci v smere od kurzového majáka k RWY. Referen ná výška ILS (bod T ) (ILS reference datum, Point T ) Stanovená výška bodu ležiaceho na vertikále nad priese níkom osi RWY a jej prahu, ktorým prechádza pred žená klesajúca priamková as zostupovej dráhy. Rozdiel h bok modulácií (Difference in depth of modulation, DDM) Rozdiel v h bkach modulácií medzi silnejším a slabším signálom vyjadrený v percentách. Zostupová dráha ILS (ILS glide path) Spojnica bodov ležiacich v zvislej rovine obsahujúcej osovú iaru RWY, kde DDM = 0 %, ktorá je zo všetkých takých spojníc najbližšia k vodorovnej rovine. Sektor zostupovej dráhy ILS (ILS glide path sector) Sektor v zvislej rovine obsahujúcej zostupovú dráhu ohrani ený spojnicami bodov, ktoré ležia najbližšie k zostupovej dráhe, kde DDM = 17,5 %. Poznámka: Sektor zostupovej dráhy ILS leží v zvislej rovine obsahujúcej os RWY. Vyžarovanou zostupovou dráhou sa delí na dve asti, ktoré sa ozna ujú ako horný a dolný sektor a zodpovedajú sektorom nad a pod zostupovou dráhou. Uhol zostupovej dráhy ILS (ILS glide path angle) Uhol medzi priamkou, ktorá reprezentuje stred zostupovej dráhy ILS a horizontálnou rovinou. Uhlová polohová citlivos v azimute (Displacement sensitivity-localizer) Pomer medzi nameraným DDM a zodpovedajúcou uhlovou odchýlkou od príslušnej referen nej iary. Zadný kurzový sektor (Back course sector) Kurzový sektor ležiaci v smere od kurzového majáka na opa nú stranu ako je RWY. 3..2 Základné požiadavky 3..2. Systém ILS musí obsahova tieto základné asti: a) VHF kurzový maják s vlastným monitorovacím systémom, dia kovým ovládaním a dia kovou indikáciou; b) UHF zostupový maják s vlastným monitorovacím systémom, dia kovým ovládaním a dia kovou indikáciou; c) VHF polohové návestidlá s vlastnými monitorovacími systémami, dia kovým ovládaním a dia kovou indikáciou, s výnimkou inštalácie pod a 3.1.7.6.6. 3..2.. Systémy ILS I., II. a III. kategórie musia poskytova indikáciu na ur ených pracoviskách. Indikácia musí poskytnú informáciu o okamžitom prevádzkovom stave všetkých pozemných astí systému ILS. Poznámka : Požaduje sa, aby stanovište letových prevádzkových služieb, ktoré riadi lietadlo na kone nom priblížení, bolo jedným z ur ených pracovísk, ktoré musia dosta bez zdržania informáciu z monitorovacích systémov o prevádzkovom stave ILS. Poznámka 2: Predpokladá sa, že úplný pozemný systém III. kategórie bude na dosiahnutie úplnej prevádzkovej spôsobilosti vyžadova alšie opatrenia, napr. zabezpe enie bo ného a pozd žneho vedenia lietadla pri dojazde po pristátí a pri rolovaní a zvýšenie integrity a spo ahlivosti systému. 4/11/1999 1/12/1998 L 10/I. 1

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3 3..2.2 Systém ILS sa musí inštalova a nastavi tak, aby indikácia prístrojov na palube lietadla zodpovedala odchýlkam lietadla od kurzovej iary alebo od zostupovej dráhy ILS nezávisle od toho, ktorá súprava pozemnej inštalácie sa používa. 3..2.3 Kurzové a zostupové majáky systému ILS I. kategórie pod a 3.1.2.1 a) a b) musia zodpoveda aspo ustanoveniam uvedeným v 3.1.3 a 3.1.5, s výnimkou ustanovení predpísaných pre systém ILS II. kategórie. 3..2.4 Kurzové a zostupové majáky systému ILS II. kategórie pod a 3.1.2.1 a) a b) musia sp - a požiadavky na kategóriu I doplnené alebo zmenené pod a 3.1.3 a 3.1.5 pod a požiadaviek na systémy ILS II. kategórie. 3..2.5 Kurzové a zostupové majáky a ich príslušenstvo uvedené v 3.1.2.1.1, ktoré je sú as ou systému ILS III. kategórie, musia okrem požiadaviek uvedených v 3.1.3 a 3.1.5 predpísaných pre kategóriu III vyhovova príslušným ustanoveniam vz ahujúcim sa na tieto asti v prípade systému ILS I. a II. kategórie. 3..2.6 Na zaistenie primeranej úrovne bezpe nosti sa musí systém ILS konštruova a udržiava tak, aby sa dosiahla ve ká pravdepodobnos prevádzky systému v rozmedzí požadovaných parametrov pod a kategórie prevádzky. Poznámka: Požiadavky na systémy ILS II. a III. kategórie sú na dosiahnutie o najvyššieho stup- a integrity systému, spo ahlivosti a stability jeho prevádzky pri najnepriaznivejších podmienkach prostredia, ktoré sa môžu vyskytnú. Návod na splnenie týchto požiadaviek je uvedený v 2.8 doložky C tohto zväzku. 3..2.7 Tam, kde pre jednu RWY slúžia dva systémy ILS inštalované na opa ných koncoch RWY, prekrývanie vyžarovacích diagramov sa musí zabezpe i tak, aby v ase priblíženia vysielal len kurzový maják slúžiaci na priblíženie. Výnimkou sú prípady, ke sa používajú kurzové majáky I. kategórie a nevyskytujú sa rušiace signály. 3..2.7. Tam, kde pre jednu RWY slúžia dva systémy ILS inštalované na opa ných koncoch RWY na priblíženie za I. kategórie v podmienkach VMC z oboch smerov, prekrývanie vyžarovacích diagramov sa musí zabezpe i tak, aby v ase priblíženia vysielal len kurzový maják slúžiaci na priblíženie v jednom smere (ak ho nevyžaduje sú asná prevádzka z opa ného smeru). Poznámka: Ak vysielajú oba kurzové majáky, je možnos rušenia kurzových signálov v priestoroch prahov RWY. Dopl ujúce údaje sú uvedené v 2..9 a 2.. 3 doložky C tohto zväzku. 3..2.7.2 Tam, kde systémy ILS slúžia pre dva smery tej istej RWY alebo pre dve RWY na tom istom letisku a používajú sa rovnaké páry frekvencií, prekrývanie vyžarovacích diagramov sa musí zabezpe i tak, že signál vysiela iba jeden systém. Pri prepnutí z jedného systému ILS na druhý sa nesmie vysiela žiadny signál najmenej 20 sekúnd. Poznámka: alšie informácie o prevádzke kurzových majákov pracujúcich na rovnakej frekvencii sú uvedené v 2..9 doložky C tohto zväzku a v hlave 4 zväzku V. 3..3 VHF kurzový maják a monitor Požiadavky tohto ustanovenia sa vz ahujú na kurzové majáky ILS zabezpe ujúce vedenie lietadiel bu v celom rozsahu azimutu 0 až 360 alebo iba v rozmedzí ur itej asti predného kurzového sektora (pozri 3.1.3.7.4). Tam, kde je inštalovaný kurzový maják ILS zabezpe ujúci vedenie len v obmedzenom priestore, sa na vylú enie klamlivých navádzacích informácií z okolitého priestoru požadujú alšie informácie z vhodne umiestneného naviga ného prostriedku a príslušné prevádzkové postupy. 3..3. Všeobecné ustanovenia 3..3.. Signál vysielaný anténovým systémom kurzového majáka musí vytvára zložený vyžarovací diagram modulovaný amplitúdovou moduláciou 90 Hz a 150 Hz. Vyžarovací diagram musí vytvori kurzový sektor s ur ujúcou signalizáciou, že ide o kurz v hlavnom smere a signalizáciou, že ide o kurz v opa nom smere. 3..3..2 Zo strany priblíženia lietadla k RWY smerom ku kurzovému majáku prevažuje vpravo h bka modulácie nosnej frekvencie naviga ným signálom 150 Hz a v avo h bka modulácie nosnej frekvencie naviga ným signálom 90 Hz. 3..3..3 Všetky uhly vo vodorovnej rovine, ktorými je charakterizovaný vyžarovací diagram kurzového majáka, musia za ína v strede jeho anténového systému použitého na vysielanie signálov predného kurzového sektora. 3..3.2 Frekvencie 3..3.2. Kurzový maják musí pracova vo frekven nom pásme 108 MHz až 111,975 MHz. Pri použití jednej nosnej frekvencie nesmie tolerancia frekvencie prekro i hodnotu ± 0,005 %. Pri použití dvojfrekven ného kurzového majáka nesmie tolerancia frekvencie prekro i hodnotu ± 0,002 % L 10/I 1/12/1998

4 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ u každej frekvencie. Menovité frekven né pásmo obsadené nosnými frekvenciami musí by vzh adom na pridelenú prevádzkovú frekvenciu symetrické. Odstup medzi nosnými frekvenciami vrátane všetkých frekven ných tolerancií nesmie by menší ako 5 khz a vä ší ako 14 khz. 3..3.2.2 Vyžarovanie kurzového majáka musí by polarizované horizontálne. Vertikálne polarizovaná zložka vyžarovania na kurzovej iare nesmie ma vä šiu hodnotu ako je tá, ktorá by pri lete lietadla na kurzovej iare a pri náklone 20 zodpovedala chybe indikovaného DDM vä šej ako 1,6 %. 3..3.2.2. V prípade kurzových majákov II. kategórie nesmie ma vertikálne polarizovaná zložka vyžarovania na kurzovej iare vä šiu hodnotu ako je tá, ktorá by pri lete lietadla na kurzovej iare a náklone 20 zodpovedala chybe indikovaného DDM vä šej ako 0,8 %. 3..3.2.2.2 V prípade kurzových majákov III. kategórie nesmie ma vertikálne polarizovaná zložka vyžarovania v sektore ohrani enom DDM = 2 % po obidvoch stranách od kurzovej iary vä šiu hodnotu ako je tá, ktorá by pri náklone lietadla 20 zodpovedala chybe indikovaného DDM vä šej ako 0,5 %. 3..3.2.3 V prípade kurzových majákov III. kategórie nesmú signály vyžarované vysiela om obsahova žiadne zložky, ktoré by sa prejavili vo fluktuáciách kurzovej iary s amplitúdou vä šou ako DDM = 0,5 % špi ka/špi ka vo frekven nom rozsahu 0,01 Hz až 10 Hz. 3..3.3 Krytie 3..3.3. Kurzový maják musí v sektoroch krytia kurzového a zostupového majáka zabezpe i dostato ný signál na vedenie lietadla vybaveného štandardným vybavením ILS. Sektor krytia kurzového majáka musí siaha od stredu anténového systému kurzového majáka do vzdialenosti 46,3 km (25 NM) v rozmedzí ± 10 od kurzovej iary predného kurzového sektora; 31,5 km (17 NM) medzi 10 a 35 od kurzovej iary predného kurzového sektora; 18,5 km (10 NM) mimo sektora ± 35 (ak sa takéto krytie poskytuje). Výnimkou sú prípady, ke si to vynútia topografické podmienky alebo to umožnia prevádzkové požiadavky. Vtedy sa môžu hranice krytia zmenši na 33,3 km (18 NM) v sektore ± 10 a na 18,5 km (10 NM) v ostatných astiach sektora krytia za predpokladu, že krytie priestoru stredného priblíženia sa zabezpe í iným naviga ným zariadením. Signály kurzového majáka musí by možné prijíma v uvedených vzdialenostiach od výšky 600 m (2 000 ft) nad nadmorskou výškou prahu RWY alebo 300 m (1 000 ft) nad nadmorskou výškou najvyššej prekážky v priestoroch stredného a kone ného priblíženia (pod a toho, ktorá hodnota je vä šia). Príjem signálov sa musí zabezpe i až po rovinu rozširujúcu sa od anténového systému kurzového majáka do stanovených vzdialeností pod uhlom 7 od vodorovnej roviny. Poznámka: Návod na stanovenie požiadaviek na krytie kurzového majáka je uvedený v 2.. doložky C. 3..3.3.2 Vo všetkých astiach sektora krytia uvedených v 3.1.3.3.1, okrem špecifikácií pod a 3.1.3.2.1, 3.1.3.2.2.2 a 3.1.3.2.2.3, nesmie by intenzita po a menšia ako 40 µv.m -1 (- 114 dbw.m -2 ). Poznámka: Táto minimálna intenzita sa požaduje na uspokojivé použitie kurzových zariadení systému ILS. 3..3.3.2. V prípade kurzového majáka ILS I. kategórie vo vzdialenosti od 18,5 km (10 NM) do výšky 60 m (200 ft) nad rovinou preloženou prahom dráhy v kurzovom sektore na zostupovej dráhe nesmie by intenzita po a menšia ako 90 µv.m -1 (- 107 dbw.m -2 ). 3..3.3.2.2 V prípade kurzového majáka ILS II. kategórie vo vzdialenosti od 18,5 km (10 NM) v kurzovom sektore na zostupovej dráhe nesmie by intenzita po a menšia ako 100 µv.m -1 (- 106 dbw.m -2 ) a do výšky 15 m (50 ft) nad vodorovnou rovinou preloženou prahom dráhy sa musí zvä šova najmenej na 200 µv.m -1 (- 100 dbw.m -2 ). 3..3.3.2.3 V prípade kurzového majáka ILS III. kategórie vo vzdialenosti od 18,5 km (10 NM) v kurzovom sektore na zostupovej dráhe nesmie by intenzita po a menšia ako 100 µv.m -1 (-106 dbw.m -2 ) a do výšky 6 m (20 ft) nad vodorovnou rovinou preloženou prahom dráhy sa musí zvä šova najmenej na 200 µv.m -1 (- 100 dbw.m -2 ). Od tohto bodu do nasledujúceho bodu 4 m (12 ft) nad osou RWY a 300 m smerom od prahu k anténe a potom vo výške 4 m (12 ft) nad osou po celej d žke RWY smerom k anténe nesmie by intenzita po a menšia ako 100 µv.m -1 (- 106 dbw.m -2 ). Poznámka: Intenzita po a uvedená v 3..3.3.2.2 a 3..3.2.2.2 je potrebná na zabezpe enie pomeru signál/šum, ktorý sa požaduje na zlepšenie integrity systému. 1/12/1998 4/11/1999 L 10/I. 1

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 5 3..3.3.3 Nad rovinou 7 sa musia signály obmedzi na o najmenšiu hodnotu. Poznámka 3: Požiadavky uvedené v 3..3.3., 3..3.3.2., 3..3.3.2.2 a 3..3.3.2.3 vychádzajú z predpokladu, že lietadlo letí priamo k zariadeniu. Poznámka 4: Údaje o dôležitých parametroch palubného prijíma a vz ahujúce sa na krytie kurzových majákov sú uvedené v 2.2.2. a 2.2.4 doložky C tohto zväzku. 3..3.3.4 Ak sa krytie zabezpe uje dvojfrekven ným kurzovým majákom, kde jedna nosná frekvencia vytvára vyžarovací diagram v prednom kurzovom sektore a druhá vyžarovací diagram mimo tohto sektora, pomer ich intenzít v prednom kurzovom sektore po hranice krytia stanovené v 3.1.3.3.1 nesmie by menší ako 10 db. Poznámka: Údaje o krytí dvojfrekven ných majákov sú uvedené v poznámke k 3..3..2. a v 2.7 doložky C tohto zväzku. 3..3.3.5 V prípade kurzových majákov III. kategórie pomer intenzít nosných frekvencií v prednom kurzovom sektore nesmie by menší ako 16 db. 3..3.4 Priebeh kurzovej iary 3..3.4. Zvlnenie kurzovej iary u zariadení ILS I. kategórie nesmie vykazova vä šie amplitúdy vyjadrené v DDM, ako sú nasledovné hodnoty: Úsek Amplitúda (DDM) (pre pravdepodobnos 95 %) Od vonkajšej hranice krytia do bodu "A" 3,1 % Od bodu "A" do bodu "B" 3,1 % v bode "A", odtia lineárne klesajúca na hodnotu 1,5 % v bode "B" Od bodu "B" do bodu C 1,5 % 3..3.4.2 Zvlnenie kurzovej iary u zariadení II. a III. kategórie nesmie vykazova vä šie amplitúdy vyjadrené v DDM, ako sú nasledovné hodnoty: Úsek Aplitúda (DDM) (pre pravdepodobnos 95 %) Od vonkajšej hranice krytia do bodu A 3,1 % Od bodu A do bodu B 3,1 % v bode A, odtia lineárne klesajúca na hodnotu 0,5 % v bode B Od bodu B do referen nej výšky ILS 0,5 % Len pri kurzovom majáku III. kategórie: Od referen nej výšky ILS do bodu "D" 0,5 % Od bodu "D" do bodu "E" 0,5 % v bode "D", odtia sa lineárne zvä šujúca na 1 % v bode "E" L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

6 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ Poznámka : Amplitúdy uvedené v 3..3.4. a 3..3.4.2 sú hodnoty DDM vznikajúce vplyvom zvlnenia, ktoré sa pri správnom nastavení prejavujú na nominálnej kurzovej iare. Poznámka 2: alšie údaje o priebehu kurzovej iary sú uvedené v 2..4, 2..6 a 2..7 doložky C tohto zväzku. 3..3.5 Modulácia nosnej frekvencie 3..3.5. Menovitá h bka modulácie nosnej frekvencie modula nými signálmi 90 a 150 Hz na kurzovej iare musí by 20 %. 3..3.5.2 H bka modulácie nosnej frekvencie signálmi 90 a 150 Hz sa musí pohybova v rozmedzí 18 až 22 %. 3..3.5.3 Frekvencie modula ných signálov musia by v rámci nasledovných tolerancií: a) Modula né frekvencie musia by 90 a 150 Hz s toleranciou ± 2,5 %. b) Systém ILS II. kategórie musí obsahova modula né frekvencie 90 Hz a 150 Hz s toleranciou ± 1,5 %. c) Systém ILS III. kategórie musí obsahova modula né frekvencie 90 Hz a 150 Hz s toleranciou ± 1 %. d) Celkový obsah harmonických frekvencií signálu 90 Hz nesmie by vä ší ako 10 %. V prípade kurzových majákov III. kategórie nesmie by obsah druhej harmonickej frekvencie signálu 90 Hz vä ší ako 5 %. e) Celkový obsah harmonických frekvencií signálu 150 Hz nesmie by vä ší ako 10 %. 3..3.5.3. Ak je to možné kurzový maják I. kategórie musí obsahova modula né frekvencie 90 Hz a 150 Hz s toleranciou ± 1,5 %. 3..3.5.3.2 H bka amplitúdovej modulácie nosnej frekvencie kurzového majáka III. kategórie základnou alebo harmonickou frekvenciou napájacieho zdroja alebo inými nežiaducimi zložkami nesmie by vä šia ako 0,5 %. Úrove harmonických frekvencií napätia napájacieho zdroja alebo alších nežiaducich šumových zložiek, ktoré by s modula nými signálmi 90 Hz a 150 Hz alebo s ich harmonickými mohli spôsobova intermodula né skreslenie a vytvára fluktuácie priebehu kurzovej iary, nesmú prekro i 0,05 % h bky modulácie nosnej frekvencie. 3..3.5.3.3 Modula né signály sa musia fázovo zosynchronizova tak, aby demodulované priebehy 90 Hz a 150 Hz v polovi nom kurzovom sektore prechádzali nulou v rovnakom zmysle v rozmedzí a) 20 fázy u kurzových majákov I. a II. kategórie a b) 10 fázy u kurzových majákov III. kategórie vzh adom na zložku 150 Hz pri každej polperióde zloženého priebehu 90 Hz a 150 Hz. Poznámka : Definovanie fázových vz ahov týmto spôsobom neznamená požiadavku na meranie fázy v polovi nom kurzovom sektore. Poznámka 2: Návod na meranie fázových vz ahov je uvedený na obr. C-6 doložky C tohto zväzku. 3..3.5.3.4 V prípade dvojfrekven ného kurzového majáka platí 3.1.3.5.3.3 pre každú nosnú frekvenciu. Okrem toho musí by modula ný signál 90 Hz jednej nosnej frekvencie vo i signálu 90 Hz druhej nosnej frekvencie fázovo zosynchronizovaný tak, aby demodulované priebehy signálov prechádzali nulou v rovnakom zmysle v rozmedzí a) 20 fázy u kurzových majákov I. a II. kategórie a b) 10 fázy u kurzových majákov III. kategórie vzh adom na zložku 90 Hz. Podobne sa musia fázovo zosynchronizova signály 150 Hz obidvoch nosných frekvencií tak, aby ich demodulované priebehy prechádzali nulou v rovnakom zmysle v rozmedzí a) 20 fázy u kurzových majákov I. a II. kategórie a b) 10 fázy u kurzových majákov III. kategórie vzh adom na zložku 150 Hz. 3..3.5.3.5 V prevádzke sa môžu používa aj iné dvojfrekven né kurzové majáky, ktoré pracujú s inými fázovými vz ahmi ako je stanovené v 3.1.3.5.3.4. U týchto systémov sa musia fázové vz ahy medzi signálmi 90 Hz a 90 Hz a medzi 150 Hz a 150 Hz nastavi na menovité hodnoty v rozmedziach zodpovedajúcich požiadavkám uvedeným v 3.1.3.5.3.4. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 7 Poznámka: Táto požiadavka zabezpe uje správnu innos palubného prijíma a v priestoroch mimo kurzovej iary, kde intenzity signálov obidvoch nosných frekvencií sú približne rovnaké. 3..3.5.3.6 V požadovanom priestore krytia nesmie celková h bka modulácie nosnej frekvencie signálmi 90 Hz a 150 Hz prekro i 60 % alebo by menšia ako 30 %. Poznámka : Ak v prípade kurzových majákov I. kategórie celková h bka modulácie je vä šia ako 60 %, na obmedzenie h bky modulácie sa môže menovitá hodnota polohovej citlivosti upravi pod a 3..3.7.. Poznámka 2: V prípade dvojfrekven ných systémov sa norma na maximálny sú et h bok modulácií neaplikuje v azimutoch alebo v blízkosti azimutov, kde amplitúdy úrovne nosnej frekvencie kurzového a vykrývacieho signálu sú rovnaké (t.j. v azimutoch, kde oba vysielacie systémy významne prispievajú na celkovú h bku modulácie). Poznámka 3: Norma ur ujúca minimálny sú et h bok modulácií vychádza z úrovne signalizácie poruchy, ktorá sa nastavuje na 30 %, ako je uvedené v 2.3.3 doložky C. 3..3.5.3.7 Ak sa kurzový maják používa na rádiotelefónne spojenie, sú et h bok modulácií nosnej frekvencie modula ných signálov 90 Hz a 150 Hz nesmie prekro i 65 % v rozmedzí 10 od kurzovej iary a 78 % v ostatných bodoch okolia vysielacej antény. 3..3.5.4 Nežiaduca frekven ná a fázová modulácia nosnej frekvencie kurzového majáka, ktorá môže ovplyvni hodnoty DDM v kurzových prijíma och ILS, sa musí o najviac potla i. Poznámka: Návod je uvedený v 2. 5 doložky C. 3..3.6 Presnos nastavenia kurzovej iary 3..3.6. Nominálna kurzová iara sa musí nastavi a udržiava v medziach, ktoré zodpovedajú týmto odchýlkam od osi RWY v mieste referen- nej výšky ILS: a) v prípade kurzového majáka I. kategórie ± 10,5 m (35 ft) alebo lineárny ekvivalent DDM 1,5 % (pod a toho, o je menšie); b) v prípade kurzového majáka II. kategórie ± 7,5 m (25 ft); c) v prípade kurzového majáka III. kategórie ± 3,0 m (10 ft). 3..3.6.2 Odporú anie V prípade kurzového majáka II. kategórie by sa mala nominálna kurzová iara nastavi a udržiava v medziach zodpovedajúcich odchýlke od osi RWY v mieste referen nej výšky ILS ± 4,5 m (15 ft). Poznámka : Predpokladá sa, že zariadenia II. a III. kategórie budú nastavené a udržiavané tak, že vo vä šine prípadov budú požiadavky uvedené v 3..3.6. a 3..3.6.2 dodržané. alej sa predpokladá, že konštrukcia a prevádzka úplných pozemných systémov ILS bude vykazova integritu dosta ujúcu na dosiahnutie tohto cie a. Poznámka 2: Zámerom je, aby nové inštalácie zariadení II. kategórie sp ali požiadavky uvedené v 3..3.6.2. Poznámka 3: Návod na meranie nastavenia kurzovej iary je uvedený v 2..4 doložky C tohto zväzku. 3..3.7 Polohová citlivos 3..3.7. Menovitá hodnota polohovej citlivosti vnútri polovi ného kurzového sektora v mieste referen nej výšky ILS musí by 0,145 % DDM.m -1 (0,044 % DDM.ft -1 ). Táto požiadavka neplatí v prípade kurzových majákov ILS I. kategórie, u ktorých sa musí polohová citlivos nastavi o najbližšie k tejto hodnote. U kurzových majákov I. kategórie na dráhach kódového ozna enia 1 a 2 sa musí menovitá polohová citlivos dosiahnu v bode "B". Maximálny uhol kurzového sektora nesmie by vä ší ako 6. Poznámka: Kódové ozna enie a 2 pre RWY je definované v predpise L 4. 3..3.7.2 Bo ná polohová citlivos sa musí nastavi a udržiava v týchto hraniciach: a) ± 17 % menovitej hodnoty u zariadení I. a II. kategórie; b) ± 10 % menovitej hodnoty u zariadení III. kategórie. 3..3.7.3 Odporú anie Ak je to možné polohová citlivos zariadenia ILS II. kategórie sa nastavuje a udržiava v hraniciach ± 10 %. Poznámka : Hodnoty uvedené v 3..3.7., 3..3.7.2 a 3..3.7.3 vychádzajú z menovitej šírky kurzového sektora 2 0 m (700 ft) v príslušnom bode, t.j. v bode "B" pre RWY kódového ozna e- L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

8 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ nia a 2 a v mieste referen nej výšky ILS pre ostatné RWY. Poznámka 2: Údaje o nastavení a polohovej citlivosti kurzových majákov pracujúcich s dvoma nosnými frekvenciami sú uvedené v 2.7 doložky C tohto zväzku. Poznámka 3: Návod na meranie polohovej citlivosti kurzového majáka je uvedený v 2.9 doložky C tohto zväzku. 3..3.7.4 Zvä šovanie DDM vzh adom na uhlovú odchýlku od prednej kurzovej iary (kde DDM = 0 %) musí by lineárne po obidvoch stranách prednej kurzovej iary až po uhol, kde DDM = 18,0 %. Od tohto uhla po uhol ± 10 nesmie by DDM menšie ako 18 %. V sektoroch od ± 10 do ± 35 nesmie by DDM menšie ako 15,5 %. Ak sa požaduje krytie aj mimo sektora ± 35, DDM v tomto sektore, s výnimkou zadného kurzového sektora, nesmie by menšie ako 15,5 %. Poznámka : Lineárita zmeny DDM vzh adom na uhlovú odchýlku je dôležitá najmä v okolí kurzovej iary. Poznámka 2: Vyššie uvedená hodnota DDM pre sektor 0-35 sa považuje za minimálnu požiadavku na použitie ILS ako pristávacieho zariadenia. Kdeko vek je dosiahnute ná vyššia hodnota DDM, napr. 8 %, je to vhodné na pomoc rýchlym lietadlám na poskytnutie vä šieho uhla zachytenia signálu v prevádzkovo požadovaných vzdialenostiach za podmienky, že hranice percentuálnych hodnôt uvedené v 3..3.5.3.6 sú splnené. Poznámka 3: Všade tam, kde je to možné, sa prahová úrove automatických letových riadiacich systémov nastavuje (aby sa zabránilo falošnému zachyteniu signálu kurzového majáka) na hodnotu 0, 75 DDM alebo menšiu. 3..3.8 Hlasový kanál 3..3.8. Ak sa tým neovplyvní žiadna zo základných funkcií kurzového majáka I. a II. kategórie, môže sa sú asne s vysielaním naviga ných a identifika ných signálov použi hlasový kanál na rádiotelefónne spojenie s lietadlami. 3..3.8.2 Kurzový maják III. kategórie nesmie obsahova hlasový kanál, s výnimkou prípadov, ke konštrukcia a prevádzka zariadenia sú také, že vylu ujú akúko vek možnos rušenia naviga ného vedenia. 3..3.8.3 Ak sa používa hlasový kanál, musí vyhovova požiadavkám nasledujúcich ustanovení. 3..3.8.3. Hlasový kanál musí by na tej istej nosnej frekvencii alebo nosných frekvenciách, ktoré sú použité na funkcie azimutu a vyžarovanie musí by polarizované horizontálne. Ak sa hlasovým signálom modulujú dve nosné frekvencie, musia by obidve modulácie v takom fázovom vz ahu, aby v priestore krytia kurzového majáka nedochádzalo k vzniku "hluchých" miest. 3..3.8.3.2 Maximálna h bka modulácie nosnej frekvencie alebo frekvencií hlasovým signálom nesmie by vä šia ako 50 % a musí sa nastavi tak, aby a) pomer maximálnej h bky modulácie hlasového a identifika ného signálu bol približne 9 : 1 a aby b) suma modula ných zložiek hlasového kanála, naviga ných a identifika ných signálov nebola vä šia ako 95 %. 3..3.8.3.3 Nízkofrekven ná charakteristika hlasového kanála v rozsahu 300 Hz až 3000 Hz musí by vzh adom na úrove 1000 Hz v rozmedzí 3 db. 3..3.9 Identifika ný signál 3..3.9. Kurzový maják musí na nosnej frekvencii alebo na nosných frekvenciách umožni sú- asne s vysielaním signálov základných funkcií vysielanie identifika ného signálu prislúchajúceho danej RWY a smeru priblíženia. Vysielanie identifika ného signálu nesmie v žiadnom prípade ruši základnú funkciu kurzového majáka. 3..3.9.2 Identifika ný signál sa musí vytvori modulovaním nosnej frekvencie alebo frekvencií signálom 1020 Hz ± 50 Hz v triede vysielania A2A. H bka modulácie musí by v rozmedzí 5 % až 15 %, s výnimkou, ke pri použití hlasového kanála musí by pomer maximálnej h bky modulácie hlasového a identifika ného signálu približne 9 : 1 (pozri 3.1.3.8.3.2). Vyžarovanie nosnej frekvencie identifika ného signálu sa musí polarizova horizontálne. Ak sa identifika né signály modulujú na dve nosné frekvencie, obidve modulácie musia by v takom fázovom vz ahu, aby v priestore krytia kurzového majáka nevznikli "hluché" miesta. 3..3.9.3 Identifika ný signál sa vysiela medzinárodnou Morseovou abecedou. Obsahuje 2 alebo 3 písmená, ktorým môže predchádza písmeno "I" a krátka medzera na rozlíšenie kurzového majáka ILS od ostatných rádionaviga ných prostriedkov v bezprostrednej blízkosti. 4/11/1999 1/12/1998 L 10/I. 1

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 9 3..3.9.4 Identifika ný signál sa vysiela ako bodky a iarky rýchlos ou približne 7 slov za minútu, opakovane v rovnakých intervaloch najmenej 6 krát za minútu, nepretržite po as prevádzkového používania kurzového majáka. Ak nie je vysielanie kurzového majáka prevádzkovo použite né, napríklad pri údržbe alebo pri skúšobnom vysielaní, musí sa vysielanie identifika ného signálu preruši. D žka trvania bodiek musí by v intervale od 0,1 s do 0,160 s. D žka trvania iarok je trojnásobok trvania bodiek. Interval medzi bodkami a(alebo) iarkami sa musí rovna trvaniu jednej bodky ± 10 %. Intervaly medzi písmenami nesmú by kratšie, ako je trvanie troch bodiek. 3..3. 0 Umiestnenie 3..3. 0. Anténový systém kurzového majáka sa musí umiestni na pred ženej osi RWY za jej koncom v smere pristátia. Zariadenie sa nastaví tak, aby kurzové iary prechádzali zvislou rovinou preloženou osou príslušnej RWY. Anténový systém musí ma minimálnu výšku potrebnú na zabezpe enie krytia pod a 3.1.3.3. Výška anténového systému a objektu kurzového majáka a ich vzdialenos od konca RWY musí vyhovova všetkým požiadavkám ochranných priestorov RWY. 3..3. Monitorovací systém 3..3.. Automatický monitorovací systém musí pri vzniku ktorejko vek podmienky z tých, ktoré sú uvedené v 3.1.3.11.2, vysla výstrahu ur eným kontrolným pracoviskám a v asových intervaloch stanovených v 3.1.3.11.3.1, zabezpe i a) prerušenie vyžarovania; b) odstránenie naviga ných a identifika ných zložiek z nosnej frekvencie; c) v prípade kurzových majákov II. a III. kategórie prepnutie zariadenia na prevádzku nižšej kategórie (ak sa požaduje). Poznámka: Prechod zariadenia na prevádzku nižšej kategórie pod a 3..3.. sa môže vykona iba ak ) bezpe nos postupu prechodu bola dokázaná a 2) prostriedky poskytujúce pilotovi informáciu o zmene kategórie majú primeranú integritu. 3..3..2 Monitorovací systém sa musí uvies do innosti pri vzniku niektorého z nasledujúcich stavov: a) V prípade kurzových majákov I. kategórie pri zmene polohy nominálnej kurzovej iary vzh adom na os RWY, ktorá v mieste referen- nej výšky ILS zodpovedá odchýlke vä šej ako 10,5 m (35 ft) alebo ak lineárny ekvivalent DDM dosiahne hodnotu 1,5 % (pod a toho, o je menšie). b) V prípade kurzových majákov II. kategórie pri zmene polohy nominálnej kurzovej iary vzh adom na os RWY, ktorá v mieste referen- nej výšky ILS zodpovedá odchýlke vä šej ako 7,5 m (25 ft). c) V prípade kurzových majákov III. kategórie pri zmene polohy nominálnej kurzovej iary vzh adom na os RWY, ktorá v mieste referen- nej výšky zodpovedá odchýlke vä šej ako 6 m (20 ft). d) V prípade kurzových majákov s jednou nosnou frekvenciou pri zmenšení výstupného výkonu na menej ako 50 % normálnej hodnoty za predpokladu, že zariadenie aj na alej sp - a požiadavky uvedené v 3.1.3.3, 3.1.3.4 a 3.1.3.5. e) V prípade dvojfrekven ných majákov pri zmenšení výstupného výkonu každej nosnej frekvencie na menej ako 80 % normálnej hodnoty. Vä šie zmenšenie výstupného výkonu až na 50 % normálnej hodnoty je prípustné iba za predpokladu, že zariadenie aj na alej sp a požiadavky uvedené v 3.1.3.3, 3.1.3.4 a 3.1.3.5. Poznámka: Treba si uvedomi, že zmena frekvencie, ktorá spôsobí zmenu frekven ného rozdielu stanoveného v 3..3.2., môže spôsobi nebezpe né situácie. Význam tohto problému sa zvä šuje pri zariadeniach ur ených na prevádzku II. a III. kategórie. Ak je to nutné, môže sa tento problém vyrieši zvláštnym monitorom alebo vysoko-spo ahlivými obvodmi. f) V prípade kurzových majákov I. a II. kategórie pri zmene polohovej citlivosti o viac ako 17 % a u kurzových majákov III. kategórie o viac ako 10 % menovitej hodnoty. Poznámka: Pri vo be hodnôt prípustného zmenšenia výkonov dvojfrekven ného majáka, pri ktorom sa pod a 3..3..2 a) má uvies do innosti monitorovací systém, je nutné venova pozornos tvarom horizontálneho a vertikálneho vyžarovacieho diagramu kombinovaných anténových systémov (vplyvom rôznej výšky antén nad zemou dochádza k vzniku vertikálnych lalokov). Ve ký rozdiel medzi výkonmi jednotlivých nosných frekvencií by sa mohol prejavova v miestach s malým gradientom DDM a falošnými kurzovými L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

10 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ iarami v priestoroch mimo kurzového sektora a to až k hraniciam vertikálneho krytia stanoveným v 3..3.3.. 3..3..2. Odporú anie V prípade dvojfrekven ných kurzových majákov by sa mal v podmienkach na uvedenie monitorovacieho systému do innosti zahrnú prípad, ke sa DDM v požadovanom sektore krytia za uhlom ± 10 od prednej kurzovej iary zmenší pod 15,5 %, s výnimkou zadného kurzového sektora. 3..3..3 Celkový as vrátane asu nulového vysielania, v ktorom sú prekro ené parametre stanovené v bodoch a), b), c), d), e) a f) uvedené v 3.1.3.11.2 musí by o najkratší. 3..3..3. Celkový as (pozri 3.1.3.11.3) nesmie za žiadnych okolností prekro i 10 sekúnd v prípade kurzového majáka I. kategórie; 5 sekúnd v prípade kurzového majáka II. kategórie; 2 sekundy v prípade kurzového majáka III. kategórie. Poznámka : Uvedené celkové asy sa za žiadnych okolností nesmú prekro i. Sú stanovené na ochranu lietadla vo fáze kone ného priblíženia proti dlhému alebo opakovanému kurzovému vedeniu mimo hraníc innosti monitorovacieho systému. Z tohto dôvodu zah ajú nielen po iato né asy prevádzky mimo stanovených tolerancií, ale aj celkové asy prevádzky mimo tolerancií, ktoré sa môžu vyskytnú, napríklad pri následnej innosti monitorovacieho systému a výslednom prepnutí na druhú súpravu. Poznámka 2: Ú elom je, aby sa po uvedených asoch nevysielali na vedenie lietadiel žiadne informácie, ktoré by sa pohybovali mimo tolerancie monitorovacieho systému a aby sa nasledujúcich 20 sekúnd nerobili žiadne pokusy na obnovenie prevádzky nesprávne pracujúcej súpravy. 3..3..3.2 Odporú anie Ak je to možné, nemá celkový as pod a 3.1.2.11.3.1 v prípade kurzových majákov II. kategórie prekro i 2 sekundy a v prípade kurzových majákov III. kategórie 1 sekundu. 3..3..4 Konštrukcia a prevádzka monitorovacieho systému musí sp a požiadavku na odstránenie naviga ných zložiek a identifika ného signálu z vysielania a na vyslanie výstražného signálu ur eným kontrolným pracoviskám v prípade, ke sa vyskytne porucha samotného monitorovacieho systému. Poznámka: Návod na konštrukciu a prevádzku monitorovacích systémov je uvedený v 2..8 doložky C tohto zväzku. 3..3..5 Všetky chybné naviga né signály vznikajúce na nosnej frekvencii po as odstra ovania naviga ných a identifika ných zložiek pod a 3.1.3.11.1 b) sa musia potla i v rozsahu celkových asov stanovených v 3.1.3.11.3.1. Poznámka: Na zabránenie vzniku nebezpe ných fluktuácií vyžarovaných signálov sa môže v prípade kurzových majákov s mechanickým modulátorom vyžadova potla enie naviga ných zložiek po as dobehu modulátora. 3..3. 2 Požiadavky na integritu a nepretržitos prevádzky 3..3. 2. Pravdepodobnos nevyžiarenia falošných navádzacích signálov v prípade kurzových majákov II. a III. kategórie nesmie by menšia ako 1 0,5.10-9 pri každom pristátí. 3..3. 2.2 Pravdepodobnos nevyžiarenia falošných navádzacích signálov v prípade kurzových majákov I. kategórie nesmie by menšia ako 1 1,0.10-7 pri každom pristátí. 3..3. 2.3 Pravdepodobnos, že vyžarovaný navádzací signál sa nestratí, musí by vä šia ako a) 1 2.10-6 v každom asovom úseku 15 s v prípade kurzových majákov II. kategórie (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 2000 h); b) 1 2.10-6 v každom asovom úseku 30 s v prípade kurzových majákov III. kategórie (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 4000 h). 3..3. 2.4 Pravdepodobnos, že vyžarovaný navádzací signál sa nestratí, musí by v prípade kurzových majákov I. kategórie vä šia ako 1 4.10-6 v každom asovom úseku 15 s (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 1000 h). Poznámka: Podrobnejšie informácie týkajúce sa integrity a nepretržitosti prevádzky sú uvedené v 2.8 doložky C. 3..4 Odolnos kurzových prijíma ov ILS proti rušeniu 3..4. Po 1.1.1998 kurzové prijímacie systémy ILS musia zabezpe i primeranú odolnos proti rušeniu intermodula nými produktami tretieho rádu vyvolanými dvojicou signálov FM rozhlasového vysielania v pásme VHF s úrov ami zodpovedajúcimi nasledovným vz ahom: 4/11/1999 1/12/1998 L 10/I. 1

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 11 2N 1 + N 2 + 72 0 v prípade rozhlasového vysielania FM v pásme VHF 107,7-108,0 MHz 2N + N + 3 (24-20 log f 1 2 ) 0 0. 4 v prípade rozhlasového vysielania FM v pásme VHF pod 107,7 MHz, kde frekvencie dvoch VHF rozhlasových signálov FM produkujú v prijíma i ILS intermodula né produkty tretieho rádu na požadovanej frekvencii kurzového majáka ILS. N a N 1 sú úrovne (dbm) dvoch VHF FM rozhlasových signálov na vstupe kurzového prijíma a 2 ILS. Ani jedna z úrovní nesmie prekro i kritériá na zmenšenie citlivosti uvedené v 3.1.4.2. f = 108,1 - f 1, kde f je frekvencia s úrov ou N 1 1 rozhlasového signálu bližšia k frekvencii 108,1 MHz. 3..4.2 Po 1.1.1998 kurzové prijímacie systémy ILS nesmú ma zmenšenú citlivos pri prítomnosti signálov FM rozhlasu v pásme VHF, ktoré majú hodnoty pod a nasledujúcej tabu ky: Frekvencia Maximálna úrove nežiaduceho (MHz) signálu na vstupe prijíma a (dbm) 88-102 + 15 104 + 10 106 + 5 107,9-10 Poznámka : Medzi vyzna enými susednými hodnotami majú frekvencie lineárny priebeh. Poznámka 2: Podkladový materiál týkajúci sa kritérií, ktoré sa majú použi na dosiahnutie odolnosti pod a 3..4. a 3..4.2, je uvedený v doložke C tohto zväzku. 3..4.3 Po 1. 1. 1995 všetky nové inštalácie kurzových palubných prijíma ov ILS musia vyhovova ustanoveniam 3.1.4.1 a 3.1.4.2. 3..4.4 Palubné kurzové prijíma e ILS vyhovujúce požiadavkám na odolnos pod a 3.1.4.1 a 3.1.4.2 sa musia uvies do prevádzky o najskôr. 3..5 UHF zostupový maják a monitor Poznámka: Symbol Θ sa v alšom texte používa na ozna enie nominálneho uhla zostupovej dráhy. 3..5. Všeobecné ustanovenia 3..5.. Vyžarovanie anténového systému zostupového majáka musí vytvori zložený vyžarovací diagram, ktorý je amplitúdovo modulovaný naviga nými signálmi 90 Hz a 150 Hz. Vyžarovací diagram musí vytvori v zvislej rovine obsahujúcej os príslušnej RWY priamku zostupovej dráhy, pri- om signál 150 Hz prevažuje pod zostupovou dráhou a signál 90 Hz nad zostupovou dráhou do uhla najmenej 1,75 Θ. 3..5..2 UHF zostupový maják musí umožni nastavenie zostupovej dráhy v rozmedzí uhlov 2 až 4 od vodorovnej roviny. 3..5..2. Prevádzkovo najvhodnejší uhol zostupovej dráhy ILS je 3. Uhly nad 3 sa môžu použi iba v tých prípadoch, ke požiadavky na bezpe nú výšku nad prekážkami nie je možné splni iným spôsobom. 3..5..2.2 Uhol zostupovej dráhy musí by nastavený a udržiavaný v týchto toleranciách: a) ± 0,075 Θ od Θ v prípade zostupových majákov ILS I. a II. kategórie; b) ±0,04 Θ od Θ v prípade zostupových majákov ILS III. kategórie. Poznámka : Návod na nastavovanie a udržiavanie uhlov zostupovej dráhy je uvedený v 2.4 doložky C tohto zväzku. Poznámka 2: alšie údaje o zakrivení zostupovej dráhy ILS, o nastavení a umiestnení zostupového majáka ILS, ktoré sa vz ahujú k vo be referen nej výšky ILS, sú uvedené v 2.4 a na obr. C-3 doložky C tohto zväzku. 3..5..3 Pred žená klesajúca priamková as zostupovej dráhy ILS musí prechádza referen- nou výškou ILS tak, aby bolo zaistené bezpe né vedenie lietadiel nad prekážkami a bezpe né a ú inné využitie príslušnej RWY. 3..5..4 Referen ná výška systému ILS II. a III. kategórie musí by 15 m (50 ft). Povolená tolerancia je plus 3 m (10 ft). 3..5..5 Odporú anie Referen ná výška systému ILS I. kategórie má by 15 m (50 ft). Povolená tolerancia je plus 3 m (10 ft). Poznámka : Uvedené referen né výšky ILS boli stanovené za predpokladu, že zvislá vzdialenos medzi dráhou opísanou palubnou zostupovou anténou a dráhou opísanou najnižšou as ou L 10/I 1/12/1998

12 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ podvozka lietadla nad prahom RWY je maximálne 5,8 m ( 9 ft). V prípade lietadiel, u ktorých je táto vzdialenos vä šia, je potrebné bu dodrža primeranú výšku nad prahom RWY alebo upravi prevádzkové postupy. Poznámka 2: alšie údaje sú uvedené v 2.4 doložky C tohto zväzku. 3..5..6 Odporú anie Referen ná výška systému ILS I. kategórie použitého na RWY s kódovým ozna ením 1 a 2 má by 12 m (40 ft). Povolená tolerancia je plus 6 m (20 ft). 3..5.2 Frekvencie 3..5.2. Zostupový maják musí pracova v pásme 328,6 MHz až 335,4 MHz. Pri použití jednej nosnej frekvencie sa musí dodrža frekven ná stabilita lepšia ako 5.10-5. Dvojfrekven ný zostupový maják musí ma frekven nú stabilitu každej frekvencie lepšiu ako 2.10-5. Menovité frekven né pásmo obsadené nosnými frekvenciami musí by vzh adom na pridelenú prevádzkovú frekvenciu symetrické. Odstup medzi nosnými frekvenciami vrátane všetkých tolerancií nesmie by menší ako 4 khz ani vä ší ako 32 khz. 3..5.2.2 Vyžarovanie zostupového majáka sa musí polarizova horizontálne. 3..5.2.3 V prípade zostupového majáka III. kategórie nesmú signály vyžarované vysiela om obsahova žiadne zložky, ktoré by sa prejavili vo fluktuáciách zostupovej dráhy s amplitúdou vä šou ako 2 % DDM špi ka/špi ka v rozsahu frekvencií 0,01 Hz až 10 Hz. 3..5.3 Krytie 3..5.3. Zostupový maják musí poskytova dostato ný signál na vedenie lietadla so štandardným vybavením ILS v sektoroch 8 v azimute po obidvoch stranách od osi zostupovej dráhy ILS do vzdialenosti najmenej 18,5 km (10 NM) v rozmedzí uhlov 1,75 Θ a 0,45 Θ nad vodorovnou rovinou alebo až do uhla 0,30 Θ, pod a požiadaviek na zabezpe enie vyhlásených postupov na naletenie zostupovej dráhy. 3..5.3.2 Na zabezpe enie krytia pod a 3.1.5.3.1 nesmie by minimálna intenzita po a v tomto sektore menšia ako 400 µv.m -1 (- 95 dbw.m -2 ). V prípade zostupového majáka I. kategórie musí by táto intenzita po a smerom nadol až do výšky 30 m (100 ft) nad horizontálnou rovinou obsahujúcou prah RWY. V prípade zostupových majákov II. a III. kategórie musí by táto intenzita po a smerom nadol až do výšky 15 m (50 ft) nad horizontálnou rovinou obsahujúcou prah RWY. Poznámka : Požiadavky tohto ustanovenia vychádzajú z predpokladu, že lietadlo letí priamo k zariadeniu. Poznámka 2: Základné parametre palubného prijíma a sú uvedené v 2.2.5 doložky C tohto zväzku. Poznámka 3: Údaje týkajúce sa zmenšenia krytia mimo sektorov 8 po obidvoch stranách osi zostupovej dráhy ILS sú uvedené v 2.4 doložky C tohto zväzku. 3..5.4 Priebeh zostupovej dráhy ILS 3..5.4. Zvlnenie zostupovej dráhy majáka ILS I. kategórie nesmie vykazova vä šie amplitúdy vyjadrené v hodnotách DDM ako sú nasledovné hodnoty: Úsek Aplitúda (DDM) (pre pravdepodobnos 95 %) Od vonkajšej hranice krytia do bodu "C" 3,5 % 3..5.4.2 Zvlnenie zostupovej dráhy majákov ILS II. a III. kategórie nesmie vykazova vä šie aplitúdy vyjdrené v hodnotách DDM ako sú nasledovné hodnoty: Úsek Aplitúda (DDM) (pre pravdepodobnos 95 %) Od vonkajšej hranice krytia do bodu "A" 3,5 % Od bodu "A" do bodu "B" Od bodu "B" do referen nej výšky ILS 2,3 % 3,5 % v bode "A" lineárne klesajúca na hodnotu 2,3 % v bode "B" Poznámka : Amplitúdy uvedené v 3..5.4. a 3..5.4.2 sú hodnoty DDM vznikajúce vplyvom zvlnenia, ktoré sa prejavuje na správne nastavenej nominálnej zostupovej dráhe ILS. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 13 Poznámka 2: Amplitúdy zvlnenia v približovacích priestoroch, v ktorých je zakrivenie zostupovej dráhy výrazné, sú stanovené zo stredného zakrivenia dráhy a nie z priebehu klesajúcej pred ženej priamej iary. Poznámka 3: alšie údaje týkajúce sa priebehu zostupovej dráhy ILS sú uvedené v 2..5 doložky C tohto zväzku. 3..5.5 Modulácia nosnej frekvencie 3..5.5. Menovitá h bka modulácie nosnej frekvencie každým modula ným signálom 90 Hz a 150 Hz na zostupovej dráhe musí by 40 %. Odchýlky h bky modulácie sa nesmú pohybova mimo rozsahu 37,5 % až 42,5 %. 3..5.5.2 Frekvencie modula ných signálov musia by v rozsahu nasledovných tolerancií: a) Zostupový maják I. kategórie musí obsahova modula né frekvencie 90 Hz a 150 Hz s toleranciou ± 2,5 %. b) Zostupový maják II. kategórie musí obsahova modula né frekvencie 90 Hz a 150 Hz s toleranciou ± 1,5 %. c) Zostupový maják III. kategórie musí obsahova modula né frekvencie 90 Hz a 150 Hz s toleranciou ± 1 %. d) Celkový obsah harmonických frekvencií signálu 90 Hz nesmie by vä ší ako 10 %. Okrem toho, v prípade zostupového majáka III. kategórie, nesmie úrove druhej harmonickej frekvencie signálu 90 Hz prekro i 5 %. e) Celkový obsah harmonických frekvencií signálu 150 Hz nesmie by vä ší ako 10 %. 3..5.5.2. Odporú anie Ak je to možné, zostupový maják ILS I. kategórie musí obsahova modula né signály 90 Hz a 150 Hz s toleranciou ± 1,5 %. 3..5.5.2.2 H bka amplitúdovej modulácie nosnej frekvencie zostupového majáka III. kategórie základnou frekvenciou napätia napájacieho zdroja alebo jej harmonickými frekvenciami alebo inými nežiaducimi frekvenciami nesmie by vä šia ako 1 %. 3..5.5.3 Modula né signály musia by fázovo zosynchronizované tak, aby demodulované priebehy 90 Hz a 150 Hz v polovi nom zostupovom sektore prechádzali nulou v rovnakom zmysle v rozmedzí a) 20 fázy u zostupového majáka I. a II. kategórie ILS; b) 10 fázy u zostupového majáka III. kategórie ILS vzh adom na zložku 150 Hz pri každej polperióde zloženého priebehu 90 Hz a 150 Hz. Poznámka : Z definície fázového vz ahu týmto spôsobom nevyplýva požiadavka na meranie fázy v polovi nom zostupovom sektore. Poznámka 2: Návod na takéto merania je uvedený na obr. C-6 doložky C tohto zväzku. 3..5.5.3. V prípade dvojfrekven ného zostupového majáka platí 3.1.5.5.3 pre každú nosnú frekvenciu. Okrem toho musia by signály 90 Hz na oboch nosných frekvenciách fázovo zosynchronizované tak, aby demodulované priebehy prechádzali nulou v rovnakom zmysle v rozmedzí a) 20 fázy u zostupových majákov ILS I. a II. kategórie; b) 10 fázy u zostupových majákov ILS III. kategórie vzh adom na zložku 90 Hz. Podobne musia by signály 150 Hz na oboch nosných frekvenciách fázovo zosynchronizované tak, aby ich demodulované priebehy prechádzali nulou v rovnakom zmysle v rozmedzí a) 20 fázy u zostupových majákov I. a II. kategórie; b) 10 fázy u zostupových majákov III. kategórie vzh adom na zložku 150 Hz. 3..5.5.3.2 V prevádzke sa môžu používa aj iné systémy dvojfrekven ných zostupových majákov ILS, ktoré pracujú s fázovými vz ahmi medzi modula nými signálmi odlišnými od podmienok stanovených v 3.1.5.5.3.1. U týchto systémov musí by fáza medzi dvoma signálmi 90 Hz a fáza medzi dvoma signálmi 150 Hz nastavená na jej menovitú hodnotu v rozmedziach zodpovedajúcich požiadavkám v 3.1.5.5.3.1. Poznámka: Táto požiadavka zabezpe uje správnu innos palubného prijíma a v zostupovom sektore, kde intenzity signálov obidvoch nosných frekvencií sú približne rovnaké. L 10/I 1/12/1998

14 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3..5.5.4 Nežiaduca frekven ná a fázová modulácia nosnej frekvencie zostupového majáka, ktorá môže ovplyvni hodnoty DDM v palubných prijíma och zostupovej dráhy ILS, sa musí o najviac potla i. Poznámka: Návod je uvedený v 2. 5 doložky C. 3..5.6 Polohová citlivos 3..5.6. Menovitá uhlová polohová citlivos zostupového majáka ILS I. kategórie musí pri uhlových odchýlkach nad a pod zostupovou dráhou v rozsahu medzi 0,07 Θ a 0,14 Θ zodpoveda hodnote DDM = 8,75 %. Poznámka: Toto ustanovenie nevylu uje použitie systémov zostupových majákov pracujúcich s nesymetrickými zostupovými sektormi. 3..5.6.2 Odporú anie Menovitá uhlová polohová citlivos zostupového majáka ILS I. kategórie má pri uhlovej odchýlke o 0,12 Θ s toleranciou ± 0,02 Θ pod zostupovú iaru zodpoveda hodnote DDM = 8,75 %. Horné a dolné zostupové sektory majú by o najviac symetrické v rozsahu pod a 3.1.5.6.1. 3..5.6.3 Uhlová polohová citlivos zostupového majáka ILS II. kategórie musí by o najviac symetrická. Menovitá uhlová polohová citlivos musí zodpoveda hodnote DDM = 8,75 % pri uhlovej odchýlke o a) 0,12 Θ s toleranciou ± 0,02 Θ pod zostupovou dráhou; b) 0,12 Θ s toleranciou + 0,02 Θ až - 0,05 Θ nad zostupovou dráhou. 3..5.6.4 Menovitá uhlová polohová citlivos zostupového majáka ILS III. kategórie musí pri uhlovej odchýlke nad a pod zostupovou dráhou o 0,12 Θ ± 0,02 Θ zodpoveda hodnote DDM = 8,75 %. 3..5.6.5 DDM pod zostupovou dráhou sa musí rovnomerne zvä šova so zmenšujúcim sa uhlom až na hodnotu DDM = 22 %. Táto hodnota sa musí dosiahnu pri uhle nie menšom ako 0,3 Θ nad vodorovnou rovinou. Ak sa uvedená hodnota dosiahne pri uhle vä šom ako 0,45 Θ, nesmie DDM klesnú pod hodnotu 22 % najmenej do uhla 0,45 Θ alebo až do takého uhla pod 0,3 Θ, ako sa požaduje na zabezpe enie vyhlásených postupov na naletenie zostupovej dráhy. Poznámka: Hranice nastavenia zostupového majáka sú znázornené na obr. C- doložky C tohto zväzku. 3..5.6.6 Uhlová polohová citlivos zostupových majákov ILS I. kategórie sa musí nastavi a udržiava v rozmedzí ± 25 % od zvolenej menovitej hodnoty. 3..5.6.7 Uhlová polohová citlivos zostupových majákov ILS II. kategórie sa musí nastavi a udržiava v rozmedzí ± 20 % od zvolenej menovitej hodnoty. 3..5.6.8 Uhlová polohová citlivos zostupových majákov ILS III. kategórie sa musí nastavi a udržiava v rozmedzí ± 15 % od zvolenej menovitej hodnoty. Poznámka: alšie pokyny na nastavovanie a udržiavanie zostupovej dráhy ILS sú uvedené v 2..5 doložky C tohto zväzku. 3..5.7 Monitorovací systém 3..5.7. Automatický monitorovací systém musí v asových intervaloch stanovených v 3.1.5.7.3.1 zabezpe i vyslanie výstrahy ur eným kontrolným pracoviskám a preruši vysielanie pri vzniku ktorejko vek z týchto podmienok: a) Pri zmene uhla nominálnej zostupovej dráhy ILS o hodnotu vä šiu ako mínus 0,075 Θ do plus 1,1 Θ od menovitého uhla Θ. b) V prípade jednofrekven ných zostupových majákov ILS pri zmenšení výstupného výkonu na menej ako 50 % normálnej hodnoty za predpokladu, že zariadenie aj na alej vyhovuje požiadavkám uvedeným v 3.1.5.3, 3.1.5.4 a 3.1.5.5. c) V prípade dvojfrekven ných majákov ILS pri zmenšení výstupného výkonu ktorejko vek nosnej frekvencie na menej ako 80 % normálnej hodnoty. Zmenšenie výkonu pod 80 % až na 50 % normálnej hodnoty je prípustné iba za predpokladu, že zariadenie aj na alej vyhovuje požiadavkám uvedeným v 3.1.5.3, 3.1.5.4 a 3.1.5.5. Poznámka: Treba si uvedomi, že zmena frekvencie, ktorá spôsobí zmenu frekven ného rozdielu stanoveného v 3..5.2., môže spôsobi nebezpe né situácie. Význam tohto problému sa zvä šuje pri zariadeniach ur ených na prevádzku II. a III. kategórie. Ak je to nutné, môže sa tento problém vyrieši zvláštnym monitorom alebo vysoko-spo ahlivými obvodmi. d) V prípade zostupových majákov I. kategórie pri zmene uhla medzi zostupovou dráhou a iarou pod zostupovou dráhou (kde prevažuje 1/12/1998 4/11/1999 L 10/I. 1

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 15 modula ný signál 150 Hz), na ktorej DDM = 8,75 % o viac ako ± 0,0375 Θ. e) V prípade zostupových majákov ILS II. a III. kategórie pri zmene polohovej citlivosti o viac ako 25 % menovitej hodnoty. f) Zníženie iary pod zostupovou dráhou ILS, na ktorej DDM = 8,75 % na uhol menší ako 0,7475 Θ od vodorovnej roviny. g) Zmenšenie DDM na menej ako 17,5 % vnútri stanoveného krytia pod zostupovým sektorom. Poznámka : Hodnota 0,7475 Θ bola stanovená na zabezpe enie dostato nej bezpe nej výšky nad prekážkami. Táto hodnota bola odvodená od ostatných parametrov zostupovej roviny a monitorovacieho systému. Ak nie je možné zabezpe i meranie na štyri desatinné miesta, môže sa na tieto ú ely použi hodnota 0,75 Θ. Kritériá bezpe nej výšky nad prekážkami sú opísané v predpise L 8 68. Poznámka 2: Zámerom odsekov a) a g) nie je stanovi požiadavku na samostatné monitorovanie odchýlky spodnej hranice polovi ného zostupového sektora pod uhlom 0,7475 Θ nad vodorovnou rovinou. Poznámka 3: V prípade zostupových majákov, u ktorých zvolená menovitá uhlová polohová citlivos zodpovedá ur itému uhlu pod zostupovou dráhou ILS, ktorý sa blíži alebo dosahuje maximálnych tolerancií stanovených v 3..5.6, je potrebné nastavi prevádzkové limity monitorovacieho systému tak, aby nedochádzalo k odchýlkam spodného zostupového sektora pod uhol 0,7475 Θ nad vodorovnou rovinou. Poznámka 4: Podklady vz ahujúce sa na podmienky opísané v g) sú uvedené v 2.4. 3 doložky C tohto zväzku. 3..5.7.2 Odporú anie Tam, kde je to z prevádzkových dôvodov nutné, má sa monitorovanie parametrov zostupovej dráhy ILS vykonáva s prísnejšími toleranciami. 3..5.7.3 Celkový as vrátane asu nulového vysielania, v ktorom sú prekro ené parametre stanovené v a), b), c), d), e) a f) 3.1.5.7.1, musí by o najkratší. 3..5.7.3. Celkový as (pozri 3.1.5.7.3) nesmie za žiadnych okolností prekro i 6 sekúnd v prípade zostupového majáka I. kategórie, 2 sekundy v prípade zostupových majákov II. a III. kategórie. Poznámka : Uvedené celkové asy sa za žiadnych okolností nesmú prekro i. Sú stanovené na ochranu lietadla vo fáze kone ného priblíženia proti dlhému alebo opakovanému vedeniu na zostupovej dráhe mimo hraníc innosti monitorovacieho systému. Z tohto dôvodu zah ajú tieto asy nielen po iato né asy prevádzky mimo stanovených tolerancií, ale aj celkové asy prevádzky mimo tolerancií, ktoré sa môžu vyskytnú, napríklad pri následnej innosti monitorovacieho systému a výslednom prepnutí na druhú súpravu. Poznámka 2: Ú elom je, aby sa po uvedených asoch nevysielali na vedenie lietadiel žiadne informácie, ktoré by sa pohybovali mimo tolerancie monitorovacieho systému a aby sa nasledujúcich 20 sekúnd nerobili žiadne pokusy na obnovenie prevádzky nesprávne pracujúcej súpravy. 3..5.7.3.2 Odporú anie Ak je to možné, nemá celkový as pod a 3.1.5.7.3.1 v prípade zostupových majákov II. a III. kategórie prekro i 1 sekundu. 3..5.7.4 Konštrukcia a prevádzka monitorovacieho systému musí sp a požiadavku na odstránenie naviga ných zložiek a identifika ného signálu z vysielania a na vyslanie výstražného signálu ur eným kontrolným pracoviskám v prípade, ke sa vyskytne porucha samotného monitorovacieho systému. Poznámka: Návod na konštrukciu a prevádzku monitorovacích systémov je uvedený v 2..8 doložky C tohto zväzku. 3..5.8 Požiadavky na integritu a nepretržitos prevádzky 3..5.8. Pravdepodobnos nevyžiarenia falošných navádzacích signálov v prípade zostupových majákov II. a III. kategórie nesmie by menšia ako 1 0,5.10-9 pri každom pristátí. 3..5.8.2 Pravdepodobnos nevyžiarenia falošných navádzacích signálov v prípade zostupových majákov I. kategórie nesmie by menšia ako 1 1,0.10-7 pri každom pristátí. 3..5.8.3 Pravdepodobnos, že vyžarovaný navádzací signál sa nestratí, musí by vä šia ako 1 2.10-6 v každom asovom úseku 15 s v prípade zostupových majákov II. a III. kategórie L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

16 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 2000 h). 3..5.8.4 Pravdepodobnos, že vyžarovaný navádzací signál sa nestratí, musí by v prípade zostupových majákov I. kategórie vä šia ako 1 4.10-6 v každom asovom úseku 15 s (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 1000 h). Poznámka: Podrobnejšie informácie týkajúce sa integrity a nepretržitosti prevádzky sú uvedené v 2.8 doložky C. 3..6 Párovanie frekvencií kurzového a zostupového majáka 3..6. Párovanie frekvencií kurzového a zostupového majáka systému ILS sa musí uskuto ni výberom z nasledujúcej tabu ky v súlade s 4.2 hlavy 4 predpisu L 10/V. Kurzový maják Zostupový maják Kurzový maják Zostupový maják (MHz) (MHz) (MHz) (MHz) 108,1 334,7 110,1 334,4 108,15 334,55 110,15 334,25 108,3 334,1 110,3 335,0 108,35 333,95 110,35 334,85 108,5 329,9 110,5 329,6 108,55 329,75 110,55 329,45 108,7 330,5 110,7 330,2 108,75 330,35 110,75 330,05 108,9 329,3 110,9 330,8 108,95 329,15 110,95 330,65 109,1 331,4 111,1 331,7 109,15 331,25 111,15 331,55 109,3 332,0 111,3 323,3 109,35 331,85 111,35 332,15 109,5 332,6 111,5 332,9 109,55 332,45 111,55 332,75 109,7 333,2 111,7 333,5 109,75 333,05 111,75 333,35 109,9 333,8 111,9 331,1 109,95 333,65 111,95 330,95 3..6.. 3..6.2 3..6.3 3..7 3..7. a) b) 1/12/1998 4/11/1999 L 10/I. 1

HLAVA 3 ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 6/a 3.1.6.1.1 V tých oblastiach, kde požiadavky na frekvencie kurzových a zostupových majákov ILS neprevyšujú 20 párov, pride ujú sa postupne ako sa požadujú a v poradí pod a nasledujúcej tabu ky: Kurzový maják Zostupový maják (MHz) (MHz). 0,3 335,0 2. 09,9 333,8 3. 0 09,5 332,6 4. 0, 334,4 5. 09,7 333,2 6. 09,3 332,0 7. 09, 33,4 8. 0,9 330,8 9. 0,7 330,2 0. 0,5 329,6. 08, 334,7 2. 08,3 334, 3. 08,5 329,9 4. 08,7 330,5 5. 08,9 329,3 6., 33,7 7.,3 332,3 8.,5 332,9 9.,7 333,5 20.,9 33, 3.1.6.2 Tam, kde existujúce kurzové majáky ILS pracujú pod a národných požiadaviek na frekvenciách kon iacich sa na párne desatiny MHz, ich frekvencie sa musia o najskôr zmeni v súlade s 3..6. alebo 3..6... Na doterajších frekvenciách môžu pracova iba do asu, kým bude možné túto zmenu vykona. 3.1.6.3 Existujúcim kurzovým majákom ILS pracujúcim v medzinárodnej prevádzke na frekvenciách kon iacich sa na nepárne desatiny MHz sa nesmú pride ova nové frekvencie vyjadrené na mieste desatín MHz nepárnou íslicou a sú asne na mieste stotín MHZ íslicou 5. Výnimkou je prípad, ke na základe regionálnej dohody je povolené všeobecné použitie ubovo ných kanálov z tabu ky 3..6. (pozri 4.2, zväzok V). 3.1.7 VHF polohové návestidlá (75 MHz) 3.1.7.1 Všeobecne a) Každý systém ILS musí obsahova dve polohové návestidlá, s výnimkou prípadov pod a 3..7.6.6. Ak sa vyskytnú zvláštne prevádzkové požiadavky, môže letecký úrad nariadi inštaláciu tretieho polohového návestidla. b) Polohové návestidlá musia sp a požiadavky tohto ustanovenia. Ak systém ILS obsahuje iba dve polohové návestidlá, musia by splnené požiadavky vz ahujúce sa na stredné a vonkajšie polohové návestidlo. L 0/I 4/ / 999.

ZÁMERNE NEPOUŽITÉ

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 17 c) Polohové návestidlá musia vytvára vyžarovacie diagramy, ktoré na zostupovej dráhe ILS vyzna ujú vopred stanovené vzdialenosti od prahu RWY. 3..7.. Polohové návestidlá používané v zadnom kurzovom sektore ILS musia sp a požiadavky uvedené v 3.1.7. 3..7..2 Identifika né signály návestidiel použitých v zadnom sektore kurzového majáka sa musia zrete ne odlišova od identifika ných signálov polohových návestidiel v prednom sektore uvedených v 3.1.7.5.1. 3..7.2 Frekvencia 3..7.2. Polohové návestidlá musia pracova na frekvencii 75,0 MHz s toleranciou ± 0,01 % s horizontálnou polarizáciou 3..7.2.2 Od 1.1.1990 musia všetky polohové návestidlá pracova s frekven nou stabilitou lepšou ako 5.10-5. 3..7.3 Krytie 3..7.3. Polohové návestidlá musia zabezpe i krytie v nasledujúcich d žkach meraných na zostupovej a kurzovej iare systému ILS: a) vnútorné polohové návestidlo (ak je použité) 150 m ± 50 m (500 ft ± 160 ft) b) stredné polohové návestidlo 300 m ± 100 m (1 000 ft ± 325 ft) c) vonkajšie polohové návestidlo 600 m ± 200 m (2 000 ft ± 650 ft) 3..7.3.2 Intenzita po a na hraniciach krytia stanovených v 3.1.7.3.1 musí by 1,5 mv.m -1 (- 82 dbw.m -2 ). Okrem toho, vnútri priestoru krytia sa musí zvä ši až na 3 mv.m -1 (- 76 dbw.m -2 ). Poznámka : Pri návrhu pozemnej antény je vhodné sa presved i, i na hraniciach krytia je primeraná rýchlos zmeny intenzity po a. Rovnako je vhodné presved i sa, i lietadlo vnútri kurzového sektora bude ma vizuálnu indikáciu. Poznámka 2: Uspokojivá innos štandardného palubného prijíma a signálu návestidiel sa dosiahne, ak sa jeho citlivos nastaví tak, aby sa vizuálna indikácia spustila pri intenzite po a,5 mv.m - (- 82 dbw.m -2 ). 3..7.4 Modulácia 3..7.4. Modula né frekvencie jednotlivých polohových návestidiel musia by takéto: a) vnútorné polohové návestidlo (ak je použité) 3000 Hz; b) stredné polohové návestidlo 1300 Hz; c) vonkajšie polohové návestidlo 400 Hz. Modula né frekvencie sa musia dodrža s presnos ou ± 2,5 % a celkový obsah harmonických každej z nich nesmie by vä ší ako 15 %. 3..7.4.2 H bka modulácie nosnej frekvencie polohových návestidiel musí by 95 % ± 4 %. 3..7.5 Identifika ný signál 3..7.5. Nosná frekvencia polohového návestidla nesmie by prerušovaná. Identifika ný signál sa vytvorí k ú ovaním modula nej frekvencie takto: a) Vnútorné polohové návestidlo (ak je použité): nepretržitá séria bodiek vysielaných rýchlos ou 6 bodiek za sekundu. b) Stredné polohové návestidlo: nepretržité série kombinácií bodka- iarka; iarky sú k ú ované rýchlos ou dve iarky za sekundu a bodky rýchlos ou 6 bodiek za sekundu. c) Vonkajšie polohové návestidlo: nepretržitá séria iarok vysielaných rýchlos ou 2 iarky za sekundu. d) Uvedené rýchlosti k ú ovania sa musia dodrža s presnos ou ± 15 %. 3..7.6 Umiestnenie 3..7.6. Ak sa inštaluje vnútorné polohové návestidlo, musí sa umiestni tak, aby v podmienkach malej doh adnosti indikovalo, že lietadlo zakrátko priletí nad prah RWY. 3..7.6.. Ak sa inštaluje vnútorné polohové návestidlo s vertikálnym vyžarovacím diagramom, musí sa umiestni vo vzdialenosti medzi 75 m (250 ft) až 450 m (1 500 ft) od prahu RWY a najviac 30 m bokom od pred ženej osi RWY. Poznámka : Zámerom je, aby vyžarovací diagram vnútorného polohového návestidla pretínal pred ženú klesajúcu priamu as nominálnej zostupovej dráhy ILS v najmenšej použite nej výške rozhodnutia, ktorá prichádza do úvahy pri prevádzke II. kategórie. L 10/I 1/12/1998

18 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ Poznámka 2: Pri umiest ovaní vnútorného návestidla sa musí dba na to, aby nedošlo k rušeniu medzi vnútorným a stredným polohovým návestidlom. Podrobnosti týkajúce sa umiestnenia vnútorného polohového návestidla sú uvedené v 2. 0 doložky C tohto zväzku. 3..7.6..2 Ak vyžarovací diagram nie je orientovaný vertikálne, zariadenie sa musí umiestni tak, aby sa dosiahlo rovnaké pole signálu návestidla v kurzovom a zostupovom sektore ako v prípade pod a 3.1.7.6.1.1. 3..7.6.2 Stredné polohové návestidlo sa musí umiestni tak, aby v podmienkach malej doh adnosti indikovalo blízkos vizuálnych navádzacích zariadení. 3..7.6.2. Stredné polohové návestidlo s vertikálnym vyžarovacím diagramom sa musí umiestni vo vzdialenosti 1 050 m (3 500 ft) ± 150 m (500 ft) od prahu RWY v smere pristátia a maximálne 75 m (250 ft) bokom od pred ženej osi RWY. Poznámka: Návod na umiestnenie vnútorného a stredného polohového návestidla je uvedený v 2.2.2 doložky A tohto zväzku. 3..7.6.2.2 Ak vyžarovací diagram nie je orientovaný vertikálne, zariadenie sa musí umiestni tak, aby sa dosiahlo rovnaké pole signálu návestidla v kurzovom a zostupovom sektore ako v prípade pod a 3.1.7.6.2.1. 3..7.6.3 Vonkajšie polohové návestidlo sa musí umiestni tak, aby poskytlo možnos overenia výšky, vzdialenosti a innosti zariadení lietadla vo fáze stredného a kone ného priblíženia na pristátie. 3..7.6.3. Vonkajšie polohové návestidlo sa musí umiestni vo vzdialenosti 7,2 km (3,9 NM) od prahu RWY, s výnimkou prípadov, ke sa z topografických alebo prevádzkových dôvodov nemôže v tejto vzdialenosti inštalácia vonkajšieho polohového návestidla vykona. V týchto prípadoch sa môže umiestni vo vzdialenosti 6,5 km (3,5 NM) až 11,1 km (6 NM) od prahu RWY. 3..7.6.4 Odporú anie Vonkajšie polohové návestidlo s vertikálnym vyžarovacím diagramom nemá by umiestnené vo vzdialenosti vä šej ako 75 m (250 ft) bokom od pred ženej osi RWY. Ak pracuje s iným ako vertikálnym vyžarovacím diagramom, má sa umiestni tak, aby sa v kurzovom a zostupovom sektore dosiahlo pole signálu návestidla ako v prípade antény, ktorá vyžaruje vertikálny diagram. 3..7.6.5 Umiestnenie jednotlivých polohových návestidiel alebo zodpovedajúce údaje o vzdialenosti DME (ak sa používa ako náhrada asti alebo všetkých polohových návestidiel tvoriacich sú- as systému ILS) sa musí publikova v súlade s ustanoveniami predpisu L 15. 3..7.6.6 Tam, kde nie je možné inštalova VHF polohové návestidlá, môže by prijate nou náhradou asti alebo všetkých návestidiel tvoriacich sú as systému ILS vhodne umiestnené DME vybavené monitorovacím systémom, dia kovým ovládaním a indika ným výbavením. Poznámka: Údaje týkajúce sa použitia DME ako náhrady polohových návestidiel systému ILS sú uvedené v 2. doložky C tohto zväzku. 3..7.6.6. Ak sa používa DME, musí poskytova rovnocennú informáciu o vzdialenosti ako poskytujú polohové návestidlá. 3..7.6.6.2 Ak sa DME použije ako náhrada stredného polohového návestidla, musí sa frekven ne spárova s kurzovým vysiela om ILS a umiestni tak, aby chyba informácie o vzdialenosti bola minimálna. 3..7.6.6.3 DME použité pod a 3.1.7.6.6 musí vyhovova špecifikáciám uvedeným v 3.5. 3..7.7 Monitorovanie 3..7.7. Zariadenie musí poskytova signály na prevádzku automatického monitora. Monitor musí vysla výstrahu kontrolnému pracovisku pri vzniku niektorého z týchto prípadov: a) porucha modulácie alebo k ú ovania; b) pokles výstupného výkonu na menej ako 50 % normálnej hodnoty. 3..7.7.2 Každé polohové návestidlo musí by vybavené monitorovacím zariadením, ktoré na príslušnom pracovisku indikuje zmenšenie h bky modulácie pod 50 %. 3.2 Špecifikácia systému presného radarového priblíženia Poznámka: V tomto ustanovení sú použité šikmé vzdialenosti. 3.2. Systém presného radarového priblíženia sa skladá z alej uvedených prvkov. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 19 3.2.. Prvok presného približovacieho radaru (PAR) 3.2..2 Prvok preh adového radaru (SRE) 3.2.2 Ak sa používa iba presný približovací radar, musí sa ozna i skratkou PAR alebo názvom "presný približovací radar", nie výrazom "systém presného radarového priblíženia". Poznámka: Ustanovenia týkajúce sa záznamu a uchovávania radarových dát sú uvedené v predpise L, hlava 6. 3.2.3 Presný približovací radar (PAR) 3.2.3. Krytie 3.2.3.. PAR musí by schopný zisti a zobrazi polohu lietadla s odrazovou plochou 15 m 2 alebo vä šou, ktoré je vnútri priestoru ohrani enom sektorom azimutu 20 a eleva ným sektorom 7 do vzdialenosti najmenej 16,7 km (9 NM) od antény radaru. Poznámka: Ako návod na ur enie odrazových plôch lietadiel sa môžu použi nasledovné hodnoty: malé jednomotorové lietadlo = 5 až 0 m 2 malé dvojmotorové lietadlo = 5 m 2 a viac stredné dvojmotorové lietadlo = 25 m 2 a viac štvormotorové lietadlo = 50 až 00 m 2. 3.2.3.2 Umiestnenie 3.2.3.2. PAR sa musí umiestni a nastavi tak, aby pokryl celý sektor, ktorého vrchol je vo vzdialenosti 150 m (500 ft) od bodu dotyku smerom ku koncu RWY rozširujúci sa v azimute ± 5 okolo osi RWY a - 1 až + 6 v elevácii. Poznámka : Ak je zariadenie nastavené tak, aby snímalo sektor ± 0 vzh adom na os RWY, je možné splni požiadavku 3.2.3.2. umiestnením zariadenia za bod dotyku smerom ku koncu RWY vo vzdialenosti 9 5 m (3 000 ft) alebo viac pri bo nej vzdialenosti 20 m (400 ft) od jej osi alebo vo vzdialenosti 200 m (4 000 ft) alebo viac pri bo nej vzdialenosti 85 m (600 ft) od osi RWY. Ak je zariadenie nastavené tak, aby snímalo sektor 5 na jednu a 5 na druhú stranu od osi RWY, minimálne vzdialenosti sa môžu zmenši na 685 m (2 250 ft) pri bo nej vzdialenosti 20 m (400 ft) od osi RWY a na 9 5 m (3 000 ft) pri bo nej vzdialenosti 85 m (600 ft) od osi RWY. Poznámka 2: Obrázky znázor ujúce umiestnenie zariadenia PAR sú uvedené v doložke C (obr. C- 4 až C- 7). 3.2.3.3 Presnos 3.2.3.3. Presnos v azimute Informácie o azimute sa musia zobrazova takým spôsobom, aby sa odchýlky v avo alebo vpravo od osi priblíženia mohli ahko spozorova. Maximálna prípustná chyba vzh adom na os priblíženia môže by bu 0,6 % zo vzdialenosti lietadla od antény PAR plus 10 % odchýlky lietadla od osi priblíženia alebo 9 m (30 ft) pod a toho, ktorá hodnota je vä šia. Zariadenie musí by umiestnené tak, aby chyba v bode dotyku nebola vä šia ako 9 m (30 ft). Zariadenie musí by nastavené tak, aby chyba zobrazená na indikátore bola v bode dotyku minimálna. Táto chyba nesmie by vä šia ako 0,3 % vzdialenosti lietadla od antény PAR alebo 4,5 m (15 ft) pod a toho, ktorá hodnota je vä šia. Rozlišovacia schopnos v azimute musí by 1,2 (musia sa da rozozna polohy dvoch ved a seba letiacich lietadiel vzdialených od seba 1,2 v azimute). 3.2.3.3.2 Presnos v elevácii Informácie o elevácii sa musia zobrazova tak, aby sa odchýlky nad alebo pod zostupovou dráhou, na ktorú je zariadenie nastavené, mohli ahko spozorova. Maximálna prípustná chyba pokia ide o odchýlky od osi priblíženia môže by bu 0,4 % zo vzdialenosti lietadla od antény PAR plus 10 % lineárnej odchýlky lietadla od zvolenej zostupovej dráhy alebo 6 m (20 ft) pod a toho, ktorá hodnota je vä šia. Zariadenie musí by umiestnené tak, aby chyba v bode dotyku nebola vä šia ako 6 m (20 ft). Zariadenie musí by nastavené tak, aby chyba zobrazená na indikátore bola v bode dotyku minimálna. Táto chyba nesmie by vä šia ako 0,2 % vzdialenosti lietadla od antény PAR alebo 3 m (10 ft) pod a toho, ktorá hodnota je vä šia. Rozlišovacia schopnos v elevácii musí by 0,6 (musia sa da rozozna polohy dvoch lietadiel letiacich na dvoch zostupových dráhach rozdielnych o 0,6 ). 3.2.3.3.3 Presnos vo vzdialenosti Chyba v udávaní vzdialenosti lietadla od bodu dotyku nesmie by vä šia ako 30 m (100 ft) plus 3 % tejto vzdialenosti. Rozlišovacia schopnos vo vzdialenosti musí by 120 m (400 ft). To znamená, že sa musia da rozozna polohy dvoch za sebou letiacich lietadiel s pozd žnym rozstupom 120 m (400 ft). L 10/I 1/12/1998

20 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3.2.3.4 Zobrazenie musí by také, aby umožnilo ur i polohu riadeného lietadla vzh adom na ostatné lietadlá a prekážky. Zobrazenie musí tiež umožni odhadnú tra ovú rýchlos lietadla a rýchlos jeho vz a ovania sa alebo približovania sa k požadovanej dráhe letu. 3.2.3.5 Informácia sa musí obnovova najmenej 1 raz za sekundu. 3.2.4 Preh adový radar 3.2.4. Preh adový radar použitý ako prvok SRE v systéme presného radarového priblíženia musí sp a najmenej tieto základné požiadavky. 3.2.4.2 Krytie 3.2.4.2. SRE musí by schopný zisti lietadlo s odrazovou plochou 15 m 2 alebo vä šou, ktoré je v doh ade jeho antény vnútri priestoru, ktorý vznikne otá aním vertikálnej plochy o 360 okolo antény. Plocha je ohrani ená priamkou vychádzajúcou z antény zvierajúcou uhol 1,5 s horizontálnou rovinou do vzdialenosti 37 km (20 NM), vertikálnou priamkou od priese níka s predchádzajúcou priamkou do výšky 2 400 m (8 000 ft) nad úrov ou antény, horizontálnou priamkou od priese níka s predchádzajúcou priamkou spä k anténe až do priese níka s priamkou vychádzajúcou z antény a zvierajúcou uhol 20 s horizontálnou rovinou a touto priamkou k anténe. 3.2.4.2.2 Odporú anie V záujme zvä šenia krytia sa odporú a v 3.2.4.2.1 - namiesto 1,5 použi 0,5, - namiesto 37 km (20 NM) použi 46,3 km (25 NM), - namiesto 2 400 m (8 000 ft) použi 3 000 m (10 000 ft), - namiesto 20 použi 30. Poznámka: Vertikálne krytie SRE je znázornené na obr. C- 8 v doložke C tohto zväzku. 3.2.4.3 Presnos 3.2.4.3. Presnos v azimute Udávanie polohy lietadla v azimute musí by v rozmedzí ± 2 od skuto nej polohy. Rozlišovacia schopnos v azimute musí by 4 (musia sa da rozozna polohy dvoch ved a seba letiacich lietadiel vzdialených od seba 4 v azimute). 3.2.4.3.2 Presnos vo vzdialenosti Chyba v udávaní vzdialenosti lietadla od antény SRE nesmie by vä šia ako 5 % zo skuto nej vzdialenosti alebo 150 m (pod a toho, ktorá hodnota je vä šia). Rozlišovacia schopnos vo vzdialenosti musí by 1 % zo skuto nej vzdialenosti alebo 230 m (pod a toho, ktorá hodnota je vä šia). 3.2.4.3.2. Odporú anie Chyba v udávaní vzdialenosti nemá prekro i 3 % skuto nej vzdialenosti alebo 150 m (pod a toho, o je vä šie). 3.2.4.4 Zariadenie musí by schopné obnovova úplné informácie o azimute a vzdialenosti všetkých lietadiel nachádzajúcich sa v priestore jeho krytia najmenej 1 raz za 4 sekundy. 3.2.4.5 Zariadenie musí by vybavené obvodmi na maximálne potla enie rušenia spôsobeného odrazmi od pozemných cie ov, obla nosti a poveternostných zrážok. 3.3 Špecifikácia VHF všesmerového rádiomajáka (VOR) 3.3. Všeobecne 3.3.. VHF všesmerový rádiomaják VOR sa musí skonštruova a nastavi tak, aby prístrojová indikácia v lietadle zodpovedala rovnakým uhlovým odchýlkam (zameraniam) v smere hodinových ru i iek v stup och od magnetického severu, ako sú merané od stanoviš a rádiomajáka. 3.3..2 Nosná frekvencia majáka VOR je modulovaná dvoma samostatnými signálmi 30 Hz. Jeden z nich musí by taký, že jeho fáza nezávisí od azimutu miesta pozorovania (referen ná fáza). Druhý musí by taký, že jeho fáza sa v mieste pozorovania líši od referen nej fázy o uhol, ktorý sa rovná zameraniu miesta pozorovania vzh adom na VOR (premenlivá fáza). 3.3..3 Rozdiel fáz modula ných signálov v smere vz ažného poludníka prechádzajúceho zariadením VOR musí by nulový. Poznámka: Modula né signály majú nulový fázový rozdiel vtedy, ke maximálna hodnota sú tu energií nosnej frekvencie a postranných pásem vznikajúcich vplyvom modula ného signálu s premenlivou fázou nastane v rovnakom ase ako najvyššia okamžitá frekvencia modula ného signálu s referen nou fázou. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 21 3.3.2 Frekvencia 3.3.2. Maják VOR musí pracova vo frekven- nom pásme 111,975 MHz až 117,975 MHz. V pásme 108-111,975 MHz môžu majáky VOR pracova iba vtedy, ak sú dodržané podmienky uvedené v 4.2.1 a 4.2.3.1 predpisu L 10/V. Najvyššia frekvencia, ktorá sa môže prideli, je 117,950 MHz. Odstup jednotlivých kanálov až po túto frekvenciu je v krokoch po 50 khz. 3.3.2.2 Stabilita nosnej frekvencie pri odstupe kanálov 50 khz musí by aspo 2.10-5. 3.3.2.3 V prípade, že v rovnakom priestore, kde už existuje zariadenie VOR, sa bude dop a nové zariadenie VOR, ktorému bola pridelená frekvencia o 50 khz rozdielna od frekvencie už existujúceho zariadenia VOR, musí sa najskôr zlepši stabilita nosnej frekvencie aspo na hodnotu 2.10-5 u existujúceho zariadenia. 3.3.3 Polarizácia a presnos vyžarovacieho diagramu 3.3.3. Vyžarovanie rádiomajáka VOR sa musí polarizova horizontálne. Vertikálne polarizovaná zložka vyžarovania musí by o najmenšia. Poznámka: V sú asnosti nie je možné stanovi maximálnu prípustnú ve kos vertikálne polarizovanej zložky. Spôsoby zis ovania jej vplyvu na presnos zamerania majáka VOR sú uvedené v 3.2 doložky C tohto zväzku a v Manual on Testing of Radio Navigation Aids (Doc 807 ). 3.3.3.2 Presnos údajov o zameraní odvodených z horizontálne polarizovaného vyžarovania majáka VOR vo vzdialenosti približne 4 vlnových d žok v rozsahu eleva ných uhlov 0-40 vztiahnutých k stredu anténového systému musí by v medziach ± 2. 3.3.4 Krytie 3.3.4. Maják VOR musí zabezpe i dostato nú úrove signálu potrebnú na innos štandardného palubného vybavenia lietadla v hladinách a vzdialenostiach požadovaných z prevádzkových dôvodov až do eleva ného uhla 40. 3.3.4.2 Intenzita po a alebo hustota výkonového toku signálov VOR potrebná na innos štandardného palubného vybavenia lietadla v minimálnej prevádzkovej hladine a maximálnej prevádzkovej vzdialenosti musí by 90 µv.m -1 (-107 dbw.m -2 ). Poznámka: Ve kos efektívneho vyžarovaného výkonu (ERP) pre stanovený dosah je uvedená v 3. doložky C tohto zväzku. 3.3.5 Modulácia naviga ných signálov 3.3.5. Nosná frekvencia majáka VOR musí by v ktoromko vek mieste príjmu amplitúdovo modulovaná takýmito dvoma signálmi: a) Pomocnou nosnou frekvenciou 9960 Hz s konštantnou amplitúdou frekven ne modulovanou 30 Hz pri initeli frekven ného zdvihu 16 ± 1; 1) V prípade klasického majáka VOR je zložka 30 Hz frekven ne modulovanej pomocnej nosnej frekvencie nezávislá od azimutu a ozna uje sa ako "referen ná fáza". 2) V prípade Dopplerovho majáka sa fáza zložky 30 Hz mení s azimutom a ozna uje sa ako "premenlivá fáza". b) Amplitúdovo modulovanou zložkou 30 Hz; 1) V prípade klasického majáka VOR vzniká táto zložka otá aním vyžarovacieho diagramu, jej fáza sa mení s azimutom a ozna uje sa ako "premenlivá fáza". 2) V prípade Dopplerovho majáka VOR je fáza tejto zložky nezávislá od azimutu, má konštantnú amplitúdu, je vyžarovaná všesmerovo a ozna uje sa ako "referen ná fáza". 3.3.5.2 H bka modulácie nosnej frekvencie pomocnou nosnou frekvenciou 9960 Hz musí by v medziach 28 % až 32 %. 3.3.5.3 H bka modulácie nosnej frekvencie signálmi 30 Hz alebo 9960 Hz meraná pod akýmko vek eleva ným uhlom až do 5 musí by v medziach 28 % až 32 %. 3.3.5.4 Modula né frekvencie s referen nou a premenlivou fázou musia by 30 Hz ± 1 %. 3.3.5.5 Stredná frekvencia pomocnej nosnej frekvencie musí by 9960 Hz ± 1 %. 3.3.5.6 a) V prípade klasického majáka VOR nesmie by h bka amplitúdovej modulácie nosnej frekvencie vä šia ako 5 %. b) V prípade Dopplerovho majáka VOR nesmie by h bka amplitúdovej modulácie pomocnej nosnej frekvencie 9960 Hz pri meraní v bode vzdialenom najmenej 300 m od majáka vä šia ako 40 %. L 10/I 1/12/1998

22 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3.3.5.7 Pri odstupe kanálov 50 khz nesmie by úrove postranných pásem harmonických frekvencií od 9960 Hz vo vysielanom signále vyššia ako alej uvedené úrovne vztiahnuté k úrovni postranných pásem základnej frekvencie 9960 Hz. Pomocná nosná frekvencia 9960 Hz druhá harmonická tretia harmonická štvrtá a alšie harmonické Úrove (vz ažná úrove 0 db) - 30 db - 50 db - 60 db 3.3.6 Hlasový kanál a identifika ná zna ka 3.3.6. Ak sa maják VOR používa aj na rádiotelefónne spojenie zem-lietadlo, musí sa modulácia hlasovým signálom vysiela na rovnakej nosnej frekvencii aká je použitá na vysielanie naviga ných signálov. Vyžarovanie na tomto kanáli musí by polarizované horizontálne. 3.3.6.2 Maximálna h bka modulácie nosnej frekvencie hlasového kanála nesmie by vä šia ako 30 %. 3.3.6.3 Nízkofrekven ná charakteristika hlasového kanála musí v rozsahu frekvencií 300 až 3000 Hz vzh adom na úrove 100 Hz prebieha v rozmedzí 3 db. 3.3.6.4 Na nosnej frekvencii majáka VOR používanej na vysielanie naviga ných signálov sa musí umožni sú asné vysielanie identifika ného signálu s horizontálnou polarizáciou. 3.3.6.5 Identifika ný signál pozostáva z dvoch alebo troch písmen vysielaných v medzinárodnej Morseovej abecede rýchlos ou približne 35 písmen (7 slov) za minútu. Signál sa musí opakova najmenej každých 30 sekúnd, modula ný tón identifika ného signálu musí ma frekvenciu 1020 Hz ± 50 Hz. 3.3.6.5. Identifika ný signál sa musí vysiela najmenej 3 krát rovnomerne za sebou každých 30 sekúnd. Jedno z týchto opakovaní identifika ného signálu môže by vo forme hlasovej identifika nej zna ky. Poznámka: Pri spolo nej inštalácii zariadenia VOR a DME pod a 3.5.2.5 sa vysielanie identifika ného signálu majáka VOR riadi ustanovením 3.5.3.6.4. 3.3.6.6 H bka modulácie nosnej frekvencie identifika ným signálom sa musí o najviac blíži hodnote 10 % a túto hodnotu nesmie prekro i. Ak sa nepoužíva hlasový kanál, je možné zvýši h bku modulácie identifika ného signálu ma hodnotu maximálne 20 %. 3.3.6.6. Ak maják VOR sú asne poskytuje aj hlasový kanál na spojenie zem-lietadlo, h bka modulácie identifika ného signálu s oh adom na dosiahnutie vyhovujúcej kvality hlasového signálu musí by 5 % ± 1 %. 3.3.6.7 Používanie hlasového kanála nesmie v žiadnom prípade ovplyv ova základné naviga né funkcie alebo potlá a vysielanie identifika ného signálu majáka VOR. 3.3.6.8 V podmienkach príjmu vyskytujúcich sa v stanovených hraniciach krytia a pri spôsoboch modulácie uvedených v 3.3.6.5, 3.3.6.6 a 3.3.6.7, musí príjem majáka VOR umožni jednozna nú identifikáciu žiadaného signálu. 3.3.7 Monitorovanie 3.3.7. Vhodné zariadenie umiestnené vo vyžarovacom poli musí poskytova signály na innos automatického monitora. Monitor musí vysla výstrahu kontrolnému pracovisku a bu preruši vysielanie naviga ných zložiek a identifika ného signálu na nosnej frekvencii alebo úplne zastavi vysielanie pri vzniku ktorejko vek z alej uvedených odchýlok od normálneho stavu: a) pri zmene informácie o zameraní vysielanej zariadením VOR v mieste monitora o viac než 1 ; b) pri poklese úrovne napätia modula ných zložiek (pomocnej nosnej frekvencie alebo amplitúdových modula ných zložiek 30 Hz alebo obidvoch) v obvodoch monitora o 15 %. 3.3.7.2 Pri poruche vlastného monitora musí tento vysla kontrolnému pracovisku výstražný signál a bu a) preruši vysielanie naviga ných zložiek a identifika ného signálu na nosnej frekvencii alebo b) zastavi vysielanie. Poznámka: Technické údaje na inštaláciu a prevádzku majáka VOR sú uvedené v 3 doložky C tohto zväzku. 3.3.8 Odolnos prijíma ov VOR proti rušeniu 3.3.8. Po 1.1.1998 musia prijímacie systémy VOR zabezpe i zodpovedajúcu odolnos proti rušeniu intermodula nými produktami tretieho rádu spôsobenými interferenciou dvoch signálov 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 23 FM rozhlasu VHF s úrov ami pod a nasledovných vz ahov: 2N 1 + N 2 + 72 0 rozhlasové vysielanie FM v pásme VHF 107,7-108,0 MHz 2N + N ƒ 1 + 3 (24-20 log ) 0 2 0,4 rozhlasové vysielanie FM v pásme VHF pod 107,7 MHz, kde frekvencie dvoch VHF rozhlasových signálov FM produkujú v prijíma i ILS intermodula né produkty tretieho rádu na požadovanej frekvencii kurzového majáka ILS. N a N 1 sú úrovne (dbm) dvoch VHF FM rozhlasových signálov na vstupe kurzového prijíma a 2 ILS. Ani jedna z úrovní nesmie prekro i kritériá na zmenšenie citlivosti uvedené v 3.3.8.2. ƒ = 108,1 - f 1, kde f je frekvencia s úrov ou N 1 1 rozhlasového signálu bližšia k frekvencii 108,1 MHz. 3.3.8.2 Po 1.1.1998 sa u prijímacích systémov VOR nesmie zmenši citlivos pri prítomnosti VHF rozhlasového signálu FM s úrov ami pod a tejto tabu ky: Frekvencia Maximálna úrove nežiaduceho (MHz) signálu na vstupe prijíma a (dbm) 88-102 + 15 104 + 10 106 + 5 107,9-10 Poznámka : Zmeny medzi uvedenými susednými hodnotami frekvencií sú lineárne. Poznámka 2: Podrobnejšie informácie o kritériách odolnosti, ktoré sa majú použi na splnenie požiadaviek stanovených v 3.3.8. a 3.3.8.2, je uvedený v 3.6.5 doložky C tohto zväzku. 3.3.8.3 Po 1.1.1995 musia všetky nové palubné systémy VOR sp a požiadavky pod a 3.3.8.1 a 3.3.8.2. 3.3.8.4 Palubné prijíma e VOR sp ajúce požiadavky na odolnos pod a 3.3.8.1. a 3.3.8.2 sa musia uvies do prevádzky o najskôr. 3.4 Špecifikácia nesmerového rádiomajáka (NDB) 3.4. Definície Poznámka: Význam a použitie teoretického a sku-to ného krytia NDB je opísaný v doložke C tohto zväzku. Skuto né krytie (Effective coverage) Priestor obklopujúci NDB, v ktorom je možné získa zameranie s dostato nou presnos ou vzh adom na povahu prevádzky. Polohový rádiomaják (Locator) Nesmerový rádiomaják NDB používaný ako prostriedok na kone né priblíženie. Poznámka: Priemerný polomer oblasti teoretického krytia polohového rádiomajáka býva oby ajne medzi 8,5 km ( 0 NM) a 46,3 km (25 NM). Priemerný polomer teoretického krytia (Average radius of rated coverage) Polomer kruhu, ktorý reprezentuje v daných hladinách rovnakú plochu ako je plocha teoretického krytia. Teoretické krytie (Rated coverage) Priestor obklopujúci NDB, v ktorom intenzita vertikálneho po a prízemnej vlny prekra uje minimálnu hodnotu stanovenú pre geografický priestor, v ktorom je NDB umiestnené. Poznámka: Cie om tejto definície je zavies metódu odhadu krytia NDB bez odrazov od ionosféry a ostatných nepravidelností v šírení elektromagnetickej energie alebo rušenia inými prostriedkami v pásme dlhých a stredných v n a s oh adom na úrove atmosférických porúch v danej geografickej oblasti. 3.4.2 Krytie 3.4.2. Minimálna intenzita po a na hranici teoretického krytia NDB musí by 70 µv.m -1. Poznámka : alšie údaje týkajúce sa intenzity po a v zemepisnom pásme medzi 30 N a 30 S sú uvedené v 6. doložky C tohto zväzku; prísluš- L 10/I 1/12/1998

24 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ né ustanovenia Medzinárodnej telekomunika nej únie (ITU) sú uvedené v asti B, hlava VIII, l. 35, odsek IV Rádiokomunika ného poriadku. Poznámka 2: Na získanie správnych výsledkov merania intenzity po a je ve mi dôležitý výber vhodného miesta merania. Z prevádzkového h adiska sú najdôležitejšie priestory letových ciest v okolí NDB. 3.4.2.2 Všetky alšie smernice a predpisy o prevádzke a využívaní NDB musia vychádza z priemerného polomeru oblasti teoretického krytia. Poznámka : Pri klasifikácii NDB je nutné vzia do úvahy denné a sezónne zmeny podmienok šírenia rádiových v n, ktoré môžu ovplyvni krytie. Poznámka 2: Priemerný polomer oblasti teoretického krytia NDB sa má v prípade ve kosti medzi 46,3 km (25 NM) až 275 km ( 50 NM) uvádza v najbližších násobkoch 46,5 km (25 NM) a v prípade teoretického krytia viac ako 278 km ( 50 NM) v najbližších násobkoch 92,7 km (50 NM). 3.4.2.3 Tam, kde je teoretické krytie NDB prevádzkovo významne rozdielne v rôznych sektoroch vyžarovania, sa jeho klasifikácia musí vyjadri priemerným polomerom teoretického krytia a uhlovými hodnotami každého sektora takto: - Polomer krytia sektora alebo uhlových hraníc sektora vyjadrený zameraním v smere hodinových ru i iek od majáka. - Tam, kde sa vyžaduje klasifikácia majáka takýmto spôsobom, sa musí udrža minimálny po- et sektorov. Najvhodnejšie je vyjadri dva sektory. Poznámka: Priemerný polomer teoretického krytia daného sektora sa rovná polomeru zodpovedajúceho kruhového sektora rovnakého priestoru. Príklad: 150/210-30 100/30-210 3.4.3 Obmedzenie vyžarovaného výkonu Výkon vyžiarený NDB nesmie by o viac ako 2 db vä ší ako výkon potrebný na dosiahnutie schváleného teoretického krytia. Môže sa zvä ši iba za predpokladu, že nedôjde k škodlivému rušeniu ostatných rádiových zariadení pracujúcich v rovnakých frekven ných pásmach. 3.4.4 Frekvencie 3.4.4. Frekvencie nesmerových rádiomajákov sa môžu zvoli z pásma 190 khz až 1750 khz. 3.4.4.2 Stabilita prevádzkovej frekvencie musí by lepšia ako 1.10-4, s výnimkou majákov s výkonom viac ako 200 W pracujúcich na frekvencii viac ako 1606,5 khz, ktorých stabilita musí by lepšia ako 5.10-5. 3.4.4.3 Tam, kde sa ako doplnok systému ILS používajú dva polohové rádiomajáky, rozdiel ich nosných frekvencií nesmie by menší ako 15 khz a nie vä ší ako 25 khz na umožnenie rýchleho preladenia v prípade lietadiel vybavených iba jedným rádiokompasom. 3.4.4.4 Ak majú polohové rádiomajáky patriace do systému ILS na opa ných koncoch tej istej RWY pridelenú rovnakú frekvenciu, musí sa zabezpe i, aby rádiomaják, ktorý sa prevádzkovo nevyužíva, nemohol by uvedený do innosti. Poznámka: alšie pokyny na prevádzku polohových rádiomajákov (lokátorov) na rovnakej frekvencii sú uvedené v 3.2.2 predpisu L 0/V. 3.4.5 Identifika ná zna ka 3.4.5. Každý nesmerový rádiomaják musí by identifikovaný skupinou dvoch alebo troch písmen vysielaných medzinárodnou Morseovou abecedou rýchlos ou približne 35 písmen za minútu (7 slov za minútu). 3.4.5.2 Úplná identifika ná zna ka sa musí vysiela najmenej každých 30 sekúnd. V prípade nesmerových rádiomajákov, u ktorých sa identifika ná zna ka vytvára prerušovaním nosnej frekvencie, sa musí táto zna ka vysiela v intervaloch najmenej raz za minútu alebo rýchlejšie (pod a prevádzkových požiadaviek). 3.4.5.2. S výnimkou prípadov, ke sa identifika ný signál rádiomajáka vytvára k ú ovaním nosnej frekvencie, musí sa tento signál vysiela najmenej každých 30 sekúnd. 3.4.5.3 Identifika ný signál NDB s priemerným polomerom teoretického krytia do 92,7 km (50 NM) používaných ako približovacích a vy kávacích prostriedkov v blízkosti letiska sa musí vysiela rovnomerne najmenej trikrát každých 30 sekúnd. 3.4.5.4 Frekvencia modula ného signálu použitého na identifika nú zna ku musí by 1020 Hz ± 50 Hz alebo 400 Hz ± 25 Hz. Poznámka: Návod na vo bu frekvencie modula ného signálu je uvedený v 6.5 doložky C tohto zväzku. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 25 3.4.6 Charakteristiky vyžarovania Poznámka: Nasledujúce ustanovenia nevylu ujú použitie iných druhov modulácie, ako je modulácia vysiela a rádiomajáka identifika ným a hlasovým signálom, ak táto modulácia nebude nepriaznivo ovplyv ova prevádzku nesmerových rádiomajákov a bežne používaných palubných rádiokompasov a za predpokladu, že týmto nedôjde k škodlivému rušeniu príjmu ostatných rádiomajákov. 3.4.6. S výnimkou prípadov uvedených v 3.4.6.1.1 musia všetky NDB vysiela neprerušovanú nosnú frekvenciu a identifika ný signál vytvorený k ú ovaním amplitúdovo modulovaného signálu (N0N/A2A). 3.4.6.. NDB, s výnimkou tých, ktoré sa používajú na vy kávanie, priblíženie a pristátie alebo polohové rádiomajáky s priemerným polomerom teoretického krytia menším ako 92,7 km (50 NM) môžu obsahova identifika nú zna ku vytvorenú k ú ovaním nemodulovanej nosnej frekvencie N0N/A1A, ak sú umiestnené v oblasti s ve kým po tom rádiomajákov alebo ak nie je možné dosiahnu požadované krytie z týchto dôvodov: a) rušenie spôsobené prevádzkou iných rádiových staníc; b) vysoká úrove atmosférických porúch; c) miestne podmienky. Poznámka: Pri vo be druhu vysielania treba vzia do úvahy možnos vzniku omylu pri prela ovaní palubného rádiokompasu z rádiomajáka vysielajúceho signál N0N/A2A na rádiomaják vysielajúci signál N0N/A A bez prepnutia rádiokompasu z druhu prevádzky MCW (modulovaná nosná) na prevádzku CW (trvalá nosná). 3.4.6.2 V prípade NDB, u ktorých sa identifika ná zna ka vytvára prerušovaním amplitúdovo modulovaného signálu, musí by h bka modulácie tohto signálu pokia možno 95 %. 3.4.6.3 Charakteristiky vysielania NDB, u ktorých sa identifika ná zna ka tvorí k ú ovaním modula ného signálu, musia by také, aby zabezpe ili dostato né rozlíšenie identifika ného signálu na hranici krytia. Poznámka : Ustanovenie tohto lánku vyžaduje o najvä šiu možnú h bku modulácie spolu s udržaním primeraného vyžiareného výkonu po- as vysielania identifika ného signálu. Poznámka 2: Za predpokladu šírky pásma rádiokompasu ± 3 khz bude na hranici teoretického krytia NDB vyhovova vyššie uvedeným požiadavkám odstup signálu od šumu 6 db. Poznámka 3: Niektoré úvahy o h bke modulácie sú uvedené v 6.4 doložky C tohto zväzku. 3.4.6.4 Výkon nosnej frekvencie NDB pracujúceho s vysielaním N0N/A2A sa pri vysielaní identifika ného signálu nesmie zmenši. Výnimka je možná pri NDB s krytím vä ším ako 92,7 km (50 NM), kedy je prípustný pokles výkonu maximálne o 1,5 db. 3.4.6.5 Celková nežiaduca nízkofrekven ná modulácia nosnej frekvencie nesmie prekro i 5 % jej amplitúdy. Poznámka: Spo ahlivá innos palubného rádiokompasu (ADF) môže by vážne narušená v prípade, ke signál rádiomajáka obsahuje moduláciu nízkofrekven ným signálom, ktorý je zhodný alebo sa blíži k prepínacej frekvencii anténového rámu alebo k jeho druhej harmonickej. Prepínacia frekvencia oby ajne používaných typov rádiokompasov býva 30 Hz až 20 Hz. 3.4.6.6 Šírka pásma vysielaného signálu a úrove rušivých signálov má by o najmenšia s oh adom na technickú úrove zariadení a druh zabezpe ovanej služby. Poznámka: lánok 5 Rádiokomunika ného poriadku obsahuje základné ustanovenie týkajúce sa technických charakteristík rádiových zariadení a vysielania. Prípustné úrovne rušivých signálov sú uvedené v dodatku 8 Rádiokomunika ného poriadku a návod na stanovenie potrebnej šírky pásma je uvedený v dodatku 6. 3.4.7 Umiestnenie polohových rádiomajákov 3.4.7. Tam, kde sa polohové rádiomajáky používajú ako doplnok systému ILS, musia sa umiestni zhodne s vonkajším a stredným polohovým návestidlom. V prípade použitia iba jedného polohového rádiomajáka ako doplnku ILS, musí sa umiestni v mieste vonkajšieho polohového návestidla. Tam, kde polohové rádiomajáky tvoria samostatný prostriedok na kone né priblíženie bez použitia ILS, musia sa umiestni rovnako ako polohové návestidlá systému ILS, pri om je nutné vzia do úvahy príslušné ustanovenia predpisu L 8168 o bezpe nej výške nad prekážkami. 3.4.7.2 Ak sa polohové rádiomajáky inštalujú v miestach obidvoch polohových návestidiel, musia sa (ak je to možné) umiestni na rovnakej strane od pred ženej osi RWY, aby tra medzi L 10/I 1/12/1998

26 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ obidvoma rádiomajákmi zvierala s osou RWY o najmenší uhol. 3.4.8 Monitorovanie 3.4.8. Každé NDB musí by vybavené vyhovujúcim zariadením na zistenie nasledovných stavov: a) pokles vyžarovaného výkonu nosnej frekvencie na menej ako 50 % normálnej hodnoty potrebnej na dosiahnutie teoretického krytia; b) prerušenie vysielania identifika ného signálu; c) nesprávna innos alebo porucha monitorovacieho zariadenia. 3.4.8.2 Odporú anie Ak sa NDB napája zo zdroja, ktorého napätie má frekvenciu blízku k prepínacej frekvencii anténového rámu palubného rádiokompasu a rádiomaják je skonštruovaný tak, že frekvencia napájacieho zdroja by sa mohla prejavi ako modulácia vysielaného signálu, monitorovacie zariadenie musí by schopné zisti takúto nežiadúcu moduláciu nosnej frekvencie, ak prekro í hodnotu 5 %. 3.4.8.3 V prípade polohových rádiomajákov musí by monitorovacie zariadenie pod a 3.4.8.1 v innosti po celý as ich prevádzky. 3.4.8.4 V prípade ostatných nesmerových rádiomajákov platia rovnaké podmienky ako v 3.4.8.1. Poznámka: Návod na kontrolu innosti nesmerových rádiomajákov je uvedený v 6.6 doložky C tohto zväzku. 3.5 Špecifikácia UHF zariadení na meranie vzdialenosti (DME) Poznámka : V nasledujúcich ustanoveniach sa opisujú tri typy DME, a to - DME/N na použitie pod a 2.2.2 hlavy 2; - DME/W iba na použitie pod a 2.2.3 hlavy 2; - DME/P na použitie pod a 3..3. Charakteristiky DME/N a DME/W sú rovnaké, s výnimkou spektra. Poznámka 2: alej uvedené ustanovenia ozna- ené znakom sa vz ahujú na zariadenia inštalované po.. 989 (hlava 2, ustanovenie 2.2.2. ). Amplitúda impulzu (Pulse amplitude) Maximálne napätie obálky impulzu, t.j. hodnota A na obr. 3-1. as k ú ovania (Key down time) asový interval, za ktorý sa vyšle bodka alebo iarka Morzeovou abecedou. as trvania nábehovej hrany ( ela) impulzu (Pulse rise time) as odmeraný medzi bodmi zodpovedajúcimi 0,1 a 0,9 amplitúdy, t.j. medzi bodmi a a c na obr. 3-1. as potla enia DME (DME dead time) asový úsek nasledujúci ihne po dekódovaní platného dotazu, po as ktorého prijatie dotazu nevyvolá odpove. Poznámka: as potla enia DME je ur ený na zabránenie vysielania odpoveda a na odozvy vyvolané viacnásobnými odrazmi. as trvania zostupnej hrany (tyla) impulzu (Pulse decay time) as odmeraný medzi 0,9 a 0,1 amplitúdy na zostupnej asti obálky impulzu, t.j. medzi bodmi e a g na obr. 3-1. DME/N Zariadenie na meranie vzdialenosti ur ené najmä na naviga né zabezpe enie letových ciest alebo koncových riadených oblastí. Písmeno "N" ozna- uje úzke spektrum vyžarovaného signálu (narrow). DME/P as systému MLS slúžiaca na meranie vzdialenosti, kde písmenom "P" sa ozna uje presné meranie vzdialenosti (precise). Spektrum vyžarovaného signálu je analogické ako u DME/N. DME/W Zariadenie na meranie vzdialenosti ur ené najmä na naviga né zabezpe enie letových ciest alebo koncových riadených oblastí. Písmeno "W" ozna- uje široké spektrum vyžarovaného signálu (wide). Efektívnos odpovedí (Reply efficiency) Pomer po tu odpovedí vyslaných odpoveda om k po tu prijatých platných dotazov. 3.5. Definície 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 27 Efektívnos systému (System efficiency) Pomer po tu správnych odpovedí spracovaných dotazova om k celkovému po tu vlastných dotazov. Ekvivalentný izotropný vyžiarený výkon (Equivalent isotropically radiated power, e.i.r.p.) Výkon privedený do antény násobený ziskom antény v danom smere vo vz ahu k izotropnej anténe (absolútny alebo izotropný zisk). Režim po iato ného priblíženia (Initial approach mode, IA) Prevádzkové podmienky DME/P, ktoré zabezpe- uje lety mimo priestoru kone ného priblíženia, pri om je možná sú innos s DME/N. Režimy W, X, Y, Z (Mode W,X,Y,Z) Spôsob kódovania vysielania DME zmenou d žky asového úseku medzi dvojicami impulzov tak, aby sa mohla každá frekvencia využi viackrát. Chyba sledovania dráhy (Path following error, PFE) Tá as chyby naviga ného signálu, ktorá môže spôsobi odchýlenie sa lietadla od požadovaného kurzu a(alebo) od zostupovej dráhy. Impulzný kód (Pulse code) Spôsob zabezpe enia rozdielu medzi režimmi W, X, Y, Z a tiež medzi režimmi FA a IA. Opakovacia frekvencia vysielania (Transmission rate) Priemerný po et dvojíc impulzov vysielaných pozemným odpoveda om za sekundu. Sledovanie (Track) Stav, kedy je palubný dotazova DME synchronizovaný na odpovede na svoje vlastné dotazy a zabezpe uje nepretržité meranie vzdialenosti. Parciálny as nábehu impulzu (Partial rise time) asový interval medzi bodmi zodpovedajúcimi 5 a 30 % amplitúdy na nábehovej hrane impulzu, t.j. medzi bodmi h a i na obr. 3-1 a obr. 3-2. Referen ný bod priblíženia MLS (MLS approach reference datum) Bod na minimálnej zostupovej dráhe nachádzajúci sa v ur enej výške nad prahom RWY (pozri 3.11). Po iato ný bod MLS (MLS datum point) Bod na osi RWY nachádzajúci sa najbližšie k fázovému stredu eleva nej antény priblíženia (pozri 3.11). Režim kone ného priblíženia (Final approach mode, FA) Prevádzkové podmienky DME/P, ktoré zabezpe- uje lety na kone nom priblížení a v priestore pristávacej dráhy. Šum riadenia (Control motion noise, CMN) Tá as chyby naviga ného signálu, ktorá uvedie do pohybu ovládacie prvky riadenia a môže ovplyvni uhlovú polohu lietadla riadeného autopilotom, ktorá však nespôsobí odchýlku od požadovaného kurzu a(lebo) od zostupovej dráhy (pozri 3.11). Trvanie impulzu (Pulse duration) asový úsek medzi bodmi na nábehovej a zostupnej hrane impulzu s amplitúdou 50 %. Virtuálny za iatok impulzu (Virtual origin) Bod, v ktorom priamka prechádzajúca cez body 30 % a 5 % amplitúdy na nábehovej hrane impulzu pretína os s amplitúdou 0 % (pozri obr. 3-2). Vyh adávanie (Search) Stav, ke sa dotazova DME snaží získa a zosynchronizova sa s odpove ami na svoje vlastné dotazy od zvoleného odpoveda a. L 10/I 1/12/1998

28 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ Obr. 3-1 Obr. 3-2 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 29 3.5.2 Všeobecne 3.5.2. Systém DME musí poskytova nepretržitú a presnú indikáciu šikmej vzdialenosti lietadla vybaveného príslušným zariadením meranú od referen ného bodu pozemného zariadenia. 3.5.2.2 Systém musí obsahova dve základné asti: palubné zariadenie a pozemné zariadenie. Palubné zariadenie sa nazýva dotazova a pozemné zariadenie sa nazýva odpoveda. 3.5.2.3 innos systému DME musí prebieha tak, že dotazova e vysielajú dotazy smerom k odpoveda om a tieto obratom vysielajú dotazova om odpovede synchronizované s dotazmi. Týmto spôsobom sa zabezpe í presné meranie vzdialenosti. 3.5.2.4 DME/P musí ma dva prevádzkové režimy: IA a FA. 3.5.2.5 Ak je funkcia DME kombinovaná so zariadeniami VOR, ILS alebo MLS na vytvorenie jedného rádionaviga ného prostriedku, musia sa tieto zariadenia združi spôsobom pod a 2.2.2 za týchto podmienok: a) pracujú na stanovených frekven ných pároch pod a 3.5.3.3.5; b) sú umiestnené v medziach uvedených pre združené zariadenia pod a 3.5.2.6; c) ich identifikácia je v súlade s 3.5.3.6.4. Poznámka: Jedno zariadenie DME sa môže využíva sú asne s ILS aj MLS. 3.5.2.6 Obmedzenia na umiestnenie zariadení DME pracujúcich s ILS, MLS alebo VOR 3.5.2.6. Zariadenia VOR a DME sa musia umiestni bu a) súosou inštaláciou, pri ktorej sú antény VOR a DME umiestnené na tej istej zvislej osi alebo b) nesúosou inštaláciou, pri ktorej platí, že 1) v prípade zariadení používaných na priblíženie v koncových riadených oblastiach alebo na iné postupy, ktoré vyžadujú vysokú presnos stanovenia polohy, nesmie by vzdialenos medzi anténami VOR a DME vä šia ako 30 metrov; výnimku tvoria zariadenia Dopplerov VOR a samostatné DME, ktorých antény môžu by vo vzdialenosti vä šej ako 30 metrov, ale najviac 80 metrov; 2) v ostatných prípadoch nesmie by vzdialenos medzi anténami VOR a DME vä šia ako 600 metrov. 3.5.2.6.2 Sú innos DME s ILS Poznámka: Návod na sú innos DME s ILS je uvedený v 2. doložky C tohto zväzku. 3.5.2.6.3 Sú innos DME s MLS 3.5.2.6.3. Ak sa DME/P používa na poskytovanie informácie o vzdialenosti, musí sa umiestni o najbližšie k anténe MLS. Poznámka: Návod na umiestnenie DME a MLS je uvedený v 7..6 doložky C a v 5 doložky G tohto zväzku. V tomto návode sú riešené najmä problémy ako zabráni rôznej indikácii nulovej vzdialenosti v tých prípadoch, ke DME/P spolupracuje s MLS a DME/N spolupracuje s ILS slúžia rovnakej RWY. 3.5.3 Charakteristiky systému 3.5.3. Výkon 3.5.3.. Dosah Systém musí poskytova meranie šikmej vzdialenosti od lietadla k zvolenému odpoveda u do hranice krytia stanovenej pre tento odpoveda pod a prevádzkových požiadaviek. 3.5.3..2 Krytie 3.5.3..2. Pri sú innosti s VOR musí by krytie DME/N najmenej také ako má VOR. 3.5.3..2.2 Pri sú innosti s MLS alebo ILS musí by krytie DME/N najmenej také, aké je krytie ILS alebo MLS v príslušnom kurzovom sektore. 3.5.3..2.3 Krytie DME/P musí by najmenej také, aké poskytuje MLS v jeho kurzových sektoroch. Poznámka: Zmyslom predchádzajúcich ustanovení nie je stanovi požiadavky na prevádzkový dosah a krytie, v ktorom sa môže systém použi. Dosah v ur itých oblastiach môže by obmedzený vzdialenos ou medzi už inštalovanými zariadeniami. 3.5.3..3 Presnos 3.5.3..3. Presnos systému Hodnoty presnosti uvedené v tomto ustanovení sa musia dodrža s pravdepodobnos ou 95 %. Poznámka: Celkové limity presnosti systému obsahujú všetky chyby spôsobené palubným zariadením, pozemným zariadením, šírením v n a náhodnými impulznými interferenciami. L 10/I 1/12/1998

30 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3.5.3..3.2 Presnos DME/N Vo vzdialenosti od 0 km do 370 km (200 NM) od odpoveda a nesmie by celková chyba systému (bez uvažovania chyby od ítania) vä šia ako ± 460 m (0,25 NM) + 1,25 % meranej vzdialenosti. 3.5.3..3.3 Celková chyba systému nesmie by vä šia ako ± 370 m (0,2 NM). Poznámka : Táto presnos systému vychádza z predpokladu, že palubný dotazova nespôsobí vä šiu chybu ako 3 5 m (0, 7 NM). Poznámka 2: Pri zmiešanej prevádzke DME/N a DME/P musí by dosiahnutá presnos najmenej taká ako je uvedené v 3.5.3..3.2. 3.5.3..3.4 Presnos DME/P Poznámka : alej sú uvádzané dve normy presnosti ( a 2) pre DME/P v rôznych variantoch použitia. Poznámka 2: Informácie o normách presnosti sú uvedené v doložke C tohto zväzku. 3.5.3..3.4. Zložky chyby Chyba PFE sa musí sklada z tých frekven ných zložiek na výstupe dotazova a DME/P, ktoré sú nižšie ako 1,5 rad.s -1. Šum riadenia (CMN) sa skladá z tých frekven ných zložiek na výstupe dotazova a DME/P, ktoré sú v hraniciach od 0,5 do 10 rad.s -1. Poznámka: Pri lete cez bod sa musia použi chyby špecifikované pre daný bod. Vysvetlenie chýb DME/P a návod na ich meranie pri letovom overení sú uvedené v 7.3.6. doložky C tohto zväzku. 3.5.3..3.4.2 Chyby na pred ženej osi RWY nesmú prekro i hodnoty uvedené v tabu ke B na konci tejto hlavy. 3.5.3..3.4.3 V sektore priblíženia mimo pred ženej osi RWY sa prípustná chyba PFE pre normy presnosti 1 a 2 môže zvä šova lineárne s uhlom až do uhla azimutu MLS ± 40, kde je povolená chyba 1,5 krát vä šia ako na pred ženej osi RWY v rovnakej vzdialenosti. Chyba CMN sa nesmie zvä šova so zmenou uhla. PFE a CMN sa nesmie zhoršova v závislosti od eleva ného uhla. 3.5.3.2 Frekvencie a polarizácia Systém musí pracova vo frekven nom pásme od 960,0 MHz do 1215 MHz s vertikálnou polarizáciou. Frekvencie dotazov a odpovedí sa musia prideli s odstupom medzi jednotlivými kanálmi v krokoch po 1 MHz. 3.5.3.3 Pride ovanie kanálov 3.5.3.3. Prevádzkové kanály DME sa musia vytvori párovaním frekvencií dotazov a odpovedí a impulzným kódovaním párovaných frekvencií. 3.5.3.3.2 Impulzné kódovanie Kanály DME/P musia ma dva rozdielne kódy dotazovacích impulzov pod a tabu ky uvedenej v 3.5.4.4.1. Jeden sa musí používa v režime po- iato ného priblíženia (IA) a druhý v režime kone ného priblíženia (FA). 3.5.3.3.3 Prevádzkové kanály DME sa musia vybra z 352 kanálov pod a tabu ky A (na konci tejto hlavy), ktorá stanovuje ísla kanálov, frekvencie a impulzné kódy. 3.5.3.3.4 Pride ovanie prevádzkových kanálov pre jednotlivé priestory 3.5.3.3.4. Po et prevádzkových kanálov DME, ktoré sa môžu používa v jednotlivých priestoroch, sa stanoví v súlade s regionálnymi naviga nými dohodami. Poznámka: Ustanovenia týkajúce sa používania frekvencií DME v pásme 960-2 5 MHz sú uvedené v hlave 4 predpisu L 0/V. 3.5.3.3.4.2 Prevádzkové kanály DME, ktoré sa pride ujú týmto priestorom, sa tiež musia stanovi dohodami, ktoré zabezpe ia ochranu spolo ných a susedných kanálov. 3.5.3.3.4.3 Koordinácia pride ovania kanálov DME v regióne sa musí uskuto ni prostredníctvom ICAO. Poznámka: Tam, kde sa tak požaduje, predchádzajúce ustanovenia umož ujú použitie palubných dotazova ov DME, ktoré majú menší po et prevádzkových kanálov. 3.5.3.3.5 Párovanie kanálov Ak sa má odpoveda DME použi spolo ne s jedným VHF naviga ným zariadením v pásme 108-117,95 MHz a(alebo) so zariadením MLS v pásme 5031,0-5090,7 MHz, musí sa prevádzkový kanál DME spárova s VHF kanálom a(alebo) frekvenciou MLS pod a tabu ky A na konci tejto hlavy. Poznámka: Môžu sa vyskytnú prípady, ke frekvencia DME je spárovaná sú asne s frekvenciou ILS a MLS (pozri 4.3, hlava 4, zväzok V). 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 31 3.5.3.4 Opakovacia frekvencia dotazovacích impulzov Poznámka: Ak dotazova pracuje na viacerých kanáloch v priebehu jednej sekundy, na sú et dotazov na všetkých kanáloch sa vz ahujú alej uvedené požiadavky. 3.5.3.4. DME/N Priemerná opakovacia frekvencia impulzov dotazova a nesmie by vä šia ako 30 dvojíc impulzov za sekundu za predpokladu, že najmenej 95 % tohto asu je vyhradených na sledovanie. 3.5.3.4.2 DME/N Ak sa požaduje skrátenie asu vyh adávania, môže sa opakovacia frekvencia impulzov dotazova a zvýši ale najviac na 150 dvojíc impulzov za sekundu. 3.5.3.4.3 DME/N Ak po vyslaní 15 000 dvojíc impulzov nebola získaná indikácia vzdialenosti, nesmie by opakovacia frekvencia vyššia ako 60 dvojíc impulzov za sekundu dovtedy, kým sa nevykoná zmena prevádzkového kanála alebo sa úspešne neukon í vyh adávanie. 3.5.3.4.4 DME/N Ak sa po uplynutí 30 sekúnd neuskuto ní sledovanie, opakovacia frekvencia dvojíc impulzov nesmie prekro i 30 dvojíc impulzov za sekundu. 3.5.3.4.5 DME/P Opakovacia frekvencia dotazova a nesmie prekro i nasledovný po et dvojíc impulzov za sekundu: a) vyh adávanie 40 b) lietadlo na zemi 5 c) režim IA (sledovanie) 16 d) režim FA (sledovanie) 40 Poznámka : Opakovacia frekvencia 5 dvojíc impulzov za sekundu sa môže prekro i v prípade, ke lietadlo žiada o presnú informáciu o vzdialenosti. Poznámka 2: Predpokladá sa, že všetky zmeny opakovacej frekvencie sa zabezpe ia automatickým zariadením. 3.5.3.5 Kapacita lietadlového systému 3.5.3.5. Kapacita palubného odpoveda a v ur- itom priestore musí by primeraná špi kovej prevádzke alebo 100 lietadlám, pod a toho, ktorá hodnota je menšia. 3.5.3.5.2 Tam, kde špi ková prevádzka prevyšuje 100 lietadiel v priestore, odpoveda musí by schopný splni požiadavky tejto špi kovej prevádzky. Poznámka: Podkladový materiál na stanovenie schopnosti palubných zariadení DME je uvedený v 7..5 doložky C tohto zväzku. 3.5.3.6 Identifikácia odpoveda a 3.5.3.6. Všetky odpoveda e musia vysiela identifika ný signál v jednom z nasledujúcich tvarov tak, ako sa požaduje v 3.5.3.6.5: a) "nezávislá identifikácia" zostavená z kódovaných identifika ných impulzov (pod a medzinárodnej Morseovej abecedy), ktoré sa môžu použi všetkými odpoveda mi; b) "združený signál", ktorý sa môže použi v prípade odpoveda ov združených s naviga nými zariadeniami VHF alebo s MLS, ktoré vysielajú svoj vlastný identifika ný signál. Poznámka: Systém MLS vysiela identifikáciu ako digitálne slovo vysielané dátovým kanálom do priestorov krytia priblíženia a nevydareného priblíženia špecifikovaných v 3..4.6.2. alej. 3.5.3.6.2 U oboch spôsobov identifikácie sa musia použi signály vytvorené trvajúcim vysielaním série dvojíc impulzov s opakovacou frekvenciou 1350 dvojíc za sekundu. Tieto impulzy musia do- asne nahradi všetky impulzy odpovedí, ktoré by boli iná v danom ase vysielané, s výnimkou pod a 3.5.3.6.2.2. Tieto impulzy musia ma rovnaký priebeh ako ostatné impulzy signálov odpovedí. 3.5.3.6.2. DME/N Impulzy odpovedí sa musia vysiela v ase medzi k ú ovaním. 3.5.3.6.2.2 Ak je nutné zachova konštantný funk- ný cyklus, musia sa po každej identifika nej dvojici impulzov vysiela po as 100 ± 10 µs vyrovnávacie dvojice impulzov, ktoré majú rovnaký charakter ako identifika né dvojice. 3.5.3.6.2.3 DME/P Impulzy odpovedí sa musia vysiela v ase medzi k ú ovaním. L 10/I 1/12/1998

32 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3.5.3.6.2.4 V prípade odpoveda a DME/P sa impulzy odpovedí na platné dotazy v režime FA musia vysiela tiež v ase medzi k ú ovaním a majú prednos pred dvojicami identifika ných impulzov. 3.5.3.6.2.5 Odpoveda DME/P nesmie používa vyrovnávacie dvojice impulzov pod a 3.5.3.6.2.2. 3.5.3.6.3 Charakteristiky "nezávislého" identifika ného signálu musia by takéto: a) Identifika ný signál sa musí sklada z vysielania kódu odpoveda a vo forme bodiek a iarok (medzinárodná Morseova abeceda) vysielaných najmenej 1 raz za 40 sekúnd rýchlos ou najmenej 30 znakov (6 slov) za minútu. b) Charakteristika identifika ného kódu a rýchlos vysielania znakov odpoveda a DME musí sp a nasledovné požiadavky, aby sa zaistilo, že celkový as medzi k ú ovaním neprekro í 5 sekúnd na jednu identifika nú skupinu. Bodky musia trva 0,1 až 0,160 sekúnd, iarky musia trva trojnásobok trvania bodiek. Medzera medzi bodkami a(alebo) iarkami musí by rovnaká ako jedna bodka ± 10 %. Medzera medzi písmenami alebo íslicami nesmie by menšia ako 3 bodky. Celkový as medzi vysielaním skupín identifika ného kódu nesmie prekro i 10 sekúnd. Poznámka: Identifika ný signál sa vysiela s opakovacou frekvenciou 350 impulzov za sekundu. Táto frekvencia sa môže použi priamo v palubnom zariadení ako hlasový výstupný signál pre posádku lietadla alebo sa môžu generova iné frekvencie pod a rozhodnutia konštruktéra (pozri 3.5.2.6.2). 3.5.3.6.4 Charakteristiky "združeného" signálu musia by takéto: a) Pri združení so zariadením VHF alebo s MLS sa identifika ný signál musí sklada z vysielania kódu vo forme bodiek a iarok (medzinárodná Morseova abeceda) ako je uvedené v 3.5.3.6.3 a musí by zosynchronizovaný s identifika ným signálom tohto VHF zariadenia. b) Každý interval 40 sekúnd sa musí rozdeli najmenej na 4 rovnaké asové úseky ako sú úseky vysielané odpoveda om po as 1 úseku a identifikácia združeného VHF alebo MLS zariadenia sa vysiela v zostávajúcom ase (ak sa poskytuje). c) V prípade odpoveda a DME združeného s MLS sa musí identifika ný signál vytvori poslednými tromi písmenami identifikácie MLS stanovenými v 3.11.4.6.2.1. 3.5.3.6.5 Používanie identifikácie 3.5.3.6.5. "Nezávislý" identifika ný signál sa musí používa v prípadoch, ke odpoveda nie je združený s VHF naviga ným zariadením alebo s MLS. 3.5.3.6.5.2 "Združená identifikácia" sa musí používa vo všetkých prípadoch, ke odpoveda pracuje spolo ne s VHF naviga ným zariadením alebo s MLS. 3.5.3.6.5.3 Ak sa na združenom zariadení používa hlasový kanál, signál zo združeného zariadenia sa nesmie potla i. 3.5.3.7 Vysielanie v režime DME/P 3.5.3.7. Dotazova DME/P s normou presnosti 1 musí zmeni režim sledovania z IA na FA vo vzdialenosti 13 km (7 NM) od odpoveda a, pri priblížení, alebo v ubovo nej inej situácii vo vzdialenosti menšej ako 13 km (7 NM). 3.5.3.7.2 Pri norme presnosti 1 sa môže prechod z režimu IA na FA za a vo vzdialenosti do 14,8 km (8 NM) od odpoveda a. Vo vzdialenosti vä šej ako 14,8 km (8 NM) dotazova nesmie vysiela dotazy v režime FA. Poznámka: Ustanovenie 3.5.3.7. sa neaplikuje, ak je režim FA odpoveda a DME/N alebo DME/P mimo prevádzky. 3.5.3.8 Ú innos systému Systém DME/P musí sp a požiadavky na presnos pod a 3.5.3.1.3.4 s ú innos ou 50 % alebo viac. 3.5.4 Podrobné technické charakteristiky odpoveda a a jeho monitora 3.5.4. Vysiela 3.5.4.. Prevádzková frekvencia Odpoveda musí vysiela na frekvencii ur enej na odpovede, ktorá prislúcha pridelenému kanálu DME (pozri 3.5.3.3.3). 3.5.4..2 Stabilita frekvencie Prevádzková frekvencia sa musí vysiela so stabilitou lepšou ako ± 2.10-5. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 33 3.5.4..3 Tvar a spektrum impulzov Všetky vysielané impulzy musia vyhovova týmto požiadavkám: a) as nábehovej hrany impulzu 1) as nábehovej hrany impulzu DME/N nesmie prekro i 3 µs. 2) as nábehovej hrany impulzu DME/P nesmie prekro i 1,6 µs. V režime FA musí ma impulz parciálny as nábehu 0,25 ± 0,05 µs. V režime FA s normou presnosti 1 sa sklon impulzu nesmie meni o viac ako 20 %. Pri norme presnosti 2 sa sklon nesmie meni o viac ako 10 %. 3) Odporú anie: as nábehovej hrany impulzu DME/P nemá prekro i 1,2 µs. b) Šírka impulzu musí by 3,5 ± 0,5 µs. c) as trvania zostupnej hrany impulzu je 2,5 µs; skuto ná hodnota nesmie prekro i 3,5 µs. d) Okamžitá amplitúda impulzu nesmie v žiadnom okamžiku medzi bodmi 95 % maximálnej amplitúdy na nábehovej a na zostupnej hrane impulzu klesnú pod túto hodnotu. e) V prípade DME/N a DME/P musí by frekven né spektrum impulzne modulovaného signálu také, aby v ase trvania impulzu efektívny vyžiarený výkon v 0,5 MHz širokých pásmach, ktorých stredy ležia na frekvenciách 0,8 MHz nad a 0,8 MHz pod menovitou frekvenciou kanála v obidvoch prípadoch nebol vä ší ako 200 mw a efektívny vyžiarený výkon v 0,5 MHz širokých pásmach, ktorých stredy ležia na frekvenciách 2,0 MHz nad a 2,0 MHz pod menovitou frekvenciou kanála v obidvoch prípadoch nebol vä ší ako 2 mw. Efektívny vyžiarený výkon v každom pásme 0,5 MHz sa musí monotónne zmenši so vz a ovaním sa frekvencie stredu pásma od nominálnej frekvencie. Poznámka: Návod na meranie impulzného spektra je uvedený v 7.. doložky C tohto zväzku. f) V prípade DME/W musí by frekven né spektrum impulzne modulovaného signálu také, aby v ase trvania impulzu efektívny vyžiarený výkon v 0,5 MHz širokých pásmach, ktorých stredy ležia na frekvenciách 1,8 MHz nad a 1,8 MHz pod menovitou frekvenciou kanála v obidvoch prípadoch nebol vä ší ako 200 mw a efektívny vyžiarený výkon v 0,5 MHz širokých pásmach, ktorých stredy ležia na frekvenciách 3,0 MHz nad a 3,0 MHz pod menovitou frekvenciou kanála v obidvoch prípadoch nebol vä ší ako 2 mw. Všetky alšie postranné zložky frekven ného spektra musia ma vždy menšiu amplitúdu ako zložky ležiace bližšie k menovitej frekvencii kanála. g) Na zabezpe enie správnej prevádzky prahovej techniky musí by okamžitá ve kos každého spúš acieho impulzu, ktorý sa objaví pred virtuálnym za iatkom impulzu, menšia a- ko 1 % špi kovej amplitúdy impulzu. Proces spustenia sa nesmie za a skôr ako 1 µs pred virtuálnym za iatkom impulzu. Poznámka : Výraz "po as impulzu" znamená celkový asový úsek od za iatku vyslania impulzu do jeho konca. Z praktických dôvodov sa môže tento asový úsek mera medzi bodmi s 5 % amplitúdou na nábehovej a zostupnej hrane impulzu. Poznámka 2: Výkon obsiahnutý vo frekven- ných pásmach uvedený v 3.5.4..3 e) a f) je priemerný výkon po as trvania impulzu. Priemerný výkon v danom frekven nom pásme je vyjadrený podielom energie v tomto pásme a asu vysielania impulzu pod a poznámky. 3.5.4..4 asový odstup medzi impulzami 3.5.4..4. asový odstup medzi ur ujúcimi impulzami vysielaných dvojíc musí by taký, ako je uvedené v tabu ke pod a 3.5.4.4.1. 3.5.4..4.2 DME/N Tolerancia v odstupe medzi impulzami musí by ± 0,25 µs. 3.5.4..4.3 Odporú anie: DME/N. Tolerancia v odstupe medzi impulzami má by ± 0,10 µs. 3.5.4..4.4 DME/P Tolerancia v odstupe medzi impulzami musí by ± 0,10 µs. L 10/I 1/12/1998

34 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3.5.4..4.5 asový odstup medzi impulzami sa meria medzi bodmi s polovi ným napätím na nábehových hranách impulzov. 3.5.4..5 Špi kový výstupný výkon 3.5.4..5. Odporú anie: DME/N. Špi kový efektívny vyžiarený výkon nemá by menší ako výkon požadovaný na dosiahnutie hustoty špi kového impulzného výkonu približne - 83 dbw.m -2 v maximálnom stanovenom prevádzkovom dosahu a hladine. 3.5.4..5.2 DME/N. Špi kový ekvivalent izotropne vyžiareného výkonu DME/N nesmie by menší ako sa požaduje na zabezpe enie hustoty špi kového impulzného výkonu - 89 dbw.m -2 pri všetkých prevádzkových poveternostných podmienkach v každom bode krytia pod a 3.5.3.1.2. Poznámka: Hoci 3.5.4..5.2 nabáda na zlepšenie citlivosti prijíma a, zámerom je, aby sa výkonová hustota pod a 3.5.4..5. v maximálnom stanovenom dosahu a hladine dodržala. 3.5.4..5.3 DME/P. Špi kový ekvivalent izotropne vyžiareného výkonu nesmie by menší ako sa požaduje na zabezpe enie nasledovnej hustoty špi kového impulzného výkonu pri všetkých poveternostných podmienkach: a) - 89 dbw.m -2 v každom bode v priestore krytia pod a špecifikácie uvedenej v 3.5.3.1.2 a vo vzdialenosti vä šej ako 13 km (7 NM) od antény odpoveda a; b) - 75 dbw.m -2 v každom bode v priestore krytia špecifikovanom v 3.5.3.1.2 a vo vzdialenosti menšej ako 13 km (7 NM) od antény odpoveda a; c) - 70 dbw.m -2 v referen nom bode MLS; d) - 79 dbw.m -2 vo výške 2,5 m (8ft) nad povrchom RWY v referen nej výške MLS alebo v najvzdialenejšom bode na osi RWY, ktorý je v doh ade antény DME. Poznámka: alšie informácie o ERP sú uvedené v 7..2 a 7.3.8 doložky C tohto zväzku. 3.5.4..5.4 Špi kové výkony ur ujúcich impulzov jednotlivých dvojíc sa nesmú líši o viac ako 1 db. 3.5.4..5.5 Vysiela musí ma takú schopnos odpoveda, aby odpoveda odpovedal rýchlos ou vysielania 2700 ± 90 dvojíc impulzov za sekundu (ak DME slúži 100 lietadlám). Poznámka: Podklady o vz ahu medzi po tom lietadiel a rýchlos ou vysielania sú uvedené v 7..5 doložky C tohto zväzku. 3.5.4..5.6 Vysiela musí pracova rýchlos ou vysielania najmenej 700 dvojíc impulzov sa sekundu vrátane náhodných dvojíc impulzov a dvojíc udávajúcich vzdialenos, s výnimkou vysielania identifikácie. Minimálna rýchlos vysielania má by o najbližšia k rýchlosti 700 dvojíc impulzov za sekundu. V prípade DME/P nesmie v žiadnom prípade prekro i 1200 impulzov za sekundu. 3.5.4..6 Nežiaduce vyžarovanie Po as intervalov medzi vysielaním jednotlivých impulzov musí by nežiadúci výkon prijímaný a meraný prijíma om, ktorý má rovnaké charakteristiky ako prijíma odpoveda a, ktorý je naladený na dotazovaciu alebo odpovedaciu frekvenciu každého DME potla ený o viac ako 50 db ako je špi kový impulzný výkon prijímaný a meraný prijíma om naladeným na požadovanú frekvenciu odpovedí. Toto ustanovenie platí pre všetky nežiadúce vyžarovania vrátane modula ného a elektrického rušenia. 3.5.4..6. DME/N. Úrove výkonu nežiaduceho vyžarovania špecifikovaného v 3.5.4.1.6 musí by o viac ako 80 db menšia ako špi kový impulzný výkon. 3.5.4..6.2 DME/P. Úrove výkonu nežiaduceho vyžarovania špecifikovaného v 3.5.4.1.6 musí by o viac ako 80 db menšia ako špi kový impulzný výkon. 3.5.4..6.3 Nežiaduce vyžarovanie mimo pásma. Na všetkých frekvenciách od 10 MHz do 1800 MHz (okrem pásma 960-1215 MHz) nesmie nežiadúce vyžarovanie odpoveda a DME prekro i - 40 dbm na žiadnom 1 khz šírky pásma prijíma a. 3.5.4..6.4 Ekvivalentný izotropne vyžiarený výkon každej harmonickej nosnej frekvencie každého kanála DME nesmie prekro i - 10 dbm. 3.5.4.2 Prijíma 3.5.4.2. Prevádzková frekvencia. Stredná frekvencia prijíma a sa musí rovna dotazovacej frekvencii príslušného prideleného prevádzkového kanála DME (pozri 3.5.2.3.3). 3.5.4.2.2 Frekven ná stabilita. Stredná frekvencia prijíma a sa nesmie líši o viac ako ± 0,002 % od pridelenej frekvencie. 3.5.4.2.3 Citlivos odpoveda a 3.5.4.2.3. V prípade, ke nie sú k dispozícii všetky páry dotazovacích impulzov, s výnimkou tých, 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 35 ktoré sú nutné na meranie citlivosti, dotazovacie impulzy so správnym odstupom medzi impulzami a s menovitou frekvenciou musia spusti innos odpoveda a, ak je špi ka výkonovej hustoty v anténe odpoveda a najmenej a) - 103 dbw.m -2 v prípade DME/N; b) - 86 dbw.m -2 v prípade DME/P v režime IA; c) - 75 dbw.m -2 v prípade DME/P v režime FA. 3.5.4.2.3.2 Minimálne výkonové hustoty špecifikované v 3.5.4.2.3.1 musia vyvola odpovede odpoveda a s najmenej takouto ú innos ou: a) 70 % v prípade DME/N; b) 70 % v prípade DME/P v režime IA; c) 80 % v prípade DME/P v režime FA. 3.5.4.2.3.3 Dynamický dosah DME/N. Výkonnos odpoveda a DME sa musí udrža ak výkonová hustota dotazovacieho signálu v anténe odpoveda a má ubovo nú hodnotu od minima špecifikovaného v 3.5.4.2.3.1 do maxima - 22 dbw.m -2, ak je DME združené s ILS alebo s MLS a - 35 dbw.m -2 pri inštalácii na iné ú ely. 3.5.4.2.3.4 Dynamický dosah DME/P. Výkon odpoveda a DME sa musí udrža, ak výkonová hustota dotazovacieho signálu v anténe odpoveda a má ubovo nú hodnotu od minima špecifikovaného v 3.5.4.2.3.1 do maxima - 22 dbw.m -2. 3.5.4.2.3.5 Citlivos odpoveda a nesmie kolísa o viac ako 1 db v prípade, ke sa za aženie odpoveda a pohybuje medzi 0-90 % jeho maximálnej rýchlosti vysielania. 3.5.4.2.3.6 DME/N. Ak sa asový odstup medzi dotazovacími impulzami dotazova a zmení až o ± 1 µs, citlivos prijíma a sa nesmie zmenši o viac ako 1 db. 3.5.4.2.3.7 DME/P. Ak sa asový odstup medzi dotazovacími impulzami zmení až o ±1 µs, citlivos prijíma a sa nesmie zmenši o viac ako 1 db. 3.5.4.2.4 Obmedzenie vysielania 3.5.4.2.4. DME/N Ak prekro í za aženie odpoveda a 90 % jeho maximálnej rýchlosti vysielania, musí sa automaticky zmeni citlivos prijíma a z dôvodu obmedzenia po tu odpovedí odpoveda a tak, aby sa neprekro ila maximálna rýchlos vysielania (rozsah zmenšenia citlivosti musí by najmenej 50 db.) 3.5.4.2.4.2 DME/P. Na zabránenie pre aženiu odpoveda a DME sa musia použi jeho vlastné obmedzenia odpovedí tak, aby sa splnila požiadavka neprekro enia vysielacích asov. Ak sa požaduje zmenšenie citlivosti na splnenie tejto požiadavky, môže sa uplatni len v režime IA a nesmie ovplyvni režim FA. 3.5.4.2.5 Šum. Ak sa prijíma dotazuje s výkonovou hustotou pod a 3.5.4.2.3.1 a vysiela rýchlos ou rovnou 90 % maxima, šum generovaný dvojicami impulzov nesmie prekro i 5 % maximálnej vysielacej rýchlosti. 3.5.4.2.6 Šírka pásma 3.5.4.2.6. Minimálna prípustná šírka pásma prijíma a musí by taká, aby v prípade, ke sa odchýlka frekvencie prijíma a zvä ší o odchýlku prijímaného signálu o 100 khz, nedošlo k zmenšeniu citlivosti dotazova a o viac ako 3 db. 3.5.4.2.6.2 Šírka pásma v prípade DME/N musí sp a požiadavky uvedené v 3.5.5.1.3, ak vstupné signály sú pod a 3.5.3.1.3. 3.5.4.2.6.3 DME/P - režim IA. Šírka pásma prijíma a musí sp a požiadavky uvedené v 3.5.3.1.3, ak vstupné signály zodpovedajú špecifikáciám pod a 3.5.5.1.3. Šírka pásma pre 12 db nesmie prekro i 2 MHz a 60 db šírku pásma 10 MHz. 3.5.4.2.6.4 DME/P - režim FA. Šírka pásma prijíma a musí sp a požiadavky 3.5.3.1.3, ak vstupné signály zodpovedajú špecifikáciám pod a 3.5.5.1.3. Šírka pásma pre 12 db nesmie prekro- i 6 MHz a 60 db šírku pásma 20 MHz. 3.5.4.2.6.5 Odpoveda sa nesmie spúš a signálmi, ktorých frekvencia sa líši o viac ako 900 khz od menovitej frekvencie kanála a ktoré majú výkonovú hustotu až do hodnôt špecifikovaných v 3.5.4.2.3.3 pre DME/N a v 3.5.4.2.3.4 pre DME/P. Signály prichádzajúce medzi týmto obdobím sa musia potla i najmenej o 80 db. Všetky ostatné nežiaduce signály v pásme 960 až 1215 MHz sa musia potla i najmenej o 75 db. 3.5.4.2.7 as obnovenia. V asovom úseku 8 µs od príjmu signálu medzi 0 až 60 db nad úrov ou citlivosti, musí by pomer minimálnej citlivosti odpoveda a a žiadaného signálu v rozsahu 3 db od hodnoty získanej v stave bez signálu. Táto požiadavka sa môže splni použitím obvodov na potla- enie odpovedí, ak sú ostatné opatrenia neú inné. Intervaly 8 µs sa merajú medzi bodmi polovi ného napätia na nábehových hranách dvoch impulzov, ktorých priebeh zodpovedá tvaru uvedenému v 3.5.4.1.3. L 10/I 1/12/1998

36 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3.5.4.2.8 Nežiaduce vyžarovania. Vyžarovanie ktorejko vek asti prijíma a a pripojených obvodov musí sp a požiadavky uvedené v 3.5.4.1.6. 3.5.4.2.9 Potla enie nosnej vlny a odrazov. Potla- enie nosnej vlny a odrazov sa musí primerane aplikova vo všetkých miestach, v ktorých sa môže odpoveda DME používa. Poznámka: Pod pojmom odrazy sa myslia nežiaduce signály spôsobené viacnásobným vyžarovaním (odrazy a pod.). 3.5.4.2. 0 Ochrana proti rušeniu. Ochrana proti rušeniu mimo frekven ného pásma DME musí by vo všetkých miestach, v ktorých sa odpoveda DME používa. 3.5.4.3 Dekódovanie 3.5.4.3. Odpoveda musí ma dekódovací obvod, ktorý zaistí, že odpoveda sa spustí iba dvojicami prijatých impulzov, ktorých šírka a odstup zodpovedá signálom dotazova a opísaným v 3.5.4.1.3 a 3.5.4.1.4. 3.5.4.3.2 Dekódovací obvod nesmie reagova na signály prichádzajúce pred impulzami, medzi impulzami alebo po impulzoch s maximálnou okamžitou amplitúdou dvojíc impulzov so správnym odstupom. 3.5.4.3.3 DME/N - odmietnutie dekódovania. Dvojica dotazovacích impulzov s odstupom ±2 µs alebo viac od menovitej hodnoty a s úrov ou signálu až do hodnôt pod a 3.5.4.2.3.3 sa musí odmietnu tak, aby sa rýchlos vysielania nezvä šila oproti stavu, ke sa nevysiela žiadny dotaz. 3.5.4.3.4 DME/P - odmietnutie dekódovania. Dvojica dotazovacích impulzov s odstupom ±2 µs alebo viac od menovitej hodnoty a s úrov ou signálu až do hodnôt pod a 3.5.4.2.3.4 sa musí odmietnu tak, aby sa rýchlos vysielania nezvä šila oproti stavu, ke sa nevysiela žiadny dotaz. 3.5.4.4 asové oneskorenie 3.5.4.4. Ke je DME združené iba s VHF zariadením, asové oneskorenie musí by asový úsek medzi bodom polovi ného napätia na nábehovej hrane druhého impulzu z dvojice dotazovacích impulzov a bodom polovi ného napätia na nábehovej hrane druhého impulzu z dvojice impulzov odpovede. Ak sa požaduje, aby palubný dotazova indikoval vzdialenos od stanoviš a odpoveda a DME, musí by toto oneskorenie v súlade s nasledujúcou tabu kou. Kanál X Y W Z Prevádzkový režim DME/N DME/P IA DME/P FA DME/N DME/P IA DME/P FA DME/N DME/P IA DME/P FA DME/N DME/P IA DME/P FA Odstup medzi dvojicami impulzov (µs) asové oneskorenie (µs) Dotaz Odpove 1. impulz 2. impulz 12 12 18 36 36 42-24 30-21 27 12 12 12 30 30 30-24 24-15 15 50 50 56 56 56 62-50 56-56 62 50 - - 50 - - - - - - - - Poznámka : frekvencii. Poznámka 2: frekvencii. W a X sú multiplexne na rovnakej Z a Y sú multiplexne na rovnakej 3.5.4.4.2 Ke je DME združené s uhlovým zariadením MLS, asové oneskorenie musí by asový úsek medzi bodmi polovi ného napätia na nábehovej hrane prvého ur ovacieho impulzu z dvojice dotazovacích impulzov a polovi ného napätia na 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 37 nábehovej hrane prvého impulzu z dvojice impulzov odpovede. Ak sa požaduje, aby palubný dotazova indikoval vzdialenos od stanoviš a odpoveda a DME, toto oneskorenie musí by 50 µs pre kanály X a 56 µs pre kanály Y. 3.5.4.4.2. Odpoveda DME/P nesmie ma povolené žiadne nastavite né asové oneskorenie. 3.5.4.4.3 Odporú anie asové oneskorenie odpoveda a v prípade DME/N má by nastavite né na primeranú hodnotu medzi menovitou hodnotou - 15 µs a nominálnou hodnotou oneskorenia na umožnenie indikácie nulovej vzdialenosti lietadlám v stanovenom mieste mimo stanoviš a odpoveda a. Poznámka: Režimy, ktoré neumož ujú nastavenie asového oneskorenia v plnom rozsahu 5 µs sa môžu nastavi len v hraniciach oneskorenia a obnovenia daných obvodmi odpoveda a. 3.5.4.4.3. DME/N. asové oneskorenie musí by asový úsek medzi bodmi s polovicou amplitúdy na nábehovej hrane prvého z dvojice dotazovacích impulzov a polovicou amplitúdy na nábehovej hrane prvého impulzu odpovede. 3.5.4.4.3.2 Režim IA DME/P. asové oneskorenie musí by asový úsek medzi bodmi s polovicou amplitúdy na nábehovej hrane prvého z dvojice dotazovacích impulzov a polovicou amplitúdy na nábehovej hrane prvého z dvoji-ce impulzov odpovede. 3.5.4.4.3.3 Režim FA DME/P. asové oneskorenie musí by asový úsek medzi bodmi virtuálnych za iatkov prvého z dvojice dotazovacích impulzov a prvého impulzu z dvojice odpovede. as za iatku merania musí by as nábehu prvého impulzu z dvojice impulzov. 3.5.4.4.4 Odporú anie: DME/N. Odpoveda DME/N by sa mal umiestni o najbližšie k miestu, v ktorom sa požaduje indikácia nulovej vzdialenosti. Poznámka : Je žiaduce, aby polomer oblasti, v ktorej sa udáva nulová vzdialenos, bol o najmenší, aby oblas nejednozna nosti bola o najmenšia. Poznámka 2: Podkladový materiál týkajúci sa umiestnenia DME a MLS je uvedený v 7..6 doložky C a v 5 doložky G tohto zväzku. V materiáli sú riešené najmä problémy na zabránenie rôznej indikácie nulovej vzdialenosti v tých prípadoch, kedy DME/P spolupracujúce s MLS a DME/N a spolupracujúce s ILS slúžia rovnakej RWY. 3.5.4.5 Presnos 3.5.4.5. DME/N. Odpoveda nesmie do celkovej chyby systému vnies vä šiu chybu ako ± 1 µs (150 m (500 ft)). 3.5.4.5.2 DME/N. Odpoveda združený s pristávacím zariadením nesmie do celkovej chyby systému vnies vä šiu chybu ako ± 0,5 µs (75 m (250 ft)). 3.5.4.5.3 Režim FA DME/P 3.5.4.5.3. Norma presnosti. Odpoveda nesmie do celkovej chyby systému vnies vä šiu chybu ako ± 10 m (± 33 ft) PFE a ± 8 m (± 26 ft) CMN. 3.5.4.5.3.2 Norma presnosti 2. Odpoveda nesmie do celkovej chyby systému vnies vä šiu chybu ako ± 5 m (± 16 ft) PFE a ± 5 m (± 16 ft) CMN. 3.5.4.5.4 Režim IA DME/P. Odpoveda nesmie do celkovej chyby systému vnies vä šiu chybu ako ± 15 m (± 50 ft) PFE a ± 10 m (± 33 ft) CMN. 3.5.4.5.5 Odporú anie Pri združení DME s MLS má uvedená presnos obsahova aj chybu vnesenú detekciou prvého impulzu z dôvodu tolerancie vzdialenosti medzi impulzami. 3.5.4.6 Ú innos 3.5.4.6. Ú innos odpoveda a musí by pri minimálnej citlivosti stanovenej v 3.5.4.2.3.1 a 3.5.4.2.3.5 najmenej 70 % jeho celkovej kapacity pre DME/N a DME/P (režim IA) a 80 % pre DME/P (režim FA) až do za aženia pod a 3.5.3.5. Poznámka: Pri úvahách o ú innosti odpovedí odpoveda a je nutné po íta s asom potla enia prijíma a a za aženia spôsobeného funkciou sledovania. 3.5.4.6.2 as potla enia prijíma a odpoveda a. Odpoveda sa musí vyradi z innosti na as o- by ajne neprekra ujúci 60 µs po úspešnom dekódovaní dotazovacích impulzov. V extrémnych prípadoch, ke v mieste odpoveda a vznikajú vplyvom terénu zna né problémy s odrazmi, môže sa tento as pred ži, ale iba na minimum potrebné na potla enie odrazov v režime IA DME/N a DME/P. 3.5.4.6.2. as potla enia v režime IA DME/P nesmie ovplyvni innos režimu FA a naopak. L 10/I 1/12/1998

38 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3.5.4.7 Monitorovanie a riadenie 3.5.4.7. Každý pozemný odpoveda DME musí by vybavený monitorom na automatickú kontrolu a riadenie odpoveda a, ktorý je v prevádzke. 3.5.4.7.2 innos monitorovania DME/N 3.5.4.7.2. Ak nastane akáko vek z podmienok uvedených v 3.5.4.7.2.2 monitor musí a) indikova túto skuto nos na kontrolnom pracovisku; b) automaticky vypnú súpravu odpoveda a, ktorá bola v prevádzke a c) automaticky uvies do prevádzky rezervnú súpravu (ak je k dispozícii). 3.5.4.7.2.2 Monitor musí zabezpe i innos pod a 3.5.4.7.2.1, ak sa a) oneskorenie odpoveda a líši od stanovenej hodnoty o 1 µs (alebo 150 m (500 ft)) alebo viac; b) v prípade DME/N združeného s pristávacím prostriedkom oneskorenie odpoveda a líši od stanovenej hodnoty o 0,5 µs (75 m (250 ft)) alebo viac. 3.5.4.7.2.3 Odporú anie Monitor má zabezpe i innos špecifikovanú v 3.5.4.7.2.1 ak medzera medzi impulzami v dvojiciach odpovede sa líši o 1 µs alebo viac od menovitej hodnoty uvedenej v tabu ke za 3.5.4.4.1. 3.5.4.7.2.4 Odporú anie Okrem uvedených prípadov by mal monitor vyvola indikáciu na kontrolnom pracovisku pri a) poklese výstupného výkonu odpoveda a o 3 db alebo viac; b) zmenšení minimálnej citlivosti prijíma a odpoveda a o 6 db a viac (za predpokladu, že táto úrove nie je znížená obvodmi AVC); c) odchýlke v odstupe medzi prvým a druhým impulzom z dvojice impulzov odpovede od normálnej hodnoty uvedenej v 3.5.3.1.4 o 1 µs alebo viac; d) odchýlke frekvencií prijíma a a vysiela a odpoveda a mimo rozsahu obvodov riadenia frekvencií (ak prevádzkové frekvencie nie sú priamo riadené kryštálom). 3.5.4.7.2.5 Medzi vznikom niektorej z podmienok uvedených v 3.5.4.7.2.2, 3.5.4.7.2.3 a 3.5.4.7.2.4 a po iatkom innosti monitora môže by ur ité asové oneskorenie. Toto oneskorenie musí by o najmenšie, ale nesmie prekro i 10 sekúnd zodpovedajúce potrebe zabránenia prerušenia v dôsledku prechodových javov, ku ktorým dochádza pri prevádzke odpoveda a. 3.5.4.7.2.6 Odpoveda sa na ú ely monitorovania alebo automatického riadenia frekvencie alebo na obidvoje nesmie spusti viac ako 120 krát za sekundu. 3.5.4.7.3 innos monitora DME/P 3.5.4.7.3. Monitorovací systém musí preruši vysielanie odpoveda a a vysla výstrahu na ur ené kontrolné pracovisko v prípade, že ktorýko vek z nasledujúcich stavov trvá dlhšie ako ur ený as. a) Ak sa v odpoveda i zmení PFE nad hranice uvedené v 3.5.4.5.3 alebo 3.5.4.5.4 o viac ako 1 s. Ak sa prekro ia hranice v režime FA, ale hranice v režime IA sa dodržia, môže režim IA zosta v innosti. b) Ak sa zmenší efektívny vyžiarený výkon na menšiu hodnotu, ako je potrebná na splnenie požiadaviek pod a 3.5.4.1.5.3 po as viac ako 1 s. c) Ak sa citlivos odpoveda a zmenší o 3 db alebo viac oproti citlivosti potrebnej na splnenie požiadaviek pod a 3.5.4.2.3 po as viac ako 5 s v režime FA a 10 s v režime IA (ak nejde o innos obvodov AVC). d) Ak sa odstup medzi prvým a druhým impulzom z dvojice impulzov odpovede líši od hodnôt uvedených v tabu ke za 3.5.4.4.1 o 0,25 µs alebo viac po as viac ako 1 s. 3.5.4.7.3.2 Odporú anie Monitor má vyvola vhodnú indikáciu na príslušnom pracovisku, ak sa as nábehovej hrany impulzu odpovede zvä ší nad 0,3 µs alebo zmenší pod 0,2 µs a toto trvá dlhšie ako 1 s. 3.5.4.7.3.3 asový úsek, po as ktorého sa vysielajú chybné informácie, nesmie prekro i asy uvedené v 3.5.4.7.3.2. Odstránenie poruchy vypnutím a zapnutím hlavnej súpravy alebo prepnutím na rezervnú súpravu sa musí uskuto ni v tomto ase. Ak sa porucha neodstráni v stanovenom ase, vysielanie sa musí vypnú. Po vypnutí sa nesmie zariadenie zapnú skôr ako po uplynutí 20 s. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 39 3.5.4.7.3.4 Odpoveda sa nesmie spusti na ú ely monitorovania viac ako 120-krát za 1 s v režime IA a 150-krát za 1 s v režime FA. 3.5.4.7.3.5 Porucha monitora DME/N a DME/P Porucha každej asti monitora musí automaticky vyvola rovnakú innos ako poruchy monitorovanej funkcie. 3.5.5 Technické charakteristiky dotazova a Poznámka: V nasledujúcich ustanoveniach sú uvedené iba tie parametre dotazova a, ktoré sa musia definova na zabezpe enie toho, aby dotazova a) nepriaznivo neovplyv oval systém DME, napríklad abnormálnym zvä šovaním za aženia odpoveda a a aby b) bol schopný udáva presnú indikáciu vzdialenosti. 3.5.5. Vysiela 3.5.5.. Prevádzková frekvencia. Dotazova musí pracova na frekvencii prislúchajúcej k pridelenému kanálu DME (pozri 3.5.2.3.3). Poznámka: Toto ustanovenie nevylu uje používanie palubných dotazova ov, ktoré nemajú úplný po et prevádzkových kanálov. 3.5.5..2 Stabilita frekvencie. Prevádzková frekvencia sa nesmie meni o viac ako ± 100 khz od stanovenej hodnoty. 3.5.5..3 Tvar a spektrum impulzov. Všetky vysielané impulzy musia vyhovova týmto podmienkam: a) as trvania nábehovej hrany impulzu 1) v prípade DME/N nesmie prekro i 3 µs, 2) v prípade DME/P nesmie prekro i 1,6 µs. V režime FA pri norme presnosti 1 sa sklon impulzu v parciálnom ase nábehu nesmie meni o viac ako ± 20 % a pri norme presnosti 2 o viac ako ± 10 %. Parciálny as nábehu musí by 0,25 + 0,05 µs. 3) Odporú anie: V prípade DME/P nábehový as impulzu nemá prekro i 1,2 µs. b) Šírka impulzu musí by 3,5 ± 0,5 µs. c) Menovitý as trvania zostupnej hrany impulzu musí by 2,5 µs, skuto ná hodnota nesmie prekro i 3,5 µs. d) Okamžitá amplitúda nesmie v žiadnom okamihu medzi bodmi 95 % maximálnej amplitúdy na nábehovej a zostupnej hrane klesnú pod 95 %. e) Frekven né spektrum impulzne modulovaného signálu musí by také, aby najmenej 90 % celkovej energie každého impulzu bolo vyžiarené v 0,5 MHz širokom pásme, ktorého stred leží na menovitej frekvencii kanála. f) Na zabezpe enie správnej innosti prahovej techniky musí by okamžitá ve kos každého impulzu spúš ajúceho prechod, ktorý sa objaví pred virtuálnym za iatkom, menšia ako 1 % špi kovej amplitúdy impulzu. Proces spustenia sa nesmie za a skôr ako 1 µs pred virtuálnym za iatkom impulzu. Poznámka : Spodné hranice trvania nábehovej hrany impulzu (pozri 3.5.4..3 a)) a zostupnej hrany (pozri 3.5.4..3 c)) vyplývajú z požiadaviek na spektrum pod a 3.5.4..3 e). Poznámka 2: V 3.5.5..3 e) špecifikuje prakticky dosiahnute né spektrum. Je však žiaduce, aby sa dosiahlo frekven né spektrum s nasledovnými charakteristikami. Spektrum impulzne modulovaného signálu je také, že - výkon v 0,5 MHz širokých pásmach so stredmi 0,8 MHz nad a 0,8 MHz pod menovitou frekvenciou kanála je v každom prípade najmenej o 23 db menší ako výkon v 0,5 MHz širokom pásme, ktorého stred leží na menovitej frekvencii kanála a - výkon v 0,5 MHz širokých pásmach so stredmi 2,0 MHz nad a 2,0 MHz pod menovitou frekvenciou kanála je v každom prípade menší aspo o 38 db ako výkon v 0,5 MHz širokom pásme, ktorého stred leží na menovitej frekvencii kanála. Všetky alšie zložky frekven ného spektra musia ma amplitúdu vždy menšiu ako susedná as ležiaca bližšie k menovitej frekvencii kanála. 3.5.5..4 asový odstup medzi impulzami 3.5.5..4. asový odstup medzi ur ujúcimi impulzami vysielaných dvojíc impulzov musí by taký, ako je uvedené v tabu ke pod a 3.5.4.4.1. L 10/I 1/12/1998

40 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3.5.5..4.2 V prípade DME/N musí by tolerancia v odstupe medzi impulzami ± 0,5 µs. 3.5.5..4.3 Odporú anie V prípade DME/N má by tolerancia v odstupe medzi impulzami ± 0,25 µs. 3.5.5..4.4 V prípade DME/P musí by tolerancia v odstupe medzi impulzami ± 0,25 µs. 3.5.5..4.5 asový odstup medzi impulzami sa meria medzi bodmi s polovi ným napätím na nábehových hranách impulzov. 3.5.5..5 Opakovacia frekvencia impulzov 3.5.5..5. Opakovacia frekvencia impulzov musí by taká, ako je uvedené v 3.5.3.4. 3.5.5..5.2 asové odchýlky medzi nasledujúcimi dvojicami dotazovacích impulzov musia by vyhovujúce, aby nedošlo k chybnému zasynchronizovaniu dotazova a. 3.5.5..5.3 DME/P. Na dosiahnutie presnosti systému stanovenej v 3.5.3.1.3.4 musia by asové odchýlky medzi nasledujúcimi dvojicami impulzov dotazov dostato ne náhodné na vyhovujúce odstránenie korelácie chýb od mnohonásobných vysokofrekven ných odrazov. Poznámka: Informácie o mnohonásobných odrazoch DME/P sú uvedené v 7.3.7 doložky C tohto zväzku. 3.5.5..6 Nežiaduce vyžarovanie. Nežiaduci impulzný výkon vyžarovaný v intervaloch medzi jednotlivými impulzami prijatý a meraný prijíma om, ktorý má rovnaké charakteristiky ako prijíma odpoveda a DME, ktorý je naladený na ktorúko vek frekvenciu dotazov alebo odpovedí, musí by najmenej o 50 db menší ako špi kový impulzný výkon prijatý tým istým prijíma om naladeným na dotazovaciu frekvenciu použitú na vysielanie požadovaných impulzov. Táto požiadavka sa vz ahuje na všetky nežiaduce impulzné vysielania. Výkon nežiaduceho vyžarovania pri prevádzke s trvalou nosnou vlnou vyžiareného dotazova om na ktorejko vek frekvencii dotazov alebo odpovedí DME nesmie by vä ší ako 20 µw (- 47 dbw). Poznámka: Hoci je nežiaduce vyžarovanie v intervaloch medzi impulzami obmedzené na úrove neprevyšujúcu - 47 dbw, pri spolo nej prevádzke dotazova a DME a odpoveda a SSR v tom istom lietadle môže vzniknú potreba zabezpe i ochranu palubného zariadenia SSR vo frekven nom pásme 0 5 MHz až 045 MHz. Dostato nou ochranou môže by obmedzenie vyžarovania trvalej nosnej frekvencie na úrove približne - 77 dbw (0,02 µw). Ak nie je možné túto úrove dosiahnu, môže sa požadovaný stupe ochrany zabezpe i vhodným umiestnením anténových systémov DME a SSR na lietadle. Je potrebné poznamena, že len málo týchto frekvencií sa používa na párovanie frekvencií VHF/DME. 3.5.5..7 Odporú anie Nežiaduci impulzný výkon prijímaný a meraný za podmienok pod a 3.5.5.1.6 má by o 80 db menší ako požadovaný prijímaný špi kový impulzný výkon. Poznámka: Aj ke sa pod a 3.5.5..6 a 3.5.5..7 odporú a obmedzi nežiaduce vyžarovanie trvalej nosnej vlny medzi impulzami na úrove o 80 db nižšiu ako je špi kový výkon prijímaných impulzov, je potrebné upozorni, že pri používaní palubných odpoveda ov SSR na tom istom lietadle môže vzniknú potreba obmedzenia vyžarovania trvalej nosnej v pásme frekvencií 0 5-045 MHz na maximálnu hodnotu - 77 dbw (0,02 µw). Pri párovaní frekvencií VHF/DME sa používa len málo z týchto frekvencií. 3.5.5..8 DME/P. Špi kový efektívny vyžiarený výkon (ERP) nesmie by menší, ako sa požaduje na zabezpe enie výkonovej hustoty pod a 3.5.4.2.3.1 za všetkých poveternostných prevádzkových podmienok. 3.5.5.2 asové oneskorenie 3.5.5.2. asové oneskorenie musí by v súlade s tabu kou pod a 3.5.4.4.1. 3.5.5.2.2 DME/N. asové oneskorenie musí by interval medzi asom, kedy napätie nábehovej hrany druhého dotazovacieho impulzu dosiahne polovicu amplitúdy a asom, v ktorom obvody na meranie vzdialenosti dosiahnu stav zodpovedajúci indikácii nulovej vzdialenosti. 3.5.5.2.3 DME/N. asové oneskorenie musí by interval medzi asom, kedy napätie nábehovej hrany prvého impulzu z dvojice impulzov dotazu dosiahne polovicu amplitúdy a asom, kedy obvody na meranie vzdialenosti dosiahnu stav zodpovedajúci indikácii nulovej vzdialenosti. 3.5.5.2.4 DME/P - režim IA. asové oneskorenie musí by interval medzi asom, kedy napätie nábehovej hrany prvého impulzu z dvojice impulzov dotazu dosiahne polovicu amplitúdy a asom, kedy obvody na meranie vzdialenosti dosiahnu stav zodpovedajúci indikácii nulovej vzdialenosti. 3.5.5.2.5 DME/P - režim FA. asové oneskorenie musí by interval medzi virtuálnym za iatkom nábehovej hrany prvého impulzu z dvojice impulzov dotazu a asom, kedy obvody na meranie vzdia- 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 41 lenosti dosiahnu stav zodpovedajúci indikácii nulovej vzdialenosti. as pristátia sa musí mera v priebehu parciálneho asu nábehu impulzu. 3.5.5.3 Prijíma 3.5.5.3. Prevádzková frekvencia. Stredná frekvencia prijíma a musí by frekvencia odpoveda a prislúchajúca pridelenému prevádzkovému kanálu DME (pozri 3.5.3.3.3). 3.5.5.3.2 Citlivos prijíma a 3.5.5.3.2. DME/N. Citlivos palubného prijíma a musí by dostato ná, aby zabezpe il získanie informácie o vzdialenosti s presnos ou pod a 3.5.5.4 pri výkonovej hustote signálu pod a 3.5.4.1.5.2. Poznámka: Aj ke požiadavky uvedené v 3.5.5.3.2. sa vz ahujú na dotazova DME/N, citlivos prijíma a je lepšia, ako je nutná na innos s výkonovou hustotou odpoveda ov DME/N pod a 3.5.4..5. na zabezpe enie možnosti spolupracova s odpoveda mi DME/P v režime IA. 3.5.5.3.2.2 DME/P. Citlivos palubného prijíma a musí by dostato ná na získanie a vyhodnotenie informácie o vzdialenosti s presnos ou pod a 3.5.5.4.2 a 3.5.5.4.3 pri výkonovej hustote signálov pod a 3.5.4.1.5.3. 3.5.5.3.2.3 DME/N. Výkon dotazova a sa musí zachova, ak výkonová hustota signálu odpoveda a v anténe dotazova a sa mení od minima pod a 3.5.4.1.5 do maxima - 18 dbw.m -2. 3.5.5.3.2.4 DME/P. Výkon dotazova a sa musí zachova, ak výkonová hustota signálu odpoveda a na anténe dotazova a sa mení od minima pod a 3.5.4.1.5 do maxima - 18 dbw.m -2. 3.5.5.3.3 Šírka pásma 3.5.5.3.3. Šírka pásma prijíma a musí by vyhovujúca na umožnenie súladu s 3.5.3.1.3, ke vstupné signály sú pod a špecifikácie uvedenej v 3.5.4.1.3. 3.5.5.3.3.2 DME/P - režim IA. Šírka pásma prijíma a musí by vyhovujúca na umožnenie súladu s 3.5.3.1.3, ak vstupné signály sú pod a špecifikácie uvedenej v 3.5.4.1.3. Šírka pásma pre 12 db nesmie prekro i 2 MHz a pre 60 db šírku pásma 10 MHz. 3.5.5.3.3.3 DME/P - režim FA. Šírka pásma prijíma a musí by vyhovujúca na umožnenie súladu s 3.5.1.3, ak vstupné signály sú pod a špecifikácie uvedenej v 3.5.4.1.3. Šírka pásma pre 12 db nesmie prekro i 6 MHz a pre 60 db šírku pásma 20 MHz. 3.5.5.3.4 Potla enie interferencie 3.5.5.3.4. Ak je na vstupe palubného prijíma a pomer žiadaného signálu k nežiaducemu signálu DME pracujúcich na rovnakom frekven nom kanáli aspo 8 db, musí dotazova vyhodnoti informáciu o vzdialenosti zo silnejšieho signálu. Poznámka: Rovnaký kanál znamená signály odpovede, ktoré používajú rovnakú frekvenciu a rovnaký asový odstup medzi dvojicami impulzov. 3.5.5.3.4.2 DME/N. Signály DME vzdialené viac ako 900 khz od menovitej frekvencie žiadaného kanála s amplitúdou až do 42 db nad prahovou citlivos ou musia by odmietnuté. 3.5.5.3.4.3 DME/P. Signály DME vzdialené viac ako 900 khz od menovitej frekvencie žiadaného kanála s amplitúdou až do 42 db nad prahovou citlivos ou musia by odmietnuté. 3.5.5.3.5 Dekódovanie 3.5.5.3.5. Dotazova musí obsahova také dekódovacie obvody, ktoré zabezpe ia, že prijíma bude spúš aný iba tými dvojicami prijatých impulzov, ktoré majú trvanie impulzov a asový odstup medzi impulzami v súlade s 3.5.4.1.4. 3.5.5.3.5.2 Odmietnutie dekódovania - DME/N. Dvojice impulzov odpovedí s odstupom medzi impulzami o ± 2 µs alebo viac od menovitej hodnoty a s úrov ou signálu do 42 db nad citlivos ou prijíma a musia by odmietnuté. 3.5.5.3.5.3 Odmietnutie dekódovania - DME/P. Dvojice impulzov odpovedí s odstupom medzi impulzami o ± 2 µs alebo viac od menovitej hodnoty a s úrov ou signálu do 42 db nad citlivos ou prijíma a musia by odmietnuté. 3.5.5.4 Presnos 3.5.5.4. DME/N. Dotazova nesmie do celkovej chyby systému vnies vä šiu chybu ako ± 315 m (0,17 NM). 3.5.5.4.2 DME/P - režim IA. Dotazova nesmie do celkovej chyby systému vnies vä šiu chybu ako ± 30 m (100 ft) v prípade PFE a nie vä šiu ako ± 15 m (50 ft) v prípade CMN. 3.5.5.4.3 DME/P - režim FA 3.5.5.4.3. Norma presnosti : Dotazova nesmie do celkovej chyby systému vnies vä šiu chybu ako ± 15 m (50 ft) v prípade PFE a ± 10 m (33 ft) v prípade CMN. 3.5.5.4.3.2 Norma presnosti 2: Dotazova nesmie do celkovej chyby systému vnies vä šiu chybu ako ± 7 m (23 ft) v prípade PFE a ± 7 m (23 ft) v prípade CMN. L 10/I 1/12/1998

42 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ Poznámka: Podkladové materiály o filtroch pomáhajúcich dosiahnu túto presnos sú uvedené v 7.3.4 doložky C tohto zväzku. 3.5.5.4.4 DME/P. Dotazova musí dosiahnu presnos pod a 3.5.3.1.3.4 so systémovou ú innos ou 50 % alebo viac. Poznámka: Podkladový materiál o systémovej ú innosti je uvedený v 7.. doložky C tohto zväzku. 3.6 Špecifikácia VHF tra ových návestidiel (75 MHz) 3.6. Požiadavky 3.6.. Frekvencie. Všetky tra ové návestidlá musia pracova na frekvencii 75 MHz vysielanej so stabilitou 2.10-4. Od 1.1.1985 všetky novoinštalované návestidlá musia ma stabilitu 5.10-5. Táto požiadavka platí po 1.1.1990 pre všetky návestidlá. 3.6..2 Vyžarovacie charakteristiky 3.6..2. Tra ové návestidlo musí vyžarova neprerušovanú modulovanú nosnú frekvenciu s h bkou modulácie minimálne 95 % a maximálne 100 %. Celkový obsah harmonických frekvencií modula ného signálu nesmie by vä ší ako 15 %. 3.6..2.2 Frekvencia modula ného signálu musí by 3000 Hz ± 75 Hz. 3.6..2.3 Vyžarovanie sa musí polarizova horizontálne. 3.6..2.4 Identifika ná zna ka. Ak sa u tra ového návestidla požaduje identifika ná zna ka, musí sa modula ný signál k ú ova tak, aby sa vysielali bodky alebo iarky alebo obidvoje v príslušnom poradí. K ú ovanie sa musí uskuto ova takým spôsobom, aby sa zabezpe ilo trvanie bodiek a iarok spolu s odde ovacími medzerami zodpovedajúce rýchlosti vysielania približne 6 až 10 slov za minútu. Po as vysielania identifika nej zna ky sa nesmie nosná frekvencia preruši. 3.6..2.5 Krytie a vyžarovací diagram Poznámka: Krytie a vyžarovací diagram tra ového návestidla sa obvykle volí pod a prevádzkových požiadaviek, pri om sa berú do úvahy medzinárodné odporú ania. Najžiadanejší by bol vyžarovací diagram, ktorý by a) v prípade vejárovitého tra ového návestidla uviedol do innosti indika né zariadenie iba v tom prípade, ke sa lietadlo nachádza vnútri pravouhlého rovnobežnostenu symetrického okolo zvislej priamky prechádzajúcej návestidlom, ktorého ve ká a malá os by boli nasmerované v súlade s letovou dráhou, ktorej návestidlo slúži; b) v prípade tra ového návestidla Z uviedol do innosti indika né zariadenie iba v tom prípade, ke sa lietadlo nachádza vnútri valca, ktorého os je zvislá priamka prechádzajúca návestidlom. V praxi však nie je vytvorenie takého vyžarovacieho diagramu možné a je potrebné nájs kompromisné riešenie. Bežne používaný a prakticky overený anténový systém je uvedený v doložke C tohto zväzku. Takéto a nové konštrukcie anténových systémov, ktoré sa budú o najviac približova k žiadanému vyžarovaciemu diagramu uvedenému vyššie, budú oby ajne vyhovova prevádzkovým požiadavkám. 3.6..2.6 Ur enie krytia. Hranice krytia tra ového návestidla sa musia ur i na základe intenzity po a uvedenej v 3.1.6.3.2. 3.6..2.7 Odporú anie Vyžarovací diagram tra ového návestidla by mal by oby ajne taký, aby polárna os diagramu bola zvislá a intenzita po a vnútri diagramu bola symetricky rozložená okolo polárnej osi v rovine alebo rovinách obsahujúcich letové dráhy, ktorým návestidlo slúži. Poznámka: ažkosti pri umiestnení niektorých tra ových návestidiel môžu vies k použitiu polárnej osi ktorá nie je vertikálna. 3.6..3 Monitorovanie. Každé tra ové návestidlo musí by doplnené monitorovacím zariadením, ktoré príslušnému pracovisku indikuje a) pokles výkonu vyžarovanej nosnej frekvencie pod 50 % normálnej hodnoty; b) zmenšenie h bky modulácie pod 70 %; c) nesprávne k ú ovanie. Poznámka: alšie podklady na inštaláciu a prevádzku tra ových návestidiel sú uvedené v doložke C tohto zväzku. 3.7 (Rezervované) 3.8 Charakteristiky systému sekundárneho preh adového radaru (SSR) Poznámka: V súlade so zmenou. 7 bola táto as premiestnená do predpisu L 0/IV. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 43 3.9 Systémové charakteristiky prijíma a palubného rádiokompasu 3.9. Presnos indikácie zamerania 3.9.. Zameranie indikované systémom rádiokompasu nesmie vykazova chybu vä šiu ako ± 5 za týchto podmienok: Intenzita po a prijímaného signálu je 70 µv.m -1 alebo vä šia. Signál je vyžarovaný niektorým z NDB alebo polohových rádiomajákov, ktorých parametre vyhovujú požiadavkám tohto predpisu. Sú asne s týmto signálom je zo smeru o 90 od indikovaného zamerania prijímaný nežiaduci signál a) na rovnakej frekvencii s intenzitou o 15 db menšou ako žiadaný signál alebo b) na frekvencii posunutej o ± 2 khz s intenzitou o 4 db menšou ako žiadaný signál alebo c) na frekvencii posunutej o ± 6 khz alebo viac s intenzitou o 55 db vä šou ako žiadaný signál. Poznámka: Uvedená chyba zamerania nezah a chybu magnetického kompasu v lietadle. Elevácia MLS (MLS elevation) Geometrické miesto bodov v ubovo nej vertikálnej rovine, kde je dekódovaný uhol navedenia konštantný. Funkcia (Function) Ur ená služba, ktorú poskytuje MLS, napríklad pri priblížení vedenie v azimute, vedenie v spätnom sektore, základné dáta a pod. Chyba sledovania dráhy (Path following error,pfe) Tá as chyby navádzacieho signálu, ktorá môže spôsobi odchýlku lietadla od požadovaného kurzu a(alebo) od zostupovej dráhy. Minimálna zostupová dráha (Minimum glide path) Najmenší uhol zostupovej dráhy na trati nulového azimutu, ktorý zodpovedá publikovaným postupom priblíženia a kritériám bezpe nej výšky nad prekážkami. Poznámka: Je to najmenší uhol zostupovej dráhy, ktorý bol pre prístrojovú RWY schválený a publikovaný. Nulový azimut MLS (MLS zero degree azimuth) Azimut MLS, v ktorom je dekódovaný uhol navedenia nula stup ov. 3. 0 3. (Rezervované) Charakteristiky mikrovlnného pristávacieho systému MLS Po iato ný bod MLS (MLS datum point) Bod na osi RWY najbližší k fázovému stredu eleva nej antény priblíženia. 3.. Definície Azimut MLS (MLS azimuth) Geometrické miesto bodov v ubovo nej horizontálnej rovine, kde je dekódovaný uhol navedenia konštantný. DME/P Prvok MLS na meranie vzdialenosti, kde písmeno P vyjadruje presné zameranie vzdialenosti (precision). Spektrálne charakteristiky sú zhodné s charakteristikami DME/N. Dopl ujúce dáta (Auxiliary data) Dáta vysielané na doplnenie základných dát poskytujúce informáciu o polohe pozemného zariadenia na spresnenie výpo tu polohy na palube lietadla a alšie dopl ujúce informácie. Sektor krytia (Coverage sector) Vzdušný priestor, v ktorom sa poskytuje ur ená funkcia MLS a v ktorom výkonová hustota signálu je rovná alebo vä šia ako stanovené minimum. Referen ný bod spätného azimutu MLS (MLS back azimuth reference datum) Bod v stanovenej výške nad osou RWY v polovici jej d žky. Referen ný bod priblíženia MLS (MLS approach reference datum) Bod v stanovenej výške nad priese níkom osi RWY a jej prahu v smere priblíženia. L 10/I 1/12/1998

44 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ Sektor úmerného navedenia (Proportional guidance sector) Vzdušný priestor, v ktorom poskytovaná uhlová informácia príslušnej funkcie je priamo úmerná k uhlovej odchýlke palubnej antény vzh adom na vz ažnú iaru nulového uhla. Vykrývací sektor (sektor vo ného navedenia) (Clearance guidance sector) Vzdušný priestor vnútri sektora krytia, v ktorom poskytovaná informácia o azimute nie je priamo úmerná k uhlovej odchýlke lietadla, ale dáva stálu indikáciu, i je lietadlo vpravo alebo v avo od sektora úmerného navedenia. Signál indikácie mimo krytia (Out-of-coverage indication signal) Signál vyžarovaný do astí priestoru mimo zamýš aného priestoru krytia, kde sa požaduje zabráni neplatnému zrušeniu výstražnej indikácie pri existencii chybnej navádzacej informácie. Smer antény MLS (MLS antenna boresight) Rovina prechádzajúca fázovým stredom antény kolmá na horizontálnu rovinu prechádzajúcu anténovým radom. Poznámka: V prípade antény azimutu sa jej smer a nulový azimut oby ajne zhodujú. Z technického h adiska sa uprednost uje termín smer antény, z prevádzkového h adiska sa uprednost uje termín nulový azimut. osou RWY a rovina obsahujúca prijímaciu anténu je vertikálna rovina prechádzajúca fázovým stredom antény. Stred laloka (Beam centre) Stredný bod medzi dvoma bodmi s poklesom o 3 db na nábehovej a zostupnej hrane hlavného skenovacieho laloka. Stredná chyba kurzu (Mean course error) Stredná hodnota chyby v azimute na pred ženej osi RWY. Stredná chyba zostupovej dráhy (Mean glide path error) Stredná hodnota eleva nej chyby eleva nej funkcie na zostupovej dráhe. Šírka vyžarovaného laloka (Beam width) Šírka hlavného skenovacieho laloka meraná v bodoch s poklesom o 3 db vyjadrená v uhlových hodnotách smeru v horizontálnej rovine v prípade funkcie azimutu a vo vertikálnej rovine v prípade eleva nej funkcie. Šum riadenia (Control motion noise,cmn) Tá as chyby navádzacieho signálu, ktorá uvedie do pohybu ovládacie systémy lietadla a ovplyvní uhlovú polohu lietadla riadeného autopilotom, ale nespôsobí odchýlku od požadovaného kurzu a(alebo) od zostupovej dráhy. Kónický súradnicový systém (Coordinate system-conical) Pri ur enej funkcii MLS sa požaduje používa kónické (kuže ovité) súradnice vtedy, ke sa dekódovaný uhol navedenia mení od minimálneho uhla medzi povrchom kuže a obsahujúceho prijímaciu anténu a rovinou kolmou na os kuže a prechádzajúcou jeho vrcholom. Vrchol kuže a je vo fázovom strede antény. Pri funkcii MLS slúžiacej na vedenie v azimute v smere priblíženia alebo v spätnom sektore je danou rovinou zvislá rovina prechádzajúca osou RWY. V prípade funkcie vedenia na zostupovej dráhe je rovina vodorovná. Planárny súradnicový systém (Coordinate system-planar) Pri ur enej funkcii MLS sa požaduje používa planárne (rovinné) súradnice vtedy, ke sa dekódovaný uhol navedenia mení od uhla medzi rovinou obsahujúcou anténu prijíma a a referen nou rovinou. V prípade funkcie vedenia v azimute je referen nou rovinou vertikálna rovina prechádzajúca Šum sledovania dráhy (Path following noise, PFN) Tá as chyby navádzacieho signálu, ktorá môže spôsobi odchýlku lietadla od strednej kurzovej iary alebo od strednej zostupovej dráhy. Základné dáta (Basic data) Dáta vysielané pozemným zariadením, ktoré priamo súvisia s prevádzkou pristávacieho systému MLS. 3..2 Všeobecne 3..2. MLS je presný približovací a pristávací navádzací systém, ktorý poskytuje informáciu o polohe a rôzne dáta typu zem-vzduch. Polohová informácia sa poskytuje v širokom sektore krytia a je ur ená meraním uhla azimutu, eleva ného uhla a vzdialenosti. Poznámka: Ak sa výslovne neuvádza, že ide o palubné zariadenie, text 3. sa vz ahuje na pozemné zariadenie MLS. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 45 3..3 Konfigurácie MLS 3..3. Základná konfigurácia MLS Základná konfigurácia MLS sa musí sklada z nasledovných astí: a) zariadenie azimutu priblíženia, monitor, dia kové ovládanie a indika né zariadenie; b) eleva né zariadenie priblíženia, monitor, dia kové ovládanie a indika né zariadenie; c) prostriedky na kódovanie a vysielanie dôležitých dátových slov, monitor, dia kové ovládanie a indikácia. Poznámka: Dôležité dátové slová sú slová základných a dopl ujúcich dát uvedené v 3..5.4. d) DME/N, monitor, dia kové ovládanie a indika né zariadenie. 3..3.2 Odporú anie Ak sa požaduje presná informácia o vzdialenosti v celom priestore krytia v azimute, má sa použi DME/P vyhovujúce požiadavkám uvedeným v 3.5. Poznámka: DME je prvok MLS na meranie vzdialenosti a o akáva sa, že bude inštalované o najskôr. Ak sa pre tú istú RWY používa ILS, pripúš a sa do asne využíva návestidlá systému ILS aj pre systém MLS. 3..3.3 Rozšírená konfigurácia MLS V prípade základnej konfigurácie systému MLS sa musí umožni jej rozšírenie doplnením zariadením na jednu alebo nieko ko nasledujúcich funkcií alebo na zlepšenie charakteristík: a) zariadenie spätného azimutu, monitor, dia kové ovládanie a indika né zariadenie; b) eleva né zariadenie podrovnania, monitor, dia kové ovládanie a indika né zariadenie; c) DME/P, monitor, dia kové ovládanie a indika né zariadenie; d) prostriedky na kódovanie a vysielanie slov alších dopl ujúcich dát, monitor, dia kové ovládanie a indikácia; e) zvä šenie sektora úmerného navedenia nad minimá uvedené v 3.11.5. Poznámka : Napriek tomu, že bola vypracovaná norma na eleva nú funkciu podrovnania, táto funkcia nie je zavedená a v budúcnosti sa jej zavedenie neplánuje. Poznámka 2: Formát signálu MLS umož uje alší rozvoj systému a zahrnutie alších funkcií, napríklad azimut 360. 3..3.4 Zjednodušená konfigurácia MLS V prípade základnej konfigurácie MLS sa musí umožni jej zjednodušenie zmiernením požiadaviek na charakteristiky takto: a) krytie v azimute len v priestore priblíženia (3.11.5.2.2.1.1); b) krytie v azimute a v elevácii, ktoré nesiaha pod výšku 30 m (100 ft) nad prahom dráhy (3.11.5.2.2 a 3.11.5.3.2); c) zvä šené limity presnosti pre PFE a PFN, avšak také, aby neprekro ili 1,5 násobok hodnôt uvedených v 3.11.4.9.4 pre vedenie v azimute priblíženia a v 3.11.4.9.6 pre vedenie v elevácii; d) zvä šená chyba vnesená do strednej chyby azimutu a strednej chyby zostupovej dráhy na 1,5 násobok hodnôt uvedených v 3.11.5.2.4 a 3.11.5.3.4; e) požiadavky na CMN sa neaplikujú; f) pred žené asy reakcie monitorovacích a riadiacich systémov na 6 s (3.11.5.2.3 a 3.11.5.3.3). Poznámka: Návod na použitie zjednodušených konfigurácií MLS je uvedený v 5 doložky C. 3..4 Charakteristiky signálu v priestore 3..4. Prenosové kanály 3..4.. Pride ovanie kanálov Uhlové informácie a dáta sa musia poskytova na jednom z 200 kanálov v pásme od 5031,0 MHz do 5090,7 MHz, ako je uvedené v tabu ke A. 3..4... Na uspokojenie budúcich požiadaviek leteckej navigácie sa okrem kanálov uvedených v 3.11.4.1.1 použijú kanály v pásme od 5030,4 MHz do 5150,0 MHz. 3..4..2 Párovanie kanálov s DME Párovanie kanálov uhlovej funkcie a prenosu dát s kanálom mera a vzdialenosti DME sa musí uskuto ni pod a tabu ky A. 3..4..3 Frekven ná tolerancia Prevádzková frekvencia pozemného zariadenia sa nesmie meni o viac ako + 10 khz od pridelenej frekvencie. Frekven ná stabilita musí by taká, aby pri meraní v intervale 1 sekundy nebola odchýlka od menovitej frekvencie vä šia ako ± 50 Hz. L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

46 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3..4..4 Spektrum vysokofrekven ného signálu Vysielaný signál musí by taký, že po as vysielania stredná výkonová hustota vo výške 600 m (2 000 ft) meraná v pásme širokom 150 khz so stredom na frekvencii vzdialenej 840 khz alebo viac od menovitej hodnoty v prípade uhlových signálov a dát neprekro í - 94,5 dbw.m -2. 3..4.2 Polarizácia Vyžarovanie na frekvenciách všetkých pozemných zariadení musí by polarizované vertikálne. Vplyv ktorejko vek zložky s horizontálnou polarizáciou nesmie vyvola zmenu naviga nej informácie vä šiu ako 40 % od povolenej hodnoty PFE, ke sa palubná anténa oto í o 30 od zvislej polohy alebo vyvola prekro enie limitnej hodnoty PFE. Funkcia Vedenie v azimute priblíženia Vedenie v azimute priblíženia s vysokou opakovacou frekvenciou Vedenie v spätnom azimute Vedenie v elevácii na priblížení Vedenie v elevácii pri podrovnaní Základné dáta Dopl ujúce dáta 3..4.3 Usporiadanie asového multiplexu 3..4.3. Uhlové informácie a dáta sa musia vysiela na jednej frekvencii asovým multiplexom. 3..4.3.2 Synchronizácia Vysielanie rôznych uhlových informácií a dát z rôznych pozemných zariadení slúžiacich danej RWY sa musí asovo zosynchronizova, aby sa na spolo nom frekven nom kanáli zabezpe ila prevádzka bez rušenia. 3..4.3.3 Opakovacia frekvencia funkcií Každá vysielaná funkcia sa musí opakova pod a nasledujúcej tabu ky. Priemerná opakovacia frekvencia (Hz) v intervale 0 sekúnd 13 ± 0,5 39 ± 1,5 6,5 ± 0,25 39 ± 1,5 39 ± 1,5 pozri doplnok A, tab. A-7 pozri doplnok A, tab. A-10 a A-12 3..4.3.3. Ke sektor úmerného navedenia nie je vä ší ako ± 40 a nepoužíva sa funkcia upozornenia na odchýlku od zostupovej dráhy ani iné funkcie, musí sa použi vedenie v azimute s vysokou opakovacou frekvenciou. Poznámka: Informácia o použití je uvedená v 2.3.3 doložky G tohto zväzku. 3..4.3.4 asovanie funkcií Štandardné asovanie každej uhlovej a dátovej funkcie musí vyhovova požiadavkám uvedeným v dodatku A, tab. A-1 až A-6 a A-8. Presnos vnútorného asovania pozemného zariadenia v každom uvedenom stave vrátane asovej nestability musí zodpoveda menovitej hodnote s toleranciou ± 2 µs. Stredná kvadratická odchýlka asovej nestability musí by menšia ako 1 µs. Poznámka : asovanie každého uvedeného stavu ur uje za iatok jeho asového intervalu a ukon enie asového intervalu predchádzajúceho stavu. Charakteristiky a asovanie skuto ného vysielania sú definované v príslušných ustanoveniach. Poznámka 2: Informácie o meraní presnosti asovania sú uvedené v 2.2.2 doložky G tohto zväzku. 3..4.3.5 Poradie funkcií asový interval medzi opakovaným vysielaním každej funkcie sa musí obmie a takým spôsobom, ktorý zabezpe í ochranu proti synchrónnemu rušeniu. Poznámka : Každé vysielanie funkcie je nezávislé vysielanie, ktoré sa môže vyskytnú v ubovo nom mieste asového multiplexu (s výnimkou spätného kurzu, ktorému musí predchádza slovo. 2 základných dát). Poznámka 2: Niektoré príklady ochrany pred synchrónnymi rušeniami sú uvedené v 2..4 doložky G tohto zväzku. 3..4.4 Preambula 3..4.4. Signál "preambula" sa musí vysiela v celom priestore krytia na identifikáciu. Tento signál sa musí sklada z periódy ur enej nosnej 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 47 frekvencie referen ného asového kódu prijíma a a identifika ného kódu funkcie. asovanie tohto druhu vysielania je uvedené v doplnku A, tabu ka A-1. 3..4.4.2 Získanie nosnej frekvencie Vysielanie preambule musí za ína periódou nemodulovanej nosnej frekvencie, ako je špecifikované v doplnku A, tabu ka A-1. 3..4.4.3 Modulácia a kódovanie 3..4.4.3. K ú ovanie diferenciálnym fázovým posunom (DPSK) Kód preambuly a signály základných a dopl ujúcich dát pod a špecifikácie v 3.11.4.8 sa musia vysiela k ú ovaním nosnej frekvencie metódou DPSK. "Nula" musí by ur ená fázovým posunom 0 ± 10, "jednotka" 180 ± 10. Modula ná rýchlos musí by 15 625 baudov. Vnútorná presnos asovania DPSK musí zodpoveda špecifikácii pod a 3.11.4.3.4. Po as fázového prechodu sa nesmie používa amplitúdová modulácia. Prechodový as nesmie prekro i 10 µs a fáza musí v oblasti prechodu predbieha alebo by oneskorená rovnomerne. 3..4.4.3.2 Referen ný as prijíma a Každá preambula musí obsahova referen ný asový kód prijíma a 11100 (bity I 1 až I 5 ). Referen ný as prijíma a je as stredného bodu posledného prechodu fázy v kóde. Referen ný asový kód prijíma a sa musí potvrdi dekódovaním platného identifika ného kódu funkcie nasledujúceho bezprostredne po referen nom asovom kóde prijíma a. 3..4.4.3.3 Identifikácia funkcie Kód na identifikáciu funkcie musí nasledova po referen nom asovom kóde prijíma a. Tento kód sa musí sklada z 5 informa ných bitov (I 6 až I 10 ) umož ujúcich identifikáciu 31 rôznych funkcií a dvoch paritných bitov (I 11 až I 12 ) tak, ako je uvedené v nasledujúcej tabu ke. Funkcia Kód I 6 I 7 I 8 I 9 I 10 I 11 I 12 Azimut priblíženia 0 0 1 1 0 0 1 Azimut priblíženia s vysokou opakovacou frekvenciou 0 0 1 0 1 0 0 Elevácia priblíženia 1 1 0 0 0 0 1 Elevácia podrovnania 0 1 1 0 0 0 1 Spätný azimut 1 0 0 1 0 0 1 Azimut 360 o 0 1 0 0 1 0 1 Základné dáta 1 0 1 0 1 0 0 0 Základné dáta 2 0 1 1 1 1 0 0 Základné dáta 3 1 0 1 0 0 0 0 Základné dáta 4 1 0 0 0 1 0 0 Základné dáta 5 1 1 0 1 1 0 0 Základné dáta 6 0 0 0 1 1 0 1 Dopl ujúce dáta A 1 1 1 0 0 1 0 Dopl ujúce dáta B 1 0 1 0 1 1 1 Dopl ujúce dáta C 1 1 1 1 0 0 0 Poznámka: Kódy identifikácie funkcií sú vybrané tak, že paritné bity I a I 2 vyhovujú týmto rovniciam: I 6 + I 7 + I 8 + I 9 + I 0 + I = párna 3..4.5 Parametre uhlového vedenia Informácia uhlového vedenia sa musí kódova ve kos ou asových intervalov medzi stredmi prijatých hlavných skenovacích lalokov "tam" a "spä ". V palubnom zariadení sa tento kód definuje ako lineárna funkcia asu takto: I 6 + I 8 + I 0 + I 2 = párna L 10/I 1/12/1998

48 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ θ = (T o - t). v 2, T o - asový interval medzi stredmi skenovacieho hlavného laloka "tam" a "spä " zodpovedajúci 0 v mikrosekundách kde θ t - uhol azimutu alebo eleva ný uhol v stup- och - asový interval medzi stredmi skenovacieho hlavného laloka "tam" a "spä " v mikrosekundách v - konštantná rýchlos skenovania v stup- och za mikrosekundu 3..4.5. Hodnoty parametrov uhlového vedenia musia by takéto: F u n k c i a Maximálny uhol skenovania ( o ) Hodnota t maximálneho uhla skenovania (µs) T o (µs) v ( /µs) Azimut priblíženia - 62 až + 62 13 000 6 800 0,020 Azimut priblíženia s vysokou opakovacou frekvenciou - 42 až + 42 9 000 4 800 0,020 Spätný azimut - 42 až + 42 9 000 4 800-0,020 Elevácia priblíženia - 1,5 až + 29,5 3 500 3 350 0,020 Elevácia podrovnania - 2 až + 10 3 200 2 800 0,010 Poznámka : Medzi koncom kmitu "tam" a za- iatkom kmitu "spä " je príslušný as, kedy sa nevysiela. alšie informácie sú uvedené v 2.2. doložky G tohto zväzku. Poznámka 2: Pre uvedené hodnoty maximálnych uhlov kmitov sa uvažuje tá skuto nos, že na zaistenie zodpovedajúceho dekódovania uhol kmitu musí presahova hranice sektora úmerného navedenia najmenej o polovicu šírky laloka (v ekvivalentných uhlových hodnotách). 3..4.5.2 Tolerancia u rýchlosti kmitania a asovej separácie medzi kmitmi "tam" a "spä " impulzov zodpovedajúcich 0 u pozemného zariadenia musí by dostato ná na splnenie požiadaviek na presnos uvedených v 3.11.4.9. 3..4.5.3 Vysielanie kmitov "tam a "spä " musí by symetricky rozložené okolo stredných bodov uvedených v tabu kách A-2 až A-5 dodatku A. Stredný bod kmitov a stred asových intervalov medzi kmitmi "tam" a "spä " sa musí kry s toleranciou ± 10 µs. 3..4.6 Funkcie vedenia v azimute 3..4.6. Každé vysielanie uhla navedenia musí pozostáva z kmitu "tam" v smere hodinových ru i iek nasledovaného kmitom "spä " proti smeru hodinových ru i iek pozorované zhora od antény. V smere priblíženia sa hodnota uhla zvä šuje v smere "tam", v spätnom sektore v smere "spä ". Poznámka: Zobrazenie pravidiel skenovania je uvedené v 2.3. doložky G tohto zväzku. 3..4.6.2 Sektorové signály Formát vysielania každej uhlovej funkcie musí obsahova asové medzery na výber palubnej antény, indikáciu vysielania mimo hraníc krytia a testovacie impulzy, ako je uvedené v dodatku A, tabu ky A-2 a A-3. Vnútorná asová presnos sektorových signálov musí zodpoveda vnútornej presnosti vysielania DPSK pod a 3.11.4.3.4. 3..4.6.2. Identifika ná zna ka pozemného zariadenia MLS slúžiace pre ur itú RWY musí by identifikované štvorpísmenovým ozna ením za ínajúcim písmenom M. Toto ozna enie bez prvého písmena sa musí vysiela ako digitálne slovo tak, ako je uvedené v dodatku A, tabu ka A-7. Poznámka: Nepožaduje sa, aby pozemné zariadenie MLS vysielalo identifika nú zna ku za hranice sektorov krytia. Ak sa identifikácia kanála 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 49 MLS vyžaduje z prevádzkových dôvodov aj za hranicou sektorov krytia, možno ju odvodi z pridruženého DME (pozri 3..5.5.2 a 8.2 doložky G tohto zväzku). 3..4.6.2.. Signál sa musí vysiela na dátovom kanáli do priestoru priblíženia a spätného azimutu. 3..4.6.2..2 Bit kódu v asovej medzere predtým ur enej na alternatívne ozna enie pozemného zariadenia (Morseov kód) nasledujúci za preambulou azimutu, musí by nastavený v stave "NULA". 3..4.6.2.2 Signál na výber palubnej antény Signál na výber palubnej antény sa musí vysiela ako signál "NULA" DPSK v trvaní 6 bitovej periódy. Signál musí by k dispozícii v celom priestore krytia, v ktorom sa poskytuje vedenie v azimute v priestore priblíženia alebo v spätnom sektore. Poznámka: Signál dáva možnos výberu najvhodnejšej antény, ak je na palube nainštalovaných viac antén. 3..4.6.2.3 Impulzy ozna ujúce vysielanie mimo hraníc krytia v azimute Ak sa tieto impulzy používajú, musia by a) vä šie ako ktorýko vek navádzací signál mimo sektora krytia; b) najmenej o 5 db menšie ako úrove signálu "le vpravo" (le v avo); c) najmenej o 5 db menšie ako úrove skenovacieho laloka v priestore úmerného navedenia. Trvanie každého impulzu merané v bodoch polovi nej amplitúdy musí by najmenej 100 µs a asy nábehovej a zostupnej hrany menšie ako 10 µs. 3..4.6.2.3. Ak sa tak požaduje, musí sa umožni postupné vysielanie dvoch impulzov v každej asovej medzere na ozna enie vysielania mimo hraníc krytia. Ke je použitý pár impulzov, trvanie každého z nich musí by najmenej 50 µs a asy nábehovej a zostupnej hrany musia by menšie ako 10 µs. 3..4.6.2.3.2 Vysielanie impulzov na ozna enie vysielania mimo hraníc krytia z antén, ktorých vyžarovacie diagramy sa prekrývajú, musí by oddelené najmenej o 10 µs. 3..4.6.2.4 Testovacie signály vysielané zo zeme Poznámka: Vo formáte signálu uhlového vedenia v azimute je rezervovaný as na budúce použitie vysielania testovacích signálov. 3..4.6.2.5 Vykrývacie signály Tam, kde je sektor úmerného navedenia menší ako minimálne krytie uvedené v 3.11.5.2.2.1.1 a) a 3.11.5.2.2.2 a), sektor krytia sa musí doplni vykrývacími signálmi, a to vysielaním impulzov "le vpravo" ("le v avo") vo formátoch funkcií azimutu priblíženia, priblíženia s vysokou opakovacou frekvenciou a spätného azimutu. Alternatívne sa musí umožni vykrývacie navedenie kmitaním laloka za hranice stanoveného sektora úmerného navedenia na indikáciu "le vpravo" ("le v avo"), ak dekódovaný uhol presahuje stanovené hranice krytia úmerného navedenia. 3..4.6.2.5. Informácia vykrývacieho vedenia sa musí poskytova vysielaním párov impulzov v asových medzerách uhlového kmitania. Jeden pár sa musí sklada z jedného impulzu hrani iaceho s asom za iatku kmitu "tam" a z jedného impulzu hrani iaceho s asom ukon enia kmitu "spä ". Druhý pár sa musí sklada z jedného impulzu hrani iaceho s asom konca kmitu "tam" a z jedného impulzu hrani iaceho s asom za iatku kmitu "spä ". Signál "le vpravo" predstavuje kladné a "le v avo" záporné uhly. Trvanie každého vykrývacieho impulzu musí by 50 µs s toleranciou ± 5 µs. Prepínací as vysiela a medzi vykrývacími impulzami a vysielaniami skenovacieho laloka nesmie prekro i 10 µs. Nábehový as okraja každého vykrývacieho impulzu, ktorý nie je pri ahlý k skenovaciemu laloku, musí by kratší ako 10 µs. 3..4.6.2.5.2 Charakteristiky impulzov vykrývacieho signálu v priestore krytia musia by takéto: a) Pri lete v pravom vykrývacom sektore musí signál "le vpravo" prevyšova postranné laloky skenovacieho laloka a všetky alšie navádzacie signály a signály ozna enia vysielania mimo krytia najmenej o 5 db. b) Pri lete v avom vykrývacom sektore musí signál "le v avo" prevyšova postranné laloky skenovacieho laloka a všetky alšie navádzacie signály a signály ozna enia vysielania mimo krytia najmenej o 5 db. c) V sektore úmerného navedenia musia by vykrývacie signály najmenej o 5 db pod úrov- ou hlavného skenovacieho laloka. L 10/I 1/12/1998

50 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3..4.6.2.5.3 Výkonová hustota vykrývacieho signálu musí vyhovova požiadavkám pod a 3.11.4.10.1. Poznámka : Doložka G, 2.3.4 obsahuje informácie o a) asovaní vykrývacích impulzov a o kmitaní hlavného laloka; b) obálke impulzov v prechodových priestoroch medzi vykrývacími signálmi a signálmi skenovacieho laloka; c) zmenách v postupoch ("le vpravo", "le v avo"). Poznámka 2: Hranice úmerného navedenia sa vysielajú v základných dátach pod a 3..4.8.2. 3..4.7 Eleva né funkcie 3..4.7. Všeobecné pravidlá skenovania Pri tejto funkcii sa v smere priblíženia musí eleva ný uhol zvä šova smerom nahor. Nulový eleva ný uhol zodpovedá horizontálnej rovine preloženej fázovým stredom príslušnej antény. Každé vysielanie uhlovej informácie spo íva v kmite "tam" a "spä ". Kmit "tam" musí by v smere zvä šujúcich sa hodnôt uhla. 3..4.7.2 Sektorový signál Vysielanie jedného impulzu na ozna enie vysielania mimo hraníc krytia musí by vo formáte eleva nej funkcie priblíženia. Tam, kde sa použije tento impulz, musí by takýto: 1) vä ší ako každý navádzací signál v priestore ozna enom ako priestor mimo hraníc krytia; 2) najmenej o 5 db menší ako navádzacie signály v sektore navedenia. asovanie ozna enia vysielania mimo hraníc krytia v elevácii musí zodpoveda tabu ke A-4 v dodatku A. Trvanie každého impulzu merané v polovici amplitúdy musí by najmenej 100 µs a as nábehovej a zostupnej hrany musí by kratší ako 10 µs. 3..4.7.2. Ak sa tak požaduje, musí sa umožni následné vysielanie dvoch impulzov v každej asovej medzere ur enej na ozna enie bezpe nej výšky nad prekážkami. Tam, kde sa tieto páry impulzov používajú, trvanie každého impulzu musí by najmenej 50 µs a as nábehovej a zostupnej hrany musí by kratší ako 10 µs. 3..4.8 Dátové funkcie Vysielanie základných a dopl ujúcich dát musí by vo formáte signálu MLS. Poznámka: Požiadavky na pozemné zariadenie vysiela a dát sú uvedené v 3..5.4. 3..4.8. Vysielanie dát Dáta sa musia vysiela pod a 3.11.4.4.3.1. 3..4.8.2 Štruktúra a asovanie základných dát Základné dáta sa musia kódova formou dátových slov s 32 bitmi pozostávajúcimi z preambule (12 bitov) špecifikovaných v 3.11.4.4 a dát uvedených v dodatku A, tabu ka A-7. asovanie základných dátových slov je uvedené v dodatku A, tabu ka A-6. Obsah, maximálny interval medzi vysielaním rovnakého slova a usporiadanie slov musí zodpoveda špecifikáciám v dodatku A, tabu ka A-7. Dáta obsahujúce digitálnu informáciu sa musia vysiela po ínajúc najnižším významovým bitom a najmenšie binárne íslo predstavuje spodný limit so zvyšovaním v binárnych krokoch do maximálnej hranice uvedenej v dodatku A, tabu ka A-7. 3..4.8.2. Obsah základných dát Dáta špecifikované v tabu ke A-7 dodatku A, sú definované takto: a) Vzdialenos antény azimutu priblíženia od prahu RWY je minimálna vzdialenos medzi fázovým stredom antény a vertikálnou rovinou preloženou prahom RWY kolmo na jej os. b) Priestor úmerného krytia v azimute priblíženia je hranica sektora, v ktorom sa vysiela azimut úmerného navedenia. c) Druh vykrývacieho signálu musí ozna i metódu poskytovania vykrývacieho signálu v azimute. d) Minimálna zostupová dráha musí reprezentova najmenší uhol klesania v nulovom azimute definovanom v 3.1.1. e) Spätný azimut musí reprezentova prevádzkový stav zariadenia spätného azimutu. f) DME musí sp a požiadavky na prevádzku DME. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 51 g) Azimut priblíženia musí reprezentova prevádzkový stav zariadenia na vysielanie azimutu priblíženia. h) Elevácia priblíženia musí reprezentova prevádzkový stav eleva ného zariadenia na priblíženie. i) Šírka laloka musí pre danú funkciu reprezentova šírku anténového laloka pod a 3.11.1. j) Vzdialenos DME musí reprezentova najmenšiu vzdialenos medzi fázovým stredom antény DME a vertikálnou rovinou preloženou po iato ným bodom MLS kolmou na os RWY. k) Magnetická orientácia azimutu priblíženia je uhol meraný v horizontálnej rovine v zmysle pohybu hodinových ru i iek od magnetického severu k nulovému azimutu priblíženia. Vrcholom meraného uhla musí by fázový stred antény azimutu priblíženia. l) Magnetická orientácia spätného azimutu je uhol meraný v horizontálnej rovine v zmysle pohybu hodinových ru i iek od magnetického severu k nulovému spätnému azimutu vychádzajúceho z antény spätného azimutu. Vrcholom uhla musí by fázový stred antény spätného azimutu. m) Hranica úmerného krytia spätného azimutu je hranica sektora, v ktorom sa vysiela úmerné navedenie v spätnom azimute. n) Identifika ná zna ka pozemného zariadenia MLS sú posledné tri znaky identifikácie systému špecifikované v 3.11.4.6.2.1. Znaky sa musia kódova v súlade s medzinárodnou telegrafnou abecedou. 5 použitím bitov b 1 až b 6. Poznámka : Medzinárodná abeceda. 5 (IA-5) je uvedená v predpise L 0/III. Poznámka 2: Bit b 7 tohto kódu sa môže vytvori v palubnom prijíma i doplnením bitu b 6. 3..4.8.3 Usporiadanie a asovanie dopl ujúcich dát Dopl ujúce dáta sú usporiadané v 76 bitových slovách, ktoré sa skladajú z funkcie preambule pod a 3.11.4.4 (12 bitov), adresy pod a doplnku A, tabu ka A-9 (8 bitov) a obsahu dát a parity (56 bitov) pod a dodatku A, tabu ky A-10 až A-13 a A-15. Tri identifika né kódy funkcií sú rezervované na ozna enie vysielania dopl ujúcich dát A, dopl ujúcich dát B a dopl ujúcich dát C. asovanie dopl ujúcich dát je pod a dodatku A, tabu ka A-8. Používajú sa dva formáty slov dopl ujúcich dát; jeden na íslicové dáta a druhý na dáta alfanumerických znakov. Dáta obsahujúce íslicové informácie sa vysielajú s najvyšším významovým bitom ako prvým. Písmenové znaky v dátových slovách B1 - B39 sa kódujú pod a medzinárodnej abecedy. 5 (IA-5) použitím bitov b 1 b 5, pri om b 1 sa vysiela ako prvý. Alfanumerické znaky v iných slovách sa kódujú v súlade s IA-5 použitím siedmich informa ných bitov a jedného bitu párnej parity, ktorý sa dop a do každého znaku. Alfanumerické dáta sa vysielajú v poradí, v akom sa majú íta. Sériové vysielanie znaku za ína najnižším bitom ako prvým a paritný bit je posledný. Poznámka : Medzinárodná abeceda. 5 (IA-5) je uvedená v predpise L 0/ III. Poznámka 2: Dopl ujúce dáta A sú definované v 3..4.8.3. a dopl ujúce dáta B sú definované v 3..4.8.3.2. Dopl ujúce dáta C sú rezervované na vnútroštátne použitie. 3..4.8.3. Obsah dopl ujúcich dát A Dátové položky obsiahnuté v slovách dopl ujúcich dát A1 - A4 špecifikované v dodatku A, tabu ka A-10 sa musia definova takto: a) Vyosenie antény azimutu priblíženia musí reprezentova minimálnu vzdialenos medzi fázovým stredom antény a vertikálnou rovinou preloženou osou RWY. b) Vzdialenos antény azimutu priblíženia od po iato ného bodu MLS musí reprezentova minimálnu vzdialenos medzi fázovým stredom antény a vertikálnou rovinou preloženou po iato ným bodom MLS kolmou na os RWY. c) Miera zosúladenia azimutu priblíženia s osou RWY je minimálny uhol medzi nulovým azimutom priblíženia a osou RWY. d) Súradnicový systém antény azimutu priblíženia musí reprezentova súradnicový systém (planárny alebo kónický) uhlových dát vysielaných anténou azimutu priblíženia. Poznámka: Aj ke vyššie uvedená norma bola vypracovaná na poskytnutie alternatívnych súradnicových systémov, planárny súradnicový systém nebol zavedený a jeho zavedenie sa ani v budúcnosti neplánuje. L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

52 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ e) Výška antény azimutu priblíženia musí reprezentova výšku fázového stredu antény vzh adom na po iato ný bod MLS. f) Vyosenie eleva nej antény priblíženia musí reprezentova minimálnu vzdialenos medzi fázovým stredom antény a zvislou rovinou preloženou osou RWY. g) Vzdialenos po iato ného bodu MLS od prahu RWY je vzdialenos meraná na osi RWY od po iato ného bodu MLS k prahu RWY. h) Výška eleva nej antény priblíženia musí reprezentova výšku fázového stredu antény vzh adom na po iato ný bod MLS. i) Nadmorská výška po iato ného bodu MLS musí reprezentova výšku po iato ného bodu MLS meranú od strednej hladiny mora (MSL). j) Výška prahu RWY je výška priese níka prahu a osi RWY vzh adom na po iato ný bod MLS. k) Vyosenie DME musí reprezentova minimálnu vzdialenos medzi fázovým stredom antény DME a vertikálnou rovinou preloženou osou RWY. l) Vzdialenos DME od po iato ného bodu MLS je minimálna vzdialenos medzi fázovým stredom antény DME a vertikálnou rovinou preloženou po iato ným bodom MLS kolmou na os RWY. m) Výška antény DME musí reprezentova výšku fázového stredu antény DME vzh adom na po iato ný bod MLS. n) Vzdialenos konca RWY je vzdialenos meraná na osi RWY od konca dráhy k po iato nému bodu MLS. o) Vyosenie antény spätného azimutu je minimálna vzdialenos medzi fázovým stredom antény spätného azimutu a vertikálnou rovinou preloženou osou RWY. p) Vzdialenos spätného azimutu od po iato ného bodu MLS je minimálna vzdialenos medzi anténou spätného azimutu a vertikálnou rovinou preloženou po iato ným bodom MLS kolmou na os RWY. q) Miera zosúladenia spätného azimutu a osi RWY musí reprezentova minimálny uhol medzi nulovým spätným azimutom a osou RWY. r) Súradnicový systém antény spätného azimutu musí reprezentova súradnicový systém (planárny alebo kónický) uhlových dát vysielaných anténou spätného azimutu. Poznámka: Aj ke vyššie uvedená norma bola vypracovaná na poskytnutie alternatívnych súradnicových systémov, planárny súradnicový systém nebol zavedený a jeho zavedenie sa ani v budúcnosti neplánuje. s) Výška antény spätného azimutu musí reprezentova výšku fázového stredu antény vzh adom na po iato ný bod MLS. Poznámka: Definovanie alších slov dopl ujúcich dát A sa neplánuje. 3..4.8.3.2 Obsah dopl ujúcich dát B Slová dopl ujúcich dát B sa musia definova tak ako je uvedené v tabu kách A-11 a A-13 dodatku A. 3..4.8.3.2. Postupy pri použití MLS na priestorovú navigáciu (MLS/RNAV) Ak sa tak požaduje, slová B1 - B39 dopl ujúcich dát sa musia použi na vysielanie dát na podporu postupov MLS/RNAV. Musí sa umožni rozdelenie týchto dát do dvoch oddelených databáz; jedna na vysielanie azimutu v sektore priblíženia a druhá na vysielanie azimutu v spätnom sektore. Dáta pre každý postup sa musia vysiela v databáze slúžiacej sektoru, v ktorom sa postup za al. Dáta týkajúce sa nevydareného priblíženia sa musia za leni do databázy, ktorá obsahuje postupy pri priblížení. 3..4.8.3.2.2 Štruktúra databázy postupov Ak sa používa, každá databáza postupov sa musí vytvori nasledovným spôsobom: a) Slovo map/crc musí ur ova ve kos databázy, po et definovaných postupov a CRC na potvrdenie platnosti databázy. b) Slová opisu deskriptorov postupov musia definova všetky postupy priblíženia a odletové postupy v databáze. c) Dátové slová tra ových bodov musia definova polohu a postupnos tra ových bodov slúžiacich daným postupom. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 53 Poznámka: Štruktúra a kódovanie slov B - B39 dopl ujúcich dát B je uvedená v tabu kách A- 4 až A- 7. Vysvetlenie kódovacích postupov MLS/RNAV je uvedené v doložke G tohto zväzku. 3..4.9 Presnos systému Ak nie je uvedené inak, uvádzané hodnoty presnosti sa musia dosiahnu s pravdepodobnos ou 95 %. Poznámka : Celkové limity presnosti obsahujú všetky chyby spôsobené palubným zariadením, pozemným zariadením a šírením rádiových v n. Poznámka 2: Zámerom je, aby sa limity chýb uplat ovali na as letu obsahujúcu referen ný bod priblíženia a referen ný bod spätného azimutu. Informácie o chybách MLS a ich meraní v rámci overovacích letov sú uvedené v 2.5.2 doložky G tohto zväzku. Poznámka 3: Na ur enie prijate ných chýb vzh adom na degradáciu systému v iných bodoch ako je referen ný bod, presnos špecifikovaná pre referen ný bod sa musí najskôr previes z lineárnych hodnôt do uhlového ekvivalentu s po iatkom v anténe. 3..4.9. Referen ný bod priblíženia MLS Výška referen ného bodu priblíženia MLS je 15 m (50 ft). Povolená tolerancia je + 3 m (+ 10 ft). Poznámka : Prevádzkovým cie om ur enia referen ného bodu priblíženia MLS je zabezpe i bezpe né vedenie nad prekážkami, bezpe nos a efektívne využívanie RWY, ktorej MLS slúži. Výšky uvedené v 3..4.9. predpokladajú RWY s kódovým ozna ením 3 alebo 4, ako sú definované v predpise L 4. Poznámka 2: Referen ný bod sú asne reprezentuje vhodný bod, vzh adom na ktorý sa môže ur ova presnos a alšie parametre. Poznámka 3: Pri stanovení vyššie uvedených hodnôt referen ného bodu MLS sa predpokladalo, že maximálna vertikálna vzdialenos medzi dráhou opísanou palubnou anténou lietadla zvolenou na kone né priblíženie a dráhou opísanou spodnou as ou podvozka lietadla pri prelete prahu dráhy je 5,8 m ( 9 ft). Pre lietadlá presahujúce toto kritérium sa môžu stanovi zodpovedajúce postupy na zaistenie bezpe nej výšky lietadla nad prahom RWY alebo upravi prevádzkové minimá. 3..4.9.2 Referen ný bod spätného azimutu MLS Výška referen ného bodu spätného azimutu MLS je 15 m (50 ft). Povolená tolerancia je + 3 m (+ 10 ft). Poznámka: Zmyslom definovania referen ného bodu spätného azimutu MLS je ur enie vhodného bodu, v ktorom sa môže ur ova presnos a ostatné parametre funkcií. 3..4.9.3 PFE musí obsahova tie frekven né zložky chýb navádzacieho signálu na výstupe palubného prijíma a, ktoré ležia pod 0,5 rad.s -1 pri funkcii navedenia v azimute alebo 1,5 rad.s -1 pri vedení v elevácii. Šum riadenia (CMN) sa skladá z tých frekven ných zložiek chýb navádzacieho signálu, ktoré ležia nad 0,3 rad.s -1 pri vedení v azimute alebo nad 0,5 rad.s -1 pri vedení v elevácii. Uhlová frekvencia výstupného filtra použitého na toto meranie je 10 rad.s -1. 3..4.9.4 Funkcie vedenia v azimute priblíženia V referen nom bode azimutu priblíženia musia funkcie sp a tieto parametre: a) PFE nesmie by vä šie ako ± 6 m (20 ft). b) PFN nesmie by vä šie ako ± 3,5 m (11,5 ft). c) CMN nesmie by vä šie ako ± 3,2 m (10,5 ft) alebo 0,1 (pod a toho, o je menšie). 3..4.9.4. Odporú anie V referen nom bode priblíženia nemá by PFE vä šie ako ± 4 m (13,5 ft). 3..4.9.4.2 Lineárna presnos špecifikovaná v referen nom bode sa musí dodrža v priestore RWY pod a 3.11.5.3.3.1.2, s výnimkou prípadov, kde je povolené zvä šenie chyby pod a 3.11.4.9.4.3. 3..4.9.4.3 Povolené zvä šenie chýb Uhlové chyby PFE, PFN a CMN v priestore priblíženia sa môžu lineárne zvä šova po hranice krytia takto: a) Vzh adom na vzdialenos. Limity PFE a PFN vyjadrené v uhlových hodnotách vo vzdialenosti 37 km (20 NM) od prahu RWY merané na pred ženej osi RWY môžu by 2-krát vä šie ako hodnoty vyjadrené pre referen ný bod priblíženia. Limit CMN vo vzdialenosti 37 km (20 NM) od referen ného bodu priblíženia na L 10/I 1/12/1998

54 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ pred ženej osi RWY pri minimálnom uhle zostupovej dráhy je 0,1. b) Vzh adom na azimut. Limity PFE a PFN vyjadrené v uhlových hodnotách pre uhly + 40 alebo - 40 môžu by 1,5-krát vä šie ako hodnoty na pred ženej osi RWY v rovnakej vzdialenosti od referen ného bodu priblíženia. c) Vzh adom na eleva ný uhol. Limity PFE a PFN sa nesmú zhoršova do eleva ného uhla 9. Limity PFE a PFN vyjadrené v uhlových hodnotách pri eleva nom uhle 15 od fázového stredu antény azimutu priblíženia môžu by 2-krát vä šie ako hodnota povolená pre uhly pod 9 v rovnakej vzdialenosti od referen ného bodu pri rovnakom azimute. CMN sa nesmie zhoršova v dôsledku zmeny eleva ného uhla. d) Maximálne CMN. Limity CMN nesmú v žiadnom mieste krytia prekro i 0,2. 3..4.9.4.3. Odporú anie Limity CMN by nemali v žiadnom mieste krytia prekro i 0,1. 3..4.9.4.4 Maximálne uhlové hodnoty PFE a PFN V ubovo nom mieste priestoru krytia sa musia uhlové chyby pohybova v tomto rozmedzí: a) PFE nesmie prekro i ± 0,25 ; b) PFN nesmie prekro i ± 0,15. 3..4.9.5 Funkcia vedenia v spätnom azimute V referen nom bode spätného azimutu sa musia zabezpe i nasledovné parametre: a) PFE nesmie by vä šie ako ± 6 m (20 ft). b) Zložka PFN nesmie by vä šia ako ± 3,5 m (11,5 ft). c) CMN nesmie by vä šie ako ± 3,2 m (10,5 ft) alebo 0,1 (pod a toho, o je menšie). 3..4.9.5. Povolené zvä šenie chyby Uhlové chyby PFE, PFN a CMN v spätnom azimute sa môžu lineárne zvä šova po hranice krytia takto: a) Vzh adom na vzdialenos. Limity PFE a PFN vyjadrené v uhlových hodnotách na hraniciach krytia na pred ženej osi RWY môžu by 2-krát vä šie ako hodnoty špecifikované pre referen ný bod spätného azimutu. Limit CMN vyjadrený v uhlových hodnotách vo vzdialenosti 18,5 km (10 NM) od konca RWY na pred ženej osi RWY môže by 1,3-krát vä ší ako hodnota špecifikovaná pre referen nú výšku spätného azimutu. b) Vzh adom na uhol azimutu. Limity PFE a PFN vyjadrené v uhlových hodnotách pre uhol + 20 alebo - 20 môžu by 1,5-krát vä šie ako hodnoty v rovnakej vzdialenosti od referen ného bodu spätného azimutu na pred ženej osi RWY. Limit CMN tu môže by 1,3-krát vä ší ako hodnota v rovnakej vzdialenosti od referen ného bodu spätného azimutu meraná na pred ženej osi RWY. c) Vzh adom na eleva ný uhol. Limity PFE a PFN sa nesmú zhorši do uhla 9. Limity PFE a PFN pri uhle 15 od fázového stredu antény spätného azimutu môžu by 2-krát vä šie ako hodnoty povolené pre uhly pod 9 pre rovnaký uhol a vzdialenos od referen ného bodu spätného azimutu. Limit CMN sa nesmie meni v dôsledku zmeny eleva ného uhla. d) Maximálne CMN. Maximálna hodnota CMN nesmie v priestore krytia prekro i 0,2. 3..4.9.5.2 Maximálne uhlové chyby PFE a PFN Uhlové chyby v priestore krytia môžu ma takéto hodnoty: a) Chyba PFE nesmie by vä šia ako ± 0,50. b) Chyba PFN nesmie by vä šia ako ± 0,30. 3..4.9.6 Eleva ná funkcia V prípade zariadenia s uhlom zostupovej dráhy 3 alebo menším môže ma táto funkcia v referen nom bode priblíženia takéto chyby: a) Chyba PFE nesmie by vä šia ako ± 0,6 m (2 ft). b) Chyba PFN nesmie by vä šia ako ± 0,4 m (1,3 ft). c) CMN nesmie by vä šie ako ± 0,3 m (1 ft). 3..4.9.6. Povolené zvä šenie chyby 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 55 Uhlové chyby PFE, PFN a CMN v elevácii v smere priblíženia sa môžu lineárne zvä šova po hranice krytia takto: a) Vzh adom na vzdialenos. Limity PFE a PFN vyjadrené v uhlových hodnotách vo vzdialenosti 37 km (20 NM) od prahu RWY na minimálnej zostupovej dráhe musia by 0,2. Vo vzdialenosti 37 km (20 NM) od prahu RWY na pred ženej osi RWY pri minimálnom uhle zostupovej dráhy limit CMN je 0,1 o. b) Vzh adom na uhol azimutu. Limity PFE a PFN vyjadrené v uhlových hodnotách pre uhol azimutu + 40 alebo - 40 môžu by 1,3-krát vä šie ako hodnota na pred ženej osi RWY v rovnakej vzdialenosti od referen ného bodu priblíženia MLS. Limit CMN tu môže by 1,3-krát vä ší ako hodnota na pred ženej osi RWY v rovnakej vzdialenosti od referen ného bodu priblíženia MLS. c) Vzh adom na eleva ný uhol. V prípade eleva ných uhlov nad minimálnym uhlom zostupovej dráhy alebo 3 (pod a toho, o je menšie) až do maximálneho krytia úmerného navedenia a v mieste priamo nad referen ným bodom priblíženia limity PFE, PFN a CMN sa môžu lineárne zvä šova tak, že pri eleva nom uhle 15 môžu by 2-krát vä šie ako v referen nom bode priblíženia. CMN nesmie v žiadnom prípade priamo nad referen nou výškou prekro i hodnotu ± 0,07. V ostatných oblastiach krytia v uhlovom sektore od eleva ného uhla rovnakého ako minimálny uhol zostupovej dráhy až po maximálny uhol úmerného navedenia sa zvä šenie chýb vzh adom na vzdialenos a azimut musí riadi pod a 3.11.4.9.6.1 a) a b). d) V priestore medzi minimálnym uhlom zostupovej dráhy a uhlom rovným 60 % tohto uhla sa limity PFE, PFN a CMN nesmú meni. Pri eleva ných uhloch pod 60 % po hranice krytia špecifikované v 3.11.5.2.3.2.1 a priamo nad referen ným bodom priblíženia sa limity PFE, PFN a CMN vyjadrené uhlových hodnotách môžu lineárne zvä šova až na 6-krát vä šie hodnoty, ako sú stanovené pre referen ný bod priblíženia. V ostatných oblastiach krytia v sektore 60 % minimálneho uhla zostupovej dráhy a nižšie až po hranice krytia sa zhoršenie chýb vzh adom na vzdialenos a a- zimut musí riadi pod a 3.11.4.9.6.1 a) a b). PFE nesmie v žiadnom prípade prekro i 0,8 a CMN 0,4. e) Maximálne CMN. Pri hodnotách eleva ného uhla nad 60 % minimálneho uhla zostupovej dráhy limity CMN nesmú v priestore krytia prekro i 0,2. 3..4.9.6.2 Maximálne uhlové hodnoty PFE a PFN Chyby eleva ných uhlov vä ších ako 60% minimálneho uhla zostupovej dráhy môžu by takéto: a) Chyba PFE nesmie by vä šia ako ± 0,25. b) Chyba PFN nesmie by vä šia ako ± 0,15. 3..4.9.6.3 Odporú anie Limit na lineárne zvä šenie PFE, PFN a CMN vyjadrený v uhlových hodnotách pri uhloch menších ako 60 % minimálneho uhla zostupovej dráhy má by 3-násobok hodnoty povolenej v referen nom bode priblíženia. Poznámka: V ostatnej oblasti krytia vnútri sektora pod 60 % minimálneho uhla zostupovej dráhy až po hranice krytia sa zvä šenie chyby vzh adom na vzdialenos a azimut musí riadi pod a 3..4.9.6. a) a b). 3..4.9.6.4 Chyba PFE nesmie by vä šia ako 0,35 a CMN ako 0,2. 3..4.9.6.5 Eleva né zariadenie priblíženia s minimálnym uhlom zostupovej dráhy vä ším ako 3 musí ma v priestore krytia uhlové presnosti také, ako sú špecifikované pre zariadenia s minimálnym uhlom zostupovej dráhy 3. 3..4. 0 Výkonová hustota 3..4. 0. Výkonová hustota DPSK, vykrývacie a uhlové navádzacie signály musia ma vo všetkých poveternostných podmienkach v ubovo nom bode vnútri priestoru krytia nasledujúce hodnoty, s výnimkou, ako je stanovené v 3.11.4.10.2. L 10/I 1/12/1998

56 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ Funkcia Signály DPSK (dbw.m -2 ) Uhlové signály (dbw.m -2 ) (šírka laloka) Vykrývacie signály (dbw.m -2 ) 1 o 2 o 3 o Vedenie v azimute priblíženia - 89,5-85,7-79,7-76,2-88,0 Vedenie v azimute priblíženia s vysokou opakovacou frekvenciou - 89,5-88,0-84,5-81,0-88,0 Vedenie v spätnom azimute - 89,5-88,0-82,7-79,2-88,0 Vedenie v elevácii priblíženia - 89,5-88,0-84,5 N/A N/A Poznámka: N/A znamená - nepoužíva sa. Poznámka: V tejto tabu ke sú ur ené minimálne hodnoty výkonovej hustoty vykrývacích signálov a signálov skenovacích lalokov. Príslušné hodnoty týchto signálov sú uvedené v 3..4.6.2.5.2. 3..4. 0.2 Výkonová hustota signálu vedenia v azimute priblíženia musí by vä šia ako v 3.11.4.10.1 najmenej o a) 15 db v referen nom bode v smere priblíženia; b) 5 db v prípade šírky laloka jeden stupe alebo o 9 db v prípade šírky laloka dva stupne alebo vä šej vo výške 2,5 m (8 ft) nad povrchom RWY v po iato nom bode MLS, alebo v najvzdialenejšom bode na osi RWY v doh ade antény azimutu. Poznámka : Na umožnenie automatických pristátí poskytujú zariadenia zabezpe ujúce vedenie v azimute priblíženia výkonovú hustotu v blízkosti prahu RWY oby ajne vä šiu, ako sa požaduje v prípade uhlových signálov pod a 3..4. 0.. Vz ahy medzi šírkou vyžarovacieho laloka a rozdelením výkonu sú opísané v doložke G tohto zväzku. Poznámka 2: Požiadavky na krytie pod a 3..5.2.2 a 3..5.3.2 môžu spôsobova ažkosti pri umiest ovaní zariadení vzh adom na výkonovú hustotu pod a 3..4. 0.2. 3..5 Charakteristiky pozemného zariadenia 3..5. Synchronizácia a monitorovanie Synchronizácia asovo rozdeleného multiplexného vysielania uhlových navádzacích signálov a vysielania dát, ktorá je uvedená v 3.11.4.3.3 sa musí monitorova. Poznámka: Špecifické požiadavky na monitorovanie rôznych funkcií MLS sú uvedené v 3..5.2.3 a 3..5.3.3. 3..5.. Zvyškové vyžarovanie funkcií MLS Zvyškové vyžarovanie jednej funkcie MLS v ase, ke sa vyžaruje iná funkcia, musí by najmenej 70 db pod úrov ou ako vtedy ke sa vysiela. Poznámka: Prijate ná úrove zvyškového vyžarovania danej funkcie je úrove, ktorá nemá nepriaznivý vplyv na príjem inej funkcie a závisí od umiestnenia zariadenia a od polohy lietadla. 3..5.2 Zariadenie na vedenie v azimute 3..5.2. Charakteristiky skenovacieho laloka Antény pozemného zariadenia na vedenie v azimute musia vytvára vejárovitý lalok úzky vo vodorovnej rovine a široký v zvislej rovine, ktorý kmitá horizontálne medzi hrani nými hodnotami sektora úmerného navedenia. 3..5.2.. Súradnicový systém Informácie navedenie v azimute sa musia vyžarova v kónickom alebo v plánovanom súradnicovom systéme. 3..5.2..2 Šírka anténového laloka Šírka anténového laloka nesmie prekro i 4. Poznámka: Na zabezpe enie správneho dekódovania palubným zariadením sa požaduje, aby detekovaná obálka skenovacieho laloka v priestore neprekro ila 250 µs (zodpovedá šírke 5 ). 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 57 3..5.2..3 Tvar skenovacieho laloka Body s hodnotou - 10 db na obálke laloka sa musia nachádza vo vzdialenosti najmenej 0,76 ale nie viac ako 0,96 od stredu jeho šírky. Poznámka: Opísaný tvar sa používa v prostredí bez viacnásobných odrazov a s použitím vhodného filtra. Informácie o tvare hlavného laloka a postranných lalokoch sú uvedené v 3. a 3.2 doložky G tohto zväzku. 3..5.2.2 Krytie Poznámka: Diagramy zobrazujúce požiadavky na krytie pod a tohto ustanovenia sú na obr. G-5A, G-5B a G-6 tohto zväzku. 3..5.2.2. Azimut priblíženia Pozemné zariadenie na vedenie v azimute priblíženia musí zabezpe ova navádzaciu informáciu najmenej v priestoroch pod a nasledujúcich ustanovení. 3..5.2.2.. Priestor priblíženia a) Horizontálne v sektore 80 (oby ajne ± 40 od smeru antény) za ínajúcom vo fázovom strede antény azimutu priblíženia. b) Pozd žne do vzdialenosti 41,7 km (22,5 NM) od antény azimutu priblíženia. c) Vertikálne medzi 1) spodným povrchom kuže a s po iatkom vo fázovom strede antény azimutu priblíženia s náklonom nahor do dosiahnutia výšky na hranici priestoru krytia v pozd žnom smere 600 m (2 000 ft) nad horizontálnou rovinou prechádzajúcou cez fázový stred antény a 2) horným povrchom kuže a s po iatkom vo fázovom strede antény azimutu priblíženia s uhlom 15 nad horizontom do výšky 6 000 m (20 000 ft). Poznámka : Tam, kde prekážky prenikajú cez spodnú rovinu, sa vedenie vo výškach pod rádiovým horizontom nezabezpe uje. Poznámka 2: Tam, kde je ur ené, že existujú chybné navádzacie informácie mimo vyhláseného sektora krytia a príslušné prevádzkové postupy nemôžu poskytnú primerané riešenie, je možné použi metódu zmenšenia ú inku týchto efektov. Táto metóda obsahuje úpravu sektora úmerného navedenia alebo použitie signálov mimosektorovej indikácie. Podklady na použitie tejto metódy sú uvedené v 8 doložky G tohto zväzku. Poznámka 3: V prípade, ke konkrétny sektor úmerného navedenia je menší ako minimálny priestor horizontálneho krytia uvedený v 3..5.2.2.. a), požadujú sa vykrývacie signály pod a 3..4.6.2.5. 3..5.2.2..2 Priestor RWY a) Horizontálne v sektore 45 m na každú stranu od osi RWY po ínajúc koncom RWY a paralelne s pred ženou osou RWY až po hranice priestoru minimálneho prevádzkového krytia pod a 3.11.5.2.2.1.3. b) Vertikálne medzi 1) horizontálnou rovinou, ktorá je 2,5 m (8 ft) nad najvzdialenejším bodom osi RWY na iare priamej doh adnosti antény azimutu a 2) povrchom kuže a s po iatkom v anténe azimutu s náklonom 20 od horizontu do výšky 600 m (2 000 ft). Poznámka : Informácie o ur ení bodu pod a b) ) vyššie sú uvedené v 2.3.6 doložky G tohto zväzku. Poznámka 2: Predpokladá sa, že vedenie pod iarou priamej doh adnosti sa umožní, ak kvalita signálu vyhovuje požiadavkám na presnos uvedeným v 3..4.9.4. 3..5.2.2..2. Odporú anie Spodná hranica krytia v priestore RWY má by 2,5 m (8 ft) nad osou RWY. 3..5.2.2..2.2 Tam, kde sa to požaduje na umožnenie automatických pristátí, dobehu alebo vzletu, nesmie by dolná hranica krytia v priestore RWY vyššia ako 2,5 m (8 ft) nad osou RWY. Poznámka: Úmyslom je, aby spodná hranica krytia vo výške 2,5 m (8 ft) platila pre všetky RWY. Informácie týkajúce sa možnosti použitia menších hodnôt výkonovej hustoty ako sú uvedené v 3..4. 0.2 pre výšku 2,5 m (8 ft) sú uvedené v 2.3.6 doložky G tohto zväzku. 3..5.2.2..3 Priestor minimálneho prevádzkového krytia a) Horizontálne v sektore ± 10 na každú stranu od osi RWY, ktorý za ína v referen nom bode MLS. L 10/I 1/12/1998

58 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ b) Pozd žne od prahu RWY v smere priblíženia po hranice priestoru krytia v pozd žnom smere pod a 3.11.5.2.2.1.1 b). c) Vertikálne medzi 1) spodnou rovinou ktorá prechádza vo výške 2,5 m (8 ft) nad prahom RWY s náklonom nahor do dosiahnutia výšky pod a 3.11.5.2.2.1.1 c) 1) a 2) vrchným povrchom uvedeným v 3.11.5.2.2.1.1 c) 2). 3..5.2.2..4 Odporú anie Pozemné zariadenie na vedenie v azimute priblíženia má vertikálne poskytova navádzaciu informáciu do 30 nad horizontom. 3..5.2.2..5 Minimálny sektor úmerného navedenia musí by ± 10 od osi RWY. 3..5.2.2.2 Spätný azimut Pozemné zariadenie na navedenie v spätnom azimute musí poskytova informáciu najmenej v tomto priestore: a) Horizontálne v sektore ± 20 od osi RWY po- ínajúc v anténe spätného azimutu do vzdialenosti najmenej 18,5 km (10 NM) od konca RWY v smere nevydareného priblíženia. b) Vertikálne v priestore RWY medzi 1) horizontálnou rovinou 2,5 m (8 ft) nad najvzdialenejším bodom osi RWY v priamej doh adnosti antény spätného azimutu a 2) povrchom kuže a s po iatkom v anténe spätného azimutu s náklonom 20 nad horizontom do výšky 600 m (2 000 ft). c) Vertikálne v priestore spätného azimutu medzi 1) povrchom kuže a s po iatkom v 2,5 m (8 ft) nad koncom RWY s náklonom 0,9 nad horizontom a 2) povrchom kuže a s po iatkom v anténe spätného azimutu s náklonom 15 nad horizontom do výšky 3 000 m (10 000 ft). Poznámka : Informácie na ur enie bodu pod a b) ) sú uvedené v 2.3.6 doložky G tohto zväzku. Poznámka 2: Tam, kde fyzikálne charakteristiky RWY alebo prekážok neumož ujú dosiahnutie parametrov pod a b) a c) vyššie, nie je nutné poskytova vedenie vo výškach pod iarou priamej doh adnosti. 3..5.2.2.2. Odporú anie Pozemné zariadenie na navedenie v spätnom azimute má vertikálne poskytova navádzaciu informáciu do 30 nad horizontom. 3..5.2.2.2.2 Minimálny sektor úmerného navedenia musí by ± 10 od osi RWY. Poznámka: Informácie o použití sú uvedené v 7.5 doložky G tohto zväzku. 3..5.2.3 Monitorovanie a riadenie 3..5.2.3. Monitorovacie systémy azimutu priblíženia a spätného azimutu musia zastavi vysielanie a vysla výstrahu na ur ené kontrolné pracoviská, ak ktorýko vek z nasledujúcich stavov trvá dlhšie ako ur ený as. a) Zmena ve kosti chyby vnesenej do systému pozemným zariadením na vedenie v azimute je taká, že PFE v referen nom bode MLS v smere priblíženia alebo v smere ktoréhoko vek približovacieho radiálu prekro í limity uvedené v 3.11.4.9.4 a 3.11.4.9.5 a v prípade zjednodušenej konfigurácie v 3.11.3.4 na as dlhší ako 1 sekunda. b) Zmenšenie vyžiareného výkonu na menšie hodnoty ako sú stanovené v 3.11.4.10.1 a 3.11.4.6.2.5.2 na as dlhší ako 1 sekunda. c) Chyba vo vysielaní preambuly DPSK, ktorá sa vyskytne viac ako 1-krát v intervale 1 sekundy. d) Chyba v synchronizácii asového multiplexu (TDM) konkrétnej funkcie azimutu, ktorá spôsobí, že nie sú splnené požiadavky uvedené v 3.11.4.3.2 vyššie a tento stav trvá dlhšie ako 1 sekundu. Poznámka: Podkladový materiál je uvedený v 6 doložky G tohto zväzku. 3..5.2.3.2 Konštrukcia a prevádzka monitorovacieho systému musí zabezpe i zastavenie vysielania v prípade poruchy samotného monitora a vyslanie výstrahy na príslušné kontrolné pracovisko. 3..5.2.3.3 as vysielania chybných navádzacích informácií vrátane asu nulového vysielania nesmie prekro i as ur ený v 3.11.5.2.3.1. Pokusy na odstránenie chyby vypnutím a zapnutím hlavnej súpravy alebo prepnutie na rezervnú sú- 1/12/1998 4/11/1999 L 10/I. 1

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 59 pravu sa musí uskuto ni v tomto ase. Ak sa chyba neodstráni v tomto ase, vysielanie sa musí zastavi. Po vypnutí sa nesmú robi žiadne pokusy na obnovenie prevádzky skôr ako o 20 sekúnd. 3..5.2.4 Požiadavky na integritu a nepretržitos prevádzky MLS v azimute 3..5.2.4. Pravdepodobnos nevyžiarenia falošných navádzacích signálov v prípade zariadenia azimutu II. a III. kategórie nesmie by menšia ako 1 0,5.10-9 pri každom pristátí. 3..5.2.4.2 Pravdepodobnos nevyžiarenia falošných navádzacích signálov v prípade zariadenia azimutu I. kategórie nesmie by menšia ako 1 1,0.10-7 pri každom pristátí. 3..5.2.4.3 Pravdepodobnos, že vyžarovaný navádzací signál sa nestratí, musí by vä šia ako a) 1 2.10-6 v každom asovom úseku 15 s v prípade zariadení azimutu II. kategórie (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 2000 h); b) 1 2.10-6 v každom asovom úseku 30 s v prípade zariadení azimutu III. kategórie (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 4000 h). 3..5.2.4.4 Pravdepodobnos, že vyžarovaný navádzací signál sa nestratí, musí by v prípade zariadení azimutu I. kategórie vä šia ako 1 4.10-6 v každom asovom úseku 15 s pri každom pristátí (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 1000 h). Poznámka: Podrobnejšie informácie týkajúce sa integrity a nepretržitosti prevádzky sú uvedené v doložky G. 3..5.2.5 Presnos pozemného zariadenia Chyba vnesená pozemným zariadením do celkovej chyby systému nesmie v mieste referen ného bodu MLS prekro i ekvivalent chyby ± 3 m (10 ft). 3..5.2.6 Odporú anie Chyba vnesená pozemným zariadením do CMN v referen nom bode MLS nemá s pravdepodobnos ou 95 % prekro i 1 m (3 ft) alebo 0,03 (pod a toho, o je menšie). Poznámka : Táto hodnota je chyba zariadenia bez uvažovania efektu šírenia v n. Poznámka 2: Návod na meranie tohto parametra je uvedený v 2.5.2 doložky G tohto zväzku. 3..5.2.7 Umiestnenie Poznámka : Zámerom tohto ustanovenia nie je obmedzova inštalácie MLS tam, kde nie je možné umiestni pozemné zariadenie na vedenie v azimute na pred ženej osi RWY. Poznámka 2: Podkladový materiál o kritických a citlivých priestoroch antén azimutu je uvedený v 4.2 doložky G tohto zväzku. 3..5.2.7. Normálne sa musí anténa pozemného zariadenia na vedenie v azimute priblíženia umiestni na pred ženej osi RWY za koncom RWY a nastavi tak, aby vertikálna rovina obsahujúca iaru nulového azimutu obsahovala referen ný bod MLS v smere priblíženia. Umiestnenie antény musí vyhovie požiadavkám na bezpe nú výšku nad prekážkami pod a predpisu L 14. 3..5.2.7.2 Anténa pozemného zariadenia na vedenie v spätnom azimute sa za normálnych okolností musí umiestni na pred ženej osi RWY pred prahom a nastavi tak, aby vertikálna rovina nulového azimutu obsahovala referen ný bod MLS v spätnom azimute. 3..5.3 Zariadenie na vedenie v elevácii 3..5.3. Charakteristiky skenovacieho laloka Anténa eleva ného zariadenia musí vytvára vejárovitý vyžarovací diagram, ktorý je úzky v zvislej a široký vo vodorovnej rovine a kmitá vertikálne v sektore úmerného navedenia. 3..5.3.. Súradnicový systém Informácie vedenia v elevácii priblíženia sa musia vyžarova v kónických súradniciach. 3..5.3..2 Šírka anténového laloka Šírka anténového laloka nesmie prekro i 2,5. 3..5.3..3 Tvar skenovacieho laloka Body s hodnotou - 10 db na obálke laloka sa musia nachádza vo vzdialenosti najmenej 0,76 ale nie viac ako 0,96 od stredu jeho šírky. Poznámka: Opísaný tvar sa používa v prostredí bez viacnásobných odrazov s použitím vhodného filtra. Informácie o tvare a postranných lalokoch sú uvedené v 3. a 3.2 doložky G tohto zväzku. 3..5.3.2 Krytie Poznámka: Diagramy zobrazujúce požiadavky na krytie sú na obrázku G- 0A prílohy G tohto zväzku. L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

60 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 3..5.3.2. Elevácia priblíženia Pozemné eleva né zariadenie musí poskytova informácie na úmerné navedenie najmenej v tomto priestore. 3..5.3.2.. Priestor priblíženia a) Horizontálne v sektore s po iatkom vo fázovom strede eleva nej antény s uhlovým dosahom rovným sektoru úmerného navedenia v azimute priblíženia. b) Pozd žne od eleva nej antény priblíženia do 37 km (20 NM) od prahu RWY. c) Vertikálne medzi 1) spodným povrchom kuže a s po iatkom vo fázovom strede antény s náklonom nahor do výšky na hranici krytia v pozd žnom smere 600 m (2 000 ft) nad horizontálnou rovinou prechádzajúcou cez fázový stred antény a 2) horným povrchom kuže a s po iatkom vo fázovom strede antény s náklonom 7,5 nad horizontom do výšky 6 000 m (20 000 ft). Poznámka: Tam, kde fyzikálne charakteristiky priestoru priblíženia neumož ujú dosiahnutie parametrov pod a a), b), c), ) vyššie, nie je nutné poskytova vedenie vo výške pod iarou priamej doh adnosti. 3..5.3.2... Odporú anie Pozemné zariadenie na vedenie v elevácii priblíženia má zabezpe i sektor úmerného navedenia nad 7,5, ak je to nutné na splnenie prevádzkových požiadaviek. 3..5.3.2..2 Priestor minimálneho prevádzkového krytia a) Horizontálne v sektore ± 10 od osi RWY, ktorý za ína v po iato nom bode MLS. b) Pozd žne od vzdialenosti 75 m (250 ft) od po iato ného bodu MLS v smere od prahu RWY po hranicu priestoru krytia pod a 3.11.5.3.2.1.1 b). c) Vertikálne medzi horným povrchom uvedeným v 3.11.5.3.2.1.1 c) 2) a vyššou rovinou z týchto dvoch: 1) rovinou obsahujúcou geometrické miesto bodov s výškou 2,5 m (8 ft) nad RWY alebo 2) rovinou za ínajúcou v po iato nom bode MLS s náklonom nahor až do dosiahnutia výšky na hranici priestoru krytia v pozd žnom smere uvedenej v 3.11.5.3.2.1.1 c) 1). Poznámka: Informácie týkajúce sa horizontálneho vyžarovacieho diagramu v elevácii sú uvedené v 3.3 doložky G tohto zväzku. 3..5.3.3 Monitorovanie a riadenie 3..5.3.3. Monitorovacie systémy eleva ného uhla musia zastavi vysielanie a vysla výstrahu na ur ené kontrolné pracovisko, ak ktorýko vek z nasledujúcich stavov trvá dlhšie ako ur ený as. a) Zmena ve kosti chyby vnesenej do systému pozemným zariadením je taká, že PFE v referen nom bode alebo na ktorejko vek zostupovej dráhe v súlade s publikovanými postupmi priblíženia prekro í limity uvedené v 3.11.4.9.6 a v prípade zjednodušenej konfigurácie v 3.11.3.4 na as dlhší ako 1 sekunda. b) Zmenšenie vyžiareného výkonu na menšie hodnoty ako sú stanovené v 3.11.4.10.1 na as dlhší ako 1 sekunda. c) Chyba vo vysielaní preambuly DPSK, ktorá sa vyskytne viac ako 1-krát v intervale 1 sekundy. d) Chyba v synchronizácii asového multiplexu (TDM) konkrétnej eleva nej funkcie, ktorá spôsobí, že požiadavky uvedené v 3.11.4.3.2 nie sú splnené a tento stav trvá dlhšie ako 1 sekundu. Poznámka: Podkladový materiál je uvedený v 6 doložky G tohto zväzku. 3..5.3.3.2 Konštrukcia a prevádzka monitorovacieho systému musí zabezpe i zastavenie vysielania v prípade poruchy samotného monitora a vyslanie výstrahy na príslušné kontrolné pracovisko. 3..5.3.3.3 as vysielania chybných navádzacích informácií vrátane asu nulového vysielania nesmie prekro i as uvedený v 3.11.5.3.3.1. Pokusy na odstránenie chyby vypnutím a zapnutím hlavnej súpravy alebo prepnutie na rezervnú súpravu sa musí uskuto ni v tomto ase. Po vypnutí sa nesmú robi žiadne pokusy na obnovu prevádzky skôr ako po uplynutí 20 sekúnd. 3..5.3.4 Požiadavky na integritu a nepretržitos prevádzky eleva ného zariadenia priblíženia 3..5.3.4. Pravdepodobnos nevyžiarenia falošných navádzacích signálov v prípade eleva ného zariadenia priblíženia II. a III. kategórie nesmie by menšia ako 1 0,5.10-9 pri každom pristátí. 3..5.3.4.2 Pravdepodobnos nevyžiarenia falošných navádzacích signálov v prípade eleva - 1/12/1998 4/11/1999 L 10/I. 1

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 61 ného zariadenia priblíženia I. kategórie nesmie by menšia ako 1 1,0.10-7 pri každom pristátí. 3..5.3.4.3 Pravdepodobnos, že vyžarovaný navádzací signál sa nestratí, musí by vä šia ako 1 2.10-6 v každom asovom úseku 15 s v prípade eleva ných zariadení priblíženia II. a III. kategórie (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 2000 h). 3..5.3.4.4 Pravdepodobnos, že vyžarovaný navádzací signál sa nestratí, musí by v prípade eleva ných zariadení priblíženia I. kategórie vä šia ako 1 4.10-6 v každom asovom úseku 15 s pri každom pristátí (zodpovedá strednému asu medzi výpadkami 1000 h). Poznámka: Podrobnejšie informácie týkajúce sa integrity a nepretržitosti prevádzky sú uvedené v doložky G. 3..5.3.5 Presnos pozemného zariadenia Chyba vnesená do strednej chyby zostupovej dráhy zložky PFE pozemným zariadením nesmie v referen nom bode prekro i ekvivalent chyby ± 0,3 m (10 ft). 3..5.3.5. Odporú anie Chyba vnesená pozemným zariadením do CMN v mieste referen ného bodu nemá s pravdepodobnos ou 95 % prekro i ± 0,15 m (0,5 ft). Poznámka : Táto hodnota je chyba zariadenia bez uvažovania efektu šírenia v n. Poznámka 2: Návod na meranie tohto parametra je uvedený v 2.5.2 doložky G tohto zväzku. 3..5.3.6 Umiestnenie Poznámka: Podklady o kritických priestoroch umiestnenia eleva ných antén sú uvedené v 4.2 doložky G tohto zväzku. 3..5.3.6. Eleva ná anténa pozemného zariadenia musí by umiestená bokom od RWY. Umiestnenie antény musí by v súlade s požiadavkami na bezpe nú výšku nad prekážkami pod a predpisu L 14. 3..5.3.6.2 Eleva ná anténa pozemného zariadenia sa musí umiestni tak, aby asymptota minimálneho uhla zostupovej dráhy pretínala prah RWY v referen nom bode MLS. 3..5.3.6.2. Odporú anie Minimálny uhol zostupovej dráhy je normálne 3 a nemá by vä ší, s výnimkou prípadov, ke nie je možné inak dodrža bezpe nú výšku nad prekážkami. Poznámka: Zámerom je, aby sa minimálny uhol zostupovej dráhy vä ší ako 3 ur oval skôr na základe prevádzkových ako technických faktorov. 3..5.3.6.2.2 Odporú anie Eleva ná anténa pozemného zariadenia sa má umiestni tak, aby výška bodu, ktorý zodpovedá dekódovanému navádzaciemu signálu minimálnej zostupovej dráhy nad prahom RWY neprekro ila 18 m (60 ft). Poznámka: Vyosenie eleva ných antén vo i osi RWY spôsobí, že navádzací signál pri minimálnom uhle bude nad referen ným bodom priblíženia. 3..5.3.6.3 Odporú anie Ak ILS a MLS sú asne slúžia tej istej RWY, referen né výšky ILS a MLS majú by zhodné s toleranciou 1 m (3 ft). Poznámka : Zámerom je, aby sa toto odporú- anie použilo len v tých prípadoch, ke referen- ná výška ILS sp a požiadavky na výšku pod a 3..5..4 a 3..5..5. Poznámka 2: Informácie o spolo nom umiestnení ILS a MLS sú uvedené v 4. doložky G tohto zväzku. 3..5.4 Dátové krytie a monitorovanie Poznámka : Podklady týkajúce sa používania dát sú uvedené v 2.7 doložky G tohto zväzku. Poznámka 2: Dôležité dáta sú základné dáta a dôležité dopl ujúce dáta vysielané v slovách A, A2, A3 a A4 dopl ujúcich dát. 3..5.4. Základné dáta 3..5.4.. Slová základných dát. 1, 2, 3, 4 a 6 sa musia vysiela v celom sektore krytia azimutu priblíženia. Poznámka: Usporiadanie slov základných dát je uvedené v dodatku A, tabu ka A-7. 3..5.4..2 Tam, kde sa poskytuje funkcia v spätnom azimute, slová základných dát. 4, 5 a 6 sa musia vysiela v sektore krytia v smere priblíženia i v spätnom sektore. 3..5.4.2 Dopl ujúce dáta 3..5.4.2. Slová dopl ujúcich dát A1, A2 a A3 sa musia vysiela v sektore krytia azimutu priblíženia. 3..5.4.2.2 Tam, kde sa poskytuje funkcia v spätnom azimute, slová dopl ujúcich dát A3 a L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

62 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ A4 sa musia vysiela v priestoroch krytia v smere priblíženia i v spätnom sektore. Poznámka: Ak sa vyžaduje kmitanie antény za hranice rozsahu daného v slovách A a A4, vysielajú sa slová B42 a B43 dopl ujúcich dát namiesto slov A a A4. 3..5.4.2.3 Ak sa poskytujú slová dopl ujúcich dát B, musia sa vysiela v celom sektore priblíženia, s výnimkou slov tvoriacich databázu postupov v spätnom azimute, ktoré sa musia vysiela v sektore spätného azimutu. 3..5.4.2.4 Odporú anie Ak sa poskytuje funkcia v spätnom azimute, majú sa vysiela zodpovedajúce slová dopl ujúcich dát B. Poznámka: Obsah slov dopl ujúcich dát je uvedený v dodatku A, tabu ky A- 0, A- 2 a A- 5. 3..5.4.3 Monitorovanie a riadenie 3..5.4.3. Monitorovací systém musí vysla výstrahu na ur ené kontrolné pracovisko, ak vyžarovaný výkon poklesne na menšiu hodnotu, ako je potrebná na splnenie požiadaviek DPSK uvedených v 3.11.4.10.1. 3..5.4.3.2 Ak sa zistí chyba v základných dátach vyžarovaných do priestoru priblíženia a opakuje sa 2-krát po sebe, vyžarovanie týchto dát a funkcie azimutu a eleva nej funkcie sa musí zastavi. 3..5.4.3.3 Ak sa zistí chyba v základných dátach vyžarovaných do priestoru spätného azimutu a opakuje sa 2-krát po sebe, vyžarovanie týchto dát a funkcie spätného azimutu sa musí zastavi. 3..5.5 Zariadenie na meranie vzdialenosti 3..5.5. Informácie DME sa musia poskytnú najmenej v priestore krytia v azimute priblíženia a v spätnom azimute. 3..5.5.2 Odporú anie Ak to vyžadujú prevádzkové podmienky informácie DME sa musia vysiela všesmerovo (azimut 0 až 360 ). Poznámka: Umiestnenie DME závisí od d žky a profilu RWY a od miestneho terénu. Podklady na umiestnenie DME sú uvedené v 7..6 doložky C a v 5 doložky G tohto zväzku. 3..6 Charakteristiky palubného vybavenia 3..6. Uhlové a dátové funkcie 3..6.. Presnos 3..6... Tam, kde výkonová hustota signálu DPSK a skenovacieho laloka má minimálne hodnoty pod a 3.11.4.10.1, palubné vybavenie musí by schopné získa signál a CMN pre akýko vek dekódovaný uhol nesmie prekro i 0,1. CMN v spätnom azimute nesmie prekro i 0,2. Poznámka : Zámerom je, aby sa slová základných a dopl ujúcich dát obsahujúce podstatné informácie na požadovanú prevádzku dekódovali v ase a s integritou, ktoré sú vhodné na zamýš ané použitie. Poznámka 2: Informácie týkajúce sa získania a potvrdenia platnosti uhlového navedenia a funkcií dát sú uvedené v 7.3 doložky G tohto zväzku. 3..6...2 Tam, kde je výkonová hustota vyžiareného signálu dostato ná, aby šum palubného prijíma a bol zanedbate ný, palubné zariadenie nesmie zhorši presnos ktoréhoko vek dekódovaného uhlového, navádzacieho signálu o viac ako ± 0,017 (PFE), ± 0,015 (azimut) a ± 0,01 CMN (elevácia). 3..6...3 Na získanie presného vedenia 2,5 m (8 ft) nad povrchom RWY musí ma palubné zariadenie CMN menšie ako 0,04 pri výkonovej hustote uvedenej v 3.11.4.10.2 b). 3..6..2 Dynamický dosah 3..6..2. Palubné zariadenie musí by schopné získa signál a musia by splnené podmienky uvedené v 3.11.6.1.1.2, ke výkonová hustota vyžarovaného signálu má akúko vek hodnotu medzi minimom uvedeným v 3.11.4.10.1 a maximom - 14,5 dbw.m -2. 3..6..2.2 Vlastnosti prijíma a sa nesmú zhorši mimo stanovených hraníc, ke maximálny rozdiel úrovní pod a 3.11.6.1.2.1 existuje medzi výkonovými hustotami signálov jednotlivých funkcií. 3..6..3 Charakteristiky výstupného filtra uhlových dát prijíma a 3..6..3. V prípade sínusoidných vstupných frekvencií výstupné filtre prijíma a nesmú vyvola zmeny amplitúdy alebo fázových pomerov v uhlových dátach vä šie, ako tie, ktoré zodpovedajú hodnote 20 % pri jednopólovom dolnopriepustnom filtri s uhlovou frekvenciou 10 rad.s -1. Poznámka: Výstupy prijíma a ur ené iba na vizuálne zobrazenie môžu ma príslušný dopl ujúci filter. alšie informácie o filtrácii výstupných dát sú uvedené v 7.4.2 doložky G tohto zväzku. 3..6..4 Nežiaduca odozva na susedný kanál V režime sledovania požadovaného signálu sa musia splni vlastnosti prijíma a uvedené v 3.11.6 aj za prítomnosti o 25 db silnejšieho signálu susedného kanála. 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 63 Tabu ka A. Usporiadanie kanálov DME a ich párovanie s uhlovou informáciou MLS DME/VOR a DME/ILS/MLS (pozri 3.5.3.3.3) Párovanie kanálov Parametre DME Dotaz Kódy impulzov Režim DME/P Odpove íslo kanála DME Frekvencia (MHz) Uhlová frekvencia MLS (MHz) íslo kanála MLS Frekvencia (MHz) DME/N (µs) IA (µs) FA (µs) Frekvencia (MHz) Kódy impulzov *1X - - - 1025 12 - - 962 12 **1X - - - 1025 36 - - 1088 30 *2X - - - 1026 12 - - 963 12 **2Y - - - 1026 36 - - 1089 30 *3X - - - 1027 12 - - 964 12 **3Y - - - 1027 36 - - 1090 30 *4X - - - 1028 12 - - 965 12 **4Y - - - 1028 36 - - 1091 30 *5X - - - 1029 12 - - 966 12 **5Y - - - 1029 36 - - 1092 30 *6X - - - 1030 12 - - 967 12 **6Y - - - 1030 36 - - 1093 30 *7X - - - 1031 12 - - 968 12 **7Y - - - 1031 36 - - 1094 30 *8X - - - 1032 12 - - 969 12 **8Y - - - 1032 36 - - 1095 30 *9X - - - 1033 12 - - 970 12 **9Y - - - 1033 36 - - 1096 30 *10X - - - 1034 12 - - 971 12 **10Y - - - 1034 36 - - 1097 30 *11X - - - 1035 12 - - 972 12 **11Y - - - 1035 36 - - 1098 30 *12X - - - 1036 12 - - 973 12 **12Y - - - 1036 36 - - 1099 30 *13X - - - 1037 12 - - 974 12 **13Y - - - 1037 36 - - 1100 30 *14X - - - 1038 12 - - 975 12 **14Y - - - 1038 36 - - 1101 30 *15X - - - 1039 12 - - 976 12 **15Y - - - 1039 36 - - 1102 30 *16X - - - 1040 12 - - 977 12 **16Y - - - 1040 36 - - 1103 30 (µs) L 10/I 1/12/1998

64 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 17X 108,00 - - 1041 12 - - 978 12 17Y 108,5 5043,0 540 1041 36 36 42 1104 30 17Z - 5043,0 541 1041-21 27 1104 15 18X 108,10 5031,0 500 1042 12 12 18 979 12 18W - 5031,3 501 1042-24 30 979 24 18Y 108,15 5043,6 542 1042 36 36 42 1105 30 18Z - 5043,9 543 1042-21 27 1105 15 19X 108,20 - - 1043 12 - - 980 12 19Y 108,25 5044,2 544 1043 36 36 42 1106 30 19Z - 5044,5 545 1043-21 27 1106 15 20X 108,3 5031,6 502 1044 12 12 18 981 12 20W - 5031,9 503 1044-24 30 981 24 20Y 108,35 5044,35 546 1044 36 36 42 1107 30 21X 108,40 - - 1045 12 - - 982 12 21Y 108,45 5045,4 548 1045 36 36 42 1108 30 21Z - 5045,7 549 1045-21 27 1108 15 22X 108,50 5032,2 504 1046 12 12 18 983 12 22W - 5032,5 505 1046-24 30 983 24 22Y 108,55 5046,0 550 1046 36 36 42 1109 30 22Z - 5046,3 551 1046-21 27 1109 15 23X 108,6 - - 1047 12 - - 984 12 23Y 108,65 5046,6 552 1047 36 36 42 1110 30 23Z - 5046,9 553 1047-21 27 1110 15 24X 108,7 5032,8 506 1048 12 12 18 985 12 24W - 5033,1 507 1048-24 30 985 24 24Y 108,75 5047,2 554 1048 36 36 42 1111 30 24Z - 5047,5 555 1048-21 27 1111 15 25X 108,8 - - 1049 12 - - 986 12 25Y 108,85 5047,8 556 1049 36 36 42 1112 30 25Z - 5048,1 557 1049-21 27 1112 15 26X 108,90 5033,4 508 1050 12 12 18 987 12 26W - 5033,7 509 1050-24 30 987 24 26Y 108,95 5048,4 558 1050 36 36 42 1113 30 26Z - 5048,7 559 1050-21 27 1113 15 27X 109,00 - - 1051 12 - - 988 12 27Y 109,05 5049,0 560 1051 36 36 42 1114 30 27Z - 5049,3 561 1051-21 27 1114 15 28X 109,10 5034,0 510 1052 12 12 18 989 12 28W - 5034,3 511 1052-24 30 989 24 28Y 109,15 5049,6 562 1052 36 36 42 1115 30 28Z - 5049,9 563 1052-21 27 1115 15 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 65 29X 109,2 - - 1053 12 - - 990 12 29Y 109,25 5050,2 564 1053 36 36 42 1116 30 29Z - 5050,5 565 1053-21 27 1116 15 30X 109,30 5034,6 512 1054 12 12 18 991 12 30W - 5034,9 513 1054-24 30 991 24 30Y 109,35 5050,8 566 1054 36 36 42 1117 30 30Z - 5051,1 567 1054-21 27 1117 15 31X 109,4 - - 1055 12 - - 992 12 31Y 109,45 5051,4 568 1055 36 36 42 1118 30 31Z - 5051,7 569 1055-21 27 1118 15 32X 109,50 5035,2 514 1056 12 12 18 993 12 32W - 5053,5 515 1056-24 30 993 24 32Y 109,55 5052,0 570 1056 36 36 42 1119 30 32Z - 5052,3 571 1056-21 27 1119 15 33X 109,6 - - 1057 12 - - 994 12 33Y 109,65 5052,6 572 1057 36 36 42 1120 30 33Z - 5052,9 573 1057-21 27 1120 15 34X 109,7 5035,8 516 1058 12 12 18 995 12 34W - 5036,1 517 1058-24 30 995 24 34Y 109,75 5053,2 574 1058 36 36 42 1121 30 34Z - 5053,5 575 1058-21 27 1121 15 35X 109,8 - - 1059 12 - - 996 12 35Y 109,85 5053,8 576 1059 36 36 42 1122 30 35Z - 5054,1 577 1059-21 27 1122 15 36X 109,9 5036,4 518 1060 12 12 18 997 12 36W - 5036,7 519 1060-24 30 997 24 36Y 109,95 5054,4 578 1060 36 36 42 1123 30 36Z - 5054,7 579 1060-21 27 1123 15 37X 110,0 - - 1061 12 - - 998 12 37Y 110,05 5055,0 580 1061 36 36 42 1124 30 37Z - 5055,3 581 1061-21 27 1124 15 38X 110,10 5037,0 520 1062 12 12 18 999 12 38W - 5037,3 521 1062-24 30 999 24 38Y 110,15 5055,6 582 1062 36 36 42 1125 30 38Z - 5055,9 583 1062-21 27 1125 15 39X 110,20 - - 1063 12 - - 1000 12 39Y 110,25 5056,2 584 1063 36 36 42 1126 30 39Z - 5056,5 585 1063-21 27 1126 15 40X 110,30 5037,6 522 1064 12 12 18 1001 12 40W - 5037,9 523 1064-24 30 1001 24 40Y 110,35 5056,8 586 1064 36 36 42 1127 30 L 10/I 1/12/1998

66 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 40Z - 5057,1 587 1064-21 27 1127 15 41X 110,40 - - 1065 12 - - 1002 12 41Y 110,45 5057,4 588 1065 36 36 42 1128 30 41Z, 5057,7 589 1065-21 27 1128 15 42X 110,50 50385,2 524 1066 12 12 18 1003 12 42W - 5038,5 525 1066-24 30 1003 24 42Y 110,55 5058,0 590 1066 36 36 42 1129 30 42Z - 5058,3 591 1066-21 27 1129 15 43X 110,60 - - 1067 12 - - 1004 12 43Y 110,60 5058,6 592 1067 36 36 42 1130 30 43Z - 5058,9 593 1067-21 27 1130 15 44X 110,70 5038,8 526 1068 12 12 18 1005 12 44W - 5039,1 527 1068-24 30 1005 24 44Y 110,75 5059,2 594 1068 36 36 42 1131 30 44Z - 5059,5 595 1068-21 27 1131 15 45X 110,80 - - 1069 12 - - 1006 12 45Y 110,85 5059,8 596 1069 36 36 42 1132 30 45Z - 5060,1 597 1069-21 27 1132 15 46X 110,95 5039,4 528 1070 12 12 18 1007 12 46W - 5039,7 529 1070-24 30 1007 24 46Y 110,95 5060,4 598 1070 36 36 42 1133 30 46Z - 5060,7 599 1070-21 27 1133 15 47X 111,00 - - 1071 12 - - 1008 12 47Y 111,05 5061,0 600 1071 36 36 42 1134 30 47Z - 5061,3 601 1071-21 27 1134 15 48X 111,10 5040,0 530 1072 12 12 18 1009 12 48W - 5040,3 531 1072-24 30 1009 24 48Y 111,15 5061,6 602 1072 36 36 42 1135 30 48Z - 5061,9 603 1072-21 27 1135 15 49X 111,20 - - 1073 12 - - 1010 12 49Y 111,25 5062,2 604 1073 36 36 42 1136 30 49Z - 5062,5 605 1073-21 27 1136 15 50X 111,30 5040,6 532 1074 12 12 18 1011 12 50W - 5040,9 533 1074-24 30 1011 24 50Y 111,35 5032,8 606 1074 36 36 42 1137 30 50Z - 5063,1 607 1074-21 27 1137 15 51X 111,40 - - 1075 12 - - 1012 12 51Y 111,45 5063,4 608 1075 36 36 42 1138 30 51Z - 5063,7 609 1075-21 27 1138 15 52X 111,50 5041,2 534 1076 12 12 18 1013 12 52W - 5041,5 610 1076 36 36 42 1139 30 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 67 52Z - 5064,3 611 1076-21 27 1139 15 53X 111,60 - - 1077 12 - - 1014 12 53Y 111,50 5064,6 6102 1077 36 36 42 1140 30 53Z - 5064,9 613 1077-21 27 1140 15 54X 111,70 5041,8 536 1078 12 12 18 1015 12 54W - 5042,1 537 1078-24 30 1015 24 54Y 111,75 5065,2 614 1078 36 36 42 1141 30 54Z - 5065,5 615 1078-21 27 1141 15 55X 111,80 - - 1079 12 - - 1016 12 55Y 111,85 5065,8 616 1079 36 36 42 1142 30 55Z - 5066,1 617 1079-21 27 1142 15 56X 111,90 5042,4 538 1080 12 12 18 1017 12 56W - 5042,7 539 1080-24 30 1017 12 56Y 111,95 5066,4 618 1080 36 36 42 1143 30 56Z - 5066,7 619 1080-21 27 1143 15 57X 112,0 - - 1081 12 - - 1018 12 57Y 112,05 - - 1081 36 - - 1144 30 58X 112,10 - - 1082 12 - - 1019 12 58Y 112,15 - - 1082 36 - - 1145 30 59X 112,20 - - 1083 12 - - 1020 12 59Y 112,25 - - 1083 36 - - 1146 30 **60X - - - 1084 12 - - 1021 12 **60Y - - - 1084 36 - - 1147 30 **61X - - - 1085 12 - - 1022 12 **61Y - - - 1085 36 - - 1148 30 **62X - - - 1086 12 - - 1023 12 **62Y - - - 1086 36 - - 1149 30 **63X - - - 1087 12 - - 1024 12 **63Y - - - 1087 36 - - 1150 30 **64X - - - 1088 12 - - 1151 12 **64Y - - - 1088 36 - - 1025 30 65X - - - 1089 12 - - 1152 12 **65Y - - - 1089 36 - - 1026 30 **66X - - - 1090 12 - - 1153 12 **66Y - - - 1090 36 - - 1027 30 **67X - - - 1091 12 - - 1154 12 **67Y - - - 1091 36 - - 1028 30 **68X - - - 1092 2 - - 1155 12 **68Y - - - 1092 36 - - 1029 30 **6/X - - - 1093 12 - - 1156 12 **69Y - - - 1093 36 - - 1030 30 L 10/I 1/12/1998

68 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 70X 112,30 - - 1094 12 - - 1157 12 **70Y 112,35 - - 1094 36 - - 1031 30 71X 112,40 - - 1095 12 - - 1158 12 **71Y 112,45 - - 1095 36 - - 1032 30 72X 112,50 - - 1096 12 - - 1159 12 **72Y 112,55 - - 1096 36 - - 1033 30 73X 112,60 - - 1097 12 - - 1160 12 **73Y 112,65 - - 1097 36 - - 1034 30 74X 112,70 - - 1098 12 - - 1161 12 **74Y 112,75 - - 1098 36 - - 1035 30 75X 112,80 - - 1099 12 - - 1162 12 **75Y 112,85 - - 1099 36 - - 1036 30 76X 112,90 - - 1100 12 - - 1163 12 **76Y 112,95 - - 1100 36 - - 1037 30 77X 113,00 - - 1101 12 - - 1164 12 **77Y 113,05 - - 1101 36 - - 1038 30 78X 113,10 - - 1102 12 - - 1165 12 **78Y 113,15 - - 1102 36 - - 1039 30 79X 113,20 - - 1103 12 - - 1166 12 **79Y 113,25 - - 1103 36 - - 1040 30 80X 113,30 - - 1104 12 - - 1167 12 80Y 113,35 5067,0 620 1004 36 36 42 1041 30 80Z - 5067,0 621 1104-21 27 1041 15 81X 113,40 - - 1105 12 - - 1168 12 81Y 113,45 5067,6 622 1105 36 36 42 1042 30 81Z - 5067,9 623 1105-21 27 1042 15 82X 113,50 - - 1106 12 - - 1169 12 82Y 113,45 5068,2 624 1106 36 36 42 1043 30 82Z - 5068,5 625 1106-21 27 1043 15 83X 113,60 - - 1107 12 - - 1170 12 83Y 113,65 5068,8 626 1107 36 36 42 1044 30 83Z - 5069,1 627 1107-21 27 1044 15 84X 113,70 - - 1108 12 - - 1171 12 84Y 113,75 5069,4 628 1108 36 36 42 1045 30 84Z - 5069,7 629 1108-21 27 1045 15 85X 113,80 - - 1109 12 - - 1172 12 85Y 113,85 5070,0 630 1109 36 36 42 1046 30 85Z - 5070,3 631 1109-21 27 1046 15 86X 113,90 - - 1110 12 - - 1173 12 86Y 113,95 5070,6 632 1110 36 36 42 1047 30 86Z - 5070,9 633 1110-21 27 1047 15 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 69 87X 1140,0 - - 1111 12 - - 1174 12 87Y 114,05 5071,2 634 1111 36 36 42 1048 30 87Z -- 5071,5 635 1111-21 27 1048 15 88X 114,10 - - 1112 12 - - 1175 12 88Y 114,15 5071,15 636 1112 36 36 42 1049 30 88Z - 5072,1 637 1112-21 27 1049 15 89X 114,20 - - 1113 12 - - 1176 12 89Y 114,25 5072,4 638 1113 36 36 42 1050 30 89Z - 5072,7 639 1113-21 27 1050 15 90X 114,30 - - 1114 12 - - 1177 12 90Y 114,35 5073,0 640 1114 36 36 42 1051 30 90Z - 5073,3 641 1114-21 27 1051 15 91X 114,40 - - 1115 12 - - 1178 12 91Y 114,45 5073,6 642 1115 36 36 42 1052 30 91Z - 5073,9 643 1115-21 27 1052 15 92X 114,50 - - 1116 12 - - 1179 12 92Y 114,55 5074,2 644 1116 36 36 42 1053 30 92Z - 5074,5 645 1116-21 27 1053 15 93X 114,60 - - 1117 12 - - 1180 12 93Y 114,65 5074,8 646 1117 36 36 42 1054 30 93Z - 5075 647 1117-21 27 1054 15 94X 114,70 - - 1118 12 - - 1181 12 94Y 114,75 5075,4 648 1118 36 36 42 1055 30 94Z - 5075,7 649 1118-21 27 1055 15 95X 14,80 - - 1119 12 - - 1182 12 95Y 114,85 5076,0 650 1119 36 36 42 1056 30 95Z - 5076,3 651 1119-21 27 1056 15 96X 114,90 - - 1120 12 - - 1183 12 96Y 114,95 5076,6 652 1120 36 36 42 1057 30 96Z - 5076,9 653 1120-21 27 1057 15 97X 115,00 - - 1121 12 - - 1184 12 97Y 115,05 5077,2 654 1121 36 36 42 1058 30 97Z - 5077,5 655 1121-21 27 1058 15 98X 115,10 - - 1122 12 - - 1185 12 98Y 115,15 5077,8 656 1122 36 36 42 1059 30 98Z - 5078,1 657 1122-21 27 1059 15 99X 115,20 - - 1123 12 - - 1186 12 99Y 115,25 5078,4 658 1123 36 36 42 1060 30 99Z - 5078,7 659 1123-21 27 1060 15 100X 115,30 - - 1124 12 - - 1187 12 100Y 115,35 5079,0 660 1124 36 36 42 1061 30 L 10/I 1/12/1998

70 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 100Z - 5079,3 661 1124-21 27 1061 15 101X 115,40 - - 1125 12 - - 1188 12 101Y 115,45 5079,6 662 1125 36 36 42 1062 30 101Z - 5079,9 663 1125-21 27 1062 15 102X 115,50 - - 1126 12 - - 1189 12 102Y 115,55 5080,2 664 1126 36 36 42 1063 30 102Z - 5080,5 665 1126-21 27 1063 15 103X 115,60 - - 1127 12 - - 1190 12 103Y 115,65 5080,8 666 1127 36 36 42 1064 13 103Z - 5081,1 667 1127-21 27 1064 15 104X 115,70 - - 1128 12 - - 1191 12 104Y 115,75 5081,4 669 1128 36 36 42 1065 30 104Z - 5081,7 669 1128-21 27 1065 15 105X 115,80 - - 1129 12 - - 1192 12 105Y 115,85 5082,0 670 1129 36 36 42 1066 30 105Z - 5082,3 671 1129-21 27 1066 15 106X 115,90 - - 1130 12 - - 1193 12 106Y 115,95 5082,6 672 1130 36 36 42 1067 30 106Z - 5082,9 673 1130-21 27 1067 15 107X 116,00 - - 1131 12 - - 1194 12 107Y 116,05 5083,2 674 1131 36 36 42 1068 30 107Z - 5083,5 675 1131-21 27 1068 15 108X 116,10 - - 1132 12 - - 1195 12 108Y 116,15 5083,8 676 1132 36 36 42 1069 30 108Z - 5084,1 677 1132-21 27 1069 15 109X 116,20 - - 1133 12 - - 1196 12 109Y 116,25 5084,4 678 1133 36 36 42 1070 30 109Z - 5084,7 679 1133-21 27 1070 15 110X 116,30 - - 1134 12 - - 1197 12 110Y 116,35 5085,0 680 1134 36 36 42 1071 30 110Z - 5085,3 681 1134-21 27 1071 15 111X 116,40 - - 1135 12 - - 1198 12 111Y 116,45 5085,6 682 1135 36 36 42 1072 30 111Z - 5085,9 683 1135-21 27 1072 15 112X 116,50 - - 1136 12 - - 1199 12 112Y 116,55 5086,2 684 1136 36 36 42 1073 30 112Z - 5086,5 685 1136-21 27 1073 15 113X 116,60 - - 1137 12 - - 1200 12 113Y 116,65 5086,8 686 1137 36 36 42 1074 30 113Z - 5087,1 687 1137-21 27 1074 15 114X 116,70 - - 1138 12 - - 1201 12 1/12/1998 L 10/I

HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ 71 114Y 116,75 5087,4 688 1138 36 36 42 1075 30 114Z - 5087,7 689 1138-21 27 1075 15 115X 116,80 - - 1139 12 - - 1202 12 115Y 116,85 5088,0 690 1139 36 36 42 1076 30 115Z - 5088,3 691 1139-21 27 1076 15 116X 116,90 - - 1140 12 - - 1203 12 116Y 116,95 5088,6 692 1140 36 36 42 1077 30 116Z - 5088,9 693 1140-21 27 1077 15 117X 117,00 - - 1141 12 - - 1204 12 117Y 117,05 5089,2 694 1141 36 36 42 1078 13 117Z - 5089,5 695 1141-21 27 1078 15 118X 117,10 - - 1142 12 - - 1205 12 118Y 117,15 5089,8 696 1142 36 36 42 1079 30 118Z - 5090,1 697 1142-21 27 1079 15 119X 117,20 - - 1143 12 - - 1206 12 119Y 117,25 5090,4 698 1143 36 36 42 1080 30 119Z - 5090,7 699 1143-21 27 1080 15 120X 117,30 - - 1144 12 - - 1207 12 120Y 117,35 - - 1144 36 - - 1081 30 121X 117,40 - - 1145 12 - - 1208 12 121Y 117,45 - - 1145 36 - - 1082 30 122X 117,50 - - 1146 12 - - 1209 12 122Y 117,55 - - 1146 36 - - 1083 30 123X 117,60 - - 1147 12 - - 1210 12 123Y 117,65 - - 1147 36 - - 1084 30 124X 117,70 - - 1148 12 - - 1211 12 **124Y 117,75 - - 1148 36 - - 1085 30 125X 117,80 - - 1149 12 - - 1212 12 **125Y 117,85 - - 1149 36 - - 1086 30 126X 117,90 - - 1150 12 - - 1213 12 **126Y 117,95 - - 1150 36 - - 1087 30 * Tieto kanály sú ur ené výhradne na vnútroštátne použitie. ** Tieto kanály sa môžu použi na vnútroštátne pridelenie v iných prípadoch párovania. Hlavným ú elom rezervácie týchto kanálov je ochrana systému sekundárneho radaru. 108,0 MHz sa pre službu ILS neplánuje. Zodpovedajúci kanál DME 17 X môže by pridelený na núdzové použitie. L 10/I 1/12/1998

72 HLAVA 3 - ŠPECIFIKÁCIA RÁDIONAVIGA NÝCH ZARIADENÍ Tabu ka B. Prípustné chyby DME/P Priestor Od 37 km (20 NM) do 9,3 km (5 NM) od referen ného bodu MLS Od 9,3 km (5 NM) do referen ného bodu MLS V referen nom bode MLS a nad RWY V priestore krytia v spätnom azimute Norma presnosti 1 a 2 IA Režim PFE CMN ± 250 m (± 820 ft) zmenšuje sa lineárne do ± 85 m (± 279 ft) 1 FA ± 85 m (± 279 ft) zmenšuje sa lineárne do ± 30 m (± 100 ft) 2 FA ± 85 m (± 279 ft) zmenšuje sa lineárne do ± 12 m (± 40 ft) ± 68 m (± 223 ft) zmenšuje sa lineárne do ± 34 m (± 111 ft) ± 18 m (± 60 ft) ± 12 m (± 40 ft) Pozri poznámku IA ± 100 m (± 328 ft) ± 68 m (± 223 ft) 1 FA ± 30 m (± 100 ft) ± 18 m (± 60 ft) 2 FA ± 12 m (± 40 ft) ± 12 m (± 40 ft) 1 a 2 FA ± 100 m (± 328 ft) ± 68 m (± 223 ft) Pozri poznámku IA ± 100 m (± 328 ft) ± 68 m (± 223 ft) Poznámka: Vo vzdialenosti od 9,3 km (5 NM) do referen ného bodu MLS a v priestore krytia spätného azimutu sa môže použi režim IA, ak je režim FA mimo prevádzky. 1/12/1998 L 10/I

1 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Tabu ka A-1. asovanie preambuly *) (pozri 3.11.4.3.4) asový interval stavu za ína v ase Stav Taktovací impluz 15 625 khz (po et) Získanie nosnej frekvencie (vysielanie CW) 0 0 as (ms) I 1 = 1 13 0,832 I 2 = 1 14 0,896 I 3 = 1 15 0,960 I 4 = 0 16 1,024 I 5 = 1 17 1,088 **) Ur enie funkcie I 6 18 1,152 I 7 19 1,216 I 8 20 1,280 I 9 (pozri 3.11.4.4.3.3) 21 1,344 I 10 22 1,408 I 11 23 1,472 I 12 24 1,536 Koniec preambuly 25 1,600 *) Používa sa v prípade všetkých vysielaných funkcií. **) Referen ný as na synchronizáciu prijíma a pri asovaní všetkých funkcií.

2 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Tabu ka A-2. asovanie funkcie azimutu priblíženia (pozri 3.11.4.3.4) Stav asový interval stavu za ína v ase Taktovací impulz 15 625 khz (po et) Preambula 0 0 Morseov kód (pozri 3.11.4.6.2.1.2) as (ms) 25 1,600 Výber antény 26 1,644 Spätné OCI 32 2,048 avé OCI 34 2,176 Pravé OCI 36 2,304 Test tam 38 2,432 Kmit tam *) 40 2,560 Medzera 8,760 Stredný bod skenovania 9,060 Kmit spä *) 9,360 Test spä 15,560 Koniec funkcie (palubné zariadenie) Koniec ochranného intervalu; koniec funkcie (pozemné zariadenie) 15,668 15,900 *) Skuto ný za iatok a koniec kmitu "tam" a "spä " závisíodve kosti sektora úmerného navedenia. asové intervaly umož ujú zabezpe i maximálne skenovanie v rozmedzí ± 62. asovanie skenovania musí vyhovova požiadavkám na presnos. 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 3 Tabu ka A-3. asovanie funkcie azimutu priblíženia s vysokou opakovacou frekvenciou a asovanie funkcie spätného azimutu (pozri 3.11.4.3.4) Stav asový interval stavu za ína v ase Taktovací impluz 15 625 khz (po et) Preambula 0 0 Morseov kód (pozri 3.11.4.6.2.1.2) as (ms) 25 1,600 Výber antény 26 1,644 Spätné OCI 32 2,048 avé OCI 34 2,176 Pravé OCI 36 2,304 Test tam *) 38 2,432 Kmit tam *) 40 2,560 Medzera 6,760 Stredný bod skenovania 7,060 Kmit spä *) 7,360 Testovací impulz spä 11,560 Koniec funkcie (palubné zariadenie) Koniec ochranného intervalu; koniec funkcie (pozemné zariadenie) 11,668 11,900 *) Skuto ný za iatok a koniec kmitu "tam" a "spä " závisíodve kosti sektora úmerného navedenia. asové intervaly umož ujú zabezpe i maximálne skenovanie v rozmedzí ± 42. asovanie skenovania musí vyhovova požiadavkám na presnos. L 10/I 1/12/1998

4 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Tabu ka A-4. asovanie eleva nej funkcie priblíženia (pozri 3.11.4.3.4) Stav asový interval stavu za ína v ase Taktovací impluz 15 625 khz (po et) Preambula 0 0 as (ms) Prestávka procesora 25 1,600 OCI 27 1,728 Kmit tam 29 1,856 Medzera 3,406 Stredný bod skenovania 3,606 Kmit spä *) 3,806 Koniec funkcie (palubné zariadenie) Koniec ochranného intervalu; koniec funkcie (pozemné zariadenie) 5,356 5,600 *) Skuto ný za iatok a koniec kmitu "tam" a "spä " závisíodve kosti sektora úmerného navedenia. asové intervaly umož ujú zabezpe i maximálne skenovanie v rozmedzí od - 1,5 do + 29,5. asovanie skenovania musí vyhovova požiadavkám na presnos. Tabu ka A-5. asovanie funkcie podrovnania (pozri 3.11.4.3.4) Stav asový interval stavu za ína v ase Taktovací impulz 15 625 khz (po et) Preambula 0 0 as (ms) Prestávka procesora 25 1,600 Kmit tam 29 1,865 Medzera 3,056 Stredný bod skenovania 3,456 Kmit spä *) 3,856 Koniec funkcie (palubné zariadenie) Koniec ochranného intervalu; koniec funkcie (pozemné zariadenie) 5,056 5,300 *) Skuto ný za iatok a koniec kmitu "tam" a "spä " závisíodve kosti sektora úmerného navedenia. asové intervaly umožnia zabezpe i maximálne skenovanie v rozmedzí od - 2 do + 10. asovanie skenovania musí vyhovova požiadavkám na presnos. 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 5 Tabu ka A-6. asovanie funkcií základných dát (pozri 3.11.4.3.4) asový interval stavu za ína v ase Stav Taktovací impulz 15 625 khz (po et) Preambula 0 0 as (ms) Vysielanie dát (bity I 13 -I 30 ) 25 1,600 Vysielanie parity (bity I 31 -I 32 ) 43 2,752 Koniec funkcie (palubné zariadenie) Koniec ochranného intervalu; Koniec funkcie (pozemné zariadenie) 45 2,880 3,100 Tabu ka A-7. Základné dáta (pozri 3.11.4.8.2.1) Slovo Obsah dát Maximálny as medzi vysielaniami (s) Použité bity Rozsah hodnôt Najmenej významný bit ísla bitov 1 Preambula 1,0 12 Pozri pozn. 10 I 1 -I 12 Vzdialenos antény azimutu priblíženia od prahu RWY Hranice sektora úmerného navedenia v azimute priblíženia (záporné) Hranice sektora úmerného navedenia v azimute priblíženia (kladné) 6 0 6300m 100m I 13 -I 18 5 0 až - 60 (Pozri pozn. 11) 5 0 až 60 (Pozri pozn. 11) 2 I 19 -I 23 2 I 24 -I 28 Druh vykrývacieho signálu 1 Pozri pozn. 9 I 29 Rezerva 1 Pozri pozn. 12 I 30 Parita 2 Pozri pozn. 1 I 31 -I 32 2 Preambula 0,16 12 Pozri pozn. 10 I 1 -I 12 Minimálny uhol zostupovej dráhy 7 2-14,7 0,1 I 13 -I 19 Status spätného azimutu 1 Pozri pozn. 2 I 20 Status DME 2 Pozri pozn. 7 I 21 -I 22 Status azimutu priblíženia 1 Pozri pozn. 2 I 23 Status elevácie priblíženia 1 Pozri pozn. 2 I 24 Rezerva 6 Pozri pozn. 6 a12 I 25 -I 30 Parita 2 Pozri pozn. 1 I 31 -I 32 L 10/I 1/12/1998

6 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 3 Preambula 1,0 12 Pozri pozn. 10 I 1 -I 12 Šírka laloka v azimute priblíženia Šírka laloka v elevácii priblíženia 3 0,5-4 (Pozri pozn. 8) 3 0,5-2,5 (Pozri pozn. 8) 0,5 I 13 -I 15 0,5 I 16 -I 18 Vzdialenos DME 9 0 6 387,5 m 12,5 m I 19 -I 27 Rezerva 3 Pozri pozn. 12 I 28 -I 30 Parita 2 Pozri pozn. 1 I 31 -I 32 4 Preambula 1,0 12 Pozri pozn. 4 a10 Magnetická orientácia azimutu priblíženia Magnetická orientácia spätného azimutu I 1 -I 12 9 0-359 1 I 13 -I 21 9 0-359 1 I 22 -I 30 Parita 2 Pozri pozn. 1 I 31 -I 32 5 Preambula 1,0 12 Pozri pozn. 5 a10 Hranice sektora úmerného navedenia v spätnom azimute (záporné) Hranice sektora úmerného navedenia v spätnom azimute (kladné) Šírka laloka v spätnom azimute 5 0-40 (Pozri pozn. 11) 5 0-40 (Pozri pozn. 11) 3 0,5-4 (Pozri pozn. 8) I 1 -I 12 2 I 13 -I 17 2 I 18 -I 22 0,5 I 23 -I 25 Status spätného azimutu 1 Pozri pozn. 2 I 26 Rezerva 4 Pozri pozn. 3 a12 I 27 -I 30 Parita 2 Pozri pozn. 1 I 31 -I 32 6 Preambula 1,0 12 Pozri pozn. 4 a10 Identifikácia pozemného zariadenia MLS Písmená AažZ I 1 -I 12 Znak 2 6 I 13 -I 18 Znak 3 6 I 19 -I 24 Znak 4 6 I 25 -I 30 Parita 2 Pozri pozn. 1 I 31 -I 32 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 7 Poznámka 1: Paritné bity I 31 ai 32 sa vyberajú tak, aby vyhoveli týmto rovniciam: I 13 +I 14 +... + I 29 +I 30 +I 31 = nepárna; I 14 +I 16 +I 18 +... + I 28 +I 30 +I 32 = nepárna. Poznámka 2: Kódovanie ur ujúcich bitov: 0 = funkcia sa nevyžaruje alebo sa vyžaruje len v skúšobnej prevádzke (nepoužite né na navigáciu). 1 = funkcia sa vyžaruje v normálnom režime (slovo 2 základných dát spätného azimutu oznamuje, že nasleduje vysielanie v spätnom azimute). Poznámka 3: Tieto bity sú rezervované na budúce použitie. Jedna možná aplikácia je definovanie faktora stupnice odchýlky v spätnom azimute. Poznámka 4: Slová základných dát 4 a 6 sa vysielajú v oboch smeroch, ak sa poskytuje vedenie v spätnom azimute, pri om sa dodrží uvedený maximálny as medzi vysielaním v každom sektore krytia. Poznámka 5: Slovo základných dát 5 sa vysiela v obidvoch smeroch, ak sa poskytuje vedenie v spätnom azimute, pri om sa dodrží uvedený maximálny as medzi vysielaním v každom sektore krytia. Poznámka 6: Tieto bity sú rezervované na budúce použitie vyžadujúce ve kú rýchlos prenosu. Poznámka 7: Kódovanie I 21 ai 22 I 21 I 22 0 0 Odpoveda DME nepracuje alebo nie je k dispozícii 1 0 K dispozícii je iba režim IA alebo DME/N 0 1 K dispozícii je režim FA, norma presnosti 1 1 1 K dispozícii je režim FA, norma presnosti 2 Poznámka 8: 0,5. Kódovaná hodnota je skuto ná šírka laloka (v súlade s 3.11.1) zaokrúhlená na najbližší Poznámka 9: Kód I 29 0 = signál vykrývacích impulzov 1 = signál vykrývacích impulzov. Poznámka 10: Dvanástim bitom preambuly predchádza interval d žky 0,832 milisekúnd CW (13 taktovacích impulzov) na ur enie nosnej frekvencie (pozri tabu ku. A-1). Poznámka 11: Hranice skenovania presahujú hranice sektora úmerného navedenia uvedené v slovách 1a5základných dát pod a 3.11.4.5.1. Poznámka 12: Všetky rezervné bity majú hodnotu NULA. L 10/I 1/12/1998

8 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Tabu ka A-8. asovanie funkcií dopl ujúcich dát (pozri 3.11.4.3.4) Stav asový interval stavu za ína v ase Taktovací impulz 15 625 khz (po et) Preambula 0 0 as (ms) Vysielanie adresy (bity I 13 -I 20 ) 25 1,600 Vysielanie dát (bity I 21 I 69 ) 33 2,112 Vysielanie parity (bity I 70 -I 76 ) 82 5,248 Koniec funkcie (palubné zariadenie) Koniec ochranného intervalu; koniec funkcie (pozemné zariadenie) 89 5,696 5,900 Tabu ka A-9. Kódy adries slov dopl ujúcich dát íslo I 13 I 14 I 15 I 16 I 17 I 18 I 19 I 20 íslo I 13 I 14 I 15 I 16 I 17 I 18 I 19 I 20 1 0 0 0 0 0 1 1 1 33 1 0 0 0 0 1 0 1 2 0 0 0 0 1 0 1 0 34 1 0 0 0 1 0 0 0 3 0 0 0 0 1 1 0 1 35 1 0 0 0 1 1 1 1 4 0 0 0 1 0 0 1 1 36 1 0 0 1 0 0 0 1 5 0 0 0 1 0 1 0 0 37 1 0 0 1 0 1 1 0 6 0 0 0 1 1 0 0 1 38 1 0 0 1 1 0 1 1 7 0 0 0 1 1 1 1 0 39 1 0 0 1 1 1 0 0 8 0 0 1 0 0 0 1 0 40 1 0 1 0 0 0 0 0 9 0 0 1 0 0 1 0 1 41 1 0 1 0 0 1 1 1 10 0 0 1 0 1 0 0 0 42 1 0 1 0 1 0 1 0 11 0 0 1 0 1 1 1 1 43 1 0 1 0 1 1 0 1 12 0 0 1 1 0 0 0 1 44 1 0 1 1 0 0 1 1 13 0 0 1 1 0 1 1 0 45 1 0 1 1 0 1 0 0 14 0 0 1 1 1 0 1 1 46 1 0 1 1 1 0 0 1 15 0 0 1 1 1 1 0 0 47 1 0 1 1 1 1 1 0 16 0 1 0 0 0 0 1 1 48 1 1 0 0 0 0 0 1 17 0 1 0 0 0 1 0 0 49 1 1 0 0 0 1 1 0 18 0 1 0 0 1 0 0 1 50 1 1 0 0 1 0 1 1 19 0 1 0 0 1 1 1 0 51 1 1 0 0 1 1 0 0 20 0 1 0 1 0 0 0 0 52 1 1 0 1 0 0 1 0 21 0 1 0 1 0 1 1 1 53 1 1 0 1 0 1 0 1 22 0 1 0 1 1 0 1 0 54 1 1 0 1 1 0 0 0 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 9 23 0 1 0 1 1 1 0 1 55 1 1 0 1 1 1 1 1 24 0 1 1 0 0 0 0 1 56 1 1 1 0 0 0 1 1 25 0 1 1 0 0 1 1 0 57 1 1 1 0 0 1 0 0 26 0 1 1 0 1 0 1 1 58 1 1 1 0 1 0 0 1 27 0 1 1 0 1 1 0 0 59 1 1 1 0 1 1 1 0 28 0 1 1 1 0 0 1 0 60 1 1 1 1 0 0 0 0 29 0 1 1 1 0 1 0 1 61 1 1 1 1 0 1 1 1 30 0 1 1 1 1 0 0 0 62 1 1 1 1 1 0 1 0 31 0 1 1 1 1 1 1 1 63 1 1 1 1 1 1 0 1 32 1 0 0 0 0 0 1 0 64 0 0 0 0 0 0 0 0 Poznámka 1: Paritné bity I 19 ai 20 sa vyberajú tak, aby vyhovovali týmto rovniciam: I 13 +I 14 +I 15 +I 16 +I 17 +I 18 +I 19 = PÁRNA I 14 +I 16 +I 18 +I 20 = PÁRNA Tabu ka A-10. Dopl ujúce dáta (pozri 3.11.4.8.3.1) Slovo Obsah dát Maximálny as medzi vysielaniami (s) Použité bity Rozsah hodnôt Najmenej významný bit ísla bitov A 1 Preambula 1,0 12 Pozri pozn. 6 I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Vyosenie antény azimutu priblíženia Vzdialenos antény azimutu priblíženia od po iato ného bodu MLS Miera zosúladenia osi azimutu priblíženia vzh adom na os RWY 10-511 až + 511 m (Pozri pozn. 3) 1m I 21 -I 30 13 0až8191m 1m I 31 -I 43 12-20,47 až 20,47 (Pozri pozn. 3 a 7) 0,01 I 44 -I 55 Súradnicový systém antény azimutu priblíženia Výška antény azimutu priblíženia 1 (Pozri pozn. 2) I 56 7-63 až + 63 m (Pozri pozn. 3) 1m I 57 -I 63 Rezerva 6 (Pozri pozn. 8) I 64 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 76 A 2 Preambula 1,0 12 Pozri pozn. 6 I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 L 10/I 1/12/1998

10 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Vyosenie eleva nej antény Vzdialenos po iato ného bodu MLS od prahu RWY 10-511 až + 511 m (Pozri pozn. 3) Výška eleva nej antény 7-6,3 až + 6,3 m (Pozri pozn. 3) Nadmorská výška po iato ného bodu MLS 1m I 21 -I 30 10 0 až 1 023 m 1 m I 31 -I 40 13-4 095 m až +4095m (Pozri pozn. 3) Výška prahu RWY 7-6,3 až + 6,3 m (Pozri pozn. 3) 0,1 m I 41 -I 47 1m I 48 -I 60 0,1 m I 61 -I 67 Rezerva 2 (Pozri pozn. 8) I 68 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 76 A 3 Preambula (Pozri pozn. 4) 1,0 12 (Pozri pozn. 6) I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Vyosenie DME 12-2 047 až + 2 047 m (Pozri pozn. 3) Vzdialenos DME od po iato ného bodu MLS 14-8 191 až + 8 191 m (Pozri pozn. 3) Výška antény DME 7-63 až + 63 m (Pozri pozn. 3) Vzdialenos ku koncu RWY 1m I 21 -I 32 1m I 33 -I 46 1m I 47 -I 53 14 0 až 16 383 m 1 m I 54 -I 67 Rezerva 2 (Pozri pozn. 8) I 68 -I 69 A 4 Parita 7 (Pozri pozn.1) I 70 -I 76 Preambula (Pozri pozn. 5) 1,0 12 (Pozri pozn. 6) I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Vyosenie antény spätného azimutu Vzdialenos antény spätného azimutu od po iato ného bodu MLS Miera zosúladenia spätného azimutu vzh adom na os RWY Súradnicový systém antény spätného azimutu Výška antény spätného azimutu 10-511 až + 511 m (Pozri pozn. 3) 1m I 21 -I 30 11 0 až 2 047 m 1 m I 31 -I 41 12-20,47 až 20,47 (Pozri pozn. 3 a 7) 0,01 I 42 -I 53 1 (Pozri pozn. 2) I 54 7-63 až + 63 m (Pozri pozn. 3) 1m I 55 -I 61 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 76 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 11 Poznámka 1: Paritné bity I 70 až I 76 sú vybrané tak, aby vyhovovali alej uvedeným rovniciam. Pre bit I 70 PÁRNY = (I 13 +... + I 18 )+I 20 +I 22 +I 24 +I 25 +I 28 +I 29 +I 31 +I 32 +I 33 +I 35 +I 36 +I 38 +I 41 +I 44 +I 45 +I 46 +I 50 (+ I 52 +... I 55 )+I 58 +I 60 +I 64 +I 65 +I 70 Pre bit I 71 PÁRNY = (I 14 +... + I 19 )+I 21 +I 23 +I 25 +I 26 +I 29 +I 30 +I 32 +I 33 +I 34 +I 36 +I 37 +I 39 +I 42 +I 45 +I 46 +I 47 +I 51 +(I 53 +... + I 56 )+I 59 ++I 61 +I 65 +I 66 +I 71 Pre bit I 72 PÁRNY = (I 15 +...+ I 20 )+I 22 +I 24 +I 26 +I 27 +I 30 +I 31 +I 33 +I 34 +I 35 +I 37 +I 38 +I 40 +I 43 +I 46 +I 47 + I 48 +I 52 +(I 54 +... + I 57 )+I 60 +I 62 +I 66 +I 67 +I 72 Pre bit I 73 PÁRNY = (I 16 +...+ I 21 )+I 23 +I 25 +I 27 +I 28 +I 31 +I 32 +I 34 +I 36 +I 38 +I 39 +I 41 + I 44 + I 47 +I 48 +I 49 +I 53 +(I 55 +... + I 58 )+I 61 +I 63 +I 67 +I 68 +I 73 Pre bit I 74 PÁRNY = I 17 +... + I 22 )+I 24 +I 26 +I 28 +I 29 +I 32 +I 33 +I 35 +I 36 +I 37 +I 39 +I 40 +I 42 +I 45 +I 48 +I 49 + I 50 +I 54 +(I 56 +... + I 59 )+I 62 +I 64 +I 68 +I 69 +I 74 Pre bit I 75 PÁRNY = (I 13... + I 17 )+I 19 +I 21 +I 23 +I 24 +I 27 +I 28 +I 30 +I 31 +I 32 +I 34 +I 35 +I 37 +I 40 +I 43 +I 44 + I 45 +I 49 +(I 51 +..+I 54 )+I 57 +I 59 +I 63 +I 64 +I 69 +I 75 Pre bit I 76 PÁRNY = I 13 +I 14 +... + I 75 +I 76 Poznámka 2: Poznámka 3: Kód súradnicového systému antény je 0 = kuže ovitý. Dohoda na kódovanie záporných ísel je takáto: MSB (znamienkový) bit 0 = kladná 1 = záporná Ostatné bity udávajú absolútnu hodnotu. Pravidlá ur enia polohy antény sú takéto: Pri poh ade od po iato ného bodu MLS k po iato nému bodu MLS kladné ísla reprezentujú umiestnenie vpravo od osi RWY (bo né vyosenie) alebo nad RWY (vertikálne vyosenie) alebo v smere ku koncu RWY (pozd žny posun). Pravidlá na nastavenie sú takéto: Pri poh ade zhora kladné íslo znamená otá anie v zmysle hodinových ru i iek od osi RWY do nulového azimutu. Poznámka 4: Dátové slovo A3 sa vysiela v obidvoch smeroch priestoru krytia, ak sa poskytuje vedenie v spätnom azimute, pri om sa dodrží uvedený maximálny as medzi vysielaním v každom sektore krytia. Poznámka 5: Dátové slovo A4 sa vysiela v obidvoch smeroch priestoru, ak sa poskytuje vedenie v spätnom azimute, pri om sa dodrží uvedený maximálny as medzi vysielaním v každom sektore krytia. L 10/I 1/12/1998

12 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Poznámka 6: Dvanástim dátovým bitom preambuly predchádza interval d žky 0,832 milisekúnd CW (13 taktovacích impulzov) na ur enie nosnej frekvencie (pozri tabu ku A-1). Poznámka 7: Pozri tabu ku A-12 o dátových slovách B42 a B43 ur ených na použitie v tých prípadoch, ke sa požaduje nato enie antény azimutu vä šie ako 20,47 udávané dátovým slovom A1 pre azimut a dátovým slovom A4 pre spätný azimut. Pri nato ení antény v azimute priblíženia vä šom ako 20,47 sa vysiela slovo B42 namiesto slova A1. Pri nato ení antény v spätnom azimute vä šom ako 20,47 sa vysiela slovo B43 namiesto slova A4. Poznámka 8: Všetky rezervné bity majú hodnotu NULA. Tabu ka A-11. Definície položiek dopl ujúcich dát B (pozri 3.11.4.8.3.2) Poznámka: Definície položiek dopl ujúcich dát B pri postupoch MLS/RNAV sú uvedené v tabu ke A-13. a) Zemepisná šírka po iato ného bodu MLS je súradnica šírky po iato ného bodu MLS, ktorá je ur ená pomocou referen ného elipsoidu v systéme WGS-84, súradnicovým systémom a príslušným údajom. b) Zemepisná d žka po iato ného bodu MLS je súradnica d žky po iato ného bodu, ktorá je ur ená rovnako ako v a). c) Vertikálna súradnica po iato ného bodu MLS je vertikálna súradnica po iato ného bodu, ktorá je ur ená rovnako ako v a). Poznámka: Napriek tomu, že systém WGS-84 je schválený ako štandard ICAO na ur enie zemepisnej šírky a d žky, vertikálne súradnice WGS-84 ešte nie sú zavedené. Do prijatia rozhodnutia o ich zavedení je možné používa vyjadrenie výšky vzh adom na strednú hladinu mora (MSL). d) Orientácia azimutu priblíženia vzh adom na zemepisný sever predstavuje uhol meraný v horizontálnej rovine v zmysle pohybu hodinových ru i iek od zemepisného severu do nulového azimutu priblíženia s vrcholom v anténe azimutu priblíženia. Vrchol meraného uhla je fázovým stredom antény azimutu priblíženia. e) Dráhová doh adnos (RVR) je doh adnos meraná v priestore bodu dotyku, stredu a konca dráhy s uvedením trendu vývoja a odovzdávaná v súlade s hlavou 4, predpisu L3. f) Prízemný vietor sú údaje o rýchlosti a smere vetra (magnetickom) odovzdávané v súlade s hlavou 4 predpisu L 3. g) Vyosenie antény azimutu priblíženia predstavuje minimálnu vzdialenos medzi fázovým stredom antény azimutu priblíženia a vertikálnou rovinou prechádzajúcou osou RWY. h) Vzdialenos antény azimutu priblíženia od po iato ného bodu MLS je minimálna vzdialenos medzi fázovým stredom antény azimutu priblíženia a vertikálnou rovinou prechádzajúcou po iato ným bodom MLS kolmou na os RWY. i) Miera zosúladenia azimutu priblíženia s osou RWY predstavuje minimálny uhol medzi nulovým azimutom priblíženia a osou RWY. j) Výška antény azimutu priblíženia je výška fázového stredu antény vzh adom na po iato ný bod MLS. k) Vyosenie antény spätného azimutu je minimálna vzdialenos medzi fázovým stredom antény spätného azimutu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou osou RWY. l) Vzdialenos antény spätného azimutu od po iato ného bodu MLS je minimálna vzdialenos medzi anténou spätného azimutu a vertikálnou rovinou prechádzajúcou po iato ným bodom MLS kolmou na os RWY. m) Miera zosúladenia spätného azimutu s osou RWY predstavuje minimálny uhol medzi nulovým spätným azimutom a osou RWY. 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 13 n) Výška antény spätného azimutu je vertikálna poloha fázového stredu antény vzh adom na po iato ný bod MLS. o) íslo hlavnej RWY je íslo hlavnej RWY pod a hlavy 5 zväzku I predpisu L 14. p) Písmeno ozna enia hlavnej RWY je písmeno ozna enia hlavnej RWY pod a hlavy 5 zväzku I predpisu L 14 používané na rozlíšenie paralelných RWY. q) íslo ved ajšej RWY je íslo ved ajšej RWY pod a hlavy 5, zväzku I predpisu L 14. r) Písmeno ozna enia ved ajšej RWY je písmeno ozna enia ved ajšej RWY pod a hlavy 5, zväzku I predpisu L 14 používané na rozlíšenie paralelných RWY. s) Vedenie v elevácii na ved ajšiu RWY ozna uje, i je možné použi toto vedenie na ved ajšiu RWY a ak áno, i s bezprostredným využitím alej nespracovanej uhlovej informácie alebo je potrebná vypo ítaná zostupová dráha. t) Minimálna zostupová dráha na ved ajšiu RWY je najmenší uhol zostupovej dráhy na osi ved ajšej RWY. u) Miera zosúladenia azimutu priblíženia s osou ved ajšej RWY je minimálny uhol medzi nulovým azimutom priblíženia a osou ved ajšej RWY. v) Súradnica x prahu ved ajšej RWY je minimálna vzdialenos medzi prahom ved ajšej RWY a vertikálnou rovinou prechádzajúcou po iato ným bodom MLS kolmou na os hlavnej RWY. w) Súradnica y prahu ved ajšej RWY je minimálna vzdialenos medzi prahom ved ajšej RWY a vertikálnou rovinou prechádzajúcou osou hlavnej RWY. x) Súradnica z prahu ved ajšej RWY je výška prahu ved ajšej RWY nad po iato ným bodom MLS. y) Výška preletu prahu ved ajšej RWY je výška nad prahom ved ajšej RWY, v ktorej vypo ítaná zostupová dráha prechádza nad prahom RWY. z) Vzdialenos virtuálneho azimutu od prahu ved ajšej RWY je vzdialenos k prahu ved ajšej RWY od bodu uvažovaného ako po iatku bo ného navedenia na túto RWY. Poznámka: Túto vzdialenos môže použi prijíma MLS podobným spôsobom ako vzdialenos antény azimutu priblíženia od prahu RWY na stanovenie koeficienta bo nej odchýlky. L 10/I 1/12/1998

14 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Tabu ka A-12. Dopl ujúce dáta B (pozri 3.11.4.8.3) Slovo Obsah dát Maximálny as medzi vysielaniami (s) Použité bity Rozsah hodnôt Najmenej významný bit ísla bitov B1-B39 V ase nemenné položky dát ur ené na postupy MLS/RNAV (Pozri TAB A-15) B40-B54 alšie nemenné položky dát B 40 Preambula 2,0 12 (Pozri pozn. 6) I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Zemepisná šírka po iato ného bodu MLS 23-324 000,0 oblúk. sekúnd až + 324 000,0 oblúk. sekúnd (Pozri pozn. 2) 0,1 oblúk. sekúnd I 21 -I 43 Zemepisná d žka po iato ného bodu MLS 24-648 000,0 oblúk. sekúnd až + 648 000,0 oblúk. sekúnd (Pozri pozn. 2) 0,1 oblúk. sekúnd I 44 -I 67 Rezerva 2 (Pozri pozn. 9) I 68 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 76 B 41 Preambula 2,0 12 (Pozri pozn. 6) I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Vertikálna súradnica po iato ného bodu MLS 13-4 095 až + 4 095 m (Pozri pozn. 2) 1m I 21 -I 33 Orientácia azimutu priblíženia vo i zemepisnému severu 16 0 až 359,99 0,01 I 34 -I 45 Rezerva 20 I 50 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 76 B 42 Preambula (Pozri pozn. 5) 1,0 12 (Pozri pozn. 6) I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Vyosenie antény azimutu priblíženia 10-511 až + 511 m (Pozri pozn. 2) 1m I 21 -I 30 Vzdialenos antény azimutu priblíženia od po iato ného bodu MLS 13 0až8191m 1m I 31 -I 43 Miera zosúladenia azimutu priblíženia sosourwy Výška antény azimutu priblíženia 14-81,91 až + 81,91 (Pozri pozn. 2) 7-63 až + 63 m (Pozri pozn. 2) 0,01 I 44 -I 57 1m I 58 -I 64 Rezerva 5 (Pozri pozn. 9) I 65 -I 69 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 15 B 43 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 76 Preambula (Pozri pozn. 4 a 5) 1,0 12 (Pozri pozn. 6) I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Vyosenie antény spätného azimutu Vzdialenos antény spätného azimutu od po iato ného bodu MLS Miera zosúladenia azimutu priblíženia sosourwy Výška antény spätného azimutu 10-511 až + 511 m (Pozri pozn. 2) 1m I 21 -I 30 11 0až2047m 1m I 31 -I 41 14-81,91 až + 81,91 (Pozri pozn. 2) 7-63 až + 63 m (Pozri pozn. 2) 0,01 I 42 -I 55 1m I 56 -I 62 Rezerva 7 (Pozri pozn. 9) I 63 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 76 B 44 Preambula 2,0 12 (Pozri pozn. 6) I 1 -I 12 Adresa 8 (Pozri pozn. 6) I 13 -I 20 íslo hlavnej RWY 6 0 až 36 (Pozri pozn. 10) Písmeno ozna enia hlavnej RWY I 21 -I 26 2 (Pozri pozn. 7) I 27 -I 28 íslo ved ajšej RWY 6 0 až 36 (Pozri pozn. 10) Písmeno ozna enia ved ajšej RWY Vedenie v elevácii na ved ajšiu RWY Minimálna zostupová dráha na ved ajšiu RWY Nastavenie azimutu vzh adom na os ved ajšej RWY I 29 -I 34 2 (Pozri pozn. 7) I 35 -I 36 2 (Pozri pozn. 8) I 37 -I 38 7 2 až 14,7 0,1 I 39 -I 45 16 ± 180,00 0,01 I 46 -I 61 Rezerva 8 (Pozri pozn. 9) I 62 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 76 B 45 Preambula 2,0 12 (Pozri pozn. 6) I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Súradnica x prahu ved ajšej RWY Súradnica y prahu ved ajšej RWY Súradnica z prahu ved ajšej RWY 15 ± 16 384 m 1m I 21 -I 35 15 ± 16 384 m 1m I 36 -I 50 8 ± 127 m 1m I 51 -I 58 L 10/I 1/12/1998

16 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Výška preletu prahu ved ajšej RWY Vzdialenos virtuálneho azimutu od prahu ved ajšej RWY 5 0 až 31 m 1 m I 59 -I 63 6 0 až 6 300 m 100 m I 64 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 76 Slová B 55 - B 64: v ase meniace sa položky dát Poznámka: alej je definované len slovo B 55 B 55 Preambula 10,0 12 (Pozri pozn. 6) I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 RVR (bod dotyku) 11 0 až 2 555 m (Pozri pozn. 3) RVR (stred RWY) 11 0 až 2 555 m (Pozri pozn. 3) RVR (koniec RWY) 11 0 až 2 555 m (Pozri pozn. 3) Rýchlos prízemného vetra Smer prízemného vetra (magetický) 5m I 21 -I 31 5m I 32 -I 42 5m I 43 -I 53 7 0 až 127 uzlov 1 uzol I 54 -I 60 9 0 až 359 1 I 61 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 1) I 70 -I 75 Poznámka 1: Paritné bity I 70 až I 76 sa volia tak, aby vyhovovali týmto rovniciam: Pre bit I 70 PÁRNY = (I 13 +... + I 18 )+I 20 +I 22 +I 24 +I 25 +I 28 +I 29 +I 31 +I 32 +I 33 +I 35 +I 36 +I 38 +I 41 +I 44 +I 45 +I 46 +I 50 +(I 52 +... + I 55 )+I 58 +I 60 +I 64 +I 65 +I 70 Pre bit I 71 PÁRNY = (I 14 +... + I 19 )+I 21 +I 23 +I 25 +I 26 +I 29 +I 30 +I 32 +I 33 +I 34 +I 36 +I 37 +I 39 +I 42 +I 45 +I 46 +I 47 +I 51 +(I 53 +... + I 56 )+I 59 +I 61 +I 65 +I 66 +I 70 Pre bit I 72 PÁRNY = (I 15 +... + I 20 )+I 22 +I 24 +I 26 +I 27 +I 30 +I 31 +I 33 +I 34 +I 35 +I 37 +I 38 +I 40 +I 43 +I 46 +I 47 +I 48 +I 52 +(I 54 +... + I 57 )+I 58 +I 62 +I 66 +I 67 +I 72 Pre bit I 73 PÁRNY = (I 16 +... + I 21 )+I 23 +I 25 +I 27 +I 28 +I 31 +I 32 +I 34 +I 35 +I 36 +I 38 +I 39 +I 41 +I 44 +I 47 +I 48 +I 49 +I 53 +(I 55 +... + I 58 )+I 61 +I 63 +I 67 +I 68 +I 73 Pre bit I 74 PÁRNY = (I 17 +... + I 22 )+I 24 +I 26 +I 28 +I 29 +I 32 +I 33 +I 35 +I 36 +I 37 +I 39 +I 40 +I 42 +I 45 +I 48 +I 49 +I 50 +I 54 +(I 56 +... + I 59 )+I 62 +I 64 +I 68 +I 69 +I 74 Pre bit I 75 PÁRNY = (I 13 +... + I 17 )+I 19 +I 21 +I 23 +I 24 +I 27 +I 28 +I 30 +I 31 +I 32 +I 34 +I 35 +I 37 +I 40 +I 43 +I 44 + I 45 +I 49 +(I 51 +... + I 54 )+I 57 +I 59 +I 63 +I 64 +I 69 +I 75 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 17 Pre bit I 76 PÁRNY = I 13 +I 14 +... + I 75 +I 76 Poznámka 2: Pravidlá kódovania záporných hodnôt sú takéto: Najvyšší platný bit (MSB) je znamienkový bit: 0 - kladná hodnota, 1 - záporná hodnota. alšie bity reprezentujú absolútne hodnoty. Pravidlá ur enia polohy antény sú takéto: Pri poh ade od referen ného bodu MLS k po iato nému bodu MLS reprezentujú kladné hodnoty umiestnenie vpravo od osi RWY (bo né vyosenie) alebo nad RWY (vertikálne vyosenie) alebo v smere ku koncu RWY (pozd žny posun). Pravidlá nastavenia orientácie antény vzh adom na os RWY sú takéto: Pri poh ade zhora kladné hodnoty reprezentujú orientáciu v zmysle hodinových ru i iek od osi RWY po nulový navádzací radiál. Pravidlá na ur enie geodetických súradníc sú takéto: Kladné ísla vyjadrujú severnú zemepisnú šírku alebo východnú zemepisnú d žku. Záporné ísla vyjadrujú južnú zemepisnú šírku alebo západnú zemepisnú d žku. Poznámka 3: 10. a 11. bit vo vysielaní RVR sa používajú na vysielanie informácie TREND. Pravidlá kódovania sú takéto: 10. bit 11. bit Nie je k dispozícii 0 0 Zhoršenie 1 0 Bez zmeny 0 1 Zlepšenie 1 1 Poznámka 4: Dátové slovo B 43 (ak sa používa) sa vysiela v sektore azimutu priblíženia a v spätnom azimute (ak sa poskytuje vedenie v spätnom azimute) s tým, že je dodržaný uvedený maximálny as medzi vysielaním v každom priestore krytia. Poznámka 5: Pozri tabu ku A-12 o dátových slovách B42 a B43 ur ených na použitie v tých prípadoch, ke sa požaduje uhol nato enia v azimute vä ší ako 20,47 udávaný dátovým slovom A1 pre azimut a dátovým slovom A 4 pre spätný azimut. Pri nato ení antény azimutu priblíženia v uhloch vä ších ako 20,47 sa vysiela slovo B 42 namiesto slova A 1. Pri nato ení antény spätného azimutu v uhloch vä ších ako 20,47 sa vysiela slovo B 43 namiesto slova A 4. Poznámka 6: Dvanástim dátovým bitom preambuly predchádza interval d žky 0,832 milisekúnd CW (13 taktovacích impulzov) na ur enie nosnej frekvencie (pozri tabu ku A-1). Poznámka 7: Pravidlá kódovania sú takéto: 0 - žiadne písmeno; 1 - R (vpravo); 2 - C (stred); 3-L(v avo). Poznámka 8: Pravidlá kódovania sú takéto: 0 - neposkytuje sa; 1 - priame použitie navedenia v elevácii (bez spracovania) 2 - vypo ítaná zostupová dráha; 3 - kód nie je povolený. L 10/I 4/11/1999 1/12/1998. 1

18 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Poznámka 9: Poznámka 10: Všetky rezervné bity majú hodnotu NULA. íslo0naozna enie RWY je ur ené na prevádzku heliportov. Tabu ka A-13. Definície položiek dopl ujúcich dát B súvisiacich s databázou postupov MLS/RNAV (pozri 3.11.8.3.2) a) Po et deskriptorov postupov priblíženia v azimute je celkový po et stanovených postupov na priblíženie a odlet, pre ktoré sa slová deskriptorov vysielajú v sektore azimutu priblíženia. Poznámka: Nevydarené priblíženie sa neuvažuje, pretože slová deskriptorov sa v tomto prípade nepoužívajú. Postupy priblíženia s vypo ítanou osou priblíženia na hlavnú RWY sa uvažujú vtedy, ak sa vysiela deskriptor tohto postupu, aj ke sa v dopl ujúcich slovách B 1 - B 39 nevysielajú dáta o tra ových bodoch. b) Po et deskriptorov postupov v spätnom azimute je celkový po et stanovených postupov na priblíženie a odlet, pre ktoré sa slová deskriptorov vysielajú v sektore spätného azimutu. Poznámka: Nevydarené priblíženie sa neuvažuje, pretože slová deskriptorov sa v tomto prípade nepoužívajú. c) Posledné slovo databázy azimutu priblíženia je kód adresy posledného slova dopl ujúcich dát v rozsahu B 1 - B 39, ktorý sa vysiela v sektore azimutu priblíženia a ur ujesabitmii 13 -I 19 tohto slova. d) Prvé slovo databázy spätného azimutu je kód adresy prvého slova dopl ujúcich dát v rozsahu B 1 - B 39, ktorý sa vysiela v sektore spätného azimutu a ur ujesabitmii 13 -I 18 tohto slova. e) Kód CRC azimutu priblíženia sú koeficienty CRC pre databázu postupov priblíženia v azimute. f) Kód CRC spätného azimutu sú koeficienty CRC pre databázu postupov spätného azimutu. g) Vysielanie slova B 42 musí indikova, i sa slovo B 42 dopl ujúcich dát vysiela namiesto slova A1. h) Vysielanie slova A 4 musí indikova, i sa vysiela slovo A 4 dopl ujúcich dát. i) Vysielanie slova B 43 musí indikova, i sa vysiela slovo B 43 dopl ujúcich dát. j) Ozna enie "map/crc" spätného azimutu musí indikova, i sa slovo B 39 používa ako slovo map/crc spätného azimutu alebo ako dátové slovo tra ového bodu v azimute priblíženia. k) Základné ozna enie je názov prvého prelietavaného tra ového bodu v postupe priblíženia alebo posledného prelietavaného bodu v odletovom postupe. Tento názov je tvorený piatimi písmenami kódovanými v súlade s medzinárodnou abecedou. 5 s využitím bitov b 1 -b 5. l) Ozna enie platnosti ozna uje úrove zmeny postupu priblíženia alebo odletového postupu. Indikátor platnosti musí by íslo od 1 do 9 (pozri predpis L11). m) Ozna enie trate ozna uje tra k alebo od tra ového bodu nazvaného pod a k).ozna enie trate je jedno písmeno kódované v súlade s medzinárodnou abecedou. 5 s využitím bitov b 1 -b 5.Písmená "I" a "O" sa nesmú použi. Každé z 24 možných ozna ení tratí sa môže použi len jedenkrát v rámci celého súboru slov deskriptorov postupov v azimute priblíženia a v spätnom azimute. Poznámka: Obmedzenie súvisiace s ur ením jediného ozna enia tratí MLS/RNAV znamená opustenie bežnej praxe ozna ovania tratí, o je vyvolané nevyhnutnos ou zvýši úrove integrity pri výbere postupu a zmenši pracovnú zá až pilota. n) íslo RWY je íslo RWY pod a hlavy 5, zväzok I predpisu L 14. o) Písmeno ozna enia RWY je písmeno ozna enia RWY pod a hlavy 5, zväzok I predpisu L 14 a použije sa na rozlíšenie paralelných RWY. p) Druh postupu ozna uje, i ide o postup priblíženia alebo odletový postup. 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 19 q) Ozna enie prvého tra ového bodu znamená poradové miesto (v databáze azimutu priblíženia alebo spätného azimutu) dát definujúcich tra ový bod prvého kódovaného tra ového bodu v postupe. r) Súradnica x je súradnica x daného tra ového bodu v ur enej súradnicovej sústave. s) Nasleduje súradnica y musí indikova, i sa vysiela súradnica y pre daný tra ový bod. Ak sa nevysiela, predpokladá sa že sa rovná NULE. t) Súradnica y je súradnica y daného tra ového bodu v ur enej súradnicovej sústave. u) Nasleduje súradnica z musí indikova, i sa vysiela súradnica z pre daný tra ový bod. v) Súradnica z je súradnica z daného tra ového bodu v ur enej súradnicovej sústave. w) Ozna enie nasledujúceho úseku alebo po a musí indikova, i je nasledujúci úsek daného postupu priamo iary alebo zakrivený a uvádza aké pole dát nasleduje za súradnicami tra ového bodu. x) Výška tra ového bodu nad prahom RWY je výška bodu na trati nad prahom hlavnej RWY. y) Vzdialenos tra ového bodu od virtuálneho azimutu je vzdialenos tra ového bodu od bodu posudzovaného ako po iato ný pri bo nom navedení v postupe priblíženia k prahu ved ajšej RWY. Poznámka: Túto vzdialenos môže použi prijíma MLS podobným spôsobom ako vzdialenos antény azimutu priblíženia od prahu RWY na ur enie koeficienta bo nej odchýlky. z) Index nasledujúceho tra ového bodu znamená poradové miesto (v databáze azimutu priblíženia alebo spätného azimutu) dát definujúcich nasledujúci tra ový bod v postupe. Poznámka: Index nasledujúceho tra ového bodu sa môže použi na to, aby umožnil využitie jedného alebo nieko kých spolo ných tra ových bodov, ktoré sú jednozna ne definované ako as iného postupu. Spolo né tra ové body sú kone né body v postupoch priblíženia a po iato né body nevydareného priblíženia a v odletových postupoch. aa) Index nevydareného priblíženia znamená poradové miesto (v databáze azimutu priblíženia alebo spätného azimutu) dát definujúcich prvý kódovaný tra ový bod (posledný preletený) prislúchajúci postupu nevydareného priblíženia. Tabu ka A-14. Štruktúra databázy postupu MLS/RNAV (pozri 3.11.4.8.3.2) Databáza Slovo Obsah dát Azimut priblíženia B1 Slovo map/crc azimutu priblíženia B2 Slovo deskriptora postupu 1 B(M+1) Slovo deskriptorapostupu M (Pozri pozn.1) B(M+2) až B(a) Dátové slová tra ových bodov B(a+1) až B(b-1) Nepoužité B(b) Slovo deskriptora postupu 1 Spätný azimut (Pozri pozn.2) B(b+N-1) Slovo deskriptora postupu N (Pozri pozn. 1) B(b+N) až B(38) Dátové slová tra ových bodov B(39) Slovo map/crc spätného azimutu Poznámka 1: Parameter "M" uvádza po et postupov priblíženia a odletových postupov, ktoré sa za ínajú v sektore azimutu priblíženia. Parameter "N" uvádza po et postupov priblíženia a odletových postupov, ktoré sa za ínajú v sektore spätného azimutu. L 10/I 1/12/1998

20 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Poznámka 2: Zariadenie bez databázy azimutu môže použi všetky slová až po B 39 pre databázu azimutu priblíženia. Tabu ka A-15. Slová B 1 - B 39 dopl ujúcich dát B (pozri 3.11.4.8.3.2) Slovo Obsah dát Maximálny as (s) Použité bity Rozsah hodnôt ísla bitov Slovo map/crc azimutu priblíženia B 1 Preambula 2,5 12 I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Po et deskriptorov postupov priblíženia 4 0 až 15 I 21 -I 24 Posledné slovo databázy azimutu priblíženia 6 (Pozri pozn. 2) I 25 -I 30 Kód CRC azimutu priblíženia 32 (Pozri pozn. 3) I 31 -I 62 Vysielanie slova B42 1 (Pozri pozn. 4) I 63 Vysielanie slova A4 1 (Pozri pozn. 4) I 64 Vysielanie slova B43 1 (Pozri pozn. 4) I 65 Rezerva 4 (Pozri pozn. 12) I 66 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 13) I 70 -I 76 Slová deskriptorov postupov B2 až B(M+1) B(b) až B(b+N-1) (databáza azimutu priblíženia, pozri pozn.1) (databáza spätného azimutu) Preambula 2,5 12 I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Základné ozna enie 25 (Pozri pozn. 5) I 21 -I 45 Ozna enie platnosti 4 1 až 9 (Pozri pozn. 14) I 46 -I 49 Ozna enie trate 5 (Pozri pozn. 5) I 50 -I 54 íslo RWY 6 0 až 36 (Pozri pozn. 15) I 55 -I 60 Písmeno ozna enia RWY 2 (Pozri pozn. 6) I 61 -I 62 Druh postupu 1 (Pozri pozn. 7) I 63 Index prvého tra ového bodu 6 0 až 63 (Pozri pozn. 8 a9) I 64 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 13) I 70 -I 76 Dátové slová tra ových bodov (pozri tab. A-16) B(M+2) až B(a) (databáza azimutu priblíženia, pozri pozn. 1 a 11) B(b+N) až B(38) (databáza spätného azimutu) 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 21 Preambula 2,5 12 I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Položky dát ur enia tra ových bodov 49 (Pozri pozn. 10 a 11) I 21 -I 69 Parita 7 (Pozri pozn. 13) I 70 -I 76 Slovo map/crc spätného azimutu (pozri pozn. 1 a 11) B 39 Preambula 2,5 12 I 1 -I 12 Adresa 8 I 13 -I 20 Po et deskriptorov postupov v spätnom azimute 4 0 až 15 I 21 -I 24 Prvé slovo databázy spätného azimutu 6 (Pozri pozn. 2) I 25 -I 30 Kód CRC spätného azimutu 32 (Pozri pozn. 3) I 31 -I 62 Vysielanie slova B 43 1 (Pozri pozn. 4) I 63 Rezerva 5 (Pozri pozn. 12) I 64 -I 68 Ozna enie map/crc spätného azimutu 1 (Pozri pozn. 11) I 69 PARITA 7 (Pozri pozn. 13) I 70 -I 76 Poznámka 1: Premenné použité v íslach slov zodpovedajú tým, ktoré sú použité v tabu ke A-14. Poznámka 2: Toto pole sa kóduje v súlade s tabu kou A-9 použitím bitov I 13 -I 18. V tejto tabu ke bit I 25 nesie informáciu bitu I 13 z tabu ky A-9 a vysiela sa ako prvý. Poznámka 3: Kód CRC obsahuje zvyšok R(x) z delenia dvoch polynómov modulo 2 x 32 (. M x Gx ( ) ) mod 2 ( ) ( ) Rx =Q(x)+ Gx M(x) = informa né pole, ktoré obsahuje nižšie uvedenú databázu azimutu priblíženia alebo spätného azimutu s vynechaním, preambuly, adresy, paritných bitov a bitov kódu CRC. Na slová dopl ujúcich dát sa použijú bity I 21 - I 69 a na slová základných dát bity I 13 až I 30. Databáza obsahuje nasledujúce slová dát v takomto poradí: Databáza azimutu priblíženia B1 (bity I 21 -I 30,I 63 -I 69 ) B2 až B(a) B40, B41 A1 alebo B42, A2, A3 A4 alebo B43 (ak sa vysiela) Slovo 6 základných dát Databáza spätného azimutu B(b) až B38 B39 (bity I 21 -I 30,I 63 -I 69 ) B40, B41, A3 A4 alebo B43 (ak sa vysiela) Slovo 6 základných dát. L 10/I 1/12/1998

22 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) M(x) sa násobí x 32, v dôsledku oho sa dopl uje na koniec delenia 32 nulových bitov G(x) je polynóm definovaný takto: G(x) = x 32 +x 31 +x 14 +x 13 +x 9 +x 8 +x 4 +x 3 +x+1 Q(x) = podiel z delenia. Kód CRC, R(x) sa vysiela s koeficientom x 31 ako bit I 31 a s koeficientom x 0 ako bit I 62. Poznámka 4: Pravidlá kódovania sú takéto: 0 - nie; 1 - áno. Poznámka 5: Písmenové znaky sa kódujú pod a 3.11.4.8.3 pre dátové slová B 1 až B 39. Poznámka 6: Pravidlá kódovania sú takéto: 0 - žiadne písmeno; 1 - R (vpravo); 2 - C (stred); 3-L(v avo). Poznámka 7: Pravidlá kódovania sú takéto: 0 - postup priblíženia; 1 - odletový postup. Poznámka 8: ísla indexov tra ových bodov sa pride ujú postupným íslovaním všetkých tra ových bodov v databáze azimutu priblíženia alebo spätného azimutu. Ak je bod na prahu hlavnej RWY kódovaný iba použitím výšky preletu prahu RWY, vynecháva sa z postupnosti ozna enia tra ových bodov. Poznámka 9: Hodnota nula v tomto poli znamená, že ide o postup priblíženia s vypo ítanou osou. Vypo íta sa na základe dát obsiahnutých v slovách dopl ujúcich dát A1 (alebo B42), A2, A3 a A4 (alebo B43). Poznámka 10: Definície tra ových bodov majú premenlivú d žku a kódujú sa postupne bez potvrdzovania hraníc slov. Medzi opisom tra ových bodov sa nepovo uje použi rezervné bity. Ktoréko vek rezervné bity na konci slova posledného tra ového bodu majú hodnotu nula. Opis tra ových bodov v postupe priblíženia sa kóduje v tom poradí, v akom lietadlo vykonáva postup. Opis tra ových bodov nevydareného priblíženia alebo odletových postupov sa kóduje v opa nom poradí. Tra ové body pri nevydarenom priblížení alebo pri odletovom postupe, ktoré nie sú totožné s bodmi priblíženia, sa kódujú za posledným tra ovým bodom priblíženia v databáze. Poznámka 11: Zariadenie bez databázy spätného azimutu môže použi slovo B 39 dopl ujúcich dát ako dátové slovo tra ového bodu pre databázu azimutu priblíženia. Bit I 69 slova B 39 sa použije na ozna enie použitia tohto slova. Pravidlá kódovania sú takéto: 0-slovoB-39jedátovéslovotra ového bodu; 1 - slovo B 39 je slovo map/crc spätného azimutu. Poznámka 12: Všetky rezervné bity majú hodnotu NULA. 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 23 Poznámka 13: Paritné bity I 70 -I 76 sa stanovujú tak, aby vyhoveli podmienkam uvedených v poznámke 1 k tabu ke A-12. Poznámka 14: Poznámka 15: Použitie zakódovanej hodnoty 0000 sa nepripúš a. íslo0naozna enie RWY je ur ené na prevádzku heliportov. Tabu ka A-16. Položky dát na definíciu tra ového bodu (pozri 3.11.4.8.3.2) Obsah dát Použité bity Rozsah hodnôt Najmenej významný bit Súradnica x 15 ± 41 940 m (Pozri pozn. 1 a 2) Nasleduje súradnica y 1 (Pozri pozn. 3) Súradnica y 15 ± 41 940 m (Pozri pozn. 1 a 2) Nasleduje súradnica z 1 (Pozri pozn. 3) Súradnica z 13-100 až 8 091 m (Pozri pozn. 1 a 4) Ozna enie nasledujúceho úseku alebo po a Výška tra ového bodu nad prahom RWY Vzdialenos tra ového bodu od virtuálneho azimutu Index nasledujúceho tra ového bodu Index nevydareného priblíženia 3 (Pozri pozn. 5) 6 0 až 31,5 m (Pozri pozn. 5) 6 0 až 6 300 m (Pozri pozn. 5) 6 (Pozri pozn. 5 a 6) 6 (Pozri pozn. 5 a 6) 2,56 m 2,56 m 1m 0,5 m 100 m Poznámka 1: Po iatok súradnicového systému je v po iato nom bode MLS. Os x je horizontálna priamka ležiaca vo vertikálnej rovine prechádzajúcej osou RWY s kladnou hodnotou v smere k referen nému bodu priblíženia. Os y je horizontálna priamka kolmá na os xskladnou hodnotou v avo od osi RWY pri poh ade od po iato ného bodu MLS v smere k referen nému bodu priblíženia. Os z je vertikálna iara s kladnou hodnotou nad po iato ným bodom MLS. Pri stanovení hodnôt súradníc tra ových bodov sa zakrivenie zeme neuvažuje. Poznámka 2: Pravidlá kódovania sú takéto: Najvyšší platný bit je znamienkový bit 0 - kladná hodnota; 1 - záporná hodnota; alšie bity predstavujú absolútnu hodnotu. L 10/I 1/12/1998

24 DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) Poznámka 3: Pravidlá kódovania sú takéto: 0 - nie; 1 - áno. Bit "nasleduje súradnica y" má hodnotu NULA (nie) na ozna enie toho, že súradnica y daného tra ového bodu sa rovná nule a v tom prípade sa pole súradnice y nepoužije. Bit "nasleduje súradnica z" má hodnotu NULA (nie) na ozna enie toho, že bu sa tra ový bod uvádza dvoma súradnicami, alebo leží na iare stáleho gradientu medzi dvoma bodmi, pre ktoré sa vysiela súradnica z. V oboch prípadoch sa pole súradnice z nepoužije. Poznámka 4: Toto pole sa kóduje ako neozna ená hodnota s vyosením - 100 m. To znamená, že hodnota 0 v tomto poli zodpovedá súradnici z s hodnotou - 100 m. Poznámka 5: Dátové polia, ktoré nasledujú za ozna ením nasledujúceho úseku alebo po a, sa vysielajú iba v ur itých prípadoch. Kódovanie ozna enia nasledujúceho úseku alebo po a a použitie nasledujúcich dátových polí je uvedené v tabu ke A-17. Poznámka 6: ísla indexov tra ových bodov sa prira ujú postupne všetkým tra ovým bodom v databáze azimutu priblíženia alebo spätného azimutu. Ak sa tra ový bod na prahu hlavnej RWY kóduje použitím iba výšky preletu prahu RWY, vynechá sa z postupnosti ozna enia tra ových bodov. Pole ozna enia nasledujúceho tra ového bodu vždy obsahuje íslo ozna enia menšie než v aktuálnom bode. Pole ozna enia nevydareného priblíženia vždy obsahuje íslo ozna enia vä šie ako v aktuálnom tra ovom bode. Tabu ka A-17. Identifikátory nasledujúceho úseku alebo po a (pozri 3.11.4.8.3.2) Miesto nasledujúceho tra ového bodu Nasledujúci spolo ný bod (pozn. 1) Použitie Vedúci na nevydarené priblíženie Úsek Ozna enie nasledujúceho úseku/po a Postup priblíženia Pole dát za identifikátorom Postup nevydareného priblíženia Kdeko vek Nie Priamy 0 Súradnica x nasledujúceho tra ového bodu Prah hlavnej RWY Nie Zakrivený 1 Áno Priamy 2 1. Index nasledujúceho tra ového bodu Odletový postup Zakrivený 3 2. Súradnica x prvého tra ového bodu nasledujúceho postupu 1. Výška v tra ovom bode nad prahom RWY Nie 4 2. Súradnica x prvého bodu nasledujúceho postupu NIE Priamy 1. Výška v tra ovom bode nad prahom RWY Áno 5 2. Index nevydareného priblíženia 3. Súradnica x prvého bodu nasledujúceho postupu Súradnica x prvého bodu nasledujúceho postupu Nie je povolené (pozri pozn. 3) 1/12/1998 L 10/I

DODATOK A - CHARAKTERISTIKY MIKROVLNNÉHO PRISTÁVACIEHO SYSTÉMU (MLS) 25 Žiadny 1. Vzdialenos bodu od virtuálneho azimutu Súradnica x prvého bodu nasledujúceho postupu Nie (pozri pozn. 2) 6 2. Súradnica x prvého bodu nasledujúceho postupu Žiadny Áno Priamy do preletu 1. bodu nevydar. priblíženia 1. Vzdialenos bodu od virtuálneho azimutu 7 2. Index nevydareného priblíženia Nie je povolené (pozri pozn. 3) 3. Súradnica x prvého bodu nasledujúceho postupu Poznámka 1: Spolo ný tra ový bod je bod, ktorý je ozna ený v platnom postupe iba íslom indexu tra ového bodu. Presné súradnice tohto bodu sú zadefinované v inom postupe. Poznámka 2: Za týmto tra ovým bodom sa navádzacie informácie poskytujú vzh adom na pred ženú priamku, ktorá pokra uje tangenciálne k vstupnej trati na alší tra ový bod. V postupe nevydareného priblíženia táto iara pretína posledný bod na trati priblíženia. Poznámka 3: Hodnoty 5a7ozna enia nasledujúceho úseku alebo po a sú rezervované na použitie iba v postupoch priblíženia. V postupoch nevydareného priblíženia a v odletových postupoch sa môžu použi spolo né body s týmito hodnotami, pri om sa pole dát výšky bodu trate nad prahom RWY, vzdialenos virtuálneho azimutu od prahu RWY a index nevydareného priblíženia neberie do úvahy. L 10/I 1/12/1998

ZÁMERNE NEPOUŽITÉ